Trend: Prepojenie systémov

Prevádzka e-shopu zďaleka nie je len o predaji. S rastom obratu, počtu objednávok a zákazníkov rastie aj zložitosť interných procesov. Jednoduché a oddelené riešenia môžu fungovať v počiatočných fázach podnikania, s ďalším rozvojom sa však stávajú brzdou efektivity. Práve schopnosť prepojiť e-shop, účtovníctvo, sklad, marketing a ďalšie oblasti do jedného funkčného celku sa podľa odborníkov stáva jedným z kľúčových faktorov dlhodobej konkurencieschopnosti.

Dáta z prieskumu Seyfor ukazujú, že technologické zázemie e-shopov sa výrazne líši podľa ich veľkosti. Zatiaľčo menšie e-shopy najčastejšie pracujú s účtovným programom a samostatným mailingovým nástrojom, pri stredných a veľkých e-shopoch sa čoraz viac presadzujú komplexné podnikové informačné systémy. Takmer 70 percent veľkých e-shopov dnes využíva ERP systém, ktorý prepája obchod, financie, sklad aj ďalšie kľúčové procesy do jedného celku. Pri menších prevádzkovateľoch je tento podiel výrazne nižší, čo zodpovedá jednoduchšej prevádzke a menším nárokom na automatizáciu. Popri účtovných a ERP systémoch zohrávajú významnú úlohu aj samostatné mailingové nástroje. Tie využíva približne dve tretiny malých a stredných e-shopov a viac ako polovica veľkých. Práve práca so zákazníkmi, marketingová automatizácia a komunikácia sa v priebehu rastu e-shopu ukazujú ako oblasti, ktoré nemožno dlhodobo riešiť ad hoc.

Prieskum zároveň ukazuje, že samotná existencia viacerých nástrojov nestačí. Kľúčová je ich vzájomná prepojenosť, pričom 65 percent respondentov má svoje e-shopové riešenie nejakým spôsobom napojené na účtovný program alebo podnikový informačný systém. Najčastejšie formou API prepojenia, ktoré umožňuje automatický prenos dát bez potreby manuálnych zásahov. Pri veľkých e-shopoch je prepojenie systémov štandardom, zatiaľčo pri menších prevádzkach zostáva značná časť bez akejkoľvek integrácie. O ERP systémoch počula väčšina prevádzkovateľov e-shopov, podrobnejšie však ich úlohu a možnosti pozná len o niečo viac ako polovica opýtaných. Zaujímavé pritom je, že ani medzi veľkými e-shopmi nie je znalosť ERP stopercentná. Časť prevádzkovateľov si ERP stále spája výlučne s robustnými a vysoko nákladnými riešeniami určenými len pre veľké korporácie. Hlavnou prekážkou zavedenia ERP systému nebýva samotná technológia, ale obavy z náročnej implementácie, zo zmeny zaužívaných procesov a nedostatku interných kapacít.

Prevádzka e-shopu zďaleka nie je len o predaji. S rastom obratu, počtu objednávok a zákazníkov rastie aj zložitosť interných procesov. Jednoduché a oddelené riešenia môžu fungovať v počiatočných fázach podnikania, s ďalším rozvojom sa však stávajú brzdou efektivity. Práve schopnosť prepojiť e-shop, účtovníctvo, sklad, marketing a ďalšie oblasti do jedného funkčného celku sa podľa odborníkov stáva jedným z kľúčových faktorov dlhodobej konkurencieschopnosti.

Dáta z prieskumu Seyfor (agentúra B-inside medzi prevádzkovateľmi e-shopov na Slovensku a v Českej republike) ukazujú, že technologické zázemie e-shopov sa výrazne líši podľa ich veľkosti. Zatiaľčo menšie e-shopy najčastejšie pracujú s účtovným programom a samostatným mailingovým nástrojom, pri stredných a veľkých e-shopoch sa čoraz viac presadzujú komplexné podnikové informačné systémy. Takmer 70 percent veľkých e-shopov dnes využíva ERP systém, ktorý prepája obchod, financie, sklad aj ďalšie kľúčové procesy do jedného celku. Pri menších prevádzkovateľoch je tento podiel výrazne nižší, čo zodpovedá jednoduchšej prevádzke a menším nárokom na automatizáciu. Popri účtovných a ERP systémoch zohrávajú významnú úlohu aj samostatné mailingové nástroje. Tie využíva približne dve tretiny malých a stredných e-shopov a viac ako polovica veľkých. Práve práca so zákazníkmi, marketingová automatizácia a komunikácia sa v priebehu rastu e-shopu ukazujú ako oblasti, ktoré nemožno dlhodobo riešiť ad hoc.

Prieskum zároveň ukazuje, že samotná existencia viacerých nástrojov nestačí. Kľúčová je ich vzájomná prepojenosť, pričom 65 percent respondentov má svoje e-shopové riešenie nejakým spôsobom napojené na účtovný program alebo podnikový informačný systém. Najčastejšie formou API prepojenia, ktoré umožňuje automatický prenos dát bez potreby manuálnych zásahov. Pri veľkých e-shopoch je prepojenie systémov štandardom, zatiaľčo pri menších prevádzkach zostáva značná časť bez akejkoľvek integrácie. O ERP systémoch počula väčšina prevádzkovateľov e-shopov, podrobnejšie však ich úlohu a možnosti pozná len o niečo viac ako polovica opýtaných. Zaujímavé pritom je, že ani medzi veľkými e-shopmi nie je znalosť ERP stopercentná. Časť prevádzkovateľov si ERP stále spája výlučne s robustnými a vysoko nákladnými riešeniami určenými len pre veľké korporácie. Hlavnou prekážkou zavedenia ERP systému nebýva samotná technológia, ale obavy z náročnej implementácie, zo zmeny zaužívaných procesov a nedostatku interných kapacít.

AI: Základné školy

Od marca 2026 sa umelá inteligencia stala súčasťou základného vzdelávania na Slovensku. Ministerstvo školstva rozšírilo štátny vzdelávací program o AI gramotnosť. Cieľom je, aby žiaci rozumeli technológiám, ktoré ovplyvňujú ich každodenný život aj budúci pracovný trh. Napokon umelú inteligenciu už využívajú pri vyhľadávaní informácií, tvorbe textov, prekladoch či práci s personalizovanými online službami. Zaradením AI gramotnosti do štátneho vzdelávacieho programu sa Slovensko pridalo medzi krajiny, ktoré aktívne pracujú s odporúčaniami UNESCO, OECD a Európskej únie v oblasti vzdelávania o umelej inteligencii. Do konca roka 2026 ministerstvo školstva doplní tému umelej inteligencie aj do štátnych vzdelávacích programov pre stredné školy.

Školy povedú žiakov k tomu, aby rozumeli princípom fungovania umelej inteligencie, vedeli kriticky hodnotiť jej výstupy, poznali jej limity a používali ju bezpečne a zodpovedne. Absolvent základnej školy má rozlišovať medzi ľudskou a umelou inteligenciou, efektívne využívať AI pri učení, zachovať si kritické myslenie a budovať zdravý vzťah k technológiám, vrátane digitálnej rovnováhy. Umelá inteligencia bude zároveň prierezovou témou naprieč predmetmi. Učitelia ju môžu prepojiť s jazykmi, spoločenskými vedami, prírodovednými predmetmi aj umením. Ministerstvo už sprístupnilo prvé učebné materiály a pripravuje rámec AI kompetencií učiteľov.

AI gramotnosť sa bude postupne rozvíjať po 9. ročník základnej školy. V prvom cykle sa žiaci naučia rozpoznávať technológie využívajúce umelú inteligenciu v bežnom živote. Pochopia, že stroje sa učia z dát, vytvoria jednoduché zadania pre AI nástroje pod vedením učiteľa a nebudú umelej inteligencii pripisovať ľudské vlastnosti. Školy zároveň zdôraznia význam reálnych medziľudských vzťahov, ktoré technológie nenahradia. V druhom cykle žiaci porozumejú tomu, že kvalita dát ovplyvňuje kvalitu výstupov AI. S podporou učiteľa budú využívať generatívnu AI ako pomocníka pri učení, naučia sa overovať informácie z viacerých zdrojov a budú reflektovať etické a sociálne dopady technológií. Súčasťou vzdelávania bude aj budovanie zdravej digitálnej rovnováhy. V treťom cykle si žiaci prehĺbia poznanie princípov fungovania veľkých jazykových modelov, AI asistentov a agentov. Naučia sa samostatne vyberať vhodné AI nástroje podľa charakteru úlohy, kriticky hodnotiť výstupy, rozpoznávať manipulácie a dezinformácie a transparentne priznávať mieru využitia AI pri svojej práci. Dôraz sa bude klásť aj na ochranu súkromia a analýzu širších spoločenských a environmentálnych dopadov umelej inteligencie.

SR: Dane z nehnuteľností rástli

Slovenské mestá a obce vybrali v roku 2024 na daniach z nehnuteľností vyše 618 miliónov eur. V porovnaní s rokom 2023 bola táto suma vyššia o takmer 122 miliónov eur (+24,5 %). Podrobnú Analýzu hospodárenia obcí v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 pripravila spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau zo zdroja i-Rating municipalít. Kvôli výpadku daňových príjmov niektoré samosprávy pristúpili k nepopulárnym opatreniam a zvýšili daň z nehnuteľností ako aj poplatok za rozvoj. Daň z nehnuteľností tvoria: daň z pozemkov, zo stavieb, z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Dane z nehnuteľností 618,1 mil. eur predstavujú 17 % podiel na daňových príjmoch (v roku 2023 to bolo 496,6 mil. eur a podiel 14 %). Na ich objeme sa takmer 21 % podieľala daň z pozemkov vo výške 129 mil. eur (111 mil. eur v roku 2023). Dominovala daň zo stavieb s podielom viac ako 70 % a objemom takmer 433,6 mil. eur (344,2 mil. eur v roku 2023) a takmer 9 % daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v objeme 55,5 mil. eur (41,2 mil. eur v roku 2023). Najväčší objem príjmov z dane z pozemkov získali v obidvoch rokoch samosprávy Nitrianskeho kraja, najmenej získalo Mesto Košice (v roku 2023 Hlavné mesto SR Bratislava). Najväčší objem z dane zo stavieb v obidvoch rokoch vykázali samosprávy Bratislavského kraja vrátane mestských častí Bratislavy, najmenej samosprávy Košického kraja. Rovnaké poradie bolo aj pri príjmoch z dane z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Medzi veľkými mestami s vysokým objemom dane z pozemkov na štvrtom najvyššom mieste v roku 2024 a na treťom najvyššom mieste v roku 2023 vyčnieva obec Kalná nad Hronom, ktorej miestnou časťou sú Mochovce s jadrovou elektrárňou. V roku 2024 získala z tejto dane 2,6 mil. eur, obdobne aj v roku 2023. Vysoký príjem plynie aj do kasy Jaslovských Bohuníc, ktoré získali v oboch porovnávaných rokoch z dane zo stavieb viac ako 2,5 mil. eur.

Zvyšovanie dane z nehnuteľností sa prejavilo v medziročnom náraste vo všetkých krajoch o 24,5 %. Najväčší nárast, o viac ako 39 %, bol v Hlavnom meste SR Bratislave. V mestskej pokladni pribudlo takmer 67,5 mil. eur v roku 2024, rok predtým 48,4 mil. eur. Najmenší medziročný nárast, o 14,2 %, bol v samosprávach Banskobystrického kraja (51,4 mil. eur v roku 2024 a takmer 45 mil. eur v roku 2023). Príjem z dane z nehnuteľností medziročne vzrástol vo všetkých mestských častiach Bratislavy o takmer 35 %. Daň z pozemkov sa zvýšila o 21 %, daň zo stavieb o 35,4 % a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vzrástla najviac, o 40,5 %. Mestským častiam Bratislavy bola v roku 2024 prevedená suma 67,16 mil. eur, čo predstavuje 10,9 % z celkového objemu tejto dane v samosprávach SR. V roku 2023 to bolo 49,8 mil. eur s podielom 10 %. V obidvoch rokoch výrazne najviac z bratislavských častí získal Ružinov, nasledovaný Petržalkou. Najmenej malo Čunovo.

Mnohé samosprávy dvíhali aj miestny poplatok za rozvoj. V roku 2024 vyberalo poplatok za rozvoj 424 samospráv, čo je 14,6 % z celkového počtu 2 905. Výnos bol takmer 39 mil. eur. Oproti roku 2023 to predstavuje nárast o 26 samospráv, t. j. o 47,6 % a objemu o 12,6 mil. eur. V roku 2024 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 12 samospráv. Výrazne najviac to bolo prekvapivo v obci Bernolákovo (takmer 4,3 mil. eur). V roku 2023 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 5 samospráv. Najväčší objem bol prevedený na Bratislavu hlavné mesto SR (takmer 3,6 mil. eur). Celková suma poplatku za rozvoj sa medziročne v mestských častiach Bratislavy zvýšila zo 6,4 mil. eur na 6,8 mil. eur, t. j. iba o 5,5 %. Ide o výrazne nižší nárast oproti mestským častiam Košíc, kde sa zvýšila z 0,22 mil. eur na 0,47 mil. eur, t. j. o 116 %. Príjmy z poplatku za rozvoj sa medziročne zvýšili v siedmich krajoch. Najvýraznejší rast zaznamenal Žilinský kraj, až o 501 %(z 0,49 mil. eur v roku 2023 na 2,95 mil. eur v roku 2024).

 

EU: Novinky mobilnej komunikácie

Európska investičná banka poskytne 25 miliónov EUR luxemburskému poskytovateľovi satelitného pripojenia OQ Technology na výskum a vývoj technológie satelitných telekomunikácií na nízkej obežnej dráhe Zeme (LEO). Európska komisia tiež navrhla začať rokovania s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Kosovom, Čiernou Horou, Severným Macedónskom a Srbskom s cieľom začleniť ich do režimu EÚ „Roaming za vnútroštátne ceny“.

Satelity majú slúžiť na poskytovanie cenovo dostupného a spoľahlivého satelitného pripojenia do Európy a regiónov s nedostatočnou dostupnosťou služieb na celom svete. Na podporu tohto cieľa sa z prostriedkov EIB financuje aj vývoj a spustenie viac než 20 softvérovo definovaných viacpásmových satelitov (pásmo S, pásmo C), ktoré budú poskytovať služby internetu vecí a smartfónov s priamym prístupom k zariadeniu (D2D). Na technickej úrovni je cieľom spoločnosti poskytovať pokrytie 5G pre mobilné zariadenia internetu vecí a neupravené smartfóny (iPhone, Samsung, Google Pixel) pomocou štandardizovaného partnerského projektu generácie (3GPP), úzkopásmového internetu vecí (NB-IoT) a technológie NTN nového rádia 5G (NR) prostredníctvom konštelácie LEO malých satelitov. Toto riešenie sa zameriava na vidiecke a vzdialené oblasti, ktoré nie sú obsluhované pozemnými sieťami, a je ideálne pre aplikácie IoT s nízkym výkonom a nízkymi dátami. Okrem toho satelitné siete NB-IoT a 5G NR spoločnosti poskytujú ďalšiu vrstvu odolnej a redundantnej konektivity. Zabezpečuje operácie proti narušeniam pozemnej siete spôsobeným prírodnými katastrofami alebo nepriateľskými útokmi v rámci plne európskej zvrchovanej vesmírnej a pozemnej infraštruktúry.

Európska komisia plánuje nadviazať na existujúce dobrovoľné roamingové záväzky medzi niektorými mobilnými operátormi v EÚ a na západnom Balkáne a zmodernizovať ich. Tieto dobrovoľné iniciatívy už umožňujú využívať znížené roamingové poplatky pri presune medzi týmito dvoma regiónmi. Okrem toho občania západného Balkánu využívajú znížené tarify pri cestovaní v rámci regiónu na základe regionálnej dohody o roamingu so západným Balkánom. Po uzavretí ďalších dohôd s operátormi a po ich zosúladení s pravidlami EÚ v oblasti roamingu budú môcť ľudia cestujúci medzi EÚ a západným Balkánom telefonovať, posielať textové správy a využívať mobilné dáta bez roamingových príplatkov. To znamená plynulú prepojenosť pri domácich sadzbách nielen pre občanov a podniky zo západného Balkánu, ktorí navštevujú EÚ, ale aj pre cestujúcich z EÚ na západnom Balkáne.

Radíme: Stavebný odpad

Pôvodcom stavebného odpadu na Slovensku je fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané povolenie na realizáciu stavby podľa Stavebného zákona. Ak je však stavebníkom fyzická osoba – nepodnikateľ, pôvodcom stavebného odpadu je ten, kto uvedené stavebné práce vykonáva. Pôvodca stavebného odpadu je povinný priebežne viesť evidenciu o vzniku a nakladaní so stavebným odpadom počas celého priebehu stavebných prác, ktorá sa uchováva v elektronickej alebo listinnej podobe po dobu päť rokov. Podrobnosti spracovala advokátska kancelária Eversheds Sutherland.

Evidencia musí obsahovať údaje o druhu (kód a názov odpadu podľa Katalógu odpadov), množstve a spôsobe nakladania s odpadom. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním je pôvodca stavebného odpadu povinný vykonávať, ak nakladá ročne v súhrne s viac než 50 kg nebezpečných odpadov alebo s viac ako jednou tonou ostatných odpadov. Príloha č. 3 vyhlášky o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti vymenúva odpady, pri ktorých sa ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním podáva bez ohľadu na ich množstvo. Pri stavebnom odpade je takýmto odpadom olovo. Ohlásenie o vzniku odpadu a nakladaní s ním sa podáva elektronicky prostredníctvom informačného systému odpadového hospodárstva (ISOH) Ohlásenia sa podávajú za predchádzajúci rok najneskôr do 28. februára.

Ohlásenie musí ďalej obsahovať: identifikačné údaje osoby podávajúcej ohlásenie, identifikačné údaje pôvodcu odpadu, údaje o opätovnom použití, recyklácii, zhodnocovaní odpadu, druhy a množstvá vzniknutého odpadu, údaje o nakladaní s odpadom. Okrem vyššie uvedeného je pôvodca stavebného odpadu povinný podávať ohlásenia aj v súvislosti s realizáciou demolačných prác. Je povinný podať písomné ohlásenie najneskôr tri pracovné dni pred realizáciou demolačných prác, ako aj najneskôr 90 dní po ukončení demolačných prác, a to na tlačivách, ktorých vzor stanovuje vyhláška o stavebných odpadoch a odpadoch z demolácií. Ohlásenie sa podáva príslušnému okresnému úradu, v ktorého územnom obvode budú, resp. boli demolačné práce uskutočňované. Súčasťou ohlásenia je aj fotodokumentácia. Pri ohlásení po ukončení demolačných prác musí fotodokumentácia preukazovať vytriedenie stavebných materiálov a odpadov z demolácie. Od 1. januára 2027 bude účinná nová vyhláška o evidenčnej a ohlasovacej povinnosti, ktorá má okrem ďalších zmien zabezpečiť plne elektronickú evidenciu o vzniku a nakladaní so stavebným odpadom.