utorok 22. októbra 2024

EU: Digitálna konektivita

Druhý pracovný program pre digitálnu časť Nástroja na prepájanie Európy (NPE) Digitalizácia vymedzuje rozsah pôsobnosti a ciele opatrení financovaných Európskou úniou na zlepšenie infraštruktúry digitálnej konektivity. Na tieto opatrenia sa v rokoch 2024 až 2027 poskytnú finančné prostriedky vo výške približne 865 miliónov EUR. Štvrtá výzva v rámci programu Digitálny nástroj na prepájanie Európy bude vyhlásená v nasledujúcich dňoch.

Zlepšenie európskej infraštruktúry konektivity má zásadný význam na dosiahnutie cieľov európskeho digitálneho desaťročia do roku 2030 - prepojenie všetkých občanov a podnikov s 5G a gigabitovým pripojením. Nový digitálny pracovný program NPE bude podporovať opatrenia v týchto oblastiach:
1. Zavádzanie infraštruktúr 5G v Európe, spolufinancovanie rozsiahlych projektov podporujúcich zavádzanie gigabitových a samostatných infraštruktúr 5G, ako aj integráciu edge cloudu a výpočtových kapacít do vertikálnych odvetvových aplikácií ako zdravotníctvo, výroba, doprava a logistika.
2. Zavádzanie a významná modernizácia chrbticových sietí vrátane kvantových komunikačných sietí a podmorských káblov s cieľom zvýšiť výkonnosť, odolnosť a kapacitu sietí pripojiteľnosti v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj medzi EÚ a tretími krajinami.
3. Zavádzanie prevádzkových digitálnych platforiem pre dopravnú alebo energetickú infraštruktúru optimalizáciou využívania energie informačných a komunikačných technológií (IKT) a znížením jej vplyvu na životné prostredie. Tieto operačné digitálne platformy budú vychádzať z existujúcich a vznikajúcich európskych dátových infraštruktúr, cloud computingu a edge computingu a infraštruktúr pripojiteľnosti financovaných z programu Digitálna Európa a programu Horizont Európa a integrovať sa do nich.

Druhý pracovný program NPE v oblasti digitálnych technológií má takisto pomôcť stimulovať konkurencieschopnosť európskeho digitálneho ekosystému s cieľom riešiť kritické geopolitické a geoekonomické výzvy, na ktoré sa okrem iného poukazuje v bielej knihe Ako zvládnuť potreby digitálnej infraštruktúry Európy?. Cieľom NPE – Digitalizácia je takisto zvýšiť kapacitu, bezpečnosť a odolnosť digitálnych chrbticových sietí, najmä podmorských káblov. Okrem toho prispeje k mobilizácii verejných a súkromných zdrojov na riešenie nedostatku investícií, ktorý bráni zavádzaniu vysokovýkonných sietí nevyhnutných na zavádzanie pokročilých technológií občanmi a podnikmi.

pondelok 21. októbra 2024

SR: Verejné nabíjacie stanice

Výstavba verejných nabíjacích staníc pre elektromobily na Slovensku podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu (SEVA) mierne spomalila. Dôvodom je najmä nízky počet elektromobilov na našich cestách, čo znamená aj nižšiu mieru využitia nabíjačiek. Počet verejných nabíjacích bodov ku koncu septembra dosiahol 2 223 konektorov v 884 lokalitách, pričom celkový inštalovaný výkon vzrástol na 107 562 kW. Slovensko sa prvýkrát objavilo v pravidelnom hodnotení pripravenosti jednotlivých krajín na prechod k elektromobilite – tzv. index eReadiness 2024. Z 27 hodnotených krajín je od nás horšia len Južná Afrika. Dôvodom takéhoto hodnotenia však nie je primárne stav rozvoja nabíjacej infraštruktúry.

Spomalenie zaznamenané v poslednom kvartáli veľmi pravdepodobne súvisí aj s prípravami na budovanie nových staníc z Plánu obnovy a odolnosti: „Obidve výzvy pre firmy a samosprávy, spolu v objeme viac ako 16 miliónov eur, sú aktuálne už konečne vo fáze, kedy by sa mohla začať výstavba prvých verejných staníc z týchto zdrojov. Pevne verím, že sa to odrazí na pozitívnych výsledkoch najneskôr v druhom polroku 2025 a opäť sa vrátime k silnejšiemu rastu,“ dodáva Patrik Križanský. Zároveň začala aktívna príprava lokalít na prevádzku rýchlonabíjacích parkov na diaľniciach, čo je absolútna nevyhnutnosť pre pocit komfortu pri jazdách na dlhšie trasy. Slovensko sa zaviazalo, že ich vybudujeme do polovice roka 2026, s výstavbou sú však spojené investície do posilnenia distribučných sústav vo vybraných lokalitách (diaľničných odpočívadlách).

Index eReadiness 2024 od PwC je nástroj na meranie pripravenosti krajín na prechod na elektromobilitu a vypočítava sa na základe 14 kľúčových ukazovateľov, zoskupených do štyroch hlavných kategórií: vládne stimuly, infraštruktúra, ponuka a dopyt. Slovensko by tu mohlo dosiahnuť lepšie výsledky už na budúci rok. Vláda a parlament v rámci balíčka ekonomických zákonov nedávno prijala opatrenie, vďaka ktorému bude využívanie elektromobilov vo firmách výhodnejšie pre zamestnancov aj zamestnávateľov.


piatok 18. októbra 2024

AI: Agenti na predaj auta

Spoločnosť AURES Holdings, prevádzkovateľ siete AAA AUTO a Mototechna, za deväť mesiacov tohto roku predala 83 219 vozidiel, čo je 11 % nárast oproti rovnakému obdobiu roku 2023. V tomto roku predala doteraz tiež viac ako dvojnásobok elektrických áut než za celý rok 2023. Rekordné výsledky boli dosiahnuté aj vďaka plnému nasadeniu technológií umelej inteligencie (AI) po predchádzajúcom niekoľkomesačnom testovaní.

Medziročne výrazne narástol predaj vozidiel s alternatívnymi pohonmi – v skupine sa predaj hybridov zvýšil o 73 %, elektromobilov dokonca o 166 %, aj keď stále z pomerne nízkeho základu. Za 9 mesiacov tohto roka bolo predaných celkom 602 elektromobilov, čo je medziročne viac ako dvojnásobný nárast. Na Slovensku je zatiaľ najväčší záujem o modely Tesla M 3, VW e-Golf, Š. Citigo-e, BMW i3 a VW e-up!

V tomto roku sa zásadným faktorom v raste objemu zobchodovaných vozidiel stalo plné nasadenie nástrojov generatívnej AI na výkupe, v marketingu aj predaji. „Od apríla 2024 sme v AURESE v call centre nasadili agentov s umelou inteligenciou. Tí spracovávajú podnety od zákazníkov, ktorí nám chcú predať svoje vozidlá. Títo AI Agenti úspešne vykúpili viac ako 1 800 vozidiel v celkovej hodnote vyše 21 miliónov eur. V máji sme počet agentov rozšírili a dosiahli vďaka tomu mesačný objem výkupu v hodnote takmer 5 miliónov eur. Len v auguste spracovali AI Agenti viac ako 14 000 dopytov, čím sa vyrovnali výkonnostným ukazovateľom ľudských operátorov call centra. Priemerná doba kontaktu s predávajúcimi sa výrazne skrátila, a to zo 4,5 hodiny na iba 37 minút,“ uviedol Petr Vaněček. Pokiaľ ide o využitie AI v marketingu, AURES ju využíva na tvorbu popisov jednotlivých vozidiel na svojom webe. Popisy vytvorené generatívnou AI sú aktuálne nasadené pri 80 % ponúkaných vozidiel. Celkovo AI vytvorila texty k vyše 43 000 vozidlám. Na tieto účely už AI vygenerovala viac ako deväť miliónov slov.

štvrtok 17. októbra 2024

Inflácia: V septembri 2,6 %

September priniesol na Slovensku veľmi mierny pokles inflácie. Podľa štatistického úradu bol nepatrný nárast cien oproti augustu o 0,1 % dôsledkom najmä zvýšenia poplatkov za vzdelávanie a stravovanie v školských jedálňach. Tie však v septembri kompenzovali nižšie ceny mäsa či pohonných látok. V medziročnom porovnaní celkovú infláciu ovplyvňovali najmä drahšie potraviny a vzdelávanie, ale aj lacnejšie pohonné látky. Pri septembrovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 2,6 % dosiahla jadrová inflácia na Slovensku 2 % a čistá inflácia 1,6 %. Medzimesačne zostala jadrová inflácia a čistá inflácia nezmenená. Spolu za deväť mesiacov roka 2024 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 2,7 %.

Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb na Slovensku v septembri medzimesačne vzrástli v priemere o 0,1 % a medziročne o 2,6 %. V porovnaní s augustom sa ceny zvýšili od 0,1 % do 3,9 %. Najvyššie medzimesačné zvýšenie cien zaznamenalo vzdelávania. V ďalších odboroch – zdravotníctvo, rekreácia a kultúra, ale najmä v odbore doprava – sa ceny medzimesačne znížili. Bez zmeny oproti augustu zostali len celkové priemerné ceny potravín a nealkoholických nápojov, pošty a spojov. Bol to výsledok zlacnenia najmä mäsa a chleba s obilninami. Ich nižšie ceny dokázali vyvážiť medzimesačné zdražovanie v skupine olejov a tukov (o 7,3 %), tu predovšetkým masla (o 9,4 %), a tiež v skupine ovocie. Znížili sa aj ceny nealko nápojov o 0,2 %. Poplatky spojené so stravovaním v školských jedálňach a ceny závodného stravovania vzrástli o 2,5 %, za bývanie a energie o 0,3 %. Obyvatelia si v porovnaní s augustom priplatili najmä za skutočné nájomné (2,6 %), údržbu a opravy obydlia, za vodné, stočné a zber odpadu, ale aj za imputované nájomné. Naopak klesli len ceny pevných palív, pohonných hmôt o 4,4 % a dopravných služieb o 2,1 %, ale aj za organizované zájazdy v závere letnej sezóny.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v septembri úroveň rastu 2,6 %. Medziročne vyššie ceny boli od 0,8 % v odbore bývanie a energie do 10,9 % v odbore vzdelávanie. Lacnejšie ako pred rokom boli iba ceny v odbore doprava. Najvýznamnejší vplyv na vývoj inflácie malo zvyšovanie cien vo vzdelávaní a potravín s nealko nápojmi o 3,1 %. Najviac výsledok ovplyvnili najmä o štvrtinu medziročne drahšie oleje a tuky a mierne zdraženie do 6 % zeleniny, ale aj chleba a obilnín, či mlieka, syrov a vajec. Lacnejšie ako minulý rok sa predávalo iba mäso (o 0,9 %). V odbore bývanie s energiami pretrváva medziročne len minimálne zvýšenie cien o 0,8 %. Rast cien skutočného nájomného, vodného a stočného, údržby a opráv obydlia bol mierne kompenzovaný medziročne nižšími cenami za imputované nájomné a pevné palivá. Významný vplyv na infláciu mal pokles cien v doprave, a to predovšetkým pohonných látok, ktoré boli v septembri medziročne lacnejšie o 13,5 %. Dokázali kompenzovať aj rast cien za dopravné služby (o 14,9 %) a dopravné prostriedky (1,4 %). Súčasne infláciu podporil efekt zvýšenia cien vybraných odborov z predošlých mesiacov, ktorý sa prejavuje vždy celý nasledujúci rok, napríklad drahšie alkoholické nápoje, zdravotnícke výrobky a služby, ako aj vyššie ceny dovolenkových zájazdov, ale tiež rôznych služieb – stravovacích, ubytovacích, kaderníckych, ale aj sociálnych služieb.

streda 16. októbra 2024

Superodpočet: Aj vyše 31 miliónov

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau si za rok 2022 superodpočet uplatnilo 465 subjektov v celkovom objeme takmer 217 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac než 45 miliónov eur. V roku 2021, kedy ešte platila sadzba 200 %, bolo subjektov až 504,0 medziročne sa tak znížil počet o 8 %. Z pohľadu objemu ide až o 25 % pokles, v rekordnom roku 2021 bolo formou superodpočtu uplatnených viac ako 283 miliónov eur s úsporou na dani takmer 60 miliónov eur.

Napriek nižšiemu počtu subjektov takmer 53 % z nich čerpalo superodpočet vyšší ako 100-tisíc eur, z toho 36 superodpočtov bolo miliónových. Týchto 36 subjektov súhrnne realizovalo 345 projektov, za ktoré si uplatnili v daňových priznaniach superodpočet vo výške takmer 145 miliónov, čiže pokryli dve tretiny z celkového objemu superodpočtu. Na čele rebríčka sa aj v roku 2022 ocitli: Slovnaft s viac ako 31 miliónovým superodpočtom, Železiarne Podbrezová s viac ako 22 miliónmi a U. S. Steel Košice s viac ako 12 miliónmi. Veľkú päťku uzatvára spoločnosť Siemens Healthcare s viac ako 12 miliónovým a spoločnosť Siemens s 9 miliónovým objemom. Zaujímavá je aj šiesta priečka s nováčikom, automobilkou PCA Slovakia, ktorá si uplatnila vyše 5 miliónové výdavky na projekty výskumu a vývoja. V pomere k tržbám je však rekordérom firma na siedmej priečke - eseročka rychlotest-covid, ktorá okrem iného zarobila na COVID testovaní a vývoji testov. Atypické je, že objem jej superodpočtu vo výške takmer 3,5 milióna eur dosahuje takmer polovicu úrovne jej tržieb, a to už druhý rok po sebe. Superodpočet si však uplatnila najmä na projekty vývoja softvérov na podporu kryptobúrz, kryptopeňaženiek a automatizácie komunikácie s burzami.

Z pohľadu celkovej daňovej úspory v celej doterajšej histórii superodpočtu, jednoznačne najúspešnejší je U. S. Steel Košice. Za šesť rokov, v ktorých si uplatnil v daňovom priznaní superodpočet, ušetril vďaka nemu na daniach viac ako 30 miliónov eur. Na druhom mieste v celkovej daňovej úspore je eseročka Continental Tires Slovakia s 9 miliónmi za 5 rokov a na treťom Slovnaft s takmer 8,7 miliónmi za dva roky – 2021 a 2022, predtým si totiž superodpočet neuplatňoval. Viac ako polovicu objemu superodpočtu si uplatnili firmy v rukách zahraničných vlastníkov, v roku 2021 to bolo až takmer 63 %. Ide ale o historicky najnižší podiel týchto subjektov na objeme superodpočtu a medziročne mierne kleslo aj ich zastúpenie na počte subjektov – na štvrtinu. V kategórii miliónových superodpočtov je ich však medzi 36 subjektmi až 22 a čerpali spolu viac ako 70 % z celkového objemu miliónových superodpočtov. Akciovky tento raz dosiahli podiel na počte len necelých 15 %, čo je historické minimum. V objeme superodpočtu si však výrazne polepšili, pripadá na ne takmer 40 %, kým v roku 2021 len necelá štvrtina. Mikropodniky do 10 zamestnancov si udržali približne rovnaké zastúpenie – necelých 30 % na počte subjektov. Ich zastúpenie na objeme superodpočtu je prirodzene najnižšie spomedzi veľkostných kategórií, ale zaujímavosťou je, že napriek zníženiu sadzby si v roku 2022 ako jediná veľkostná kategória uplatnili v absolútnych číslach väčší superodpočet ako v roku 2021 (rast z 12 mil. eur na 13,5 mil. eur).

Prvenstvo si zachovala v početnosti aj objeme priemyselná výroba - jej podiel na počte subjektov sa mierne znížil z takmer 40 % na 38,5 % a jej podiel na objeme superodpočtu zasa mierne vzrástol z vyše 64 % na 65,5 %. Jej 179 subjektov si uplatnilo v roku 2022 súhrnne superodpočet 142 miliónov eur. Dominantné je aj jej každoročné zastúpenie v TOP 10: v roku 2022 jej patrí v rebríčku až 8 priečok, v roku 2021 o jednu menej. V početnosti si tento raz nepatrne polepšila IT sekcia a sekcia odborných, vedeckých a technických činností, v objeme uplatneného superodpočtu to platí pre IT sekciu a sekciu obchodu. Hlavná divízia IT sekcie – počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby mala zastúpenie 109 subjektov, ktoré si spoločne uplatnili takmer 35 miliónov eur (16 % podiel), čím sa táto divízia aj objemom čerpaného superodpočtu priblížila najúspešnejšej priemyselnej divízii – výroba a spracovanie kovov. Tej však na rovnaký objem uplatneného superodpočtu stačili traja zástupcovia. V regionálnych štatistikách si v roku 2022 znovu výraznejšie posilnil pozíciu Bratislavský kraj a 40-percentným podielom na počte subjektov získal historicky najvyššie zastúpenie. V objeme uplatneného superodpočtu sa stal ešte dominantnejší – s podielom takmer 47 %, na čom má zásluhu aj TOP čerpateľ roka 2022 - Slovnaft.