EU: Jedna cesta, jeden lístok

Nedávny prieskum Eurobarometra odhalil silný dopyt verejnosti po bezproblémových cestovných riešeniach a spoľahlivých on-line rezervačných systémoch. Európska komisia navrhla nové pravidlá zjednodušujúce plánovanie a rezerváciu regionálnych, diaľkových a cezhraničných ciest, najmä v prípade ciest železničnou dopravou, do ktorých sú zapojení viacerí prevádzkovatelia, a zabezpečujúce lepšiu ochranu cestujúcich v železničnej doprave počas celej cesty. Komisia predloží navrhované nariadenia Rade Európskej únie a Európskemu parlamentu na posúdenie v rámci riadneho legislatívneho postupu.

V súčasnosti je pre cestujúcich v Európskej únii ťažšie porovnať všetky dostupné možnosti cestovania a určiť najudržateľnejšie možnosti, najmä v prípade cezhraničného cestovania po železnici. Rezervácia ciest s viacerými vlakmi, ktoré zahŕňajú cestovné lístky od rôznych spoločností, môže byť zložitá, a to najmä z dôvodu fragmentovaných rezervačných systémov a veľmi silnej prítomnosti určitých železničných spoločností na trhu. S cieľom uľahčiť cestovanie a podporiť ciele EÚ v oblasti klímy navrhuje Európska komisia opatrenia umožňujúce rezerváciu jedného cestovného lístka pre viacerých prevádzkovateľov železničnej dopravy, čím sa trh železničnej dopravy stane transparentnejším a prístupnejším. Cestujúci budú môcť nájsť, porovnať a zakúpiť služby spojené od rôznych prevádzkovateľov železničnej dopravy do jedného cestovného lístka, ktorý si môžu kúpiť v rámci jednej transakcie na platforme predaja cestovných lístkov podľa vlastného výberu. Môže ísť o nezávislú platformu alebo službu predaja cestovných lístkov prevádzkovateľa železničnej dopravy. V prípade zmeškaných spojení počas ciest železnicou s viacerými prevádzkovateľmi budú cestujúci s jedným cestovným lístkom požívať novú plnú ochranu práv cestujúcich vrátane pomoci, presmerovania, náhrady a náhrady. 

Komisia takisto zavádza nové povinnosti pre predajné platformy a prevádzkovateľov cestovných lístkov s cieľom zabezpečiť spravodlivý prístup k predaju cestovných lístkov a neutrálnu prezentáciu cestovných možností. Platformy budú musieť zobrazovať ponuky neutrálnym spôsobom vrátane triedenia podľa emisií skleníkových plynov, ak je to možné. Pravidlami sa zabezpečí, aby všetci prevádzkovatelia dopravy mohli uzatvárať spravodlivé, primerané a nediskriminačné obchodné dohody s platformami predaja cestovných lístkov a naopak. V záujme vytvorenia plynulých rezervačných systémov a systémov predaja cestovných lístkov musia členské štáty takisto urýchliť vykonávanie pravidiel smernice o inteligentných dopravných systémoch týkajúcich sa výmeny údajov o multimodálnej doprave na vnútroštátnych prístupových bodoch. Návrhy takisto podporujú akčný plán EÚ na podporu diaľkovej a cezhraničnej železničnej dopravy a plán na prepojenie Európy prostredníctvom vysokorýchlostnej železničnej dopravy.

SR: Inflácia v apríli zrýchlila

Tempo rastu medzimesačnej inflácie na Slovensku sa v apríli tohto roku podľa štatistického úradu ovplyvnili výrazne drahšie pohonné látky aj zvýšenie cien bývania. Rast utlmili lacnejšie potraviny. Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla druhú najvyššiu hodnotu tohto roku. Nahor ju ťahali naďalej vyššie ceny energií na bývanie a tiež najprudšie zdraženie pohonných hmôt za takmer 3,5 roka. Pozitívom bolo opäť spomalenie rastu cien potravín. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,9 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,4 % a čistá inflácia hodnotu 3,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia dosiahla hodnotu 0,5 % a čistá inflácia dosiahla hodnotu 0,8 %. Spolu za štyri mesiace roku 2026 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 3,8 %.

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % pri odevoch s obuvou a tiež vzdelávacích službách až do 4,6 % v doprave. Zdraželi najmä pohonné látky, a to až o 11,9 % vplyvom vyšších cien ropy. Naopak ceny potravín medzimesačne klesli o 0,3 %. Najvýraznejší pozitívny vplyv malo zníženie cien mäsa (-1,7 %) a mlieka s mliečnymi výrobkami a vajcami (-1,4 %). Zlacnelo tiež ovocie s orechmi či cukor s cukrovinkami. Zvýšili sa ale ceny zeleniny (+2,0 %) aj olejov s tukmi (+4,2 %). Po dvojmesačnom poklese cien nealkoholické nápoje v apríli opäť zdraželi o 1,2 %, cenový vývoj ovplyvnili najmä ceny osviežujúcich nápojov, kávy a čaju. Nezmenené zostali ceny bytového zariadenia s údržbou domácnosti, ako aj poisťovacích a finančných služieb. Hoci ceny v odbore bývanie s energiami vzrástli v apríli miernejšie (+0,2 %), ich dosah na vývoj medzimesačnej inflácie bol významný. Vzrástli najmä ceny imputovaného nájomného, dodávka vody, či poplatky spojené s údržbou bytových domov. Tento odbor tvorí najväčšiu položku v štruktúre výdavkov slovenských domácností (21,8 %). Infláciu nahor ťahali aj vyššie ceny tabaku (+1,6 %), naopak, pozitívne ju ovplyvnili lacnejšie alkoholické nápoje (-0,7 %), najmä víno. Nepriaznivý dopad na medzimesačnú infláciu mal tiež rast cien v odbore osobná starostlivosť a sociálna ochrana (+0,5 %). Drahšie boli najmä služby a tovary osobnej starostlivosti ako kadernícke služby.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli 3,9 %. Ceny v porovnaní s aprílom 2025 boli vyššie od 0,7 % v odbore odevy s obuvou po 7,2 % v odbore doprava. Významný vplyv na rast medziročnej inflácie malo bývanie s energiami (+6,3 %). Vysoké medziročné nárasty sa dotýkali najmä cien energie na vykurovanie (+27,8 %). Vyššie ceny ako pred rokom evidovalo tiež imputované nájomné či vodné a stočné. Výrazne nepriaznivý dopad na vývoj inflácie mali ceny v odbore doprava (+7,2 %), najmä skokové zdraženie pohonných látok o 15,3 %. Prvýkrát v tomto roku boli ceny vyššie aj pri nákupe motorových vozidiel. V potravinách a nealko nápojoch medziročný rast spomalil na 1,0 %. Nižšia dynamika rastu cien potravín (+0,3 %) zmiernila medziročnú hodnotu celkovej aprílovej inflácie. Zlacnelo mäso (-3,7 %), mlieko so syrmi a vajcami (-0,3 %) aj oleje s tukmi (-5,4 %). Naopak, výraznejšie zdraželi obilniny vrátane chleba, zelenina, vyššie boli aj ceny ovocia s orechmi, či hotových potravín. Rast cien nealko nápojov medziročne opäť mierne spomalil na hodnotu +7,8 %. Vyššie medziročné tempo rastu cien zaznamenali alkoholické nápoje s tabakom (+4,8 %). V raste ostali naďalej ceny reštauračných a ubytovacích služieb (+5,5 %), ako aj ceny služieb a tovarov rekreácie so športom a kultúrou (+4,7 %).

Bankroty: Najviac z Bratislavského kraja

Apríl sa v rámci tohto roka stal zatiaľ najpriaznivejším mesiacom z pohľadu počtu vyhlásených konkurzov na Slovensku. V medzimesačnom aj medziročnom porovnaní ide o 8 % pokles. V bankrote sa ocitlo 23 podnikateľských subjektov, z toho bolo 20 eseročiek, 1 akciová spoločnosť a 2 živnostníci. Najviac konkurzov (6) bolo vyhlásených vo veľkoobchode a maloobchode, nasledovala priemyselná výroba (4), odborné, vedecké a technické činnosti (4) a stavebníctvo (3).

Najvyšší počet zamestnancov 100 až 149 evidoval výrobca obuvi z Trenčianskeho kraja VULKAN PARTIZÁNSKE a. s. Štátnym inštitúciám dlží súhrnne viac ako 185-tisíc eur. Najvyšší obrat v aprílovej štatistike patril internetovému predajcovi obuvi a oblečenia FC ecom, prevádzkovateľovi eshopu Factcool. Eseročka nezvládla reštrukturalizačný plán a sama sa poslala do konkurzu. Dlhy voči štátu nemala. Začiatku konkurzného konania čelí stavebná eseročka Unistav Teplička, s. r. o. z Tepličky nad Váhom, ktorá čelí desiatkam exekúcií a štátu dlží takmer 1,1 mil. eur. Podľa dát CRIBIS geograficky dominoval Bratislavský kraj s 9 konkurzmi, nasledovaný Trnavským krajom so 4 konkurzmi. Zhodne po 3 konkurzy boli vyhlásené v Prešovskom a Košickom kraji, 2 v Nitrianskom kraji, zhodne po jednom konkurze v Trenčianskom a Žilinskom kraji. V Banskobystrickom kraji nebol vyhlásený žiaden konkurz. Dvanásť subjektov, ktoré v apríli začali čeliť konkurzu, malo menej ako 10 zamestnancov. Dve spoločnosti si uviedli 10 až 99 zamestnancov, jedna mala počet 100-149. U zvyšných subjektov nebol počet zamestnancov zistený.

Zároveň boli v apríli zastavené 3 konkurzné konania pre nedostatok majetku a 20 bolo zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 25 firmách. Reštrukturalizácia bola v apríli povolená jednej spoločnosti so sídlom v Nitrianskom kraji. Ide o známeho topoľčianskeho výrobcu nábytku DECODOM, spol. s r.o., ktorý je z pohľadu v apríli začatých konkurzov a povolených reštrukturalizácií najväčším dlžníkom štátu. Najvyššie aktuálne záväzky po lehote splatnosti mal voči Sociálnej poisťovni (712 355 eur), nasledovala VšZP (138 644 eur) a Finančná správa (17 613 eur). Spolu týmto inštitúciám dlžil 868 612 eur.

EU: Globálne zdravie

Európska komisia prijala Globálnu iniciatívu na zvýšenie odolnosti zdravia. Stanovuje strategický rámec pre budúcu činnosť Európskej únie, aby mohla rýchlejšie reagovať na zdravotné hrozby a krízy v prepojenom svete na základe silného multilaterálneho systému a spolupráce s partnermi. Iniciatíva zahŕňa deväť hlavných opatrení na národnej, regionálnej a globálnej úrovni s cieľom zvýšiť pripravenosť, zlepšiť koordináciu a vybudovať odolné systémy na celom svete. Ich implementácia sa začne v rokoch 2026 až 2027. Nadväzuje na Európsku zdravotnú úniu, stratégiu únie pre pripravenosť, globálnu stratégiu EÚ v oblasti zdravia a investície Globálnej brány v partnerských krajinách.

Iniciatíva pre globálnu odolnosť v oblasti zdravia predkladá päť kľúčových prioritných oblastí, ktoré najviac pridávajú hodnotu príspevku EÚ k stabilite a kolektívnej činnosti v oblasti globálneho zdravia.

1. Podpora efektívnejšej a menej fragmentovanej globálnej architektúry zdravia. Je nevyhnutné riešiť súčasné výzvy vrátane medzier vo financovaní. Kľúčovým zameraním bude posilnená koordinácia v rámci EÚ v oblasti globálneho zdravia a EÚ bude naďalej dodržiavať svoj dlhodobý záväzok voči globálnemu programu zdravia prispievaním k spoločnému úsiliu. EÚ už zmobilizovala viac ako 6 miliárd EUR na investície do zdravia v rámci Nástroja susedstva, rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – nástroja Globálna Európa a zo zdravia urobila kľúčový pilier Globálnej brány, zložky pre vonkajšie investície.
2. Podpora odolných a vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti. Silné národné systémy zdravotnej starostlivosti sú chrbticou odolnosti: krajiny, ktoré dokážu financovať, riadiť a poskytovať svoje vlastné základné zdravotnícke služby, sú vybavené na to, aby reagovali na krízy, chránili svoje obyvateľstvo a udržiavali kontinuitu starostlivosti počas otrasov. EÚ preto podporí prechod partnerských krajín k zdravotnej suverenite prostredníctvom konkrétnych investícií a zdieľania odborných znalostí so zameraním na primárnu zdravotnú starostlivosť.
3. Posilnenie prevencie, pripravenosti a reakcie na globálne zdravotné hrozby a krízy na medzinárodnej úrovni. EÚ posilní globálne siete pre lepšiu detekciu, pripravenosť a reakciu na epidemické hrozby. EÚ posilní svoju kapacitu reakcie na krízy zabezpečením väčšej dostupnosti zdravotníckych protiopatrení vrátane liečby, vakcín a diagnostiky. EÚ bude tiež podporovať globálny systém sledovania zdravia a odolnosti s cieľom mapovať globálne výdavky na zdravotníctvo.
4. Diverzifikácia globálnych dodávateľských reťazcov a výroba kľúčových zdravotníckych produktov . Iniciatíva posilňuje konkurencieschopnosť EÚ a podporuje vzájomne prospešné partnerstvá s podnikmi a orgánmi v partnerských krajinách. Podporuje európsku lekársku vedu a technológie a zároveň rozširuje globálne výrobné kapacity a investičné príležitosti, ktoré podporujú rozvoj miestnej infraštruktúry, zručností a pracovných miest. Na dosiahnutie tohto cieľa bude EÚ podporovať diverzifikáciu globálnych dodávateľských reťazcov, vývoj kľúčových zdravotníckych produktov a medzinárodnú spoluprácu v oblasti výmeny znalostí súvisiacich s lekárskymi protiopatreniami a nárastom kapacít. EÚ tiež urýchli zavádzanie investičných nástrojov EÚ (napríklad iniciatíva Team Europe pre výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám – MAV+ ) a bude sa snažiť o spoluprácu so súkromným sektorom na podporu investícií v partnerských krajinách.
5. Posilnenie odolnosti spoločnosti podporou dôvery vo vedu a bojom proti dezinformáciám a nepravdivým informáciám v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť, aby tvorba globálnych politík v oblasti zdravia zostala založená na vedeckých dôkazoch a spolupráci. Konkrétne táto iniciatíva pomôže zlepšiť prístup k spoľahlivým vedeckým údajom, posilniť spoluprácu s partnerskými krajinami v oblasti komunikácie v oblasti verejného zdravia a podporí úsilie v boji proti nepravdivým a zavádzajúcim informáciám o zdraví.

EÚ má pokročilé transformačné programy v oblasti zdravia, napríklad iniciatívu Team Europe zameranú na výrobu a prístup k vakcínam, liekom a zdravotníckym technológiám v Afrike, známu ako MAV+. Doteraz MAV+ investoval približne 2 miliardy eur do riešenia ponuky a dopytu po zdravotníctve na africkom kontinente. Pevnú podporu multilateralizmu zo strany EÚ dokazuje nedávny prísľub poskytnutia 700 miliónov eur pre Globálny fond. V rokoch 2024 – 2025 EÚ a jej členské štáty prispeli aj Svetovej zdravotníckej organizácii sumou 1,7 miliardy eur. Program Horizont Európa prispel takmer 1 miliardou EUR na výskum a inovácie v oblasti zdravia. Program EU4Health vyčlenil v rokoch 2022 až 2024 medzinárodným partnerom viac ako 130 miliónov EUR. V humanitárnych situáciách bolo v rokoch 2022 až 2025 na intervencie v oblasti zdravia vyčlenených 745 miliónov EUR.

Financie: Stereotypy pretrvávajú

Slovenské ženy žijúce v manželstve alebo partnerskom vzťahu sú vo väčšej miere ako muži presvedčené, že dokážu lepšie hospodáriť s peniazmi a aj v skutočnosti doma „držia kasu“. Napriek tomu je rozhodovanie o domácich financiách na Slovensku ešte stále stereotypne rozdelené; ženám sa ponecháva väčšie slovo vo financiách pri rozhodovaní o chode a zariadení domácnosti a o deťoch, kým len menšina rozhoduje o kúpe nehnuteľnosti, úvere alebo investovaní.

Z prieskumu 365.bank (Instant Research agentúry Ipsos, od 2.3. do 3.3. 2026, 535 respondentiek a respondentov) vyplýva, že viac ako polovica Slovákov a Sloveniek, ktorí žijú v manželskom alebo partnerskom zväzku, sa zhodla, že obaja partneri rozhodujú o financiách rovnako. Tento postoj bol najsilnejší medzi mladými ľuďmi vo veku 18 až 26 rokov, kde s týmto výrokom súhlasia viac ako tri štvrtiny opýtaných. Rozdiely boli aj v odpovediach podľa jednotlivých pohlaví. Kým takmer 38 % žien hovorí, že doma „držia kasu“ práve ony, to isté o sebe tvrdí aj 35 % mužov. Zaujímavosťou je, že aj keď viac ako tretina mužov žijúcich v manželskom alebo partnerskom zväzku hovorí o sebe, že doma „držia kasu“, takmer polovica (48 %) súčasne priznáva, že u ich rodičov o rodinných financiách rozhodovala mama. Prieskum ukázal, že celkovo na Slovensku odpovedalo výrazne viac respondentov, že rodinné financie u nich doma riadila mama (50 %), ako otec (19 %).

Až 16 % respondentov priznáva, že ženy nemajú hlavné slovo v žiadnych finančných rozhodnutiach. Ženy majú väčšie slovo najčastejšie pri rozhodovaní o výdavkoch týkajúcich sa chodu domácnosti (až v 53 % prípadoch) a detí (47 %). Avšak pri otázkach úverov alebo investícií má väčšie slovo žena len v necelých 14 % prípadov. Pritom napríklad pri investovaní sú ženy opatrnejšie a majú lepšie predpoklady dosahovať dlhodobé stabilné výnosy ako muži. Najnižšie zapojenie žien do rozhodovania o výdavkoch prieskum ukázal pri kúpe nehnuteľnosti (8 %) a pri kúpe auta (6,7 %). A dokonca, 12 % žien o sebe hovorí, že v žiadnej z týchto oblastí vrátane domácnosti a detí vôbec nerozhoduje, s čím súhlasí v prieskume aj každý piaty muž.