piatok 22. marca 2019

Upozorňujeme: Falošné emaily s vydieraním

Bezpečnostná spoločnosť Eset varuje pred podvodnými emailovými správami, ktoré sa snažia vymámiť peniaze hlavne od ľudí, ktorí sledujú on-line pornografické videá. Tento podvod sa šíri aj na Slovensku.

Útočník v správach tvrdí, že hekol zariadenie obete, vďaka čomu si danú osobu nahral pri sledovaní pornografického obsahu. Na videu má podľa vlastných slov zachytené nielen správanie používateľa pred webkamerou, ale aj to, čo si on-line pozeral. „Za utajenie nevhodného materiálu útočník žiada 1.000 dolárov v bitcoinoch, no videli sme už aj iné správy žiadajúce nižšie sumy. Obeť má na zaplatenie 48 hodín od otvorenia emailu. Ak na tieto podmienky nepristúpi, kyberzločinec sa vyhráža, že rozpošle inkriminované video všetkým kontaktom, ktoré sa mu podarilo z nainfikovaného zariadenia ukradnúť", vysvetľuje špecialista na digitálnu bezpečnosť Ondrej Kubovič. Ide však o podvod a pokus o vydieranie, útočník v skutočnosti žiadne inkriminujúce video nemá.

Podobné emailové podvody alebo takzvané scamy nie sú ničím novým a objavujú sa už roky. Takáto schéma, ktorá väčšinou žiada od obete len peňažné výkupné, sa nazýva anglickým pojmom sextortion. O sextortion ide aj v prípadoch, keď má útočník reálne fotografie obete získané napríklad z intímnej konverzácie s nastrčenou volavkou. Obzvlášť nebezpečným je, ak v prípade obete ide o dieťa. V čom sa aktuálny scam zo slovenských schránok líši od svojich predchodcov, je pomerne kvalitné sociálne inžinierstvo. Email totiž obeť dostane „z vlastnej adresy", čo podporuje slová útočníka o napadnutí zariadenia. Že ide o falošnú hlavičku obeť zistí len vďaka odborníkom a často až po tom, čo zaplatí. Faktorom, ktorý útočníkom pomohol vytvoriť efektívny scam, je aj samotná téma pornografie. Mnohí používatelia totiž stránky s takýmto obsahom navštevujú a predstava, že by sa o ich správaní dozvedela rodina, známi, kolegovia či biznis partneri, je pre nich mimoriadne nepríjemná.

„Ak podobný email nájdete aj vy vo svojej schránke, konajte pomaly, rozvážne a vyvarujte sa unáhlených krokov. Na scam v prvom rade neodpovedajte, nesťahujte si jeho prílohy, neklikajte na vložené linky a útočníkom určite neposielajte peniaze. V prípade, že útočník uvádza vaše skutočné heslo, odporúčam zmeniť si ho a aktivovať si na danej službe dvojfaktorovú autentifikáciu. Vo viacerých prípadoch totiž prihlasovacie údaje útočníci naozaj otestujú a heknutý účet používajú prinajmenšom na ďalšie šírenie svojich správ. Svoje zariadenie si tiež preskenujte spoľahlivým bezpečnostným softvérom, aby ste sa vyhli infekcii a ďalším problémom, napríklad zneužitiu zabudovanej webkamery. To sa dá napríklad obyčajným prelepením jej objektívu", radí Kubovič.

eLeniency: Nový on-line nástroj

Európska komisia spustila on-line nástroj eLeniency, ktorého cieľom je uľahčiť podnikom a ich právnym zástupcom predkladanie vyhlásení a dokumentov v rámci konaní o zhovievavosti a urovnaní v prípadoch kartelov, ako aj v rámci spolupráce v nekartelových prípadoch.

V rámci konaní o zhovievavosti a urovnaní v prípadoch kartelov, ako aj konaní týkajúcich sa spolupráce v nekartelových prípadoch, už podniky a ich právni zástupcovia majú možnosť predkladať vyhlásenia a dokumenty (písomne aj ústne). Nový nástroj eLeniency umožňuje podnikom a ich právnikom v takýchto konaniach predkladať vyhlásenia a podania on-line – ako súčasť žiadostí o zhovievavosť s cieľom získať oslobodenie od pokút alebo zníženie pokút, ako súčasť konaní o urovnaní, alebo v rámci spolupráce v nekartelových prípadoch.

Podniky alebo ich právnici tak už nebudú musieť prísť do priestorov Európskej komisie, aby poskytli ústne vyhlásenia, ako to bolo doteraz. eLeniency bude k dispozícii na internetovej stránke https://eleniency.ec.europa.eu 24 hodín denne a 7 dní v týždni. Prístup je zabezpečený a obmedzený. Systém eLeniency poskytuje rovnaké záruky, pokiaľ ide o dôvernosť a právnu ochranu, aké sú poskytované v rámci tradičného postupu. Všetky údaje sa prenášajú zabezpečeným spôsobom a nedajú sa kopírovať ani vytlačiť. Použitie systému eLeniency je dobrovoľné. Podniky a ich právnici môžu naďalej, ak sa tak rozhodnú, predkladať vyhlásenia a podania v rámci aktuálne platného ústneho postupu.

eLeniency je jedným z viacerých digitálnych on-line riešení podporovaných programom ISA2, ktoré sa budú postupne zavádzať v rokoch 2019 a 2020 s cieľom uľahčiť zasielanie dôverných dokumentov (platforma na výmenu eTrustEx), spracovávanie žiadostí o dôverné zaobchádzanie (eConfidentiality) a žiadostí o informácie (eRFI) v rámci konaní EÚ týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Program ISA2 podporuje rozvoj digitálnych riešení pre modernizáciu verejných správ. Vyvinuté riešenia umožňujú orgánom verejnej správy, podnikom a občanom v Európe digitálne komunikovať, čo všetkým zúčastneným stranám ušetrí čas a náklady.

Radíme: Neničte si svoje vozidlo šoférskymi zlozvykmi

Pozor na chyby pri šoférovaní, ktoré nás v konečnom dôsledku môžu vyjsť poriadne draho: noha odložená na spojke, neutrál pri jazde z kopca či zaradená rýchlosť pri státí na križovatke.

Zlozvykov pri šoférovaní je neúrekom, pričom každý z nich má rozdielny dopad na peňaženku vodičov či následnú možnosť výhodne auto v budúcnosti predať. Prinášame prehľad niektorých nešvárov či nevhodného správania sa k vozidlu, ktorých sa často motoristi dopúšťajú.

Spojka: Veľa vodičov pravidelne trápi práve túto časť auta. Či už si dávajú nohu na spojkový pedál miesto toho, aby si ju opreli vedľa, alebo ju zbytočne stláčajú. „Stáť na červenú alebo ísť celú dobu v kolóne so stlačenou spojkou namiesto toho, aby vyradili na neutrál, je spoľahlivou cestou, ako spojke skrátiť život. Spojka je rozpojená a jej ložisko tým trpí. Rada je jednoduchá, keď s autom vodič stojí alebo spomaľuje do úplného zastavenia, mal by vždy zaradiť neutrál“, odporúča Petr Vaněček. Ďalším prehreškom je používanie zaradenej jednotky len preto, aby sa vozidlo nepohlo, keď vodič chce stáť v kopci. Prekĺzavajúca spojka sa prehrieva a extrémne opotrebúva.

Neutrál pri jazde z kopca: Častým prehreškom vodičov, ktorý je zväčša podnietený snahou ušetriť, je vyradenie rýchlosti na neutrál pri jazde z kopca a používanie brzdy. Takto si však motorista nielenže veľmi rýchlo opotrebuje brzdové doštičky, ale môže seba a celú posádku aj ohroziť na živote. V prípade dlhého klesania totiž hrozí, že brzdy „uvarí“ a už nedobrzdí. Pri dlhom státí na brzdách bez oddychu sa dokonca môžu skrútiť brzdové kotúče. Vyradením rýchlosti vodič neušetrí takmer žiadne palivo. Pri jazde z kopca je teda lepšie podradiť a brzdiť motorom.

Rýchly rozjazd v zime: V zimnom období si motoristi ničia vozidlá rýchlym rozjazdom bez zahriatia. Premrznutý motor, prevodovka, ale napríklad aj časti podvozku sa zahrievajú pomalšie a sú citlivejšie na zaobchádzanie. Vhodné je vyraziť pomalším tempom a nevytáčať pri tom motor do vyšších otáčok. Týmto spôsobom sa všetky komponenty (nielen motor, ale i prevodovka, diferenciál, tlmiče, atď.) pomaly súčasne zahrievajú a vozidlo je tak po 10-20 minútach jazdy pripravené na plné nasadenie.

Parkovacia brzda: Vodiči sa hlavne pri parkovaní v zimných mesiacoch boja, že im zatuhne ručná brzda, to však už pri dnešných vozidlách neplatí. Pri státí na rovine stačí zaradená jednotka alebo spiatočka. Parkovaciu brzdu by však mali vodiči zatiahnuť vždy, keď auto odstavia v kopci. „V motoroch sú často používané pre pohon rozvodov reťaze. Ak nie je zatiahnutá parkovacia brzda, je reťaz rozvodov vystavená vyššej námahe. Reťaz sa tak môže predčasne vyťahať“, vysvetľuje P. Vaněček. Parkovaciu brzdu taktiež nie je dobré ťahať tzv. cez zuby, teda bez používania tlačidla pre uvoľnenie brzdy aj keď ju vodič zaťahuje. Nie je to síce veľká chyba, ale prečo si auto zbytočne ničiť.

štvrtok 21. marca 2019

Google: Pokuta 1,49 mld. eur za nekalé praktiky pri internetovej inzercii

Európska komisia udelila Google pokutu 1,49 mld. eur (1,29% obratu spoločnosti v roku 2018) za porušenie antitrustových pravidiel Európskej únie (EÚ). Spoločnosť zneužila svoje dominantné postavenie na trhu tým, že v zmluvách s tretími stranami zaviedla niekoľko obmedzujúcich ustanovení, ktoré bránili jej konkurentom umiestňovať na webové stránky vlastné reklamy zobrazujúce sa pri vyhľadávaní on-line.

Spoločnosť Google poskytovala služby sprostredkovania inzercie v rámci vyhľadávania on-line obchodne najvýznamnejším uverejňovateľom prostredníctvom dohôd, o ktorých strany rokovali individuálne. Európska komisia (EK) v priebehu vyšetrovania preskúmala stovky takýchto dohôd a zistila, že počnúc rokom 2006 spoločnosť Google zahŕňala do svojich zmlúv doložky o exkluzivite. Uverejňovatelia tak mali zakázané umiestňovať na stránky s výsledkami vyhľadávania akékoľvek vyhľadávacie reklamy konkurentov. Rozhodnutie sa týka uverejňovateľov, ktorých dohody so spoločnosťou Google vyžadovali takúto exkluzivitu pre všetky ich webové stránky. Od marca 2009 spoločnosť Google postupne začala nahrádzať doložky o exkluzivite takzvanými doložkami o „favorizovanom umiestňovaní“. Uverejňovatelia nimi boli viazaní vyhradiť na stránkach s výsledkami vyhľadávania najziskovejší priestor reklamám spoločnosti Google. V dohodách bol takisto stanovený minimálny počet reklám Google, ktoré sa museli uverejniť. V dôsledku toho konkurenti spoločnosti Google nemohli umiestňovať svoje vyhľadávacie reklamy na najviditeľnejších a najčastejšie otváraných častiach webových stránok s výsledkami vyhľadávania. Od marca 2009 spoločnosť Google zahŕňala do dohôd aj doložky, podľa ktorých uverejňovatelia museli žiadať spoločnosť Google o písomný súhlas pred vykonaním akýchkoľvek zmien v spôsobe, akým sa zobrazujú konkurenčné reklamy. Spoločnosť Google vďaka tomu mala kontrolu nad tým, aké atraktívne sú konkurenčné vyhľadávacie reklamy, a teda aj ako často sú otvárané.

Webové portály majú často zabudované funkcie vyhľadávania. Keď ich používateľ využije, zobrazia sa mu jednak výsledky vyhľadávania aj reklamy, ktoré sa objavujú popri nich. Google poskytuje tieto vyhľadávacie reklamy prostredníctvom funkcie AdSense for Search majiteľom internetových stránok a je sprostredkovateľom medzi inzerentmi a vlastníkmi webových stránok. Spoločnosť Google bola najsilnejším hráčom v oblasti sprostredkovania inzercie v rámci vyhľadávania on-line v Európskom hospodárskom priestore (EHP) – medzi rokmi 2006 a 2016 mala trhový podiel nad 70 %. V roku 2016 mala už vyše 90 % trhový podiel na vnútroštátnych trhoch so všeobecným vyhľadávaním a vyše 75 % trhový podiel na väčšine vnútroštátnych trhov s inzerciou v rámci vyhľadávania on-line vďaka svojmu hlavnému produktu – vyhľadávaču Google, ktorý poskytuje výsledky vyhľadávania spotrebiteľom.

Spoločnosť prestala s nelegálnymi praktikami pár mesiacov po tom, ako Európska komisia v júli 2016 vydala oznámenie námietok v súvislosti s týmto prípadom. V júni 2017 EK uložila Google pokutu 2,42 mld. eur za zneužitie svojho dominantného postavenia vyhľadávača tým, že poskytla nezákonnú výhodu vlastným službám porovnávania cien. A v júli 2018 EK udelila Google pokutu 4,34 mld. eur za nezákonné praktiky týkajúce sa mobilných zariadení využívajúcich systém Android na posilnenie dominantného postavenia vyhľadávača Google.

EU: Boj proti praniu špinavých peňazí

Európsky parlament (EP) vyjadril poľutovanie nad tým, že členské štáty potopili snahu Európskej komisie zaradiť na čiernu listinu Európskej únie (EÚ) v oblasti prania špinavých peňazí nové krajiny.

Uznesenie EP je reakciou na rozhodnutie Rady (ministrov) EÚ zamietnuť návrh aktualizovaného zoznamu 23 krajín, ktoré vykazujú strategické nedostatky v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Predložený zoznam vysokorizikových krajín vypracovala Európska komisia (EK) na základe smernice proti praniu špinavých peňazí. Parlament ocenil jej úsilie a pripomenul, že tento prístup bol v minulosti akceptovaný tak poslancami ako aj ministrami členských štátov. Presadzuje preto, aby sa postup preverovania krajín a následného prijímania rozhodnutí uskutočňoval výlučne na základe dohodnutej metodiky. Uznesenie sa tiež venuje Rusku, ktoré nebolo zaradené na navrhovanú čiernu listinu. Poslanci však pripomínajú, že opatrenia krajiny v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu vykazujú nedostatky, ktoré vyvolali znepokojenie viacerých parlamentných výborov.

Navrhovaná čierna listina Európskej komisie pozostávala z 23 krajín a území: Afganistan, Etiópia, Irak, Irán, Jemen, Kórejská ľudovodemokratická republika, Pakistan, Srí Lanka, Sýria, Trinidad a Tobago a Tunisko sa na nej nachádzajú už dnes. Rozšíriť sa mala o Americkú Samou, Bahamy, Botswanu, Ghanu, Guam, Líbyu, Nigériu, Panamu, Portoriko, Samou, Saudskú Arábiu, Americké Panenské ostrovy. Zaradenie krajiny či územia na čiernu listinu neznamená uvalenie hospodárskych alebo diplomatických sankcií. Tento krok však núti takzvané povinné subjekty, akými sú banky, kasína či realitné kancelárie, uplatňovať pravidlá zvýšenej ostražitosti a povinnej kontroly pri transakciách, ktorých súčasťou sú tieto krajiny. Mal by tiež zabezpečiť, že finančný systém EÚ bude pripravený zabrániť riziku prania špinavých peňazí a financovania terorizmu prostredníctvom týchto krajín. Podľa členských štátov EÚ bol proces aktualizácie čiernej listiny nejasný a potenciálne právne napadnuteľný. Objavili sa však informácie o intenzívnom lobistickom tlaku na členské štáty, a to najmä zo strany Spojených štátov a Saudskej Arábie.

Európska komisia by mala po zamietavom stanovisku ministrov navrhnúť nový zoznam vysokorizikových krajín so strategickými nedostatkami v boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Európsky parlament a Rada (ministrov) EÚ budú mať následne mesiac na to, aby čiernu listinu vetovali. Ak sa tak nestane, automaticky vstúpi do platnosti.

Radíme: Hrozby zahraničného obchodu

Dlhé splácanie faktúr, pomalé súdy či neefektívne konkurzy. Krajiny, do ktorých slovenské firmy najviac exportujú, často bojujú aj s týmito problémami. S čím by mali podnikatelia rátať, ak chcú obchodovať s odberateľmi v Nemecku, Česku, Poľsku, Maďarsku či Francúzsku?

Obchodovanie s Nemeckom: Až 20 % slovenského exportu smeruje do Nemecka. Táto krajina má jeden z najvyšších ratingov AA1 a pre podnikateľov predstavuje nízke riziko. Platobné správanie domácich firiem je dobré, doba splatnosti je podľa údajov z roku 2016 priemerne 53 dní. Nemeckým podnikateľom záleží na tom, aby si zachovali čo najlepšiu kreditnú históriu, a preto sa s platbami snažia nemeškať. V prípade, že sa však dostanú do problémov a čelia konkurzu, je pre veriteľov ťažké dostať sa k svojim peniazom. Tamojší systém im neposkytuje dostatočnú podporu. Podľa štúdie Euler Hermes by sa počet insolvencií v Nemecku mal v roku 2019 udržať zhruba na rovnakej úrovni ako doteraz.

Obchodovanie s Českom: Druhým najväčším exportným partnerom Slovenska je Česko, smeruje tam až 13 % vývozu. Krajina je hodnotená vysokým ratingom A1, čo tiež znamená nízke riziko pre podnikateľov. Platobná kultúra domácich spoločností je vo všeobecnosti dobrá, splácanie záväzkov trvá v priemere 40 dní. Riešenie sporov však môžu sprevádzať ťažkosti. „Súdny systém je zložitý a kritizovaný za nedostatok transparentnosti a nezávislosti. Súdne konania bývajú príliš zdĺhavé a nákladné, pričom presadzovanie ich rozhodnutí môže byť problematické“, uvádza Euler Hermes. Počet insolvencií v Česku sa má v tomto roku znížiť o 10 %.

Obchodovanie s Poľskom: Do Poľska smeruje 9 % exportu, rating krajiny BB1 stále patrí k nižšiemu riziku pre podnikateľov. Priemerná doba splatnosti firiem je 58 dní. Podnikatelia, ktorí narazia na dlžníkov, by však mali zvoliť skôr mimosúdne riešenie, ktoré je efektívne a môže prebehnúť aj v zrýchlenom režime. Naopak, konkurzné konania v krajine sú poisťovňou pohľadávok hodnotené ako vysoko rizikové a na získanie dlžných peňazí sa pomocou nich netreba spoliehať. Počet insolvencií sa má v roku 2019 zvýšiť, a to o 5 %.

Obchodovanie s Maďarskom: Do prvej päťky krajín, s ktorými slovenské firmy najintenzívnejšie obchodujú, patrí aj Maďarsko. Smeruje sem 7 % exportu. Rating B2 je horší ako v prípade ostatných krajín, znamená pre podnikateľov stredné riziko. Neisté je splácanie platieb aj výsledky súdnych či konkurzných konaní. Splácanie faktúr trvá priemerne 35 dní, ale presná doba sa môže výrazne líšiť podľa odvetvia. „Jedinou účinnou možnosťou ostáva dohodnutie sa s dlžníkmi, čiže mimosúdne riešenie sporov. Vnútroštátne súdy sú totiž známe zdĺhavosťou a nákladovosťou. Systém v krajine dostatočne nechráni obchodníkov pred neistým správaním domácich spoločností“, upozorňuje Euler Hermes. Očakáva sa, že počet insolvencií v Maďarsku sa v tomto roku zníži o 11 %.

Obchodovanie s Francúzskom: Francúzsko ukrajuje zo slovenského exportu 6 %. S ratingom AA1 predstavuje, rovnako ako Nemecko, krajinu s veľmi nízkym rizikom pre podnikateľov. Domáce firmy sa však majú v čom zlepšovať, priemerná doba splatnosti je oproti európskym štandardom stále dosť dlhá – 73 dní. Francúzske súdy sú pomerne spoľahlivé a rozhodujú včas, bez prieťahov. V prípade, že domáce firmy pristúpia k likvidácii, však majú ich veritelia len veľmi nízke šance na získanie svojich peňazí. Počet insolvencií v krajine sa má v roku 2019 zvýšiť o dve percentá.

Nech už firmy obchodujú doma alebo kdekoľvek v zahraničí, rozhodne sa odporúča preverovať si bonitu svojich odberateľov a to hlavne tých nových, ktorých ešte nepoznajú a chrániť sa voči možnému neuhradeniu ich faktúr.