Trend: Kyberkriminalita ako výnosný biznis

Digitálna kriminalita sa premieňa na autonómny, rýchlo škálovateľný a vysoko výnosný biznis. Podľa analýzy Mastercard Signals vzrastú celosvetové škody spôsobené kyberkriminalitou do roku 2029 na 15,6 miliárd dolárov ročne, čo je viac ako HDP akejkoľvek krajiny s výnimkou USA a Číny. Kľúčovú úlohu pri spomalení tohto negatívneho trendu hrajú moderné obranné mechanizmy a technológie, ktoré umožňujú útokom predchádzať, alebo ich včas odhaliť.

Analýza Mastercard Signals mapuje, ako sa hrozby vyvíjajú aj v dôsledku nástupu autonómnych systémov umelej inteligencie. Tie sú inteligentnejšie, rýchlejšie a adaptívnejšie ako kedykoľvek predtým. Rast digitálnej kriminality sprevádza zároveň vlna inovácií v oblasti kybernetickej bezpečnosti, prevencie podvodov a boja proti praniu špinavých peňazí s cieľom udržať digitálny ekosystém bezpečný.

Štyri hlavné sily, ktoré dnes formujú prostredie kybernetickej kriminality:

• Digitálny priestor pre útoky sa dramaticky rozširuje. S rastúcim využívaním technológií ako internet vecí, 5G siete alebo prepojených dodávateľských reťazcov vznikajú nové riziká, zraniteľnosti a veľké škody. Firmy aj inštitúcie sa tak musia brániť v prostredí, ktoré je stále zložitejšie a menej prehľadné.
• Geopolitické napätie zvyšuje riziko útokov na kritickú infraštruktúru. Štáty, alebo aj štátom podporované skupiny, využívajú kybernetické operácie ako nástroj nátlaku či financovania – typicky formou ransomware alebo krádežou kryptomien. V anonymnom prostredí internetu je pritom ťažké určiť pôvodcu a vyvodiť zodpovednosť.
• Umelá inteligencia zrýchľuje a zefektívňuje škodlivé aktivity. Umožňuje útočníkom automatizovať vyhľadávanie slabín, vytvárať deepfake podvody a rýchlo reagovať na obranné stratégie. AI tak nefunguje len ako nástroj obrany, ale stáva sa aj katalyzátorom útokov.
• Kyberkriminalita sa stáva ľahko dostupným „biznisom“. Vďaka nástrojom ponúkaným formou „cybercrime-as-a-service“ si môže útok objednať alebo vykonať prakticky ktokoľvek aj bez pokročilých technických znalostí. Táto demokratizácia zločinu znižuje bariéry vstupu a zvyšuje počet potenciálnych útočníkov. Nové hrozby vyžadujú nové prístupy. Zatiaľčo útočníci stále častejšie využívajú umelú inteligenciu a automatizáciu, rovnaké technológie sa zároveň stávajú aj najúčinnejším nástrojom obrany.

Kryptomeny: Lákajú iba mužov?

Kryptomeny vlastní viac ako pätina mužov (21 %), čo je takmer dvojnásobne viac ako ženy (11 %), záujem o krypto však má až 54 % mužov a 46 % žien. Ženy sú pritom otvorenejšie vzdelávaniu a viac ako polovica z nich by pred tým, ako sa pustia do investovania, najprv absolvovala odborné vzdelávanie alebo kurz (prieskumu BITmarkets Academy v spolupráci s agentúrou Ipsos, vyše 1 550 respondentov z vybraných európskych trhov vrátane Slovenska).

„Prieskum potvrdzuje, že podobne ako v iných oblastiach investovania sú aj pri kryptomenách aktívnejší muži, ktorí sú ochotnejší riskovať a majú väčšiu tendenciu skúšať nové technológie. Pozitívnym zistením však je, že potenciálny záujem žien o kryptomeny je takmer na rovnakej úrovni ako u mužov a ženy sú dokonca viac ochotné investovať čas do vzdelávania predtým, ako sa pustia do novej oblasti pri investovaní. V budúcnosti tak môžeme očakávať silnejšie zapojenie žien do investovania do kryptomien,“ komentoval výsledky Ali Daylami. Ochotu prehĺbiť svoje znalosti v oblasti krypta v prieskume prejavilo 54 % žien zo skupiny, ktorá má záujem o oblasť investícií do kryptomien. Pri mužoch to bola presná polovica. Muži v tomto prieskume uvádzali väčšie znalosti o fungovaní kryptomien a len 4 % z nich priznali, že o kryptomenách nič nevedia, a to v porovnaní s 9 % žien. Pokiaľ ide o technickejšie pojmy ako „kryptomenová burza“, nedostatočné znalosti priznáva 14 % mužov a 24 % žien. V prípade ETF fondov obchodovaných na burze, ktoré čoraz častejšie investujú do kryptomien, nízku znalosť indikovalo 29 % mužov a 41 % žien.

Aby drobní investori mohli využiť potenciál kryptomien, mali by o tejto investičnej oblasti vedieť čo najviac. V tomto smere majú ženy veľký potenciál: síce dnes podľa štatistík vlastnia menej kryptomien v porovnaní s mužmi, ale prieskum poukazuje na to, že ženy sú viac otvorené zvyšovať svoje znalosti o kryptomenách. To indikuje potenciál silnejšieho investičného zapojenia do krypta, keďže práve vzdelávanie a informovanosť pomáhajú prekonávať prekážky, akými sú napríklad prirodzená nedôvera či obavy plynúce z neznalosti.

SR: Sporiace účty sú top

Medzi slovenskými sporiteľmi sa opäť posilnila pozícia sporiacich účtov: z minuloročných 44 % poskočil podiel slovenských domácností s úsporami na sporiacich účtoch na súčasných 47 %. Tento spôsob sporenia pritom preferujú podobnou mierou ženy aj muži a jeho podiel rastie s pribúdajúcim vekom (najviac ho využívajú respondenti vo veku 65 rokov a viac). Prieskum vykonaný pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika zistil okrem iného mierny pokles podielu Slovákov bez úspor – z minuloročných 20 % na aktuálnych 18 %.

Medziročne vyrovnaný zostal podiel Slovákov s úsporami na bežných bankových účtoch, ktoré má 28 % respondentov, mierne častejšie ženy (29 %) než muži (27 %), spravidla ide o mladších ľudí vo veku 18 – 24 rokov. Nasleduje sporenie či investície formou investičných fondov, ktoré vzrástli z predchádzajúcich 16 % na súčasných 22 % s vyšším podielom mužov (24 %) než žien (20 %). Každý piaty Slovák (20 %) si necháva úspory doma v hotovosti a tento spôsob sporenia prevláda opäť v najmladšej generácii vo veku od 18 do 24 rokov rovnako ako v minulom roku. Výrazne sa navýšil podiel Slovákov s úsporami na dôchodkových účtoch a v dôchodkovom pripoistení – z predchádzajúcich 10 % na súčasných 15 % – pri takmer rovnakom podiele mužov aj žien.

Akcie a dlhopisy vlastní 12 % Slovákov (oproti minuloročným 8 %), omnoho častejšie muži (16 %) než ženy (9 %). Investície do pozemkov a nehnuteľností so 7 % a 3 % zostali prakticky na rovnakej úrovni, ale investície do cenných kovov mierne vzrástli z minuloročných necelých 4 % na súčasných viac ako 5 %. Mierny rast zaznamenali aj kryptomeny (z 3 % na súčasných 5 %), omnoho častejšie ide o mužov (7 %) než o ženy (2 %) a pozíciu okolo 1 % si drží luxusný tovar a umenie. „Do rizikovejších investícií sa púšťajú skôr muži a všeobecne predovšetkým ľudia vo veku od 25 do 34 rokov. Sporiace účty a dôchodkové pripoistenie jednoznačne preferujú vysokoškoláci. Úspory ani investície nemá takmer tretina Slovákov so vzdelaním bez maturity, ale len každý siedmy stredoškolák s maturitou a iba minimum vysokoškolákov. Aj do investičných fondov a akcií či dlhopisov investujú predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním a všeobecne Slováci s vyššími príjmami,“ dodáva Jaroslava Palendalová.

Investície do akcií a kryptomien preferujú najviac Slováci pracujúci v odbore bankových a poisťovacích služieb, tí tiež najviac zo všetkých povolaní vkladajú svoje peniaze do investičných fondov. V investíciách do nehnuteľností a pozemkov vedú zas zamestnanci pracujúci v odbore IT a telekomunikácií a majú jednoznačnú prevahu aj v ukladaní svojich úspor do sporiacich účtov. V cudzích menách zhodnocujú svoje financie najviac Slováci pracujúci v školstve, vede, výskume a kultúre. V naposledy menovanej skupine respondentov je aj prekvapivý veľký podiel držiteľov kryptomien (vyše 11 %).

SR: Obľuba sporiacich účtov

Slováci naďalej ukladajú svoje úspory na sporiacich účtoch. Medziročne sa podiel slovenských domácností s úsporami na sporiacich účtoch zvýšil zo 43 % na 44 %. Prieskum uskutočnený pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika zároveň zistil, že úspory si na bežnom účte drží necelých 28 % Slovákov, čo predstavuje mierny nárast oproti roku 2022 (25 %). Žiadne úspory ani investície nemá celá pätina Slovákov.

Okrem pokračujúcej popularity sporiacich účtov medziročne narástol aj podiel Slovákov, ktorí uchovávajú úspory v hotovosti u seba doma – z 18 % na súčasných 22 %. Mierne tiež vzrástol podiel domácností s peniazmi v investičných fondoch z minuloročných 13 % na súčasných 16 %. Každý siedmy respondent (14 %) má tiež nejakú formu sporenia na dôchodok. Akcie a dlhopisy vlastní 8 % Slovákov, čo je iba mierny nárast v porovnaní s výsledkami predchádzajúceho prieskumu. Otočil sa však klesajúci trend investícií do pozemkov a nehnuteľností – zo 7 % a 5 % v predchádzajúcich dvoch rokoch na dnešných takmer 9 %. „Bezpochyby v reakcii na vysokú infláciu sa Slováci snažia chrániť svoje úspory pred znehodnotením. Tradične konzervatívny prístup vedie k presunu úspor na sporiace účty, ale medziročne sa omnoho viac ľudí rozhodlo pre riskantnejšiu voľbu s potenciálne vyšším výnosom v podobe investičných fondov,“ dodala Jaroslava Palendalová.

Investície do vzácnych kovov volia takmer 4 % Slovákov, pre kryptomeny sa rozhodli 3 % respondentov. Investície do luxusného tovaru alebo umenia uvádza tretí rok po sebe necelé 1 % oslovených. Zatiaľčo konzervatívne metódy sporenia využívajú viac ženy než muži, investície do akcií a dlhopisov výrazne preferujú muži, ktorí tiež omnoho častejšie nakupujú drahé kovy a kryptomeny. Hotovosť si najčastejšie držia najmladší ľudia, a pokiaľ už investujú, tak do akcií a dlhopisov. Investíciám sa venujú predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním a vyššími príjmami. Investície každého druhu vrátane významného podielu kryptomien majú predovšetkým Slováci pracujúci v odbore peňažných a poisťovacích služieb.

EU: Regulácia kryptoaktív

Bezpečné a jednoduché transakcie medzi dvoma stranami bez sprostredkovateľa, bez potreby centrálneho registra a inštitúcie, tvorí časť príťažlivosti kryptoaktív. Tieto špecifiká tiež vytvárajú priestor pre novú legislatívu Európskej únie zameranú na zvýšenie ochrany voči značným rizikám. Navyše nové technológie využívajú obrovské množstvo elektrickej energie, čo má za následok významný dopad na životné prostredie. Podľa odhadov sa spotreba energie bitcoinu rovná spotrebe energie malej krajiny.

 

Pri obchodovaní s kryptoaktívami neplatia pravidlá Európskej únie (EÚ) o ochrane spotrebiteľa a tí často ani nie sú dobre informovaní o rizikách, takže môžu prísť o peniaze. Transakcie sú vo veľkej miery anonymné, kryptomeny sa tak vo veľkej miere využívajú na trestnú činnosť. V dôsledku vojny na Ukrajine krajiny EÚ zároveň obmedzili obchodovanie s kryptoaktívami na použitie v Rusku alebo s ruskými subjektami. Únia pripravila nové pravidlá Trhy s kryptoaktívami (MiCA) s cieľom zvýšiť potenciál kryptoaktív a obmedziť vyplývajúce hrozby. S cieľom znížiť vysokú uhlíkovú stopu ukladajú významným poskytovateľom služieb spojených s kryptoaktívami povinnosť zverejniť súvisiacu spotrebu energie.Nové pravidlá už boli formálne schválené Európskym parlamentom v apríli 2023 a čakajú ešte na finálne schválenie Radou.

 

Reguláciou verejnej ponuky kryptoaktív nové pravidlá zabezpečia finančnú stabilitu. Týkajú sa transparentnosti, zverejňovania informácií, povoľovania aj dohľadu nad transakciami. Europoslanci chcú, aby na vydávanie niektorých tokenov dohliadal Európsky orgán pre cenné papiere a trhy a Európsky orgán pre bankovníctvo. Podniky obchodujúce s kryptoaktívami budú musieť lepšie informovať spotrebiteľov o rizikách, nákladoch a poplatkoch. Parlament v marci 2022 prijal aj pravidlá o používaní technológií distribuovanej účtovnej knihy, tzv. distributed ledger technologies, akou je napríklad blockchain, na obchodovanie s kryptoaktívami. Takéto technológie umožňujú zaznamenávať interakcie a prevody kryptoaktív. Cieľom právnych predpisov je podporiť vývoj riešení na obchodovanie s kryptoaktívami a zároveň zachovať vysokú úroveň finančnej stability, transparentnosti a integrity trhu.

V apríli 2023 Európsky parlament podporil nové EÚ pravidlá umožňujúce sledovanie a identifikáciu prevodov kryptoaktív s cieľom zabrániť ich využívaniu na pranie špinavých peňazí, financovanie terorizmu a iné trestné činy. Nový zákon tiež umožňuje blokovanie podozrivých transakcií. Pravidlá sa vzťahujú na transakcie s kryptoaktívami nad 1.000 EUR. V októbri 2022 parlament vyzval štáty EÚ, aby lepšie koordinovali zdaňovanie kryptoaktív, pričom uviedol, že musia podliehať spravodlivému, transparentnému a účinnému zdaňovaniu. Zároveň by mali orgány zvážiť zjednodušený daňový režim pre príležitostných alebo malých obchodníkov a malé transakcie. Poslanci uviedli, že blockchain by mohol uľahčiť účinný výber daní.

Kryptoaktíva sú digitálne aktíva, ktoré sa môžu používať ako prostriedok výmeny alebo na investovanie. Na rozdiel od tradičného bankovníctva nepotrebujú centrálny register - sú založené na technológii distribuovanej účtovnej knihy, ktorá umožňuje bezpečné zaznamenávanie transakcií sieťou počítačov. Sú súkromné, nevydáva ich, ani za ne neručí centrálna banka alebo verejný orgán. "Krypto" v ich názve naznačuje bezpečnosť - sú zabezpečené kryptografiou.

Prvými kryptoaktívami boli bitcoiny, ktoré boli predstavené v roku 2008 ako kryptomena - platobná metóda alternatívna k menám vydávaným centrálnymi bankami. Do roku 2020 existovalo 5.600 rôznych kryptomien s odhadovanou globálnou hodnotou 250 miliárd eur (stále relatívne malý podiel na hodnote všetkých peňazí). Táto generácia kryptomien vo všeobecnosti nie je krytá aktívami, ktoré majú vlastnú hodnotu, a ich hodnota je často pomerne volatilná, čo obmedzuje ich praktické využitie, čím sa z nich stáva skôr forma rizikovej investície než užitočná mena.

Tokeny sú novšie kryptoaktíva, sú digitálnym vyjadrením podielov alebo práv na určité aktíva. Zvyčajne sa vydávajú na získanie kapitálu pre nové podnikateľské projekty alebo začínajúce podniky.

Zavedenie nových produktov, akými sú stablecoiny, by mohli byť stabilnejšou platobnou metódou. Keďže ich hodnota je krytá reálnymi aktívami, prináša nové možnosti inovácie a využitia vo väčšom rozsahu. S tým sa však objavujú aj väčšie hrozby.

EU: Jednotné trhové pravidlá pre kryptoaktíva

Poslanci Európskeho parlamentu prijali prvý právny predpis Európskej únie na sledovanie prevodov kryptoaktív, ktorými sú bitcoiny a tokeny elektronických peňazí. Cieľom znenia, na ktorom sa predbežne dohodli vyjednávači Parlamentu a Rady v júni 2022, je zabezpečiť, aby sa kryptomenové prevody rovnako ako v prípade akejkoľvek inej finančnej operácie mohli vždy vysledovať a podozrivé transakcie blokovať.

Takzvané „cestovné pravidlo“, ktoré sa už používa pri tradičných financiách, bude v budúcnosti zahŕňať už aj prevody kryptoaktív. Informácie o zdroji aktíva a jeho príjemcovi budú musieť „cestovať“ s transakciou a byť uložené na oboch stranách prevodu. Zákon sa bude vzťahovať na transakcie nad 1.000 EUR z tzv. nehostených peňaženiek (adresa peňaženky kryptoaktív súkromného používateľa), keď interagujú s hostiteľskými peňaženkami spravovanými poskytovateľmi služieb kryptoaktív. Pravidlá sa nevzťahujú na prevody medzi osobami vykonávané bez poskytovateľa alebo medzi poskytovateľmi konajúcimi vo vlastnom mene.

Plénum tiež udelilo konečné schválenie novým spoločným pravidlám dohľadu nad kryptoaktívami, ochrane spotrebiteľa a environmentálnym zárukám kryptoaktív, vrátane kryptomien (MiCA). Návrh zákona obsahuje záruky proti manipulácii s trhom a finančnej trestnej činnosti. Mica sa bude vzťahovať na kryptoaktíva, ktoré nie sú regulované existujúcimi právnymi predpismi o finančných službách. Kľúčové ustanovenia týkajúce sa vydávania a obchodovania s kryptoaktívami (vrátane tokenov krytých aktívami a tokenov elektronických peňazí) zahŕňajú transparentnosť, zverejňovanie, povoľovanie transakcií a dohľad nad nimi. Spotrebitelia budú lepšie informovaní o rizikách, nákladoch a poplatkoch spojených s ich prevádzkou. Okrem toho nový právny rámec podporí integritu trhu a finančnú stabilitu reguláciou verejných ponúk kryptoaktív.

Napokon dohodnuté znenie obsahuje opatrenia proti manipulácii na trhu a na predchádzanie praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a inej trestnej činnosti. S cieľom bojovať proti praniu špinavých peňazí by Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA) mal zriadiť verejný register poskytovateľov služieb kryptoaktív, ktorí nedoržiavajú predpisy a ktorí pôsobia v Európskej únii bez povolenia.

Na zníženie vysokej uhlíkovej stopy kryptomien budú musieť významní poskytovatelia služieb zverejniť svoju spotrebu energie.

Trend: Kryptomaty na kryptomeny

Kryptomeny zostávajú naďalej populárne, o čom svedčí narastajúci počet kryptomatov. Podobne ako bankomaty umožňujú tieto zariadenia okamžitý nákup kryptomien za hotovosť rovnako ako výber peňažných prostriedkov pri predaji digitálnych mien, a to často aj anonymne. Aktuálnu štatistiku inštalovaných kryptoautomatov zverejňuje on-line CoinATMRadar.

Podľa údajov na coinatmradar.com celkový počet kryptomatov čoskoro dosiahne 40.000 (momentálne viac než 38.600). Svetovým lídrom v počte umiestnených kryptomatov sú Spojené štáty americké s takmer 34.000 zariadeniami a Kanada s vyše 2.600 kryptomatmi. Tretie miesto obsadilo Španielsko s 266 inštalovanými zariadeniami. Vyše 200 kryptomatov je k dispozícii aj v Austrálii (4. miesto) a Poľsku (5. miesto).

Prvou krajinou v Európe, ktorá nainštalovala bitcoinový bankomat, bolo v roku 2014 Slovensko. To sa v rebríčku CoinATMRadar aktuálne umiestnilo na 16. mieste, pričom je tu inštalovaných 59 kryptomatov. Zariadenia sú dostupné v 17 mestách, najviac v Bratislave (23), Košiciach (5) a v Trenčíne (4). Cestujúci môžu využiť kryptomat aj na bratislavskom letisku.

Aktuálne: 5 IT trendov pre rok 2023

Na prahu nového roka sa naše myšlienky prirodzene obracajú k tomu, čo všetko nám rok 2023 prinesie. Svet technológií sa neustále mení a technologické pokroky ovplyvňujú tiež spôsob našej práce. Poďme sa teda pozrieť na niekoľko zaujímavostí trendov.

Metaverzia, budúcnosť internetu

Ide o jeden z najnovších technologických výdobytkov, ktorý vraj v tomto roku vzrastie. Obvykle sa vysvetľuje ako „pohlcujúci digitálny svet", ale v skutočnosti nikto vlastne nevie, o čo ide. Každý má pre tieto pojmy svoje vlastné definície a svet čaká na rok 2023, aby si ujasnil, čo to vlastne metaverzia je! Podľa Marka Zuckerberga bude metaverzia pokročilou verziou virtuálnej a rozšírenej reality. Na druhú stranu tvorcovia Decentralandu naznačujú, že metaverzia bude obklopovať koncept blockchainu a decentralizácie. Všetky tieto definície by síce mohli byť pravdivé, ale čo presne to je, bude vysvetlené až po jeho úplnom odhalení. „Možno sa tiež dočkáme ďalšieho vývoja autonómnych avatarov s umelou inteligenciou, ktorí nás budú zastupovať v metaverze, aj keď nebudeme prihlásený do digitálneho sveta,“ hovorí Jana Večerková, riaditeľka projektu Coding Bootcamp.

Počuli ste už o ambientnej výpočtovej technike?

Jedným z technologických trendov je ambientná výpočtová technika. Jej koncept je známy už niekoľko desaťročí: myšlienka spočíva v tom, že nemusíme nosiť techniku ​​so sebou, pretože umelá inteligencia je zabudovaná do sveta okolo nás, od inteligentných reproduktorov až po inteligentné domy. Ambientná výpočtová technika je navrhnutá tak, aby zmizla v prostredí okolo nás – možno preto je to trend, ktorý zostal pre mnohých doteraz neviditeľný.

Umelá inteligencia všade okolo nás

Umelá inteligencia (z anglickej skratky AI) hrá v technológiách veľkú úlohu už dlhšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Algoritmy používané pri on-line nakupovaní, navigácii pri cestovaní a zábave sa opierajú o technológiu AI. Ale tým to nekončí. AI sa bude aj naďalej začleňovať do štruktúry nášho technologického sveta a bude stále dostupnejšia a prispôsobivejšia. V roku 2023 sa navyše očakáva, že sa umelá inteligencia stane vo väčšine organizácií skutočností.

Blockchain

Hoci väčšina ľudí si technológiu blockchain vybaví v súvislosti s kryptomenami, ako napr. Bitcoin, blockchain ponúka zabezpečenie, ktoré je užitočné aj v iných smeroch. Najjednoduchšie je možné blockchain popísať ako dáta, ktoré môžete iba pridávať, nie odoberať alebo meniť. Odtiaľ pochádza termín „reťazec“, pretože vytvárate reťazec dát. V súčasnej dobe sa blockchain používa predovšetkým vo finančnom sektore, ale v priebehu roku 2023 sa predpokladá, že sa táto bezpečná technológia rozšíri aj do zdravotníctva, štátnej správy alebo vzdelávania. „Schopnosť decentralizovať dôveru a bezpečnosť mimo konkrétnej organizácie spôsobom, ktorý nemožno narušiť, bude hnacím motorom inovácií v oblasti bezpečnosti a výmeny dát,“ dodáva Večerková. Či už ide o ukladanie a prenos osobných údajov – napríklad zdravotných záznamov, alebo o vytváranie dlhodobého overovania špičkových produktov, aplikácií pre blockchain bude nekonečne veľa.

Udržateľnejšie technológie

V roku 2023 sa konečne dočkáme posunu smerom k udržateľnejším technológiám. Mnohí (ak nie väčšina) z nás sú už závislí na smartfónoch, tabletoch a počítačoch – ale odkiaľ pochádzajú komponenty na výrobu našich obľúbených prístrojov? Ľudia budú viac premýšľať nielen napr. o tom, odkiaľ počítačové čipy a ako ich míňame. Využívame aj cloudové služby, akými sú Netflix a Spotify, ktoré stále bežia v obrovských dátových centrách spotrebúvajúcich obrovské množstvo energie. V budúcom roku sa predpokladá, že spotrebitelia budú oveľa viac požadovať, aby výrobky a služby, do ktorých investujú, boli energeticky účinné a podporované udržateľnejšími technológiami.

Technologický pokrok nemožno nikdy zastaviť, ale môžete sa naň pripraviť a prispôsobiť sa mu tak, aby bol prínosom. Žijeme v období digitalizácie, svet sa presúva do on-line a každá z týchto zmien ovplyvňuje aj fyzický svet. Nechajme sa prekvapiť, čo nám prinesie rok 2023 a kam až nás technológie dokážu posunúť.

Sporiace účty: Väčšia dôvera

Najčastejšou formou sporenia peňazí slovenských domácností je využívanie sporiacich účtov. Túto formu sporenia má takmer 43 % Slovákov opýtaných v rámci prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Nasleduje ukladanie peňazí na bežný účet (25 % respondentov) a ukladanie úspor v hotovosti doma (18 %).

V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa výrazne znížil počet slovenských domácností, ktoré majú svoje úspory uložené na bežnom účte v banke: z 53 % na 25 %. Podiel Slovákov, ktorí sa spoliehajú na ukladanie úspor v hotovosti doma, sa nezmenil. V predchádzajúcom aj súčasnom prieskume to bolo 18 % domácností. Takmer každý siedmy respondent (15 %) má aj nejakú formu dôchodkového sporenia. Mierne klesol podiel domácností s peniazmi v investičných fondoch: z 15 % na necelých 12 %. Okrem toho sa znížili investície do nehnuteľností (zo 7 % na 5 % respondentov), pravdepodobne v dôsledku neustáleho rastu cien nehnuteľností. Podiel domácností s investíciami do akcií a dlhopisov sa mierne zvýšil (zo 6 % na 7 %). „Slováci sú tradične veľmi konzervatívni, pokiaľ ide o úspory. Jednoznačne uprednostňujú istotu pred vyššou mierou potenciálneho zisku z investície. Nanešťastie, úspory s nízkou mierou výnosu budú minimálne v najbližšom roku zásadne znehodnotené vysokou infláciou. Spoľahlivou ochranou pred infláciou však nie sú ani akciové a komoditné trhy, ktoré sú v dôsledku súčasnej geopolitickej situácie silne rozkolísané,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová.

Medziročne sa podiel Slovákov investujúcich do kryptomien zvýšil len mierne (z 3 % na necelé 4 %) a podiel respondentov investujúcich do drahých kovov klesol (z 3 % na 2 %). Investície do luxusného tovaru alebo umenia uvádza už druhý rok po sebe menej ako 1 % respondentov. Podiel slovenských domácností, ktoré uvádzajú, že nesporia ani neinvestujú žiadne peniaze, klesol z 26 % na súčasných 23 %. „Muži investujú len o niečo častejšie ako ženy a v spôsobe investovania sa od žien výrazne nelíšia. V porovnaní so ženami muži častejšie investujú do investičných fondov, akcií a dlhopisov, kryptomien a drahých kovov. Najmladší ľudia najčastejšie investujú do kryptomien, ľudia vo veku 25 až 34 rokov využívajú investičné fondy a prekvapivo najčastejšie si držia peniaze v hotovosti práve mladšie ročníky. Svoje financie investujú predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním a vyššími príjmami,“ dodáva Jaroslava Palendalová. S rastúcim osobným príjmom alebo príjmom domácnosti sa zvyšuje aj ochota investovať. Najčastejšie svoje peniaze investujú pracovníci v oblasti IT, telekomunikácií, peňažných služieb a poisťovníctva.

Upozorňujeme: Krypto a investičné podvody

Podvodníci sa opäť snažia vylákať od Slovákov peniaze, dokonca rovno prístup k ich účtu. Podľa Slovenskej sporiteľne vo veľkom pribúdajú krypto alebo investičné podvody. Začína to reklamou parazitujúcou na domácej alebo svetovej celebrite chváliacou sa zbohatnutím vďaka investovaniu. Ak na ňu kliknete a registrujete sa, podvodníci vás kontaktujú s ponukou na výhodné investovanie. Sám tak dobrovoľne prevediete peniaze na rôzne krypto burzy, prípadne vám podvodník pomáha zrealizovať „obchod“ cez vzdialený prístup.

Peniaze však v skutočnosti neprevádzate na svoj krypto účet na burze, ale na účet podvodníka. Ak si chcete neskôr vybrať svoje financie, nielenže žiadne nedostanete, ale môžete prísť aj o ďalšie úspory. Scenárov je viacero. Buď útočníci žiadajú od klienta ďalšie peniaze na zaplatenie daní či na iné poplatky, alebo ak doteraz nemali možnosť vzdialeného prístupu, vyžiadajú si ho dodatočne, napríklad pod zámienkou prepojenia bankového účtu s burzou a podobne. Pribúdajú tiež telefonáty klientom, ktorých hlasový automat vyzýva na stlačenie čísla jeden, vďaka čomu ich dokáže prepojiť na osobu žiadajúcu od klienta bankové údaje. Na tieto prípady upozorňuje aj Polícia SR. „Vieme o takých, kde osoba na druhej strane linky naviguje klienta na stiahnutie aplikácie Bitpanda, do ktorej si majú podvedení zaregistrovať platobnú kartu. Ak klient potvrdí platbu mobilnou aplikáciou alebo SMS kľúčom, v podstate urobí nákup kryptomien pre podvodníkov,“ upozorňuje Ján Adamovský.

Napriek tomu, že banka robí maximum na ochranu peňazí svojich klientov, v tomto prípade nemá na ne takmer žiadny dosah. „Ak aj platbu odchytíme ako podozrivú a klient ju potvrdí vo všetkých krokoch, musíme mu povoliť jej zrealizovanie. Okrem toho je pre nás takmer nemožné rozoznať, či si klient posiela peniaze na svoj krypto účet alebo bol zmanipulovaný,“ vysvetľuje Ján Adamovský. Nejde pritom o maličkosť, zvyčajne sa takto „investované“ sumy pohybujú v tisícoch až desiatkach tisíc eur. Slovenská sporiteľňa eviduje aj prípady podvodných telefonátov informujúcich o zablokovaní alebo zneužití identity klienta či dokonca spáchaní trestného činu. Podvodné telefonáty sa usilujú vylákať prístup k bankovému účtu či zneužiť osobné údaje, ktoré môžu viesť napríklad až k úverovému podvodu.

Ransomver: Do roku 2023 spôsobí škody za 30 miliárd dolárov

Najnovšia správa Acronis Cyberthreats Report analyzovala na základe informácií a prehľadoch získaných v rámci Acronis Cyber Protection Operation Centers trendy kybernetických hrozieb v prvom polroku 2022. Správa konštatuje, že najväčšou aktuálnou hrozbou pre veľké a stredné firmy a organizácie je aj naďalej ransomvér s celkovými odhadovanými škodami 30 miliárd dolárov do roku 2023.

Hoci hlavným nebezpečenstvom je ransomvér, ničivé sú aj phishingové útoky, útoky na kryptomeny či falošné obchodné emaily (BEC):

• Ransomvérový gang požadoval od kostarickej vlády výkupné 10 miliónov dolárov a zverejnil 672 GB ukradnutých dát.
• 58 % všetkých škodlivých emailov boli phishingové pokusy, ďalších 28 % obsahovalo malvér.
• V posledných 12 mesiacoch v dôsledku kyberútokov na kryptomenové a DeFi (decentralized finance) platformy zmizli kryptomeny v hodnote 44 miliárd dolárov.
• Iba v roku 2021 boli falošnými obchodnými emailami (BEC) spôsobené škody vo výške 2,4 miliardy dolárov.
• Kyberútoky boli v roku 2021 zodpovedné za 36 % všetkých prevádzkových výpadkov.

EU: Nové predpisy

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom treťom prejave o stave únie načrtne 14. septembra 2022 v Štrasburgu hlavné priority a výzvy na nasledujúcich 12 mesiacov. Poslanci Európskeho parlamentu zároveň zhodnotia jej prácu za uplynulý rok a na jeseň pripravujú tiež nové právne predpisy, okrem iného v oblasti energetickej bezpečnosti, rodovej rovnosti a umelej inteligencie.

Rovnosť medzi ženami a mužmi na pracovisku: Očakáva sa, že parlament odsúhlasí návrh zákona na zvýšenie parity v správnych radách veľkých spoločností. Takzvaná smernica "Ženy v správnych radách" zavedie transparentné postupy prijímania zamestnancov v spoločnostiach tak, aby najmenej 40 % nevýkonných riadiacich funkcií alebo 33 % všetkých riadiacich funkcií bolo obsadených nedostatočne zastúpeným pohlavím. Poslanci začnú rokovať s Radou aj o smernici o transparentnosti odmeňovania, ktorá by zaviazala niektoré spoločnosti zverejňovať platy mužov a žien na rovnakej pozícii a v rovnakej funkcii, čo by uľahčilo porovnávanie platov a odhalenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

Minimálne mzdy: Prvé právne predpisy EÚ o primeraných minimálnych mzdách má parlament prijať už v septembri. Vyžaduje sa v nich, aby krajiny EÚ zabezpečili, že ich národná zákonná minimálna mzda umožní dôstojnú životnú úroveň. Poslanci EP očakávajú, že pravidlá povedú k rastu reálnych miezd a pomôžu znížiť chudobu pracujúcich a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.

Energetika: Energetická bezpečnosť sa stala kľúčovým problémom po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá viedla k prudkému nárastu cien ropy a plynu v Európe a vo svete. Očakáva sa, že parlament bude hlasovať o opatreniach na zníženie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív a zvýšenie výroby ekologickej energie vrátane nových pravidiel pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť.

Kryptomeny: Poslanci Európskeho parlamentu budú hlasovať o právnom rámci pre kryptomeny v EÚ. Pravidlá, na ktorých sa parlament a Rada dohodli v júni, zahŕňajú opatrenia proti manipulácii s trhom a proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a iným trestným činnostiam. Ich cieľom je tiež lepšie informovať spotrebiteľov o rizikách, nákladoch a poplatkoch súvisiacich s kryptoaktívami vrátane kryptomien a nefinancovateľných tokenov (NFT).

Spoločná nabíjačka: Parlament má schváliť pravidlá, ktorými sa zavádza jednotná nabíjačka pre elektronické zariadenia, akými sú mobilné telefóny, tablety a slúchadlá. Do jesene 2024 sa USB typu C stane jednotnou nabíjačkou v EÚ bez ohľadu na výrobcu. Táto zmena zníži množstvo elektronického odpadu a uľahčí život spotrebiteľom.

Umelá inteligencia: Parlament bude hlasovať aj o nových pravidlách používania umelej inteligencie. Takzvaný zákon o umelej inteligencii by mal uvoľniť potenciál umelej inteligencie v oblastiach ako zdravie, životné prostredie a klimatické zmeny. Poslanci chcú, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu v tejto oblasti a stanovila jasné normy, ktoré odrážajú hodnoty EÚ a zabezpečujú ochranu základných práv.

Pracovníci platforiem: Poslanci EP pokročia v práci na smernici, ktorá má zlepšiť práva pracovníkov digitálnych platforiem, akými sú Uber a Deliveroo. Cieľom navrhovaných pravidiel je zabezpečiť, aby sa týmto pracovníkom udelil zamestnanecký status zodpovedajúci ich pracovným podmienkam. Odhaduje sa, že deväť z desiatich platforiem v EÚ v súčasnosti klasifikuje ľudí pracujúcich prostredníctvom nich ako samostatne zárobkovo činné osoby. Z 28 miliónov ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem môže byť v súčasnosti nesprávne klasifikovaných 5,5 milióna. V dôsledku toho sú niektorým ľuďom pracujúcim prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem upierané pracovné a sociálne práva, ktoré by vyplývali zo statusu zamestnanca.

Trend: Bankové útoky

Finančné inštitúcie čelia zvýšenému počtu deštruktívnych útokov a stávajú sa obeťami ransomvéru väčšou mierou než v minulých rokoch. Sofistikované kyberzločinecké skupiny upúšťajú od podvodov s bankovými prevodmi a zameriavajú sa na trhové stratégie, preberanie kontroly nad maklérskymi účtami a na útoky prostredníctvom tretích strán. Spoločnosť VMware, Inc. zverejnila svoju piatu výročnú správu o moderných bankových lúpežiach, ktorá skúma postoje popredných manažérov informačnej bezpečnosti vo finančnom sektore k vývoju správania kyberzločineckých kartelov a posuny v kybernetickej obrane. 

V štúdii Modern Bank Heists 63 % finančných inštitúcií priznalo, že zažíva nárast počtu deštruktívnych útokov, pričom kyberzločinci ničia dôkazy, ktoré by sa inak objavili pri vyšetrovaní bezpečnostných incidentov. Navyše 74 % oslovených subjektov za posledný rok zaznamenalo aspoň jeden útok ransomvéru a 63 % zaplatilo výkupné. Väčšina finančných inštitúcií má najväčšie obavy z Ruska kvôli pokračujúcej eskalácii geopolitického napätia v kybernetickom priestore. Autori štúdie ďalej zistili, že akonáhle kyberzločinci získajú prístup do finančnej inštitúcie, už ich nezaujímajú bankové prevody alebo prístup ku kapitálu. Namiesto toho teraz hľadajú neverejné trhové informácie, akým sú odhady ziskov, verejné ponuky alebo významné transakcie. Útoky zamerané na trhové stratégie zaznamenali dve tretiny (66 %) finančných inštitúcií. Táto moderná manipulácia s trhom je zladená s ekonomickou špionážou a je možné ju zneužiť na digitalizáciu obchodovania zasvätených osôb.

Ďalšie dôležité zistenia štúdie 2022 Modern Bank Heists Report:

• 60 % finančných inštitúcií zaznamenalo zvýšené množstvo útokov prostredníctvom tretích strán, čo predstavuje 58 % nárast oproti minulému roku. Ide o novú situáciu, keď zločinci zneužívajú digitálnu transformáciu finančnej inštitúcie na útok na vzájomne prepojené partnerské subjekty.
• 67% finančných inštitúcií zaznamenalo manipuláciu s časovými pečiatkami, teda útok zvaný Chronos pomenovaný podľa boha času v gréckej mytológii. Za pozornosť stojí zistenie, že 44 % útokov typu Chronos cielilo na pozície na trhu.
• 83 % respondentov sa obáva o bezpečnosť kryptomenových búrz. Výhodou pre kyberzločincov pri zacielení na burzy kryptomien je, že úspešné útoky je možné okamžite a priamo premeniť na digitálne peniaze. Väčšina finančných inštitúcií plánuje tento rok navýšiť rozpočet o 20 - 30 %. Medzi hlavné investičné priority patrí rozšírená detekcia a reakcia (XDR), zabezpečenie pracovných záťaží a bezpečnosť mobilných zariadení.

„Kryptomeny sú skutočné meny, ale spotrebitelia s nimi často zachádzajú, ako by neboli. Ľudia dôverujú novo vznikajúcim burzám, hoci dostatočne nechránia svoju menu alebo dokonca svoje vlastné účty správcov. V krypto-svete by spotrebitelia mali prevziať určitú mieru zodpovednosti za ochranu svojej kryptomeny. Neexistujú žiadne záruky, že kyberzločinci nebudú cieliť burzy, aktívne využívané peňaženky aj prostriedky uložené offline. Je nutné predpokladať, že nech sú peniaze uložené kdekoľvek, nájdu sa zločinci, ktorí sa ich pokúsia ukradnúť,“ hovorí Rick McElroy.

Aktuálne: Prvá platobná karta s kryptokreditom

V Európe bola uvedená prvá krypto platobná karta, ktorá držiteľom umožní platenie bez toho, aby museli predávať svoje digitálne aktíva. Kreditná karta je krytá kryptomenami a je možné ju využiť na platby u 92 miliónov obchodníkov na celom svete: všade tam, kde je možné platiť kartami Mastercard. Držitelia  môžu minúť až 90 percent hodnoty svojich kryptomien vyjadrené v zákonnej mene bez akéhokoľvek oneskorenia a bez nutnosti za svoju kryptomenu najprv zákonnú menu nakúpiť.

Karta Nexo Card je prvou platobnou kartou na svete, ktorá držiteľom umožňuje míňať bez toho, aby najprv museli svoje digitálne aktíva predať. Partnermi uvedenia karty na európske trhy sú spoločnosti DiPocket, ktorá je vydavateľom karty a Mastercard, ktorý zabezpečuje platobnú sieť a inovatívne vlastností karty:

• Kryptomeny nie je potrebné predávať: karta je spojená s úverom spoločnosti Nexo zabezpečeným kryptomenami. Sadzba RPSN začína a zostáva na 0 % (spôsobilým klientom s pomerom výšky úveru k hodnote zálohu (LTV) 20 % alebo nižšej). Platobná karta umožňuje držiteľom kryptomien svoje digitálne aktíva používať ako zálohu, namiesto toho, aby ich museli predávať. Úverová linka funguje dynamicky a ako zálohu je možné používať rôzne kryptomeny vrátane napríklad Bitcoinu, Etherea či Tetheru.
• Nulové poplatky: S držaním karty sa nespájajú žiadne minimálne splátky, mesačné poplatky ani poplatky za nevyužívanie karty. Do výšky útraty 20.000 EUR mesačne sa neúčtujú ani poplatky za výmenu.
• 2% krypto odmeny: S každou transakciou s kartou je spojená okamžitá odmena poskytovaná buď v Bitcoine alebo v kryptomene NEXO Token spoločnosti Nexo. Inými slovami to znamená, že držitelia kariet nielenže pri platbách neprichádzajú o svoje kryptomeny, ale ešte v kryptomene získavajú až dve percentá hodnoty nákupu. Tieto odmeny sú automaticky k dispozícii na účte.
• Jednoduchý prístup: Karta sa vydáva v digitálnej aj vo fyzickej forme a možno ich používať v digitálnych peňaženkách Apple Pay a Google Pay. Držitelia si môžu kartu jednoducho pridať do svojej mobilnej digitálnej peňaženky pomocou aplikácie. Ďalšie digitálne karty k rovnakému účtu sa vydávajú bez poplatku.

Kryptomeny: Pasívny príjem

Kryptomeny sú dnes veľmi populárne, ale mnohí stále nevedia, ako fungujú, ako ich použiť a aké možnosti ponúkajú. Niektorí ich považujú za špekulatívnu investíciu, iní vnímajú kryptomenu za platidlo budúcnosti. Jednou z ich možností je získať vďaka tzv. stakingu pasívny príjem.

Pri využívaní stakingu používateľ poskytne svoje coiny ako likviditu sietiam, ktoré overujú transakcie a vytvárajú nové coiny, podobne ako je to pri ťažbe Proof-of-Work kryptomien. Proof of stake protokol a samotný staking získal počas roka 2021 veľkú popularitu vo svete decentralizovaných financií, kedy objem zamknutých mincí počas roka narástol z 19 miliárd USD na 276 miliárd USD. Odmeny za staking sú akýmsi stimulom, ktorý blockchainy poskytujú svojim používateľom. 

Vďaka proof of stake si tak každý používateľ dokáže vytvoriť pasívny príjem, dôležité je však, kedy na trh nastupuje a pre aký blockchain alebo token sa rozhodne. Na trhu neustále vznikajú nové možnosti stakovania so zaujímavým ročným úrokom, treba si len vedieť správne vybrať. „Pri DeFi projektoch používateľ svoje peniaze neposiela žiadnej inštitúcií, ktorá by ich spravovala. Každý klient si zakladá svoju vlastnú peňaženku, v ktorej má svoju kryptomenu. Tú môže následne delegovať – stakovať a získať tak denný profit, ktorý pochádza z transakčných poplatkov“, dodal Michal Praženica.

Bitcoin: Rekordná úroveň

Svet je prepojený s digitálnou revolúciou a keďže investori jej venujú stále viac pozornosti, aj dlhodobá trajektória bitcoinu by mala stúpať. Napokon, najväčšia svetová kryptomena dosiahla rekordnú úroveň - v pondelok 28. 3. večer sa jeho cena dostala na tohtoročné maximum a nad 48.000 USD (43.771,66 eura). Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu si najväčšia a najznámejšia kryptomena pripísala viac než 27 %.

Bitcoin prerazil pásmo 35.000 – 45.000 USD, kde sa nachádzal od januára tohto roku. Približuje sa k ďalšiemu dôležitému míľniku 50.000 $. „Ceny budú z dlhodobého hľadiska raketovo stúpať – a inštitucionálni aj retailoví investori nebudú chcieť prísť o včasnú výhodu“, komentuje Nigel Green. Sledovanie ostatných, ako dosahujú slušné výnosy, vo vás môže vyvolať pocit, že sa musíte pripojiť a zarobiť. Avšak aj keď túžba dostať sa do rozbehnutého vlaku môže byť silná, zvyčajne to nie je dobrý spôsob, ako robiť investičné rozhodnutia, a zvyčajne je to neuvážené.

V našich čoraz viac digitalizovaných ekonomikách, v ktorých spoločnosti pôsobia vo viac než jednej jurisdikcii, existuje neodmysliteľná hodnota digitálnych globálnych mien bez hraníc na obchodné účely. Nedávne vážne geopolitické problémy navyše upriamili pozornosť na ďalšie kľúčové črty Bitcoinu, medzi ktoré patrí decentralizácia, odolnosť voči cenzúre či neskonfiškovateľnosť.

Aktuálne: Bitcoin a kryptomeny v bode zlomu

Bitcoin a kryptomeny sa ocitli v bode zlomu, pretože sa zdá, že dve súperiace svetové veľmoci – USA a Rusko – smerujú k akceptácii digitálnych peňazí štátom. Odvážne tvrdenie Nigela Greena prichádza v čase, kedy Bidenova administratíva pripravuje už na budúci mesiac legislatívu s komplexnou vládnou stratégiou pre kryptomeny. Ruský prezident Vladimir Putin medzitým podporuje návrh svojej vlády na podporu ťažby Bitcoinu v krajine prostredníctvom jasných daňových a regulačných opatrení.

Musíme regulovať, nie zakazovať, konštatoval riaditeľ odboru finančnej politiky ruského ministerstva financií Ivan Čebeskov. Bývalý minister zdravotníctva Spojeného kráľovstva Matt Hancock uviedol pre CityAM, že hlavný príchod kryptomien otrasie základmi bankovníctva... Stáročná skutočnosť, že na uskutočnenie platby potrebujete banku, končí. Nigel Green dodáva: „Dve súperiace svetové veľmoci, USA a Rusko, sa teraz zdanlivo snažia poraziť jeden druhého na ceste k akceptovaniu a regulácii bitcoinu a kryptomien na federálnej úrovni. Aj keď zostávajú zásadne politicky a ideologicky protivníkmi, zdá sa, že Washington aj Moskva dospievajú k rovnakému konsenzu, že v digitálnom veku sú už tradičné fiat meny dočasné. Napriek tomu, že v súčasnosti máme svetovú rezervnú menu, zdá sa, že USA vedia, že budúcnosť je nevyhnutne digitálna. To by vysvetľovalo, prečo sa Biden ponáhľa s legislatívou, ktorá by dala Bielemu domu ústrednú úlohu pri dohľade nad plánmi stanovovania politík a regulácie digitálnych aktív. Putin zo svojej strany ocení zjavné výhody kryptomien pre svoju krajinu, keďže Rusku umožňujú obísť americké sankcie a obísť globálny bankový systém SWIFT, ktorému dominuje americká centrálna banka."

Bitcoin a kryptomeny už zmenili spôsob, akým svet narába s peniazmi, podniká, vykonáva transakcie a spravuje aktíva. Podľa Nigela Greena je teraz trh v bode zlomu, čiastočne z tohto dôvodu, že spochybnil požiadavku MMF, aby Salvador upustil od bitcoinu ako zákonného platidla: „MMF žiada priekopnícku suverénnu krajinu, aby upustila od finančnej politiky zameranej na budúcnosť, ktorá sa ho pokúša vyviesť z finančnej nestability a spoliehania sa na menu inej krajiny. Ukazuje sa, že táto inštitúcia je na nesprávnej strane histórie. Bitcoin je najväčšia digitálna mena na svete – a digitálna mena je nevyhnutnou budúcnosťou peňazí. To, že to MMF neuznal, je mätúce. Existuje pocit, že bitcoin a kryptomeny smerujú k momentu kritického množstva, v ktorom nový spôsob konania prekročí prah budúcnosti.“

EU: Spravodlivé zdaňovanie

Európska komisia predstavila dôležitú iniciatívu v rámci boja proti zneužívaniu schránkových subjektov na nevhodné daňové účely. Subjekty v Európskej únii, ktoré nevykonávajú požadovanú hospodársku činnosť alebo len minimálnu hospodársku činnosť, nebudú môcť využívať žiadnu daňovú výhodu a pre daňovníkov nebudú predstavovať žiadne finančné zaťaženie.

Niektoré podniky smerujú finančné toky ku schránkovým subjektom v jurisdikciách, kde nie sú žiadne alebo len veľmi nízke dane, alebo kde je možné dane ľahko obchádzať. Podobne môžu jednotlivci využívať schránku na ochranu aktív a nehnuteľností pred daňami, a to buď v krajine svojho pobytu alebo v krajine, v ktorej sa nachádza nehnuteľnosť. Schránkové spoločnosti ponúkajú kriminálnikom jednoduchú príležitosť na krátenie daňovej povinnosti. V priebehu rokov sme boli svedkami množstva škandálov spôsobených zneužívaním schránkových spoločností. Škodia hospodárstvu a spoločnosti ako celok a zároveň predstavujú nespravodlivú dodatočnú záťaž pre európskych daňovníkov.

Návrh by mal byť účinným od 1. januára 2024 po tom, ako ho prijmú členské štáty. Ide o jednu z iniciatív v rámci súboru opatrení Európskej komisie zameraných na boj proti nekalým daňovým praktikám. V decembri 2021 komisia predložila transpozíciu medzinárodnej dohody o minimálnom zdaňovaní nadnárodných podnikov. V roku 2022 predloží ďalší návrh týkajúci sa transparentnosti, v ktorom sa od niektorých veľkých nadnárodných spoločností bude vyžadovať, aby poskytovali svoje dane efektívne a ôsmu smernicu o administratívnej spolupráci, ktorou daňová správa poskytne informácie na pokrytie kryptoaktív. Komisia okrem toho v roku 2022 predloží novú iniciatívu, ktorou bude reagovať na výzvy spojené so schránkovými subjektmi v krajinách mimo EÚ.

Trend: Útoky na zariadenie pripojené k internetu

Počas prvých šiestich mesiacov tohto roku honeypoty spoločnosti Kaspersky (špeciálny softvér, ktorý imituje zraniteľné zariadenia) zaznamenali viac ako 1,5 miliardy útokov na zariadenia internetu vecí (IoT). Ide o dvojnásobok počtu útokov v porovnaní s predchádzajúcim polrokom.

Zariadenia internetu vecí, napríklad inteligentné hodinky, zámky dverí, fitness trackery a mnohé ďalšie, sú všade okolo nás. Podľa trhových analytikov so zameraním na IoT zariadenia sa každú sekundu k internetu pripojí 127 nových zariadení. Ich široká dostupnosť priťahuje pozornosť nadšených používateľov aj kyberzločincov. Na sledovanie a prevenciu útokov na inteligentné zariadenia odborníci spoločnosti Kaspersky využívajú tzv. honeypoty, čo je špeciálny softvér, ktorý imituje zraniteľné zariadenie. Honeypoty sú nasadené verejne na internet, pričom napodobňujú skutočné zariadenia a v podstate fungujú ako pasce na útočníkov, ktorí sa na takéto zariadenia zameriavajú.

Podľa analýzy údajov zozbieraných z honeypotov spoločnosti Kaspersky, počet útokov na zariadenia internetu vecí stabilne rastie. V prvom polroku 2021 sa celkový počet pokusov napadnutia IoT zariadení vyšplhal na 1.515.714.259, zatiaľčo počas predchádzajúcich šiestich mesiacov tento počet dosiahol úroveň 639.155.942. Vo väčšine prípadov pokusy o pripojenie využívali protokol telnet (používa sa na vzdialený prístup k zariadeniu a jeho správu); zvyšok využíval SSH a web. Kyberzločinci, ktorí sa zameriavajú na zariadenia internetu vecí, vždy aktualizujú svoje nástroje. Experti spoločnosti Kaspersky zdôrazňujú, že čoraz viac exploitov je zneužívaných kyberzločincami a infikované zariadenia sa okrem tradičných DDoS útokov používajú aj na krádež osobných údajov a ťažbu kryptomien. 

Odporúčania na zabezpečenie zariadení:

• Čo najskôr si inštalujte aktualizácie firmvéru, ktorý používate. Odhalené zraniteľnosti je možné opraviť prostredníctvom záplat v rámci aktualizácií.

• Vždy zmeňte predinštalované heslá. Ak je to možné, používajte zložité heslá, ktoré obsahujú veľké aj malé písmená, číslice a symboly.

• Zariadenie reštartujte hneď, ako sa vám zdá, že sa správa divne. Môže to pomôcť odstrániť existujúci malvér, ale nezníži to riziko ďalšej infekcie.

• Preskúmajte a vyberte si také bezpečnostné riešenia, ktoré pomáhajú chrániť ekosystémy internetu vecí.

Trend: Metaaplikácie

Desaťročia plánovaná digitalizácia sa vplyvom pandémie, kedy sa stalo nevyhnutným rýchlo presunúť časť nášho života do on-line priestoru, napokon zrýchlila. Len za niekoľko týždňov sa všetko takmer cez noc stalo digitálnym - vzdelávanie, medicína, nakupovanie, zábava atď. Podľa štúdie spoločnosti McKinsey bol tento krok k digitalizácii taký silný, že spoločnosti dosiahli vývoj 20 až 25-krát rýchlejšie, než sa očakávalo.

Popri rýchlom výbuchu digitálnych služieb sa ukázalo, že jednou z najväčších výziev ľudstva je poskytnúť každému dostupný prístup k internetovému pripojeniu a užitočným zariadeniam. Až 3 miliardám ľudí na celom svete chýba zmysluplné pripojenie. Je to výzva, ale aj nevyhnutný krok pre technologické spoločnosti, aby spojili svoje sily a prekonali túto nerovnosť v mene ľudského pokroku. Podľa spoločnosti Rakuten Viber je dôležité pozerať sa dopredu. Riešenie problémov, ktoré sa počas krízy stali prekážkou, je dôležitým krokom pre lepšiu digitálnu budúcnosť. To vytvára veľkú zodpovednosť pre veľké technologické spoločnosti na svete. Spôsoby, akými sa náš život počas pandémie zmenil, tiež zmenili správanie a očakávania spotrebiteľov. V nasledujúcich rokoch budú formovať budúcnosť digitálnych technológií najmä tri trendy.

Plne digitálne cesty: Nové spotrebiteľské správanie ukázalo potrebu nového typu aplikácie, ktorú nazývame Meta Apps. Vo svete, kde je digitalizácia pokročilá a platformy sa zvyčajne spájajú, jednoúčelová aplikácia jednoducho svoju prácu nesplní. Meta Apps bude agregovať rôzne služby od rôznych špecialistov, poskytovateľov, dodávateľov atď. Používatelia nájdu všetko na  jednom mieste - identifikácia, tvorba obsahu, správy, platby atď. Základom metaaplikácií budú zjednotené rozhrania a intuitívne skúsenosti používateľov, vďaka ktorým bude všetko pre používateľov pohodlnejšie. Jedným z najdôležitejších sa môže stať fintechový priemysel podporujúci platby a finančné nástroje, ktoré rastú v dôsledku rastu elektronického obchodu. Celosvetovo používa mobilné platby viac ako miliarda ľudí a do roku 2024 trhová hodnota mobilných platieb dosiahne viac ako 3,08 bilióna dolárov.

Posilnené sebavyjadrenie: Je jedným z najväčších výdobytkov prepojeného sveta a pandémia ho ešte umocnila. Ľuďom chýbalo sebavyjadrenie a komunikácia, preto došlo k výbuchu kreativity. V budúcnosti budú technológie ako AR a VR dosahovať ešte väčší vplyv. Spoločnosti ako Snapchat a TikTok aj dnes vložili do rúk miliónov používateľov nástroje, ktoré boli predtým prístupné iba profesionálom pri tvorbe obsahu. Tento vývoj bude pokračovať, pretože takmer každý chce byť tvorcom obsahu. Vzrušujúcou, ale aj veľmi desivou súčasťou tohto trendu sú technológie ako deepfakes: syntetické videá alebo obrázky, na ktorých je osoba nahradená podobou inej osoby, môžu byť nástrojom nevídanej kreativity. Dajú sa však použiť aj zlomyseľnými spôsobmi!

Zabezpečenie, ochrana osobných údajov a transparentnosť údajov: Neustále nahrávame fotografie a videá on-line, zdieľame svoje polohy, ukladáme údaje o kreditnej karte a robíme mnoho ďalších vecí, ktoré vyvolávajú obavy o naše údaje. Najlepším a najbezpečnejším spôsobom zabezpečenia údajov je ich nezdieľanie a neukladanie. Spotrebitelia však od zariadení a služieb, ktoré používajú, očakávajú pohodlie, ktoré je možné poskytnúť iba ukladaním niektorých údajov. Z tohto dôvodu budúcnosť vyžaduje, aby spoločnosti boli striktné vo svojich zásadách zberu a ukladania údajov a boli v tejto záležitosti transparentné. Je dôležité, aby používatelia vedeli, čo a prečo spoločnosti skladujú. Technológia blockchain, ktorá sa stala populárnou vďaka použitiu ako základu kryptomien, bude dôležitou súčasťou tohto trendu. Blockchain sa môže stať riešením pre dlhodobé ukladanie údajov, akými sú dokumenty a zmluvy. V neposlednom rade sa naša každodenná komunikácia odohráva on-line a musíme sa uistiť, že je chránená. Šifrovanie typu end-to-end dáva istotu, že to, čo zdieľame, zostane medzi nami a ľuďmi, s ktorými zdieľame, a nikým iným.