piatok 9. apríla 2021

Trend: Rast konkurzov a reštrukturalizácií

V prvom štvrťroku 2021 bolo na Slovensku vyhlásených celkom 58 konkurzov na majetok dlžníkov – z toho bolo 57 podnikateľských subjektov a 1 politická strana. Povolených bolo 7 reštrukturalizácií. Vyplýva to z údajov spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK).

V porovnaní s predchádzajúcim, štvrtým štvrťrokom minulého roku počet konkurzov narástol o 16 % (z 50 na 58) a počet reštrukturalizácií sa zvýšil až o 250 % (z 2 na 7). V medziročnom porovnaní s prvým štvrťrokom 2020 sa počet konkurzov zvýšil o 18,37 % (zo 49 na 58) a počet reštrukturalizácií klesol o 30 % (z 10 na 7). „Kým počet reštrukturalizácií sa dlhodobo pohybuje v štandardných počtoch, nárast vyhlásených konkurzov v prvom štvrťroku 2021 najviac ovplyvnil marec, keď počet konkurzov vyskočil na 25. Zvýšenie počtu konkurzov sme očakávali, nakoľko skončili opatrenia štátu, ktoré ochraňovali podnikateľské subjekty, ktoré sa dostali do finančných problémov z dôvodu pandemickej situácie pred veriteľmi. Konkurzy sa najviac dotýkajú firiem z veľko- a maloobchodu“,  uvádza analytička Ing. Jana Marková.

V priebehu posledných 12 mesiacov bolo vyhlásených 176 konkurzov, čo je o 27,57 % menej než v predchádzajúcom období s 243 konkurzmi. V období od apríla 2020 do marca 2021 bolo povolených 19 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím s 23 povolenými reštrukturalizáciami o 17,39 % menej. Od roku 2006 do konca marca 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 4.346 konkurzov a bolo povolených 865 reštrukturalizácií právnických osôb - dlžníkov. V marci 2021 bolo vyhlásených 25 konkurzov na majetok právnických osôb, z toho na 1 politickú stranu. V porovnaní s v predchádzajúcim mesiacom (15 konkurzov) je to o 66,67 % viac a v medziročnom porovnaní s marcom 2020 s 18 konkurzmi to predstavuje nárast o 38,89 %. V minulom mesiaci bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 9 konkurzných konaní a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 13 konkurzov. Zároveň bolo začatých 28 nových konkurzných konaní.

V treťom mesiaci tohto roka bola povolená len jedna reštrukturalizácia priemyselného podniku v Banskobystrickom kraji, čo je až o tri štvrtiny menej, než vo februári 2021 so 4 povolenými reštrukturalizáciami. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka počet reštrukturalizácií v marci 2021 klesol o dve tretiny, keď v marci 2020 boli povolené tri reštrukturalizácie. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov bolo v marci 2021 až 24 konkurzov (96 percenta) vyhlásených na majetok právnických osôb podnikateľov, z toho bolo 22 spoločností s ručením obmedzeným a 2 akciové spoločnosti. Do konkurzu sa dostala aj politická strana Vlasť neúspešného prezidentského kandidáta Štefana Harabina – jej podiel na počte vyhlásených konkurzov v marci 2021 predstavuje 4 percentá.

Až 48 percent dlžníkov, ktorí sa v marci dostali do konkurzu, sú právnické osoby bez zamestnancov. Druhú najväčšiu skupinu s 36-percentným podielom predstavujú spoločnosti, ktoré zamestnávali od 10 do 99 pracovníkov. Najväčšími zamestnávateľmi, na ktorých bol v minulom mesiaci vyhlásený konkurz, boli spoločnosti SHARKAM V.I.P. CATERING, s. r. o., z Bratislavy a zamestnanie sprostredkujúca agentúra KŠX s.r.o. z Bardejova. V obidvoch spoločnostiach pracovalo od 26 do 49 zamestnancov. V marci 2021 bolo najviac konkurzov vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava  motorových vozidiel a motocyklov (6), v priemyselnej výrobe (5) a v ubytovacích a stravovacích službách (3). Najviac konkurzov súdy v marci 2021 vyhlásili v Bratislavskom kraji – 8. Najmenej, iba jeden konkurz bol vyhlásený na spoločnosť so sídlom v Trnavskom kraji. Spoločnosť, ktorej bola v marci povolená reštrukturalizácia, pôsobí v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov a sídli v Banskobystrickom kraji.

V analýze spoločnosti sú zahrnutí podnikatelia – právnické a fyzické osoby, ako aj právnické osoby - nepodnikatelia, ktorým bola povolená reštrukturalizácia alebo na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz alebo malý konkurz, vrátane tých dlžníkov, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia, neskôr však bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Do analýzy neboli zahrnutí podnikatelia - fyzické osoby, ktorí svoj úpadok riešia oddlžením, t. j. spôsobom osobného bankrotu, čo im bolo od 1. marca 2017 umožnené novelou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

EU: Digitálna platforma o budúcnosti

Výkonná rada Konferencie o budúcnosti Európy schválila vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy, ktorá umožní občanom z celej Európskej únie zapojiť sa do diskusií o budúcnosti EÚ. Úvodné podujatie konferencie je predbežne naplánované na 9. mája, Deň Európy.

Vďaka novej viacjazyčnej digitálnej platforme budú mať občania zo všetkých kútov Európskej únie od 19. apríla t. r. možnosť vyjadriť svoj názor na akúkoľvek tému, ktorú považujú za dôležitú pre budúcnosť EÚ. Občania tak budú môcť po prvýkrát na úrovni EÚ predložiť svoje nápady, komentovať návrhy iných občanov, ale aj vytvoriť či zúčastniť sa na spoločnom podujatí. Platforma by mala slúžiť ako centrálny digitálny priestor konferencie, miesto, v ktorom sa budú zhromažďovať a vymieňať všetky príspevky, a to aj z lokálnych podujatí, európskych panelových diskusií občanov a plenárnych zasadnutí konferencie.

Kľúčové myšlienky sa budú zhromažďovať a analyzovať prostredníctvom osobitného mechanizmu spätnej väzby tak, aby mohli byť prediskutované v rámci európskych panelových diskusií občanov a plenárnych zasadnutí konferencie. Platforma tiež bude informovať o štruktúre a činnosti konferencie, ako aj o zdrojoch pre organizátorov podujatí, ktorých súčasťou bude aj katalóg kľúčových podujatí umožňujúci propagáciu konkrétnej iniciatívy na lokálnej, regionálnej, štátnej či európskej úrovni. Občanom zas umožní ľahké vyhľadávanie zaujímavých akcií prostredníctvom mapy všetkých podujatí.

Spolu múdrejší: Pol milióna eur na doučovanie

Na prvú fázu projektu Spolu múdrejší je vyčlenených pol milióna eur na doučovanie. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR chce takto podporiť desaťtisíce žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Doučovať sa budú v predmetoch ako matematika, slovenčina, cudzie jazyky, fyzika, chémia či informatika. Celkovo bude v rámci projektu možné odučiť až 435 tisíc žiakohodín.

Projekt Spolu múdrejší je určený na podporu škôl, ktoré budú prostredníctvom kvalitného a dostupného doučovania svojich žiakov, ohrozených školským neúspechom, alebo žiakom, ktorí potrebujú pomoc s učivom, vytvárať podmienky na zlepšovanie ich vedomostí a zručností v poobedňajších hodinách v stanovenom rozsahu. Prihlásilo sa 474 škôl z celého Slovenska, pričom najväčší záujem o účasť eviduje rezort školstva z Košického a z Prešovského kraja, naopak najmenej škôl sa do projektu zapojilo v Trnavskom a Bratislavskom kraji. Ministerstvo školstva našlo vo vlastných zdrojoch finančnú podporu pre 130 škôl či už zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo pre školy, v ktorých je vysoký počet žiakov v hmotnej núdzi. Školy na Slovensku majú ambíciu zrealizovať najmenej 435.000 žiakohodín doučovania.

Približne 3.000 kmeňových, bývalých aj budúcich učiteľov plánuje počas nasledujúcich mesiacov pomáhať zmierňovať dôsledky pandémie doučovaním žiakov. Na projekt Spolu múdrejší v mesiacoch apríl až jún 2021 bude nadväzovať projekt Letné školy 2021, ku ktorému ministerstvo školstva plánuje zverejniť samostatnú výzvu. Prebiehajú tiež aktívne rokovania s partnermi o navýšení objemu financií na doučovanie.

On-line: Výučba a jej problémy

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) je najväčším problémom v dištančnom vzdelávaní detí na 2. stupni základných škôl chýbajúci kolektív. Chýbajúci osobný kontakt so spolužiakmi, kamarátmi, rovesníkmi či osamelosť dieťaťa, označilo za veľký alebo skôr veľký problém až 78 % rodičov. On-line prieskum (vzorka 601 rodičov) ďalej ukázal, že vážnym problémom sú tiež mimoškolské aktivity detí. Zrušené záujmové krúžky, športové aktivity, súťaže a pod. považujú za naliehavý problém tri štvrtiny rodičov. Približne rovnaký podiel z nich (75 %) považuje za veľký alebo skôr veľký problém „vysedávanie“ detí pred počítačom, smartfónom či tabletom.

S deficitmi v socializácií detí úzko súvisí aj problém s chýbajúcim osobným kontaktom s učiteľmi. Jeho naliehavosť si uvedomujú viac ako dve tretiny rodičov (69 %). Takmer rovnaká časť z nich (68 %) považuje za problém aj stratu návykov a zmenu denného režimu dieťaťa - denný návyk chodiť do školy, pravidelnosť vstávania a denných rituálov, plnenie bežných denných povinností a podobne. Pomerne vážnym dôsledkom dištančného vzdelávania sa ukazuje nízka motivácia učiť sa či lenivosť detí. Nechuť k učeniu, odkladanie učenia na neskôr, alebo to, že dieťa vníma túto situáciu ako prázdniny, označilo za veľký alebo skôr veľký problém šesť z desiatich rodičov. „Za vnímaním naliehavosti problémov dištančného vzdelávania rodičmi možno vidieť dva faktory. Prvý z nich je faktor socializácie, ktorý je sýtený takými problémami ako chýbajúci kolektív, absencia mimoškolských aktivít, chýbajúci kontakt s učiteľom a prílišné vysedávanie detí pred počítačom. Druhým je faktor vzdelávania. Ten je naopak sýtený problémami, ktoré súvisia s vnútorným prežívaním vyučovacieho procesu ako je nervozita, nesústredenosť, podráždenosť, problémy s učivom, nízka motivácia učiť sa, lenivosť, únava a prílišná vyťaženosť. Napriek faktu, že ide o vnímanie problémov optikou rodičov a nie samotných detí, možno ich považovať za vážne konzekvencie dištančného vzdelávania“, uvádza analytik Marián Velšic.

Medzi problémy, ktoré sú väčšinou rodičov považované za naliehavé, patria tiež nedostatky vo výučbe cez internet (58 %). Sú to napr. povrchnosť vyučovania, nedostatočne vysvetlenie učiva, krátke hodiny, málo hodín, neprehľadný spôsob zadávania úloh, časový stres, nesystémový prístup a chaos v rozvrhu hodín, neskúsenosť učiteľov s informačnými technológiami, zlá komunikácia a prístup učiteľov a pod. No rodičia si uvedomujú aj zdravotné riziká spojené s dištančným vzdelávaním. Viac ako polovica (57 %) poukazuje na nedostatok pohybu a rôzne zdravotné problémy ich detí. „Prieskum nám zároveň ukazuje, že deti majú nedostatočné zručnosti pre využívanie technológií a bežných komunikačno-kolaboračných nástrojov - len 23 % rodičov nemuselo deťom pomáhať s technickou podporou. To, že tri štvrtiny detí napriek absolvovaniu hodín informatiky nezvládajú základné činnosti pri práci s počítačom, vrátane pripojenia sa na videohovor alebo riešenia jednoduchých problémov typu inštalácia web kamery, považujem za vážne. Aktuálna situácia tak zvýraznila potrebu systematického budovania praktických digitálnych zručností mladej generácie. Tie sú nevyhnutné nielen pre jej budúce uplatnenie, ale aj každodenné praktické fungovanie. Dnes im tieto zručnosti žiaľ chýbajú – a práve to sa snažíme zmeniť v rámci nášho programu digitálneho vzdelávania ENTER”, hovorí Tatiana Švrčková. Na druhej strane, o čosi nižšiu naliehavosť majú problémy priamo súvisiace s učením: nervozita, nesústredenosť, podráždenosť (46 %); problémy s učivom ako nepochopenie učiva, nepochopenie zadaných úloh, neschopnosť samostatne riešiť úlohy, a pod. (44 %); únava či prílišná vyťaženosť, vyplývajúca z množstva úloh, projektov, nedostatku času na oddych, zábavu a pod. (40 %). Naopak, výrazne prevažuje názor (celkovo 72 %), že v dištančnom vzdelávaní nie je zásadný problém zhoršenie výsledkov, resp. známok.

Na strane rodičov je zasa najväčším problémom väčšia záťaž spôsobená potrebou asistencie pri vyučovaní, úlohách, technických problémoch, koordináciou so zamestnaním či výpadkami v zamestnaní. Uvádza ju šesť z desiatich opýtaných. Pre takmer polovicu rodičov je veľkým alebo skôr veľkým problémom zabezpečenie technického vybavenia pre dieťa alebo riešenie problémov s fungovaním techniky (s nízkou rýchlosťou internetu, vypadávaním signálu, s inštaláciou a fungovaním programov na komunikáciu a výučbu). „Rodinám by určite prospelo, keby dostali cielenú podporu od svojej školy – napríklad by vopred mali informácie, ako bude dištančná výuka prebiehať, dostali by manuál s návodmi a požiadavkami na technické parametre používaných zariadení pre digitálne nástroje, ktoré škola v rámci jednotlivých predmetov plánuje využívať a podobne. V spolupráci viacerých firemných a neziskových partnerov sme spustili v minulom roku Program koordinátorov digitálnych kompetencií s ambíciou, aby na školách bol k dispozícii učiteľ, ktorý bude nositeľom know-how a bude podporovať ostatných kolegov v oblasti digitálnych kompetencií a využívania informačných technológií vo vzdelávacom procese. Práve existencia koordinátora na škole, ktorý by metodicky zastrešoval aj realizáciu dištančnej výuky, by mohla pomôcť minimalizovať problémy dištančného vzdelávania a záťaž rodičov v technickej oblasti”, konštatuje Alena Kanabová.

Z ďalších výsledkov:
  • Pätina rodičov (21 %) sa venuje dohľadu nad dištančným vzdelávaním svojho dieťaťa prakticky celý deň, alebo priebežne počas dňa. Ďalších 42 % rodičov má na to vyhradenú časť dňa, napr. keď má dieťa vyučovanie, robí si úlohy, učí sa alebo pripravuje si projekty do školy. Naopak, tretina rodičov (32 %) sa o dištančné vzdelanie stará iba v nevyhnutnom prípade – keď dieťa potrebuje pomoc, a 5 % rodičov priznalo, že svoje dieťa nekontroluje vôbec, lebo sa učí a rieši problémy samostatne.
  • Pedagogická podpora rodičov sa najväčšmi sústreďuje pomoc deťom s výkladom učiva (96 %) a pomoc pri riešení úloh a projektov (95 %). O niečo menej rodičov deti skúša z preberaného učiva (78 %). No táto forma podpory je z hľadiska intenzity častejšia – vždy alebo takmer vždy ju aplikuje 30 % rodičov.
  • Celkovo až 77 % rodičov tvrdí, že v priebehu dištančného vzdelávania boli nútení poskytovať svojmu dieťaťu nejakú formu technickej pomoci – vyriešiť pripojenie na internet, inštalovať rôzne zariadenia (webkamery, reproduktory, tlačiarne, atď.), inštalovať a nastavovať aplikácie, riešiť technické problémy s počítačom, internetom, a pod. Iba necelá štvrtina (23 %) rodičov výraznejšie technické problémy riešiť nemusela.
  • Pomerne pozitívne je zistenie, že takúto technickú pomoc zvládlo až 79 % rodičov samostatne, príp. s manželom/manželkou, príp. s partnerom/partnerkou. Pätina rodičov však musela siahnuť po pomoci niekoho iného. Najväčšia časť z nich (13 %) požiadala o pomoc niekoho z rodiny, známych alebo odborníkov na počítače. Ďalších 7 % požiadalo o pomoc niekoho zo školy (učiteľa/ku, triedneho učiteľa/-ku, riaditeľa/-ku). Iba 1 % rodičov požiadalo o pomoc rodičov z triedy/školy kde chodí ich dieťa.
  • Viac ako polovica rodičov (56 %) musela kúpiť alebo zabezpečiť dieťaťu aj technické vybavenie pre dištančné vzdelávanie – počítač, webkameru, skener, slúchadlá, reproduktory, tlačiareň, wifi router, internetové pripojenie, príp. zvýšiť rýchlosť internetu. Pätina z nich musela kúpiť takmer všetko, a ďalšia vyše tretina musela kúpiť alebo inak zabezpečiť aspoň niektorú z uvedených vecí. Najčastejšie ide o nízko vzdelaných rodičov, manuálne pracujúcich, nezamestnaných a invalidných rodičov, rozvedených, a najmä rodičov zo zle majetkovo a príjmovo zabezpečených domácností. Z regionálneho pohľadu je situácia horšia na východe Slovenska.

štvrtok 8. apríla 2021

Farba: Vplyv aj na predaj automobilov

Hoci rastie podiel metalických lakov a mierne pribúdajú aj extravagantné farby ako zelené alebo oranžové metalízy, väčšina vozidiel je stále v konzervatívnom farebnom spektre. Až 21 % predaných jazdených áut v sieti AAA AUTO bolo v mnohých odtieňoch šedej, 18 % v bielej a 16 % v čiernej (podľa analýzy 90.000 predaných vozidiel na slovenskom trhu za uplynulých 5 rokov).

„Farba vozidla nie je pre väčšinu zákazníkov zásadným faktorom pri výbere vozidla. Zväčša si tak radšej vyberú technicky kvalitné vozidlo bez ohľadu na to, akú má farbu. Farba je dôležitá maximálne pre 10 % motoristov. Pre mnohých to možno bude znieť prekvapivo, ale farbu vozidla riešia častejšie muži ako ženy“, uviedla Karolína Topolová. Aj preto patrí medzi najpredávanejšie farby vozidiel už niekoľko rokov strieborno-sivá (21 %). Na druhom mieste sa posledné dva roky objavuje biela (18 %), ktorá odsunula na tretie miesto čiernu (16 %). Tento trend je potom ďaleko zrejmejší u lacnejších vozidiel, kde vodiči, až na pár výnimiek, riešia len stav vozidla. Maximálne majú dva alebo tri odtiene, ktoré určite nechcú. Pri drahších alebo zánovných autách potom zákazníci častejšie trvajú aj na farbe, ktorú preferujú.

Malá časť zákazníkov, ktorá požaduje extravagantné farby, má obvykle celkom konkrétnu predstavu, z ktorej nechcú ustúpiť. Naopak, napríklad červená bez metalízy je špecifická tým, že ju len málo akceptujú muži a je viac obľúbená u ženského zákazníckeho publika. Ovplyvňuje to aj obdobie predaja vozidla. Rýchlo sa predáva sivá bez metalízy a čierna. Základná modrá sa predáva o 5 dní dlhšie, a to aj napriek tomu, že sú takéto vozidlá lacnejšie. Asi o 10 dní dlhšie sa potom predáva spektrum najčastejších farieb - šedá metalíza, modrá metalíza a biela. Z bežných farieb sa najdlhšie predáva červená bez metalízy, a to o 14 dní dlhšie ako šedá alebo čierna. Všeobecne možno konštatovať, že dlhší čas si svojho majiteľa hľadajú vozidlá, ktoré sú v tzv. základných farbách, alebo naopak vo farbách extravagantných, akými sú zlaté alebo ružové celo-polepy. Zle sa predáva naopak oranžová bez metalízy alebo žltá. S bielou je to niekedy hop a niekedy trop. Na obyčajných autách je to nevýhoda, na luxusných je naopak vyhľadávaná. Veľmi obľúbený odtieň je napríklad aj žltá kurkuma metalíza od Volkswagenu alebo modrá race od Škodovky.

EU: 123 miliónov EUR na boj proti variantom koronavírusu

Európska komisia vyčlenila 123 miliónov EUR z programu Horizont Európa (nový program EÚ pre výskum a inovácie) na výskum variantov koronavírusu. Komisia zároveň vyhlásila nové výzvy, ktoré dopĺňajú predchádzajúce opatrenia zamerané na vývoj liečebných postupov a vakcín prostredníctvom organizovania a vykonávania klinických skúšok s cieľom pokročiť vo vývoji sľubných liečebných prípravkov a vakcín proti vírusu SARS-CoV-2/COVID-19. 

Nové výzvy budú podporovať rozvoj rozsiahlych kohort a sietí v súvislosti s ochorením COVID-19 za hranicami Európy, vytvárať väzby s európskymi iniciatívami, ako aj posilňovať infraštruktúry potrebné na zdieľanie údajov, odborných poznatkov, výskumných zdrojov a odborných služieb medzi výskumnými pracovníkmi a organizáciami. Očakáva sa, že financované projekty:
  • budú vytvárať nové a/alebo rozvíjať existujúce rozsiahle, multicentrické a regionálne alebo mnohonárodné kohorty, a to aj za hranicami Európy, prostredníctvom ktorých by sa mali rýchlo získavať nové poznatky o víruse SARS-CoV-2 a jeho nových variantoch,
  • budú ďalej rozvíjať sľubné liečebné prípravky alebo vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2/COVID-19, v prípade ktorých už bol dokončený predklinický vývoj v klinických štúdiách,
  • budú podporovať výskumné infraštruktúry s cieľom urýchliť zdieľanie údajov a poskytovať rýchlu podporu výskumu a odborné znalosti, aby bolo možné bojovať proti variantom a pripraviť sa na budúce epidémie.
Úspešné konzorciá by mali spolupracovať s inými príslušnými iniciatívami a projektmi na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom maximalizovať synergie a komplementaritu a zabrániť zdvojeniu výskumného úsilia.

Núdzové výzvy sa budú zaoberať krátkodobými až strednodobými hrozbami, ako aj prípravou na budúcnosť. Prispejú k vytvoreniu Úradu EÚ pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA), ktorý EÚ umožní predvídať budúce pandémie a lepšie ich riešiť. Návrhy v rámci týchto výziev možno predkladať od 13. apríla do 6. mája 2021. V súlade so zásadami globálnej reakcie na koronavírus musia byť nové riešenia dostupné a cenovo prijateľné pre všetkých.

Falšovanie: Najčastejšie tonerové kazety

Tím HP pre boj proti falšovaniu a podvodom (ACF) vlani pri zásahoch v regióne EMEA (Európa, Blízky východ a Afrika), v Ázii, Tichomorí a v Amerike skonfiškoval viac ako 4,5 milióna falšovaných výrobkov, dielov a komponentov pre tlač, okrem iného aj veľké množstvo atramentových a tonerových kaziet. Tovar bol zhabaný v období od novembra 2019 do októbra 2020, teda v roku, kedy bol boj proti falšovanému spotrebnému materiálu pre tlač po celom svete z dôvodu pandémie Covidu-19 mimoriadne náročný.

V období opatrení, nedostatku pracovných síl a meniacich sa priorít pri colných kontrolách zločinecké siete pozmenili svoju stratégiu a snažili sa zneužiť meniace sa prostredie vo svoj prospech. Vzhľadom na to, že spotrebitelia aj podniky prešli k nakupovaniu cez internet, intenzívne bol zneužívaný elektronický obchod. Tím HP ACF sa preto musel rýchlo prispôsobiť a nájsť nové metódy, ako svojich zákazníkov pred týmito nelegálnymi internetovými obchodníkmi chrániť. Vďaka tomu bolo z on-line trhovísk stiahnutých 224.000 ponúk falšovaných kaziet. V priebehu roka 2020 tím vykonal vyše 1.700 kontrol zakúpeného tovaru u zákazníka (CDI) a auditov pre ochranu partnerov (CPPA). Pokračovalo aj preškoľovanie a vzdelávanie partnerov v oblasti boja proti falšovaniu prostredníctvom on-line podujatí, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 6.700 zainteresovaných strán, partnerov a zákazníkov z celého sveta.

Glenn Jones, riaditeľ globálneho programu spoločnosti HP na boj proti falšovaniu a podvodom: „V dnešnej dobe zastávajú technológie pri odhaľovaní falšovateľov a boji proti nim dôležitejšiu úlohu než kedykoľvek predtým. Spoločnosť HP pokračuje v hľadaní nových, inovatívnych spôsobov, ako chrániť svojich zákazníkov, a priebežne investuje do nástrojov na monitorovanie online prostredia, využíva na odhaľovanie falšovaných tovarov big data a zdokonaľuje technológie pre dohľadateľnosť pôvodu výrobkov.“

Výsledky tímu pre boj proti falšovaniu a podvodom si v regióne EMEA v roku 2020:
  • Zhabanie jedného milióna kusov falšovaného spotrebného materiálu a stiahnutie viac ako 135.000 podvodných on-line ponúk v rámci celého regiónu.
  • Zamedzenie potenciálneho predaja 54 000 kusov falšovaných tonerov a atramentových kaziet v Nigérii - v roku 2020 v regióne EMEA išlo o najväčší objem zhabaného tovaru.
  • Vydanie viac ako 500 metodických sád, ktoré zamestnancom spoločnosti HP, partnerom aj zákazníkom pomôžu v boji proti falšovanému a podvodnému tovaru.
  • Ďalší rozvoj technológií pre dohľadanie pôvodu tovarov, ktoré napomáhajú v boji proti nezákonnému predaju tlačového spotrebného materiálu. Najčastejšie falšovanou položkou aj naďalej zostávajú tonerové kazety, na ktoré vo finančnom roku 2020 pripadlo viac ako 75 % hodnoty zhabaného tovaru.
Falšovanie je zločin. Nelegálne napodobeniny môžu používateľom spôsobiť rad nepríjemností, ktoré môžu mať za následok problémy s funkčnosťou i spoľahlivosťou. Ak sa tlačiareň pokazí kvôli použitiu falšovaného atramentu alebo tonera, môže to zneplatniť záruku poskytovanú výrobcom.


Trend: Rast cien bytov

Po miernom koncoročnom útlme došlo na Slovensku opäť k rastu cien bytov. Podľa realitného portálu Nehnuteľnosti.sk sa v prvom kvartáli 2021 najvyššie nárasty výnimočne netýkajú hlavného mesta, ale skôr regiónov: cena dvojizbových bytov v centre Košíc vzrástla o 14 %, trojizbové zdraželi o vyše 20 %

Na jeseň minulého roka sa dynamický rast cien bytov spomalil, prvý štvrťrok 2021 však ukázal, že záujem o nové bývanie na Slovensku ešte zďaleka nie je uspokojený. Dopyt po 2-izbových bytoch opäť vytlačil za tri mesiace ich ceny v Žiline (o 4,1 %), Bratislave I (4,4 %), Trenčíne (4,8 %) i Banskej Bystrici (5 %), ale hlavne vo všetkých mestských častiach Košíc. Menšie byty vo východnej metropole zdraželi od Silvestra v priemere o 10,5 % a medziročne o 19 %, najväčšie extrémy však môžeme vidieť v centre Košíc. Za 2-izbový byt tam dnes záujemca zaplatí priemerne 128 tisíc eur, čo je o 14,3 % viac ako pred štvrťrokom a o 25,5 % viac ako pred rokom. „Situácia na realitnom trhu v Košiciach svedčí o akútnom nedostatku bytov vo všetkých segmentoch. Cena trojizbových bytov sa v centre Košíc za prvý kvartál zvýšila tiež, o 20,6 %, a mierne tam vzrástli aj nájmy, napriek tomu, že na celom Slovensku už niekoľko mesiacov klesajú“, dodáva analytik Michal Pružinský.

Segment 3-izbových bytov bol v prvom kvartáli tohto roka celkovo ustálený. Okrem častí Košice I, Žiliny, bratislavského Ružinova a Nového Mesta ich ceny rástli len minimálne, v Prešove a časti Košice III dokonca klesli. Nebol o ne taký záujem ako o štartovacie bývanie pre mladé páry či investičné menšie byty, čo potvrdzujú aj medziročný rozdiel ceny 3-izbových bytov, ktorý je rádovo nižší ako pri 2-izbových. V centre Bratislavy, ktoré nie je typickou lokalitou pre rodinné bývanie, väčšie byty za posledný rok dokonca zlacneli o 2,5 %. M. Pružinský dodal, že zmeny vo vývoji cien 3-izbových bytov väčšinou súvisia s vývojom nových developmentov v hlavnom meste. Nachádzajú sa v okrajových častiach Bratislavy a realitný trh ovplyvňuje začiatok a ukončenie ich predajných kampaní.