piatok 6. júla 2018

Radíme: Ako zálohovať dovolenkové fotografie

Počas leta zažijeme zážitky, ktoré si chceme pripomínať aj neskôr. Napriek viacerým možnostiam zálohovania dát väčšina ľudí túto aktivitu úplne vynecháva a spolieha sa na to, že čo odfotografovali, bude naveky...
 
Fotoaparát na dve SD karty: Profesionálne a semiprofesionálne zariadenia ponúkajú možnosť fotografovania na dve karty. Nastaviť je možné buď snímanie JPG na jednu kartu a na druhú RAW, alebo RAW na obidve karty. V tom prípade je možné druhú kartu nechať vo fotoaparáte a aj keby prvá karta zlyhala, sú fotografie v poriadku na druhej karte.
 
Notebook: Pokiaľ cestovateľ nesníma fotografie príliš zúrivo, vystačí na zálohu ponechať fotografie na karte a zároveň v notebooku. S tými je možné rovno pracovať, upravovať a posielať ďalej bez toho, aby boli ohrozené dáta na pôvodnej SD karte. Toto riešenie sa spolieha na to, že je karta dostatočne veľká a majiteľ notebooku pamätá aj na dostatočný priestor v notebooku. Väčšina notebookov dnes používa štandard M.2 a na rozšírenie stačí pribaleným softvérom zálohovať systém a dáta a preniesť ich na nový disk.
 
Externý disk: Pokiaľ v notebooku nie je dostatok miesta na uloženie fotografií, prípadne má majiteľ fotoaparátu malú SD kartu, je stále potrebné mať dáta na dvoch miestach. V tom prípade je ideálne odsypať fotografie z karty do počítača a zároveň zálohovať na externý disk. Dnešné kapacity externých pevných diskov ponúkajú v prenosnej forme 2.5“ až 5TB dát, čo je skutočne dosť aj na veľké fotoexpedície.
 
Externý SSD: Desiatky gigabajtov nie je problém uložiť takmer kamkoľvek, ale problém je čas, ktorý si táto operácia vyžaduje. Nahranie a zálohovanie môže trvať dlhšie, než je používateľ ochotný akceptovať a radšej zálohovanie odloží. Navyše sú mechanické disky pomerne veľké a pri manipulácii hrozí aj napriek všetkým ochranným systémom strata dát. Rýchly a kompaktný SSD disk, ktorý sa všade zmestí a pritom dokáže prenášať dáta rýchlosťami okolo 550MB/s je ideálnym riešením. 
 
Kombinácia možností: Dáta umiestené na viacerých miestach naraz je najlepšia možná záloha. Každý disk môže zlyhať, každú kartu je možné jednoducho stratiť a každý notebook môže byť napadnutý vírusom. Mať dáta na notebooku, externom disku a zároveň na SD karte je pre pokoj duše dobrým riešením. ADATA preto odporúča využiť dve, prípadne tri miesta, kde sú dáta uložené.

Dane: Za rok 2018 sa môžu odpočítať vyššie sumy

Poukázala na to Slovenská komora daňových poradcov (SKDP) s tým, že zmeny v položkách daňového priznania ovplyvnila zmena výšky životného minima.
   
Nezdaniteľná časť bude po novom 3937,35 eura v prípade, ak je základ dane najviac do výšky 20.507 eur. Vzrástla aj suma daňového bonusu, ktorá je podľa SKDP 266,04 eura ročne na jedno vyživované dieťa. Zmení sa aj výška zarobenej sumy, pri ktorej sa platí 19% daň z príjmov. Narástla aj suma, pri zarobení ktorej nevzniká povinnosť platiť daň, a to 1968,67 eura.
Zmena výšky životného minima, ktoré je od 1. júla t. r. na Slovensku 205,07 eura, ovplyvňuje mzdy, dane, ale aj sociálne dávky. Napríklad rodičovský príspevok bude od 1. januára budúceho roka 220,70 eura, prídavok na dieťa 24,34 eura a príplatok k prídavku na dieťa bude predstavovať 11,41 eura.

Životné minimum ovplyvňuje tiež podmienky nároku na predčasný starobný dôchodok – od 1. júla tohto roka do 30. júna budúceho roka má poistenec nárok na predčasný starobný dôchodok vtedy, ak suma novopriznaného predčasného starobného dôchodku dosiahne najmenej 246,10 eura, teda 1,2-násobok životného minima. Zmena životného minima podľa poradcov ovplyvní aj výšku príjmu, ktorú môže zarobiť evidovaný uchádzač o zamestnanie, či nepostihnuteľné sumy pre účely výpočtu exekučných zrážok a zrážok podľa Občianskeho súdneho poriadku.

SR: O kybernetickej bezpečnosti
Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu zverejnil na verejné pripomienkovanie štúdiu uskutočniteľnosti pre projekt Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe.

Hlavným cieľom národného systému riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe je vytvorenie siete adekvátne odborne a technicky vybavených jednotiek na riešenie kybernetických bezpečnostných incidentov (jednotky CSIRT) na národnej úrovni. Národný projekt je zameraný na plnenie Špecifického cieľa 7.9: Zvýšenie kybernetickej bezpečnosti v spoločnosti, ktorý prebieha v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, Prioritná os 7 – Informačná spoločnosť.
   
Pripomienky k štúdii uskutočniteľnosti Národný systém riadenia incidentov kybernetickej bezpečnosti vo verejnej správe možno zasielať do 9. júla 2018 prostredníctvom formulára (xls) na adresu pgk@vicepremier.gov.sk. Štúdia je zverejnená na http://www.vicepremier.sk/index.php/verejne-pripomienkovanie-studie-u skutocnitelnosti-k-projektu-narodny-system-riadenia-incidentov-kybernetickej-bezpecnosti-vo-verejnej-sprave/.

EU: Prvý fond na financovanie spoločného vývoja obranných spôsobilostí

Poslanci schválili zriadenie prvého programu EÚ, ktorý bude podporovať inovácie v európskom obrannom priemysle vrátane spôsobilostí v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP) by mal s rozpočtom 500 miliónov eur na roky 2019-2020 pomôcť financovať vývoj nových a modernizáciu existujúcich obranných nástrojov, produktov a technológií a prispieť tak k zvýšeniu nezávislosti EÚ, zefektívneniu vynakladania rozpočtových prostriedkov jednotlivých členských štátov a podpore inovácií v tomto sektore.

Európska únia bude prostredníctvom EDIDP spolufinancovať projekty konzorcií pozostávajúcich z minimálne troch verejných alebo súkromných podnikov z minimálne troch rôznych členských štátov.
Získanie kontraktu bude podmienené preukázaním príspevku navrhovaného projektu na dosiahnutie prvotriednej kvality a na podporu inovácií a konkurencieschopnosti. Na projekty určené pre malé a stredné podniky (MSP) a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou (tzv. mid-caps, teda podniky, ktoré už nespadajú do kategórie MSP, zároveň však nemajú viac ako tritisíc zamestnancov) a na aktivity súvisiace so Stálou štruktúrovanou spoluprácou (PESCO) sa bude vzťahovať vyššie spolufinancovanie zo strany EÚ.

Čo môže byť financované? EDIDP bude spolufinancovať fázu vývoja nových alebo modernizovaných obranných produktov či technológií v EÚ, teda tú časť procesu, ktorá nasleduje po výskume a predchádza výrobe. Prostriedky sa budú môcť vynaložiť napríklad na štúdie, dizajn,  testovanie či certifikáciu produktov v oblasti:
•     diaľkovo riadených leteckých systémov,
•     satelitnej komunikácie,
•     autonómneho prístupu do kozmického priestoru a trvalého monitorovanie Zeme,
•     energetickej udržateľnosti,
•     kybernetickej bezpečnosti,
•     námornej bezpečnosti,
•     vojenských spôsobilostí najvyššej triedy vo vzduchu, na zemi i na mori,
•     spoločných doménových systémov, vrátane strategických podporných schopností.

EDIDP je pilotným projektom Európskeho obranného fondu ktorý by mal v nasledujúcich siedmich rokoch s pomocou navrhovaného rozpočtu v objeme 13 miliárd eur podporovať užšiu spoluprácu členských štátov a efektívnejšie využívanie peňazí daňových poplatníkov, a posilniť tak nezávislosť EÚ v oblasti obrany.

štvrtok 5. júla 2018

Aktuálne: Sviatok sv. Cyrila a sv. Metoda

Dnes si pripomíname sv. Cyrila a sv. Metoda, prvých slovanských vierozvestcov. Aj vďaka nim si dodnes odovzdávame poznatky a môžeme spolu komunikovať. 
Užite si sviatočný deň, priatelia!

streda 4. júla 2018

On-line: Nové zoznamy

Na portáli finančnej správy pribudli k doteraz zverejňovaným zoznamom, napríklad k zoznamu daňových subjektov registrovaných pre DPH, platiteľov DPH či k zoznamu daňových dlžníkov ďalšie dva. 

Ide o zoznam daňových subjektov s výškou vyrubenej dane z príjmov právnickej osoby alebo dodatočne vyrubenej dane z príjmov právnickej osoby, alebo daňovej straty právnickej osoby a zoznam daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou priznanej vlastnej daňovej povinnosti.

Zoznam daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu a s výškou priznanej vlastnej daňovej povinnosti bude finančná správa aktualizovať vždy do konca každého štvrťroka kalendárneho roka na základe daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných v predchádzajúcom kalendárnom štvrťroku. Aktuálny zoznam teda vychádza z daňových priznaní podaných v 1. štvrťroku 2018.

      

Aktuálne: Centrálne úradné doručovanie

Projekt Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) sa posúva do ďalšej fázy –  vo finálnom riešení sa všetky rozhodnutia spracujú už len elektronicky, čo štátu v priebehu 5 rokov ušetrí desiatky miliónov eur. 

Postupná elektronizácia doručovania úradných rozhodnutí má zabezpečiť jeho zjednodušenie, sprehľadnenie aj formálne zjednotenie. Pre tých, ktorí ešte elektronicky nekomunikujú, systém automaticky zašle rozhodnutia na listinné spracovanie Slovenskej pošte, ktorá ich bude distribuovať príjemcom. Podľa Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Slovenská pošta ako jediná vlastní poštovú licenciu na vybranie a distribúciu úradných zásielok na celé územie Slovenska. Zmluvu na poštové služby so Slovenskou poštou podpísala NASES 28. júna 2018  a platí do roku 2022, kedy spoločnosti uplynie platnosť aktuálnej poštovej licencie.

Výhodou Centrálneho úradného doručovania je, že úradníci už nebudú musieť skúmať, či daný subjekt, ktorému zasielajú rozhodnutie, má/nemá aktivovanú elektronickú schránku na doručovanie na portáli slovensko.sk. Podľa zákona o e-Governmente sa v plnom rozsahu spustí v novembri 2018 pre 34 štátnych inštitúcií a ústredných orgánov štátnej správy vrátane všetkých ministerstiev, Finančnej správy SR či Štatistického úradu SR, pričom ich zapájanie bude postupné v pilotnej prevádzke, ktorú NASES spúšťa už v júli. Medzi prvými inštitúciami, ktoré by sa mali do projektu zapojiť, by mali byť Ministerstvo dopravy a výstavby SR,  Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo spravodlivosti SR.

EU: Podnikanie v Európskej únii

Európska komisia a Svetová banka zverejnili správu Doing Business in the European Union, ktorá hodnotí, čo pomáha, alebo naopak bráni podnikateľom pri zakladaní a rozširovaní svojich podnikov v 25 mestách v Chorvátsku, Českej republike, Portugalsku a na Slovensku. 

Správa prináša riešenia na zlepšenie miestneho podnikateľského prostredia v piatich oblastiach: založenie podniku, vybavovanie stavebných povolení, vymáhanie plnenia zmlúv, zavedenie elektriny a registrácia majetku. Na Slovensku správa monitorovala päť miest: Bratislava, Košice, Prešov, Trnava a Žilina.

Obchodné spoločnosti sa u nás podľa správy najjednoduchšie zakladajú v Prešove a Žiline, kde získanie potvrdenia o daňových nedoplatkoch a registrácia DPH na finančnom úrade trvá 8 dní, čo je o týždeň kratšie ako v Bratislave. Stavebné povolenie najrýchlejšie vybavíte v Prešove, avšak stále je to dlhšie ako je priemer EÚ, na Slovensku je celkovo aj proces získavania tohto povolenia náročnejší ako v ostatných členských štátoch únie. Žilina vedie v oblasti dodávok elektrickej energie, vďaka rýchlejším a lacnejším procesom pripojenia. Dokonca, všetky slovenské mestá, až na Trnavu, prekonávajú priemer EÚ v oblasti dodávok elektrickej energie. V Trnave je veľmi rýchly prevod nehnuteľností, až 3-krát rýchlejšie ako v Bratislave alebo v Prešove. Košický okresný súd prekonáva ostatné mestá v rýchlosti súdnych riadení a vynášaním rozsudkov.

Všetky monitorované mestá profitujú z nízkej ceny prevodu nehnuteľností, ktorá je najnižšia v celej EÚ. Slovensko má úspešnú bilanciu, pokiaľ ide o branie si príkladu z EÚ a využívanie medzinárodných porovnávaní, zaostáva však v možnostiach zakladať firmy. Zatiaľ čo v ČR je minimálna výška počiatočného kapitálu symbolická 1 Kč, u nás je to minimálne 2.500 EUR, teda 17,2% z ročného príjmu na obyvateľa na Slovensku. Slovensko spolu s Chorvátskom patria ku krajinám, ktoré za posledných 14 rokov zaznamenali najvýraznejší pokrok pri zavádzaní globálne osvedčených postupov v oblasti regulácií podnikateľskej sféry.

eID: Náhrada preukazov zdravotných poisťovní

Zdravotné poisťovne už od júla t. r. nebudú vydávať klasické preukazy poistencov tým, ktorí majú občiansky preukaz s elektronickým čipom.

Pôjde o poistencov, ktorí sa vrátia zo zahraničia a prihlasujú sa vo svojej zdravotnej poisťovni. Tiež tých, ktorí preukaz poistenca stratili, majú ho poškodený, alebo im bol odcudzený, ale aj tých, ktorí sa rozhodnú zmeniť zdravotnú poisťovňu k 1. januáru 2019, alebo u ktorých sa zmenili ich identifikačné údaje. U ostatných poistencov zostávajú klasické preukazy naďalej v platnosti.

Pacient sa u lekára preukáže občianskym preukazom s elektronickým čipom a lekár na jeho identifikáciu použije čítačku. Nie je podmienkou mať na občianskom preukaze aktivovaný elektronický podpis. Rovnaký postup platí aj v lekárňach a nemocniciach. Preukázať sa môže tiež aj európskym preukazom zdravotného poistenia, ktorý je rovnocennou náhradou klasického preukazu poistenca. Prechodné obdobie, dokedy bude tzv. duálny režim, má trvať do konca roku 2021.

utorok 3. júla 2018

SR: Imunita Slovákov

Stav imunity slovenskej populácie voči šiestim prenosným ochoreniam - osýpkam, mumpsu, ružienke a vírusovým hepatitídam typu A, B, C - ukáže Imunologický prehľad SR 2018. Od 1. júla t.r. ho spúšťa Úrad verejného zdravotníctva SR. 

Cieľom je zároveň preveriť účinnosť súčasných očkovaní voči týmto ochoreniam. Výsledky Imunologického prehľadu 2018 (IP 2018) budú známe v decembri tohto roka. Vyšetrené majú byť séra celkovo od 4.218 osôb. Všeobecní lekári odoberú deťom aj dospelým malé množstvo krvi na laboratórne vyšetrenie hladiny protilátok proti uvedeným infekčným ochoreniam. Protilátky vyšetrí Špecializované pracovisko pre vírusové hepatitídy RÚVZ v Banskej Bystrici a Národné referenčné centrum pre morbilli, mumps a rubeolu ÚVZ SR. Následne sa výsledky štatisticky spracujú a všeobecní lekári budú o nich každého informovať.
   
Imunologický prehľad sa v SR realizoval naposledy v roku 2002, kedy preukázal dostatočnú kolektívnu imunitu. V súvislosti so zvyšujúcim sa rizikom zavlečenia prenosných ochorení na územie SR, či už cestovaním za prácou alebo turistikou, ale aj s poklesom úrovne zaočkovanosti detskej populácie na hranicu 95%, resp. pod túto hranicu u niektorých typov povinného očkovania, je však v súčasnosti nevyhnutné urobiť nový imunologický prehľad.

Radíme: Zmeny v sociálnom poistení

Od 1. júla 2018 platia zmeny, ktoré sa týkajú platenia poistného pre samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), odvodovej úľavy pre pracujúcich dôchodcov, vplyvu zvýšenia životného minima, dávky v nezamestnanosti a dávky garančného poistenia.

Povinné poistenie SZČO vzniká od 1. júla 2018 fyzickým osobám, ktoré za kalendárny rok 2017 dosiahli príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší ako 5.472 eur. Výška poistného na sociálne poistenie pre ďalšie obdobie závisí od dosiahnutých príjmov uvedených v daňovom priznaní za rok 2017. Sociálna poisťovňa bude SZČO o vzniku, pokračovaní alebo zániku povinného poistenia informovať písomne do 23. júla 2018. Z tohto oznámenia sa SZČO dozvedia všetky potrebné informácie o platení poistného. Po prvý raz potom SZČO zaplatia poistné v novo určenej výške do 8. augusta 2018 (za mesiac júl). Netýka sa to tých SZČO, ktoré podávajú daňové priznanie v predĺženej lehote – tie dostanú informáciu o poistnom do 21. októbra a novo určené poistné prvý raz zaplatia do 8. novembra 2018.

Od 1. júla 2018 si môžu pracujúci dôchodcovia určiť jednu dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti, pri ktorej chcú využiť odvodovú úľavu, čiže neplatiť poistné na sociálne poistenie. Podmienkou je, že príjem z tejto dohody nepresiahne mesačne, resp. priemerne mesačne 200 eur. Ide o dôchodcov, ktorí majú priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu po dovŕšení dôchodkového veku či invalidný výsluhový dôchodok. Ak uvedenú hranicu príjmu z dohody prekročia, poistné na dôchodkové poistenie budú platiť z príjmu nad 200 eur mesačne. Najväčšia zmena sa týka predčasných starobných dôchodcov, ktorým novela zákona umožňuje od 1. júla pracovať na jednu určenú dohodu s maximálnym ročným príjmom 2.400 eur bez toho, aby stratili nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku (na rozdiel od podmienok do 30. júna 2018).
     
Od 1. júla 2018 sa mení výška životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu zo 199,48 eura na 205,07 eura mesačne. Táto zmena ovplyvní exekučné zrážky z dôchodkovej dávky a vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. Poisťovňa bude od júla 2018 väčšine dôchodcov, ktorým z dôchodku vykonáva exekučné zrážky, poukazovať vyššiu sumu dôchodku. Spôsobí to navýšenie minima, ktoré musí dôchodcovi po vykonaní zrážok zostať a ktoré je 100 % sumy životného minima, čiže od 1. júla 2018 je to 205,07 eura mesačne. Základná suma pre každú osobu, ktorej dôchodca poskytuje výživné, je 50% životného minima, čiže od 1. júla je táto suma 102,53 eura mesačne. Poisťovňa vykoná zrážky z dôchodku podľa týchto pravidiel prvýkrát vo výplatnom termíne v auguste 2018, pričom dôchodcom vyplatí aj peniaze, ktoré im boli za júl 2018 zrazené navyše. Od 1. júla 2018 nárok na predčasný starobný dôchodok vznikne od 246,10 eura mesačne.

Taktiež od 1. júla 2018 sa novým žiadateľom zvyšuje maximálna dávka v nezamestnanosti o viac ako 40 eur za mesiac. Pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci je maximálna výška 972,30 eura (do konca júna to bolo 925,50 eura) a v 30-dňovom kalendárnom mesiaci sa dávka zvyšuje na 941 eur (do konca júna 899,60 eura).
     
Maximálna dávka garančného poistenia sa od 1. júla 2018 zvyšuje z 2.736 eur na 2.862 eur. Znamená to, že v období nasledujúcich dvanástich mesiacov bude maximum vyššie o 126 eur. 

Aktuálne: Testovanie e-schránky

Nový spôsob práce s elektronickou schránkou si môže vyskúšať každý používateľ a zároveň poskytne spätnú väzbu o intuitívnosti funkcií. Stačí sa iba riadiť pokynmi v hornej časti obrazovky.

Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) pripravuje na portáli slovensko.sk niekoľko noviniek, ktorými chce pomôcť k intuitívnejšej práci. Cieľom je, aby bolo elektronické vybavovanie lepšie a efektívnejšie. V teste sú prezentované farebné návrhy nových častí elektronickej schránky. Zadanie je vo forme niekoľkých krátkych úloh. Stačí kliknúť na prvé miesto na obrazovke, ktoré používateľovi príde najvhodnejšie. Treba klikať intuitívne!
   
Testovanie skončí v piatok 13. júla. Následne NASES vyhodnotí používateľské správanie a nastaví funkcie podľa reálnych požiadaviek. Zlepšenie by sme mali pocítiť už v priebehu leta.

Upozorňujeme: Drahé SMS správy

Úprad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb opäť upozorňuje na spoplatnené SMS správy po odsúhlasení ich odberu či zapojení sa do telefonických súťaží, hier a hlasovaní. 

Občania si často vďaka nepozornosti ani neuvedomujú, že dali súhlas na zasielanie spätných (spoplatnených) SMS správ. Následne ich nepríjemne prekvapí vysoký telefónny účet, cítia sa byť oklamaní a nevedia, ako majú postupovať. Je preto dôležité oboznámiť sa so všetkými podmienkami, vrátane cien za volanie, resp. odoslanie SMS a za prijatie spätnej SMS správy. Vytiahnutie SIM karty z mobilného telefónu vzniknutú situáciu nerieši. Preto by ste mali vedieť nielen ako sa môžete zúčastniť, ale aj ako svoju účasť ukončiť a tým aj zastaviť zasielanie spätných, spoplatnených správ.
Hry, súťaže, hlasovanie a pod. sú služby, ktoré mobilní operátori poskytujú na základe spolupráce s obchodnými partnermi. Spoplatnené je odoslanie a/alebo prijatie SMS správy. V prípade, že vám telekomunikačný operátor nesprávne vyúčtuje zaslanú alebo prijatú SMS správu, tak si môžete u neho uplatniť reklamáciu.

Aj pri práci s internetom je potrebné zvážiť svoj súhlas. Neopatrnosť môže viesť rovnako k odsúhlaseniu prijímania prémiových (spoplatnených) SMS správ.
V minulosti bol problém aj s nechcenými volaniami alebo s posielaním správ na čísla so zvýšenou tarifou. Pokiaľ chcete predísť šoku z vysokého účtu, tak si môžete dať u operátora bezplatne zablokovať odchádzajúce volania, SMS a MMS správy na čísla so zvýšenou tarifou - čísla z množín (0)900 xxxxxx, (0)97x xxxxxx a (0)98x xxxxxx.

pondelok 2. júla 2018

Aktuálne: Stratégia hospodárskej politiky s výhľadom do roku 2030

Hlavným cieľom je postupné približovanie sa Slovenska k znalostným ekonomikám v rámci Európskej únie.
 
Stratégia odporúča napríklad postupné zvyšovanie výdavkov na výskum a vývoj do roku 2030 tak, aby dosiahli úroveň prvej päťky krajín EÚ z pohľadu podielu výdavkov na výskum a vývoj na HDP. Hovorí sa aj o zvážení možnosti úpravy daní a odvodov v dlhodobom horizonte, a to tak z hľadiska zvyšovania ich prehľadnosti, ako aj znižovania ich výšky a početnosti. V oblasti trhu práce dáva dôraz na riadený príchod pracovnej sily bez toho, aby dochádzalo k znevýhodňovaniu domácich zamestnancov.

Stratégia vytvára základný rámec, ktorý Slovensko nasmeruje od nákladovej konkurencieschopnosti hospodárstva k sofistikovanejším formám výroby a služieb a hospodárstvu postavenom na vyššej pridanej hodnote, produktivite, či lepšom mzdovom ohodnotení. Podrobnosti prinesú postupne štyri akčné plány, vždy na obdobie troch rokov. Akčné plány už budú obsahovať konkrétne úlohy, zodpovedných gestorov a finančný rámec na ich plnenie.
 
Samotná stratégia na jednej strane analyzuje a sumarizuje súčasný stav, na strane druhej navrhuje opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti hospodárskeho rastu. Opatrenia sa týkajú piatich oblastí - rozvoja ľudského kapitálu, technologických zmien a podpory inovatívneho potenciálu SR, ekologickej efektívnosti hospodárstva, rozvoja podnikateľského prostredia a regionálneho rozvoja.

Trend: Záujem o dlhopisy rastie


Záujem investorov o dlhopisy sa za posledné tri roky takmer strojnásobil. Krivka záujmu má stúpať aj naďalej. 
 
Okrem rastúcej ekonomiky majú významný podiel na oživení trhu s dlhopismi legislatívne zmeny. Medzi tie zásadnejšie patrí novela zákona o dlhopisoch z roku 2014, ktorej súčasťou boli aj zmeny úpravy emisných podmienok. Druhou dôležitou zmenou bola novela zákona o bankách, kde hypotekárne záložné listy boli nahradené krytými dlhopismi. Dôležité bolo aj zadefinovanie kódu LEI v našom právnom poriadku.

Zo štatistík centrálneho depozitára vyplýva, že významne rastie najmä podiel podnikových dlhopisov. „Za posledné tri roky sa počet vydaných emisií podnikových dlhopisov zvýšil trojnásobne. Z celkového počtu dlhových emisií tvoria až 68 %“, konštatuje Martin Wiedermann. Zvýšený záujem sa eviduje aj pri zabezpečených dlhopisoch. Z pohľadu objemu vydaných emisií sú dominantné štátne dlhopisy. V roku 2017 tvorili až 88% z celkového objemu vydaných dlhopisov. Pri vylúčení štátnych dlhopisov zo štatistík sú na vedúcich priečkach z pohľadu objemu podnikové dlhopisy (54%) a zabezpečené dlhopisy (40%). S predpokladaným nárastom ekonomiky a rozvojom podnikateľských aktivít najmä v oblasti automotive môže vzniknúť u podnikov dopyt po finančných nástrojoch ako spôsobu financovania rozšírenia ich kapacít. Banky totiž zvyčajne pri poskytnutí úveru vyžadujú od žiadateľa určité percento vlastných zdrojov. Preto financovanie prostredníctvom vydania podnikových dlhopisov, kde nie je potrebná finančná spoluúčasť emitenta, môže byť zaujímavým alternatívnym spôsobom získania finančných prostriedkov na rozvoj. Ďalším impulzom na rozvoj trhu v oblasti dlhopisov vydávaných bankami je zavedenie krytých dlhopisov, ktoré majú nahradiť hypotekárne záložné listy.
 
Je potrebné naďalej zlepšovať investičné prostredie kapitálového trhu na Slovensku. Veľkú úlohu tu zohráva legislatívna úprava. Viacero zaujímavých návrhov ponúka Nasdaq Island,  napríklad zníženie daní pre fyzické osoby, ktoré investujú do cenných papierov. Dôležité sú aj vzorové obchodné podmienky pre dlhopisy. Tie by zjednodušili vstup spoločnosti na trh a kótovanie. Ide v podstate o štandardizovaný text pre rôzne dojednania, ktoré sa vzťahujú na dlhopisy; modelové obchodné podmienky by boli ako menu, z ktorého si emitenti vyberú podmienky a dojednania vhodné pre ich potreby.

Upozorňujeme: Register partnerov verejného sektora


Nové verifikačné udalosti môžu po 30.6.2018 skomplikovať proces obchodovania so štátom, vrátane poberania eurofondov. Prijímatelia finančných prostriedkov v hodnote nad zákonom stanovený limit 100.000 eur musia byť zapísaní v registri partnerov verejného sektora (RPVS).
 
Na účely zabezpečenia aktuálnosti údajov v registri zákon stanovuje povinnosť overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod pri výskyte verifikačných udalostí. Prvou významnou verifikačnou udalosťou bolo tzv. periodické overenie, ktoré sa uskutočňuje každoročne k 31. decembru. Ak si firma splnila svoju povinnosť a nechala si identifikáciu overiť, získala akési polročné RPVS prázdniny, počas ktorých bola od tejto povinnosti zo zákona oslobodená. Od 30. júna je ale potrebné venovať pozornosť ďalším verifikačným udalostiam, akým je uzatvorenie zmluvy v hodnote nad 100.000 eur, jej zmena alebo plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne jeden milión eur. Aby to nebolo jednoduché, splnenie zákonnej povinnosti bude vyžadovať presné načasovanie. Podľa zákona musí k overeniu identifikácie dôjsť nie skôr ako päť dní pred verifikačnou udalosťou.
 
Ako sa zdanlivo jednoduchý úkon môže stať komplikovaným vysvetľuje JUDr. Ivan Šafranko: „Platí, že zmluva sa považuje za uzavretú až v momente jej podpisu obidvoma zmluvnými stranami. Odhadnutie tohto momentu však môže vyžadovať veštecké schopnosti. V praxi sa totižto stáva, že jedna zmluvná strana podpíše zmluvu v zahraničí s tým, že následne ju vloží do obálky a pošle kuriérom na podpis druhej zmluvnej strane na Slovensko. Kým sa takáto zmluva dostane na podpis štatutárom slovenskej spoločnosti, prejde podateľňou, rukami asistentiek a právnikov, čo môže spôsobiť zdržanie jej podpisu o niekoľko dní. Bez efektívnej komunikácie zmluvných strán a oprávnenej osoby sa tak môže veľmi jednoducho stať, že oprávnená osoba sa o plánovanom termíne podpisu zmluvy zo strany slovenského subjektu nedozvie a overí identifikáciu predčasne. Vzhľadom na uvedené predpokladáme, že dodržanie päťdňovej lehoty bude spôsobovať v praxi nemalé komplikácie.“
 
Odborná verejnosť bude v najbližšom čase so záujmom sledovať, ako sa s týmito a inými nedostatkami vysporiada Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci pripravovanej novely zákona o RPVS. „Odhliadnuc od nedostatkov, register už viac ako jeden rok úspešne prispieva k odkrývaniu skutočných vlastníkov firiem obchodujúcich so štátom. Keďže najlepšou prevenciou pred zneužitím verejných zdrojov je transparentnosť, zavedenie registra možno s odstupom času hodnotiť veľmi kladne“, uzatvára Ivan Šafranko.

Môj kolega robot: Hrozba či príležitosť?

Júnové stretnutie diskusnej platformy Industry4UM hovorilo o otázkach človeka v transformujúcom sa prostredí výroby. Otvorilo celú škálu problémov spojených s témou.

Oproti dnešnému pracovníkovi, ktorý obsluhuje stroje priamo vo výrobe, prácou na jednom procese v čase, má manuálne zručnosti a je špecializovaný na vybrané činnosti, napr. zváranie, obrábanie, pracovník 4.0 už nepracuje priamo na linke, monitoruje, stará sa o robotov a procesy, simultánne pracuje na viacerých procesoch. Je podporou procesov, ovláda IT prostredie, udržiava zariadenia a vykonáva štatistické a analytické činnosti. Podľa celosvetových analýz je dnes v priemysle nainštalovaných 2 mil. priemyselných robotov. Na Slovensku majú najvyššie zastúpenie hlavne vo finalizačných továrňach automobiliek. „Samotné pridávanie robotov generuje celosvetovo štyri desatiny HDP ročne. Treba si však uvedomiť, že nehovoríme o nahradení ľudí „kus za kus. Firma by mala pracovať s tým čo ľudia vedia, než s tým koľko ich je“, uviedol Martin Jesný.
 
Podľa odborníkov bude dôsledkom transformácie plošná zmena paradigmy v otázkach práce a štruktúry povolaní. Očakáva sa absolútny prepad ľudí vo výrobe. Tí sa presunú do aktivít s pridanou hodnotou, do kreatívnych pozícií, či pozícií náročnejších na zručnosti, napríklad do servisných, školiacich a poradenských. Dynamiku zmien potvrdzuje aj prieskum McKinsey, podľa ktorého až 60% zamestnaní má najmenej 30% pracovných činností, ktoré by mohli byť automatizované. Do tohto obdobia by automatizácia mohla presunúť 400 - 800 mil. pracovníkov na iné pracovné pozície a až 14% pracovnej sily vo svete by malo prejsť v rámci zmeny svojej profesie preškolením.
 
Vzdelávací systém zatiaľ potreby priemyslu nereflektuje dostatočne, čím sa prehlbuje disproporcia v naliehavých potrebách praxe na jednej strane a možnostiach pracovného trhu na strane druhej. Podľa McKinsey až 65% detí nastupujúcich v týchto rokoch do základných škôl skončí v povolaní, ktoré dnes ešte neexistujú. Súčasne až 8 až 9% z dopytu po pracovnej sile v roku 2030 bude v nových typoch povolaní, aké predtým neexistovali. Rýchlosť pokroku spôsobuje, že odbornosť dokáže rýchlo zostarnúť. Doteraz vzdelanie pripravovalo kariéru v jednom odbore. To už však nebude stačiť. Je potrebné celoživotné a flexibilné vzdelávanie pre potreby trhu. Firmy sú už dnes nútené postarať sa o zvyšovanie kvalifikácie svojich zamestnancov. Nie sú to systémové kroky, ale z veľkej časti suplujúce chýbajúci funkčný vzdelávací systém pre potreby praxe.