piatok 1. marca 2024

AI: Generatívna umelá inteligencia nás zmení

Viac než polovica firiem sa obáva, že rozsiahle používanie generatívnej AI zvýši ekonomickú nerovnosť a len necelá polovica podnikov dostatočne vzdeláva zamestnancov o jej možnostiach, prínosoch a význame. Vyplýva to z nového prieskumu Deloitte (vyše 2 800 respondentov, zástupcovia spoločnosti zo 6 odvetví v 16 krajinách). Čím väčšia je odbornosť respondentov, tým väčšia je ich dôvera a menšia neistota v oblasti zmien, ktoré AI prinesie, a tým viac začínajú generatívnu AI využívať na inovácie a rast. Zároveň však majú častejšie pocit, že rozsiahle zavádzane generatívnej AI ohrozuje ich podnikanie či biznis model.

Tri štvrtiny (79 %) respondentov očakávajú, že generatívna AI povedie v horizonte necelých troch rokov k zásadnej transformácii ich firiem. Zároveň však z väčšiny spoločností zaznieva, že sa aktuálne zameriavajú skôr na taktické prínosy, ako zvýšenie efektivity a zníženie nákladov, než na rast či podporu inovácií. Rovnako ako pri iných nových technológiách je aj v tomto prípade hlavným prínosom zvýšenie efektivity a produktivity, o ktoré sa spoločnosti podľa svojich slov teraz usilujú (56 %). Menší význam v súčasnosti prikladajú strategickejším oblastiam ako podpora inovácií (29 %) a objavovanie nových nápadov a poznatkov (19 %). Viac než štyria z desiatich (44 %) zástupcov firiem sa domnievajú, že majú v oblasti generatívnej AI vysokú odbornosť.

Za najväčšiu výzvu pri zavádzaní generatívnej AI sa považuje nedostatok technicky zdatných ľudí a zručností. Len 22 % respondentov sa domnieva, že ich spoločnosti sú veľmi dobre pripravené zvládnuť nábor talentov súvisiaci so zavádzaním umelej inteligencie. A mnohí sa zatiaľ nezameriavajú na vzdelávanie ani na rekvalifikáciu súčasných zamestnancov – len 47 % spoločností sa domnieva, že dostatočne vzdeláva svojich pracovníkov o možnostiach, prínosoch a význame generatívnej AI. Vzdelávanie svojich zamestnancov v tejto oblasti potvrdilo 74 % respondentov s „veľmi vysokou“ odbornosťou v oblasti umelej inteligencie oproti 27 % respondentov s „určitou“ odbornosťou. Čím viac teda respondenti generatívnej AI rozumejú, tým častejšie sa zameriavajú na vzdelávanie a rekvalifikáciu svojich zamestnancov alebo na nábor technických talentov a expertov na AI. Podobné prekážky pri zavádzaní umelej inteligencie vnímajú firmy aj v otázke podnikového riadenia a riadenia rizík. Len štvrtina (25 %) firiem sa domnieva, že sú ich spoločnosti dostatočne pripravené riešiť s tým spojené výzvy. Medzi najväčšie obavy respondentov v oblasti podnikového riadenia patrí nedostatok dôvery vo výsledky (36 %), obavy týkajúce sa duševného vlastníctva (35 %), možnosť zneužitia údajov o klientoch (34 %), schopnosť zabezpečiť súlad s regulačnými požiadavkami (33 %) a nedostatočná vysvetliteľnosť či transparentnosť (31 %).

Hoci respondenti vítajú potenciálne obchodné prínosy generatívnej AI, už menej optimizmu prejavujú v súvislosti s jej širšími spoločenskými dopadmi. Viac než polovica z nich očakáva, že jej široké využitie povedie k centralizácii moci v globálnej ekonomike (52 %) a k zvýšeniu ekonomickej nerovnosti (51 %). Okrem toho sa 49 % z nich domnieva, že rozvoj nástrojov a aplikácií generatívnej AI povedie k celkovému poklesu dôvery v národné a globálne inštitúcie. Väčšina respondentov súhlasí s tým, že na to, aby bolo možné týmto obavám predchádzať, je nevyhnutné posilniť globálnu reguláciu (78 %) a spoluprácu (72 %) s cieľom zabezpečiť rozsiahle zavádzanie tejto technológie zodpovedným spôsobom.

štvrtok 29. februára 2024

EU: Kvalita ovzdušia

Znečistenie ovzdušia je naďalej najčastejšou environmentálnou príčinou predčasných úmrtí v Európskej únii s približne 300 000 predčasnými úmrtiami ročne. Európsky parlament a Rada dosiahli predbežnú politickú dohodu o nových opatreniach na zabezpečenie, aby kvalita ovzdušia v EÚ nebola škodlivá pre ľudské zdravie, prírodné ekosystémy a biodiverzitu s cieľom odstrániť znečistenie ovzdušia do roku 2050. Po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ nadobudne účinnosť o 20 dní. Krajiny EÚ budú mať na uplatňovanie nových pravidiel následne dva roky.

Cieľom nového právneho predpisu je znížiť znečistenie ovzdušia v EÚ s cieľom dosiahnuť čisté a zdravé životné prostredie pre občanov, ako aj nulové znečistenie ovzdušia do roku 2050. Stanovuje prísnejšie limity a cieľové hodnoty do roku 2030 v porovnaní so súčasnými pravidlami pre viaceré znečisťujúce látky vrátane tuhých častíc (PM2,5, PM10), NO2 (oxid dusičitý) a SO2 (oxid siričitý). Pre dve znečisťujúce látky s najvyšším zdokumentovaným vplyvom na ľudské zdravie, PM2,5 a NO2, sa ročné limitné hodnoty znížia o viac ako polovicu z 25 μg/m³ na 10 μg/m³ a zo 40 μg/m³ na 20 μg/m³. V mestách bude tiež viac vzorkovacích miest kvality ovzdušia. Normy kvality ovzdušia sa preskúmajú do 31. decembra 2030 a potom aspoň každých päť rokov, a to častejšie, ak sú jasné z nových vedeckých zistení, akými sú revidované usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kvalite ovzdušia. Členské štáty budú môcť požiadať o odloženie termínu stanoveného na dosiahnutie limitných hodnôt kvality ovzdušia v roku 2030 až o desať rokov, ak budú splnené osobitné podmienky vrátane prípadov, kedy potrebné zníženie možno dosiahnuť len nahradením značnej časti existujúcich domácich vykurovacích systémov spôsobujúcich prekročenie znečistenia.

Spoluzákonodarcovia sa dohodli, že v súčasnosti roztrieštené indexy kvality ovzdušia v celej EÚ budú porovnateľné, jasné a verejne dostupné. Budú poskytovať tiež informácie o symptómoch spojených s maximálnymi hodnotami znečistenia ovzdušia a súvisiacich zdravotných rizikách pre každú znečisťujúcu látku vrátane informácií prispôsobených zraniteľným skupinám. Občania a environmentálne mimovládne organizácie by mali disponovať možnosťou kontrolovať vykonávanie tejto smernice v členských štátoch, a občania by mali mať nárok na odškodnenie, ak sa ich zdravie poškodilo v dôsledku porušenia nových vnútroštátnych pravidiel. Okrem plánov kvality ovzdušia krajín EÚ, ktoré prekračujú limity, budú musieť všetky členské štáty do 31. decembra 2028 vypracovať plány kvality ovzdušia, v ktorých sa stanovia krátkodobé a dlhodobé opatrenia na dosiahnutie súladu s novými limitnými hodnotami do roku 2030, ako navrhol parlament.

streda 28. februára 2024

Trend: Virtuálne karty

Kým ešte pred troma rokmi tvorili na Slovensku úhrady prostredníctvom mobilných telefónov len 5 percent z celkového objemu platieb pri termináloch v predajniach, v súčasnej dobe je to už vyše 20 percent. Ide až o štvornásobný nárast. Ako ďalej vyplýva z údajov Home Credit, trend digitalizácie badať aj v celkovom počte nárastu virtuálnych platobných kariet. Tie ľudia využívajú čoraz viac, hoci vlastnia aj klasické debetné či kreditné karty.

Pohodlná platba smartfónom bez toho, aby bolo nutné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu, je stále populárnejším spôsobom platenia pri pokladniach. NFC platby, teda bezkontaktné platby mobilom, prebiehajú veľmi jednoducho, pričom si stačí v obchode telefón odomknúť napríklad pomocou odtlačku prsta, priložiť ho k terminálu a platba je čochvíľa zrealizovaná. Ako ukázali dáta Home Credit, ešte pred troma rokmi tvorili platby mobilmi len 5 percent z celkového objemu úhrad pri termináloch v obchodoch, na konci minulého roku to už bolo 21 percent.

Keď sa pozrieme na to, čo zákazníci za uplynulý rok najčastejšie kupovali v kamenných obchodoch na splátky, tak na prvom mieste to boli s veľkým náskokom mobilné telefóny a príslušenstvo k nim (takmer 60 %), potom práčky a umývačky (12 %) a na treťom mieste televízory (11 %). V prípade e-shopov bolo nákupné správanie sa klientov spoločnosti Home Credit v podstate identické. Trend digitalizácie badať aj v prípade Slovákmi stále viac využívaných virtuálnych platobných kariet. Zatiaľčo ešte v prvej polovici roku 2021 tvorili virtuálne platobné karty len nepatrné množstvo, oproti fyzickým platobným kartám, z celkového počtu vydaných platobných kariet, teraz už je situácia úplne iná. V súčasnej dobe je tu podľa údajov spoločnosti Home Credit pomer 17 percent virtuálnych a 83 percent fyzických platobných kariet. Vydaných virtuálnych kariet medziročne pribudlo až o 143 percent.

utorok 27. februára 2024

Superodpočet 2022: Znížená sadzba, menej užívateľov

V roku 2022 možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj využilo 444 subjektov, ktoré spoločne čerpali vyše 190 miliónov eur. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF), pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov tak tieto spoločnosti ušetrili takmer 40 miliónov eur. Rok 2022 do histórie superodpočtu na Slovensku zapíše s najväčšou pravdepodobnosťou prvým medziročným poklesom subjektov, ktoré ho vyžili. Zároveň poklesne aj objem uplatnenej daňovej úspory, čo však súvisí nielen so zmenou sadzby na polovicu. Tieto závery sú uskutočnené nad zoznamom subjektov doplneným o septembrové odklady daňových priznaní zverejneným v decembri 2023. Nie sú to však ešte finálne výsledky uplatneného superodpočtu na výskum a vývoj za rok 2022.

V roku 2022 sa sadzba uplatneného superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj vrátila na úroveň 100 percent. V porovnaní s rokom 2021, rekordnom vo viacerých ukazovateľoch, rok 2022 priniesol zatiaľ vyše 10-percentné zníženie počtu subjektov, ktoré si superodpočet uplatnili (2021: 507 vs. 2022: 444), a 35-percentný pokles objemu superodpočtu (2021: takmer 293 mil. eur vs. 2022: vyše 190 mil. eur). O viac ako polovicu sa znížil objem najväčšieho superodpočtu: kým v roku 2021 si historicky najväčší objem superodpočtu uplatnila spoločnosť U. S. Steel Košice v sume prevyšujúcej 65 miliónov eur, v roku 2022 si zatiaľ najväčší superodpočet uplatnil SLOVNAFT, a to vyše 31 miliónov eur. Táto suma je menšia aj v porovnaní s rokom 2018, kedy si subjekty mohli rovnako uplatniť len 100 percent svojich nákladov na výskum a vývoj. Vtedy najväčší objem superodpočtu predstavoval takmer 45 miliónov eur a prináležal tiež košickým železiarňam. Napriek poklesu sadzby superodpočtu na polovicu až 234 subjektov, čo predstavuje 52,70 percenta z celkového počtu, si však v roku 2022 uplatnilo superodpočet vyšší než 100 000 eur. V roku 2021 si takýto superodpočet uplatnilo 280, resp. 55 percent subjektov. Medzi spoločnosťami, ktoré si uplatnili superodpočet v roku 2022, sa objavilo zatiaľ 79 nováčikov (17,79 percenta z celkového počtu subjektov). Súhrnne si uplatnili 15 380 537,36 eur (8,09 percenta z celkového objemu). Od roku 2022 je k dispozícii aj nový druh superodpočtu – superodpočet výdavkov na investície. Zrejme s ohľadom na náročné podmienky jeho uplatnenia k doterajším 4 subjektom (u ktorých je tiež pochybnosť, či minimálne v dvoch prípadoch nešlo o chybu v daňovom priznaní) v decembri nepribudli žiadne ďalšie.

V zozname superodpočtov za rok 2022 sa už nachádza 33 subjektov, ktoré využili tento daňový nástroj podpory výskumu a vývoja v objeme viac ako 1 milión eur. Súhrnne realizovali 329 projektov a uplatnili si superodpočet vo výške 121 576 111,30 eur, čo predstavuje 63,93 percenta z jeho celkového objemu. V spoločnosti miliónových superodpočtov sa nachádzajú aj dvaja nováčikovia, z nich jeden zaujal popredné miesto aj v rebríčku TOP 10 superodpočtov za rok 2022. Desať najúspešnejších spoločností realizovalo súhrne 154 projektov, vďaka ktorým si uplatnili súhrnný superodpočet 88 432 758,60 eur, čo predstavuje 46,50 percenta z celkového objemu superodpočtu. Kým v roku 2021 na umiestnenie v rebríčku TOP 10 bol nutný superodpočet vyšší než 3,8 milióna eur, v roku 2022 podľa doteraz známych výsledkov na to stačil superodpočet vyšší než 2,41 milióna eur. V prvej desiatke superodpočtov sú s výnimkou jednej spoločnosti všetko zástupcovia slovenského priemyslu. Polovica subjektov, ktoré sa dostali do rebríčka TOP 10 superodpočtov za rok 2022, sa v prvej desiatke nachádzala aj v predchádzajúcom roku. Z nováčika na štvrtom mieste v rebríčku roka 2021 sa na líderskú pozíciu v TOP 10 superodpočtov za rok 2022 prepracovala rafinéria Slovnaft, keď objem čerpaného superodpočtu za 6 projektov medziročne zvýšila viac ako 3-násobne – z 9 977 622,36 eur v roku 2021 na 31 426 363 eur v roku 2022. Spoločnosťou s druhým najväčším superodpočtom vo výške 22 416 257,87 eur za 28 projektov sú Železiarne Podbrezová. Prvýkrát si uplatnili superodpočet za rok 2018 v relatívne zanedbateľnej hodnote, ale v roku 2019 už zaujali 5. miesto v rebríčku najväčších superodpočtov. Po dvoch rokoch absencie v zozname z dôvodu nedostatočného daňového základu si za rok 2022 uplatnili superodpočet, ktorý napriek nižšej sadzbe prevyšuje 7-násobok ich čerpania v roku 2019. Až tretia priečka patrí v doterajšej histórii najúspešnejšiemu užívateľovi tejto daňovej úľavy - U. S. Steel Košice, tento raz so superodpočtom za 20 projektov vo výške 12 417 151,01 eur (v roku 2021 s historicky rekordným superodpočtom 65 146 980,24 eur). Keď v roku 2019 absentoval v zoznamoch, národná štatistika superodpočtu napriek medziročnému rastu sadzby zo 100 % na 150 % zaznamenala prepad celkového objemu uplatnených nákladov aj daňovej úspory. Štvrté miesto zaujal tohtoročný najúspešnejší nováčik v čerpaní superodpočtu – spoločnosť PCA Slovakia, ktorá si za 10 projektov uplatnila superodpočet vo výške 5 227 155,01 eur. Je prvou automobilkou, ktorá na Slovensku využila tento nástroj podpory vlastného výskumu a vývoja. Prvú päticu uzatvára jediný nepriemyselný subjekt v TOP 10 - spoločnosť rychlotest-covid s. r. o. so superodpočtom vo výške 3 447 129,40 eur za štyri projekty. Táto dcéra jedného z najväčších slovenských softvérových developerov Vacuumlabs Holding j. s. a. sa stala nováčikom v zozname za rok 2021 s objemom superodpočtu takmer 2 mil. eur, čím dosiahla nulovú daňovú povinnosť na dani z príjmov. V roku 2022 si rovnako dokázala uplatniť superodpočet do výšky celého jej daňového základu, teda opäť jej tento daňový nástroj umožnil ponechať si celý vyprodukovaný zisk.

pondelok 26. februára 2024

EU: Influenceri majú nové povinnosti

Výsledky skríningu príspevkov influencerov na sociálnych sieťach ukázali, že takmer všetci (97 %) uverejňovali komerčný obsah, ale iba jeden z piatich systematicky uvádzal, že ide o reklamu. Skontrolované boli príspevky 576 influencerov zverejnené na hlavných platformách. Cieľom bolo overiť, či influenceri zverejňujú svoje reklamné aktivity v súlade s požiadavkami právnych predpisov Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa.

Na kontrole sa zúčastnili: Belgicko, Cyprus, Česká republika, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Rakúsko, ako aj Island a Nórsko. 82 influencerov malo viac ako 1 milión sledovateľov, 301 viac ako 100 000 a 73 medzi 5 000 a 100 000. Niekoľko influencerov bolo aktívnych na rôznych platformách sociálnych médií: 572 malo príspevky na Instagrame, 334 na TikToku, 224 na YouTube, 202 na Facebooku, 82 na X (predtým Twitter), 52 na Snapchate a 28 na Twitchi. Hlavnými odvetviami dotknutých činností sú v zostupnom poradí móda, životný štýl, krása, stravovanie, cestovanie a fitness/šport. 119 influencerov bolo považovaných za propagujúcich nezdravé alebo nebezpečné činnosti, ako sú nezdravé jedlo, alkoholické nápoje, lekárske alebo estetické ošetrenie, hazardné hry alebo finančné služby, ako je obchodovanie s kryptomenami.

Zistenia:
  • 97% publikovalo príspevky s komerčným obsahom, ale iba 20% to systematicky zverejňovalo ako reklamu;
  • 78% overených influencerov vykonávalo komerčnú činnosť; len 36 % však bolo registrovaných ako obchodníci na vnútroštátnej úrovni;
  • 30 % neposkytlo na svojich pracovných miestach žiadne údaje o spoločnosti, ako je e-mailová adresa, názov spoločnosti, poštová adresa alebo registračné číslo;
  • 38% z nich nepoužilo štítky platformy, ktoré slúžia na zverejňovanie komerčného obsahu, ako napríklad prepínač "platené partnerstvo" na Instagrame, naopak, títo influenceri sa rozhodli pre iné znenie, napríklad "spolupráca" (16%), "partnerstvo" (15%) alebo všeobecné vďaka partnerskej značke (11%);
  • 40% kontrolovaných influencerov zviditeľnilo zverejnenie počas celej komerčnej komunikácie. 34% profilov influencerov okamžite zviditeľnilo zverejnenie bez potreby ďalších krokov, napríklad kliknutím na "čítať viac" alebo rolovaním nadol;
  • 40% influencerov podporilo svoje vlastné produkty, služby alebo značky. 60 % z nich nezverejňovalo reklamu dôsledne alebo vôbec;
  • 44% influencerov malo svoje vlastné webové stránky, z ktorých väčšina dokázala priamo predávať.
Výsledky sa premietnu aj do kontroly vhodnosti digitálnej spravodlivosti právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, ktorú Európska komisia začala na jar 2022. Hodnotí sa pritom smernica o nekalých obchodných praktikách, smernica o právach spotrebiteľov a smernica o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Skúma sa ich primeranosť pri riešení otázok ochrany spotrebiteľa, akými sú okrem iného temné vzorce, personalizačné praktiky, influencer marketing, rušenie zmlúv, marketing virtuálnych položiek alebo návykové používanie digitálnych produktov.

V roku 2023 Európska komisia spustila Influencer Legal Hub s praktickými informáciami o dodržiavaní právnych predpisov EÚ. Influenceri by vo svojich príspevkoch nemali zavádzať spotrebiteľov nepravdivými informáciami o propagovaných výrobkoch alebo službách, na čo sa vzťahuje smernica o nekalých obchodných praktikách. Akákoľvek propagácia produktov alebo služieb značky v príspevku, ktorým sa získavajú príjmy alebo iné druhy výhod, musí byť zverejnená ako reklamná činnosť. Okrem toho influenceri, ktorí predávajú výrobky alebo služby, majú rovnaké právne povinnosti ako internetové obchody, napríklad poskytnúť spotrebiteľom právne záruky alebo práva na odstúpenie od zmluvy, ako sa vyžaduje v smernici o právach spotrebiteľov. Od 17. februára 2024 sa začne v EÚ uplatňovať Akt o digitálnych službách už pre všetky on-line platformy. V dôsledku toho musia influenceri deklarovať, či ich obsah obsahuje komerčné oznámenia. Tí, ktorí sa kvalifikujú ako obchodníci, musia poskytnúť informácie na zabezpečenie ich vysledovateľnosti predtým, ako použijú on-line platformu na propagáciu alebo ponuku svojich výrobkov a služieb. Tieto povinnosti sa už uplatňujú veľké on-line platformy (Instagram, TikTok, Youtube, Facebook, X a Snapchat). Napokon, podľa smernice o audiovizuálnych a mediálnych službách audiovizuálne komerčné oznamy influencerov musia byť ľahko rozpoznateľné a nesmú poškodzovať zdravie alebo bezpečnosť. Obsah influencerov nesmie zneužívať neskúsenosť alebo dôverčivosť maloletých a nesmie bezdôvodne zobrazovať maloletých v nebezpečných situáciách.situáciách.

piatok 23. februára 2024

Inflácia: V januári najnižšia od leta 2021

Januárová inflácia na Slovensku sa podľa údajov štatistického úradu v medziročnom porovnaní dostala po vyše roku pod 4 %. Utlmovanie zdražovania sa výrazne prejavilo pri bývaní s energiami a potravinách. Oproti decembru boli vyššie najmä ceny ovocia a zeleniny, poplatky za vzdelávanie a pohonné látky. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb vzrástli v januári oproti decembru o 0,7 %. Pri januárovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,9 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 4,5 % a čistá inflácia hodnotu 4,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,5 % a čistá inflácia hodnotu 0,2 %.

Najväčší vplyv na januárový rast inflácie malo zdražovanie potravín a nealkoholických nápojov, ktorých ceny sa medzimesačne zvýšili o 1,3 %. Zdraželo predovšetkým ovocie, zelenina a cukor s cukrovinkami, minerálne vody a šťavy. Ceny mäsa naopak klesli, v priemere o 1 %. Vyššie boli aj ceny dopravy, najmä vplyvom rastu cien pohonných látok a cestnej autobusovej doprave. Ďalším výrazným vplyvom bolo zvyšovanie poplatkov v odbore vzdelávanie o 1,9 %, najmä úprava cien za škôlky a jazykové kurzy. Naopak, výraznejší tlmiaci efekt na medzimesačný rast cien mali novoročné výpredaje odevov a obuvi o 1,3 %. V porovnaní s decembrom sa zvyčajné januárové zdražovanie cien za bývanie a energie neprejavilo, naopak ceny klesli, najmä však za teplo (o 2,6 %).

Tempo rastu cien v medziročnom porovnaní aktuálne dosiahlo hodnotu 3,9 %. Najväčší vplyv na celkovú infláciu v rámci medziročného porovnania mali naďalej ceny potravín s nealko nápojmi, a tiež ceny bývania a energií. Tempo zdražovania potravín sa z úrovne takmer 29 % zo začiatku minulého roka spomalilo na aktuálnu hodnotu 4,9 %. Ceny zeleniny a cukru s cukrovinkami rástli ešte stále dvojciferným tempom. Menej ako pred rokom spotrebitelia platili len za mlieko, syry a vajcia o 3,2 % a za oleje a tuky o 4,5 %. Ceny v odbore bývanie a energie klesali, v januári ich rast dosiahol priemernú úroveň 0,5 %, čo je najnižšia hodnota od mája 2021. Spomaľovanie celkového rastu ovplyvnili najmä medziročne nižšie ceny energií o 1,2 % a imputovaného nájomného o 0,5 %. Rástli však ceny vodného a stočného, odvozu odpadu ako aj ceny za údržbu a opravy obydlia. Medziročný pokles cien za pohonné hmoty sa ku koncu roka postupne zmierňoval a v januári platili spotrebitelia už len o 0,4 % menej ako pred rokom.

štvrtok 22. februára 2024

EU: Preukaz pre zdravotne postihnutých

Európsky parlament a členské štáty Európskej únie dosiahli dohodu o smernici, ktorou sa ustanoví európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím. Smernicu navrhla Európska komisia v septembri 2023. V nadchádzajúcich mesiacoch smernica nadobudne účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Do 30 mesiacov od nadobudnutia účinnosti budú musieť členské štáty začleniť ustanovenia smernice do vnútroštátneho práva. O rok neskôr nadobudne účinnosť legislatíva, kedy môžu osoby so zdravotným postihnutím požiadať o preukazy.

Harmonizovaný európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím a zlepšený európsky parkovací preukaz zabezpečia ľahšie uznávanie zdravotného postihnutia a rovnaký prístup k osobitným podmienkam a preferenčnému zaobchádzaniu v celej EÚ počas krátkodobých pobytov v iných krajinách EÚ. Tieto preukazy uľahčia mobilitu osôb so zdravotným postihnutím. Bez ohľadu na to, či ste držiteľom karty v Španielsku cestujúcim v Poľsku alebo obyvateľom Poľska, karta vám zaručí prístup za rovnakých podmienok.

Hlavné body smernice:
• Uznávanie európskeho preukazu pre osoby so zdravotným postihnutím ako dôkazu zdravotného postihnutia v celej EÚ. Počas krátkodobých pobytov v iných krajinách EÚ sa osobám so zdravotným postihnutím zaručí rovnaký prístup k osobitným podmienkam a prednostnému zaobchádzaniu, pokiaľ ide o verejné a súkromné služby, činnosti a zariadenia. To môže zahŕňať prednostný prístup, znížené poplatky, osobnú asistenciu a Braillovu alebo zvukovú príručku pre dopravu, kultúrne podujatia, múzeá, centrá voľného času a športu, ako aj zábavné parky. Preukaz dopĺňa existujúce vnútroštátne preukazy alebo osvedčenia a uznáva úlohu každého členského štátu pri posudzovaní zdravotného postihnutia.
• Poskytnúť držiteľom európskeho parkovacieho preukazu rovnaké parkovacie práva v celej EÚ. Európsky parkovací preukaz zabezpečuje rovnaký prístup k vyhradeným parkovacím miestam a ďalším parkovacím podmienkam a zariadeniam. Nahrádza sa ním parkovací preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím vytvorený na dobrovoľnom základe prostredníctvom odporúčania Rady. S cieľom riešiť problémy s nejednotným uznávaním v celej EÚ sa v zlepšenom európskom parkovacom preukaze používa spoločný záväzný vzor. Obsahuje aj bezpečnostné prvky na predchádzanie falšovaniu a podvodom.
• Požiadavka, aby členské štáty vydávali a obnovovali európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím bezplatne, a to vo fyzickom formáte (s digitálnymi funkciami), ako aj v digitálnom formáte.
• Požiadavka, aby členské štáty vydávali a obnovovali európsky parkovací preukaz bezplatne alebo za malý poplatok na pokrytie administratívnych nákladov vo fyzickom formáte s digitálnymi funkciami. Každý členský štát môže poskytnúť túto kartu aj v digitálnom formáte.
• Zabezpečenie verejne dostupných informácií o podmienkach a postupoch získania týchto preukazov, ako aj všeobecných informácií o osobitných podmienkach a preferenčnom zaobchádzaní ponúkanom osobám so zdravotným postihnutím. Každý členský štát vytvorí na tento účel osobitnú webovú stránku. EÚ okrem toho vytvorí aj osobitnú webovú stránku, ktorá bude odkazovať na všetky vnútroštátne webové stránky.
• Zaručenie presadzovania a dodržiavania predpisov tým, že sa osobám so zdravotným postihnutím a ich zástupcom umožní podniknúť právne kroky podľa vnútroštátneho práva. Členské štáty musia vytvoriť mechanizmy pre tieto právne kroky a zaviesť pokuty a nápravné opatrenia za porušenia.

Smernica, ktorou sa zavádza európsky preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím, bola oznámená v stratégii EÚ v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030. Prispieva k vykonávaniu Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany EÚ, ktorého zmluvnými stranami sú EÚ aj členské štáty EÚ. Je tiež v súlade so zásadami rovnakých príležitostí a začlenenia osôb so zdravotným postihnutím uvedenými v Európskom pilieri sociálnych práv.

streda 21. februára 2024

Realitné fondy: Medziročný rast

Na konci roka 2023 dosiahla celková hodnota aktív realitných fondov podľa údajov Slovenskej asociácie správcovských spoločností 2,6 mld. eur, čo predstavuje nárast o 11,5 % v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka a zvýšenie o 3,2 % oproti koncu predchádzajúceho kvartálu. Výhody väčšej stability, hmatateľnosti investície a nižšieho rizika sú pre slovenských investorov stále motivujúce, a to vedie k medziročnému nárastu záujmu o investície do realitných podielových fondov. Najnovšie dáta štatistického úradu navyše potvrdili infláciu za rok 2023 na úrovni 10,5 %, čo pri projektoch, ktoré využívajú na indexáciu nájmov slovenskú úroveň indexu spotrebiteľských cien, zvýši tržby z nájmu a výkonnosť v roku 2024.

Slovenskí investori naďalej preferujú dlhodobé a vyvážené investície, s hmatateľnosťou a nižším rizikom, aj za cenu nižšieho priemerného ročného zhodnotenia pri výnose. Investovanie cez realitné fondy im ponúka príležitosť s dlhodobou stabilitou, pravidelnými príjmami a možnosťou diverzifikácie portfólia. V prostredí nízkych úrokových sadzieb môže byť investovanie do nehnuteľností vnímané ako atraktívnejšie v porovnaní s inými formami investícií, čo môže viesť k zvýšenému dopytu po nehnuteľnostiach. Tým pádom sa môžu pozitívne ovplyvniť výnosy realitných fondov. Ďalším impulzom pre realitné fondy môže byť vplyv na ceny nehnuteľností. Rastúci dopyt a lacnejšie financovanie môžu prispieť k zvýšeniu hodnoty nehnuteľností a celkového portfólia realitných fondov.

Realitné fondy však závisia od pravidelných príjmov generovaných nájomnými platbami zo spravovaných projektov v ich portfóliu. Zohrávajú kľúčovú úlohu pri stanovovaní hodnoty projektu, pretože valuácia realitných fondov vychádza z výnosovej metódy, ktorá sa líši napríklad od hodnoty nehnuteľností zakúpených na účely bývania. Je preto dôležité, aby nájomcovia v projektoch v portfóliu fondu platili nájomné pravidelne, včas a v plnej výške. V tejto perspektíve odporúča 365.invest investovať do realitného fondu s pevným a zdravým portfóliom, nevyberať svoje peniaze ani v čase nižšieho výnosu a vytrvať. Tento prístup môže ponúknuť stabilitu a potenciálny rast hodnoty investícií v dlhodobom horizonte, navzdory aktuálnym globálnym výzvam.

utorok 20. februára 2024

EU: Nebezpečné hračky

Nebezpečné hračky si stále nachádzajú cestu k spotrebiteľom aj v Európskej únii. Podľa systému EU Safety Gate (na rýchlu výmenu informácií o nebezpečných spotrebiteľských výrobkoch) boli hračky najviac nahlásenou kategóriou výrobkov, čo predstavovalo 23 % všetkých oznámení v roku 2022 a 20 % v roku 2021. Cieľom nových pravidiel je znížiť počet nebezpečných hračiek predávaných v EÚ a lepšie chrániť deti pred rizikami súvisiacimi s hračkami vrátane zmien nákupných návykov v internetových obchodoch a zvýšeného využívania digitálnych technológií.

V záujme zlepšenia ochrany zdravia detí sa aj v novom nariadení naďalej zakazujú karcinogénne a mutagénne látky alebo látky toxické pre reprodukciu. Prijatý text okrem toho zakazuje chemické látky škodlivé pre endokrinný alebo dýchací systém a toxické pre konkrétne orgány. Výrobcovia vytvoria pre každú hračku digitálne pasy výrobkov, v ktorých sa podrobne uvedie, ako hračka spĺňa príslušné pravidlá. Tým sa posilní dohľad nad trhom a posilnia colné kontroly na hraniciach. Spotrebitelia by tiež mali mať ľahký prístup k bezpečnostným informáciám, napríklad prostredníctvom QR kódu.

Aby sa zabránilo prekrývaniu s existujúcimi pravidlami EÚ, europoslanci spresnili, že digitálne hračky s umelou inteligenciou budú musieť byť v súlade so zákonom o umelej inteligencii, ktorý ich klasifikuje ako vysoko rizikové a podrobuje ich posudzovaniu treťou stranou, riadeniu rizík, transparentnosti a ľudskému dohľadu. Podľa pravidiel kybernetickej bezpečnosti EÚ si hračky pripojené k internetu, ktoré majú sociálne interaktívne prvky (napr. hovoriaci alebo filmový), môžu vyžadovať aj posúdenie zhody treťou stranou. Pri posudzovaní bezpečnosti sa budú musieť zohľadniť zdravotné riziká a v prípade potreby duševné zdravie, aby sa zabezpečili najvyššie normy pre blaho detí. Hračky musia byť tiež v súlade s nedávno aktualizovanými pravidlami všeobecnej bezpečnosti výrobkov, napríklad pokiaľ ide o on-line predaj, hlásenie nehôd, právo spotrebiteľov na informácie a nápravu.

pondelok 19. februára 2024

SR: Zamestnanosť a mzdy 2023

Priemerná mzda na Slovensku v minulom roku 2023 rástla podľa štatistického úradu medziročne vo všetkých sledovaných odvetviach, dokonca aj dvojciferným tempom. Rast miezd bol rýchlejší ako rast inflácie v šiestich sektoroch. Väčšina odvetví však vykazovala pokles zamestnanosti, v priemysle ubudli zamestnanci už piaty rok v rade.

Priemerná nominálna mesačná mzda na Slovensku sa v decembri 2023 medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach, dvojciferne rástla až v polovici z nich. Najvýraznejší rast evidovali činnosti reštaurácií a pohostinstiev o 15,1 % (724 eur), najnižší zase stavebníctvo (1 064 eur) a tiež doprava vrátane skladovania (1 415 eur), obe zhodne o 7 %. Reálne mzdy zamestnancov všetkých sledovaných odvetví počas decembra 2023 boli tiež medziročne vyššie. Ich rast sa pohyboval od 1 % v doprave a skladovaní do 8,7 % v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. V poslednom mesiaci roka 2023 zamestnanosť medziročne mierne vzrástla iba v 3 z 10 odvetví, a to v predaji a oprave vozidiel, v ubytovaní a tiež v informáciách a komunikácii. Najvýraznejšie, až o 6,8 %, poklesla zamestnanosť v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, v ostatných sektoroch sa jej pokles pohyboval od 1,3 % do 3,3 %.

Nominálna mesačná mzda sa v priemere za rok 2023 medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Najviac vzrástla v odvetviach s nižšími mzdami, a to v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 14,4 % (dosiahla 706 eur) a v ubytovaní o 13,8 % (1 082 eur). Dvojciferným tempom sa zvýšila mzda ešte v stavebníctve na hodnotu 1 025 eur, maloobchode na 1 086 eur, vo vybraných trhových službách na 1 395 eur, vo veľkoobchode na 1 466 eur a v priemysle2) na 1 511 eur. Najpomalšie rástli platy v odvetví s najvyššími mzdami, v informáciách a komunikácii, tempo ich medziročného rastu bolo 7,2 % a úroveň priemerného zárobku dosiahla 2 449 eur. Rast inflácie v roku 2023 postupne spomaľoval a jej úroveň okresávala zárobky menej ako v predchádzajúcom roku. Reálna mzda vzrástla v 6 z 10 sledovaných odvetví, rast sa pohyboval od 0,6 % vo veľkoobchode do 3,5 % v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Reálne nižšie mzdy do 3 % boli evidované v sektore informácii a komunikácie, v doprave a skladovaní, v predaji a oprave motorových vozidiel a v priemysle. V dlhodobom porovnaní vývoja reálnych miezd od roku 2009 bol najhorší rok 2022, kedy rast zaznamenalo iba jedno odvetvie, a to ubytovanie. 

Zamestnanosť na Slovensku v priemere za celý rok 2023 sa medziročne zvýšila len v 4 z 10 sledovaných odvetví. Počet zamestnancov vzrástol najviac v informáciách a komunikácii o 2 %, naopak najvýraznejšie poklesol vo veľkoobchode o 2,8 %. V najväčšom zamestnávateľskom odvetví, v priemysle, zamestnanosť klesla najmenej, o 0,6 %. Medziročný úbytok zamestnancov bol však evidovaný už piaty rok po sebe, pokles v roku 2023 bol druhý najnižší. V dlhodobom porovnaní všetky sledované odvetvia zaznamenali rast zamestnanosti v roku 2017 a naopak, jej pokles v roku 2010.

piatok 16. februára 2024

SR: Najlepšie internetové stránky samospráv

Do súťaže ZlatyErb.sk 2023 sa zapojilo 76 slovenských samospráv. Porota hodnotila 59 kritérií v 11 kategóriách. Celkové víťazstvo a hlavnú cenu Grand Prix SK-NIC vybojovala stránka mesta Martin. Zároveň Martin vyhral aj v kategórii najlepšia stránka miest a mestských častí. V kategórii obcí zvíťazila obec Špačince. Prvenstvo zopakoval v kategórii krajov Prešovský samosprávny kraj. Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska udeľuje špeciálnu cenu za najlepšiu bezbariérovú stránku samospráv, ktorá však nebola udelená.

Špeciálna cena pre osobnosť za mimoriadny prínos v oblasti informatizácie v slovenských samosprávach získal Štefan Herceg (Hlohovec, informatik v samospráve od 1993), Peter Balla (Levice, od 1995), Ľuboš Ternovszky (Levice, od 1995), Peter Šuchaň (Zvolen, od 1995), Mariana Hurná (Prešov, od 1996), Katarína Šujanová (Trnava, od 1996), Alexander Hlavatý (Banská Bystrica, od 1996), Miroslav Novák (Prešov, od 1997), Milan Matuška (Martin, od 1997), Anton Treuer (MČ Bratislava – Staré mesto, od 1997) a Peter Bíro, ktorý sa dlhodobo venuje informatizácii, štandardizácii verejnej správy na Slovensku.

Súťaž ZlatyErb.sk vyhlásili Európsky inštitút, eSlovensko, Únia miest Slovenska, Združením informatikov samospráv Slovenska, Úniou nevidiacich a slabozrakých Slovenska a SK8 (Združenie Samosprávne kraje Slovenska). Ceny sú udeľované v troch hlavných kategóriách: najlepšia stránka obcí (5 ocenení), najlepšia stránka miest a mestských častí (5 ocenení) a najlepšia stránka samosprávnych krajov (3 ocenenia). Hlavnú cenu súťaže GrandPrix SK-NIC získava stránka s najvyšším hodnotením zo všetkých kategórií. Víťaz GrandPrix SK-NIC je zároveň nominovaný na medzinárodnú súťaž EuroCrest Award, ktorú vyhlasuje české Združenie Zlatý erb.

štvrtok 15. februára 2024

EU: Dopravné priestupky

Ak dnes vodič príde o vodičský preukaz v dôsledku dopravného priestupku v inej krajine Európskej únie, ako je krajina, kde ho získal, vo väčšine prípadov sa sankcia uplatňuje len v tej krajine, kde bol priestupok spáchaný a vo zvyšku EÚ nebude mať za následok žiadne obmedzenia. S cieľom zabezpečiť, aby sa pozastavenie, obmedzenie alebo odobratie vodičského preukazu nerezidenta uplatňovalo vo všetkých krajinách EÚ, sa pripravujú nové pravidlá a tie budú vyžadovať, aby sa toto rozhodnutie postúpilo do krajiny EÚ, ktorá vydala vodičský preukaz.

Poslanci Európskeho parlamentu navrhujú zaradiť jazdu bez platného vodičského preukazu do zoznamu závažných dopravných priestupkov, akými sú jazda pod vplyvom alkoholu alebo smrteľná dopravná nehoda, čo by viedlo k výmene informácií o zákaze vedenia motorového vozidla. Jazda o 50 km/h rýchlejšie ako je povolené je tiež jedným z vážnych dopravných priestupkov, ktoré by mohli viesť k diskvalifikácii vedenia vozidla. Poslanci stanovili nižší rýchlostný limit pre obytné oblasti, čo znamená, že vodič stratí svoj vodičský preukaz alebo mu bude pozastavená jeho platnosť pri jazde nad povolenú rýchlosť o 30 km/h.

Parlament navrhuje, aby sa členským štátom EÚ stanovila lehota 10 pracovných dní na vzájomné informovanie o rozhodnutiach o diskvalifikácii vodiča a ďalšia lehota 15 pracovných dní na rozhodnutie o tom, či sa zákaz viesť motorové vozidlo bude uplatňovať v celej EÚ. Dotknutý vodič by mal byť informovaný o konečnom rozhodnutí do siedmich pracovných dní, dodali poslanci. Pravidlá zákazu jazdy sú súčasťou balíka opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, ktorý Európska komisia predložila v marci 2023. Obsahuje aj cezhraničnú výmenu informácií o pravidlách týkajúcich sa dopravných priestupkov, o ktorých sa v súčasnosti rokuje s Radou. Cieľom balíka je zvýšiť bezpečnosť všetkých účastníkov cestnej premávky a čo najviac sa priblížiť k nulovej úmrtnosti v cestnej doprave EÚ do roku 2050 („vízia nulového počtu obetí“).

streda 14. februára 2024

SR: Zbankrotovalo už vyše 78 000 obyvateľov

V januári 2024 zbankrotovalo 616 občanov Slovenska. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka so 448 osobnými bankrotmi to predstavuje podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) nárast o 37,50 percenta. A v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v decembri 2023 zbankrotovalo 1 027 dlžníkov, ich v pvom mesiaci tohto roka bolo o 40,02 percenta menej. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca januára bolo vyhlásených 78 053 osobných bankrotov.

„V januári zbanktorovalo aj 64 ľudí s trvalým pobytom zapísaným na obecných, miestnych alebo mestských úradoch, či na virtuálnych adresách. Z nich bolo 47, resp. 73,43 percenta mužov a 17, resp. 26,57 percenta žien. Celkovo ich podiel na počte vyhlásených konkurzov predstavuje 10,44 percenta. Je to menej, ako v predchádzajúcich mesiacoch. Zaznamenali sme 13 bankrotujúcich manželských párov a 4 rodinné väzby. Do registra diskvalifikácií, kde sú zaradené oddlžené osoby, u ktorých sa preukázal nepoctivý zámer, v januári pribudli dve osoby, a jednému dlžníkovi bolo pre nepoctivý zámer oddlženie zrušené,“ dopĺňa Ing. Jana Marková. Zo 616 osobných bankrotov v minulom mesiaci bolo vyhlásených 613 konkurzov (99,51 percenta) a 3 dlžníci (0,49 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva 616 osobných bankrotov v januári 2024 ich bolo 55 (8,93 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov a 561 (91,07 percenta) na majetok nepodnikateľov. V januári 2024 súdy zároveň zrušili 853 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich bolo 762 zrušených pre nedostatok majetku dlžníka a 91 konkurzov bolo zrušených po splnení konečného rozvrhu výťažku.

Z osobných bankrotov vyhlásených v januári 2024 ich pripadalo na mužov 407 a na ženy 209. Stále viac bankrotujú muži. V medziročnom porovnaní s januárom 2023 ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov vzrástol o 9,15 percentuálneho bodu (56,92 percenta v januári 2023 vs. 66,07 percenta v januári 2024). Pomer žien v januári 2024 medziročne o 9,15 percentuálneho bodu klesol (43,08 percenta v januári 2023 vs. 33,93 percenta v januári 2024). Medzi mužmi malo 4,42 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v januári 2023 ich bolo 1,96 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,39 percenta dlžníčok (v januári 2023 ich bolo 1,04 percenta). Najväčšou skupinou bankrotujúcich dlžníkov medzi mužmi boli štyridsiatnici s podielom 30,96 percenta (v januári 2023 to boli tridsiatnici s podielom 30,59 percenta) a medzi ženami takisto štyridsiatničky s podielom 32,06 percenta (rovnako aj v januári 2023 boli najväčšou skupinou štyridsiatničky s podielom 27,98 percenta). Zbanktoroval aj jeden osemdesiatnik.

V prvom mesiaci tohto roka bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených zhodne v Bratislavskom – 121 a v Prešovskom kraji - 121, najmenej v Nitrianskom kraji – 51. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol v dvoch krajoch: v Košickom kraji o 17,11 percenta a v Trnavskom o 11,90 percenta. V ostatných krajoch počet osobných bankrotov medziročne vzrástol, najviac v Bratislavskom kraji –o 142 percenta a v Nitrianskom kraji – o 104 percent.

utorok 13. februára 2024

EU: Okamžitý prevod

Nové pravidlá na zabezpečenie okamžitého príchodu prevedených finančných prostriedkov na bankové účty retailových zákazníkov a podnikov v Európskej únii majú zabezpečiť, aby retailoví klienti a podniky, najmä malé a stredné, nemuseli čakať na svoje peniaze a tiež aby sa zvýšila bezpečnosť prevodov. Banky a poskytovatelia platobných služieb budú musieť zabezpečiť, aby boli úhrady dostupné a okamžite spracované. Nariadením, na ktorom sa už Európsky parlament dohodol s členskými krajinami EU, sa aktualizujú súčasné pravidlá jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA). Na uplatnenie bude 12 mesiacov.

Okamžitý prevod sa má vykonať bez ohľadu na deň alebo hodinu a peniaze musia prísť na účet príjemcu do desiatich sekúnd. Platiteľ by mal byť do desiatich sekúnd informovaný aj o tom, či prevedené finančné prostriedky boli alebo neboli sprístupnené zamýšľanému príjemcovi. Pravidlá budú musieť uplatňovať po dlhšom prechodnom období aj členské štáty, ktorých menou nie je euro, ak ich účty ponúkajú pravidelné transakcie v eurách. V prípade takýchto účtov mimo pracovných hodín bude existovať osobitná výnimka z uskutočnenia platby do desiatich sekúnd vzhľadom na možné obavy týkajúce sa prístupu k hotovosti v eurách. Poplatky, ktoré poskytovateľ platobných služieb uplatňuje v súvislosti s okamžitými úhradami v eurách, nemôžu byť vyššie ako poplatky uplatňované na transakcie „bez okamžitých“ úhrad v eurách.

Poskytovatelia platobných služieb by mali mať zavedené spoľahlivé opatrenia na odhaľovanie a prevenciu podvodov, aby sa úhrady nedostali na nesprávny účet z dôvodu podvodu alebo chyby. Na tento účel by mali okamžite a bez akýchkoľvek dodatočných platieb alebo poplatkov poskytovať službu overenia totožnosti príjemcu. Ako dodatočnú ochranu proti podvodom by mali umožniť svojim klientom stanoviť maximálnu sumu okamžitých úhrad v eurách, ktorá by sa dala ľahko upraviť pred ďalším prevodom. Ak poskytovateľ platobných služieb neplní svoje povinnosti v oblasti predchádzania podvodom, čo vedie k finančnej škode, môže klient podľa nových pravidiel požadovať náhradu škody zo strany poskytovateľa služieb. Poskytovatelia platobných služieb, ktorí ponúkajú okamžité úhrady, by mali takisto overiť, či niektorý z ich klientov podlieha sankciám alebo iným reštriktívnym opatreniam týkajúcim sa prania špinavých peňazí a financovania terorizmu.

pondelok 12. februára 2024

AI: Prínos najmä v IT, marketingu a v obchode

Umelá inteligencia (AI) má vo firmách dvere otvorené. Viaceré už využívajú technológie na báze umelej inteligencie (15 percent SR, 13,3 percent ČR) a v takmer tretine z nich ich plánujú začleniť do firemných procesov (36,5 percent SR, 27,5 percent ČR). Celoslovenský priemer je však podľa Eurostatu nižší a umelú inteligenciu využívalo v roku 2021 len 5,2 percent firiem. V Čechách to bolo 4,5 percent, v Maďarsku 3 percentá a v Poľsku len 2,9 percent firiem. Za rok 2023 sa predbežná štatistika pre Slovensko pohybuje na úrovni 7 percent. Lídrami vo využívaní AI v rámci EÚ sú severské štáty.

Názory na AI a ChatGPT, jazykový model generujúci odpovede na rôzne otázky, mapoval aj prieskum MNForce pre spoločnosť Seyfor medzi IT odborníkmi (september 2023, 425 respondentov z Českej republiky a 337 zo Slovenska). V oboch krajinách sa s nimi stretla drvivá väčšina opýtaných (89 percent SR, 88 percent ČR). Doteraz využili ChatGPT na vyhľadávanie informácií na rôzne témy (41,2 percent SR, 36,8 percent ČR), nasleduje vyhľadávanie všeobecných informácií (37,2 percent SR, 36,5 percent ČR) a tvorba kreatívneho obsahu (24,9 percent SR, 21,9 percent ČR). Využitie AI bolo pre respondentov užitočné (94 percent SR, 90 percent ČR). Umelá inteligencia bude to v každom ohľade konkurenčná výhoda. Najväčšie uplatnenie vidia respondenti v ich firme v IT oblasti (35 percent SR, 46,9 percent ČR), v marketingu (45,2 percent SR, 39,7 percent ČR), v obchode (30,9 percent SR, 28,3 percent ČR), ale i pri výskume (19,3 percent SR, 24,8 percent ČR) a vývoji produktov (23,6 percent SR, 19,5 percent ČR). Opýtaní si myslia, že umelá inteligencia bude v budúcnosti prínosom hlavne v rýchlom spracovaní informácií, v zlepšovaní efektivity i vzťahov so zákazníkmi a v automatizácii procesov. 

Zamerať sa musíme aj na prácu s už existujúcim obrovským množstvom dát a tvoriť z nich zrozumiteľné informácie. „Zatiaľ menej známym víťazom je sémantické vyhľadávanie. Sémantika oproti známemu fulltextu nehľadá presnú zhodu, ale snaží sa chápať ako zdrojové informácie či dáta, tak aj položenú otázku. Vďaka veľkým jazykovým modelom sme následne schopní zamestnancom pripraviť smernice či interné nariadenia v sumarizovanej a zrozumiteľnejšej podobe ako doposiaľ, napríklad pomocou chatbotov či len šikovnejším aktuálnym vyhľadávaním,” dodáva Lukáš Gross. Aj keď sú v súvislosti s IT technológiami bežnejšie obavy, v prípade AI majú odborníci skôr opačný názor a tejto inovácii verí zhodne v oboch krajinách 52 percent opýtaných. M. Cígler však podčiarkuje, že technológie sú čoraz sofistikovanejšie, čím sa úmerne zvyšujú aj riziká a možnosti ich zneužitia. „Paradoxne, hackerom AI umožňuje vývoj pokročilejších kybernetických útokov. Na zmiernenie bezpečnostných rizík musia organizácie vyvinúť najlepšie postupy pre bezpečný vývoj a nasadenie AI a vytvoriť globálne normy, ktoré nás budú chrániť pred bezpečnostnými hrozbami od umelej inteligencie,“ hovorí M. Cígler. Používanie AI bude ošetrovať aj legislatíva EÚ. Zákon o AI je jedným z troch, ktorým EÚ bude regulovať digitálne technológie a trh. Legislatíva kategorizuje aplikácie AI podľa miery rizika. Niektoré budú na území EÚ zakázané, iné budú pri používaní podliehať prísnym pravidlám. Za zistené porušenia môžu firmy a poskytovatelia systémov zaplatiť pokuty až do výšky niekoľko desiatok miliónov eur.

piatok 9. februára 2024

SR: Najviac nás obťažujú plasty

Slováci v posledných rokoch dôslednejšie triedia odpad, šetria vodou aj energiami. Rastie tiež skupina ľudí, ktorí do snahy znižovať dopady svojej spotreby neváhajú investovať čas a peniaze. Je tu však aj významná časť tých, ktorí na zmenu svojho správania nevidia dôvod. Environmentálne postoje Slovákov sa rozhodla preskúmať spoločnosť SPAK-EKO (2 500 respondentov zo všetkých krajov a vekových skupín). Vo svojom okolí si najviac všímajú plasty (56,4%), nasleduje papier (17,8%) a cigaretové ohorky (6,2%). Za najviac obťažujúce označili plastové obaly z potravín, vrecká a tašky (96%). Plastový odpad vnímajú zároveň aj ako najškodlivejší (81%), nasledujú ohorky (52%).

Až 87 % Slovákov v prieskume súhlasilo s tým, že ľudia musia zmeniť svoje správanie, aby sa podarilo znížiť dopady spotreby na životné prostredie. Rovných 80 % zároveň chápe, že by sa mali na tejto zmene podieľať aj osobne. Takmer presná polovica Slovákov (49 %) je však ochotná podstúpiť najmä zmeny, ktoré pre nich neznamenajú výraznú stratu pohodlia alebo zvýšené náklady. Pätina Slovákov zároveň nechce na svojom prístupe meniť nič alebo takmer nič, pretože sa domnievajú, že by to ničomu nepomohlo, problematika udržateľnosti ich nezaujíma, alebo situáciu nepovažujú až za takú zlú. „Pozitívnym signálom však je, že tu existuje významná skupina, 31 % Slovákov, ktorí sú do udržateľnejšieho životného štýlu ochotní investovať svoju energiu, voľný čas a dokonca aj peniaze,“ konštatuje Miroslav Jurkovič.

V posledných rokoch sme najviac zmenili svoj prístup k triedenému zberu a spotrebe energií. Dve tretiny Slovákov uviedli, že triedia odpad dôslednejšie (66,5 %) a zároveň šetria vodu a energie (66,52 %). Niečo menej ako polovica (44 %) kúri na nižšiu teplotu, nepoužíva sušičku a snaží sa nakupovať menej oblečenia. Až 40 % opýtaných uviedlo, že kompostuje, obmedzuje používanie plastových vreciek, dáva prednosť opravám pred vyhadzovaním pokazených vecí a kratšie sa sprchuje. Približne tretina viac používa MHD (35 %), jazdí na bicykli, či chodí peši, snaží sa menej nakupovať (30,56 %), ako tiež používa menej chémie v domácnosti (28 %). Významný počet ľudí uprednostňuje drahšie, ale energeticky úspornejších spotrebiče (35 %), vyhýba sa nápojom v plastových obaloch (26 %), nakupuje nebalené potraviny (21 %), použité odevy a spotrebiče (21,8 %), či nahradilo tradičné chemické čističe za prírodné látky (ocot, sóda bikarbóna – 19 %). Produkty s označením organic, bio, eco nakupuje 10,08 % a biopotraviny 8,96 % Slovákov.

štvrtok 8. februára 2024

EU: Horizont 2020

Program Európskej únie pre výskum a inováciu, ktorý prebiehal od roku 2014 do roku 2020 s rozpočtom takmer 80 miliárd EUR, bol prínosom pre Európanov ďaleko nad rámec toho, čo by sa mohlo dosiahnuť na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Umožnenie rýchlej reakcie na vypuknutie nákazy COVID-19, epidémie eboly a Zika a rozhodujúci príspevok k vede o klíme sú len niekoľkými príkladmi. Každé euro v nákladoch spojených s programom v konečnom dôsledku prinesie občanom EÚ do roku 2040 prínos vo výške päť eur. Toto sú niektoré z kľúčových záverov hodnotenia ex post programu Horizont 2020.

Z programu Horizont 2020 sa počas siedmich rokov financovalo vyše 35 000 projektov, pričom výzvy prilákali viac než milión individuálnych žiadostí zo 177 krajín. Program zohrával kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy a 64,4 % jeho rozpočtu investovalo do trvalo udržateľného rozvoja. Horizont 2020 je spolu so svojím predchodcom 7. RP druhým najväčším poskytovateľom klimatológie na svete. V rámci programu sa financovali konkrétne riešenia v rôznych oblastiach, akými sú nová doprava poháňaná vodíkom, mRNA vakcíny, fotonika a mikroelektronika a nanoelektronika. Výsledkom je aj takmer 4 000 patentov a ochranných známok. Podnietil tiež pozoruhodný dodatočný rast zamestnanosti o 20 % a 30 % zvýšenie obratu a celkových aktív zúčastnených podnikov v porovnaní s tými, ktoré napriek vysokokvalitným žiadostiam neboli úspešné. Odhaduje sa, že z dlhodobého hľadiska program prispeje k HDP EÚ priemerným ročným nárastom o 15,9 miliardy EUR v celkovej výške 429 miliárd EUR v období rokov 2014 – 2040.

Vedci financovaní z programu Horizont 2020 prispeli k vyše 276 000 partnersky preskúmaným publikáciám. Z programu sa podporilo aj 33 nositeľov Nobelovej ceny. Zohrával kľúčovú úlohu tiež pri diverzifikácii a zlepšovaní zručností a znalostí výskumných pracovníkov. Podporil mobilitu takmer 50 000 výskumných pracovníkov medzi odvetviami a krajinami. Okrem toho program umožnil EÚ rozvíjať a modernizovať rozsiahlu výskumnú infraštruktúru na európskej aj celosvetovej úrovni: vyše 24 000 výskumných pracovníkov a organizácií získalo prístup k týmto infraštruktúram, čím sa rozšírili príležitosti na spoluprácu a vedecký pokrok. V hodnotení sa určili aj oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie:
• širšia účasť,
• ďalšie zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže,
• posilnenie šírenia, využívania a šírenia výsledkov,
• podpora účasti žien a
• posilnenie synergií s inými iniciatívami na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

streda 7. februára 2024

SR: Falzifikáty eura

V roku 2023 bolo na území Slovenskej republiky zadržaných 1 697 kusov falzifikátov eurových bankoviek. Z celkového množstva bolo v hotovostnom peňažnom obehu zadržaných 940 kusov (55,4 %). Počet falzifikátov eurových bankoviek sa podľa Národnej banky Slovenska medziročne zvýšil, ale celkovo konštatuje, že je stabilný a v porovnaní s inými krajinami eurozóny relatívne nízky. Zároveň bolo v minulom roku na Slovensku zadržaných 3 414 kusov falzifikátov eurových mincí, čo je o 32,3 % viac ako v roku 2022. Najväčší podiel tvorili falzifikáty mincí v nominálnej hodnote 2 eurá (93,4 %).

V minulom roku tvorili najväčší podiel falzifikáty nominálnej hodnoty 50 EUR a 100 EUR. Kvalita zadržaných falzifikátov je prevažne dobrá. Napriek uvedenej skutočnosti je možné falzifikáty odhaliť aj bez použitia technických pomôcok, ak sa prijímaniu peňazí venuje dostatočná pozornosť. Falzifikáty sú ľahko rozpoznateľné od pravých bankoviek použitím jednoduchého testu, ktorý spočíva v skúške hmatom – pohľadom – naklonením. Kombináciou týchto krokov je možné spoľahlivo odhaliť falošnú bankovku. Uvedený test aj s názornými ukážkami je opísaný v propagačných materiáloch Eurosystému, takisto na internetovej stránke ECB www.ecb.int a internetových stránkach jednotlivých národných centrálnych bánk Eurosystému.

Všetky falzifikáty eurových mincí na Slovensku boli v roku 2023 zadržané v peňažnom obehu. Z hľadiska kvality vyhotovenia falzifikátov euromincí ide v prevažnej miere o falzifikáty s dobrou a veľmi dobrou technickou úrovňou vyhotovenia. Preto je pre verejnosť pomerne náročné odhaliť falzifikát, najmä ak sa prijímaným minciam nevenuje dostatočná pozornosť. Najdostupnejšou pomôckou na rozpoznanie podozrivých mincí je jednoduchý magnet. Euromince nominálnych hodnôt 1 euro a 2 eurá majú magnetický stred a ich skúšku je možné uskutočniť priložením magnetu k stredu podozrivej mince a následne porovnať úroveň jej magnetizmu s pravou mincou. Dôležité je sledovať tiež celkový vzhľad a farbu podozrivej euromince. Pri eurominciach v nominálnej hodnote 2 eurá je v prípade podozrenia vhodné venovať pozornosť aj nápisu na hrane.

utorok 6. februára 2024

EU: Prevencia rakoviny

Približne 40 % prípadov rakoviny v Európskej únii možno predísť. Napriek tomu podľa novej správy len približne 5 % celkových výdavkov v oblasti zdravia bolo v členských štátoch v roku 2021 určených na prevenciu. Európska komisia predložila odporúčanie na podporu členským štátom v ich úsilí o prevenciu rakoviny pomocou očkovania so zameraním na intenzívnejšie očkovanie dvomi kľúčovými vakcínami proti vírusovým infekciám: ľudskému papilomavírusu (HPV) a vírusu hepatitídy B (HBV), ako aj zlepšenie monitorovania zaočkovanosti.

V snahe eliminovať rakovinu krčka maternice a iné onkologické ochorenia spôsobené HPV, akými sú niektoré druhy rakoviny hlavy a krku a análno-genitálne rakovinové ochorenia sa v európskom pláne na boj proti rakovine členským štátom určil cieľ dosiahnuť do roku 2030 u dievčat 90 % mieru zaočkovanosti proti HPV a výrazne zvýšiť zaočkovanosť u chlapcov. Ďalej je účelom plánu zabezpečiť prístup k očkovaniu proti HBV a zintenzívniť ho, predovšetkým v snahe o prevenciu rakoviny pečene. Tieto vakcíny majú rozhodujúci význam pre ochranu verejného zdravia a podporu odolných systémov zdravotníctva. Odporúčanie zahŕňa súbor opatrení, ktoré členské štáty môžu prijať v snahe zvýšiť mieru zaočkovanosti, a tak zachrániť životy:
• poskytovať bezplatné očkovanie a/alebo úplnú náhradu nákladov naň,
• zabezpečiť jednoduchý prístup k vakcínam, predovšetkým pre cieľové skupiny a vysokorizikové zraniteľné skupiny obyvateľov,
• začleniť imunizáciu proti onkologickým ochoreniam, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, do vnútroštátnych plánov boja proti rakovine,
• posilniť komunikáciu a predovšetkým rodičom, mladým ľuďom a cieľovým skupinám prízvukovať výhody vakcinácie, ako aj bojovať proti misinformáciam a dezinformáciám,
• zlepšiť monitorovanie a podávanie správ o zaočkovanosti, aby bolo možné určiť, kde sú medzery, ktoré treba riešiť,
• stanoviť konkrétnu cieľovú hodnotu zaočkovanosti chlapcov proti HPV,
• najmä v súvislosti s HBV posilňovať národné úsilie zamerané na to, aby sa do roku 2030 dosiahli ciele, ktoré stanovila Svetová zdravotnícka organizácia:
  • o 95 % zaočkovanosť (treťou dávkou) v rámci očkovania proti HBV v detskom veku,
  • o 95 % tehotných žien absolvuje skríning na hepatitídu B,
  • o 95 % novorodencov dostáva včasnú novorodeneckú dávku očkovacej látky proti HBV (do 24 hodín od narodenia) – okrem iného aj vďaka lepším systémom monitorovania vývoja pri dosahovaní týchto cieľov a v prípade potreby aj dostupnej podpore od ECDC,
• zaviesť spoľahlivé elektronické registre očkovania,
• výmena najlepších postupov s ostatnými členskými štátmi na zlepšenie úsilia na vnútroštátnej úrovni.

Komisia takisto zabezpečí model komunikačných kampaní, ktoré bude možno upraviť podľa vnútroštátnych potrieb, aby sa pri nich zohľadnili národné osobitosti. Pomôže aj pri práci na zlepšovaní monitorovania v celej EÚ. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) do konca roku 2024 vypracuje nový prehľad vnútroštátnych mier zaočkovanosti proti HPV a HBV. Zároveň program EU4Health členským štátom pri ich úsilí zvýšiť zaočkovanosť a bojovať proti onkologickým ochoreniam naďalej poskytuje nezanedbateľnú finančnú podporu. V roku 2024 sa odštartuje jednotná akcia vybavená zdrojmi vo výške 20 miliónov eur na podporu členských štátov pri zvyšovaní miery zaočkovanosti proti HPV, ako aj pri boji proti prenosným ochoreniam, ako je hepatitída a HIV/AIDS.

pondelok 5. februára 2024

Radíme: Platby a výbery hotovosti v zahraničí

Cestujete? Dnes už netreba pred každou zahraničnou cestou mimo eurozóny meniť hotovosť, vo väčšine prípadov je najvýhodnejšie využiť platby kartou či výber hotovosti z bankomatu v cudzej mene. Je však potrebné dávať si pozor na rôzne poplatky a špecifiká v rôznych menových kurzoch. Spotrebitelia by nemali zabúdať ani na riziká spojené s výberom konkrétneho bankomatu.

Pred odchodom do zahraničia, kde sa platí inou menou ako eurom, je vhodné si v domácej banke overiť poplatky účtované za výbery, prípadne aj platby uskutočnené v zahraničí a špecifiká pri výmene peňazí s ohľadom na rôzne menové kurzy. Za výber si banky vo viacerých prípadoch účtujú poplatok, ktorý sa môže pohybovať aj v sume niekoľkých eur. Platba kartou uskutočnená u obchodníka v zahraničí je potom u viacerých bánk zadarmo, u iných zaplatíte menší poplatok. „Na spotrebiteľa však pri výberoch i platbách v cudzích menách čaká pasca označovaná skratkou DCC (Dynamic currency conversion), ktorá spotrebiteľovi síce garantuje pevne stanovený výmenný kurz, ten ale úplne ľubovoľne určuje obchodník, prípadne prevádzkovateľ bankomatu,“ vysvetľuje Eduarda Hekšová. Platobný terminál či bankomat zákazníkovi ponúkne, či chce uskutočniť platbu v miestnej mene alebo už prepočítanú na eurá. Zákazníci často intuitívne vyberajú platbu práve v eurách, čo je ale pre nich nevýhodné. Naopak, ak zvolia platbu v cudzej mene, výmenný prepočet vykoná tuzemská banka vo väčšine prípadov za výhodnejších podmienok. Pozor, je potrebné všímať si aj iné poplatky, ktoré účtuje banka či iný prevádzkovateľ bankomatu. Podľa podmienok vydavateľov platobných kariet by však bankomat mal na tento poplatok upozorniť a zákazník by ho mal vopred schváliť, inak transakcia neprebehne. V tomto ohľade možno odporučiť, aby spotrebitelia pozorne čítali zobrazovanú informáciu a, naopak, aby sa v snahe čo najrýchlejšie získať hotovosť neunáhlili.

Opatrnosť sa vyplatí aj pri výbere samotného bankomatu. Overený bankomat je možné vyberať pomocou vyhľadávacích nástrojov či aplikácií vydavateľa platobnej karty. Pomôcť môžu aj recenzie zverejňované v mapových aplikáciách rôznych poskytovateľov. Z dôvodu bezpečnosti sa odporúča vyberať bankomaty, ktoré sú umiestnené na pobočke banky než v rušných uliciach či na pláži. Oplatí sa tiež skontrolovať, či na bankomate nie je niečo neobvyklé, napríklad pridané zariadenie (kamera, čítacie zariadenie), či nie je poškodený alebo nevykazuje známky inej manipulácie. Tuzemské banky sú často súčasťou veľkých medzinárodných skupín, ponúka sa preto možnosť pozrieť sa, či v mieste vášho pobytu nepôsobí banka z rovnakej skupiny ako je tá vaša, čím spotrebitelia môžu ušetriť na niektorých poplatkoch. „Zopakovať si môžeme aj základné bezpečnostné pravidlá – zakrývať číselnú klávesnicu rukou pri zadávaní PIN, uprednostniť bezkontaktné použitie pred fyzickým vložením kar-ty, nenosiť všetky karty a hotovosť na jednom mieste, mať po ruke núdzový kontakt na komunikáciu s bankou. Ten je však vhodné uchovávať oddelene od dokladov a platobných prostriedkov,“ uzatvára Hekšová.

Ak cestujete do Českej republiky a použijete zmenárne, je dobré vedieť, že všetci spotrebitelia sú tam pri výmene peňazí dobre chránení a pre výmenu peňazí platia jasne definované pravidlá. Vo všeobecnosti však v prípade ciest do zahraničia odporúčame vymeniť si peniaze radšej v preverenej zmenárni na Slovensku ako v zahraničnom letovisku. Mnohé meny zoženiete aj v slovenských bankách. Iná situácia je v prípade exotických destinácií, ktorých meny nemusíte v našich bankách nájsť. V takom prípade je lepšie cestovať s americkými dolármi alebo eurami a peniaze si vymeniť na mieste. Zákazník musí poznať kurz vopred a svojím podpisom potvrdiť požadovanú transakciu, teda získať potvrdenie a až potom vydať hotovosť na výmenu. Následne je vhodné si prekontrolovať peniaze, ktoré spotrebiteľ obdrží, teda či obdržal správnu menu v zodpovedajúcej výške. S prevodmi mien či zahraničnými transakciami môžu pomôcť aj už etablované mobilné aplikácie, ktoré umožňujú okamžité prevody mien alebo vydanie virtuálnej elektronickej platobnej karty na konkrétnu platbu.

piatok 2. februára 2024

Pôžičky: Aj na školské potreby a oblečenie

Na pokrytie potrieb svojich detí si niekedy vzalo pôžičku 15 % slovenských rodičov. Spravidla ide o sumy do 2 000 EUR (necelých 5 %) a do 400 EUR (viac ako 4 %). Akým spôsobom slovenskí rodičia finančne pomáhajú svojim deťom zisťoval prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika. Zo zistení prieskumu ďalej vyplynulo, že 3 % slovenských rodičov si kvôli svojim deťom požičali sumu od 2 000 do 4 000 EUR a 2 % od 4 000 do 20 000 EUR. Pôžičky na potreby detí vyhľadávajú hlavne rodičia vo veku 45 až 64 rokov, ktorí hospodária s veľmi napätým rodinným rozpočtom.

Polovica pôžičiek (50 %) na potreby detí sa využije na pokrytie nákladov spojených so štúdiom, t. j. na školné, školské pomôcky, školské podujatia, ubytovanie alebo vzdelávanie v zahraničí. Mnohí rodičia si však požičiavajú aj na oblečenie pre deti (22 %), na vybavenie vlastnej domácnosti detí (15 %) a na spotrebnú elektroniku (17 %), obvykle mobilné telefóny. Až 10 % rodičov, ktorí si vzali pôžičku kvôli deťom, tiež uvádza, že jej účelom bolo splatenie dlhov detí, pričom každý šiesty rodič z tejto skupiny je vo veku 65 rokov alebo starší. „Rodičia v seniorskom veku riskujú, že sa pre takéto pôžičky dostanú do komplikovanej finančnej situácie, často totiž mylne predpokladajú, že ich potomkovia si svoje dlhy budú splácať sami,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová.

Pôžičky kvôli deťom si berú najčastejšie rodičia v Prešovskom kraji, kde ide takmer o štvrtinu rodín (24 %), naopak najmenej v Bratislavskom kraji, kde si niekedy požičala každá desiata rodina, podobne ako v Žilinskom kraji. Kým v Prešovskom kraji sa viac ako tretina takýchto pôžičiek využíva na nákup oblečenia pre deti, v Bratislavskom kraji dve tretiny pôžičiek slúžia na úhradu nákladov spojených so vzdelávaním detí. Pôžičky pre svoje deti si najčastejšie berú rodičia zamestnaní v štátnej správe a sociálnych službách na pokrytie nákladov na obstaranie vlastného bývania, ako aj rodičia pracujúci v priemysle a stavebníctve. Úvery na potreby detí si viac berú ovdovení rodičia. Pritom 14 % pôžičiek rodičov slúži na to, aby pomohli deťom k vlastnému bývaniu a 11 % na úhradu nákladov na liečbu detí. Len minimálne si rodičia požičiavajú na krúžky pre deti (6 %) alebo aby deťom umožnili odcestovať na dovolenku (3 %).

štvrtok 1. februára 2024

EU: Vyššia hospodárska bezpečnosť

Päť iniciatív Európskej komisie majú v čase rastúceho geopolitického napätia a intenzívnych technologických zmien zvýšiť hospodársku bezpečnosť Európskej únie. Cieľom je zároveň podporovať otvorenosť obchodu, investícií a výskumu v prospech hospodárstva EÚ v súlade s Európskou stratégiou hospodárskej bezpečnosti z júna 2023
.

Zámerom prijatých iniciatív je:
• ďalej posilňovať ochranu bezpečnosti a verejného poriadku v EÚ navrhnutím lepšieho preverovania zahraničných investícií smerujúcich do EÚ,
• podporovať diskusie a opatrenia zamerané na väčšiu európsku koordináciu v oblasti kontroly vývozu, a to pri plnom rešpektovaní existujúcich multilaterálnych režimov a výsad členských štátov,
• viesť konzultácie s členskými štátmi a zainteresovanými stranami v snahe identifikovať potenciálne riziká vyplývajúce z odchádzajúcich investícií nasmerovaných do úzkeho okruhu technológií,
• podporovať ďalšie diskusie o lepšej podpore výskumu a vývoja zahŕňajúceho technológie s potenciálom dvojakého použitia,
• navrhnúť Rade, aby odporučila opatrenia zamerané na posilnenie bezpečnosti výskumu na vnútroštátnej a sektorovej úrovni.
Budúce opatrenia EÚ sa budú naďalej opierať o prebiehajúce posudzovanie rizík a strategickú koordináciu s členskými štátmi, ktorej cieľom je zabezpečiť spoločné chápanie rizík, ktorým Európa čelí, a vhodných opatrení.

Možnosti podpory výskumu a vývoja v oblasti technológií s potenciálom dvojakého použitia: Bielou knihou o možnostiach posilnenia podpory výskumu a vývoja technológií s potenciálom dvojakého použitia otvára Európska komisia verejnú konzultáciu. V bielej knihe sa preskúmavajú súčasné relevantné programy financovania EÚ vzhľadom na existujúce a vznikajúce geopolitické výzvy a posudzuje sa, či je táto podpora pre technológie s potenciálom dvojakého použitia primeraná. Následne sú v nej načrtnuté tri možnosti ďalšieho vývoja: 1) pokračovať ďalej na základe súčasnej úpravy; 2) zrušiť výlučné zameranie na civilné aplikácie vo vybraných častiach programu, ktorý nahradí program Horizont Európa a 3) vytvoriť špecializovaný nástroj s osobitným zameraním na výskum a vývoj s potenciálom dvojakého použitia. Verejné orgány, občianska spoločnosť, priemysel a akademická obec sa môžu do otvorenej verejnej konzultácie zapojiť do 30. apríla 2024.

Zvýšenie bezpečnosti výskumu v celej EÚ: V dnešnom zložitom geopolitickom kontexte môžu byť otvorenosť a spolupráca bez hraníc v sektore výskumu a inovácií zneužité a môžu sa zmeniť na zraniteľnosť. Výsledky medzinárodnej spolupráce v oblasti výskumu a inovácií môžu byť použité na vojenské účely v tretích krajinách alebo v rozpore so základnými hodnotami. Vysokoškolské a výskumné inštitúcie môžu podľahnúť zhubnému vplyvu autoritárskych štátov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti predkladá Európska komisia návrh odporúčania Rady, ktoré má pre členské štáty a všeobecne sektor výskumu a inovácií zabezpečiť väčšiu zrozumiteľnosť a poskytnúť im usmernenia a podporu. Opatrenia na úrovni EÚ sú nevyhnutné na to, aby sa zabezpečila konzistentnosť v celej Európe a zabránilo sa uplatneniu spleti rozličných opatrení. Spojením síl na všetkých úrovniach v celej únii môžeme zmierniť riziká ohrozujúce bezpečnosť výskumu a zabezpečiť, aby bola medzinárodná spolupráca v oblasti výskumu a inovácií otvorená aj bezpečná. Celkový prístup k medzinárodnej spolupráci v oblasti výskumu sa riadi zásadou „taká otvorená, ako je len možné, taká uzavretá, ako je potrebné“.

streda 31. januára 2024

Podcasty: Hlavne kratšie a vtipné

Obľúbenosť audio podcastov stúpa. Medzi slovenskými on-line používateľmi ich aktuálne počúva 36 % aspoň raz týždenne (výskum agentúr ResSOLUTION Group a Nielsen, 500 respondentov slovenskej internetovej populácie vo veku 15 a viac rokov). Pri rozklade tohoto čísla vidíme, že 8 % opýtaných sa im venuje denne nebo takmer denne, 16 % 2–3krát do týždňa a 12 % raz za týždeň. V porovnaní s výsledkami podobného prieskumu realizovaného v Českej republike vyplýva, že Slováci sú silnejšími poslucháčmi podcastov než Česi: v ČR si ich v rovnakej frekvencii aktuálne púšťa 22 % on-line používateľov.

Vo väčšej miere sa ich počúvaniu (vo frekvencii aspoň raz za týždeň) venujú muži a taktiež mladší respondenti. Takmer dve pätiny respondentov v súčasnosti počúva podcasty menej často než raz za týždeň (13 % aspoň raz za mesiac a štvrtina ešte menej často) a štvrtina ich zatiaľ nepočúva vôbec. Zvyčajné prostredie počúvania podcastov je v ČR aj SR porovnateľné: vedie domov, konkrétnejšie pri relaxovaní alebo pred spaním uviedlo 52 % Slovákov a 47 % Čechov. Viac než dve pätiny slovenských poslucháčov (a viac než tretina českých) potom počúva podcasty ako kulisu pri domácich prácach (upratovanie, varenie apod.). U žien je počúvanie pri činnostiach v domácnosti porovnateľne bežné ako počúvanie pri relaxovaní a u najmladšej vekovej skupiny dokonca upratovanie apod. vedú, zatiaľčo u mužov a starších respondentov naopak jasne víťazí relax. Tretím najspomínanejším miestom na počúvanie sú v oboch skúmaných krajinách cesty a rôzne presuny (napr. MHD alebo v aute), kde podcasty počúva štvrtina slovenských, resp. 27 % českých poslucháčov. Frekventovanejší je tento spôsob počúvania u mladších ročníkov.

Najobľúbenejšie témy podcastov sa v ČR a SR líšia. U nás aktuálne patria medzi najobľúbenejšie humorné či komediálne podcasty, ďalej rozhovory s osobnosťami a skutočné príbehy (zahrňujúce napr. zločiny, ktoré sa stali apod.). Preferencie sa ale líšia v rôznych sociodemografických skupinách. Napríklad muži majú na prvom mieste humorné či komediálne podcasty, ženy najradšej počúvajú rozhovory s osobnosťami. U vekových skupín je možné vypozorovať zaujímavú tendenciu, napríklad pri podcastových rozhovoroch, ktoré sú preferovanejšie s vyšším vekom respondentov aj s vyšším dosiahnutým vzdelaním. Respondenti nad 35 rokov veku majú tiež silnejší záujem o spravodajstvo než mladí. Opačnú tendenciu sledujeme pri skutočných príbehoch, ktorých obľuba naopak rastie u mladších respondentov. Mladí vo väčšej miere preferujú ešte vedecké/technické podcasty.

Zo spôsobov počúvania aktuálne vedie web, ktorý využíva 57 % opýtaných. Cez mobilné aplikácie si podcasty púšťa 46 %. A zatiaľčo aplikácie sú bežnejšie u mladších respondentov (v skupine 15–34 rokov ich využíva 57 % z nich), tendencia počúvania on-line cez web naopak rastie mierne s vekom. Epizódy na počúvanie off-line dnes sťahuje len zlomok opýtaných poslucháčov podcastov 9 %. Zaujímavou témou je taktiež preferovaná dĺžka podcastov. Väčšina (presne 62 %) slovenských poslucháčov dáva prednosť podcastom, ktoré majú do pol hodiny – a obdobný záver priniesla táto otázka aj v Česku. Číslo presnejšie tvorí 30 % poslucháčov, ktorí majú najradšej, keď epizódy neprekročia 15 minút (výraznejšia je táto preferencia medzi staršími respondentmi), a 32 % uprednostňuje dĺžku medzi 16 a 30 minútami. Dlhšie epizódy má radšej 30 % poslucháčov. Preferenciu ohľadom dĺžky aktuálne nemá 8 % opýtaných.