Trend: Koniec opisovania čísla karty

Bezkontaktné platby kartou sa stali bežnou súčasťou našich životov. Teraz sa zrejme blíži čas, keď bude rovnako jednoduché a bezpečné aj platenie na internete. Napriek všetkým bezpečnostným riešeniam a opatreniam totiž zostáva elektronický obchod aj naďalej zraniteľný voči napadnutiu. Spoločnosť Juniper Research odhaduje, že celková výška strát v dôsledku platobných podvodov dosiahne do roku 2028 hodnotu viac ako 91 mld. amerických dolárov.

Riziká napadnutia obmedzuje Mastercard vzájomnou kombináciou niekoľkých riešení. Zásadným je tokenizácia kariet prostredníctvom metódy Click to Pay. Proces tokenizácie nahrádza 16 až 19-miestne číslo platobnej karty zabezpečeným tokenom – náhodne vytvoreným číslom. Počas on-line platobnej transakcie sa tak skutočné číslo karty nikam neposiela a zostáva uložené vo vysoko zabezpečených centrách. Aj v prípade, že by sa hekerom podarilo odcudziť zástupný token, bude im v podstate na nič. „Tokenizáciu, teda nahradzovanie kariet najmä v on-line prostredí ich zabezpečenými digitálnymi odtlačkami, zaviedla spoločnosť Mastercard už v roku 2014 a ide o trend, ktorý sa postupne stáva v Európe aj vo svete štandardom. Pre zákazníkov je pri nakupovaní na internete dôležitá bezpečnosť, rýchlosť a pohodlie. Všetky tieto kvality dokáže platobná metóda Click to Pay účinne prepojiť. Niet pochýb o tom, že dosiahnutie nášho cieľa do roku 2030 bude výhrou pre všetky strany: spotrebiteľov, predajcov i vydavateľov platobných kariet,“ hovorí Luděk Slouka.

Mastercard zároveň uľahčuje začlenenie riešení Click to Pay do on-line stránok a platobných brán obchodníkov tak, aby mohli držitelia kariet svoju kartu do systému zaregistrovať jednoduchšie. Tým sa odstráni nutnosť zadávať kartové údaje ručne. Celý systém zároveň redukuje nároky na zabezpečenie na strane obchodníkov, poskytovateľov platobných služieb a bánk a tiež posilňuje celkovú dôveru v digitálnu ekonomiku. Bezpečnosť on-line transakcií Mastercard ešte zvyšuje kombináciou s overovacími kľúčmi, ktoré využívajú biometrické overenie na mobilných zariadeniach. Odpadá tak používanie hesiel a jednorazových overovacích kódov.

EU: Riziká umelej inteligencie

Európsky parlament prijal svoju rokovaciu pozíciu k Aktu o umelej inteligencii pred rokovaniami s členskými štátmi Európskej únie (EÚ) o konečnom znení zákona. Pravidlá by mali zabezpečiť, aby umelá inteligencia vyvinutá a používaná v Európe bola plne v súlade s právami a hodnotami EÚ vrátane ľudského dohľadu, bezpečnosti, súkromia, transparentnosti, nediskriminácie či dobrých sociálnych a environmentálnych podmienok.

Pravidlá sa riadia prístupom založeným na riziku a stanovujú povinnosti pre poskytovateľov a operátorov umelej inteligencie v závislosti od úrovne rizika, ktoré umelá inteligencia môže predstavovať. Systémy umelej inteligencie, v prípade ktorých je úroveň rizika pre bezpečnosť ľudí neprijateľná, napríklad také, ktoré sa využívajú na sociálne bodovanie (klasifikujú ľudí podľa ich spoločenského správania alebo osobných charakteristík) by preto mali byť zakázané. Poslanci tento zoznam rozšírili o zákaz používania umelej inteligencie spôsobom, ktorý narúša súkromie a je diskriminačný, akými sú napríklad:

· systémy diaľkovej biometrickej identifikácie „v reálnom čase“ a počas „následnej“ diaľkovej biometrickej identifikácie vo verejne prístupných priestoroch,

· systémy biometrickej kategorizácie, ktoré využívajú citlivé údaje (napr. pohlavie, rasa, etnický pôvod, občianstvo, náboženské vyznanie, politická orientácia),

· systémy prediktívneho vykonávania policajných funkcií (založené na profilovaní, lokalizácii polohy alebo predošlej trestnej činnosti),

· systémy rozpoznávania emócií v oblasti presadzovania práva, riadenia hraníc, na pracovisku a vo vzdelávacích inštitúciách a

· necielená extrakcia podôb tváre z internetu alebo zo záznamov z kamerového systému, ktoré slúžia na vytvorenie databáz na rozpoznávanie tvárí (ktoré môžu viesť k porušovaniu ľudských práv vrátane práva na súkromie).

Europoslancom sa podarilo presadiť, aby klasifikácia vysokorizikových aplikácií odteraz zahŕňala aj systémy umelej inteligencie, ktoré významne poškodzujú ľudské zdravie, bezpečnosť, základné práva alebo životné prostredie. Do zoznamu vysokorizikových aplikácií boli tiež pridané systémy umelej inteligencie, ktoré sa využívajú na ovplyvňovanie voličov a výsledkov volieb či v odporúčacích systémoch používaných platformami sociálnych médií (s viac ako 45 miliónmi používateľov).

Novým a rýchlo sa rozvíjajúcim trendom v oblasti umelej inteligencie sú poskytovatelia základných modelov, ktorí budú musieť posúdiť a zmierniť možné riziká (vo vzťahu k zdraviu, bezpečnosti, základným právam, životnému prostrediu, demokracii a právnemu štátu) a zaregistrovať svoje modely v databáze EÚ skôr, ako ich uvedú na trh EÚ. Generatívne systémy umelej inteligencie založené na modeloch, ako napríklad ChatGPT, budú podľa nových pravidiel musieť spĺňať požiadavky na transparentnosť (informovať o tom, že obsah bol vytvorený umelou inteligenciou a pomáhať tiež odlíšiť takzvané deepfake alebo falošné obrazy od skutočných) a poskytnúť záruky proti vytváraniu nezákonného obsahu. Zverejňovať sa budú musieť aj podrobné súhrny údajov chránených autorským právom, ktoré sa použili na trénovanie týchto systémov.

S cieľom podporiť inovácie v oblasti umelej inteligencie a malé a stredné podniky poslanci doplnili výnimky pre výskumné činnosti a komponenty umelej inteligencie poskytované na základe licencií s otvoreným zdrojovým kódom. Nový právny predpis podporuje tzv. experimentálne regulačné prostredia alebo kontrolované reálne priestory, ktoré vytvorili verejné orgány na testovanie umelej inteligencie pred jej zavedením. V neposlednom rade chcú poslanci posilniť právo občanov podávať sťažnosti na systémy umelej inteligencie, ako aj právo získať vysvetlenie rozhodnutí založených na vysokorizikových systémoch umelej inteligencie, ktoré majú významný vplyv na ich základné práva. Poslanci tiež prepracovali úlohu Úradu EÚ pre umelú inteligenciu, ktorý by mal po novom monitorovať uplatňovanie súboru pravidiel umelej inteligencie.

Aktuálne: Výmena občianskych preukazov

Do konca októbra t. r. požiadalo o vydanie občianskeho preukazu z dôvodu zmeny v čipe už takmer 56-tisíc Slovákov. O nový občiansky preukaz možno požiadať na ktoromkoľvek oddelení dokladov a nechať si ho doručiť na oddelenie dokladov najbližšie k bydlisku či pracovisku, prípadne kuriérom do vlastných rúk. Koniec platnosti certifikátov na podpis sa týka len držiteľov občianskych preukazov vydaných do 20. júna 2021. Nijako však neovplyvňuje ostatné digitálne funkcie dokladu – naďalej je možné prihlasovať sa ním do elektronickej schránky a používať e-služby, ktoré nevyžadujú elektronické podpisovanie.

Ak podpisujete zriedkavo, alebo len niektoré úkony, občiansky preukaz nie je potrebné meniť. Rezort informatizácie pripravil návrh vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie, ktorá to umožní aj dokladmi vydanými do 20. júna 2021. Podrobnosti budú zverejňované na Ústrednom portáli verejnej správy.Občianske preukazy vydávané v súčasnosti sú vydávané s platnosťou do 3. augusta 2031, čiže so skrátenou dobou platnosti. Podľa európskeho nariadenia o posilnení bezpečnosti totiž od augusta 2031 musí každý doklad totožnosti vydaný v krajine Európskej únie obsahovať biometrické údaje obdobne, ako je to pri cestovných pasoch. Ministerstvo vnútra je po technickej i procesnej stránke pripravené začať s vydávaním biometrických bezkontaktných občianskych preukazov aj skôr ako od 1. januára 2023.

Nový typ občianskeho preukazu má odlišný dizajn s duálnym rozhraním s množstvom bezpečnostných prvkov. Okrem iných pribudli napríklad reliéfne štruktúry mnohých údajov, ktoré presahujú povinné súčasti dokladu, napríklad podobizeň držiteľa, čím výrazne prispievajú k obmedzeniu falšovania dokladu. Rovnako ako doteraz má nový občiansky preukaz jeden čip, ktorý možno použiť s pomocou čítačky, ale po novom aj bezkontaktne napríklad pomocou mobilného čítacieho zariadenia s funkciou NFC, čiže rovnako ako platobnú kartu. Je teda pripravený pre používanie e-služieb cez mobil. Čip je chránený mechanizmami aktívnej a pasívnej autentifikácie. Jeho držiteľ si s pomocou voľne prístupných aplikácií bude môcť sám prečítať základné údaje o svojej osobe zapísané v čipe. Zaujímavý je pohľad na nový OP cez ÚV svetlo, kedy sa zobrazí voľným okom neviditeľný štátny znak vo farbách, alebo bezpečnostná grafika. Ministerstvo odporúča, ak je to možné, vyčkať na tento nový, najmodernejší typ dokladu.

Radíme: Ak nový občiansky, tak s biometriou

Každý aktívny používateľ elektronických funkcií občianskeho preukazu a dostupných elektronických štátnych služieb na Slovensku využíva aplikáciu eID klient. Jej nedávno nasadená nová verzia upozorňuje používateľa, že najneskôr v posledný deň tohto roka z dôvodu skončenia certifikácie čipu budú zrušené všetky platné kvalifikované certifikáty pre elektronický podpis. Rovnaké oznámenia dostávajú priamo do elektronických schránok všetci, ktorí komunikáciu potvrdzujú elektronickým podpisom. 

 

Koniec platnosti certifikátov sa týka len držiteľov občianskych preukazov vydaných do 20. júna 2021. Nijako však neovplyvňuje ostatné digitálne funkcie dokladu – naďalej je možné prihlasovať sa ním do elektronickej schránky a používať e-služby, ktoré nevyžadujú elektronické podpisovanie. Ak patríte medzi používateľov elektronického podpisu, ktorí v rámci svojej profesie potrebujú na dennej báze podpisovať všetky úkony, je vhodné požiadať o nový občiansky preukaz.  Od 7. októbra 2022 platí novela zákona o správnych poplatkoch, na základe ktorej vám nový doklad z dôvodu neplatnosti certifikátov vydá ministerstvo vnútra bez správneho poplatku. Ak však podpisujete len niektoré úkony, občiansky preukaz nebude potrebné meniť. Rezort informatizácie pripravil návrh vyhlášky o uznaných spôsoboch autorizácie, ktorá to umožní aj dokladmi vydanými do 20. júna 2021. Podrobnosti budú zverejňované na Ústrednom portáli verejnej správy.

Ministerstvo vnútra SR  zároveň odporúča vyčkať na nový občiansky s biometriou. „V príprave na vydávanie biometrických bezkontaktných občianskych preukazov sme natoľko pokročili, že sme schopní začať tento najmodernejší typ dokladu vydávať v prípade schválenia legislatívneho návrhu už v decembri," uviedol minister Roman Mikulec. Existuje praktický dôvod, prečo aj pri končiacej platnostii certifikátov, ak je to možné, radšej vyčkať na biometrický občiansky preukaz: faktom je, že v súčasnosti vydávané doklady majú platnosť kratšiu ako štandardných 10 rokov. Dôvodom je skutočnosť, že do augusta 2031 v zmysle európskeho práva musí každý občan disponovať biometrickým občianskym preukazom. Všetky aktuálne vydávané občianske preukazy sú preto platné len do 3. augusta 2031. Ide o nový typ eID karty, ktorý okrem biometrickej podoby tváre a odtlačkov prstov bude mať bezkontaktný čip, rovnako ako cestovné pasy, ktoré v biometrickej kvalite vydáva Slovenská republika už vyše desať rokov. Zároveň bude mať biometrický občiansky preukaz nový dizajn s množstvom najmodernejších bezpečnostných prvkov, ktoré minimalizujú riziko jeho zneužitia pri strate či krádeži.

Biometria: Platby pri pokladni

Technológiu používanú na odomykanie smartfónov tvárou alebo odtlačkom prsta je možné využívať aj na platenie pri pokladni. Podľa celosvetového prieskumu  74 % spotrebiteľov vníma biometrické technológie pozitívne. Trh s bezkontaktnými biometrickými technológiami by mal do roku 2026 dosiahnuť hodnotu 18,6 mld USD.  Nový spôsob platenia v obchodoch si vystačí s úsmevom či mávnutím ruky. 

V rámci pilotnej prevádzky reťazec St Marche zaviedol technológiu spoločnosti Payface v piatich zo svojich supermarketov v São Paule. Zákazníci týchto supermarketov si svoje biometrické a platobné údaje môžu zaregistrovať pomocou aplikácie Payface. Potom budú mať možnosť svoje nákupy platiť iba úsmevom pre objektív kamery, bez potreby použiť platobnú kartu alebo mobilné zariadenia. Spustenie ďalších pilotných projektov je naplánované v krajinách Blízkeho východu a Ázie. Zákazník sa bude môcť registrovať do programu buď priamo v obchode s pomocou obchodníka alebo prostredníctvom aplikácie. Po kontrole účtu sa len jednoducho usmeje do kamery alebo mávne rukou nad čítačkou a bude mať zaplatené. Obchodníci získajú urýchlenie transakcií a skrátenie radov pri pokladniach, zlepšenie hygieny aj vyššiu mieru zabezpečenia. Platobný systém možno navyše jednoducho prepojiť s vernostnými programami a personalizovanými ponukami, ktoré spotrebiteľom pomôžu nájsť tovar, o ktorý by na základe svojich predchádzajúcich nákupov mohli mať záujem.

V rámci globálneho spustenia programu Biometric Checkout bol predstavený aj technologický rámec, ktorý uľahčí zavedenie potrebných štandardov nového spôsobu platenia v obchodoch. Program predkladá bankám, obchodníkom a poskytovateľom technológií súbor noriem, ktoré prispievajú k zaisteniu bezpečnosti a súkromia osobných údajov využívaných pri biometrickom overovaní platieb. Medzi partnerov spoločnosti Mastercard sa radia firmy ako NEC, Payface, Aurus, PaybyFace, PopID či Fujitsu Limited. Využívanie biometrických údajov je bezpečný spôsob overovania totožnosti, ktorý spoľahlivo nahrádza heslá a kódy priamo osobou platiteľa. Overovanie biometrickými údajmi na štandarde EMV 3-D Secure je možné pri platení využívať s modernými platobnými kartami alebo mobilnými či nositeľnými zariadeniami. Biometrické údaje sa okrem toho využívajú aj na overovanie totožnosti pri „platení pomocou selfie“ alebo on-line, kedy sa uplatňujú ďalšie štandardy, napríklad FIDO (Fast Identity Online).

EU: Digitálne vízum

Európska komisia predložila návrh na digitalizáciu procesu udeľovania schengenských víz, nahradenie vízovej nálepky a zavedenie možnosti podávať žiadosti o víza on-line prostredníctvom európskej vízovej platformy. V novom pakte o migrácii a azyle sa stanovuje cieľ plne digitalizovať konania o udelenie víza do roku 2025. Je to príležitosť na účinné zlepšenie procesu podávania žiadostí o víza znížením nákladov a zaťaženia členských štátov a žiadateľov a zároveň na posilnenie bezpečnosti schengenského priestoru.

V digitálnej ére je podávanie žiadostí o víza naďalej zdĺhavým procesom opierajúcim sa o dokumenty v papierovej forme, v rámci ktorého musia žiadatelia cestovať, aby predložili a následne si vyzdvihli svoj pas s vízom, čo vedie k akumulácii nákladov pre cestujúcich, ako aj pre členské štáty. Niekoľko členských štátov podniklo kroky na presun žiadostí o víza do on-line prostredia; existujú však rozdiely v rozsahu, v akom to urobili. Len niekoľko z nich ponúka možnosť platby on-line. Tieto konania sa takisto ukázali ako problematické počas pandémie COVID-19, kedy žiadatelia už nemohli voľne prísť na konzuláty a požiadať tam o víza. Harmonizácia a zjednotenie konaní o udelení víza v rámci schengenského priestoru pomôže zabrániť tzv. „visa shoppingu“ zo strany žiadateľov, ktorí sa môžu snažiť podať žiadosť v tej krajine schengenského priestoru, ktorá ponúka rýchlejšie spracovanie žiadostí o víza, a nie v krajine, ktorá je ich skutočnou cieľovou krajinou. Digitalizácia procesu udeľovania víz takisto zníži bezpečnostné riziká, ktoré predstavujú fyzické vízové nálepky, ktoré by mohli byť aj naďalej viac exponované, pokiaľ ide o falšovanie, podvody a krádeže. Návrh je tiež v súlade s všeobecným prístupom EÚ k podpore modernizácie a digitalizácie verejných služieb.

• BiVďaka digitalizácii sa uľahčí podávanie žiadostí o schengenské vízum a samotné víza budú bezpečnejšie: žiadatelia o víza budú môcť požiadať o vízum on-line vrátane zaplatenia vízového poplatku prostredníctvom jednotnej platformy EÚ bez ohľadu na krajinu schengenského priestoru, ktorú chcú navštíviť;
• platforma automaticky určí, ktorá krajina schengenského priestoru je zodpovedná za posúdenie žiadosti – najmä vtedy, ak má žiadateľ v úmysle navštíviť viacero krajín schengenského priestoru;
• platforma poskytne žiadateľom aktuálne informácie o krátkodobých schengenských vízach, ako aj všetky potrebné informácie týkajúce sa požiadaviek a postupov (ako sú sprievodné doklady, vízový poplatok alebo potreba termínu na stretnutie na účely zberu biometrických identifikačných znakov);
• osobná prítomnosť na konzulárnom úrade by bola povinná len pre žiadateľov podávajúcich žiadosť prvýkrát, a to na účely zberu biometrických identifikačných znakov, ďalej pre žiadateľov, ktorých biometrické údaje už nie sú platné, alebo pre žiadateľov s novým cestovným dokladom;
• vízum bude obsahovať najmodernejšie bezpečnostné prvky, ktoré budú bezpečnejšie ako súčasná vízová nálepka;
• nový systém zabezpečí, aby boli vždy chránené základné práva.

Novinka: Občianske aj s odtlačkami prstov

Vláda SR schválila 12. januára t. r. novelu zákona o občianskych preukazoch, ktoré budú obsahovať v súlade s legislatívou Európskej únie aj biometrické údaje. Od 1. mája 2022 sa tak rovnako ako pri cestovných pasoch majú do elektronického čipu občianskeho preukazu ukladať odtlačky prstov a podoba tváre, a to vo forme zakódovaných biometrických údajov. Z databázy ministerstva vnútra budú odtlačky prstov vymazané v momente, kedy bude doklad vydaný držiteľovi, keďže európske nariadenie o posilnení bezpečnosti dokladov vytváranie databázy odtlačkov neumožňuje.

Povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov sa bude vzťahovať na osoby, ktoré dovŕšili vek 12 rokov. Osobám, ktorým z rôznych dôvodov nebude možné zosnímať odtlačky prstov, sa OP vydá s platnosťou na 1 rok. Zosnímať podobu tváre, odtlačky prstov a podpis bude možné aj na zastupiteľských úradoch v zahraničí. Novinkou bude možnosť prezerať a kontrolovať si biometrické aj ostatné údaje zapísané v elektronickom čipe pomocou pripravovanej aplikácie. V súčasnosti je to možné len na oddelení dokladov. Vzhľadom na povinnosť podrobiť sa nasnímaniu odtlačkov prstov pri podaní žiadosti už nebude možné požiadať o vydanie občianskeho preukazu elektronicky. 

Podľa ministerstva vnútra sa zároveň upravuje aj zákon č. 647/2007 o cestovných dokladoch, pričom žiadateľ o pas už nebude musieť uvádzať v žiadosti o vydanie dokladu adresu pobytu. Ďalšou zmenou je, že občania starší ako 15 ale mladší ako 18 rokov pri podávaní žiadosti o pas budú môcť predložiť súhlas rodiča či zákonného zástupca bez notárskeho overenia jeho podpisu. Zmeny sa navrhujú aj v zákone č. 145/1995 o správnych poplatkoch. Pre občanov starších ako 15 rokov s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky je občiansky preukaz povinným dokladom, u ostatných občanov je to dobrovoľný doklad. Vzhľadom na uvedené je preto vhodné oslobodiť občanov s povinnosťou držby občianskeho preukazu od niektorých poplatkov.

EU: Modernizovaný vízový informačný systém

V Európskej únii začali platiť nové pravidlá revidovaného a modernizovaného vízového informačného systému. Umožnia dôkladnejšie kontroly občanov z tretích krajín žiadajúcich o víza a povolenia na pobyt v únii, lepšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi a zabezpečia úplnú interoperabilitu s ostatnými databázami v eurobloku.

Vízový informačný systém (VIS) je databáza na uľahčenie konania o udelení krátkodobého víza. Pomáha vízovým, pohraničným, azylovým a migračným orgánom pri kontrole štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí na cestu do schengenského priestoru potrebujú krátkodobé vízum. Orgány môžu použiť VIS na porovnávanie biometrických údajov na účely identifikácie osôb s cieľom zabrániť krádeži totožnosti alebo podvodu s osobnými údajmi.

V reakcii na meniace sa výzvy v oblasti migrácie a bezpečnosti EÚ v máji 2021 aktualizovala nariadenie o VIS. Novými pravidlami sa:

• zvýši bezpečnosť konania o udeľovaní krátkodobých víz,
• začlenia do tej istej databázy dlhodobé víza a povolenia na pobyt,
• zabezpečí interoperabilita medzi systémom VIS a ďalšími relevantnými systémami a databázami EÚ.

Všetci žiadatelia o víza budú automaticky preverení aj z hľadiska iných vnútornobezpečnostných a migračných informačných systémov EÚ. Povinná krížová kontrola pomôže odhaliť žiadateľov o víza používajúcich viacero identít a vystopovať osoby predstavujúce bezpečnostné riziká. Okrem toho modernizovaný vízový informačný systém bude obsahovať aj informácie o dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt. Zlepší sa tým výmena informácií medzi členskými štátmi, čo pomôže pohraničnej stráži rýchlo určiť, či je dlhodobé vízum alebo povolenie na pobyt používané na prekročenie vonkajších hraníc schengenského priestoru naozaj platné a či je jeho držiteľom oprávnená osoba. Vyplní sa tým významná bezpečnostná medzera.

Radíme: Bezpečný internet

Opäť trávime veľa času s internetom, pričom môžeme veľmi ľahko stratiť svoju ostražitosť a staneme sa viac zraniteľnými voči počítačovým zločinom: od podvodov pri nakupovaní on-line až po krádež on-line identity.

Pri príležitosti Dňa ochrany osobných údajov zostavili odborníci v Prolifics Testing najúčinnejšie tipy na prevenciu voči počítačovej kriminalite.

• Nakupujte on-line opatrne: Používajte bezpečnostný protokol 3D secure.  Pri pochybnostiach môžete kedykoľvek požiadať svoju banku o overenie, či je daný on-line obchodník bezpečný. Pamätajte tiež na zlaté pravidlo - ak je dohoda príliš dobrá na to, aby bola pravdivá, pravdepodobne to tak nie je!
• Pri svojej elektronickej identite buďte opatrní: Buďte mimoriadne opatrní a všímajte si, komu poskytujete svoje osobné informácie, akými sú meno, adresa, telefónne číslo a emailová adresa. Buďte rovnako opatrní a selektívni aj pri zdieľaní finančných informácií.
• Dôvtipný prístup k sociálnym médiám: Nastavte si svoj profil na účtoch sociálnych médií na súkromný a zvážte, aké informácie zverejňujete na týchto platformách. Napríklad, ak zverejníte rodné priezvisko svojej matky alebo meno vášho domáceho maznáčika, môžete prezradiť odpovede na bežné bezpečnostné otázky.
• Presadzujte silné prihlasovacie údaje: Hoci to môže byť nepríjemné, skúste pre rôzne účty on-line použiť rôzne kombinácie ID používateľa a hesla. Kombinujte škálu písmen, čísel a špeciálnych znakov, aby ste heslá skomplikovali. Mali by ste sa tiež pokúsiť aktualizovať heslo hlavných on-line účtov (napr. e-mail, internetbanking atď.) raz za mesiac alebo dva. Ak máte pocit, že pravdepodobne často zabudnete svoje prihlasovacie údaje, zvážte použitie renomovaného softvéru na správu hesiel na ukladanie zložitých hesiel.
• Získajte správnu obranu: Uistite sa, že je brána firewall v počítači zapnutá, pretože je kľúčom na blokovanie pripojení k „falošným / škodlivým“ webovým stránkam. Rovnako nezabudnite nainštalovať a pravidelne aktualizovať antivírusový softvér od renomovaného poskytovateľa, pretože zabráni vírusom a spywarovým útokom na váš počítač.

Digitalizácia: Doručovanie zásielok

Digitalizácia a inovácie zasahujú výrazne aj do sektora logistiky a doručovateľských služieb. Plnoautomatické inteligentné linky dnes dokážu roztriediť niekoľko tisíc zásielok za hodinu. Kuriéri využívajú inteligentné tablety s perami, vďaka čomu môžu klienti podpisovať zmluvy a iné právne dokumenty biometricky bez toho, aby museli držať v ruke tlačenú verziu dokumentov.

Podľa Jána Ťureka inteligentné riešenia umožňujú kuriérskym spoločnostiam poskytovať kvalitnejšie aj ekologickejšie služby. Digitálne riešenia uľahčujú procesy, poskytujú vysokú mieru komfortu pre kuriérov a samozrejme aj samotných zákazníkov. Okrem toho sa minimalizuje kontakt kuriéra so zákazníkom, čo je v čase pandémie vírusu COVID-19 dôležitým bezpečnostným opatrením. 

Novinkou je elektronizácia príjmových dokladov po doručení dobierky. Zákazník po zrealizovaní platby za dobierku nedostane od kuriéra príjmový doklad v papierovej verzii, ale o niekoľko minút mu bude prostredníctvom SMS alebo mailu zaslaný link na generovanie daňového dokladu pre konkrétnu zásielku. Digitalizácia má však v tomto prípade ešte jednu výhodu. Pokiaľ si chce zákazník zmeniť dodacie údaje v doklade, môže tak urobiť prakticky okamžite prostredníctvom špeciálneho identifikátora – PIN kódu, ktorým si odomkne obsah príjmového dokladu a môže si zmeniť dodacie údaje a túto zmenu následne uložiť.

Trend: Technológie na rozpoznávanie tváre

V roku 2017 predstavoval trh s technológiami na rozpoznávanie tváre 4 miliardy dolárov (3,643 miliardy eur). Predpokladá sa, že do roku 2022 narastie na 7,7 miliardy dolárov. Na raste sa budú podieľať najmä bezpečnostné a komerčné aplikácie. 

Francúzska vláda ohlásila začiatkom októbra svoj plán nasadiť nový program digitálnej totožnosti už v novembri 2019. Súčasťou programu Alicem bude rozpoznávanie tváre povinné pre všetkých občanov. Francúzsko by sa tak stalo prvou európskou krajinou, ktorá využíva technológie 'facial recognition' v štátnej správe. Krajina má vybudovanú sieť bezpečnostných monitorovacích centier, kde má rozdelené kompetencie pre jednotlivé bezpečnostné úrovne. Na vstup do systému vytvorila vláda aplikáciu, ktorú si občan stiahne. Digitálna totožnosť sa používateľovi vytvorí porovnaním pasovej fotografie a selfie videa, ktoré používateľ nahrá z viacerých uhlov a s rôznymi výrazmi tváre. 

Francúzsky orgán pre dohľad na ochranu osobných údajov je však toho názoru, že Alicem porušuje nariadenie GDPR vo viacerých bodoch, najmä v časti, kde je potrebný súhlas so zberom osobných údajov. Skupina na ochranu súkromia už podala žalobu proti vláde za to, že francúzski občania si novú digitálnu totožnosť budú môcť vytvoriť len prostredníctvom aplikácie pre systém Android. Rozpoznávanie tváre bude, navyše, jediným spôsobom overenia identity.
Aplikácia je v skúšobnej prevádzke už šesť mesiacov. Sprevádza ju príhoda, keď sa hekerovi podarilo získať prístup do vládnej aplikácie na zasielanie správ za necelú hodinu. 

Podľa Alison Slovakia je už v Ázii viacero krajín, ktoré prevádzkujú rozpoznávanie tváre ako súčasť štátnych služieb. Patrí sem Singapur, Čína aj India, kde sa na overenie totožnosti používa snímanie očnej dúhovky.
Rozpoznanie tváre (facial recognition) je spôsob, ako rozpoznať ľudskú tvár pomocou technológie. Systém využíva na mapovanie rysov tváre z fotografie alebo videa biometriu, porovnáva informácie s databázou známych tvárí a zisťuje zhodu. Technológia takto pomáhať overiť osobnú totožnosť a zároveň devastuje ochranu súkromia.