AI: Čína lídrom výskumu

Čína predbieha zvyšok sveta vo výskume umelej inteligencie (AI) v období, kedy sa práve umelá inteligencia stáva "strategickým aktívom" podobne ako energetické či vojenské schopnosti. Vyplýva to z novej správy spoločnosti Digital Science na základe analýzy údajov z databázy Dimensions od roku 2000 do roku 2024.

Kľúčové zistenia:

• Čína sa stala poprednou svetovou veľmocou vo výskume umelej inteligencie, ktorá vedie nielen objemom výskumu, ale aj citačnou pozornosťou a vplyvom, čím za posledných sedem rokov rýchlo zvýšila svoj náskok pred zvyškom sveta.
• USA majú naďalej najsilnejšiu startupovú scénu AI, ale Čína ju rýchlo dobieha.
• V roku 2024 sa výstup čínskych výskumných publikácií o umelej inteligencii zhodoval s kombinovaným výstupom USA, Spojeného kráľovstva a Európskej únie (EÚ-27) a v súčasnosti priťahuje viac než 40 % celosvetovej pozornosti citácií.
• Napriek globálnemu napätiu sa Čína stala hlavným spolupracovníkom USA, Spojeného kráľovstva a EÚ vo výskume umelej inteligencie, pričom potrebuje menšiu vzájomnú spoluprácu ako ktorákoľvek z nich.
• Čínsky fond talentov v oblasti umelej inteligencie prevyšuje svojich súperov – s 30 000 aktívnymi výskumníkmi v oblasti umelej inteligencie a obrovskou populáciou študentov a postdoktorandov.
• EÚ využíva silnú internú spoluprácu v oblasti umelej inteligencie v rámci svojho výskumného bloku.
• Čína dominuje patentom súvisiacim s umelou inteligenciou – patentové prihlášky a výskumy umelej inteligencie súvisiace so spoločnosťami ukazujú, že Čína v niektorých ukazovateľoch desaťnásobne predbehla USA, čo podčiarkuje jej schopnosť premietnuť výskum do inovácií.

„Umelá inteligencia už nie je neutrálna – vlády ju využívajú ako strategické aktívum, podobné energetickým alebo vojenským schopnostiam, a Čína túto výhodu aktívne využíva," hovorí Dr. Hook. Masívne zvyšuje svoju výskumnú kapacitu AI. Na rozdiel od západných krajín so zoskupenými centrami AI sa Čína môže pochváliť 156 inštitúciami. Čínska pracovná sila v oblasti umelej inteligencie je mladá, rýchlo rastie a má jedinečnú pozíciu pre dlhodobé inovácie. Jedným zo znakov rýchlo sa rozvíjajúcich schopností Číny je vznik chatbota DeepSeek. Nie je len technologickou inováciou – je symbolom hlbokého posunu v globálnom prostredí AI, príkladom technologickej nezávislosti Číny. Jeho nákladovo efektívny LLM s otvoreným zdrojovým kódom demonštruje schopnosť krajiny inovovať v oblasti obmedzení čipov v USA a dominovať vývoju AI vo veľkom rozsahu.

Správa sa tiež vyjadruje k výskumu AI v USA, Spojenom kráľovstve aj Európskej únie. EÚ "riskuje, že bude zaostávať. Vykazuje slabšiu medzinárodnú spoluprácu a má problémy s premenou výskumu na aplikované výstupy (napr. patenty), čo vyvoláva obavy o budúcu konkurencieschopnosť v oblasti umelej inteligencie.

EU: Startupy a scaleupy

Európska komisia spustila stratégiu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky „Vyberte si Európu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky“ s cieľom podporiť zakladanie a rast globálnych spoločností založených na technológiách. Stratégia je v súlade so širšou iniciatívou „Vyberte si Európu“. Táto iniciatíva sa v prvom rade zamerala na vedeckú zložku podporujúcu jednotný európsky prístup k prilákaniu a udržaniu talentov, čím sa má posilniť konkurencieschopnosť Európy. Správu o vykonávaní stratégie podá komisia do konca roka 2027.

Stratégia identifikuje kľúčové potreby startupov a scaleupov a predkladá sa súbor opatrení v piatich hlavných oblastiach:

• Podpora prostredia priaznivého pre inovácie: Ako sa uvádza v stratégii jednotného trhu, startupy a scaleupy potrebujú menšiu fragmentáciu, menšie administratívne zaťaženie, ako aj jednoduchšie a priaznivejšie  pravidlá na celom jednotnom trhu. Komisia navrhne 28. európsky režim na zjednodušenie pravidiel a zníženie nákladov na zlyhanie riešením kritických aspektov v oblastiach, akou je platobná neschopnosť, pracovné a daňové právo. Európska podniková peňaženka umožní plynulú digitálnu interakciu s orgánmi verejnej správy v celej únii prostredníctvom jednotnej digitálnej identity pre všetky hospodárske subjekty. Pripravovaný európsky akt o inováciách bude ďalej podporovať inovácie presadzovaním experimentálnych regulačných prostredí.
• Podpora lepšieho financovania: Startupy a scaleupy potrebujú lepšie financovanie, väčší a integrovanejší trh EÚ s rizikovým kapitálom a väčšie zapojenie európskych inštitucionálnych investorov. Iniciatíva Únia úspor a investícií bude kľúčom na uvoľnenie väčšieho množstva finančných a investičných príležitostí v EÚ. Na doplnenie tejto iniciatívy je cieľom stratégie rozšíriť a zjednodušiť Európsku radu pre inováciu, zaviesť fond Scaleup Europe s cieľom pomôcť preklenúť medzeru vo financovaní špičkových technologických rozširujúcich sa spoločností a vypracovať dobrovoľný Európsky inovačný investičný pakt s cieľom mobilizovať veľkých inštitucionálnych investorov, aby investovali do fondov EÚ, fondov rizikového kapitálu a nekótovaných rozširujúcich sa podnikov.
• Podpora zavádzania a rozširovania trhu: Startupy a scaleupy potrebujú rýchlejšiu cestu z laboratória na trh. V stratégii sa zavádza iniciatíva Lab to Unicorn, ktorá zahŕňa európske centrá startupov a scaleupov s cieľom pomôcť prepojiť univerzitné ekosystémy v celej EÚ. To zahŕňa koncepciu udeľovania licencií, rozdeľovania licenčných poplatkov a príjmov a kapitálovej účasti akademických inštitúcií a ich vynálezcov pri komercializácii duševného vlastníctva a vytváraní vedľajších produktov spolu s usmernením o pravidlách štátnej pomoci týkajúcich sa duševného vlastníctva.
• Prilákanie a udržanie špičkových talentov: Na udržanie a prilákanie špičkových talentov potrebujú startupy a scaleupy lepší prístup k vysokokvalifikovaným jednotlivcom. V stratégii sa zavádza iniciatíva „modrý koberec“, ktorá sa zameriava najmä na podnikateľské vzdelávanie, daňové aspekty zamestnaneckých opcií na akcie a cezhraničnú zamestnanosť. Komisia bude takisto podporovať smernicu o modrej karte a nabádať členské štáty, aby zaviedli zrýchlené systémy pre zakladateľov z krajín mimo EÚ.
• Uľahčenie prístupu k infraštruktúre, sieťam a službám: Startupy a scaleupy potrebujú kratší čas uvedenia na trh a rýchlejšiu komercializáciu. V stratégii sa navrhuje zjednodušiť a harmonizovať rozdielny prístup a zmluvné podmienky pre startupy a scaleupy k technologickým a výskumným infraštruktúram prostredníctvom charty prístupu pre priemyselných používateľov.

EU: Podpora startupov a MSP v umelej inteligencii

Európska komisia zavádza balík opatrení na podporu európskych startupov a MSP pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie, ktorá rešpektuje hodnoty a pravidlá Európskej únie. Nadväzuje to na politickú dohodu dosiahnutú v decembri 2023 o akte EÚ o umelej inteligencii – prvom komplexnom zákone o umelej inteligencii na svete – ktorým sa podporí vývoj, zavádzanie a využívanie dôveryhodnej umelej inteligencie v EÚ.

Opatrenia zahŕňajú:

• zmenu nariadenia o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku s cieľom zriadiť továrne umelej inteligencie, ktoré budú novým pilierom pre činnosti spoločného podniku v oblasti superpočítačov EÚ. Táto zmena sa týka:

o získavania, modernizácie a prevádzky superpočítačov zameraných na umelú inteligenciu s cieľom umožniť rýchle strojové učenie a trénovanie veľkých modelov umelej inteligencie na všeobecné účely (GPAI);

o uľahčenia prístupu k superpočítačom zameraným na umelú inteligenciu, čím sa prispeje k rozšíreniu používania umelej inteligencie na veľký počet verejných a súkromných používateľov vrátane startupov a MSP;

o ponuky jednotného kontaktného miesta pre startupy a inovátorov, podpory ekosystému startupov a výskumu v oblasti umelej inteligencie pri algoritmickom vývoji, testovania hodnotenia a validácie rozsiahlych modelov umelej inteligencie, poskytovania programovacích zariadení priaznivých pre superpočítače a iných služieb podporujúcich umelú inteligenciu;

o umožnenia vývoja rôznych nových aplikácií umelej inteligencie založených na modeloch umelej inteligencie na všeobecné účely.

• Rozhodnutie zriadiť úrad pre umelú inteligenciu v rámci Európskej komisie, ktorý zabezpečí rozvoj a koordináciu politiky v oblasti umelej inteligencie na európskej úrovni, ako aj dohľad nad vykonávaním a presadzovaním pripravovaného aktu o umelej inteligencii.

• Oznámenie EÚ o podpore startupov a inovácií v oblasti umelej inteligencie, v ktorom sa uvádzajú ďalšie kľúčové činnosti:

o finančná podpora Európskej komisie v prospech generatívnej umelej inteligencie prostredníctvom programu Horizont Európa a programu Digitálna Európa. Tento balík prinesie dodatočné celkové verejné a súkromné investície vo výške približne 4 miliardy EUR do roku 2027;

o sprievodné iniciatívy na posilnenie talentov EÚ v oblasti generatívnej umelej inteligencie prostredníctvom činností v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, získavania nových zručností a rekvalifikácie;

o ďalšia podpora verejných a súkromných investícií do startupov a rozširujúcich sa podnikov v oblasti umelej inteligencie, a to aj prostredníctvom rizikového kapitálu alebo kapitálovej podpory (vrátane nových iniciatív programu EIC Akcelerátor a Programu InvestEU);

o urýchlenie vývoja a zavádzania spoločných európskych dátových priestorov sprístupnených komunite zaoberajúcej sa umelou inteligenciou, pre ktorú sú dáta kľúčovým zdrojom na trénovanie a zlepšovanie ich modelov.

Zároveň bol uverejnený aj nový pracovný dokument útvarov komisie o spoločných európskych dátových priestoroch, ktorý poskytuje správu o aktuálnom stave;

o iniciatíva „GenAI4EU“, ktorej cieľom je podporiť vývoj nových prípadov použitia a nových aplikácií v 14 priemyselných ekosystémoch Európy, ako aj vo verejnom sektore. Medzi oblasti uplatňovania patrí robotika, zdravotníctvo, biotechnológie, výroba, mobilita, klíma a virtuálne svety. Komisia s niekoľkými členskými štátmi zriaďuje aj dve konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC):

• Cieľom „Aliancie pre jazykové technológie“ (ALT-EDIC) je vyvinúť spoločnú európsku infraštruktúru v oblasti jazykových technológií s cieľom riešiť nedostatok dát týkajúcich sa európskych jazykoch potrebných na trénovanie riešení umelej inteligencie, ako aj presadzovať jazykovú rozmanitosť a kultúrne bohatstvo Európy. Podporí sa tým vývoj veľkých európskych jazykových modelov.

• Konzorcium „CitiVERSE“ EDIC bude uplatňovať najmodernejšie nástroje umelej inteligencie s cieľom rozvíjať a posilňovať miestne digitálne dvojčatá pre inteligentné komunity, čo pomôže mestám simulovať a optimalizovať procesy od riadenia dopravy až po odpadové hospodárstvo.

Komisia prijala aj Oznámenie AI@EC, v ktorom načrtla vlastný strategický prístup k využívaniu umelej inteligencie. Pripravuje sa aj na podporu orgánov verejnej správy EÚ pri ich vlastnom prijímaní a využívaní umelej inteligencie. Európsky parlament a Rada teraz zvážia zmeny nariadenia, ktorým sa zriaďuje spoločný podnik pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku. Zriadi sa úrad pre umelú inteligenciu, ktorý bude vykonávať budúci akt o umelej inteligencii na úrovni EÚ a bude dohliadať na pravidlá pre modely a systémy umelej inteligencie na všeobecné účely. Mal by sa stať ústredným koordinačným orgánom pre politiku v oblasti umelej inteligencie na úrovni EÚ a spolupracovať s ostatnými odbormi Európskej komisie, orgánmi EÚ, členskými štátmi a komunitou zainteresovaných strán. Bude mať medzinárodné poslanie a bude podporovať prístup EÚ k riadeniu umelej inteligencie a prispievať k medzinárodným činnostiam EÚ v oblasti umelej inteligencie. Vo všeobecnej rovine by mal úrad pre umelú inteligenciu prehlbovať poznatky a porozumenie v oblasti umelej inteligencie a podporovať zavádzanie umelej inteligencie a inovácie. Členské štáty teraz s podporou komisie zriadia Konzorciá pre európsku digitálnu infraštruktúru ALT-EDIC a CitiVERSE EDIC.

EU: Podpora pre startupy

Softvér na počítačové videnie a robotické technológií pre ortopedických chirurgov, vizuálne vyhľadávacie technológie pre podniky a priemyselné aplikácie, rekonštrukcia prsníka s použitím vlastného tkaniva, inovačná fotonika, zlepšená výroba potravín so zníženými emisiami, prvý miniatúrny univerzálny analyzátor plynu pre všetky obnoviteľné plyny... To sú prvé startupy 13 spoločností s podpísanými investičnými dohodami z Fondu Európskej rady pre inovácie (fond EIC), ktorý už prijal 42 nových investičných rozhodnutí v prospech špičkových technologických spoločností. Celková suma investícií bude predstavovať 331 miliónov eur. 

Podpora je určená pre vysokorizikové startupy, aby mohli uviesť svoje inovačné technológie na trh a rozšíriť sa v oblastiach strategických pre Európu. Fond EIC je investičnou zložkou EIC Akcelerátora a je významným zdrojom financovania pre startupy a malé podniky v Európe. Kapitálové investície vo výške 500.000 až 15 miliónov eur na spoločnosť (v opodstatnených prípadoch aj viac) dopĺňajú grantové financovanie z EIC Akcelerátora o až 2,5 milióna eur. Doteraz v rámci programu Horizont Európa svoju dohodu o grante podpísalo 269 z 378 vybratých spoločností. EIC si teraz plní cieľ, ktorý jej stanovila rada EIC: podpísať dohody o grante s vybratými spoločnosťami do 4 – 5 mesiacov.

Na budúce generácie technológií v oblastiach strategických pre Európu je vyčlenených 525 miliónov eur. Medzi tieto oblasti patrí: uskladňovanie energie, kvantové alebo polovodičové komponenty, odolné poľnohospodárstvo, biomarkery rakoviny, ako aj vesmírne technológie a služby. Startupy a MSP môžu o financovanie z fondu EIC požiadať kedykoľvek pomocou platformy EIC. Žiadosť musí obsahovať propagačné video, prezentáciu a odpovede na stručný súbor otázok o ich inovácii a tíme. Odpoveď dostanú do štyroch týždňov. Ak sa dostanú do výberu, úplnú žiadosť môžu zaslať do jednej z pravidelných uzávierok: 22. marec, 7. jún, 4. október 2023.

EU: 5,2 mld. eur pre vodíkový projekt

Európska komisia schválila druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií – prvú priemyselnú inštaláciu a vybudovanie potrebnej infraštruktúry vo vodíkovom hodnotovom reťazci. Projekt IPCEI Hy2Use spoločne oznámilo a pripravilo 13 členských štátov: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Do 35 projektov sa zapojí celkom 29 aktívnych podnikov v jednom alebo viacerých členských štátoch vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a startupov.

IPCEI Hy2Use pokrýva rozsiahlu časť vodíkového hodnotového reťazca, keďže bude podporovať i) budovanie vodíkovej infraštruktúry, najmä veľkokapacitných elektrolyzérov a dopravnej infraštruktúry, na výrobu, skladovanie a prepravu vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkeho hlíkového vodíka a ii) vývoj inovačných a udržateľnejších technológií na integráciu vodíka do priemyselných procesov, najmä tých, ktorých je dekarbonizácia vo viacerých odvetviach, ako sú výroba cementu a skla. Očakáva sa, že vďaka projektu IPCEI sa zvýši dodávka obnoviteľného a nízkeho hlíkového vodíka a zníži sa závislosť od dodávok zemného plynu. V blízkej budúcnosti sa očakáva realizácia niektorých projektov s tímom, že v rokoch 2024 – 2026 by malo byť v prevádzke viacerých veľkokapacitných elektrolyzérov v rokoch 2026 – 2027 zavedených viacero inovačných technológií. Dokončenie celého projektu sa plánuje na rok 2036, pričom časové harmonogramy vzájomnej závislosti od funkcií projektu a zúčastnených podnikov.

Do projektu IPCEI „Hy2Use“ sa ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru podieľajú aj Nórsko s dvoma individuálnymi projektmi. Za posudzovanie štátnej pomoci notifikovanej Nórskom je zodpovedný dozorný úrad EZVO. IPCEI Hy2Use rozširuje a dopĺňa prvý projekt IPCEI vo vodíkovom hodnotovom reťazci „Hy2Tech“, ktorý bol schválený 15. júla 2022 . Hoci oba spomínané projekty IPCEI sa týkajú vodíkového hodnotového reťazca, Hy2Use sa zameriava na projekty, na ktoré sa Hy2Tech vzťahuje, t. j. na vodíkovú infraštruktúru a priemyselné využitie vodíka (zatiaľ čo projekt Hy2Tech je zameraný na koncových používateľov v sektore mobility).

EU: Nový inovačný program

Nový európsky inovačný program má Európe pomôcť vyvíjať a uvádzať na trh nové technológie na riešenie najnaliehavejších spoločenských výziev. Špičkové  technologické inovácie, ktoré si vyžadujú výskum a vývoj a vysoké investície kapitálu, majú posilniť svoju úlohu pri formovaní zelenej a digitálnej transformácie a pomôcť nájsť inovačné riešenia naliehavých spoločenských problémov, akými sú zmena klímy a kybernetické hrozby. Z týchto inovácií však majú profitovať všetky odvetvia od energie z obnoviteľných zdrojov, cez poľnohospodárske technológie, stavebníctvo až po mobilitu a zdravie, v dôsledku čoho sa bude riešiť otázka potravinovej bezpečnosti, zníži sa energetická závislosť, občania budú zdravší a naše hospodárstva budú konkurencieschopnejšie. 

Nový inovačný program má:

• zlepšovať prístup k financovaniu európskych startupov a rozširujúcich sa podnikov, napríklad mobilizáciou nevyužitých zdrojov súkromného kapitálu a zjednodušením pravidiel kótovania;
• zlepšovať podmienky, aby mali inovátori väčší priestor na experimentovanie s novými nápadmi v experimentálnom regulačnom prostredí;
• pomáhať pri tvorbe „regionálnych inovačných údolí“, čím sa posilní a zlepší prepojenie aktérov v oblasti inovácií v celej Európe, a to aj v zaostávajúcich regiónoch;
• lákať a udržiavať talenty v Európe, napríklad školením 1 milióna talentov v oblasti špičkových technológií, posilnením podpory pre ženy inovátorky a inováciou akciových opcií pre zamestnancov startupov;
• zlepšovať politický rámec použitím zrozumiteľnejšej terminológie, ukazovateľov a dátových súborov, ako aj poskytovaním politickej podpory pre členské štáty.

Stanovuje 25 cielených opatrení v rámci piatich hlavných iniciatív:

1. Financovanie rozširujúcich sa podnikov zmobilizuje inštitucionálnych a iných súkromných investorov v Európe, aby investovali do rozširujúcich sa európskych startupov pôsobiacich v oblasti špičkových technológií a profitovali z nich.
2. Umožnenie vzniku inovácií vytvorením priestorov na experimentovanie a verejným obstarávaním uľahčí inovácie prostredníctvom zlepšených rámcových podmienok vrátane experimentálnych prístupov k regulácii (napr. experimentálne regulačné prostredia, testovacie zariadenia, živé laboratóriá a inovačné obstarávanie).
3. Urýchlenie a posilnenie inovácií v európskych inovačných ekosystémoch v celej EÚ podporí vytvorenie regionálnych inovačných údolí a pomôže členským štátom a regiónom nasmerovať aspoň 10 miliárd EUR do konkrétnych medziregionálnych inovačných projektov vrátane špičkových technologických inovácií pre kľúčové priority EÚ. Podnieti tiež členské štáty k tomu, aby podporovali inovácie vo všetkých regiónoch v rámci integrovaného využívania politiky súdržnosti a nástrojov programu Horizont Európa.
4. Podpora, prilákanie a udržanie talentov v oblasti špičkových technológií zabezpečia príliv dôležitých talentov v oblasti špičkových technológií do EÚ a ich rozvoj prostredníctvom série iniciatív vrátane inovačného systému stáží pre startupy a rozširujúce sa podniky, okruhu talentov EÚ, ktorý má pomôcť startupom a inovatívnym podnikom pri hľadaní talentov z krajín mimo EÚ, programu na podporu podnikavosti a vodcovských schopností žien a priekopníckej práce na akciových opciách pre zamestnancov startupov.
5. Zlepšenie nástrojov na tvorbu politiky bude kľúčom k rozvoju a využívaniu odolných, porovnateľných dátových súborov a spoločných vymedzení pojmov (startupy, rozširujúce sa podniky), ktoré môžu slúžiť ako podklad politikám na všetkých úrovniach a v celej EÚ, a môžu tiež prispieť k zabezpečenie lepšej koordinácie politík na európskej úrovni prostredníctvom fóra Európskej rady pre inováciu.

EU: Digitálny svet

On-line platformy sa stali neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Dominantné postavenie Amazon, Google alebo Facebook im dáva príliš veľkú výhodu v porovnaní s konkurentmi, a čo je ešte dôležitejšie, ovplyvňujú demokraciu, základné práva, spoločnosť a ekonomiku. Ako giganti často určujú ďalší smer v inováciách, spotrebiteľských voľbách a plnia úlohu tzv. „gatekeepers”, čiže strážcov medzi biznisom a používateľmi. Na riešenie tejto nerovnováhy pripravuje Európska únia aktualizáciu existujúcich pravidiel.

Účelom regulácie v Akte o digitálnych trhoch je zabezpečiť rovnaké podmienky pre všetky digitálne spoločnosti bez ohľadu na ich veľkosť. Postará o jasné pravidlá pre veľké on-line spoločnosti s cieľom zabrániť im v ukladaní nespravodlivých podmienok podnikom a spotrebiteľom. Lepšie hodnotenie služieb a produktov ponúkaných spoločnosťou, nemožnosť odstrániť predinštalovaný softvér alebo aplikácie sú ukážkami takýchto neférových praktík. Nové pravidlá by mali zvýšiť inovácie, rast a konkurencieschopnosť a pomôžu malým spoločnostiam a start-upom konkurovať veľkým hráčom. Nová legislatíva tiež stanovuje kritériá na identifikáciu veľkých on-line platforiem v pozícii strážcov tzv. “gatekeepers” a umožní Európskej komisii zahájiť vyšetrovanie a aktualizáciu opatrení pre týchto strážcov ako aj zavedenie sankcií v prípade porušovania pravidiel.

Akt o digitálnych službách sa zameriava na zvýšenie bezpečnosti on-line priestoru pre používateľov a spoločnosti formou ochrany základných práv. Medzi hlavnými obavami, na ktoré chce reagovať, sú obchod s nelegálnym tovarom, službami a obsahom a tiež algoritmy, ktoré zvyšujú šírenie dezinformácií. Nová legislatíva poskytne viac kontroly, schopnosť rozhodnúť sa pri povolení cielenej on-line reklamy a tiež možnosť dozvedieť sa, na základe čoho sa zobrazuje špecifický obsah. Pomôže chrániť používateľov voči škodlivému a ilegálnemu obsahu, umožní lepšie odstrániť nelegálny obsah, manažovať škodlivý obsah (ktorý nemusí byť nevyhnutne nezákonný, napríklad dezinformácie v politickej alebo zdravotnej oblasti) a zavedie lepšie pravidlá na moderovanie obsahu a ochranu slobody prejavu. Používatelia budú informovaní platformami o odstránení ich obsahu a budú môcť proti nemu namietať. Rovnako obsahuje pravidlá o bezpečnosti produktov predávaných on-line tak, aby spĺňali štandardy stanovené v EÚ a lepší prehľad o predajcoch produktov, ktoré nakupujeme on-line.

Start Path: Nové kolo programu

V ďalšom kole programu pre start-upové spoločnosti Start Path sa spoločnosť Mastercard zameriava na podporu rýchlo sa rozvíjajúcich firiem v oblastiach digitálnych aktív, blockchainu a kryptomien. Zatiaľ sa prihlásilo sedem firiem: GK8, Domain Money, Mintable, SupraOracles, STACS, Taurus a Uphold. Akcelerácia a čo najširšie uplatňovanie technologických inovácií v oblasti digitálnych aktív sleduje cieľ uľahčovať jednotlivcom aj inštitúciám nákup, predaj a držanie kryptomien a ďalšieho majetku v digitálnej forme.

Jedným z účastníkov nového kola programu je spoločnosť Mintable zo Singapuru, ktorá prevádzkuje trh s tzv. nezameniteľnými tokenmi (non-fungible token, NFT). Na trhu spoločnosti môžu používatelia vytvárať, kupovať a predávať digitálne aj fyzické aktíva zabezpečené technológiou blockchain. Môže ísť o digitálne zberateľské predmety, neobvyklé umelecké diela a dokonca aj hudbu. Platforma spoločnosti obsahuje množstvo pokročilých funkcií, napríklad vytvorenie tokenu NFT bez potreby blockchainovej transakcie (gasless minting) alebo nákupy hradené kreditnou kartou. Spoločnosť GK8 z Izraela prevádzkuje platformu, ktorá slúži na úschovu kryptografických a blockchainových dát úplne oddelene od internetu (air-gapped cold vault). Platforma spoločnosti je schopná vytvárať, podpisovať a odosielať blockchainové transakcie bez potreby vstupu prostredníctvom internetu, čím eliminuje možnosti napadnutia. Taurus zo Švajčiarska poskytuje infraštruktúru podnikovej úrovne, ktorá prostredníctvom jedinej platformy umožňuje správu akýchkoľvek digitálnych aktív, ako sú krypto-aktíva, digitálne meny alebo aktíva v podobe tokenov. Súčasťou ponuky je vydávanie, úschova, obsluha a obchodovanie s takými aktívami.

Na účasť v tomto kole programu Start Path boli prizvané ďalšie startupové firmy a spoločnosti pôsobiace v rýchlo rastúcich odboroch digitálnych aktív a blockchainu:

Domain Money (USA) usiluje o vytvorenie investičnej platformy novej generácie, ktorá drobným investorom umožní preklenúť rozdiely medzi digitálnymi aktívami a tradičnými financiami.

SupraOracles (Švajčiarsko) prevádzkuje výkonný blockchainový informačný a rozhodovací systém (Oracle), ktorý firmám umožňuje prevádzať dáta z reálneho sveta do verejných aj súkromných blockchainových systémov. To umožňuje automatizáciu, zjednodušovanie a zabezpečovanie finančných trhov pomocou interoperabilných chytrých zmlúv (smart contracts).

STACS (Singapur) poskytuje blockchainovou infraštruktúru, vďaka ktorej môže finančný sektor poskytovať efektívne a udržateľné financovanie. Medzi klientov a partnerov firmy sa radia globálne bankové domy, národné burzy cenných papierov a správcovia aktív.

Uphold (USA) je prevádzkovateľom platformy vytvorenej špeciálne pre obchodovanie s kryptomenami. Platforma poskytuje investičné a platobné služby jednotlivcom aj firmám na celom svete. Jedinečná schopnosť platformy Uphold, zmeniť „čokoľvek na čokoľvek“, umožňuje uskutočňovať obchody priamo medzi jednotlivými kategóriami aktív a poskytuje tak prístup k finančným službám pre každého.

Firmy zapojené do programu Start Path hľadajú spôsoby, ako vyriešiť existujúce problémy, napríklad v oblastiach tokenizácie aktív, presnosti dát, digitálnej bezpečnosti či hladkého prepojenia tradičnej a digitálnej ekonomiky. Bez ohľadu na to, akým konkrétnym problémom sa jednotlivé spoločnosti zaoberajú, všetky ťažia z odborných znalostí a podpory spoločnosti Mastercard. Program je otvorený tiež pre start-upy zaoberajúce sa technológiami kryptomien zo Slovenska. Hlásiť sa do nej môžu na stránkach spoločnosti aj priamo cez slovenské zastúpenie Mastercard.

EU: Priemyselná stratégia

Priemyselná stratégia Európskej únie (EÚ) sa aktualizuje, aby ambície v tejto oblasti plne odzrkadľovali novú realitu po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 a boli hnacím motorom pri prechode na udržateľnejšie, digitálne, odolné a globálne konkurencieschopné hospodárstvo. Jadrom aktualizovanej stratégie sú malé a stredné podniky (MSP). Na ne je zacielená špecifická finančná podpora a opatrenia, ktoré majú MSP a startupom uľahčiť túto dvojitú transformáciu. Európska komisia prijala aj návrh nariadenia o zahraničných subvenciách narúšajúcich jednotný trh. 

Posilnenie odolnosti jednotného trhu

Pandémia ochorenia COVID-19 bola pre jednotný trh náročnou skúškou, keďže po jej vypuknutí došlo k obmedzeniu dodávok, uzavretiu hraníc a fragmentácii trhu. Kríza zdôraznila zásadnú potrebu zachovať voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu na jednotnom trhu, ako aj nutnosť spolupracovať na posilnení jeho odolnosti voči narušeniam. Komisia na tento účel podnikne okrem iného tieto opatrenia:

• Navrhne núdzový nástroj pre jednotný trh ako štrukturálne riešenie na zabezpečenie voľného pohybu tovaru a služieb v kontexte možných budúcich kríz. Tento nástroj by mal zaručiť väčšiu transparentnosť a solidaritu a mal by pomôcť riešiť kritický nedostatok výrobkov tým, že urýchli ich dostupnosť a posilní spoluprácu v oblasti verejného obstarávania.
• Zabezpečí, aby členské štáty v plnej miere vykonali smernicu o službách a plnili si svoje existujúce povinnosti vrátane oznamovacej povinnosti, aby bolo možné identifikovať a odstrániť nové potenciálne prekážky.
• Posilní dohľad nad trhom s výrobkami tým, že bude podporovať vnútroštátne orgány pri zvyšovaní kapacít a urýchľovaní tempa digitalizácie pri kontrolách výrobkov a zbere údajov.
• Zmobilizuje významné investície na podporu MSP. Navrhne a zavedie mechanizmy alternatívneho riešenia sporov na riešenie oneskorených platieb pre MSP a stanoví opatrenia na riešenie rizík platobnej schopnosti, ktoré majú vplyv na MSP.

Riešenie strategických závislostí EÚ

Otvorenosť obchodu a investíciám je silnou stránkou EÚ, ktorá je významným dovozcom a vývozcom, ako aj zdrojom jej rastu a odolnosti. Pandémia však upriamila našu pozornosť aj na potrebu analyzovať a riešiť strategické závislosti technologického i priemyselného charakteru. Komisia preto:

• Vykonala analýzu metódou zdola nahor založenú na obchodných údajoch: z 5.200 výrobkov dovážaných do EÚ sa v počiatočnej analýze identifikovalo 137 výrobkov (ktoré predstavujú 6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) v citlivých ekosystémoch, na ktorých je EÚ veľmi závislá. Ide najmä o energeticky náročné priemyselné odvetvia (ako suroviny) a ekosystémy v oblasti zdravia (ako farmaceutické zložky), ako aj iné výrobky, ktoré sú dôležité z hľadiska podpory zelenej a digitálnej transformácie. Z toho je 34 výrobkov (predstavujúcich 0,6 % celkovej hodnoty tovaru dovážaného do EÚ) potenciálne ešte zraniteľnejších z dôvodu obmedzených možností, pokiaľ ide o ďalšiu diverzifikáciu a nahradenie výrobou v EÚ. Analýza takisto odhalila výzvy a závislosti v oblasti pokročilých technológií.
• Prezentuje výsledky šiestich hĺbkových preskúmaní týkajúcich sa surovín, batérií, účinných farmaceutických látok, vodíka, polovodičov a cloudových a špičkových technológií, ktoré poskytujú ďalšie informácie o pôvode strategických závislostí a ich dosahu.
• Začne druhú fázu preskúmania potenciálnych závislostí v kľúčových oblastiach vrátane výrobkov, služieb alebo technológií, ktoré sú kľúčové pre dvojitú transformáciu. K nim patria obnoviteľné zdroje energie, uskladňovanie energie a kybernetická bezpečnosť. Okrem toho vytvorí monitorovací systém v rámci strediska Európskej komisie na monitorovanie kritických technológií.
• Pracuje na diverzifikácii medzinárodných dodávateľských reťazcov a usiluje sa nadväzovať medzinárodné partnerstvá v záujme zlepšenia pripravenosti.
• Podporuje nové priemyselné aliancie v strategických oblastiach, v ktorých sa takéto aliancie považujú za najlepší nástroj na urýchlenie činností, ktoré by sa inak nerozvinuli. Priemyselné aliancie sa budú podporovať tam, kde dokážu prilákať súkromných investorov, aby diskutovali o nových obchodných partnerstvách a modeloch otvoreným a transparentným spôsobom a v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Podporovať sa budú aj oblastiach, kde majú potenciál vytvárať inovácie a pracovné miesta s vysokou hodnotou. Aliancie poskytujú v zásade širokú a otvorenú platformu, pričom sa bude venovať osobitná pozornosť začleneniu startupov a MSP.
• Komisia pripravuje spustenie Aliancie pre procesory a polovodičové technológie a Aliancie pre priemyselné dáta, edge a cloud. Okrem toho zvažuje založenie Aliancie pre kozmické nosné rakety a Aliancie pre leteckú dopravu s nulovými emisiami.
• Podporuje úsilie členských štátov o združovanie verejných zdrojov prostredníctvom dôležitých projektov spoločného európskeho záujmu v oblastiach, kde trh nedokáže priniesť prelomové inovácie. Na tento účel môže prípadne vynaložiť prostriedky z rozpočtu EÚ.
• Avizuje stratégiu a možnú legislatívnu zmenu s cieľom posilniť vedúce postavenie pri stanovovaní noriem, a to aj v oblasti služieb, pričom otvorene spolupracuje s ostatnými aktérmi v oblastiach spoločného záujmu.

Urýchlenie dvojitej transformácie

V priemyselnej stratégii z roku 2020 sa oznámili opatrenia na podporu zelenej a digitálnej transformácie priemyslu EÚ, no pandémia mala radikálny vplyv na jej rýchlosť a rozsah. Komisia preto načrtáva nové opatrenia na podporu podnikateľského hľadiska v súvislosti so zelenou a digitálnou transformáciou tým, že:

• Vytvorí v partnerstve s priemyslom, verejnými orgánmi, sociálnymi partnermi a inými zainteresovanými stranami transformačné dráhy v oblastiach, v ktorých je to potrebné, počnúc cestovným ruchom a energeticky náročnými priemyselnými odvetviami. Takéto dráhy by mohli umožniť lepšie pochopenie rozsahu, nákladov a podmienok požadovaných opatrení, ktoré súvisia s dvojitou transformáciou v najrelevantnejších ekosystémoch. To by viedlo k vypracovaniu vykonateľného plánu v prospech udržateľnej konkurencieschopnosti.
• Zabezpečí koherentný regulačný rámec na dosiahnutie cieľov digitálneho desaťročia Európy a ambícií balíka „Fit for 55“ okrem iného rýchlejším zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie a zaručením prístupu k dostatočným dodávkam cenovo dostupnej a dekarbonizovanej elektrickej energie.
• Zabezpečí služby poradcov pre udržateľnosť pre MSP a bude podporovať obchodné modely založené na údajoch, aby MSP mali čo najväčší úžitok zo zelenej a digitálnej transformácie.
• Bude investovať do zvyšovania úrovne kvalifikácií a rekvalifikáciu v záujme podpory dvojitej transformácie.

Prebiehajúcou rozsiahlou revíziou pravidiel EÚ v oblasti hospodárskej súťaže sa takisto zabezpečí, aby v čase, kedy sa zásadne mení aj globálne konkurenčné prostredie, podporovali tieto pravidlá zelenú a digitálnu transformáciu v prospech Európanov.

EU: Digital Day 2021

Na tohtoročnom štvrtom ročníku Digitálneho dňa prijali zúčastnené členské štáty Európskej únie konkrétne záväzky v troch kľúčových oblastiach – pripojiteľnosť, startupy a čisté digitálne technológie.

Pripojiteľnosť: Európa využije svoje dátové brány na posilnenie globálnych sietí pripojiteľnosti

27 európskych krajín podpísalo vyhlásenie o európskych dátových bránach ako kľúčovom prvku digitálneho desaťročia EÚ, v ktorom sa zaviazali posilniť pripojiteľnosť medzi Európou a jej partnermi v Afrike, Ázii, európskom susedstve a Latinskej Amerike. Dôraz sa bude klásť na pozemné a podmorské káble, satelity a sieťové spojenia v záujme intenzívnejšej a zabezpečenej výmeny údajov. EÚ už má prísne normy ochrany údajov a kvalitné interné prepojenia. Vďaka zlepšeniu svojich globálnych spojovacích sietí sa môže stať bezpečným a agilným svetovým dátovým centrom.

Startupy: Startupy a scaleupy budú môcť využiť osvedčené postupy

25 európskych krajín podpísalo vyhlásenie o norme „EU Startup Nations“ s cieľom zabezpečiť, aby všetky európske začínajúce a rozširujúce sa podniky mohli využiť osvedčené postupy úspešných startupových ekosystémov. Na tento účel Európska komisia spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami z odvetvia identifikovala viacero osvedčených postupov, ktoré prispievajú k vhodnému prostrediu pre rast. Patrí medzi ne spracovanie žiadostí o víza pre talenty z tretích krajín, fiškálny prístup k opciám na akcie a navyšovanie a diverzifikácia súkromného kapitálu. Cieľom je, aby sa tieto postupy stali všeobecným pravidlom a ústredným prvkom prechodu EÚ na udržateľné, digitálne a odolné hospodárstvo.

Zelená digitálna transformácia: mobilizácia investícií do čistých digitálnych technológií

26 európskych krajín podpísalo vyhlásenie o zelenej a digitálnej transformácii EÚ s cieľom urýchliť nasadenie zelených digitálnych technológií v prospech životného prostredia. Členské štáty budú spolupracovať na urýchlení zavádzania a vývoja pokročilých digitálnych technológií, ako sú 5G a 6G, optické vlákna, vysokovýkonná výpočtová technika či internet vecí, ktoré sú kľúčom ku klimatickej neutralite a podpore zelenej a digitálnej transformácie v prioritných sektoroch ako energetika, doprava, výroba, poľnohospodárstvo, potravinárstvo a stavebníctvo. Medzi ďalšie sféry činnosti patrí podpora zeleného cloudu, umelej inteligencie a technológií blockchainu, ako aj udržateľného hardvéru, zeleného verejného obstarávania, ale aj podpora startupov a MSP pôsobiacich v oblasti zelených technológií.

Okrem toho sa do „Európskej zelenej digitálnej koalície“ zapojilo 26 výkonných riaditeľov z odvetvia IKT, ktorí sa v mene svojich spoločností zaviazali výrazne znížiť ich uhlíkovú stopu do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2040. Medzi riešenia patria investície do vývoja energeticky a materiálovo efektívnejších digitálnych technológií, spolupráca s príslušnými mimovládnymi a odbornými organizáciami na meraní a monitorovaní čistého environmentálneho vplyvu zelených digitálnych riešení a mnohé ďalšie. Napokon sa zaväzujú k spolupráci s ďalšími lídrami odvetvia na tvorbe usmernení pre zavádzanie zelených digitálnych riešení, s cieľom urýchliť dosahovanie udržateľnosti sektorov ako energetika, doprava, stavebníctvo a poľnohospodárstvo.

EU: Podpora zamestnanosti mladých ľudí

V dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008 vzrástla nezamestnanosť mladých ľudí zo 16,0 % v roku 2008 na maximálnych 24,4 % v roku 2013. Čísla postupne klesali a pred vypuknutím pandémie dosahovali rekordne nízku úroveň 14,9 %. Napriek tomu je nezamestnanosť mladých ľudí stále viac ako dvakrát vyššia než celková nezamestnanosť. Z najnovších údajov vyplýva, že v apríli 2020 bola v EÚ nezamestnanosť mladých ľudí na úrovni 15,4 %. Mnohí sa obávajú, že prudký nárast ešte len príde.

Európska komisia prijala opatrenia, ktoré majú mladým ľuďom priniesť všetky možné príležitosti v plnej miere rozvinúť svoj potenciál pretvárať budúcnosť EÚ a ťažiť z prechodu na zelené a digitálne hospodárstvo. Už v programe NextGenerationEU a budúcom rozpočte EÚ navrhla viacero možností finančnej podpory zamestnanosti mladých ľudí zo strany EÚ. Teraz je na členských štátoch, aby si určili priority. Na podporu zamestnanosti mladých ľudí by sa malo použiť najmenej 22 miliárd eur.

Balík na podporu zamestnanosti mladých ľudí pozostáva zo štyroch pilierov, na ktorých je most k pracovným miestam pre ďalšiu generáciu postavený:

• EÚ vytvorila v roku 2013 záruku pre mladých ľudí a odvtedy „postavila mosty“ na trh práce pre približne 24 miliónov mladých ľudí. Návrhom Komisie na odporúčanie Rady o iniciatíve „Most k pracovným miestam“ sa posilní záruka pre mladých ľudí a zvýši dosah opatrení na zraniteľných mladých ľudí v celej EÚ, ktoré sú dnes určené ľuďom vo veku od 15 do 29 rokov. V odporúčaní je zachovaný záväzok, že ak sa zapojíte do záruky pre mladých ľudí, do štyroch mesiacov dostanete ponuku zamestnania, vzdelávania, učňovskej alebo odbornej prípravy. Most k pracovným miestam bude inkluzívnejší, aby sme sa vyhli všetkým formám diskriminácie a oslovili širšie spektrum najzraniteľnejších skupín, akými sú rasové a etnické menšiny, mladí ľudia so zdravotným postihnutím či mladí ľudia žijúci v niektorých okrajových, vzdialených alebo znevýhodnených mestských častiach. Vychádza z potrieb podnikov a ponúka požadované zručnosti, zvlášť tie, ktoré sú nevyhnutné na prechod na ekologické a digitálne hospodárstvo, ale aj krátke prípravné kurzy. Zároveň umožňuje prispôsobiť poradenstvo, pokyny a usmernenia daným potrebám.
• Cieľom návrhu Európskej komisie na odporúčanie Rady o odbornom vzdelávaní a príprave je urobiť vzdelávacie systémy modernejšími, príťažlivejšími, flexibilnejšími a pripravenými na prechod na digitálne a ekologické hospodárstvo. Agilnejšie odborné vzdelávanie a odborná príprava so zameraním na študenta pripravia mladých ľudí na ich prvé pracovné miesta a dospelým poskytnú príležitosti na zlepšenie alebo zmenu ich kariéry. Poskytovatelia odborného vzdelávania a prípravy sa tak môžu stať špičkovými strediskami odborného vzdelávania a zároveň podporovať rozmanitosť a inkluzívnosť.
• Nový impulz pre učňovskú prípravu bude prínosom tak pre zamestnávateľov, ako aj pre mladých ľudí a zvýši počty kvalifikovaných pracovných síl v širokom spektre odvetví. Európske združenie učňovskej prípravy poskytlo viac ako 900 000 príležitostí. Toto obnovené združenie bude presadzovať vytváranie vnútroštátnych koalícií, podporí MSP a zvýši účasť sociálnych partnerov: odborových a zamestnávateľských organizácií. Cieľom je zachovať súčasnú ponuku učňovskej prípravy, keďže vieme, že z dnešných učňov sa o niekoľko rokov stanú vysokokvalifikované pracovné sily.
• K ďalším opatreniam na podporu zamestnanosti mladých ľudí patria stimuly do zamestnania a startupov v krátkodobom a do budovania kapacít, sietí mladých podnikateľov a medzipodnikových vzdelávacích centier v strednodobom horizonte.

Komisia vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili podporu zamestnanosti mladých ľudí využitím veľkého objemu finančných prostriedkov dostupných v rámci programu „NextGenerationEU“ a z budúceho rozpočtu EÚ. EÚ tak môže pomôcť napríklad s financovaním:

• grantov pre startupy a úverov mladým podnikateľom, mentorských programov a podnikateľských inkubátorov,
• príspevkov pre MSP, ktoré zamestnávajú učňov,
• odbornej prípravy na získanie nových zručností potrebných na trhu práce,
• budovania kapacít verejných služieb zamestnanosti,
• odbornej prípravy v oblasti riadenia kariéry v rámci formálneho vzdelávania,
• investícií do digitálnej vzdelávacej infraštruktúry a technológií.

EU: Rozšírený dočasný rámec

Európska komisia prijala tretiu zmenu, ktorou sa rozširuje rozsah pôsobnosti dočasného rámca štátnej pomoci prijatého 19. marca 2020 s cieľom podporiť hospodárstvo v súvislosti s pandémiou koronavírusu. Dočasný rámec bol prvýkrát zmenený 3. apríla 2020, čím sa rozšírili možnosti verejnej podpory výskumu, testovania a výroby produktov potrebných na boj proti pandémii koronavírusu s cieľom chrániť pracovné miesta a výraznejšie podporiť ekonomiku. Komisia 8. mája 2020 schválila druhú zmenu, ktorou sa rozsah pôsobnosti dočasného rámca rozširuje o opatrenia týkajúce sa rekapitalizácie a podriadeného dlhu.

Hlavným účelom dočasného rámca je poskytnúť cielenú podporu inak životaschopným podnikom, ktoré sa však pre pandémiu koronavírusu dostali do finančných ťažkostí. Podniky, ktoré boli v ťažkostiach už pred 31. decembrom 2019, preto na pomoc podľa dočasného rámca nárok nemajú, no môžu ju dostávať na základe existujúcich pravidiel štátnej pomoci, najmä usmernení na záchranu a reštrukturalizáciu. V týchto usmerneniach sú stanovené jasné podmienky, podľa ktorých musia mať tieto podniky vypracované spoľahlivé reštrukturalizačné plány umožňujúce dosiahnuť dlhodobú životaschopnosť. Zároveň boli mikropodniky a malé podniky (t. j. s počtom zamestnancov do 50 a ročným obratom a/alebo súvahovým súčtom do 10 miliónov EUR) osobitne zasiahnuté nedostatkom likvidity v dôsledku hospodárskych vplyvov pandémie koronavírusu, čo im ešte viac sťažilo prístup k financovaniu v porovnaní s väčšími firmami. Ak by sa tieto problémy neriešili, mnoho mikropodnikov a malých podnikov by sa mohlo ocitnúť v konkurze, čo by vážne narušilo celé hospodárstvo EÚ. 

Aktuálnymi zmenami sa dočasný rámec rozširuje tak, aby členské štáty mohli poskytovať verejnú podporu na základe dočasného rámca všetkým mikropodnikom a malým firmám, aj keď už boli k 31. decembru 2019 vo finančných ťažkostiach. Platí to, pokiaľ tieto podniky nie sú v konkurznom konaní, nedostali pomoc na záchranu, ktorú ešte nesplatili a nepodliehajú reštrukturalizačnému plánu v zmysle pravidiel štátnej pomoci. Vzhľadom na obmedzenú veľkosť a objem medzinárodných transakcií týchto podnikov je menej pravdepodobné, že dočasná štátna pomoc mikropodnikom a malým podnikom naruší hospodársku súťaž na vnútornom trhu tak, ako štátna pomoc pre väčšie podniky. Zároveň sa touto zmenou rozširujú možnosti podpory startupov (z ktorých väčšina spadá do kategórie mikropodnikov a malých podnikov) – predovšetkým tých inovačných, ktoré môžu v rastovej fáze generovať stratu a sú pre oživenie hospodárstva v EÚ kľúčové. Komisia ďalej pripomína, že všetky malé a stredné podniky, ktoré k 31. decembru 2019 existovali menej ako tri roky, už mohli využiť opatrenia pomoci stanovené v dočasnom rámci, pokiaľ nie sú v konkurznom konaní, nedostali pomoc na záchranu, ktorú ešte nesplatili, a nepodliehajú reštrukturalizačnému plánu v zmysle pravidiel štátnej pomoci.

Upravené sú tiež podmienky rekapitalizačných opatrení v dočasnom rámci pre prípady, keď súkromní investori prispievajú k navyšovaniu kapitálu spoločností spolu so štátom. Tieto zmeny podporia kapitálové injekcie s významnou súkromnou účasťou v podnikoch, čím znížia potrebu štátnej pomoci, ako aj riziko narušenia hospodárskej súťaže. Ak sa štát rozhodne poskytnúť rekapitalizačnú pomoc, ale k zvýšeniu kapitálu významne prispievajú súkromní investori (v zásade aspoň 30 % novovloženého kapitálu) za rovnakých podmienok ako štát, zákaz nadobudnutia a obmedzenie odmeňovania manažmentu sa obmedzujú na tri roky. Okrem toho sa ruší zákaz vyplácania dividend pre držiteľov nových akcií, ako aj existujúcich akcií za predpokladu, že podiel držiteľov takýchto existujúcich akcií je v podniku celkovo nižší než 10 %. Zvýši sa tak motivácia spoločností vyhľadávať na uspokojenie svojich kapitálových potrieb trhové, ako aj štátne príspevky, a zároveň sa zachovajú záruky na ochranu efektívnej hospodárskej súťaže na jednotnom trhu. Okrem toho v súlade so zásadou neutrality z hľadiska verejného a súkromného vlastníctva, ktorá je zakotvená v Zmluve o fungovaní Európskej únie, nová zmena takisto umožní spoločnostiam s existujúcim štátnym podielom získavať kapitál od akcionárov podobne ako v súkromných spoločnostiach. Ak sú splnené uvedené podmienky týkajúce sa účasti súkromných investorov v zvyšovaní kapitálu a štát je existujúcim akcionárom (t. j. bol akcionárom už pred poskytnutím rekapitalizačnej pomoci), ktorý investuje pomerne k svojmu existujúcemu podielu, Komisia nepovažuje za potrebné stanoviť osobitné podmienky, pokiaľ ide o ukončenie angažovanosti štátu.

Komisia v rámci zmeny objasnila, že pomoc by sa nemala podmieňovať premiestnením výrobnej činnosti alebo inej činnosti príjemcu z inej krajiny v Európskom hospodárskom priestore (EHP) na územie členského štátu poskytujúceho pomoc, keďže takáto podmienka by výrazne poškodila vnútorný trh.

EU: 314 miliónov eur na boj proti vírusu a podporu obnovy

Prostredníctvom pilotného nástroja Európskej rady pre inováciu Akcelerátor poskytla Európska komisia takmer 166 miliónov eur 36 podnikom, ktoré sa podieľajú na boji proti pandémii koronavírusu. Ďalším 36 podnikom udelí viac ako 148 miliónov eur s cieľom prispieť k plánu obnovy pre Európu, vďaka čomu v tomto kole celkové investície z výskumného a inovačného programu EÚ Horizont 2020 dosiahnu 314 miliónov eur.

Vybraných 36 podnikov, ktoré prispejú k boju proti koronavírusu, bude pracovať na priekopníckych projektoch, akými sú rozšírenie výroby dekontaminačných bioobrúskov, vývoj ventilačných monitorovacích systémov, ktoré poskytujú záchranárom prehľad o kvalite ventilácie pacienta, vybudovanie platformy protilátok na liečbu závažných prípadov infekcie či mnohé ďalšie. Navyše 139 podnikov zaoberajúcich sa koronavírusom, ktoré v tomto kole z dôvodu rozpočtových obmedzení nemohli získať finančné prostriedky, dostalo nedávno zavedenú známku excelentnosti v súvislosti s nákazou COVID-19, ktorá je uznaním hodnoty ich návrhov a mala by im pomôcť získať podporu z iných zdrojov.

Ďalších 36 podnikov usilujúcich sa o podporu plánu obnovy pre Európu bude pracovať vo viacerých odvetviach na projektoch, medzi ktoré patrí napríklad rozvoj silnejších a vyšších veterných turbín z drevených modulov s potenciálom výrazne znížiť náklady na veternú energiu, systém produkcie organických hnojív či riešenie pre udržateľné recyklačné postupy výrobcov založené na blockchaine. Navyše bolo dodatočných 679 známok excelentnosti udelených špičkovým návrhom, ktoré splnili kritériá financovania EIC, ale nemohli byť financované z dôvodu obmedzeného rozpočtu.

O podporu v rámci EIC Akcelerátora sa v marci uchádzal rekordný počet takmer 4.000 startupov a malých a stredných podnikov (MSP). Z toho viac než 1.400 navrhlo inovačné projekty relevantné pre pandémiu koronavírusu. Preto bolo na toto kolo financovania nedávno vyčlenených ďalších 150 miliónov eur, čím sa celková suma vyšplhala na viac ako 314 miliónov eur. Startupy a MSP vybrané na podporu pochádzajú zo 16 krajín vrátane 12 členských štátov EÚ, Spojeného kráľovstva a troch pridružených krajín.

IT: Ženy stále neláka

V rámci 28 krajín Európskej únie bolo vlani 1,3 milióna študentov informačných a telekomunikačných technológií (IKT). Z toho len 17 % bolo žien. Celkovo je v Európskej únii len 27 % žien zamestnaných v IKT, pričom iba pätina z nich zastáva manažérsku funkciu. Podľa Európskeho štatistického úradu Eurostat bolo vlani na čele fintech spoločností len 11 % žien.

Podľa analytičky Lenky Buchlákovej až 90 % zo všetkých inovatívnych začínajúcich podnikov v rámci Európskej únie (EÚ) založili muži. Tzv. startupy v rukách žien získavajú o 23 % menej finančných prostriedkov cez venture, teda rizikový kapitál, ako muži. Napríklad Bulharsko má najvyšší podiel žien v IT oblasti (35 %), a to vďaka kombinácii vládnych politík a miestnych iniciatív, ktoré lákajú ženy k štúdiu technologických odborov. 

Na Slovensku je len 11 % žien, ktoré študujú IT odbor, či už bakalárske, alebo magisterské štúdium. Ak by sa podarilo prilákať do IT sektora viac ľudí, vrátane žien, naštartovalo by to viac aj ekonomický rast v EÚ, pričom by sa mohlo do roku 2050 vytvoriť o 1,2 milióna pracovných miest viac. Hrubý domáci produkt by vďaka tomu mohol dovtedy stúpnuť o 820 miliárd eur. Do roku 2020 pri zachovaní súčasného stavu bude chýbať v EÚ zhruba pol milióna IT špecialistov. Podľa Štatistického úradu SR pracovalo v 1. kvartáli tohto roka v odbore informácie a komunikácia takmer 70.000 ľudí. Ešte v roku 2010 bolo na Slovensku necelých 40.000 IT špecialistov. Počet ľudí v IKT sektore sa síce zvyšuje, ale požiadavky trhu sú čoraz väčšie, nakoľko sa mnohé oblasti nášho života viac digitalizujú, preto aj Slovensko pociťuje nedostatok IT špecialistov. Štatistický úrad uvádza, že v 1. kvartáli 2019 bol priemerný plat v oblasti informácie a komunikácia na úrovni 1.886 eur, čo je jeden z najvyšších priemerných platov na Slovensku.

Podľa prieskumu OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) viac ako polovica žien v IT sektore v EÚi má menej ako 35 rokov, približne tretina má vek od 35 do 50 rokov a len 12 % žien je vo veku 51 až 70 rokov. Muži v rámci krajín OECD, kam patrí aj Slovensko, zarábajú od 3 do 27 % viac ako ženy v IT sektore. Čo sa týka iných sektorov, rozdiely v platoch sú od 2 do 28 % v neprospech žien. Zhruba 67 % ľudí zamestnaných v IT sektore má vyššie odborné vzdelanie či vysokú školu, len okolo 30 % má len strednú školu. Vyššie vzdelanie má viac mužov (73 %) ako žien (66 %).

V4 Innovators: Stáže v Izraeli

Medzinárodný vyšehradský fond (MVF) vyhlásil výzvu pre začínajúcich podnikateľov a startupistov. Sedem vybraných záujemcov zo Slovenska sa môže v decembri 2018 zúčastniť stáže v Izraeli, počas ktorej im experti poradia, ako zhodnotiť a zvýšiť trhový potenciál. 

Výzva je súčasťou pilotného projektu V4 Innovators, ktorý je pripravovaný na základe Memoranda o porozumení a spolupráci v oblasti inovácií medzi vládou štátu Izrael, krajinami V4 a MVF. Celkový rozpočet projektu je 150.000 eur. Každú krajinu V4 budú zastupovať 7 vybraní žiadatelia. Podporené budú žiadosti o stáže zástupcov startupov, firiem a inkubátorov pôsobiacich v odvetviach informačné a komunikačné technológie, zdravotníctvo, biotechnológie, doprava, inteligentná mobilita, automobilový sektor, a tiež finančné technológie, kybernetika, kybernetická bezpečnosť a umelá inteligencia.
     
Stážisti strávia v Izraeli viac ako dva týždne. Vzdelávací program zabezpečuje od 3. do 19. decembra 2018 medzinárodné tréningové centrum v izraelskej Haife. Teoretická časť vzdelávacieho modulu sa bude konať vo forme prednášok, praktická časť bude orientovaná na priame väzby s izraelskými podnikateľmi, investormi a akademikmi špecializujúcimi sa na špičkové technológie, ako aj mentormi z oblasti riadenia inovatívnych podnikov.

Žiadateľmi môžu byť fyzické osoby, ktoré sú občanmi krajín V4. Začínajúce slovenské podniky a startupy, ktoré zastupujú, musia na trhu pôsobiť menej ako 5 rokov. Ak žiadateľ nie je vlastníkom spoločnosti, musí byť žiadosť potvrdená splnomocneným zástupcom zamestnávateľa. Žiadosti je nutné zasielať do 22. októbra 2018 elektronicky v anglickom jazyku v zmysle podmienok definovaných vo výzve na mailovú adresu visegradfund@visegradfund.org. Formuláre žiadostí a detailné informácie k výzve sú zverejnené na webovom sídle MVF https://www.visegradfund.org/. Lokálnym administrátorom pre Slovensko je Sekcia inovácií a medzinárodnej spolupráce SIEA. Informácie k podávaniu žiadostí je možné získať telefonicky na čísle +421905371194, prípadne elektronickou formou na mailovej adrese katarina.ruzickova@siea.gov.sk. 

EU: Najlepšie start-upy v zdravotníctve

Takmer neviditeľný radar, ktorý bez bolesti zmapuje hrubé črevo pacienta, oblečenie, ktoré „počúva" ľudské telo či náučná hra pre deti s diabetom prvého typu. To sú tri zo 44 zdravotníckych startupov, ktoré sa uchádzajú o podporu 100.00 eur. Do boja o ňu sa pôvodne zapojilo 188 startupov z celej Európy vrátane dvoch projektov zo Slovenska.

Projekty zastrešuje zdravotnícka iniciatíva EIT Health podporovaná Európskou komisiou a Európskym inštitútom pre inovácie a technológie. Do konca roku 2018 ich realizuje v rámci tréningových a súťažných programov InnoStars Awards, European Health Catapult a HeadStart Funding. V troch programoch bolo vybraných 19 startupov do jesenného finále a 25 startupov začalo tréning v Inštitúte Pedra Nunesa pre biznis inkubátory v portugalskej Coimbre (IPN). Do tréningu EIT Health InnoStars bolo začlenených 25 tímov s rôznorodým zameraním projektov: od zariadenia pre detekciu Parkinsonovej choroby, cez cloudové riešenie pre zdravotné záznamy, až po oblečenie vnímajúce biosignály. Tímy z Talianska, Portugalska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Grécka či Albánska boli vybraté z radov mikropodnikov, malých firiem, spin-off firiem a startupov, ktoré už vytvorili prototyp alebo model produktu. Zúčastnia sa sústredenia na podporu biznisu pod záštitou IPN. Prvá fáza prebehla v júli, druhá sa uskutoční v septembri a finále v priebehu novembra v Budapešti, kde dostanú tri najlepšie tímy odmenu v celkovej výške 60.000 eur. Víťazi získajú 25.000 eur, tím na druhom mieste 20.000 eur a tretí tím 15.000 eur na podporu rozvoja svojho produktu.
            

EIT Health vybralo šesticu najlepších startupov, ktoré postúpili do semifinále programu European Health Catapult v kategóriách: Biotech, MedTech a Digital Health. Majú rôzne zameranie - v kategórii Biotech je to od nových viacfunkčných liečiv cez liečenie Parkinsonovej choroby a ďalších ochorení mozgu, až po injekčné medicínske produkty pre zefektívnenie magnetickej rezonancie. Kategóriu Medtech zastupuje nákladovo efektívny PET skener a biodegradovateľný močovodný sten, ktorý znižuje náklady o 60% a zamedzuje vzniku bakteriálnej infekcie. V kategórii Digital Health ide o použitie moderných digitálnych prístrojov pri liečení vývojových a neurokognitívnych porúch, akými sú autizmus alebo Alzheimerova choroba, až po umelú inteligenciu na identifikovanie príznakov ochorení či neurodegeneratívnych porúch. Tieto startupy získajú tréning v modelovaní biznis plánu, vyjednávaní zmlúv a zjednoduší sa im prístup k najlepším investorom. Program bude pokračovať dvoma tréningami. Jeden je organizovaný iniciatívou EIT Health a zameriava sa na prípravu tímov na EIT Health Summit v poľskom meste Lodž v závere roka. Druhý má pod záštitou InnoStars a prebehne v Lisabone so zameraním na novembrové InnoStars finále. Najlepších 5 nápadov postúpi do ďalšej fázy na spoluprácu s expertmi EIT Health. Projekt prehltnuteľnej kapsuly s radarom menším ako jeden milimeter, ktorá dokáže zmapovať povrch hrubého čreva a detekovať črevné polypy, je jedným z piatich finalistov. Rovnako tiež zariadenie Point-of-Care-Testing na zisťovanie prítomnosti E.coli v moči. Šancu na výhru majú aj menštruačné kalíšky so vstavaným senzorom na zisťovanie rakoviny prsníkov či technológia na identifikovanie lepších biomarkerov signalizujúcich výskyt rakoviny a autoimunitných ochorení. V hre je aj nápad na vzdelávaciu hru, ktorá pomáha deťom s diabetom typu 1 typu zvládnuť ich ochorenie.

TechSummit: Čím viac sú v našom živote prítomné nové technológie, tým viac je potrebný ľudský faktor ako nositeľ kreativity, riešení a pravidiel

Technológie mali ľuďom uľahčiť život, aby získali viac času pre seba a svojich blízkych. Zatiaľ to však vyzerá tak, že nám ho skôr berú a obmedzujú našu slobodu.  

„Nemáme jasnú víziu, ako chceme žiť. Pre budúcnosť bude kľúčové spoločne o nej komunikovať a spolupracovať na jej napĺňaní“, uviedol Davy Čajko. Slovensko je v oblasti inovácií skôr tzv. nasledovačom, nie lídrom. Chýba nám dlhodobá vízia, s ktorou by sa spoločnosť stotožnila. Krajiny ako napríklad Estónsko, ktoré si ju stanovili a napĺňajú ju, napredujú výrazne rýchlejšie a sú v oblasti digitalizácie, vzdelávania či podpory priemyslu a regiónov pre ostatných príkladom. 

Viacerí ľudia si pod umelou inteligenciou predstavujú elektronickú bytosť. „Dnes je to však predovšetkým počítačový program, ktorý zabezpečuje strojové učenie, lepšiu štatistiku, hľadanie korelácii, automatizáciu procesov a presnosť vo výrobe. Technológia, ktorá funguje len so správnym zadaním od človeka. Preto potrebujeme kvalitných ľudí, ktorí dokážu s novou technológiou vytvárať kvalitný produkt. Kľúčové preto teraz je investovať do umelej inteligencie ako aj do vzdelávania o nej“, zhrnul  František Duchoň. Zamestnania, ktoré sú dnes dominantné, sme ešte pred desiatimi rokmi nepoznali a je veľmi pravdepodobné, že takéto rýchle tempo zmien bude pokračovať. Ako teda dnes vzdelávať študentov? Je zjavné, že nemá zmysel učiť informácie, dôležitejšia bude flexibilita, schopnosť vedieť rýchlo sa prispôsobiť novým situáciám, selektovať informácie a rozhodovať sa. 

Obrovskými zmenami prejde doprava. Vzniknú služby, ktoré vyriešia kompletný presun z bodu A do bodu B, čiže nám inteligentne nakombinujú rôzne typy dopravných prostriedkov a pritom nás zbavia akejkoľvek povinnosti tak, aby sme si počas cestovania mohli vybaviť on-line návštevu lekára či prednášku v škole. Otázkou je, či chceme žiť takto a či sa náš dennodenný život nezmení natoľko, že doprava už pre nás nebude taká dôležitá.

Medzi najdôležitejšie prvky kybernetickej bezpečnosti patrí silná kooperácia a výmena informácií – medzi krajinami, aj medzi sektormi. Avšak v tom, aké efektívne vedia byť pritom štáty, sa diskutujúci nezhodli. Ďalším dôležitým prvkom ochrany je rýchla a odborná reakcia na vzniknuté incidenty a využívanie umelej inteligencie.

Mnohé modely firiem sú neefektívne, start-upy sa nedokážu rozbehnúť a zanikajú skôr, ako vyvinú vlastný produkt. Ako reakcia na to vznikajú ekosystémy, ktoré pomáhajú vyriešiť širokú škálu problémov. Ide o sieť ľudí, firiem, projektov a investorov, ktorí sú si navzájom prospešní. V každej krajine funguje ten ekosystém inak a má vlastné pravidlá, ale dnes je zrejmé, že bez nich by prežilo oveľa menej spoločností. 

Téma inteligentných nemocníc je v celej strednej Európe ešte len v začiatkoch. „Na Slovensku sa už realizovali čiastkové riešenia, ale máme pred sebou ešte dlhú cestu. Podľa môjho názoru by bolo najlepšie začať inteligentnými investičnými rozhodnutiami a oveľa viac pozornosti sústrediť na rozhodovací proces v tejto fáze. Na to je potrebné vytvoriť širšie povedomie o tom, čo vlastne inteligentné nemocnice sú a ako sa tvoria, inšpirovať sa v zahraničí a následne meniť prístup“, upozornil Ján Králik. 

USA: Slovenská krajanská komunita

Slovenská delegácia MZV SR sa 2. júna 2018 v New Yorku stretla s mladými Slovákmi, ktorí úspešne podnikajú v USA a aktívne budujú krajanskú platformu novej generácie. Svoje nápady, inovácie a riešenia tu prezentovali aj podnikatelia z oblasti IT bezpečnosti, marketingu, smart cities riešení a virtuálnej reality.

Networkingové stretnutie v Bohemian National Hall organizoval zastupiteľský úrad SR vo Washingtone so skupinou The Slovak Professionals in New York. Skupina vznikla v roku 2001, aktívne komunikuje a organizuje stretnutia s cieľom pomáhať členom s profesionálnou kariérou v USA získavaním nových kontaktov a zapájaním do spoločenského života. Zastupiteľský úrad SR vo Washingtone priebežne komunikuje so slovenskými profesionálmi žijúcimi v USA, aby ich zapojil do aktivít so Slovenskom. Vzniká tak moderná komunikačná platforma s účasťou vedcov, podnikateľov, finančníkov a umelcov na udržiavanie kultúrnej a jazykovej identity krajanov a zároveň generuje potenciál na podporu ekonomického a sociálneho rozvoja Slovenska.

Z iniciatívy veľvyslanca SR v USA Petra Kmeca vznikla  v roku 2016 aj Slovak American Business and Innovation Council (SABIC) – platforma súkromného a verejného sektora na podporu obchodných a investičných bilaterálnych aktivít a rozvoj startupového ekosystému na Slovensku. Ďalšia nezisková organizácia so sídlom v USA, Slovak American Foundation dlhodobo podporuje výmenné vzdelávacie programy, inovácie, startupy a podnikanie v SR.

VentureEU: 2,1 miliardy EUR na podporu rizikového kapitálu

Európska komisia a Európsky investičný fond (EIF) spustili program celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu (VentureEU) s cieľom zvýšiť objem investícií do inovatívnych startupov a podporiť expanziu inovatívnych podnikov v Európe. 

Očakáva sa, že v celej EÚ získa prístup k týmto zdrojom financovania približne 1.500 začínajúcich a rozširujúcich sa podnikov. Komisia a EIF oznámili názvy šiestich fondov, ktoré sa podieľajú na programe a získajú podporu EÚ na dosiahnutie cieľa investovať do európskeho trhu s rizikovým kapitálom. Vďaka finančnej podpore EÚ vo výške 410 miliónov EUR majú fondy mobilizovať až 2,1 miliardy EUR z verejných a súkromných investícií. V dôsledku toho sa očakáva, že sa podarí prilákať 6,5 miliardy EUR nových investícií do inovatívnych startupov a rozširujúcich sa podnikov v celej Európe, čím sa zdvojnásobí objem terajšieho rizikového kapitálu v Európe.

Európska únia poskytne základné investície až do výšky 410 miliónov EUR vrátane 67 miliónov EUR z vlastných fondov EIF: 200 miliónov EUR z kapitálového nástroja InnovFin v rámci programu Horizont 2020, 105 miliónov EUR z programu COSME (program EÚ pre malé a stredné podniky) a 105 miliónov EUR z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), tzv. Junckerovho plánu. Zvyšok financií získajú vybraní správcovia fondov predovšetkým od nezávislých investorov.

Program prispeje aj k fungovaniu únie kapitálových trhov, pre ktorú je rizikový kapitál dôležitý, v Európe však nie je dostatočne rozvinutý. V roku 2016 napríklad investovali fondy rizikového kapitálu v EÚ približne 6,5 miliardy EUR, kým v USA to bolo 39,4 miliardy EUR.

Aktuálne: Zelená škola na Slovensku

Inovátori a startupisti môžu svoju rozpracovanú ekoinováciu prihlásiť na bratislavskú Zelenú inovačnú a podnikateľskú letnú školu, ktorá sa po prvom ročníku v Nemecku presúva na Slovensko.  

Spoločne s odborníkmi tu nájdu spôsob, ako svoj nápad, riešenie v oblasti životného prostredia a udržateľného rozvoja posunúť k reálnemu podnikateľskému plánu. Hlavným cieľom je, aby účastníci získali nové znalosti v oblasti zhodnocovania svojho potenciálneho biznis plánu, ale aj jeho financovania, marketingu či ochrany duševného vlastníctva. K dispozícii budú pre účastníkov tiež experti z oblasti ekoinovácií a „zeleného sektora“, od ktorých môžu získať spätnú väzbu. Svoje vlastné projekty odprezentujú účastníci na záver pred odbornou porotou.

Do Zelenej inovačnej a podnikateľskej letnej školy sa môžu prihlásiť startupové tímy, ale aj individuálne eko talenty do 31. mája t.r. vyplnením registračného formulára. Zelená letná škola sa uskutoční v dňoch 25. - 28. Júna 2018. Účasť na podujatí je bezplatná. Registračný formulár a ďalšie potrebné informácie nájdu záujemcovia na ecoinnovative.eu. Podujatie sa koná v rámci medzinárodného projektu EcoInn Danube, ktorý je súčasťou Dunajského nadnárodného programu Interreg Danube spolufinancovaného fondmi Európskej únie. Koordinátorom projektu je Centrum vedecko-technických informácií SR.