piatok 18. júna 2021

Dovolenka: Plány Slovákov

Blíži sa dovolenková sezóna, Google sa preto pozrel na trendy v cestovaní a prináša rebríčky destinácií, o ktoré majú Slováci vo vyhľadávaní záujem. Pri najvyhľadávanejších destináciach je medzi európskymi a mimoeuróspkymi  krajinami remíza, pri rebríčku destinácií, o ktoré medzi Slovákmi najviac vzrástol záujem, však už  vidieť prevahu krajín mimo Európy. Okrem inšpirácie kam na dovolenku, ktorú rebríčky môžu poskytnúť slovenským cestovateľom, prinášame aj tipy na nástroje, ktoré dokážu uľahčiť plánovanie dovolenky.

V rebríčku najyyhľadávanejších zahraničných destinácií figurujú naše susedné krajiny ako Česká republika či Maďarsko a teda aj Praha, Brno a Budapešť. Exotickejšie dovolenkové destinácie zahŕňajú také letoviská ako egyptskú Hurgadu, turecké Side či Punta Canu v Dominikánskej republike. Z krajín nechýbajú ani také stálice ako Chorvátsko, Grécko a Taliansko a do hľadáčika Slovákov sa už dostali aj Spojené arabské emiráty a Dubaj – všetko destinácie, kde možno očakávať teplé a slnečné počasie.

Destinácie, o ktoré Slováci prejavili najväčší záujem (v období od januára do mája 2021)
Krajiny
1. Česká republika
2. Spojené arabské emiráty
3. Egypt
4. Chorvátsko
5. Maďarsko
6. Spojené štáty americké
7. Turecko
8. Grécko
9. Dominikánska republika
10. Taliansko
Mestá
1. Praha
2. Dubaj
3. Hurgada
4. Side
5. Los Angeles
6. Punta Cana
7. Brno
8. Budapešť
9. New York
10. Viedeň

Rebríček trendových destinácií je už jednoznačne naladený na dovolenkovú nôtu. Nájdeme v ňom ešte také destinácie ako Španielsko a Bulharsko, z tých exotickejších Keňu, Južnú Afriku či Mexiko. Z prímorských letovísk vzrástol záujem napríklad aj o chorvátsky Zaton, bulharské Slnečné pobrežie či
talianske Lido di Jesolo.

Destinácie, o ktoré u Slovákov najviac vzrástol záujem (v období od januára do mája 2021)
Krajiny
1. Spojené arabské emiráty
2. Egypt
3. Turecko
4. Dominikánska republika
5. Španielsko
6. Bulharsko
7. Keňa
8. Bosna a Hercegovina
9. Mexiko
10. Južná Afrika
Mestá
1. Dubaj
2. Hurgada
3. Side
4. Los Angeles
5. Punta Cana
6. Zaton
7. Slnečné pobrežie
8. Barcelona
9. Lido di Jesolo
10. Ammoudes

Pre viaceré z krajín po celom svete platia rôzne fázy obmedzení. Nie je prekvapujúce, že si veľa 
používateľov chce na letnú sezónu zarezervovať pobyt v krajine, kde to bude aktuálna situácia 
dovoľovať - pomôcť pri plánovaní programu na dovolenke môžu aj Mapy Google.

Tipy pre cestovateľov
1. Máte chuť na prechádzku? Používateľ má možnosť vyhľadávať miesta v jeho okolí, napríklad „náučné turistické chodníky“ alebo „parky v okolí“. Väčšina turistických miest zahŕňa hodnotenia, recenzie a fotografie od iných turistov. Zároveň môžu obsahovať aj ďalšie užitočné informácie, ako je otváracia doba či telefónny kontakt.
2. Vyhnite sa davom – u konkrétnej turistickej atrakcie zobrazujú Mapy Google aj akúsi časovú os, ktorá používateľom ukazuje, kedy na danom mieste býva najviac návštevníkov a naopak.
3. Plánujte dopredu – používateľ dokáže napríklad vyhľadať reštaurácie, ktoré ponúkajú možnosť vziať si jedlo so sebou alebo ktoré zabezpečujú donášku. Pandémia prinútila mnoho reštaurácií zmeniť svoje prevádzkové modely alebo dokonca dočasne zavrieť, čo robí plánovanie vopred ešte dôležitejším. Na Mapách Google vedia používatelia vyhľadať reštaurácie v okolí, ktoré sú otvorené a ktoré ponúkajú donášku, vyzdvihnutie na prevádzke alebo bezkontaktné doručenie.
4. Uložte si miesta, ktoré ste navštívili a miesta, ktoré chcete navštíviť – pomocou karty „Uložiť“ má používateľ možnosť vytvárať vlastné zoznamy obľúbených miest, ktoré už navštívil a miest, ktoré ešte plánuje navštíviť. Tento zoznam je dokonca možné zdieľať s ďalšími  osobami.
5. Ako to tam vlastne vyzerá? Ak chce používateľ preskúmať nejakú turistickú atrakciu, k dispozícii sú mu fotografie na Mapách Google od iných používateľov, ktorí už atrakciu navštívili. Fotografie sa mu zobrazia od najnovších, k dispozícii zvyknú Zoraďte fotografie, aby ste videli tie najnovšie, na mnohých miestach je možné zobrazenie Street View, prípadne bývajú k dispozícii aj 360-stupňové obrázky a dokonca aj videá.

EU: Horizont Európa 2021 – 2022

Európska komisia prijala hlavný pracovný program programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2022 s ciemi a tematickými oblasťami, ktoré získajú finančné prostriedky v celkovej výške 14,7 miliardy EUR. Prostredníctvom štipendií, odbornej prípravy a výmen sa podporia európski výskumní pracovníci, vybudujú prepojenejšie a efektívnejšie európske inovačné ekosystémy a vytvoria výskumné infraštruktúry svetovej úrovne. Prvé výzvy na predkladanie návrhov sa otvoria 22. júna na portáli financovania a ponúk. 

Do výskumu a inovácií sa investujú takmer štyri eurá z desiatich, celkovo asi 5,8 miliardy eur s cieľom podporiť Európsku zelenú dohodu a záväzok EÚ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Z fondov sa podporia projekty, ktoré posúvajú dopredu vedu o zmene klímy a ktoré vyvíjajú riešenia na znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa meniacej sa klíme. Napríklad činnosti udržateľným a spravodlivým spôsobom urýchlia prechod na čistú energiu a mobilitu, pomôžu prispôsobiť potravinové systémy a podporia obehové hospodárstvo a biohospodárstvo, zachovajú a zintenzívnia využívanie prirodzených záchytov uhlíka v ekosystémoch a podporia adaptáciu na zmenu klímy. 

Hlavným cieľom programu je, aby sa toto desaťročie stalo európskym digitálnym desaťročím a aby sa položili základy pre nové digitálne podniky plánované v budúcnosti, čím sa zabezpečí podstatné zvýšenie investícií v tejto oblasti. Pomôže napríklad maximálne využiť potenciál digitálnych nástrojov a výskumu a inovácií založených na údajoch v oblasti zdravotnej starostlivosti, médií, kultúrneho dedičstva a kreatívnej ekonomiky, energetiky, mobility a výroby potravín, podporí modernizácia priemyselných modelov a posilní vedúce postavenie európskeho priemyslu. V rokoch 2021 – 2022 sa vývoj základných digitálnych technológií podporí sumou vo výške približne 4 miliardy eur.

V neposlednom rade sa v rámci tohto pracovného programu nasmerujú investície v celkovej výške približne 1,9 miliardy eur na pomoc pri náprave bezprostredných hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou koronavírusu. V súlade s nástrojom NextGenerationEU prispejú tieto finančné prostriedky k budovaniu Európy po pandémii COVID-19, ktorá bude nielen ekologickejšia a digitálnejšia, ale aj odolnejšia voči aktuálnym a budúcim výzvam. Patria sem činnosti, ktorých cieľom je modernizovať zdravotnícke systémy a prispieť k výskumným kapacitám, najmä pokiaľ ide o vývoj očkovacích látok.

V máji 2021 bol predstavený globálny prístup k výskumu a inováciám, európska stratégia pre medzinárodnú spoluprácu v meniacom sa svete. Európska únia sa týmto snaží ponúkať riešenia, uľahčovať globálne reakcie na globálne výzvy a podporovať spoluprácu založenú na multilateralizme, otvorenosti a reciprocite. Pracovný program programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022 zahŕňa špecializované akcie na podporu a posilnenie spolupráce prostredníctvom multilaterálnych iniciatív v oblastiach, ako sú biodiverzita a ochrana klímy, pozorovanie životného prostredia, výskum oceánov alebo globálne zdravie. Zahŕňa aj cielené opatrenia s kľúčovými partnermi z krajín mimo EÚ vrátane historicky prvej ambicióznej a komplexnej „africkej iniciatívy“.

Program Horizont Európa je štandardne otvorený svetu. Pridruženie krajín mimo EÚ k programu Horizont Európa rozšíri geografický rozsah celkového programu a ponúkne ďalšie príležitosti pre účasť výskumníkov, vedcov, spoločností, inštitúcií alebo iných zainteresovaných organizácií, a to za rovnakých podmienok ako v členských štátoch. S cieľom chrániť strategické aktíva, záujmy, autonómiu alebo bezpečnosť EÚ a v súlade s článkom 22.5 nariadenia o programe Horizont Európa sa bude v rámci programu obmedzovať účasť len v prípade malého počtu akcií. Takéto obmedzenia budú výnimkou a musia byť odôvodnené na základe dohody s členskými štátmi a pri plnom rešpektovaní záväzkov EÚ vyplývajúcich z dvojstranných dohôd.


Upozorňujeme: Rast emailového spoofingu

Počet útokov využívajúcich emaily s falošnou hlavičkou sa od apríla do mája takmer zdvojnásobil. Emailový spoofing spočíva vo vytváraní emailov s falošnou hlavičkou, ktoré sa snažia tváriť legitímne, aby oklamali používateľov a podnietili ich k aktivite v prospech útočníka. Môže ísť o stiahnutie malvéru, poskytnutie prístupu k systémom alebo dátam, zdieľanie osobných údajov či prevod peňazí. Tento typ falošných emailov často zneužíva hlavičku renomovaných organizácií, čím vystavujú riziku nielen používateľa, ale ohrozujú aj reputáciu tých spoločností, ktorých doména bola na to zneužitá. Navyše, takéto falošné emaily môžu byť súčasťou väčších, viacstupňových útokov, napríklad doxingu zameraného na firmy (t.j. neoprávnená manipulácia s informáciami, resp. zhromažďovanie firemných údajov za účelom ich zverejnenia alebo iného spôsobu ich zneužitia).

Tento typ útokov je na vzostupe. Od apríla do mája 2021 sa celkový počet útokov emailovým spoofingom takmer zdvojnásobil zo 4.440 na 8.204. Tieto typy útokov je možné realizovať rôznymi spôsobmi. Najjednoduchší je spoofing legitímnej domény, čiže jej sfalšovanie. Funguje to tak, že niekto vloží doménu zneužitej organizácie do kolónky odosielateľa „Od“, pričom je veľmi náročné rozlíšiť falošný e-mail od pravého. Avšak, ak spoločnosť implementovala jednu z novších metód autentifikácie, útočníci sa musia uchýliť k využitiu inej metódy. Môže mať formu „spoofingu so zobrazením mena“, keď sa útočníci snažia oklamať jednotlivca zaslaním emailu, ktorý vyzerá, akoby bol odoslaný skutočným zamestnancom spoločnosti. Sofistikovanejšie spoofingové útoky zahŕňajú domény podobné tým reálnym, útočníci v tomto prípade používajú špecifické registrované domény, ktoré vyzerajú veľmi podobne ako domény legitímnych organizácií. Útočníci napr. poslali e-mail, ktorý sa tváril, že je od nemeckej pošty Deutsche Post (deutschepost.de). V správe sa píše, že treba zaplatiť za doručenie balíka. Avšak, ak používateľ klikne na odkaz, nielenže príde o 3 eurá, ale takisto podvodníkom odovzdá aj údaje o svojej karte. Po bližšom preskúmaní si používatelia mohli všimnúť pravopisnú chybu v názve domény – a tým si uvedomiť, že išlo o falošný e-mail. To však nie je možné pri spoofingu využívajúceho znaky Unicode - štandard používaný na kódovanie domén, ale ak názvy domén používajú prvky mimo latinky, tieto prvky sú prevedené z Unicode do iného kódovacieho systému. Výsledkom je, že na úrovni kódu môžu vyzerať dva názvy domén odlišne – povedzme kaspersky.com a kaspersky.com s ypsilonom z cyriliky – ale keď sa z nich odošle e-mail, oba sa budú javiť ako odoslané z „kaspersky.com“ v kolónke odosielateľa „Od“.

„Spoofing sa môže zdať primitívny v porovnaní s niektorými inými technikami, ktoré využívajú kyberzločinci, no môže byť aj veľmi efektívny. Takisto môže ísť len o prvú etapu zložitejšieho útoku na kompromitáciu firemného emailu (BEC) – takéto útoky môžu viesť ku krádeži identity, narušeniu prevádzky firmy, ako aj k značným finančným stratám. Dobrou správou je, že k dispozícii je viacero riešení na ochranu pred takýmito typmi útokov a takisto existujú aj nové autentifikačné štandardy, ktoré dokážu udržať firemný e-mail v bezpečí“, komentuje bezpečnostný expert Roman Dedenok.

Na zníženie rizika, aby sa spoločnosť  nestala obeťou spoofingu, sa odporúča:
  1. V rámci korporátneho emailu nasaďte overovaciu metódu napríklad SPF, DKIM alebo DMARC.
  2. Vzdelávajte svojich zamestnancov. Školenia zamerané na zvýšenie povedomia o kyberbezpečnosti sa venujú aj téme bezpečnosti emailov. Zamestnancov okrem iného naučia, že je dôležité vždy skontrolovať adresu odosielateľa, pokiaľ dostanú e-mail od neznámej osoby a zároveň majú možnosť osvojiť si ďalšie základné pravidlá.
  3. Ak používate cloudovú službu Microsoft 365, nezabudnite ju chrániť. Riešenia zahŕňa aj funkcionalitu na identifikáciu spoofingu pre bezpečnú firemnú komunikáciu.


Trend: Hybridná práca

Polovica (49,6 %) z viac než 9.000 študentov a čerstvých absolventov univerzít prevažne so zameraním na podnikanie a financie z 18 krajín strednej Európy a Francúzska vo veku 18 – 30 rokov, účastníkov  prieskumu pre štúdiu First Steps into the Labour Market (Prvé kroky na trhu práce) pre rok 2021, by uprednostnila pracovné nastavenie, ktoré im umožňuje pracovať z rôznych miest vrátane domova s flexibilným pracovným časom (2018: 42,6 %). Medzi slovenskými respondentmi je to až 56 % opýtaných. Naopak, iba 9,8 % všetkých respondentov uviedlo, že by uprednostnili tradičný model práce v kancelárii s pevným pracovným časom (pokles z 13,7 % v roku 2018).

Tieto odpovede sa nezakladali iba na názoroch a želaniach respondentov. Až 55 % všetkých opýtaných uviedlo, že sú zamestnaní alebo na stáži a až 58 % malo skúsenosť so zamestnaním alebo prácou na plný úväzok. Podľa Ivany Lorencovičovej musia spoločnosti, ktoré chcú prilákať najlepšie mladé talenty, pochopiť, ako vidí svoju budúcnosť nastupujúca generácia. „Vysielajú jasný signál, že preferujú možnosť pracovať flexibilne z hľadiska miesta aj času. Spoločnosti, ktoré sa tomu nedokážu dostatočne rýchlo prispôsobiť, jednoducho nemusia byť zaujímavé pre najtalentovanejších študentov a absolventov. Naopak, tí môžu rýchlo prejsť k zamestnávateľom, ktorí vyhovejú ich potrebám.“

Zuzana Kostiviarová zdôrazňuje, že pre zamestnávateľov je dôležité počúvať a pochopiť potreby a preferencie zamestnancov ohľadom pracovného prostredia a zladiť ich s vlastnou potrebou napĺňať svoje podnikateľské zámery. Pracovné prostredie má totiž významný vplyv na kultúru, zamestnaneckú angažovanosť a v konečnom dôsledku aj na samotnú výkonnosť organizácie: „V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na organizáciu kancelárskych priestorov, pričom považujem za veľmi zaujímavé, že iba 4 % respondentov na Slovensku preferujú zdieľané pracovné miesto (pracovné stoly, ktoré nie sú vyčlenené pre konkrétnych zamestnancov). Ukázalo sa tiež, že 35 % uprednostňuje pred inými možnosťami kancelárie pre dve až šesť osôb. Myslím si, že to potvrdzuje moje presvedčenie, že prechádzame od kultúry založenej na organizácii ku kultúre, kde nadobúdajú oveľa väčší význam tímy. Spoločnosti by tiež mali pri investovaní do renovácie kancelárií vziať do úvahy, že pre nové generácie nemusí flexibilita znamenať iba veľké open-space priestory.“

Podľa Moniky Kováčovej je povzbudivé vidieť, že mnohé z individuálnych schopností, ktoré u seba slovenskí respondenti hodnotili vysoko, budú dôležité práve vo flexibilnom alebo virtuálnom pracovnom prostredí: schopnosť pracovať v tíme, schopnosť učiť sa, schopnosť plánovať a dodržiavať termíny, schopnosť riešiť problémy, digitálna gramotnosť a ďalšie. Je tiež zaujímavé, že odolnosť – húževnatosť pri prekonávaní výziev, prekážok a veľkých zmien – zhodnotilo ako svoju schopnosť vysoko až 82 % všetkých opýtaných.

štvrtok 17. júna 2021

Aktuálne: Pokles e-commerce

Sektor e-commerce sa mení závratnou rýchlosťou a to, čo platilo pred mesiacom, dnes už nemusí byť pravdou. Podľa Heureka síce e-commerce na Slovensku v máji t. r. oproti minulému roku klesol až o 22 %, ale aj napriek poklesu išlo o silný mesiac. 

„Nesmieme zabúdať na to, že porovnávame prvý mesiac s plne otvorenými kamennými obchodmi s extrémne silným minulým rokom. Presun zákazníkov z e-shopov do kamenných obchodov sme očakávali. Dokonca už od oznámenia otvorenia kamenných obchodov sme videli, že zákazníci začali s nákupmi vyčkávať a nechávať ich až do offline sveta. Verím ale, že v kamenných obchodoch všetci nezostanú a postupne sa do e-shopov vrátia“, dodal Tomáš Braverman.

Tento rok sa v dôsledku extrémne chladného a nepriaznivého jarného počasia spomalil nástup popularity záhradkárskeho sortimentu. Avšak už v máji spolu s ortuťou v teplomere začal stúpať v e- shopoch aj záujem o záhradný nábytok, náradie, vybavenie na úpravu záhrady alebo grily. Chladná jar sa podpísala aj na nezvyčajnom raste dopytu po prípravkoch do solárií. Ľudia ich začali vyhľadávať ihneď po otvorení, dopĺňali hladiny vitamínu D a už sa pomaly chystali na letnú sezónu. V máji vzrástol záujem o opaľovacie prípravky až o 200 %. V e-shopoch už dlhodobo rastie záujem o elektrické grily a inak tomu nie je ani túto jar. Tento rok sú grily ešte populárnejšie ako v roku 2020. Heureka v porovnaní s rekordným minulým rokom zaznamenala aj tento rok medziročný rast predaja grilov na Slovensku až o 62 %. Medziročne sa grilom darí aj v Česku (+23 %), Chorvátsku (+24 %) a Maďarsku (+5 %), slabšie to je len v Slovinsku (-14 %). 

EU: 20 mld. eur na podporu obnovy Európy

Európska komisia v rámci prvej transakcie NextGenerationEU predajom desaťročného dlhopisu splatného 4. júla 2031 získala 20 mld. eur na financovanie zotavenia Európy z krízy spôsobenej koronavírusom. Ide o historicky najväčšiu emisiu inštitucionálnych dlhopisov v Európe, vôbec najväčšiu inštitucionálnu transakciu s jednou tranžou a najväčšiu sumu, ktorú EÚ získala v rámci jedinej transakcie.

Dlhopis vyvolal veľký záujem investorov, vďaka čomu boli zabezpečené priaznivé cenové podmienky. Nový 10-ročný dlhopis má nulový kupón (0 %) a dosiahol výnos z opätovnej ponuky (re-offer yield) vo výške 0,086 %, čo predstavuje rozpätie –2 bázické body na sadzbu mid-swap a ekvivalent 32,3 bázických bodov nad Bund s nulovým kupónom splatný 02/2031. Konečná kniha objednávok presiahla 142 mld. eur, dopyt po dlhopise teda viac ako sedemnásobne prevýšil ponuku. Spoločnými vedúcimi manažérmi boli spoločnosti BNP Paribas, DZ BANK, HSBC, IMI-Intesa Sanpaolo a Morgan Stanley. Spolumanažérmi boli Danske Bank a Santander.

Komisia očakáva, že do konca roka 2021 umiestni na trhoch dlhopisy vo výške približne 80 mld. eur a túto sumu doplní o výnosy z krátkodobých poukážok EÚ v súlade s plánom financovania uverejneným v júni 2021. Presná suma dlhopisov EÚ ako aj poukážok EÚ bude závisieť od konkrétnych potrieb financovania, ktoré Európska komisia stanoví na jeseň pri revízii svojho pôvodného odhadu. Vďaka týmto operáciám bude môcť postupne v druhom polroku financovať všetky plánované granty a pôžičky členským štátom v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj pokryť potreby politík EÚ, ktoré sú financované z programu NextGenerationEU.

NextGenerationEU je dočasný nástroj obnovy v objeme približne 800 mld. eur v bežných cenách na podporu obnovy Európy po pandémii koronavírusu a na pomoc pri budovaní zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej Európy. Na financovanie NextGenerationEU si Európska komisia v období do roku 2026 postupne požičia v mene EÚ na kapitálových trhoch sumu približne 800 mld. eur. Z toho 407,5 mld. eur na granty (v rámci Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a ďalších rozpočtových programov EÚ); a 386 mld. eur bude alokovaných na úvery. Na získanie tejto sumy si Komisia na finančných trhov požičia prostriedky približne v priemernej výške 150 mld. eur ročne.


SR: Rozdielny dopad koronakrízy

Za vlaňajšok a počas tohto roku, kedy finančnú situáciu ovplyvnila pandémia, podľa najnovšieho prieskumu štyrom z desiatich Slovákov z usporených peňazí ubudlo, štvrtine dokonca výrazne. Na druhej strane zatvorené obchody či obmedzené služby priniesli pätine opýtaných zvýšenie rodinných úspor aj o tisícky eur. 

Podľa prieskumu pre Home Credit (začiatok júna 2021, agentúra STEM/MARK) niektorých postihla koronakríza výrazne, ďalších o niečo menej, no našli sa aj takí, ktorým sa počas nej darilo viac ako pred ňou. Predovšetkým počas vlaňajšku prišli niektorí Slováci pre pandémiu o zamestnanie,  viacerí sa museli na niekoľko mesiacov uskromniť a žiť zo znížených príjmov či z úspor. Prejavilo sa to aj na finančnej kondícii rodín. Polovica slovenských domácností má našetrených menej než jeden ich mesačný príjem. Naopak, viac ako tri mesačné príjmy má k dispozícii približne štvrtina. Ak sa na to pozrieme v konkrétnych sumách, tretina ľudí má k dispozícii maximálne 400 eur. Šiesti z desiatich majú do dvoch tisíc eur. Je tu však aj skupina oveľa bonitnejších – 14 percent opýtaných má našetrených vyše 12 tisíc eur.

Zníženie úspor domácností od začiatku roku 2020 doteraz deklarovalo 42 percent opýtaných, výrazné zníženie až štvrtina. „Približne traja z desiatich Slovákov ostali vo výške našetrených peňazí zhruba na tom istom ako boli predtým, no našlo sa aj päť percent takých, ktorí si počas koronakrízy výrazne pomohli a značne si navýšili svoje úspory“, približuje analytik Jaroslav Ondrušek. Dve tretiny Slovákov prišli o svoje úspory do sumy 800 eur, no boli aj takí, ktorí stratili oveľa viac. Až 16 percent opýtaných uviedlo, že im z úspor ubudlo najmenej 3.200 eur. Na druhej strane medzi tými, ktorí si počas koronakrízy finančne polepšili, dominovali takí, ktorým pribudlo do 400 eur (41 %). „Čo je zaujímavé, dvaja z desiatich ľudí, ktorým sa v sporení darilo, deklarovalo zvýšenie rodinných úspor o viac ako 4 000 eur“, doplnil Jaroslav Ondrušek.

Na čom Slováci ušetrili najviac? Ľudia, ktorí si napriek koronakríze zvýšili svoje úspory, v prieskume najčastejšie uvádzali, že za tým boli predovšetkým zavreté kamenné prevádzky obchodov a nefungujúce, inak nimi často využívané služby, pre obmedzenia spôsobené obavami zo šírenia koronavírusu. Jednoducho nemali kde míňať zarobené peniaze. Okrem vyššie spomenutých dôvodov to boli následne ďalšie faktory, ako zvýšenie mesačného príjmu, dedičstvo, predaj majetku, peniaze zo sporenia a investícií, ale aj zníženie výšky splátok úverov.

Radíme: Ako zostať hydratovaný

V prípade väčšiny dospelých tvorí voda 60 - 70 % telesnej hmotnosti. Voda je životne dôležitá pre správne fungovanie prakticky všetkých buniek, tkanív a orgánov v tele, rovnako je potrebná aj na správne trávenie a dopravenie živín do vašich buniek a pomáha tiež pri regulácii telesnej teploty. Voda tiež pôsobí ako akýsi „tlmič“ pre mozog a miechu a je aj mazivom pre kĺby, orgány a tkanivá. Adekvátny príjem vody môže dokonca pomôcť pri regulácii hmotnosti.

Koľko vody by ste mali denne prijať? Dnes sa odporúča zohľadniť vek, hmotnosť, pohlavie, úroveň fyzickej aktivity aj vonkajšiu klímu, spravidla je to okolo 2 litrov tekutín denne. Približne 70 - 80 % z prijatých tekutín by malo pochádzať z nápojov: najmenej polovica z nich by mala pochádzať z vody, o dosť menej z tekutín ako čaj, káva, mlieko a iné nápoje. Zvyšných 20 - 30 % by malo pochádzať z potravín bohatých na vodu, ako ovocie a zelenina. „Mnoho ľudí si kladie otázku, či sa konzumácia kofeínových nápojov, ako je káva a čaj, ráta do pitného režimu. Dobrou správou je, že mierne množstvo kofeínu vás neochudobňuje o vodu vo vašom tele. Avšak v tomto prípade je dôležité odsledovať si kalórie prijaté v kávových nápojoch, pretože väčšie množstvá smotany a cukru dokážu spraviť veľkú šarapatu“, dodáva Susan Bowermanová.

Ak nie ste dostatočne hydratovaní, vaše telo bije na poplach takými prejavmi ako smäd a sucho v ústach. Medzi príznaky nedostatočného príjmu tekutín patria tmavý moč, zápcha, zápach z úst, únava svalov či bolesti hlavy. Kým sa však váš smädný mechanizmus spustí, je už vaše telo dehydratované, preto je dôležité, aby ste počas dňa svedomite dbali na dostatočný príjem tekutín.

Tipy, ako zvýšiť príjem vody
• Začnite svoj deň veľkým pohárom vody, a to ešte pred svojou rannou kávou alebo čajom – vytvoríte si vďaka tomu zdravý zvyk, ktorý vám vydrží po celý život.
• Preskúmajte svoje pracovné návyky. Ak máte sklon tráviť veľa času za stolom predtým, než sa pustíte do práce, postavte si na stôl džbán s vodou. Bude vám pripomínať, že treba piť a zároveň budete motivovaní usrkávať si z vody počas dňa, vďaka čomu splníte svoj cieľ príjmu tekutín. Ak pracujete v externých podmienkach, uistite sa, že máte pohodlný prístup k vode (alebo ju majte so sebou).
• Nastavte si na smartfóne časovač alebo použite aplikáciu, ktorá vám bude pripomínať, že sa máte napiť.
• Osviežte váš pitný režim. Pridajte do vody citrusy, bylinky, ovocie alebo šťavu, aby ste zlepšili chuť vášho nápoja; vyberajte si radšej bublinkové a nesladené nápoje alebo si dajte čaj s citrónom; zároveň držte džbán s nápojom v chladničke, aby ste ho mali v lete po ruke príjemne studený a osviežujúci.