SR: Inflácia v roku 2025

Rast spotrebiteľských cien na Slovensku za uplynulý rok bol podľa štatistického úradu dynamickejší. Extrémne vzrástli ceny nealko nápojov a viaceré služby ako stravovanie, poistenie aj osobná a sociálna starostlivosť. Priemerná hodnota inflácie v súhrne za celý rok 2025 dosiahla 4 %, jadrová inflácia hodnotu 3,2 % a čistá inflácia hodnotu 3 %. Cenový rast nepresiahol 10 %, súčasne však rast nad 5 % malo vzdelávanie, reštaurácie s hotelmi, rozličné tovary so službami, ako aj alkoholické nápoje s tabakom a pošty so spojmi. Najvýraznejšie medziročné zvýšenie tempa rastu cien nad 2 percentuálne body (p. b.) zaznamenali reštaurácie a hotely, bývanie s energiami, rekreácia s kultúrou ako aj rozličné tovary a služby. Naopak, najdynamickejšie medziročné spomalenie rastu cien o viac ako 4 p. b. zaznamenalo zdravotníctvo.

K zrýchleniu rastu priemernej ročnej inflácie výraznejšie prispeli vyššie ceny služieb v reštauráciách a hoteloch o 8,8 %, a to výrazne vyššími cenami stravovacích služieb. Cenový vývoj ovplyvnili aj drahšie rozličné tovary a služby (+6,4 %), predovšetkým dopravné poistenie, ako aj služby osobnej a sociálnej starostlivosti, ako kadernícke služby či sociálne zariadenia pre seniorov. Významný vplyv na rast ročnej inflácie mali aj ceny bývania s energiami aj potravín a nealkoholických nápojov. Tieto dve položky tvoria takmer polovicu výdavkov slovenských domácností. Ceny bývania a energií boli medziročne vyššie o 2,6 %, čo bolo ovplyvnené najmä dvojciferným nárastom cien dodávky vody a zberu smetí. Kľúčové ceny energií – elektriny a plynu - evidovali medziročný rast len do 2 %.

Ceny potravín a nealkoholických nápojov v priemere za rok vzrástli o 3,1 %, najmä vplyvom rekordne rastúcich cien nealko nápojov o takmer 18 %. Ceny potravín sa zvyšovali miernejšie, v priemere o 1,8 %, pokles cien evidovalo iba mäso a zelenina. Najdynamickejšie, o viac ako 6 % vzrástli ceny mlieka so syrmi a vajcami, a tiež olejov s tukmi. Vyššie boli aj ceny ovocia, chleba s obilninami, cukru s cukrovinkami aj potravinárskych pochutín. Nad úrovňou ročného priemeru bol aj rast cien v odbore rekreácia a kultúra (+4,7 %), v ktorom evidovali najväčší cenový skok rekreačné, športové a kultúrne služby najmä vplyvom drahších vstupeniek na podujatia. Výrazne nadpriemerný rast zaevidovali v roku aj služby a tovary v odboroch vzdelávanie (+9,8 %), a tiež alkoholické nápoje s tabakom (+5,6 %).

Najpomalšie v priebehu roka 2025 vzrástli ceny v odbore doprava (+2,3%). Medziročne lacnejšie pohonné látky a motorové vozidlá sčasti vykryli takmer 10 % zdraženie železničnej a 16 % nárast cien cestnej dopravy. Medzi najpomalšie rastúce ceny v roku 2025 patrilo aj zdravotníctvo (+ 2,5 %), a to vplyvom medziročného zlacnenia farmaceutických výrobkov o takmer 1

%.

EU: Prvá vízová stratégia

Európska komisia prijíma prvú vízovú stratégiu EÚ. Cieľom je zabezpečiť, aby bola Európa bezpečnejšia, a to posilnením prvej línie bezpečnostných previerok; prosperujúcejšie a konkurencieschopnejšie, a to uľahčením prístupu pre tých, ktorí prispievajú k našim hospodárstvam a spoločnostiam; vplyvnejšie na celom svete presadzovaním strategických záujmov, hodnôt a globálneho postavenia EÚ a účinnejšia prostredníctvom inteligentnejšej, modernejšej a súdržnejšej vízovej politiky. Spolu so stratégiou sa prijalo aj odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie s cieľom zatraktívniť EÚ pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných odborníkov, študentov, výskumných pracovníkov a inovatívnych podnikateľov a podporiť konkurencieschopnosť EÚ v globálnom kontexte.

Vízová stratégia je postavená na troch kľúčových pilieroch:

1. Posilnenie bezpečnosti EÚ

V stratégii sa navrhujú konkrétne opatrenia na posilnenie vízovej politiky s cieľom presadzovať strategické záujmy EÚ a posilniť bezpečnostný rámec EÚ. To zahŕňa:

• Moderný systém udeľovania bezvízového režimu partnerským krajinám vrátane nového hodnotiaceho rámca s jasnými kritériami na hodnotenie potenciálnych kandidátov (v roku 2026).
• Prísnejšie monitorovanie existujúcich bezvízových režimov v rámci reformovaného mechanizmu pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti s cieľom zabezpečiť nepretržité dodržiavanie a zabrániť zneužívaniu bezvízového styku.
• Väčší pákový efekt v oblasti víz modernizáciou existujúceho mechanizmu podľa článku 25a, ktorý EÚ umožňuje prijímať cielené vízové opatrenia v prípadoch nedostatočnej spolupráce v oblasti návratu a readmisie, a zavedením ad hoc opatrení na stimulovanie spolupráce v oblasti bezpečnosti a boja proti nelegálnej migrácii. Uskutoční sa to revíziou vízového kódexu v roku 2026.
• Možné cielené reštriktívne vízové opatrenia na pozastavenie, zamietnutie alebo obmedzenie žiadostí o víza v reakcii na nepriateľské kroky tretích krajín, ktoré ohrozujú bezpečnosť EÚ, v rámci revízie vízového kódexu po konzultácii s členskými štátmi.
• Nové opatrenia na posilnenie bezpečnosti cestovných dokladov s cieľom bojovať proti podvodom s novými harmonizovanými vymedzeniami pojmov a sankciami na úrovni EÚ za podvody v oblasti dokladov.

2. Podpora prosperity a konkurencieschopnosti

Cestovanie a mobilita sú hlavnou hnacou silou európskeho hospodárstva, pričom schengenský priestor zostáva najnavštevovanejšou destináciou na svete. V stratégii sa navrhujú nové opatrenia na podporu globálnej konkurencieschopnosti EÚ, prilákanie a udržanie talentov a uľahčenie, urýchlenie a predvídateľnosť legitímneho cestovania pre turistov a obchodných cestujúcich vrátane:

• Nové digitálne postupy pre cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti aj cestujúcich s vízovou povinnosťou: Systém ETIAS od 4. štvrťroka 2026 zjednoduší a čiastočne automatizuje kontroly cestujúcich oslobodených od vízovej povinnosti pred odchodom. Digitálne vízové konania umožnia žiadateľom s vízovou povinnosťou dokončiť celý proces podávania žiadostí o vízum online.
• Víza na viac vstupov s dlhšou platnosťou pre dôveryhodných cestujúcich s cieľom stimulovať hospodársku činnosť a odmeniť návštevníkov s preukázanou históriou cestovania a spoločným zoznamom overených spoločností, uľahčiť vízové postupy pre obchodných cestujúcich pozvaných dôveryhodnými sponzormi.
• Lepšie podmienky pre talenty: preskúmanie možných zmien pravidiel EÚ týkajúcich sa študentov a výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov a preskúmanie cieleného právneho rámca EÚ pre zakladateľov startupov a scaleupov a inovatívnych podnikateľov.
• Dodatočná podpora pre štátnych príslušníkov tretích krajín a zamestnávateľov pri riešení výziev súvisiacich s vízovým procesom prostredníctvom úradov európskej právnej brány.
• Dodatočné finančné prostriedky EÚ na podporu spracovania žiadostí o víza pre vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín.

3. Moderné vízové nástroje

Každý rok prichádzajú na vonkajšie hranice schengenského priestoru milióny cestujúcich, a to buď na základe krátkodobých víz, alebo z krajín oslobodených od vízovej povinnosti. Efektívne riadenie si vyžaduje moderné systémy, ktoré posilnia bezpečnosť a zároveň uľahčia legitímne cestovanie. Na tento účel EÚ zavádza pokročilé digitálne nástroje na modernizáciu víz a riadenia hraníc. Informačné systémy EÚ budú do roku 2028 interoperabilné, čo umožní vyhľadávať vo viacerých databázach naraz a prostredníctvom jediného centrálneho vyhľadávania, čím sa zlepší výmena informácií a zabráni sa zneužívaniu víz.

Ekologické odporúčanie o prilákaní talentov pre inovácie (Recommendation on attracting talent for innovation)

V odporúčaní sa stanovujú konkrétne spôsoby, ako môžu členské štáty lepšie využívať svoje postupy na prilákanie a udržanie študentov, výskumných pracovníkov a vysokokvalifikovaných a kvalifikovaných pracovníkov, zakladateľov startupov a inovatívnych podnikateľov v odvetviach, ktoré sú kľúčové pre konkurencieschopnosť a strategickú autonómiu EÚ. Nabádajú členské štáty, aby mali jednoduchšie a rýchlejšie postupy udeľovania dlhodobých víz a povolení na pobyt prostredníctvom digitalizovanejších postupov, menšieho počtu dokladov a kratších lehôt na spracovanie, jednoduchšieho prechodu zo štúdia alebo výskumu do práce alebo podnikania v EÚ, lepšej mobility v rámci EÚ, ako aj lepšieho prístupu k informáciám a lepšej koordinácie medzi orgánmi členských štátov, univerzitami a výskumnými organizáciami. Odporúčanie prispieva k cieľom iniciatívy Choose Europe zameranej na prilákanie a udržanie globálnych talentov v oblasti výskumu a inovácií, Únie zručností, ako aj stratégie EÚ pre začínajúce a rozširujúce sa podniky.

Radíme: Ako si poistiť zimnú dovolenku

Zima každoročne láka tisíce ľudí na hory, no s lyžovačkou a cestovaním sa spájajú aj zvýšené riziká. Stačí chvíľa nepozornosti a z drobného pádu sa môže stať hospitalizácia, zásah horskej služby alebo dokonca prevoz vrtuľníkom. K tomu sa v zahraničí pridávajú náklady na sprievod, tlmočenie či návrat domov. Zimné počasie zároveň zvyšuje pravdepodobnosť dopravných problémov alebo ochorení, ktoré môžu viesť k zrušeniu dovolenky a finančným stratám za ubytovanie či skipasy. Odborníci preto upozorňujú, že ešte pred zakúpením zájazdu by mali spotrebitelia zvážiť vhodné cestovné poistenie a dôkladne sa oboznámiť s tým, čo skutočne pokrýva, najmä výšku limitov liečebných nákladov, úhradu prevozu, repatriácie a kvalitu asistenčných služieb.

Spotrebitelia sa často spoliehajú na Európsky preukaz zdravotného poistenia, ten ale pomôže len so štátnou starostlivosťou za rovnakých podmienok, aké majú domáci, a nerieši rad výdavkov typických pre zimné úrazy, napríklad prevoz zo svahu alebo návrat domov. Lyžovanie a snowboarding nebývajú ani automaticky kryté poistením. Poisťovne ich často radia medzi aktivity, ktoré je nutné pripoistiť. Spotrebitelia by si mali dávať pozor na jazdu mimo vyznačených tratí, snowparkov, freeride či skialpinismus, ktoré sú často klasifikované ako rizikové, prípadne môže byť poistné krytie viazané na dohľad sprievodcu alebo na dodržaní pravidiel strediska. Problém predstavuje aj alkohol ako častá výnimka z poistenia a to nielen pri ujme na zdraví, ale aj pri zodpovednosti za škodu. Pokiaľ si spotrebiteľ požičiava výbavu, mal by si overiť, či poistenie rieši aj škody na požičaných veciach alebo krádež lyží a za akých podmienok. Napríklad, či vyžaduje uzamknutú lyžiareň alebo dohľad. Okrem vlastného zdravia zohráva úlohu aj škoda, ktorú môže spotrebiteľ spôsobiť niekomu inému. Na zjazdovke nejde len o rozbitú výbavu, ale aj o ujmu na zdraví, ušlý zárobok a dlhodobé alebo trvalé následky. Poistenie zodpovednosti je preto pri zimných cestách mimoriadne dôležité. V Taliansku je navyše napríklad poistenie zodpovednosti pre lyžiarov povinné a môže byť kontrolované, pričom v prípade nesplnenia podmienok hrozí pokuta.

Pokiaľ spotrebiteľ kupuje dovolenku s predstihom, mal by zvážiť poistenie storna. Kľúčové je načasovanie. Niektoré poisťovne vyžadujú jeho dojednanie v deň objednania zájazdu alebo krátko po ňom. Rozdiely sú aj v tom, kedy vzniká nárok na plnenie a v akom rozsahu. Niekde sa plní len pri hospitalizácii, inde ,stačí‘ akútne ochorenie potvrdené lekárom. Zásadné je aj percento náhrady, bežne sa pohybuje medzi 80 a 100 % storno poplatkov. Pred podpisom by si mal spotrebiteľ overiť, či poistenie storna pokrýva aj samostatne kúpené letenky a ubytovanie, či sa vzťahuje aj na ochorenie blízkej osoby a čo musí obsahovať lekárske potvrdenie. Poisťovňa obvykle vyžaduje udalosť nahlásiť bez zbytočného odkladu, takže vyčkávanie sa nemusí vyplatiť. Pri on-line objednávke zájazdu sa môžu spotrebitelia stretnúť s „vopred zaškrtnutým“ poistením. Cestovné poistenie nie je povinnou súčasťou zájazdu a voľba, či ho spotrebiteľ uzavrie a u koho, je na ňom. Napriek tomu, že systém umožní poistenie odstrániť, mohlo by ísť o nekalú obchodnú praktiku, ktorú je ideálne nahlásiť Slovenskej obchodnej inšpekcii.

Spotrebiteľ by si mal pred odjazdom uložiť kontakt na asistenčnú službu. V prípade poistnej udalosti zistiť, aké dokumenty poisťovňa požaduje. Pri zimných úrazoch bývajú dôležité lekárske správy, účty za ošetrenie aj potvrdenie o zásahu horskej služby. Keď vznikne škoda niekomu inému, spotrebiteľ by mal spísať záznam, vziať si kontakt na svedkov udalosti a udalosť nahlásiť bez zbytočného odkladu. Čím detailnejšie spotrebiteľ všetko doloží, tým sa zmenšuje riziko, že by sa náhrady domáhal márne.

CEO: Doména mužov

Diverzita je jednou z najvýznamnejších tém aktuálneho pracovného trhu. Prináša do firemného prostredia pestrosť, inovácie a nové pohľady, ktoré podporujú kreativitu. Diversity Report 2025 prináša detailný pohľad na rodové rozloženie leadershipu v Slovenskej a Českej republike. Analýza je založená na dátach z LinkedInu, na ktorú bolo identifikovaných 200- tisíc žien a 570-tisíc mužov na Slovensku a 800-tisíc žien a 1,6 milióna mužov v Čechách. V analyzovanej vzorke bolo na Slovensku identifikovaných spolu 112-tisíc ľudí na vedúcich pozíciách, v Česku 268-tisíc. Kým na Slovensku vedeniu dominujú muži (76 percent) a ženy tvoria len 24 percent, v Česku je pomer v prospech žien odlišnejší. Ženy tam obsadzujú až 33 percent vedúcich pozícií a muži 67 percent.

V Čechách ide o pozitívny trend v prospech žien oproti rovnakej štúdii z roku 2021, ktorá na základe rovnakého algoritmu identifikovala na akýchkoľvek vedúcich pozíciách 28 percent žien. Na Slovensku, podľa našich dát, situácia stagnuje. V minulom roku bol podiel žien na vedúcich pozíciách dokonca o jedno percento vyšší – na úrovni 25 percent. Rozdiel medzi Českom a Slovenskom je výsledkom viacerých súbežných faktorov - od toho, ako rýchlo a plynulo sa ženy po rodičovskej prestávke dokážu vrátiť do práce, až po reálnu dostupnosť flexibilných foriem zamestnania. V Česku vidíme viac systémových krokov a firemných mechanizmov, ktoré podporujú udržanie kariérnej kontinuity a postup do riadiacich rolí, kým na Slovensku tieto podmienky fungujú slabšie a častejšie vedú k dlhším prerušeniam kariéry. Výraznú rolu zohráva aj ekonomická motivácia a nastavenie odmeňovania - ak je návratnosť kariérneho rastu pre ženy pomalšia, spomaľuje to tempo ich postupu aj ochotu firiem investovať do rozvoja talentu. Najbližšie roky zároveň prinesú tlak na väčšiu transparentnosť a férovejšie kritériá kariérneho a mzdového postupu, čo môže pomôcť obom trhom, no Slovensko bude musieť ešte dobiehať najmä v podpore flexibility a v cielenom rozvoji ženských talentov.

Aktuálnu vedúcu pozíciu si najdlhšie - viac ako 10 rokov - držia muži v Čechách (takmer 28 percent). Žien na Slovensku a v Čechách, ktoré sú na tejto pozícii viac ako 10 rokov, je približne zhodne - v oboch krajinách viac ako 20 percent a slovenskí muži tvoria podiel takmer 24 percent. Dáta ukazujú, že český trh má vyšší podiel seniorných zamestnancov než slovenský - v Čechách má viac než 10 rokov praxe takmer 58 percent žien a viac ako 61 percent mužov, kým na Slovensku takmer 52 percent žien a takmer 58 percent mužov. Rozdiel je výraznejší u žien, čo naznačuje vyššiu koncentráciu skúsenejších a seniorných odborníčok v Česku. Jednoznačne mužskou doménou je v sledovanom období rola CEO. Ženy na CEO pozícii nedosiahli ani pätinový podiel – je ich len približne 15 percent na Slovensku a 16 percent v Čechách. Drvivá väčšina mužov na CEO úrovni mala v 2025 podiel - 85 percent na Slovensku a 84 percent v Čechách. Absolútna väčšina žien aj mužov - viac ako 70 percent - má v oboch krajinách na tejto kariérnej úrovni viac ako desaťročnú prax.

V oboch krajinách študovali ženy na vysokých školách a univerzitách primárne ekonomicko- biznisové smery a marketing (výber 3 najsilnejších odborov). U slovenských mužov je trend identický, pričom muži v Čechách sa sústreďujú skôr na štúdium finančníctva a marketing je v rebríčku nižšie. Aj na Slovensku, aj v Čechách sa ženy i muži na vedúcich pozíciách rozhodnú najviac pre štúdium v hlavnom meste, pre obe krajiny je to zhruba v pomere 60 na 40 v prospech hlavného mesta. Na Slovensku ženy vo vedúcich pozíciách študujú hlavne na Ekonomickej univerzite V Bratislave, Univerzite Komenského v Bratislave a na Univerzite Matej Bela v Banskej Bystrici (priečky s dvojcifernými percentuálnymi hodnotami). U mužov sa k dvojici uvedených bratislavských škôl pridáva aj Slovenská technická univerzita v Bratislave a Žilinská univerzita v Žiline.

EU: Nezákonný obsah

Európska komisia začala nové formálne vyšetrovanie proti X podľa aktu o digitálnych službách, či riadne posúdila a zmiernila riziká spojené so zavádzaním funkcií spoločnosti Grok do X v EÚ. Patria sem riziká súvisiace so šírením nezákonného obsahu v EÚ, ako zmanipulované sexuálne explicitné obrázky vrátane obsahu, ktorý môže predstavovať materiál obsahujúci sexuálne zneužívanie detí.

Komisia prešetrí, či spoločnosť X dodržiava svoje povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych službách:

• Dôsledne posudzovať a zmierňovať systémové riziká vrátane šírenia nezákonného obsahu, negatívnych účinkov v súvislosti s rodovo motivovaným násilím a závažných negatívnych dôsledkov na fyzickú a duševnú pohodu vyplývajúcich zo zavedenia funkcií spoločnosti Grok do jej platformy.
• Vykonať a zaslať správu o posúdení rizika ad hoc pre funkcie Grok v službe X s kritickým vplyvom na rizikový profil X pred ich zavedením.

Grok je nástroj umelej inteligencie, ktorý vyvinul poskytovateľ X. Od roku 2024 spoločnosť X nasadila Grok do svojej platformy rôznymi spôsobmi. Tieto nasadenia napríklad umožňujú používateľom generovať text a obrázky a poskytovať kontextové informácie pre príspevky používateľov. Ako veľmi veľká on-line platforma (VLOP) podľa aktu o digitálnych službách má spoločnosť X povinnosť posudzovať a zmierňovať všetky potenciálne systémové riziká súvisiace s jej službami v EÚ. Medzi tieto riziká patrí šírenie nezákonného obsahu a potenciálne ohrozenie základných práv vrátane neplnoletých osôb, ktoré predstavuje jeho platforma a funkcie

Pomoc a podpora sú na vnútroštátnej úrovni k dispozícii jednotlivcom, ktorí boli negatívne ovplyvnení obrázkami vytvorenými umelou inteligenciou vrátane materiálu obsahujúceho sexuálne zneužívanie detí alebo intímnych obrázkov bez súhlasu. Podľa aktu o digitálnych službách majú občania právo podať sťažnosť týkajúcu sa porušenia aktu o digitálnych službách koordinátorovi digitálnych služieb svojho členského štátu.