piatok 20. októbra 2017

e-Bezpečnosť: Najviac ohrozené sú mobilné zariadenia a seniori     
Podľa aktuálnych výsledkov Kaspersky Cybersecurity Index sa naše aktivity čoraz viac odohrávajú v digitálnom svete. Najviac ohrozenými sú používatelia nad 55 rokov.   

Prvý polrok 2017 opäť potvrdil, že preferujeme mobilné zariadenia. Napríklad pri mailovej komunikácii počet ich používateľov vzrástol z 59% (druhý polrok 2016) na 67%. Počet používateľov, ktorí realizovali prístupy k emailom z bežných počítačov v rovnakom období klesol z 87% na 78%.  Nárast používania mobilných zariadení sa prejavil aj pri online nakupovaní – zo 41% na 50%. Bežné počítače využívalo pritom na svoje online nákupy opäť menej používateľov (pokles z 80% na 75%). Po prvýkrát v histórii bol zaznamenaný pokles priemerného počtu pripojených zariadení k internetu: v priemernej domácnosti je ich 6,2 (v predchádzajúcom polroku 6,3). Prejavil sa tiež pokles chránený používateľov. Zatiaľčo podiel respondentov, ktorí nemali svoje zariadenia chránené pred hrozbami, predstavoval koncom minulého roka 39%, v tomto roku 41% používateľov tvrdilo, že nemajú zavedené žiadne bezpečnostné opatrenia. Kým pri bežných počítačoch venujú používatelia pomerne veľkú pozornosť ich zabezpečeniu, mobilné zariadenia používajú často bez akejkoľvek formy ochrany.

Od začiatku tohto roka pribudlo do databázy Kaspersky Lab 20 miliónov škodlivých objektov zameraných na Android zariadenia. Ich používatelia čelia ransomvérovým útokom, ktoré požadujú výkupné za odblokovanie zašifrovaných údajov, ale aj malvérom zameraným na krádež peňazí z bankingových aplikácií, podvodným webstránkam obsahujúcim infekcie, ku ktorým sa dostali cez odkazy na sociálnych sieťach či v emailovej komunikácii a iným. V sledovanom období už každý štvrtý (27%) respondent potvrdil, že sa stal obeťou kybernetického zločinu. Najrizikovejšou skupinou z pohľadu kybernetických rizík sú starší používatelia (najmä vo vekovej kategórii nad 55 rokov). Kým koncom minulého roku sa len 12% z týchto používateľov priznalo, že sa stali obeťou kybernetickej hrozby, v prvom polroku 2017 ich bolo už 19%.

Kaspersky Cybersecurity Index sa zostavuje na základe výsledkov prieskumu realizovaného dvakrát ročne. Aktuálne zverejňuje výsledky za prvý polrok 2017 a vychádza z vyjadrení vyše 21 tisíc používateľov z 32 krajín sveta vo veku nad 16 rokov. 
Upozorňujeme: Theraflu Forte   
Štátny ústav pre kontrolu liečiv informoval o stiahnutí Theraflu Forte 1000 mg/200 mg/12,2 mg prášok, číslo šarží 7FW0108, 7FW0194, 7FW0107 z distribučných spoločností a lekární.   

Dôvodom stiahnutia uvedených šarží je možné riziko prítomnosti cudzorodých častíc. Liek sa používa na krátkodobú úľavu od príznakov prechladnutia, zimnice a chrípky, ak sú kombinované s miernou až stredne silnou bolesťou a/alebo horúčkou a kongesciou nosovej sliznice. Má tiež expektoračný účinok na produktívny kašeľ. Je určený len pre dospelých, starších pacientov a dospievajúcich starších ako 16 rokov.

Vzhľadom na to, že na liečbu ochorenia horných dýchacích ciest sú dostupné aj iné lieky, stiahnutím vybraných šarží Theraflu Forte nie je ohrozená dostupnosť liečby pacientov.    
Reality: Atraktívny segment pre slovenské banky
Priemerná výška úveru v oblasti projektového financovania realít sa na Slovensku minulý rok dosiahla 13 - 16 miliónov eur.  

Podľa prieskumu KPMG – Barometer úverovania nehnuteľností 2017 investície do realitných projektov na Slovensku dosiahli v prvej polovici t. r. celkový objem 154 miliónov eur. Druhá polovica roka by mala byť investične silnejšia a prinesie projekty vo výške približne 350 miliónov eur. Všetci opýtaní zástupcovia slovenských bánk očakávajú, že ich portfólio nehnuteľností bude v horizonte 12 -18 mesiacov mierne rásť. Slovensko pritom dosiahlo 90% bezproblémových úverov (7. miesto zo 17 krajín), čo je výrazne pozitívny posun v porovnaní s minulým rokom. Banky na Slovensku oproti minulosti financovali približne rovnakým pomerom projekty, ktoré už generujú príjem a nové projekty. Spolu s rakúskymi bankami sú v Európe najviac otvorené financovaniu nových projektov.

Banky by rady poskytovali úvery na realitné projekty na úrovni 19 – 28 miliónov eur, čo pri hornej hranici predstavuje navýšenie až o 75%. Rovnako ako minulý rok sú na Slovensku najpreferovanejším segmentom na financovanie rezidenčné projekty, na ktoré sa však dotiahli logistika a priemyselné projekty. Najmenej atraktívne je financovanie výstavby hotelov a rezortov. Slováci v tejto oblasti plne kopírujú európsky trend. Kým v roku 2016 dávali slovenské banky dôraz na projekty so silným biznis modelom a vysoko kvalitnými aktívami, tento rok sa sústredia najmä na finačné zázemie developerov, ktorí sa uchádzajú o bankové financovanie.

Ôsmeho vydania prieskumu Property Lending Barometer sa v roku 2017 zúčastnilo vyše 90 bánk zo 17 krajín Európy vrátane Slovenska. Zber dát sa uskutočnil primárne formou hĺbkových rozhovorov so zástupcami bank a pomocou on-line dotazníka v mesiacoch máj - júl 2017.
SR: Elektronicky komunikujeme stále viac 
Vyše 1,5 milióna používateľov sa v septembri prihlásilo na portál slovensko.sk. Podľa Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (NASES) štát v septembri elektronicky doručil viac ako milión rozhodnutí a za posledné tri mesiace usporil zhruba 3,25 milióna eur na poštovnom.  

V septembri poslali úrady 1.067.592 rozhodnutí: do 272.141 aktivovaných elektronických schránok právnických osôb išlo 950.015 úradných rozhodnutí, do 49. 365 schránok fyzických osôb 6.786 rozhodnutí a orgány verejnej moci si medzi sebou zaslali 110.791 rozhodnutí. Je to štvornásobný nárast oproti januáru a viac ako dvojnásobný oproti júlu 2017. Od 1.júla, teda od začiatku povinnej e-komunikácie s právnickými osobami štátne orgány odoslali 2.093.008 rozhodnutí. Sumárny počet správ, ktoré boli zaslané cez slovensko.sk ku koncu septembra, predstavuje 35.181.500.

Právnické osoby sú v práci s elektronickou schránkou čoraz aktívnejšie. Dokazuje to počet podaní (celkovo 551.068), ktorý sa mesačne znásobuje. Pokiaľ v júli poslali 124.459 podaní, v auguste to bolo o niečo viac 148.117 podaní a doposiaľ najviac ich poslali v septembri – 278.492 podaní. Kým začiatkom augusta sa denne doručovalo cca 32.000 podaní a rozhodnutí, v septembri to bolo aj viac ako 90.000 za deň. V septembri sa v systéme e-schránok uskutočnilo viac ako 1,44 milióna transakcií.

Najviac sa v septembri do svojich schránok prihlasovali podnikatelia. NASES za september eviduje 565.712 prihlásení do firemných schránok (v porovnaní s augustom nárast vyše 25%). Aj fyzické osoby tiež čoraz viac využívajú online služby štátu na dobrovoľnej báze, u týchto nastal medzimesačný rast o 14%.

štvrtok 19. októbra 2017

Novinka: Monitorovací systém environmentálnych záťaží
Štátny geologický ústav Dionýza Štúra predstavil prvú fázu systému, ktorý monitoruje environmentálne záťaže, vrátane skládky vo Vrakuni. Na jeho prevádzke sa v súčasnosti podieľa takmer sto odborníkov. 

V aktuálnom čase systém umožňuje kontrolovať a porovnávať údaje o znečistení podzemných vôd. Výhľadovo sa plánuje o preverených znečisteniach informovať samosprávy a vlastníkov pozemkov. Upozorňuje tiež na plánované merania a odbery nových vzoriek, získané výsledky ukladá a predbežne vyhodnocuje. Ak niektorý zo sledovaných parametrov prekročí stanovené normy, automaticky na to upozorní.

Do systému sa ukladajú údaje, ktoré štátni geológovia odoberajú z určených monitorovacích objektov. Celkovo ich je na Slovensku vyše 1500 a umiestnené sú na dôležitých miestach v  určených lokalitách. V prípade skládky vo Vrakuni je monitorovaných 18 objektov. Po začatí sanačných prác budú monitorovacie aktivity presunuté do iných častí lokality, aby naďalej monitorovali širšie okolie.

Ministerstvo chce na sanáciu skládky vo Vrakuni využiť metódu enkapsulácie. Vybuduje podzemnú tesniacu stenu, ktorou sa zdroj znečistenia odizoluje od okolitého prostredia. Zdola bude skládka odizolovaná nepriepustným geologickým podložím a zhora izolačnou vrstvou. Súčasťou sanácie bude čerpanie a čistenie znečistených podzemných vôd v okolí skládky.   
Aktuálne: Bezpečnosť elektronických občianskych preukazov
Zraniteľnosti čipov, ktoré sa používajú aj na slovenských občianskych preukazoch, vzbudzuje obavy o bezpečnosť elektronickej komunikácie. Ak si držiteľ e-ID dôsledne chráni svoj bezpečnostný osobný kód BOK, podľa Ministerstva vnútra SR nie je dôvod na paniku.  

Elektronická komunikácia v prostredí slovenského e-Governmentu totiž vyžaduje pri používaní elektronického podpisu opakované prihlasovanie cez BOK. Možnosť vzniku bezpečnostného problému je podľa doteraz zverejnených informácií len teoretická a vyžadovala by si dlhodobé nasadenie 640 serverov počas obdobia 1 roka. Okrem toho, dosiaľ všetky bezpečnostné certifikáty vydané certifikačnými autoritami BSI /Bundesamt fur Sicherheit in der Informationstechnik/ aj Národného bezpečnostného úradu SR sú platné.

Držitelia elektronických občianskych preukazov si svoje doklady nemusia meniť. Ak  považujú riziko za vysoké, môžu certifikáty na tvorbu kvalifikovaného elektronického podpisu zneplatniť, buď využitím elektronickej služby alebo na oddelení dokladov. V krátkodobom horizonte bude riziko eliminované zväčšením generovaného kľúča a v strednodobom horizonte sa zmení celý algoritmus jeho generovania.
Google: Bezpečnejšie vyhľadávanie
Súčasťou najnovšej verzie prehliadača Google Chrome je nový skener a nástroj na odstránenie škodlivého kódu Chrome Cleanup. 

Novinka je k dispozícii pre všetkých používateľov internetového prehliadača Google Chrome s operačným systémom Windows. Výsledok spolupráce ESET a Google vznikol so zámerom, aby pomáhal používateľom surfovať na internete bezpečne a bez prerušení. Kybernetické útoky totiž rastú na komplexnosti a sú pre bežného používateľa ťažšie odhaliteľné.

Surfovanie na internete môže používateľov priviesť aj na nebezpečné stránky, ktoré môžu do zariadení nainštalovať škodlivý softvér. Chrome Cleanup upozorní používateľov prehliadača Google Chrome na potenciálne hrozby, akonáhle sa objaví neželaný softvér. Následne ho aj odstráni. Pracuje na pozadí bez toho, aby sa používateľovi ohlasoval a rušil jeho činnosť. 
SR: Najviac platíme za bývanie
Za elektrinu, vodu, plyn a kúrenie zaplatí dospelá osoba priemerne 190 eur mesačne. Je to približne štvrtina disponibilného príjmu a každý mesiac aj najväčšia finančná záťaž väčšiny Slovákov.  

Podľa prieskumu Poštovej banky ani bývanie v inom kraji neprináša výrazne zníženie tohto výdavku na príjmoch. Tam, kde sú na Slovensku náklady na bývanie nižšie, sú väčšinou nižšie aj zárobky. Najväčšiu ťarchu osobných nákladov na bývanie pri porovnaní príjmu a výdavku pociťujú v Trnavskom kraji. Bývanie je ale najdrahšie v Bratislave - o takmer 100 eur viac ako je priemer na Slovensku. Najnižšie výdavky majú na východe krajiny.

OECD sleduje tzv. ukazovateľ prílišnej ťarchy nákladov na bývanie, ktorý zohľadňuje hypotekárne náklady, nájomné, ako aj náklady na poistenie, povinné poplatky za služby, pravidelnú údržbu a opravy, dane aj energie. Ak tvoria vyše 40% disponibilného príjmu, hovorí sa už o prílišnej ťarche nákladov. Pre viac ako 78% Slovákov s najnižším príjmom, ktorí majú hypotéku, sú náklady na bývanie veľmi zaťažujúce a patria do ohrozenej skupiny obyvateľov. Bývanie im berie vyše dvoch pätín disponibilného príjmu. Túto finančnú ťarchu najhoršie znášajú osamelí rodičia a viacdetné domácnosti (3 a viac detí). Rozdiely medzi krajmi nie sú veľké. Výnimkou sú len Košičania, ktorí pociťujú záťaž týchto výdavkov viac ako v ostatných končinách Slovenska.

Podľa odhadov platia viacčlenné domácnosti na Slovensku za bývanie približne toľko ako tie menšie. Veľké rozdiely nie sú ani pri rodinách s deťmi oproti tým bez detí. Päť a viacčlenné domácnosti platia v priemere 250 eur mesačne. Slovákov žijúcich v prenájme stojí bývanie približne o 50 eur na osobu viac ako vlastníkov nehnuteľností. Priemerná slovenská domácnosť zaťažená hypotékou si na strechu nad hlavou musí mesačne vyčleniť v priemere 514 eur.   

streda 18. októbra 2017

Trend: Smart, ekologicky, efektívne
Bratislavská župa sa téme smart regiónu intenzívne venuje už druhý rok. Pripravuje smart stratégiu kraja, pri ktorej chce čo najviac diskutovať s obyvateľmi a od nich zistiť, v ktorých oblastiach by uvítali zavedenie inteligentných riešení.  

Zorganizovala preto konferenciu Bratislava Smart Region (17. október 2017, Vodárenske múzeum, Bratislava) s cieľom hľadať konkrétne smart riešenia pre obce a mestá, teda s využitím moderných technológií urobiť základné služby pre občanov kvalitnejšie, efektívnejšie a aplikovateľné na území Bratislavského kraja.

Hlavné témy podujatia boli doprava, životné prostredie a cestovný ruch. Diskutovalo sa o vhodných riešeniach podporujúcich využitie alternatívnych spôsobov dopravy a motivujúcich na presedlanie z automobilu na iný typ dopravy. Prezentované boli smart riešenia na aktívne trávenie voľného času ako aj spojenie turizmu a ochrany životného prostredia. Hlavnými témami diskusie boli hospodárenie s vodou a energiami, adaptácia na zmenu klímy či reakcia na extrémne počasie a ich zohľadnenie v smart stratégii.

Súčasťou konferencie sa stali aj odborné workshopy, kde účastníci diskutovali o pripravenosti konkrétnych smart riešení pre implementáciu v regióne. Konferencia bola streamovaná a zapojiť sa do nej tak bolo možné cez portál startiptup.sk. 
Upozorňujeme: Archivovanie účtovných dokumentov 
Novela zákona o účtovníctve, ktorú schválil parlament, predlžuje povinnú archiváciu dokladov z piatich na 10 rokov. Týka sa to všetkých dokladov aj so spätnou platnosťou. 

Nemusia sa odkladať iba tie dokumenty, ktorým sa pôvodná 5 ročná doba archivovania skončí 31. decembra 2017. Účtovné záznamy sa môžu ukladať v písomnej alebo elektronickej forme podľa rozhodnutia. Novelou sa zjednocuje prax, keďže už teraz je povinné uchovávanie dokladov súvisiacich s daňou z pridanej hodnoty po dobu 10 rokov.

Dôležitou zmenou bude od budúceho roka tiež zavedenie tzv. inštitútu osobitne závažného porušenia zákona o účtovníctve, za ktoré hrozí pokuta až do troch miliónov eur a zrušenie živnostenského oprávnenia, napr. pri nevedení účtovníctva a nezostavení účtovnej uzávierky, pri účtovaní fiktívnych operácií, ktoré sa nikdy nestali, alebo naopak pri nezaúčtovaní si transakcií, ktoré sú predmetom účtovníctva. 
Novinka: Na Slovensku pribudnú elektrobusy a nízkoemisné vozidlá
V uliciach Bratislavy, Žiliny a Košíc budú jazdiť nové autobusy s elektrickým a hybridným pohonom. 

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR oznámilo výsledky eurofondovej výzvy na modernizáciu vozidlového parku verejnej dopravy vyhlásenej v júni tohto roku. Integrovaný regionálny operačný program (IROP) umožnil čerpať približne 21 miliónov eur pre Bratislavu, Žilinu a Košice na modernizáciu mestskej hromadnej dopravy vysokoenvironmentálnymi nízkopodlažnými autobusmi spolu s budovaním zodpovedajúcej zásobovacej infraštruktúry, vrátane elektrobusov a súvisiacich nabíjacích staníc.

Bratislava tak nakúpi 18 elektrobusov za 10 miliónov eur, z toho 2 kusy v dĺžke do 9 metrov a 16 kusov v dĺžke do 12,2 metra. Spoluúčasť EÚ na financovaní projektu bude 5 miliónov eur. V Žiline pribudne spolu 22 nízkoemisných vozidiel MHD. Z toho dva budú elektrobusy, 16 kusov nových autobusov s hybridným pohonom a nové autobusy s dieselovým pohonom v počte 14 kusov. Spoluúčasť EÚ bude tvoriť 10,14 milióna eur z celkových nákladov takmer 12 miliónov. A metropola východného Slovenska Košice obstará z eurofondov 9 kusov 18 metrových dieselových autobusov splňujúcich najprísnejšie emisné normy a 9 kusov elektrobusov. Celková suma bude 6,8 milióna eur, z toho 5,8 milióna eur zo zdrojov EÚ.

Agrorezort očakáva, že budúci rok bude výzva vyhlásená aj pre ďalšie mestá na Slovensku.    
Aktuálne: Zmeny v zdravotníctve
Ministerstvo zdravotníctva SR pripravilo zmeny v poskytovaní pohotovostnej služby, preventívnych prehliadkach aj u všeobecných lekárov. Zároveň sa zníži poplatok za výpis zo zdravotnej dokumentácie. 

Ambulancie pohotovostnej služby majú fungovať v každom okresnom meste Slovenska, a to v pracovných dňoch od 16.00 do 22.00 hod. a v dňoch pracovného pokoja od 7.00 do 22.00 hod. Pohotovostná služba nie je pre ťažké stavy (infarkty alebo vážne zranenia), o takýchto pacientov bude následne v noci postarané na urgentných príjmoch v nemocniciach. V prípade potreby zostáva možnosť volať priamo záchranku.

Preventívne prehliadky sa rozšíria u všeobecných lekárov a stomatológov. U ľudí starších ako 15 rokov pribudne napríklad možnosť bezplatnej prevencie formou pečeňových testov. U stomatológa bude súčasťou preventívneho vyšetrenia prehmatanie uzlín, deti budú mať zase nárok na ošetrenie zubnej skloviny fluórom.

Zmeny nastanú aj v rozsahu ordinačných hodín všeobecných lekárov. Po novom budú musieť byť pacientovi k dispozícii 35 ordinačných hodín týždenne a minimálne dva razy v týždni do 15.00 hod. Ak z objektívnych príčin lekár stanovený rozsah nemôže dodržať, samospráva môže schváliť menší rozsah ordinačných hodín v tzv. prípadoch hodných osobitného zreteľa (jeden lekár vo viacerých zdravotných obvodoch, vek alebo zdravotný stav lekára, na základe ktorého nemôže poskytovať zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu).  

Úhrada za výpis zo zdravotnej dokumentácie na účely, ktoré súvisia s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, bude jasne stanovená. Po novom to budú maximálne 2 eurá. Novela prinesie aj sprísnenie sankcií za nedovolené vyberanie poplatkov.  

utorok 17. októbra 2017

Radíme: Starneme – prečo by to malo zamestnávateľov zaujímať?
Podľa Európskej komisie sa hranica produktívneho veku neustále zvyšuje, Európania žijú dlhšie a majú oproti minulosti podstatne menej detí. Otázka zamestnávania starších ľudí je tak pre udržateľnosť ekonomiky nevyhnutná. 

Prognózy ukazujú, že Slovensko bude mať so starnutím obyvateľstva jeden z najväčších problémov v únii. V dôsledku nízkej pôrodnosti dôjde k ďalšiemu nárastu podielu 50 až  64 ročných. Rastúci podiel seniorov bude predstavovať enormnú záťaž na sociálny, dôchodkový systém a na zdravotníctvo. Ubúdať bude aj množstvo pracovnej sily. Zamestnávatelia by teda už teraz mali myslieť na to, ako motivovať starších zamestnancov k čo najdlhšiemu zotrvaniu v pracovnom živote.

Nadácia Pontis pri príležitosti mesiaca úcty k starším prináša odporúčania pre zodpovedných podnikateľov, ako starším zamestnancom vytvoriť vhodné pracovné podmienky.
1. Dbajte na zdravie nielen na pracovisku
Zdravé prostredie je nevyhnutné pre všetkých, osobitný dôraz na ergonómiu prostredia treba klásť pri starších. Zamestnanci vo veku 40 až 55 rokov napríklad potrebujú o 50% silnejšie svetlo. Vo výrobe sa osvedčili pracovné stoly nastaviteľné podľa výšky. Choďte nad rámec BOZP a poskytnite im inštruktáž, aké cviky pomôžu unaveným očiam, uľavia chrbtici, či pomôžu zvládať stres. Užitočné sú tiež pravidelné zdravotné prehliadky u lekára, možnosť konzultácie s fyzioterapeutmi a benefity vo forme welness či športových poukazov.

2. Rozprávajte sa o organizácii práce
Pracovník, ktorému zamestnávateľ umožní zladiť prácu s rodinou či prispôsobiť ju zdravotnému stavu, má väčšiu motiváciu a podáva kvalitnejší výkon. Nebojte sa preto pri THP zamestnancoch vyskúšať kĺzavú pracovnú dobu či možnosť práce z domu. Veďte dialóg, pýtajte sa svojich starších zamestnancov, aké majú potreby a spoločne hľadajte riešenia.

3. Nezanedbávajte vzdelávanie a kariérny rozvoj
Pripravte pre starších pracovníkov individuálne rozvojové plány a možnosti kariérneho rastu, zamerané aj na oblasti mimo ich súčasnej pozície, s cieľom udržania ich zamestnateľnosti (tréning mentoringu a koučovania, ako efektívne odovzdať skúsenosti, IT školenia, jazykové kurzy a pod.). Umožnite im navrhnúť aktivity, ktoré sú im blízke. Začleníte ich tak do diania spoločnosti, umožníte sebarozvoj a posilníte ich motiváciu a chuť do práce.

4. Využite skúsenosti starších pracovníkov
Využite starších pracovníkov ako mentorov pre nováčikov vo firme. Vďaka svojim skúsenostiam budú pre nich predstavovať prirodzenú autoritu, svojou rozvážnosťou a precíznosťou vyvážia ich dynamiku. Zmiešaný tím tak bude pracovať efektívnejšie a dosahovať lepšie výsledky.

5. Pripravte zamestnancov na dôchodok
Umožnite odchádzajúcim zamestnancom prácu na čiastočný pracovný úväzok, dajte im možnosť vracať sa do firmy a poskytovať konzultácie či mentoring. Táto forma práce je v západnej Európe obľúbeným medzistupňom pred úplným odchodom zamestnanca do dôchodku. 
Aktuálne: Medzinárodný deň boja proti chudobe Oficiálne bol deň boja proti chudobe uznaný Organizáciou spojených národov v roku 1992, odkedy si ho každý rok pripomíname 17. októbra.  

V tento deň sa v roku 1987 v Paríži vo Francúzsku zhromaždilo približne 100.000 ľudí zo všetkých sociálnych vrstiev a z rôznych končín sveta na Trocadéro na výzvu Josepha Wresinského (1917 – 1988), zakladateľa medzinárodného hnutia ATD Štvrtý svet, na počesť obetí chudoby, hladu, násilia a strachu. Cieľom bolo vyvinúť tlak na štát a spoločnosť, aby zabezpečili rešpektovanie ľudských práv, keďže „kde sú ľudia odsúdení na život v chudobe, tam sú porušované ľudské práva. Zjednotiť sa pre ich dodržiavanie je našou svätou povinnosťou“.

Extrémna chudoba je klasifikovaná ako príjem nižší než 1 USD na deň (približne 20 EUR mesačne). Z hľadiska príjmu na obyvateľa patria k najchudobnejším krajinám Malavi a Somálsko. Chudobou je najviac zasiahnutá Afrika a južná Ázia. Stupeň chudoby pritom úzko súvisí s úrovňou vzdelania, pretože ľudia, ktorí majú nízke alebo žiadne vzdelanie, si len veľmi ťažko hľadajú prácu a nájdu tak pravidelný príjem. Na chudobu však má vplyv aj stupeň demokracie v krajine, hospodárska úroveň krajiny, klimatické zmeny a iné. Chudobu číselne vyjadruje napríklad počet ľudí, ktorí trpia hladom – veď približne každé štyri sekundy umrie od hladu jeden človek. 
EU: Predaj poľnohospodárskej pôdy  
Európska komisia vydala usmernenie, ktorým chce členským štátom pomôcť pri ochrane poľnohospodárskej pôdy pred hrozbami, akými sú nadmerné špekulácie s cenami a koncentrácia vlastníctva.  

Krajiny Európskej únie majú právo obmedziť predaj poľnohospodárskej pôdy, aby zachovali poľnohospodárske spoločenstvá a podporovali udržateľné poľnohospodárstvo. Musia však pritom dodržiavať právne predpisy EÚ, najmä predpisy týkajúce sa voľného pohybu kapitálu.

V roku 2015 komisia začala konanie o porušení právnych predpisov proti členským štátom, ktoré diskriminujú investorov z iných krajín EÚ a neprimerane obmedzujú cezhraničné investície. Medzi kľúčové prvky usmernenia patrí:
· predchádzajúce povolenie od vnútroštátnych orgánov na nadobudnutie pôdy;
· limity týkajúce sa maximálnej veľkosti pozemku, ktorý má byť nadobudnutý;
· predkupné právo umožňujúce predať pôdu určitým kategóriám kupujúcich skôr, ako sa ponúkne na predaj iným subjektom. Medzi kupujúcich s týmto právom môžu  patriť nájomní poľnohospodári, susedia, spoluvlastníci a štát;
· cenová intervencia zo strany štátu.

Právne predpisy EÚ ale neumožňujú diskriminačné obmedzenia, ako napríklad všeobecné požiadavky týkajúce sa pobytu, ktoré sú základnými podmienkami pre nadobúdanie pôdy. Rovnako nezákonné sú neprimerané obmedzenia cezhraničných investícií. Na základe judikatúry sa za neprimerané považuje predovšetkým: uložiť povinnosť vlastného obhospodarovania; zakázať spoločnostiam nákup pôdy; vyžadovať kvalifikáciu v oblasti poľnohospodárstva ako predpoklad na nákup pôdy.
3,7 GHz: Slovensko pridelilo ako prvé aj lokálne frekvencie 
V Európe sa ešte len hovorí o potrebe prideľovania frekvencií pre širokopásmový prístup k internetu. Slovensko je prvá európska krajina, ktorá telekomunikačným operátorom už kompletne pridelila frekvencie z pásiem 3,5 GHz a 3,7 GHz a operátori budujú aj LTE siete.  

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) pridelil telekomunikačným operátorom, ktorí uspeli vo výberových konaniach formou elektronickej aukcie frekvencie v pásme 3600 – 3800 MHz (3,7 GHz) pre jednotlivé okresy Slovenska. Tieto frekvencie sú vhodné na budovanie mobilných/pevných sietí na poskytovanie širokopásmového prístupu k internetu. Úspešní operátori majú povinnosť v okresoch zriadiť a trvalo prevádzkovať širokopásmový prístupový bod do 12 mesiacov aspoň v jednej obci a do 36 mesiacov aspoň v troch obciach s menej ako 3 tisíc obyvateľmi. RÚ okrem toho motivuje operátorov k pokrytiu tzv. bielych miest poplatkami za právo používať frekvencie, ktoré sú v tomto prípade nižšie o 75%. Pri rozhodovaní o uplatnení tejto zľavy sa RÚ aktuálne riadi zoznamom bielych miest zo 16.2.2017.

Elektronické aukcie prebiehali od leta 2016 do leta 2017. Frekvencie napokon získalo 16 operátorov, v každom okrese dvaja (siedmi operátori boli vyradení, lebo nesplnili podmienky výberového konania, z toho jeden v dvoch okresoch). V 20 okresoch podali ponuku len dvaja operátori, preto získali frekvencie za vyvolávacie ceny. V okresoch Námestovo a Dolný Kubín získali frekvencie len lokálni/regionálni operátori. Spoločnosť AMTEL SLOVENSKO získala frekvencie v 61 okresoch, Slovanet v 47, Towercom v 8, DSI DATA a O2 Slovakia v 6, HMZ Rádiokomunikácie v 3, ORANET v 2 okresoch a spoločnosti Alternet, E-MAX INTERNET & IT, Fibris, OravaNet, Slovakia, PEGO Slovakia, Prvá internetová, RUPKKI, Slovak Telekom a Wircom v 1 okrese. Spolu za pridelenie frekvencií zaplatili 1,95 mil. EUR. Už v roku 2015 uspeli v elektronickej aukcii operátori BENESTRA, O2 Slovakia a SWAN a získali frekvencie z tohto pásma pre celé územie Slovenska. Spolu za pridelenie frekvencií zaplatili 1,17 mil. EUR. Každá z týchto spoločností získala jeden frekvenčný blok so šírkou 40 MHz zložený z 8x5 MHz základných blokov. Držitelia povolení majú povinnosť poskytovať prostredníctvom pridelených frekvencií nomádsky alebo mobilný prístup všetkým účastníkom v celej nimi prevádzkovanej sieti. Platnosť povolení je do 31.12.2024. 

pondelok 16. októbra 2017

EU: Banková únia
Európska komisia chce, aby už v roku 2018 existovala kompletná a fungujúca banková únia, vďaka ktorej budú môcť európski občania a podniky naplno využívať výhody hlbšej finančnej  integrácie a stabilnejší finančný systém. 

V oficiálnom oznámení Európska komisia (EK) navrhuje postup na zabezpečenie dohody o všetkých zostávajúcich prvkoch bankovej únie.

Kľúčové prvky:
Rýchla dohoda o bankovom balíku - čo najrýchlejšie prijatie návrhov EK s cieľom znížiť riziká a posilniť odolnosť bánk Európskej únie.

Pokrok v oblasti európskeho systému ochrany vkladov - všetci vkladatelia by v bankovej únii mali požívať  rovnakú úroveň ochrany bez ohľadu na to, v ktorom kúte Európy majú svoje úspory.

Spoločný fiškálny zabezpečovací mechanizmus pre bankovú úniu – dohodli sa na ňom všetky členské štáty EÚ.

Zníženie objemu nesplácaných úverov - balík opatrení na zníženie existujúcej úrovne nesplácaných úverov a zabránenie kumulácii nesplácaných úverov prijme Európska komisia na jar 2018.

Možné opatrenia pre cenné papiere kryté štátnymi dlhopismi.

Neprerušená vysoká kvalita dohľadu - EK v decembri 2017 navrhne, aby sa aj veľké investičné spoločnosti vykonávajúce činnosti podobné činnostiam bánk považovali za úverové inštitúcie a podliehali bankovému  dohľadu.

Dokončená  banková únia bude spolu s úniou kapitálových trhov (CMU) podporovať stabilný a integrovaný finančný systém v Európskej únii.
e-Shopping: Slovensko je lídrom v strednej Európe
V počte elektronických obchodov na obyvateľa nás predbiehajú len Česi, ďaleko za nami zaostali aj Nemci. Navyše až tri štvrtiny Slovákov, ktorí sa pripájajú k internetu aj on-line nakupujú. 

Na Slovensku pôsobí zhruba 9 tisíc elektronických obchodov, v Česku je ich až 36 tisíc. O polovicu menej e-shopov na obyvateľa oproti Slovensku má aj Nemecko (70 tisíc e-shopov). V Poľsku pôsobí asi 10 tisíc e-shopov, Rakúsku 6 tisíc, Rumunsku 5 tisíc a Maďarsku len 4,5 tisíca. „Obrat e-shopov na Slovensku medziročne rastie zhruba o 16% a aktuálne tvorí e-commerce asi 6% celkového obchodu“, uviedol Tomáš Braverman. „Internetovú populáciu Slovenska tvoria asi štyri milióny používateľov, zákazníkmi e-shopov sú zhruba tri štvrtiny z nich. Rovnaký podiel e-shopperov sme zachytili aj v Česku a Rakúsku, kým napríklad v Poľsku a Maďarsku je to zhruba polovica. V Rumunsku nakupujú on-line len 2 milióny z 11 miliónov používateľov. Vedie Nemecko, kde v e-shopoch nakupuje asi 85% internetovej populácie.“ 

Podľa prieskumu Heureky o e-commerce v siedmich krajinách stredoeurópskeho regiónu je vyšší počet e-shopov v jednotlivých krajinách najmä v tradičných oblastiach bielej techniky (chladničky a práčky), čiernej techniky (televízory, notebooky a mobilné telefóny) alebo záhradnej techniky (kosačky). V konkurencii pri predaji liekov onl-ine vedie Poľsko, slabá konkurencia je v prípade Rakúska či Slovenska a v Rumunsku nájdete on-line len extrakty, kvapky, masážne oleje, masti a bylinné čaje, pretože každá krajina má v oblasti predaja liekov inú legislatívu. V Poľsku je však zároveň najväčšia konkurencia v oblasti predaja kontaktných šošoviek.

Na Slovensku je vo väčšine oblastí najväčšia konkurencia spomedzi krajín. Stále sa však na slovenský trh oplatí ísť novým e-shopom ponúkajúcim napríklad plienky, krmivo pre psy, pneumatiky, ale aj parfémy - v týchto oblastiach na Slovensku nie je až taká silná konkurencia.  
MobilTest: Kvalita internetu 
Za prvých 100 dní od spustenia aplikácie do pilotnej prevádzky používatelia vykonali 22,5 tisíca testov merania kvality internetového pripojenia v sietiach operátorov pôsobiacich na Slovensku.  

Najvyššia rýchlosť sťahovania dát v mobilných LTE sieťach bola nameraná v Bratislave v sieti Slovak Telekom. Hodnota 260 Mbps v mnohých prípadoch prevyšuje namerané hodnoty pri pevnom internetovom pripojení. Najvyššia nameraná rýchlosť odosielania dát v mobilných sieťach bola 50 Mbps (v rovnakej mobilnej sieti). Najvyššia nameraná rýchlosť sťahovania dát v pevnej sieti bola 914 Mbps a rýchlosť odosielania dát bola 785 Mbps. Obe hodnoty boli namerané v akademickej sieti SANET. Výsledky všetkých doteraz vykonaných testov sú dostupné formou mapy na www.meracinternetu.sk. K dispozícii sú aj otvorené dáta meraní.

Nekomerčná aplikácia MobilTest umožňuje bezplatné overenie kvality mobilného aj pevného pripojenia k internetu. Používateľ si môže otestovať svoje internetové pripojenie v miestach, kde sa často pohybuje, napr. v okolí svojho domu, práce alebo školy, víkendovej chaty a na cestách k nim. Svoje merania môže následne porovnať na mape s výsledkami meraní iných používateľov, ktoré urobili na rovnakých miestach, v podobnom alebo inom čase, v sieti rovnakého alebo iného operátora. Tieto porovnania môže zohľadniť napr. aj pri budúcom rozhodovaní, ktorý z operátorov mu bude poskytovať služby v ďalšom období.

Aplikáciu vydal Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (Regulačný úrad - RÚ) v spolupráci s rakúskou spoločnosťou. Je dostupná v slovenskom a anglickom jazyku pre všetky moderné webové prehliadače a smartfóny s operačným systémom Android aj iOS (bezplatne v Apple Store a Google Play Store pod názvom RU MobilTest).    
Aktuálne: Rast HDP Slovenska by sa mal opäť zrýchliť
Rast HDP Slovenska sa v posledných rokoch spomaľuje. Kým v roku 2015 bol na úrovni +3,8%, minulý rok +3,3%, experti na tento rok predpokladajú +3,0%. Pre budúci rok sú už optimistickejší a očakávajú rast na úrovni +3,4%.

Podľa analýz Euler Hermes sa pod spomalenie rastu HDP podpísal najmä fakt, že fixné investície medziročne (2015/2016) padli o -9,3% ako výsledok redukcií pri čerpaní eurofondov. V prvom polroku 2017 už fixné investície dosiahli úroveň -2,9%. Export Slovenska sa v prvom polroku 2017 podľa dát zvýšil o +4,4% a bol mierne vyšší než import +4,1%, čoho dôsledkom je, že čistý vývoz sa dostal na úroveň +0,5 percentuálneho bodu. „Predpokladáme, že rast HDP sa v priebehu roka postupne ustáli a hoci za rok 2017 očakávame celkový rast +3,0%, v roku 2018 by sa mal rast HDP zrýchliť až na +3,4%", poznamenal Peter Mucina.

Medzi silné stránky našej krajiny sa radia nízke systémové politické riziko, dobré regionálne amedzinárodné vzťahy; v rámci toho členstvo v EÚ, ďalej členstvo v eurozóne, ktoré zabezpečuje nízke riziko z transferu a konvertibility, tiež solídny bankový sektor, silné podnikateľské prostredie ako celok, veľmi atraktívne pre zahraničných investorov. Naproti tomu za slabé stránky našej ekonomiky sú považované vysoká závislosť hospodárstva od automobilového sektora a vývozu, tiež veľká nerovnosť v príjmoch obyvateľstva a vysoká úroveň nezamestnanosti, ale aj relatívne vysoká úroveň zahraničného dlhu.

Čo sa týka inflácie pre rok 2017, experti Euler Hermes predpokladajú úroveň +1,2% a budúci rok až +1,8%.