pondelok 18. novembra 2019

Radíme: Bezpečné auto v zime

Ak má byť jazda autom v zime bezpečná, vozidlo je potrebné dobre pripraviť, a to predovšetkým prezuť kvalitné zimné pneumatiky. Z hľadiska bezpečnosti sa neodporúča jazdiť na pneumatikách, ktoré sú staršie ako 4 až 5 rokov.

Zákon stanovuje, že na aute musia byť zimné pneumatiky na oboch nápravách v období od 15. novembra do 31. marca, ak je na ceste súvislá vrstva snehu, ľad alebo námraza. Na druhej strane tu je odporúčaný čas prezutia. Je dlhodobo známe, že najvhodnejší čas na prezutie pneumatík je ten, keď sa priemerná denná teplota pohybuje na úrovni 7 až 8 stupňov Celzia. Pri týchto teplotách nie je jazda na letných pneumatikách príliš bezpečná. Strácajú svoje kľúčové vlastnosti, najmä priľnavosť, a to dokonca aj na suchej ceste", upozorňuje Petr Vaněček. V súčasnosti na Slovensku aj v susedných krajinách vládne typické jesenné počasie. Jeden deň je chladno a sychravo, ďalší deň svieti slnko. Ak sa chystáte na dlhšiu cestu, neriskujte zbytočne jazdu na letných pneumatikách, radšej prezujte na zimné. Námraza a chladné sychravé počasie vás môžu prekvapiť kedykoľvek. Nemusíte mať pritom zbytočné obavy, pretože ani pri súčasných o niečo vyšších denných teplotách sa zimné pneumatiky nejako výraznejšie neopotrebúvajú.

Ak máte staršie zimné pneumatiky, dajte si pozor, aby hĺbka dezénu nebola menšia ako odporúčané 4 milimetre a navyše nesmie byť nerovnomerne opotrebovaná. Ak máte dve sady diskov aj s pneumatikami, výmenu môžete zvládnuť aj doma. Nezabudnite si však nechať kolesá vyvážiť a urobiť geometriu u odborníkov. Nesprávne vyváženie sa často prejavuje pri jazde nepríjemnými vibráciami, predovšetkým pri vyšších rýchlostiach. Nesprávna geometria sa zase môže podpísať pod zhoršené jazdné vlastnosti. Ďalším problémom je aj to, že spôsobuje nerovnomerné opotrebovanie pneumatík a tým pádom vám hrozí, že budete musieť zase v blízkej budúcnosti kupovať nové", radí P. Vaněček.

EU: Regionálny rozvoj a súdržnosť po roku 2020

Európska komisia v rámci ďalšieho dlhodobého rozpočtu na roky 2021 – 2027 navrhuje modernizovať politiku súdržnosti, hlavnú investičnú politiku Európskej únie (EÚ) a jeden z jej najkonkrétnejších prejavov solidarity.

Ekonomika EÚ sa zotavuje, ale na riešenie pretrvávajúcich rozdielov medzi členskými štátmi je potrebné dodatočné investičné úsilie. S rozpočtom vo výške 373 miliárd EUR v záväzkoch na roky 2021 – 2027 má budúca politika súdržnosti investičný potenciál na preklenutie týchto rozdielov. Zdroje budú aj naďalej smerovať do regiónov, ktoré najviac potrebujú dobehnúť zvyšok EÚ. Zároveň zostáva silným a priamym spojením medzi EÚ a jej regiónmi a mestami.

Hlavné prvky návrhu komisie na modernizovanú politiku súdržnosti
1. Zameranie na kľúčové investičné priority, v ktorých má EÚ čo ponúknuť: Prevažná väčšina investícií z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu pôjde na inovácie, podporu malých a stredných podnikov, digitálne technológie a modernizáciu priemyslu. Venujú sa aj na prechod na nízkouhlíkové, obehové hospodárstvo a boj proti zmene klímy a plnenie Parížskej dohody.

2. Politika súdržnosti pre všetky regióny a individuálnejší prístup k regionálnemu rozvoju
Investície do všetkých regiónov: Regióny, ktoré ešte stále zaostávajú z hľadiska rastu alebo príjmov – ide najmä o regióny južnej a východnej Európy, ktoré budú aj naďalej prijímateľmi dôležitej podpory EÚ. Politika súdržnosti bude aj ďalej investovať do všetkých regiónov, pretože v celej Európe čelia mnohé z nich ťažkostiam pri dosahovaní transformácie priemyslu, v boji proti nezamestnanosti a udržaní pozície v globalizovanom hospodárstve vrátane bohatších členských štátov.
Individuálnejší prístup: Politika súdržnosti rozoznáva tri kategórie regiónov: menej rozvinuté, prechodné a rozvinutejšie regióny. Aby sa znížili rozdiely a aby sa pomohlo regiónom s nízkymi príjmami a nízkym rastom dobehnúť náskok ostatných, zostáva HDP na obyvateľa prevládajúcim kritériom na prideľovanie finančných prostriedkov. Nové kritériá sa zameriavajú na lepšie odrážanie reality v teréne – nezamestnanosť mladých ľudí, nízka úroveň vzdelania, zmena klímy a prijímanie a integrácia migrantov.
Riadenie na miestnej úrovni: Politika súdržnosti na roky 2021 – 2027 predstavuje Európu, ktorá podporou rozvojových stratégií riadených na miestnej úrovni, presúva právomoci do regiónov. Miestne, mestské a územné orgány budú viac zapojené do riadenia fondov EÚ, zatiaľ čo vďaka zvýšenej miere spolufinancovania sa v regiónoch a mestách zlepší zodpovednosť za projekty financované zo strany EÚ.

3. Menej početné, jasnejšie, stručnejšie pravidlá a pružnejší rámec
Zjednodušenie prístupu k finančným prostriedkom: Komisia navrhuje v ďalšom dlhodobom rozpočte EÚ zjednodušiť pravidlá, menej byrokracie a miernejšie kontrolné postupy pre podniky a podnikateľov, ktorí čerpajú podporu z EÚ.
Jednotný súbor pravidiel: Jeden súbor pravidiel teraz zahŕňa sedem fondov EÚ implementovaných v partnerstve s členskými štátmi („zdieľané riadenie“), ktorý zjednoduší život programovým manažérom fondov. Vytvorí aj lepší priestor pre synergiu, napríklad medzi fondmi politiky súdržnosti a Fondom pre azyl a migráciu, pri rozvoji miestnych stratégií pre integráciu migrantov. Rámec taktiež umožňuje efektívnejšie prepojenie s ostatnými finančnými prostriedkami zo súboru nástrojov rozpočtu EÚ. Členské štáty sa môžu napríklad rozhodnúť preniesť niektoré zdroje politiky súdržnosti do programu InvestEU.
Prispôsobenie sa potrebám: Nový rámec tiež spája stabilitu potrebnú na dlhodobé investičné plánovanie s primeranou úrovňou pružnosti na zvládanie nepredvídaných udalostí. Z preskúmania v polovici obdobia vyplynie, či sú potrebné zmeny v programoch na posledné dva roky obdobia financovania a budú možné obmedzené prevody zdrojov v rámci programov podporovaných z fondov EÚ.

4. Silnejšie prepojenie s európskym semestrom na zlepšenie investičného prostredia v Európe Komisia navrhuje posilniť prepojenie medzi politikou súdržnosti a európskym semestrom s cieľom vytvoriť v Európe priaznivé prostredie pre rast a podnikanie, aby sa v plnej miere naplnil potenciál investícií na úrovni EÚ a členských štátov. Takouto silnejšou podporou štrukturálnych reforiem v rámci politiky súdržnosti sa zabezpečí úplná komplementarita a koordinácia s novým, rozšíreným programom na podporu reforiem.

Trend: Neschopnosť platiť u nás aj vo svete výrazne pribúda

Spomedzi všetkých hodnotených krajín v rámci analýzy spoločnosti Euler Hermes patrí Slovensko k tým krajinám, kde sa očakáva najvyšší nárast platobnej neschopnosti firiem. V roku 2019 by mal počet prípadov insolvencií u nás narásť o +27 %. Analytici nemajú dobré správy ani v prípade globálneho indexu platobnej neschopnosti – odhadujú medziročné zvýšenie o + 8% (2019/2020).

Podľa analýzy Euler Hermes sa očakáva, že v 2 z 3 krajín sveta sa v roku 2019 zhorší platobná neschopnosť podnikov a takmer 3 z 5 krajín skončia s väčším počtom platobných neschopností, ako mali pred globálnou hospodárskou krízou v rokoch 2008 – 2009. Kým na Slovensku sa očakáva výrazný nárast insolvencií (+27%), naši českí susedia by si mali pohoršiť o +5 %, Poľsko o +3%, naopak v Maďarsku sa predpovedá zlepšenie o -10%. „Rok 2019 možno označiť za rok kolísania trhu, politickej neistoty a klesajúcich výsledkov hospodárskej politiky vo svete“, konštatuje Peter Mucina. Aktuálne podľa neho vstupujeme do dlhodobého obdobia s nízkym rastom, pričom sa očakáva, že svetový obchod s tovarom a službami v tomto roku porastie len o 1,5 %, čo je najnižšia miera od roku 2009: „Napriek tomu, že recesia je už viditeľná v odvetviach obchodu s tovarom a vo výrobe, plnohodnotná recesia sa v roku 2020 neočakáva. Obzvlášť tvrdo zasiahnutý je však automobilový priemysel, najmä v Nemecku, pretože musí zvládnuť spomalenie dopytu v USA, prvé zníženie dopytu v Číne za dekádu, rýchle spomalenie na indickom trhu, následky Brexitu a nové emisné normy v Európe.“ Po automobilovom priemysle nasleduje elektrotechnický sektor. Vo všeobecnosti možno povedať, že priemyselnou recesiou sú postihnuté najmä vstupy do výroby a medziprodukty. Celkovo sa vo svete očakáva mierne spomalenie rastu globálneho HDP na 2.4% v roku 2020. 

Rastú tiež negatívne dopady veľkých insolvencií (bankroty spoločností s ročným obratom presahujúcim 50 mil. EUR). V prvej polovici roku 2019 bolo celosvetovo zaznamenaných viac ako 150 insolvencií takýchto firiem a to s celkovým obratom vo výške 88,2 miliárd EUR, čo predstavuje výrazný nárast proti rovnakému obdobiu 2018 (+37%). Z hľadiska počtu platobnej neschopnosti boli za sledované obdobie najviac zasiahnuté odvetvia obchodu (24), stavebníctva (20) a metalurgie (16). Naproti tomu strojársky priemysel zaznamenal výrazný pokles počtu insolvencií (-10).

piatok 15. novembra 2019

Aktuálne: Svetový deň predčasne narodených detí

Aj tento rok nasvietenie dominánt purpurovou farbou pripomenie Svetový deň predčasne narodených detí. Úplne najmenším a najkrehkejším predčasne narodeným deťom, ktoré si častokrát nesú do života vážne dôsledky svojho skorého príchodu na tento svet, patrí 17. november.

Predčasný pôrod je vážny problém, ktorý prináša do rodín mnoho neistoty a strachu. Radosť z narodenia bábätka sa razom zmení na boj o jeho život, ktorý nemusí vždy skončiť úspešne. Predčasne narodené deti mnohokrát vážia menej ako kilogram a ich prognózy do budúcnosti bývajú nejasné. Na Slovensku sa ročne narodí okolo 55 tisíc detí, pričom každé 11. dieťa príde na svet predčasne, teda medzi 24. až 36. týždňom tehotenstva. „Štandardné“ tehotenstvo pritom trvá 40 týždňov. Dlhodobé zdravotné následky sa práve u predčasniatok vyskytujú 10-krát častejšie ako u donosených novorodencov a v celej Európe nedonosené deti predstavujú najväčšiu skupinu detských pacientov. Za posledných 15 rokov vzrástol počet predčasne narodených detí na Slovensku o takmer tretinu.

Starostlivosť o predčasne narodené deti je nesmierne náročná. Občianske združenie Malíček už osem rokov poskytuje podporu rodinám predčasne narodených detí na Slovensku, svojimi aktivitami zvyšuje osvetu o problematike predčasne narodených detí a poskytuje cenné a hlavne praktické informácie. Zároveň spolupracuje s medzinárodnou organizáciou EFCNI (Európska nadácia pre zdravie novorodencov), ktorá sa zameriava na tvorbu štandardov zdravotnej starostlivosti o nezrelých novorodencov.

EU: Nové označovanie pneumatík

Európsky parlament, Rada a Komisia dosiahli politickú dohodu o označovaní európskych pneumatík. Nové pravidlá zlepšujú a posilňujú označovanie pneumatík v Európskej únii (EÚ) a umožňujú  európskym spotrebiteľom robiť lepšie rozhodnutia a prinášať úspory energie, ktoré sú rovnocenné s každoročným odstraňovaním 4 miliónov automobilov z ciest v EÚ.

Medzi rokmi 2014 a 2017 sa spotreba energie v cestnej doprave zvýšila o 5,6%, čím sa zvýšili emisie skleníkových plynov z odvetvia dopravy. Pretože valivý odpor pneumatík predstavuje 20 až 30% spotreby paliva vozidla, je nevyhnutné tento odpor znížiť, aby sa zvýšila palivová účinnosť a znížili emisie. Európska komisia navrhla nové nariadenie o označovaní pneumatík 17. mája 2018 ako súčasť balíka čistej mobility. Vďaka novým pravidlám sa štítky pneumatík stanú viditeľnejšími, budúcnejšími a presnejšími. Zlepšujú presadzovanie a dohľad nad trhom a aktualizujú stupnice štítkov s cieľom optimalizovať informácie na štítkoch. Nový modernejší dizajn bude v súlade s dizajnom známeho energetického štítku EÚ pri súčasnom zachovaní jeho pôvodnej veľkosti a piktogramov, ktoré sú spotrebiteľom dobre známe.

Po dosiahnutej politickej dohode bude musieť znenie smernice formálne schváliť Európsky parlament a Rada. Po schválení oboma spoluzákonodarcami v nasledujúcich mesiacoch bude aktualizované nariadenie uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení. Nové nariadenie sa začne uplatňovať 1. mája 2021.


SR: Deň bez dlhov

Každoročný Deň bez dlhov sa toho roku opäť koná v Českej republike a na Slovensku 15. novembra. Organizátor, spoločnosť KRUK opäť nadviazala spoluprácu so starostami piatich slovenských obcí s vysokým počtom zadlžených obyvateľov. Z pravidelných analýz spoločnosti vyplýva, že priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov je 860 eur, zatiaľ čo v roku 2017 dosahovala úroveň 800 eur.

V obciach Prešovského, Banskobystrického, Košického a Nitrianskeho kraja sa vo štvrtok 14. novembra a v stredu 20. a 27. novembra otvoria kontaktné miesta, na ktorých sa občania, ktorí majú problémy so splácaním dlhov, môžu zdarma poradiť s odborníkmi o tom, ako majú riešiť svoju zložitú finančnú situáciu. V Košiciach a Prešove sa tiež uskutoční prednáška pre verejnosť na tému, ako dostať pod kontrolu svoje financie. Všetky informácie sú k dispozícii na stránkach nasedlhy.sk. Poradenské služby možno využiť aj na bezplatnej telefónnej linke 0800 223 322.

Medzinárodný Deň bez dlhov začala spoločnosť KRUK organizovať už pred jedenástimi rokmi v Poľsku. Postupne sa rozšíril do Rumunska, Českej republiky a na Slovensko. Na Slovensku sa Deň bez dlhov koná už siedmykrát. „Na kontaktných miestach v Košiciach, Prešove, Rimavskej Sobote, Hodejove a Nových Zámkoch budú pripravení odborníci, ktorí zhodnotia finančnú situáciu zadlžených osôb s ohľadom na ich príjmy a záväzky, ktoré musia splácať. Výsledkom bude konkrétny plán, ako postupovať krok za krokom, kde obmedziť náklady, ako zohnať ďalší zdroj príjmov alebo ako rozložiť záväzky na dlhšie časové obdobie. Základom je ale vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohľad na vlastné finančné možnosti. Kontaktné miesta navštevujú nielen tí, ktorí majú problémy s dlhmi, ale napríklad aj matky – samoživiteľky, ktoré vo svojom rozpočte bojujú o každú korunu. Často radíme aj osobám v dôchodkovom veku. Výnimkou nie sú ani klienti s vysokými dlhmi a exekúciami alebo ľudia, ktorí si požičali peniaze pre niekoho iného a ten prestal svoje záväzky splácať“, upresnila Jaroslava Palendalová. 

Naďalej platí, že častejšie a viac si požičiavajú muži (56 % dlžníkov s priemerným dlhom viac ako 950 eur), zatiaľ čo Slovenky v priemere dlžia necelých 760 eur. Najviac dlžníkov (21 % z celého Slovenska s priemerným dlhom necelých 730 eur) pochádza z Banskobystrického kraja, kde si zároveň ľudia požičiavajú najmenšie sumy, nasleduje Nitriansky kraj (18 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur) a Košický kraj (14 % dlžníkov, priemerný dlh 830 eur). V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (1 130 eur), ktorí tvoria 8 % všetkých slovenských dlžníkov.