štvrtok 9. novembra 2023

EU: Nové pravidlá pre azbest

Európsky parlament schválil nové pravidlá na ochranu pracovníkov Európskej únie pred zdravotnými rizikami súvisiacimi s azbestom a na zlepšenie jeho včasného odhaľovania. Azbest je mimoriadne nebezpečný karcinogén, ktorý je problémom v mnohých odvetviach, napr. výstavba, renovácia a hasenie požiarov. Je to zďaleka najväčšia príčina rakoviny súvisiacej s prácou: 78 % prípadov rakoviny z povolania uznaných v členských štátoch EÚ súvisí s vystavením azbestu. Napriek tomu, že všetky formy azbestu sú v EÚ zakázané od roku 2005, azbestové vlákna sú stále prítomné v miliónoch budov a infraštruktúre, pričom v Európe ročne zabije vyše 70 000 ľudí.

Novou smernicou sa zníži limit vystavenia azbestu pri práci, a vyzýva na používanie modernejších a presnejších technológií na zistenie prítomnosti tenkých azbestových vlákien. Cieľom je znížiť vystavenie azbestovým vláknam na najnižšiu možnú úroveň. Limit expozície pri práci (OEL) bude desaťkrát nižší, pretože limitná hodnota sa zníži z 0,1 na 0,01 vlákien azbestu na centimeter kubický (cm³) bez prechodného obdobia. Rada bude musieť toto znenie formálne schváliť pred jeho uverejnením v Úradnom vestníku EÚ a nadobudnutím účinnosti.

Po maximálnom prechodnom období šiestich rokov budú musieť členské štáty prejsť na modernejšie a citlivejšie technológie, ktoré dokážu detekovať vlákna, konkrétne elektrónovú mikroskopiu. Potom budú mať možnosť buď znížiť úroveň azbestu na 0,002 vlákna na cm³ s výnimkou tenkých vlákien, alebo na 0,01 azbestových vlákien na cm³ vrátane tenkých vlákien. Nové pravidlá zahŕňajú aj nové požiadavky na silnejšiu ochranu pracovníkov. Budú musieť nosiť individuálne ochranné a dýchacie prostriedky, oblečenie bude musieť byť bezpečne vyčistené, bude existovať dekontaminačný postup a tiež požiadavky na vysoko kvalitnú odbornú prípravu pracovníkov.




streda 8. novembra 2023

Drony: Chaos na Slovensku

Slovenské štátne inštitúcie nestíhajú podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR reagovať na dynamický technologický vývoj bezpilotných lietadiel. Slovensko je poslednou zo všetkých členských štátov Európskej únie, ktorá neprebrala do národnej legislatívy európske nariadenie o pravidlách a postupoch ich prevádzky. Hrozí nám tak sankčné konanie Európskej komisie. Poslancom parlamentu úrad zároveň odporúča, aby zaviazali rezort hospodárstva spracovať víziu rozvoja modernej a vysoko inovatívnej hospodárskej činnosti, tzv. dronovej ekonomiky.

Drony sú podľa úradu bezpečnostným rizikom z hľadiska prevádzky kritickej infraštruktúry štátu, napr. pre letiská, jadrové elektrárne či vodné zdroje. „Štát napriek tomu, že ešte v roku 2019 identifikoval významné problémy priamo súvisiace s povoľovaním, prevádzkou či kontrolou dronov, len formálne poveril policajný zbor vypracovaním strategického dokumentu, ktorý dodnes nebol rozpracovaný do akčných plánov súvisiacich okrem iného s účinnou ochranou pred neoprávneným používaním bezpilotných lietadiel, sprísnením procesu povoľovania alebo taktiež sankcionovaním za nerešpektovanie jasných pravidiel,“ upozorňuje Ľ. Andrassy. Najzásadnejšia časť z nariadenia Európskej komisie, ktorá na Slovensku chýba, sú registre majiteľov dronov. Aj preto dnes štátne inštitúcie nevedia v prípade akéhokoľvek incidentu s bezpilotnými lietadlami včasne uplatniť princíp objektívnej zodpovednosti. Národný systém je postavený len na osobnej zodpovednosti pilotov. Ak si fyzická osoba nesplní zákonnú povinnosť a nezaregistruje sa, pri súčasnom nastavení kontrolných mechanizmov ju nie je možné identifikovať. 

Problematika dronov je na Slovensku roztrieštená medzi takmer desiatku inštitúcií, ktoré nemajú jedného silného koordinátora a legislatívne je táto agenda upravená vo viacerých zákonoch. Dopravný úrad (DÚ) určuje pravidlá lietania a zabezpečuje skúšky a správu registrov pilotov. Prezídium policajného zboru SR je gestorom prípravy a realizácie Stratégie ochrany, ktorá bola síce schválená vládou v januári 2022, no spracovanie akčných plánov bolo posunuté na február 2024. Rezort dopravy je gestorom pre oblasť legislatívy, teda pre Letecký zákon a súčasťou jeho rozpočtu je financovanie DÚ. Ministerstvo obrany a jeho armádne zložky majú kompetencie na prerušenie činnosti bezpilotných lietadiel a z hľadiska ich technického vybavenia sú jedným z malá subjektov schopných bezodkladne konať v prípade identifikovaného nebezpečenstva. „Ukážkou nekoncepčného nastavenia celého systému je fakt, že našu krajinu v európskej skupine AdCo Drons, ktorá pôsobí pri EK a zastrešuje organizácie a odborníkov z oblasti dronovej problematiky, nás zastupuje Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá odborne a ani technicky nie je prirodzenou štátnou autoritou pre túto oblasť,“ dodal Ľ. Andrassy. 

utorok 7. novembra 2023

AI: Hlavné zásady a kódex správania

Lídri skupiny G7 prijali dohodu o medzinárodných hlavných zásadách umelej inteligencie a dobrovoľnom kódexe správania pre vývojárov umelej inteligencie. Na medzinárodnej úrovni budú dopĺňať právne záväzné pravidlá, ktoré spoluzákonodarcovia Európskej únie v súčasnosti dokončujú v rámci aktu EÚ o umelej inteligencii.

Jedenásť hlavných zásad, ktoré prijali vedúci predstavitelia siedmich krajín a EÚ tvoriacich skupinu G7, poskytuje usmernenia pre inštitúcie, ktoré vyvíjajú, zavádzajú a používajú pokročilé systémy umelej inteligencie, akými sú základné modely a generatívna umelá inteligencia, na podporu bezpečnosti a dôveryhodnosti technológie. Zahŕňajú záväzky zmierňovať riziká a zneužívanie a identifikovať zraniteľné miesta, podporovať zodpovednú výmenu informácií, oznamovanie incidentov a investície do kybernetickej bezpečnosti, ako aj systém označovania, ktorý používateľom umožní identifikovať obsah generovaný umelou inteligenciou.

Hlavné zásady vypracovala Európska únia na základe výsledkov prieskumu zainteresovaných strán spoločne s ostatnými členmi skupiny G7 v rámci tzv. hirošimského procesu umelej inteligencie. Poslúžili ako základ na vypracovanie kódexu správania, ktorý poskytne podrobné a praktické usmernenia organizáciám vyvíjajúcim umelú inteligenciu. Dobrovoľný kódex správania bude podporovať aj zodpovedné riadenie umelej inteligencie na celom svete. Oba dokumenty sa podľa potreby preskúmajú a aktualizujú, a to aj prostredníctvom inkluzívnych konzultácií s viacerými zainteresovanými stranami, aby sa zabezpečilo, že naďalej spĺňajú svoj účel a reagujú na túto rýchlo sa vyvíjajúcu technológiu. Lídri skupiny G7 vyzvali organizácie, ktoré vyvíjajú pokročilé systémy umelej inteligencie, aby sa zaviazali uplatňovať medzinárodný kódex správania. Prví signatári budú oznámení v blízkej budúcnosti.

pondelok 6. novembra 2023

Radíme: Informačné povinnosti podnikateľa

Právo odstúpiť od zmluvy do 14 dní od jej uzavretia už poznáme. Podnikateľ má tiež povinnosť spotrebiteľa o tomto práve informovať. V opačnom prípade sa lehota na odstúpenie od zmluvy môže predĺžiť až o jeden rok. Podľa nedávneho rozsudku Súdneho dvora Európskej únie dokonca v určitých prípadoch spotrebitelia za poskytnutú službu nemusia platiť!

Ide o prípad, kedy nemecký spotrebiteľ uzavrel ústnu zmluvu s podnikateľom mimo jeho obchodných priestorov o rekonštrukcii elektroinštalácie vo svojom dome. Podnikateľ dohodnutú službu dodal a domáhal sa zaplatenia vystavenej faktúry. Spotrebiteľ faktúru neuhradil a namiesto toho odstúpil od zmluvy. Argumentoval pritom tým, že pokiaľ podnikateľ splnil svoj záväzok zo zmluvy skôr, ako uplynula lehota na odstúpenie od zmluvy, idú vynaložené náklady na jeho ťarchu. Súdny dvor EÚ dal v nedávnom rozhodnutí spotrebiteľovi nakoniec za pravdu.

Z rozsudku by sa mohlo zdať, že umožňuje spotrebiteľovi vyhnúť sa plateniu za dodané služby. V čom podnikateľ pochybil? Kedy teda nastane prípad, že spotrebiteľ môže ťažiť z poskytnutej služby bez toho, aby ju musel zaplatiť? Predovšetkým musí ísť o zmluvu o poskytovaní služieb. Ďalej podnikateľ neinformuje spotrebiteľa o jeho práve odstúpiť od zmluvy, začne s plnením služby alebo ju dodá celú ešte skôr než uplynie lehota na odstúpenie od zmluvy bez toho, aby si to spotrebiteľ výslovne vyžiadal a spotrebiteľ od zmluvy v stanovenej lehote odstúpi. „V okamihu, kedy podnikateľ začne s poskytovaním služby ešte pred uplynutím lehoty na odstúpenie bez toho, aby si to spotrebiteľ sám vyžiadal, riskuje, že spotrebiteľ od zmluvy odstúpi, čím budú zmarené náklady, ktoré už vynaložil. Ak podnikateľ nesplnil svoju povinnosť informovať o práve odstúpiť od zmluvy, predlžuje sa navyše štrnásťdňová lehota až o jeden rok, čím podnikateľ dáva spotrebiteľovi vcelku veľkorysý priestor na uplatnenie tohto práva, a teda možnosť, ako získať službu bez platenia“, vysvetľuje Eduarda Hekšová z dTestu.

Hoci sa spor týkal nemeckého spotrebiteľa, práva spotrebiteľov zamerané na ich informovanosť pri uzatváraní zmlúv, rovnako ako právo odstúpiť od zmluvy uzavretej dištančným spôsobom alebo mimo obchodných priestorov, sú plne harmonizované s európskymi predpismi.