štvrtok 18. apríla 2019

Veľká noc: Na Slovensku stále populárny sviatok

Nezáleží na tom, či ste veriaci alebo nie, Veľká noc je jedným zo sviatkov, ktorý každoročne dovedie množstvo ľudí naspäť domov k rodinám. Ľudia totiž na veľké sviatky chcú byť spolu v kruhu rodiny a súčasne si radi doprajú jedlo a pitie typické pre tento sviatok. 

Potvrdili to aj výsledky prieskumu Cashback World, v ktorom až 79 % opýtaných uviedlo, že Veľkonočné sviatky strávi v pohodlí vlastného domova v kruhu najbližšej rodiny. Iba približne pätina (21 %) má v pláne stráviť tieto sviatky inde ako doma. Aj keď príprava veľkonočného občerstvenia nemá také pevné pravidlá ako napríklad príprava vianočnej večere, väčšinou platí na Slovensku pravidlo čím viac, tým lepšie. Aj kvôli tomuto môže nákup potravín výrazne zaťažiť rodinný rozpočet. Podľa prieskumu 59 % respondentov plánuje minúť od 50 do 100 eur, v porovnaní s číslami z minulého roka je to o 14 % menej. Na druhej strane však narástol počet ľudí, ktorí sú ochotní minúť na Veľkú noc od 100 do 200 eur (35 % oproti minuloročným 22 %) a zvyšným 6 % by nerobilo problém minúť aj viac ako 200 eur. Znamená to, že Slováci si tento rok plánujú dopriať viac ako vlani.

Už druhýkrát budú počas veľkonočných sviatkov obchody zatvorené celé tri dni – na Veľký piatok, Veľkonočnú nedeľú a Veľkonočný pondelok. Výsledky prieskumu však ukázali, že Slováci si na to už zvykli a predsviatočné nákupy si plánujú rozložiť - až 69 % Slovákov plánuje urobiť veľkonočné nákupy postupne v týždni pred Veľkým piatkom. Len 21 % opýtaných má v úmysle nakúpiť naraz v jeden deň v týždni pred Veľkým piatkom.

On-line: Termín návštevy cudzineckej polície

Rady čakateľov pred oddeleniami cudzineckej polície na Slovensku sa majú eliminovať. Záujemcovia o ich návštevu sa môžu objednať na konkrétny termín prostredníctvom formulára na stránke Ministerstva vnútra SR. Cieľom je zefektívniť vybavovací proces.

Objednať sa na konkrétny termín podania žiadosti o udelenie alebo predĺženie pobytu na území Slovenskej republiky je možné na miestne príslušných oddeleniach cudzineckej polície Policajného zboru. Termín si môžu žiadatelia vybaviť prostredníctvom stránky rezortu vnútra, kde v sekcii polícia nájdu pod prezídiom aj kolónku hraničnej a cudzineckej polície. V sekcii cudzinci sa nachádza formulár objednávanie osôb, kde je vytvorená možnosť objednať sa na konkrétne úkony v súvislosti so žiadosťami o udelenie rôznych druhov pobytov, respektíve ich obnovenie.

Po vyplnení požiadavky dostane žiadateľ potvrdzujúci e-mail a pridelený konkrétny termín. Objednať sa je možné maximálne mesiac dopredu. Vyplniť je potrebné formulár toho oddelenia cudzineckej polície, kde sa žiadateľ bude zdržiavať na pobyte. Treba pozorne sledovať aj platnosť doterajšieho udeleného pobytu, tým je možné predísť situácii, že žiadosť o obnovenie pobytu nebude prijatá. V prípade, že záujemcovi nebol pridelený termín z dôvodu naplnenia kapacít, alebo ak mu pridelený termín nevyhovuje, zostáva možnosť prísť na oddelenie cudzineckej polície osobne aj bez objednania sa ako doteraz. Objednaní klienti však budú uprednostnení.

Digitálne inovácie: Kľúč k efektívnej mestskej preprave

Mestá Toronto, Londýn a Berlín sa podľa Deloitte City Mobility Index (DCMI) 2019 pýšia jednými z najefektívnejších systémov mestskej prepravy. V tomto ročníku Deloitte vypracoval index pre celkovo 55 miest na rôznych kontinentoch. Súvisiaci prieskum zistil, že medzi kľúčové faktory v efektívnej mestskej preprave patria rozsiahle digitálne inovácie a kvalitná fyzická infraštruktúra.

„Zistenia indexu ukazujú, že úspech moderných miest pramení z inteligentnej integrácie a schopnosti inovovať, dokonca viac ako z investícií", uviedol Tomáš Belavý. Podľa riaditeľa Inštitútu moderného spotrebiteľa Michala Kardoša City Mobility Index a sledované kritériá sú dobrým ukazovateľom toho, ako formovať systém dopravy aj v slovenských mestách. Jedným z kľúčových faktorov úspechu je pritom spojenie jednotlivých verejných inštitúcií na všetkých úrovniach administratívy a zjednotenie súkromného a verejného sektora, ktoré potom spoločne pracujú na vývoji mestských systémov prepravy.

Jedným z riešení je podľa indexu systém rýchlej autobusovej dopravy (Bus Rapid Transit - BRT). Tieto systémy sa zvyčajne vyznačujú samostatnými autobusovými pruhmi spolu s vyhradenými koridormi a vyžadujú, aby si cestujúci lístky zakúpili vopred. Ukázalo sa, že dokážu prepraviť rovnaký počet ľudí ako metro. Tento systém môže byť vhodnou alternatívou pre mestá, ktoré trápia problémy s financovaním, plánovaním, realizáciou a údržbou infraštruktúry. Osobné vozidlá predstavujú dôležitú súčasť mestskej mobility, a to najmä v geograficky rozsiahlych mestách. Pre mestá však predstavujú niekoľko výziev, okrem iného aj zápchy, znečistenie a dopravné nehody. Mestá preto budú musieť osobnú dopravu regulovať. Riešením môžu byť napríklad zdieľané jazdy.
Nezanedbateľnou súčasťou efektívnej prepravy v mestách je kvalitná infraštruktúra a jej bezpečnosť. Sem patria napríklad cesty a mosty, ktoré sú udržiavané a bezpečné, alebo autobusy a vlaky, ktoré sú čisté a spoľahlivé. „Bezpečnosť týchto systémov by mala byť najvyššou prioritou, pretože aj tie najlepšie fungujúce systémy infraštruktúry rýchlo stratia dôveru verejnosti, pokiaľ nie sú bezpečné. V jednom z prieskumov sme zistili, že viac ako jedna tretina spotrebiteľov v Ríme ohodnotila bezpečnosť svojho dobre rozvinutého systému verejnej dopravy ako slabú po tom, ako v roku 2017 došlo k niekoľkým vážnym požiarom autobusov", uzavrel T. Belavý.

streda 17. apríla 2019

Svetový deň hemofílie: Červené budovy

Pri príležitosti Svetového dňa hemofílie sa v stredu 17. 4. 2019 rozsvietia významné budovy po celom Slovensku na červeno. Pripomínať tak majú symbol životodarnej tekutiny, ktorá pre ľudí s vrodenými krvácavými ochoreniami spôsobuje vážne zdravotné problémy. 

„Snahou Slovenského hemofilického združenia, lekárov a iných medicínskych pracovníkov je, aby život osôb postihnutých hemofíliou nebol len plným bolesti a utrpenia", uviedol Jaroslav Janovec. Hemofília je vrodená krvácavá choroba a táto genetická porucha spôsobuje nedostatočnú tvorbu bielkoviny krvnej plazmy, a tým aj nedostatočnú zrážanlivosť krvi a zastavenie krvácania po poranení. Nedostatok tzv. koagulačného faktora, ktorý je potrebný na zrážanie krvi, vedie k nadmerným prejavom krvácavosti, a to nielen po minimálnych úrazoch, poraneniach, pri trhaní zubov, po operáciách. U ťažších hemofilikov, t. j. tých, ktorí majú veľmi nízku hladinu tohto zrážacieho faktora, dochádza aj k spontánnemu krvácaniu. Objavuje sa bez akejkoľvek príčiny. 

Ochorenie je podľa J. Janovca zákerné v tom, že krvácanie sa nikdy nedá predvídať a nedá sa mu ani predísť. Na Slovensku žije približne 600 hemofilikov, z toho približne 140 detí. Podporiť projekty a aktivity Slovenského hemofilického združenia pre ľudí s nevyliečiteľným vrodeným krvácavým ochorením je možné zaslaním darcovskej SMS DMS HEMO na číslo 877.

Aktuálne: Priemerný dlh Slovákov medziročne vzrástol

V porovnaní s rokom 2017 vzrástol súčasný priemerný dlh slovenských dlžníkov o 60 eur na 860 eur. Dlhy majú opäť skôr muži (56 % dlžníkov), ktorí si tiež požičiavajú vyššie sumy (v priemere viac ako 950 eur). Slovenky priemerne dlžia necelých 760 eur. Z analýzy spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) vyplýva, že súčasný priemerný dlh Slovákov je ešte väčší než v roku 2016, keď jeho výška dosahovala 845 eur.

Najviac dlžníkov stále pochádza z Banskobystrického kraja, kde býva takmer 21 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom necelých 730 eur, čo je zároveň najmenej z krajov Slovenskej republiky. Nasleduje Nitriansky kraj s 18 % dlžníkov a priemerným dlhom 830 eur a Košický kraj so 14 % dlžníkov a priemerným dlhom takmer 830 eur. Z Bratislavy pochádza síce len 8 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší z celej republiky – takmer 1130 eur. „Po minuloročnom poklese sa zadlženie Slovákov pomerne zásadne zvýšilo, a to vo všetkých regiónoch. V prípade Bratislavčanov môže byť vysoké zadlženie dôsledkom vyšších životných nákladov. Slováci sa zadlžujú najmä v produktívnom veku, keď majú ešte dostatok času splatiť svoje záväzky z príjmov zo zamestnania", komentuje Jana Žaludová.

Slováci sa najčastejšie zadlžujú vo veku 35 až 44 rokov, pričom do tejto vekovej skupiny patrí 28 % všetkých dlžníkov s priemerným dlhom približne 910 eur. Veková kategória 45 – 54 rokov predstavuje viac ako 24 % dlžníkov s priemerným dlhom 950 eur a vo veku 25 – 34 rokov je necelých 20 % dlžníkov s dlhom viac ako 780 eur. Len necelé 2 % dlžníkov, s priemerným dlhom viac ako 490 eur, je vo veku 18 až 24 rokov. Viac ako 10 % dlžníkov je už v postproduktívnom veku a stále pritom priemerne dlží takmer 740 eur. Podľa Žaludovej zadlženie ľudí v postproduktívnom veku často znamená nutnosť hľadať si i na dôchodku zamestnanie alebo výrazné zníženie komfortu života pre tých, ktorí nemajú dodatočný príjem. Problémom je tiež kumulácia dlhov. Zistilo sa, že skoro každý štvrtý dlžník má viac než jeden dlh, ba dokonca nie je výnimkou ani 3 a viac rôznych dlhov.

Novinka: Mobilná aplikácia 155.sk

Pri zachraňovaní ľudských životov na Slovensku pomôže aj nová mobilná aplikácia 155.sk. Pripravilo ju Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR. Dokáže lokalizovať miesto, kde sa volajúci nachádza. Pre nepočujúcich umožňuje zaslať núdzovú správu.

Aplikácia je bezplatná a funguje na celom území Slovenska. Stlačením jedného tlačidla si ľudia privolajú pomoc, spoja sa s Operačným strediskom zdravotnej záchrannej služby a následne je k nim okamžite privolaná posádka záchrannej zdravotnej služby. Aplikáciu si možno stiahnuť do dotykového telefónu. Po jej stiahnutí je potrebné zadať telefónne číslo a potvrdiť aktivačný kód, ktorý príde v SMS správe. Aby aplikácia plnila svoj účel, je nutné povoliť prístup k GPS súradniciam, SMS správe a internetu. Rovnako je vhodné detailne vyplniť profil používateľa s údajmi o jeho zdravotnom stave. Podporuje aj možnosť volať priamo Horskú záchrannú službu. Obsahuje tiež manuál prvej pomoci či zoznam nemocníc v SR.

Pre operátorov tiesňovej linky je významným benefitom to, že aplikácia je priamo prepojená so systémom, v ktorom pracujú. Operátor tak má potrebné informácie o pacientovi vopred, vidí ich a vie s nimi pracovať. Vďaka takejto technológii sa k pacientom dostane adekvátna pomoc rýchlejšie a efektívnejšie a operátor tiesňovej linky 155 má k dispozícii ihneď informácie o ochoreniach typu cukrovka, alergie, prípadne vysokým tlak, čo pomáha mu pri zhodnotení aktuálneho zdravotného stavu a vyslaní záchranárov.