piatok 6. decembra 2019

On-line: Byrokratický nezmysel roka

Už po ôsmy raz máme možnosť hlasovať za Byrokratický nezmysel roka a prostredníctvom tejto “anticeny” upriamiť pozornosť na legislatívne opatrenia, ktoré zbytočne komplikujú život.

Počet námetov v posledných rokoch rastie. Do tohtoročnej ankety Byrokratický nezmysel roka prišlo 69 námetov. Zástupcovia podnikateľských organizácií z nich vybrali finálovú desiatku, o ktorej prebieha verejné hlasovanie. „V tohtoročných nomináciách dominovali námety, ktoré súvisia s digitalizáciou a antibyrokratickým zákonom. Napriek pokroku je v tejto oblasti stále čo zlepšovať", hodnotí Ján Solík, predseda Združenia mladých podnikateľov Slovenska. Podľa neho značná časť tohtoročných námetov súvisí s novoprijatou legislatívou vyplývajúcou z poslaneckých návrhov. Tie sú schvaľované bez dôsledného pripomienkovania a analýz ich dopadov. Výsledkom sú v praxi nepoužiteľné regulácie so zdanilo vznešenými cieľmi. 

Z nedávneho prieskumu zameraného na kvalitu podnikateľského prostredia vyplýva, že tretina podnikateľov hovorí, že nedokáže podnikať tak, aby neporušili žiaden zákon. Medzi najčastejšími dôvodmi uvádzajú časté zmeny zákonov a ich nejednoznačnosť.„V procese prípravy návrhov zmien zákonov súvisiacich s podnikateľským prostredím sú najmä menšie firmy na Slovensku pomerne pasívne. V nedávnom prieskume viac ako 80 % predstaviteľov malých a stredných firiem deklarovalo, že nevyužívajú žiadnu možnosť participácie na legislatívnom procese. Top dôvodmi sú nedostatok času pri vysokej frekvencii návrhov zmien", konštatuje Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov. 

Vďaka predchádzajúcim ročníkom sa podarilo odstrániť viaceré z nominovaných nezmyslov. Nejde síce o systémové riešenie, ale význam má každé jedno zlepšenie. Hlasovať za Byrokratický nezmysel roka 2019 možno na byrokratickynezmysel.sk, kde sú  zverejnené nominácie.

SR: V roku 2020 vyššie ceny elektriny aj plynu

Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) koncová cena elektriny sa pre slovenské domácnosti od 1. januára 2020 medziročne zvýši v priemere o 7,63 %. Cena plynu pre domácnosti a malé podniky na Slovensku stúpne priemerne o 3,95 %, cena tepla vzrastie o 1,90 %. Cena za dodávku vody sa priemerne zvýši o 1 %. 

Regulačný úradu vzhľadom na medziročný nárast cien komodít na burzách (elektriny o 28,1 % a plynu o 8,58 %) určil pre slovenské domácnosti a malých podnikateľov na rok 2020 nové ceny energií. Úrad pri zohľadnení oprávnených požiadaviek všetkých účastníkov trhu určil, že pre slovenské domácnosti sa od 1. januára 2020 zvýši koncová cena elektriny priemerne o 7,63 % a v prípade malých podnikov ide o nárast koncovej priemernej ceny o 7,15 %. Podiel ceny komodity pritom tvorí už asi 42 % na koncovej cene elektriny. Napríklad odberateľom elektriny v sadzbe DD1, čo sú spravidla malé byty, sa tak v roku 2020 zvýšia priemerné náklady v rámci celého Slovenska približne o 82 centov mesačne. V sadzbe DD2, čo sú domácnosti s vyššou spotrebou okolo 2300 kWh, bude priemerný nárast ceny v rámci celého Slovenska 2,60 eur mesačne. Tarifa za prevádzkovanie systému (TPS) pre rok 2020 podľa ÚRSO klesne z hodnoty 25,9880 eura/megawatthodina (MWh) na hodnotu 23,6210 eura/MWh. Pokles je spôsobený najmä poklesom tarify pre obnoviteľné zdroje energie a kombinovanú výrobu elektriny a tepla z dôvodu rastu ceny elektriny na trhu, teda klesá náklad na doplatok.

Pri plyne ide o celoslovenský priemerný nárast ceny pre domácnosti a malé podniky o 3,95 %. Napríklad v tarife D2, čo je charakter odberu plynu na varenie a ohrev vody pri priemernej ročnej spotrebe 14.000 kilowatthodinu (kWh), si domácnosti priplatia v rámci celého Slovenska priemerne 60 centov mesačne. Cena za dodávku tepla domácnostiam sa podľa slov predsedu regulačného úradu zvýši priemerne o 1,90 %, čo znamená, že náklady domácností sa v roku 2020, vzhľadom na menšie množstvo objednaného tepla, nezmenia. Vodné a stočné sa zvýši priemerne v rámci celého Slovenska o 1,00 %, čo má pre priemernú trojčlennú rodinu znamenať nárast výdavkov o 21 centov mesačne. 

Predseda ÚRSO zdôraznil, že v cenovom rozhodnutí úrad nestanovuje dodávateľom elektriny, plynu, tepla či vody pevnú cenu, ale maximálnu cenu, ktorá sa nemôže prekročiť. Nižšiu cenu v rámci trhovej súťaže však podľa neho môžu okamžite ponúknuť slovenským domácnostiam všetci dodávatelia energií.

Trend: Zneužívanie údajov a sofistikovanejšie útoky

Výskumní analytici z Kaspersky zverejnili svoje vízie na rok 2020 týkajúce sa pokročilých dlhodobo trvajúcich hrozieb (Advanced Persistent Threats/APT) v kybernetickom priestore a poukázali na to, ako sa zmení taktika cielených útokov v nasledujúcich mesiacoch. Prognózy vznikli vďaka výskumno-analytickým službám spoločnosti pre hrozby z celého sveta.

Celkový trend podľa expertov naznačuje, že hrozby budú čoraz viac sofistikované, cielenejšie a budú sa diverzifikovať pod vplyvom vonkajších faktorov, akými sú rozvoj a šírenie strojového učenia, technológie na rozvoj deepfake videí alebo sa budú týkať napätia v obchodných vzťahoch medzi Áziou a Európou. Predpovede boli vytvorené na základe zmien, ktoré zaznamenal Globálny výskumný a analytický tím spoločnosti v roku 2019 s cieľom poskytnúť komunite pôsobiacej v oblasti kybernetickej bezpečnosti niektoré dôležité usmernenia a poznatky. Tie, spolu s celým radom predpovedí priemyselného a technologického ohrozenia, môžu pomôcť odvetviu pripraviť sa na výzvy, ktorým sa bude čeliť v nasledujúcich 12 mesiacoch.

„Budúcnosť ponúka veľa možností, preto je pravdepodobné, že sa budú diať aj veci, ktoré nie sú súčasťou našich predpovedí. Rozsah a zložitosť prostredí, v ktorých sa útoky odohrávajú ponúka veľa príležitostí. Navyše, žiadny tím pre výskum hrozieb nevidí celé operácie útočníkov pokročilých mobilných hrozieb (APT). Budeme sa naďalej snažiť predvídať činnosti skupín kyberzločincov pracujúcich s APT, porozumieť metódam, ktoré používajú, a zároveň budeme poskytovať informácie o ich útokoch a následných dopadoch", skonštatoval Miroslav Kořen.

štvrtok 5. decembra 2019

Bankrot: Po októbrovom poklese opäť rast

V novembri 2019 zbankrotovalo 484 obyvateľov Slovenska. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau (CRIF SK) v medziročnom porovnaní (823 osobných bankrotov) ide o pokles o vyše 41 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v októbri zbankrotovalo 315 dlžníkov, ich počet ale v novembri vzrástol o vyše 53 %.

„Od januára do septembra tohto roku priemerne každý mesiac zbankrotovalo vyše 1.400 obyvateľov Slovenska. Nízke čísla v posledných dvoch mesiacoch však nemôžeme považovať za nový trend. Sú dôsledkom vyčerpania finančných zdrojov Centra právnej pomoci na riešenie tejto agendy", konštatovala analytička Jana Marková. Podľa nej po tom, čo Centru právnej pomoci boli začiatkom novembra dodatočne vyčlenené potrebné financie, aj počet osobných bankrotov začal v poslednom novembrovom týždni narastať. Za päť posledných pracovných novembrových dní bolo vyhlásených 434 osobných bankrotov, t. j. takmer 90 % z ich celkového mesačného počtu.

V novembri 2019 najviac ľudí zbankrotovalo v Nitrianskom (119) a v Trenčianskom kraji (114), najmenej osobných bankrotov bolo vyhlásených v Bratislavskom (6) a v Trnavskom kraji (7). Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v novembri 2019 ich pripadalo na mužov 274 (56,61 %) a na ženy 210 (43,39 %). Najviac osobných bankrotov v novembri pripadalo na dlžníkov vo veku od 40 do 49 rokov (29,34%).

EU: Zdravotné profily krajín

Európska komisia (EK) uverejnila správy, ktoré opisujú profil systémov zdravotníctva v 30 krajinách. Zdravotné profily krajín sa vydávajú spolu so sprievodnou správou, ktorá poukazuje na niektoré z najvýznamnejších trendov transformácie systémov zdravotníctva a uvádza kľúčové závery vyplývajúce z profilov.

Zdravotné profily krajín zahŕňajú podrobnú analýzu systémov zdravotníctva, pričom sa zameriavajú na zdravie obyvateľov a významné rizikové faktory, ako aj na efektívnosť, dostupnosť a odolnosť systémov zdravotníctva v jednotlivých členských štátoch Európskej únie (EÚ). Jasne odzrkadľujú spoločné ciele všetkých členských štátov a poukazujú na oblasti, v ktorých by EK mohla potenciálne podporovať vzájomné učenie sa a výmenu osvedčených postupov.

V sprievodnej správe sú uvedené niektoré z najvýznamnejších trendov transformácie systémov zdravotníctva:
- Jednou z najväčších hrozieb v oblasti verejného zdravia v celej Európe je váhavosť v očkovaní. Možným riešením je zlepšenie informovanosti v oblasti zdravia, boj proti dezinformáciám a aktívne zapojenie zdravotníckych pracovníkov.
- Digitálna transformácia podpory zdravia a prevencie ochorení môže mať víťazov i porazených. Ľudia, ktorí by z mobilných zdravotníckych aplikácií a ďalších podobných digitálnych nástrojov mali najväčší osoh, budú s najväčšou pravdepodobnosťou tými, ktorí k nim nebudú mať ľahký prístup.
- Nedostatočná dostupnosť zdravotnej starostlivosti je v EÚ stále bežnou realitou. Pri meraní prístupu k zdravotnej starostlivosti a mnohých prekážok, ktoré v ňom bránia, treba brať do úvahy klinické potreby, ale aj sociálno-ekonomické charakteristiky pacientov.
- Veľký potenciál, pokiaľ ide o zvýšenie odolnosti systémov zdravotníctva, vykazujú inovácie týkajúce sa kombinácie zručností zdravotníckeho personálu. V celej EÚ možno nájsť sľubné príklady presunu úloh medzi zdravotníckymi pracovníkmi, najmä pokiaľ ide o posilnenie úlohy zdravotných sestier a farmaceutov.
- Veľké možnosti, pokiaľ ide o spoluprácu členských štátov pri zaisťovaní bezpečnej, účinnej a dostupnej liečby, sa črtajú v oblasti životného cyklu liekov, čo zahŕňa všetko od racionálneho vynakladania prostriedkov až po zodpovedné predpisovanie liekov.

Trend: Sandboxing

Podľa prieskumu Global Sandboxing Market hodnota trhu s technológiou sandboxing dosahovala v roku 2016 výšky 2,25 miliardy amerických dolárov a do roku 2025 by mala stúpnuť na 6,6 miliardy dolárov, čo za obdobie 2017 až 2025 odpovedá ročnej zloženej miere rastu (CAGR) 12,65%. 

Sandboxing predstavuje relatívne nový doplnok viacúrovňovej ochrany, bez ktorej sa dnes neobíde žiadna sieť. Sme svedkami rýchlejšieho vývoja a implementácie tejto technológie, a to najmä kvôli stále závažnejšej hrozbe ransomwaru, ktorý sa často šíri prostredníctvom zdanlivo neškodných súborov obsahujúcich dobre zamaskovaný nebezpečný kód. Tieto kódy je možné len ťažko detekovať pomocou konvenčných antivírových a antimalwarových programov, ktoré obvykle dokážu odhaliť a odstrániť iba „známe“ hrozby. Nové hrozby bývajú najnebezpečnejšie behom niekoľkých prvých hodín svojej existencie, dokiaľ nie sú detekované, a tiež z tohoto dôvodu sa technika izolovania takých hrozieb nazýva „zero-day sandboxing“ (sandboxing hrozieb nultého dňa). Podľa Zyxelu ide o jeden z najefektívnejších spôsobov prevencie šírenia neznámych hrozieb, pretože identifikuje všetky súbory, v ktorých by sa mohli skrývať dobre zamaskované škodlivé programy a izoluje ich v cloude, aby boli držané v bezpečnej vzdialenosti od vášho systému. Následovne sú súbory podrobené analýze a testovaniu na prítomnosť hrozieb. Zistené informácie sú pridané do zdieľanej a neustále rastúcej databáze hrozieb, ktorá prispieva k ešte lepšej ochrane všetkých používateľov.

Predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyen sa zaviazala behom svojich prvých 100 dní vo funkcii prezentovať prístup Európskej únie (EÚ) k umelej inteligencii, ktorý bude klásť dôraz na presnosť, kompletnosť a vysokú kvalitu dátových sád pre umelú inteligenciu. A to je práve jedna z oblastí, v ktorej sa sandboxing uplatňuje. Vedľa spoločných dátových priestorov a štandardizácie odvetvia bude dôležitú rolu pri udržovaní neporušenosti dát a pri ochrane práv, hodnôt a princípov občanov EÚ hrať práve sandboxing. Táto dodatočná ochranná vrstva hrá dôležitú úlohu tiež pri dodržovaní požiadaviek Všeobecného nariadenia o ochrane osobných údajov (GDRP). Situácia po roku účinnosti nariadenia GDPR (ktorá nastala 25. mája 2018) je taká, že niektoré krajiny, ako napr. Slovensko a Švédsko, doposiaľ neudelili jedinú pokutu, zatiaľčo iné, medzi nimi i Poľsko, Portugalsko a Španielsko, už spoločnostiam vymerali pokuty vo výške niekoľkých stoviek tisíc eúr. 42 udelených pokút a 58 upozornení v súvislosti s GDPR hlási Nemecko, kde priemerná výška finančného postihu dosahovala 16.100 €. Naproti tomu v Holandsku bolo vydaných viac než 1.000 upozornení, ale vydaná iba jediná pokuta, ktorá sa však svojou výškou 600.000 € radí medzi najvyššie v Európe. To, či za výškou vymeraných pokút stojí nesprávne dodržovanie GDPR v niektorých krajinách alebo laxnejší prístup orgánov na ochranu osobných údajov v iných krajinách, nie je jasné.