utorok 19. januára 2021

Osobné údaje: Na predaj?

Dátum narodenia, adresa, informácie o zdravotnom stave alebo nákupné správanie – to všetko sú osobné údaje, ktoré sú ľudia ochotní predávať. Štúdia skupiny EOS „Aká je hodnota údajov?“ odhalila, že každý šiesty respondent už pristúpil na tento typ obchodu a zdieľal svoje údaje so spoločnosťou za protislužbu.

Štúdia zo 16 európskych krajín a USA tiež ukázala, že medzi jednotlivými národmi existujú rozdiely. Španieli sú častejšie ochotní zdieľať svoje dôverné dáta (26 percent) za protihodnotu, nasledujú Rumuni s 24 percentami. V iných krajinách juhovýchodnej Európy, ako je Slovinsko (10 percent) alebo Severné Macedónsko (7 percent), sa na takýto obchod pristupuje pomenej. Zarážajúce je, že v niektorých prípadoch býva ochota spotrebiteľov predávať svoje vlastné údaje vyššia ako samotný dopyt spoločností. Ochotu konať tak vyjadril každý tretí respondent. Avšak, doteraz bola za predaj údajov ponúknutá protislužba iba každému piatemu. Peter Hetteš uviedol, že pre firmy teda existuje veľká šanca, že so spotrebiteľmi uzavrú obchod – ak si získajú ich dôveru: „Spotrebitelia sú v zásade ochotní poskytnúť osobné údaje dôveryhodným spoločnostiam. Ale práve v tejto oblasti je čo dobiehať, pretože mnohým ľuďom chýba dôvera v zodpovedné zaobchádzanie s ich osobnými informáciami.“ Odborník je presvedčený, že najväčšou výzvou pre spoločnosti bude preto znižovanie tejto nedôvery prostredníctvom primeraného a transparentného využívania údajov.

Väčšina spotrebiteľov podľa výsledkov štúdie nevie, ako možno obmedziť nechcené využívanie údajov. V Európe to bolo 58 percent, v USA 62 a v Rusku dokonca až 66 percent ľudí, ktoré nepoznajú napríklad možnosť blokovať sledovacie súbory cookie. V snahe vyhnúť sa zdieľaniu svojich údajov tak robí len každý tretí používateľ. Okrem nevedomosti v súvislosti s cieleným blokovaním prenosu citlivých údajov sa podľa štúdie väčšina používateľov často cíti nútená poskytnúť svoje dáta. Vyjadrilo sa tak 66 percent respondentov z Európy, 58 z USA a 81 z Ruska. „Skutočnosť, že určité služby možno využívať v plnom
rozsahu iba s poskytnutím množstva údajov, zvyšuje nedôveru voči spoločnostiam a vysvetľuje všeobecnú skepsu“, podotkol ešte Peter Hetteš.

Radíme: Jednoduchší home office

Pandémia COVID-19 zasiahla veľa spoločností, ale malé podniky utrpeli viac ako iné. Podľa viacerých zistení z prieskumu spoločnosti Kaspersky v niektorých krajinách zažilo negatívne dopady pandémie viac než 90 % malých spoločností. Súviseli najmä s poklesom výroby, predaja a tržieb, či dokonca úplným zavretím prevádzky. Spôsoby, akými zamestnanci prekonávajú tieto výzvy, môžu v spoločnostiach s tuctom a menej ľuďmi výrazne ovplyvniť stav celého podnikania. Preto je dôležité, aby vedúci pracovníci sledovali, ako sa zamestnanci cítia a dohliadali na následky, ktoré by to mohlo mať na ich podnikanie.

Najväčší rozdiel v očakávaniach, čo sa týka podpory, je podľa prieskumu v oblasti sociálnej pomoci a ďalších výhod, ako je pokrytie účtov za internet či telefón: 41 % zamestnancov malých spoločností by zo strany zamestnávateľov v tomto ohľade chcelo väčšiu podporu v porovnaní so 47 % spomedzi tých, ktorí pracujú v stredne veľkých podnikoch. Rovnaký vzorec platí aj pre požadovanú technologickú podporu, akou je napríklad pomoc so zabezpečením správneho vybavenia a IT nástrojov (35 % v porovnaní so 41 %). Môže to byť spôsobené tým, že ľudia si v malých firmách častejšie upravujú svoje vlastné pracovné prostredie, na prácu používajú osobné zariadenia a starajú sa aj o prístup k pracovným službám. Emocionálna či psychická podpora je v takmer rovnakom rozsahu potrebná pre všetky podniky bez ohľadu na veľkosť: 23 % v malých a 25 % vo väčších firmách. Dopad COVIDU-19 neovplyvnil iba prácu a každodenný život ľudí, ale vyvolal aj strach o ich zdravie a zdravie ich blízkych a takisto ovplyvnil aj úroveň optimizmu pri pohľade do budúcnosti. Podpora duševného zdravia je teda pre akéhokoľvek zamestnanca dôležitá.

Na uľahčenie práce na diaľku spoločnosť Kaspersky odporúča:
  • Otvorená a úprimná komunikácia je pre zamestnancov najdôležitejšia, keďže odpovede na to, ako reagovať na krízové situácie hľadajú u svojich manažérov. Usporiadajte s vrcholovým vedením spoločnosti stretnutia typu „Opýtajte sa ma na čokoľvek“, kde zamestnancom môžete priblížiť, ako bude vaša firma pokračovať v práci za nových okolností.
  • Realizujte prieskumy, aby ste pochopili emocionálny stav vašich zamestnancov, ich pracovné zaťaženie, či majú všetko, čo potrebujú na prácu na diaľku a či majú jasno vo firemných procesoch. Umožní vám to lepšie pochopiť špecifické okolnosti, v ktorých sa ľudia v súčasnosti nachádzajú a pomáha vám to tiež prijímať vyváženejšie rozhodnutia.
  • Pomôžte svojim zamestnancom zvládnuť informačný pretlak a ťaživý pocit v týchto neistých časoch. Svoje tímy pravidelne a fakticky informujte o aktuálnej situácii, ako aj o tom, ako zostať v bezpečí a zdraví.
  • Vytvorte komunikačné on-line kanály v oblasti HR a IT, aby mohol každý ľahko vyriešiť svoje problémy. Poskytnite všetkým zamestnancom návod, ako môžu začať s prácou na diaľku a používať daný softvér. Uskutočniť sa to dá prostredníctvom webinárov či skupinových hovorov.
  • Vzdelávajte zamestnancov, aby pri práci na diaľku používali základné bezpečnostné postupy, napríklad ako zabrániť tomu, aby sa nestali obeťou mailového phishingu na webe, alebo ako spravovať svoje účty a heslá. Spoločnosť Kaspersky v spolupráci s Area9Lyceum vytvorili bezplatný kurz, ktorý pomáha zamestnancom pracovať bezpečne z domu.
  • Aplikujte cloudové bezpečnostné riešenie. Aj malé spoločnosti by sa mali chrániť pred kybernetickými hrozbami bez ohľadu na to, či zamestnanci pracujú na firemných alebo súkromných zariadeniach. 

pondelok 18. januára 2021

Google: Najpopulárnejšie počítačové otázky

Na Google hľadáme odpovede na najpálčivejšie otázky života. Výnimkou nie je ani oblasť technológií. Otázky typu „ako nainštalujem Word“ a „prečo moje emailové adresy nefungujú“ patria medzi najčastejšie na celom svete. Spoločnosť Broadband Deals analyzovala údaje z vyhľadávania Google, aby zistila, ktoré otázky týkajúce sa počítačov sú na celom svete najčastejšie.

Otázky typu „Ako na ... “ majú najväčší počet vyhľadávaní na svete každý mesiac, v priemere 674.570! Podľa analýzy „spôsob snímania obrazovky“ je najpopulárnejšou počítačovou otázkou na svete s obrovským počtom vyhľadávaní 603.000 mesačne. Ako resetovať počítač získa každý mesiac 20.400 vyhľadávaní a tretí najpopulárnejší dopyt typu „ako na ...“ súvisí s kopírovaním a vkladaním. Používatelia počítačov sa obrátili na Google a požiadali o úspešné vykonanie tejto akcie 19.900-krát mesačne. Časté sú aj dotazy „čo je“, ktoré vo vyhľadávači na celom svete každý mesiac uskutočnia 39.390 vyhľadávaní súvisiacich s počítačom. Najobľúbenejšie otázky sú: čo je počítačový vírus (21.900 vyhľadávaní), aký je môj operačný systém (5.700 vyhľadávaní) a čo robí RAM v počítači (4.600 vyhľadávaní).

Analýza ďalej zistila, že pri otázkach týkajúcich sa napájania počítača je celkové globálne vyhľadávanie 28.640 za mesiac. Najpopulárnejším vyhľadávacím dotazom, ktorý požadujú používatelia služieb Google po celom svete, je „ laptop / počítač / počítač sa nezapne “ (27.700 vyhľadávaní mesačne). Každý mesiac sa tiež uskutoční 24.800 vyhľadávaní súvisiacich s pripojením Wi-Fi. „ Ako sa pripojiť k Wi-Fi “ je najčastejšia otázka pri 11.500 vyhľadávaniach, nasleduje „ aký je môj prehliadač “ (10.100) a „ ako sa pripojím k internetu “ (1.200). Každý mesiac sa na celom svete uskutoční 39.860 vyhľadávaní týkajúcich sa výkonu počítača. Veľa z nás vyhľadáva dotazy, ako napríklad „zvuk notebooku / počítača / počítača nefunguje“ (11.200), „ má môj laptop / počítač / počítač Bluetooth “ (8.400) ) a „ Prečo je môj laptop / počítač / počítač pomalý “ (7. 700).

Ktorá značka počítača najviac zmätie používateľov tak, že sa obrátia na Google so žiadosťou o odpoveď? Za týmto účelom sa analyzoval počet vyhľadávaní týkajúcich sa výkonu počítača, napájania, Wi-Fi a vytvárania obrazovky / obrazovky tlače, po ktorej nasledovali slová „MacBook“, „HP“, „Dell“ a „Chromebook“ ( napr. „Ako snímať snímku obrazovky na prenosnom počítači Dell“). Prieskum zistil, že počítače Apple MacBook majú najvyšší počet vyhľadávaní Google za mesiac vo všetkých štyroch témach (182.890). V tesnom závese nasledujú Chromebooky Google, kde používatelia vyhľadávajú vyhľadávací nástroj v priemere každý mesiac zhruba 156 580-krát! Používatelia spoločnosti HP kladú Googlu každý mesiac 99.800 otázok týkajúcich sa napájania, internetu, výkonu a snímania obrazovky. Zdá sa však, že zariadenia Dell patria k jedným z najjednoduchšie použiteľných, pričom v priemere sa ich cena pohybuje len okolo 50.000 vyhľadávaní mesačne - čo je o 133.800 vyhľadávaní menej ako v prípade Apple MacBookov! Spôsob, ako vytlačiť údaje z obrazovky, je najspoľahlivejšou akciou vo všetkých štyroch počítačových značkách v našej štúdii (MacBook, HP, Dell a Chromebook) s celkovým počtom 386.600 vyhľadávaní mesačne. Screenshots najviac zmätie majiteľov MacBookov, pričom používatelia sa každý mesiac pýtajú, ako vykonávať túto funkciu, na celom svete 143.000 krát! Používatelia Chromebookov sledujú 135.800 vyhľadávaní (o 7.200 menej ako MacBook) a používatelia HP a Dell 71.100 a 36.700 dotazov.

Každý mesiac sa na celom svete uskutoční 86.120 otázok týkajúcich sa výkonu počítača (vrátane problémov s rýchlosťou, zvukom, klávesnicou alebo pripojením Bluetooth) na zariadeniach MacBook, HP, Dell a Chromebook. Najčastejšie to boli práve používatelia počítačov MacBook, ktorí sa pýtali na väčšinu otázok týkajúcich sa tejto témy. Vo vyhľadávači bolo každý mesiac vykonaných 36.720 vyhľadávaní. Zvyšné značky sa umiestnili v tomto poradí: HP (23.400), Chromebook (16.670) a Dell (9.330). Otázky, ako zapnúť zariadenia a prečo sa nezapínajú, zvýši o 9.970 vyhľadávaní vo všetkých štyroch skúmaných značkách, ale práve títo používatelia spoločnosti HP sa na tieto otázky pýtajú najviac (3.320). Chromebook s 3.320 tesne nasleduje a používatelia MacBookov každý mesiac zadajú 2.540 dotazov. Používatelia spoločnosti Dell opäť najmenej vyhľadávajú na celom svete (760). Vyhľadávania týkajúce sa pripojenia k internetu sa uskutočňujú každý mesiac 5.670-krát okrem výrazov „MacBook“, „HP“, „Dell“ a „Chromebook“. Z týchto značiek sa používatelia Dell obracajú na spoločnosť Google, aby riešili problémy s pripojením Wi-Fi najviac - 2.300-krát mesačne. Používatelia počítačov HP a Chromebook kladú otázky v priemere 1 950 a 790 krát mesačne, najmenej to dosahujú používatelia počítačov MacBook (630).

Koľko používateľov by zvážilo vytvorenie vlastného počítača? Z 3.962 respondentov prieskumu  si takmer polovica (48 %) už vytvorila vlastný počítač. Z 52 %, ktorí tak neurobili, takmer polovica (47 %) uviedla, že by v budúcnosti uvažovali o vybudovaní vlastnej firmy, takmer štvrtina (22 %) to môže zvážiť a tretina respondentov (31%) odpovedala záporne. Dôvody, ktoré odradia od výroby vlastného počítača: cena - 60 %, nedostatok vedomostí - 53 % a nedostatok inžinierskych schopností - 33%.

EU: Právo na odpojenie

Európsky parlament by mal tento týždeň vyzvať na prijatie právnej normy, ktorá by v celej Európskej únii zaviedla právo digitálne sa odpojiť od práce bez negatívnych následkov. Rozprava o predloženom uznesení je naplánovaná na stredu, výsledky hlasovania by mali byť k dispozícii vo štvrtok.

Návrh legislatívneho uznesenia z dielne Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) požaduje, aby bolo právo na odpojenie, ktoré zamestnancom umožňuje nevenovať sa pracovným úlohám, telefonátom, emailom či inej pracovnej elektronickej komunikácii mimo pracovného času - vrátane sviatkov či dovoleniek, zadefinované ako základné právo v celej EÚ. Predložený text preto vyzýva členské štáty na prijatie potrebných opatrení, ktoré zamestnancom umožnia využívať toto právo, a to aj prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi. Požaduje tiež adekvátnu ochranu pred viktimizáciou a inými negatívnymi dôsledkami pre osoby, ktoré využijú právo na odpojenie.

Právo na odpojenie nie je v súčasnosti zakotvené v právnych predpisoch EÚ. Parlament preto pravdepodobne požiada Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý právo na odpojenie zadefinuje na úrovni EÚ. Poslanci vypracovali aj návrh takejto smernice, ktorý ako prílohu pripojili k návrhu uznesenia.


SR: Konkurzy a reštrukturalizácie 2020

V roku 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 167 konkurzov a povolených 22 reštrukturalizácií dlžníkov. Podľa údajov analytickej spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau  (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rokom 2019, v ktorom bolo vyhlásených 248 konkurzov, ich počet v roku 2020 klesol o 32,66 %, pričom dosiahol historicky najnižší počet v jednom roku. Počet povolených reštrukturalizácií  v porovnaní s 13 povolenými reštrukturalizáciami v roku 2019 medziročne vzrástol o 69,23 %.

„Vývoj počtu vyhlásených konkurzov dlhodobo odrážal dobrú kondíciu slovenskej ekonomiky, ich mierny prechodný nárast sme zaznamenali v posledných piatich rokoch iba v roku 2018. Hoci sa rast ekonomiky v roku 2020 z dôvodu pandémie koronavírusu spomalil a niektorí analytici preto očakávali nárast počtu zbankrotovaných podnikateľských subjektov, ich očakávania sa nenaplnili", dodáva analytička Jana Marková. Predpokladá, že na viac ako 32 percentnom medziročnom poklese počtu konkurzov sa mohla prejaviť aj Dočasná ochrana podnikateľov pred veriteľmi - vládne opatrenie na pomoc podnikateľským subjektom v boji proti pandémii koronavírusu. Pravdepodobne sa prejaví v nízkych počtoch konkurzov aj v tomto roku.

Po piatich rokoch medziročného poklesu počtu povolených reštrukturalizácií po sebe, pričom v roku 2019 bol ich počet najmenší za predchádzajúcich jedenásť rokov, v roku 2020 došlo k ich výraznému percentuálnemu medziročnému nárastu. „Hlavným dôvodom poklesu počtu povolených reštrukturalizácií v posledných rokoch bola legislatívna zmena v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktorou sa od konca apríla 2015 výrazne sprísnili podmienky riešenia úpadku dlžníka reštrukturalizáciou. Ich nárast v roku 2020 mohol byť vyvolaný aj nenaplnenými očakávaniami dlžníkov o zjednodušení podmienok a procesu reštrukturalizácie od roku 2021 v príslušnej legislatíve“, zdôvodňuje Jana Marková.

V roku 2020 bol najviac zasiahnutou skupinou odvetví s 50 vyhlásenými konkurzmi (29,94 % z ich celkového počtu) veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov. Najviac, 7 reštrukturalizácií (31,82 % z ich celkového počtu) bolo povolených podnikom v priemyselnej výrobe. Najviac konkurzov bolo vyhlásených v Bratislavskom kraji – 41 a s rovnakým počtom 4 povolené reštrukturalizácie sa o prvenstvo podelili tri kraje: Banskobystrický, Bratislavský a Trnavský kraj. Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol v roku 2020 vyhlásený konkurz, bola spoločnosť Wirecard Slovakia s.r.o. so sídlom v Košiciach, ktorá poskytovala ostatné služby týkajúce sa informačných technológií a počítačov a zamestnávala od 250 do 499 pracovníkov. 

V analýze CRIF SK sú zahrnutí podnikatelia – právnické a fyzické osoby, ako aj právnické osoby - nepodnikatelia, ktorým bola povolená reštrukturalizácia alebo na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz alebo malý konkurz, vrátane tých dlžníkov, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia, neskôr však bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Do analýzy neboli zahrnutí podnikatelia - fyzické osoby, ktorí svoj úpadok riešia oddlžením, t. j. spôsobom osobného bankrotu, čo im bolo od 1. marca 2017 umožnené novelou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

COVID-19: Domáca liečba

Zvýšený počet pacientov s ochorením COVID-19 v domácej liečbe, ktorí sú dehydrovaní, neprijímajú potravu, nevládzu chodiť, až sa dopracujú k pneumónii zaznamenali o
perátori na tiesňovej linke 155 a záchranári.

Pacienti by mali zostať v kontakte so svojim všeobecným lekárom a akékoľvek zhoršenie stavu s ním riešiť priebežne. Aj pri bezpríznakovom priebehu infekcie je dôležité o pozitívnom výsledku informovať  svojho lekára. S dodržaním protiepidemických opatrení by sa o pacienta mali postarať príbuzní a osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Nesmie sa pritom zabúdať na zabezpečenie pitného režimu, stravy a potrebných liekov. Hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo Adriana Šimková odporúča pacientom s ľahkým priebehom liečiť sa ako pri bežných respiračných ochoreniach: „Nezabúdať na dostatočný príjem tekutín, vitamínov, ľahšie sa stravovať a dodržiavať šetriaci režim. Podľa potreby užiť voľno predajné lieky na teplotu, bolesť hrdla, zapchatý nos a na kašeľ.“ Príznaky by mali do pár dní ustúpiť.

Buďte v kontakte so svojim všeobecným lekárom. Zvlášť ho upozornite, ak:
a) teplota nad 38 stupňov trvá viac ako 72 hodín,
b) máte neutíchajúci kašeľ,
c) zhoršujúce sa dýchanie,
d) začínajúce bolesti na hrudníku, napr. pri dýchaní,
e) prijímate menej tekutín a začínate menej močiť.

Varovné príznaky, kedy volať tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby (pacienti s COVID-19):
a) máte pocit nedostatku vzduchu pri rozprávaní alebo minimálnej námahe (bežné aktivity sú pre vás problémom),
b) bolesť a tlak na hrudníku,
c) poruchu vedomia,
d) vykašliavanie krvi,
e) fialové pery, bledá tvár.

POZOR: Nezabudnite operátorovi na linke oznámiť, ak ste mali pozitívny test na COVID-19 vy alebo niekto z vašej domácnosti!