piatok 12. apríla 2024

AI: Na transformáciu nie sme pripravení

Vyše 80 % spoločností nemá spoľahlivé metriky na meranie sociálnej zložky ESG, ktoré určuje nová európska smernica CSRD. Menej ako tretina spoločností má jasnú predstavu o tom, ako nastaviť procesy vykazovania informácií o ESG. Podľa analýzy Deloitte majú slovenské a české spoločnosti problémy aj s integráciou umelej inteligencie (AI) a nastavením spolupráce medzi ľuďmi a technológiami. Kľúčovú úlohu budú podľa nich zohrávať predstavivosť a ďalšie zručnosti, ktoré však u zamestnancov rozvíja len 43 % z nich.

Slovenské a české firmy čakajú už v budúcom roku nové pravidlá vykazovania informácií o ESG, ktoré určuje smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464 o vykazovaní informácií o udržateľnosti podnikov (Corporate Sustainability Reporting Directive – CSRD). Hoci 93 % slovenských a českých spoločností považuje ľudský faktor v rámci udržateľnosti za dôležitý, len 58 % je pripravených na tento trend reagovať. „Len 19 % spoločností, ktoré sa zapojili do našej celosvetovej štúdie, dokáže merať sociálnu zložku ESG a len tretina z nich má plán, ako tieto metriky nastaviť,“ uvádza Zuzana Kostiviarová. Podľa novej legislatívy budú spoločnosti povinné sledovať a vykazovať metriky týkajúce sa vplyvu na zamestnancov, napríklad údaje o rozmanitosti, rovnosti a inklúzii, ktoré sa týkajú zastúpenia žien a rôznych vekových kategórií vo vedení, rozdielov v odmeňovaní žien a mužov alebo informácie o vplyve práce na zdravie zamestnancov či porušovanie ľudských práv.

S rýchlym vývojom v oblasti umelej inteligencie si spoločnosti u zamestnancov čoraz viac cenia schopnosti ako zvedavosť, empatia či kreativita. Rozvoj predstavivosti považuje za dôležitý až 89 % slovenských a českých spoločností. Len dve pätiny z nich však v tejto oblasti skutočne podnikajú konkrétne kroky. Pri rozvíjaní predstavivosti a ďalších mäkkých zručností sa firmy stretávajú s prekážkami na strane zamestnancov ako nepochopenie témy, neschopnosť sústrediť sa alebo nedostatok zdrojov a investícií. Spoločnosti zaraďujú dôveru a transparentnosť medzi tri najdôležitejšie faktory, ktoré budú mať v tomto roku najväčší vplyv na ich úspech. Za dôležité ich považuje 92,3 % respondentov slovenských a českých spoločností. Ďalším trendom je téma mikrokultúr vo firemnom prostredí, ktorý vníma ako dôležitý 87,7 % slovenských a českých firiem, ale viac ako polovica z nich nie je pripravená efektívne reagovať na tento trend.

štvrtok 11. apríla 2024

EU: Nový európsky Bauhaus

Festival Nový európsky Bauhaus (NEB) prebieha od 9. – 13. apríla 2024 v Parc du Cinquantenaire a v Múzeu umenia a histórie v Bruseli. Táto kreatívna a interdisciplinárna iniciatíva spája Európsku zelenú dohodu s našimi životnými priestormi a skúsenosťami. Iniciatíva, ktorú spustila Európska komisia, nás vyzýva, aby sme si predstavili a spoločne budovali udržateľnú a inkluzívnu budúcnosť, ktorá je krásna pre naše oči, mysle a duše.

Tento rok sa festival zaoberá témami ako prístrešie a životné prostredie, pôda a voda, móda a blahobyt ľudí vo svetle meniaceho sa prostredia. Každý je pozvaný sledovať festival on-line, zúčastniť sa podujatí v celej Európe aj mimo nej, alebo sa zúčastniť hlavných podujatí, ktoré sa konajú v Bruseli:

• Fórum: s hlavnými poznámkami a panelovými diskusiami.
• Veľtrh: s workshopmi, laboratóriami a výstavami.
• Fest: predstavenie umeleckých vystúpení.

Súčasťou festivalu bude aj slávnostné odovzdávanie cien Nového európskeho Bauhausu, ktoré odmeňujú 20 projektov, návrhov a nápadov, stelesňujúcich jeho hodnoty. Tento rok boli prihlásené aj projektov na Ukrajine, okrem projektov z krajín EÚ a partnerov zo západného Balkánu. Ide o osobitné uznanie úsilia Ukrajiny o obnovu a upriami pozornosť na regióny v celej EÚ, ktoré čelia intenzívnejším sociálno-ekonomickým obmedzeniam, ako aj na miesta, ktoré čelia výzvam na prechod na uhlíkovo neutrálne hospodárstvo.

streda 10. apríla 2024

SR: V marci zbankrotovalo 573 Slovákov

V prvom štvrťroku tohto roku zbankrotovalo 2 047 obyvateľov Slovenska. Podľa analýzy CRIF SK v medziročnom porovnaní to predstavuje iba minimálny nárast o 0,44 %, ale v porovnaní s predchádzajúcim kvartálom ich v prvej štvrtine roka 2024 bolo menej o 21 %. V samotnom marci tohto roka zbankrotovalo 573 Slovákov. V marci minulého roka ich pritom bolo 1 076 a vo februári tohto roka 858.

Zo štatistík za marec 2024 chceme upozorniť na skutočnosť, že zbankrotovalo 64 ľudí s trvalým pobytom na obecných, miestnych, mestských úradoch alebo na virtuálnych adresách. Ľudia bez vlastného domova tak predstavovali 11,5 % z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Zároveň sme zaznamenali aj bankrotujúcich sedem manželských párov a šesť príbuzenských väzieb,“ doplnila Jana Marková. V minulom mesiaci bolo vyhlásených 556 konkurzov a 17 dlžníkov sa rozhodlo pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov bolo 91 % vyhlásených na majetok nepodnikateľov. Z dlhodobých štatistík spoločnosti CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, keď na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, zbankrotovalo do konca marca 79 484 Slovákov.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v marci tohto roka pripadalo 374 na mužov a 199 na ženy. Najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi boli medzi mužmi tridsiatnici a medzi ženami štyridsiatničky. Najviac osobných bankrotov bolo vyhlásených v Prešovskom kraji, a to 110, najmenej ich bolo naopak v Trenčianskom kraji, iba 44.

utorok 9. apríla 2024

EU: Miernejšie pravidlá pre NGT rastliny

Európsky úrad pre bezpečnosť potravín vyhodnotil potenciálne otázky bezpečnosti NGT. Európsky parlament podporil jednoduchší postup pre NGT rastliny rovnocenné s konvenčnými a stanovil prísnejšie pravidlá pre ostatné, s cieľom posilniť udržateľnosť a odolnosť potravinového systému. Cieľom je zvýšiť udržateľnosť a zároveň odolnosť potravinového systému prostredníctvom vývoja vylepšených odrôd rastlín, ktoré sú odolnejšie voči klimatickým zmenám a škodcom. Tieto odrody rastlín by tiež mali poskytovať vyššie výnosy a vyžadovať si menej hnojív a pesticídov.

V súčasnosti všetky rastliny získané novými genómovými technikami – tzv. NGT rastliny – podliehajú rovnakým pravidlám ako geneticky modifikované organizmy (GMO). Poslanci podporili návrh na zavedenie dvoch rôznych kategórií a dvoch súborov pravidiel pre NGT rastliny. Na NGT rastliny, ktoré sa považujú za rovnocenné s konvenčnými rastlinami (NGT rastliny kategórie 1), by sa nevzťahovali požiadavky právnych predpisov týkajúcich sa geneticky modifikovaných organizmov (GMO). Na všetky ostatné rastliny získané novými genómovými technikami (NGT rastliny kategórie 2) by sa vzťahovali prísnejšie pravidlá. Poslanci chcú zachovať povinné označovanie výrobkov z rastlín NGT 1 a NGT 2. Poslanci sa vyslovili aj za to, aby boli v ekologickej poľnohospodárskej výrobe všetky NGT rastliny aj naďalej zakázané, pretože ich kompatibilita si vyžaduje ďalší výskum a tiež chcú, aby Európska komisia podala správu o tom, ako spotrebitelia a výrobcovia vnímajú nové techniky, a to sedem rokov po nadobudnutí ich účinnosti.

Pokiaľ ide o NGT rastliny kategórie 1, parlament chce upraviť pravidlá o tom, aké veľké a početné zmeny sú potrebné na to, aby sa NGT rastlina mohla považovať za rovnocennú s konvenčnými rastlinami. V záujme transparentnosti bude potrebné vypracovať a sprístupniť zoznam všetkých NGT rastlín kategórie 1. Právne predpisy EÚ týkajúce sa GMO patria medzi najprísnejšie na svete, a to aj pokiaľ ide o postupy schvaľovania. Poslanci súhlasili s tým, že na NGT rastliny kategórie 2 by sa mala naďalej vzťahovať väčšina právnych predpisov o GMO. S cieľom stimulovať používanie NGT rastlín kategórie 2 sa poslanci vyslovili za zrýchlenie postupu na posúdenie rizika v prípade tých rastlín, ktoré pravdepodobne prispejú k udržateľnejšiemu agropotravinovému systému. Zároveň zdôraznili, že sa musí dodržiavať tzv. zásada predbežnej opatrnosti.

Europoslanci požadujú úplný zákaz patentov pre všetky NGT rastliny, všetok rastlinný materiál a jeho časti, ako aj na genetické informácie a procesné vlastnosti, ktoré obsahujú. Chcú tak zabrániť právnej neistote, zvýšeným nákladom a novým závislostiam pre poľnohospodárov a šľachtiteľov. Okrem toho má byť do júna 2025 predložená správa o vplyve patentov na prístup šľachtiteľov a poľnohospodárov k rôznorodému rastlinnému množiteľskému materiálu. Poslanci požadujú tiež predloženie legislatívneho návrhu na príslušnú aktualizáciu pravidiel EÚ týkajúcich sa práv duševného vlastníctva.









pondelok 8. apríla 2024

SR: Príjem klesol takmer tretine Slovákov

Pokles osobného mesačného príjmu v porovnaní so začiatkom minulého roka deklarovala v novembri takmer tretina (29%) opýtaných Slovákov vo veku 18 až 60 rokov. Konkrétne 6% respondentov prišlo o celý alebo takmer celý príjem, 10% o jeho väčšinu a 13% uviedlo, že prišlo o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu. Naopak, takmer polovici (49%) Slovákov sa príjem nezmenil a viac ako pätina (22%) dosiahla počas minulého roka dokonca vyšší príjem (on-line prieskum agentúry Focus pre mBank, november 2023, on-line populácia SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 944 respondentov).

Príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností. O svoj celý príjem alebo jeho časť prišlo 42% respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 EUR a rovnako, teda 42% opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1 100 EUR.  Dobrou správou je, že v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami má znižovanie osobného mesačného príjmu klesajúcu tendenciu. V roku 2021 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 32% respondentov a v roku 2022 klesol príjem 31% opýtaných. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá (v 2021 – 11%, v 2022 – 17%).

Viac ako dve tretiny (69%) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou. Viac ako pätina (22%) opýtaných má vytvorenú rezervu približne vo výške jedného mesačného platu a ďalšia takmer pätina (18%) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich výplat má usporené desatina (11%) a 18% opýtaných má odložených viac ako šesť mesačných platov. Naopak, finančnú rezervu nemá takmer tretina (31%) respondentov. V prípade náhleho výpadku príjmu alebo iných nečakaných výdavkov sa môžu dostať do nepríjemnej situácie najmä Slováci s nižším vzdelaním. Peniaze pre prípad núdze nemá 57% opýtaných s ukončeným základným vzdelaním a 43% so stredoškolským vzdelaním bez maturity. V porovnaní s predchádzajúcim rokom zostala výška vytvorenej finančnej rezervy na rovnakej úrovni ( v roku 2022 - 69%, v roku 2023 - 69%), čím sa zvýšila o 6 percentuálneho bodu oproti roku 2021 (63%).