EU: Digitálna konektivita

Druhý pracovný program pre digitálnu časť Nástroja na prepájanie Európy (NPE) Digitalizácia vymedzuje rozsah pôsobnosti a ciele opatrení financovaných Európskou úniou na zlepšenie infraštruktúry digitálnej konektivity. Na tieto opatrenia sa v rokoch 2024 až 2027 poskytnú finančné prostriedky vo výške približne 865 miliónov EUR. Štvrtá výzva v rámci programu Digitálny nástroj na prepájanie Európy bude vyhlásená v nasledujúcich dňoch.

Zlepšenie európskej infraštruktúry konektivity má zásadný význam na dosiahnutie cieľov európskeho digitálneho desaťročia do roku 2030 - prepojenie všetkých občanov a podnikov s 5G a gigabitovým pripojením. Nový digitálny pracovný program NPE bude podporovať opatrenia v týchto oblastiach:

1. Zavádzanie infraštruktúr 5G v Európe, spolufinancovanie rozsiahlych projektov podporujúcich zavádzanie gigabitových a samostatných infraštruktúr 5G, ako aj integráciu edge cloudu a výpočtových kapacít do vertikálnych odvetvových aplikácií ako zdravotníctvo, výroba, doprava a logistika.

2. Zavádzanie a významná modernizácia chrbticových sietí vrátane kvantových komunikačných sietí a podmorských káblov s cieľom zvýšiť výkonnosť, odolnosť a kapacitu sietí pripojiteľnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi EÚ a tretími krajinami.

3. Zavádzanie prevádzkových digitálnych platforiem pre dopravnú alebo energetickú infraštruktúru optimalizáciou využívania energie informačných a komunikačných technológií (IKT) a znížením jej vplyvu na životné prostredie. Tieto operačné digitálne platformy budú vychádzať z existujúcich a vznikajúcich európskych dátových infraštruktúr, cloud computingu a edge computingu a infraštruktúr pripojiteľnosti financovaných z programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa a integrovať sa do nich.

Druhý pracovný program NPE v oblasti digitálnych technológií má takisto pomôcť stimulovať konkurencieschopnosť európskeho digitálneho ekosystému s cieľom riešiť kritické geopolitické a geoekonomické výzvy, na ktoré sa okrem iného poukazuje v bielej knihe Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry Európy?. Cieľom NPE – Digitalizácia je takisto zvýšiť kapacitu, bezpečnosť a odolnosť digitálnych chrbticových sietí, najmä podmorských káblov. Okrem toho prispeje k mobilizácii verejných a súkromných zdrojov na riešenie nedostatku investícií, ktorý bráni zavádzaniu vysokovýkonných sietí nevyhnutných na zavádzanie pokročilých technológií občanmi a podnikmi.

SR: Verejné nabíjacie stanice

Výstavba verejných nabíjacích staníc pre elektromobily na Slovensku podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) mierne spomalila. Dôvodom je najmä nízky počet elektromobilov na našich cestách, čo znamená aj nižšiu mieru využitia nabíjačiek. Počet verejných nabíjacích bodov ku koncu septembra dosiahol 2 223 konektorov v 884 lokalitách, pričom celkový inštalovaný výkon vzrástol na 107 562 kW. Slovensko sa prvýkrát objavilo v pravidelnom hodnotení pripravenosti jednotlivých krajín na prechod k elektromobilite – tzv. index eReadiness 2024. Z 27 hodnotených krajín je od nás horšia len Južná Afrika. Dôvodom takéhoto hodnotenia však nie je primárne stav rozvoja nabíjacej infraštruktúry.

Spomalenie zaznamenané v poslednom kvartáli veľmi pravdepodobne súvisí aj s prípravami na budovanie nových staníc z Plánu obnovy a odolnosti: „Obidve výzvy pre firmy a samosprávy, spolu v objeme viac ako 16 miliónov eur, sú aktuálne už konečne vo fáze, kedy by sa mohla začať výstavba prvých verejných staníc z týchto zdrojov. Pevne verím, že sa to odrazí na pozitívnych výsledkoch najneskôr v druhom polroku 2025 a opäť sa vrátime k silnejšiemu rastu,“ dodáva Patrik Križanský. Zároveň začala aktívna príprava lokalít na prevádzku rýchlonabíjacích parkov na diaľniciach, čo je absolútna nevyhnutnosť pre pocit komfortu pri jazdách na dlhšie trasy. Slovensko sa zaviazalo, že ich vybudujeme do polovice roka 2026, s výstavbou sú však spojené investície do posilnenia distribučných sústav vo vybraných lokalitách (diaľničných odpočívadlách).

Index eReadiness 2024 od PwC je nástroj na meranie pripravenosti krajín na prechod na elektromobilitu a vypočítava sa na základe 14 kľúčových ukazovateľov, zoskupených do štyroch hlavných kategórií: vládne stimuly, infraštruktúra, ponuka a dopyt. Slovensko by tu mohlo dosiahnuť lepšie výsledky už na budúci rok. Vláda a parlament v rámci balíčka ekonomických zákonov nedávno prijala opatrenie, vďaka ktorému bude využívanie elektromobilov vo firmách výhodnejšie pre zamestnancov aj zamestnávateľov.

AI: Agenti na predaj auta

Spoločnosť AURES Holdings, prevádzkovateľ siete AAA AUTO a Mototechna, za deväť mesiacov tohto roku predala 83 219 vozidiel, čo je 11 % nárast oproti rovnakému obdobiu roku 2023. V tomto roku predala doteraz tiež viac ako dvojnásobok elektrických áut než za celý rok 2023. Rekordné výsledky boli dosiahnuté aj vďaka plnému nasadeniu technológií umelej inteligencie (AI) po predchádzajúcom niekoľkomesačnom testovaní.

Medziročne výrazne narástol predaj vozidiel s alternatívnymi pohonmi – v skupine sa predaj hybridov zvýšil o 73 %, elektromobilov dokonca o 166 %, aj keď stále z pomerne nízkeho základu. Za 9 mesiacov tohto roka bolo predaných celkom 602 elektromobilov, čo je medziročne viac ako dvojnásobný nárast. Na Slovensku je zatiaľ najväčší záujem o modely Tesla M 3, VW e-Golf, Š. Citigo-e, BMW i3 a VW e-up!

V tomto roku sa zásadným faktorom v raste objemu zobchodovaných vozidiel stalo plné nasadenie nástrojov generatívnej AI na výkupe, v marketingu aj predaji. „Od apríla 2024 sme v AURESE v call centre nasadili agentov s umelou inteligenciou. Tí spracovávajú podnety od zákazníkov, ktorí nám chcú predať svoje vozidlá. Títo AI Agenti úspešne vykúpili viac ako 1 800 vozidiel v celkovej hodnote vyše 21 miliónov eur. V máji sme počet agentov rozšírili a dosiahli vďaka tomu mesačný objem výkupu v hodnote takmer 5 miliónov eur. Len v auguste spracovali AI Agenti viac ako 14 000 dopytov, čím sa vyrovnali výkonnostným ukazovateľom ľudských operátorov call centra. Priemerná doba kontaktu s predávajúcimi sa výrazne skrátila, a to zo 4,5 hodiny na iba 37 minút,“ uviedol Petr Vaněček. Pokiaľ ide o využitie AI v marketingu, AURES ju využíva na tvorbu popisov jednotlivých vozidiel na svojom webe. Popisy vytvorené generatívnou AI sú aktuálne nasadené pri 80 % ponúkaných vozidiel. Celkovo AI vytvorila texty k vyše 43 000 vozidlám. Na tieto účely už AI vygenerovala viac ako deväť miliónov slov.

Inflácia: V septembri 2,6 %

September priniesol na Slovensku veľmi mierny pokles inflácie. Podľa štatistického úradu bol nepatrný nárast cien oproti augustu o 0,1 % dôsledkom najmä zvýšenia poplatkov za vzdelávanie a stravovanie v školských jedálňach. Tie však v septembri kompenzovali nižšie ceny mäsa či pohonných látok. V medziročnom porovnaní celkovú infláciu ovplyvňovali najmä drahšie potraviny a vzdelávanie, ale aj lacnejšie pohonné látky. Pri septembrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 2,6 % dosiahla jadrová inflácia na Slovensku 2 % a čistá inflácia 1,6 %. Medzimesačne zostala jadrová inflácia a čistá inflácia nezmenená. Spolu za deväť mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v septembri medzimesačne vzrástli v priemere o 0,1 % a medziročne o 2,6 %. V porovnaní s augustom sa ceny zvýšili od 0,1 % do 3,9 %. Najvyššie medzimesačné zvýšenie cien zaznamenalo vzdelávania. V ďalších odboroch – zdravotníctvo, rekreácia a kultúra, ale najmä v odbore doprava – sa ceny medzimesačne znížili. Bez zmeny oproti augustu zostali len celkové priemerné ceny potravín a nealkoholických nápojov, pošty a spojov. Bol to výsledok zlacnenia najmä mäsa a chleba s obilninami. Ich nižšie ceny dokázali vyvážiť medzimesačné zdražovanie v skupine olejov a tukov (o 7,3 %), tu predovšetkým masla (o 9,4 %), a tiež v skupine ovocie. Znížili sa aj ceny nealko nápojov o 0,2 %. Poplatky spojené so stravovaním v školských jedálňach a ceny závodného stravovania vzrástli o 2,5 %, za bývanie a energie o 0,3 %. Obyvatelia si v porovnaní s augustom priplatili najmä za skutočné nájomné (2,6 %), údržbu a opravy obydlia, za vodné, stočné a zber odpadu, ale aj za imputované nájomné. Naopak klesli len ceny pevných palív, pohonných hmôt o 4,4 % a dopravných služieb o 2,1 %, ale aj za organizované zájazdy v závere letnej sezóny.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v septembri úroveň rastu 2,6 %. Medziročne vyššie ceny boli od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 10,9 % v odbore vzdelávanie. Lacnejšie ako pred rokom boli iba ceny v odbore doprava. Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie malo zvyšovanie cien vo vzdelávaní a potravín s nealko nápojmi o 3,1 %. Najviac výsledok ovplyvnili najmä o štvrtinu medziročne drahšie oleje a tuky a mierne zdraženie do 6 % zeleniny, ale aj chleba a obilnín, či mlieka, syrov a vajec. Lacnejšie ako minulý rok sa predávalo iba mäso (o 0,9 %). V odbore bývanie s energiami pretrváva medziročne len minimálne zvýšenie cien o 0,8 %. Rast cien skutočného nájomného, vodného a stočného, údržby a opráv obydlia bol mierne kompenzovaný medziročne nižšími cenami za imputované nájomné a pevné palivá. Významný vplyv na infláciu mal pokles cien v doprave, a to predovšetkým pohonných látok, ktoré boli v septembri medziročne lacnejšie o 13,5 %. Dokázali kompenzovať aj rast cien za dopravné služby (o 14,9 %) a dopravné prostriedky (1,4 %). Súčasne infláciu podporil efekt zvýšenia cien vybraných odborov z predošlých mesiacov, ktorý sa prejavuje vždy celý nasledujúci rok, napríklad drahšie alkoholické nápoje, zdravotnícke výrobky a služby, ako aj vyššie ceny dovolenkových zájazdov, ale tiež rôznych služieb – stravovacích, ubytovacích, kaderníckych, ale aj sociálnych služieb.

Superodpočet: Aj vyše 31 miliónov

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau si za rok 2022 superodpočet uplatnilo 465 subjektov v celkovom objeme takmer 217 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac než 45 miliónov eur. V roku 2021, kedy ešte platila sadzba 200 %, bolo subjektov až 504,0 medziročne sa tak znížil počet o 8 %. Z pohľadu objemu ide až o 25 % pokles, v rekordnom roku 2021 bolo formou superodpočtu uplatnených viac ako 283 miliónov eur s úsporou na dani takmer 60 miliónov eur.

Napriek nižšiemu počtu subjektov takmer 53 % z nich čerpalo superodpočet vyšší ako 100-tisíc eur, z toho 36 superodpočtov bolo miliónových. Týchto 36 subjektov súhrnne realizovalo 345 projektov, za ktoré si uplatnili v daňových priznaniach superodpočet vo výške takmer 145 miliónov, čiže pokryli dve tretiny z celkového objemu superodpočtu. Na čele rebríčka sa aj v roku 2022 ocitli: Slovnaft s viac ako 31 miliónovým superodpočtom, Železiarne Podbrezová s viac ako 22 miliónmi a U. S. Steel Košice s viac ako 12 miliónmi. Veľkú päťku uzatvára spoločnosť Siemens Healthcare s viac ako 12 miliónovým a spoločnosť Siemens s 9 miliónovým objemom. Zaujímavá je aj šiesta priečka s nováčikom, automobilkou PCA Slovakia, ktorá si uplatnila vyše 5 miliónové výdavky na projekty výskumu a vývoja. V pomere k tržbám je však rekordérom firma na siedmej priečke - eseročka rychlotest-covid, ktorá okrem iného zarobila na COVID testovaní a vývoji testov. Atypické je, že objem jej superodpočtu vo výške takmer 3,5 milióna eur dosahuje takmer polovicu úrovne jej tržieb, a to už druhý rok po sebe. Superodpočet si však uplatnila najmä na projekty vývoja softvérov na podporu kryptobúrz, kryptopeňaženiek a automatizácie komunikácie s burzami.

Z pohľadu celkovej daňovej úspory v celej doterajšej histórii superodpočtu, jednoznačne najúspešnejší je U. S. Steel Košice. Za šesť rokov, v ktorých si uplatnil v daňovom priznaní superodpočet, ušetril vďaka nemu na daniach viac ako 30 miliónov eur. Na druhom mieste v celkovej daňovej úspore je eseročka Continental Tires Slovakia s 9 miliónmi za 5 rokov a na treťom Slovnaft s takmer 8,7 miliónmi za dva roky – 2021 a 2022, predtým si totiž superodpočet neuplatňoval. Viac ako polovicu objemu superodpočtu si uplatnili firmy v rukách zahraničných vlastníkov, v roku 2021 to bolo až takmer 63 %. Ide ale o historicky najnižší podiel týchto subjektov na objeme superodpočtu a medziročne mierne kleslo aj ich zastúpenie na počte subjektov – na štvrtinu. V kategórii miliónových superodpočtov je ich však medzi 36 subjektmi až 22 a čerpali spolu viac ako 70 % z celkového objemu miliónových superodpočtov. Akciovky tento raz dosiahli podiel na počte len necelých 15 %, čo je historické minimum. V objeme superodpočtu si však výrazne polepšili, pripadá na ne takmer 40 %, kým v roku 2021 len necelá štvrtina. Mikropodniky do 10 zamestnancov si udržali približne rovnaké zastúpenie – necelých 30 % na počte subjektov. Ich zastúpenie na objeme superodpočtu je prirodzene najnižšie spomedzi veľkostných kategórií, ale zaujímavosťou je, že napriek zníženiu sadzby si v roku 2022 ako jediná veľkostná kategória uplatnili v absolútnych číslach väčší superodpočet ako v roku 2021 (rast z 12 mil. eur na 13,5 mil. eur).

Prvenstvo si zachovala v početnosti aj objeme priemyselná výroba - jej podiel na počte subjektov sa mierne znížil z takmer 40 % na 38,5 % a jej podiel na objeme superodpočtu zasa mierne vzrástol z vyše 64 % na 65,5 %. Jej 179 subjektov si uplatnilo v roku 2022 súhrnne superodpočet 142 miliónov eur. Dominantné je aj jej každoročné zastúpenie v TOP 10: v roku 2022 jej patrí v rebríčku až 8 priečok, v roku 2021 o jednu menej. V početnosti si tento raz nepatrne polepšila IT sekcia a sekcia odborných, vedeckých a technických činností, v objeme uplatneného superodpočtu to platí pre IT sekciu a sekciu obchodu. Hlavná divízia IT sekcie – počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby mala zastúpenie 109 subjektov, ktoré si spoločne uplatnili takmer 35 miliónov eur (16 % podiel), čím sa táto divízia aj objemom čerpaného superodpočtu priblížila najúspešnejšej priemyselnej divízii – výroba a spracovanie kovov. Tej však na rovnaký objem uplatneného superodpočtu stačili traja zástupcovia. V regionálnych štatistikách si v roku 2022 znovu výraznejšie posilnil pozíciu Bratislavský kraj a 40-percentným podielom na počte subjektov získal historicky najvyššie zastúpenie. V objeme uplatneného superodpočtu sa stal ešte dominantnejší – s podielom takmer 47 %, na čom má zásluhu aj TOP čerpateľ roka 2022 - Slovnaft.

EU: Vysoké životné náklady

Hlavnými faktormi pri rozhodovaní o účasti v tohtoročných európskych voľbách boli rastúce ceny a životné náklady – tie motivovali 42% v občanov v celej Európskej únii a 54% na Slovensku – a ekonomická situácia – kvôli nej sa rozhodlo ísť voliť 41% obyvateľov a 50% občanov na Slovensku. Tretinu respondentov z celej EÚ (34%) a temer polovicu opýtaných na Slovenska (43%) priviedla do volebných miestností medzinárodná situácia.

Na Slovensku dominovala aj téma sociálnej ochrany, sociálneho zabezpečenia a prístupu k zdravotnej starostlivosti - ako hlavný motivačný faktor ju uviedlo 37% respondentov na Slovensku a 24% v celej EÚ. Tretina Slovákov (33%) a o niečo menej Európanov (28%) prišlo voliť kvôli obrane a bezpečnosti EÚ a 32% opýtaných z celej EÚ a rovnaké percento zo Slovenska pritiahla k volebným urnám problematika demokracie a právneho štátu. Podobné témy by do volebných miestností pritiahli aj občanov, ktorí sa na júnových európskych voľbách nezúčastnili. Až 46% respondentov z celej EÚ a 38% zo Slovenska, ktorí nevolili, by prišlo voliť najmä kvôli rastúcim cenám a životným nákladom, ekonomická situácia by motivovala k účasti 36% opýtaných z EÚ a 29% zo Slovenska.

Na budúcnosť EÚ hľadí optimisticky 65% respondentov z celej EÚ a 66% opýtaných na Slovensku. Európsku úniu vníma pozitívne 48% obyvateľov EÚ a 47% občanov SR, pričom negatívny pohľad na úniu má 16% opýtaných z celej EÚ a rovnaký podiel respondentov na Slovensku. Pozitívne je vnímané aj členstvo v EÚ. Sedem z desiatich Európanov (70% občanov EÚ) a až osem z desiatich Slovákov (80% občanov SR) je presvedčených, že ich krajina z členstva v únii profituje. Respondenti z celej EÚ uvádzali štyri hlavné dôvody, pre ktoré si myslia, že členstvo v EÚ je pre ich krajinu prospešné: zlepšenie spolupráce s ostatnými členskými štátmi (36%), ochrana mieru a posilňovanie bezpečnosti (32%), hospodársky rast (28%) a nové pracovné príležitosti (24%). Pohľad obyvateľov Slovenska je mierne odlišný: občania SR považujú za najdôležitejší benefit členstva v únii nové pracovné príležitosti (44%), nasleduje zlepšenie spolupráce s ostatnými členskými štátmi (33%), zlepšenie životnej úrovne (32%) a hospodársky rast (28%).

Povolebný prieskum verejnej mienky Eurobarometer uskutočnila pre Európsky parlament v dňoch 13. júna až 8. júla vo všetkých 27 členských štátoch EÚ agentúra Verian (bývalý Kantar Public). Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov, v Česku, Dánsku, vo Fínsku a na Malte bol doplnený o video rozhovory (CAVI) s celkovým počtom 26.349 rozhovorov.

Bankroty: Mierny pokles

V septembri 2024 zbankrotovalo na Slovensku 618 dlžníkov. Po tmarci (573) a januári (616) ide o ich tretí najnižší mesačný počet v tomto roku. Formu konkurzu si zvolilo 613 dlžníkov, čo je viac ako 99 %. Len päť ľudí si vybralo splátkový kalendár. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau za tretí kvartál 2024 zbankrotovalo celkovo 2 062 dlžníkov, čo je takmer o 22 % menej ako v druhom kvartáli, kedy zbankrotovalo až 2 641 subjektov. V medziročnom kvartálnom porovnaní s tretím kvartálom 2023 ide o takmer 14 % pokles. Priaznivejšie čísla sú citeľné aj v medzimesačnom skóre, v auguste 2024 skrachovalo 688 dlžníkov, čo je o 10 % viac oproti septembru.

Pomer mužov a žien nebol vyrovnaný, vyše 62 % tvorili muži. U oboch pohlaví platí, že osobný bankrot využívajú v drvivej väčšine ľudia so základným a stredoškolským vzdelaním. V septembri bol ich podiel vyše 97 %. Dlhodobo taktiež platí, že najväčší dlžníci sú ľudia v produktívnom veku. Viac ako 30 % tvorili ľudia vo veku 30 - 39 rokov, 25 % bolo vo veku 40 – 49 rokov. Opäť stúpol počet dlžníkov bez domova, v tomto má september zatiaľ prvenstvo. Bolo ich až 89, čo je o 0,4 % viac ako v auguste, kedy sme zaznamenali výrazne vyšší podiel ako v predchádzajúcich mesiacoch. V prepočte na podiel z celkového množstva bankrotov je to viac ako 14,5 %. Medzi bezdomovcami bol aj jeden manželský pár vo veku 70+. Bankroty tragicky zasahujú do života celých rodín. Celkovo v septembri zbankrotovalo 11 manželských párov a 14 ľudí s rodinnými väzbami. Jedna príbuzenská väzba má pomyselné smutné septembrové prvenstvo – skrachoval manželský pár aj spolu so synom.

Pre nepoctivý zámer bolo zrušené jedno oddlženie a do Registra diskvalifikácií pribudlo z toho istého dôvodu 5 dlžníkov. V septembri zároveň súdy zrušili 839 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 773 zrušených pre nedostatok majetku a 66 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Z celkového množstva 618 bankrotov bolo 564, čo je viac ako 91 %, vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 54 na majetok podnikateľov. Najviac, až 126 septembrových dlžníkov je z Košického kraja, nasleduje Nitriansky kraj so 113 a Prešovský so 105 občanmi. Najlepšie bol na tom Bratislavský kraj len s 28 bankrotmi, čo je najlepší výsledok počas tohto roka v rámci všetkých krajov i mesiacov. Pre zaujímavosť – v septembri 2023 bolo v Bratislavskom kraji vyhlásených až 73 bankrotov.

Upozorňujeme: Bisfenoly v bielizni

Výskum v rámci európskeho projektu ToxFree Life – Život bez toxických látok pre všetkých, na ktorom sa podieľali aj Arnika a d´Test, priniesol znepokojivé výsledky. Každý tretí testovaný produkt spodnej bielizne obsahuje nebezpečné bisfenoly a každý dvadsiaty dokonca v miere prekračujúcej bezpečnú hranicu. Najviac problematická je bielizeň zo syntetických materiálov, pričom bavlnená bielizeň dopadla výrazne lepšie.

Do testovania bolo zahrnutých 166 vzoriek bielizne zakúpenej naprieč piatimi európskymi štátmi: 79 výrobkov bolo dostupných na slovenskom a českom trhu, zvyšok pochádzal z Rakúska, Maďarska a Slovinska. Aj tieto výrobky si však môžete priviezť zo zahraničnej cesty, alebo si ich pár kliknutiami zaobstarať v e-shope. Zvlášť problematická je skutočnosť, že 82 % bielizne zo syntetických vlákien obsahovala bisfenoly. Najviac na to doplácajú ženy, keďže dámska bielizeň je častejšie vyrobená zo syntetických látok. Pánska alebo detská spodná bielizeň býva z väčšej časti bavlnená a vykazovala tak v teste podstatne lepšie výsledky – tri štvrtiny dievčenskej spodnej bielizne a štyri pätiny chlapčenskej a pánskej boli bez bisfenolov.

Úrady o rizikách spojených s bisfenolmi vedia a postupne ich regulujú. Ide o skupinu chemických zlúčenín primárne využívaných pri výrobe plastov (konkrétne polykarbonátu) a epoxidových živíc. Oba tieto materiály figurujú v širokej škále bežného spotrebného tovaru od plastových riadov po vnútorné nátery konzerv a naraziť na ne môžeme aj v textíliách. Vzhľadom na ich časté priemyslové využitie dnes nájdeme stopy bisfenolov vo vode, v živočíchoch aj ľudskom organizme naprieč všetkými vekovými skupinami. Niektoré bisfenoly sú známe ako endokrinné disruptory, látky narušujúce hormonálny systém človeka a iných živočíchov. Výskumy pri nich preukázali množstvo negatívnych dôsledkov, napríklad zvýšené riziko potratu, vzniku rakoviny prsníkov a prostaty, obezity alebo metabolických porúch, nepriaznivo pôsobia na vývoj malých detí a na imunitný systém.

V Európskej únii je ich obsah regulovaný v materiáloch určených na styk s potravinami. Použitie bisfenolu A (BPA), najznámejšieho zástupcu skupiny, je od roku 2018 obmedzené napríklad aj v hračkách určených pre deti do troch rokov. Podstatne menej pozornosti je zo strany úradov venovaných textilu. „Paradoxne je bielizeň na bábikách regulovaná prísnejšie ako tá ľudská, teda aj zdravie bábik je viac chránené ako zdravie skutočných detí, žien a mužov,“ popisuje súčasný stav Hana Hoffmannová. Nosením aj najhoršie hodnotenej bielizne (celkovo Hunkenmöller Invisible short basic tan z Rakúska, na slovenskom a českom trhu potom Dedoles veselé bezšvové dámske nohavičky a pánske Adidas Trunk boxerky 3 pack) si síce človek neprivodí akútne problémy. Je však potrebné zvážiť, akému množstvu nežiadúcich látok sme denne celkovo vystavení. Bavlna sa v testovaní z hľadiska chemikálií preukázala ako najbezpečnejší materiál. Žiadny bavlnený produkt neobsahoval vysoké množstvo bisfenolov. Podľa zistených dát nezáleží na tom, či bavlnené nohavičky alebo boxerky kúpite v značkovom obchode alebo v supermarkete.

Bezemisné vozidlá: Nepeňažný príjem

Nové legislatívne opatrenie na podporu elektromobility zníži už aj na Slovensku od 1. januára 2025 sadzbu zdanenia nepeňažného príjmu z používania služobných batériových elektrických vozidiel (BEV) a plug-in hybridov (PHEV) aj na súkromné účely zamestnancov z aktuálneho 1 % na 0,5 % obstarávacej ceny vozidla mesačne. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) toto opatrenie prinesdie konkrétne úspory zamestnancom aj zamestnávateľom.

„Napríklad pri služobnom elektromobile s obstarávacou cenou 40 000 € vrátane DPH a jeho používaní aj na súkromné účely klesne počas jeho typického štvorročného obdobia vo firme mesačný nepeňažný príjem zamestnanca z 325 € na 162,5 €. Pre zamestnávateľa to znamená úsporu na odvodoch, ktoré sa znížia v priemere zo 117,65 € na 58,83 € mesačne, čo za štyri roky firme ušetrí až 2 823,60 € len na odvodoch. Spolu s nižšími prevádzkovými nákladmi sa tak prevádzka elektromobilov stáva ešte atraktívnejšou. Benefitovať ale bude aj zamestnanec: V našom modelovom príklade zaplatí v priemere o 48,50 € mesačne menej na daniach a odvodoch, čo počas štyroch rokov predstavuje úsporu až 2 329 €. Znamená to, že dosiahne vyšší čistý príjem bez navýšenia hrubej mzdy“, vysvetľuje Juraj Ďuratný.

Slovensko prijatím tohto opatrenia podľa SEVA len dobieha vyspelé európske krajiny ale napríklad aj Českú republiku, ktoré už podobné kroky zaviedli. V Nemecku zaviedli sadzbu 0,5 % už v roku 2019, aby ju o rok neskôr pre čisto elektrické vozidlá znížili dokonca len na 0,25 %. Opatrenie môže priniesť stimul na stagnujúci trh s vozidlami všeobecne, teda nielen v predaji elektromobilov. Pomoc pre trh prichádza v čase, keď sa registrácie nových vozidiel celkovo v Európskej únii spomaľujú.

AKO SA VYPOČÍTAVA NEPEŇAŽNÝ PRÍJEM: Ak firma umožní zamestnancovi používať služobné vozidlo aj na súkromné účely, je to z pohľadu zákona a daňových pravidiel vnímané ako nepeňažný príjem. Aby štát vedel tento príjem ohodnotiť a zdaniť, určil jeho výšku na jedno percento obstarávacej ceny vozidla mesačne. Táto suma sa každý mesiac pripočíta k hrubému platu zamestnanca. To znamená, že z tejto sumy ako zamestnanec, tak aj zamestnávateľ platia odvody a zamestnanec aj daň z príjmu fyzickej osoby.

SR: Škola vzdeláva, ale nevychováva

Slováci vnímajú kvalitu vzdelávania na Slovensku veľmi kriticky. Výsledky najnovšieho prieskumu pre Centrum environmentálnej a etickej výchovy (CEEV) Živica odhaľujú výrazný pokles ich dôvery v zameranie školského vzdelávania. Zatiaľčo v roku 2018 nadpolovičná väčšina respondentov verila, že školy pripravujú deti na život po roku 2030 dobre, dnes je tento názor v menšine. Zvýšila sa požiadavka na aktualizáciu učebných osnov, väčší dôraz na nové profesie a rozvoj kľúčových kompetencií ako komunikačné zručnosti, spolupráca či kritické myslenie.

Kým v roku 2018 na otázku „Ako dobre škola pripravuje deti na život po roku 2030“ vyše polovica respondentov odpovedala dobre, tento rok to je už len 22 % a naopak 55 % respondentov odpovedalo „nie veľmi dobre“. Vyše polovica respondentov si v roku 2024 želá viac zosúladiť učebné osnovy s potrebami budúcnosti a zamerať sa na nové typy povolaní, ktoré budú potrebné v budúcnosti, čo boli priania aj väčšiny respondentov v roku 2018. Oproti výskumu z roku 2018 významne narástla dôležitosť zamerania sa na mäkké zručnosti ako komunikačné zručnosti, spolupráca a kritické myslenie.

Podľa prieskumu v súčasnosti stále prevláda názor, že ideálny učiteľ/učiteľka by mali byť mladší. V roku 2019 si to myslelo až 70% ľudí, dnes už len 58% respondentov. Ideálny/na učiteľ/ka má mať podľa verejnosti rovnaký prístup ku všetkým žiakom a nechávať žiakov, aby sami prišli na riešenie a učivo tak pochopili. Naďalej prevláda obraz spravodlivej, inovatívnej učiteľky či učiteľa, ktorý zároveň aj vychováva a zaujíma sa aj o osobné problémy žiakov.

Konkurzy: Poklesy striedajú nárasty

September priniesol na Slovensku v porovnaní s augustom 40 % pokles počtu vyhlásených konkurzov. V konkurznom konaní sa ocitlo 24 právnických subjektov, z toho takmer 92 % boli eseročky. Pritom až 67 % subjektov, ktoré v septembri začali čeliť konkurzu, nemali žiadneho zamestnanca. Podľa dát z registra CRIBIS bolo zároveň v septembri zastavených 15 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 16 bolo úplne zrušených z rovnakého dôvodu. V medzikvartálnom porovnaní nenastala žiadna zmena, počet konkurzov zostal vzácne rovnaký – presne 80.

„Od začiatku roka sa počet vyhlásených konkurzov vyvíja nerovnomerne, poklesy striedajú nárasty. Pokiaľ si však porovnáme september 2024 a 2023, tam zaznamenávame nárast o viac ako 14 %, presne pred rokom bolo konkurzov 21,“ približuje štatistiku Ing. Jana Marková. Spomedzi odvetví bolo najviac konkurzov (5) vyhlásených v administratívnych a podporných službách, zhodne po 4 v priemyselnej výrobe a v stavebníctve. Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov v Bratislavskom kraji (8), nasledoval Košický (6) a Banskobystrický kraj (3). Trnavský a Nitriansky kraj mali zhodne po dva konkurzy, ostatné kraje mali každý len jeden konkurz.

Reštrukturalizácii čelilo v septembri až päť spoločností. V medzikvartálnom porovnaní ide o 300 % nárast. V medziročnom porovnaní – so septembrom 2023 - je nárast až o 400 %, vtedy reštrukturalizácii čelila len jedna spoločnosť. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom ide o 150 % nárast, v auguste 2024 súdy povolili dve reštrukturalizácie. Najväčší počet zamestnancov (25 – 49) majú firmy ANEKO SK, a.s., z Nitrianskeho kraja, ktorá sa zaoberá výrobou plastových komponentov pre stavebníctvo a firma VARIAKOV, a.s., z Košického kraja, ktorá vyrábala kovové konštrukcie. Najväčší obrat spomedzi firiem v reštrukturalizácii má eseročka NOURUS - MÄSO z Nitrianskeho kraja, jej výnosy minulý rok dosiahli viac ako 35 miliónov eur.

GDPR: Dôležité šifrovanie

V ére digitalizácie a narastajúceho množstva osobných údajov uložených v elektronických systémoch sa šifrovanie dát stáva nevyhnutným nástrojom pre firmy, ktoré chcú zaistiť súlad s nariadením GDPR. Ochrana súkromia a bezpečnosť osobných údajov sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, najmä vzhľadom na rastúci počet kybernetických útokov a únikov citlivých dát. Podľa GDPR nariadení sú firmy zodpovedné za ochranu osobných údajov, ktoré zhromažďujú a spracovávajú. Je nevyhnutné, aby boli tieto osobné údaje bezpečne uchovávané a spracované, čo zahŕňa aj ich ochranu pred neoprávneným prístupom. Šifrovanie osobných údajov je jednou z najúčinnejších metód, ako zabezpečiť ich dôvernosť a minimalizovať riziká v prípade bezpečnostných incidentov.

Je však stále dosť firiem, ktoré dôležitosť šifrovania podceňujú. Poľský dozorný orgán zistil, že polovica malých a stredných podnikov odovzdáva osobné údaje zamestnancov účtovníckym firmám, pričom až 23 % z nich priznáva, že citlivé údaje zamestnancov odovzdávajú bez zabezpečenia. Len 31 % respondentov posiela šifrované emaily s chránenou prílohou. „Zistenie poľského regulátora je zarážajúce, no nie nečakané. Dovolím si povedať, že na Slovensku by situácia tiež nebola lepšia, pretože mnohé firmy si stále neuvedomujú, čo všetko sú osobné údaje a ani dôležitosť ich ochrany. Jedinou záchranou pre slovenské firmy je skutočnosť, že vďaka nízko nastaveným pokutám sa GDPR u nás oplatí viac porušovať ako dodržiavať,“ približuje Jakub Berthoty.

Šifrovanie správ pritom poskytuje ochranu pred kybernetickými útokmi a minimalizuje škody v prípade úniku dát. Ak sú totiž osobné údaje šifrované, firma môže byť čiastočne alebo úplne oslobodená od povinnosti nahlásiť porušenie ochrany údajov orgánom a dotknutým osobám a dozorné orgány na túto skutočnosť prihliadajú aj pri šetrení daných incidentov.

DiscoverEU: Vyše 35 000 bezplatných poukazov

Tisíce 18-ročných získajú možnosť objavovať Európu bez akýchkoľvek nákladov v rámci iniciatívy DiscoverEU. K dispozícii je 35 500 cestovných poukazov. Aby sa mladí ľudia narodení medzi 1. januárom a 31. decembrom 2006 mohli o ne uchádzať, musia najprv odpovedať na kvíz pozostávajúci z piatich otázok o EÚ spolu s dodatočnou otázkou na Európskom portáli pre mládež. Uchádzači budú zoradení na základe odpovedí a cestovné poukazy budú distribuované na základe tohto poradia. Výzva je otvorená pre mladých ľudí z Európskej únie a krajín pridružených k programu Erasmus+ vrátane Islandu, Lichtenštajnska, Severného Macedónska, Nórska, Srbska a Turecka do 16. októbra do 12.00 hod. SEČ.

Úspešní uchádzači budú mať možnosť cestovať po celej Európe maximálne 30 dní v období od 1. marca 2025 do 31. mája 2026. Môžu si buď naplánovať svoje vlastné trasy, alebo sa inšpirovať existujúcimi trasami, ako je „Cesta dobrého pocitu“, ktorá sa zameriava na fyzické a duševné zdravie počas cestovania. Účastníci sa môžu inšpirovať aj kultúrnou trasou DiscoverEU, iniciatívou Európskeho roka mládeže 2022, ktorá spája rôzne kultúrne destinácie so zameraním na architektúru, hudbu, výtvarné umenie, divadlo, módu a dizajn. Môžu navštíviť Európske hlavné mestá kultúry , lokality na zozname svetového dedičstva UNESCO, lokality so značkou „Európske dedičstvo“ alebo lokality so značkou „Access City Award“, čo sú mestá, ktoré zameriavajú svoje úsilie na to, aby sa stali prístupnejšími pre osoby so zdravotným postihnutím. Okrem bezplatného cestovného lístka získajú aj zľavovú kartu s vyše 40 000 ponukami na verejnú dopravu, kultúru, ubytovanie, stravovanie, šport a ďalšie služby. Národné agentúry programu Erasmus+ okrem toho organizujú informačné stretnutia pred odchodom a stretnutia DiscoverEU, vzdelávacie programy trvajúce jeden až tri dni.

V súlade so zameraním programu Erasmus+ na sociálne začlenenie je účastníkom so zdravotným postihnutím alebo zdravotnými problémami k dispozícii osobitná podpora. Akcia DiscoverEU zameraná na inklúziu umožňuje organizáciám pracujúcim s mladými ľuďmi s nedostatkom príležitostí požiadať o granty, pričom účastníkom poskytuje dodatočnú podporu, ako sú dodatočné finančné prostriedky a možnosť cestovať so sprevádzajúcimi osobami. Hoci iniciatíva DiscoverEU podporuje udržateľné cestovanie železničnou dopravou, pre mladých ľudí z najvzdialenejších regiónov, zámorských krajín a území, odľahlých oblastí a ostrovov sú k dispozícii osobitné opatrenia.

Upozorňujeme: Podozrivé návštevy

Podomový predaj zameraný predovšetkým na zraniteľných spotrebiteľov, najmä na seniorov sa síce vďaka medializácii a úprave legislatívy podarilo obmedziť, nie však úplne odstrániť. Návštevy s „výhodnými“ ponukami na rôzne produkty či dodávky energií nie sú také časté ako predtým, avšak stále je potrebné byť obozretný a neznáme osoby domov ideálne vôbec nepúšťať. Okrem „bežných“ rizík, kedy môžu byť spotrebitelia okradnutí, im pritom hrozí aj podpísanie nevýhodných zmlúv.

Univerzálnou radou zostáva zvážiť, koho si domov pozvať, prípadne komu otvoriť. Ak sa za dverami objaví nepozvaný (a neznámy) hosť, je dobré si overiť, kto to vlastne je a potom sa rozhodnúť, či ho domov vôbec vpustiť. Môže ísť o kontrolu okien alebo kotla, ale tiež môže dôjsť k situácii, že príde niekto „s výhodnou ponukou“. V skutočnosti to však spravidla až taká výhodná ponuka nie je, pretože spotrebiteľ zaplatí viac ako za iný porovnateľný produkt. „Pokiaľ nebola návšteva vopred ohlásená, je lepšie cudzie osoby domov vôbec nevpúšťať, prípadne aspoň kontrolovať, čo všetko u vás robia. Ak niekto prichádza s ponukou výhodného nákupu, je lepšie si ponuku vopred overiť na internete a porovnať s konkurenciou, v prípade trvajúceho záujmu si potom dohovoriť stretnutie. Nie je tiež vhodné ihneď podpísať akékoľvek dokumenty,“ radí Eduarda Hekšová.

Uzavretie takejto zmluvy síce spotrebiteľa zaväzuje, napriek tomu nie je situácia úplne beznádejná. Dôležité je prípadný problém bezodkladne riešiť. Spotrebitelia majú okrem iného možnosť odstúpiť od zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho do 14 dní od prevzatia tovaru alebo od uzavretia zmluvy o poskytnutí služby. Ak však bola zmluva uzatvorená pri nevyžiadanej návšteve alebo v súvislosti s ňou, alebo na predajnej akcii alebo v súvislosti s ňou, spotrebitelia majú právo odstúpiť od zmluvy do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvy. Ak si však predávajúci nesplnil svoju informačnú povinnosť a neinformoval spotrebiteľa o práve na odstúpenie od zmluvy, lehota na odstúpenie sa predlžuje až o 12 mesiacov.

EU: Sme pripravení na núdzové situácie?

V nedávnom osobitnom prieskume Eurobarometra sa obyvateľov 27 členských štátov Európskej únie pýtali, ako vnímajú vystavenie rizikám katastrof a tiež úroveň vedomostí a zdroje, ktoré využívajú na získanie informácií o rizikách katastrof. Prieskum sa ďalej zaujímal, ako dobre sú pripravení na katastrofy a ako veľmi dôverujú pohotovostným službám a úradom. Takmer štyria z desiatich ľudí pritom potvrdili, že nemajú čas ani finančné zdroje na prípravu na katastrofy alebo núdzové situácie!

Obyvatelia EÚ sa podľa výsledkov prieskumu cítia najviac vystavení extrémnym poveternostným javom, akými sú búrky, suchá a vlny horúčav. Respondenti sa cítia najviac vystavení lesným požiarom v Portugalsku a na Cypre a záplavám v Bulharsku. Reakcie boli výrazne odlišné vo Švédsku, Dánsku a Česku, kde sú kybernetické hrozby na prvom mieste. V Nemecku je politické alebo geopolitické napätie, v Estónsku narušenia kritickej infraštruktúry a vo Fínsku núdzové situácie v oblasti ľudského zdravia na vrchole zoznamu vnímanej osobnej expozície.

Na úrovni EÚ takmer dve tretiny respondentov uviedli, že potrebujú viac informácií na prípravu na katastrofy a núdzové situácie. Okrem toho viac ako tretina občanov uviedla, že majú ťažkosti pri hľadaní relevantných informácií od verejných orgánov a záchranných služieb. Občania EÚ tiež potvrdili, že dôverujú záchranným službám pri riešení katastrofických situácií a poskytovaní informácií a varovaní. Zároveň hovoria, že lepšia príprava zvýši ich individuálnu odolnosť.

Pokiaľ ide o úlohu komunít, ľudia sa pri zvládaní katastrofy vo veľkej miere spoliehajú na rodinných príslušníkov a priateľov, dokonca viac ako na pohotovostné služby, mimovládne organizácie a miestne úrady alebo vládne agentúry. Takmer dve tretiny občanov EÚ uvádzajú, že sa nikdy nezapojili do dobrovoľníckej práce na podporu organizácií reagujúcich na núdzové situácie alebo komunitných iniciatív na zvýšenie odolnosti voči katastrofám, zatiaľčo len 7 % z nich je v súčasnosti zapojených do rovnakého druhu práce.

AI: Lepší prístup k práci

Využitie umelej inteligencie (AI) medzi znalostnými pracovníkmi vzrástlo z minuloročných 38 % na 66 % v roku 2024. Tohtoročný Work Relationship Index ďalej ukázal, že univerzálnou potrebou znalostných pracovníkov je osobný prístup v zamestnaní. Odhalil aj svetlý bod: ženy na vedúcich pozíciách si veria viac ako ich mužské náprotivky. Majú väčšiu sebadôveru ako v tzv. tvrdých zručnostiach (technických, počítačových, prezentačných atď.), kde mužov predbehli o 11 bodov, tak v tzv. mäkkých zručnostiach, kde je rozdiel medzi mužmi a ženami dokonca 13 bodov.

Najmenej dve tretiny znalostných pracovníkov si želá osobný prístup k svojim pracovným potrebám, vrátane vhodného prispôsobenia pracovného priestoru, prístupu k preferovaným technológiám a flexibilného pracovného prostredia. Osobný prístup je kľúčový pre zlepšovanie vzťahu k práci a má pozitívny vplyv na zamestnancov aj zamestnávateľov:

• 64 % znalostných pracovníkov uvádza, že lepšie prispôsobenie pracovného prostredia ich potrebám by ich motivovalo k väčšiemu zapojeniu sa do rozvoja firmy.

• 69 % znalostných pracovníkov verí, že by to prospelo ich celkovému well-beingu.

• 68 % znalostných pracovníkov uviedlo, že by mali silnejšiu motiváciu zotrvať dlhšie u súčasného zamestnávateľa.

Osobný prístup a pracovné prostredie šité na mieru je natoľko dôležité, že 87 % znalostných pracovníkov sa by kvôli nemu vzdalo časti svojho platu. Priemerne ide o 14 % platu, u generácie Z dokonca o 19 %.

Zamestnanci, ktorí AI používajú, hodnotia jej výhody a vplyv na svoj vzťah k práci takto:

• 73 % respondentov má pocit, že im umelá inteligencia uľahčuje prácu, a takmer 7 z 10 (69 %) ju využíva na zvýšenie svojej pracovnej produktivity.

• 60 % respondentov uvádza, že umelá inteligencia zohráva kľúčovú úlohu pri zlepšovaní rovnováhy medzi ich pracovným a súkromným životom.

• 68 % respondentov hovorí, že aj vďaka umelej inteligencii ich práca baví.

• 73 % verí, že lepšie porozumenie umelej inteligencii im uľahčí kariérny postup.

Zamestnanci, ktorí používajú AI, totiž vykazujú o 11 bodov vyššie skóre v indexe ako tí, ktorí s AI nepracujú. Je preto nutné umelú inteligenciu ponúknuť všetkým zamestnancom čo najskôr. Zamestnanci, ktorí s umelou inteligenciou nepracujú, sa tiež častejšie obávajú, že ich AI nahradia. Počet týchto zamestnancov za rok vzrástol o 5 % na tohtoročných 37 %.

Tohtoročný index vykazuje priemere len malé zmeny od toho minuloročného. Pri bližšom pohľade zistíme, že krajiny, kde index vzťahu k práci rástol, sa mierne zlepšili v šiestich kľúčových faktoroch zdravého vzťahu k práci: predovšetkým vo faktoroch Vedenia a Pocit naplnenia. Rozhodujúcim faktorom zdravých pracovných vzťahov je dôvera vo vrcholové vedenie. Vedúci pracovníci si síce uvedomujú dôležitosť tzv. mäkkých zručností ako napr. všímavosť, sebauvedomenie, komunikácia, kreatívne myslenie, odolnosť, empatia alebo emočná inteligencia, často však nemajú dôveru vo vlastnú schopnosť tieto zručnosti používať.

• Aj keď si viac ako 90 % vedúcich pracovníkov uvedomuje dôležitosť empatie, iba 44 % je presvedčených, že ju dokáže uplatniť.

• Aj keď 78 % zamestnancov veľmi oceňuje empatiu u svojich nadriadených, iba 28 % zamestnancov sa s ňou pravidelne stretáva.

On-line prieskum na základe zadania od spoločnosti HP realizovala agentúra Edelman Data & Intelligence (DXI) v období od 10. mája do 21. júna 2024 v 12 krajinách: USA, Francúzsku, Indii, Veľkej Británii, Nemecku, Španielsku, Austrálii, Japonsku, Mexiku , Brazílii, Kanade a Indonézii. Celkom bolo oslovených 15 600 respondentov: 12 000 pracovníkov s vysokou odbornosťou (1 000 v každej krajine), 2 400 osôb s rozhodovacou právomocou v oblasti IT (200 v každej krajine) a 1 200 vedúcich pracovníkov (100 v každej krajine).

Krádeže: Najžiadanejšie údaje

V roku 2023 kolovalo na dark webe aj iných komunikačných platformách cca 7,5 miliardy zneužiteľných informácií, čo je o takmer 45 % viac ako v roku 2022. Okrem toho bolo nahlásených celkovo 1,8 milióna prípadov úniku údajov, čo predstavuje nárast o takmer 16 % v porovnaní s rokom 2022. V globálnom rebríčku krajín s najčastejšími krádežami mailových adries spolu s heslami sa Slovensko umiestnilo na 17. mieste. Ide o maily s doménou „.sk“. V porovnaní s Českou republikou sme na tom lepšie, naši susedia sa s doménou „.cz“ vyšplhali až na 11. miesto. Neželané prvenstvo majú USA a globálne emailové účty s koncovkami „.com“ a „.net“. Na 2. mieste je Rusko s „.ru“, nasleduje Nemecko s “.de“ a Taliansko s „.it“.

„Na krádež osobných údajov používajú kyberzločinci malvér a rôzne falošné aplikácie, ktoré je ťažké odlíšiť od skutočných, takže sa stávajú pascou pre používateľov. Hekeri zneužívajú nástroje umelej inteligencie na zacielenie na spotrebiteľov, veľmi časté sú podvodné emaily formulované dôveryhodným jazykom. Mnohí internetoví používatelia sú neopatrní – opakovane používajú rovnaké heslo pre rôzne účty a služby, ukladajú svoje prihlasovacie údaje priamo do prehliadača, čím sa zvyšuje ich zraniteľnosť,“ komentuje výsledky štúdie Cyber Observatory Beatrice Rubini. V roku 2023 sa zvýšila hodnota najmä mailových adries, pretože umožňujú prístup k rôznym službám. Podľa analýzy CRIF sú zaujímavé kombinácie údajov. Čoraz bohatšie súbory kontaktných a osobných informácií spresňujú profil obete. Celkovo sa závažnosť upozornení zaslaných v roku 2023 v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšila o 29 %, čo potvrdzuje, že zraniteľnosť voči podvodom pri úniku údajov sa zvyšuje. V každom desiatom prípade je okrem telefónneho čísla obete spárovaná aj mailová adresa s menom a priezviskom. Kombinácia tohto typu osobných údajov je zlatou baňou pre podvodníkov, ktorí dokážu pripraviť cielené a personalizované podvody. V roku 2023 došlo k medziročnému nárastu výskytu takýchto kombinácií viacerých osobných a kontaktných údajov o 45 %.

Aj v roku 2023 sa útočníci najčastejšie zameriavali na heslá, mailové adresy, používateľské mená, mená a priezviská a telefónne čísla. V porovnaní s rokom 2022 heslá predbehli mailové adresy a dostali sa na prvé miesto.

5 NAJZRANITEĽNEJŠÍCH TYPOV ÚDAJOV V ROKU 2023

Heslá

E-mailové adresy

Používateľské mená

Mená a priezviská

Telefónne čísla

Gmail, Yahoo a Hotmail sú tri najbežnejšie typy mailových účtov na dark webe. Najviac ukradnutých účtov sa týka zábavných stránok (57 %), nasledujú e-shopy (16 %) a sociálne siete (12 %). Riziko krádeže týchto údajov môže mať pre obete priame finančné dôsledky. Na štvrtom a piatom mieste boli krádeže účtov súvisiacich s platobnými službami (6 %) a finančnými webovými stránkami a fórami (5%), ako sú napr. aj bankové stránky.

Napriek digitálnej osvete pretrváva medzi používateľmi problém jednoduchých hesiel a ich opakovaného používania pre rôzne účty. Ako ukázal výskum najbežnejších hesiel ponúkaných spolu s osobnými údajmi na dark webe, číselná séria "123456", "123456789" a "12345" sú celosvetovým evergreenom. Dajú sa hacknúť za menej ako sekundu. Ako je to na Slovensku? Najčastejšie slovenské heslá nájdené na dark webe za rok 2023 boli kombinácie jednoduchých čísel "123456", "123456789", krstné mená "martin", "monika" a "dominika", ale aj výrazy ako "onedirection", "wattpad", "mamina" a "password".

Pokiaľ ide o kreditné karty, na dark webe sa okrem čísla kreditky objavujú aj CVV kódy a dátumy vypršania platnosti, a to až v 97 % prípadoch. Geograficky je nelegálnej výmene údajov najviac vystavená Severná Amerika s 55 % z celkového počtu, nasledovaná Európou s 24 %. Medzi krajinami, z ktorých najčastejšie pochádzajú ukradnuté údaje o kreditných kartách, sú na čele svetového rebríčka Spojené štáty, Francúzsko, Mexiko, Brazília a Rusko. Slovensko je až na 83.mieste.

CRIF Cyber Observatory taktiež zistilo, že až 91% emailových účtov na dark webe sa vzťahuje na osobné účty, zvyšok sú firemné účty, čo je ale o 2% viac ako v roku 2022. Ide o rôzne podnikateľské subjekty z rôznych oblastí, napadnuté sú aj mimovládne organizácie a štátne inštitúcie vrátane veľvyslanectiev, ministerských úradov a poštových služieb. Z analýzy vyplýva, že ciele kyberzločinu sú čoraz rozmanitejšie a imúnny nie je nikto.

Umelá inteligencia: Ľahší život

Iba zlomok Európanov verí, že dokáže využívať umelú inteligenciu v bežnom každodennom živote. Podľa výsledkov nového prieskumu Samsung Electronics medzi viac ako 11 000 respondentmi v 10 európskych krajinách viac ako polovica ľudí (53 %) túži po tom, aby im umelá inteligencia uľahčila každodenné fungovanie, vylepšila možnosti zábavy a celkovo zvýšila kvalitu života. Len 15 % Európanov však uviedlo, že vedia využívať výhody umelej inteligencie v každodennom živote a 38 % sa v súčasných debatách o umelej inteligencii podľa vlastných slov príliš neorientuje. Na otázku, do akej miery novú technológiu chápu, odpovedali s najväčšou sebadôverou respondenti v Poľsku (23 %), zatiaľčo najmenšiu sebadôveru dali najavo Briti (11 %). 

Viac ako polovica Európanov (53 %) by si priala, aby im technológie AI uľahčovali život, predovšetkým prostredníctvom fyzických úkonov, napríklad upratovaním. Na ďalších miestach sa ocitla okrem iného pomoc s úsporou nákladov na domácnosť (21 %). Avšak len niečo cez tretinu respondentov (38 %) uviedlo, že na rastúcu úlohu umelej inteligencie pozerajú so skutočným záujmom. Pre Európanov je veľkou prioritou konektivita – 42 % respondentov uviedlo, že by umelá inteligencia mala prispieť k lepšiemu prepojeniu prístrojov v domácnosti. Rovnaký počet ľudí (42 %) sa domnieva, že im umelá inteligencia domáci život vylepší a skoro štvrtina (24 %) považuje za najdôležitejšiu vlastnosť AI riadenie inteligentnej domácnosti:

• Od umelej inteligencie ľudia očakávajú predovšetkým pomoc pri upratovaní a vysávaní – 33 % respondentov vyjadrilo záujem o inteligentné riešenia, ktoré by tieto práce zastali za nich.
• Okrem toho sa 28 % respondentov zaujíma o umelú inteligenciu, ktorá by pomáhala s čistením kuchynských spotrebičov a 25 % hľadá pomoc s umývaním riadu.
• 23 % respondentov má záujem o inteligentné funkcie pri varení a nakupovaní.

Tieto funkcie majú v predstavách používateľov prednosť pred tradičnejšími úlohami, ku ktorým patrí napríklad správa rodinných účtov a financií – tam by pomoc umelej inteligencie privítalo len 21 % respondentov. Zároveň používatelia prejavujú obavy o zabezpečenie nových technológií. Pre 37 % respondentov sú zásadnou požiadavkou pravidelné bezpečnostné aktualizácie, pre 34 % nepretržitý aktívny monitoring hrozieb a pre 27 % je najdôležitejšou funkciou umelej inteligencie kompletná ochrana, pokiaľ sa inteligentné systémy majú stať skutočnou súčasťou každodenného života. Z používateľského hľadiska je teda nutné, aby technológie s umelou inteligenciou neboli len inovatívne, ale aj bezpečné.

Zhruba dve tretiny (66 %) Európanov by chceli tráviť viac času činnosťami, ktoré ich bavia a tešia a 37 % z nich si myslí, že im v tom môže pomôcť umelá inteligencia. Pre 41 % je potom inteligentná technológia možnosťou, ako vylepšiť kreatívnu činnosť. Používatelia túžia po vylepšení obľúbených zážitkov, medzi ktoré patrí cestovanie, hranie alebo sledovanie televízie. To sa prejavuje aj vo výsledkoch prieskumu – medzi najžiadanejšie funkcie umelej inteligencie patrí prekladanie a tlmočenie v reálnom čase (23 %) alebo inteligentné režimy optimalizujúce rozlíšenie obrazu (27 %), prípadne umožňujúce odhaliť ruchy v pozadí a prispôsobiť tomu kvalitu zvuku pri sledovaní filmov či ďalšieho obsahu (27 %). Dôležitým trendom je aj personalizácia, najmä v oblasti zdravia a wellness. Polovica respondentov (50 %) by radšej chorobám predchádzala, než ich následne liečila. Konkrétne 32 % respondentov prejavilo záujem o úpravu jedálnička na mieru pomocou umelej inteligencie, 24 % by si prialo personalizované plány cvičenia a 34 % túži po úprave životného štýlu na základe zdravotných údajov. Podobný počet ľudí (31 %) sa zaujíma o využitie umelej inteligencie pri sledovaní a vylepšovaní spánkových návykov.

Napriek rastúcemu záujmu o zdravotné funkcie s umelou inteligenciou zostáva medzi ľuďmi, ktorí v súčasnosti inteligentné technológie nevyužívajú, istá skepsa – len 17 % z nich uviedlo, že uvažujú o využití zdravotných monitorovacích funkcií s umelou inteligenciou v každodennom živote. Podobne to vyzerá aj v oblasti domácej zábavy – napriek všeobecnému záujmu o inteligentné vylepšovanie obrazu a zvuku televízorov vyhlásilo 28 % respondentov, že ich žiadne funkcie umelej inteligencie v tomto ohľade nezaujímajú, čo zrejme svedčí o nedostatku informácií o potenciáli nových technológií.

Tieto čísla svedčia nielen o význame neustáleho vývoja inteligentných technológií, ale aj o potrebe lepšej komunikácie o ich prednostiach a spoľahlivosti, najmä v zdravotnom odbore. Zároveň sa preukázal význam robustných bezpečnostných opatrení, pravidelných aktualizácií a transparentnej komunikácie, ktorá je nutná pri budovaní a udržiavaní dôvery zákazníkov.

EU: Žiadne pesticídy

Európsky parlament zamietol dve rozhodnutia Európskej komisie povoľujúce dovozné tolerancie (známe aj ako maximálne hladiny rezíduí) pre cyprokonazol a spirodiklofén vo veľkom množstve produktov, akými sú obilniny, semená, mäso, pečeň a obličky, ako aj pre benomyl, karbendazim a tiofanát‐ metyl v alebo na určitých produktoch, ako citróny, limetky, mandarínky a okra/lady's prsty. Používanie všetkých týchto pesticídov je už v Európskej únii zakázané.

Sprievodné uznesenia zdôrazňujú, že agroprodukty dovážané z krajín mimo EÚ musia spĺňať rovnaké normy ako produkty vyrobené v EÚ, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky. Povolenie vyšších maximálnych hladín rezíduí pri dovoze by tiež ohrozilo zdravie občanov v Európe a vo výrobných krajinách. Na odmietnutie rozhodnutí bola potrebná absolútna väčšina najmenej 359 poslancov.

Európska komisia teraz musí stiahnuť svoje návrhy. Poslanci ju vyzývajú, aby predložila nový návrh na zníženie všetkých maximálnych hladín rezíduí na hranicu stanoviteľnosti (najnižšie množstvo, pri ktorom sa dá zistiť) alebo na štandardnú hodnotu 0,01 mg/kg pre všetky použitia a aby zamietla všetky žiadosti pre dovozné tolerancie.

Radíme: Poistenie

Správne poistenie môže výrazne pomôcť aj pri zvládaní následkov živelnej pohromy. Od poškodenia majetku cez stratu osobných vecí až po náklady na rekonštrukciu – poskytne finančnú istotu a umožní rýchlu obnovu domova. Ako čo najrýchlejšie získať finančnú kompenzáciu a vrátiť sa do bežného života? A na čo by sa ľudia mali v zmluve zamerať?

Kľúčom na riešenie vzniknutých škôd je poistná zmluva. Spotrebitelia by tak v prípade nejasností ohľadom ich poistenia mali siahnuť práve po nej a snažiť sa v nej čo najlepšie zorientovať. V prípade, že zmluvu neviete nájsť, odporúča sa kontaktovať priamo poisťovňu, prípadne nahliadnuť aj do emailovej schránky, kde je tiež možné znenie zmluvy dohľadať. Ideálne je disponovať aspoň číslom poistnej zmluvy, ktoré uľahčí nasledujúcu komunikáciu s poisťovňou. Spotrebitelia môžu mať dohodnutú poistku vo forme poistenia nehnuteľnosti alebo domácnosti, pričom to, ktorý z týchto typov poistenia majú dohodnutý, hrá významnú úlohu. Poistenie nehnuteľnosti sa vzťahuje na škody na samotnej stavbe, akými sú strecha, steny či podlahy, a môže zahŕňať aj garáž alebo vedľajšie stavby. Naopak, poistenie domácnosti pokrýva vybavenie domu, ako je nábytok či elektronika. Pokiaľ spotrebitelia čerpajú na nehnuteľnosť hypotéku, je pravdepodobné, že budú mať dohodnuté minimálne poistenie nehnuteľnosti, ktoré banky zvyčajne povinne vyžadujú.

V zmluve by ľudia mali primárne dohľadať, proti akým rizikám sú poistení. „V prípade škôd spôsobených vodou je dôležité rozlišovať medzi poistením proti záplavám a povodniam, pretože poisťovne tieto pojmy rozlišujú a každý z nich sa vzťahuje na odlišné situácie,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová. Záplava je väčšinou definovaná ako následok prietrže mračien, topenia ľadov či iného tečúceho vodného zdroja, zatiaľ čo povodeň znamená rozliatie rieky alebo vodného toku z brehov. Okrem toho existuje aj poistenie proti zatečeniu atmosférických zrážok, ktoré pokrýva situácie, keď voda prenikne do budovy v dôsledku intenzívnych dažďov, často cez strechu alebo steny. Poisťovne pri uzatváraní zmlúv tiež zohľadňujú, či sa nehnuteľnosti nenachádzajú v oblasti s rizikom povodní. Na zistenie tohto rizika niektoré poisťovne pracujú s povodňovými mapami. Pri vyššom riziku poisťovne vyžadujú vyššie poistné, prípadne stanovenie ďalšej tzv. výluky či inej podmienky. V krajnom prípade, v najrizikovejších oblastiach, poisťovne vôbec nemusia nehnuteľnosť poistiť. Spotrebitelia by mali tiež skontrolovať, aké sa v zmluve nachádzajú výluky, teda situácie, ktoré poistenie nepokryje. Tieto výluky sú obvykle formulované ako „Poistenie sa nevzťahuje na...“. Ak ľudia uzavreli zmluvu tesne pred tým, než bola ich nehnuteľnosť zasiahnutá povodňou, mali by určite skontrolovať aj ochrannú lehotu poisťovne. Táto lehota určuje, po akej dobe od uzavretia zmluvy má poisťovňa povinnosť poskytnúť poistné plnenie v prípade škody. Väčšinou ide o lehotu 10 dní od uzatvorenia zmluvy.

V prípade, že nehnuteľnosť bola poškodená v dôsledku povodní, je dôležité všetko dôkladne zdokumentovať ešte pred samotným upratovaním. A keď sú ľudia v bezpečí, môžu poistnú udalosť nahlásiť svojej poisťovni: telefonicky alebo on-line. Niektoré poisťovne ponúkajú aj vlastné aplikácie, ktoré umožňujú jednoduché vkladanie fotografií a videí priamo z telefónu. Na nahlásenie obvykle postačí číslo poistnej zmluvy a stručný popis udalosti. Ľudia by tak nemali s nahlásením čakať až do okamihu, keď budú schopní vyčísliť škodu, pretože niektoré poisťovne môžu skrátiť poistné plnenie, ak je škoda oznámená neskôr bez reálneho dôvodu. Po nahlásení škody poisťovňa oznámi číslo poistnej udalosti, pod ktorým je možné následne dokladať ďalšie dokumenty preukazujúce škodu na majetku. Poisťovňa potom klienta kontaktuje s informáciami o tom, aké ďalšie dokumenty je potrebné predložiť. V prípade veľkých škôd je možné, že bude vyžadovaná návšteva likvidátora. „Ani v prípade, že spotrebiteľa čaká návšteva likvidátora, nie je nutné všetko nechávať v pôvodnom stave. Je možné začať odpratávať všetko, čo by mohlo ohroziť bezpečnosť alebo spôsobiť ďalšiu škodu. Je však dôležité myslieť na to, že všetko, čo ľudia odpracú, je potrebné pre účely poisťovne zdokumentovať,“ dodáva Eduarda Hekšová. Po prešetrení udalosti poisťovňa rozhodne o výplate poistného plnenia. Tento proces môže trvať niekoľko dní až týždňov v závislosti od zložitosti prípadu, závažnosti škody a rýchlosti dodania potrebných dokumentov na posúdenie. Je možné požiadať aj o zálohu z celkovej čiastky, ktorú poisťovňa vyplatí okamžite. Vždy však záleží na konkrétnych podmienkach uvedených v poistnej zmluve.

Pokiaľ poisťovňa odmietne poskytnúť plnenie, je dôležité zoznámiť sa s dôvodom odmietnutia a skontrolovať, či zodpovedá poistným podmienkam. Ak spotrebitelia považujú odmietnutie za neopodstatnené, môžu podať odvolanie priamo proti rozhodnutiu poisťovne a prípadne sa môžu so sporom obrátiť na niektorý z príslušných subjektov zo zoznamu subjektov alternatívneho riešenia spotrebiteľských sporov uvedených na webe Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky. Ak tieto kroky zlyhajú, je možné obrátiť sa na poisťovňu s predžalobnou výzvou a prípadne podať žalobu na súd.

SR: Ako šetríme

Pätnásť percent Slovákov nemá žiadne finančné rezervy a ďalších osemnásť percent má úspory nižšie než mesačný príjem ich domácnosti. Štyria z desiatich vnímajú, že sa ich peňažné rezervy medziročne zúžili, na druhej strane pätina ľudí naopak deklaruje, že sa im finančne darí lepšie ako vlani. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (jún 2024, agentúra STEM/MARK) väčšina opýtaných si mesačne dokáže z výplaty odložiť menej než 120 eur, pätnásť percent si neodkladá nič, no sú tu aj tri percentá takých, ktorí si za mesiac vedia ušetriť aj vyše 1 000 eur.

Mať k dispozícii finančnú rezervu aspoň vo výške niekoľkých platov pre prípad neočakávaných výdavkov alebo pri krátkodobom výpadku príjmu je pre veľké množstvo Slovákov absolútne nereálnou skutočnosťou. „Ako nám ukázali výsledky prieskumu, tretina opýtaných ľudí nemá k dispozícii na horšie časy ani toľko peňazí, ako je výška ich jednomesačného príjmu domácnosti. Z toho pätnásť nemá vôbec žiadne finančné rezervy. Na druhej strane, úspory vo výške aspoň dvoch mesačných príjmov rodiny má štrnásť percent, dvanásť percent na úrovni troch a ďalších dvadsať percent disponuje peňažnou rezervou vo výške viac ako je ich päť mesačných príjmov do rodinnej kasy,“ približuje Jaroslav Ondrušek. Keď sa pozrieme na to, aké majú Slováci finančné rezervy v porovnaní s rokom 2023, tak štyria z desiatich hovoria o ich poklese, z toho 23 percent deklaruje výrazne nižšie medziročné úspory. Rovnako ako vlani je na tom približne tretina opýtaných (presne 34 %). V lepšej finančnej kondícii je naopak pätina Slovákov - medziročne si totiž polepšilo 20 percent, výrazne z toho ale len 5 percent.

A koľko si teda Slováci presne dokážu mesačne odložiť peňazí? Opäť je tu pätnásť percent, ktorí si pravidelne neodkladajú žiadne peniaze. Trinásť percent si usporí z mesačného príjmu domácnosti od 80 do 200 eur, ďalších štrnásť percent od 120 do 200 eur a deväť percent od 200 do 320 eur. Desiati zo sto Slovákov si vedia odložiť do rezervy od 320 do 600 eur a traja zo stovky aj vyše 1 000 eur. „Pozitívne je, že v porovnaní s rokom 2023 aspoň o niečo ubudlo takých, čo si nedokážu odložiť ani euro, nakoľko vlani ich bolo o šesť percent viac ako tento rok. Taktiež mierene pribudlo tých, čo majú aspoň päť mesačných príjmov v zálohe. No stále je tu vyše dvadsať percent Slovákov, ktorí si vedia usporiť len do 80 eur mesačne,“ komentuje Jaroslav Ondrušek. Predpokladané mesačné príjmy a výdavky je vhodné udržiavať aspoň v miernom pluse v prospech príjmov. Napríklad z každej výplaty si odkložte vopred stanovenú čiastku, 5 až 10 percent na horšie časy.

Trend: Biznis s údajmi

Bezpečnosť pacientov dnes nie je len otázkou fyzickej starostlivosti – zdravie a životy pacientov môže ohroziť aj kybernetický útok. Každá zdravotnícka organizácia na svete čelí v priemere 2 018 kyberútokom týždenne, čo predstavuje medziročný nárast o tretinu. Zdravotníctvo je aktuálne tretím najčastejším cieľom kybernetických útokov. Svetový deň bezpečnosti pacientov (17. september) je tak príležitosťou, aby sme už hovorili aj o kybernetickej bezpečnosti pacientov.

Citlivé údaje o pacientoch sú veľmi žiadaným tovarom na darknete a zároveň slúžia ako nástroj na vydieranie nemocníc a zdravotných poisťovní. Zo strachu pred pokutami za porušenie ochrany osobných údajov, z obavy o bezpečnosť pacientov alebo z narušenia prevádzky mnohé obete radšej zaplatia vysoké výkupné. Keďže mnohé zdravotnícke organizácie nemajú dostatočné zdroje na zabezpečenie adekvátnej kybernetickej ochrany, stávajú sa lákavým cieľom pre kyberzločincov. Cena kybernetických nástrojov, údajov, prístupov a infraštruktúry je relatívne nízka, ale úspešný útok môže spôsobiť obrovské škody a ohroziť zdravie pacientov, pričom výkupné sa často pohybuje v miliónoch, niekedy až desiatkach miliónov dolárov. Na undergroundových fórach sa predáva aj prístup do zdravotníckych systémov. Niektorí hekeri fungujú ako sprostredkovatelia počiatočného prístupu – nakupujú prístupy do systémov, vyhodnocujú ich kvalitu, zneužívajú získané oprávnenia, mapujú siete a následne ich predávajú záujemcom.

Analýza verejne vydieraných obetí ukázala, že za posledný rok takmer 10 percent obetí patrilo do segmentu zdravotníctva. V začiatkoch ransomvérové skupiny vyhlasovali, že nebudú útočiť na subjekty zo zdravotníctva. Neskôr sa pravidlá zmenili tak, že útoky nemajú zahŕňať šifrovanie dát, aby nedošlo k obmedzeniu prevádzky, ale krádeže dát a vydieranie sú „v poriadku“. Ransomvérový gang ALPHV/BlackCat vyzval partnerov, aby sa zamerali práve na nemocnice a zdravotníctvo. Malo ísť o odvetu za policajný zásah proti infraštruktúre tejto skupiny. V dôsledku toho dosiahol podiel obetí zo zdravotníctva viac ako 15 percent za posledných 12 mesiacov. Zdravotníctvo dnes čelí obrovskému riziku a rukojemníkmi sú často pacienti. „Digitálna bezpečnosť pacientov sa opiera o technologické riešenia, ale zvyšovanie povedomia o hrozbách je nenahraditeľné. Rovnako ako pri ochrane zdravia, aj pri ochrane pred počítačovými vírusmi, hrozbami a útokmi je zásadná prevencia,“ uzatvára Tomáš Valenta zo spoločnosti Check Point Software Technologies.

EU: Bez dymu

Európska komisia chce viac chrániť ľudí pred účinkami použitého dymu a aerosólov prostredníctvom revízie odporúčania Rady o prostredí bez dymu. Členské štáty by mali rozšíriť politiky prostredia bez dymu na kľúčové vonkajšie oblasti s cieľom chrániť najmä deti a mladých ľudí. Ide o verejné ihriská, zábavné parky a bazény, vonkajšie priestory spojené so zdravotníckymi a vzdelávacími priestormi, verejné budovy, servisné zariadenia, dopravné zastávky a stanice. Odporúčania by mali vykonávať prostredníctvom svojich vlastných politík, t. j. so zohľadnením vnútroštátnych okolností a potrieb.

Politiky prostredia bez dymu by sa mali rozšíriť na nové výrobky, akými sú zahrievané tabakové výrobky a elektronické cigarety, ktoré sa čoraz viac dostávajú k veľmi mladým používateľom. Negatívne účinky vystavenia sa použitým emisiám z týchto výrobkov vrátane závažných respiračných a kardiovaskulárnych problémov zdôraznila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Komisia takisto nabáda členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy a posilňovali medzinárodnú spoluprácu s cieľom maximalizovať vplyv opatrení prijatých v celej EÚ. Poskytne zároveň podporu, a to aj prostredníctvom priameho grantu v hodnote 16 miliónov EUR z programu EU4Health a 80 miliónov EUR z programu Horizont na posilnenie kontroly tabaku a nikotínu, ako aj na prevenciu závislosti. Komisia vypracuje tiež súbor preventívnych nástrojov na podporu ochrany zdravia detí a mladých ľudí.

V európskom pláne na boj proti rakovine sa stanovil cieľ vytvoriť do roku 2040 „generáciu bez tabaku“, kde bude tabak používať menej než 5 % obyvateľstva. Tabak zostáva hlavným rizikovým faktorom rakoviny, pričom viac ako štvrtinu úmrtí na rakovinu možno pripísať fajčeniu v EÚ, na Islande a v Nórsku. Nové odporúčanie sa týka najmä výrobkov ako zahrievané tabakové výrobky a elektronické cigarety, ktoré výrazne zvýšili svoj podiel na trhu. Často sa označujú zavádzajúcimi tvrdeniami týkajúcimi sa ich údajnej bezpečnosti alebo užitočnosti ako nástrojov na odvykanie od fajčenia. Ich potenciálne škodlivé účinky sú však závažné a ich používatelia môžu byť závislí od nikotínu a často končia používaním tradičných tabakových aj nových výrobkov.

Aktuálne: Klimatická kríza

Viac než polovica obyvateľov Európy žije v mestách. V hustejšie urbanizovaných centrách, kde okrem výhod, akými sú pešia dostupnosť práce, kultúry, tovarov a služieb, vzniká aj rad špecifických problémov súvisiacich s klimatickou krízou. Smog, prehrievanie, chýbajúca zeleň, vodozádržné opatrenia, či cyklistická infraštruktúra sa podpisujú na komforte, zdraví a dokonca aj štatistikách úmrtnosti.

Nové prístupy a princípy ako biodiverzita, prechod na obehové hospodárstvo a adaptabilita na zmenu klímy sú čoraz dôležitejšie. Vo svete vznikajú uhlíkovo neutrálne mestá aj mestské štvrte, ktoré môžu byť inšpiratívne aj pre tie slovenské. Ich súčasťou sú bezemisné vykurovacie a chladiace systémy pre existujúce aj nové nehnuteľnosti s využitím obnoviteľných zdrojov dostupných na mieste. „Tradične boli nehnuteľnosti vnímané ako spotrebitelia energie. Posúvame túto perspektívu a považujeme budovy za spotrebiteľov energie, výrobcov energie a zásobníky energie súčasne,“ uviedol Herbert Hetzel. Pre mestá a mestské štvrte je podľa neho dôležité prijímať správne rozhodnutia, mať holistický pohľad pri hodnotení projektov, ale aj vnímať prechod na dodávky obnoviteľnej energie ako zásadný pre dosahovanie potrebných klimatických cieľov.

Prvý komplexný klimatický plán pre zelenšiu a zdravšiu Bratislavu, ktorý hlavné mesto schválilo v apríli tohto roka, ukazuje cestu na zníženie emisií skleníkových plynov o 55 % a posilnenie ochrany obyvateľov hlavného mesta SR pred negatívnymi dôsledkami zmeny klímy. Inventúra skleníkových plynov vykonaná v rámci prípravy plánu podľa Soni Andrášovej ukázala, že v Bratislave emisie skleníkových plynov od roku 2005 poklesli o tretinu, a to najmä vďaka zatepľovaniu domov. Ďalšie zníženie emisií o 25 percentuálnych bodov plán navrhuje realizovať prostredníctvom investícií do obnovy všetkých druhov budov na území mesta a masívnej inštalácie obnoviteľných zdrojov energie, najmä fotovoltaiky. Dôležité budú aj investície do postupnej dekarbonizácie teplárenstva, ktoré tvorí až 40 % emisií skleníkových plynov mesta.

Mestá v dobe klimatickej krízy, obnova budov pomocou nízkouhlíkových riešení, ale aj drevostavby, prefabrikácia a modularita na Slovensku sú hlavné témy podujatí v rámci Týždňa zelených budov 2024. Ide o 14. ročník podujatí nadväzujúcich na Svetový týždeň zelených budov (World Green Building Week), ktorý organizujú rady zelených budov na čele so Svetovou radou pre zelené budovy (World Green Building Council – WGBC). Hlavným mottom tohtoročnej série podujatí po celom svete je #BuildingTheTransition.

SR: Zamestnanosť a mzda v júli 2024

Rast miezd v júli t.r. na Slovensku podľa štatistického úradu prevýšil infláciu vo všetkých odvetviach, zamestnanci však pribudli len v polovici z nich. Mzdy v slovenskej ekonomike počas júla rástli rýchlejšie ako inflácia a preto vo všetkých sledovaných odvetviach sa dosiahol aj ich reálny rast. Najviac si prilepšili zamestnanci v maloobchode, mzdy im reálne stúpli o vyše 7 %. Vyššiu zamestnanosť ako vlani malo 5 z 10 odvetví, najviac vo vybraných trhových službách.

Priemerná nominálna mesačná mzda v júli 2024 medziročne rástla vo všetkých sledovaných odvetviach, najviac sa zvýšila v maloobchode o 10,2 %. Všetky vybrané odvetvia evidovali aj rast reálnych miezd, ktorý bol v rozpätí od 2,9 % vo vybraných trhových službách do 7,4 % v maloobchode. Výraznejšie, o vyše 6 %, vzrástli aj mzdy v priemysle, doprave vrátane skladovania a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel.

Zamestnanosť v júli 2024 medziročne vzrástla v polovici zo sledovaných odvetví. Najviac stúpla vo vybraných trhových službách o 5,1 %. Zvýšila sa aj v ubytovaní o 3,4 %, informáciách a komunikácii o 1,9 %, v stavebníctve a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev vzrástla iba do 1 %. Najväčšie zamestnávateľské odvetvie priemysel naďalej evidoval medziročný úbytok zamestnancov, aktuálne o 2,4 %. Nižšiu zamestnanosť ako pred rokom mal aj veľkoobchod, predaj a oprava motorových vozidiel, doprava so skladovaním a tiež maloobchod.

V súhrne za 7 mesiacov roka 2024 rástli nominálne aj reálne mzdy vo všetkých 10 sledovaných odvetviach. Rast nominálnych miezd nad 10 % evidovali maloobchod, doprava so skladovaním a tiež priemysel. Reálne mzdy rástli v rozpätí od 2,1 % v informáciách a komunikácii a rovnako aj vo vybraných trhových službách do 7,8 % v maloobchode. Ich rast nad 7 % vykázala doprava vrátane skladovania a tiež priemysel. Od začiatku roka 2024 zamestnanosť medziročne rástla v 6 z 10 odvetví, najrýchlejšie vo vybraných trhových službách o 4,8 % a informáciách a komunikácii o 3,5 %. Medziročne nižšie počty zamestnancov evidoval priemysel, veľkoobchod, doprava vrátane skladovania ako aj maloobchod.

On-line: Dražba domén .sk

Od 1. októbra 2024 bude možné získať unikátne .sk domény, ktoré mali od vzniku samostatného Slovenska až doteraz špecifický status. Ide napr. o domény 1.sk, 7.sk, či ta.sk. Uvoľňované budú primárne systémom dražby v aukcii. V prípade záujmu viacerých osôb o tú istú doménu bude medzi nimi prebiehať privátna aukcia. Prvé verejné aukcie budú spustené 15. novembra 2024. Ďalšia skupina bude uvoľnená 15. januára 2025, a potom každého ďalšieho 15-teho až do uvoľnenia všetkých unikátnych .sk domén v zozname pre aukcie.

Podmienkou je registrácia na aukčnom portáli sk-nic.sk/aukcie/ spravovanom SK-NIC, a.s., správcom domény najvyššej úrovne .sk. Vytvorením účtu môžete dražiť ktorúkoľvek doménu v ponuke, sledovať ju, dostávať notifikácie, uhradiť výhry a podobne. Na zúčastnenie sa v aukcii však musíte mať na účte dostatočnú výšku finančných prostriedkov na pokrytie tzv. aukčnej zábezpeky. Aktuálne je to 500 EUR. Prostriedky si je možné pridať on-line prevodom prostredníctvom bankového účtu či kreditnej karty. Odporúča sa pridať si primerane vysokú sumu, malé (eurové) obnosy môžu vyvolať zbytočné bankové alebo administratívne poplatky. V samotnej aukcii stačí dorovnať vyvolávaciu cenu alebo „prehodiť“ iného účastníka aukcie o minimálnu sumu podania. Môžete si nastaviť aj tzv. „strážny automat“, ktorý bude za vás automaticky prihadzovať do vami určenej maximálnej výšky. Aukcia prebieha až do termínu svojho ukončenia.

Vyvolávacia cena unikátnych 1-, 2- a 3-znakových .sk domén:

pre 2-znakové .sk domény je 1 000 EUR (bez DPH),

pre 1-znakové nečíselné .sk domény je 1 500 EUR (bez DPH),

a pre 1-znakové číselné a viac ako 2-znakové .sk domény je 2 000 EUR (bez DPH).

Aukcia trvá 7 dní. Dražiť môžete akékoľvek množstvo domén, ktoré sú aktívne v aukcii. Systém však pre každú vašu aktívnu aukciu zablokuje z vášho kreditu na účte aukčnú zábezpeku, a to až do ukončenia aukcie. Na viac aukcií tak musíte mať v systéme k dispozícii dostatočný kredit. Ak aukciu vyhráte, zábezpeka sa rovno odpočíta od víťaznej sumy. Ak nebudete úspešný, zábezpeka sa vráti ako kredit na váš účet. Po výhre v aukcii sa ďalej riaďte pokynmi, ktoré prídu na váš e-mail zadaný v aukčnom systéme. Nárok na vyhratú doménu máte 14 dní. Dovtedy musíte uhradiť sumu, za ktorú ste ju vydražili. Ak to nespravíte, vaša výhra bude zrušená. Po úhrade sumy máte následne 1 mesiac, teda 30 dní, aby ste si vybrali registrátora a zaregistrovali si vyhratú doménu. Ak tak neurobíte, o svoje právo nenávratne prídete. Držiteľ, na ktorého sa doména vyhratá v aukcii následne zaregistruje, musí mať identické údaje ako výherca v aukčnom systéme. To však neobmedzuje neskorší prevod na iného držiteľa domény.