utorok 23. júla 2019

Trend: Zmena zamestnania

V najbližších troch mesiacoch uvažuje o zmene práce tretina Slovákov a ďalšia takmer štvrtina túto možnosť úplne nevylučuje. Konkurencia ich k sebe láka aj na vyšší plat. 

Zamestnávatelia musia zostať v strehu, viac než polovica zamestnancov sa buď chystá (33 %), alebo sa rozhoduje (23 %) o zmene zamestnania. Podľa prieskumu personálnej agentúry Manuvia (prostredníctvom Instant Research na jar 2019 na  vzorke 1.050 zamestnancov) pri úvahách o zmene práce rozhoduje pre viac než štvrtinu zamestnancov už suma 100 eur. Až dve tretiny zamestnancov by požadovali zvýšenie platu o 200 eur a viac. Novú prácu si chcú nájsť predovšetkým mladšie vekové skupiny a ľudia so základným vzdelaním, teda veľmi často ľudia na pozíciách, ktoré je už dnes veľmi ťažké obsadiť. K regiónom, kde ľudia uvažujú o zmene práce najčastejšie, patrí Bratislavský, Banskobystrický, Košický, Nitriansky, Prešovský a Trenčiansky kraj (nad 30 %). Oproti ostatným regiónom je v Bratislave už tradične nízka nezamestnanosť. Hlavné mesto sa stalo akýmsi centrom pracovného trhu Slovenska. Netreba zabúdať ani na Košice, kde sú silne zastúpené IT spoločnosti, ako aj na automobilky v Žilinskom, Nitrianskom a Trnavskom regióne, ktoré rádovo znižujú mieru nezamestnanosti. 

Nový zamestnávateľ by hľadal jednoduchšie v susednom Česku než na Slovensku, resp. aspoň tak to respondenti v prieskume vnímajú. Novú prácu by 6 % zamestnancov na Slovensku našlo prakticky okamžite. Každý desiaty človek by nemal problém nájsť si prácu do dvoch týždňov, takmer tretina ľudí do mesiaca a zostávajúcej polovici by hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac. Vyhliadky na uplatnenie na trhu práce sa líšia podľa veku respondentov. Zatiaľčo 33 % mladých dospelých si myslí, že by im hľadanie práce trvalo len niekoľko týždňov, v skupine zamestnancov v preddôchodkovom veku je to 23 %. Pesimistickejšie sú ženy, ktoré uvádzali, že by im hľadanie novej práce trvalo viac než mesiac (59 % u žien a 40 % u mužov).

EU: Bezpečnosť sietí 5G

V nadväznosti na odporúčanie Európskej komisie (EK) o spoločnom európskom prístupe k bezpečnosti sietí 5G sa 24 členským štátom Európskej únie (EÚ) podarilo podniknúť prvý krok vo forme predloženia vnútroštátnych posúdení rizík. 
Vnútroštátne posúdenie rizika zahŕňa prehľad:
· hlavných hrozieb a aktérov s vplyvom na siete 5G;
· stupňa citlivosti prvkov a funkcií sietí 5G, ako aj ďalších zložiek a
· rôznych typov zraniteľnosti vrátane technických, ako aj iných – napríklad riziká potenciálne vyplývajúce z dodávateľského reťazca sietí 5G.
Na vypracovaní vnútroštátnych posúdení sa podieľala celá škála zodpovedných aktérov v členských štátoch vrátane orgánov kybernetickej bezpečnosti a telekomunikačných orgánov a bezpečnostných a spravodajských služieb, vďaka čomu sa posilnila ich spolupráca a koordinácia.

Na základe doručených informácií členské štáty v spolupráci s EK a Agentúrou EÚ pre kybernetickú bezpečnosť (ENISA) do 1. októbra 2019 pripravia koordinované celoúnijné posúdenie rizika. Agentúra ENISA pritom v súčasnosti pripravuje analýzu hrozieb sietí 5G, ktorá poslúži ako dodatočný vstup. Skupina pre spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti do 31. decembra 2019 vypracuje a odsúhlasí súbor opatrení na zmiernenie rizík identifikovaných v posúdeniach rizík na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.

Vzhľadom na to, že koncom júna nadobudol účinnosť akt o kybernetickej bezpečnosti, EK a Agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť zriadia rámec certifikácie platný v celej EÚ. Členské štáty sa vyzývajú na spoluprácu v záujme priorizovania systému certifikácie, ktorý sa vzťahuje na siete 5G a ich vybavenie. Do 1. októbra 2020 by mali posúdiť účinky prijatých opatrení s cieľom stanoviť, či treba podniknúť ďalšie kroky. V tomto posúdení by sa malo zohľadniť koordinované európske posúdenie rizika.

SR: Upravený register partnerov verejného sektora

S účinnosťou od 1. septembra 2019 schválila
Národná rada SR novelu zákona o registri partnerov verejného sektora. Na aké novinky sa máme pripraviť?

Upravuje sa okruh pôsobnosti zákona. Povinnosť registrácie po novom nebudú mať podniky odoberajúce energie vo veľkom množstve. Keďže odber energií sa spravidla uskutočňuje v rámci bežného obchodného styku, povinnosť registrácie sa v tomto prípade míňala účelu zákona. Povinnosť registrácie nebudú mať ani verejné podniky, banky, poisťovne a niektoré finančné inštitúcie, ktorých registrácia bola vzhľadom na ich postavenie zbytočná. Tešiť sa môžu aj veľké zahraničné firmy (emitenti cenných papierov), ktoré budú môcť výrazne zredukovať počet zapísaných osôb. Zákon myslí aj na ochranu osobných údajov, keďže za určitých podmienok bude umožnené namiesto údajov o trvalom pobyte fyzickej osoby zapísať údaj o sídle spoločnosti. Oprávneným osobám uľahčí prácu zavedenie tzv. dobrovoľného overenia identifikácie, ktoré spočíva v tom, že oprávnené osoby budú môcť vykonať overenie identifikácie konečných užívateľov výhod aj mimo zákonom povinne stanovených udalostí. 

Novela zákona operatívnym spôsobom rieši aj medzery zákona, ktoré vyšli najavo v aplikačnej praxi súdu a ktoré sa snažili využiť subjekty, voči ktorým sa viedlo konanie o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Po novom zákon výslovne uvádza, že ak v priebehu konania o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod dôjde k výmazu partnera verejného sektora na návrh oprávnenej osoby, súd toto konanie dokončí. „Veľmi podstatnou je tiež skutočnosť, že v prípade výmazu spoločnosti sa táto spoločnosť nebude môcť nasledujúce 2 roky do registra znova zapísať, čo bude firmy motivovať odhaľovať svoje skutočné vlastnícke pozadie ešte viac ako vysoké finančné pokuty“, dodáva Ján Azud. Napriek pozitívnemu hodnoteniu novely naďalej existuje priestor na precizovanie zákona, a to najmä v jeho procesnej časti. JUDr. Ivan Šafranko uvádza: „Ministerstvo spravodlivosti SR pri tvorbe novely odignorovalo návrh Slovenskej advokátskej komory a ďalších subjektov na zavedenie možnosti podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu o výmaze subjektu z registra. Partner verejného sektora tak v súčasnosti nemá možnosť brániť svoje práva v rámci dvojinštančného konania. Zastávame názor, že takýto stav popiera ústavné princípy a medzinárodné dohovory zaručujúce spravodlivý súdny proces.“


pondelok 22. júla 2019

Aktuálne: Osobné údaje z kamier

Úrad na ochranu osobných údajov upozornil na verejnú konzultáciu Európskeho výboru na ochranu osobných údajov (EDPB) o spracúvaní osobných údajov prostredníctvom kamerových zariadení.

Usmernenia, ktoré prijal na júlovom plenárnom zasadnutí Európsky výbor na ochranu osobných údajov, sa venujú nasledujúcim oblastiam: zákonnosť spracúvania (právny základ), vylúčenie monitorovania spod pôsobnosti všeobecného nariadenia o ochrane údajov z dôvodu spracúvania fyzickou osobou výlučne pre domácu činnosť, poskytnutie videonahrávky tretím stranám, spracúvanie biometrických údajov, právo na prístup, právo namietať a právo na výmaz, informačná povinnosť, štandardná a špecificky navrhnutá ochrana a iné. 

Dostupné sú na https://edpb.europa.eu/our-work-tools/public-consultations/2019/guide lines-32019-processing-personal-data-through-video_en. 
Pripomienky je nutné zaslať v anglickom jazyku priamo na mailovú adresu EDPB@edpb.europa.eu do 6. septembra 2019.

EU: 36 miliárd phishingových správ ročne

Podľa údajov Európskej komisie zločinci ukradli za minulý rok 1,44 miliardy eur páchaním podvodov v oblasti bezhotovostných platieb. Medzi najčastejšie spôsoby patrí odčítanie údajov z karty pri platení bezkontaktne, zadávanie údajov z karty pri on-line nákupoch a tzv. phishing, teda vymáhanie údajov podvodnými správami.

Európskym občanom sa každý rok zašle približne 36 miliárd phishingových správ. Ide o činnosť, pri ktorej sa podvodník snaží neoprávnene získať od používateľov heslá, používateľské mená a ďalšie podrobnosti napríklad o platobných kartách. Problémom je aj nakupovanie cez internet. „V roku 2018 až 70 % Slovákov nakúpilo cez internet. V porovnaní s okolitými krajinami sme lídrami. Súvisí to aj s tým, že Slováci radi využívajú zľavy a tých ja na eshopoch veľa. Vlani minuli viac ako miliardu eur. Takmer 7 % všetkých platieb kartou sa uskutoční práve pri nákupe cez internet", uviedla Lenka Buchláková. Podľa nej je dôležité rozoznať nedôveryhodný web. Väčšinou sú to neaktívne webové stránky, ktoré aj podľa grafiky vyzerajú zastarané. Majú nefunkčné podstránky alebo obsahujú preklepy. Veľakrát im chýba bezpečnostný certifikát https, ktorý je na začiatku okienka s URL adresou. Zobraziť sa môže aj ako odomknutý zámok pri názve domény. Tieto stránky nemajú štandardné platobné brány. 

„Akonáhle klient zistí neštandardnú operáciu na jeho účte, mal by hneď kontaktovať klientske centrum banky, kartu zablokovať a následne zadať reklamáciu. V prípade podozrenia na zneužitie platobnej karty na internete všetky reklamácie banky prešetrujú a posudzujú individuálne, nakoľko musia zohľadňovať aj pravidlá kartových spoločností. Záleží to aj od toho, o aký typ zneužitia ide, v niektorých prípadoch môžu mať klienti svoje peniaze naspäť už o niekoľko dní, pri tých komplikovanejších to môže byť však dlhšie", zdôrazňuje analytička. Bezkontaktné platobné karty v porovnaní s klasickými kartami neznamenajú pre klientov vyššie riziko. Práve naopak, keďže klient kartu pri platení nedáva z rúk, je v podstate nemožné, aby ju niekto počas platenia oskenoval. Navyše, pokiaľ by sa preukázalo, že karta bola zneužitá na bezkontaktnú platbu, banka klientovi vráti peniaze.
 

Výzva: Podpora rodovej rovnosti

Úrad vlády SR  vyhlásil v rámci Nórskych grantov otvorenú výzvu na predkladanie žiadostí o projekt v programe Domáce a rodovo podmienené násilie. Na výzvu vyčlenil 1.440.000 eur. Oprávnenými žiadateľmi sú verejné alebo súkromné, komerčné aj nekomerčné subjekty i mimovládne organizácie. 

Podporu získajú najmä projekty realizované inštitúciami či odborníkmi s relevantnou históriou o ich doterajšej činnosti, projekty podporujúce inštitúcie dlhodobo aktívne v oblasti rodovej rovnosti, projekty, v rámci ktorých budú poskytnuté prednášky vo viacerých školách a okresoch a viacerých školách s vysokým zastúpením žiakov a študentov z rómskeho etnika. Rovnako projekty zamerané na aktívne zapojenie rôznorodých zainteresovaných strán, projekty, ktoré sú udržateľné a inovatívne a zároveň boli konzultované so zodpovednými zainteresovanými stranami či projekty realizované v partnerstve so subjektmi z Nórskeho kráľovstva.

Rôzne projekty budú vyberané tak, aby spoločne prispeli k naplneniu týchto priorít. Posudzovať ich bude výberová komisia, pozostávajúca najmenej zo štyroch osôb s príslušnými odbornými znalosťami. Žiadosť o projekt má byť vypracovaná v anglickom jazyku a predložená elektronicky prostredníctvom aplikácie na webovej stránke eeagrants.sk