Radostné veľkonočné sviatky

Veľká noc je najvýznamnejší kresťanský sviatok, ktorý oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Jeho pôvod siaha až do židovského sviatku Pesach, ktorý pripomína vyslobodenie Izraelitov z egyptského otroctva. Dátum Veľkej noci sa každý rok mení – určuje sa podľa prvého splnu po jarnej rovnodennosti. Preto sa sviatok môže sláviť v marci alebo apríli.

V kresťanskej tradícii sa Veľká noc začala sláviť už v 2. storočí, pričom prvé zmienky o nej pochádzajú z homílie Melitona Sardského. Symbolika sviatku sa spája s prechodom z otroctva do slobody, čo sa v kresťanstve interpretuje ako prechod z hriechu do života v Božej milosti. Okrem náboženského významu sa Veľká noc spája aj s pohanskými oslavami jari, čo vysvetľuje mnohé ľudové tradície, akými sú zdobenie kraslíc, šibanie korbáčom či oblievanie vodou.

Na Slovensku sú veľkonočné tradície hlboko zakorenené v kultúre a spájajú sa s kresťanskými aj pohanskými zvykmi. Medzi najznámejšie patrí šibačka a oblievačka, ktoré sa konajú na Veľkonočný pondelok. Muži šibú ženy korbáčmi z vŕbového prútia, čo má symbolizovať zdravie a mladosť, a oblievajú ich vodou, aby boli po celý rok svieže. Ďalšou tradíciou je vynášanie Moreny, ktoré sa koná pred Veľkou nocou. Morena, symbol zimy a smrti, je v podobe slamennej figuríny vynesená k potoku a utopená, čím sa privoláva jar. Zdobenie kraslíc je tiež neodmysliteľnou súčasťou sviatkov – vajíčka sa farbia a zdobia rôznymi technikami, pričom sú symbolom života a plodnosti.

Veľká noc je tiež spojená s tradičnými jedlami ako j veľkonočný syrek, paska či pečené jahňa. Počas Zeleného štvrtka sa tradične jedli zelené jedlá, špenát či žihľava, ktoré mali zabezpečiť zdravie.

Nech veľkonočné zvony sladko zvonia a naplnia celý svet radosťou a pokorou,

nech rozozvučia hory, údolia a nech šíria ich krásny spev čo najďalej.

Nech vám zaželajú aj v mene našich stránok tie najkrajšie veľkonočné sviatky.

Aktuálne: Deň cestovín

Viacerí z nás žijú v rýchlom tempe a nájsť si dostatočný čas na prípravu kvalitného teplého jedla je často vymoženosťou. Cestoviny majú výhodu, že ich možno uvariť len za pár minút a podávať takmer k čomukoľvek. 

Obľúbená potravina z múky a vody (prípadne vajec) sa môže pripraviť na slano aj na sladko. Ak sa zvolí slaný variant, stačí do uvarených cestovín primiešať už pripravenú paradajkovú alebo smotanovú omáčku, bazalkové pesto, mäso, zeleninu, či iné ingrediencie, ktoré sú po ruke. Ako sladký chod sa môžu podávať s kakaom, makom, tvarohom a cukrom. Možností je neúrekom. Samotní Taliani, ktorí sa pýšia tým, že túto potravinu vymysleli, to s ingredienciami nepreháňajú. Medzi jedny z najobľúbenejších receptov patrí Aglio e olio, na prípravu ktorého postačí len cesnak, olivový olej a parmezán. 

Obyvatelia Apeninského polostrova boli pri výrobe cestovín mimoriadne kreatívni. Dnes si tak možno vybrať z množstva druhov špagiet, penne, mašličiek, mušličiek alebo makarónov. Niektoré z nich sa zvyčajne viažu k určitej oblasti alebo konkrétnemu druhu omáčky. Napríklad v Bologni servírujú k pravému ragú bolognese zásadne len tagliatelle. S omáčkou carbonara sa najlepšie snúbia špagety. Nie každé jedlo však má takúto zaužívanú prílohu a niektorí majú najradšej ten svoj druh cestovín napriek tradíciám. Práve preto si možno vybrať z dlhých, ploských, hrubších, dutých, stredne dlhých, krátkych či dokonca plnených cestovín. Aj polievkové závarky si nájdu svoje miesto v domácnosti. V ponuke sú aj obľúbené písmenkové cestoviny pre najmenších stravníkov.

Nejde však len o tvar cestovín, ale aj o ich zloženie. Základné delenie je na vaječné a bezvaječné cestoviny. Vaječné ešte rozlišujeme na jednovaječné, dvojvaječné a viacvaječné. Cestoviny vyššej kvality sú vyrábané z tvrdej pšenice, nazývanej tiež semolina. Obsahujú viac živín, sú pevnejšie a majú krásnu žltú farbu, navyše výborne chutia. Špaldová múka je pri výrobe cestovín ďalšou obľúbenou alternatívou ku klasickej bielej múke. Podporuje myslenie, koncentráciu a je ľahko stráviteľná. V ponuke sú tiež bezlepkové alternatívy - cestoviny, ktorých základ tvorí cícer, hrach, šošovica či kukurica.

Na správnu prípravu obľúbených cestovín je dôležité variť ich v hrnci s vodou v správnom pomere – 1l vody na 100 g cestovín. Voda sa solí zásadne až po tom, ako začne vrieť. Následne sa cestoviny vložia do hrnca. Cestoviny sa nikdy nelámu, ani keď sú dlhšie. Dĺžka varenia je vždy uvedená na obale a mala by byť dodržaná. Po dovarení je potrebné scediť vodu z cestovín a pridať omáčku podľa chute. Prípravu je možné urýchliť použitím rýchlovarnej kanvice na uvarenie vody. Uvarené cestoviny vydržia v chladničke tri až päť dní. Surové je potrebné skladovať na chladnom, tmavom mieste počas maximálne jedného roku.

Veľká noc: Na Slovensku stále populárny sviatok

Nezáleží na tom, či ste veriaci alebo nie, Veľká noc je jedným zo sviatkov, ktorý každoročne dovedie množstvo ľudí naspäť domov k rodinám. Ľudia totiž na veľké sviatky chcú byť spolu v kruhu rodiny a súčasne si radi doprajú jedlo a pitie typické pre tento sviatok. 

Potvrdili to aj výsledky prieskumu Cashback World, v ktorom až 79 % opýtaných uviedlo, že Veľkonočné sviatky strávi v pohodlí vlastného domova v kruhu najbližšej rodiny. Iba približne pätina (21 %) má v pláne stráviť tieto sviatky inde ako doma. Aj keď príprava veľkonočného občerstvenia nemá také pevné pravidlá ako napríklad príprava vianočnej večere, väčšinou platí na Slovensku pravidlo čím viac, tým lepšie. Aj kvôli tomuto môže nákup potravín výrazne zaťažiť rodinný rozpočet. Podľa prieskumu 59 % respondentov plánuje minúť od 50 do 100 eur, v porovnaní s číslami z minulého roka je to o 14 % menej. Na druhej strane však narástol počet ľudí, ktorí sú ochotní minúť na Veľkú noc od 100 do 200 eur (35 % oproti minuloročným 22 %) a zvyšným 6 % by nerobilo problém minúť aj viac ako 200 eur. Znamená to, že Slováci si tento rok plánujú dopriať viac ako vlani.

Už druhýkrát budú počas veľkonočných sviatkov obchody zatvorené celé tri dni – na Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľú a Veľkonočný pondelok. Výsledky prieskumu však ukázali, že Slováci si na to už zvykli a predsviatočné nákupy si plánujú rozložiť - až 69 % Slovákov plánuje urobiť veľkonočné nákupy postupne v týždni pred Veľkým piatkom. Len 21 % opýtaných má v úmysle nakúpiť naraz v jeden deň v týždni pred Veľkým piatkom.

EU: Zákaz jednorazových plastov od roku 2021

Európsky parlament schválil celoúniový zákaz predaja plastových výrobkov na jedno použitie, vrátane tanierov, príborov, slamiek či vatových tyčiniek.

Plasty tvoria podľa údajov Európskej komisie vyše 80 % morského odpadu. Výrobky, na ktoré sa vzťahuje návrh smernice, sa na morskom odpade podieľajú až 70 %. V dôsledku pomalého rozkladu sa plasty zhromažďujú v moriach, oceánoch a na plážach na celom svete. Zvyšky plastov sa nachádzajú v telách korytnačiek, tuleňov, veľrýb a vtákov, rýb a mäkkýšov, ale aj ďalších morských živočíchov, prostredníctvom ktorých sa dostávajú aj do ľuďmi konzumovanej stravy.

Nová právna úprava Európskej únie (EÚ) zakazuje od roku 2021 predaj nasledovných produktov:
* jednorazové plastové príbory (vidličky, nože, lyžice, paličky),
* jednorazové plastové taniere,
* plastové slamky,
* plastové vatové tyčinky,
* plastové paličky na balóny,
* produkty z oxo-degradovateľných plastov, jednorazové plastové nádoby na potraviny (obaly rýchleho občerstvenia) a poháre vyrobené z expandovaného polystyrénu.

Nová legislatíva stanovuje členským štátom EÚ do roku 2029 cieľ zberu plastových fliaš na úrovni 90 %. Do roku 2025 by mal podiel recyklovaného obsahu v plastových fľašiach dosiahnuť 25 %, do roku 2030 by sa mal zvýšiť na 30 %. Schválený text tiež upravuje zásadu „znečisťovateľ platí“ zavedením systému rozšírenej zodpovednosti výrobcu, ktorá by sa mala týkať najmä tabakových spoločností či producentov plasty obsahujúcich rybolovných nástrojov a zariadení. Smernica tiež zavádza povinné informovanie o negatívnych vplyvoch pouličného odhadzovania cigaretových ohorkov s plastovými filtrami, plastových pohárov či navlhčených utierok na životné prostredie. Upozornenie by sa malo nachádzať na obaloch týchto výrobkov.

Aktuálne: Ideálny sviatok Valentína u Slovákov

Hoci februárový sviatok lásky oslavuje každoročne čoraz viac Slovákov, najradšej ho trávia doma alebo v reštaurácii. Tento rok Valentína 14. februára oslávi až 85% Slovákov.

Podľa aktuálneho on-line prieskumu zákazníkov nákupného centra AVION v Bratislave väčšina respondentov plánuje pekný večer doma (53,7%), ale takmer štvrtina (24,7 %) uprednostní večeru v reštaurácii. Kino, wellness či zábava vonku láka 13,5 % Slovákov aj na Valentína.

Darčekovým hitom medzi zaľúbencami na Slovensku bude tento rok sladkosť (47,8 %), plyšák či šperk (26,3 %) a prirodzene tiež kvety (10 %). Najviac (41 %) opýtaných plánuje do valentínskej zábavy investovať do 20 eur, ďalší sú ochotní zaplatiť do 10 eur (35,3 %) a 16,9 % do 50 eur.

Vianoce: Slovenské tradície

Najkrajšie sviatky roka na Slovensku milujeme. V dnešnej, modernej spoločnosti má každá domácnosť svoje zvyky, ale napriek tomu na západe, strede a východe Slovenska stále prežívajú obľúbené vianočné tradície.

Západné Slovensko: Na štedrovečernom stole by nemala chýbať chutná polievka, môže to byť kapustnica, šošovicová či dokonca hríbová polievka. Za ňou nasleduje ryba pripravená na rôzne spôsoby. Najčastejšie vyprážaný, prípadne pečený kapor so zemiakovým šalátom. Čaro vianočného večera dotvárajú špeciálne zvyky. Hlava rodiny zvyčajne uloží pod obrus peniaze alebo šupiny z kapra, aby bol nasledujúci rok štedrý. Samozrejme, nemôže chýbať ani rozkrajovanie jabĺčka a oblátka s medom alebo cesnakom. Zvykom je tiež nechať kúsky jedla a omrvinky na stole do druhého dňa, určené sú pre neznámych pocestných. A aby bola rodine dopriata hojnosť aj v ďalšom roku, z poverčivosti sa hádzali do kútov miestnosti orechy. Na Vianoce nemôžu chýbať ani koláčiky, asi najtradičnejší je štedrák, chutný a mimoriadne sýty koláč so štyrmi rôznymi plnkami (lekvárom, makom, orechami a tvarohom) - typický je však pre viaceré slovenské regióny.

Stredné Slovensko: Výraznú rozmanitosť vo sviatočných zvykoch badať aj v celej strednej časti našej krajiny. Pohľad na štedrovečerné menu v severných a južných častiach sa ale výrazne líši. Slávnostná večera sa takmer všade začína modlitbou či prípitkom, potom servírovaním oblátky s medom a makových opekancov. Rovnako nemôže chýbať rozkrajovanie jabĺčka a súčasťou stola sú peniaze či obilniny. Dôvod je prostý – aby bol aj nasledujúci rok čo najviac štedrý. Viaceré rodiny majú stále zaužívané uväzovanie nôh stola, aby bola rodina aj naďalej súdržná. Tí skôr narodení si zase môžu pamätať vidiecky zvyk, keď gazdovia podávali dobytku kúsok oblátky s cesnakom, aby sa im vyhýbali choroby. No a večera? Kým v južných častiach nemôže chýbať rybacia polievka (halászlé), na severe si nevedia predstaviť Vianoce bez chutnej kapustnice s hubami. Severné regióny Slovenska stále dodržiavajú dlhoročnú tradíciu a počas celého dňa nejedia nič mäsité. Zaujímavosťou je, že kapra nahrádzajú v niektorých kútoch netypické pokrmy. Môže to byť pečený pstruh, losos, či dokonca vianočné rezne alebo kačka. V tomto prípade do bodky platí – iný kraj, iný mrav. Viaceré rodiny nezabúdajú tiež na pocestných a tých, ktorí ich počas roka opustili. Pri štedrovečernom stole je preto pripravené o jedno miesto navyše aj s celým prestieraním.

Východné Slovensko: Štedrovečerný stôl je tu jedným z najbohatších. Základ je v podstate totožný ako v prípade ďalších kútov Slovenska. Najvýraznejší rozdiel je v tom, že do vianočného menu sú zaradené pirohy plnené zemiakmi, bryndzou či syrom. Na začiatku večere sa môže zjesť kúsok chleba so soľou, naopak ako posledné sa po rybe podávajú lokše s makom alebo takzvané bobáľky. Slávnostnú atmosféru pri stole podčiarkujú aj najkrajšie vianočné koledy, ktoré si rodiny spievali. V najtradičnejších kútoch východného Slovenska sa počas 24. decembra stále dodržiava zvyk vinšovania radostných sviatkov, pričom sa začína už ráno a chodí sa od domu k domu. Pri večeri zase platí, že od stola sa neodchádza, ba dokonca rodina pri ňom zotrváva čo najdlhšie, aby si vychutnali čarovnú atmosféru sviatkov. Jediný, kto sa môže od stola vzdialiť, je domáca pani. Zaujímavosťou je starý zvyk umývania sa vo vode s mincami, aby bola rodina po celý rok zdravá. Počas nasledujúcich sviatočných dní sa necháva štedrovečerný stôl stále vyzdobený. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je sviečka. Hovorí sa, že ak jej plameň horí rovno, rodina bude po celý rok zdravá.

Radíme: Príprava na Vianoce

Advent je obdobím prípravy na vianočné sviatky, kedy sa snažíme vyčistiť svoje príbytky, zohnať úžasné darčeky, ale akosi zabúdame na samotnú podstatu najkrajších sviatkov roka. 

Predvianočný zhon môže podľa odborníkov nadmieru zaťažiť psychiku. Upozornila na to Liga za duševné zdravie.  Ľudia si majú odpočinúť a skontaktovať sa s tým dobrým v ich živote. Nemali by si robiť ani príliš veľké starosti s kúpou darčekov. Cení sa nápad a dôležité je posolstvo, ktoré v sebe obdarúvanie nesie. A už vôbec by sa kvôli vianočným darčekom nemali brať úvery! Aby sa prežívali bez zbytočného stresu, odporúča sa popremýšľať nad výzdobou, menu či programom a pripravovať ich postupne.

Vianočné sviatky sú vnímané ako radostné. Rodina sa stretáva a spoločne trávi čas. Niektorým však môžu priniesť aj smútok. Ožívajú totiž pocity spojené so stratou najbližších, prebúdza sa nespracovaný smútok, úzkosť a neistota. Preto je dobré, ak človek trávi Vianoce s niekým, kto mu dopraje oddych a príjemné zážitky. Samota nie je v tomto prípade vhodným riešením.

Akustika: Určuje, ako sa cítime

Investovanie do tzv. zvukovej pohody sa často podceňuje. Vhodné riešenie interiéru pritom dokáže zlepšiť zrozumiteľnosť reči v školských triedach, znížiť únavu žiakov, ale aj zmierniť poruchy čítania u detí, či pomôcť učiteľom šetriť si hlasivky. V nákupných centrách znižujú únavu návštevníkov a v konečnom dôsledku zvýšia tiež príjmy obchodníkov. 

Výskumom hluku sa na Slovensku zaoberá  Stavebná fakulta STU. V nákupných centrách dominujú tvrdé odrazivé materiály: výklady, strop, dokonca schodisko či zábradlie je zo skla, dlažby sú rovnako na báze zvuk odrážajúcich materiálov - keramické, betónové a pod. Mäkkých, príp. pórovitých materiálov, ktoré pohlcujú hluk je tu, aj kvôli hygienickým normám, málo. Ak sú, tak najmä vo vnútri obchodov – koberce, polstrované materiály obaľujúce steny, prvky na báze dreva na podlahe či stenách, vystavené oblečenie. A nakoniec, aj samotní návštevníci môžu byť dôležití pri „pohlcovaní“ hluku – ak si neodložia kabáty v aute, ale vystúpia z MHD a nakupujú v nich.

Osobitným miestom sú reštaurácie či kaviarne.  V nich sme často nútení prekrikovať hlasnú hudbu a zvyšovať hlas na maximum (70-75 decibelov). Potom už radšej prestávame rozprávať. Riešením ale nie je hudbu vypnúť, pretože tá je v reštaurácií dôležitá z pohľadu súkromia, aby susedný stôl nepočul náš rozhovor. Akustické riešenia sú vždy otázkou optimalizácie rôznych faktorov: pozadie hluku, tvar a rozmer reštaurácie, materiály, rozmiestnenie a veľkosť stolov a pod.

Súčasné výskumy sú zamerané na akustické vlastnosti inovatívnych zastrešení, ktoré nahrádzajú sklo a využívajú sa práve pri prekrytí moderných átrií. Ide o akési vankúše z fólie, ktoré sú oproti sklu ľahšie, majú väčšiu životnosť a pohltivosťou pozitívne vplývajú na akustiku v priestore. Vyvíja sa tiež bezkontaktná metóda merania izolačných stavebných prvkov laserovým lúčom priamo na stene či strope. Cieľom je aj stanoviť jednočíselné hodnotenie izolácie posluchovými testami.