piatok 3. mája 2019

Výzva: Vyše 1 milióna eur pre slovenské regióny

Výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie v oblasti podpory regionálneho rozvoja na rok 2019 je už zverejnená na webe vicepremier.gov.sk. Podporené budú aktivity zamerané na vytváranie partnerstiev na regionálnej a medzinárodnej úrovni, ako aj na prípravu inovatívnych a pilotných projektov.

V novej výzve na podporu je vyčlenených 1.135.346 eur. Na jeden projekt je možné získať dotáciu od 10.000 do 50.000 eur, pričom spolufinancovanie z vlastných zdrojov je vo výške 10 % z vlastných zdrojov. Zároveň bolo oznámené, že 30 % z viac ako milióna eur v tejto výzve poputuje prednostne na projekty realizované v najmenej rozvinutých okresoch.

Do výzvy sa môžu zapojiť obce a vyššie územné celky, občianske združenia a neziskové organizácie, rozvojové regionálne agentúry, slovenské časti euroregiónov a európske zoskupenia územnej spolupráce. Dotácie môžu získať napríklad na prípravu mladých ľudí na trh práce, na rozvoj cestovného ruchu, na zvyšovanie kvality života na vidieku, ochranu prírody či starostlivosť o kultúrne dedičstvo. Oprávnení žiadatelia môžu predkladať žiadosti o dotácie spolu so všetkými povinnými prílohami do 30. júna 2019.

Žiadosť je možné podať do elektronickej schránky, prostredníctvom pošty alebo osobne do podateľne ÚPVII. K žiadosti o poskytnutie dotácie na podporu regionálneho rozvoja žiadateľ prikladá popis projektu, plán aktivít projektu a celkového rozpočtu projektu. Priložiť treba aj plán činnosti v oblasti regionálneho rozvoja na príslušný rozpočtový rok, čestné vyhlásenie a súhlas žiadateľa so spracovaním osobných údajov. Ak sa projekt realizuje v partnerstve, tak aj vyhlásenie o partnerstve. 

EU: 1 miliarda EUR pre mladých poľnohospodárov

Európska komisia a Európska investičná banka (EIB) začali poskytovať balík úverov v celkovej výške jednej miliardy EUR osobitne zameraný na mladých poľnohospodárov. V roku 2017 banky zamietli 27 % žiadostí o úver, ktoré im predložili mladí poľnohospodári v EÚ, pričom iným poľnohospodárom zamietli iba 9 % žiadostí o úver.

Komisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan uviedol: „Prístup k financiám je rozhodujúci a často je prekážkou pre mladých ľudí, ktorí sa chcú začať venovať tomuto povolaniu. Podpora mladých poľnohospodárov v tomto odvetví je pre Európsku komisiu a spoločnú poľnohospodársku politiku na obdobie po roku 2020 prioritou, keďže 11 % európskych poľnohospodárov má menej ako 40 rokov. S potešením vítam túto novú spoločnú iniciatívu.“

Program budú riadiť na úrovni členských štátov banky a lízingové spoločnosti pôsobiace v celej EÚ. Zúčastnené banky by mali poskytnúť rovnakú sumu, ako je suma, ku ktorej sa zaviazala EIB, čím by celková suma predstavovala 2 miliardy EUR, a prioritu by mali mať mladí poľnohospodári.
Program bude riešiť mnohé zo súčasných nedostatkov, s ktorými sa poľnohospodári stretávajú:
- nižšie úrokové sadzby,
- dlhšie obdobie (až 5 rokov) na začatie splácania úveru,
- dlhšie obdobie na splatenie celého úveru (až 15 rokov),
- pridaná flexibilita v závislosti od podmienok, s cieľom reagovať na volatilitu cien v poľnohospodárskom odvetví, aby sa zabezpečilo, že poľnohospodári budú naďalej schopní splácať úvery aj v ťažkých obdobiach (napríklad prostredníctvom obdobia „pauzy/odkladu“, čo poľnohospodárom umožní, aby niekoľko mesiacov nemuseli splácať úver).
V rámci tohto systému sa majú vo Francúzsku realizovať dva pilotné úvery vo výške 275 miliónov EUR. Tieto úvery sú osobitne zamerané na mladých poľnohospodárov a zmierňovanie zmeny klímy.

Tento nový úverový program je súčasťou spoločnej „iniciatívy mladých poľnohospodárov“ medzi Európskou komisiou a EIB, ktorej cieľom je spojiť podporu z existujúceho Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a finančné prostriedky a odborné znalosti EIB. Okrem balíka úverov je zahrnuté aj ďalšie využívanie grantov z EPFRV pre mladých poľnohospodárov a začínajúce podniky, ktoré možno použiť ako bonifikáciu úrokových sadzieb alebo technickú pomoc, v kombinácii s finančnými nástrojmi. Okrem toho EIB a Európsky investičný fond (EIF) poskytujú riadiacim orgánom poradenskú podporu a odborné znalosti.

Radíme: Dokonalá fotografia

Fotografie dnes robíme takmer na každom kroku, pretože nám to moderné mobilné zariadenia výrazne uľahčujú. Nie vždy sme však s každou snímkou spokojní. Ako teda dosiahnuť čo najväčšiu spokojnosť?  

Tipy a triky pre skvelý výzor na každej fotografii:   
1. Upustiť od prehnanej sebakritiky - Na fotku sa musíte pozerať ako na celok a nehľadať na nej len  náznak chybičky krásy. Vaši priatelia či rodina ani netušia, o čom hovoríte.

2. Dvojitá brada - Veľmi jemne zastrčte bradu, predĺžte krk a nechajte vyniknúť vaše čelo. Táto technika púta pozornosť na celú tvár než špecificky na vašu bradu a fotka tak vyznieva prirodzenejšie.

3. Syndróm malých očí - Pred fotením si vezmite klieštiky na riasy a maskaru, tie vám pomôžu skutočne zvýrazniť vaše oči. No tú najväčšiu iskru im dodá váš úsmev.

4. Uhol krásy - Snažíte sa o perfektnú selfie? Tak potom držte váš telefón nad líniou vašich očí. Budete sa pozerať smerom dohora a to sa pokladá za univerzálne lichotivý záber. A v prípade, ak vás fotí niekto iný, potom treba dbať na polohu vášho tela. Dajte prednosť postoju pod uhlom, než priamemu záberu, určite budete spokojnejšia s výsledkom.

5. V kŕči - Najlepšou radou je, zabudnite, že na vás mieri objektív. Tak dosiahnete svoj prirodzený a najkrajší výzor.

6. Kam pozerať - Neodporúča sa pozerať priamo do objektívu a to z jednoduchých dôvodov:
a) Priamy pohľad si vyžadujú len fotky na občiansky a pas. 
b) Ten, kto vás fotí má väčšinou dobré svetlo za sebou; to znamená, že vy sa pozeráte smerom k svetlu, ktoré vám pomáha vyzerať skvelo. 
c) Niektorí fotografi chcú, aby ste sa pozerali tesne nad objektív. Tým sa vytvorí dojem akéhosi tajomna a čo je ešte lepšie, znižujete tak riziko červených očí.

7. Vyblednutá tvár - Púdrová lícenka či bronzer môžu byť pri fotení vašimi najlepšími priateľmi. Blesk, ale aj jasné slnečné svetlo môžu mať za následok, že vaša tvár bude na fotke vyzerať len dvojrozmerne. Ak do tváre pridáme trocha farby, umožníme jej na fotkách vyniknúť, takže sa v nej nestratí. V prípade núdze pomôže aj staré dobré štipnutie do líc


štvrtok 2. mája 2019

Trend: Zdieľaná mobilita

Väčšina slovenskej populácie už niekedy v minulosti počula o službách zdieľanej mobility. Agentúra Ipsos vo svojom prieskume zisťovala, aké je v súčasnosti povedomie o tejto téme a do akej miery sú rôzne formy zdieľanej mobility využívané na Slovensku (16. až 18. apríla pomocou online zberu dát na vzorke 526 respondentov vo veku 18 až 65 rokov). 

Zdieľané bicykle a tzv. spolujazda patria medzi najznámejšie formy zdieľanej mobility a zaznamenalo ich až 90 % populácie. Zdieľané autá sa už dostali do povedomia približne trom štvrtinám slovenskej populácie. Naopak, o tzv. peer-to-peer carsharingu, čo predstavuje požičanie auta od súkromnej osoby, majú Slovenky a Slováci najmenej znalostí. Prieskum ukázal, že zdieľaná mobilita je známejšia predovšetkým u mladšej generácie do veku 35 rokov. Automobilová doprava je najobľúbenejšou formou prepravy na Slovensku - denne alebo takmer každý deň ju využíva takmer polovica (48 %) Slovákov. Nasleduje verejná doprava, ktorú denne alebo niekoľkokrát do týždňa využíva viac ako tretina slovenskej populácie. Naopak služby zdieľanej mobility využíva pravidelne len malé percento ľudí na Slovensku. Zdieľané autá v uplynulom roku aspoň raz využilo 15 % respondentov. V prípade zdieľaných bicyklov bol podiel o niečo vyšší, konkrétne 22 %. Oproti tomu je častejšie využívanou formou zdieľanej mobility spolujazda. Tú Slovenky a Slováci poznajú najmä v súvislosti so službami poskytovanými spoločnosťami ako Uber, Taxify/Bolt či Bla bla car, pričom si ju už niekedy vyskúšalo približne 25 % opýtaných. Porovnateľné percento ľudí (27 %) využíva službu zvanú carpooling, ktorá funguje na princípe pravidelného zdieľania nákladov na cestu do práce, alebo do školy medzi viacerými cestujúcimi.

Na zdieľanú mobilitu sa pozerá predovšetkým z hľadiska financií. Na službách zdieľanej mobility Slovenky a Slováci oceňujú najmä fakt, že pri ich využívaní nemajú žiadne výdavky súvisiace s prevádzkovaním vozidla, ako aj to, že si nemusia kupovať vlastné auto. Ako najväčšia prekážka takýchto služieb je pre väčšinu populácie na Slovensku vnímaná práve zlá dostupnosť voľných vozidiel na cestách. Odrádzajúce môžu byť aj vysoké poplatky za využívanie služieb, a to najmä v prípade zdieľaných automobilov. Naopak, spolujazdu respondenti pozitívne hodnotili aj vďaka výhodnej cene a jednoduchosti pri objednávaní cez mobilnú aplikáciu. Podľa 34 % slovenskej populácie bude vlastníctvo auta v budúcnosti rovnako dôležité ako v súčasnosti. Až 22 % respondentov však očakáva, že zvyšovanie nákladov na prevádzkovanie vlastného vozidla zapríčiní, že čoraz menej ľudí si bude môcť dovoliť kúpiť vlastné auto, a preto sa služby zdieľanej mobility budú využívať viac ako v súčasnosti. Na druhej strane viac ako tretina opýtaných (36 %) uviedla, že služby zdieľanej mobility sa v budúcnosti stanú viac výhodné a praktické, aj napriek tomu, že náklady na prevádzkovanie auta sa pritom vôbec nezmenia.

Aktuálne nákup automobilu s elektrickým pohonom zvažujú približne 4 z 10 opýtaných respondentov, pričom najviac z nich, takmer štvrtina (24 %), uvažuje o kúpe v časovom horizonte do piatich rokov. Zatiaľ čo pred dvoma rokmi by o kúpe vozidla s elektrickým pohonom vôbec neuvažovalo až 76 % slovenskej populácie, v súčasnosti sa podiel tejto skupiny ľudí znížil na 61 %.

Radíme: Správne skladovanie potravín

Pri potravinách je dôležité dbať na ich správne balenie a skladovanie. Jedným z obľúbených obalov v domácnosti sú polystyrénové obaly. Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR ich ale neodporúča! 

Všetky plastové materiály a predmety sa pred použitím testujú na konkrétne podmienky podľa štandardných postupov, takže sú zdravotne bezpečné. Pri testovaní sa pritom zohľadňujú najhoršie podmienky, ktoré môžu v bežnej praxi nastať, konkrétne použitie testovaného materiálu a predmetu aj to, či sa bude používať jednorazovo alebo opakovane", vysvetľuje Milada Syčová. Plastové obaly sa podľa nej testujú na rôzne typy potravín – kyslé, mlieko a mliečne výrobky, suché aj tukové a sleduje sa čas i teplota testovania. Prečítajte si vždy písomnú inštrukciu o správnom používaní plastového obalu a rešpektujte odporúčania výrobcu. Správnym používaním sa ochránite pred možnou migráciou chemických látok", radí M. Syčová.

Polystyrénové obaly sú určené na jednorazové použitie. Riziko migrácie z týchto obalov do potravín je síce nízke, no jedlá v nich radšej nenechávajte dlhšie ako štyri hodiny a ani ich nepoužívajte opakovane. Na čas by sa malo prihliadať aj pri používaní alobalu. Je určený len na krátkodobý priamy kontakt s potravinami, najviac na štyri hodiny, pričom kyslé a veľmi osolené jedlá by sa doň nemali baliť vôbec. Používať opakovane by sa nemali ani tégliky a nádoby, v ktorých už boli balené potraviny. Okrem balenia sú pre uchovanie výživových hodnôt jedál dôležité aj čas a teplota. Zvyšky pečeného, vareného, duseného či vysmážaného mäsa v celku možno pri teplote nula až štyri stupne Celzia uchovávať najviac 24 hodín. Mäsové či syrové nárezy a obložené misy vydržia pri rovnakej teplote 24 hodín, pri teplote päť až osem stupňov Celzia by sa mali zjesť najneskôr do 12 hodín. Zeleninové, ovocné, strukovinové či rybacie šaláty pri teplote nula až štyri stupne Celzia vydržia 12 hodín, pri piatich až ôsmich stupňoch iba šesť hodín. Čas a teplota sú dôležité i pri sladkých dobrotách, krémové zákusky a šľahačka vydržia pri teplote do štyroch stupňov Celzia 24 hodín, pri piatich až ôsmich stupňoch len 12 hodín.

Vajcia majú trvanlivosť 28 dní od znesenia. Pred použitím by sa nemali umývať, ak sú zašpinené, stačí ich utrieť čistou handričkou. Pokrmy s vajíčkami treba dôkladne tepelne spracovať. Potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti obchody nesmú predávať.
Mikroorganizmy sa prenášajú najmä rukami, utierkami a kuchynskými pomôckami, vyskytujú sa predovšetkým na doskách na krájanie a aj malý kontakt ich môže preniesť do jedla a viesť k ochoreniam spôsobeným konzumáciou kontaminovaných potravín. ÚVZ preto odporúča umývať si ruky pred manipuláciou s potravinami a aj počas prípravy jedla, taktiež po každom použití toalety. Vhodné je umývať a čistiť všetky pracovné plochy a náradie používané na prípravu jedla a chrániť priestory kuchyne a jedlo pred hmyzom, hlodavcami a inými zvieratami.

EU: Prehľad justície

Európska komisia zverejnila porovnávací prehľad Európskej únie (EÚ) v oblasti justície za rok 2019, ktorý poskytuje komparatívny prehľad nezávislosti, kvality a efektívnosti justičných systémov v členských štátoch EÚ. Výsledky sú rôzne a ukazujú relatívne zlepšenie, pokiaľ ide o efektivitu justičných systémov a kvalitu súdnictva. Prehľad zároveň poukazuje na čoraz väčšie problémy, pokiaľ ide o vnímanie nezávislosti súdnictva.

Vĕra Jourová, európska komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť v tejto súvislosti uviedla: „Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície za rok 2019 prichádza v čase, keď na niektorých miestach v Európe narastajú problémy s dodržiavaním zásady právneho štátu. Teší ma, že mnohé krajiny pokračujú v zlepšovaní svojho súdnictva, no v iných, žiaľ, dochádza k zvráteniu tohto pozitívneho trendu. V EÚ je ešte stále priveľa občanov, ktorí nevnímajú justičné systémy svojich krajín ako nezávislé a ktorí čakajú na spravodlivosť príliš dlho.“

V siedmom vydaní porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície sa ďalej rozvíjajú rôzne ukazovatele a prehlbuje sa zameranie na nezávislosť súdnictva ako kľúčového prvku na dodržiavanie zásad právneho štátu v členských štátoch. Jedným z nových prvkov je prehľad disciplinárnych režimov pre sudcov v rámci vnútroštátnych justičných systémov a prehľad záruk, ktoré majú zabrániť politickej kontrole súdnych rozhodnutí. Porovnávací prehľad sa venuje aj riadiacim právomociam vo vzťahu k prokurátorom vo vnútroštátnych justičných systémoch vrátane ich vymenúvania a odvolávania, ktoré sa považujú za kľúčové ukazovatele nezávislosti prokuratúry.

V tohtoročnom vydaní sa dospelo k týmto hlavným zisteniam:
- Niekoľko pozitívnych trendov v oblasti efektívnosti justičných systémov: porovnávací prehľad svedčí o tom, že vo väčšine členských štátov, ktoré sa v kontexte európskeho semestra identifikovali ako štáty, ktoré čelia osobitným problémom, možno za obdobie ôsmich rokov (2010 – 2017) pozorovať pozitívny vývoj. Od roku 2010 sa v takmer všetkých týchto členských štátoch dĺžka súdnych konaní v prvej inštancii skrátila alebo ostala na rovnakej úrovni. Súdne konania v prvej inštancii v súvislosti s trestnými činmi prania špinavých peňazí trvajú v priemere až rok. V niektorých členských štátoch, ktoré v tejto oblasti čelia problémom, však trvá toto konanie dva alebo viac rokov.
- Pokiaľ ide o vnímanie nezávislosti súdnictva, problémy narastajú: podľa dnes uverejneného prieskumu Eurobarometra sa v porovnaní s rokom 2016 zlepšilo vnímanie nezávislosti súdnictva v približne dvoch tretinách členských štátov. V porovnaní s minulým rokom však verejnosť vníma nezávislosť súdnictva horšie v približne troch pätinách všetkých členských štátov [1]. Hlavným dôvodom, prečo ľudia nepovažujú súdy a sudcov za dostatočne nezávislých, je možné zasahovanie alebo tlak zo strany politikov. Pokiaľ ide o vnútroštátne prokuratúry, porovnávací prehľad EÚ ukazuje, že v niektorých členských štátoch existuje tendencia koncentrovať riadiace právomoci, ako je právomoc hodnotiť, povýšiť či preložiť prokurátora, v jedinom orgáne.
- Kvalita súdnictva: celkové výdavky verejnej správy na súdy boli v roku 2017 v celej EÚ naďalej stabilné. Na zlepšenie kvality rozsudkov poskytuje väčšina súdov (na základe údajov európskych justičných sietí) sudcom špecifickú odbornú prípravu zameranú na štruktúru a štýl odôvodňovania a koncipovania rozsudkov. V niektorých členských štátoch môžu účastníci konania požiadať o objasnenie súdnych rozhodnutí. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa zlepšil online prístup k rozsudkom súdov, najmä pokiaľ ide o zverejňovanie rozsudkov najvyššej inštancie: 19 členských štátov v súčasnosti zverejňuje všetky rozsudky v civilných/obchodných a správnych konaniach.

Zistenia vyplývajúce z porovnávacieho prehľadu za rok 2019 boli zohľadnené pri hodnotení jednotlivých krajín v rámci európskeho semestra 2019 a pomôžu pri príprave návrhov špecifických odporúčaní Európskej komisie pre jednotlivé krajiny za rok 2019. O týchto politických odporúčaniach diskutujú zástupcovia členských štátov v Rade. Lídri EÚ ich schvaľujú v júni a Rada ich následne prijíma v júli. Vlády členských štátov potom tieto odporúčania zapracúvajú do svojich reformných plánov a národných rozpočtov na nasledujúci rok.

utorok 30. apríla 2019

Novinka: Služba DNSSEC

Správca národnej domény .sk spustil službu DNSSEC (Domain Name Security Extensions) zameranú na zabezpečenie domén proti podvrhnutiu či úmyselnej podvodnej manipulácii a zvýšenie bezpečnosti internetu a jeho používateľov. 

Podľa SK-NIC bola koreňová zóna .sk zabezpečená v rámci služby DNSSEC kľúčom používajúcim algoritmus ECDSA 19. apríla 2019, pre registrátorov domén druhej úrovne .sk je služba dostupná od 29. apríla 2019. Služba DNSSEC pre slovenskú národnú doménu .sk je ako jedna z prvých na svete postavená na kryptografii prostredníctvom eliptických kriviek. Správca národnej domény .sk sprístupnil začiatkom apríla všetkým registrátorom aj nové testovacie prostredie, kde je možné otestovať systém predtým než vykonajú akúkoľvek operáciu v živej databáze. V rámci tohto prostredia si mohli registrátori už takmer mesiac pred oficiálnym spustením služby DNSSEC otestovať jej nastavenie. V rámci príprav na túto technológiu zorganizoval SK-NIC vo februári tohto roku v spolupráci so svojím strategickým partnerom, britskou spoločnosťou CentralNic aj osobitné školenie k DNSSEC. Technický riaditeľ CentralNic Gavin Brown na školení informoval registrátorov o praktických nastaveniach tejto služby v registrátorskom systéme SK-NIC. SK-NIC chystá k tejto téme aj ďalšie školenie, tentokrát v spolupráci s globálnym správcom doménovej infraštruktúry, organizáciou ICANN. 

„Spustením služby DNSSEC sa doména .sk zaradila k bezpečným doménam a posúva slovenský internet vpred. Aj keď u nás DNSSEC prichádza s určitým oneskorením, výhodou je, že nám to umožnilo spustiť rovno najmodernejšiu verziu. Veríme, že službu bude okrem komerčných registrátorov a súkromných držiteľov využívať aj verejná správa a zabezpečí tak všetky svoje weby podobne, ako je tomu napríklad v susednej Českej republike", povedal riaditeľ SK-NIC Peter Bíro. SK-NIC, a. s., je správcom domény najvyššej úrovne .sk. Od polovice 90. rokov je uznaná organizáciou IANA (Internet Assigned Numbers Authority), ktorá manažuje koreňovú zónu DNS, ako delegovaný manažér domény .sk (v roku 1999 zmenila meno z EUNET Slovakia na EuroWeb Slovakia a v roku 2006 na SK-NIC). CentralNic so sídlom v Londýne je verejne obchodovaná spoločnosť kótovaná na trhu AIM pre rýchlo rastúce firmy na Londýnskej burze cenných papierov. Zdrojom výnosov spoločnosti je predaj mien internetových domén po celom svete prostredníctvom vlastnej technologickej platformy. CentralNic pôsobí celosvetovo a má klientov vo viac než 200 krajinách sveta.

Aktuálne: Meškajúce úhrady

Až polovica slovenských firiem trpí stratou zisku v dôsledku zlej platobnej disciplíny jej zákazníkov. Necelá polovica (44 %) má tak vyššie úrokové náklady; 42 % firiem zaznamenáva problémy s cash flow. Ukázala to reprezentatívna štúdia European Payment Practices 2018.

Prieskum sa uskutočnil na jar 2018 medzi firmami v takmer 20 sledovaných európskych krajinách vrátane Slovenska. Odhalil, že každá štvrtá platba (27 %) u nás prichádza firmám neskoro alebo faktúry nie sú uhradené nikdy. V platobnej disciplíne zákazníkov sme na tom ešte horšie než Gréci či Rumuni (po 26 %). Priemerne zaznamenávajú firmy v Európe 21 % platieb, ktoré im prichádzajú po lehote splatnosti alebo sa ich nedočkajú vôbec.

Zlá platobná disciplína zákazníkov tak núti firmy na Slovensku obávať sa o svoju existenciu. Také niečo priznalo 9 % opýtaných. Za skutočne vážnu situáciu to označil Michal Šoltes. Rovnako tak strata zisku, vyššie úrokovanie náklady a tiež problémy v cash flow sú podľa neho nepríjemnými sprievodnými javmi toho, že faktúry sa u nás neplatia v lehote splatnosti: „Odporúčam v takých prípadoch zveriť sa do rúk profesionálov v oblasti manažmentu pohľadávok. Máme skúsenosť, že až 10 % zo všetkých predtým nevymožiteľných platieb sa klientom vráti. Tieto peniaze môžu následne využívať pri investíciách, výskume, vývoji či expanzii.“



EU: Očkovanie? Neakceptujme dezinformácie!

Pri príležitosti Európskeho týždňa imunizácie zverejnila Európska komisia prieskum Eurobarometra týkajúci sa postojov Európanov k očkovaniu. Až 85 % občanov Európskej únie (na Slovensku 84 %) je presvedčených, že očkovanie je účinný spôsob prevencie infekčných chorôb a ochrany seba aj iných. Počas posledných piatich rokov sa dala zaočkovať približne polovica občanov EÚ a veľká väčšina (79 %) konzultuje zdravotnícky personál, ktorému dôveruje, s cieľom získať informácie o očkovaní.

Z prieskumu však vyplývajú aj znepokojujúce zistenia: 48 % Európanov je mylne presvedčených, že očkovacie látky môžu často vyvolať vážne vedľajšie účinky a 38 % si myslí, že vakcíny môžu spôsobiť choroby, proti ktorým majú chrániť. Podpredseda Európskej komisie Jyrki Katainen v tejto súvislosti uviedol: „Očkovanie je doteraz jedným z najúspešnejších opatrení v oblasti verejného zdravia. Očkovacie látky nielen bránia chorobám a zachraňujú životy, ale takisto znižujú náklady na zdravotnú starostlivosť. Počas posledných dvoch storočí sa systematicky dokazuje, že očkovacie látky fungujú. To je skutočnosť, nie otázka názoru. Žiaľ tí z nás, ktorí čítajú správy, nepochybne zaznamenali v posledných rokoch výrazné titulky o zvyšujúcom sa výskyte chorôb, ktorým je možné predchádzať očkovaním; tieto choroby majú vážne zdravotné následky a niekedy sa končia aj smrťou, ktorej sa dalo predísť.”

V rámci posilnenej spolupráce proti chorobám, ktorým sa dá predchádzať očkovaním plánuje Európska komisia a WHO usporiadať 12. septembra 2019 v Bruseli celosvetový samit o očkovaní. Bude to jasný signál politickej podpory, pokiaľ ide o výhody očkovania, význam ďalšieho výskumu pre zlepšenie očkovacích látok a potrebu zabezpečiť rovnaký prístup k očkovacím látkam pre všetkých.

pondelok 29. apríla 2019

Zelená domácnostiam II: Poukážky na fotovoltické panely

V 6. kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II, ktoré bude otvorené v utorok 30. apríla, budú môcť domácnosti z mimobratislavských regiónov žiadať o poukážky na inštaláciu fotovoltických panelov. 

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v predchádzajúcom 5. kole projektu (otvorenom 16. apríla t.r.) vydala 476 poukážok na inštaláciu slnečných kolektorov. V pokračovaní projektu podľa SIEA znovu platí, že poukážky môžu pokryť maximálne 50 % oprávnených výdavkov na dodávku zariadenia vrátane montáže a inštalácia musí byť zrealizovaná až po vydaní poukážky.

Národný projekt Zelená domácnostiam II je financovaný prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je do roku 2023 zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie v domácnostiach. SIEA plánuje podporiť inštalácie s celkovým výkonom 140 megawattov (MW).

EU: Rozpočet na roky 2021 – 2027

Na podporu investícií v Európe by mal v budúcom dlhodobom rozpočte Európskej únie (EÚ) slúžiť program InvestEU. Spojil sa v ňom Európsky fond pre strategické investície s 13 ďalšími finančnými nástrojmi EÚ, z ktorých sa v súčasnosti v únii podporujú investície.

V Programe InvestEU sa zachová inovačný prístup k investíciám uplatňovaný v rámci Junckerovho plánu. To znamená, že sa obmedzené množstvo verejných prostriedkov so zárukou z rozpočtu EÚ využije na vyvolanie značných investícií zo súkromných a z verejných zdrojov. Záruka vo výške 38 miliárd eur bude zameraná na investície v štyroch hlavných oblastiach: udržateľná infraštruktúra; výskum, inovácia a digitalizácia; malé a stredné podniky a sociálne investície a zručnosti. Predpokladá sa, že v Európe vyvolá ďalšie investície vo výške minimálne 650 miliárd eur.

Podobne ako v prípade Junckerovho plánu, činnosť fondu InvestEU bude dopĺňať Poradenské centrum InvestEU, ktoré bude poskytovať cielenú podporu predkladateľom projektov a portál InvestEU poskytujúci potenciálnym investorom ľahko dostupné informácie o kvalitne pripravených projektoch. Program InvestEU bude takisto ako Junckerov plán súčasťou súboru hospodárskych politík Európskej komisie, ktorý zahŕňa investície, štrukturálne reformy a fiškálnu zodpovednosť a slúži na to, aby Európa bola naďalej atraktívnym miestom, kde sa môžu podniky usadiť a prosperovať.

Program InvestEU sa bude realizovať v partnerstve so skupinou Európskej investičnej (EIB) a budú sa doň môcť zapojiť aj ďalší implementujúci partneri. Rozpočtové aspekty Programu InvestEU však závisia od celkovej dohody o nasledujúcom dlhodobom rozpočte EÚ, ktorého návrh Európska komisia predložila v máji 2018. Podľa údajov Európskej investičnej banky mobilizoval Európsky fond pre strategické investície (EFSI) do apríla 2019 investície vo výške takmer 393 miliárd eur. Operácie, ktoré boli doteraz v rámci EFSI schválené, predstavujú vo všetkých 28 členských štátoch celkový objem financovania vo výške 72,8 miliardy eur. EIB schválila 524 infraštruktúrnych projektov podporovaných z EFSI v hodnote 53,8 miliardy eur, zatiaľ čo Európsky investičný fond schválil 554 dohôd o financovaní pre malé a stredné podniky v hodnote 19 miliárd eur, ktoré by mali priniesť prospech 945 000 spoločnostiam.

Trend: Podvody a korupcia

Hoci o korupcii a podvodoch sa hovorí takmer výlučne v súvislosti s tendrami vo verejnej správe, nevyhýbajú sa ani firmám. Štvrtina európskych podnikov už zaznamenala nejakú formu manipulatívneho obstarávania a 27 % zaplatilo dodávateľom za produkty alebo služby duplicitne.

Podvody pri nákupoch patria podľa poradenskej firmy PwC dlhodobo k najčastejšie hláseným formám ekonomickej kriminality. Napriek tomu s nimi spoločnosti naďalej bojujú zastaranými spôsobmi. Spoliehajú sa predovšetkým na manuálnu kontrolu alebo v lepšom prípade na jednoduchý softvér, ktorý sleduje dodržiavanie istých pravidiel. K typickému podvodnému správaniu patria rôzne dohody a prepojenia medzi zamestnancami a dodávateľmi, ktorí tak získavajú neférovú výhodu počas tendra, alebo zámerné vystavovanie viacerých faktúr či opakované fakturovanie tých istých položiek. Častým podvodom, s ktorým sa stretlo až 37 % spoločností, je tiež snaha zamestnancov o preplácanie nenárokovateľných výdavkov, napríklad v súvislosti so služobnými cestami.

Pre podvodné správanie prichádza podľa prieskumu SAS viac ako štvrtina firiem každoročne o 10 až 150 tisíc eur, necelá pätina stráca do 10 tisíc eur a takmer 12 % v rozmedzí 150 až 400 tisíc eur. Nad túto hranicu priznáva straty 3,7 % respondentov. „Tieto čísla sú iba špičkou ľadovca. Podvody pri obstarávaní sa notoricky ťažko odhaľujú a merajú, preto je ich skutočný rozsah s najväčšou pravdepodobnosťou podceňovaný“, hovorí Richard Kraus. Mnohé firmy často netušia, o koľko peňazí vlastne prichádzajú. V prieskume to pripustilo 17 % respondentov.

Ak si firmy problém interných podvodov pripúšťajú, zvyčajne ich nevedia efektívne odhaľovať. V súvislosti s obstarávaním sa najčastejšie (44,5 %) spoliehajú na manuálnu formu monitoringu procesov. K ďalším často využívaným technikám patrí jednoduchá softvérová detekcia založená na sledovaní vopred definovaných pravidiel a štvrtina podnikov predpokladá, že o nezrovnalostiach budú informovať poctiví zamestnanci. Detailné analýzy dát dnes využíva na monitorovanie a predpovedanie možných nezrovnalostí a podozrivých udalostí v obstarávaní iba štvrtina spoločností. K hlavným bariéram pre použitie pokročilej analytiky pre prevenciu podvodov a chýb v obstarávaní a dodávateľsko-odberateľských vzťahoch sú náklady pre nasadenie takéhoto riešenia (32 %), nedostatok potrebných vedomostí zručností (30 %) a uprednostňovanie manuálnych procesov (27 %).