pondelok 2. augusta 2021

Aktuálne: Nálada slovenských podnikateľov a spotrebiteľov sa opäť zhoršila

Ekonomická nálada na Slovensku sa v júli t. r. zhoršila, stále však mierne prekonáva svoju úroveň bezprostredne pred začiatkom pandémie koronavírusu. Sezónne upravený indikátor ekonomického sentimentu (IES) klesol podľa Štatistického úradz SR o 6,2 bodu na 100,8 bodov. Aktuálna hodnota IES je značne optimistickejšia ako pred rokom a nachádza sa mierne pod úrovňou dlhodobého priemeru o 1,7 bodu.

Medzi podnikateľmi v priemysle poklesla dôvera po sezónnej úprave v júli o 5,3 percentuálneho bodu (p. b.) na hodnotu 4,7. Vývoj ovplyvnil najmä pokles očakávanej produkcie a pokles objednávok. Najvýraznejšie sa v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom znížil trend priemyselnej produkcie. Pokles sa zaznamenal vo väčšine odvetví, hlavne vo výrobe dopravných prostriedkov či drevených a papierových výrobkov. Najvyššiu mieru pesimizmu vyjadrili v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom podnikatelia v službách, a to aj napriek tomu, že prístup k službám je bez obmedzení, pretože epidemická situácia je stále dobrá. Hodnota sezónne očisteného indikátora dôvery v službách v júli klesla druhý mesiac po sebe. Kým v júni bol pokles len o 2,3 p. b., v júli sa prepadol až o 13 p. b. na hodnotu 12. Aktuálny výsledok sa nachádza o 8 p. b. pod dlhodobým priemerom. Vývoj indikátora ovplyvnili pesimistickejšie hodnotenia všetkých troch jeho komponentov. Manažéri v službách nepriaznivo hodnotili podnikateľskú situáciu, očakávaný dopyt, ale aj dopyt za posledné tri mesiace.

Spotrebiteľská atmosféra na Slovensku bola na začiatku júla mierne pesimistickejšia ako predchádzajúci mesiac. Sezónne upravený indikátor spotrebiteľskej dôvery medzimesačne klesol o 2,2 bodu na hodnotu -20,6. Indikátor tak zastavil svoj štvormesačný pozitívny rast, ktorý zmazal približne dve tretiny jeho strát, ktoré utrpel na začiatku pandémie v apríli minulého roku. Aktuálna hodnota sa pohybuje mierne pod úrovňou dlhodobého priemeru o 1,1 bodu. Respondenti boli v porovnaní s minulým mesiacom o niečo viac pesimistickejší v očakávaniach celkovej hospodárskej situácie, úspor domácností, vývoja nezamestnanosti a vyjadrili aj znepokojenie z rastu cien. Dôvera v ekonomiku Slovenska klesla v júli oproti predchádzajúcemu mesiacu aj medzi stavebnými firmami, a to o 2,5 bodu na -21 bodov. Podnikatelia nepriaznivo hodnotili celkovú úroveň objednávok, pri odhadoch vývoja zamestnanosti sa ich očakávania medzimesačne zlepšili. Aktuálny výsledok prevyšuje dlhodobý priemer o 3 body.

Indikátor dôvery v obchode rástol ako jediný zo sledovaných oblastí ekonomiky päť mesiacov v rade. V júli 2021 sa tak priblížil k hodnotám zo začiatku roka 2020 a dosiahol 26,3 bodov (rast o 6,3 p. b.). Obchodníci hodnotili súčasnú situácia za priaznivú aj vzhľadom na uvoľňujúce sa protipandemické opatrenia, ale zároveň sú ešte stále opatrní v hodnotení budúceho vývoja.

Radíme: Ako nestratiť fotografie či dokumenty

V počítačoch, tabletoch a mobilných telefónoch máme uložené desiatky gigabajtov dát, z ktorých veľkú časť tvoria fotografie. Tie si dnes nikto netlačí, zvyčajne si ich pozeráme na displeji mobilu či počítača. Pri strate, krádeži či poškodení tohto zariadenia môžeme ľahko prísť o svoje niekoľkoročné spomienky, ako aj o ďalšie dôležité či citlivé dokumenty, ktoré máme uložené v pamäti. Ako tomu zabrániť?

Podľa Petra Kováča je najlepším riešením on-line úložisko, tzv. cloud: „Využitie cloudu má viacero výhod – ponúka automatické zálohovanie dát, fotiek, dokumentov, automatizované organizovanie fotiek do albumov podľa miesta, času či ďalších parametrov. Umožňuje tiež prepojiť viacero zariadení, vďaka čomu môžu zdieľať a ukladať fotky na jeden účet všetci členovia rodiny alebo napríklad pristupovať k nim z rôznych zariadení. Stačí sa len pripojiť k internetu.“ Cloud pritom vo veľkom využívajú aj mnohé firmy či štát. Špeciálne s príchodom pandémie sa množstvo ľudí presťahovalo na tzv. home office, kde ku svojim emailovým schránkam, dátovým úložiskám či kolaboračným nástrojom pristupovali na diaľku, teda práve prostredníctvom cloudu. „Cloud prináša používateľom viacero praktických benefitov. Fotky z dovolenky máte kedykoľvek po ruke. Pre cloud nie je problémom ani čas. Dáta sa totiž uchovávajú v podstate na neobmedzenú dobu, nestane sa vám preto napríklad to, čo v prípade starého CD alebo USB kľúču, že sa po rokoch opotrebuje a nenačíta dáta. Z hľadiska ochrany dát je na tom cloud tiež oveľa lepšie. U veľkých hráčov sú dáta chránené špičkovo a v kombinácii s dobrým heslom a dvojfaktorovou autentifikáciou sa odcudzenia dát nemusíte báť“, vysvetľuje Peter Kováč.

V súčasnosti je na trhu niekoľko cloudových služieb umožňujúcich bezplatnú úschovu určitého objemu dát. Ak teda nepatríte medzi vášnivých fotografov, ktorí majú v galérií tisícky fotiek, postačí aj bezplatné úložisko, ktoré spravidla štandardne ponúka objem od 2 až do 15 GB dát, čo predstavuje priestor pre tisícky fotografií. Pre náročnejších používateľov sú k dispozícii platené služby poskytujúce aj možnosť editácie a optimalizácie fotiek a rozšírené funkcionality pri organizovaní a zdieľaní fotiek. Na cloud sa však dajú uložiť akékoľvek dáta, slúži ako virtuálny disk, preto sa používateľ nemusí sústreďovať len na fotografie. Cloud tak možno využiť na zálohovanie našich dát, či už súkromných alebo firemných. A ako si vybrať cloudovú službu? V prvom rade je potrebné porovnanie existujúcich produktov z hľadiska dostupných funkcionalít a ceny. Veľa poskytovateľov ponúka bezplatné verzie, ktoré majú úložisko nižšej kapacity ako platená verzia a poskytujú iba základné funkcie. Pre bežného používateľa sú tieto verzie postačujúce. V prípade náročnejších používateľov, ktorí majú veľké množstvo dát, je potrebné zvážiť platené verzie. Peter Kováč tiež radí, že dôležitým faktorom výberu tej správnej služby je komfort jej používania. Ak používateľ, jeho rodina či kolegovia, s ktorými zdieľa dáta, používajú primárne napríklad produkty od Apple, Google či Microsoft, mali by sa pozrieť na existujúce riešenia od týchto firiem, ktoré ponúknu najlepšiu implementáciu služieb do operačného systému a teda jednoduchosť v používaní.

piatok 30. júla 2021

UEFA EURO 2020: Využívanie internetu

Štatistiky využitia internetu v súvislosti s nedávnym turnajom UEFA EURO 2020 potvrdili významné rozdiely v záujme o internetové servery vo víťaznom Taliansku a porazenom Anglicku. Fanúšikovia po prehre vo zvýšenej miere strácajú záujem o športové správy a sponzorské kampane.

Podľa dát z Cloudflare Radar z obdobia počas vyraďovacích bojov bol v Anglicku najväčší záujem o spravodajské športové servery po osemfinálovom víťazstve nad Nemeckom, kedy dosiahol 2,29-násobku zvyčajnej prevádzky. Po prehre s Taliansko vo finále bol síce ešte 1,84-krát vyšší, ale s Talianskom sa to nedalo porovnať. Záujem fanúšikov v Taliansku stúpal počas play-off postupne a po finále dosiahol 3,27-násobku zvyčajného priemeru. Ešte markantnejší rozdiel bol v záujme o webové stránky sponzorov oboch národných tímov. Zatiaľčo po prehre bola prevádzka na stránkach anglických sponzorov v priemere dokonca nižšia než v celom sledovanom období, talianski sponzori si mohli mädliť ruky: 1,89-násobok zvyčajnej prevádzky po finále bol zďaleka najvyšší počas celého play-off. Dáta Cloudflare tak potvrdzujú, že z pohľadu sponzorov je stávka na víťaza pre úspech ich marketingových kampaní úplne zásadná.

Cloudflare Radar je služba, ktorá využíva informácie z globálnej siete datacentier firmy Cloudflare na zisťovanie tém a trendov internetovej prevádzky s hlavným cieľom poskytnúť prehľady na dosiahnutie vyššej bezpečnosti a výkonnosti internetovej prevádzky. Na to slúžia komponenty Radar Internet Insights, Radar Domain Insights a Radar IP Insights, ktoré poskytujú nielen informácie o internetových hrozbách a útokoch, ale napríklad aj informácie o využívaní nových technológií či globálnych témach, ako COVID-19 či EURO 2020.

Trend: Udržateľné nákupy

Na nadmerný konzum opäť upozornil tohtoročný Deň vyčerpania prírodných zdrojov (Earth Overshoot Day, svetový 29. júla a slovenský 31. mája 2021). Pre náš životný štýl a nároky by sme aktuálne potrebovali 1,7 planéty - tú však máme len jednu a ak chceme zaistiť jej budúcnosť,  musíme všetci prispieť k zmene. Aj spôsobom, akým produkujeme, distribuujeme a konzumujeme potraviny.

Potraviny sa stávajú najväčším zdrojom emisií skleníkových plynov a ich produkcia je do veľkej miery zodpovedná za stratu biodiverzity a biotopov. Až 40 % všetkého vyprodukovaného jedla končí ako odpad! Podľa spoločnej štúdie Tesca a WWF „Driven to Waste“ potraviny, ktoré sa nikdy nedostanú na stôl spotrebiteľov, sú zodpovedné až za 10 % globálneho objemu emisií skleníkových plynov. To je takmer dvojnásobok ročných emisií vyprodukovaných autami v USA a Európe. Až 1,2 miliardy ton potravín ročne končí ako odpad priamo na farmách v porovnaní s 931 miliónmi ton, ktoré takto končia v maloobchode a u spotrebiteľov. Správa upozorňuje na to, že potravinový odpad je zodpovedný nielen za emisie, ale aj za spotrebu vody v objeme 304 miliónov olympijských bazénov a na jeho produkciu potrebujeme pôdu s rozsahom väčším ako celý Indický polostrov. V strednej a východnej Európe je až 61,5 % prirodzených biotopov ovplyvnených poľnohospodárstvom.

Earth Overshoot Day sa tento rok vrátil na hodnoty spred dvoch rokov (26. júla 2019) po minuloročnom posune, pod ktorý sa podpísali opatrenia prijaté v boji s pandémiou – obmedzenie výroby, dopravy, ale aj ťažby v lesoch a pralesoch (22. augusta 2020).

Upozorňujeme: Nebezpečný silikónový riad

Úrad verejného zdravotníctva SR obdržal cez Rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá (RASFF) upozornenie na migráciu prchavých organických látok zo silikónového pohára a silikónového taniera z Číny. Nebezpečné výrobky sú určené pre batoľatá.

Silikónový pohár SILICONE SNACK CUP značky mushie (čiarový kód: 0810052461441; Art. 2340124) a silikónový prísavný tanier SILICONE SUCTION PLATE rovnakej značky mushie (čiarový kód: 0810052460536; Art. 2320031) sú od čínskeho výrobcu: Shenzhen Kean Silicone product Co. Ltd., Kean Industrial Park 61, Cazi North Road, Shenzhen, 518111, Čína, ale dovezené boli do Dánska.

Keďže tieto výrobky boli distribuované aj na Slovensko a prípadne aj do iných krajín, spotrebiteľov upozorňujeme, aby ich nekupovali a už zakúpené nepoužívali. 

Aktuálne: Nedostatok surovín, rast inflácie

Globálna ekonomika bojuje s nedostatkom viacerých surovín a materiálov. V prvom rade ide o nedostatok čipov, ktorý spôsobuje odstávky výroby hlavne v automobilovom a elektrotechnickom priemysle. Podľa odhadov budú chýbajúce čipy trápiť automobilky minimálne do konca tohto roka. Ďalším veľkým problémom pre priemysel je nedostatok plastového granulátu, ktorý sa využíva vo väčšine odvetví vrátane automobiliek. Trh hlási aj problémy s nedostatkom plechov, kovov, dreva, skla a aj stavebných materiálov.

Materiálová kríza je spôsobná hlavne zabrzdením výroby počas krízy a pomalším rozbiehaním výroby po pandémii. Mnohí svetoví producenti napríklad chemických produktov či plastov čelili počas krízy problémom s výrobou kvôli karanténnym opatreniam a nedostatku zamestnancov schopných nastúpiť do práce. To sa aktuálne odzrkadľuje aj na nízkych skladových zásobach u výrobcov, v dôsledku čoho nestíhajú uspokojovať dopyt. Slabá ponuka a rastúci dopyt tlačia na rast cien týchto produktov a materiálov. Zvyšovanie cien výrobných vstupov a stavebných materiálov signalizujú aj dáta Štatistického úradu SR. Podľa indexu cien vo výrobnej sfére (PPI inflácia) sa ceny priemyselných výrobcov pre tuzemský trh v júni medziročne zvýšili o 3,6 % (v máji dosiahli podobný rast o 3,5 %). Ešte začiatkom roka boli ale priemyselné ceny nižšie ako vlani. Medzimesačne, v porovnaní s májom t. r., sa v júni priemyselné ceny zvýšili o 0,2 %. V rámci priemyselnej výroby výrazným medziročným tempom rastú hlavne ceny rafinovaných ropných produktov (cca o 50 %) a chemických výrobkov (o cca 30 %). Dvojciferný medziročný rast ale zaznamenali aj drevené a papierové výrobky (o 13 %) a kovy a kovové výrobky (o 11 %). Výrazne drahšie ako vlani sú aj stabené materiály, a to o 9 %. Práve drahšie stavebné materiály spôsobujú, že opravy a rekonštrukcie bytov či domov nás vychádzajú o dosť drahšie. A samozrejme sa takto zvyšujú aj náklady na výstavbu novostavieb, čo bude postupne tlačiť nahor aj ceny nehnuteľností na realitnom trhu.

Rastúce ceny priemyselných výrobcov tlačia nahor aj konečné ceny pre spotrebiteľov, čo spôsobuje aj citeľné zvyšovanie spotrebiteľskej inflácie. Júnová CPI inflácia dosiahla vysoký rast o 2,9 %, čo je najvyššia úroveň od februára 2020, teda ešte z obdobia pred pandémiou. Pod rast inflácie sa v súlade s našimi očakávaniami výrazne podpísali potraviny. Okrem nich ale k vyššej inflácii prispievala aj drahšia ropa, zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov a rastúce ceny priemyselných výrobkov a stavebných materiálov. Akú infláciu ďalej očakávame? Podľa analytičky Jany Glasovej rast cien priemyselných výrobcov bude citeľný aj v nasledujúcich mesiacoch, pod čo sa bude podpisovať hlavne nedostatok viacerých surovín a materiálov na globálnom trhu. Zvyšovať sa bude aj spotrebiteľská inflácia. Za celý tento rok sa očakáva na úrovni okolo 2 %, prípadne môže byť aj mierne vyššia.