Aktuálne: Nové ceny vody

Vodné a stočné v regióne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) sa od piatka 14. 8. 2020 mení. Odpočty vodomerov je možné nahlásiť aj on-line prostredníctvom nového zákazníckeho portálu BVS. 

Na základe rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví bude nová cena vodného 1,0135 eura bez DPH za tisíc litrov pitnej vody. Stočné za rovnaký objem sa bude pohybovať na úrovni 0,9985 eura bez DPH. Oproti očakávanému rastu nákladov o 2,5 eura za mesiac pre priemernú trojčlennú rodinu sa reálne zvýšia o približne 1,5 eura. 

K 14. 8. je potrebné, aby všetci zákazníci BVS vykonali odpočty svojich vodomerov. Na základe týchto údajov sa následne urobí rozpočítanie spotreby vody podľa starej a novej ceny. Klienti, ktorí sú priamo zákazníkmi BVS, hlavne ľudia v rodinných domoch, ktorí majú s BVS uzatvorenú zmluvu a majú svoje vlastné odberné miesto, tak môžu urobiť prostredníctvom nového zákazníckeho portálu BVS, ktorý je tiež v prevádzke od piatka na webovej stránke vodární.Za nahlásenie stavu vodomeru v bytových domoch spravovaných správcovskou spoločnosťou zodpovedá príslušný správca. V prípade, ak niektorý zákazník nestihne nahlásiť aktuálny stav vodomeru, bude pre tento účel použitý výpočet priemerného stavu pri koncoročnom odpočte.

EU: 128 miliónov eur pre 23 nových výskumných projektov

Európska komisia v reakcii na neutíchajúcu pandémiu koronavírusu podporí 23 nových výskumných projektov 128 miliónmi eur. Financovanie v rámci programu Európskej únie (EÚ) pre výskum a inováciu Horizont 2020 je súčasťou záväzku venovať 1,4 miliardy eur na globálnu reakciu na koronavírus. 

Do užšieho výberu na financovanie sa dostalo 23 projektov, ktoré zahŕňajú 347 výskumných tímov zo 40 krajín vrátane 34 účastníkov zo 16 krajín mimo EÚ. Financovanie umožní výskumníkom bojovať proti pandémii a jej dôsledkom posilnením priemyselnej kapacity na produkciu a zavádzanie ľahko dostupných riešení, rozvoj zdravotníckych technológií a digitálnych nástrojov, zlepšenie chápania behaviorálnych a sociálno-ekonomických vplyvov pandémie a na štúdium veľkých skupín pacientov (kohort) v celej Európe. Tieto výskumné činnosti dopĺňajú predchádzajúce úsilie zamerané na vývoj diagnostiky, liečby a vakcín. 

Komisia s vybranými príjemcami momentálne rokuje o dohodách o grante. Nové projekty sa budú zameriavať na tieto oblasti: 

• zmena účelu výroby na rýchlu produkciu životne dôležitých zdravotníckych potrieb a zariadení potrebných na testovanie, liečbu a prevenciu – napr. používanie vstrekovacích lisov a aditívnej výroby (3D tlač), metódy adaptívnej produkcie a organizácie dodávateľského reťazca či zmena účelu výroby ako siete služieb v záujme rýchlej reakcie, 
• vývoj zdravotníckych technológií a digitálnych nástrojov na spoľahlivejšie odhaľovanie nákazy a zlepšenie sledovania pacientov a starostlivosti o nich – napr. vďaka vývoju nových zariadení (aj diaľkovo ovládaných) na rýchlejšiu, lacnejšiu a ľahšiu diagnostiku či nových technológií na ochranu zdravotníkov, 
• analýza behaviorálnych a sociálno-ekonomických vplyvov reakcií vlád a systémov verejného zdravotníctva, napr. v oblasti duševného zdravia vrátane rodovo špecifických aspektov v prípade rizikových faktorov a sociálno-ekonomického zaťaženia, s cieľom vypracovať inkluzívne usmernenia pre tvorcov politík a zdravotnícke orgány a zlepšiť pripravenosť na podobné udalosti v budúcnosti, 
• štúdium veľkých skupín pacientov (kohort) prepojením existujúcich kohort v EÚ a za jej hranicami s cieľom posúdiť ich vystavenie určitým rizikovým faktorom a lepšie pochopiť možné príčiny choroby, aby sa dalo lepšie reagovať tak na koronavírus, ako aj na prípadné iné budúce ohrozenia verejného zdravia, 
• posilnenie spolupráce medzi existujúcimi kohortami v EÚ a na medzinárodnej úrovni vytváraním sietí výskumných inštitúcií, ktoré zbierajú údaje o starostlivosti o pacientov v záujme uľahčenia štúdií o charakteristikách pacienta, rizikových faktoroch, bezpečnosti a účinnosti liečby a možných stratégiách boja proti koronavírusu.

Trend: Vysokoškoláci „kradnú“ miesta stredoškolákom

Na Slovensku evidujeme veľký záujem o vysokoškolské štúdium, čo má aj svoje opodstatnenie. Platy ľudí s univerzitným vzdelaním sú totiž výrazne vyššie ako platy stredoškolsky vzdelaných Slovákov. A tak máme viac vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov ako potrebujeme. 

Podľa analýzy portálu Profesia. požaduje v roku 2020 titul z vysokej školy zhruba 21 percent pracovných ponúk. Do tohto podielu si pritom započítané všetky stupne vysokoškolského vzdelania. Ak sa pozrieme na to, koľko ponúk požaduje magisterský alebo inžiniersky titul, ide iba o desatinu inzerátov. Zamestnávatelia však vyžadujú najčastejšie maturitu. Z celkového počtu ide o takmer 41 percent pracovných ponúk na Profesia.sk. Druhým najčastejším požadovaným stupňom vzdelania je stredoškolské bez maturity. Tento stupeň uvádzajú zamestnávatelia v 21 percentách inzerátov. 

Počas prvých šiestich mesiacov 2020 reagovalo aspoň na jednu ponuku práce celkovo 29.515 uchádzačov s vysokoškolským vzdelaním, ktorí sú súčasťou CV databázy pracovného portálu. Počet ponúk, ktoré požadovali akékoľvek vysokoškolské vzdelanie bol počas 1. polroka len zruba 19.400. Najčastejšie išlo o ponuky práce so špecifickým zameraním ako je učiteľ, programátor, finančný analytik, IT analytik či IT konzultant, teda o pozície, na ktoré spĺňa podmienky špecifická skupina uchádzačov. Aj to môže byť dôvod, prečo uchádzači s vysokoškolským titulom reagujú častejšie na „stredoškolské“ ponuky ako tie „vysokoškolské“. Počas 1. polroka 2020 až 76 percent vysokoškolsky vzdelaných uchádzačov zareagovalo aspoň na jednu ponuku práce, ktorá požadovala strednú školu. Na aspoň jednu ponuku práce, ktorá požadovala vysokoškolské vzdelanie, zareagovala iba zhruba tretina uchádzačov s univerzitným titulom. Uchádzači pritom mohli reagovať na viacero typov ponúk. Odlišná je situácia pri uchádzačoch s maturitou. Najväčšia časť, 68 percent si počas prvého polroka hľadala prácu, ktorá vyžadovala aspoň maturitu alebo nadstavbu. Pomerne vysoký podiel však zaznamenala Profesia aj pri uchádzačoch s maturitou, ktorí reagovali aspoň na jednu ponuku práce, na ktorú stačilo základné vzdelanie. Z celkového počtu išlo až o 46 percent.

COVID-19: Slováci majú obavy aj o príjem

Koronakríza výrazne ovplyvnila financie Slovákov. Každá piata rodina dnes nemá rezervu už ani na jeden mesiac. Viac ako tri štvrtiny domácností si ale uvedomujú dôležitosť úspor a chcú si sporiť aspoň toľko čo doteraz. 

Podľa prieskumu Slovenskej sporiteľne s agentúrami Wawemaker a Zaraguza prostredníctvom on-line dotazníkov (máj 2020 na vzorke 1.022 respondentov SR vo veku 15-60 rokov s navýšeným podielom mladších respondentov do tridsiatich rokov) si chcú takmer všetci respondenti svoje financie strážiť viac. Deväť z desiatich plánuje vyhľadávať najvýhodnejšie ceny a ponuky, väčšiu finančnú rezervu si chce vytvárať 84 % ľudí a až 72 % zvažuje hľadať viaceré zdrojy príjmu. Kým pred koronakrízou si drvivá väčšina z nás užívala stabilný príjem, takmer pätina Slovákov dnes očakáva zhoršenie, pričom počet ľudí s nestabilným príjmom sa zdvojnásobí. Hlavným zdrojom príjmov Slovákov zostáva mzda zo zamestnania, očakáva sa pokles príjmov z podnikania a väčšia závislosť na štátnych dávkach. 

Prázdnu peňaženku podľa prieskumu aspoň raz v živote zažilo sedem z desiatich ľudí. Väčšina (58 %) z nás je v ťažších časoch aktívna a premýšľa, ako znovu peniaze zarobiť, zvyšok sa skôr uskromní a čaká, až zase peniaze budú. Na otázku, koľko peňazí je dosť, odpovedajú jednotlivé vekové skupiny rôzne. Kým dvadsiatnikom je 1.000 eur viac než dosť, tridsiatnici by potrebovali aspoň 2.000 eur. Štyridsiatnici viac prepočítavali podľa členov domácnosti. Optimum má relatívne široké rozpätie medzi 800 – 1.500 eur na jedného člena rodiny. Niektorí päťdesiatnici by boli úplne spokojní s 900 eurami.

EU: 25 miliónov eur pre Slovensko

Európska komisia (EK) schválila slovenskú schému financovania vo výške 25 miliónov eur na podporu inovačných spoločností s obmedzeným prístupom k úverovým nástrojom v súvislosti s prepuknutím pandémie ochorenia COVID-19. 

Verejná podpora bude mať formu konvertibilných úverov so splatnosťou od 18 do 36 mesiacov a bude dostupná spoločnostiam s inovatívnym produktom uplatniteľným na rôznych úrovniach alebo službou s potenciálom rastu na medzinárodných trhoch. Cieľom je pomôcť inovatívnym spoločnostiam získať prístup k externému financovaniu v čase, kedy je fungovanie úverových trhov vážne narušené. 

Podľa stanoviska EK musí byť podpora spoločnosti poskytnutá do konca roku 2020 a jej výška nesmie presiahnuť 800.000 eur na jednu spoločnosť. Slovenský systém finančnej pomoci je v súlade s dočasnými pravidlami štátnej pomoci a opatrenie je potrebné, vhodné a primerané na odstránenie vážneho narušenia hospodárstva členského štátu. Komisia schválila podporu pre krajinu na základe dočasného rámca, ktorý umožňuje členským štátom využívať úplnú flexibilitu stanovenú v pravidlách štátnej pomoci, aby mohli podporiť hospodárstvo v čase pandémie ochorenia COVID-19.

Aktuálne: Drahšie cigarety

Návrh novely zákona o spotrebnej dani z tabakových výrobkov prináša viacero noviniek. Ministerstvo financií SR pokračuje s mechanizmom tzv. Daňového kalendára, ktorý prináša pravidelné zvyšovanie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. Úprava daňových sadzieb je rozvrhnutá na nasledujúce 4 roky. 

Zvýšenie sadzieb pre tabakové výrobky sa bude vo všeobecnosti realizovať v dvoch krokoch, a to k 1. februáru 2021 a k 1. februáru 2023. V priemere by mala cena jednej škatuľky cigariet od budúceho roka vzrásť o 40 centov a o 20 centov v roku 2023. Navrhuje sa 2-mesačná lehota dopredaja po zmene sadzby dane, čiže cigarety zdanené v súčasnosti platnou sadzbou dane, ktoré budú uvedené na slovenský trh do konca januára 2021, bude možné dopredávať do konca marca 2021. Rovnaký mechanizmus je pre cigarety navrhnutý aj pri zmene sadzby k 1. februáru 2023. 

Novelou sa má sprísniť tiež prevoz tabakových výrobkov. Slovensko zavádza smernicu Európskej únie (EÚ), podľa ktorej sa začne využívať elektronická evidencia prepravovaného tovaru. Kým doteraz boli sprievodné dokumenty v klasickej papierovej forme, po novom bude celý proces od začiatku až do konca elektronický. K elektronickým dokumentom budú mať prístup dotknuté colné úrady odosielateľa aj príjemcu. Opatrenie zníži administratívnu záťaž podnikateľov aj finančnej správy a systém tiež poskytne väčšiu transparentnosť pri preprave tabakových výrobkov, čím sa eliminujú prípadné podvody. Elektronizáciu v tejto oblasti sú členské štáty EÚ povinné zaviesť až od roku 2023.

SR: 5G toolbox

Národný bezpečnostný úrad zorganizoval stretnutie o bezpečnosti sietí 5. generácie a implementácii tzv. 5G toolboxu, na ktorom sa zúčastnili predstavitelia všetkých štyroch poskytovateľov mobilných telekomunikačných služieb na Slovensku. 

Stretnutie sa uskutočnilo v čase prípravy prvého draftu vyhlášky, ktorá upraví bezpečnostné opatrenia 5G sietí na báze tzv. 5G toolboxu. Na strane štátu aj operátorov bol deklarovaný spoločný záujem pripraviť právny predpis v znení, ktoré zaistí najvyššiu možnú mieru bezpečnosti telekomunikačných služieb, neprinesie neprimerané investičné náklady a zároveň ponúkne jednoznačne formulované pravidlá, ktoré bude možné implementovať v praxi a následne spoľahlivo auditovať. Účastníci sa zhodli, že dobrá spolupráca a vzájomné pochopenie je mimoriadne dôležité práve v tejto fáze, kedy sa operátori ešte len pripravujú na nákup nových technológií. Následné určovanie pravidiel po ich nasadení by mohlo vyvolať dodatočné investície a mohlo by priniesť komplikácie, ktoré ešte v súčasnosti dokážeme eliminovať. Ďalšie kolá rokovaní budú nasledovať. 

Išlo o bezprostrednú reakciu na nedávno zverejnené informácie o pokroku v implementácii 5G toolboxu v členských štátoch. Agentúra ENISA s Európskou komisiou zverejnili koncom januára 2020 spoločnú správu, ktorá popisuje pokrok v implementácii tzv. 5G toolboxu v členských štátoch. Obsahuje spoločný prístup k objektívnemu posúdeniu identifikovaných rizík a vhodných opatrení na ich zmiernenie. Členské štáty po vydaní toolboxu začali implementovať jednotlivé opatrenia na základe národných posúdení rizík, čím podporili a prihlásili sa ku koordinovanému prístupu riešenia bezpečnosti 5G technológií.

EU: Ochrana zvierat

Európska únia (EÚ) obhajuje práva zvierat už vyše 40 rokov, prvé pravidlá na ochranu hospodárskych zvierat pochádzajú zo 70. rokov. Pravidlá EÚ pozitívne ovplyvnili aj právne predpisy v tretích krajinách. Týka sa to najmä hospodárskych zvierat (na farme, počas prepravy a pri porážke), ale aj voľne žijúcich živočíchov, laboratórnych zvierat a domácich miláčikov.

Smernica o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely z roku 1998 stanovila všeobecné normy na ochranu všetkých zvierat chovaných na produkciu potravín, vlny, kože, kožušiny alebo na iné hospodárske účely - vrátane rýb, plazov a obojživelníkov. Je založená na Európskom dohovore o ochrana zvierat chovaných na hospodárske účely z roku 1978.

Pravidlá EÚ ohľadne životných podmienok zvierat reflektujú týchto „päť slobôd“

1. Sloboda od hladu a smädu
2. Sloboda od nepohodlia
3. Sloboda od bolesti, úrazov a chorôb
4. Sloboda normálne sa správať a pohybovať
5. Sloboda od strachu a stresu

V roku 2004 boli schválené pravidlá EÚ týkajúce sa ochrany a dobrých podmienok zvierat počas ich prepravy. Európsky parlament však v uznesení prijatom 14. februára 2019 požadoval ich lepšie presadzovanie, prísnejšie sankcie a skrátenie doby cesty. V júni 2020 zriadil vyšetrovací výbor pre ochranu zvierat počas prepravy. Jeho členovia budú skúmať údajné porušenia pravidiel EÚ ohľadne podmienok zvierat počas prepravy v rámci EÚ a mimo nej.

EÚ má aj normy na omračovanie a porážku hospodárskych zvierat, ako aj podmienky chovu určitých kategórií zvierat, ako sú teľatá, ošípané a nosnice.

V októbri 2018 poslanci prijali nové nariadenie o veterinárnych liekoch, ktoré má obmedziť používanie liekov ako kompenzáciu zlých podmienok chovu alebo na urýchlenie rastu zvierat.

Európska komisia v máji 2020 predložila stratégiu „Z farmy na stôl“ pre udržateľnejšie poľnohospodárstvo. V súvislosti s ňou v súčasnosti hodnotí všetky právne predpisy EÚ týkajúce sa životných podmienok hospodárskych zvierat.

Európska smernica o ochrane voľne žijúceho vtáctva chráni okolo 500 druhov divokých vtákov. Okrem toho existuje aj smernica o ochrane biotopov. Jej cieľom je konzervácia vzácnych, ohrozených alebo endemických druhov a ich charakteristického životného priestoru. V roku 2018 bola spustená iniciatíva EÚ na ochranu opeľovačov, ktorej cieľom je zastaviť pokles divoko žijúceho opeľujúceho hmyzu, predovšetkým včiel. Parlament tu žiada väčšiu redukciu pesticídov a viac financií na výskum. V januári 2018 poslanci prijali uznesenie, kde žiadajú lepšiu ochranu regionálnych a lokálnych druhov včiel. 

V európskych vodách je zakázané chytať, alebo loviť veľryby a delfíny. EÚ bola vždy za plné uplatňovanie moratória na komerčný lov veľrýb, ktoré existuje od roku 1986. EÚ ma nariadenie, ktoré zakazuje predaj výrobkov z tuleňov. Existujú aj pravidlá týkajúce sa metód lovu do pascí, ktoré zakazujú v EÚ používanie pascí na nohy a stanovujú humánne normy.

Prostredníctvom svojho nariadenia EÚ implementuje ustanovenia Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES). Obchod s výrobkami z voľne žijúcich živočíchov nesmie viesť k ohrozeniu druhov. V máji Európska komisia predstavila ambicióznu stratégiu na ochranu biodiverzity. Ide o súčasť Európskej zelenej dohody. 

Cieľom pravidiel EÚ ohľadne zoologických záhrad je posilniť ich úlohu pri ochrane biodiverzity, pričom stanovujú normy pre ochranné opatrenia vrátane vhodného umiestnenia zvierat.

EÚ vytvorila tiež právny rámec, ktorý reguluje testovania na zvieratách na vývoj nových liekov, fyziologické štúdie a na testovanie potravinárskych prídavných látok alebo chemikálií. Tieto pravidlá sú založené na troch zásadách: podpora využívania alternatívnych metód, používanie menšieho počtu zvierat na rovnaký cieľ, minimalizácia bolesti a utrpenia.

V EÚ je zakázané testovať na zvieratách kozmetiku a uvádzať na trh takto testované kozmetické produkty. V uznesení prijatom v roku 2018 požadoval Parlament celosvetový zákaz kozmetických testov na zvieratách.

Vo februári 2020 Európsky parlament prijal uznesenie, kde žiada vytvorenie európskeho akčného plánu proti nelegálnemu trhu so psami a mačkami. Poslanci chcú povinnú registráciu a tvrdšie sankcie proti množiteľom, ktorí nerešpektujú pravidlá. Mnohí Európania považujú svoje domáce zvieratá ako členov rodiny. Kožušina z mačiek a psov je preto v EÚ zakázaná od roku 2008. Legislatíva zakazuje predaj, dovoz alebo vývoz kožušiny mačiek a psov a všetkých výrobkov z nej.

Vďaka harmonizovaným pravidlám EÚ o cestovaní s domácimi zvieratami môžu ľudia voľne cestovať so svojimi zvieratami po celej Európskej únii. Psi, mačky a fretky môžu cez hranice EÚ cestovať so zvieracím pasom alebo veterinárnym osvedčením. (Toto platí s určitými výnimkami).

Novinka: COVID semafór

Hlavné mesto SR Bratislava zaviedlo signalizačný systém, tzv. COVID semafór. Na základe dát analyticky vyhodnotí, v akej fáze epidémie sa nachádzame a ktoré z pripravených opatrení je potrebné zaviesť do praxe. Systém založený na rovnakom princípe pripravuje ministerstvo zdravotníctva na celonárodnej úrovni. 

Úlohou monitorovacieho a signalizačného systému je poskytnúť včasné varovanie pred nekontrolovaným šírením nákazy tak, aby sa mohli podniknúť potrebné preventívne kroky a zabrániť nekontrolovanému šíreniu nákazy. Podľa vyhodnotenia jednotlivých indikátorov semafór aktivuje jednu z piatich fáz: 

• Biela fáza – stav, kedy sa neeviduje za obdobie 7 dní žiadny nový potvrdený prípad nákazy COVID-19. 
• Zelená fáza - znamená režim denného monitorovania a analýzy epidemiologických dát, pristupuje sa k osvete a vzdelávaniu na podporu dodržiavania hygienických a protiepidemiologických opatrení (pravidelné umývanie rúk, odporúčania na nosenie rúšok...). 
• Oranžová fáza - prijímanie prvých opatrení na ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva. 
• Červená fáza - zavádzajú sa opatrenia celomestského významu a pristupuje sa k obmedzeniam plánovaných hromadných akcií. 
• Čierna fáza - ide o stav, kedy je ľuďom odporúčané výrazne minimalizovať svoj pohyb a fyzický kontakt s inými ľuďmi. 

Štandardné ukazovatele, ktoré COVID semafór vyhodnocuje: 

1. Efektívne časovo závislé reprodukčné číslo – vyjadruje počet osôb, ktoré v priemere aktuálne nakazí jeden infikovaný človek v závislosti od aktuálneho správania obyvateľov a dodržiavania protiepidemických opatrení. Inými slovami okrem základných vlastností koronavírusu sa pri výpočte zohľadňuje napr. do akej miery sa aktuálne nosia rúška, alebo či sa uskutočňujú masové podujatia. Toto číslo sa môže meniť zo dňa na deň a umožňuje vedieť, kedy nastáva exponenciálny rast reprodukcie nového koronavírusu a ako rýchlo sa tento vírus šíri. 
2. Aktuálna prevalencia - ide o počet aktívne chorých, resp. laboratórne potvrdených prípadov ochorenia na COVID-19. 
3. Stav nemocničných kapacít 
4. Super-šírenie v populácii - udalosť, pri ktorej sa nakazia minimálne piati ďalší ľudia. Najväčší potenciál na superšírenie majú preplnené uzavreté miesta (diskotéky, konferencie, zhromaždenia, oslavy...). 

Vďaka signalizačnému systému sa môžu okamžite zaviesť opatrenia odporúčané odborníkmi pre jednotlivé fázy epidémie a ovplyvniť tak rýchlosť šírenia ochorenia COVID-19.

Softwarning: Ukladanie účtovných závierok

K doterajším približne päťdesiatim priateľským upozorneniam (tzv. softwarning) pribudlo od finančnej správy nové upozornenie na správne ukladanie účtovných závierok do Registra účtovných závierok (RÚZ). Povinnosť ukladať dokumenty do RÚZ účtovným jednotkám vyplýva zo zákona o účtovníctve. 

Finančná správa si uvedomuje, že nesplnenie tejto povinnosti nemuselo byť úmyselné, ale napríklad aj z dôvodu časovej zaneprázdnenosti či obyčajnej neznalosti tejto povinnosti. V najnovšom softwarningu preto požiadala spoločnosti, aby si overili správnosť podania dokumentov (účtovných závierok) za predchádzajúce účtovné obdobie. Zasielaním takýchto priateľských upozornení chce pomáhať a upozorňovať na povinnosti, aby pomohla vyvarovať sa potenciálnym sankciám či pokutám. Aj preto v najnovšom softwarningu pripojí informáciu, akým spôsobom je možné správne účtovnú závierku do registra uložiť.

Opakovane neuložilo účtovnú závierku až 26.726 účtovných jednotiek. Ak ale subjekt vykoná nápravu do 30.9.2020, daňový úrad prihliadne na snahu takýchto klientov riadne si plniť svoje zákonné povinnosti. Termín uvedený v liste neplatí pre účtovné závierky za rok 2019. Podľa ustanovení zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 totiž lehota na uloženie dokumentov (účtovných závierok) za rok 2019 a podanie daňových priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za toto zdaňovacie obdobie ešte neuplynula.

EU: Bezpečné 5G

Polročné predsedníctvo v Rade Európskej únie prevzalo 1. júla 2020 Nemecko. Za hlavné priority si určilo hospodársku a sociálnu obnovu, boj proti klimatickým zmenám, migráciu, ale tiež digitalizáciu a kybernetickú bezpečnosť. 

V oblasti kybernetickej bezpečnosti je Nemecko jedným z členských štátov, ktoré podporujú ideu jednotného postupu vo vzťahu ku bezpečnostným požiadavkám na operátorov mobilných sietí. Neistota panuje najmä vo vzťahu ku technológií 5G, ktorá by mala z veľkej časti nahradiť už existujúce siete približne do roku 2025. Nemecko o 5G sieťach v súčasnosti vedie diskusia najmä s Francúzskom. Svoje odporúčanie vydala na začiatku tohto roka aj Európska komisia v rámci tzv. EU Toolbox-u. Ide o súbor detailných odporúčaní pre členské štáty v oblasti 5G. Základným princípom je minimalizácia rizík, rôznorodosť a udržateľnosť trhu s 5G, a zvyšovanie kvality bezpečnostných štandardov. 

Nemecko zatiaľ nevylúčilo spoločnosť Huawei z budovania 5G infraštruktúry v krajine. Práve čínsky výrobca je v súčasnosti hlavnou témou debaty o bezpečnosti 5G sietí. V problémoch sa spoločnosť ocitla po začiatku obchodnej vojny medzi USA a Čínou, v ktorej ide aj o prevahu na svetovom technologickom trhu. Namiesto vylúčenia dodávateľov formuje Nemecko jasné a striktné bezpečnostné pravidlá, ktoré musí dodržať každý dodávateľ technológií. Iba ak pravidlá nesplní, nebude operátorom dovolené odoberať jeho technológie.

SR: Priemerná mzda

Na základe údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR bola vlani priemerná hrubá mesačná mzda na Slovensku 1.262 eur. Najvyššia priemerná hrubá mesačná mzda, a to 1.641 eur, bola dosiahnutá v Bratislavskom kraji. 

Druhú najvyššiu priemernú mesačnú mzdu vo výške 1.197 eur mali zamestnanci Trnavského kraja, ďalej nasledovali zamestnanci v Trenčianskom (1.180 eur), v Žilinskom kraji (1.174 eur) a v Košickom kraji (1.168 eur). Naopak najnižšiu priemernú mzdu vo výške 1.024 eur zarobili zamestnanci v Prešovskom kraji. V najlepšie zarábajúcom Bratislavskom kraji dosiahla polovica zamestnancov mzdu vyššiu než 1.264 eur, pričom v kraji s najnižšou priemernou mzdou to bolo o 394 eur menej. Medián miezd, tzv. stredná hodnota všetkých miezd v porovnávanej vzorke, ktorá rozdeľuje príjmy na dve presne rovnaké polovice – na 50 % tých, ktorí zarábajú viac ako je medián a 50 % tých, ktorí vidia na výplatnej páske menej, bol v Bratislavskom kraji vyšší ako medián hrubej mesačnej mzdy na Slovensku. V Prešovskom kraji dosiahol medián hrubých miezd 68,9 % z celoslovenskej priemernej mzdy.

Mzdové rozdiely v rámci krajov boli najvyššie v Bratislavskom kraji, kde decilový podiel, teda podiel minimálnych miezd horných 10 % a maximálnych miezd dolných 10 %, dosiahol hodnotu 4,2. Veľké mzdové rozdiely boli zaznamenané aj v Košickom kraji, kde 10 % zamestnancov malo mzdu nižšiu než 557 eur a 10 % malo mzdu vyššiu ako 1.825 eur. Najnižšia mzdová diferenciácia bola v Trenčianskom kraji, kde decilový podiel predstavoval hodnotu 2,8.

Podľa analýzy Wood & Company na Slovensku v roku 2019 zarábalo menej ako 600 eur v hrubom 7,4 % zo všetkých zamestnancov pracujúcich na plný úväzok, išlo  približne o 154.000 zamestnancov. Hrubá mzda pod 600 eur sa týkala viac žien ako mužov. Vlani videlo na výplatnej páske sumu nižšiu ako 600 eur v hrubom 7,8 % zamestnaných Sloveniek a 7 % zamestnaných Slovákov. Z hľadiska vzdelania takmer pätina zamestnancov s ukončeným maximálne základným vzdelaním nezarobila viac ako 600 eur v hrubom. Plat nižší ako 600 eur sa týka aj takmer desatiny zamestnancov s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity. Ani maturita nemusí byť vždy zárukou vyššieho platu. Napríklad vyše 7 % zamestnancov s úplným stredným všeobecným vzdelaním zarába pod 600 eur. 

Digitalizácia: V Európe žiadne výrazné zlepšenie?

Za posledné dva roky nenastalo podľa štúdie European Payment Practices 2019 (3.400 spoločností v 17 európskych štátoch) v oblasti digitalizácie v Európe žiadne výrazné zlepšenie. Rovnako tak proces upomínania dlžníkov sa celoplošne v porovnaní s rokom 2017 veľmi nezmenil. Naopak mierne zlepšenie zaznamenalo Slovensko. 

Veľmi vysokú a uspokojivú úroveň digitalizácie malo v roku 2017 podľa štúdie 49 percent respondentov v rámci celej vzorky. Úplne rovnaké číslo uvádzajú firmy aj za minulý rok. Čo sa týka procesu upomínania, kompletne digitalizovaných bolo 17 percent spoločností v roku 2017 aj v roku 2019. Lepší stupeň digitalizácie uviedlo za minulý rok ešte menej firiem, než dva roky predtým (24 a 25 percent). Michal Šoltes zdôraznil, že v dnešnej dobe sú údaje cenné a podnikateľské subjekty si to samozrejme uvedomujú: „Sú základným faktorom umožňujúcim spoločnostiam spoznať a pochopiť trendy na trhu a preferencie zákazníkov. Tento proces je možné neustále zlepšovať pomocou umelej inteligencie, ktorá je priamo spojená s dostupnosťou obrovského množstva údajov.“ 

Stupeň digitalizácie sa v jednotlivých krajinách líši. Zlepšiť ho behom dvoch rokov dokázali firmy v Belgicku, Švajčiarsku, Veľkej Británii a Španielsku. V prípade upomienkového procesu pre dlžníkov boli na tom najlepšie francúzske firmy, ale aj španielske, britské či švajčiarske. V prípade Slovenska sa stupeň digitalizácie podarilo medzi rokmi 2017 a 2019 zvýšiť z 51 na 59 percent. Proces upomínania malo kompletný o jedno percento viac firiem (z 18 na 19 percent). Faktom ale je, že iba 33 percent Európanov vo všeobecnosti dôveruje spoločnostiam, že s digitálnymi údajmi zaobchádzajú zodpovedne. Najvyššiemu stupňu digitálnej dôveryhodnosti sa tešia banky a poskytovatelia online platieb. Na druhej strane, na spodnej hranici dôvery sú telekomunikačné spoločnosti, ale aj sociálne siete. Logickým záverom je, že ľudia považujú svoje bankové údaje za najdôležitejšie a žiadajú ich ochranu.

EU: Emisie skleníkových plynov

Európska únia (EÚ) nastavila ambiciózny plán v znižovaní emisií skleníkových plynov do roku 2020 v klimaticko-energetickom balíku prijatom v roku 2008. Jedným z nich je zníženie emisií skleníkových plynov o 20% v porovnaní s úrovňami v roku 1990. 

Do roku 2018 sa množstvo emisií skleníkových plynov v EÚ znížilo o 23,2% v porovnaní s úrovňami v roku 1990. To znamená, že EÚ je na dobrej ceste k dosiahnutiu svojho cieľa do roku 2020. Podľa najnovších prognóz členských štátov založených na existujúcich opatreniach by však do roku 2030 bolo zníženie emisií iba o 30%. Cieľ EÚ do roku 2030 stanovený v roku 2008 ráta s poklesom emisií o k 40% v porovnaní s rokom 1990. Parlament sa snaží ešte o ambicióznejšie zníženie - 55%. V novembri 2019 Európsky parlament vyhlásil v EÚ klimatickú pohotovosť a vyzval Európsku komisiu, aby pri všetkých svojich legislatívnych návrhoch počítala s cieľom udržať nárast teploty na svete na 1,5 ° C a zabezpečila výrazné zníženie emisií skleníkových plynov. Komisia následne predstavila Európsku zelenú dohodu. Ide o plán pre Európu, aby sa do roku 2050 stala klimaticky neutrálnym kontinentom. 

Aby EÚ splnila vyššie uvedené ciele do roku 2020, podniká kroky v rôznych odvetviach. Jedným z nich je systém EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), ktorý pokrýva emisie skleníkových plynov z odvetví energetiky a priemyslu, ako aj odvetvie leteckej dopravy (to predstavuje cca. 40% z celkového objemu emisií skleníkových plynov v EÚ). V rokoch 2005 až 2018 poklesli emisie z elektrární a tovární, na ktoré sa vzťahuje systém obchodovania s emisnými kvótami EÚ (ETS) o 29%. To predstavuje o čosi viac ako 23%, ktoré EÚ stanovila ako cieľ do roku 2020. Na zníženie emisií z iných sektorov (bývanie, poľnohospodárstvo, odpad, doprava - okrem letectva) stanovili členské štáty EÚ národné ciele znižovania emisií podľa rozhodnutia o spoločnom úsilí. Emisie z odvetví, na ktoré sa vzťahujú národné ciele, boli v roku 2018 o 11% nižšie ako v roku 2005 a mierne tak prekročili cieľ zníženia o 10% do roku 2020.

Aktuálne: Zmeny liekovej politiky na Slovensku

Ministerstvo zdravotníctva SR pokračuje v úpravách liekovej politiky. Nové pravidlá by mali pacientom zabezpečiť pri každej diagnóze liek bez doplatku alebo so sociálne akceptovateľným doplatkom. Chce tak odstrániť vyššie doplatky za rozdielne množstvo liečiva v lieku, tzv. „silu lieku“. 

Ako príklad z praxe uvádza rezort liek na mnohopočetný myelóm (druh rakoviny, ktorá útočí na určitý druh bielych krviniek). Na trhu dnes existuje v troch rôznych „silách lieku“, 10, 15 a 25 mg, pričom iba najsilnejší 25 mg bol plne hradený. Po novom budú plne hradené aj 10mg a 15mg balenia. Na Slovensku máme k 1. júlu kategorizovaných 4.291 liekov, teda tých, ktoré sú pre pacientov k dispozícii po predpísaní lekárom z verejného zdravotného poistenia v plnej alebo čiastočnej úhrade. Nové referenčné skupiny budú nastavené v praxi od najbližšej jesene. 

Ministerstvo zdravotníctva v súčasnosti pracuje na ohlásenej zmene legislatívy v rámci sociálneho balíčka Vlády SR, ktorý sa dotýka najzraniteľnejšej skupiny obyvateľov. Ide o úpravu zákonov, ktorými sa zrušia doplatky za lieky pre deti do šiestich rokov veku, ľudí ťažko zdravotne postihnutých a dôchodcov, pri ktorých sa bude zohľadňovať výška ich príjmu, a to do výšky doplatku najlacnejšieho zameniteľného lieku.