piatok 26. februára 2021

Aktuálne: Medzinárodný deň zriedkavých chorôb

Posledný februárový deň patrí aj tento rok zriedkavým chorobám. Medzinárodný deň zriedkavých chorôb (Rare Disease Day) má všetkým pripomenúť, že zdravie je krehké. 

Aktuálne rozlišujeme 6.000 až 8.000 rôznych zriedkavých ochorení. Celkovo postihujú približne 27 až 36 miliónov ľudí v Európskej únii, len na Slovensku odhadujeme približne 300.000 zriedkavých pacientov. Málokto vie, že až 72 % percent zriedkavých chorôb je genetického pôvodu a 70 % postihuje deti, naopak 20 % sa prejaví až v dospelosti. 

Na Slovensku má aj trpkú príchuť nezosúladenie slovenskej a európskej legislatívy o zriedkavých chorobách. A tak napriek veľkému počtu ľudí so zriedkavými chorobami sú pacienti odkázaní na výnimky nielen v zdravotnom a sociálnom systéme, ale aj pri vzdelávaní. Pacientom so zriedkavými ochoreniami pomáhajú pacientske organizácie, 23 z nich združuje Slovenská aliancia zriedkavých chorôb. 

EU: Predĺženie roamingu

Európska komisia navrhla nové nariadenie o roamingu, aby mohli občania pri cestovaní v EÚ naďalej využívať roaming bez dodatočných poplatkov. Novým nariadením sa predĺži platnosť súčasných pravidiel, ktorá končí v roku 2022, o ďalších 10 rokov. 
 
Spotrebitelia tak budú mať napríklad v zahraničí nárok na rovnako kvalitné a rýchle mobilné sieťové pripojenie ako doma, ak sú k dispozícii rovnocenné siete. Nové pravidlá zabezpečia aj efektívny prístup k tiesňovým službám vrátane lepšej informovanosti o alternatívnych prostriedkov pre ľudí so zdravotným postihnutím a zvýšia informovanosť spotrebiteľov o možných poplatkoch za využívanie služieb s pridanou hodnotou v rámci roamingu.

Podľa nového prieskumu Eurobarometra polovica Európanov s mobilným telefónom cestovala za posledné dva roky do inej krajiny EÚ. Vďaka súčasnému nariadeniu o roamingu boli od 15. júna 2017 zrušené roamingové poplatky v EÚ a odvtedy takmer 170 miliónov občanov využíva bezplatný roaming a výhody nepretržitého pripojenia počas cestovania na jednotnom trhu. Využívanie dátového roamingu sa v lete 2019 v porovnaní s letom pred zrušením roamingových príplatkov (leto 2016) zvýšilo 17-násobne. Rýchly a výrazný nárast roamingovej prevádzky od júna 2017 svedčí o tom, že zrušenie roamingových poplatkov vyvolalo dopyt cestujúcich po mobilných službách vo všetkých 27 členských štátoch EÚ, ako aj na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku. 

Výzva: Pre dištančné vzdelávanie

Učitelia, ktorí učia dištančne, môžu požiadať o navýšenie dátových a hlasových služieb na svojich mobilných číslach. Navýšenie hlasových a dátových služieb bude poskytované do 30. júna 2021.

Zber čísel prebieha na rovnakej webstránke, kde školy vyplňujú tzv. Covid školský semafor. Riaditelia školy po prihlásení svojim identifikátorom EDUID môžu požiadať o aktiváciu hlasových a dátových služieb pre svojich učiteľov. Ide o neobmedzené volania a objem dát minimálne 10 GB. Sú určené pre učiteľov základných a stredných škôl, ktorí učia on-line a nemajú inú možnosť internetového pripojenia.

Spôsob navýšenia dátových a hlasových služieb závisí od technických možností jednotlivých operátorov pôsobiacich na Slovensku – traja automaticky navyšujú dáta a volania k aktuálnemu paušálu používateľa, jeden nahrádza paušál novým s výraznou zľavou.


Upozorňujeme: Nebezpečná forma

Do výstražného systému pre potraviny a krmivá (RASFF) pribudlo nové hlásenie o nebezpečnej forme na pečenie muffinov zelenej farby na 6 ks, značka TEDi, číslo tovaru: 83798001051000000300, krajina pôvodu: Čína.

V tomto výrobku bola laboratórnou analýzou zistená migrácia prchavých organických zložiek (zdraviu škodlivých cyklosiloxánov) nad odporúčaný limit 0,5 % podľa Federal Institute for Risk Assessment (BfR) v Nemecku. Uvedené je v rozpore so Európskou legislatívou o materiáloch a predmetoch určených na styk s potravinami, podľa ktorej musia byť tieto materiály a predmety vyrobené tak, aby za obvyklých alebo predvídateľných podmienok používania ich zložky neprechádzali do potravín v množstve, ktoré by mohlo ohroziť zdravie ľudí.

Na základe výsledku laboratórnej analýzy bolo v Nemecku nariadené stiahnutie predmetného výrobku z trhu. Výrobok sa sťahuje z trhu aj v ostatných členských štátoch (vrátane Slovenskej republiky), kde sa predával v predajniach TEDi, v SR od 12.10.2020 do 16.12.2020. Spotrebiteľom sa odpo, aby tento výrobok nekupovali, už zakúpený výrobok nepoužívali a prípadne ho vrátili späť v mieste predaja.

štvrtok 25. februára 2021

Upozorňujeme: Zlá kvalita ovzdušia

Aktuálne  je v takmer celej Európe zlá kvalita ovzdušia, ktorú na Slovensku spôsobujú najmä prachové častice PM2,5. Upozorňuje na to Inštitút environmentálnej politiky (IEP) aj Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).
 
Prachové častice dokážu podľa IEP preniknúť dýchacím systémom a spôsobiť zdravotné ťažkosti. Tieto malé prachové častice môžu zaniesť na svojom povrchu do pľúc ešte menšie vírusové čiastočky, a tým vysoké koncentrácie znečistenia v ovzduší podporujú aj šírenie nového koronavírusu. Odborníci preto odporúčajú chrániť sa dobre tesniacim rúškom alebo respirátorom, obmedziť pobyt aj fyzické aktivity vonku a skrátiť vetranie obytných miestností. K najcitlivejším skupinám populácie na častice PM10 patria starí ľudia, osoby s ochoreniami dýchacej a srdcovo–cievnej sústavy, alergici a astmatici, veľmi malé deti a tehotné ženy. 

Na Slovensku platí pre Banskú Bystricu, Prešov, okresy Trebišov a Pezinok od štvrtka až do odvolania upozornenie na vznik smogovej situácie pre prachové častice PM10. Príčinami smogovej situácie sú podľa SHMÚ vysoké emisie prachových častíc PM10 z vykurovania pevným palivom a ďalších lokálnych zdrojov, ako aj nepriaznivé rozptylové podmienky v dôsledku polohy v horskej doline a inverzie.


EU: Digitálne pracovné platformy

Európska komisia začína prvú fázu konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi, ako zlepšiť pracovné podmienky ľudí pracujúcich prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem. Práca pre platformy sa v EÚ rýchlo rozvíja v stále väčšom počte podnikateľských odvetví. Môže ponúknuť väčšiu flexibilitu, pracovné príležitosti a dodatočné príjmy, a to aj pre ľudí, ktorí by mohli mať ťažkosti so vstupom na tradičný trh práce. 

Kríza spôsobená koronavírusom urýchlila digitálnu transformáciu a rozšírenie obchodných modelov založených na platformách na vnútornom trhu. Niektoré platformy zohrali dôležitú úlohu pri zabezpečovaní prístupu k službám počas zákazov vychádzania. V dôsledku sanitárnej krízy sa ale zároveň ešte viac zvýraznila zraniteľná situácia ľudí pracujúcich v oblastiach, akým je hospodárstvo založené na platformách, a to z hľadiska vystavenia zdravotným a bezpečnostným rizikám, ako aj obmedzeného prístupu k sociálnej ochrane a dávkam.  K ďalším výzvam súvisiacim s prácou pre platformy patrí jej cezhraničný rozmer a otázka algoritmického riadenia.

Tento vývoj a cezhraničný charakter digitálnych platforiem ešte viac zdôraznili potrebu iniciatívy na úrovni EÚ s cieľom zlepšiť pracovné podmienky ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem. Cieľom tejto prvej fázy konzultácií so sociálnymi partnermi je vyzvať európskych sociálnych partnerov, aby vyjadrili svoje názory na potrebu a smerovanie možných opatrení EÚ na zlepšenie pracovných podmienok v oblasti práce pre platformy. Konzultácia bude prebiehať aspoň šesť týždňov.

Pohľadávky: Čo ovplyvňuje cenu

Ceny, za ktoré inkasné spoločnosti odkupujú pohľadávky po splatnosti závisia od viacerých faktorov. Podľa skúseností expertov skupiny EOS majú jednoznačne najvyššiu pridanú hodnotu pohľadávky, ktoré sú „čerstvé” - maximálne 90 dní po splatnosti. Pri veku pohľadávok do jedného roka sa ešte stále dá hovoriť o vyššej cene; pri dvoj-, trojročných však už ide výraznejšie nadol. 

Značné rozdiely v cenách pohľadávok vytvára aj fakt, že v Česku napríklad majú inak nastavené odpisovanie pohľadávok. Na Slovensku je možné dosiahnuť úplný daňový odpis až po troch rokoch od splatnosti. To veriteľov u nás núti predávať staršie pohľadávky, čo hýbe ich cenou. Ďalším dôležitým faktorom je, že na českom trhu pôsobí silnejšia konkurencia. Naopak v Rusku, kde platí všeobecne zlá vymožiteľnosť, je cena pohľadávok nízka. „Keďže cena vždy závisí od predpokladanej vymožiteľnosti balíka, v rámci porovnania krajín má najväčšiu váhu celková ekonomická situácia krajiny. Ďalej je to tiež legislatíva, ktorá často limituje vymožiteľnosť. V rámci toho ide o ochranu spotrebiteľa, ekonomické súvislosti a dopady postúpenia pohľadávok, komplikácie v súdnych konaniach, konkurzy, exekúcie... No v neposlednom rade spomeniem aj konkurenciu na trhu ako faktor výšky ceny pohľadávok“, hovorí Peter Hetteš.

Podstatné faktory tvorby ceny v prípade kúpy dlhového portfólia:
  • vek pohľadávok,
  • história pohľadávok (čo všetko robil s pohľadávkami veriteľ a či boli pohľadávky riešené inkasnými spoločnosťami, či pripadne už boli zažalované, alebo sú v exekúcii a pod.),
  • výška pohľadávok (vyššie pohľadávky sú horšie vymožiteľné, navyše pribúdajú vyššie náklady na súdne poplatky a pod.),
  • typ odvetvia (napr. pohľadávky z oblasti telekomunikácií sú nižšie vymožiteľné ako pohľadávky bánk),
  • platobná história dlžníkov (ako splácali predmetnú pohľadávku v minulosti pôvodnému veriteľovi – aké sumy v akých obdobiach),
  • výkonnosť podobných portfólií odkúpených v minulosti,
  • kvalita dokumentácie,
  • spôsob zabezpečenia (ručenie, zmenky, uznanie záväzku...),
  • záruky veriteľa, ktoré je ochotný poskytnúť pri postúpení (zmluvné podmienky medzi postupcom a postupníkom) a pod.
Expert EOS KSI Slovensko dopĺňa, že dôležité sú aj informácie napríklad o tom, ako dlho bol dlh oneskorený a kedy bude premlčaný, alebo kde žije neplatič. Čím hodnovernejšia informácia, tým väčšia šanca na určenie kúpnej ceny, ktorá je spravodlivým odrazom pohľadávky a portfólia. Pretože okrem množstva zohráva dôležitú úlohu aj kvalita údajov. Peter Hetteš vysvetlil, že v niektorých krajinách je možné dostať aj sedem telefónnych čísel pre každú pohľadávku: „Neviete, ktoré z nich je aktuálne, kým nevyskúšate všetky a nemáte šťastie. Prihliadať sa musí aj na fakt, že podrobnosti poskytnuté pred desiatimi rokmi, keď bola čerpaná pôžička, už nemusia byť platné."

Práve v čase pandémie je tiež prospešné myslieť na to, či portfólio pohľadávok nepochádza z obdobia krízy. Je potrebné zohľadniť, kedy bola posledná platba skutočne vykonaná, aká je história predajcu a čo sa v tom čase dialo na trhu. Aké je percento platobnej neschopnosti? Nezmenila sa legislatíva? S každou ďalšou otázkou sa profil dlhového portfólia stáva podrobnejším. Avšak, aj ľudský faktor hrá rolu. Pretože každé portfólio rozpráva svoj vlastný príbeh a je úplne jedinečné.

IT: Rast nákladov v zdravotníctve

Od zdravotníckych zariadení sa bude očakávať virtuálna zdravotná starostlivosť, monitorovanie na diaľku či elektronické predpisovanie liekov. Pandémia tiež podnietila záujem o telemedicínu. Prieskumy naznačujú, že vyše 70 % svetovej populácie bude v budúcnosti naďalej používať telemedicínu ako primárny kanál pre prvý kontakt s lekárom. 

Podľa KPMG prieskumu Harvey Nash/ KPMG CIO survey 2020 si až 39 % respondentov zo sektoru zdravotníctva myslí, že zmeny v dôsledku pandémie s nami ostanú nastálo a sú v prospech pacientov. Je to o 10 % opýtaných viac, ako je priemer v ostatných odvetviach. „Aj realita na Slovensku ukázala, že veľká časť starostlivosti o pacienta sa dá preniesť z ambulancie do telemedicíny. Lekári vedia v mnohých prípadoch pomôcť pacientovi aj cez telefón, čím predídu plným čakárňam. Negatívne na tejto zmene je, že počas pandémie v domácej liečbe ostávajú aj pacienti, ktorí by boli za štandarných okolností hospitalizovaní. Aby pacienti vedeli zvládať domácu liečbu, pomohlo by, ak by telefonický kontakt bol doplnený on-line nástrojmi, kde by si pacienti mohli zaznamenávať svoje zdravotné parametre (napríklad teplotu alebo výsledky z oxymetra)“, konštatuje Pavol Adamec.

Náklady na technologické riešenia v zdravotníctve narástli medziročne z dôvodu pandémie o 10 %. Sedem z desiatich opýtaných IT manažérov považuje za preferovanú cestu na poskytovanie služieb automatizáciu. Okrem nej patria medzi prioritné IT investície v zdravotníctve používateľská skúsenosť pacientov, ich zapojenie do procesu, ako aj bezpečnosť a ochrana dát a súkromia. Ani tento sektor neobchádzala v roku 2020 zvýšená miera kybernetických útokov. Ich počet sa v prvej vlne pandémie zvýšil o 35 %, čo je však o 6 % menej ako v ostatných sektoroch. Viac ako osem z desiatich takýchto útokov bolo vo forme phishingu, teda podvodných emailov. Aj v zdravotníctve je preto v oblasti IT najvyšší dopyt po kandidátoch so znalosťou kybernetickej bezpečnosti.

Top talenty do sektoru zdravotníctva podľa prieskumu KPMG priláka štýl vedenia a firemná kultúra, platové podmienky aj možnosti kariérneho rastu a vzdelávania.  Z výsledkov prieskumu tiež vyplynulo, že počas pandémie zaviedli takmer tri štvrtiny firiem zo sektoru zdravotníctva vo svete programy na ochranu duševného zdravia zamestnancov. Odborníci odporúčajú, aby sa vedúci pracovníci nebáli o tejto téme otvorene diskutovať.

streda 24. februára 2021

Aktuálne: Voľný čas v práci

Až 85 % zamestnancov z oblasti IT bezpečnosti sa v pracovnom čase venuje aj voľnočasovým aktivitám. Typicky tieto záľuby zodpovedajú až šiestim [1] hodinám týždenne, čo je o hodinu viac ako u iných zamestnancov vo firme.

Do prieskumu sa zapojilo viac než 5.200 odborníkov z oblasti IT a kybernetickej bezpečnosti na celom svete. Medzi najčastejšie aktivity, ktorým sa bezpečnostní IT pracovníci venovali, patrilo čítanie správ (42 %), sledovanie videí na YouTube (37 %) a pozeranie filmov alebo televíznych seriálov (34 %). Tretina respondentov čítala odbornú literatúru (33 %), alebo cvičila (31 %). Dôvodom týchto prestávok môže byť potreba rozptýliť sa od vysokej pracovnej záťaže, ktorá sa tiež spomínala ako najčastejší dôvod na odchod zo zamestnania v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Tieto zistenia vyplývajú z aktuálnej správy spoločnosti Kaspersky „Managing your IT security team“ (Riadenie vášho IT bezpečnostného tímu). Práca v oblasti kybernetickej bezpečnosti zahŕňa rutinné a opakujúce sa úlohy, čo však ovplyvňuje produktivitu aj motiváciu pracovať. Prechod na prácu z domu rozostrel hranice medzi pracovným a osobným časom, čo môže viesť k situáciám, kedy sú zamestnanci v práci rozptyľovaní.

Okrem toho takmer polovica (46 %) IT zamestnancov v oblasti bezpečnosti verí, že ich kolegovia dali výpoveď z dôvodu vysokej pracovnej záťaže, pričom v prípade zamestnancov naprieč všetkými oddeleniami ide len o 41 %. Aj keď sa môže zdať, že zistenia si, vzhľadom na to, koľko času zamestnanci trávia pri voľnočasových aktivitách, odporujú, tak 48 % zamestnancov vysvetlilo, že rozptýlenie od práce bolo vyvolané potrebou prestávky medzi úlohami, než kvôli nude alebo nedostatku práce. Navyše, pri práci z domu môžu byť niektoré povinnosti a schôdzky naplánované mimo štandardného pracovného času. Počas dlhších pracovných dní je potreba urobiť si prestávku ešte dôležitejšia, aby zamestnanci zostali produktívni aj v prípade predĺženej pracovnej doby. „Nemyslím si, že ide o problém, ak sú zamestnanci rozptýlení od práce. Mala by skôr existovať kontrola nad vykonávaním úloh, nie nad tým, koľko pracovných hodín zamestnanec venuje koníčkom. Takisto môže byť normálne, že ľudia pozerajú videá, pretože môžu poskytnúť informácie na riešenie problémov. Vo všeobecnosti, ak práca, ktorú niekto vykonáva preňho nie je zaujímavá a chýba tam manažovanie úloh, zamestnanec si nájde spôsob, ako robiť niečo iné, a to aj keď pracuje v kancelárii“, hovorí Miroslav Kořen.

Niekoľko odporúčaní, ako riadiť tímy v oblasti IT bezpečnosti:
  • Zabezpečte, aby vo vašej spoločnosti pracoval dostatok bezpečnostných IT odborníkov. Ideálne by na 10 IT odborníkov mal pripadať jeden zamestnanec v oblasti kyberbezpečnosti.
  • V prípade nepretržitej prevádzky Bezpečnostného operačného centra (SOC) by za monitoring malo byť zodpovedných najmenej päť zamestnancov. Zaveďte prácu na zmeny, aby nedošlo k prepracovaniu.
  • Outsourcujte opakujúce sa úlohy v oblasti IT bezpečnosti. Zabezpečíte tak interným zamestnancom viac času, aby sa mohli sústrediť na špecifické požiadavky spoločnosti a ochranu staršej IT infraštruktúry.
  • Zaistite, aby ste zamestnancom dávali rôzne aj neštandardné úlohy, aby nerobili len rutinnú prácu a mohli rozvíjať svoje schopnosti.
[1] Použitá bola stredná hodnota, tzv. medián. Ide o prostrednú hodnotu oddeľujúcu hornú polovicu od dolnej polovice vzorky údajov. Táto metóda bola zvolená preto, aby znázorňovala typickú rutinu, pretože priemerný počet bol výrazne ovplyvnený malou vzorkou, ktorá venovala veľa času svojim záľubám.

EU: Zelená, klimaticky neutrálna a digitálna Európa

Európska komisia navrhla založiť 10 nových európskych partnerstiev medzi Európskou úniou, členskými štátmi a/alebo priemyslom. Cieľom je urýchliť prechod na zelenú, klimaticky neutrálnu a digitálnu Európu a zvýšiť odolnosť a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. 

EÚ poskytne finančné prostriedky vo výške takmer 10 miliárd eur a partneri vyčlenia aspoň rovnakú sumu investícií. Očakáva sa, že tento kombinovaný príspevok zmobilizuje dodatočné investície na podporu dvojakej transformácie a bude mať dlhodobý pozitívny vplyv na zamestnanosť, životné prostredie i spoločnosť. Cieľom navrhovaných inštitucionalizovaných európskych partnerstiev je zlepšiť pripravenosť a reakciu EÚ na infekčné choroby, vyvinúť účinné nízkouhlíkové lietadlá pre čisté letectvo, podporovať využívanie obnoviteľných biosurovín pri výrobe energie, zabezpečiť vedúce postavenie Európy v oblasti digitálnych technológií a infraštruktúr a zvýšiť konkurencieschopnosť železničnej dopravy.

Desať partnerstiev, z ktorých niektoré vychádzajú z existujúcich spoločných podnikov:
  1. Globálne zdravie EDCTP3 (Global Health EDCTP3): toto partnerstvo prinesie nové riešenia na zníženie zaťaženia infekčnými chorobami v subsaharskej Afrike a posilní výskumné kapacity s cieľom pripraviť sa a reagovať na opätovne sa objavujúce infekčné choroby v subsaharskej Afrike a na celom svete. Jeho zámerom je do roku 2030 vyvinúť a zaviesť aspoň dve nové technológie na boj proti infekčným chorobám a na podporu aspoň 100 výskumných ústavov v 30 krajinách s cieľom vyvinúť ďalšie zdravotnícke technológie proti opätovne sa objavujúcim epidémiám.
  2. Iniciatíva Inovatívne zdravie (Innovative Health Initiative): táto iniciatíva pomôže vybudovať celoeurópsky výskumný a inovačný ekosystém v oblasti zdravia, ktorý uľahčí prenos vedeckých poznatkov do konkrétnych inovácií. Bude zahŕňať prevenciu, diagnostiku, liečbu a manažment chorôb. Iniciatíva prispeje k dosiahnutiu cieľov európskeho plánu na boj proti rakovine, Novej priemyselnej stratégie pre Európu a farmaceutickej stratégie pre Európu.
  3. Kľúčové digitálne technológie (Key Digital Technologies): partnerstvo sa zameriava na elektronické súčiastky, ich dizajn, výrobu a integráciu do systémov, ako aj softvér, ktorý riadi ich fungovanie. Hlavným cieľom tohto partnerstva je podporovať digitálnu transformáciu všetkých hospodárskych a spoločenských odvetví a prispievať k cieľom Európskej zelenej dohody, ako aj stimulovať výskum a inovácie smerom k ďalšej generácii mikroprocesorov. Spolu s vyhlásením o európskej iniciatíve týkajúcej sa procesorov a polovodičových technológií, ktoré podpísalo 20 členských štátov, nadchádzajúcou alianciou pre mikroelektroniku a možným novým dôležitým projektom spoločného európskeho záujmu zameraným na prelomové inovácie, o ktorom v súčasnosti diskutujú členské štáty, pomôže toto nové partnerstvo zvýšiť konkurencieschopnosť a technologickú suverenitu Európy. 
  4. Európa a obehové hospodárstvo využívajúce biologické materiály (Circular Bio-based Europe): toto partnerstvo významne prispeje k dosiahnutiu cieľov v oblasti klímy do roku 2030, pripraví pôdu pre klimatickú neutralitu do roku 2050 a zvýši udržateľnosť a obehovosť systémov výroby a spotreby v súlade s Európskou zelenou dohodou. Jeho cieľom je rozvíjať a rozširovať udržateľné získavanie a premenu biomasy na biovýrobky, ako aj podporovať zavádzanie bioinovácií na regionálnej úrovni s aktívnym zapojením miestnych aktérov a s cieľom oživiť vidiecke, pobrežné a okrajové regióny.
  5. Čistý vodík (Clean Hydrogen): toto partnerstvo urýchli rozvoj a zavádzanie európskeho hodnotového reťazca pre čisté vodíkové technológie, čím prispeje k udržateľným, dekarbonizovaným a plne integrovaným energetickým systémom. Spolu s vodíkovou alianciou prispeje k dosiahnutiu cieľov Únie stanovených vo vodíkovej stratégii EÚ pre klimaticky neutrálnu Európu. Partnerstvo sa zameria na výrobu, distribúciu a uskladňovanie čistého vodíka a na dodávateľské odvetvia, ktoré sa ťažko dekarbonizujú, ako sú ťažký priemysel a ťažké úžitkové dopravné aplikácie.
  6. Čisté letectvo (Clean Aviation): týmto partnerstvom sa urýchľuje vývoj a zavádzanie disruptívnych výskumných a inovačných riešení a letecká doprava sa tak dostáva na cestu ku klimatickej neutralite. Cieľom je vyvinúť novú generáciu ultraúčinných nízkouhlíkových lietadiel s novými zdrojmi energie, motormi a systémami, a tak zlepšiť konkurencieschopnosť a zamestnanosť v odvetví letectva, čo bude osobitne dôležité pre oživenie hospodárstva.
  7. Európske železnice (Europe's Rail): toto partnerstvo urýchli vývoj a zavádzanie inovačných technológií, najmä digitálnych a automatizovaných, aby sa dosiahla radikálna transformácia železničného systému a splnili ciele Európskej zelenej dohody. Partnerstvo zlepší konkurencieschopnosť a podporí vedúce postavenie Európy v oblasti technológií v železničnej doprave.
  8. Výskum manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (Single European Sky ATM Research 3): cieľom iniciatívy je urýchliť technologickú transformáciu manažmentu letovej prevádzky v Európe, zosúladiť ho s digitálnym vekom, urobiť z európskeho vzdušného priestoru najefektívnejší a najekologickejší vzdušný priestor vo svete a podporiť konkurencieschopnosť a oživenie európskeho odvetvia letectva po kríze spôsobenej koronavírusom.
  9. Inteligentné siete a služby (Smart Networks and Services): toto partnerstvo podporí technologickú suverenitu inteligentných sietí a služieb v súlade s novou priemyselnou stratégiou pre Európu, novou stratégiou kybernetickej bezpečnosti EÚ a súborom nástrojov 5G. Jeho cieľom je pomôcť riešiť spoločenské výzvy a umožniť digitálnu a ekologickú transformáciu, ako aj podporné technológie, ktoré prispejú k oživeniu hospodárstva. Zároveň umožní európskym aktérom rozvíjať technologické kapacity pre systémy 6G ako základ budúcich digitálnych služieb do roku 2030. 
  10. Metrológia (Metrology): toto partnerstvo je zamerané na urýchlenie celosvetového vedúceho postavenia Európy v metrologickom výskume a vytvorenie autonómnych európskych metrologických sietí zameraných na podporu a stimuláciu nových inovatívnych produktov, reagovanie na spoločenské výzvy a umožnenie účinného navrhovania a vykonávania právnych predpisov a noriem podporujúcich verejné politiky.

Upozorňujeme: Nebezpečné výrobky

Úrad verejného zdravotníctva SR upozorňuje na nebezpečné kozmetické výrobky, ktoré pribudli do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) vo Fínsku a v Nemecku. Produkty sa však môžu predávať aj v iných krajinách. Nebezpečný je tiež bambus-melamínový riad.

Sadá na bielenie zubov Lase Peroxide Flex 6 % Tooth whitening kit značky DMC z Brazílie obsahuje fluorid sodný v koncentrácii 2 percentá, čo je v rozpore s nariadeniami orgánov Európskej únie o kozmetických výrobkoch. Nebezpečný je tiež výrobok na čistenie rúk Handreiniger Citrus Duft. značky LINDA z Nemecka kvôli obsahu olova. Predáva sa cez internet. Problematické sú aj výrobky v troj- až desaťlitrových nádobách s farebnou etiketou a opisom "PURUS - krém na čistenie rúk". Rovnako z dôvodu prítomnosti olova v množstve 150 mg/kg výrobca nariadil stiahnutie výrobkov z trhu aj od spotrebiteľov.

Úrad na svojom webe upozorňuje aj na plastové výrobky obsahujúce bambus alebo iné nepovolené prísady vzhľadom na to, že tieto výrobky (najčastejšie „bambus-melamínové“) nespĺňajú požiadavky európskych predpisov stanovujúcich požiadavky na materiály a predmety určené na styk s potravinami. Výroba, dovoz a distribúcia týchto výrobkov na trh v SR je nelegálna. Ide prevažne o kuchynský a stolový riad, akými sú napríklad opakovane použiteľné taniere, misky a takzvané poháre „to go“.

Novinka: Redistributívna platba

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (MPRV SR) zavádza na Slovensku redistributívnu platbu (RP), na ktorú vyčlenilo 11,1 mil. EUR. Zvýši sa tiež balík peňazí na greening – podpora zelených cieľov (o 7,7 mil. EUR), na viazané priame platby (o 3,9 mil. EUR) a na jednotnú platbu na plochu SAPS (o 3,1 mil. EUR).

V roku 2021 sa MPRV SR rozhodlo podporiť u každého pôdohospodára prvých 28 ha a to tak, že na každý 1 ha zvýši priame platby formou redistribúcie o 50 eur. Je to čiastka, ktorá vystihuje mieru medzi potrebou podporiť malých farmárov a záujmom nespôsobiť doterajším užívateľom pozemkov neprimeraný úbytok pôdy formou rušenia nájomných zmlúv.

RP je priamo naviazaná na jednotnú platbu na plochu. Tá je poskytovaná na základe toho, že obhospodarovatelia pozemkov plnia ustanovenia Nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. Aby vlastník získal túto platbu, nestačí byť iba majiteľom pôdy. Žiadateľ musí spĺňať niekoľko podmienok, a to okrem podmienky obhospodarovania pozemku aj napr. podmienky krížového plnenia, a to v oblasti životného prostredia, zmeny klímy a dobrého poľnohospodárskeho stavu pôdy, verejného zdravia a zdravia zvierat a rastlín a dobrých životných podmienok zvierat.

utorok 23. februára 2021

EU: Prvé výzvy Horizont Európa

Európska komisia predstavila pracovný program Európskej rady pre výskum na rok 2021. Ide o prvý pracovný program v rámci programu Horizont Európa, nového európskeho rámcového programu pre výskum a inovácie na roky 2021 – 2027. Obsahuje tri hlavné výzvy na predkladanie návrhov na akcie v oblasti výskumu na hraniciach poznania v celkovej výške 1,9 miliardy EUR. V rámci celého dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 – 2027 má Európska rada pre výskum dostať z programu Horizont Európa viac ako 16 miliárd EUR, čo v porovnaní s programom Horizont 2020 predstavuje nárast o 22 %.

V rámci novej série súťaží prvou výzvou, ktorá sa má vyhlásiť, sú granty Európskej rady pre výskum pre začínajúcich výskumných pracovníkov, ktoré budú podporovať špičkových výskumných pracovníkov pri tvorbe vlastného nezávislého výskumného tímu alebo programu. Výzva sa vyhlási 25. februára s rozpočtom 619 miliónov EUR a termínom 8. apríla. Ďalšie grantové súťaže budú nasledovať v súlade s harmonogramom pracovného programu: dňa 11. marca sa otvorí výzva na granty pre stredne pokročilých výskumných pracovníkov, ktorí konsolidujú vlastný nezávislý výskumný tím alebo program, s rozpočtom vo výške 633 miliónov EUR. Žiadosti je možné predkladať do 20. apríla. A nakoniec Európska rada pre výskum vyhlási 20. mája výzvu na predkladanie žiadostí o granty pre pokročilých výskumných pracovníkov s rozpočtom 626 miliónov EUR a termínom 31. augusta.

Vzhľadom na prechod na nový rámcový program nie sú v rámci pracovného programu na rok 2021 k dispozícii granty na podporu synergie. Udeľovanie grantov na podporu synergie sa pravdepodobne obnoví v rámci pracovného programu na rok 2022. Grant na overenie koncepcie v súčasnosti reviduje vedecká rada, riadiaci orgán Európskej rady pre výskum, a preto sa nenachádza ani v tomto pracovnom programe. Pracovný program na rok 2021 sa vzťahuje aj na ďalšie akcie a verejné obstarávanie, aby vedecká rada mohla plniť svoje povinnosti a vykonávať mandát vrátane vymenovania nezávislých expertov počas hodnotenia návrhov a prípravy výziev, ako aj na etické preskúmanie a monitorovanie prebiehajúcich projektov. Zahŕňa aj povinnosti vedeckej rady stanoviť celkovú stratégiu Európskej rady pre výskum a monitorovať kvalitu vykonávania programu z vedeckého hľadiska.

Novinka: CovidHelper

Potvrdili vám covid a chcete poradiť s domácou liečbou? Prekonali ste infekciu, ale stále sa necítite zdravo? Po zodpovedaní jednoduchých otázok na novom portáli získate individualizované rady podľa aktuálneho zdravotného stavu.

Na slovenskom internete pribudol CovidHelper s poradenstvom, ako sa vyrovnať s koronavírusom a jeho následkami. Poskytované informácie sú individuálne a založené na vyhodnotení konkrétnych príznakov a problémov každého používateľa. Vychádzajú z oficiálnych odporúčaní medicínskych autorít a z vedeckej literatúry publikovanej na Slovensku, v Českej republike, vo Veľkej Británii a USA.

Získané údaje pomôžu výskumu a medicíne. Dáta budú po anonymizácii (odstránení emailovej adresy respondentov) sprístupnené vedeckým tímom, ktoré prejavia záujem. CovidHelpe ale nenahrádza zdravotnú starostlivosť. Nie je určený pre pacientov v nemocnici. Má však cieľ pomôcť predísť hospitalizácii, prípadne ju odporúča, ak sú pacienti doma v ohrození. 


Trend: „Security as a Service“ porastie na úkor predaja softvéru

Podľa prieskumu medzi poskytovateľmi riadených služieb (MSP) dochádza v oblasti kybernetickej bezpečnosti k dramatickému presunu dopytov zákazníkov od tradičného nákupu softvéru a hardvéru k predplatnému riadených služieb. Prieskum uskutočnil Acronis v spolupráci so spoločnosťou Omdia na konci roku 2020 medzi 244 MSP poskytovateľmi všetkých veľkostí z celého sveta.

Jednou z najväčších výziev, ktorým čelia IT predajcovia v súčasnosti, je rýchlosť zmien – dopyty zákazníkov, využívaných MSP technológii aj organizácie v oblasti ľudských zdrojov. Trend digitalizácie a migrácie na cloud, ktorý pred necelým rokom začala prvá vlna pandémie COVID -19, zďaleka neustáva a podľa výsledkov prieskumu je možné predpokladať, že bude pokračovať aj v ďalších niekoľkých rokoch.

Hlavné zistenia zahŕňajú:
  • Od začiatku roka 2020 zaznamenali MSP poskytovatelia najväčší záujem zákazníkov o podporu vzdialených pracovníkov, služby kybernetickej bezpečnosti, podporu digitálnej transformácie
  • a migráciu do cloudu.
  • MSP očakávajú, že v nasledujúcich dvoch rokoch vzrastie ich obrat v segmente riadených služieb IT 
  • bezpečnosti v priemere o 89 %, cloudových riadených služieb o 51 %, pričom poklesne obrat z predaja softvéru o 20 % a hardvéru o 63 %.
  • MSP plánujú v tomto roku posilniť svoju ponuku o služby ochrany proti zero-day hrozbám (18 % respondentov), zabezpečenie koncových staníc nad rámec antivírusu (17 %) a detekciu malvéru na
  • báze AI (14 %).
  • V oblasti zálohovania chcú MSP vylepšiť svoje ponuky o anti-ransomvérovú ochranu (24 %), obnovu do odlišných prostredí (15 %) a rýchle RTO a RPO platformy (13 %).
  • K najdôležitejším zálohovacím funkciám podľa MSP patrí v súčasnosti ochrana proti ransomvéru a
  • zálohovanie SaaS riešení (typicky Office 365).
„Aj na Slovensku registrujeme rýchlo rastúci záujem našich partnerov o poskytovanie riadených služieb
v oblasti kybernetickej bezpečnosti. de o pomerne veľký posun – zatiaľ čo ešte pred tromi rokmi sa väčšina IT predajcov dívala na cloud ako na raritu, dnes naši partneri nehovoria takmer o ničom inom. Vďaka platforme Acronis Cyber Protect Cloud majú možnosť uspokojiť dramaticky rastúce nároky svojich zákazníkov a navyše rýchlejšie prejsť od tradičného modelu softvérového predaja k finančne
stabilnejšiemu modelu predaja služieb“, uviedol Štěpán Bínek. 

Aktuálne: Takmer tretina slovenských domácností nemá úspory

Viac než dve tretiny (69 %) slovenských domácností myslí na nečakané výdavky či horšiu ekonomickú situáciu a sporia. Najčastejšie majú našetrenú sumu presahujúcu mesačný príjem až do výšky trojmesačného príjmu (29 %), každá šiesta domácnosť (17 %) má úspory vo výške trojmesačného až šesťmesačného príjmu a viac než osmina domácností (13 %) má úspory vo výške šesťmesačného až ročného príjmu. 

Prieskum, ktorý pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), vypracovala agentúra STEM/MARK, tiež ukazuje, že takmer každá siedma (15 %) domácnosť vystačí s úsporami dlhšie než jeden rok (z toho viac než 5 % dokonca dlhšie než 3 roky). Porovnanie s podobným prieskumom z roku 2018 ukazuje, že na jednej strane má dnes viac slovenských domácností vyššie úspory, než je ich mesačný príjem – až do výšky trojmesačného príjmu (21 % v roku 2018) a až do výšky trojmesačného až šesťmesačného príjmu (15 % v roku 2018), na druhej strane však výrazne pribudlo domácností s úsporami len do výšky mesačného príjmu (12 % v roku 2018, 26 % v roku 2020). „Rast počtu slovenských domácností, ktoré majú úspory len do výšky mesačného príjmu, môže z hľadiska nielen nečakaných, ale aj pravidelných výdavkov viesť k problematickej finančnej situácii. Ľudia bez úspor alebo s úsporami do výšky mesačného príjmu by mali obmedziť náklady a premýšľať nad tým, ako zohnať ďalší zdroj príjmov, či ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. Ak sú už v situácii, keď nezvládajú splácať svoje záväzky, základom je vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti“, hovorí Jaroslava Palendalová.

Pozitívnym trendom je, že najčastejšie sporia študenti, ktorí majú väčšinou úspory do výšky svojho trojmesačného príjmu. Prieskum ukázal, že pravidelne si nejakú finančnú sumu ukladá 85 % študentov. Úspory má tiež 75 % zamestnancov so zmluvou na dobu neurčitú a z úplne pochopiteľných dôvodov dokáže šetriť len 36 % nezamestnaných respondentov. „Najčastejšie sporia ľudia pracujúci v oblasti finančných služieb a pracovníci z verejného sektora. Úspory na najdlhšie obdobie majú IT pracovníci, až 41 % si s úsporami vystačí na viac než jeden rok (z toho viac než 12 % dokonca na dlhšie než 3 roky). Okrem študentov a zamestnancov majú úspory aj viac než tri pätiny slovenských penzistov“, dodala Jaroslava Palendalová.

pondelok 22. februára 2021

SR: Vývoj zamestnanosti

V januári 2021 dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny 7,81 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mierne vzrástla o 0,24 p. b. (v decembri 2020 7,57 %). Medziročný nárast je na úrovni 2,83 p. b. (január 2020: 4,98 %).

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola v januári 2021 na úrovni 8,50 %. Medzimesačne, v porovnaní s decembrom 2020, vzrástla o 0,20 p. b. Úrady práce evidovali celkovo 232 839 ľudí bez práce, čo je o 5 498 osôb viac ako v decembri 2020. Podľa doby evidencie je až 83 591 uchádzačov evidovaných viac ako 12 mesiacov, čo predstavuje 35,9 % z celkového počtu nezamestnaných.

Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce dosiahol 213.881 osôb, čo je v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom nárast o 6.697 osôb. Celkovo bolo v januári 2021 z evidencie vyradených 13.409 uchádzačov o zamestnanie, z toho 17 pre nespoluprácu a ďalších 1.364 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).

Na trhu práce sa v januári 2021 uplatnilo vyše 12.000 nezamestnaných, čo je o 6.107 osôb viac ako v apríli 2020 počas prvej vlny pandémie. Najviac ľudí si počas januára 2021 našlo uplatnenie v oblasti priemyselnej výroby, a to až 2.458 osôb. Druhou najčastejšou oblasťou, v ktorej si našlo prácu 1.214 osôb, boli administratívne služby. Vo veľkoobchode a maloobchode sa v januári 2021 uplatnilo 1.190 ľudí.

V januári 2021 úrady práce evidovali 63.411 voľných pracovných miest. Najviac voľných pozícií bolo v Bratislavskom kraji, a to 17.890 miest (podiel 28,21 %) a najmenej miest bolo v Košickom kraji 3.143 (podiel 4,96 %). Až 27.415 voľných pracovných miest bolo vhodných pre absolventov. Najčastejšie ponúkali zamestnávatelia voľné pracovné miesta v profesii Operátori a montéri strojov a zariadení (28.136 miest). Druhý najvyšší počet voľných pracovných miest evidovali úrady práce v profesii Kvalifikovaní pracovníci a remeselníci (13.034 miest). Tretiu najžiadanejšiu profesiu zo strany zamestnávateľov tvorili Pomocní a nekvalifikovaní pracovníci (6.612 miest).

EU: Big data

V našom bežnom živote čoraz viac využívame elektronické a digitálne zariadenia. Digitalizácia sa čoraz viac využíva aj vo výrobe. Každý deň sa takto vyprodukuje obrovské množstvo údajov. Podľa odhadov Európskej komisie by mohol globálny objem údajov vzrásť do roku 2025 o 530 % v porovnaní s rokom 2018.

Údaje sú nesmierne dôležité pre európsku digitálnu transformáciu. Napríklad umelá inteligencia, jedna z priorít EÚ, ja založená na dátach. Jej vývoj bude veľmi záležať od toho, ako budeme využívať údaje. Dáta sú aj neoddeliteľnou súčasťou digitálnych služieb, ktoré využívame každý deň a ktoré sa stávajú čoraz dôležitejšou súčasnou našej ekonomiky. Európsky parlament sa preto venuje novej európskej dátovej stratégii. Tá ma zaručiť, aby mali ľudia aj podniky z dát čo najväčší úžitok a aby boli čo najlepšie využité pri hospodárskej obnove a ekologizácii.

Big data alebo veľké dáta označujú zhromaždené súbory údajov, ktoré sú také veľké a zložité, že na ich spracovanie sú potrebné nové technológie, napríklad umelá inteligencia. Pochádzajú z viacerých zdrojov. Často sú rovnakého typu, napríklad údaje GPS z miliónov mobilných telefónov sa používajú na zmierňovanie dopravných zápch. Ale môže to byť aj kombinácia, napríklad zdravotné záznamy o pacientovi a to, ako používa zdravotnú aplikáciu v mobile. Moderné technológie umožňuje, aby sa tieto údaje zhromažďovali veľmi rýchlo, takmer v reálnom čase a analyzovali s cieľom získať nové informácie.

Kde sa berú big data? Produkujú ich ľudia pri používaní mobilných aplikácií, surfovaní na internete vrátane sociálnych sietí, pri on-line nákupoch. Za big data sa považujú aj elektronické údaje o občanoch v štátnej správe. Generujú ich zariadenia a zhromažďujú sa prostredníctvom senzorov. Napríklad inteligentné autá, továrne, satelity pre GPS, satelity zbierajúce údaje o počasí a iné zariadenia napojené na internet vecí.

Big data môžu byť veľmi užitočné vo viacerých oblastiach
Priemysel: Veľké dáta umožňujú spoločnostiam inovovať, a to buď tak, že budú vďaka nim lepšie analyzovať potreby a želania ľudí, alebo ponúknu úplne nových produktov. Osobné údaje sú ústredným prvkom fungovania aplikácií a platforiem, ktoré sa stali dôležitou súčasťou nášho života a hospodárstva. Lepšie využitie priemyselných údajov by mohlo v EÚ priniesť novú vlnu inovácií. Dáta môžu tiež zvýšiť produktivitu a pomôcť znížiť náklady, môžu napríklad pomôcť predpovedať objem predaja alebo potrebu údržby v inteligentných továrňach.
Životné prostredie: Satelitné údaje môžu zlepšiť výskum a pomôcť EÚ znížiť emisie skleníkových plynov a pomôcť pri prevencii a reakcii na prírodné katastrofy, akými sú lesné požiare. Zlepšenie efektívnosti výroby v priemysle by mohlo znížiť emisie aj odpad.
Zdravotná starostlivosť: Analýza veľkých súborov klinických údajov, napríklad anonymizované zdravotné záznamy alebo údaje zadávané pacientmi do aplikácií, môžu umožniť lepšiu diagnostiku, liečbu a vývoj liekov pri súčasnom znížení nákladov.
Poľnohospodárstvo: Farmári môžu pomocou údajov zo satelitov a senzorov lepšie využívať zdroje ako voda alebo slnečné svetlo a prispôsobovať plodiny meniacim sa okolnostiam.
Verejná správa: Údaje a ich pokročilá analýza môžu zvýšiť účinnosť a efektívnosť verejných služieb, ponúknuť služby lepšie prispôsobené občanom a zvýšiť transparentnosť.
Doprava: Veľké dáta zhromaždené z GPS a sociálnych médií môžu pomôcť zmierniť dopravné zápchy. Lepšia regulácia dopravy tiež prispieva k úsporám času a paliva a znižuje emisie CO2.

Poskytovatelia digitálnych služieb majú dnes oveľa viac informácií o svojich používateľoch ako používatelia o nich. Neregulovaná nerovnováha moci môže spôsobiť, že preferencie používateľov a dokonca aj ich slabé stránky budú zneužité na obchodný alebo politický zisk. Aj vysoko cielená reklama vyvoláva obavy z možnej manipulácie, pri ktorej sa využívajú preferencie alebo dokonca slabosti spotrebiteľov.
Automatizované hodnotenia založené na údajoch môžu tiež viesť ku kategorizácii jednotlivcov alebo skupín, kvôli čomu môžu byť vylúčení z výberového pracovného procesu ale zdravotného poistenia.

Brigády: Výrazný pokles

Za ľahkú prácu si budú môcť na Slovensku privyrobiť pokojne aj žiaci na základnej škole. Od marca 2021 začína platiť novela Zákonníka práce, podľa ktorej môžu firmy zamestnať brigádnikov už od 15 rokov. Ako to však aktuálne vyzerá s brigádami na pracovnom trhu Slovenska?

Podľa analýzy portálu Profesia legislatívna zmena prichádza v období, kedy je dostupnosť tohto typu práce výrazne obmedzená. Celkový počet brigádnických ponúk za minulý rok, v ktorých sa hľadali študenti stredných či vysokých škôl, bol 3.584. Oprot roku 2019 ide o pokles až o tretinu. Kým počet brigád klesol v roku 2020 o takmer 34 percent, pri plnom úväzku to bolo necelých 28 percent.

Napriek tomu, že trh práce sa v roku 2021 postupne preberá, na počte brigád pre študentov sa to až tak neprejavuje. Od 1. januára do 14. februára uverejnili firmy zatiaľ 125 takýchto pracovných ponúk. Zamestnávatelia na Slovensku hľadajú mladých brigádnikov najčastejšie na pozície v obchode, administratíve, pomocných prácach, cestovnom ruchu či gastre. Spomedzi brigádnických ponúk, ktoré sú vhodné najmä pre stredoškolských študentov ide najmä o pozície predavačov, pokladníkov, pomocných pracovníkov, anketárov či čašníkov. Pri brigádach, ktoré sú vhodné pre vysokoškolských študentov, môžeme vidieť viac ponúk v administratíve. Prevažujú tu ponuky na administratívnych pracovníkov, asistentov, recepčné, predavačov či HR asistentov. A o aké pozície majú najväčší záujem neplnoletí Slováci od 15 do 17 rokov? Najviac reakcií mladých uchádzačov bolo v obchode, pomocných prácach a v cestovnom ruchu. Najväčší záujem je najmä o voľné miesta predavačov a pokladníkov.

Novinka: Minerál Dobšináit

Slovenskí vedci objavili v okolí Dobšinej nový minerál. Dobšináit má ako holotyp bielu farbu, malá prímes kobaltu spôsobuje jeho svetloružové sfarbenie. Medzinárodná mineralogická asociácia ho schválila za 23. nový minerál nájdený na území Slovenska.

Nový minerál zo Slovenska potvrdila aj chemická analýza elektrónovým mikroanalyzátorom v detašovanom pracovisku Geologického odboru Ústavu vied o Zemi SAV v Banskej Bystrici. Dobšináit je nový člen roselitovej skupiny nerastov s dominantným zastúpením vápnika. Minerály skupiny roselitu patria medzi relatívne vzácne arzeničnany s obsahom vody. Názov dostal podľa miesta jeho prvého opísaného výskytu – mesta Dobšiná s bohatou baníckou históriou.

„Rudné žily v okolí mesta predstavujú najvýznamnejšiu akumuláciu niklu a kobaltu v Západných Karpatoch a Dobšiná v minulosti patrila k najvýznamnejším producentom týchto kovov v Európe. Dobšináit bol nájdený v Zembersko-Tereziánskom žilnom systéme, kde sa vyskytuje spolu s ďalšími sekundárnymi minerálmi, ako je erytrit, pikrofarmakolit a phaunouxit“, vysvetlil Martin Števko z Ústavu vied o Zemi SAV, ktorý sa v spolupráci s kolegami z Národného múzea v Prahe, Masarykovej univerzity a Moravského zemského múzea v Brne a Fyzikálneho ústavu Akadémie vied ČR zaslúžil o nájdenie tohto minerálu.