AI: Len 1 z 10 firiem pripravená na hrozby

Kybernetická bezpečnosť sa stáva jedným z najzásadnejších strategických rizík súčasnosti. Najnovšia správa State of Cybersecurity Resilience 2025 od Accenture (prieskum medzi 2 286 bezpečnostnými a technologickými lídrami z 24 odvetví v 17 krajinách) odhaľuje, že len 10 % organizácií je pripravených čeliť hrozbám, ktoré urýchľuje nástup umelej inteligencie (AI). Napriek rýchlemu tempu inovácií väčšina firiem nedokáže držať krok s novými hrozbami – nielen technologicky, ale ani strategicky.

Podľa prieskumu až 90 % spoločností nemá dostatočnú úroveň kybernetickej bezpečnosti na zvládnutie moderných hrozieb. Len 34 % organizácií má dostatočne vyspelú stratégiu kybernetickej bezpečnosti a iba 13 % disponuje spôsobilosťami na efektívnu obranu voči útokom využívajúcim umelú inteligenciu. Viac ako tretina firiem si uvedomuje, že vývoj umelej inteligencie napreduje rýchlejšie, než stíhajú zlepšovať svoju kybernetickú bezpečnosť. Firmy dnes masívne investujú do umelej inteligencie, ale zanedbávajú jej bezpečnosť. Rozsiahla a zároveň nesprávne realizovaná implementácia zvyšuje ich zraniteľnosť. Firmy, ktoré plánujú aktívne využívať umelú inteligenciu, by mali zároveň systematicky budovať bezpečnostné spôsobilosti, a to od strategického plánovania až po technickú realizáciu.

Správa poukazuje na výrazné rozdiely v úrovni pripravenosti medzi firmami, ktoré majú vyspelú bezpečnostnú stratégiu a technické spôsobilosti a tými, ktorým tieto spôsobilosti chýbajú. Podniky s vysokou úrovňou pripravenosti majú až o 69 % nižšiu pravdepodobnosť, že sa stanú terčom útoku s podporou AI a zároveň dosahujú až 1,6-násobne vyšší výnos z investícií do umelej inteligencie. Získavajú tiež väčšiu dôveru zákazníkov a dokážu rýchlejšie a bezpečnejšie inovovať. Rastúci počet útokov, vrátane sofistikovaných AI malvérov či deepfake podvodov, ukazuje, že tradičné bezpečnostné modely prestávajú byť účinné. Až 83 % manažérov označilo nedostatok pracovnej sily v oblasti kybernetickej bezpečnosti za kritickú prekážku, čo ešte viac znižuje schopnosť firiem reagovať. Správa zároveň formuluje štyri kľúčové odporúčania pre firmy, ktoré chcú zvýšiť svoju odolnosť:

• Stanoviť bezpečnosť umelej inteligencie ako prioritu na úrovni vrcholového manažmentu, zaviesť jasný model riadenia a zosúladiť bezpečnostné opatrenia s obchodnými cieľmi a regulačnými požiadavkami.
• Zaviesť technické opatrenia, ktoré od začiatku počítajú s bezpečnosťou, napríklad princípy Zero Trust, riadenie identít a prístupov či zabezpečené cloudové prostredia pre využitie umelej inteligencie.
• Posilniť bezpečnosť celého dodávateľského reťazca, mať pripravený plán reakcie na incidenty a aktívne využívať monitoring a analýzy kybernetických hrozieb na ochranu AI riešení.
• Automatizovať reakcie na hrozby pomocou umelej inteligencie, nasadiť bezpečnostných agentov využívajúcich AI a zvyšovať celkovú efektivitu bezpečnostných tímov.

Dáta pritom ukazujú, že už mierne zvýšenie investícií do kybernetickej bezpečnosti na úrovni desať percent môže firmám pomôcť zrýchliť odhaľovanie a riešenie kybernetických útokov.

EU: Kontinent umelej inteligencie

Európska komisia spolu s akčným plánom pre kontinent umelej inteligencie otvorila do 4. júna 2025 aj dve verejné konzultácie. Prvá je určená záujemcom na vyjadrenie názorov na akt o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie, druhá o stratégii využívania umelej inteligencie má pomôcť určiť priority, výzvy a relevantnosť navrhovaných riešení aj politických koncepcií vrátane dodatočných opatrení pri zavádzaní umelej inteligencie. Tretia verejná konzultácia o stratégii pre dátovú úniu je naplánovaná na máj.

Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie má posilniť inovačnú schopnosť Európskej únie v oblasti umelej inteligencie opatreniami a politikami okolo piatich kľúčových pilierov:

1. Vybudovanie rozsiahlej dátovej a výpočtovej infraštruktúry pre umelú inteligenciu

Komisia posilní európsku infraštruktúru umelej inteligencie a superpočítačov sieťou tovární umelej inteligencie. Aktuálne sa 13 z nich buduje pri európskych superpočítačoch. Budú podporovať startupy, sektor aj výskumníkov EÚ v oblasti umelej inteligencie pri vývoji modelov a aplikácií. Ako už EÚ oznámila v kompase konkurencieschopnosti, pomôže tiež zriadiť gigatovárne umelej inteligencie. Ide o veľké zariadenia približne so 100 000 špičkovými čipmi umelej inteligencie – čo je štvornásobok počtu čipov v súčasných továrňach umelej inteligencie. Nevyhnutným predpokladom sú verejné i súkromné investície – zverejnená tak bola výzva na vyjadrenie záujmu pre konzorciá. Ďalšie stimuly pre súkromné investície do gigatovární poskytne iniciatíva InvestAI, ktorá zmobilizuje investície vo výške 20 miliárd eur až na päť gigatovární umelej inteligencie na rôznych miestach únie. Komisia v úsilí podnietiť investície súkromného sektora do cloudovej kapacity a dátových centier predloží aj návrh aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie. Cieľom je v nastávajúcich piatich až siedmich rokoch aspoň strojnásobiť kapacitu dátových centier v EÚ. Prioritou pritom budú vysoko udržateľné dátové centrá.

2. Zlepšenie prístupu k veľkému množstvu vysokokvalitných dát

Dôležitým prvkom akčného plánu je vytvorenie dátových laboratórií, kde sa budú zhromažďovať a spravovať rozsiahle objemy vysokokvalitých dát z rôznych zdrojov v továrňach umelej inteligencie. V roku 2025 sa zavedie komplexná stratégia pre dátovú úniu, aby sa podaril vytvoriť skutočný vnútorný trh s dátami, na základe ktorých bude možné rozšíriť riešenia umelej inteligencie.

3. Vývoj algoritmov a podpora zavádzania umelej inteligencie v strategických sektoroch EÚ

Napriek potenciálu umelej inteligencie ju v EÚ zaviedlo len 13,5 % podnikov. Komisia v nasledujúcich mesiacoch s víziou vyvíjať riešenia umelej inteligencie prispôsobené jednotlivým účelom, rozvinúť ich priemyselné použitie a podporiť ich úplné zavedenie v strategických súkromných a verejných sektoroch EÚ zavedie stratégiu využívania umelej inteligencie. Dôležitú úlohu má zohrávať európska infraštruktúra inovácie umelej inteligencie, a predovšetkým továrne umelej inteligencie a európske centrá digitálnych inovácií.

4 Posilnenie zručností a talentov v oblasti umelej inteligencie

Komisia uľahčí medzinárodný nábor zručných odborníkov a výskumníkov z oblasti AI. Poslúžia na to napr. iniciatíva okruhu talentov, akcie Marie Curie-Skłodowskej (konkrétne „MSCA Choose Europe“ – Akcia Marie Curie-Skłodowskej Vyberte si Európu), ako aj štipendijné programy plánovanej Akadémie zručností v oblasti umelej inteligencie. Pomôžu otvoriť cesty legálnej migrácie pre pracovníkov so špičkovými zručnosťami v sektore umelej inteligencie z krajín mimo EÚ a takisto pritiahnuť najlepších európskych výskumníkov a expertov na umelú inteligenciu späť do Európy. Okrem toho komisia zostaví programy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie a generatívnej umelej inteligencie v kľúčových sektoroch. Ich účelom bude pripraviť novú generáciu odborníkov na umelú inteligenciu a podporiť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov.

5 Zjednodušenie regulácie

Komisia zriadi asistenčné pracovisko pre akt o umelej inteligencii, ktorého úlohou bude pomáhať podnikom akt dodržiavať. Bude slúžiť ako ústredné kontaktné miesto a informačná a usmerňovacia centrála v otázkach k aktu o umelej inteligencii.

Súvislosti

1. augusta 2024 nadobudol účinnosť akt o umelej inteligencii a 4. februára 2025 boli uverejnené usmernenia k zakázaným praktikám v oblasti umelej inteligencie. 24. januára 2024 Komisia zaviedla balík opatrení na podporu európskych startupov a malých a stredných podnikov pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie. 9. júla 2024 nadobudlo účinnosť zmenené nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a umožnilo zriadenie tovární umelej inteligencie. 10. decembra 2024 bolo vybraných sedem konzorcií na zriadenie tovární umelej inteligencie, 12. marca 2025 nasledovalo šesť ďalších konzorcií. 11. februára 2025 bola oznámená iniciatíva InvestAI, ktorá má zmobilizovať investície do umelej inteligencie v celej Európe vo výške 200 miliárd eur.

EU: Digitálna konektivita

Druhý pracovný program pre digitálnu časť Nástroja na prepájanie Európy (NPE) Digitalizácia vymedzuje rozsah pôsobnosti a ciele opatrení financovaných Európskou úniou na zlepšenie infraštruktúry digitálnej konektivity. Na tieto opatrenia sa v rokoch 2024 až 2027 poskytnú finančné prostriedky vo výške približne 865 miliónov EUR. Štvrtá výzva v rámci programu Digitálny nástroj na prepájanie Európy bude vyhlásená v nasledujúcich dňoch.

Zlepšenie európskej infraštruktúry konektivity má zásadný význam na dosiahnutie cieľov európskeho digitálneho desaťročia do roku 2030 - prepojenie všetkých občanov a podnikov s 5G a gigabitovým pripojením. Nový digitálny pracovný program NPE bude podporovať opatrenia v týchto oblastiach:

1. Zavádzanie infraštruktúr 5G v Európe, spolufinancovanie rozsiahlych projektov podporujúcich zavádzanie gigabitových a samostatných infraštruktúr 5G, ako aj integráciu edge cloudu a výpočtových kapacít do vertikálnych odvetvových aplikácií ako zdravotníctvo, výroba, doprava a logistika.

2. Zavádzanie a významná modernizácia chrbticových sietí vrátane kvantových komunikačných sietí a podmorských káblov s cieľom zvýšiť výkonnosť, odolnosť a kapacitu sietí pripojiteľnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi EÚ a tretími krajinami.

3. Zavádzanie prevádzkových digitálnych platforiem pre dopravnú alebo energetickú infraštruktúru optimalizáciou využívania energie informačných a komunikačných technológií (IKT) a znížením jej vplyvu na životné prostredie. Tieto operačné digitálne platformy budú vychádzať z existujúcich a vznikajúcich európskych dátových infraštruktúr, cloud computingu a edge computingu a infraštruktúr pripojiteľnosti financovaných z programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa a integrovať sa do nich.

Druhý pracovný program NPE v oblasti digitálnych technológií má takisto pomôcť stimulovať konkurencieschopnosť európskeho digitálneho ekosystému s cieľom riešiť kritické geopolitické a geoekonomické výzvy, na ktoré sa okrem iného poukazuje v bielej knihe Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry Európy?. Cieľom NPE – Digitalizácia je takisto zvýšiť kapacitu, bezpečnosť a odolnosť digitálnych chrbticových sietí, najmä podmorských káblov. Okrem toho prispeje k mobilizácii verejných a súkromných zdrojov na riešenie nedostatku investícií, ktorý bráni zavádzaniu vysokovýkonných sietí nevyhnutných na zavádzanie pokročilých technológií občanmi a podnikmi.

EU: Digitálne desaťročie

Komisia uverejnila druhú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytuje komplexný prehľad o pokroku dosiahnutom v úsilí o naplnenie digitálnych cieľov a zámerov stanovených na rok 2030 v rámci programu Digitálne desaťročie (DDPP). Tento rok je k správe po prvýkrát pripojená analýza vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia členských štátov. Z analýzy vyplýva, že kolektívne úsilie členských štátov nedosiahne úroveň ambícií EÚ. Medzi zistené nedostatky patrí potreba dodatočných investícií na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, najmä v oblasti digitálnych zručností, vysokokvalitnej pripojiteľnosti, využívania umelej inteligencie a analýzy údajov podnikmi, výroby polovodičov a ekosystémov startupov. Komisia preto aktualizovala odporúčania pre jednotlivé krajiny a prierezové odporúčania pre každý členský štát EÚ s cieľom riešiť zistené nedostatky.

Európska únia ani zďaleka nedosiahla ciele v oblasti pripojiteľnosti stanovené v DDPP: Optické siete, ktoré sú rozhodujúce pre zabezpečenie gigabitového pripojenia a umožňujú zavádzanie špičkových technológií, akými sú umelá inteligencia, cloud a internet vecí, majú dosah len na 64 % domácností. Vysokokvalitné siete 5G dnes dosahujú len 50 % územia EÚ a ich výkonnosť je stále nedostatočná na poskytovanie pokročilých služieb 5G. V záujme riešenia týchto výziev by členské štáty a Komisia mali spolupracovať na podpore skutočne funkčného jednotného digitálneho trhu. V roku 2023 bolo využívanie umelej inteligencie, cloudu a/alebo veľkých dát európskymi spoločnosťami výrazne pod cieľovou hodnotou digitálneho desaťročia 75 %. Podľa súčasných trendov bude do roku 2030 využívať cloud len 64 % podnikov, 50 % veľkých dát a len 17 % umelej inteligencie. Na dosiahnutie digitalizácie podnikateľského sektora je mimoriadne dôležité stimulovať využívanie inovačných digitálnych nástrojov zo strany MSP, najmä cloudu a umelej inteligencie, ako aj mobilizovať ďalšie súkromné investície do rýchlo rastúcich startupov. Je to nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti Európy, pokiaľ ide o inovácie, efektívnosť a rast založené na údajoch. Ďalšou veľkou výzvou, ktorej čelí digitálna transformácia EÚ, je aj naďalej obmedzené šírenie digitálnych technológií mimo veľkých miest. Na riešenie tejto digitálnej priepasti je nevyhnutné podporovať spoluprácu medzi európskymi aktérmi na cezhraničnej a miestnej úrovni, napríklad prostredníctvom viacnárodných projektov, európskych centier digitálnych inovácií (EDIH) a konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru ( EDIC). Od minulého roka sa v tejto súvislosti dosiahol rad úspechov, pričom do konca mája 2024 boli zriadené tri centrá EDIC.

Jadrom digitálneho desaťročia a prvej zásady Deklarácie o digitálnych právach a zásadách je to, aby sa ľudia stali stredobodom digitálnej transformácie našich spoločností a hospodárstiev. V súčasnosti sa ciele v oblasti digitálnych zručností stanovené v digitálnom desaťročí ešte zďaleka nedosiahli, pričom len 55,6 % obyvateľstva EÚ má aspoň základné digitálne zručnosti. Podľa súčasného trendu bude počet odborníkov v oblasti IKT v EÚ v roku 2030 približne 12 miliónov, pričom pretrváva rodová nerovnováha. Na dosiahnutie cieľov by členské štáty mali uplatňovať mnohostranný prístup na podporu digitálnych zručností na všetkých úrovniach vzdelávania a motivovať mladých ľudí, najmä dievčatá, aby sa zaujímali o vedné, technologické, inžinierske a matematické (STEM) disciplíny. Členské štáty napredujú smerom k cieľu sprístupniť občanom a podnikom všetky kľúčové verejné služby a elektronické zdravotné záznamy on-line, ako aj poskytnúť im bezpečnú elektronickú identifikáciu (eID). Napriek nerovnomernému využívaniu v členských štátoch je elektronická identifikácia v súčasnosti k dispozícii 93 % obyvateľstva EÚ a očakáva sa, že európska peňaženka digitálnej identity bude stimulovať jej používanie. V scenári nezmeneného prístupu je však dosiahnutie 100 % digitálnych verejných služieb pre občanov a podniky do roku 2030 naďalej náročné.

Členské štáty budú musieť do 2. decembra 2024 preskúmať a upraviť svoje vnútroštátne plány tak, aby boli v súlade s ambíciou politického programu Digitálne desaťročie. Ako sa uvádza v DDPP, Komisia bude monitorovať a posudzovať vykonávanie týchto odporúčaní a v roku 2025 podá správu o pokroku dosiahnutom v nasledujúcej správe o stave digitálneho desaťročia.

Trend: Cloudové služby

Podľa dát Eurostatu z mája tohto roka cloudové riešenia na Slovensku využíva 36 percent firiem, pričom európsky priemer je vyše 40 percent. Využívanie cloudu sa postupne stáva trendom, pričom aj Európska komisia apeluje na to, aby cloudové služby do konca desaťročia využívali až tri štvrtiny firiem.

Až 62 percent slovenských používateľov informačných a komunikačných technológií nevyužíva v spoločnosti, v ktorej pracujú, žiadne cloudové služby. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre spoločnosť Seyfor realizovala výskumná agentúra MNFORCE (500 zamestnancov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie, apríl 2023). Medzi respondentmi označilo 52 percent za najväčší benefit cloudu možnosť prístupu odkiaľkoľvek a kedykoľvek. Ďalej oceňujú automatické zálohovanie dát (41 percent), možnosť prístupu z iného zariadenia (40 percent), možnosť lepšej spolupráce a zdieľania informácií s kolegami (35 percent). Až na piatom mieste (32 percent) vnímajú používatelia ako výhodu úsporu času vďaka rýchlemu prístupu. S vývojom technológií už neplatí, že by cloudové služby boli pre zamestnávateľov nedosiahnuteľné.

Relatívne málo respondentov považuje používanie cloudových služieb za nebezpečné, konkrétne 17 percent. Najväčším rizikom je pre 67 percent opýtaných krádež dát. Bezpečnosť dát v cloude je však dnes na výrazne vyššej úrovni ako bezpečnosť uloženia dát na vlastnom či zdieľanom disku. Navyše ho ošetruje aj európska legislatíva. Podľa typu cloudovej služby je vždy určitá zodpovednosť za zabezpečenie aj na spoločnosti. Minimálne na úrovni účtov a identít, koncových zariadení a v cloude spracovávaných dát. Neoddeliteľnou súčasťou využívania cloudových služieb je dnes aj viacfaktorová autentifikácia. Odborníci sa tiež zhodujú, že je nutné pamätať aj na priebežné vzdelávanie zamestnancov.

Radíme: Firemné dokumenty v bezpečí

Investícia času aj financií do zálohovania a ochrany dokumentov stojí firmy menej než riešiť následky neprofesionálneho zaobchádzania. IT odborník zo Seyfor odporúča dodržiavať jednoduché pravidlá. Základom je dokumenty pravidelne zálohovať. Prílohy v mailoch by mali byť prežitkom. S dohľadom nad bezpečnou správou dokumentov vedia pomôcť aj dodávatelia cloudových služieb.

Dlhé roky sa dokumenty zálohujú na externé pamäťové médiá, avšak v poslednom období veľa firiem zálohuje údaje už v cloude. Pri zálohovaní na vlastné pamäťové médiá si treba uvedomiť, že zálohy je potrebné po vytvorení zálohy presunúť na bezpečné miesto. „Stať sa totiž môže všeličo, napr. požiar v serverovni. Ak by bola záloha pri serveri, tak by nikomu nepomohla. Pri cloudových riešeniach táto logistika odpadá, pretože zálohy sú v momente vytvorenia väčšinou ďaleko od zdroja údajov,“ hovorí Peter Gajdošech. Zálohovanie by malo byť pravidelné a rovnako pravidelne by sa malo aj kontrolovať. Niekto zálohuje jedenkrát denne, niekto niekoľkokrát za hodinu. Dôležité je tiež sem-tam skontrolovať aj samotnú zálohu a spraviť si pokusnú obnovu údajov do testovacieho prostredia a skontrolovať, či sú údaje alebo dokumenty obnovené v poriadku.

Prioritne sa odporúča zálohovať zmluvy a dohody, účtovné dokumenty, personálne dokumenty a záznamy o zamestnancoch, dokumenty o duševnom vlastníctve, patentoch a autorských právach, firemné politiky a postupy. Okrem dokumentov je extrémne dôležité zálohovať údaje ekonomického (ERP) systému, CRM systému, personálneho a logistického systému alebo iných informačných systémov. Pre poriadok v dokumentoch je vhodné postupovať jednoducho. „Reálny zmysel z mojej praxe má kategorizovanie dokumentov do 4 skupín: vysoko citlivé, citlivé, neverejné a verejné. Zadefinovať veľa kategórií znamená komplikované používanie a s tým spojené nedorozumenia či nechuť zamestnancov využívať klasifikáciu dokumentov,“ vysvetľuje P. Gajdošech. Prístupy k dokumentom odporúča nastavovať formou skupín používateľov a nie jednotlivo každému zamestnancovi zvlášť.

Zamestnanci majú stále tendenciu posielať dokumenty mailom ako prílohy. Pritom väčšina firiem má už DMS systém (document management system), ktorý je dizajnovaný tak, že obsahuje priestor pre spoločné dokumenty aj pre vlastné dokumenty. „Je jednoduchšie dokument vytvoriť priamo v zdieľanom priestore a poslať kolegovi odkaz na takýto dokument. Každá úprava je potom efektívna, pretože sa zrealizuje priamo v zdrojovom dokumente. V prípade dokumentu, ktorý sa posiela ako príloha mailu, už nastávajú komplikácie. Používateľ musí dokument niekam uložiť, upraviť, poslať naspäť správnu verziu. A ak ide dokument viacerým ľuďom naraz, tak už dochádza k veľmi neefektívnej práci a chybovosti,“ upozorňuje P. Gajdošech. Apeluje, aby firmy investovali čas do pravidelného vzdelávania zamestnancov, ako majú správne a bezpečne pracovať s firemnými údajmi a dokumentmi. Preferuje kratšie školenia. Niekedy postačuje zvoliť vhodnú formu krátkych videí alebo textových návodov a v pravidelných intervaloch posúvať zamestnancom know-how, ako s dokumentmi pracovať efektívne. Poskytovatelia cloudových služieb ponúkajú tiež rôzne úrovne ochrany a dohľadu pri práci s dokumentmi. Je ich možné ochrániť pred kopírovaním, zdieľaním, odosielaním mailom alebo i ukladaním na USB kľúč. Taktiež je možné používateľom zakázať tlač citlivých dokumentov. Monitorovanie podozrivého správania používateľov býva taktiež súčasťou niektorých vyšších balíkov ochrany, kedy správca systému dostáva automaticky notifikácie o tom, že nejaký zamestnanec kopíruje na svoje zariadenie veľké množstvá dokumentov.

IoT: Vplyv na náš život

V roku 2020 bolo k internetu pripojených necelých 10 miliárd zariadení (IoT), pričom dnes sa odhaduje do roku 2025 dvojnásobok a do roku 2030 dokonca trojnásobok tohto počtu. Súčasný svet sa stáva čím ďalej tým viac technologicky prepojeným, a čelí tak tiež novým bezpečnostným rizikám. Európska únia preto dokonca zavádza kyberneticky bezpečnejšie legislatívne prostredie. Aká budúcnosť nás čaká?

Od termostatov, ktoré automaticky upravujú teplotu a šetria energiu, až po automobily so zabudovanými senzormi, ktoré poskytujú spätnú väzbu v reálnom čase – internet vecí je už takmer všade a jeho aplikácie sa zdajú byť takmer neobmedzené. Vďaka prepojeniu všetkých zariadení a zberu dát môžu používatelia využívať získané informácie na prijímanie informovanejších rozhodnutí v osobnom aj profesnom živote. „Napríklad zariadenia na sledovanie zdravotného stavu umožňujú ľuďom merať životné funkcie, ako je srdcový tep a rýchlosť dýchania, aj keď nie sú v ordinácii svojho lekára. Okrem toho spotrebiče internetu vecí, ako sú samočistiace rúry či umývačky, výrazne uľahčili život napríklad zaneprázdneným rodičom, ktorí tak môžu radšej venovať čas svojim deťom,“ hovorí Jana Večerková. Ako fungujú zariadenia IoT? Každý objekt má jedinečné identifikátory a schopnosť prenášať dáta po sieti, často pomocou senzorov. Prostredníctvom tejto siete si zariadenia môžu vymieňať dáta, reagovať na príkazy od iných objektov a vykonávať akcie na základe vopred stanovených pravidiel. Zhromaždené dáta by potom mali slúžiť na prijímanie lepších rozhodnutí. 

Výhody IoT:  Domy vybavené IoT poskytujú ľuďom väčšiu kontrolu nad ich bezpečnostnými systémami, čo im umožňuje efektívnejšie monitorovať a chrániť ich majetok. Ďalším príkladom sú inteligentné spotrebiče, ktoré dokážu regulovať spotrebu energie a šetriť peniaze tým, že si nastavia určitý časový rozvrh, kedy majú byť spustené; navyše ich môžu ich majitelia vzdialene sledovať zo svojich smartfónov alebo počítačových zariadení. Firmám prináša IoT výhody v podobe cenných poznatkov o správaní a trendoch zákazníkov, ktoré možno využiť na vytváranie lepších produktov a služieb a zvýšenie efektivity. Okrem toho IoT umožňuje sofistikovanú automatizáciu, ktorá znižuje náklady na manuálnu prácu. A konečne, pripojenie strojov na internet a prístup k monitorovaniu priemyselných procesov v reálnom čase, od kontroly teplôt v sklade až po presný chod montážnych liniek. „Prepojením rôznych strojov, systémov a digitálnych zariadení získavajú podniky prehľad o tom, ako efektívne fungujú a ako rýchlo odhaliť potenciálne problémy aj príležitosti na zlepšenie. Navyše vďaka využitiu prediktívnej analýzy môžu podniky využívať informácie získané zo zariadenia IoT na predvídanie potrieb zákazníkov a zlepšovanie reakcií na ich služby,“ hovorí Jana Večerková. 

Nevýhody IoT: S rýchlym rastom počtu zariadení pripojených k internetu sú s internetom vecí spojené tri hlavné riziká: bezpečnosť a ochrana súkromia, presnosť a spoľahlivosť dát a nedostatočná koordinácia. Pokiaľ ide o bezpečnosť a súkromie, ak nie je sieť chránená pred potenciálnymi hrozbami (malvér alebo hekerské útoky), môžu byť pripojené zariadenia použité ako vstupný bod pre útočníkov, ktorí môžu napadnúť ďalšie časti siete. Avšak nejde len o externých útočníkov. Zákazníci môžu zdieľať mnoho osobných údajov bez toho, aby si plne uvedomovali dôsledky takéhoto konania. Poskytovatelia riešení potom tieto údaje môžu zhromažďovať bez toho, aby poskytli ich dostatočnú ochranu a transparentne vysvetlili, kto k nim má prístup a ako budú použité. Pretože mnoho týchto zariadení zhromažďuje dáta, ktoré sú následne zdieľané medzi rôznymi systémami IoT, je dôležité zabezpečiť, aby tieto dáta boli presné a spoľahlivé, inak by mohli ohroziť fungovanie týchto zariadení v závislosti od ich použitia. Ak je pripojených viac zariadení IoT bez dobrej centralizovanej koordinácie, môže dôjsť k neefektivite v dôsledku nekonzistencie alebo zlej komunikácie medzi zariadeniami.

Sme pripravení dôverovať rozsiahlej sieti integrovaných elektronických zariadení? Spoločnosť IoT Analytics predpokladá, že v roku 2023 vzrastie počet zariadení internetu vecí o 18 % na 14,4 miliardy a do roku 2025 by sa mohol zvýšiť na 27 miliárd pripojených zariadení internetu vecí. Jedným z trendov, ktorý v roku 2023 umožní tento rast, je častejšie nahradzovanie bezdrôtových sietí 2G/3G sieťami 4G/5G. Čím viac zariadení prepojíme a zapojíme do siete, tým viac potenciálnych dverí a okien môžu útočníci využiť, aby sa dostali dovnútra a získali prístup k dátam. Zariadenia IoT – od inteligentých prenosných zariadení cez domáce spotrebiče, automobily, zabezpečovacie systémy v budovách až po priemyselné stroje – sa často ukazujú ako strašiak pre tých, ktorí sú zodpovední za kybernetickú bezpečnosť. Vzhľadom na to, že sa často nepoužívajú na priame ukladanie citlivých údajov, výrobcovia sa nie vždy zameriavali na ich zabezpečenie pomocou bežných bezpečnostných záplat a aktualizácií. V roku 2023 by však malo na celom svete nadobudnúť účinnosť množstvo vládnych iniciatív, ktorých cieľom je zvýšiť bezpečnosť pripojených zariadení, ako aj cloudových systémov a sietí, ktoré ich všetky prepájajú. Medzi ne patrí aj systém zariadení IoT, ktorý má spotrebiteľom poskytnúť informácie o možných bezpečnostných hrozbách, ktoré predstavujú zariadenia, ktoré si prinášajú do svojich domovov. Európska komisia predložila návrh Aktu o kybernetickej odolnosti, ktorý momentálne čaká na konečné schválenie Európskou radou a Parlamentom. V nadväznosti na verejné konzultácie ukončené v máji 2021 pokračuje Akt o kybernetickej odolnosti v realizácii digitálnej transformácie EÚ do roku 2030. Návrh zákona zavádza pravidlá kybernetickej bezpečnosti pre výrobcov a vývojárov digitálnych produktov IoT. Vychádza zo zásady „security-by-design“, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby výrobcovia digitálnych zariadení zodpovedali za bezpečnosť už vo fáze návrhu a konštrukcie. A potom po celú dobu životného cyklu predávaných výrobkov. Zákon by vyplnil medzery v právnej úprave týkajúcej sa softvérových a hardvérových produktov IoT, ktoré v digitálnej oblasti ešte nie sú regulované. Harmonizoval by tak príslušný rámec noriem a zvýšil právnu istotu pre účastníkov jednotného trhu.

Prepojením miliárd zariadení dokázal IoT mestám analyzovať obrovské objemy dát s cieľom optimalizovať plánovanie mesta, dopravu, zdravotnú starostlivosť, ochranu životného prostredia a ďalšie. Vďaka aplikácii AI a ML môžu inteligentné mestá využívať dáta získané z týchto zdrojov na zvýšenie efektivity správy infraštruktúry a poskytovanie lepších služieb obyvateľom. „Konkrétnym príkladom je napríklad inteligentné pouličné osvetlenie, ktoré sa stlmí, keď je na uliciach menej ľudí, prípadne inteligentné systémy odpadového hospodárstva, ktoré môžu sledovať odpadky a kontajnery na efektívnu optimalizáciu trás. Zmyslom je, aby technológie šikovných miest uľahčovali zlepšenie kvality života poskytovaním múdrejších riešení, ktoré šetria energiu, čas i peniaze,“ hovorí Jana Večerková. Internet vecí už s nami koexistuje. A umožňuje, aby sa fyzický svet stretával so svetom digitálnym a vzájomne spolupracoval. V nasledujúcich niekoľkých rokoch budeme prepojení spôsobmi, ktoré sú dnes považované za nemožné. Vzhľadom na to, že IoT z roka na rok exponenciálne rastie, spoločnosti využívajú obrovské obchodné a technologické hodnoty, ktoré môže ponúknuť. Vďaka prístupu k lacným senzorom s nízkou spotrebou energie, novým úrovniam konektivity, platformám cloud computingu, strojovému učeniu (ML) a analytike sa už teraz spájajú najmodernejšie technológie v niečo nové a fascinujúceho. Je isté, že IoT sa bude rozvíjať, a že technológovia urobia dobre, keď budú držať krok s dobou. Uvidíme však, ako rýchlo a ako dlho bude tento rast pokračovať. Možno je to len tým, že IoT je stále ako spiaci obor, ktorý pohne svetom, až sa prebudí.

 

EU: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Mechanizmus monitorovania a spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov európskej digitálnej transformácie do roku 2030 nadobudol účinnosť. Európsky parlament, členské štáty a Európska komisia po prvýkrát spoločne stanovili konkrétne ciele a zámery v štyroch kľúčových oblastiach v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. 

Ciele a zámery digitálneho desaťročia

Odteraz až do roku 2030 budú členské štáty EÚ v spolupráci s Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou formulovať svoje digitálne politiky v záujme dosiahnutia cieľov v týchto štyroch oblastiach:

• zlepšenie základných digitálnych zručností občanov a prehlbovanie tých pokročilých,
• zaistenie širšieho využívania nových technológií (napr. umelá inteligencia, dáta a cloud) v podnikoch EÚ vrátane malých podnikov,
• ďalší rozvoj pripojiteľnosti, výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúru EÚ a
• sprístupnenie verejných služieb a správy on-line.

Uvedené body predstavujú ciele politického programu, akými sú zaistenie bezpečných a zabezpečených digitálnych technológií, konkurencieschopného on-line prostredia pre MSP, bezpečných postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spravodlivého prístupu k digitálnym príležitostiam pre všetkých, ako aj rozvoj udržateľných inovácií, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje. Cieľmi a zámermi digitálneho desaťročia sa budú riadiť činnosti členských štátov, ktoré Európska komisia posúdi vo výročnej správe o pokroku, t. j. v správe o stave digitálneho desaťročia. Spoluprácu medzi ňou a členskými štátmi v otázkach digitálnej transformácie navyše posúdi nová expertná skupina na vysokej úrovni pre digitálne desaťročie. Okrem toho sa vytvorí nové fórum, ktoré združí rôzne zainteresované strany a poskytne priestor na diskusiu.

Spolupráca a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2030

Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje v nadchádzajúcich mesiacoch kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov v rámci ročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Členské štáty zas do 9 mesiacov od dnešného dňa vypracujú svoje národné strategické plány, v ktorých opíšu politiky, opatrenia a kroky, ktoré plánujú vykonať na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie cieľov a zámerov programu. V júni 2023 komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytne aktuálne informácie o pokroku pri plnení cieľov a zámerov, zhodnotí pokrok a vydá odporúčania. Na dosiahnutie niektorých ambicióznych cieľov a zámerov, napr. 5G, kvantové počítače a prepojené orgány verejnej správy, bude potrebné tiež spojiť investície členských štátov EÚ.

Elektronika: Pozor na hekerov!

Inteligentné hodinky, smartfóny a ďalšie elektronické zariadenia sú obľúbeným vianočným darčekom. S využívaním pripojenia na internet však môžu byť zneužité hekermi. Odborník na kyberbezpečnosť odporúča venovať zvýšenú pozornosť prednastaveným funkciám a nastaveniam, najmä heslám, a obzvlášť pri zariadeniach s integrovanou kamerou myslieť na svoje bezpečie a súkromie v kontexte ako a kde sa finálne ukladajú dáta.

Útoky hekerov dnes neobchádzajú ani bežných ľudí. S rozmachom inteligentných zariadení vzrástli kyberútoky zamerané na takzvané smart zariadenia. Inteligentné hodinky, telefóny, vysávače, televízory či detské pestúnky spracovávajú množstvo dát, ktoré sú pre útočníkov zaujímavé. ,,Smart elektronika prináša množstvo zaujímavých funkcií, ktoré vieme využívať aj vzdialene práve vďaka pripojeniu na internet, čo ale zároveň robí tieto zariadenia zraniteľné. Ak ich dostatočne nezabezpečíme, môžeme sa vystaviť útoku hekerov”, upozorňuje Michal Srnec. Motivácia hekerov môže byť podľa neho rôznorodá, môžu útočiť s cieľom získať dáta, ukradnúť našu on-line identitu, prístupové údaje do internetbankingu či využiť výpočtovú kapacitu našich počítačov napríklad na získanie kryptomien.

Používatelia elektroniky by mali podľa kyberexperta dodržiavať základné pravidlá bezpečného správania sa na internete. ,,V prvom rade odporúčam zmeniť si prednastavené heslá, ktoré sú potenciálnym útočníkom dobre známe. Myslieť treba tiež na svoje súkromie a v aplikáciách skontrolovať, k čomu požadujú prístup, či už ide o lokalizáciu polohy, prístup k mikrofónu, kamere, či do iných aplikácií v prepojenom smartfóne. Povolenia, ktoré nie sú potrebné na chod aplikácie, či služby a funkcionality, ktoré v rámci smart zariadení nepoužívam, odporúčam vypnúť ”, dodáva Michal Srnec.

Veľký pozor vyžadujú kamery a smart zariadenia s integrovanou kamerou. ,,Bezpečnostné kamery, detské smart pestúnky či iné zariadenia s kamerou využívajú často cloud, virtuálne úložisko na serveri mimo nášho domova. Cloud pritom neslúži iba na ukladanie dát, ale využíva sa aj ako prenosový bod, napríklad aby sme sa z mobilu dostali na domácu kameru. To, ako je zabezpečený cloud, nevieme ovplyvniť, preto treba dbať na súkromie a myslieť na to, kam ich umiestnime a čo snímajú. Čo ale vieme ovplyvniť je nastavenie silného hesla. V minulosti sme sa stretli s prípadmi, kedy hekeri využili nedôslednosť ľudí, ktorí si nechali prednastavené heslá na detských pestúnkach. Tsícky záberov detí zverejnili na internete”, uzatvára Michal Srnec. Ak využívate cloud na zálohovanie fotiek, odborník neodporúča, aby sa naň ukladali citlivé fotografie. Tie by v prípade útoku hekerov mohli byť zverejnené, ohroziť vaše súkromie, prípadne sa stať aj nástrojom na vydieranie.

Multicloud: Ako využívať dáta na maximum

V roku 2024 sa bude 95 % podnikov v regióne Európy, Blízkeho východu a Afriky (EMEA) pozerať na svoje dáta ako na zdroj zisku, pričom 46 % ich bude považovať za významný zdroj – oproti dnešným 29 %. Vyplýva to z novej globálnej štúdie zverejnenej spoločnosťou VMware, Inc. Výskum Multi-Cloud Maturity Index oslovil takmer 3.000 obchodných a IT manažérov v celom regióne EMEA. Necelá polovica respondentov (47 %) rozhodne súhlasí s tým, že používanie viacerých cloudov im umožní maximálne využitie dát na inováciu – a zároveň riešenie problémov, akým je suverenita dát podľa národných a odvetvových predpisov. 

 

Práve suverenita dát patrí k najväčším výzvam, ktoré podniky musia riešiť – 95 % opýtaných pripúšťa, že predstavuje problém. Snaha vyťažiť z dát ekonomický úžitok prináša ďalšie výzvy. Medzi hlavné patrí bezpečnosť (35 %), nedostatok potrebných zručností (35 %), obtiažnosť prepojenia rôznych cloudových prostredí (31 %) a izolované ostrovy dát (27 %). Podniky musia tiež zlepšiť kontrolu nad svojimi prevádzkovými výdavkami a nákladmi na cloud, pričom 76 %, respektíve 74 % súhlasia s tým, že ide o problém, pokiaľ majú dáta prinášať skutočný obchodný úžitok.

Respondenti sa zhodujú (86 %), že výhody multicloudu – schopnosť využívať a riadiť rôzne typy privátnych, verejných, edge a suverénnych cloudov – ale prevažujú nad spomínanými problémami. Takmer polovica (46 %) sa domnieva, že multicloud má veľmi pozitívny vplyv na rast výnosov a 46 % tiež spomína jeho veľmi pozitívny vplyv na ziskovosť. Iba 4 % veria, že multicloud nehrá z hľadiska obchodného úspechu zásadnú úlohu. Čo je dobrá správa pre podniky v celej Európe, kde sa podľa Európskej komisie očakáva, že príspevok dátovej ekonomiky k HDP v Európskej únii a Veľkej Británii vzrastie do roku 2025 zo súčasných 2,6 % na 4,2 %.

Aktuálne: Ako ušetriť v IT

Obavy z ekonomickej krízy nútia firmy intenzívne premýšľať, kde všade by mohli ušetriť. V oblasti informačných technológií môžu ísť úspory od stovák až k tisíckam eur podľa toho, aké služby daná firma využíva. Pri firemných systémoch vidí odborník tri hlavné trendy, ktoré úzko súvisia s možnosťou prevádzkových úspor: prechod na cloudové riešenia, poskytovanie softvéru ako služby a automatizácia čoraz väčšieho počtu procesov. Je aj jedna vec, na ktorej by sa nemalo šetriť vôbec.

1. Plaťte len za to, čo potrebujete: Niekedy sa firme môže hodiť možnosť obmedzenia či prerušenia využívania služby, pokiaľ nie je potrebná, napríklad pri sezónnych výkyvoch alebo v závislosti od vývoja trhu. To je jednoznačná výhoda modelu „softvér ako služba“ (software as a service - SaaS). „Ten sa dá dobre uplatniť hlavne pri menších systémoch. Pri väčších systémoch to stále býva komplikovanejšie, napríklad prerušenie využívania zavedeného ERP nie je pre podniky z praktických dôvodov úplne reálne. Avšak aj tu sa budeme určite viac stretávať s pružnejšou možnosťou využívania konkrétnych funkcionalít či počtu aktívnych používateľov, ktorí v priebehu mesiaca systém používajú. Platba je potom naviazaná na skutočne využité služby,“ vysvetľuje Martin Kudrna. Praktický je aj cenový model pay-as-you-go (PAYG). Vo všeobecnosti znamená, že používatelia platia podľa toho, koľko spotrebujú a nie naopak: paušál bez ohľadu na spotrebu. Model s priebežnými platbami má nízke počiatočné náklady, takže je u zákazníkov veľmi obľúbený. Zároveň majú pod kontrolou priebežné platby. Tie sú ideálne pre firmy, ktoré nebudú produkt alebo službu používať konzistentne každý mesiac. Pokiaľ ide, napríklad o emailovú platformu, môže zákazník zaplatiť jeden mesiac za odoslanie 5.000 emailov a ďalší mesiac, teoreticky, nezaplatiť nič, ak žiadny neodošle.

2. Skúste prenájom miesto kúpy: Ak kupujete nový IT systém, skúste cloudové riešenie, kedy je softvér spravovaný a dodávaný prostredníctvom vzdialených serverov. Potom platíte len za funkčnosť a konkrétne zdroje, ktoré potrebujete. Jednotliví používatelia si môžu svoje cloudové riešenie prispôsobiť pridaním ďalších zdrojov alebo odobratím tých, ktoré už nepoužívajú. Reč je takto o ERP systémoch v cloudovej verzii, ktoré pomáhajú manažovať vašu firmu veľmi komplexne. „Cloudové riešenia a systémy sú oveľa flexibilnejšie a škálovateľnejšie v porovnaní s tzv. on-premise riešeniami, ktoré musí podnikateľ či firma uviesť do života lokálne, na svojej IT infraštruktúre,“ upozorňuje M. Kudrna.

3. Stavte na automatizáciu: Vhodný softvér umožňuje firme usporiť náklady na zamestnancov tým, že zaistí plne automatickú či poloautomatickú prevádzku veľkej časti biznis procesov. Tým je možné ušetriť na stále drahšej pracovnej sile, ktorá môže byť efektívne využitá inde, prípadne tak hneď vyriešite problém s nedostatkom ľudí na trhu práce.

4. Počkajte s nákupom hardvéru: Problémy s dodávateľskými reťazcami spôsobili aktuálny nedostatok hardvéru, prípadne jeho obmedzenú dostupnosť, čo sa prejavilo na zvýšení cien. Ťažko dostupné sú momentálne, napríklad servery alebo skladové čítačky. S investíciou do týchto a ďalších zariadení sa teda oplatí radšej počkať.

5. Nezabúdajte na spotrebu: Môže to znieť ako fráza, ale peniaze ušetríte aj dôsledným vypínaním všetkých spotrebičov, ktoré práve nie sú potrebné. V kanceláriách a firmách sa ponúka vypínať, napríklad všetky monitory, tlačiarne, skenery a iné zariadenia, ktoré sú v stand-by režime, čo permanentne spotrebováva energiu.

6. Na jednej veci za však nemá šetriť vôbec: kyberbezpečnosť. V tejto oblasti je potrebné naopak investovať a veľmi dôkladne zabezpečiť kritickú infraštruktúru a systémy. „Z vlastnej skúsenosti vieme, že firmy čelia každodenným útokom a pokusom o prienik do vnútorného prostredia a systémov. V najhorších scenároch to môže viesť k zablokovaniu či zničeniu prevádzkových aj produkčných systémov, stratám dát či poškodeniu reputácie. Nehovoriac o finančných stratách, ktoré môžu byť aj likvidačné,“ uzatvára M. Kudrna.

5G: Čo prinesie budúcnosť?

5G má predpoklady byť skutočne revolučnou technológiou, ktorá môže zásadne zmeniť podnikanie, priemyselné odvetvia aj každodenný život. V porovnaní s technológiou 4G, ktorá kraľovala mobilnej ére, 5G prináša takmer exponenciálne zvýšenie výkonu, o čom svedčí jej približne 100x vyššia sieťová rýchlosť a nárast počtu podporovaných zariadení zo štyroch tisíc na približne jeden milión na kilometer štvorcový.

Martin Bratičák dodal: „Z pohľadu bežného používateľa môže mať 5G značné výhody pre moderný životný štýl náročný na dáta, pretože znižuje tlak na prenosovú kapacitu v domácnostiach a uľahčuje náš stále bežnejší život na sieťach. Hlavný prínos, ktorý sa začína prejavovať, má technológia 5G v podnikaní a v priemysle, pričom sme presvedčení, že z jej zavedenia bude stále viac ťažiť celá ekonomika.“ Jej počiatočný prínos môže byť pomerne nízky a plné využitie potenciálu, ktorý propagujú výrobcovia, bude vyžadovať širší a prepojený prístup. S jej rozširovaním je patrné, ako sa jej teoretické výhody stávajú realitou, čo následne podnecuje ďalší rozvoj a väčšiu inovatívnosť.

Rozmach technológie 5G bude veľkým prínosom pre automobilové odvetvie. Moderné autá už dnes predstavujú prepojený systém, ktorého súčasťou sú okrem iného lokalizačné služby, monitoring údržby a riadenie výkonu vozidla. Vďaka prechodu z technológie 4G na 5G budú vozidlá spoľahlivejšie, inteligentnejšie a lepšie prepojené. Zariadenia na monitoring jazdy v reálnom čase, t. j. ekvivalent čiernej skrinky v lietadle, dokážu detekovať a nahlásiť nehodu, šoféra upozorniť na nevyhnutnú opravu, alebo všetky závady nahlásiť priamo automobilke. Schopnosť v reálnom čase a presne sledovať a monitorovať tisíce vozidiel je celkom kľúčová v prípade správy veľkých vozových parkov.

Obrovský prínos technológie 5G sa začína prejavovať v priemysle, kde sa predpokladá, že vyššia rýchlosť, nižšia latencia a väčšia prenosová kapacita prinesú vo výrobe značný dodatočný ekonomický rast. Automatické výrobné linky vyžadujú presné načasovanie a spoľahlivú konektivitu. Rozmach 5G môže byť umieračikom pre neflexibilné analógové výrobné linky. Okrem automatizácie inteligentných tovární, ktorá zlepší fungovanie výrobných liniek, 5G navyše výrobcom umožňuje prepojiť ich interiérové siete so skladmi a vonkajšími priestorami. Tento krok poskytuje neoceniteľnú väzbu medzi výrobou a všetkými logistickými činnosťami a umožňuje kompletnú synchronizáciu týchto operácií. Mnohé výrobné spoločnosti dnes trápia problémy plynúce z rozdielnych a protichodných potrieb ich kancelárskych a továrnych sietí a z toho, že kancelárske a výrobné priestory používajú vlastné káblové a bezdrôtové siete WLAN. Technológia 5G tieto problémy rieši vytvorením ucelenej siete, ktorá je nielen bezpečnejšia, výkonnejšia, efektívnejšia a udržateľnejšia, ale tiež menej náročná na údržbu.

Aj v prípade technológie 5G existuje celý rad riešení dostupných pre rôzne objekty, či už ide o vonkajšie zábavné areály, rozsiahle výrobné závody alebo napríklad kancelárske budovy. Okrem toho je možné produkty 5G lokalizovať, nastaviť a spravovať centrálne pomocou cloudových platforiem, ktoré vedľa spomenutých funkcií tiež zlepšujú zabezpečenie a uľahčujú integráciu zariadení do siete, čo je obzvlášť dôležité pri ich prevádzke na pracovné účely. Súčasný rozmach vzdialenej práce zamestnancom umožňuje pracovať odkiaľkoľvek, čo znamená, že vždy a všade potrebujú spoľahlivé pripojenie. V dôsledku tohoto vývoja sa rapídne zvýšili nároky kladené na firemné siete. 5G riešenia, ktoré sú centrálne spravované v cloude, ich prevádzkovateľom umožňujú poskytovať špičkové sieťové pripojenie na veľkých plochách, akými sú továrne areály, a v zariadeniach nachádzajúcich sa na rôznych miestach, či už ide o zamestnanca pracujúceho doma alebo napríklad o flotilu nákladných vozidiel.

DESI: Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti za rok 2022

Členské štáty počas pandémie COVID-19 vo svojom digitalizačnom úsilí napredovali, no stále sa im nepodarilo odstrániť medzery v digitálnych zručnostiach, digitálnej transformácii MSP a pri zavádzaní pokročilých sietí 5G. Na čele krajín Európskej únie sa naďalej držia Fínsko, Dánsko, Holandsko a Švédsko. 

Ale aj tieto krajiny majú nedostatky v kľúčových oblastiach: miera zavádzania vyspelých digitálnych technológií (napr. umelá inteligencia a veľké dáta) zostáva na úrovni pod 30 %, čo je ďaleko od cieľovej hodnoty 75 % stanovenej v digitálnom desaťročí na obdobie do roku 2030. Je tu veľký nedostatok zručností, ktorý spomaľuje celkový pokrok a vedie k digitálnemu vylúčeniu. Napriek tomu sme svedkami vzájomného vyrovnávania dosiahnutých výsledkov: EÚ naďalej zlepšuje svoju úroveň digitalizácie a členské štáty, ktoré štartovali z nižších úrovní postupne dobiehajú vedúce štáty, pretože rastú rýchlejšie. Predovšetkým Taliansko, Poľsko a Grécko v uplynulých piatich rokoch značne vylepšili svoje výsledky v DESI. Nepretržite realizujú investície s jasnejším politickým zameraním na digitálnu sféru, a to aj s pomocou financovania zo zdrojov EÚ.

Digitálne nástroje sa stávajú neoddeliteľnou súčasťou každodenného života a fungovania spoločnosti, ľudia bez primeraných digitálnych zručností riskujú, že zaostanú. Len 54 % Európanov vo veku 16 – 74 rokov má aspoň základné digitálne zručnosti. Cieľom digitálneho desaťročia je 80 % do roku 2030. Hoci sa v rokoch 2020 – 2021 do pracovného trhu zapojilo 500.000 odborníkov na IKT, celkový počet 9 miliónov odborníkov na IKT v EÚ zďaleka zaostáva za cieľovým počtom 20 miliónov odborníkov do roku 2030. Nie je ich dosť na to, aby sme pokryli aktuálny nedostatok odborníkov v podnikoch. V priebehu roka 2020 vyše polovica podnikov EÚ (55 %) hlásila ťažkosti pri obsadzovaní miest odborníkov na IKT. Tieto nedostatky predstavujú závažnú prekážku pre obnovu a konkurencieschopnosť podnikov EÚ. Nedostatok špecializovaných zručností takisto spomaľuje EÚ pri dosahovaní cieľov Zelenej dohody. Preto treba zamerať veľké úsilie na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností pracovníkov.

Pokiaľ ide o zavádzanie kľúčových technológií, podniky počas pandémie COVID-19 výrazne pridali vo využívaní digitálnych riešení. Využívanie cloud computingu napríklad dosiahlo 34 %. Naproti tomu umelú inteligenciu využíva len 8 % podnikov a veľké dáta len 14 % podnikov (cieľová hodnota je 75 % do roku 2030). Tieto kľúčové technológie majú obrovský potenciál pre zásadné inovácie a zvýšenie efektívnosti, predovšetkým pri MSP. Základnú úroveň digitalizácie však vykazuje len 55 % MSP v EÚ (cieľová hodnota do roku 2030 je najmenej 90 %). Znamená to, že takmer polovica MSP naďalej nemôže využívať príležitosti, ktoré ponúka digitálna sféra.

V roku 2021 naďalej rástla miera gigabitovej pripojiteľnosti v Európe. Pripojiteľnosť vďaka optickému káblu dosiahla mieru 50 %, čo znamená, že celkové pokrytie sieťou s veľmi vysokou kapacitou dosiahlo 70 % (cieľová hodnota do roku 2030 je 100 %). Aj pokrytie sieťou 5G v osídlených oblastiach v EÚ minulý rok narástlo – na 66 %. Napriek tomu sa ešte stále nedokončilo prideľovanie frekvenčného spektra, ktoré je podmienkou pre komerčné spustenie 5G: v prevažnej väčšine členských štátov sa doteraz pridelilo len 56 % celkového harmonizovaného spektra 5G (výnimkou sú Estónsko a Poľsko). Okrem toho niektoré údaje o veľmi  vysokej miere pokrytia v skutočnosti zachytávajú spoločné využívanie frekvencií 4G alebo nízkopásmového spektra 5G, ktoré ešte neumožňuje úplné zavedenie pokročilých aplikácií. Tieto medzery musíme odstrániť, ak chceme naplno využiť potenciál 5G a umožniť nové služby s vysokou hospodárskou a spoločenskou hodnotou, akými sú napríklad prepojená a automatizovaná mobilita, vyspelá výroba, inteligentné energetické systémy či elektronické zdravotníctvo. On-line poskytovanie kľúčových verejných služieb je už vo väčšine členských štátov EÚ bežné. Ešte pred zavedením európskej peňaženky digitálnej identity má 25 členských štátov aspoň jeden systém elektronickej totožnosti, ale len 18 z nich má systém alebo viacero systémov elektronickej totožnosti oznámený v nariadení eIDAS, čo je predpokladom bezpečných cezhraničných digitálnych transakcií. 

EÚ sprístupnila nemalé zdroje na podporu digitálnej transformácie: 127 miliárd EUR je vyčlenených na reformy a investície v digitálnej sfére v 25 národných plánoch obnovy a odolnosti, ktoré Rada doteraz schválila. Členské štáty vyčlenili v priemere 26 % svojich prostriedkov v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na digitálnu transformáciu, čo je viac než povinný podiel 20 %. Rakúsko, Nemecko, Luxembursko, Írsko a Litva sa rozhodli do digitálnej sféry investovať viac než 30 % svojich prostriedkov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

EU: Spoločný cloud pre kultúru

Európska komisia plánuje vytvoriť spoločný cloud pre kultúrne dedičstvo s plánovaným rozpočtom 110 miliónov eur do roku 2025 z programu Horizont Európa. Má umožniť interdisciplinárnu spoluprácu medzi odborníkmi, akými sú akademickí pracovníci v oblasti kultúrneho dedičstva, kurátori, archivári a reštaurátori. Poskytne špičkové technológie na digitalizáciu artefaktov, výskum umeleckých diel a zdokumentovanie údajov, čo pomôže zachovať, ochrániť aj obnoviť kultúrne dedičstvo a dodá im nový digitálny rozmer. Cieľom je tiež uľahčiť prístup k pokročilým technológiám a odstrániť prekážky pre menšie inštitúcie alebo inštitúcie vo vzdialenejších lokalitách.

Doteraz sa digitalizovalo len 30 % až 50 % kultúrnych zbierok v Európe. V prípade trojrozmerných zobrazení veľkých štruktúr a krajiny kultúrneho dedičstva, ktoré sú základom hĺbkového vedeckého výskumu, sú štatistické údaje ešte slabšie. Okrem toho väčšina používaných noriem nie je jednotná, vysledovateľná ani bezpečná, čo ohrozuje hmotné aj nehmotné kultúrne poklady Európy.

Príprava spoločného cloudu už začala, pričom posúdenie vplyvu spolupráce v cloude ex ante vykonalo osem nezávislých odborníkov. Vývoj cloudu sa uskutoční v rámci programu EÚ pre výskum a inovácie Horizont Európa (2021 – 2027). Program má po prvýkrát klaster s celkovým rozpočtom 2,28 miliardy eur na roky 2021 – 2027, ktorý sa zaoberá výlučne „kreativitou, kultúrnym dedičstvom a inklúziou“. Komisia bude úzko spolupracovať s členskými štátmi na príprave pracovného programu Horizont Európa na zavedenie štruktúry, služieb a nástrojov pre cloudovú infraštruktúru. Vyčlenil sa rozpočet vo výške 110 miliónov eur a výzvy na predkladanie návrhov sa majú vyhlásiť v rokoch 2023 a 2024.

Analýza: Stav Kubernetes 2022

Až 99 % respondentov považuje nasadenie technológie Kubernetes za prínosné. Vývojári tiež využívajú výhody multicloudových stratégií, pričom dve tretiny z nich v súčasnej dobe používajú Kubernetes vo viacerých cloudoch. Na základe prieskumu medzi 776 kvalifikovanými odborníkmi na vývoj softvéru a IT patria medzi hlavné výhody: lepšie využitie zdrojov a nižšie výdavky (59 %), jednoduchšia aktualizácia aplikácií (49 %) a hladšia migrácia do cloudu (42 %). 

Jedným z najzreteľnejších svedectiev, že Kubernetes je súčasťou hlavného prúdu, je rýchly rast počtu nasadzovaných klastrov: 29 % subjektov má viac ako 50 klastrov a takmer polovica (48 %) očakáva, že počet klastrov Kubernetes, ktoré prevádzkujú, vzrastie o viac ako 50 %. Medzi faktory, ktoré prispeli k rastúcej popularite Kubernetes, patria:

• Zlepšenie vývoja softvéru: 62 % označilo za hlavné dôvody zvýšenie flexibility aplikácií a 54 % vyššiu efektivitu vývojárov;
• Zavádzanie cloudu: 59 % respondentov za dôležité faktory pri zavádzaní označilo zlepšenie využitia cloudu a 46 % zníženie nákladov na cloud;
• Efektivita správcov aplikácií: Viac ako tretina opýtaných (37 %) uviedla, že faktorom pri výbere bola potreba zlepšiť efektivitu správy aplikácií.

K hlavným dôvodom, prečo podniky zavádzajú Kubernetes, patrí jednoznačný prínos pre rýchly rozvoj cloudových operácií. Existuje zrýchľujúci trend odklonu od lokálnych a jednocloudových implementácií Kubernetes v prospech hybridných a multicloudových. Respondenti, ktorým Kubernetes slúžia prevažne pri vývoji, uprednostňujú miestne prostredie (62 %) alebo jedného poskytovateľa verejného cloudu (42 %). Na porovnanie, tí, ktorým u Kubernetes ide predovšetkým o produkčné prostredie, dávajú prednosť viacerým poskytovateľom verejného cloudu (52 %), ďalej lokálnemu prostrediu (47 %) alebo jednému poskytovateľovi verejného cloudu (42 %).

Takmer pre všetkých respondentov zostáva hlavným problémom bezpečnosť (99 %) a viac ako polovica (51 %) si uvedomuje, že pre nasadenie a správu Kubernetes im chýbajú interné skúsenosti a odborné znalosti. Splnenie bezpečnostných požiadaviek a dodržanie predpisov je najväčšou výzvou tak na implementáciu Kubernetes (59 % respondentov), ​​ako aj na správu (47 %). Veľa podnikov naráža na problém, ako vyškoliť súčasných zamestnancov na potrebnú úroveň (a udržiavať ju), a tiež ako získať pracovníkov s potrebnými znalosťami: 95 % má problémy s výberom, nasadením a správou Kubernetes; 51 % sa zhoduje, že chýbajú interné skúsenosti a odborné znalosti; 37 % sa domnieva, že je ťažké najať pracovníkov s potrebnými odbornými znalosťami; 34 % zápasí s tempom zmien u Kubernetes/natívne cloudových riešení. Vzhľadom na nedostatok odborných znalostí sa mnoho tímov snaží zaplniť medzery jednoduchšími riešeniami Kubernetes v kombinácii s podporou a službami: 97 % by bolo ochotných platiť za služby a podporu dôležitých nástrojov Kubernetes.

Názor: Ceny v IT

Aj keď ceny priemyselných výrobcov v 1. štvrťroku medziročne podľa Štatistického úradu SR rástli o rekordných 39,8 %, ďalší rast cien v IT sektore nemusí byť automatický. Svoju rolu by primárne mohli zohrať napríklad nižšie prevádzkové náklady či digitalizácia.

„Najväčšou nákladovou položkou u výrobcov softvérov sú náklady na mzdy. Z dôvodu rastúcej inflácie očakávam tlak na zvyšovanie cien práce. To sa môže premietnuť do zvýšených cien za IT služby v horizonte do konca roka. Tento rast by som odhadol na 15 až 20 %,“ hovorí Martin Cígler. Rizikoví môžu byť menší dodávatelia softvérov alebo tí, ktorí sa úzko profilujú na vybrané odvetvia. Pre nich môže byť strata klientov z priemyselných odvetví zásadnou stratou aj pre ich biznis, aj keď naň zvyšujúce ceny energií vplývajú sekundárne. Avšak plusom v prospech malých firiem môže byť flexibilita a rýchlejšie prispôsobenie sa novým trhovým podmienkam. Nastaviť úsporný režim v korporátoch je totiž časovo náročné a bez finančnej rezervy ťažké.

Digitalizácia je určite jednou z ciest znižovania nákladov. Nie je to len o zmene papiera za elektronický dokument. Digitalizácia dokáže zlepšiť všetky vnútorné procesy a má vplyv aj na možnosť rastu cien práce. Podľa Cíglera na území bývalého Česko – Slovenska je utilizácia práce ľudí stále trikrát nižšia než v západnej Európe. Ak chceme západné krajiny doháňať v platoch, musíme ich tiež doháňať aj v pracovnom výkone. A tu práve zohrávajú rolu efektívne digitálne nástroje. Správne digitalizovaná firma, v praxi procesne efektívna firma, pomáha vo zvyšovaní výkonu výkonu zamestnancov. Firmy by aj pri optimalizácii nákladov mali myslieť na budúcnosť. V digitalizácii tzv. on-premise riešenia, lokálne prevádzkované na vlastnej IT infraštruktúre nahrádzajú flexibilné a bezpečnejšie cloudové služby a riešenia. Firma si ich môže nastavovať prakticky z mesiaca na mesiac podľa aktuálnych potrieb. Navyše ich v každom momente využíva v tej najväčšej možnej kvalite a funkcionalite.

EU: Správa o kybernetickej bezpečnosti otvorenej RPS

Nová Správa o kybernetickej bezpečnosti otvorenej rádiovej prístupovej siete (RPS) vznikla v spolupráci s Európskou komisiou a agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA. V nasledujúcich rokoch bude tento nový typ architektúry sietí 5G poskytovať alternatívny spôsob zavádzania rádiového prístupu do 5G sietí cez otvorené rozhrania. Ide o ďalší významný krok v koordinovanom úsilí na úrovni EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti 5G sietí, ktorý potvrdzuje rozhodnutie naďalej spoločne reagovať na bezpečnostné výzvy 5G sietí a držať krok s vývojom technológií a architektúry 5G.

Občania a firmy v EÚ, ktoré využívajú pokročilé a inovačné aplikácie s podporou 5G, ako aj ďalšie generácie mobilných komunikačných sietí, by mali využívať ten najvyšší štandard zabezpečenia. V nadväznosti na doterajšie výsledky práce koordinovanej na úrovni EÚ v snahe zvýšiť bezpečnosť sietí 5G prostredníctvom súboru nástrojov EÚ pre kybernetickú bezpečnosť 5G, členské štáty analyzovali bezpečnostné aspekty otvorenej RPS. V správe sa uvádza, že otvorená RPS môže za určitých podmienok znamenať aj prínos z hľadiska bezpečnosti. Vďaka vyššej interoperabilite sieťových komponentov od rôznych dodávateľov môže otvorená RPS priniesť väčšiu rozmanitosť dodávateľov v sieťach na tom istom geografickom území. To by prispelo k splneniu odporúčania týkajúceho sa súboru nástrojov EÚ pre 5G, podľa ktorého by mal mať každý prevádzkovateľ adekvátnu stratégiu založenú na viacerých dodávateľoch, aby tak nebol príliš závislý od jedného dodávateľa. Otvorená sieť RPS by zároveň mohla zvýšiť viditeľnosť siete používaním otvorených rozhraní a noriem, znížiť počet ľudských chýb väčšou automatizáciou a zvýšiť flexibilitu využívaním virtualizácie a cloudových riešení.

Koncept otvorenej RPS však stále nie je dostatočne vyspelý a otázka kybernetickej bezpečnosti zostáva aj naďalej otvorená. Najmä z krátkodobého hľadiska by otvorená RPS zvýšila zložitosť sietí, a priniesla tak so sebou množstvo bezpečnostných rizík. Tieto riziká vyplývajú napríklad z rozšírenia priestoru na kybernetický útok a zo zvýšenia počtu prístupových bodov pre aktérov s nekalými úmyslami, zo zvýšeného rizika nesprávnej konfigurácie sietí a z možných dosahov na iné funkcie siete v dôsledku zdieľania zdrojov. V správe sa tiež konštatuje, že navrhnuté technické špecifikácie napr. tie, ktoré vypracovalo združenie O-RAN, ešte nie sú dostatočne vyspelé a bezpečné. Otvorená RPS môže viesť k novým kritickým závislostiam, napr. v oblasti komponentov a cloudu. Na zmiernenie týchto rizík a lepšie využitie potenciálnych výhod otvorenej RPS sa v správe odporúča niekoľko opatrení založených na súbore nástrojov EÚ pre 5G, a to najmä:

• Využitie regulačných právomocí na kontrolu plánov veľkoplošného zavádzania otvorených RPS mobilnými operátormi a v prípade potreby obmedzenie, zakázanie a/alebo uloženie osobitných požiadaviek alebo podmienok týkajúcich sa dodávania, rozsiahleho zavádzania a prevádzkovania otvorenej RPS a jej nástrojov.
• Sprísnenie kľúčových technických kontrol, akými sú autentifikácia a autorizácia, a prispôsobenie monitorovacieho režimu modulárnemu prostrediu, v ktorom sa každý komponent monitoruje.
• Posúdenie rizikového profilu poskytovateľov otvorených RPS, externých poskytovateľov služieb súvisiacich s otvorenými RPS, poskytovateľov cloudových služieb/infraštruktúry a systémových integrátorov a zároveň rozšírenie kontrol a obmedzení týkajúcich sa poskytovateľov riadených služieb týmto poskytovateľom.
• Riešenie nedostatkov vo vývoji technických špecifikácií: tento proces by mal byť v súlade so základnými princípmi technických prekážok obchodu podľa Svetovej obchodnej organizácie (WTO) pri vypracúvaní medzinárodných noriem a mal by riešiť bezpečnostné nedostatky.
• Čo najrýchlejšie začlenenie komponentov otvorenej RPS do budúceho systému certifikácie kybernetickej bezpečnosti 5G, ktorý sa momentálne vyvíja.

Pokiaľ ide o zachovanie a konsolidáciu kapacít EÚ na tomto trhu, mala by sa zachovať technologicky neutrálna regulácia v záujme podpory hospodárskej súťaže. V tomto kontexte by sa financovanie výskumu a inovácií v oblasti 5G a 6G na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni mohlo využiť v prospech rovnakých príležitostí pre hráčov v EÚ. Okrem RPS je dôležité riešiť aj potenciálnu závislosť alebo nedostatočnú rozmanitosť v celom komunikačnom hodnotovom reťazci z hľadiska diverzifikácie dodávok. Vo všeobecnosti sa v správe odporúča, aby sa k tejto novej architektúre sietí pristupovalo opatrne. Akýkoľvek prechod od existujúcich a koexistujúcich spoľahlivých technológií by sa mal uskutočniť poskytnutím dostatočného času a zdrojov na predbežné posúdenie rizík, zavedenie vhodných zmierňujúcich opatrení a jasné vymedzenie povinností v prípade zlyhania alebo incidentu.

IT: Stratili ste svoje dáta?

Používatelia majú najväčšie obavy z krádeže citlivých dát, phishingových útokov a ransomvéru. Výsledky pravidelného prieskumu Cyber Protection Week poukazujú na množiace sa počty prípadov straty osobných či pracovných dát, ale tiež rastúcu popularitu cloudového zálohovania. Už takmer tri štvrtiny IT používateľov muselo niekedy obnovovať svoje dáta zo zálohy a viac ako polovica v roku 2021 nenávratne stratila svoje dáta, či už z dôvodu ľudskej chyby, zlyhania systému, straty zariadenia alebo malvérového útoku. 

Obavy bežných používateľov z kybernetických útokov vlani vzrástli, hoci ich zálohovacie návyky sa príliš nezmenili. Napríklad iba jeden z desiatich zálohuje každý deň, pričom celých 34 % iba raz mesačne a 41 % zálohuje nepravidelne alebo vôbec. Zistenia Acronis, ktoré vyplývajú z odpovedí na otázky položené viac než 6.200 IT používateľom a IT manažérom z 22 krajín celého sveta, tiež popisujú medzery v oblasti IT bezpečnosti. Napríklad 43 % z nich aktualizuje svoje systémy najskôr po týždni od ich vydania. Takmer polovica si nie je istá, či ich bezpečnostné nástroje ich ochránia pred súčasnými hrozbami. Hoci sa správne obávajú phishingových a ransomvérových útokov, dostatočnú pozornosť nevenujú ďalším hrozbám, ako napríklad DDoS alebo cryptojackingu.

Najzaujímavejšie dáta prieskumu:

• Až 56 % bežných používateľov (alebo ich rodinní príslušníci) stratilo v roku 2021 nenávratne svoje dáta, z toho 30 % raz, 21 % viac ako raz až 5-krát a 5 % dokonca viac ako 5-krát. Len 44 % bežných užívateľov vlani nestratilo svoje dáta vôbec.
• Už 39 % používateľov muselo niekedy obnovovať svoje dáta, 33 % viackrát a len 28 % nemuselo zatiaľ obnovovať vôbec.
• Obnovou dát strávilo 6 % používateľov viac než celý deň, 15 % menej než deň, 46 % menej ako polovicu dňa a 33 % menej než hodinu.
• Iba 10 % používateľov zálohuje svoje počítače či mobilné zariadenia každý deň, 37 % pravidelne a celých 43 % nepravidelne či vôbec.
• Ak ide o úložiská, už 54 % používateľov zálohuje do cloudu, čo je dvojnásobok údaja z roku 2019, t. j. pred pandémiou. Úmerne s tým sa na takmer polovicu znížilo využívanie lokálnych úložísk (na 33 %) a najviac odporúčané hybridné zálohovanie robí 12 % používateľov.
• Používatelia sa najviac obávajú krádeže dát kreditných kariet, identity a hesiel (65 %), malvérových útokov (59 %), phishingu (49 %) a ransomvéru (42 %). Naopak, nemajú dostatočnú predstavu o hrozbách cryptojackingu (iba 26 %), DDoS rizikách (20 %) a útokoch na domáce a IoT zariadenia (19 %).

6G: Evolučné kontinuum

Úspešné smerovanie k 6G vyžaduje, aby bol vývoj základných technológií v súlade s vývojovým cyklom ľudského správania, spoločnosti a techniky, pretože sa navzájom ovplyvňujú a tvoria evolučné kontinuum. Vízia „automatizácia života“ (Automating Life) je preto založená na spojení cloudových, sieťových a AI (umelá inteligencia) technológií a systému hodnôt ako rovnoprávnosť, udržateľnosť a dôvera.

Pod vedením profesora Franka Fitzeka z Technickej univerzity v Drážďanoch pracuje Centrum pre hmatový internet s ľudskou interakciou (CeTI) a centrum 6G-life na tom, aby ľudia mohli v kvázi reálnom čase vstupovať do interakcie s kyberneticko-fyzickými systémami vo fyzickom alebo digitálnom svete prostredníctvom inteligentných komunikačných sietí (5G a pokročilejších). Umožnenie tohto typu interakcie podporí spravodlivý prístup do vzdialených prostredí pre ľudí rôzneho pohlavia, veku, pôvodu alebo fyzických obmedzení. Má tiež potenciál demokratizovať prístup k zručnostiam a odborným znalostiam, rovnako ako k výsledkom špičkového výskumu v oblasti udržateľnosti, bezpečnosti, odolnosti a latencie. Spojenie cloudu, sietí a umelej inteligencie zohráva u 6G kľúčovú úlohu. Zásadný význam preto majú nové koncepty distribuovaných systémov, správy dát a výpočtových prostriedkov. Katedra telekomunikačných sietí na Technickej univerzite v Berlíne pod vedením profesora Falka Dresslera  vyvíja nové riešenia pre budúce virtuálne edge computing, strojové učenie a siete a distribuovanú správu dát v ére 6G.

Akademické granty uľahčia výskum v rámci projektu automatizácie života v zhode s iniciatívou Digital Equity Grid Innovation (TETRA), ktorú spoločnosť VMware iniciovala v spolupráci s medzinárodnou organizáciou IEEE FNI a kanadskou Mitacs. „Toto evolučné kontinuum – teda to, ako sa ľudia menia, technológie vyvíjajú a spoločnosť reaguje – je spôsob, akým VMware smeruje k 6G – podporou technológií zameraných na ľudské potreby, ktoré napríklad skvalitňujú a zachraňujú životy, ale čo je dôležitejšie, umožňujú ľuďom rásť s technológiami as ich pomocou tak, ako si želajú – nie tak, ako im to technológie diktujú“, dodal Kaniz Mahdi.

Aktuálne: Priemerne 2 - 4 bezpečnostné aplikácie

Podľa prieskumu GFI Software medzi partnermi spoločnosti v ČR a na Slovensku (február 2022) za posledný rok lokálne firmy posilnili svoju IT bezpečnosť najviac v oblastiach firewallu / VPN sietí, ochrany emailov a softvérovej zraniteľnosti. Respondenti, ktorí dodávajú riešenia hlavne do segmentu malých a stredných firiem (SMB), uviedli, že ich zákazníci najčastejšie prevádzkujú 2 až 4 bezpečnostné aplikácie. 

Prevažuje stále záujem o perpetuálne licencie, hoci je už vidieť zreteľný posun k modelu predplatného a cloudových služieb. Hlavným dôvodom preferencie perpetuálneho modelu je úspora nákladov na softvér, zásadnou nevýhodou sú potom z dlhodobého hľadiska chýbajúce aktualizácie a postupná zastaranosť systémov.

Zaujímavé zistenia z prieskumu:

• Firmy sa v poslednom roku najčastejšie posilňovali o riešenia firewallu/VPN (35,2 %), ochrany emailov (24,5 %), patch managementu (15,7 %) a správy hesiel (15,7 %).
• 79 % SMB firiem využíva v priemere 2 - 4 samostatné aplikácie IT bezpečnosti, jedinú používa 16 % a 5 - 8 riešení 5 %.
• Perpetuálne softvérové licencie preferuje 59,8 % firiem, model predplatného využíva 23,5 % a cloudové služby 13,7 % firiem. Zostávajúce 3 % preferujú open source.
• Faxovanie využíva necelých 7 % podnikov, hlavne väčších organizácií, a to výhradne iba formou digitálneho faxovania či faxovania ako služby.

„České a slovenské spoločnosti reagujú na nové hrozby posilňovaním ochrany svojich kľúčových infraštruktúr. Avšak prieskum tiež ukázal, že sa stále veľká časť firiem spolieha na riešenia bez kontinuálnej údržby, čo môže byť pomerne nebezpečné v situácii, kedy nové riziká vznikajú veľmi rýchlo a vyžadujú aktualizáciu bezpečnostných nástrojov“, upozornila Marie Baranová.