pondelok 30. novembra 2020

On-line: Nebezpečné reklamy

Azda nikomu neunikli pribúdajúce reklamy na on-line hazard, s ktorými sa denne stretávame na internete, v živých vysielaniach v rádiách a televízií. V hlavnom vysielacom čase tak sledujeme reklamy, ktoré promujú hazard ako jednoduchú cestu k zárobku, kde je prípadná výhra prezentovaná ako splnenie si snov o rozprávkovom živote. Takto neregulovaná reklama však môže mať až fatálne následky. Vzhľadom sa neustále stúpajúci počet reklám na online hazard preto môžeme očakávať nárast závislých hráčov, nehovoriac o tom, že ohrozenou skupinou sú aj mladiství. 

Spoločnosti prevádzkujúce hazard používajú celý rad reklamných stratégií, ktorými ľahko upútajú aj deti a mladistvých. V štúdii Centra pre závislosti a mentálne zdravie v Kanade vďaka reklamám na hazardné hry ich chce 42 % mladých ľudí vyskúšať a 61 % si predstavuje, alebo sníva o tom, čo by si za svoju výhru mohli kúpiť. Neskoršia štúdia, ktorú vydalo v marci 2020 Ipsos MORI v spolupráci s GambleAware, vysvetľuje, že medzi reklamami zameranými na hazard vyskytujúcimi sa na internete a v televízií a správaním detí a zraniteľných dospelých osôb existuje jasná súvislosť. Ďalej poukazuje na pomerne prekvapivé kľúčové zistenia: štyria z desiatich respondentov vo veku od 11 do 24 rokov, ktorí sa zúčastnili prieskumu ScotCen vo Veľkej Británii, boli identifikovaní ako už súčasní hráči, z čoho 23 % sú deti vo veku 11-17 rokov. Zároveň 4 z 10 respondentov, ktorí s hraním hazardných hier ešte nemali skúsenosť, uviedli, že v najbližšom období pravdepodobne plánujú tiež skúsiť hrať za peniaze. Budujeme si tak aj my prostredníctvom reklám promujúcich hazard generáciu gamblerov? Na problematiku reagujú aj domáci odborníci. „Reklamy na hazard by mali byť jednoznačne obmedzené, prípadne by ich obsah mal prezentovať zodpovedný prístup k hraniu alebo jeho riziká. V prvom rade si musí hráč uvedomiť potenciálne riziko prehry. Vždy si musí položiť otázku, či mu hranie prináša radosť z hry a či si môže dovoliť prehrať peniaze, o ktoré hrá. Zodpovedné hranie je totiž len s jednou z foriem zábavy, od ktorej neočakávate možnosť rýchleho zárobku, a s ktorou dokáže kedykoľvek prestať”, vysvetľuje Daniel Dolejší. 

Ako sú regulované on-line kasína a reklama na Slovensku? Úprava zákona, vďaka ktorej bol zrušený monopol štátneho Tiposu, umožnila vstup na trh novým súkromným online kasínam. Jedným z cieľov zmeny legislatívy bolo vytlačiť nelegálnych prevádzkovateľov na internete a tak zmenšiť čierny trh, čím by sa čiastočne vyriešil problém s hraním Slovákov v zahraničných on-line kasínach. Zmena so sebou prináša aj pozitívny dopad na našu ekonomiku, nakoľko peniaze z licencií aj z daní z príjmov viac nebudú odtekať do zahraničia. V rámci nového zákona sa však nekládol dostatočný dôraz na prevenciu, ktorej cieľom by malo byť zabrániť vzniku závislosti na on-line hazardných hrách. „Práve dostatok informácii vie byť užitočným a podstatným nástrojom v rámci prevencie patologického hráčstva. Preto v rámci nášho projektu hráči nájdu na stránke informácie o bezpečnom a zodpovednom hraní a samozrejmosťou je číslo na linku pomoci a odkazom na žiadosť o zápis do Registra vylúčených osôb“, dodáva Daniel Dolejší. Vláda pri zmene legislatívy podcenila tieto riziká, no vo svojom programovom vyhlásení na roky 2020-2024 hovorí o obmedzení reklamy na hazard v printových, on-line a televíznych médiách či billboardoch. Môžeme sa domnievať, že jedným z hlavných cieľov rastúcej ponuky reklamy na hazardné hry je prilákať na tento trh nových hráčov a práve adolescenti sú pri tejto výzve obzvlášť zraniteľnou skupinou. Regulácia tak presýteného trhu reklamy na hazard je teda úplnou nevyhnutnosťou. Príkladom regulácie reklám týkajúcich sa hazardných hier sú obmedzenia, ktoré už dávno pridal do platnosti Reklamný kódex vo Veľkej Británii. Ich cieľom je nie len obmedziť reklamy na hazard ako také, ale aj obmedziť ich príťažlivosť voči deťom a mladistvým. Len čas ukáže, či a kedy budú reklamy na hazard vo väčšej miere regulované aj u nás.

EU: Dátová stratégia

Európska komisia navrhuje nové pravidlá správy údajov, pretože chce lepšie využiť potenciál neustále rastúceho množstva dát a vytvoriť na to dôveryhodný európsky rámec. Nariadením sa uľahčí zdieľanie údajov v celej Európskej únii (EÚ) a medzi sektormi. Občania aj podniky zároveň budú mať väčšiu kontrolu nad tým, ako sa nakladá s ich údajmi a budú môcť tomuto procesu dôverovať. Vznikne tak alternatívny európsky model k postupom, akým spracúvajú dáta hlavné technologické platformy.

Množstvo údajov, ktoré generujú verejné orgány, podniky a občania, neustále rastie. Očakáva sa, že medzi rokmi 2018 až 2025 sa späťnásobí. Nové pravidlá umožnia tieto údaje zužitkovať a pripravia pôdu pre odvetvové európske dátové priestory v prospech spoločnosti, občanov aj podnikov. V dátovej stratégii z februára tohto roka bolo navrhnutých deväť takýchto dátových priestorov, od priemyslu cez energetiku a zdravie až po Európsku zelenú dohodu. Prispejú napríklad k zelenej transformácii zlepšením riadenia spotreby energie, prácou na tom, aby sa personalizovaná medicína stala skutočnosťou, a uľahčením prístupu k verejným službám.

V súlade s oznámením v dátovej stratégii sa nariadením vytvorí základ pre nový európsky spôsob správy údajov, ktorý je v súlade s hodnotami a so zásadami EÚ, akými sú ochrana osobných údajov (podľa všeobecného nariadenia o ochrane údajov), ochrana spotrebiteľa a pravidlá hospodárskej súťaže. Predpis ponúka alternatívny model k postupom spracúvania údajov veľkých technologických platforiem. Tie totiž môžu nadobudnúť veľkú trhovú silu vzhľadom na obchodné modely, z ktorých vyplýva kontrola veľkého množstva údajov. V rámci tohto nového prístupu sa v záujme upevnenia dôvery navrhuje model založený na neutralite a transparentnosti sprostredkovateľov údajov, ktorí zastrešujú zdieľanie alebo združovanie údajov. Na zabezpečenie tejto neutrality sprostredkovateľ nebude smieť nakladať s údajmi na vlastné účely (napr. ich predávať inému podniku, alebo ich používať na vývoj vlastných produktov) a bude musieť spĺňať prísne požiadavky.

Nariadenie zahŕňa:
  • viacero opatrení na zvýšenie dôvery v zdieľanie údajov, keďže jej nedostatok je v súčasnosti jednou z hlavných prekážok a vedie k vysokým nákladom,
  • nové pravidlá EÚ týkajúce sa neutrality s cieľom umožniť novým sprostredkovateľom údajov plniť úlohu dôveryhodných organizátorov zdieľania údajov,
  • opatrenia na uľahčenie opakovaného použitia určitých údajov, ktoré má k dispozícii verejný sektor; napríklad opakované použitie údajov týkajúcich sa zdravia by mohlo urýchliť výskum pri hľadaní liekov na zriedkavé alebo chronické choroby,
  • prostriedky na to, aby Európania mohli kontrolovať využívanie údajov, ktoré generujú, tým, že pre podniky a jednotlivcov bude ľahšie a bezpečnejšie dobrovoľne sprístupňovať svoje údaje v záujme širšieho spoločného dobra, a to za jasných podmienok.
Návrh je prvým výsledkom úsilia v rámci európskej dátovej stratégie, ktorej cieľom je uvoľniť hospodársky a spoločenský potenciál údajov a technológií, akou je umelá inteligencia, a zároveň dodržiavať pravidlá a hodnoty EÚ (napríklad v oblasti ochrany údajov či rešpektovania duševného vlastníctva a obchodného tajomstva). Stratégia bude vychádzať z veľkosti jednotného trhu ako priestoru, v ktorom môžu údaje prúdiť v rámci EÚ a medzi sektormi v súlade s jasnými, praktickými a spravodlivými pravidlami prístupu a opakovaného použitia. Dnešným návrhom sa podporuje aj širšia medzinárodná výmena údajov za podmienok, ktoré zabezpečujú súlad s európskym verejným záujmom a oprávnenými záujmami poskytovateľov údajov. Očakáva sa, že v roku 2021 budú nasledovať špecializovanejšie návrhy týkajúce sa dátových priestorov, ktoré ešte doplní akt o údajoch na podporu ich zdieľania vzájomne medzi podnikmi, ako aj medzi podnikmi a vládami.

COVID-19: Očkovanie na Slovensku

Očkovanie proti COVID-19 bude na Slovensku  na dobrovoľnej báze a bez doplatku pacienta. Vakcíny máme zakontrahované cez Európsku úniu, prvých 300.000 kusov by malo byť na našom trhu v druhej polovici decembra t. r. Počas vyjednávaní o nákupe Slovensko môže časť vakcín dať od tzv. bazaru, z ktorého si ich môže zakúpiť iný štát.

Súčasťou Pandemického plánu SR je aj Imunizačná stratégia - očkovanie proti epidemickým / pandemickým ochoreniam. Imunizačná stratégia popisuje pokrytie populácie očkovania, logistiku očkovania, jeho realizáciu aj vyhodnotenie. A to už v čase, kedy konkrétna vakcína k dispozícii na priame použitie na trhu ešte nie je. Už dnes tak vieme, na ktoré skupiny musí byť očkovanie proti COVID-19 imunizačne nastavené.

Keďže proces výroby vakcíny je postupný, rovnako tak očkovanie nebude okamžité pre všetkých ale postupné. V prvom rade musí byť zabezpečené očkovanie pre zdravotníkov a orgány, ktoré zabezpečujú podporné činnosti pri zvládnutí epidémie, napr. policajti, hasiči a pre osoby zabezpečujúce prevádzku základných činností štátu (dodávky energií a pod.), ako aj pre skupiny, u ktorých má ochorenie najťažší klinický priebeh. V prípade potreby sa môže človek poradiť so svojím všeobecným lekárom, ktorý najlepšie pozná zdravotný stav pacienta, jeho aktuálne ochorenia, ako aj liečbu, ktorú pacient absolvoval. V druhej línii bude môcť byť očkovaná širšia populácia.

Radíme: Plán finančnej budúcnosti

Plánovať budúcnosť, aj tú finančnú, je dôležitejšie ako kedykoľvek v minulosti. To je jedno z najpodstatnejších poznaní, ktoré nás naučila koronakríza. Pandémia COVID-19 v priebehu niekoľkých mesiacov pretransformovala našu spoločnosť a ukázala nám, ktoré priority sú dôležité. Samozrejme, na prvom mieste stojí zdravie a nemenej podstatné sú aj finančná istota.

Ukázal to aj výskum psychológov z holandských univerzít v Tilburgu a Utrechte. V ich prieskume považuje až 46,2 % respondentov za najväčšiu starosť kvalitu zdravia svojich blízkych a 19,5 % sa obáva kolapsu zdravotníckeho systému. Na treťom mieste je strach z negatívnych dopadov na ekonomiku, ktorého sa bojí 18,1 % a ďalších 9,6 % opýtaných sa obáva straty zamestnania a následných finančných problémov. To, že sú tieto obavy opodstatnené, dokazuje aj stúpajúca nezamestnanosť a desaťtisíce ohrozených pracovných miest na Slovensku. Práve teraz je teda vhodné myslieť na budúcnosť a začať plánovať vo finančnej oblasti. Nielen dlhodobo, ale aj krátkodobo.

5 rád, ako zlepšiť svoj vzťah k financiám a zabezpečiť si pokojnejšiu finančnú budúcnosť
1. Začnite pohľadom do minulosti: Dôležité je neopakovať chyby a poučiť sa z vlastnej minulosti. Platí to aj pri financiách. Obzrite sa a skontrolujte, ako ste zvykli narábať s financiami. Zistite, kde ste urobili chybu a prečo a kedy ste míňali príliš veľa. Buďte k sebe úprimní a buďte disciplinovaní.
2. Nastavte si rozpočet: Pozrite sa na všetky svoje finančné príjmy a nastavte si reálny rozpočet na povinné výdavky. Pracujte s peniazmi opatrne. Ideálne nastavenie rozpočtu je také, aby ste dokázali vytvárať aj nevyhnutnú rezervu. Hoci minimálnu.
3. Rátajte s problémami: Finančnej kríze sa zrejme nevyhneme. Počítajte preto s ťažkosťami, ktoré môžu nastať. Napríklad s tým, že môžete prísť o zamestnanie a na nejaký čas vám vypadne pravidelný príjem. Zosekajte všetky nepotrebné výdaje na minimum. Napríklad, zrušte predplatné online služieb, ktoré využívate len občas, odpustite si nohavice navyše, nakupujte potraviny s rozvahou a kontrolujte skutočný stav vašej chladničky či špajze a pod.
4. Plánujte dlhodobo: Myslite dopredu a ak vám to váš rodinný alebo osobný rozpočet dovolí, investujte do svojej budúcnosti. „Aj vďaka pandémii väčšina z nás vie, aké dôležité je myslieť na budúcnosť a na zadné vrátka. Je lepšie sporiť si pravidelne aj menšiu sumu, ako vôbec žiadnu. Napríklad aj investovanie do starobného a doplnkového dôchodkového sporenia je rozumná voľba, ktorou si dokážeme zabezpečiť kvalitnejší život na penzii, teda v etape života, keď sme finančne zraniteľnejší ako v produktívnom veku“, odporúča Daniela Tomášková.
5. Pozor na dlhy: Nezabudnite, že teraz skutočne nie je čas na úvery a nové dlhy. Dbajte na to, aby ste sa zbytočne nedostávali do mínusu a nepožičiavajte si ľahkovážne peniaze. Zvážte aj väčšie investície, ako je napríklad kúpa nového auta.

piatok 27. novembra 2020

Vianoce 2020: Prvé prípravy

Vianoce sa blížia a s nimi aj vianočné nákupy. Aj keď ich neobľubujú ani Česi ani Slováci, naši západní susedia k nim pristupujú inak ako my. Až približne tretina opýtaných Slovákov a Čechov podľa internetového prieskume nákupného radcu Heureka na Vianociach najviac nemá rado vymýšľanie a nakupovanie darčekov. Je to však činnosť, ktorej sa asi nikto z nás nevyhne a ako sa hovorí, šťastie praje pripraveným.

Z účastníkov prieskumu boli výrazne pripravenejší Česi, a to až dvakrát lepšie ako Slováci. Kým v septembri malo nakúpené vianočné darčeky len asi 8 percent opýtaných Slovákov, u Čechov bolo toto číslo výrazne vyššie – takmer jedna pätina opýtaných Čechov je už na Vianoce pripravená. Netreba však zabúdať, že aj strategické vyčkávanie sa niekedy oplatí – november sa už tradične nesie v znamení zliav na Black Friday, ktoré môžu priniesť trpezlivým Slovákom nemalé úspory.

Rozdiely badať aj v popularite on-line nákupov. Tá v poslednom čase celosvetovo stúpala, aj vďaka bezpečnostným a hygienickým opatreniam. On-line nákupy často ponúkajú aj širší výber tovaru či presnejšie odporúčania na základe preferencií. Výhradne on-line sa chystá nakupovať niečo menej ako jedna desatina Slovákov, ktorí sa zúčastnili prieskumu, ale až každý ôsmy opýtaný Čech. Inverzný trend sa dá pozorovať aj pri nákupoch v kamenných obchodoch – až dvakrát viac opýtaných Slovákov ako Čechov sa spolieha výhradne na ne.

Vianočný prieskum priniesol aj zaujímavé poznatky o tom, aké darčeky dostávajú Česi a Slováci. Opýtaní z oboch národov sa zhodnú v tom, že medzi najčastejšie dary patria ponožky, svetre či sviečky. Zaujímavosťou ale je, že pod stromčekom nachádzame aj erotické pomôcky. Z účastníkov prieskumu si ich tam našlo takmer 7 % Slovákov – ale až dvakrát toľko Čechov. Prieskum uskutočnila Heureka.sk v septembri 2020 a zúčastnilo sa ho vyše 2.200 respondentov.

EU: Právo na opravu

Podľa prieskumu Eurobarometra 77% občanov EÚ uprednostňuje opravu zariadenia pred jeho výmenou. Až 79% opýtaných sa domnieva, že výrobcovia by mali mať zákonnú povinnosť uľahčiť opravu digitálnych zariadení alebo výmenu ich jednotlivých častí. Európsky parlament vyzval na posilnenie udržateľnej spotreby podporou opätovného používania a opráv výrobkov a obmedzovaním praktík, ktoré skracujú ich životnosť. 

Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh zavádzajúci právo spotrebiteľov na opravu výrobkov a zaistila systematickosť, nákladovú efektívnosť a atraktívnosť opráv. Súčasťou návrhu by malo byť predĺženie záruk, zavedenie právnej záruky na úrovni Európskej únie (EÚ) na náhradné diely namontované odborným servisom či zaistenie lepšieho prístupu k potrebným informáciám o opravách a údržbe výrobkov. Parlament sa zasadil aj za väčšiu pomoc trhom s použitým tovarom, opatrenia proti postupom skracujúcim životnosť výrobkov a podporu udržateľnej výroby. Zopakoval tiež výzvu na zavedenie systému univerzálnej nabíjačky s cieľom znížiť objem elektronického odpadu a žiada aj povinné označovanie výrobkov podľa ich trvácnosti, napríklad prostredníctvom merača spotreby a jasnej informácie o predpokladanej životnosti produktu.

V snahe podporovať udržateľné rozhodnutia podnikov a spotrebiteľov europoslanci presadzujú udržateľnejšie verejné obstarávanie, ako aj zodpovedný marketing a reklamu. Napríklad pri propagácii environmentálnych vlastností výrobkov v reklame by sa na hodnotenie pravdivosti daných tvrdení mali používať spoločné kritériá – podobne ako pri získaní osvedčenia o environmentálnej značke. Uznesenie požaduje posilnenie úlohy environmentálnej značky EÚ, ktorá by sa mala vo väčšej miere využívať v priemysle a zároveň by mala zvyšovať informovanosť spotrebiteľov. Schválený text tiež navrhuje nové pravidlá týkajúce sa nakladania s odpadom a presadzuje odstránenie právnych prekážok, ktoré bránia oprave, ďalšiemu predaju a opätovnému používaniu výrobkov, s cieľom posilniť trh s druhotnými surovinami.


COVID-19: Cenová citlivosť klesla

Hoci neistota vyvolaná pandémiou vyúsťuje do poklesu spotrebiteľskej dôvery a obáv z dosahov koronakrízy na životnú úroveň, význam ceny pri nákupnom rozhodovaní zákazníkov v Európe prekvapivo klesol. Ukázala to celoeurópska štúdia firmy SAS a spoločnosti Futurum Research. Kým pred koronakrízou zaradilo cenu medzi tri najdôležitejšie faktory pre nákupné rozhodnutie 61 % spotrebiteľov, pri letnom dotazovaní už iba mierne nadpolovičná väčšina (54 %), čo znamená pokles o sedem percentných bodov. 

Tri pätiny zákazníkov dnes zároveň tvrdia, že nemajú problém zaplatiť za výrobky a služby viac, ak im značka poskytne lepšiu zákaznícku skúsenosť. „Pri budovaní lojality sa môžu firmy výlučne na nízku cenu spoliehať ešte menej ako v minulosti. Keď sa dnes spotrebitelia rozhodujú kde minú peniaze, kladú čoraz väčší dôraz na služby a celkovú zákaznícku skúsenosť“, sumarizuje Richard Kraus. Alarmujúcou správou pre firmy je nízka tolerancia zákazníkov, či už voči nekvalitnej alebo nedostupnej zákazníckej podpore, voči problémom pri vracaní tovaru či reklamáciách, alebo voči nevhodnej komunikácii či zle fungujúcemu predajnému kanálu. Tretina spotrebiteľov v súčasnosti stráca trpezlivosť so značkou už po prvej zlej skúsenosti a až 90 % by vymenilo dodávateľa alebo viac u obchodníka nenakúpilo po dvoch až piatich zlých skúsenostiach. 

„Na poskytovanie dobrej zákazníckej skúsenosti sa firmy musia zamerať na všetky fázy interakcií so zákazníkmi. Čiže poskytnúť jednotnú a personalizovanú komunikáciu cez rozličné kanály, umožniť jednoducho nakupovať a zabezpečiť zákaznícky servis s osobným a ľudským prístupom. V digitálnom prostredí, kde prebieha čoraz viac interakcií, nie je možné poskytovať personalizovanú komunikáciu a služby bez rozsiahlych analýz dát a technológií s prvkami umelej inteligencie“, hovorí R. Kraus. V budúcnosti význam zákazníckych dát podľa štúdie SAS a Futurum Research naďalej porastie. Firmy budú viac využívať technológie pre rozšírenú realitu, drony ako aj chatbotov a virtuálnych asistentov, preto budú aj digitálne interakcie zákazníkov so značkami ešte častejšie.

Štúdia SAS a Futurum Research poukázala tiež na odlišné vnímanie úrovne zákazníckej skúsenosti firiem a zákazníkov. O vlastnej schopnosti veľmi dobre napĺňať predstavy zákazníkov a budovať lojalitu je presvedčených až 9 z 10-tich obchodníkov a poskytovateľov služieb. Až 41 % spotrebiteľov však tvrdí, že sú veľmi spokojní iba s tromi alebo menej značkami, u ktorých nakupujú.

Výzva: Podpora investícií do poľnohospodárstva

Novú výzvu na podporu investícií do poľnohospodárskych podnikov v oblasti špeciálnej rastlinnej výroby, citlivých plodín a živočíšnej výroby s celkovou sumou 21 miliónov EUR zverejnila Pôdohospodárska platobná agentúra (PPA). Žiadosti výlučne v elektronickej forme budú prijímané od 01.03.2021 do 31.03.2021.

Žiadatelia si môžu podať žiadosti výlučne elektronicky prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy. Na zabezpečenie plne elektronickej komunikácie vo vzťahu k žiadosti je potrebné, aby žiadateľ mal aktivovanú elektronickú schránku. Formulár žiadosti je potrebné vyplniť a autorizovať od 1.3.2021 do 31.3.2020. Výška oprávnených výdavkov na jeden projekt je od 10 do 60 tisíc EUR. Na vyčerpanie je vo výzve určených 21 miliónov EUR. Výška podpory je v prípade menej rozvinutých regiónov 50 % z celkových oprávnených výdavkov. V prípade ostatných oblastí 40 % z celkových oprávnených výdavkov. Uvedená výška podpory sa zvyšuje o 20 % v prípade mladých poľnohospodárov a v prípade ekologického poľnohospodárstva.

Výzva sa týka všetkých veľkostných druhov fariem, mladých a malých farmárov ako aj začínajúcich fariem. Žiadatelia môžu získať príspevok na:
  • investície do zvýšenia produkcie alebo jej kvality v živočíšnej výrobe a špeciálnej rastlinnej výrobe vrátane investícií do geotermálnych vrtov s tým súvisiacich investícií a vrátane investícií do obstarania technického a technologického vybavenia živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby vrátane strojov a náradia;
  • investície do výstavby, rekonštrukcie a modernizácie skladovacích kapacít a pozberovej úpravy vrátane sušiarní s energetickým využitím biomasy na výrobu tepla s max. tepelným výkonom do 2 MWt;
  • investície do nových závlahových systémov (koncových zariadení), všetko s cieľom zvýšiť produkciu a jej kvalitu;
  • investície spojené so zavádzaním inovatívnych technológií v súvislosti s variabilnou aplikáciou organických a priemyselných hnojív do pôdy a ostatných substrátov s cieľom zlepšenia kvalitatívnych vlastností a úrodnosti pôdy a ochrany pred jej degradáciou;
  • investície do zlepšenia odbytu;
  • investície do zníženia záťaže na životné prostredie vrátane technológií v súvislosti s rastom produkcie alebo rastom kvality produkcie.
V rámci projektov zameraných na rastlinnú výrobu sú oprávnené len projekty a výdavky súvisiace s pestovaním plodín na ornej pôde, trvalých kultúr a na zakrytých plochách uvedených v Zozname plodín špeciálnej rastlinnej výroby a citlivých plodín na ornej pôde v prílohe výzvy. Oprávnené sú činnosti, ktoré zvyšujú celkovú výkonnosť a udržateľnosť poľnohospodárskeho podniku: zvýšením produkcie alebo jej kvality v kritických odvetviach živočíšnej výroby a špeciálnej rastlinnej výroby; zvýšením odbytu; znížením záťaže na životné prostredie vrátane technológií; zvýšením skladovacích kapacít a pozberovej úpravy; zlepšením kvality a úrodnosti pôdy a ochranou pred jej degradáciou.

Projekty bude vyberať PPA na základe uplatnenia hodnotiacich kritérií (bodovacieho systému), t. j. projekty sa zoradia podľa počtu dosiahnutých bodov v zmysle hodnotiacich kritérií za príslušnú oblasť a vytvorí sa hranica finančných možností za príslušnú oblasť (posúdi sa súčet finančných požiadaviek všetkých zoradených projektov s finančnou alokáciou príslušnej oblasti). Minimálna hranica požadovaných bodov z dôvodu, aby boli schválené len dostatočne kvalitné projekty, je 55 bodov zo 100. Podrobnosti výzvy sú zverejnené na: https://www.apa.sk/aktuality/oznmenie-o-zverejnen-vzvy--50-prv-2020-pre-podopatrenie-4-1-oblas-pecilna-rastlinn-vroba-a-citliv-plodiny-ivona-vroba/10338