piatok 18. septembra 2020

Aktuálne: Európsky týždeň mobility

Európsky týždeň mobility (ETM) upriamuje od 16. do 22. septembra pozornosť na alternatívy trvalo udržateľnej dopravy. Ak sa rozhodneme pre verejnú hromadnú dopravu, pešiu chôdzu či cyklistiku, môžeme znížiť emisie uhlíka, zlepšiť kvalitu ovzdušia a urobiť z mestských častí príjemnejšie miesta pre život.

Do kampane Európsky týždeň mobility sa vlani sa zapojilo celkom až 50 krajín s počtom 3.135 zaregistrovaných samospráv. Stúpajúci počet prihlásených sídel je citeľný aj na Slovensku. V roku 2019 sa do kampane pridalo 58 slovenských miest a obcí, čo je o 4 zaregistrované samosprávy viac ako v roku 2018. 

Témou tohto roku je Čistejšia doprava pre všetkých! Odráža ambiciózne ciele uhlíkovo neutrálneho kontinentu do roku 2050. Viac informácií o účastníkoch a ich aktivitách v rámci ETM na Slovensku nájdete priamo na webstránke podujatia. Vlastné, tematicky ladené fotografie môžete pridať na instagram #europskytyzdenmobility.

COVID-19: Posilnenie kapacít civilnej ochrany EÚ

Európsky parlament vyzval na ďalšie posilnenie mechanizmu civilnej ochrany Európskej únie (EÚ), ktoré by umožnilo efektívnejšie reagovať na núdzové situácie väčšieho rozsahu, akou je súčasná pandémia. Je pripravený začať rokovania s členskými štátmi o konečnom znení nových pravidiel s cieľom zaistiť, aby bol zreformovaný mechanizmus funkčný už v januári 2021.

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany (UCPM) dokázal členským štátom pomôcť pri záchrane životov, podporu vo forme koordinácie a pomoci pri činnostiach v oblasti civilnej ochrany im poskytol aj počas krízy spôsobenej ochorením COVID-19. Obstarávanie zdravotníckeho vybavenia pre vnútroštátne systémy zdravotnej starostlivosti, napríklad pľúcnych ventilátorov, osobných ochranných pomôcok, vakcín, liekov a laboratórneho materiálu, prebiehalo aj prostredníctvom rescEU. Prebiehajúca pandémia však odhalila limity súčasného nastavenia krízového manažmentu EÚ, a to najmä v prípade, že rovnaká núdzová situácia postihne priveľa členských štátov naraz. Poslanci preto presadzujú posilnenie mechanizmu rescEU s cieľom dosiahnuť, aby členské štáty neboli ani v prípade rozsiahlejších núdzových situácií, akou je aj súčasná pandémia, odkázané len na vlastné zdroje alebo dobrovoľnú pomoc ostatných krajín.

Parlament v rámci prebiehajúcich rokovaní s členskými štátmi o budúcom dlhodobom rozpočte a fonde obnovy EÚ podporil návrh Európskej komisie, ktorý počíta s vyčleneným väčšieho objemu financií pre civilnú ochranu EÚ. Poslanci však požadujú výrazné navýšenie prostriedkov určených na pripravenosť na núdzové situácie, z ktorých by sa mali realizovať nákupy nevyhnutných zariadení, materiálu a ďalšieho vybavenia rescEU. Tieto zdroje by následne mali byť využívané na pomoc členským štátom, ktoré vyčerpajú svoje vlastné kapacity. Cieľom tohto opatrenia je zrýchliť a zefektívniť reakciu EÚ na núdzové situácie väčšieho rozsahu či udalosti, ktorých výskyt je zriedkavý no dopady enormné, akou je aj súčasná pandémia ochorenia COVID-19. Parlament tiež v záujme zvýšenia transparentnosti pri využívaní prostriedkov EÚ požaduje jasné rozdelenie financií medzi tri piliere mechanizmu: prevenciu, pripravenosť a reakciu.

V roku 2019 bola vytvorená na úrovni EÚ rezerva operačných kapacít rescEU s cieľom priamo podporiť členské štáty postihnuté katastrofami, ktoré už vyčerpali svoje vnútroštátne zdroje. Hasičské lietadlá či helikoptéry už pomohli členských štátom počas lesných požiarov, povodní, zemetrasení či hurikánov, použité boli aj pri repatriáciách desiatok tisícov občanov EÚ v čase šírenia sa ochorenia COVID-19. Rezerva rescEU tiež členským štátom počas pandémie poskytla pľúcne ventilátory, osobné ochranné pomôcky, liečebné prípravky a laboratórny materiál.

SR: Materiálny nedostatok

Zlé zvládanie svojich výdavkov a materiálny nedostatok pociťuje 15 % Slovákov. Ide o indikátor materiálovej deprivácie, ktorý zverejnil Štatistický úrad. Vývoj za posledné tri roky je pozitívny, jemne však narástol podiel ľudí v závažnej forme nedostatku (deprivácie).

Pri prieskume skúmajúcom tzv. indikátor materiálovej deprivácie Štatistický úrad (ako aj všetky ostatné štatistické inštitúcie v EÚ) skúmajú 9 faktorov, ktoré sú zásadné pre určenie akéhosi minimálneho štandardu domácnosti. Ide napríklad o schopnosť platenia hypotéky, nájomného či nákupov, schopnosť čeliť neočakávaným výdavkom, ale aj o možnosť domácnosti mať práčku, ísť na dovolenku, vlastniť automobil či telefón. Podľa prieskumu viac než tretina Slovákov si nemôže dovoliť týždňovú dovolenku mimo domova a približne tretina nedokáže čeliť neočakávaným výdavkom. Oba tieto indikátory sa však podľa analytikov Slovenskej sporiteľne vyvíjajú  za posledné roky pozitívne. Naopak, viac domácností má (finančný) problém s udržaním primeraného tepla v domácnosti (7,8 %) a bežnými platbami za nákupy, nájom či splátky hypotéky (10, 2 %). 

Výsledné hodnoty pre Slovensko v roku 2019 hovoria, že až 15,2 % ľudí trpí materiálnou depriváciou (pokles o 2 p.b. oproti predchádzajúcemu roku), avšak ľudí trpiacich závažnou depriváciou jemne narástol (o 0,9 p.b. na 7,9 %). Materiálna deprivácia ohrozuje najmä ľudí nad 65 rokov a predovšetkým ženy. Jej závažnej forme sú vystavení predovšetkým mladí do 18 rokov a ženy staršie ako 65 rokov. Aj v tomto ukazovateli môžeme vidieť silné regionálne rozdiely. Vysoko nad ostatnými je Banskobystrický kraj, kde až takmer 26 % obyvateľov bolo v roku 2019 vystavených materiálnej deprivácii. Nasledujú Prešovský (19,5 %) a Košický kraj (17,1 %). Naopak najmenší podiel obyvateľov vystavených nedostatku je v Žilinskom (9,3 %) a Bratislavskom kraji (10,9 %).


štvrtok 17. septembra 2020

SR: Podpora pre výnimočných učiteľov

Nadácia ZSE v druhom ročníku programu Výnimočné školy podporí aj v školskom roku 2020/2021 pedagógov na slovenských školách, ktorí nestratili zápal a majú chuť učiť inak. Takých, pre ktorých sú žiaci partnermi do diskusie a nielen poslucháčmi aktorí chcú byť inšpiráciou nielen pre svojich žiakov ale aj pre ďalších kolegov. 

O podporu Nadácia ZSE z programu Výnimočné školy sa môžu uchádzať učitelia základných a stredných škôl z celého Slovenska. V programe je možné získať finančnú podporu až do výšky 3.000 eur. Nadácia ZSE prerozdelí v programe celkovú sumu 50.000 eur. 

Do programu je možné sa zapojiť predložením projektu prostredníctvom on-line formulára do 20.10.2020. Podrobnejšie informácie o podmienkach programu ako aj príbehy výnimočných učiteľov podporených v minulosti sú k dispozícii na podstránke programe Výnimočné školy.

EU: Zelená dohoda

Poslanci Európskeho parlamentu požadujú väčšiu podporu pri ochrane, obnove a udržateľnom obhospodarovaní lesov, ochrane biodiverzity a zachytávaní uhlíka, ako aj pri uznaní produktivita lesov a ekosystémové služby. Plenárne zasadnutie požaduje záväzné ciele na ochranu a obnovu lesných ekosystémov, najmä primárnych lesov, v súlade s návrhmi stratégie EÚ pre biodiverzitu do roku 2030. 

Poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby navrhla pravidlá náležitej starostlivosti pre finančné inštitúcie, ktoré by zabránili priamym alebo nepriamym súvislostiam finančných subjektov alebo bánk v Európskej únii (EÚ) s odlesňovaním, degradáciou lesov alebo degradáciou prírodných ekosystémov, čo často vedie k porušovaniu ľudských práv pôvodných obyvateľov. Komisia by mala navrhnúť tiež opatrenia na zabezpečenie udržateľných dodávateľských reťazcov pre výrobky a komodity uvádzaných na trh EÚ bez odlesňovania, s osobitným zameraním na boj proti dovážaniu z dovozu. Budúce obchodné a investičné dohody musia navyše obsahovať záväzné ustanovenia zabraňujúce odlesňovaniu. Poslanci požadujú aj posilnenie vonkajšej dimenzie európskej zelenej dohody prostredníctvom spojenectiev a partnerstiev s tretími krajinami s cieľom riešiť otázku zmeny podnebia a straty biodiverzity.

V rokoch 1990 až 2016 sa stratila plocha 1,3 milióna štvorcových kilometrov svetových lesov, čo malo ničivý vplyv na biodiverzitu, podnebie, ľudí a hospodárstvo. Zalesňovanie, pri ktorom sú stromy vysadené v oblasti, ktorá predtým nebola zalesnená, by za určitých podmienok mohlo pomôcť EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050. Novo vysadené lesy však nemôžu nahradiť primárne lesy, ktoré poskytujú viac úložiska oxidu uhličitého a dôležitejšie biotopy ako mladšie a novo vysadené lesy.

slovensko.sk: Aj pre českých občanov

Od 11. septembra 2020 sa českí občania s občianskym preukazom s elektronickým čipom vydaným v Českej republike môžu prihlasovať na Ústrednom portáli verejnej správy (ÚPVS) slovensko.sk a na všetky portály, ktoré prostredníctvom ÚPVS využívajú jednotné prihlásenie (WebSSO). 

Prevádzkovatelia portálov môžu testovať prihlasovanie používateľov z Českej republiky v testovacom prostredí. Povinnosť uznávania zahraničných prostriedkov elektronickej identifikácie vyplýva z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady EÚ č. 910/2014 (Nariadenie eIDAS). Vzájomné uznávanie sa týka on-line služieb, ktoré poskytuje subjekt verejného sektora pre príslušný typ osoby (občan s pobytom, cudzinec s povoleným pobytom alebo cudzinec bez pobytu). 

Rozsah osobných údajov zasielaných z Českej republiky pri prihlásení držiteľa preukazu s čipom (povinný rozsah údajov v zmysle Nariadenia eIDAS):
- súčasné priezvisko (-á),
- súčasné meno (-á),
- dátum narodenia,
- jedinečný identifikátor vytvorený odosielajúcim členským štátom. 

Jedinečný identifikátor zasielaný z Českej republiky nie je rodné číslo, ale špecifický identifikátor v tvare UUID (32-miestny kód). Stotožnenie osôb evidovaných v existujúcich systémoch na základe tohto identifikátora preto nie je v súčasnosti možné. Preto napríklad českí štatutári slovenských firiem nebudú automaticky identifikovaní a pre prístup do schránky firmy môžu využiť postup podľa článku o možnostiach pre zahraničných štatutárov uverejnenom na slovensko.sk 

Voliteľný rozsah údajov:
- miesto narodenia,
- súčasná adresa.