pondelok 18. januára 2021

Google: Najpopulárnejšie počítačové otázky

Na Google hľadáme odpovede na najpálčivejšie otázky života. Výnimkou nie je ani oblasť technológií. Otázky typu „ako nainštalujem Word“ a „prečo moje emailové adresy nefungujú“ patria medzi najčastejšie na celom svete. Spoločnosť Broadband Deals analyzovala údaje z vyhľadávania Google, aby zistila, ktoré otázky týkajúce sa počítačov sú na celom svete najčastejšie.

Otázky typu „Ako na ... “ majú najväčší počet vyhľadávaní na svete každý mesiac, v priemere 674.570! Podľa analýzy „spôsob snímania obrazovky“ je najpopulárnejšou počítačovou otázkou na svete s obrovským počtom vyhľadávaní 603.000 mesačne. Ako resetovať počítač získa každý mesiac 20.400 vyhľadávaní a tretí najpopulárnejší dopyt typu „ako na ...“ súvisí s kopírovaním a vkladaním. Používatelia počítačov sa obrátili na Google a požiadali o úspešné vykonanie tejto akcie 19.900-krát mesačne. Časté sú aj dotazy „čo je“, ktoré vo vyhľadávači na celom svete každý mesiac uskutočnia 39.390 vyhľadávaní súvisiacich s počítačom. Najobľúbenejšie otázky sú: čo je počítačový vírus (21.900 vyhľadávaní), aký je môj operačný systém (5.700 vyhľadávaní) a čo robí RAM v počítači (4.600 vyhľadávaní).

Analýza ďalej zistila, že pri otázkach týkajúcich sa napájania počítača je celkové globálne vyhľadávanie 28.640 za mesiac. Najpopulárnejším vyhľadávacím dotazom, ktorý požadujú používatelia služieb Google po celom svete, je „ laptop / počítač / počítač sa nezapne “ (27.700 vyhľadávaní mesačne). Každý mesiac sa tiež uskutoční 24.800 vyhľadávaní súvisiacich s pripojením Wi-Fi. „ Ako sa pripojiť k Wi-Fi “ je najčastejšia otázka pri 11.500 vyhľadávaniach, nasleduje „ aký je môj prehliadač “ (10.100) a „ ako sa pripojím k internetu “ (1.200). Každý mesiac sa na celom svete uskutoční 39.860 vyhľadávaní týkajúcich sa výkonu počítača. Veľa z nás vyhľadáva dotazy, ako napríklad „zvuk notebooku / počítača / počítača nefunguje“ (11.200), „ má môj laptop / počítač / počítač Bluetooth “ (8.400) ) a „ Prečo je môj laptop / počítač / počítač pomalý “ (7. 700).

Ktorá značka počítača najviac zmätie používateľov tak, že sa obrátia na Google so žiadosťou o odpoveď? Za týmto účelom sa analyzoval počet vyhľadávaní týkajúcich sa výkonu počítača, napájania, Wi-Fi a vytvárania obrazovky / obrazovky tlače, po ktorej nasledovali slová „MacBook“, „HP“, „Dell“ a „Chromebook“ ( napr. „Ako snímať snímku obrazovky na prenosnom počítači Dell“). Prieskum zistil, že počítače Apple MacBook majú najvyšší počet vyhľadávaní Google za mesiac vo všetkých štyroch témach (182.890). V tesnom závese nasledujú Chromebooky Google, kde používatelia vyhľadávajú vyhľadávací nástroj v priemere každý mesiac zhruba 156 580-krát! Používatelia spoločnosti HP kladú Googlu každý mesiac 99.800 otázok týkajúcich sa napájania, internetu, výkonu a snímania obrazovky. Zdá sa však, že zariadenia Dell patria k jedným z najjednoduchšie použiteľných, pričom v priemere sa ich cena pohybuje len okolo 50.000 vyhľadávaní mesačne - čo je o 133.800 vyhľadávaní menej ako v prípade Apple MacBookov! Spôsob, ako vytlačiť údaje z obrazovky, je najspoľahlivejšou akciou vo všetkých štyroch počítačových značkách v našej štúdii (MacBook, HP, Dell a Chromebook) s celkovým počtom 386.600 vyhľadávaní mesačne. Screenshots najviac zmätie majiteľov MacBookov, pričom používatelia sa každý mesiac pýtajú, ako vykonávať túto funkciu, na celom svete 143.000 krát! Používatelia Chromebookov sledujú 135.800 vyhľadávaní (o 7.200 menej ako MacBook) a používatelia HP a Dell 71.100 a 36.700 dotazov.

Každý mesiac sa na celom svete uskutoční 86.120 otázok týkajúcich sa výkonu počítača (vrátane problémov s rýchlosťou, zvukom, klávesnicou alebo pripojením Bluetooth) na zariadeniach MacBook, HP, Dell a Chromebook. Najčastejšie to boli práve používatelia počítačov MacBook, ktorí sa pýtali na väčšinu otázok týkajúcich sa tejto témy. Vo vyhľadávači bolo každý mesiac vykonaných 36.720 vyhľadávaní. Zvyšné značky sa umiestnili v tomto poradí: HP (23.400), Chromebook (16.670) a Dell (9.330). Otázky, ako zapnúť zariadenia a prečo sa nezapínajú, zvýši o 9.970 vyhľadávaní vo všetkých štyroch skúmaných značkách, ale práve títo používatelia spoločnosti HP sa na tieto otázky pýtajú najviac (3.320). Chromebook s 3.320 tesne nasleduje a používatelia MacBookov každý mesiac zadajú 2.540 dotazov. Používatelia spoločnosti Dell opäť najmenej vyhľadávajú na celom svete (760). Vyhľadávania týkajúce sa pripojenia k internetu sa uskutočňujú každý mesiac 5.670-krát okrem výrazov „MacBook“, „HP“, „Dell“ a „Chromebook“. Z týchto značiek sa používatelia Dell obracajú na spoločnosť Google, aby riešili problémy s pripojením Wi-Fi najviac - 2.300-krát mesačne. Používatelia počítačov HP a Chromebook kladú otázky v priemere 1 950 a 790 krát mesačne, najmenej to dosahujú používatelia počítačov MacBook (630).

Koľko používateľov by zvážilo vytvorenie vlastného počítača? Z 3.962 respondentov prieskumu  si takmer polovica (48 %) už vytvorila vlastný počítač. Z 52 %, ktorí tak neurobili, takmer polovica (47 %) uviedla, že by v budúcnosti uvažovali o vybudovaní vlastnej firmy, takmer štvrtina (22 %) to môže zvážiť a tretina respondentov (31%) odpovedala záporne. Dôvody, ktoré odradia od výroby vlastného počítača: cena - 60 %, nedostatok vedomostí - 53 % a nedostatok inžinierskych schopností - 33%.

EU: Právo na odpojenie

Európsky parlament by mal tento týždeň vyzvať na prijatie právnej normy, ktorá by v celej Európskej únii zaviedla právo digitálne sa odpojiť od práce bez negatívnych následkov. Rozprava o predloženom uznesení je naplánovaná na stredu, výsledky hlasovania by mali byť k dispozícii vo štvrtok.

Návrh legislatívneho uznesenia z dielne Výboru EP pre zamestnanosť a sociálne veci (EMPL) požaduje, aby bolo právo na odpojenie, ktoré zamestnancom umožňuje nevenovať sa pracovným úlohám, telefonátom, emailom či inej pracovnej elektronickej komunikácii mimo pracovného času - vrátane sviatkov či dovoleniek, zadefinované ako základné právo v celej EÚ. Predložený text preto vyzýva členské štáty na prijatie potrebných opatrení, ktoré zamestnancom umožnia využívať toto právo, a to aj prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi sociálnymi partnermi. Požaduje tiež adekvátnu ochranu pred viktimizáciou a inými negatívnymi dôsledkami pre osoby, ktoré využijú právo na odpojenie.

Právo na odpojenie nie je v súčasnosti zakotvené v právnych predpisoch EÚ. Parlament preto pravdepodobne požiada Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý právo na odpojenie zadefinuje na úrovni EÚ. Poslanci vypracovali aj návrh takejto smernice, ktorý ako prílohu pripojili k návrhu uznesenia.


SR: Konkurzy a reštrukturalizácie 2020

V roku 2020 bolo na Slovensku vyhlásených 167 konkurzov a povolených 22 reštrukturalizácií dlžníkov. Podľa údajov analytickej spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau  (CRIF SK) v medziročnom porovnaní s rokom 2019, v ktorom bolo vyhlásených 248 konkurzov, ich počet v roku 2020 klesol o 32,66 %, pričom dosiahol historicky najnižší počet v jednom roku. Počet povolených reštrukturalizácií  v porovnaní s 13 povolenými reštrukturalizáciami v roku 2019 medziročne vzrástol o 69,23 %.

„Vývoj počtu vyhlásených konkurzov dlhodobo odrážal dobrú kondíciu slovenskej ekonomiky, ich mierny prechodný nárast sme zaznamenali v posledných piatich rokoch iba v roku 2018. Hoci sa rast ekonomiky v roku 2020 z dôvodu pandémie koronavírusu spomalil a niektorí analytici preto očakávali nárast počtu zbankrotovaných podnikateľských subjektov, ich očakávania sa nenaplnili", dodáva analytička Jana Marková. Predpokladá, že na viac ako 32 percentnom medziročnom poklese počtu konkurzov sa mohla prejaviť aj Dočasná ochrana podnikateľov pred veriteľmi - vládne opatrenie na pomoc podnikateľským subjektom v boji proti pandémii koronavírusu. Pravdepodobne sa prejaví v nízkych počtoch konkurzov aj v tomto roku.

Po piatich rokoch medziročného poklesu počtu povolených reštrukturalizácií po sebe, pričom v roku 2019 bol ich počet najmenší za predchádzajúcich jedenásť rokov, v roku 2020 došlo k ich výraznému percentuálnemu medziročnému nárastu. „Hlavným dôvodom poklesu počtu povolených reštrukturalizácií v posledných rokoch bola legislatívna zmena v zákone o konkurze a reštrukturalizácii, ktorou sa od konca apríla 2015 výrazne sprísnili podmienky riešenia úpadku dlžníka reštrukturalizáciou. Ich nárast v roku 2020 mohol byť vyvolaný aj nenaplnenými očakávaniami dlžníkov o zjednodušení podmienok a procesu reštrukturalizácie od roku 2021 v príslušnej legislatíve“, zdôvodňuje Jana Marková.

V roku 2020 bol najviac zasiahnutou skupinou odvetví s 50 vyhlásenými konkurzmi (29,94 % z ich celkového počtu) veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov. Najviac, 7 reštrukturalizácií (31,82 % z ich celkového počtu) bolo povolených podnikom v priemyselnej výrobe. Najviac konkurzov bolo vyhlásených v Bratislavskom kraji – 41 a s rovnakým počtom 4 povolené reštrukturalizácie sa o prvenstvo podelili tri kraje: Banskobystrický, Bratislavský a Trnavský kraj. Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol v roku 2020 vyhlásený konkurz, bola spoločnosť Wirecard Slovakia s.r.o. so sídlom v Košiciach, ktorá poskytovala ostatné služby týkajúce sa informačných technológií a počítačov a zamestnávala od 250 do 499 pracovníkov. 

V analýze CRIF SK sú zahrnutí podnikatelia – právnické a fyzické osoby, ako aj právnické osoby - nepodnikatelia, ktorým bola povolená reštrukturalizácia alebo na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz alebo malý konkurz, vrátane tých dlžníkov, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia, neskôr však bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Do analýzy neboli zahrnutí podnikatelia - fyzické osoby, ktorí svoj úpadok riešia oddlžením, t. j. spôsobom osobného bankrotu, čo im bolo od 1. marca 2017 umožnené novelou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

COVID-19: Domáca liečba

Zvýšený počet pacientov s ochorením COVID-19 v domácej liečbe, ktorí sú dehydrovaní, neprijímajú potravu, nevládzu chodiť, až sa dopracujú k pneumónii zaznamenali o
perátori na tiesňovej linke 155 a záchranári.

Pacienti by mali zostať v kontakte so svojim všeobecným lekárom a akékoľvek zhoršenie stavu s ním riešiť priebežne. Aj pri bezpríznakovom priebehu infekcie je dôležité o pozitívnom výsledku informovať  svojho lekára. S dodržaním protiepidemických opatrení by sa o pacienta mali postarať príbuzní a osoby žijúce v spoločnej domácnosti. Nesmie sa pritom zabúdať na zabezpečenie pitného režimu, stravy a potrebných liekov. Hlavná odborníčka MZ SR pre všeobecné lekárstvo Adriana Šimková odporúča pacientom s ľahkým priebehom liečiť sa ako pri bežných respiračných ochoreniach: „Nezabúdať na dostatočný príjem tekutín, vitamínov, ľahšie sa stravovať a dodržiavať šetriaci režim. Podľa potreby užiť voľno predajné lieky na teplotu, bolesť hrdla, zapchatý nos a na kašeľ.“ Príznaky by mali do pár dní ustúpiť.

Buďte v kontakte so svojim všeobecným lekárom. Zvlášť ho upozornite, ak:
a) teplota nad 38 stupňov trvá viac ako 72 hodín,
b) máte neutíchajúci kašeľ,
c) zhoršujúce sa dýchanie,
d) začínajúce bolesti na hrudníku, napr. pri dýchaní,
e) prijímate menej tekutín a začínate menej močiť.

Varovné príznaky, kedy volať tiesňovú linku záchrannej zdravotnej služby (pacienti s COVID-19):
a) máte pocit nedostatku vzduchu pri rozprávaní alebo minimálnej námahe (bežné aktivity sú pre vás problémom),
b) bolesť a tlak na hrudníku,
c) poruchu vedomia,
d) vykašliavanie krvi,
e) fialové pery, bledá tvár.

POZOR: Nezabudnite operátorovi na linke oznámiť, ak ste mali pozitívny test na COVID-19 vy alebo niekto z vašej domácnosti!

piatok 15. januára 2021

EU: Digitálne euro

Európska centrálna banka (ECB) ukončila verejnú konzultáciu o digitálnom eure. Nasledovať bude podrobná analýza odpovedí od 8.221 občanov, firiem a priemyselných združení z on-line dotazníka. Medzi požadovanými funkciami potenciálneho digitálneho eura sa pri prvotnej analýze umiestnila na prvom mieste ochrana platieb (41 %), nasledujú bezpečnosť (17 %) a celoeurópsky dosah (10 %).

Pracovná skupina Eurosystému, ktorá združuje odborníkov z ECB a 19 národných centrálnych bánk eurozóny, identifikovala možné scenáre, ktoré by si vyžadovali vydanie digitálneho eura: zvýšený dopyt po elektronických platbách v eurozóne, ktorý by si vyžadoval európske bezrizikové digitálne platobné prostriedky, výrazný pokles používania hotovosti ako platobného prostriedku v eurozóne, spustenie globálnych súkromných platieb, ktoré by mohli vzbudiť obavy v oblasti regulácie a predstavovať riziká pre finančnú stabilitu a ochranu spotrebiteľa a rozsiahle zavádzanie digitálnych mien centrálnych bánk vydaných inými centrálnymi bankami.

Digitálne euro by bolo elektronickou formou peňazí centrálnej banky prístupnou všetkým občanom a firmám - ako bankovky, ale v digitálnej forme - na uskutočňovanie denných platieb. Dopĺňal by hotovosť, nie ju nahrádzal. Dgitálne euro by tak malo kombinovať účinnosť digitálneho platobného nástroja s bezpečnosťou peňazí centrálnej banky. Ochrana súkromia by bola kľúčovou prioritou, aby digitálne euro mohlo pomôcť udržať dôveru v platby v digitálnom veku.

On-line: Podvody s COVID-19

Podvody s farmaceutickými výrobkami a vakcínami neprestávajú ani počas pandémie COVID-19. Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) upozorňuje na webové sídla v Spojenom kráľovstve ponúkajú vakcíny za úhradu on-line prevodom alebo za prístup k bankovým účtom. Ide však len o spôsob, ako získať peniaze, osobné údaje a prístupy k bankovým účtom obyvateľov.

Najčastejšie spôsoby fungovania podvodníkov:
  • občanovi príde správa do mobilného telefónu tváriaca sa, že je od oficiálnej štátnej alebo súkromnej inštitúcie zabezpečujúcej testovanie alebo vakcináciu obyvateľstva, ktorá vyzýva na okamžité zaplatenie poplatku, vyplnenie osobných a bankových údajov,
  • podvody zamerané na staršiu populáciu a zraniteľnú cieľovú skupinu – boli zaznamenané prípady podvodníkov, ktorí chodili z domu do domu a oslovovali starších ľudí s tým, aby zaplatili poplatok za vakcínu alebo za predaj neregistrovaných testov na COVID-19,
  • podvodníci vyzývajú občana telefonicky, správou alebo mailom na zadanie adresy, kontaktných údajov a čísla bankového účtu na účely odoslania testov na COVID-19 na domácu adresu (ako argument využívajú informácie, že občan prišiel do styku s nakazenou osobou).
Falošné vakcíny a rôzne zdravotnícke materiály ponúkané z nedôveryhodných webových stránok od neregistrovaných farmaceutických firiem môžu dokonca škodiť zdraviu a nemajú žiadne oficiálne validované účinky proti COVID-19. Vakcíny proti COVID-19 sa distribuujú výhradne prostredníctvom oficiálnych mechanizmov kontrolovaných štátom a ich dostupnosť zabezpečujú zdravotnícke zariadenia. V prípade akýchkoľvek pochybností je dôležité nepodľahnúť tlaku manipulácie podvodníkov, overiť si informácie a kontaktovať príslušné štátne orgány.

Aktuálne: Sociálne poistenie 2021

Sociálna poisťovňa rozosiela živnostníkom a ostatným samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) oznámenia o novej výške poistného v súvislosti so zmenou minimálneho a maximálneho vymeriavacieho základu od 1. januára 2021. Z plánovaných 174.957 má byť poštou odoslaných 156.870 oznámení a do e-schránok  ďalších 18.087.

Nová výška poistného sa od 1. januára tohto roka týka 174.724 SZČO, ktorým sa mení minimálny vymeriavací základ a ďalších 233 SZČO si musí platby upraviť pre zmenu maximálneho vymeriavacieho základu. Obe skupiny poistencov tak budú musieť novú výšku poistného prvýkrát uhradiť do 8. februára t. r. Sociálna poisťovňa im zároveň odporúča, aby si nezabudli včas upraviť aj platobný príkaz v banke. Nové minimálne poistné pre SZČO s minimálnym vymeriavacím základom je 180,99 eura mesačne (v roku 2020 to bolo 167,89 eura). SZČO s maximálnym vymeriavacím základom budú v tomto roku platiť poistné vo výške 2533,98 eura mesačne (vlani to bolo 2350,66 eura).

Ďalšie oznámenia bude Sociálna poisťovňa posielať už vo februári tým živnostníkom a SZČO, ktorí podali daňové priznanie za rok 2019 do 2. novembra 2020. Vznik, zánik, resp. trvanie povinného sociálneho poistenia sa im bude posudzovať až k 1. februáru 2021 a určenie výšky nového poistného na základe údajov z daňového priznania za rok 2019 im Sociálna poisťovňa oznámi do 22. februára t. r.

Upozorňujeme: Nebezpečné kryptomeny

Podvodníci pri obchodovaní s kryptomenami vyhľadávajú svoje obete aj na Slovensku. Polícia SR aktuálne rieši prípad 64-ročnej ženy, ktorá prišla o svoje celoživotné úspory na základe mailovej ponuky na investovanie od údajnej investičnej spoločnosti z Veľkej Británie. 

Po komunikácii s údajným vedúcim manažérom spoločnosti mu poskytla svoje prihlasovacie údaje do internetového bankovníctva na realizáciu prevodu za vyše 35.000 eur. Na účte s kryptomenami, kde mala mať podľa pôvodnej ponuky spoločnosti 60.000 eur, však zistila mínus 6.000 eur. 

Podľa hovorkyne polície ide o zločin podvodu a v prípade preukázania viny hrozí osobe, ktorá trestný čin spáchala, trest odňatia slobody na tri až desať rokov. Aj v tejto súvislosti radíme zvýšenú ostražitosť, obozretnosť a opatrnosť najmä voči neznámym osobám a lákavým ponukám! Podvodníci si vyberajú najmä slabšie obete a využívajú ich dôverčivosť a bezbrannosť.

štvrtok 14. januára 2021

EU: Rodina a spoločná domácnosť

Z údajov európskeho štatistického úradu Eurostat vyplýva, že viac ako tretina Slovákov žije v preplnených domácnostiach. Slovensko sa tak za vlaňajší rok nachádza na piatom mieste spomedzi 27 krajín Európskej únie. Väčší počet preplnených domácností má iba Lotyšsko (42,2 %), Bulharsko (41,1 %), Chorvátsko (38,5 %) a Poľsko (37,6 %). 

Analytička Lenka Buchláková doplnila, že na Slovensku sa takmer každé piate dieťa vychováva v rozšírenej rodine. Priemerný počet členov v jednej domácnosti je v prípade Slovenska na úrovni 2,9 člena. Navyše až dve tretiny mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov žijú v tzv. mama hoteli, tínedžeri a mladší ľudia vo veku 16 až 29 rokov sú až v 90 % prípadov doma. Ak sa pozrieme na štatistiky, ktoré hovoria o dospelákoch, teda na ľudí od 18 do 34 rokov, tam nelichotivo kraľujeme tabuľke. Až takmer 70 % ľudí v tejto vekovej kategórii žije s rodičmi, priemer 27 krajín EÚ je na úrovni 50 %. Na Slovensku sú až dve tretiny domácností zložené z troch generácií, teda rodičov a manželského páru s dieťaťom alebo deťmi. Na Slovensku majú rozšírené trojgeneračné rodiny najvyššie zastúpenie zo všetkých, a to na úrovni 60 %. Aj druhým najviac zastúpeným typom rozšírenej rodiny je trojgeneračné spolužitie slobodného rodiča s jeho rodičom/rodičmi a dieťaťom/deťmi. Takéto rodiny majú štvrtinové zastúpenie v krajine. Podľa zistení zostáva s rodičmi viac mužov ako žien. S rodičmi dožívajú väčšinou dospelí, ktorí nemajú partnera/partnerku.

Oproti Švédom, Dánom, Fínom či Luxemburčanom sa mladí ľudia na Slovensku osamostatňujú zhruba o 10 rokov neskôr. Súvisí to podľa Buchlákovej s lepšou životnou úrovňou, či s túžbou mladých po štúdiu cestovať a spoznávať svet. Ak aj mladí ľudia na Slovensku odídu od rodičov, podľa štatistiky tak urobia okolo 31. roka. Eurostat ukazuje, že samostatné bývanie si nemôžu dovoliť všetci. V roku 2019 sa totiž každý piaty mladý človek na Slovensku vo veku 20 až 34 rokov nevzdelával ani nepracoval.

Bankrot: V minulom roku pokles

o troch rokoch strmého rastu počet osobných bankrotov v roku 2020 medziročne klesol, a to o viac ako 30 %. Kým v roku 2019 na Slovensku zbankrotovalo 16.167 dlžníkov, čo je historicky najvyšší počet osobných bankrotov v jednom roku, v minulom roku to bolo 11.249 dlžníkov. Od roku 2006, kedy na Slovensku začal platiť inštitút osobného bankrotu, do konca roka 2020 zbankrotovalo 49.421 obyvateľov Slovenskej republiky.

Z analýzy spoločnosti CRIF - Slovak Credit Bureau, s. r. o. (CRIF SK) bol počet osobných bankrotov v minulom roku o takmer 19 % menší aj v porovnaní s rokom 2018 s 13.848 osobnými bankrotmi. „Viac ako pandémia koronavírusu sa na takomto výraznom prepade počtu osobných bankrotov v roku 2020 podieľala zmena konkurznej legislatívy, ktorá nadobudla účinnosť 1. januára 2020. Tá okrem iného sprísnila jednu z podmienok, za ktorých je možné žiadať o oddlženie formou konkurzu – a to, že exekúcia musí trvať aspoň jeden rok. Zároveň nadobudol účinnosť aj zákon upravujúci postup ukončenia tzv. starých exekúcií“, uviedla analytička Jana Marková. V roku 2020 bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Banskobystrickom kraji – 1 869 a najmenej v Žilinskom kraji – 956. Počet osobných bankrotov klesol v šiestich krajoch, najviac, až o 53,25 percenta, v Žilinskom kraji a o 47,87 percenta v Banskobystrickom kraji. Naopak vzrástol v dvoch krajoch – kým v Trnavskom iba o 1,86 percenta, v Bratislavskom až o 17,14 percenta. Vlani tvorili v súhrne najväčšiu skupinu zbankrotovaných dlžníkov muži a ženy vo veku od 40 do 49 rokov (30,84 %), za nimi nasledovali tridsiatnici (25,85 %).

Zároveň v roku 2020 súdy vydali 12.325 rozhodnutí o zrušení konkurzu, z čoho až 91,93 percenta tvorili rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani jedno euro z dlhov. Iba 8,07 percenta dlžníkov disponovalo majetkom, z ktorého bolo možné uhradiť aspoň časť z dlhov.


Aktuálne: 6 miliónov eur pre školy

Pre školy na Slovensku vyčlenilo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR z vlastných rezerv 6 miliónov eur.  Až  polovica  peňazí pôjde na digitalizáciu a prioritne sú určené pre prvý stupeň základných škôl. Dva milióny eur smerujú do školských jedální, 400-tisíc eur poputuje na zakúpenie kníh a podporu školských knižníc. Finančnú injekciu v objeme 500-tisíc eur dostanú tiež materské školy, a to na zakúpenie didaktických pomôcok.

Príspevok na digitálne technológie, primárne na zlepšenie podmienok pre dištančné vzdelávanie na prvom stupeni základných škôl, dostanú školy automaticky, bez žiadosti. Financie budú rozdelené podľa počtu žiakov na prvom stupni bežnej školy a podľa počtu žiakov na celej základnej špeciálnej škole. Ak má škola do 49 žiakov dostane 500 eur, do 99 žiakov je to tisíc eur, ak má do tristo žiakov je to 2 tisíc eur, ak má nad tristo žiakov je to 4 tisíc eur. Finančné prostriedky môžu školy využiť na zakúpenie digitálnych technológií, webkamery, slúchadlá, notebooky, v prípade potreby nimi môžu pokryť aj iné náklady spojené s dištančným vzdelávaním.

Financie na digitálne technológie dostanú školy automaticky, zvyšné tri investície budú zverejnené na webe ministerstva školstva a budú to jednoduché žiadosti, ktoré školy vyplnia.

SR: Zamestnanosť a mzda

Na základe údajov Štatistického úradu SR sa zamestnanosť na Slovensku v novembri 2020 medziročne zvýšila len vo vybraných trhových službách a v informáciách a komunikácii. Naopak najväčší pokles bol v ubytovacích a stravovacích službách. Priaznivejší bol vývoj miezd, pokles bol len v ubytovaní a v predaji a oprave motorových vozidiel.

V porovnaní s novembrom 2019 sa zamestnanosť na Slovensku zvýšila vo vybraných trhových službách o 1,7 %, mierny rast bol aj v informačných a komunikačných činnostiach o 0,8 %. Najväčší pokles bol v ubytovaní o 25,8 %, znížila sa aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 13 %, stavebníctve o 7,4 %, priemysle o 5,9 %, veľkoobchode o 4,6 %, doprave a skladovaní o 2 %, maloobchode o 1,8 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 1,6 %.
 
Priemerná nominálna mesačná mzda vzrástla v novembri 2020 oproti novembru 2019 v maloobchode o 9,6 % (889 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 8,9 % (2.372 eur), priemysle o 8,2 % (1.494 eur), vo veľkoobchode o 4,7 % (1.240 eur), stavebníctve o 4,6 % (846 eur), vybraných trhových službách o 1,7 % (1.140 eur), doprave a skladovaní o 1,1 % (1.142 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,2 % (534 eur). Klesla v ubytovaní o 20,2 % (692 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 2,7 % (1.166 eur). Priemerná reálna mesačná mzda v novembri 2020 medziročne vzrástla maloobchode o 8 %, informačných a komunikačných činnostiach o 7,3 %, priemysle o 6,6 %, vo veľkoobchode o 3,2 %, stavebníctve o 3,1 % a vo vybraných trhových službách o 0,2 %. Klesla najviac v ubytovaní o 21,4 %, znížila sa aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 4,1 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,3 % a v doprave a skladovaní o 0,4 %. 

V priemere za jedenásť mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 3,2 %. Znížila sa v ubytovaní o 13,1 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,9 %, stavebníctve o 5,7 %, priemysle o 5,6 %, veľkoobchode o 3,7 %, maloobchode o 3,5 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,2 %, vybraných trhových službách o 1 % a v doprave a skladovaní o 0,8 %. Mzda sa zvýšila v maloobchode o 5,9 % (810 eur), veľkoobchode o 4,8 % (1.087 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 3,5 % (534 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 % (2.020 eur), vybraných trhových službách o 1,9 % (1.037 eur), stavebníctve o 1,5 % (754 eur) a v priemysle o 1,3 % (1.181 eur). Klesla v ubytovaní o 10,1 % (704 eur) a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,7 % (1.047 eur). V doprave a skladovaní ostala nezmenená, na úrovni novembra 2019 (1.023 eur). Reálna mesačná mzda vzrástla v maloobchode o 3,8 %, veľkoobchode o 2,7 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,5 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 0,8 %. Klesla v ubytovaní o 11,9 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,6 %, doprave a skladovaní o 2 %, priemysle o 0,7 %, stavebníctve o 0,5 % a vo vybraných trhových službách o 0,1 %.

streda 13. januára 2021

EU: Konvalescentná plazma na liečbu COVID-19

Európska komisia vybrala 24 projektov na rozvoj nových alebo rozšírenie existujúcich programov na odber plazmy od darcov, ktorí prekonali ochorenie COVID-19. Darcovská plazma sa použije na liečbu pacientov trpiacich týmto ochorením. Projekty s celkovým finančným krytím 36 miliónov EUR sa budú realizovať v 14 členských štátoch a Spojenom kráľovstve a vo väčšine prípadov budú zahŕňať rozdelenie finančných prostriedkov medzi veľký počet miestnych centier na odber krvi alebo plazmy (spolu vyše 150).

Podstatou liečby je transfúzia konvalescentnej plazmy podanej pacientom s cieľom zvýšiť ich imunitu a schopnosť bojovať proti vírusu. Plazmu možno takisto dodávať farmaceutickému priemyslu na účely purifikácie protilátok na výrobu medicínskeho produktu proti ochoreniu COVID-19 (imunoglobulín). Účinnosť oboch uvedených prístupov skúmajú odborníci na celom svete, a to aj v rámci výskumných projektov EÚ financovaných z programu Horizont 2020. Kľúčovým predpokladom pri vývoji oboch potenciálnych liečebných postupov je odber veľkých množstiev konvalescentnej plazmy darovanej uzdravenými pacientmi. Doterajšie výsledky naznačujú, že pri znižovaní úmrtnosti pacientov je najúčinnejšia včasná transfúzia darcovskej plazmy s vysokou koncentráciou protilátok. Z toho vyplýva, že je potrebné čo najviac zvýšiť počet odberov plazmy a tak zabezpečiť, aby bola pre pacientov k dispozícii plazma bohatá na protilátky. Darcovskú plazmu, ktorá nie je vhodná na transfúziu ako konvalescentná plazma, možno použiť na iné transfúzne indikácie a výrobu iných základných medicínskych produktov.

Z grantov sa podporí nákup viacerých prístrojov a vybavenia určených na plazmaferézu, a to vrátane príslušenstva na odber plazmy, skladovacích zariadení, vybavenia na laboratórne testovanie a charakterizáciu plazmy. Zároveň sa podporia organizačné zmeny v rámci transfúznych centier. Transfúzne centrá a Červený kríž v súčasnosti väčšinou uskutočňujú odbery plnej krvi, z ktorej sa následne separuje plazma. Ide o oveľa menej efektívnu metódu odberu oproti plazmaferéze, pri ktorej sa darcovi síce odoberá plazma, no ostatné zložky krvi sa mu prinavrátia. V prípade plazmaferézy môžu darcovia pri jednom odbere darovať vyšší objem plazmy, pričom ju môžu darovať každé 2 týždne v porovnaní s darcami plnej krvi, ktorí môžu odber krvi absolvovať raz za 3 až 4 mesiace.


e-Government: Nové e-schránky

Od 11.1.2021 pribudli ďaľšie aktivované elektronické schránky pre poskytovateľov sociálnych služieb na Slovensku. V súčasnosti je registrovaných 2.292 aktívnych poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí majú rôzne právne formy a pôsobia v odlišných oblastiach. Poskytovateľom sociálnych služieb môže byť samotná obec, alebo ňou zriadená rozpočtová či príspevková organizácia, ale môže ním byť aj neverejný poskytovateľ.

e-Schránka v postavení právnickej osoby bola zriadená a je aktivovaná len pre poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí doposiaľ žiadnu elektronickú schránku nevyužívali, existujú však aj výnimky. Prvú tvoria poskytovatelia sociálnych služieb v postavení fyzickej osoby, ktorí si v zmysle platného zákona o e-Governmente musia požiadať o zriadenie e-schránky sami. Druhou výnimkou sú organizačné jednotky, pre ktoré musia požiadať o zriadenie e-schránky ich zriaďovatelia. Žiadosť o zriadenie e-schránky pre fyzickú osobu treba zaslať elektronicky alebo listinne s úradne overeným podpisom. Schránka bude následne zriadená do piatich pracovných dní. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby (NASES) novovytvorené elektronické schránky poskytovateľov sociálnych služieb aktivovala automaticky do 10 dní od ich zriadenia, čize schránka je aktívna na doručovanie úradných rozhodnutí aj bez toho, aby do nej vstúpil štatutár organizácie. Poskytovateľ sociálnej služby, ktorým je fyzická osoba – podnikateľ si elektronickú schránku aktivuje sám priamo vo svojej e-schránke.

Štát bude s poskytovateľmi komunikovať len elektronicky a úradné rozhodnutia im už nebude posielať poštou. Na prístup do e-schránky však musia mať elektronický občiansky preukaz s čipom, bezpečnostný osobný kód a príslušné certifikáty. Štatutári takýchto organizácií by si preto mali overiť, či majú v Registri právnických osôb uvedené správne údaje. Ak to tak nie je, mali by kontaktovať registračné orgány, napríklad vyššie územné celky či ministerstvo vnútra, so žiadosťou o aktualizáciu údajov.



Upozorňujeme: Podvodné správy

Na nový podvodný e-mail upozornilo Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR na sociálnej sieti. Správa z adresy spolocnastaroslivost@gmail.com sa síce vydáva, že pochádza z rezortu práce, ale ide o podvod. Rozhodne tieto maily a ani ich prílohy neotvárajte!  
 
Ministerstvo odporúča v prípade pochybností vždy overiť, či e-mail prichádza naozaj z úradu rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny. Úradné maily MPSVR posiela z oficiálnej domény @employment.gov.sk. 

Ak máte ako príjemca mailov akékoľvek pochybnosti, či prišli z ministerstva práce, mali by ste skontrolovať adresu odosielateľa a prípadne tiež kontaktovať príslušné oddelenie rezortu práce. 


COVID-19: Nežiaduce účinky

Do 11.1.2021 evidoval 
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) 67 hlásení podozrení na nežiaduce účinky po vakcíne na prevenciu ochorenia COVID-19, pričom 5 z nich bolo vyhodnotených ako závažné. Jedno hlásenie uvádzalo pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi, dve hlásenia prekolapsový stav, jedno anafylaktickú reakciu a posledné nevoľnosť, potenie a vracanie. Hlásenia súvisiace s alergickými reakciami boli hlásené u osôb, ktoré udávali predchádzajúcu alergickú anamnézu a ich stav sa po podaní korekčnej liečby upravil.

Nezávažné hlásenia zahŕňajú v drvivej väčšine najmä mibolestivosť v mieste vpichu a bolesť ramena či končatiny, do ktorej bola podaná vakcína. Ďalej boli nahlásené nezávažné nežiaduce reakcie ako zvýšená teplota, zimnica, únava, slabosť, bolesť hlavy, svalov a kĺbov a podobne. Takéto nežiaduce reakcie sú zvyčajne mierne a krátkodobé a predstavujú prirodzenú reakciu organizmu na očkovanie. Ani nezávažné nežiaduce účinky sa však nevyskytnú u všetkých očkovaných.

Podozrenia na nežiaduce účinky liekov majú povinnosť hlásiť všetci zdravotnícki pracovníci a držitelia rozhodnutí o registrácii bez ohľadu na ich závažnosť. Ich analýza a monitorovanie tvoria jeden zo spôsobov sledovania bezpečnosti liekov po registrácii. ŠÚKL zbiera hlásenia podozrenia na nežiaduce účinky liekov (vrátane očkovacích látok) od zdravotníckych pracovníkov aj pacientov na Slovensku, spracováva ich, vyhodnocuje ich súvislosť s liečbou a následne zasiela do Európskej databázy hlásení podozrení na nežiaduce účinky liekov  EudraVigilance. Hlásiť podozrenia na nežiaduce účinky v súvislosti s očkovaním môžete telefonicky na čísle +421 2 507 01 206, formou elektronického formulára, alebo vyplniť tlačivo a odoslať ho poštou, prípadne mailom na neziaduce.ucinky@sukl.sk.

utorok 12. januára 2021

Brexit: Konkrétne dopady

Koncom decembra 2020 bola uzavretá dohoda o budúcich vzťahoch medzi Európskou úniou (EÚ) a Spojeným kráľovstvom. Bude sa síce predbežne vykonávať, no pred formálne nadobudnutou platnosťou ju bude ešte musieť schváliť Európsky parlament. Dohoda o vystúpení upravuje práva občanov EÚ vo Veľkej Británii a občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ, finančné záväzky, ktoré Spojené kráľovstvo prijalo ešte ako členský štát EÚ, ako aj otázku hraníc, najmä na ostrove Írsko.

Život a práca v Spojenom kráľovstve a EÚ: Občania EÚ vo Veľkej Británii alebo občania Spojeného kráľovstva v členskom štáte EÚ, ktorí tam už žili pred januárom 2021, môžu naďalej žiť a pracovať tam, kde sú teraz za predpokladu, že sa zaregistrovali a vnútroštátne orgány im udelili povolenia na usadenie sa. Občanom Spojeného kráľovstva, ktorí ešte nežijú v EÚ, nie je automaticky priznané právo žiť a pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ okrem Írska. (Spojené kráľovstvo má s Írskom samostatnú dohodu) a môže podliehať obmedzeniam. Ich kvalifikácie už nie sú automaticky uznávané v krajinách EÚ ako tomu bolo doteraz. Pre občanov Spojeného kráľovstva, ktorí chcú z akéhokoľvek dôvodu navštíviť alebo zostať v EÚ viac ako 90 dní, musia spĺňať požiadavky na vstup a pobyt ľudí z krajín mimo EÚ. To platí aj pre občanov Spojeného kráľovstva, ktorí majú v EÚ druhé bydlisko. Ľudia z EÚ, ktorí sa chcú presťahovať do Spojeného kráľovstva na viac ako šesť mesiacov, budú musieť splniť migračné podmienky stanovené vládou Spojeného kráľovstva vrátane žiadosti o vízum.

Cestovanie: Občania Spojeného kráľovstva môžu navštíviť EÚ až na 90 dní počas ktoréhokoľvek 180-denného obdobia bez toho, aby potrebovali víza. Občania Spojeného kráľovstva však už nemôžu používať zrýchlené pasové kontroly a colné pruhy EÚ. Musia tiež mať spiatočný lístok a dokázať, že majú dostatok finančných prostriedkov na svoj pobyt. Ich pas musí byť platný ešte aspoň šesť mesiacov. Občania EÚ môžu navštevovať Spojené kráľovstvo až šesť mesiacov bez potreby víz. Pri vstupe do krajiny musia predložiť cestovný pas.

Zdravotná starostlivosť: Občania EÚ, ktorí sa dočasne nachádzajú vo Veľkej Británii, majú stále právo využívať pohotovostnú zdravotnú starostlivosť na základe európskeho preukazu zdravotného poistenia. Pri pobytoch dlhších ako šesť mesiacov je potrebné zaplatiť príplatok za zdravotnú starostlivosť. Dôchodcovia môžu naďalej využívať zdravotnú starostlivosť tam, kde žijú. Krajina, ktorá vypláca ich dôchodok, preplatí zdravotné náklady krajine, kde žijú.

Erasmus: Spojené kráľovstvo sa rozhodlo ukončiť účasť na obľúbenom výmennom programe Erasmus + a vytvoriť si vlastný. Študenti z EÚ preto už nebudú môcť odchádzať na výmenné pobyty do Veľkej Británie. Ľudia zo Severného Írska sa však môžu zúčastniť aj naďalej.

Obchod s tovarmi a službami: Tovar vymieňaný medzi Spojeným kráľovstvom a krajinami EÚ nepodlieha vďaka dohode clám ani kvótam. Existujú však nové postupy na prepravu tovaru do a zo Spojeného kráľovstva. Zavedené boli hraničné kontroly, počas ktorých sa kontroluje dodržiavania pravidiel vnútorného trhu (napríklad hygienické, bezpečnostné, sociálne a environmentálne normy) alebo právnych predpisov Spojeného kráľovstva. To znamená viac byrokracie a ďalšie náklady. Napríklad všetok dovoz do EÚ podlieha colným formalitám, pričom musí tiež spĺňať všetky normy EÚ, preto podlieha regulačným kontrolám. To neplatí pre tovar prepravovaný medzi Severným Írskom a EÚ. Pokiaľ ide o služby, britské spoločnosti už nemajú automaticky právo ponúkať služby v celej EÚ. Ak chcú naďalej pôsobiť v EÚ, musia sa tu usadiť.

On-line: Daňové formuláre

Finančná správa zverejnila na svojom internetovom portáli aktuálne platné elektronické formuláre daňových priznaní pre fyzické aj právnické osoby, ako aj ďalšie formuláre a tlačivá. Tlačivá sú dostupné na financnasprava.sk/sk/elektronicke-sluzby/verejne-sluzby/katalog-danovych-a-colnych/katalog-formularov a rovnako v aplikácii eDane.

Finančná správa zverejnila ďalšie platné on-line formuláre pre daňové priznanie (DP) k dani z príjmov. K formulárom pre fyzické osoby typu A aj B či k daňovému priznaniu k dani z pridanej hodnoty pribudol aj elektronický formulár na podávanie daňových priznaní k dani z príjmov právnických osôb.  

Okrem formulárov k dani z príjmov boli v uplynulých dňoch boli nasadené aj ďalšie tlačivá. Zverejnené je už napríklad aj tlačivo Žiadosti o vydanie potvrdenia o daňovej rezidencii, Oznámenie o zániku daňovej povinnosti či Oznámenie o zrazení a odvedení dane vyberanej zrážkou. 


SR: Nové verzie KEP komponentov

Ústredný portál verejnej správy (ÚPVS) slovensko.sk zabezpečujúci centrálny a jednotný prístup k informačným zdrojom a službám verejnej správy informoval o aktualizovaných komponentoch pre kvalifikovaný elektronický podpis. 

Dňa 7. januára 2021 boli na portáli slovensko.sk v sekcii „Na stiahnutie“ aktualizované komponenty pre kvalifikovaný elektronický podpis (KEP) - D.Viewer Java (verzia 2.0.0.19) a D.Launcher pre operačný systém Mac OS (verzia 1.2.0.2).

D.Viewer zabezpečuje prezeranie dátových štruktúr slúžiacich na elektronickú výmenu dát. D.Launcher umožňuje používanie aplikácií v internetových prehliadačoch nepodporujúcich technológie NPAPI, resp. ActiveX a slúži na zabezpečenie komunikácie medzi webovou stránkou prehliadača a aplikáciami pre KEP.

Upozorňujeme: Podvodné maily

Slováci môžu byť terčom obdobných útokov ako klienti iných veľkých bánk v Európe alebo kdekoľvek na svete. Útočníci sa snažia zneužiť dôverčivosť klienta a v jeho mene si aktivovať mobilnú aplikáciu, alebo pomocou odcudzených prihlasovacích údajov sa prihlásiť do elektronického bankovníctva. Na nekalé praktiky označované termínom phishing upozornila začiatkom roka VÚB banka.

Klient môže obdržať e-mail, ktorý sa tvári, že je odoslaný z banky a v texte ho žiadajú, aby klikol na priložený link. Po presmerovaní na falošnú stránku, ktorá imituje vzhľad skutočného internetbankingu alebo inej webstránky, ho oznámením vyzývajú, aby zadal svoje prihlasovacie údaje a heslo, príp. údaje o svojej platobnej karte. Takto sa podvodníci dostanú k prístupovým či iným súkromným údajom a to bez toho, aby to poškodený klient vedel a môžu ho obrať o peniaze. „Banka však takéto emaily neposiela. Text obsahuje chyby a neúplné informácie. Odosielateľ má netypickú emailovú adresu, link do internetbankingu je falošný a má úplne iný formát. To sú všetko veci, na ktoré si treba dať pozor, i keď má banka špičkové mechanizmy, vďaka ktorým dokáže tieto podvodné aktivity zachytávať a chrániť prostriedky klientov“, upozorňuje Vladimír Jančok.

AKO TO PREBIEHA:
1. Klient dostane e-mail, ktorý môže vyzerať, ako by ho dostal z banky. Treba si však uvedomiť a všímať tieto skutočnosti:
  • VÚB banka takéto maily neposiela.
  • Emailová adresa odosielateľa je veľmi netradičná.
  • Aj keď je slovenský text gramaticky takmer zvládnutý, netreba sa nechať oklamať.
  • V podpise banky sa spomína názov, ktorý VÚB banka nepoužíva.
  • VÚB banka nikdy nežiada klientov, aby odovzdávali svoje osobné prihlasovacie údaje.
  • Nahláste tieto podvodné aktivity banke!
2. Klient aj napriek tomu na link v texte emailu klikne. Dostane sa na stránku, ktorá čoraz vernejšie imituje vzhľad internetbankingu alebo inú webstránku banky:
  • Nikdy nevpisujte svoje prihlasovacie či iné osobné údaje na takejto falošnej stránke!
  • Vždy si všímajte adresu stránky.
3. Klient vpíše svoje prihlasovacie údaje a overí ich prostredníctvom kódu, ktorý mu príde formou SMS:
  • Skontrolujte si stav účtu a SMS notifikácie, či ste neprišli o finančné prostriedky.
  • Nahláste okamžite tieto aktivity banke. Ak ešte neboli stránky zablokované našim bezpečnostným oddelením, urýchlite tento proces.

pondelok 11. januára 2021

EU: Podpora spolupráce na inovatívnych projektoch

Európska komisia oznámila víťazov novej iniciatívy financovanej z prostriedkov Európskej únie, ktorá podporuje medziregionálne partnerstvá v štyroch oblastiach: inovatívne riešenia súvisiace s koronavírusom, obehové hospodárstvo v oblasti zdravia, udržateľný a digitálny cestovný ruch a vodíkové technológie v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka. 

V nadväznosti na výzvu Európskej komisie na vyjadrenie záujmu vyhlásenú v júli 2020 boli vybrané štyri medziregionálne partnerstvá. V každom z nich preberá vedúcu úlohu jeden alebo viaceré koordinačné regióny:
  • Baskicko (ES) sa spolu s tromi regiónmi zameria na podporu vznikajúceho priemyselného odvetvia zameraného na predpovedanie vývoja pandémie koronavírusu a jej prevenciu,
  • dôraz na obehové hospodárstvo v oblasti zdravia zasa bude klásť partnerstvo RegioTex zamerané na textilné inovácie, ktoré zahŕňa 16 regiónov pod vedením Severného Portugalska (PT),
  • udržateľný a digitálny cestovný ruch je ústrednou témou partnerstva, ktoré koordinuje sieť medzinárodnej spolupráce zameraná na technológie, vedu a kultúrne dedičstvo s názvom Time Machine Organisation a ktoré zahŕňa päť regiónov a Cyprus pod vedením Durínska (DE), 
  • a napokon sa v záujme vývoja inovatívnych riešení založených na vodíkových technológiách v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka so širokým geografickým pokrytím zlúčia dve partnerstvá: partnerstvo European Hydrogen Valleys, ktoré združuje 12 regiónov pod vedením Aragónska (ES), regiónu Auvergne Rhône Alpes (FR), Normandie (FR) a Severného Holandska (NL) a partnerstvo pod vedením Košického kraja (SK) so štyrmi ďalšími regiónmi.
Tieto partnerstvá budú využívať pomoc odborníkov Európskej komisie, ktorí im okrem iného budú radiť, ako čo najlepšie kombinovať finančné prostriedky EÚ na financovanie projektov. Okrem tejto praktickej podpory Európskej komisie môže každé partnerstvo využiť externé poradenské služby až do výšky 100.000 eur na činnosti rozširovania a komercializácie. Peniaze budú pochádzať z Európskeho fondu regionálneho rozvoja.

SR: Papierová byrokracia pretrváva

Princíp jedenkrát a dosť pri komunikácii občana so štátnymi či verejnými inštitúciami stále nefunguje a odstraňovanie byrokratických prekážok s využívaním informačných systémov je nedostatočné. Najvyšší kontrolný úrad SR na základe auditu vo viac ako 30 slovenských samosprávach konštatoval, že elektronická komunikácia medzi občanom a štátnymi úradmi či samosprávami naráža na bariéry.
 
Podľa národných kontrolórov napríklad pre efektívne fungovanie „digitálnej“ samosprávy chýba koordinujúci orgán, ktorý by dokázal pracovať na implementácii cieľov e-Governmentu v podmienkach autonómnej územnej a regionálnej samosprávy. Kľúčovou podmienkou pokroku pri protibyrokratickom úsilí vo verejnej správe je pritom bezbariérová dostupnosť k dátam a informáciám nachádzajúcim sa v referenčných registroch. V súlade s národnou koncepciou informatizácie spoločnosti mali byť takéto dáta k dispozícii už koncom roka 2017. Realita je taká, že s trojročným sklzom je dnes k dispozícii len päť národných referenčných registrov. Ako posledný pribudol v polovici minulého roka register adries. 

V druhej polovici roka 2020 ukončil úrad 12 kontrolných akcií v 152 kontrolovaných subjektoch, pričom v dvoch prípadoch odstúpil závažné zistenia pre ďalšie preverenie orgánom činným v trestnom konaní. Išlo o výsledky kontrolnej akcie v Slovenských elektrárňach a závery z kontroly realizácie projektu protipožiarneho kamerového systému zo strany štátnych lesov.

Trend: Pokles záujmu o dočasnú ochranu

V decembri 2020 súdy rozhodli o poskytnutí dočasnej ochrany pred veriteľmi 21 podnikateľským subjektom na Slovenskú. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, kedy súdy povolili dočasnú ochranu 30 podnikateľom, ich počet klesol o 30 percent. Zároveň bola v decembri minulého roka zrušená ochrana pre sedem spoločností na základe vlastnej žiadosti a trom firmám ju zrušil súd pre nespĺňanie podmienok na jej udelenie.

Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau od 12. mája do konca roka 2020 dočasnú ochranu na Slovenskú využívalo 299 podnikateľských subjektov, čo je o 3,82 % viac než bolo na konci novembra 2020. Z nich najväčší podiel, a to 89,63 %, pripadal na právnické osoby. Od začiatku poskytovania dočasnej ochrany súdy rozhodli o dočasnej ochrane celkom pre 368 podnikateľských subjektov, ale 55 z nich ju zrušili na základe vlastnej žiadosti a 14 firmám dočasnú ochranu zrušili súdy na základe vlastného rozhodnutia.

Zo spoločností, ktoré dočasnú ochranu podnikateľov pred veriteľmi začali využívať v decembri 2020, boli podľa obratu najväčšími Alkon Real, s. r. o., z Košíc, ktorá vyrába kovové dvere a okná, a AgroMed, s. r. o., z Banskej Bystrice, ktorá poskytuje ostatné špecializované stavebné práce. Ich obrat sa pohyboval v rozmedzí od troch miliónov do 3,999 milióna eur. Najväčším zamestnávateľom bola spoločnosť Aqua Wellness Trnava, spol. s r. o., v ktorej pracovalo 100 – 149 zamestnancov.
Najpočetnejšia skupina s počtom 67 alebo 22,41 % podnikateľov, ktorá dočasnú ochranu využíva, sa venuje veľkoobchodu a maloobchodu a oprave motorových vozidiel a motocyklov. Za ňou nasleduje 40 alebo 13,38 % podnikateľov z oblasti ubytovacie a stravovacie služby. Ďalšie priečky obsadili stavebné firmy s 12,71 % a priemyselná výroba s podielom 11,71 % z celkového počtu podnikateľov pod dočasnou ochranou.

Z celkového počtu podnikateľských subjektov, ktoré dočasnú ochranu využívajú, ich najviac, a to 94, sídli v Bratislavskom kraji a 47 v Banskobystrickom kraji. Naopak, iba 19 podnikateľov pod dočasnou ochranou je z Nitrianskeho kraja a 21 z Trnavského kraja.

COVID-19: Nová výnimka na ubytovanie

Od pondelka 11. januára 2020 začala platiť​ nová výnimka na ubytovanie pre cestujúcich za prácou či do zdravotníckeho zariadenia. Úrad verejného zdravotníctva schválil výnimku na ubytovanie pre pracujúcich, dovolené bude aj karanténne ubytovanie.

Ministerstvo dopravy a výstavby SR na svojom webe uvádza, že od pondelka 11. januára t. r. sa na Slovenskú povoľujú služby dlhodobého ubytovania, karanténneho ubytovania, služby krátkodobého ubytovania v súvislosti s výkonom práce a služby nevyhnutného ubytovania za účelom návštevy zdravotníckeho zariadenia, a to za dodržania prísnych protiepidemických opatrení.

Návrhom na prijatie výnimky ministerstvo dopravy a výstavby reaguje na potreby ľudí. Zmena má pomôcť pracujúcim, ktorí pri nevyhnutných cestách za prácou budú mať možnosť ubytovať sa, napríklad rušňovodičom, sprievodcom vo vlaku, vodičom nákladnej dopravy ale aj stavbárom, ktorí pracujú v inom meste ako bývajú. Zároveň však boli vyzvaní, aby boli opatrní, správali sa zodpovedne a dodržiavali všetky protiepidemické opatrenia.

piatok 8. januára 2021

Aktuálne: Právna pomoc

Napriek spomalenému životu počas lockdownu sa ľudia môžu dostať do právnych problémov či potrebovať právnu radu. Na výkon advokácie platí výnimka a advokáti stále môžu poskytovať svoje služby. V tomto období je však vhodné advokáta kontaktovať predovšetkým elektronicky – emailom alebo telefonicky. Zoznam všetkých advokátov nájdete na stránke Slovenskej advokátskej komory.

Vzhľadom na obmedzené fungovanie súdov a úradov Slovenská advokátska komora (SAK) upozorňuje, že vláda by mala znovu zvážiť pozastavenie plynutia lehôt, ako to bolo prijaté na jar 2020. S opatreniami a obmedzeným fungovaním súdov a úradov advokátom pribudol aj ďalší problém – a to znížený objem práce a následne znížené príjmy. Advokáti však nie sú zaradení ako možní príjemcovia vo väčšine dotačných schém štátu na podporu podnikateľov v koronakríze.

Advokáti už dlhodobo nemajú od štátu ani vyplatené peniaze za obhajoby ex-offo, ktoré už odrobili. Ministerstvo spravodlivosti dlhuje advokátom už aj viac ako rok. Ide rádovo odmenu pre advokáta okolo 130 Eur v prípade prvostupňového konanie v trestnej veci, pre niektorých advokátov však ex-offo zastupovanie tvorí značnú časť ich príjmov.

EU: Biometrické sledovanie

Európska komisia  rozhodla o registrácii európskej iniciatívy občanov s názvom Iniciatíva občianskej spoločnosti za zákaz praktík hromadného biometrického sledovania. 

Organizátori tejto európskej iniciatívy občanov vyzývajú Európsku komisiu, aby navrhla právny akt, ktorým sa navždy ukončí náhodné a svojvoľné využívanie biometrických údajov takými formami, ktoré môžu viesť k hromadnému sledovaniu alebo akémukoľvek neprimeranému zasahovaniu do základných práv. Komisia sa domnieva, že táto iniciatíva je z právneho hľadiska prijateľná, pretože spĺňa potrebné podmienky. Preto rozhodla o jej zaregistrovaní, pričom v tomto štádiu neanalyzovala podstatu iniciatívy.

Po registrácii iniciatívy môžu organizátori v najbližších 6 mesiacoch začať proces zbierania podpisov na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať milión vyhlásení o podpore pochádzajúcich z aspoň siedmich rôznych členských štátov, Európska komisia sa bude musieť k iniciatíve do šiestich mesiacov vyjadriť. Svoje rozhodnutie, či sa žiadosťou bude, alebo nebude zaoberať, musí v oboch prípadoch odôvodniť.

SR: Optimistickí značkoví výrobcovia

Top manažéri značkových výrobcov hodnotia uplynulý rok skôr pozitívne. Očakávania na rok 2021 majú optimistické. Vyplýva to z pravidelného prieskumu, ktorý realizovalo už tretíkrát Slovenské združenie pre značkové výrobky medzi riaditeľmi členských spoločností.

Rok v znamení obmedzení spôsobených šírením pandémie covid-19 vyvolal enormný tlak na plynulý systém zásobovania výrobkami. Napriek úvodnej obave dopyt slovenských domácností nezaznamenal zásadný pokles. Navyše obdobie, počas ktorého Slováci zostali doma, vytvorilo dopyt po inovatívnych produktoch a zdravšom životnom štýle. Druhá polovica roka, kedy mnohí zmenili svoje dovolenkové plány, viedla k tomu, že ušetrené prostriedky použili na značkový tovar s vyššou pridanou hodnotou. Z pohľadu prevádzky svojich spoločností boli značkoví výrobcovia na systém práce z domu pripravení, táto výzva ich zásadne neprekvapila. Komplikácie však vznikli obmedzením pohybu tovarov ako aj osôb cez hranice, keďže mnohí manažéri zodpovedajú za riadenie spoločností vo viacerých krajinách.

Napriek neistote so zastavením šírenia covid-19 sú očakávania na rok 2021 pozitívne, aj keď miera pozitívneho očakávania je nižšia ako na začiatku roka 2020. Popri otázkach spojených s epidémiou uviedli top manažéri značkových výrobcov aj neistotu dopadov niektorých legislatívnych zmien, napríklad v obalovej oblasti alebo rastúcu neistotu spotrebiteľov. Za kľúčové príležitosti považujú respondenti prieskumu rozvoj nových kategórií a dopyt zákazníkov po produktoch so zníženým dopadom na životné prostredie. V roku 2021 očakávajú zachovanie rovnakého počtu zamestnancov, ako mali v roku 2020. Vzhľadom na fungovanie v režime home office sa v prieskume top manažéri značkových výrobcov vyjadrili aj k svojim očakávaniam na návrat do kancelárií. Väčšina však očakáva, že sa tak stane až v druhej polovici roka. Mierny optimizmus prevládal aj pri reklamných výdavkoch na rok 2021. Podľa analýz cenníkových výdavkov na reklamu (podľa dát TNS Kantar) tvoria výdavky na reklamu členov SZZV viac ako tretinu miliardy EUR ročne.



Trend: Útoky na zdravotníctvo

Počet kybernetických útokov na zdravotnícke organizácie vo svete sa v priebehu novembra a decembra 2020 zvýšil o 45 percent. Je to viac ako dvojnásobok kybernetických útokov (nárast 22 percent) vo všetkých priemyselných odvetviach v rovnakom čase vo svete. Kybernetickí zločinci sa domnievajú, že nemocnice splnia ich požiadavky na výkupné v čo najkratšom možnom čase. Zároveň sa snažia odcudziť výsledky výskumu, čo predstavuje v súčasnosti nielen finančné, ale aj strategické bohatstvo.

Začiatkom decembra bola terčom kybernetického útoku Európska lieková agentúra (EMA) a dark web sa pomaly plní ponukami s novým ilegálnym artiklom v podobe vakcíny proti ochoreniu COVID-19. V posledné dni roka bolo obzvlášť zákerným škodlivým softvérom Emotet zasiahnuté litovské centrum verejného zdravotníctva a niekoľko samospráv. Následne sa rozšírila rozsiahla kampaň z infikovaných počítačov na ďalšie štátne inštitúcie. „Kybernetickí zločinci sa budú aj naďalej zameriavať na zdravotnícke organizácie a farmaceutický priemysel a intenzita týchto útokov bude len silnieť“, potvrdzuje Andrej Aleksiev.

Útočníci využívajú ransomvér – vydieračský softvér, botnet, všeobecné zraniteľnosti aj DDoS útoky, ktoré zahltia servery a spôsobia ich kolaps. Najväčší nárast zaznamenal ransomvér, ktorý je pre zdravotnícke organizácie zároveň aj najväčšou hrozbou, keďže šifruje dáta a znemožňuje k nim prístup. Akékoľvek narušenie systémov by mohlo mať vplyv na schopnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť a ohroziť tak životy ľudí.

Z regionálneho hľadiska zaznamenala najprudší nárast počtu útokov stredná Európa – o 145 percent, nasleduje východná Ázia (137 %) a Latinská Amerika (112 %). Najdramatickejší rast útokov zaznamenala Kanada, o viac ako 250 percent, a za ňou nasledovalo Nemecko (rast 220 %) a Španielsko, kde sa počet útokov zdvojnásobil. Priemerný počet týždenných kybernetických útokov na organizáciu bol v novembri 626 útokov.

štvrtok 7. januára 2021

Radíme: Pandemické ošetrovné

V súvislosti s avizovanými opatreniami pri prevádzke materských škôl a základných škôl od 11. 1. 2021 do 18. 1. 2021 Sociálna poisťovňa na svojom webe informuje o pravidlách pre pandemické ošetrovné.

Nárok na pandemické ošetrovné budú mať všetci rodičia, ktorí splnia nasledovné podmienky:
  • osobne a celodenne sa starajú o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku (u dieťaťa, ktoré je zdravotne ťažko postihnuté do dovŕšenia 18. roku veku), ktorého škôlka alebo škola bude uzatvorená na základe rozhodnutia ministra alebo zriaďovateľa, ak dieťa nebude navštevovať ani školský klub (v prípade návštevy školského klubu nie je splnená podmienka osobnej a celodennej starostlivosti),
  • osobne a celodenne ošetrujú dieťa do dovŕšenia 16. roku veku, ktorého zdravotný stav na základe potvrdenia ošetrujúceho lekára takéto ošetrovanie nevyhnutne vyžaduje,
  • nedosahujú príjem z činnosti zamestnanca v období starostlivosti o dieťa/ošetrovania dieťaťa (nárok na pandemické ošetrovné teda nemajú rodičia, ktorí vykonávajú prácu formou domáckej práce, čiže formou home office).
V prípade, ak už vám bol počas krízovej situácie (od 12. 3. 2020) priznaný nárok na pandemické ošetrovné, novú žiadosť nepodávate. Koncom januára 2021 pošlite iba čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné. Ak ste počas krízovej situácie o pandemické ošetrovné ešte nežiadali, pošlite žiadosť o pandemické ošetrovné. Až koncom januára 2021 zašlite aj čestné vyhlásenie k žiadosti o ošetrovné. Využite tieto elektronické formuláre! Urýchlite si tak vybavenie ošetrovného v Sociálnej poisťovni a jeho skoršie vyplatenie.



SR: Nižšie ceny elektriny

Podľa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa slovenským domácnostiam v tomto roku majú znížiť ročné náklady na elektrinu v priemere o cca 3,8 %, čo pre nich predstavuje priemernú úsporu o vyše 14 eur za rok a malým podnikom o približne 2 %, čo predstavuje priemernú úsporu vyše 28 eur. 

Podrobný prehľad o zmenách je zverejnený na urso.gov.sk/?q=node/724. ÚRSO zároveň zdôrazňuje, že v cenovom rozhodnutí nestanovuje dodávateľom elektriny pevnú cenu, ale maximálnu cenu, tá sa nemôže prekročiť. Každý spotrebiteľ môže v rámci trhovej súťaže žiadať od svojho dodávateľa elektriny nižšiu cenu, prípadne ho môže zmeniť.

Úrad sa rozhodol riešiť aj historické deformácie v nastavení fixnej zložky tarify za distribúciu elektriny u niektorých sadzieb Stredoslovenskej distribučnej (D8) a Východoslovenskej distribučnej (D5). Z dôvodu,  že sezóna vykurovania je v plnom prúde, v sadzbách, kde prišlo k značnému nárastu fixnej zložky tarify za distribúciu elektriny, sa nebudú zmeny uplatňovať od 1. januára, ale až od 1. apríla. Úrad tak chce zabrániť tomu, aby boli dotknutí odberatelia vystavení negatívnym dosahom spojeným s veľkým nárastom fixnej zložky distribučnej tarify. Vznikne tak čas reagovať na zmenu cien, kedy si môžu optimalizovať svoje náklady na elektrinu formou výmeny ističov, prípadne zvážením prestupu do iných, výhodnejších taríf. Distribučné spoločnosti sa podľa ÚRSO zároveň zaviazali, že budú oslovovať príslušných dotknutých odberateľov a poskytnú im potrebné poradenstvo vrátane optimalizácie ich ističov. 

EU: Fond Európskej rady pre inováciu

Európska komisia oznámila prvé kolo priamych kapitálových investícií z nového fondu Európskej rady pre inováciu (EIC). Až 42 vysoko inovatívnych startupov a malých a stredných podnikov (MSP) získa kapitálové financovanie v celkovej výške približne 178 miliónov eur na rozvoj a rozširovanie inovácií. 

Kapitálové investície od 500.000 eur do 15 miliónov eur na príjemcu dopĺňajú grantové financovanie, ktoré už bolo poskytnuté prostredníctvom pilotného projektu EIC Akcelerátor. Európska komisia uskutočnila po prvýkrát priame kapitálové alebo kvázi kapitálové investície do startupov, konkrétne kapitálové investície kombinované s grantom. Vlastnícky podiel by sa mal pohybovať od 10 % do 25 %. V rámci EIC Akcelerátor bolo na financovanie od decembra 2019 už vybraných 293 podnikov, pričom objem grantov dohromady predstavuje vyše 563 miliónov eur. Spomedzi nich bolo vybraných 159 podnikov, ktorým boli vyčlenené ešte dodatočné nové kapitálové investície z fondu EIC.  Ako prvé uspeli v procese hodnotenia a hĺbkovej analýzy 42 podnikov. Investície môže dostať aj ďalších 117 predbežných kandidátov, ak tiež úspešne prejdú rovnakým procesom. 

Úplne prvú priamu kapitálovú investíciu získala francúzska spoločnosť CorWave. Investícia z fondu EIC vo výške 15 miliónov eur mobilizovala ďalších investorov, čo viedlo k investíciám vo výške 35 miliónov eur. CorWave bude môcť uviesť na trh a rozšíriť svoje inovačné terapeutické riešenie, ktorým je mechanická podpora ľavej komory srdca (Left Ventricular Assist Device – LVAD). Toto zariadenie výrazne pomôže pacientom s pokročilým zlyhaním srdca – dokáže až o polovicu znížiť závažné komplikácie a potrebu opätovnej hospitalizácie a zároveň výrazne zlepšiť kvalitu ich života. 

V súčasnosti sa dokončujú investičné dohody s ostatnými cieľovými podnikmi, ktoré budú čoskoro oznámené. Niekoľko príkladov tohto prvého kola investícií:
Hiber (Holandsko): medzinárodná satelitná a komunikačná spoločnosť, ktorá poskytuje globálne internetové pripojenie  vecí,
XSUN (Francúzsko): spoločnosť zaoberajúca sa solárnymi lietadlami, ktorá projektuje energeticky nezávislé drony fungujúce bez ľudského zásahu,
GEOWOX LIMITED (Írsko): technologická spoločnosť, ktorá poskytuje automatizované oceňovanie majetku s využitím otvorených údajov a modelov strojového učenia špičkovej kvality,
EPI-ENDO PHARMACEUTICALS EHF (Island): farmaceutická spoločnosť, ktorá sa zamerala na rozvoj portfólia farmaceutických špecialít, s cieľom riešiť obrovský celosvetový problém, ktorý predstavujú chronické ochorenia dýchacieho ústrojenstva.

SR: Zálohovanie PET fliaš a plechoviek

Ambíciou ministerstva životného prostredia v rámci zálohového systému PET fliaš a plechoviek je urýchlenie postupu prác, aby Slovensko dosiahlo 90 % zálohovanie plastových fliaš aj plechoviek najneskôr v roku 2025. Oproti cieľom stanovených zákonom ide v prípade PET fliaš o dvojročný, pri plechovkách dokonca o štvorročný posun.

Od správcu systému sa očakáva vytvorenie čo najkomfortnejšieho systému z hľadiska zákazníka tak, aby bol nielen motivovaný vracať obaly do odberných miest, ale aby to bolo aj pohodlné a prijateľné. Do siete odberných miest bude zapojených čo najviac prevádzok, podľa plánov ich mohlo byť až 6.500. Ďalšími dôležitými podmienkami pri technickom a logistickom nastavení systému je férový, nediskriminačný prístup k malým prevádzkam a tiež transparentnosť.

Do zálohovania budú zaradené jednorazové obaly na nápoje – PET fľaše a plechovky s objemom od 0,1 l do 3l, výška zálohy bude 0,15 € a bude uvedená oddelene od predajnej ceny a následne pripočítaná k cene nápoja. Zálohované obaly budú označené špeciálnym logom systému. Vrátiť sa môžu aj obaly neoznačené týmto logom, za tieto však nebude spotrebiteľom vyplatená záloha. Úvodné investície do systému majú predstavovať približne 5 mil. € na strane správcu a ďalších cca 30 mil. € na strane obchodníkov, ktoré správca vyplatí jednotlivým obchodníkom a distribútorom prostredníctvom manipulačného poplatku.

streda 6. januára 2021

BREXIT: Koniec pre voľný pohyb

Od 1. januára 2021 skončil voľný pohyb pracovníkov medzi členskými krajinami EÚ a Spojeným kráľovstvom. Prístup Slovákov na britský trh práce od Nového roka reguluje jeho vnútroštátna legislatíva a prístup Britov na trh práce Slovenska bude regulovaný slovenskou legislatívou, prípadne európskym právom, a to rovnako, ako v prípade ostatných štátnych príslušníkov tretích krajín. 
 
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR na svojej webovej stránke upozorňuje, že pobrexitová dohoda upravuje možnosť vstupu a dočasného pôsobenia niektorých kategórií osôb na podnikateľské účely. Sú to napríklad zamestnanci, ktorí budú v SR pôsobiť v rámci vnútropodnikových presunov, alebo manažéri, ktorí budú v SR zakladať firmu. Pri pobyte z dôvodu zamestnania alebo štúdia  vo Veľkej Británii a Severnom Írsku, Spojené kráľovstvo zaviedlo od 1. januára 2021 bodový prisťahovalecký systém. V rámci neho môžu Slováci pricestovať do Spojeného kráľovstva ako návštevníci na obdobie šiestich mesiacov bez potreby získania víza. Ide však o status návštevníka, čiže tam nesmie žiť. Ak chce občan EÚ ostať v Spojenom kráľovstve dlhšie ako pol roka a chce tam pracovať, študovať alebo žiť, vzťahuje sa naňho vízová povinnosť. Víz je pritom viacero druhov. Bodový systém spočíva v tom, že každá osoba prichádzajúca do Spojeného kráľovstva bude musieť preukázať, že spĺňa osobitné požiadavky, za ktoré získava body. Ak chce teda európsky občan pracovať alebo študovať v Spojenom kráľovstve, musí preukázať, že má pracovnú ponuku, zabezpečený minimálny mzdový prah a znalosť anglického jazyka na stredne pokročilej úrovni. Súčasťou bodového systému sú aj špeciálne víza pre absolventov, detské študentské víza či inovačné víza. Spojené kráľovstvo v súčasnosti prehodnocuje, ako sa postaví k sezónnym pracovníkom v roku 2021.

Kvalifikovaní pracovníci z oblasti zdravotníctva a opatrovateľstva musia splniť podobné podmienky, avšak Spojené kráľovstvo v týchto prípadoch zabezpečí zrýchlený postup získania víza a znížený poplatok za podanie žiadosti. Určité výnimky platia aj pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov v oblasti vedy a medicíny, humanitných vied, inžinierstva, výskumu, digitálnych technológií či v oblasti umenia a kultúry, ktorí môžu pricestovať bez pracovnej ponuky a bez splnenia minimálnej platovej požiadavky. Na získanie študentského víza musia študenti z krajín EÚ preukázať, že im bolo ponúknuté miesto na študijnom kurze, a že ich znalosť anglického jazyka je na pokročilej úrovni, v niektorých prípadoch štúdia na stredne pokročilej úrovni. Spojené kráľovstvo od niektorých krajín – vrátane Slovenska – nevyžaduje v tomto prípade preukázanie disponovaním finančnými prostriedkami, okrem výnimočných prípadov.

SR: Správa o ochrane osobných údajov za rok 2020

Advokátska kancelária DAGITAL Legal zverejnila začiatkom roka 2021 na svojich webstránkach Správu o ochrane osobných údajov za rok 2020 s prehľadom udalostí, ktoré sa na Slovensku udiali počas uplynulého roka v oblasti ochrany osobných údajov. Doteraz boli dostupné len výročné správy Úradu pre ochranu osobných údajov SR (Úrad), ktoré sa ale zameriavali skôr na štatistiky o jeho činnosti.

Správa poukazuje jednak na nedostatky v aktuálnom legislatívnom procese a v činnosti Úradu pre ochranu osobných údajov, no zároveň vyzdvihuje rozhodovaciu prax slovenských súdov. Upozorňuje na absenciu nezávislého orgánu, ktorý by dokázal poskytnúť metodickú a analytickú podporu zodpovedným osobám a na problémy, ktoré spôsobuje prístup Úradu. Nedostatky v činnosti regulátora sa prejavujú v témach, kde úplne absentuje cielenie reklamy, cez sociálne siete, či spracúvanie cookies v kontexte nového ePrivacy nariadenia.  Úrad od mája 2018 neprijal vyhlášky, s ktorými počíta zákon o ochrane osobných údajov od 25. mája 2018 a neexistuje ani tzv. legislatívne posúdenie vplyvu na ochranu osobných údajov, napriek viac ako 4 rokom na jeho prípravu. 

Pandémia a jej dôsledky priniesli veľký verejný a mediálny tlak na kvalitu právnych predpisov aj vo vzťahu k ochrane osobných údajov a súkromia. V priebehu roka 2020 bol na základe uznesenia Ústavného súdu SR zúžený rozsah údajov, ktoré telekomunikační operátori poskytovali Úradu verejného zdravotníctva SR, viackrát bol novelizovaný Zákon o ochrane verejného zdravia (napríklad kvôli využívaniu aplikácií na sledovanie dodržiavania karantény) a prezidentka odmietla podpísať novelu zákona o elektronických komunikáciách. Témou týchto udalostí bola aj ochrana súkromia a osobných údajov. „Pri každom strete GDPR, zákona o ochrane verejného zdravia a zákona o elektronických komunikáciách bolo v roku 2020 viac ako kedykoľvek predtým cítiť absenciu nezávislého orgánu, ktorý by dokázal poskytnúť metodickú a analytickú podporu pre zodpovedné osoby štátu. Táto agenda je riešená ad hoc, neriadene a bez rozpočtu, čo, ostatne potvrdil aj NKÚ vo svojej správe. Aj na úrovni EÚ máme dva samostatné orgány – výbor a dozorného úradníka. Základné otázky týkajúce charakteru a fungovania právnych základov zákonnej povinnosti, verejného a oprávneného záujmu mali byť pritom v našom právnom poriadku dávno vyjasnené, no evidentne nie sú a absencia niekoho, ako je dozorný úradník spôsobuje v kombinácii s aktuálnym prístupom Úradu problémy“, zdôrazňuje Jakub Berthoty.

On-line: Zoznamovanie Slovákov

V súčasnej dobe pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich nariadení, ktoré obmedzujú voľný pohyb osôb, sa veľa ľudí cíti osamelo. Vo výskume Nielsen Admosphere Slovakia sa 22 % respondentov prihlásilo k veľkej osamelosti (vo väčšej miere ženy), 37 % sa potom cíti čiastočne osamelých. Viac než tretina naopak necíti osamelosť vôbec a 6 % nevie, alebo sa nad pocitom samoty nezamýšľalo. Z vekových skupín sa osamelo cítia vo zvýšenej miere respondenti vo veku 15–24 rokov.

Výskum sa ďalej zameriaval na oblasť zoznamovania sa cez internet. Týmto spôsobom sa už niekedy pokúsilo nadviazať vzťah 43 % Slovákov aktívnych na internete. Vo vekovej skupine 15–34 rokov to pritom už vyskúšalo necelých 60 % opýtaných, z 35–44 ročných 42 % a s vyšším vekom toto percento postupne klesá. Najčastejšie sa ľudia snažia pomocou zoznamovacích webov alebo aplikácií nájsť vzťah: odpovedalo tak 49 % tých, ktorí už sa niekedy zoznamovali on-line. Vedú v tom muži pred ženami. Presne tretina však využíva tieto on-line možnosti na prezeranie fotiek, prípadne na komunikáciu on-line. Štvrtina hľadá pomocou zoznamovacích webov a aplikácií niekoho na spoločný program, teda skôr kamarátstvo, a 18 % priznáva, že takto hľadá niekoho iba na sex na jednu noc (maximálne niekoľko málo nocí). Túto možnosť vybralo 29 % mužov a iba 5 % žien. Štvrtina respondentov, ktorí majú skúsenosť so zoznamovaním sa on-line, si našla svojho súčasného partnera práve pomocou zoznamovacieho webu alebo aplikácie.

Za najlepšie  weby či aplikácie na nájdenie vzťahu považujú tí, ktorí sa už niekedy zoznámili on-line, na prvom mieste služby Azet / Pokec / Zoznamka.sk (22 %). Na druhom mieste Badoo (13 %) a na treťom Facebook (8 %). Aplikáciu Tinder momentálne aktívne používa len 7 % oslovených ľudí, ktorí sa už niekedy zoznámili on-line, čo je ale zároveň o 5 percentných bodov viac než minulý rok. Len 5 % ju považuje za najlepšiu službu na nadviazanie vzťahu, 12 % aplikáciu Tinder v minulosti používalo, ale v súčasnosti ju už nevyužívajú. Ďalších 9 % s ňou skúsenosť nemá, ale plánuje ju v budúcnosti použiť. Zvyšné skoro tri štvrtiny internetových respondentov pri on-line zoznamovaní Tinder nikdy nepoužili, ani sa k tomu nechystajú. Túto odpoveď vo väčšej miere volili ženy.

Výskum Nielsen Admosphere Slovakia sa uskutočnil metódou on-line zberu dát na prelome októbra a novembra na vzorke päťsto respondentov z aktívnej internetovej populácie staršej ako 15 rokov zo Slovenského národného panela.

utorok 5. januára 2021

EU: Európsky rok železníc

Nová iniciatíva Európskej komisie (EK)  od 1. januára 2021  vyzdvihuje výhody železničnej dopravy ako udržateľného, inteligentného a bezpečného spôsobu dopravy. V EÚ je železničná doprava zodpovedná za menej ako 0,5 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s dopravou, je tak jednou z najudržateľnejších foriem osobnej aj nákladnej dopravy.

Železničná doprava spája ľudí a podniky v celej EÚ prostredníctvom transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Ale len asi 7 % cestujúcich využíva vlaky a len 11 % tovarov je prepravovaných po železnici. Európsky rok železníc chce byť impulzom, ktorý má pomôcť zvýšiť podiel železničnej dopravy na osobnej a nákladnej doprave. Tým by sa výrazne znížili emisie skleníkových plynov a znečistenie pochádzajúce z dopravy EÚ, čím by sa prispelo k úsiliu EÚ dosiahnuť ciele Európskej zelenej dohody a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu.

EK 1. januára spustila webovú stránku (https://europa.eu/year-of-rail/select-language?destination=/node/1), ktorá vo všetkých úradných jazykoch EÚ poskytuje podrobné informácie o tejto iniciatíve, ako aj prehľad plánovaných aktivít. Rôzne podujatia, projekty a aktivity naprieč celou EÚ zdôraznia mnoho dimenzií železnice - od popredného európskeho inovatívneho železničného priemyslu po úlohu železnice v európskej kultúre a dedičstve, jej význam pre spájanie regiónov, ľudí a podnikov, jej podiel na trvalo udržateľnom rozvoji cestovného ruchu, ale aj význam železnice pre budovanie vzťahov EÚ so susednými krajinami. V legislatívnej oblasti chce EK premietnuť Európsky rok železnice do návrhu nového partnerstva v oblasti železničnej dopravy, lepšieho prepojenie železničnej dopravy s inými druhmi dopravy a celkovo zvýšenia udržateľnosti nákladnej dopravy.