piatok 6. novembra 2020

Dunaj: Stratené srdce Európy zmietané koronavírusom

Fascinuje vás majestátnosť a história druhej najdlhšej európskej rieky, ktorá sa dotýka až 10 krajín? Dunaj ako dejisko dôležitých európskych udalostí spája Čierne more s Čiernym lesom v Nemecku. Svoju nesmiernu geografickú a kultúrnu rozmanitosť, históriu a aktuálny boj s koronavírusom vám poodhalí seriál Dunaj – proti prúdu.

Od Čierneho mora až po Čierny les Dunaj je pomyselným centrom Európy a nielen geograficky sa dotýka až 10 rôznych krajín. Vzniká v meste Donaueschingen spojením riek Breg a Brigach, ktoré pramenia v nemeckom Čiernom lese Schwarzwald. Seriál Dunaj – proti prúdu však nie je len o geografických údajoch a faktoch, ale hlavne o ľuďoch. O ich rozmanitých príbehoch a pestrej kultúre. V ôsmich častiach dokumentárneho seriálu sa na Dunaj a jeho obyvateľov pozrieme z viacerých uhlov, ale jedným z najaktuálnejších bude práve pohľad na krajinu zasiahnutú koronavírusom. Prvé dve epizódy seriálu, ktoré mapujú úsek Dunajskej delty a územie Dobrudža v Moldavsku, sa nakrúcali počas januára a februára 2020, kedy bol vírus ešte vo svojich začiatkoch. Zvyšných 6 častí mapujúcich tok Dunaja od Bulharska po Nemecko je poznačených už prvou vlnou pandémie. Aj keď sa život pomaly vracia k normálu, nový normál už nikdy nebude taký, ako predtým. Jednotlivé časti seriálu rozoberajú vždy jeden úsek povodia Dunaja a tému, ktorá je v danej oblasti najzaujímavejšia. Od dalmatínskych pelikánov, cez pobrežnú veternú farmu a historické udalosti, ktoré sa na Dunaji kedysi odohrali až po koncentračný tábor v meste Mauthausen. Šiesta časť seriálu sa venuje územiu Slovenska so spomienkami na protest verejnosti proti násiliu a výstavbe vodného diela Gabčíkovo. Zaujímavostí, o ktorých ste doteraz nevedeli je naozaj neúrekom.

Britský dokumentarista a novinár Nick Thorpe, ktorý je korešpondentom BBC News pre strednú Európu, bol prvým západným korešpondentom v Budapešti. Režíroval 9 dokumentárnych filmov a je autorom troch kníh, vrátane knihy Dunaj – proti prúdu, ktorá bola predlohou seriálu s rovnomenným názvom a je preložená už do šiestich jazykov. Práve rieka Dunaj Nicka fascinovala natoľko, že sa ponoril do mapovania nielen celého povodia a historických udalostí, ktoré sa na rieke udiali, ale aj do všetkých podôb Dunaja, či už z kultúrneho, geomorfologického alebo etnografického hľadiska. Riekou putuje proti prúdu, teda od Čierneho mora až po Čierny les a zachytáva zmeny klímy, choroby a problémy, ktoré sužovali obyvateľov, ale aj ich nesmiernu pracovitosť a pohostinnosť, ktorú okúsil na vlastnej koži. Ako sám tvrdí: „Vydal som sa na cestu proti prúdu rieky, hľadať stratené srdce Európy.“ Ak vás láka putovanie po toku Dunaja, nenechajte si ujsť seriál Dunaj – proti prúdu už v nedeľu 8. novembra o 15:00 hod. na stanici Spektrum.

Novinka: Vaskularizovaný model rekonštruovanej pokožky

Na tohtoročnom 31. medzinárodnom vedeckom kongrese organizovanom Svetovou federáciou spoločností chemikov v kozmetológii (IFSCC) bol predstavený prvý vaskularizovaný model rekonštruovanej ľudskej pokožky, za ktorý získalo oddelenie výskumu a inovácií spoločnosti L'Oréal ocenenie v oblasti aplikovaného výskumu.

Na 31. ročníku medzinárodného kongresu International Federation of Societies of Cosmetic Chemists (IFSCC) 2020 predstavilo oddelenie výskumu a inovácií spoločnosti L'Oréal svoje najnovšie pokroky v oblasti výskumu kože a vlasov. Medzi 441 projekty vybranými japonskou porotou preukázali výskumní pracovníci spoločnosti L'Oréal, ktorí pochádzajú z 8 krajín (Francúzsko, Japonska, Brazília, Spojené štáty, Singapúr, India, Južná Afrika a Čína) excelentnosť svojej práce a široký záber odborných poznatkov. Cenu IFSCC v oblasti aplikovaného výskumu v tomto roku získala  Sacha Salameh za svoju prezentáciu nového vaskularizovaného modelu rekonštruovanej ľudskej pokožky. 

Po 40 rokoch výskumu v oblasti inžinierstva kožného tkaniva tak dosiahlo oddelenie výskumu a inovácií spoločnosti L'Oréal nový míľnik pri vývoji modelu pokožky, ktorý sa viac podobá skutočné ľudskej pokožke a potvrdilo svoju rolu v oblasti vývoja alternatívnych metód. Nový nástroj výskumu umožní vedcom lepšie porozumieť pokožke, najmä tomu, ako prostredníctvom krvného obehu interaguje s vnútorným prostredím tela. Interdisciplinárny projekt vznikol najmä vďaka spolupráci odborníkov z Francúzska a Japonska so špecializáciou v rôznych odboroch, ako mikrofluidika a inžinierstva kožného tkaniva.

EU: Rodová rovnosť

V rámci prvého Európskeho týždňa rodovej rovnosti vydal Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE)  Index rodovej rovnosti 2020. Monitoruje pokrok v dosahovaní rovnosti pohlaví v Európskej únii (EÚ) aj v každom členskom štáte. V roku 2020 dosahuje EÚ 67,9 bodu zo 100, čo ukazuje, že pokrok je pomalý a dosiahnutie úplnej rodovej rovnosti pri súčasnom tempe bude trvať 60 rokov!


Evelyn Regner(S&D, AT), predsedníčka Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť, reagovala: „Vďaka práci EIGE vieme, kde sme a čo je ešte potrebné urobiť na dosiahnutie rodovej rovnosti. Je celkom zrejmé, že program COVID-19 prehĺbi nerovnosti a ohrozí úspechy z posledných desaťročí. Pri tomto slimačom tempe bude trvať minimálne ďalších 60 rokov, kým sa vo všetkých poliach dostanete k 100 bodom. Celé naše úsilie o zotavenie musí byť začlenené do rodového hľadiska, aby sa potom hrdinovia pandémie nedostali do dlhotrvajúcej krízy. Bremeno neplatenej opatrovateľskej práce, segregácia pracovných sektorov, alarmujúci počet násilných činov páchaných na ženách a nedostatok žien vo vedúcich pozíciách sa samy nevyriešia. Potrebujeme kroky všetkých krajín EÚ a potrebujeme záväzné opatrenia. Kvóty pre rady spoločností mali najväčší vplyv na pokrok v oblasti rodovej rovnosti. Cesta vpred je budovanie mostov cez rozdiely v starostlivosti, odmeňovaní a dôchodkoch.“

Dimitrios Papadimoulis(GUE / NGL, EL), podpredsedníčka parlamentu zodpovedná za rodovú rovnosť a rozmanitosť, dodala: „Jeden aspekt je obzvlášť markantný: mať ženy s právomocou je rozhodujúce na podporu rovnosti v iných oblastiach. V Európskom parlamente to berieme veľmi vážne a boli sme schopní urobiť významné kroky k odstráneniu existujúcich rodových rozdielov. Asi 40 % členov sú v súčasnosti ženy a medzi podpredsedami máme vyvážené zastúpenie mužov a žien. Predsedníctvo Európskeho parlamentu tiež jednomyseľne schválilo ambiciózne nové ciele pre europarlament: 50 % vedúcich oddelení, 50 % riaditeľov a 40 % generálnych riaditeľov by malo byť do konca legislatívneho obdobia v roku 2024 ženami. Akčný plán pre rovnosť pohlaví pripravuje prijatie ďalších opatrení na dosiahnutie rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach Európskeho parlamentu."

Trend: Trh so sieťovými produktami v roku 2021

Zmeny v dôsledku prebiehajúcej pandémie zatiaľ neviedli k spomaleniu tempa inovácií. Trh so sieťovými produktami je nielen odolný, ale tiež vynaliezavý. Kľúčovými aktérmi, ktorí spoločnostiam pomáhajú zachovať prevádzku a prispôsobiť sa novým aj súčasným výzvam, sú poskytovatelia riadených služieb (MSP) a predajcovia s pridanou hodnotou (VAR). Aktuálnu výzvu pre mnohé spoločnosti predstavujú príliv nových zariadení a nutnosť vo veľkom zavádzať riešenia pre vzdialenú prácu. 

Aké technologické trendy môžeme očakávať v roku 2021? Prognózy pripravil Jean-Marc Guignier.
WiFi 6 pre prostredie s vysokou prevádzkou: WiFi 6 bude ťahúňom transformácie trhu so sieťovými produktami a dramaticky zlepší výkon sietí vďaka vyššej celkovej kapacite a obmedzeniu sieťovej latencie. Prispeje tiež k rýchlejšiemu a spoľahlivejšiemu pripojeniu každého používateľa, a to aj v miestach s vysokou hustotou pripojených zariadení. To znamená, že sa k sieti bude bez meškaní a zníženiu výkonu môcť pripojiť viac užívateľov a zariadení.

Cloudový networking ako riešenie a spôsob myslenia v jednom: Cloud spôsobil revolúciu vo fungovaní organizácií a umožnil novú úroveň flexibility a prístupu pre zamestnancov pracujúcich z domu. Zavádzanie cloudového networkingu organizáciám umožňuje riadiť svoje IT služby na diaľku, čo prispieva k vyššej efektivite a súčasne znižuje náklady. Cloud navyše predstavuje bezpečnejšie riešenie, pretože hosťovanie systémov na vzdialených serveroch chráni informácie a bráni strate dát. S tým, ako mnohí naďalej pracujú z domu, sa poskytovateľom riadených služieb otvára veľká príležitosť v oblasti vzdialenej podpory zamestnancov.
Migrácia firemnej siete na cloud obnáša celý rad rôznych výziev, pričom prvou a najvýznamnejšou výzvou v každej spoločnosti je jej myslenie. Prechod sieťovej infraštruktúry na cloud je časovo náročný proces, ktorý vyžaduje nielen adaptabilitu ľudí na všetkých stupňoch organizácie, ale tiež jasne definovanú stratégiu a obchodné ciele, ktoré organizácie touto migráciou sledujú. To platí bez ohľadu na veľkosť spoločnosti. A v neposlednom rade sa bezproblémový prechod na cloud neobíde bez úzkej spolupráce jednak predajcov s pridanou hodnotou, tak poskytovateľov riadených služieb s ich koncovými zákazníkmi.

5G – najrýchlejšia dátová diaľnica: Revolúciu do firemného IT vedľa WiFi 6 prinesú tiež siete 5G, ktoré vďaka svojej vyššej rýchlosti v porovnaní s káblovými sieťami predstavujú ideálne riešenie pre poskytovateľov služieb. Vedľa priemernej rýchlosti 150 až 200 Mbps sa siete 5G vyznačujú tiež nižšou latenciou, vyššou kapacitou, väčšou flexibilitou, spoľahlivosťou a službami v reálnom čase, ktoré by mohli zásadne zmeniť fungovanie organizácií všetkých veľkostí. Všetky tieto vlastnosti znamenajú pre organizácie veľký potenciál, pričom podľa profesnej asociácie GSMA je pravdepodobné, že siete 5G budú už v roku 2025 pokrývať tretinu svetovej populácie. Rozmach sietí 5G a ich väčšia šírka pásma zjednoduší prenos veľkého objemu dát v rámci organizácií, čo následne otvorí príležitosti pre edge computing. Ten s nástupom éry sietí 5G zmení spôsob, akým sú používané, spracovávané a šírené dáta z miliónov zariadení. Obzvlášť prínosný je tento vývoj pre organizácie, pretože znižuje množstvo dát odosielaných na cloudové servery a z cloudových serverov.

Hybridné siete poskytujúce to najlepšie kombinované riešenie: Rola IT sietí sa mení. Tradičné sieťové modely sa musia prispôsobiť potrebám organizácií a novým technológiám v dnešnom digitalizovanom svete. Vzhľadom na to, že zamestnanci dnes môžu jednoducho pracovať z domu, je ideálnym riešením pre mnohé organizácie hybridná sieť, čo je sieť, ktorá na prepojenie používateľov, zariadení a lokalít využíva dve rôzne sieťové technológie. Ešte nikdy nepracovalo toľko ľudí mimo svoje bežné pracovisko, pričom niektorí z nich na pripojenie do firemnej siete používajú Ethernet, iní WiFi a tí, ktorí sú na home office, Internet alebo 4G/5G bezdrôtové služby. Pomocou technológií, akými sú Cloud Managed Networking alebo SD-WAN, môžu organizácie ľahko spravovať a riadiť prevádzku smerujúcu z rôznych pripojení do centrálnej siete.
Riziko výpadku siete je možné obmedziť nasadením rôznorodej sieťovej infraštruktúry. Medzi výhody hybridných sietí patrí tiež väčšia flexibilita a kapacita, lepšie fungovanie aplikácií a nižšie náklady. Poskytovatelia riadených služieb musia fungovať ako odborníci a dôveryhodní poradcovia, ktorí klientom pomôžu s plánovaním a správou týchto hybridných prostredí.

Prioritou zostáva zabezpečenie a ochrana dát: Najvyššou prioritou poskytovateľov riadených služieb musí byť aj v roku 2021 kvalitné zabezpečenie, ktorého potreba stúpa s tým, ako sa zvyšuje dômyselnosť kybernetických zločincov aj komplexnosť ich útokov. Zaistiť také zabezpečenie môže byť vzhľadom k mobilite zamestnancov stále náročnejšie. Skutočnosť, že zamestnanci sa k sieti pripojujú z rôznych miest a rôznych zariadení, sieť v mnohých prípadoch ponecháva zraniteľnou a vystavenú útokom malwaru. Kľúčovú úlohu pri ochrane sietí v súčasnej dobe hrajú odborné znalosti a skúsenosti poskytovateľov riadených služieb. Podľa štatistiky 59% týchto poskytovateľov ponúka viac bezpečnostných riešení než akýkoľvek iný obchodný model, pričom toto číslo pravdepodobne ďalej porastie.

Budúcnosť: Podľa štatistík je pravdepodobné, že 41% zamestnancov bude aspoň čiastočne pracovať z domu aj po skončení pandémie. Pokiaľ teda veľká časť zamestnancov zostane v dohľadnej dobe doma, znamená to, že nároky na siete ďalej porastú. Kľúčovú rolu pri zaistení fungovania sietí v meniacom sa prostredí budú aj naďalej hrať poskytovatelia riadených služieb. Vysoký dopyt tak dnes panuje po sieťových technológiách, ktoré sa skôr netešili veľkej priazni zákazníkov.
Súčasná ekonomická situácia núti znižovať stavy zamestnancov vrátane pracovníkov IT, stále viac organizácií sa tak bude spoliehať na externých IT expertov. Predajci s pridanou hodnotou a poskytovatelia riadených služieb budú musieť klásť dôraz na školenia a zvyšovanie kvalifikácie svojich tímov, aby boli v dnešnej turbulentnej dobe schopné poskytovať kvalifikované poradenstvo a skúsenosti v oblasti nových trendov a technológií. V roku 2021 sa bude dariť tým poskytovateľom riadených služieb, ktorí sa od ostatných odlíšia investíciami do školení a zavádzaním nových technológií. K tomu však musí vystúpiť zo svojej komfortnej zóny a prispôsobiť sa aktuálnym trendom, než bude neskoro.

 

štvrtok 5. novembra 2020

Radíme: Dotácia na nájomné

O dotáciu na nájomné je možné požiadať aj za september t. r. na základe informácií rezortu hospodárstva, ktoré rozšírilo obdobie, za ktoré je možné získať dotáciu na nájomné v rámci prvej vlny. Žiadosť je možné podať aj za nájomcov, ktorých sa dotkli primárne septembrové opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR. 

Príspevok na nájomné za september t. r. tak môžu po novom získať tí, ktorých sa týkalo zrušenie hromadných podujatí nad 1.000 ľudí, hromadných podujatí nad 500 ľudí v interiéri, obmedzenia pre kúpaliská, aquaparky, diskotéky, tanečné zábavy a akcie v reštauráciách či baroch. Presné podmienky a obdobie, za ktoré je možné požiadať o dotáciu, sú zverejnené na webovej stránke najmy.mhsr.sk. 

Ministerstvo hospodárstva SR upozorňuje, že žiadosti na kompenzácie nájomného v prvej vlne je možné podávať do konca novembra t. r. Zároveň oznámilo, že pripravuje pokračovanie systému dotácií na nájomné  aj po skončení aktuálnej výzvy. Cieľom je, aby mohli o pomoc žiadať aj podnikatelia zasiahnutí druhou vlnou pandémie. Doteraz boli vyplatené dotácie na nájomné vo výške viac ako 25 miliónov eur a pomohlo tak spolu takmer 12.500 žiadateľom.

EU: Uznávanie odborných kvalifikácií

Európska komisia rozhodla o postúpení prípadu Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože nedodržiava predpisy Európskej únie (EÚ) o uznávaní odborných kvalifikácií (smernica 2005/36/ES zmenená smernicou 2013/55/EÚ, ako aj články 45 a 49 ZFEÚ). Tieto predpisy EÚ zjednodušujú uznávanie odborných kvalifikácií v krajinách EÚ, čo odborníkom uľahčuje poskytovanie služieb v celej Európe a zároveň zaručuje spoľahlivejšiu ochranu spotrebiteľov a občanov.

Napriek odôvodnenému stanovisku zaslanému v novembri 2019 Slovensko nenapravilo niekoľko problémov týkajúcich sa nedodržiavania predpisov. Konkrétne sa zistili problémy s nedodržiavaním predpisov, pokiaľ ide o usadenie (napr. kompenzačné opatrenia za podstatné rozdiely v odbornej príprave), dočasné poskytovanie služieb (napr. ťažkosti pri poskytovaní služieb v prípade odborníkov z členských štátov, ktoré neregulujú povolanie, predchádzajúca kontrola kvalifikácií nad rámec obmedzení povolených v smernici), koordináciu minimálnych požiadaviek na odbornú prípravu a rozsahu činností (v prípade architektov, veterinárov, lekárov, zdravotných sestier, zubných lekárov, pôrodných asistentiek a lekárnikov).

V rámci predpisov o uznávaní odborných kvalifikácií (smernica 2005/36/ES zmenená smernicou 2013/55/EÚ) zaviedla EÚ moderný systém uznávania odborných kvalifikácií a praxe v celej únii. Presadzuje sa v ňom uznávanie odborných kvalifikácií v krajinách EÚ, čo odborníkom uľahčuje poskytovanie služieb v celej Európe a zároveň zaručuje spoľahlivejšiu ochranu spotrebiteľov a občanov. Smernica sa vo všeobecnosti vzťahuje na regulované povolania, ako sú inžinieri, účtovníci, zdravotné sestry, lekári, lekárnici či architekti. V smernici sa stanovujú predpisy o dočasnej mobilite, usadení v inej krajine EÚ, rôznych systémoch uznávania kvalifikácií, jazykových znalostí a profesijných akademických titulov. Predpisy dopĺňa európsky profesijný preukaz, t. j. elektronické osvedčenie, ktoré je od januára 2016 dostupné pre päť povolaní (zdravotné sestry zodpovedné za všeobecnú starostlivosť, fyzioterapeutov, lekárnikov, realitných maklérov a horských vodcov). Členský štát, ktorý prijme odborníkov z iných krajín EÚ, zodpovedá za overenie ich kvalifikácie alebo spôsobilosti na výkon praxe, a pri odôvodnenej pochybnosti sa má obrátiť na členský štát, ktorý diplom vydal. Na uľahčenie a urýchlenie tejto výmeny informácií medzi členskými štátmi Komisia zriadila elektronický informačný systém o vnútornom trhu (IMI).

Aktuálne: Pokles pracovných ponúk

Na základe údajov pracovného portálu ISTP počet nových pracovných ponúk na Slovensku klesá. Najväčšia šanca zamestnať sa zostáva v Bratislavskom kraji.

Počet inzerovaných voľných pracovných miest v poslednom októbrovom týždni t. r. klesol v medziročnom porovnaní o 30,66 %. Pokles zaznamenal každý kraj na Slovensku, s výnimkou Trnavského, Prešovského a Košického. Najvýraznejší pokles bol evidovaný v Nitrianskom (- 64,59 %) a Žilinskom kraji (- 56,08 %). Počet novovytvorených voľných pracovných miest rovnako poklesol za toto obdobie v porovnaní s predchádzajúcim týždňom o 36,39 %, pričom bol zaznamenaný v každom kraji na Slovensku. Najvýraznejší pokles eviduje Bratislavský kraj (- 48,82 %).

Za október t. r. vzniklo najviac nových voľných pracovných miest v Bratislavskom (3.278), Nitrianskom (2.118) a Prešovskom kraji (1.814). Z okresov sú na tom najlepšie Bratislava (2.605), Nitra (1.269) a Trnava (711). Najviac nových ponúk pribudlo v pracovnej oblasti strojárstvo, vrátane výroby motorových vozidiel (3.104). V medziročnom týždennom porovnaní zaznamenala najväčší nárast nových ponúk pracovná oblasť ozbrojené sily a zbory, hasiči, SBS a podobní pracovníci (2.200 %). Najväčší pokles dosiahla pracovná oblasť technické a manuálne prierezové zamestnania (- 77,5 %). 

Z pohľadu zamestnaní majú uchádzači najväčšiu šancu sa zamestnať ako montážni pracovníci (operátori) v strojárskej výrobe (1.877 nových ponúk za posledný mesiac), toto zamestnanie je na tom najlepšie aj z hľadiska medziročného týždenného porovnania (nárast o 169,35 %). Najväčší pokles je evidovaný v zamestnaní pomocní pracovníci na stavbách budov (pokles o 269 voľných pracovných miest).

Koronakríza: Negatívny vplyv na polovicu firiem

Spoločnosti v Európe vrátane Slovenska čelia poklesu podnikateľských príjmov v dôsledku pandémie koronavírusu. Kríza však nezasiahla všetky spoločnosti rovnako, negatívne ovplyvnených bolo iba 54 %. Ukázal to prieskum spoločnosti Euler Hermes, ktorý sa koncom leta uskutočnil medzi európskymi zákazníkmi s cieľom získať kľúčové informácie o vývoji ich obratu.

Až 20 % respondentov uviedlo, že ich podnikanie nebolo vôbec ovplyvnené a 19 % dokonca dosiahlo nárast predaja. Takéto odpovede boli zaznamenané predovšetkým v škandinávskych krajinách. Celkovo prieskum zahŕňal 14 krajín a viac ako 1.000 respondentov. Zasiahnuté podnikateľské subjekty okrem poklesu príjmov najčastejšie uvádzali oneskorenie platieb od zákazníkov (32 %) a prerušenie dodávateľského reťazca (27 %). Pritom 16 % uviedlo, že cíti tlak na likviditu svojho podniku. Výnimkou je Rusko, kde respondenti označili meškajúce platby za najväčšiu výzvu tohto krízového obdobia. Na Slovensku 57 % spoločností zúčastnených na štúdii uviedlo, že čelilo poklesu dopytu. Rovných 50 % slovenských firiem tiež evidovalo meškajúce platby od zákazníkov. Iba 19 % klientov Euler Hermes zaznamenalo nárast dopytu, a to hlavne z odvetvia IT/Telekom a odvetvia vybavenia pre domácnosti. Na druhej strane dodávatelia automobilových komponentov, sektory textilu a kovovýroby odpovedali, že dopyt po ich tovaroch klesol najvýraznejšie. Celkovo 54 % respondentov pocítilo pokles objednávok a 32 % opýtaných eviduje meškajúce úhrady faktúr. Najvýznamnejšie sa to prejavilo v odvetví textilu, medzi dodávateľmi automobilových komponentov a vo farmaceutickom priemysle.

V snahe stlmiť negatívne dôsledky pandémie tretina účastníkov štúdie Euler Hermes uviedla, že prijali určitú formu vládnych stimulov na podporu podnikania počas koronakrízy. Najviac to bolo medzi poľskými a britskými respondentmi (50 %), nasledovali holandskí respondenti (40 %). Ďalšími nástrojmi na zmiernenie dopadov krízy boli identifikácia nových trhov, zákazníkov či oblastí podnikania (26 %) a zmenšovanie alebo reštrukturalizácia podnikania (24 %). Firmy na Slovensku využívali najmä vládne stimuly a opatrenia (40 %), prehodnocovali platobné podmienky pre klientov (33 %), hľadali nové trhy/zákazníkov/oblasti podnikania alebo nové spôsoby poskytovania produktov a služieb (33 %). Prekvapujúco vysoké percento spoločností neprijalo žiadne výrazné opatrenia na zvládnutie neistoty (24 %). Viac ako 30 % respondentov uviedlo, že musí prehodnocovať platobné podmienky voči svojim dodávateľom či zákazníkom. Platí to predovšetkým pre klientov zo sektorov textilu a strojárstva. Respondenti z farmaceutických a chemických spoločností takéto kroky nepodnikajú.

Pokiaľ ide o prognózu obratu v roku 2020 v porovnaní s minulým, vyše 40 % európskych zákazníkov očakáva pokles a 33 % firiem predpokladá rovnaký obrat ako minulý rok. Slovenské spoločnosti sú opatrnejšie, až 50 % z nich ráta s poklesom obratu a ďalších 40 % očakáva, že ich tržby dosiahnu rovnakú úroveň ako predchádzajúci rok. Najdramatickejší pokles obratu v aktuálnom roku by mali v Európe zaznamenať dodávatelia automobilových komponentov, kovovýroba a textilný priemysel. Najoptimistickejšie sa javia IT/telekom a tiež vybavenie pre domácnosti, kde väčšina zákazníkov deklarovala vyšší obrat alebo aspoň bez poklesu za rok 2020. Väčšina podnikateľov odhadovala medziročný pokles obratu v 2020 na úrovni -6 až -10 % (30 %) alebo -11 až -20 % (28 %). Na Slovensku vnímajú opýtaní situáciu negatívnejšie; väčšina z nich očakáva pokles -11 až -20 % (60 %), nasleduje úroveň -6 až -10% (20 %). Opýtané spoločnosti sú vo svojich finančných prognózach na rok 2021 optimistickejšie. Viac ako 48 % zákazníkov zúčastnených na štúdii Euler Hemes sa domnieva, že obrat bude v roku 2021 vyšší ako v 2019. Respondenti očakávajú nárast o +6 až + 10 % (39 %), resp. o +11 až + 20 % (28 %). Ďalších 41 % opýtaných predpokladá obrat na úrovni roku 2019. Očakávania slovenských firiem sú tiež optimistickejšie: 43 % našich firiem ráta v 2021 s rastom obratu a 54 % predpokladá obrat na úrovni spred krízy. Spomedzi ostatných respondentov sú najoptimistickejšie firmy v Škandinávii, Rusku a Veľkej Británii, ktoré sa domnievajú, že v roku 2021 u nich dôjde k výraznému nárastu obratu. Naopak, najnižšie očakávania majú Belgicko a Holandsko. Pokiaľ ide o odvetvia, s najväčším nárastom obratu rátajú respondenti vo farmaceutickom a papierenskom priemysle, v oblasti dodávok automobilových komponentov a energetiky.

streda 4. novembra 2020

SR: V októbri 2020 zbankrotovalo 810 obyvateľov

V októbri 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 810 osobných bankrotov. Podľa analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) v medziročnom porovnaní s 315 vyhlásenými osobnými bankrotmi je to o 157,14 percenta viac. A v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy v septembri zbankrotovalo 529 dlžníkov, ich počet v októbri vzrástol o 53,12 percenta. 

„Veľký medziročný októbrový nárast počtu osobných bankrotov nie je dôsledkom nezáujmu občanov o oddlženie v minulom roku. Malý počet rozhodnutí súdov o povolení oddlženia v októbri 2019 bol spôsobený podľa informácií Centra právnej pomoci, ktoré agendu osobných bankrotov zastrešuje, vyčerpaním finančných zdrojov. Centrum právnej pomoci bolo nútené až do vyčlenenia ďalších prostriedkov z rozpočtu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky pozastaviť distribúciu podaní na súdy“, uviedla Ing. Jana Marková. V októbri 2020 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Bratislavskom kraji - 154, najmenej v Trnavskom kraji - 55. Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v októbri 2020 ich pripadalo na mužov 498 (61,48 percenta) a na ženy 312 (38,52 percenta). Najväčšiu skupinu zbankrotovaných dlžníkov tvorili muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov s podielom 32,22 percenta, nasledovali tridsiatnici s podielom 25,43 percenta.

Z celkového počtu osobných bankrotov, ktoré súdy vyhlásili v októbri 2020, bolo 806 konkurzov (99,51 percenta) a 4 dlžníci (0,49 percenta) sa rozhodli pre oddlženie formou splátkového kalendára. Z celkového množstva osobných bankrotov ich bolo 64 (7,90 percenta) vyhlásených na majetok fyzických osôb – podnikateľov. Zároveň v októbri 2020 súdy zrušili 1.054 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Z nich 954 (90,51 percenta) bolo zrušených pre nedostatok majetku dlžníka, čo znamená, že dlžníci nezaplatili veriteľom ani jedno euro a rovných 100 (9,49 percenta) po splnení konečného rozvrhu výťažku, keď veritelia získali aspoň časť z hodnoty svojich pohľadávok.

Z dlhodobých štatistík CRIF SK vyplýva, že od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca októbra 2020 možnosť oddlženia využilo už viac ako 47.000 obyvateľov Slovenskej republiky, v tomto roku už viac ako 9.000. 

EU: Lesné požiare

Spoločné výskumné centrum Európskej komisie predstavilo 20. vydanie výročnej správy o lesných požiaroch v Európe, na Blízkom východe a v severnej Afrike za rok 2019. Počas neho zhorelo viac ako 400.000 hektárov (ha) pôdy a prírodné požiare postihli rekordne vysoký počet chránených prírodných oblastí. V novodobých dejinách tak išlo celosvetovo najhoršie lesné požiare. 

Podľa zistení správy zmena klímy naďalej ovplyvňuje dĺžku a intenzitu nebezpečenstva požiarov v Európe. Už v marci, čiže ešte pred začiatkom „sezóny požiarov“ vo väčšine krajín, bola celková spálená oblasť Európskej únie (EÚ) väčšia ako ročný priemer za posledných 12 rokov. Vďaka lepšej pripravenosti a účinnejšej reakcii však bola sezóna 2019 jednou z najlepších v histórii, pokiaľ ide o predchádzanie nehodám a stratám na životoch.

Hlavné zistenia
  • Podľa národných správ najvyšší počet požiarov v EÚ zaznamenalo v roku 2019 Španielsko, Portugalsko a Poľsko.
  • Krajinou s najväčším poškodením chránených oblastí v roku 2019 bolo podľa Európskeho informačného systému o lesných požiaroch (EFFIS) Rumunsko (73.444 ha spálenej oblasti).
  • Prírodné požiare výrazne postihli európske chránené oblasti „Natura 2000“. Keďže v roku 2019 zhorelo 159.585 ha, takmer polovica celkovej spálenej oblasti v EÚ sa vyskytla v týchto kľúčových zónach biodiverzity.
  • Pokiaľ však ide o predchádzanie nehodám a stratám na životoch, bola sezóna 2019 jednou z najlepších v histórii. V krajinách uvedených v správe za rok 2019 došlo len k trom úmrtiam v dôsledku lesných požiarov.
Rýchle mapovanie služby riadenia mimoriadnych situácii programu Copernicus bolo v roku 2019 aktivované 35-krát s cieľom pomôcť v boji proti lesným požiarom, čo je doteraz najviac v priebehu jedného roka. Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany bol kvôli lesným požiarom aktivovaný päťkrát a v roku 2019 ho doplnilo rescEU, čím sa vytvorila nová európska rezerva, ktorej súčasťou sú protipožiarne lietadlá a helikoptéry.

V stratégii v oblasti biodiverzity, ktorá bola predložená v máji ako súčasť Európskej zelenej dohody, sa navrhujú opatrenia na zlepšenie zdravia európskych lesov a posilnenie našej odolnosti voči lesným požiarom. Zároveň zahŕňa cieľ vysadiť do roku 2030 aspoň 3 miliardy stromov.

On-line: Kreatívne vouchre pokračujú

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) sa rozhodla zvýšiť podporu pre malých a stredných podnikateľov z kreatívnych odvetví na základe veľkého záujmu o kreatívne vouchere.

Aktuálne kapacity vyhlásenej výzvy zo dňa 23. júla 2020 už boli vyčerpané. Stále je však množstvo záujemcov, ktorí sú registrovaní v zásobníku žiadostí o kreatívny voucher. Preto sa SIEA rozhodla, že nebude vyhlasovať nové výzvy, ktoré by vyžadovali opäť administratívnu záťaž pre žiadateľov. Namiesto toho rozšírila finančné zdroje v súčasných výzvach.

Konkrétne výzvy, ktorých sa navýšenie finančnej alokácie týka a samotné prerozdelenie finančných zdrojov upravujú vydané usmernenia. Podrobné zmeny a všetky informácie sú uvedené v usmerneniach k dotknutým výzvam, ktoré nájdete na stránke projektu www.vytvor.me. V prípade záujmu o ďalšie informácie je možné kontaktovať konzultačné centrá národného projektu.

Podpora vo forme kreratívnych voucherov je poskytovaná z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a štátneho rozpočtu prostredníctvom Operačného programu Integrovaná infraštruktúra 2014 – 2020.

Novinka: dnesdycham.sk

Nová webová aplikácia dnesdycham.sk informuje prostredníctvom mapy Slovenska o  aktuálnom stave kvality ovzdušia v jednotlivých regiónoch. Dostupná je aktuálne v testovacej verzii. Národná monitorovacia sieť sa v súčasnosti rozširuje o nové stanice, ktoré budú v aplikácii postupne pribúdať.

Používateľ sa zároveň môže dozvedieť viac o zdrojoch znečistenia a tiež o dopade znečisteného ovzdušia na zdravie ľudí a ekosystémov. Rozšírená úroveň aplikácie poskytuje podrobné informácie o nameraných koncentráciách znečisťujúcich látok prostredníctvom denných aj ročných priemerov. Súčasťou sú aj informácie o plánovaných a realizovaných opatreniach na zlepšenie kvality ovzdušia a možnostiach zapojenia verejnosti do procesu prípravy opatrení.

Ministerstvo životného prostredia SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou životného prostredia a Slovenským hydrometeorologickým ústavom predstavilo webovú aplikáciu s cieľom zvyšovať povedomie verejnosti v oblasti kvality ovzdušia na Slovensku. Webová aplikácia je výstupom projektu LIFE IP – Zlepšenie kvality ovzdušia, ktorý podporila Európska únia v rámci programu LIFE. Projekt je spolufinancovaný z prostriedkov štátneho rozpočtu SR prostredníctvom MŽP SR. Zámerom aplikácie je zvýšiť podporu verejného záujmu pri dosahovaní dobrej kvality ovzdušia. Podnety z regiónov je možné adresovať na zverejnené kontakty manažérov kvality ovzdušia.


utorok 3. novembra 2020

e-Schránka: Pre spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov

Štát odkladá povinnú aktiváciu približne 11.000 elektronických schránok spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Dôvodom je potreba upraviť súčasnú legislatívu.

Spoločenstvá vlastníkov bytov a nebytových priestorov sa riadia zákonom o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý na zápis predsedu, teda štatutárneho orgánu, daného spoločenstva do registra spoločenstiev vyžaduje iba minimum údajov. A to meno, priezvisko predsedu a jeho trvalý pobyt. Štát tak nemá k dispozícii presný identifikačný údaj potrebný na sprístupnenie elektronickej schránky konkrétnemu štatutárovi. Z tohto dôvodu sa štát rozhodol dočasne posunúť termín aktivácie približne 11.000 elektronických schránok až do prijatia potrebnej úpravy zákona. Pre 703 spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktoré si svoje elektronické schránky aktivovali dobrovoľne, teda sami, sa situácia nemení. Do ich schránok sú aj budú naďalej doručované úradné rozhodnutia a štát s nimi bude komunikovať iba elektronicky.

Využívanie elektronickej schránky je spojené aj s úsporou finančných prostriedkov. Pri elektronických podaniach platí v mnohých prípadoch zľava zo správnych poplatkov až do výšky 50% daného poplatku. Štatutári nájdu potrebné informácie o elektronických schránkach a prístupe k nim na statutar.sk. Komplexné informácie aj na slovensko.sk.

EU: Nové opatrenia voči COVID-19

Európska komisia prináša ďalší súbor opatrení na obmedzenie šírenia koronavírusu, záchranu životov a posilnenie odolnosti vnútorného trhu. Cieľom je lepšie pochopiť šírenie vírusu a účinnosť reakcie naň, zintenzívniť správne zacielené testovanie, posilniť sledovanie kontaktov, zlepšiť prípravu na kampane týkajúce sa očkovania a zachovať prístup k základnému zásobovaniu, ako je vybavenie na očkovanie, a pritom zachovať pohyb všetkého tovaru na jednotnom trhu aj zjednodušiť bezpečné cestovanie.

Komisia vyzýva členské štáty, aby Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a Európskej komisii poskytovali všetky relevantné údaje. Členské štáty majú do polovice novembra predložiť vnútroštátne stratégie testovania. Komisia mobilizuje 100 miliónov EUR v rámci nástroja núdzovej podpory na priamy nákup rýchlych antigénových testov a ich dodanie členským štátom. Zároveň spúšťa aj spoločné obstarávanie s cieľom zabezpečiť druhú líniu prístupu. Ak členské štáty požadujú, aby cestujúci disponovali testom už pred príchodom do krajiny a ak pre asymptomatických cestujúcich nie sú v krajine pôvodu k dispozícii testovacie kapacity, cestujúci by mali mať možnosť nechať sa otestovať po príchode. Ak sa pri akejkoľvek činnosti vyžadujú alebo odporúčajú negatívne testy na COVID-19, nevyhnutné je vzájomné uznávanie testov, najmä v súvislosti s cestovaním.
 
Členské štáty zatiaľ vyvinuli 19 vnútroštátnych aplikácií na sledovanie kontaktov a varovanie, ktoré boli stiahnuté vyše 52 miliónkrát. Komisia nedávno sprístupnila riešenie na prepojenie vnútroštátnych aplikácií v celej EÚ prostredníctvom služby tzv. federálnej brány European Federation Gateway Service. Celkovo sa v súčasnosti 17 vnútroštátnych aplikácií zakladá na decentralizovaných systémoch a v ďalších etapách sa prostredníctvom tejto služby môžu sa stať interoperabilnými. Ďalšie sa pripravujú. Všetky členské štáty by mali vytvoriť účinné a kompatibilné 
 
V rámci stratégie EÚ týkajúcej sa vakcín proti ochoreniu COVID-19 Európska komisia rokuje o dohodách s výrobcami vakcín, aby ich Európania aj celý svet mali k dispozícii, len čo sa preukáže ich bezpečnosť a účinnosť. Spustila nové spoločné obstarávanie týkajúce sa zdravotníckeho vybavenia na očkovanie. Komisia predlžuje aj dočasné pozastavenie ciel a DPH na dovoz zdravotníckeho vybavenia z krajín mimo EÚ. Takisto navrhuje, aby nemocnice a lekári nemuseli platiť DPH vzťahujúcu sa na očkovacie látky a testovacie súpravy používané v boji proti koronavírusu.
 
Komisia sa snaží zabezpečiť, aby cestovanie v rámci Európy bolo bezpečné tak pre cestujúcich, ako aj pre ich spoluobčanov:
  • Vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali odporúčanie prijaté Radou o spoločnom a koordinovanom prístupe k obmedzovaniu voľného pohybu. Občania aj podniky chcú jednoznačnosť a predvídateľnosť. Všetky zostávajúce kontrolné opatrenia na vnútorných hraniciach súvisiace s ochorením COVID-19 by sa mali zrušiť.
  • Agentúra Európskej únie pre bezpečnosť letectva a ECDC pracujú na protokole testovania pre cestujúcich, ktorý majú používať orgány verejného zdravotníctva, letecké spoločnosti a letiská s cieľom umožniť cestujúcim bezpečný príchod. Komisia bude s členskými štátmi a agentúrami spolupracovať aj na spoločnej koncepcii pravidiel karantény, pričom ECDC má v novembri predložiť vstupné informácie.
  • Lokalizačné karty cestujúcich pomáhajú členským štátom pri posudzovaní rizika pri príchode cestujúcich a umožňujú sledovanie kontaktov. Pilotný projekt, ktorý sa rozbehne na budúci mesiac, umožní členským štátom pripraviť sa na spustenie a používanie únijných digitálnych lokalizačných kariet cestujúcich, pričom sa bude plne dodržiavať ochrana údajov.
  • Webová stránka Re-open EU poskytuje včasné a presné informácie o zdravotných opatreniach a cestovných obmedzeniach vo všetkých členských štátoch a v niektorých partnerských krajinách. Komisia vyzýva členské štáty, aby poskytovali presné a aktuálne informácie, aby sa stránka Re-open EU stala jednotným kontaktným miestom, kde možno nájsť informácie o zdravotných opatreniach a možnostiach cestovania v rámci celej EÚ. Na vývoji mobilnej aplikácie Re-open EU sa už pracuje a k dispozícii by mala byť v nadchádzajúcich týždňoch.
Pokiaľ ide o obmedzenia ciest, ktoré nie sú nevyhnutné, z krajín mimo EÚ do EÚ, Európska komisia predkladá usmernenie týkajúce sa kategórií osôb, ktoré sa považujú za nevyhnutné, a preto by mali byť od obmedzení oslobodené. Komisia tiež opätovne nabáda členské štáty, aby uľahčili zlúčenie osôb žijúcich v trvalých vzťahoch, a poskytuje príklady dôkazov, ktoré možno na tento účel použiť.

Európska komisia navrhuje rozšíriť koncepciu zelených jazdných pruhov na efektívne fungovanie multimodálnej dopravy v daných oblastiach vrátane železničnej, vodnej a leteckej nákladnej dopravy a poskytuje ďalšie usmernenie v otázkach elektronickej dokumentácie a dostupnosti odpočívadiel a čerpacích staníc, aby sa zjednodušilo praktické uplatňovanie. Členské štáty by mali zabezpečiť plynulosť voľného pohybu tovaru v rámci jednotného trhu.

Aktuálne: Dopad pandémie na ekonomiku

Slovenská aj česká ekonomika vyšli z prvej vlny pandémie menej poškodené ako väčšina štátov Európskej únie (EÚ), kde priemerný pokles v druhom štvrťroku predstavoval 11,4 %. Vyplýva to z analýzy, ktorú v októbri t. r. realizovalo Centrum ekonomických a trhových analýz (CETA) spolu s medzinárodnou investičnou spoločnosťou Goldenburg Group.

„Miernejší pokles HDP Česka je sčasti zásluhou neadresnej, plošnej podpory ekonomiky, vrátane opatrení v oblasti daní a odvodov. Slovensko takto veľkorysé nebolo. Tomu však bude zodpovedať aj vyšší nárast dlhu v Česku. Relatívne „zbohatnutie“ Česka aj Slovenska voči priemeru EÚ v prvom polroku sa zrejme do konca roka vytratí. Aktuálna druhá vlna totiž ďalej výrazne zhorší HDP, nezamestnanosť aj zadlženie oboch krajín“, komentoval Matěj Homola. V Čechách sa do konca tohto roka očakáva medziročne dvojnásobne vyššia nezamestnanosť (z 1,9 % v roku 2019 na 3,8 %). Slovensko v tomto parametri zatiaľ vyzerá lepšie: miera nezamestnanosti narástla medziročne o pätnásť percent – z 5,7 % v druhom štvrťroku 2019 na 6,6 % v rovnako období tohto roka.

Z porovnania samotných opatrení na podporu ekonomík v prvom polroku možno vyvodzovať, že slovenská vláda bola najmä v daňovej oblasti výrazne menej štedrá ako tá česká. Kým v Českej republike došlo  napríklad k odpusteniu preddavkov zdravotného a sociálneho poistenia, na Slovensku firmy dostali len odklad. V súčasnej dobe ešte nie je možné povedať, ktorá vláda zvolila lepší prístup, to sa vyjasní až so zverejnením finálnych dát za celý rok. „Ekonomickým víťazom pandemickej krízy bude ten, kto udrží vyššiu spotrebu domácností. Kľúčom k úspechu nebudú extra stimuly a dávky, ale to, či vláda presvedčí firmy a domácnosti transparentnými a predvídateľnými opatreniami, že koniec krízy sa blíži. A to bez ohľadu na to, koľko to bude ešte reálne trvať. Ak však ľudia uveria, že prichádzajú natrvalo zlé časy, prestanú míňať a začnú sporiť, tak tie zlé časy z pohľadu vývoja HDP skutočne prídu“, dodal Michal Hejl.

COVID-19: Školy po testovaní

Ak bol zamestnanec školy pozitívne testovaný, trieda by mala prejsť po súhlase zriaďovateľa na desať dní na dištančnú výučbu. Odporúča to Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR v súvislosti s novou vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR a výsledkami celoplošného testovania na ochorenie COVID-19. 
 
Zamestnanec rezortu školstva by mal informovať svojho lekára o výsledku testu a následne čerpať pandemickú PN, alebo bude pracovať z domu. Ak bol pozitívne testovaný člen domácnosti učiteľa, platí pre celú domácnosť desaťdňová karanténa. Učiteľ pritom môže pracovať z domu, alebo sa môže dohodnúť na čerpaní dovolenky, náhradného voľna či na pracovnom voľne.

Ministerstvo zároveň upozorňuje, že zamestnanec bez negatívneho testu nemôže vstúpiť do budovy školy. Bez negatívneho testu môže do budovy školy vstúpiť len ten zamestnanec, ktorý nebol testovaný, pretože sa na neho viaže výnimka, napríklad zo zdravotných dôvodov. S cieľom ochrániť zdravie a bezpečnosť učiteľov a žiakov sa však odporúča, aby sa v tomto prípade škola a zamestnanec dohodli na výkone práce z domácnosti na desať kalendárnych dní. Ministerstvo taktiež podotýka, že učiteľ alebo zamestnanec školy nemusí cez prázdniny čerpať dovolenku. Riaditeľ mu môže zadať prácu z domácnosti alebo prácu z pracoviska.

pondelok 2. novembra 2020

Aktuálne: Pandemické nemocenské

Vzhľadom na predpoklad výrazného nárastu dočasných pracovných neschopností uznaných z dôvodu karanténneho opatrenia / izolácie v súvislosti s celoplošným testovaním na COVID-19 prijala Sociálna poisťovňa nový postup pri uplatňovaní nároku na tzv. pandemické nemocenské. Cieľom nového postupu pre poistencov je snaha Sociálnej poisťovne urýchliť vybavenie ich žiadosti a aj vyplatenie tzv. „péenky“, a to bez ďalšej telefonickej komunikácie.

Doteraz ošetrujúci lekár Sociálnej poisťovni zaslal potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti a poistenec čakal, kým ho bude kontaktovať zamestnanec Sociálnej poisťovne, aby spísal zápisnicu na uplatnenie nároku na pandemické nemocenské. Po novom lekár rovnako zašle do evidencie Sociálnej poisťovne potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti uznanej z dôvodu karanténneho opatrenia / izolácie. Poistenec však nebude čakať, že sa s ním skontaktuje zamestnanec Sociálnej poisťovne, ale sám si vyplní žiadosť o pandemické nemocenské (formulár  Žiadosť o pandemické nemocenské – nárok uplatnený počas krízovej situácie) a odošle ju Sociálnej poisťovni (pdf formulár je potrebné najprv uložiť do svojho PC, vyplniť, po vyplnení uložiť, skontrolovať uložené údaje a následne zaslať ako prílohu mailu.) Môže ju zaslať mailom bez podpisu alebo poštou do jednotlivých pobočiek. V nevyhnutnom prípade žiadosť môže vhodiť aj do schránky umiestnenej pri vstupe do pobočky Sociálnej poisťovne.

Zverejnený formulár je dočasný, Sociálna poisťovňa bude verejnosť v najbližšom čase informovať o zverejnení e-formulára na Ústrednom portáli verejnej správy a rovnako o zverejnení čiastočne automatizovaného webového formulára pre poistencov, ktorí nemajú občiansky preukaz s aktivovaným elektronickým čipom.

COVID-19: Podvody na internete

Reklamy aj internetové odkazy na stránky, ktoré ponúkajú za výhodnú cenu rozličné produkty sľubujúce redukciu váhy, rýchle vyliečenie chorôb alebo 250% zlepšenie sluchu či zraku doplnili produkty, ktoré majú chrániť pred ochorením COVID-19. Na obozretnosť vyzýva aj Európske spotrebiteľské centrum.

V prvej vlne pandémie ochorenia COVID-19 sa objavili internetové stránky ponúkajúce respirátory FFP3, ktoré dodnes nedoručili a spotrebiteľom peniaze nevrátili. Niektorí pritom investovali aj viac ako 200 eur. Objavili sa tiež internetové stránky, ktoré sľubovali doručenie do týždňa, avšak rúška prišli až po 3 mesiacoch. Napriek tomu, že stránka bola po slovensky, doručené boli z Číny vo veľmi nízkej kvalite. Išlo najmä o nákupy z internetových nákupných galérií, ktoré predaj sprostredkúvajú od predajcov z Ázie. Zaznamenali sme aj sťažnosti na e-shop, ktorý namiesto dezinfekcie doručil spotrebiteľom vodu.

Rady, ako sa nenechať nachytať
  • Neverte zázračným účinkom produktu bez overenia zdrojov, ktoré dané tvrdenie poskytujú. Overte si informácie prostredníctvom internetu. Dôverujte iba serióznym zdrojom informácií.
  • Je lekár citovaný v texte reklamy naozaj lekár? Nie je jeho podobizeň iba fotkou z fotobanky? Fotografiu si môžete stiahnuť do počítača a následne ju vložiť do internetového vyhľadávača Google. Ten vám ukáže kde všade daná fotografia už bola použitá.
  • Zadajte si do internetového vyhľadávača názov produktu, predajcu, výrobcu, ako aj ďalšie tvrdenia, ktoré reklama obsahuje. Vyhľadajte recenzie.
  • Skontrolujte kontakty na stránke. E-shop by mal uvádzať názov a sídlo predajcu, telefonický a mailový kontakt. Pred nákupom by ste si mali overiť od koho nakupujete. Zbystrite pozornosť, ak na adrese sídli príliš veľké množstvo spoločností, môže ísť o schránkovú firmu bez majetku.
  • Zistite adresu na vrátenie tovaru, prípadne na uplatnenie reklamácii. Adresu je možné overiť aj prostredníctvom máp na internete.
  • Pokiaľ ide o internetovú nákupnú galériu, skontrolujte zoznam predávajúcich. Internetové nákupné galérie predaj iba sprostredkúvajú, skutoční predávajúci sídlia väčšinou v Ázii. Môže to spôsobiť dlhšiu čakaciu lehotu na doručenie tovaru, problematické vrátenie tovaru, či uplatnenie reklamácie.
  • Ak ste ponuku na „zázračný“ produkt našli v tlačenej verzii, overte si informácie na internete.
  • V prípade, že sa vám nepodarilo vyhľadať informácie on-line, nechajte si čas na premyslenie. Poraďte sa pred nákupom s príbuznými, či s priateľmi. Zistite, aký je na produkt ich názor. V prípade zdravotníckych pomôcok konzultujte ich výber s lekárom.

EU: Centrálny elektronický priečinok

Európska komisia navrhla novú iniciatívu, ktorá orgánom zapojeným do colného konania uľahčí výmenu elektronických informácií. Informácie vyžadované pri dovoze alebo vývoze tovaru tak bude treba predložiť len raz. Takzvaný centrálny elektronický priečinok EÚ pre colníctvo má skvalitniť spoluprácu a koordináciu medzi jednotlivými orgánmi, aby sa zjednodušilo automatické overovanie necolných formalít, pokiaľ ide o vstup tovaru alebo výstup tovaru z Európskej únie (EÚ).

Colná únia každoročne uľahčí obchod s tovarom v hodnote presahujúcej 3,5 bilióna EUR. Efektívne colné konanie a kontroly sú nevyhnutnou podmienkou pre nerušený priebeh obchodu, ale aj pre ochranu občanov, podnikov a životného prostredia EÚ. Kríza spôsobená koronavírusom ukázala, aké dôležité je mať pružné, ale spoľahlivé colné postupy, ktoré v budúcnosti nadobudnú ešte väčší význam, keďže objem obchodu neustále narastá a objavujú sa nové výzvy súvisiace s digitalizáciou a elektronickým obchodom, napríklad nové formy podvodov. Súčasné formality vyžadované na vonkajších hraniciach EÚ si často vyžadujú účasť mnohých orgánov zodpovedných za rôzne oblasti politiky, napríklad za ochranu zdravia a bezpečnosti, životné prostredie, poľnohospodárstvo, rybárstvo, kultúrne dedičstvo a dohľad nad trhom, alebo za kontroly, či výrobok spĺňa všetky predpisy. Podniky tak musia predkladať informácie viacerým rôznym orgánom, pričom každý z nich má svoj vlastný portál a postupy. Pre obchodníkov je to ťažkopádne a časovo náročné a orgány majú menej možností zakročiť koordinovane v boji proti rizikám.

Ide o prvý krok na vytvorenie digitálneho rámca, ktorý prostredníctvom centrálneho elektronického priečinka skvalitní spoluprácu všetkých pohraničných orgánov. Centrálny elektronický priečinok umožní, aby podniky a obchodníci mohli poskytnúť údaje na jednom portáli v konkrétnom členskom štáte, čím sa zníži duplicita, potrebný čas aj náklady. Colné orgány a ostatné orgány potom budú môcť pracovať s týmito údajmi spoločne, takže colné konanie bude prebiehať plne koordinovane a na úrovni EÚ získame jasnejší prehľad o tom, aké tovary vstupujú do EÚ alebo ju opúšťajú. Ambiciózny projekt si vyžiada značné investície na úrovni EÚ ako aj na úrovni členských štátov, aby sa mohol v plnej miere realizovať zhruba v nasledujúcom desaťročí. Komisia bude podporovať členské štáty pri tejto príprave vždy, keď to bude možné, a to aj prostredníctvom financovania z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Upozorňujeme: Nebezpečné telefonáty

Na Slovensku neprestávajú podvodné telefonáty, cez ktoré sa snažia podvodníci pod zámienkou technickej podpory získať od volanej osoby prístup do internetbankingu. Polícia SR upozorňuje na podozrivé volania na sociálnej sieti.
 
Podvodník sa predstaví ako pracovník technickej podpory spoločnosti Microsoft. Volanú osobu navádza na stiahnutie softvérového programu, ktorý mu poskytne vzdialený prístup do zariadenia volanej osoby. Páchatelia takto môžu získať prístup k súborom a prístupovým údajom do používateľských účtov. Ak nezistia takéto údaje, požadujú zaplatiť za služby technickej podpory alebo  za nainštalovaný antivírusový program prostredníctvom internetbankingu. V tom momente páchateľ od volanej osoby buď prevedie finančné prostriedky, alebo získa prihlasovacie údaje do internetbankingu.

Polícia SR ďalej upozorňuje, že ak volaná osoba nepostupuje podľa pokynov páchateľa, ten zneprístupní obsah zariadenia volanej osoby a následne žiada zaplatiť za jeho sprístupnenie. Telefonáty sú vedené v anglickom jazyku a sú najmä z predvolieb +421, +44 a +34.