Superodpočet 2023: 254 miliónov eur pre 541 subjektov

Nový zoznam superodpočtov na výskum a vývoj zverejnený 15. júna tohto roku zverejnil superodpočty uplatnené v daňových priznaniach podaných v prvom kvartáli roka 2025, medzi nimi aj za firmy, ktorých hospodársky rok začína v druhej polovici kalendárneho roka, prípadne subjekty, ktoré ešte podávali dodatočné a opravné daňové priznania týkajúce sa zdaňovacieho obdobia začínajúceho v roku 2023. Podľa skompletizovaných výsledkov si superodpočet za rok 2023 na Slovensku uplatnilo 541 subjektov, čo je v doterajšej histórii najviac. Spoločne čerpali takmer 254 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac ako 53,3 miliónov eur.

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau rástol počet aj objem superodpočtu medziročne zhodne o 15 %. Rekord bol však dosiahnutý len v prípade počtu subjektov, ktoré si v daňovom priznaní uplatnili túto daňovú úľavu. „Finálne výsledky potvrdili náš predpoklad z analýzy priebežných výsledkov, že rekord v objeme čerpaného superodpočtu a daňovej úspory z roku 2021 prekonaný nebude, lebo bol dosiahnutý pri dvojnásobnej sadzbe. V porovnaní s rokom 2022 však pozorujeme obnovenie rastového trendu vo všetkých základných parametroch, zvýšila sa aj priemerná hodnota superodpočtu na takmer 470 tisíc eur, aj podiel viac ako stotisícových superodpočtov z 53 na 55 %,“ konštatuje analytička Jana Šnircová. K obnoveniu rastúcich kriviek vývoja parametrov superodpočtu v roku 2023 výrazne prispeli aj subjekty, na ktoré sa čakalo a boli zverejnené až v tomto júnovom zozname. Bolo ich síce len 10 v celkovej hodnote necelých 26,5 mil. eur, ale znamenajú viac ako 10 % celkového objemu uplatneného superodpočtu za rok 2023. Dva z nich, patriace do skupiny Siemens, dokonca zamiešali poradím v rebríčku TOP 10: Siemens Healthcare sa s uplatneným superodpočtom vyše 19 miliónov eur zaradil na druhú priečku a Siemens obsadil ôsmu priečku so superodpočtom necelých 4,4 miliónov eur. Ďalší miliónový superodpočet mala spoločnosť Adient Slovakia, ale jej necelých 1,7 milióna eur nestačilo na umiestnenie v TOP 10. Na to bolo v tomto roku potrebných viac ako 4 milióny eur, čo okrem spomínaných subjektov dosiahli ešte spoločnosti ESET, MTS, dvaja zástupcovia skupiny Continental, Saneca Pharmaceuticals, Yanfeng International Automotive Technology Slovakia a najlepšiu desiatku uzatvára GlobalLogic Slovakia. A rovnako aj SLOVNAFT, ktorý si s takmer 26 miliónmi eur aj po doplnení subjektov z najnovšieho zoznamu udržal prvenstvo. Pre porovnanie, najmenší superodpočet bol len 156 eur.

Aj v tomto ročníku sú superodpočty v TOP 10 najmä zo sekcie priemyselnej výroby, traja zástupcovia patria do IT sekcie. Spoločne si prvá desiatka subjektov uplatnila viac ako 41 % celkového superodpočtu roka 2023, päť najväčších superodpočtov bolo vyšších ako 10 miliónov eur. Miliónových superodpočtov bolo v zozname 44, pričom aj v tejto skupine prevažujú zástupcovia sekcie priemyselnej výroby (viac ako 60 %) a ich podiel na uplatnených miliónových superodpočtoch je ešte o niečo vyšší – 63,5 %. Zhruba 18 % uplatnených miliónových superodpočtov si uviedli v daňovom priznaní subjekty IT sekcie. Až dve tretiny týchto veľkých superodpočtov a 73 % ich objemu patrí subjektom zahraničných vlastníkov. Zaujímavosťou je, že štvrtinu miliónových superodpočtov si uplatnili nefinančné subjekty zostavujúce IFRS účtovnú závierku a ich podiel na objeme je 45 %. Úspešnosť subjektov so zahraničným kapitálom v uplatňovaní si vyšších objemov nákladov na výskum a vývoj sa potvrdzuje aj v celom zozname superodpočtov. Podobná je tiež štruktúra z hľadiska predmetu činnosti: prvenstvo patrí v oboch parametroch priemyselnej výrobe, ale v objeme uplatneného superodpočtu poklesli z dvojtretinového podielu na necelých 58 %. V ňom si naopak výrazne polepšili subjekty IT sekcie, keď sa ich podiel zvýšil o 10 percentuálnych bodov a dosiahol tak rovnakú 27 % výšku na počte subjektov aj na čerpanom superodpočte.

Zmenili sa však pomery u nováčikov: v početnosti si medziročne polepšili priemyselné podniky – ich podiel vzrástol z 22 % na 34 % a získali tak prevahu nad nováčikmi z IT sekcie. Výrazný pokles zastúpenia zaznamenali nové subjekty z oblasti odborných, vedeckých a technických činností (z vyše štvrtiny na 16 %). Najúspešnejšou bola divízia 20 – Výroba chemikálií a chemických produktov, jej jediný nový zástupca - Evonik Fermas zo Slovenskej Ľupče zostal aj po poslednom zozname na čele rebríčka nováčikov so superodpočtom 3,3 miliónov eur. Na podobnú výšku superodpočtu sa v divízii 62 – Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby poskladalo až 23 nováčikov. Do celkového objemu uplatneného superodpočtu priniesli nováčikovia sumu vyše 22 miliónov eur, polovicu z toho nováčikovia z priemyselnej výroby a 30 % nováčikovia IT sekcie.  Superodpočet nie je iba o veľkých firmách. Subjekty s obratom do 2 miliónov eur zostali najpočetnejšou obratovou skupinou aj za rok 2023. Počet ich reprezentantov sa medziročne zvýšil z 205 na 207, ale ich zastúpenie kleslo z necelých 44 % na 38 %. Podiel na objeme superodpočtu majú prirodzene nízky – menej ako 10 % s miernym medziročným poklesom. Viac ako polovica uplatneného superodpočtu naďalej patrí najväčšej obratovej kategórii.

„Je potešujúce, že podpora výskumu a vývoja formou superodpočtu zaznamenala oživenie. Medzi superodpočtami roka 2023 je 44 miliónových, do TOP 10 sa dostali len tie, ktoré presiahli 4 milióny eur, čo sú rekordy v rámci histórie superodpočtu. Pripisujeme to lepším ekonomickým výsledkom podnikateľských subjektov, ktoré im umožnili uplatniť si aj superodpočty prenesené z predchádzajúcich rokov. Na pozitívnej medziročnej zmene sa podieľalo tiež 100 nováčikov – o 19 viac ako v predchádzajúcom roku. Naopak, objem uplatneného superodpočtu tento rok neovplyvnili „giganti“ z hutníctva, ktoré prežívalo ťažké časy – U. S. Steel Košice ani Železiarňam Podbrezová daňová strata na to nedala šancu,“ komentuje výsledky roka 2023 analytička Jana Šnircová.

EU: Startupy a scaleupy

Európska komisia spustila stratégiu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky „Vyberte si Európu pre začínajúce a rozširujúce sa podniky“ s cieľom podporiť zakladanie a rast globálnych spoločností založených na technológiách. Stratégia je v súlade so širšou iniciatívou „Vyberte si Európu“. Táto iniciatíva sa v prvom rade zamerala na vedeckú zložku podporujúcu jednotný európsky prístup k prilákaniu a udržaniu talentov, čím sa má posilniť konkurencieschopnosť Európy. Správu o vykonávaní stratégie podá komisia do konca roka 2027.

Stratégia identifikuje kľúčové potreby startupov a scaleupov a predkladá sa súbor opatrení v piatich hlavných oblastiach:

• Podpora prostredia priaznivého pre inovácie: Ako sa uvádza v stratégii jednotného trhu, startupy a scaleupy potrebujú menšiu fragmentáciu, menšie administratívne zaťaženie, ako aj jednoduchšie a priaznivejšie  pravidlá na celom jednotnom trhu. Komisia navrhne 28. európsky režim na zjednodušenie pravidiel a zníženie nákladov na zlyhanie riešením kritických aspektov v oblastiach, akou je platobná neschopnosť, pracovné a daňové právo. Európska podniková peňaženka umožní plynulú digitálnu interakciu s orgánmi verejnej správy v celej únii prostredníctvom jednotnej digitálnej identity pre všetky hospodárske subjekty. Pripravovaný európsky akt o inováciách bude ďalej podporovať inovácie presadzovaním experimentálnych regulačných prostredí.
• Podpora lepšieho financovania: Startupy a scaleupy potrebujú lepšie financovanie, väčší a integrovanejší trh EÚ s rizikovým kapitálom a väčšie zapojenie európskych inštitucionálnych investorov. Iniciatíva Únia úspor a investícií bude kľúčom na uvoľnenie väčšieho množstva finančných a investičných príležitostí v EÚ. Na doplnenie tejto iniciatívy je cieľom stratégie rozšíriť a zjednodušiť Európsku radu pre inováciu, zaviesť fond Scaleup Europe s cieľom pomôcť preklenúť medzeru vo financovaní špičkových technologických rozširujúcich sa spoločností a vypracovať dobrovoľný Európsky inovačný investičný pakt s cieľom mobilizovať veľkých inštitucionálnych investorov, aby investovali do fondov EÚ, fondov rizikového kapitálu a nekótovaných rozširujúcich sa podnikov.
• Podpora zavádzania a rozširovania trhu: Startupy a scaleupy potrebujú rýchlejšiu cestu z laboratória na trh. V stratégii sa zavádza iniciatíva Lab to Unicorn, ktorá zahŕňa európske centrá startupov a scaleupov s cieľom pomôcť prepojiť univerzitné ekosystémy v celej EÚ. To zahŕňa koncepciu udeľovania licencií, rozdeľovania licenčných poplatkov a príjmov a kapitálovej účasti akademických inštitúcií a ich vynálezcov pri komercializácii duševného vlastníctva a vytváraní vedľajších produktov spolu s usmernením o pravidlách štátnej pomoci týkajúcich sa duševného vlastníctva.
• Prilákanie a udržanie špičkových talentov: Na udržanie a prilákanie špičkových talentov potrebujú startupy a scaleupy lepší prístup k vysokokvalifikovaným jednotlivcom. V stratégii sa zavádza iniciatíva „modrý koberec“, ktorá sa zameriava najmä na podnikateľské vzdelávanie, daňové aspekty zamestnaneckých opcií na akcie a cezhraničnú zamestnanosť. Komisia bude takisto podporovať smernicu o modrej karte a nabádať členské štáty, aby zaviedli zrýchlené systémy pre zakladateľov z krajín mimo EÚ.
• Uľahčenie prístupu k infraštruktúre, sieťam a službám: Startupy a scaleupy potrebujú kratší čas uvedenia na trh a rýchlejšiu komercializáciu. V stratégii sa navrhuje zjednodušiť a harmonizovať rozdielny prístup a zmluvné podmienky pre startupy a scaleupy k technologickým a výskumným infraštruktúram prostredníctvom charty prístupu pre priemyselných používateľov.

EU: 910 miliónov EUR na obranu

Európska komisia investuje 910 miliónov EUR v rámci Európskeho obranného fondu (ERF) s cieľom vytvoriť silný a inovatívny obranný priemysel v Európe v súlade s plánom ReArm Europe / Readiness 2030 na posilnenie celoeurópskych obranných spôsobilostí a spoločnou bielou knihou o pripravenosti na európsku obranu do roku 2030, v ktorej sa vymedzuje nový prístup k obrane a identifikujú investičné potreby. Odstrániť sa majú kľúčové nedostatky v spôsobilostiach – akými sú mobilita síl a obrana bezpilotných lietadiel – prostredníctvom inovácií a spolupráce v rámci európskej vedy a priemyslu. Po výbere úspešných návrhov sa začnú pripravovať dohody o grante s cieľom podpísať ich do konca roka.

Európsky obranný fond s rozpočtom 7,3 miliardy EUR na roky 2021 – 2027 je hlavným nástrojom Európskej únie na podporu spolupráce v oblasti obranného výskumu a vývoja. Podporuje spoluprácu medzi spoločnosťami všetkých veľkostí a výskumnými inštitúciami v celej EÚ a Nórsku. Okrem toho je hnacou silou transformácie a rozširovania obranného ekosystému EÚ, ktorého jadrom je program EÚ pre inovácie v oblasti obrany (EUDIS). V rámci tohtoročných investícií sa vyčlenilo 45 miliónov EUR na podporu prelomových technológií určených na výraznú zmenu alebo nahradenie existujúcich výrobkov, koncepcií a spôsobilostí obranného priemyslu, a to často zavedením jednoduchosti, pohodlia, prístupnosti alebo nákladovej efektívnosti. Deväť vybraných projektov sa zameriava na poskytovanie prelomových technológií, akým je projekt METASTEALTH, ktorý vyvíja stealth materiály novej generácie. Medzi novovybrané projekty patria aj ukrajinské malé UAS, ktoré sa zameriavajú na vývoj pokročilých vzdušných systémov založených na umelej inteligencii. Ďalším príkladom je projekt ENGRTII, ktorý spája viac ako 45 priemyselných subjektov a výskumných organizácií s cieľom vyvinúť do roku 2030 novú generáciu európskych rotorových lietadiel. Projektom EUROSWEEP sa vytvorí spoločný autonómny európsky systém zametania mín.

ERF takisto po prvýkrát prispel k cieľom Platformy strategických technológií pre Európu (STEP), iniciatívy na podporu vývoja a výroby kritických technológií v EÚ s celkovým počtom 15 súvisiacich tém výziev. Všetkým návrhom, ktoré splnili požadované normy kvality v rámci týchto výziev, bola udelená pečať STEP pomáhajúca prilákať ďalšie verejné a súkromné financovanie. Úplný zoznam týchto projektov bude uverejnený na portáli STEP.

ERF sa vykonáva prostredníctvom ročných pracovných programov, ktoré sú štruktúrované podľa 17 tematických a horizontálnych kategórií akcií počas obdobia viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027. Zameriavajú sa na:

• Riešenie vznikajúcich výziev, ako lekárska podpora v oblasti obrany, hrozby CBRN, biotechnológie a ľudské faktory, s cieľom vytvoriť holistický prístup k modernému bojovému poľu.
• Rozvoj podporných a podporných faktorov v oblasti obrany vrátane digitálnej transformácie, energetickej odolnosti a environmentálnej transformácie s cieľom stimulovať kľúčový technologický pokrok vo všetkých oblastiach spôsobilostí.
• Zvyšovanie excelentnosti vo vojne so zameraním na vzdušný boj, protivzdušnú a protiraketovú obranu, pozemný boj, ochranu ozbrojených síl a mobilitu, ako aj simuláciu a výcvik s cieľom podporiť ambiciózne obranné systémy.

Štvrtý ročník výziev zaznamenal bezprecedentný záujem zo strany obranného priemyslu a výskumných organizácií EÚ: 297 návrhov 625 právnych subjektov z 26 členských štátov EÚ alebo Nórska. Poukazuje to na rastúci záujem o celoeurópsku spoluprácu a spoločný strategický rozvoj obranných spôsobilostí. MSP zohrávajú kľúčovú úlohu vo vybraných návrhoch, predstavujú vyše 38 % všetkých zúčastnených subjektov a dostávajú viac ako 27 % celkových požadovaných finančných prostriedkov EÚ. Vo vybraných projektoch je viac ako 369 miliónov EUR pridelených na 39 výskumných projektov a 539 miliónov EUR na 23 projektov rozvoja spôsobilostí.

Superodpočet 2023: Giganty absentujú

Po zverejnení štvrtého zoznamu superodpočtov za rok 2023 sa celkový objem dosiaľ uplatneného superodpočtu na Slovensku navýšil na 227 485 694 eur, čo pre 531 uplatniteľov predstavuje pri 21 % sadzbe dane z príjmov celkovú úsporu na dani takmer 48 miliónov eur. V zásade však nenastali v priebežných výsledkoch podstatné zmeny. Z 10 nových superodpočtov pribudol len jeden miliónový, preto na prvých 10 priečkach nenastali žiadne pohyby. Finálna analýza bude dostupná v lete 2025, až po zverejnení ďalšieho zoznamu superodpočtov, v ktorom sa ešte budú nachádzať aj superodpočty za hospodársky rok začínajúci koncom roku 2023.

Podľa priebežnej analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau z TOP 5 roka 2022 sa v zoznamoch za rok 2023 nachádza iba jeden subjekt – Slovnaft, ktorý opäť vedie s najvyšším superodpočtom takmer 26 miliónov eur. Siemens a Siemens Healthcare vo štvrtom kvartáli 2024, z ktorého je posledný zverejnený zoznam, ešte nepodali daňové priznania za hospodársky rok začínajúci 1. októbra 2023. Naopak zástupcovia oceliarskeho priemyslu už definitívne v zozname superodpočtov 2023 budú absentovať, hoci vo svojich výskumno-vývojových aktivitách pokračovali. Absentujúcich gigantov sa snažili nahradiť nováčikovia. Bola ich zatiaľ bez jedného stovka, z toho vo štvrtom zozname pribudli len štyria. Spoločne si na 192 projektov uplatnili superodpočet v objeme vyše 21,5 miliónov eur, priemerná výška ich superodpočtu dosiahla 217 424 eur. Na dani z príjmov tak pri sadzbe 21 % ušetrili celkovo cca 4,5 miliónov eur. Podľa kategórie obratu je medzi nováčikmi 52 mikropodnikov a pripadá na nich 18 % objemu superodpočtu nováčikov. Podľa počtu zamestnancov spĺňa kritérium mikropodniku 30 nováčikov s podielom 8,6 % na objeme superodpočtu, ale ak zohľadníme podniky až do 50 zamestnancov, takých je medzi nováčikmi už 67 z 99 a pripadá na nich takmer 40 % objemu superodpočtu. Až 30 nováčikov je mikro účtovnou jednotkou. Najviac nováčikov sídli v Bratislavskom kraji (39), po 12 majú zastúpenie Trnavský a Košický kraj. Z právnych foriem sa v zozname popri 84 eseročkách a 12 akciovkách nachádza aj jedna komanditná spoločnosť, jedna jednoduchá spoločnosť na akcie a jedno združenie. Hoci len štvrtina nováčikov (23) má zahraničných vlastníkov, sú to prevažne tie s najväčším uplatneným superodpočtom, patrí im 56 % uplatneného superodpočtu a v TOP 10 ich je šesť.

TOP 10 superodpočtov nováčikov pochádza najmä z priemyselnej výroby - od vysoko energeticky náročných, ktorých reprezentuje Slovmag Lubeník, cez výrobcu chemikálií Evonik Fermas, automotive reprezentované slovenskou dcérou nemeckého koncernu Hella, aj obratovo menším výrobcom rovnakého zamerania CEMM THOME SK – členom Amphenol Group, až po výrobcu čokolády a cukroviniek Cloetta Slovakia z Levíc. Posledná menovaná spoločnosť si uplatnila superodpočet na dva projekty: vývoj novej vegánskej receptúry k existujúcim produktovým radom a vývoj nových obalových materiálov. Tri priečky patria zástupcom IT sekcie, kde dominuje AT&T Global Network Services Slovakia s najvyšším obratom v rámci TOP 10 nováčikov, ktorý čerpal superodpočet na 16 projektov. Dopĺňajú ho dvaja obratovo menší reprezentanti so slovenským kapitálom: SlovShore pôsobiaci v oblasti informačných technológií a obchodného poradenstva a IstroSec ponúkajúci služby kybernetickej bezpečnosti. IstroSec vznikol len v júli 2021 a jeho prvý superodpočet uplatnený za rok 2023 má z TOP 10 najvyšší podiel na objeme tržieb spoločnosti – až takmer 30 %. Sekciu odborných vedeckých a technických činností zastupuje v TOP 10 spoločnosť DS Systems rovnako s čisto slovenským kapitálom – dodávateľ technológií najmä pre automobilový, ale tiež elektrotechnický priemysel či priemysel stavebných hmôt. Desiatku uzatvára košická eseročka SOLUTION, ktorá ponúka čistiace a upratovacie služby najmä pre železnice a cieľom jej projektu je modifikácia a vývoj softvéru pre riadenie svojich interných procesov.   

Superodpočet: Láme rekordy

Superodpočet ako nástroj na podporu súkromného výskumu a vývoja funguje na Slovensku od roku 2015, aktuálne bilancujeme jeho deviaty ročník. Podnikatelia, investujúci do vlastného výskumu a vývoja, si v roku 2023 mohli odpočítať z daňového základu 100 % hodnoty všetkých nákladov, ktoré vynaložili na takéto projekty. Podľa priebežnej analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, ktorá pracuje s doposiaľ tromi zverejnenými zoznamami superodpočtov za rok 2023, pričom štvrtý by mal byť zverejnený do konca marca 2025, záujem o superodpočet medziročne stúpol.

Superodpočet za rok 2023 si doposiaľ uplatnilo 521 subjektov, čo je historicky najviac. Spoločne čerpali vyše 225 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac než 47 miliónov eur. Prekonaniu rekordu z roku 2021 aj v objeme čerpaného superodpočtu a daňovej úspory zrejme zabráni zníženie sadzby na polovicu. V medziročnom porovnaní však ide o rastový trend, v roku 2022 dosiahol celkový objem len necelých 217 miliónov, na daniach vtedy firmy usporili viac ako 45 miliónov eur. Pritom dáta ešte nie sú úplné, v doterajších zoznamoch absentujú aj úspešní miliónoví čerpatelia superodpočtu z minulých rokov, napr. U. S. Steel či Siemens. Pozitívnou medziročnou zmenou je 96 nováčikov, už teraz ich je o 15 viac. Kumulatívna hodnota ich superodpočtu je vyše 21 miliónov eur, rok predtým dosiahli len 16,2 milióna eur. Najúspešnejší nováčik - Evonik Fermas zo Slovenskej Ľupče – biotechnologické centrum nemeckého koncernu Evonik - si uplatnil až 3,3 milióna eur. V rebríčku najvyšších superodpočtov zatiaľ vedie spoločnosť SLOVNAFT s takmer 26 miliónmi eur. Pre porovnanie, najmenší superodpočet je len 156 eur. Až 285 subjektov (takmer 55 %) si uplatnilo superodpočet vyšší ako 100-tisíc eur, čo je historicky najvyšší počet a boli tak prekonané aj čísla z rokov, kedy platila až 200 % sadzba superodpočtu.

Najväčší záujem o superodpočet prejavili priemyselné podniky, nasledované IT sektorom, medziročne však priemysel stratil na objeme uplatnených výdavkov. Najúspešnejšou spomedzi divízií odvetvovej klasifikácie je ale IT divízia Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby, ktorej patrí takmer 20 % celkového superodpočtu. Opakovaný záujem o superodpočet prejavili aj subjekty zo zdravotníctva, z daňového základu si 14 subjektov spoločne odpočítalo viac ako 2,7 milióna eur. Firmy zahraničných vlastníkov sú naďalej výrazne úspešnejšie v uplatnených objemoch superodpočtu - hoci počtom predstavujú len štvrtinu zoznamov, patrí im až 55 % hodnoty superodpočtu a rok predtým až 56,5 %. Subjekty s obratom do 2 miliónov eur si držia svoje zastúpenie v zoznamoch na úrovni 44 %, pričom mierne zlepšili svoj podiel na objeme superodpočtu a prekonali hranicu 11 %. Pomohli k tomu aj nováčikovia tejto najmenšej obratovej kategórie, ktorých bolo medzi novými subjektmi až takmer 60 %. Zastúpenie mikropodnikov do 10 zamestnancov je 30 %. Skromné v početnosti zostali superodpočty na investície do Priemyslu 4.0. Táto daňová možnosť sa otvorila v roku 2022 a je kapitálovo i metodicky komplikovanejšia. Využilo ju aj v roku 2023 zatiaľ len 6 subjektov. Najvýznamnejším z nich je VOLKSWAGEN SLOVAKIA, ktorý sa v zoznamoch superodpočtu na výskum a vývoj neobjavoval.

Eurobarometer: Podpora vedy a techniky

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra o vedomostiach európskych občanov a ich postojoch k vede a technike si viac ako 8 z 10 občanov (83 %) myslí, že celkový vplyv vedy a techniky je pozitívny. Dve tretiny respondentov (67 %) rovnako súhlasia s tým, že veda a technika uľahčujú náš život, sú zdravšie a pohodlnejšie. Respondenti si tiež s najväčšou pravdepodobnosťou myslia, že energia z obnoviteľných zdrojov (87 %), informačné a komunikačné technológie (79 %) a vakcíny a boj proti infekčným chorobám (77 %) budú mať v nasledujúcich 20 rokoch pozitívny vplyv na náš spôsob života.

Väčšina Európanov sa pritom chce dozvedieť viac o vedeckom vývoji (58 %). Nedostatok času (40 %), nezáujem (37 %) a nedostatok vedomostí v oblasti vedy a techniky (36 %) však zostávajú významnými prekážkami v súvislosti so zapojením verejnosti do vedy a techniky. V prieskume sa skúmali aj širšie otázky týkajúce sa dôvery a rovnosti vo vede. Až 77 % respondentov súhlasí s tým, že veda a technológia by mali pri vývoji nových riešení a produktov zohľadňovať potreby všetkých skupín ľudí, zatiaľčo ďalších 72 % si myslí, že vláda by mala prevziať zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby nové technológie boli prínosom pre všetkých. Väčšina občanov zároveň vyjadruje určité obavy v súvislosti s potenciálom vedeckých aplikácií ohrozovať ľudské práva (58 % súhlasí s vyhlásením) a takmer dve tretiny (64 %) sa tiež domnievajú, že veda a technológia by mohli pomôcť zlepšiť životné prostredie a bojovať proti zmene klímy, ale že väčšinou pomáhajú spoločnostiam zarábať peniaze.

Pokiaľ ide o výmenu vedeckých výsledkov a spoluprácu s verejnosťou, osem z desiatich (80 %) súhlasí s tvrdením, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov by sa mali sprístupniť on-line bezplatne, zatiaľ čo viac ako šesť z desiatich (63 %) súhlasí s tým, že „zapojenie nevedcov do výskumu a technologického rozvoja zabezpečuje, aby veda a technológia zodpovedali potrebám, hodnotám a očakávaniam spoločnosti“. Tohtoročný prieskum sa zameral na využívanie umelej inteligencie na vedecký výskum a odhalil v tejto súvislosti zmiešané názory občanov. O niečo viac ako tretina respondentov (38 %) tvrdí, že dôveruje vedeckému výskumu a objavom vytvoreným pomocou umelej inteligencie, zatiaľ čo štvrtina (25 %) nedôveruje tomuto typu výskumu. Polovica občanov EÚ (50 %) však súhlasí s tým, že umelá inteligencia využívaná vo vede podporuje vedecké objavy, ktoré povedú k riešeniam hlavných výziev, ako sú zmena klímy a závažné choroby.

S cieľom nadviazať na záujem občanov a zvýšiť informovanosť verejnosti o podpore Európskej únie pre vedu, výskum a inovácie sa má v prvom polroku 2025 spustiť komunikačná kampaň EÚ. Kampaň predstaví výskumné a inovačné projekty podporované EÚ a ich úlohu pri zlepšovaní života ľudí.

EU: Nové pravidlá pre zdravotníctvo

V nedeľu 12. januára 2025 sa začalo uplatňovať nariadenie o hodnotení zdravotníckych technológií (HTA) s cieľom zlepšiť dostupnosť inovačných a účinných zdravotníckych technológií pre pacientov v celej Európskej únii. Novými pravidlami sa vytvára rámec EÚ na hodnotenie zdravotníckych technológií, liekov aj zdravotníckych pomôcok, podporou spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi EÚ. Vnútroštátnym orgánom to pomôže prijímať včasnejšie a informovanejšie rozhodnutia o stanovovaní cien zdravotníckych technológií a úhradách za ne a zefektívniť postup pre vývojárov zdravotníckych technológií. Prispieť to má aj k rýchlejšiemu a širšiemu prístupu pacientov k novým a účinnejším inovačným výrobkom.

Pravidlá sa budú vzťahovať na spoločnosti, ktoré žiadajú o povolenie na uvedenie svojich liekov na trh, a to zavedením nového a trvalého rámca EÚ pre hodnotenie zdravotníckych technológií, a to aj prostredníctvom:

• zavedenia jednotného súboru na predkladanie spoločných klinických hodnotení na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť združovanie zdrojov na úrovni EÚ a posilniť vedeckú kvalitu HTA v celej EÚ a zároveň zabrániť duplicite hodnotení na vnútroštátnej úrovni,

• zavedenia rýchlejších postupov, ktoré si vyžadujú, aby sa spoločné klinické hodnotenia dokončili do 30 dní od povolenia lieku,

• systematických konzultácií s pacientmi a klinickými lekármi počas prípravy hodnotení, ako aj zapojenia zainteresovaných strán v oblasti HTA a konzultácie s nimi.

Ako prvý krok sa od 12. januára budú tieto nové pravidlá uplatňovať na žiadosti o povolenie na uvedenie nového lieku proti rakovine alebo lieku na inovatívnu liečbu (ATMP) na trh. Pravidlá sa v januári 2028 rozšíria na lieky na ojedinelé ochorenia a od roku 2030 sa budú vzťahovať na všetky nové lieky. Od roku 2026 sa budú posudzovať aj vybrané vysokorizikové zdravotnícke pomôcky.

EU: Kľúčové investície

Európsky priemysel zvýšil v minulom roku svoje investície do výskumu a vývoja (R& D) o 9,8 %, čím prekonal rast podnikových investícií do výskumu a vývoja v USA (+ 5,9 %) a Číne (+ 9,6 %) po prvýkrát od roku 2013. V roku 2023 bola Európska únia na druhom mieste na svete v oblasti súkromných investícií do výskumu a vývoja (18,7 %) za USA (42,3 %), ale pred Čínou (17,1 %), Japonskom (8,3 %) a krajinami vo zvyšku sveta (13,6 %). Napriek spomaleniu globálneho rastu R&D (+7,8 % v porovnaní s +12,6 % v roku 2022) investovalo prvých 2000 spoločností do R&D v roku 2023 rekordných 1257,7 miliardy EUR. Prvých 50 spoločností, medzi nimi 11 spoločností z EÚ, prispelo 40,1 % investícií, čo poukazuje na silnú koncentráciu výskumu a vývoja v najväčších subjektoch.

EÚ vedie investície do výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, ktoré spolu s IKT a zdravím poháňajú globálny rast v oblasti výskumu a vývoja. V poslednom desaťročí štyri sektory – softvér, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel – predstavovali viac ako tri štvrtiny celosvetových investícií do výskumu a vývoja. Softvérový sektor IKT rástol najrýchlejšie na svete s 10-ročnou kumulovanou ročnou mierou rastu 13,3 %, za ním nasledovali zdravotníctvo (7 %), hardvér IKT (6,9 %) a automobilový priemysel (6,3 %). Investície do výskumu a vývoja v oblasti IKT a zdravia sa v súčasnosti spomaľujú z prudkého nárastu po pandémii COVID-19.

V automobilovom odvetví, ktoré je baštou EÚ, predstavovali spoločnosti so sídlom v EÚ 45,4 % celosvetových investícií do výskumu a vývoja v tomto odvetví v roku 2023 a investovali viac ako dvojnásobok v porovnaní so svojimi americkými a japonskými partnermi a viac ako trojnásobok v porovnaní s čínskymi konkurentmi. Na druhej strane investície do výskumu a vývoja softvérových spoločností EÚ v oblasti IKT zostali v celosvetovom meradle okrajové, zatiaľčo firmy so sídlom v USA predstavujú 70 % celosvetového výskumu a vývoja v tomto odvetví a Čína založila významné spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Spoločnosti z USA takisto predstavujú 43,3 % celkového výskumu a vývoja v odvetví hardvéru IKT, kde veľkí aktéri z Kórejskej republiky a Taiwanu získavajú globálny význam vo výrobe polovodičov.

Zdravotníctvo má zároveň najväčší počet spoločností v roku 2000 so 437 spoločnosťami vrátane menších biotechnologických spoločností. Medzi nimi je 238 spoločností so sídlom v USA, ktoré majú vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja v oblasti zdravia (52 % celkového počtu na svete), zatiaľčo počet čínskych spoločností v sektore zdravotníctva sa za 10 rokov zvýšil z 13 na 63, čím sa zatvorili v EÚ (64 firiem v roku 2023). Globálne investície do odvetvia energetiky zaznamenali v roku 2023 nárast o 21 % na 23,8 miliardy EUR, čím prekonali odvetvie letectva a obrany a tesne pod úrovňou chemického odvetvia.

V 19 členských štátoch investovalo 800 najväčších spoločností so sídlom v EÚ v roku 2023 do výskumu a vývoja 247,7 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 8,7 %. Na čele zoznamu EÚ 800 je automobilový priemysel, ktorý predstavuje 34,2 % podnikových investícií do výskumu a vývoja v EÚ, za ktorým nasleduje sektor zdravotníctva (19,3 %), hardvér IKT (14 %) a softvér IKT (7,8 %). Niektoré spoločnosti z EÚ v odvetví polovodičov, automobilových súčiastok a biotechnológií/farmaceutických výrobkov zaznamenali mimoriadny nárast investícií do výskumu a vývoja, ktoré za posledné desaťročie vzrástli dvakrát až päťdesiatkrát. Takéto zvýšenie investícií naznačuje pokračujúcu diverzifikáciu a značný potenciál rastu v týchto oblastiach.

Medzi najväčšími spoločnosťami z EÚ 800 je 99 malých a stredných podnikov (MSP) s menej ako 250 zamestnancami. Väčšina z nich (74) je v sektore zdravotníctva a sídli vo Švédsku, Francúzsku, Dánsku a Nemecku. Francúzske MSP majú vedúce postavenie v oblasti investícií do výskumu a vývoja (34 % z celkového objemu), za nimi nasleduje Švédsko (21,3 %) a Holandsko (16,6 %). Tieto MSP investovali v roku 2023 do výskumu a vývoja 2,4 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,7 %. V roku 2023 mali len štyria z 2 000 najväčších podnikových investorov v oblasti výskumu a vývoja na svete ústredie v jednom z rozširujúcich sa členských štátov EÚ-15 (po jednom v Portugalsku, Maďarsku, Slovinsku a na Malte). Viac ako polovica zo 14000 dcérskych spoločností spoločností v krajinách EÚ, ktorých sa týka rozširovanie účasti, je v Česku (34,1 %) a Poľsku (16,6 %), čo poukazuje na význam týchto špičkových inovátorov so sídlom v iných krajinách EÚ pre niektoré z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

Trend: Psychedelikami asistovaná terapia

Úzkosť, depresia a ďalšie psychické ochorenia sú podľa WHO v ekonomicky rozvinutých štátoch krízou 21. storočia. Na Slovensku bolo v psychiatrických ambulanciách v roku 2022 vyšetrených vyše 417-tisíc osôb, čo bolo najviac za posledných päť rokov. Depresia sa na Slovensku vyskytuje u vyše 300 000 ľudí a zaťažuje zdravotný systém ako aj chod krajiny. Záujem odbornej verejnosti o možnosti terapeutického využitia psychedelík celosvetovo narastá.

Psychedelikami asistovaná terapia prináša sľubné výsledky v liečbe depresie, posttraumatickej stresovej poruchy, závislosti, poruchách príjmu potravy ako aj v prípade niektorých chronických a neurodegeneratívnych ochorení. Klinické štúdie posledných rokov ukazujú, že práve psychedeliká, ako napríklad ketamín, psilocybín, LSD, DMT, či MDMA majú v terapeutickom využití pod dohľadom odborníka veľký liečebný potenciál. Ich schopnosť meniť vedomie a transformovať potlačené emócie a traumy je v kombinácii so správnym psychickým rozpoložením (set) a kontextom, v ktorom liečba prebieha (setting) nádejou na riešenie globálnej krízy duševného zdravia.

Počet klinických štúdii, ktoré skúmajú účinky psychedelík rapídne narastá. Klinické štúdie Lykos Therapeutics, firemnej odnože neziskovej Multidisciplinárnej asociácie pre výskum psychedelík (MAPS) ukázali, že približne 70 % pacientov v štúdii MDMA asistovanej terapie vykazovalo výrazné zlepšenie stavu posttraumatickej stresovej poruchy po 18 týždňoch. Londýnska biotechnologická spoločnosť Compass Pathways zistila, že štvrtina pacientov s depresiou rezistentnou na liečbu sa dokáže vďaka terapii psilocybínom dostať do remisie za 12 týždňov. V roku 2023 Austrália legalizovala psychedelikami asistovanú terapiu v prípade MDMA a psylocibínu. Tamojší úrad pre dohlaď nad liečivami povolil registrovaným psychiatrom predpisovať MDMA a psilocybin k liečbe posttraumatickej stresovej poruchy a niektorých typov depresií.

Superodpočet: Aj vyše 31 miliónov

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau si za rok 2022 superodpočet uplatnilo 465 subjektov v celkovom objeme takmer 217 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac než 45 miliónov eur. V roku 2021, kedy ešte platila sadzba 200 %, bolo subjektov až 504,0 medziročne sa tak znížil počet o 8 %. Z pohľadu objemu ide až o 25 % pokles, v rekordnom roku 2021 bolo formou superodpočtu uplatnených viac ako 283 miliónov eur s úsporou na dani takmer 60 miliónov eur.

Napriek nižšiemu počtu subjektov takmer 53 % z nich čerpalo superodpočet vyšší ako 100-tisíc eur, z toho 36 superodpočtov bolo miliónových. Týchto 36 subjektov súhrnne realizovalo 345 projektov, za ktoré si uplatnili v daňových priznaniach superodpočet vo výške takmer 145 miliónov, čiže pokryli dve tretiny z celkového objemu superodpočtu. Na čele rebríčka sa aj v roku 2022 ocitli: Slovnaft s viac ako 31 miliónovým superodpočtom, Železiarne Podbrezová s viac ako 22 miliónmi a U. S. Steel Košice s viac ako 12 miliónmi. Veľkú päťku uzatvára spoločnosť Siemens Healthcare s viac ako 12 miliónovým a spoločnosť Siemens s 9 miliónovým objemom. Zaujímavá je aj šiesta priečka s nováčikom, automobilkou PCA Slovakia, ktorá si uplatnila vyše 5 miliónové výdavky na projekty výskumu a vývoja. V pomere k tržbám je však rekordérom firma na siedmej priečke - eseročka rychlotest-covid, ktorá okrem iného zarobila na COVID testovaní a vývoji testov. Atypické je, že objem jej superodpočtu vo výške takmer 3,5 milióna eur dosahuje takmer polovicu úrovne jej tržieb, a to už druhý rok po sebe. Superodpočet si však uplatnila najmä na projekty vývoja softvérov na podporu kryptobúrz, kryptopeňaženiek a automatizácie komunikácie s burzami.

Z pohľadu celkovej daňovej úspory v celej doterajšej histórii superodpočtu, jednoznačne najúspešnejší je U. S. Steel Košice. Za šesť rokov, v ktorých si uplatnil v daňovom priznaní superodpočet, ušetril vďaka nemu na daniach viac ako 30 miliónov eur. Na druhom mieste v celkovej daňovej úspore je eseročka Continental Tires Slovakia s 9 miliónmi za 5 rokov a na treťom Slovnaft s takmer 8,7 miliónmi za dva roky – 2021 a 2022, predtým si totiž superodpočet neuplatňoval. Viac ako polovicu objemu superodpočtu si uplatnili firmy v rukách zahraničných vlastníkov, v roku 2021 to bolo až takmer 63 %. Ide ale o historicky najnižší podiel týchto subjektov na objeme superodpočtu a medziročne mierne kleslo aj ich zastúpenie na počte subjektov – na štvrtinu. V kategórii miliónových superodpočtov je ich však medzi 36 subjektmi až 22 a čerpali spolu viac ako 70 % z celkového objemu miliónových superodpočtov. Akciovky tento raz dosiahli podiel na počte len necelých 15 %, čo je historické minimum. V objeme superodpočtu si však výrazne polepšili, pripadá na ne takmer 40 %, kým v roku 2021 len necelá štvrtina. Mikropodniky do 10 zamestnancov si udržali približne rovnaké zastúpenie – necelých 30 % na počte subjektov. Ich zastúpenie na objeme superodpočtu je prirodzene najnižšie spomedzi veľkostných kategórií, ale zaujímavosťou je, že napriek zníženiu sadzby si v roku 2022 ako jediná veľkostná kategória uplatnili v absolútnych číslach väčší superodpočet ako v roku 2021 (rast z 12 mil. eur na 13,5 mil. eur).

Prvenstvo si zachovala v početnosti aj objeme priemyselná výroba - jej podiel na počte subjektov sa mierne znížil z takmer 40 % na 38,5 % a jej podiel na objeme superodpočtu zasa mierne vzrástol z vyše 64 % na 65,5 %. Jej 179 subjektov si uplatnilo v roku 2022 súhrnne superodpočet 142 miliónov eur. Dominantné je aj jej každoročné zastúpenie v TOP 10: v roku 2022 jej patrí v rebríčku až 8 priečok, v roku 2021 o jednu menej. V početnosti si tento raz nepatrne polepšila IT sekcia a sekcia odborných, vedeckých a technických činností, v objeme uplatneného superodpočtu to platí pre IT sekciu a sekciu obchodu. Hlavná divízia IT sekcie – počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby mala zastúpenie 109 subjektov, ktoré si spoločne uplatnili takmer 35 miliónov eur (16 % podiel), čím sa táto divízia aj objemom čerpaného superodpočtu priblížila najúspešnejšej priemyselnej divízii – výroba a spracovanie kovov. Tej však na rovnaký objem uplatneného superodpočtu stačili traja zástupcovia. V regionálnych štatistikách si v roku 2022 znovu výraznejšie posilnil pozíciu Bratislavský kraj a 40-percentným podielom na počte subjektov získal historicky najvyššie zastúpenie. V objeme uplatneného superodpočtu sa stal ešte dominantnejší – s podielom takmer 47 %, na čom má zásluhu aj TOP čerpateľ roka 2022 - Slovnaft.

EU: Výskum a inovácie

Podľa správy o výkonnosti v oblasti vedy, výskumu a inovácií (SRIP) za rok 2024 došlo v posledných dvoch desaťročiach k zvýšeniu investícií Európskej únie do výskumu a inovácií, čo prispelo ku konkurencieschopnosti EÚ najmä v oblasti ekologických technológií a k celkovej vysokej kvalite výskumu EÚ. V správe SRIP sa analyzuje dynamika výskumu a inovácií a jej hnacie sily. Spája analýzu založenú na ukazovateľoch s hĺbkovým výskumom aktuálnych politických otázok a prihovára sa tak výskumníkom a inovátorom, ako aj tvorcom a analytikom hospodárskych a finančných politík.

V správe sa zdôrazňujú aj tri hlavné výzvy pre výskum a inovácie v EÚ:

1. Nedostatočne využívané ekosystémy výskumu a inovácií: EÚ je najväčším globálnym aktérom vo vedeckom výskume, ale čelí viacerým prekážkam pri využívaní svojho bohatého ekosystému výskumu a inovácií v najlepšom prípade. V dôsledku výrazných rozdielov v úsilí v oblasti výskumu a vývoja v jednotlivých členských štátoch sa cieľ 3 % HDP stále ani zďaleka nedosiahol.

2. Pretrvávajúce rozdiely v oblasti výskumu a inovácií: Činnosti v oblasti výskumu a inovácií majú tendenciu sústreďovať sa na určitých miestach – čo možno posilniť poskytovaním podpory činnostiam a aktérom s najvyššími výsledkami.

3. Technologické rozdiely v porovnaní s inými regiónmi sveta, spôsobené aj zložitosťou zvyšovania investícií súkromného sektora do výskumu a inovácií na úrovni EÚ. Hoci EÚ dosiahla výrazný pokrok v oblasti zelenej transformácie, v digitálnej oblasti ešte stále existuje pokrok.

Niektoré z kľúčových zistení správy EÚ v oblasti vedy, výskumu a inovácií:

• EÚ si zachováva vedúce postavenie v globálnych prihláškach patentov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie (29 %) a energetickej účinnosti (24 %).

• Čína len prekračuje EÚ, pokiaľ ide o vedeckú produkciu, a predstavuje 18 % celosvetovej vedeckej produkcie. Pokiaľ ide o celosvetový podiel na 10 % najcitovanejších publikácií, EÚ funguje podobne ako v USA, ale za Čínou. V roku 2021 sa EÚ umiestnila len na piatom mieste, pokiaľ ide o intenzitu výskumu a inovácií (2,3 %), čo je pod úrovňou USA (3,5 %), Japonska (3,3 %), Južnej Kórey (4,9 %) a Číny (2,4 %), čo v roku 2020 po prvýkrát prekročilo úroveň EÚ v oblasti intenzity výskumu a inovácií.

• V porovnaní s USA a Čínou sa EÚ menej špecializuje na kľúčové technológie zvyšujúce produktivitu, najmä v oblasti umelej inteligencie, internetu vecí, technológií blockchainu a kvantových počítačov.

• Trh s rizikovým kapitálom v EÚ je v porovnaní s ostatnými regiónmi sveta obmedzený, čo bráni súkromným investíciám do inovačných spoločností.

Superodpočet 2022: Pokles

Možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj v roku 2022 na Slovensku využilo 465 subjektov, ktoré spoločne čerpali takmer 217 miliónov eur. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o., pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov tak tieto spoločnosti ušetrili viac ako 45 miliónov eur. K poklesu počtu subjektov však prišlo po prvý raz v histórii slovenského superodpočtu. Superodpočtu na výskum a vývoj nekonkuroval ani superodpočet na investície, ten zostal v podstate nepovšimnutý. V zverejnených zoznamoch sa objavilo iba 6 subjektov.

V medziročnom porovnaní s rekordným rokom 2021 priniesol rok 2022 takmer 8-percentné zníženie počtu subjektov, ktoré si superodpočet uplatnili (2021: 504 vs. 2022: 465), a 25-percentný pokles objemu superodpočtu (2021: vyše 283 mil. eur vs. 2022: takmer 217 mil. eur). Nižšia je aj dosiahnutá priemerná úroveň superodpočtu (necelých 466 tis. eur, čo je pokles o vyše 17 %), ktorá nedosiahla ani úroveň z roku 2018 s rovnakou sadzbou superodpočtu. O viac ako polovicu sa znížil objem najväčšieho superodpočtu: kým v roku 2021 si historicky najväčší objem superodpočtu uplatnila spoločnosť U. S. Steel Košice v sume prevyšujúcej 65 miliónov eur, v roku 2022 si najväčší superodpočet uplatnil SLOVNAFT, a to vyše 31 miliónov eur. Napriek poklesu sadzby superodpočtu na polovicu až 245 subjektov, čo predstavuje 52,70 percenta z celkového počtu, si však v roku 2022 uplatnilo superodpočet vyšší než 100 000 eur (v roku 2021 si takýto superodpočet uplatnilo 278, resp. 55 percent subjektov). Zníženie sadzby neodradilo ani 81 nových subjektov, ktoré si túto daňovú výhodu uplatnilo po prvý krát v roku 2022 (17,4 percenta z celkového počtu subjektov). Súhrnne si uplatnili 16 217 365,30 eur (len 7,5 percenta z celkového objemu). Najúspešnejším z nich je PCA Slovakia ako prvá automobilka v zoznamoch superodpočtu s hodnotou vyše 5 mil. eur. V predchádzajúcich troch rokoch bolo nováčikov vždy zhruba dvojnásobne viac. Za rok 2022 využilo 36 subjektov tento nástroj v objeme viac ako 1 milión eur. Súhrnne realizovali 345 projektov a uplatnili si superodpočet vo výške 144 749 185,65 eur, čo predstavuje dve tretiny z jeho celkového objemu. V spoločnosti miliónových superodpočtov sa nachádzajú aj dvaja nováčikovia, z nich jeden zaujal popredné miesto aj v rebríčku TOP 10 superodpočtov za rok 2022. Desať najúspešnejších spoločností realizovalo súhrne 124 projektov, vďaka ktorým si uplatnili súhrnný superodpočet 104 782 830,34 eur, čo predstavuje 48,38 percenta z celkového objemu superodpočtu. Kým v roku 2021 na umiestnenie v rebríčku TOP 10 bol nutný superodpočet vyšší než 3,8 milióna eur, v roku 2022 – pri polovičnej sadzbe - na to stačil superodpočet vyšší než 2,6 milióna eur.

V prvej desiatke superodpočtov je 8 zástupcov slovenského priemyslu. Medzi nepriemyselnými spoločnosťami je zaujímavým rychlotest-covid s. r. o. – s objemom superodpočtu takmer 3,5 milióna eur sa umiestnil na 7. priečke. Superodpočet spoločnosti rychlotest-covid už druhý rok dosahuje takmer polovicu úrovne jej tržieb. Ako hlavný predmet činnosti úvádza maloobchod, ale tržby z predaja tovaru v týchto rokoch vykazuje len zanedbateľné. Svoje zisky dosiahla z poskytovania služieb COVID-testovania a z finančných výnosov. Na svojej webstránke informuje, že činnosť COVID-testovania už ukončila, ale „stáva sa súčasťou značky Novuma, čo jej umožní priniesť ešte viac možností testovania v iných oblastiach. Medzi prvé testy bude patriť test na alergiu, cukrovku, sexuálne prenosné ochorenia či CRP test a ďalej pripravuje testy zamerané na hormonálne zdravie alebo stres.“ Len jeden z jej projektov, na ktoré si uplatnila superodpočet v roku 2021, sa týkal COVID-testovania, ostatné sú v oboch rokoch zamerané mimo oblasť zdravotníctva a týkajú sa vývoja softvérových nástrojov, napr. na podporu kryptobúrz a kryptopeňaženiek či utomatizácie komunikácie s burzami. Len štyri subjekty z TOP 10 za rok 2021 sa objavujú v najlepšej desiatke aj v roku 2022. Naopak, v zoznamoch za rok 2022 vôbec nebol ESET, ani nástupca spoločnosti Continental Matador Rubber. Ostatné spoločnosti z TOP 10 za rok 2021 sa v roku 2022 posunuli až do druhej desiatky, najvyššie spoločnosť MTS na 11. priečke, keď ju od TOP 10 umiestnenia delilo len cca 6 300 eur.

Superodpočet ako nástroj daňovej podpory súkromných investícií do výskumu a vývoja môžu podnikateľské subjekty na Slovensku využívať už od roku 2015. V osemročnom období (2015 – 2022) si 908 subjektov uplatnilo 2 395 superodpočtov v celkovom objeme 998 814 244,07 eur, čím na dani z príjmov ušetrili takmer 210 mil. eur. Necelá polovica týchto superodpočtov mala hodnotu nad 100 tis. eur. Rekordný superodpočet v objeme viac ako 65 miliónov eur si v roku 2021 uplatnila spoločnosť U. S. Steel Košice. Najväčší prírastok využívateľov tejto daňovej výhody bol dosiahnutý v roku 2019, na čom má svoj podiel nielen zvýšenie sadzby zo 100 % na 150 %, ale aj postupné znižovanie daňovej neistoty pri jeho využívaní.

EU: Farmaceutická reforma

Poslanci Európskeho parlamentu prijali návrhy na prepracovanie farmaceutických právnych predpisov Európsej únie s cieľom podporiť inovácie a zvýšiť bezpečnosť dodávok, prístup k liekom a ich cenovú dostupnosť. Legislatívny balík týkajúci sa liekov na ľudské použitie pozostáva z novej smernice a nariadenia. Europoslanci chcú zaviesť minimálnu regulačnú lehotu ochrany údajov (počas ktorej iné spoločnosti nemajú prístup k údajom o produktoch) v trvaní sedem a pol roka, okrem dvoch rokov ochrany trhu v nadväznosti na udelenie povolenia na uvedenie na trh (počas ktorej nemožno predávať generické, hybridné alebo biologicky podobné produkty).

Farmaceutické spoločnosti by mali nárok na dodatočné obdobia ochrany údajov, ak ich konkrétny produkt rieši neuspokojenú lekársku potrebu (+12 mesiacov), ak je produkt vystavený porovnávacím klinickým skúškam (+6 mesiacov) a ak významný podiel výskumu a vývoja produktu prebieha v EÚ a aspoň čiastočne v spolupráci s výskumnými subjektmi EÚ (+6 mesiacov). Poslanci tiež požadujú obmedzenie kombinovanej doby ochrany údajov na osem a pol roka. Jednorazové predĺženie (+12 mesiacov) dvojročnej ochrannej lehoty na trhu by sa mohlo udeliť, ak spoločnosť získa povolenie na uvedenie na trh pre ďalšiu terapeutickú indikáciu, ktorá poskytuje významné klinické výhody v porovnaní s existujúcimi terapiami. Lieky na ojedinelé ochorenia (lieky vyvinuté na liečbu zriedkavých chorôb) by profitovali z až 11-ročnej exkluzivity trhu, ak by riešili „vysoko neuspokojenú medicínsku potrebu“.

Na podporu výskumu a vývoja nových antimikrobiálnych látok chcú poslanci zaviesť odmeny za vstup na trh a systémy odmeňovania platbami za dosiahnutie miľníkov (napríklad finančná podpora v počiatočnom štádiu, keď sa dosiahnu určité ciele výskumu a vývoja pred schválením uvedenia na trh). Tie by dopĺňal modelový systém predplatného prostredníctvom dobrovoľných dohôd o spoločnom obstarávaní s cieľom podporiť investície do výskumu antimikrobiálnych látok. Poslanci podporujú zavedenie „poukazu na exkluzivitu prenosných údajov“ pre prioritné antimikrobiálne látky, ktorý poskytuje maximálne 12 dodatočných mesiacov ochrany údajov pre povolený výrobok. Poukaz by nebolo možné použiť na produkt, ktorý už využíval maximálnu regulačnú ochranu údajov a bol by prenosný iba raz na iného držiteľa rozhodnutia o registrácii.

EU: Farmaceutická politika

Lieky na humánne použitie v Európskej únii čakajú zmeny. Ako odmenu za inovácie chcú europoslanci zaviesť minimálne regulačné obdobie ochrany údajov (počas ktorého iné spoločnosti nemajú prístup k údajom o výrobkoch) vo výške sedem a pol roka, okrem dvoch rokov ochrany trhu (počas ktorých sa generické, hybridné alebo biologicky podobné výrobky nemôžu predávať) po udelení povolenia na uvedenie na trh.

Farmaceutické spoločnosti by mali nárok na dodatočné obdobia ochrany údajov, ak konkrétny výrobok rieši neuspokojené liečebné potreby (+ 12 mesiacov), ak sa vykonáva porovnávacie klinické skúšanie výrobku (+ 6 mesiacov) a ak sa významný podiel výskumu a vývoja výrobku uskutočňuje v EÚ a aspoň čiastočne v spolupráci s výskumnými subjektmi EÚ (+ 6 mesiacov). Poslanci tiež požadujú obmedzenie kombinovaného obdobia ochrany údajov na osem a pol roka. Jednorazové predĺženie (+ 12 mesiacov) dvojročného obdobia ochrany trhu by sa mohlo udeliť, ak spoločnosť získa povolenie na uvedenie na trh pre ďalšiu terapeutickú indikáciu, ktorá poskytuje významné klinické výhody v porovnaní s existujúcimi terapiami. Lieky na ojedinelé ochorenia (vyvinuté na liečbu zriedkavých chorôb) by mali získať výhradné právo na trhu až do 11 rokov, ak by riešili „vysokú neuspokojenú liečebnú potrebu".

Poslanci zdôraznili potrebu podporiť výskum a vývoj nových antimikrobiálnych látok, najmä prostredníctvom odmien za vstup na trh a systémov vyplácania čiastkových odmien (napr. finančná podpora v počiatočnej fáze po dosiahnutí určitých cieľov výskumu a vývoja pred schválením trhu). Tieto systémy by boli doplnené dobrovoľným systémom spoločného obstarávania založenom na modeli predplatného s cieľom podporiť investície do antimikrobiálnych látok. Súhlasia so zavedením „poukazu na exkluzivitu prenosných údajov" pre prioritné antimikrobiálne látky, ktorým sa v prípade autorizovaného výrobku poskytne maximálne ďalších 12 mesiacov ochrany údajov. Poukaz by sa nemohol použiť na liek, na ktorý sa už vzťahovala maximálna regulačná ochrana údajov, a na iného držiteľa rozhodnutia o registrácii by bol prenosný iba raz. Medzi novými opatreniami na podporu obozretného používania antimikrobiálnych látok poslanci požadujú prísnejšie požiadavky, napr. obmedzenie receptov a výdaja na množstvo potrebné na liečbu a obmedzenie doby, na ktorú sú predpísané.

Nové pravidlá by vyžadovali, aby spoločnosti pri podávaní žiadosti o povolenie na uvedenie na trh predložili posúdenie environmentálneho rizika (ERA). V rámci Európskej agentúry pre lieky by sa mala vytvoriť nová ad hoc pracovná skupina na posudzovanie environmentálnych rizík. Opatrenia na zmiernenie rizika (prijaté s cieľom zabrániť emisiám do ovzdušia, vody a pôdy a obmedziť ich) by sa mali týkať celého životného cyklu liekov. V záujme účinného riešenia výziev v oblasti verejného zdravia a podpory európskeho výskumu poslanci chcú, aby sa Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA, v súčasnosti útvar Európskej komisie) stal samostatnou štruktúrou v rámci Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). V prvom rade by sa mal zamerať na boj proti najnaliehavejším zdravotným hrozbám vrátane antimikrobiálnej rezistencie a nedostatku liekov.

Superodpočet 2022: Znížená sadzba, menej užívateľov

V roku 2022 možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj využilo 444 subjektov, ktoré spoločne čerpali vyše 190 miliónov eur. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF), pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov tak tieto spoločnosti ušetrili takmer 40 miliónov eur. Rok 2022 do histórie superodpočtu na Slovensku zapíše s najväčšou pravdepodobnosťou prvým medziročným poklesom subjektov, ktoré ho vyžili. Zároveň poklesne aj objem uplatnenej daňovej úspory, čo však súvisí nielen so zmenou sadzby na polovicu. Tieto závery sú uskutočnené nad zoznamom subjektov doplneným o septembrové odklady daňových priznaní zverejneným v decembri 2023. Nie sú to však ešte finálne výsledky uplatneného superodpočtu na výskum a vývoj za rok 2022.

V roku 2022 sa sadzba uplatneného superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj vrátila na úroveň 100 percent. V porovnaní s rokom 2021, rekordnom vo viacerých ukazovateľoch, rok 2022 priniesol zatiaľ vyše 10-percentné zníženie počtu subjektov, ktoré si superodpočet uplatnili (2021: 507 vs. 2022: 444), a 35-percentný pokles objemu superodpočtu (2021: takmer 293 mil. eur vs. 2022: vyše 190 mil. eur). O viac ako polovicu sa znížil objem najväčšieho superodpočtu: kým v roku 2021 si historicky najväčší objem superodpočtu uplatnila spoločnosť U. S. Steel Košice v sume prevyšujúcej 65 miliónov eur, v roku 2022 si zatiaľ najväčší superodpočet uplatnil SLOVNAFT, a to vyše 31 miliónov eur. Táto suma je menšia aj v porovnaní s rokom 2018, kedy si subjekty mohli rovnako uplatniť len 100 percent svojich nákladov na výskum a vývoj. Vtedy najväčší objem superodpočtu predstavoval takmer 45 miliónov eur a prináležal tiež košickým železiarňam. Napriek poklesu sadzby superodpočtu na polovicu až 234 subjektov, čo predstavuje 52,70 percenta z celkového počtu, si však v roku 2022 uplatnilo superodpočet vyšší než 100 000 eur. V roku 2021 si takýto superodpočet uplatnilo 280, resp. 55 percent subjektov. Medzi spoločnosťami, ktoré si uplatnili superodpočet v roku 2022, sa objavilo zatiaľ 79 nováčikov (17,79 percenta z celkového počtu subjektov). Súhrnne si uplatnili 15 380 537,36 eur (8,09 percenta z celkového objemu). Od roku 2022 je k dispozícii aj nový druh superodpočtu – superodpočet výdavkov na investície. Zrejme s ohľadom na náročné podmienky jeho uplatnenia k doterajším 4 subjektom (u ktorých je tiež pochybnosť, či minimálne v dvoch prípadoch nešlo o chybu v daňovom priznaní) v decembri nepribudli žiadne ďalšie.

V zozname superodpočtov za rok 2022 sa už nachádza 33 subjektov, ktoré využili tento daňový nástroj podpory výskumu a vývoja v objeme viac ako 1 milión eur. Súhrnne realizovali 329 projektov a uplatnili si superodpočet vo výške 121 576 111,30 eur, čo predstavuje 63,93 percenta z jeho celkového objemu. V spoločnosti miliónových superodpočtov sa nachádzajú aj dvaja nováčikovia, z nich jeden zaujal popredné miesto aj v rebríčku TOP 10 superodpočtov za rok 2022. Desať najúspešnejších spoločností realizovalo súhrne 154 projektov, vďaka ktorým si uplatnili súhrnný superodpočet 88 432 758,60 eur, čo predstavuje 46,50 percenta z celkového objemu superodpočtu. Kým v roku 2021 na umiestnenie v rebríčku TOP 10 bol nutný superodpočet vyšší než 3,8 milióna eur, v roku 2022 podľa doteraz známych výsledkov na to stačil superodpočet vyšší než 2,41 milióna eur. V prvej desiatke superodpočtov sú s výnimkou jednej spoločnosti všetko zástupcovia slovenského priemyslu. Polovica subjektov, ktoré sa dostali do rebríčka TOP 10 superodpočtov za rok 2022, sa v prvej desiatke nachádzala aj v predchádzajúcom roku. Z nováčika na štvrtom mieste v rebríčku roka 2021 sa na líderskú pozíciu v TOP 10 superodpočtov za rok 2022 prepracovala rafinéria Slovnaft, keď objem čerpaného superodpočtu za 6 projektov medziročne zvýšila viac ako 3-násobne – z 9 977 622,36 eur v roku 2021 na 31 426 363 eur v roku 2022. Spoločnosťou s druhým najväčším superodpočtom vo výške 22 416 257,87 eur za 28 projektov sú Železiarne Podbrezová. Prvýkrát si uplatnili superodpočet za rok 2018 v relatívne zanedbateľnej hodnote, ale v roku 2019 už zaujali 5. miesto v rebríčku najväčších superodpočtov. Po dvoch rokoch absencie v zozname z dôvodu nedostatočného daňového základu si za rok 2022 uplatnili superodpočet, ktorý napriek nižšej sadzbe prevyšuje 7-násobok ich čerpania v roku 2019. Až tretia priečka patrí v doterajšej histórii najúspešnejšiemu užívateľovi tejto daňovej úľavy - U. S. Steel Košice, tento raz so superodpočtom za 20 projektov vo výške 12 417 151,01 eur (v roku 2021 s historicky rekordným superodpočtom 65 146 980,24 eur). Keď v roku 2019 absentoval v zoznamoch, národná štatistika superodpočtu napriek medziročnému rastu sadzby zo 100 % na 150 % zaznamenala prepad celkového objemu uplatnených nákladov aj daňovej úspory. Štvrté miesto zaujal tohtoročný najúspešnejší nováčik v čerpaní superodpočtu – spoločnosť PCA Slovakia, ktorá si za 10 projektov uplatnila superodpočet vo výške 5 227 155,01 eur. Je prvou automobilkou, ktorá na Slovensku využila tento nástroj podpory vlastného výskumu a vývoja. Prvú päticu uzatvára jediný nepriemyselný subjekt v TOP 10 - spoločnosť rychlotest-covid s. r. o. so superodpočtom vo výške 3 447 129,40 eur za štyri projekty. Táto dcéra jedného z najväčších slovenských softvérových developerov Vacuumlabs Holding j. s. a. sa stala nováčikom v zozname za rok 2021 s objemom superodpočtu takmer 2 mil. eur, čím dosiahla nulovú daňovú povinnosť na dani z príjmov. V roku 2022 si rovnako dokázala uplatniť superodpočet do výšky celého jej daňového základu, teda opäť jej tento daňový nástroj umožnil ponechať si celý vyprodukovaný zisk.

EU: Horizont 2020

Program Európskej únie pre výskum a inováciu, ktorý prebiehal od roku 2014 do roku 2020 s rozpočtom takmer 80 miliárd EUR, bol prínosom pre Európanov ďaleko nad rámec toho, čo by sa mohlo dosiahnuť na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Umožnenie rýchlej reakcie na vypuknutie nákazy COVID-19, epidémie eboly a Zika a rozhodujúci príspevok k vede o klíme sú len niekoľkými príkladmi. Každé euro v nákladoch spojených s programom v konečnom dôsledku prinesie občanom EÚ do roku 2040 prínos vo výške päť eur. Toto sú niektoré z kľúčových záverov hodnotenia ex post programu Horizont 2020.

Z programu Horizont 2020 sa počas siedmich rokov financovalo vyše 35 000 projektov, pričom výzvy prilákali viac než milión individuálnych žiadostí zo 177 krajín. Program zohrával kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy a 64,4 % jeho rozpočtu investovalo do trvalo udržateľného rozvoja. Horizont 2020 je spolu so svojím predchodcom 7. RP druhým najväčším poskytovateľom klimatológie na svete. V rámci programu sa financovali konkrétne riešenia v rôznych oblastiach, akými sú nová doprava poháňaná vodíkom, mRNA vakcíny, fotonika a mikroelektronika a nanoelektronika. Výsledkom je aj takmer 4 000 patentov a ochranných známok. Podnietil tiež pozoruhodný dodatočný rast zamestnanosti o 20 % a 30 % zvýšenie obratu a celkových aktív zúčastnených podnikov v porovnaní s tými, ktoré napriek vysokokvalitným žiadostiam neboli úspešné. Odhaduje sa, že z dlhodobého hľadiska program prispeje k HDP EÚ priemerným ročným nárastom o 15,9 miliardy EUR v celkovej výške 429 miliárd EUR v období rokov 2014 – 2040.

Vedci financovaní z programu Horizont 2020 prispeli k vyše 276 000 partnersky preskúmaným publikáciám. Z programu sa podporilo aj 33 nositeľov Nobelovej ceny. Zohrával kľúčovú úlohu tiež pri diverzifikácii a zlepšovaní zručností a znalostí výskumných pracovníkov. Podporil mobilitu takmer 50 000 výskumných pracovníkov medzi odvetviami a krajinami. Okrem toho program umožnil EÚ rozvíjať a modernizovať rozsiahlu výskumnú infraštruktúru na európskej aj celosvetovej úrovni: vyše 24 000 výskumných pracovníkov a organizácií získalo prístup k týmto infraštruktúram, čím sa rozšírili príležitosti na spoluprácu a vedecký pokrok. V hodnotení sa určili aj oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie:

• širšia účasť,

• ďalšie zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže,

• posilnenie šírenia, využívania a šírenia výsledkov,

• podpora účasti žien a

• posilnenie synergií s inými iniciatívami na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.

EU: Kritické suroviny

Elektromobily, solárne panely a smartfóny – všetky obsahujú kritické suroviny. Európska únia je zatiaľ závislá od určitých surovín. Kritické suroviny sú kľúčové pre zelenú a digitálnu transformáciu EÚ a zabezpečenie ich dodávok je kľúčové pre jej hospodársku odolnosť, vedúce postavenie v oblasti technológií ako aj pre jej strategickú autonómiu. Od ruskej vojny proti Ukrajine a čoraz agresívnejšej čínskej obchodnej a priemyselnej politiky sa kobalt, lítium a iné suroviny stali geopolitickým faktorom.

S globálnym prechodom na energiu z obnoviteľných zdrojov a digitalizáciou hospodárstiev a spoločností dopyt po týchto strategických surovinách v nasledujúcich desaťročiach rýchlo narastie. Europoslanci prijali svoje stanovisko k posilneniu dodávok strategických surovín, ktoré sú kľúčové pre zabezpečenie prechodu EÚ na udržateľnú a digitálnu budúcnosť. Cieľom zákona o kritických surovinách je zvýšiť konkurencieschopnosť a autonómiu EÚ. Zníži byrokraciu, podporí inovácie v celom hodnotovom reťazci, podporí malé a stredné podniky a tiež výskum a vývoj alternatívnych materiálov a ekologickejších ťažobných a výrobných metód.

Poslanci Európskeho parlamentu pred rozhovormi s Radou zdôrazňujú, že je dôležité zabezpečiť strategické partnerstvá medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti kritických surovín s cieľom diverzifikovať dodávky EÚ – za rovnakých podmienok a s prínosom pre všetky strany. Chcú pripraviť pôdu pre dlhodobé partnerstvá s transferom znalostí a technológií, odbornou prípravou a zvyšovaním kvalifikácie pre nové pracovné miesta s lepšími pracovnými a príjmovými podmienkami, ako aj pre ťažbu a spracovanie na základe najlepších ekologických noriem v partnerských krajinách. Chcú tiež klásť väčší dôraz na výskum a inovácie týkajúce sa náhradných materiálov a výrobných procesov, ktoré by mohli nahradiť suroviny v strategických technológiách. Zároveň chcú stanoviť ciele obehovosti a tak podporiť ťažbu strategickejších surovín z odpadových výrobkov. Poslanci tiež trvajú na potrebe znížiť byrokraciu, najmä pre malé a stredné podniky.

Superodpočet: V roku 2022

Na základe prvého zverejneného zoznamu subjektov uplatňujúcich si superodpočet na výskum a vývoj v daňových priznaniach za rok 2022 ho na Slovensku využilo podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau zatiaľ 171 subjektov. Spoločne čerpali vyše 40 miliónov eur, čím pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov ušetrili takmer 8,5 miliónov eur.

Priebežné výsledky čerpania superodpočtu za rok 2022 tak počtom subjektov aj objemom uplatneného superodpočtu pripomínajú finálne výsledky roka 2017, kedy sadzba superodpočtu bola iba 25 %. Situácia v zozname je však podstatne iná: vtedy takmer polovica uplatneného superodpočtu pripadala na U. S. Steel Košice, ktorý v prvom zozname za rok 2022 zatiaľ nie je. Maximálny superodpočet z priebežných výsledkov roka 2022 má hodnotu iba 2,6 mil. eur.

V histórii superodpočtu výdavkov na výskum a vývoj bude rok 2022 zaznamenaný ako rok návratu k 100-percentnej sadzbe. Po dvoch rokoch, v ktorých si daňové subjekty mohli v daňových priznaniach zo svojho výsledného daňového základu odpočítať ešte dvojnásobok všetkých nákladov, ktoré vynaložili na projekty vlastného výskumu a vývoja, v roku 2022 si mohli dodatočne znížiť daňový základ už len o sumu rovnajúcu sa vynaloženým výdavkom. Odpočet mohli aj v tomto roku navýšiť ešte o 100 percent kladného rozdielu medzi priemerom úhrnu výdavkov vynaložených v dvoch bezprostredne predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach – táto možnosť zostala zachovaná bez zmeny. „Priebežné výsledky z prvého zverejneného zoznamu naznačujú, že zníženie sadzby na polovicu ovplyvní nielen objem uplatneného superodpočtu, ale aj počet záujemcov o využitie tohto daňového nástroja podpory súkromných investícií do výskumu a vývoja. Hoci najsilnejší býva zoznam z daňových priznaní odložených do konca júna, obávame sa, že finálne výsledky za rok 2022 neprekročia dosiaľ najúspešnejší rok 2021. Nedoriešené problémy daňovej istoty tohto nástroja a nemožnosť uplatniť si v rámci neho aj náklady na nakupované služby pre účely vlastného výskumu a vývoja v kombinácii s polovičnou sadzbou môžu pôsobiť demotivačne,“ uvádza autorka analýzy Jana Šnircová.

Facebook a Instagram: Nové funkcie

Digitálne platformy sa musia dodnes prispôsobiť Aktu o digitálnych službách (DSA). Používatelia v Európe podľa Nicka Clegga získali novú možnosť na Facebooku a Instagrame zobraziť si Stories a Reels iba od ľudí, ktorých sledujú, zoradené v chronologickom poradí, od najnovších po najstaršie. Budú si tiež môcť prezerať výsledky vyhľadávania iba na základe slov, ktoré zadajú, a nie prispôsobené konkrétne pre nich na základe ich predchádzajúcej aktivity a osobných záujmov.

Ešte viac má byť uľahčený prístup aj k špeciálnym nástrojom na nahlasovanie nelegálneho obsahu. Týka sa to tiež účtov, na ktoré sú uplatnené obmedzenia funkcií a obsahu z dôvodu porušenia miestnych zákonov. Rozšírená knižnica reklám bude archivovať všetky reklamy cielené na ľudí v EÚ, spolu s dátumami jej zobrazenia ako aj parametrami použitými na zacielenie (napr. vek, pohlavie, poloha...) počas jedného roka. Od februára t. r. už tínedžeri vo veku 13 až 17 rokov na celom svete nevidia reklamy založené na ich aktivite, napríklad sledovanie určitých príspevkov na Instagrame alebo stránok na Facebooku. Vek a poloha sú teraz jedinými informáciami o tínedžeroch, ktoré môžu inzerenti použiť na zobrazovanie reklám.

Uvoľnením 22 systémových kariet pre Facebook a Instagram poskytuje Meta prehľad, ako systémy umelej inteligencie hodnotia obsah. Sprístupnené sú dva nové nástroje pre výskumníkov – Meta Content Library a API. Knižnica obsahuje verejne dostupný obsah zo stránok, príspevkov, skupín a udalostí na Facebooku, ako aj verejne dostupný obsah z účtov tvorcov a firiem na Instagrame. Výskumníci budú môcť vyhľadávať, skúmať a filtrovať verejne dostupný obsah na grafickom používateľskom rozhraní (UI) alebo prostredníctvom programového rozhrania API. 

Novinka: Na preklady reči aj textu

Meta uvádza multimodálny model umelej inteligencie (AI) na prekladanie reči aj textu. SeamlessM4T je podľa nej prvý viacjazyčný multimodálny model prekladu a transkripcie AI typu všetko v jednom. Dokáže vykonávať preklady reči na text, reči na reč, textu na reč aj textu na text až pre 100 jazykov v závislosti od úlohy. Jednotný systémový prístup znižuje chyby a oneskorenia, čím zvyšuje efektivitu a kvalitu procesu prekladu. To umožňuje ľuďom, ktorí hovoria rôznymi jazykmi komunikovať medzi sebou efektívnejšie.

SeamlessM4T konkrétne podporuje: 

• Rozpoznávanie reči pre takmer 100 jazykov.
• Preklad reči do textu pre takmer 100 vstupných a výstupných jazykov.
• Preklad reči do reči s podporou takmer 100 vstupných jazykov a 36 výstupných jazykov (vrátane angličtiny).
• Preklad textu do textu pre takmer 100 jazykov.
• Preklad textu na reč s podporou takmer 100 vstupných jazykov a 35 (vrátane angličtiny) výstupných jazykov.

V súlade s prístupom spoločnosti otvorenej vedy verejne sprístupňuje SeamlessM4T na základe výskumnej licencie pre výskumníkov a vývojárov. Zverejnila tiež metadáta SeamlessAlign, doteraz najväčšieho otvoreného multimodálneho prekladového súboru údajov s 270.000 hodinami vydolovaných zarovnaní reči a textu.