EU: Stratégia jednotného trhu

Jednotný trh je od svojho vytvorenia pred viac než 30 rokmi silným katalyzátorom rastu, prosperity a solidarity Európy. S 26 miliónmi podnikov a 450 miliónmi spotrebiteľov je dnes Európa druhým najväčším svetovým trhom s HDP vo výške 18 biliónov EUR, ktorý predstavuje 18 % svetového hospodárstva. Nová stratégia jednotného trhu má vytvoriť jednoduchší, plynulejší a silnejší európsky domáci trh. Stanovuje opatrenia na zníženie existujúcich prekážok, ktoré bránia obchodu a investíciám v Európskej únii, pomáha malým a stredne veľkým podnikom vykonávať a rozširovať svoje činnosti a podporí digitalizáciu.

Stratégia jednotného trhu sa zameriava na niekoľko priorít.

Demontáž bariér: stratégia sa zameriava na odstránenie 10 najškodlivejších prekážok, ktoré podniky nahlásili – komplikované zakladanie a prevádzka podnikov; zložité pravidlá EÚ, nedostatočná zodpovednosť členských štátov; obmedzené uznávanie odborných kvalifikácií; nedostatok spoločných noriem; roztrieštené pravidlá týkajúce sa obalov; nedostatočná zhoda výrobkov; reštriktívna a rozdielna regulácia vnútroštátnych služieb; zaťažujúce pravidlá vysielania pracovníkov v nízkorizikových odvetviach; neodôvodnené územné obmedzenia dodávok spôsobujúce vysoké ceny pre spotrebiteľov.

Toto sú prekážky, ktoré najviac bránia voľnému pohybu tovaru a služieb a sťažujú podnikom a občanom plne využiť európsky jednotný trh. Identifikovali sa na základe komplexných konzultácií so zainteresovanými stranami a ich odstránenie posilní voľný pohyb bezpečných výrobkov, cezhraničné poskytovanie služieb a zjednodušené zakladanie a prevádzku podnikov v celej EÚ.

Priniesť do európskeho sektora služieb novú dynamiku: služby tvoria najväčšiu časť európskeho hospodárstva, ale ich cezhraničný obchod stagnuje. Stratégia sa zameriava na konkrétne odvetvia služieb, predložila zákon o stavebných službách a nový zákon EÚ o doručovaní s cieľom modernizovať pravidlá v odvetví stavebníctva, ako aj v odvetví poštových a balíkových služieb; uľahčiť služby súvisiace s odvetvím, ako sú inštalácie, údržba a opravy; podporovať členské štáty pri oslobodzovaní regulovaných služieb pre podniky od zbytočnej regulácie.

Všetky tieto opatrenia budú dopĺňať prebiehajúce iniciatívy v odvetviach energetiky, telekomunikácií, dopravy a finančných služieb.

Podpora rozvoja a rastu MSP: S cieľom pomôcť MSP čo najlepšie využiť príležitosti na rozšírenie jednotného trhu komisia zavádza nové vymedzenie malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, čím rozširuje niektoré výhody poskytované MSP. V stratégii sa navrhuje „identifikácia MSP“, on-line nástroj, ktorý ponúka jednoduchý spôsob overovania štatútu MSP. Okrem toho bude sieť vyslancov pre MSP presadzovať opatrenia na podporu a uľahčenie činnosti MSP v cezhraničnom obchode. Tieto nové iniciatívy sa uverejňujú spolu s najnovšou výročnou správou o európskych MSP, v ktorej sa zdôrazňuje očakávaný rast pridanej hodnoty MSP a zamestnanosti.

Zjednodušiť existujúce pravidlá a urobiť z digitalizácie normu: ako súčasť záväzku znížiť regulačné a administratívne zaťaženie podnikov komisia uverejňuje aj štvrtý súhrnný balík zjednodušení pre podniky. Opatreniami sa pre spoločnosti znižujú ročné administratívne náklady vo výške 400 miliónov EUR. Spoločnosti budú okrem iného môcť predkladať dokumenty digitálne, aby si splnili povinnosti vyplývajúce z určitých harmonizovaných právnych predpisov EÚ o výrobkoch, a poskytovať pokyny k výrobkom digitálne, a nie v papierovej podobe.

Zlepšiť spoločnú zodpovednosť za jednotný trh: členské štáty by mali vymenovať zástupcu jednotného trhu na vysokej úrovni („šerpa“), ktorý by dohliadal na uplatňovanie pravidiel jednotného trhu EÚ. Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby predchádzali prekážkam jednotného trhu tým, že posúdia proporcionalitu svojich návrhov vnútroštátnych opatrení.

Trend: Bez internetu

Podľa novej britskej štúdie by takmer polovica mladých ľudí uprednostnila svet bez internetu. Polovica ľudí vo veku 16 až 21 rokov podporuje tzv. digital curfew, digitálny zákaz vychádzania - opatrenie, ktoré obmedzuje prístup k určitému on-line obsahu alebo zariadeniam počas stanovených hodín a takmer 70 % sa po používaní sociálnych médií cíti horšie, informuje The Guardian. Štúdia British Standards Institution (1 293 mladých ľudí) zistila, že 27 % respondentov zdieľalo svoju polohu on-line s cudzími ľuďmi, tri štvrtiny v dôsledku pandémie strávili viac času on-line a až 68 % považuje čas, ktorý strávili on-line, za škodlivý pre ich duševné zdravie.

Takmer 70 % ľudí vo veku 16 až 21 rokov sa po čase strávenom na sociálnych sieťach cíti horšie. Polovica (50 %) by podporila "digitálny zákaz vychádzania", ktorý by obmedzil ich prístup k určitým aplikáciám a stránkam po 22. hodine, zatiaľčo 46 % uviedlo, že by boli radšej mladí vo svete bez internetu. Štvrtina respondentov strávila na sociálnych sieťach štyri a viac hodín denne a 42 % opýtaných priznalo, že klamú svojim rodičom a opatrovníkom o svojich on-line aktivitách.

Pritom tiež 42 % klamalo v digitálnom svete o svojom veku, 40 % má falošný či zavádzajúci účet alebo dočasný a anonymný účet, ktoré sa používajú na ochranu identity, odvrátenie pozornosti od skutočného účtu ako aj na ochranu súkromia a 27 % predstiera, že sú úplne inou osobou.

SR: Viac firemných bankrotov aj rekordy v reštrukturalizáciách

V apríli tohto roku bolo na Slovensku vyhlásených 25 konkurzov podnikateľských subjektov. Medziročne ide o 13,6 % nárast (22 bankrotov). V medzimesačnom porovnaní podľa CRIF – Slovak Credit Bureau ide o mierny pokles, v marci zbankrotovalo 26 firiem, o necelé 4 % viac než v apríli. Počet reštrukturalizácií však medzimesačne aj medziročne stúpol z nuly na tri. Zároveň bola povolená prvá „verejná preventívna reštrukturalizácia“.

Aprílovú štatistiku bankrotov vyplnili v drvivej väčšine eseročky, bolo ich 23 (takmer 96 %). Popri nich skrachovala jedna akciová spoločnosť a jeden živnostník. Desať subjektov malo od 1 do 10 zamestnancov, ďalší 3 si uvádzali interval 10 – 99 zamestnancov, pri 12 firmách nebol ich počet zistený. „Vyšší počet vyhlásených konkurzov (6) zaznamenali subjekty s predmetom podnikania vo veľkoobchode a maloobchode, oprave vozidiel a motocyklov. Zhodne po 5 firiem zbankrotovalo v priemyselnej výrobe a v sekcii administratívnych a podporných služieb. Spomedzi firiem, u ktorých začalo v apríli konkurzné konanie, vyvolal značné verejné znepokojenie krach známej slovenskej firmy VÝŤAHY ZEVA, spol. s r.o., ktorá vyrábala, montovala a servisovala výťahy vyše tri desaťročia. Mnohí ľudia sa aktuálne obávajú, že výťahy nebude mať kto opravovať. Ďalšie známe firmy, na ktoré bol vyhlásený konkurz, sú Bukóza Progres s.r.o. a BUKÓZA INVEST spol. s r.o. Ich bankrot však nebol prekvapivý, keďže patria pod krídla veľkej vranovskej celulózky BUKOCEL a.s., ktorá započala bankrot už v januári.

Z geografického hľadiska bolo najviac konkurzov vyhlásených v Bratislavskom kraji (11), nasledoval Košický kraj so 4 konkurzmi. Prešovský a Banskobystrický kraj mali zhodne po 3 konkurzy, Trnavský a Trenčiansky kraj o jeden menej. V apríli t. r. bolo zároveň zastavených 8 konkurzných konaní pre nedostatok majetku a 35 bolo z rovnakého dôvodu úplne zrušených. Konkurzné konanie začalo 23 dlžníkom. Apríl bol zaujímavým mesiacom v štatistike reštrukturalizácií. Povolenie bolo vydané trom eseročkám. E-shopový a zásielkový gigant FC ecom, s.r.o., z Trenčianskeho kraja, dosahoval v ostatných rokoch až 80-miliónové tržby z predaja známych značiek odevov a topánok cez e-shopy Factcool a Bezvasport. V pondelok 14. apríla bolo zverejnené súdne rozhodnutie o povolení historicky prvej „verejnej preventívnej reštrukturalizácie“ pre firmu Dedoles, ktorá skončila klasickú reštrukturalizáciu. Reštrukturalizačný plán na päť rokov po dvoch rokoch nedokázal plniť, preto sa Dedoles rozhodol pre reštrukturalizáciu dlhov týmto doposiaľ v praxi neodskúšaným, ale legislatívne možným spôsobom. „Zásadným rozdielom medzi klasickou a preventívnou reštrukturalizáciou je, že klasickou reštrukturalizáciou sa rieši úpadok (platobná neschopnosť alebo predlženie), ktorý už nastal. Preventívnou reštrukturalizáciou sa upravuje stav, kedy úpadok ešte nenastal, ale hrozí,“ objasňuje Ing. Jana Marková.

Výzva: Ultrarýchle nabíjacie stanice

Nová výzva na výstavbu a prevádzku ultrarýchlych nabíjacích staníc pre elektromobily popri slovenských diaľniciach financovaná z Plánu obnovy má zabezpečiť 35 nabíjacích parkov s celkovým počtom 251 nabíjacích bodov – 219 pre osobné a ľahké úžitkové vozidlá a 32 pre nákladné a ťažké úžitkové vozidlá. Ide o dôležitý krok plnenia európskych legislatívnych požiadaviek v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá. Podľa Slovenskej asociácie pre elektromobilitu pripraví Slovensko na ďalšiu fázu dekarbonizácie dopravy. Veľkou výzvou je však časový harmonogram projektu, ktorý je potrebné ukončiť do polovice roka 2026. 

Možnosti ultrarýchleho nabíjania pri koridore TEN-T sú doteraz len sporadické a vznikali výlučne individuálne poskytovateľmi nabíjacích služieb, nie systematickým prístupom štátu. Ak má byť elektromobilita skutočnou alternatívou nielen pre bežných vodičov elektromobilov, ale aj pre tranzitnú a diaľničnú dopravu, bez systematických riešení to nepôjde. Zverejnená výzva je preto dôležitým krokom, ktorý zároveň zabezpečuje plnenie legislatívnych cieľov definovaných v európskom nariadení o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, tzv. AFIR. 

V tomto a nasledujúcich rokoch bude infraštruktúra jedným z rozhodujúcich faktorov rýchlosti rozvoja elektromobility. Počet elektromobilov na slovenských cestách sa postupne zvyšuje – dnes je na cestách 17 500 batériových elektromobilov a SEVA predpokladá, že do konca roka 2025 ich bude možno až 25 tisíc. Tento rast si vyžaduje aj primeraný rozvoj nabíjacej siete – najmä v kategórii ultrarýchlych nabíjacích bodov, kde Slovensko doteraz výrazne zaostáva.

Radíme: Úver - áno či nie?

Veľa Slovákov dostáva správy cez bankové aplikácie, prostredníctvom SMS či telefonátov o už „predschválenom“ úvere. Často ide o lákavé ponuky, ktoré môžu pomôcť, avšak v opačnom prípade tiež priniesť viacero komplikácií. Je potrebné preto zvážiť všetky „pre a proti“. A to aj v situácii, keď sa úver javí ako jediné riešenie, radia odborníci z Home Credit.

V prvom rade si ešte raz položte zásadnú otázku: Naozaj úver potrebujete? Je daná vec skutočne nevyhnutná, prípade - nepodarí sa vám v únosnom čase na ňu ušetriť? Tiež si premyslite, či nie je úver nad vaše finančné možnosti. Uvažujte aj do budúcnosti a skúste zvážiť všetko, čo sa môže za očakávaný čas splácania zmeniť a ovplyvniť platenie mesačných splátok pôžičky. Ak dospejete k záveru, že to bez úveru nepôjde a že to váš rozpočet zvládne, poobzerajte sa po viacerých ponukách. Samotné ponuky si potom môžete porovnať prostredníctvom najrôznejších kalkulačiek a porovnávačov na internete. Poskytnú vám základné informácie, koľko a ako dlho budete splácať, či aká je výška úroku. Sledujte najmä pojmy ako sú RPMN (ročná percentuálna miera nákladov), úroková sadzba a samozrejme, čas splácania. Všímajte si tiež to, či je konkrétny úver účelový alebo bezúčelový. V prvom prípade budete musieť preukázať, že ste ho využili skutočne na tú vec, na ktorú bol uzatvorený. Pri bezúčelovom úvere peniaze môžete použiť na čokoľvek. Pozor si dajte aj na to, či je úroková sadzba vyjadrená v percentách za rok a teda hľadajte konkrétny údaj - % p. a. Jedine tak môžete odhadnúť, či nie je pôžička zbytočne nevýhodná.

Ak máte vybranú pôžičku, poskytovateľ rozhodne, či vám ju poskytne. Samozrejmosťou je splnenie podmienok stanovených vo všeobecne záväzných predpisoch. Z pohľadu banky alebo nebankovej inštitúcie o tom z veľkej časti rozhoduje aj tzv. úverové skóre, najmä pri vyšších sumách. Udáva kredibilitu žiadateľa, teda schopnosť splácať úverový záväzok. Ľudia s lepším úverovým skóre sa často dostanú k lepšiemu úroku. Do celkového čísla vstupuje celá vaša platobná história, vaša úverová história, celková dlžná suma, ako aj nový požadovaný úver. Všeobecne ale platí, že čím menej zadlžení budete, tým je to lepšie. Prípadné existujúce pôžičky konsolidujte do jednej. Dobrou radou je držať sa dlhodobo jedného účtu s dlhšou platobnou históriou. Plaťte, ak je to možné, všetko včas, bez omeškania. Pred definitívnym podpísaním úverovej zmluvy si ešte raz preverte, či skutočne máte k dispozícii všetky informácie. Dôležité je vedieť najmä podmienky splácania a zistiť si informácie aj o tom, čo sa bude diať v prípade nečakaného problému so splácaním. Napríklad, či je možný odklad splátok alebo flexibilita ich splácania, prípadne naopak, ako prebieha predčasné splatenie.