piatok 13. októbra 2023

EU: Príručná batožina

Poslanci Európskeho parlamentu v uznesení o príručnej batožine tvrdia, že sú potrebné jednotné pravidlá Európskej únie týkajúce sa veľkosti a cenotvorby. V prijatom znení sa zdôrazňujú obavy občanov v súvislosti s nepríjemnosťami a nepohodlím spôsobenými nejednotnými pravidlami leteckých spoločností o príručnej batožine. Právne predpisy EÚ o právach cestujúcich v leteckej doprave by sa preto mali revidovať.

Rôzne pravidlá leteckej dopravy o povolenej batožine vytvárajú skryté poplatky a sťažujú porovnávanie cien. Aj keď cestujúci používajú rôzne letecké spoločnosti alebo potrebujú zmeniť svoje plány, nejednotné pravidlá spôsobujú zmätok. Poslanci zdôrazňujú, že pri revízii súčasných právnych predpisov EÚ o leteckých službách by Európska komisia mala v plnej miere vykonať príslušné rozhodnutie Súdneho dvora EÚ. Súdny dvor zistil, že letecké spoločnosti by nemali účtovať príplatok za príručnú batožinu „pod podmienkou, že takáto príručná batožina spĺňa primerané požiadavky z hľadiska jej hmotnosti a rozmerov a spĺňa stanovenú bezpečnostné požiadavky“. Nové právne predpisy by mali riešiť aj ďalšie skryté náklady, napríklad poplatky súvisiace s prideľovaním miest

Európska komisia už spustila konzultácie s cieľom preskúmať nariadenie o leteckých dopravných službách, ako sa uvádza v jej najnovšom oznámení o Stratégii mobility.

štvrtok 12. októbra 2023

ChatGPT: V práci čoraz obľúbenejší

Od spustenia ChatGPT v novembri minulého roka vzrástlo vyhľadávanie umelej inteligencie o 1.700 %! Chatbot, ktorý prilákal viac ako 100 miliónov globálnych používateľov, bol v posledných mesiacoch stredobodom mnohých diskusií, najmä pokiaľ ide o jeho postavenie na pracovisku. V snahe dozvedieť sa viac o používaní ChatGPT v podnikoch po celom Spojenom kráľovstve, Indusface vykonal prieskum medzi 2. 000 britskými pracovníkmi v rôznych pracovných pozíciách.

Odvetvie, ktoré využíva ChatGPT najviac pri práci, je reklama, kde takmer dve pätiny (39 %) zamestnancov pripúšťajú, že ho používajú na prácu. Spomedzi nich 11 % priznáva, že ho používa často, viac ako raz týždenne. Firmy v právnom sektore sú druhým odvetvím, ktoré najčastejšie používa ChatGPT. Až 38 % opýtaných právnických pracovníkov priznáva, že na prácu používajú ChatGPT alebo alternatívne metódy umelej inteligencie (AI). Práve ona pretvára právny priemysel zlepšovaním efektívnosti zmlúv a automatizáciou. Umenie & Média obsadili tretie miesto  -33 % pracovníkov v tomto sektore priznalo, že na svoju prácu používa ChatGPT. Umelci používajú AI pri svojej práci častejšie ako ktorékoľvek iné odvetvie v rámci top 10, pričom vyše 13 % priznáva, že ju používajú aspoň raz týždenne. Napriek popularite ChatGPT, podľa prieskumu Indusface viac ako polovica (55%) obchodných pracovníkov uviedla, že nedôverujú spolupráci s inou firmou, ktorá používa ChatGPT alebo iný podobný nástroj AI. 

Hlavný dôvod, prečo ľudia (27 %) používajú AI, je tvorba pracovných správ. Na druhom mieste je preklad, pričom štvrtina (25 %) ľudí používa ChatGPT v práci z tohto dôvodu. Tretím dôvodom sú vlastné výskumné účely (17 %). Naopak iba 11 % zamestnancov používa ChatGPT na písanie mailov svojim klientom!

Kľúčové poznatky: 
  • Reklamný priemysel sa zaraďuje medzi sektory využívajúce ChatGPT najčastejšie pri práci, pričom bota využívajú takmer dve pätiny ( 39 %) respondentov.
  • Právne odvetvie je na druhom mieste, pričom 38 % respondentov tvrdí, že v práci používajú ChatGPT.
  • Písanie správ je najčastejším dôvodom používania ChatGPT v práci, pričom viac ako štvrtina ( 27 %) respondentov to uviedla ako dôvod používania tejto formy AI.
  • Viac ako polovica (55 %) pracovníkov v Spojenom kráľovstve uviedla, že nedôverujú spolupráci s inou firmou, ktorá používa ChatGPT!


streda 11. októbra 2023

Sociálne inžinierstvo: Profesionáli varujú pred zničujúcim vplyvom

Kybernetické bezpečnostné incidenty spôsobujú kontinuálny medziročný rast škôd firmám, štátom aj bežným používateľom. Kyberzločin podporovaný technologickým vývojom a geopolitickým napätím masívne cieli na všetkých používateľov technológií, rastú útoky na infraštruktúru a dlhodobo podfinancované segmenty ako zdravotníctvo alebo verejná správa.

„Kyberhrozby najviac ovplyvňujú seniorov, deti a používateľov s nedostatočnými IT zručnosťami. V oblasti kyberbezpečnosti sa ľudia často cítia stratení a uvádzajú, že nemajú prístup k spoľahlivým informačným zdrojom,“ potvrdzuje trend aj na Slovensku Ivan Makatura. Slovenské domácnosti sa pritom masívne digitalizujú. Podľa reprezentatívneho prieskumu sú mobily s prístupom na internet samozrejmosťou pre 92 % domácností a notebooky pre 77 %. Päticu digitálnych zariadení dopĺňajú smart televízory (60 %), tablety (49 %) a osobné počítače (42 %). Témou mesiaca kybernetickej bezpečnosti v októbri 2023 je sociálne inžinierstvo. Techniky sociálneho inžinierstva využívajú taktiky manipulácie, ovplyvňovania alebo klamania obete. Cieľom je ukradnúť osobné či prístupové údaje alebo získať kontrolu nad zariadením obete. V súčasnosti je phishing aj najčastejším počiatočným vektorom kyberútoku, čo znamená, že sociálne inžinierstvo sa využíva na získanie prístupu do firiem a následný ransomvérový útok alebo špionáž. Medzi bežné útočné techniky používané pri phishingových útokoch patrí link, ktorý smeruje na škodlivú stránku, infikovaná príloha a dôveryhodne vyzerajúca adresa. Umelá inteligencia však už dokáže vytvárať dôveryhodné texty mailov a realistické deep fake multimédiá. Útočníci tak môžu napodobňovať reálnu osobu a získať citlivé informácie a presvedčiť obeť k finančným operáciám.

Nárast objemu údajov o správaní používateľoch, informácie osobného charakteru na sociálnych sieťach a úniky osobných údajov vedú k stále účinnejším phishingovým útokom. Využívanie nových technológií, ako je umelá inteligencia a veľké dáta umožňujú útočníkom analyzovať vzory správania používateľov a vykonávať cielené útoky. Používatelia sa tak stávajú cieľmi útokov, alebo stroj dokáže vykonať útok v ich mene. Používateľ by mal poznať a dodržiavať pravidlá ochrany pred kyberhrozbami. „Úplne prvým a jednoduchým pravidlom však zostáva – rozmýšľajte nad tým, kam klikáte, čo akceptujete, čo zverejňujete, čo odsúhlasujete a vždy si premyslite možné následky,“ uzatvára Ivan Makatura. Jednoduché návody na ochranu pred kyberhrozbami nájdete aj na webovej stránke Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti.

Október je európskym mesiacom kybernetickej bezpečnosti od roku 2012. Organizátorom je Agentúra Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť ENISA v spolupráci s partnermi z rôznych oblastí. Slogan Think Before U Click – Uvažuj skôr, než klikneš, podporuje kyberbezpečnosť najmä pre širokú verejnosť.

utorok 10. októbra 2023

EU: Zelený dlhopis

Poslanci Európskeho parlamentu prijali nový dobrovoľný štandard používania označenia „Európsky zelený dlhopis“, prvým svojho druhu na svete. Nariadenie stanovuje jednotné normy pre emitentov, ktorí chcú používať označenie „európsky zelený dlhopis“ alebo „EuGB“ na uvádzanie svojho dlhopisu na trh. Umožnia investorom nasmerovať svoje peniaze s väčšou istotou do udržateľnejších technológií a podnikov. Spoločnosti, ktorá dlhopis vydáva, to tiež poskytne väčšiu istotu, že ich dlhopis bude vhodný pre investorov, ktorí chcú do svojho portfólia pridať zelené dlhopisy. Normy sú v súlade s taxonomickým rámcom EÚ, ktorý definuje, ktoré hospodárske činnosti EÚ považuje za environmentálne udržateľné.

Všetky spoločnosti, ktoré sa rozhodnú prijať štandardy, a teda aj označenie EuGB pri marketingu zeleného dlhopisu, budú musieť zverejniť značné informácie o tom, ako sa výnosy z dlhopisov použijú. Budú tiež povinní ukázať, ako tieto investície zapadajú do zelených plánov spoločnosti na prechodné obdobie. Norma preto vyžaduje, aby sa spoločnosti zapojili do všeobecného zeleného prechodu. Požiadavky na zverejnenie, stanovené v takzvaných „podkladových šablónach“, môžu využiť aj spoločnosti emitujúce dlhopisy, ktoré ešte nie sú schopné dodržiavať všetky prísne normy EuGB, ale stále chcú signalizovať svoje ekologické ambície.

Nariadením sa zavádza systém registrácie a rámec dohľadu pre externých posudzovateľov európskych zelených dlhopisov – nezávislé subjekty zodpovedné za hodnotenie dodržiavania noriem. Stanovuje tiež, že akékoľvek skutočné alebo potenciálne konflikty záujmov, ktorým môžu externí posudzovatelia čeliť, sú riadne identifikované, odstránené alebo riadené a zverejnené transparentným spôsobom. Kým nebude taxonomický rámec plne funkčný, emitenti európskeho zeleného dlhopisu budú musieť zabezpečiť, aby sa aspoň 85 % finančných prostriedkov získaných z dlhopisov vyčlenilo na ekonomické činnosti, ktoré sú v súlade s nariadením EÚ o taxonómii. Zvyšných 15 % možno prideliť iným ekonomickým činnostiam za predpokladu, že emitent splní požiadavky na jasné vysvetlenie, kam táto investícia pôjde.

Trh zelených dlhopisov zaznamenal od roku 2007 exponenciálny rast, pričom ročná emisia zelených dlhopisov prekonala v roku 2021 po prvý raz hranicu pol bilióna USD, čo predstavuje 75 % nárast v porovnaní s rokom 2020. Európa je najplodnejším emisným regiónom s 51 % globálneho objemu zelených dlhopisov v roku 2020. Zelené dlhopisy predstavujú približne 3-3,5 % z celkovej emisie dlhopisov.

pondelok 9. októbra 2023

Hypotéky: Vysoké úrokové sadzby

Kvôli zvýšeniu úrokových sadzieb hypoték je na Slovensku pre takmer pätinu (18 %) mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov úver na vlastné bývanie nedostupný. Ľudia, ktorí už hypotéku majú, často musia kvôli zvýšeným úrokom výrazne šetriť. Dostupnosť hypoték a schopnosť ich splácania zisťoval prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika.

Najväčší problém s dostupnosťou hypoték majú práve ľudia vo veku 25 až 34 rokov, najčastejšie sa však kvôli zvýšeniu úrokovej sadzby po skončení fixácie musia uskromniť ľudia vo veku 35 až 44 rokov (13 %). Celá štvrtina (25 %) respondentov vo veku 35 až 44 rokov však uvádza, že bez veľkých ťažkostí zvláda splácať svoj úver na bývanie aj po zvýšení úrokovej sadzby. Podobne je na tom aj 21 % respondentov vo veku 25 až 34 rokov. Problémy so zvyšovaním úrokových sadzieb väčšinou neriešia ľudia vo vekových kategóriách 18 až 24 rokov (72 %), 55 až 64 rokov (82 %) a vo veku od 65 rokov (93 %), pretože žiadnu pôžičku na bývanie nemajú. „Nedostupnosť hypoték trápi rovnako ženy ako mužov, muži však častejšie bez problému zvládajú aj vyššie splátky po skončení fixácie úrokovej sadzby. Najčastejšie sa kvôli vyšším splátkam musia uskromniť domácnosti s dvoma deťmi. Len absolútne minimum respondentov prieskumu uvádza, že sú nové splátky ich hypotéky také vysoké, že musia svoju nehnuteľnosť predať (necelé 2 %) alebo si na splátky požičať v rámci rodiny alebo v inej inštitúcii (2 %), čo vnímame ako pozitívne zistenie. Zadlžovanie kvôli splácaniu iných pôžičiek je vysoko rizikové a môže viesť k dlhovej pasci,“ hovorí Jaroslava Palendalová. 

Vysoké splátky takto trápia predovšetkým nezamestnaných a obyvateľov Trnavského a Košického kraja. Najväčší problém s dostupnosťou hypoték uvádzajú zamestnanci v odbore poľnohospodárstva a lesníctva (30 %). Najmenšie problémy so splácaním majú ľudia pracujúci v odbore financií a poistenia nasledovaní ľuďmi z priemyslu a stavebníctva. Prieskum neodhalil zásadnú súvislosť medzi dostupnosťou hypoték a úrovňou dosiahnutého vzdelania. Problémy so splácaním úverov na bývanie však majú predovšetkým ľudia s nižším vzdelaním a výrazne menej vysokoškoláci.