Upozorňujeme: Posledný týždeň na daňové priznanie

Daňovníkom na Slovensku zostáva posledný týždeň  (30.9.) na podanie odloženého daňového priznania k dani z príjmov za rok 2020. Celkovo sa táto povinnosť týka 18.651 daňovníkov. Podať ho musí každý daňovník, ktorého zdaniteľné prímy v minulom roku presiahli sumu 2207,10 eura. 

Klienti si mohli lehotu na splnenie tejto povinnosti predĺžiť na základe oznámenia podaného správcovi dane, a to najviac o tri celé kalendárne mesiace, resp. šesť kalendárnych mesiacov, a to v prípade ak sú súčasťou príjmov daňovníka aj zdaniteľné príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí. Za takéto príjmy sa považujú príjmy plynúce z aktívnej činnosti vykonávanej v zahraničí (napr. príjem z vykonávania závislej činnosti v zahraničí, príjem z činnosti vykonávanej v zahraničí prostredníctvom stálej prevádzkarne) ako aj „pasívne“ príjmy (napr. príjem z nakladania s nehnuteľnosťou umiestnenou v zahraničí, príjem charakteru úrokov, licenčných poplatkov alebo dividend plynúci od platiteľa tohto príjmu, ktorý je rezidentom v zahraničí).

V tomto roku využilo predĺženie lehoty o šesť mesiacov 18.651 daňovníkov. Celkovo do 30.9.2021 musí daňové priznanie k dani z príjmov za 2020 odovzdať 17.151 fyzických osôb a 1.500 právnických osôb. Finančná správa vyzýva daňovníkov, aby si splnenie tejto povinnosti nenechávali na poslednú chvíľu, pretože lehotu na podanie daňového priznania už nie je možné predĺžiť. Správca dane za podanie daňového priznania po ustanovenom termíne môže uložiť daňovému subjektu pokutu za správny delikt vo výške od 30 eur až do 16.000 eur. Uložením pokuty nezaniká povinnosť daňovníka daňové priznanie podať. V prípade, ak daňové priznanie nebude podané ani na výzvu, správca dane určí daň podľa pomôcok, a to aj bez súčinnosti s daňovým subjektom.

Klienti pritom môžu podať daňové priznanie aj z pohodlia domova a bez priamej návštevy finančnej správy. Komunikovať s finančnou správou elektronicky totiž môže ktokoľvek. Potrebné je sa registrovať na portáli finančnej správy. K registrácii je potrebný elektronický občiansky preukaz s čipom (eID), resp. kvalifikovaný elektronický podpis (KEP). Fyzické osoby môžu využiť aj možnosť uzavrieť s daňovým úradom tzv. dohodu o elektronickom doručovaní.

Trend: Dovolenka doma

Neistota v súvislosti s cestovaním do zahraničia u Slovákov pretrvávala aj toto leto, preto väčšina trávila dovolenku v pohodlí domova. Tomu Slováci prispôsobili aj svoj voľný čas, čo sa odzrkadlilo na tovaroch, ktoré doručovali prepravné spoločnosti. Záujem o výrobky pre domácich majstrov či záhradkárov stúpol podľa údajov európskej siete Palletways až o tretinu. 

Najnovšie dáta poukazujú na neustály rozmach internetových obchodov počas pandémie koronavírusu. K tým najobľúbenejším sa zaradili práve obchody s tovarom určeným pre domácnosť a záhradu, čo na svojich objednávkach pocítila aj sieť Palletways. Zmeny sa pritom netýkajú len Slovenska, ale od začiatku roka nástup paliet so záhradkárskymi potrebami cítiť vo všetkých európskych depách siete. Podľa Michaela Sterka stúpla preprava výrobkov pre záhradkárov a domácich majstrov zhruba o 30 %: „Zvyčajne sa zákazníci začínajú zaujímať o svoje záhrady, domy či projekty „urob si sám“ začiatkom jari. Tento rok sme však zaznamenali nárast o takýto sortiment oveľa skôr. Pripisujeme to kombinácii vlny nových záhradkárov, domácich majstrov a rastúcemu počtu tých, ktorí v dôsledku pandémie trávia viac času na svojom dvore či záhrade.“ 

Očakáva pritom, že preprava záhradkárskych potrieb, substrátov, sadeníc či ďalšieho vybavenia pre domácich majstrov na paletách bude pokračovať aj nasledujúce mesiace a tiež počas budúceho roka. Tento rok sa do popredia Slovákov, ktorí trávili dovolenku doma, dostali aj vírivky. Zaznamenaný bol tiež sme výrazný medziročný nárast objemu prepravy produktov vrátane stavebného materiálu, kameniva, obkladov, dlažieb, substrátov a iných potrieb pre záhrady. 

EU: Pobrexitová adaptačná rezerva

Dňa 31. decembra 2020 sa skončilo prechodné obdobie po brexite a s ním aj voľný pohyb osôb, tovarov, služieb a kapitálu. Tieto zmeny mali nepriaznivé sociálne a hospodárske dopady na občanov, firmy aj verejné inštitúcie v krajinách Európskej únie aj v Spojenom kráľovstve.

V júli 2020 sa lídri EÚ dohodli vytvoriť 5-miliardový fond na zmiernenie týchto dopadov - pobrexitovú adaptačnú rezervu, z ktorej by sa mala financovať pomoc do roku 2025. Európsky parlament jeho vytvorenie schválil 15. septembra 2021. Členské krajiny EÚ by mali začať dostávať finančné prostriedky v decembri 2021. Z rezervy bude vyčlenená pomoc pre všetky krajiny vrátane Slovenska, no štáty a sektory, ktoré boli brexitom zasiahnuté najviac, dostanú najvyššie čiastky. Na vrchu rebríčka pre prerozdeľovanie peňazí stojí pochopiteľne Írsko, za ním nasledujú Holandsko, Francúzsko, Nemecko a Belgicko. Pri výpočte celkovej sumy pre jednotlivé krajiny sa berú do úvahy tri faktory: dôležitosť obchodu so Spojeným kráľovstvom, hodnota rýb ulovených v jeho hospodárskej zóne a veľkosť populácie, ktorá žije v prímorských regiónoch v jeho blízkosti.

Čo sa bude financovať z tejto rezervy? Nárok na finančnú pomoc budú mať len tie opatrenia, ktoré majú za cieľ zvrátiť negatívne dopady odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ. Ide napríklad o nasledovné:

• investície do vytvárania nových pracovných miest, vrátane krátkodobých programov, rekvalifikácie a školení,
• reintegrácia občanov EÚ, ktorí odišli v dôsledku brexitu zo Spojeného kráľovstva,
• podpora pre firmy (predovšetkým malé a stredné podniky), samostatne zárobkovo činné osoby a miestne komunity,
• budovanie colných staníc a zabezpečenie fungovania hraničných, bezpečnostných a fytosanitárnych kontrol,
• certifikačné a licenčné schémy.

Fond pokryje výdavky vzniknuté v období od 1. januára 2020 do 31. decembra 2023. Národné vlády sa budú môcť samy rozhodnúť, koľko finančných prostriedkov pôjde do jednotlivých sektorov. No krajiny, ktoré výrazne závisia na rybolove vo výlučnom hospodárskom priestore Spojeného kráľovstva, musia vyčleniť minimálne sumy pre malé rybárske podniky a regionálne komunity, ktoré sú závislé od rybolovu.

Finančný a bankový sektor, ktorým môžu z brexitu plynúť isté výhody, budú z tejto schémy pomoci vylúčené.

Heslá a zraniteľnosti: Zneužívané najčastejšie

V šiestich z desiatich (63 %) prípadov kybernetických útokov, ktoré vyšetroval Global Emergency Response tím spoločnosti Kaspersky, sa kyberzločincom podarilo do systému organizácie preniknúť prostredníctvom útokov hrubou silou (tzv. brute force útokov), ako aj zneužitia zraniteľností. Výsledky aktuálnej analytickej správy zameranej na reakciu na incidenty (Incident Response Analytics Report) ukazujú, že len zavedením primeraných pravidiel správy záplat (tzv. patch management) znižuje spoločnosť riziko incidentov o 30 % a komplexných pravidiel správy hesiel znižuje pravdepodobnosť útoku o 60 %.

Dôležitosť pravidelnej implementácie záplat a aktualizácií, ako aj používanie silných hesiel je všeobecne známa. Tieto aspekty zostávajú slabými miestami vo veľkom počte organizácií a predstavujú pre kyberzločincov spôsob, ako preniknúť do systémov spoločností. Výsledkom je, že bezpečnostné problémy s heslami a nezaplátaným softvérom tvoria drvivú väčšinu počiatočných vstupných bodov počas útokov. Analýza anonymizovaných údajov z prípadov, v ktorých bol spustený mechanizmus reakcie na incidenty (IR), ukazuje, že najčastejšie používaným počiatočným vektorom na prienik do siete spoločnosti je útok hrubou silou. V porovnaní s predchádzajúcim rokom, podiel útokov hrubou silou prudko vzrástol z 13 na 31,6 %, pričom k tomu mohlo dôjsť v dôsledku pandémie a rozmachu práce z domu. Druhým v poradí je zneužitie zraniteľností s podielom 31,5 %. Z analýzy tiež vyplynulo, že len v niekoľkých incidentoch boli použité zraniteľnosti z roku 2020. V ostatných prípadoch útočníci využili staršie nezaplátané zraniteľnosti, napríklad CVE-2019-11510, CVE-2018-8453 a CVE-2017-0144.

Viac ako polovica všetkých útokov, ktoré začali škodlivými emailmi, použitím hrubej sily a zneužitím externej aplikácie, bola odhalená v priebehu niekoľkých hodín (18 %) alebo dní (55 %). Aj keď niektoré z týchto útokov trvali oveľa dlhšie, v priemere až 90,4 dňa. Zo správy vyplýva, že útoky, ktoré ako počiatočný vektor využili útok hrubou silou sa teoreticky dajú ľahko odhaliť, ale v praxi sa len zlomok z nich podarilo identifikovať skôr, ako spôsobil následky. Aj keď prevencia pred útokmi hrubou silou a nasadenie včasných aktualizácií sa nezdajú byť pre profesionálny kyberbezpečnostný tím problematické, v praxi je eliminácia týchto problémov na 100 % prakticky nemožná. „Aj keď oddelenie IT bezpečnosti robí všetko, čo je v jeho silách, aby zabezpečilo bezpečnosť podnikovej infraštruktúry, faktory ako používanie starších operačných systémov, využívanie zariadení zo spodného cenového spektra, problémy s kompatibilitou a ľudský faktor často vedú k čiastkovým narušeniam bezpečnosti, ktoré môžu ohroziť bezpečnosť celej organizácie. Samotné ochranné opatrenia nedokážu poskytnúť holistickú kybernetickú obranu. Preto by mali byť vždy kombinované s nástrojmi na detekciu a reakciu, ktoré sú schopné rozpoznať a eliminovať útok v úvodnom štádiu, ako aj riešiť príčinu incidentu“, komentuje Miroslav Kořen.

Opatrenia na minimalizovanie pravdepodobnosť prieniku do vašej infraštruktúry: 

• Implementujte komplexné pravidlá správy hesiel vrátane viacfaktorovej autentifikácie (MFA) a nástrojov na správu identít a prístupu.
• Zabezpečte, aby správa záplat alebo kompenzačné opatrenia pre verejne prístupné aplikácie mali nulovú toleranciu. Pravidelná aktualizácia údajov o zraniteľnostiach od dodávateľov softvéru, skenovanie siete na zraniteľnosti a inštalácia záplat sú pre bezpečnosť infraštruktúry spoločnosti kľúčové.
• Zabezpečte, aby mali zamestnanci vysokú úroveň povedomia o kyberbezpečnostných rizikách. Realizáciou komplexných a účinných školení tretích strán pre zamestnancov môže byť dobrým spôsobom, ako ušetriť čas IT oddeleniu a dosiahnuť dobré výsledky.
• Implementujte riešenie EDR (detekcia koncových bodov a reakciu na ne) spolu so službou MDR pre promptné odhalenie a reakciu na útok popri ďalších opatreniach. Využívanie pokročilých bezpečnostných služieb umožňuje spoločnostiam znížiť náklady na útoky a predchádzať ich nežiaducim následkom.

SR: Vývoj nezamestnanosti v auguste

V auguste t. r. dosiahla miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku úroveň 7,37 %. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom poklesla o 0,29 p. b. (7,66 % v júli 2021) a medziročne o 0,23 p.b. (7,60 % v auguste 2020). Počet uchádzačov o zamestnanie pripravených ihneď nastúpiť do práce v auguste, po prvýkrát od mája minulého roka, klesol pod hranicu 200.000 osôb (199.528 v auguste 2021).

Miera nezamestnanosti vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie bola najnižšia od mája minulého roka. V auguste 2021 dosiahla úroveň 8,02 %. Medzimesačne poklesla o 0,27 p. b. (8,29 % v júli 2021). V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka ide o pokles o 0,35 p. b. (8,37 % v auguste 2020). Úrady práce evidovali celkovo 217.147 ľudí bez práce, čo je o 7.239 osôb menej ako v júli 2021. Medziročne ich počet poklesol až o 12.370 osôb, čo je o 5,39 % menej (229.517 osôb v auguste 2020). Pozitívny efekt na trhu práce zanechal aj jeden z najžiadanejších projektov zo strany uchádzačov o zamestnanie Pracuj, zmeň svoj život. Práve vďaka nemu bolo podporených 7.672 pracovných miest sumou viac ako 48 miliónov eur.

Pozitívny trend na trhu práce potvrdil aj pokračujúci rast dostupných pracovných miest. Úrady práce ich evidovali najviac od októbra minulého roku, a to 75.439. V medzimesačnom porovnaní ide o nárast o 1.864 miest. Oproti rovnakému obdobiu minulého roka ide o nárast o 3.308 miest (72.131 v auguste 2020). Najviac voľných pozícií bolo v Bratislavskom kraji, a to 21.888 miest, najmenej miest ponúkal Košický kraj, a to 3.889. August priniesol najvyšší počet pracovných miest vhodných pre absolventov v rámci roka 2021, a to až 35.982. Prácu si v auguste 2021 našlo 12.659 evidovaných nezamestnaných. Celkovo bolo z evidencie vyradených 17.424 uchádzačov o zamestnanie, z toho 1.063 pre nespoluprácu a ďalších 3.702 osôb bolo vyradených z ostatných dôvodov (starostlivosť o dieťa do 10 rokov, starostlivosť o blízku osobu, odchod do členského štátu EÚ a cudziny na dlhšie ako 15 dní a pod.).

Pokles zaznamenala aj oblasť hromadných prepúšťaní. V porovnaní s obdobím január až august roku 2020 je rok 2021 priaznivejší. Počet hlásení klesol o 35. V prípade počtu ohrozených zamestnancov ide o pokles o 2.274 pracovných miest.

SR: Ceny technickej a emisnej kontroly by mohli byť nižšie

Takmer všetky stanice technickej a emisnej kontroly naprieč Slovenskom v posledných rokoch opakovane svoje ceny navyšovali aj z dôvodu povinného technologického vybavenia na zabezpečenie vyššej kvality vykonávaných kontrol. Ide predovšetkým o nové kontrolné kamerové systémy, ktorých cieľom je zamedziť akémukoľvek podvodnému konaniu na kontrolnej linke. Kamerové záznamy nie sú však zasielané priamo Ministerstvu dopravy a výstavby SR (MDV SR), ale takzvaným technickým službám, súkromným spoločnostiam, ktoré na túto činnosť poveril štát. A oni každý mesiac zasielajú nemalé faktúry za svoju činnosť samotným staniciam technickej a emisnej kontroly, čo sa premieta do finálnej ceny pre majiteľa vozidla.

Podľa zákona č. 106/2018 Z.z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke technické služby na základe povereniam od MDV SR zabezpečujú činnosti v oblasti kontroly a skúšok vozidiel a v oblasti montáže plynových zariadení do vozidiel. Technické služby sa delia sa na technickú službu overovania, technickú službu technickej kontroly, technickú službu emisnej kontroly, technickú službu kontroly originality, a technickú službu montáže plynových zariadení. MDV SR vydáva vždy len jedno poverenie, a to na základe výberového konania. Uvedené znamená, že hoci sa poverenie udelí každej osobe, ktorá spĺňa podmienky, vstup nových hráčov na trh je prakticky uzavretý v prípade technických služieb tým, že sa udeľuje len jedno poverenie, pričom predmetné poverenie sa udeľuje na obdobie 5 rokov. Predmetné poverenie sa navyše predĺži napr. aj v prípade ak výberové konanie nebolo vyhlásené min. pol roka pred uplynutím platnosti poverenia. Dôsledkom súčasného nastavenia systému je existencia fungovania súkromných monopolov v rámci technických služieb. Činnosť, ktorú by inak malo zabezpečovať MDV SR je síce formálne „outsourcovaná“ na podnikateľské subjekty, tieto však nepôsobia v konkurenčnom prostredí a nie sú vystavené žiadnemu tlaku na hospodársky čo najefektívnejšie poskytovanie činností. V istom zmysle táto úprava vyberá to najhoršie z dvoch svetov – štát sa zbavuje priamej zodpovednosti za výkon technických služieb a na druhej strane ich vykonávajú podnikatelia, v prostredí, ktoré nevytvára tlak na ich efektívne fungovanie a uplatňovanie inovatívnych prístupov.

Technické služby si od staníc technickej a emisnej kontroly mesačne, okrem samotnej kontroly ich činnosti, účtujú za celý rad iných služieb, medzi ktoré patrí aj kompletné školenie technikov vykonávajúcich technickú a emisnú kontrolu, kontrolu originality a montáže plynových zariadení na vozidle na danej stanici. Zároveň si technické služby účtujú za viacero doškoľovacích kurzov, rozširujúcich školení a školení na vykonávanie administratívnych činností. V spolupráci s MDV SR vykonávajú aj samotné skúšky z odbornej spôsobilosti kontrolných technikov. V neposlednom rade zabezpečujú aj skúšky overenia znalostí o vozidlách a vedú o nich údaje v celoštátnom informačnom systéme. Práve monopol poskytovania vyššie uvedených školení technickými službami má za následok, že reálny proces vyškolenia kontrolného technika je časovo a finančne veľmi náročný. Dôsledkom uvedeného je aj následný klesajúci záujem osôb takýto zdĺhavý a náročný proces absolvovať. Zastaranosť systému vzdelávania technikov, ktorý nereflektuje nové technické metódy využívajúce inovácie len umocňuje uvedenú zdĺhavosť a nepružnosť daného procesu vyškolenia technika, čo má priamy dopad na finálnu cenu pre majiteľa vozidla a celkovú kapacitu staníc technickej a emisnej kontroly po celom Slovensku.

Uzavretosť systému na úrovni technických služieb, v ktorom pôsobí jeden subjekt pre každú z uvedených typov technických služieb podstate v nekonkurenčnom prostredí, nemá odôvodnenie a opodstatnenie. Uvedené platí o to viac najmä vzhľadom na skutočnosť, že trh staníc technickej a emisnej kontroly sa liberalizoval a je otvorený všetkým subjektom, čo podporuje vznik konkurencie a v konečnom dôsledku má viaceré výhody pre všetkých majiteľov vozidiel. Je preto nevyhnutné, aby aj na trhu technických služieb prišlo k roztriedeniu zodpovednosti a otvorila sa konkurencia viacerých subjektov. Cieľom by malo byť, aby sa o udelenie poverenia mohli kedykoľvek priebežne uchádzať a poverenie pri splnení zákonných podmienok získať viaceré subjekty čím vznikne aspoň čiastočné konkurenčné prostredie. Nevyhnutnosť otvorenia systému školení a kurzov technikov aj iným subjektom ako technickým službám je daná najmä spomínaným časovo a finančne náročným procesom vyškolenia technika, čo má v praxi dopad najmä na operatívu poskytovania služieb kontroly vozidiel. Nedostatok vhodných uchádzačov na trhu vedie súčasne aj k neprimerane vysokým personálnym nákladom oprávnených osôb. Je tiež nevyhnutné, aby súčasná organizácia školení, skúšok a kurzov reagovala aj na inovácie a umožnila vzdelávanie/školenie aj prostredníctvom on-line platforiem. Uvedené by tiež neposlednom rade mohlo pomôcť odstrániť súčasný problém týkajúci sa nedostatku technikov na trh a malo by rozhodne pozitívny dopad na stanovenie finálnej ceny za absolvovanie technickej a emisnej kontroly.

EU: Nová aplikácia Erasmus+

Európska komisia spustila novú aplikáciu Erasmus+, ktorá vo všetkých jazykoch Európskej únie poskytne každému študentovi digitálnu európsku študentskú kartu platnú v celej únii. Keďže budúcnosť je digitálna, študenti môžu vďaka tejto obnovenej aplikácii ušetriť viac papiera.

Vďaka novej aplikácii, ktorá funguje tak na zariadeniach so systémom Android ako aj iOS, budú môcť študenti:

• hľadať medzi partnermi svojej univerzity a vybrať si svoju destináciu;
• podpísať zmluvu o štúdiu on-line;
• zistiť podrobnosti o podujatiach vo vybranej destinácii, dozvedieť sa užitočné tipy a spojiť sa s ostatnými študentmi a
• získať európsku študentskú kartu s prístupom k službám, múzeám, kultúrnym podujatiam a špeciálnym ponukám na hostiteľskej univerzite a v danej krajine.

Do siete Erasmus bez papiera, ktorá umožňuje bezpečnú výmenu údajov a jednoduchšiu identifikáciu zmlúv o štúdiu, je v súčasnosti zapojených vyše 4.000 univerzít. Táto forma digitálnej spolupráce uľahčuje zavedenie a plošné uznávanie európskej študentskej karty.

V súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania sa novým programom Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027 podporuje rozvoj digitálnych zručností a prispieva k digitálnej transformácii európskych vzdelávacích systémov. Vďaka zvýšenému rozpočtu presahujúcemu 28 miliárd eur na sedemročné obdobie sa programom Erasmus+ podporí aj odolnosť systémov vzdelávania a odbornej prípravy v časoch pandémie.

On-line: Diplomovka za 600 eur na splátky, prezentácia na obhajobu grátis

V posledných rokoch sa aj pod politikmi na Slovensku zatriasli stoličky v dôsledku medializácie ich nečestnej cesty k titulom. Matovič, Kollár či Krištúfková dostali tituly za práce, v ktorých ukradli cudzie myšlienky. Metódy podvodov pri záverečných prácach sa výrazne inovujú - najčastejšie využívaným a najťažšie odhaliteľným spôsobom je zaplatiť niekoho, kto prácu vytvorí za vás. Nadácia Zastavme korupciu v spolupráci s dobrovoľníkmi našli 22 aktívnych firiem, ktoré zarábajú písaním záverečných prác. Okrem firiem s vlastnými webmi však takéto služby ponúkajú aj desiatky fyzických osôb na internetových bazároch.

To, že nejde o zriedka používanú formu podvodu, potvrdzujú aj tržby firiem pôsobiacich v tomto biznise. Údaje o hospodárení mnohých z nich nie sú dostupné, buď majú sídlo v zahraničí, alebo nie je jasné, kto web prevádzkuje, prípadne ide o živnostníkov. V šiestich prípadoch sa však k ich tržbám dopracovali. Priemerné ročné obraty na jednu firmu predstavujú 36-tisíc eur. Pri priemernej cene 600 eur za prácu a 22 firmách pôsobiacich na trhu, by sa dalo odhadovať, že s kúpenou záverečnou prácou ročne končí viac ako tisíc študentov. Nadácia však oslovila s otázkami aj samotné firmy. Z odpovedí vyplýva, že jej odhad bol pomerne konzervatívny. „Na Slovensku je to približne 2.000 – 3.000 zákazníkov za rok a v Českej republike je toto číslo väčšie, keďže je tam viac univerzít (3.000 – 4.000)“, odpovedala Martina, ktorá komunikuje za web zaverecneprace.sk. Dodáva, že sú najväčšou spoločnosťou v tomto biznise na slovenskom a českom trhu: „Každý rok nás oslovuje čoraz väčší počet študentov a to hlavne teraz v období pandémie, keďže školy fungovali dištančným spôsobom. Pre študentov spracovávame záverečné práce, ale aj seminárky, našu klientelu tvoria študenti stredných a hlavne vysokých škôl.“

Vysokoškolský diplom prvého alebo druhého stupňa dostalo vlani na Slovensku približne 30-tisíc študentov. Ak najväčšia firma hovorí o 2-3 tisícoch zákazníkov a na trhu je aktívnych ďalších 21 firiem, ročne môže podvodným spôsobom získať titul viac než 15 % absolventov. Ako to funguje? Študent osloví firmu s nezáväznou objednávkou a poskytne informácie o téme, fakulte, počte strán. Firma nájde na tému autora a navrhne cenu. Po záväznom potvrdení objednávky študent dostane vzorovú ukážku a zaplatí zálohu. Následne komunikuje s autorom, ktorý mu prácu pripravuje po častiach, tak aby ju študent mohol konzultovať so školiteľom. Rovnako je možná aj platba po častiach. Autor zapracováva školiteľove pripomienky. Po odovzdaní a zaplatení práce firmy garantujú aj záručnú dobu. Často ponúkajú aj prípravu prezentácie a vypracovanie oponentských otázok zdarma. Súčasná legislatívna úprava takéto podnikanie umožňuje. Spoločnosti, ktoré predávajú záverečné práce na kľúč, ich totiž na weboch najčastejšie prezentujú ako „študijné podklady“. Rovnako vo všeobecných obchodných podmienkach píšu, že „dielo dodané zhotoviteľom bude slúžiť výhradne pre potreby vlastného vzdelávania, ako námet alebo predloha objednávateľa.“ Ďalej sa píše, že objednávateľ nesmie dielo šíriť a poskytovať tretím stranám. Celá právna zodpovednosť tak prechádza na študenta, ktorý si prácu kúpil. Študent takýmto konaním porušuje najčastejšie smernicu vysokej školy, aj to len v prípade, že je dobre napísaná. Riskuje tak svoje vylúčenie. Problémom je, že školy takýto podvod väčšinou neodhalia.

Cena za záverečné práce sa určuje podľa počtu normostrán aj náročnosti spracovávanej témy. Diplomovú prácu v rozsahu 60 strán nám jednotlivé weby ponúkli od 600 do 900 eur. Časť z ceny práce ostáva sprostredkovateľovi – webu, zvyšok putuje autorovi diela. Pri rozhovoroch s ľuďmi z akademického prostredia nadácia opakovane počula, že ako autori s webmi často spolupracujú doktorandi. Ide pre nich o rýchly zárobok. Písanie im nezaberie priveľa času, keďže presne poznajú smernice a vyberajú si témy, v ktorých sú zorientovaní. Stránka zaverecneprace.sk sa chváli rozsiahlou databázou autorov, ktorí dokážu pokryť každú tému. 

AI: Hlasová analýza pomôže vylepšiť servis

Skúsenosť so zákazníckou linkou má väčšina Slovákov. Keď sa dovolajú na takúto linku, pravdepodobne si vypočujú frázu, že ich hovor môže byť nahrávaný s cieľom zlepšiť služby pre zákazníkov. Umelá inteligencia teraz ponúka dodatočné vylepšenie analýzy týchto hovorov, pretože umožňuje analyzovať úplne všetky hovory, nielen niektoré vybrané. 

Ako to funguje v praxi? Prvým krokom je urýchlené prepísanie celého hovoru do textovej formy, následne sa rozpoznajú hlavné znaky telefonického rozhovoru a identifikujú sa kľúčové slová. Prepisy hovorov sú potom k dispozícii v priebehu niekoľkých minút. Hlasová analýza následne pomáha „rozkľúčovať“ ďalšie dôležité parametre, napríklad identifikovať mieru nespokojnosti v hovore klienta. Ak je klient veľmi nahnevaný a používa frázy ako trebárs, že by služby danej spoločnosti ďalej nikomu neodporučil alebo sa dokonca vyhráža súdnou žalobou, hlasová analýza dokáže takýto hovor odhaliť a oddelenie klientskeho centra môže akútne reagovať a problém okamžite začať riešiť.

V Česku sa napr. Home Credit vďaka hlasovej analýze podarilo zlepšiť výkonnosť a kvalitu ponúk operátorov, ktorí aktívne poskytujú finančné služby, akými sú pôžička na auto, flexibilný úver, konsolidácia, poistenie a ďalšie služby. Chybovosť operátorov sa znížila pod 1 % a výrazne sa eliminoval aj počet zle prepojených hovorov zákazníckeho centra s klientami. Taktiež sa výrazne zvýšil aj počet vyriešených problémov klientov, ktoré sa podarilo vybaviť hneď pri prvom telefonáte. Hovory veľmi nespokojných zákazníkov sa teraz dajú oveľa ľahšie identifikovať a je možné na ne okamžite reagovať. Hlavným dôvodom zavedenia hlasovej analýzy je zlepšenie zákazníckeho servisu. Predovšetkým je takto možné získať nadhľad nad všetkými témami, ktoré call centrum denne rieši, a taktiež eliminovať subjektívny pohľad operátorov. Hlasová analýza slúži pre interné potreby, konkrétne pre tím klientskeho centra, telemarketingu a tím sťažností. Okrem toho sú jeho výsledky k dispozícii pre oddelenie „custexu“ (zákazníckej skúsenosti) na zlepšenie produktov a služieb a v neposlednom rade jeho zistenia využíva ombudsman klientov spoločnosti.

Obchodný register: Povinné identifikačné údaje

Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci s registrovými súdmi planuje vykonať doplnenie identifikačných údajov do obchodného registra automatizovane. Podľa novely zákona o obchodnom registri ešte z roku 2019 sú osoby zapísané v obchodnom registri povinné najneskôr do 30. septembra 2022 doplniť identifikačné údaje o všetkých osobách vystupujúcich v obchodnom registri v určitom právnom postavení, napr. ako spoločníci či prokuristi.

Povinnosť si môžu osoby splniť pri zápise iných zmien, pričom jeden návrh zmien sa spoplatňuje len 1-krát. Vzhľadom na to, že môžu existovať aj podnikatelia, ktorí do 30. septembra 2022 nebudú robiť žiadnu inú zmenu zápisu, alebo si chcú túto povinnosť splniť samostatne čo najskôr, rezort vyhodnotil za primerané, aby v prípade, ak ide výlučne o doplnenie týchto údajov, boli od platenia poplatku oslobodení úplne. S využitím údajov, ktoré má štát už k dispozícii, Ministerstvo spravodlivosti SR v spolupráci s registrovými súdmi vykoná automatizované doplnenie identifikačných údajov, a to najneskôr do 31. mája 2022. Nebude to však zrejme možné pri všetkých zapísaných osobách, keďže vedené údaje nemusia byť dostatočné na ich jednoznačnú identifikáciu. Ak sa však stotožnenie podarí, dostane zapísaná osoba najneskôr 31. mája 2022 oznámenie o doplnení údajov a od povinnosti doplnenia identifikačných údajov bude oslobodená. Ak nepríde k automatizovanému doplneniu identifikačných údajov, zapísané osoby budú môcť požiadať o doplnenie týchto údajov aj podaním samostatného návrhu na zápis, ktorým sa výlučne doplnia identifikačné údaje. V prípade, ak sa návrh na zápis zmeny bude týkať výlučne doplnenia týchto údajov, bude oslobodený od poplatku.

Účelom doplnenia údajov je, aby sa v budúcnosti pri zmenách údajov vyplývajúcich z iných evidencií mohol plne naplniť princíp 1-krát a dosť. Vďaka tomuto doplneniu bude možné preberať relevantné údaje o osobách z iných informačných systémov verejnej správy automatizovane. Ak sa teda napríklad spoločník presťahuje alebo spoločníčka zmení priezvisko, spoločnosť už nebude musieť podávať spoplatnený návrh na zmenu zapísaných údajov, ale pri zmene údajov evidovaných o osobe vedenej v registri fyzických osôb bude možné spracovať zmenu údajov o nej aj v obchodnom registri automatizovane.

EU: Milióny eur na podporu demokracie a ľudských práv

V nadväznosti na Medzinárodný týždeň demokracie 2021 Európska únia oznámila päť opatrení v hodnote 119,5 milióna eur, ktoré majú zabezpečiť silnú európsku podporu pre demokraciu a ľudské práva na celom svete aj v roku 2021.

Európska únia je plne odhodlaná chrániť a posilňovať postavenie jednotlivcov, budovať odolné, inkluzívne a demokratické spoločnosti a podporovať globálny systém pre ľudské práva a demokraciu. Nebude sa nečinne pozerať na úpadok demokracie a rastúcu mieru porušovania ľudských práv, nerovnosti, neznášanlivosti, predsudkov a diskriminácie. Ohlásené opatrenia zabezpečia podporu EÚ pre organizácie občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 krajinách, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať ženám a mládeži. Pomôžu presadzovať politickú spoluprácu na najvyššej úrovni v záujme ochrany demokracie na celom svete. Tieto prostriedky prispejú k plneniu akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2020 – 2024, ako aj plánov jednotlivých krajín v rámci akčného plánu EÚ pre rodovú rovnosť III. Zároveň odbremenia Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý veľmi potrebuje pomôcť.

Avizované opatrenia v skratke

• Sumou 5 miliónov eur pre Alianciu na podporu demokracie sa podporí zber a analýza údajov a posilní sa spolupráca medzi EÚ a jej členskými štátmi v oblasti demokracie a ľudských práv.
• EÚ podporí Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR), ktorý je pilierom OSN v oblasti ľudských práv, a to sumou 4,8 milióna eur do jeho rozpočtu na rok 2021.
• Približne 100,8 milióna eur sa použije na podporu miestnych organizácií občianskej spoločnosti, aktivistov za demokraciu a obhajcov ľudských práv v 116 partnerských krajinách. Tieto peniaze budú pochádzať z prostriedkov pridelených jednotlivým krajinám v rámci nového Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce – Globálna Európa (NDICI) a budú ich spravovať delegácie EÚ.
• Zo sumy 4 milióny eur z krízového nástroja EÚ pre ľudské práva sa bude naďalej poskytovať rýchla a dôverná podpora pre organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v prostredí, v ktorom panujú najnáročnejšie, najnebezpečnejšie a najmenej predvídateľné politické podmienky na svete, kde sú ľudské práva a základné slobody najzraniteľnejšie a najohrozenejšie.
• Globálny kampus pre ľudské práva je jedinečná sieť stovky univerzít. Na školský rok 2021/2022 dostane 4,9 milióna eur. Globálny kampus založila EÚ s cieľom podporovať regionálnu a globálnu spoluprácu vo vzdelávaní v oblasti ľudských práv formou siedmich regionálnych magisterských programov.

Phishing a ransomvér: Najväčšie hrozby

Takmer dve pätiny (37 %) slovenských firiem sa v posledných 12 mesiacoch stretlo v kybernetickom priestore s podvodom alebo phishingom, vyše pätina (22 %) zaznamenala útok ransomvérom a takmer štvrtina (24 %) eviduje pokus o zneužitie softvérovej či hardvérovej zraniteľnosti. K ďalším častým kybernetickým incidentom patrili pokusy o odstavenie služby a snahy o neoprávnené získanie dát.

Najčastejšie kybernetické hrozby na Slovensku aj najväčšie obavy organizácií pre najbližších 12 mesiacov zmapoval prieskum spoločností Flowmon, a Kemp Company, Synapsa Networks, SecTec a Qubit Security, do ktorého sa zapojilo 108 respondentov z viacerých odvetví ekonomiky aj z verejnej správy. Vyše polovica slovenských organizácií považuje pre najbližších 12 mesiacov za najväčší problém v kybernetickom priestore phishing a 46 % sa obáva útoku ransomvérom. „Pre porovnanie, vlani označilo ransomvér za najaktuálnejšiu kybernetickú bezpečnostnú hrozbu 19 % a phishing zhruba 30 % respondentov“, hovorí konzultant Roman Čupka. Phishing ako formu sociálneho inžinierstva zvyknú útočníci často využívať na rozšírenie škodlivého kódu slúžiaceho na vydieranie, čiže práve ransomvéru. S jeho pomocou sa následne snažia zablokovať obetiam prístup k dátam, pričom za ich opätovné sprístupnenie a prípadne aj nezverejnenie žiadajú výkupné.

V súlade s rastúcimi obavami o únik či stratu dát, o odstavenie alebo obmedzenie dostupnosti služieb či o poškodenie reputácie, mieni väčšina slovenských organizácií výdavky na informačnú a kybernetickú bezpečnosť navýšiť. Necelá polovica (47 %) mieni rozpočet zvýšiť do 10 % a vyše štvrtina (27 %) viac ako o desatinu. Pokles predpokladajú iba 4 % respondentov a stagnáciu 22 %. Investície majú smerovať do celej plejády nástrojov, najviac však do technológií ochrany pred únikom dát (DLP – Data Loss/Leak Prevention), pre manažment bezpečnostných udalostí (SIEM – Security Information and Event Management) a do zabezpečenia rýchlo rastúcich cloudových služieb. Každé z týchto riešení chce zaviesť vyše pätina respondentov. Menší záujem je napríklad o moderné nástroje pre odhaľovanie kybernetických hrozieb v sieťach a pre automatizáciu činností a úkonov súvisiacich s bezpečnosťou, do ktorých plánuje v najbližšom roku investovať 9 %, respektíve 6 % organizácií. Tento nepomer je podľa R. Čupku prirodzený, nakoľko mnohé slovenské organizácie musia v prvom rade zaistiť základné oblasti technologickej bezpečnosti: „O pokročilejšie nástroje, ktoré pomáhajú odhaľovať sofistikované útoky aj pri obmedzených kapacitách ľudí a zároveň automatizovane reagovať na rôzne škodlivé aktivity, sa zvyknú zaujímať až neskôr. Platí to však len o tých uvedomelejších firmách. Kto sa uspokojí so základnou ochranou, vystavuje sa zvýšeným rizikám kybernetických incidentov.“

Radíme: Ako vybrať okuliare pre deti

Okuliare dnes nie sú lacné. Ako ale vôbec zistíme, že ich potrebuje aj naše dieťa? A máme už dieťaťu kupovať kvalitné, drahšie okuliare? Na časté otázky rodičov pripravila odpovede spolu s očnou lekárkou MUDr. Petrou Senešiovou poisťovňa Union.

1. AKO ZISTÍM, ŽE MÁ DIEŤA PROBLÉM SO ZRAKOM?

U starších detí je to pomerne jednoduché. Dieťa buď vie pomenovať, že zle vidí, alebo si všimneme príznaky ako problémy pri písaní a čítaní, časté bolesti hlavy, žmúrenie. Deti v predškolskom veku si dávajú predmety bližšie k tvári, sedia bližšie pri televízore, zakopávajú alebo škúlia. „U najmenších detí, t.j. do troch rokov, môže ísť aj o vrodené chyby, ktoré sa diagnostikujú buď v pôrodnici, alebo v prvých mesiacoch života, keď si rodičia všimnú, že dieťa nereaguje na podnety, nesleduje hračku, reaguje hlavne na hlas alebo dotyk a bojí sa samo v neznámom prostredí”, dodáva očná lekárka.

2. MUSÍM NAVŠTÍVIŤ S DIEŤAŤOM OČNÉHO LEKÁRA ALEBO POSTAČÍ NÁVŠTEVA OPTOMETRISTU?

Očná lekárka Petra Senešiová odporúča iba návštevu očného lekára. Optometrista môže len mierne upraviť dioptrie u väčších detí, avšak nemôže deťom aplikovať potrebné kvapky, vyšetriť dieťa v cyklopleģii alebo vyšetriť očné pozadie. Po rozkvapkaní očí vieme deťom presne namerať dioptrie, v opačnom prípade môže byť odchýlka aj niekoľko dioptrií.

3. AKO PREBIEHAJÚ VYŠETRENIA U DETÍ?

Deti, ktoré vedia čítať a písať, podstúpia v zásade veľmi podobné vyšetrenie ako v prípade dospelých pacientov. Pokiaľ dieťa ešte nevie čítať, podstúpi vyšetrenie na prístrojoch, následne číta obrázky a pomocou skúšobných skiel sa oční lekári snažia vykorigovať zrakovú chybu. „U detí je dôležité podať kvapky na rozšírenie zreničiek, ktoré oslabia zaostrovanie, pretože malé deti vedia zaostriť aj 5 až 6 dioptrií a meranie so zúženou zrenicou je tak nepresné”, dodáva MUDr. Petra Senešiová. Dioptrie sa následne merajú pomocou prístrojov.

4. ŠKODÍ SLEDOVANIE TELEVÍZORA ZBLÍZKA?

Áno, aj nie. Keď dieťa sleduje televízor zo vzdialenosti menšej ako pol metra, určite to môže mať škodlivé následky. Avšak bežné alebo časté sledovanie z primeranej vzdialenosti neškodí zraku tak, aby deti potrebovali okuliare. Väčší negatívny dopad na zrak majú tablety a telefóny, ktoré deti držia blízko pri tvári, varuje očná lekárka.

5. MÔŽE SA DETSKÝM PACIENTOM ČASOM UPRAVIŤ ZRAK?

Možné to je predovšetkým u detí, ktoré majú menšie plusové dioptrie a rovnako aj u detí, ktoré škúlia a sú tupozraké, je však nevyhnutné, aby dodržiavali liečebný postup a aj tu platí, že u každého dieťaťa je to individuálne.

6. POTREBUJÚ DETI ČASTEJŠIE OKULIARE DO DIAĽKY ALEBO DO BLÍZKA?

„Závisí to od veku detí, u tých menších ide najčastejšie o ďalekozrakosť, kedy vidia blízke predmety rozmazane a dobre vidia do diaľky. U detí okolo 7 – 8 rokov sa stretávame častejšie s krátkozrakosťou, to znamená, že potrebujú mínusové dioptrie do diaľky”, približuje MUDr. Senešiová.

7. NA ČO SA MÁME ZAMERAŤ PRI VÝBERE OKULIAROV PRE DETI?

Samozrejme dioptrie vám v optike vyrobia presne podľa predpísaného receptu. Na vás je tá síce príjemnejšia no neraz aj zložitejšia situácia, ako vybrať správny rám okuliarov. Je vaše dieťa veľmi živé a hrozí väčšie riziko poškodenia rámu? Pýtajte si rámy z acetátu, ocele alebo kovu s ohybnými stránicami. U najmenších detí predávajú optiky rámy aj s gumičkami, aby nepadali z tváre. Takisto vyberajte odľahčené rámy, aby dobre sedeli a netlačili.

EU: Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA)

Európska komisia zriaďuje Európsky úrad pre pripravenosť a reakcie na núdzové zdravotné situácie (HERA). Jeho cieľom je predchádzať núdzovým situáciám v oblasti zdravia, odhaľovať ich a rýchlo na ne reagovať. Má umožniť predvídať hrozby a potenciálne zdravotné krízy prostredníctvom zhromažďovania spravodajských informácií a rozvoja potrebných kapacít v oblasti reakcie. V prípade núdzovej situácie zabezpečí vývoj, výrobu a distribúciu liekov, očkovacích látok a iných zdravotníckych protiopatrení – akými sú rukavice a rúška, ktoré počas prvej fázy reakcie na koronavírus často chýbali.

Pred zdravotnou krízou – vo „fáze pripravenosti“ – bude HERA úzko spolupracovať s inými agentúrami EÚ a vnútroštátnymi zdravotníckymi agentúrami, priemyslom a medzinárodnými partnermi s cieľom zlepšiť pripravenosť EÚ na núdzové zdravotné situácie. Budede posudzovať hrozby a zhromažďovať spravodajské informácie, vyvíjať modely na predpovedanie ohnísk nákazy a do začiatku roka 2022 identifikuje najmenej tri hrozby s veľkým dosahom a v súvislosti s nimi bude konať a riešiť možné nedostatky v zdravotníckych protiopatreniach. Bude tiež podporovať aj výskum a inovácie v oblasti vývoja nových zdravotníckych protiopatrení, a to aj prostredníctvom celoúnijných sietí pre klinické skúšanie a platforiem na rýchlu výmenu údajov.

Okrem toho bude HERA riešiť problémy na trhu a navyšovať priemyselnú kapacitu. Nadviaže na prácu pracovnej skupiny pre rozšírenie priemyselnej výroby vakcín proti ochoreniu COVID-19 a nadviaže úzky dialóg s priemyslom, určí dlhodobú stratégiu pre výrobné kapacity a cielené investície a bude sa zaoberať problémami v dodávateľskom reťazci zdravotníckych protiopatrení. Úrad podporí obstarávanie a bude riešiť výzvy súvisiace s dostupnosťou a distribúciou. Zároveň zvýši kapacitu vytvárania zásob, aby sa predišlo nedostatkom a logistickým prekážkam. HERA posilní aj vedomosti a zručnosti súvisiace so všetkými aspektami zdravotníckych protiopatrení v členských štátoch.

V prípade, že sa na úrovni EÚ vyhlási mimoriadna situácia v oblasti verejného zdravia, HERA môže okamžite prejsť na núdzové operácie vrátane rýchleho rozhodovania a aktivácie núdzových opatrení pod vedením výboru na vysokej úrovni pre zdravotné krízy. Aktivuje núdzové financovanie a spustí mechanizmy na monitorovanie, nový cielený vývoj, obstarávanie a nákup zdravotníckych protiopatrení a surovín. V spolupráci s členskými štátmi sa spustia zariadenia v rámci nástroja FAB EÚ, siete neustále pripravených výrobných kapacít na výrobu očkovacích látok a liekov, s cieľom sprístupniť rezervované pohotovostné výrobné kapacity, ako aj núdzové výskumné a inovačné plány. Navýši sa výroba zdravotníckych protiopatrení v EÚ a vypracuje sa súpis výrobných zariadení, surovín, spotrebného materiálu, vybavenia a infraštruktúry, aby bol k dispozícii jasný prehľad o kapacitách v EÚ.

Činnosti úradu HERA sa budú opierať o rozpočet vo výške 6 miliárd eur zo súčasného viacročného finančného rámca na obdobie 2022 – 2027, pričom časť bude plynúť z navýšenia NextGenerationEU. K podpore odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti prispejú aj ďalšie programy EÚ, ako napríklad Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, REACT-EU, Kohézny fond a Program InvestEU v rámci EÚ a Nástroj susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce mimo EÚ. Spolu s viac ako 6 miliardami eur tak celková podpora v nasledujúcom finančnom období dosiahne takmer 30 miliárd eur a ešte viac, ak zarátame investície na vnútroštátnej úrovni a v súkromnom sektore.

Trend: Rast cien

Augustová inflácia dosiahla najvyšší rast za posledných zhruba 9 rokov – podľa národného CPI indexu o 3,8 % a podľa zverejneného HICP indexu (harmonizovaný index spotrebiteľských cien podľa Eurostatu) o 3,3 %. Pod rast harmonizovanej HICP inflácie sa výrazne podpísali hlavne potraviny. Okrem nich ťahali infláciu smerom nahor aj vyššie ceny ropy a benzínu, ktoré sa premietajú aj cien ostatných výrobkov a služieb. No a zabudnúť nemôžeme ani na drahšie tabakové výrobky. 

Čo nás vychádza drahšie a čo lacnejšie? Podľa analytičky Jany Glasovej v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška v auguste najrýchlejšie rástli ceny v doprave (až o 11,1 %), a to kvôli zdražovaniu ropy na svetovom trhu. Druhý najväčší rast dosiahol alkohol, tabak a tabakové výrobky (o 8,6 %) kvôli zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku. Najväčšiu časť z nášho rodinného rozpočtu odčerpávajú každý mesiac potraviny a bývanie. Potraviny boli v auguste medziročne drahšie až o 3,6 %. Tempo ich cenového rastu výrazne zrýchľuje už tretí mesiac po sebe. V medzimesačnom porovnaní ale potraviny v auguste nepatrne zlacneli o -0,1 %. Bývanie a energie sú jedinou položkou, ktorej ceny medziročne klesajú. V auguste boli o -2 % nižšie ako pred rokom, čo odzrkadľuje zníženie cien energií od začiatku tohto roka. No a v tejto kategórii nie sú zahrnuté drahšie stavebné materiály, preto môžu byť ceny medziročne nižšie. Podľa národnej CPI inflácie ale ceny za bývanie v auguste medziročne vzrástli o 2,2 %, a to kvôli prudkému zdražovaniu stavebných matriálov, ktoré sú v tejto kategórii obsiahnuté.

Akú infláciu očakávame? Očakávame, že aj v nasledujúcich mesiacoch budú ceny u nás rýchlo rásť a národná CPI inflácia prekročí aj hranicu 4 %. Harmonizovaná HICP inflácia bude kvôli odlišnej metodike o niečo nižšia. Situácia vo svete sa totiž tak rýchlo nezmení a globálnu ekonomiku bude naďalej sužovať surovinová kríza, ktorá sa vyznačuje silným dopytom a slabou ponukou mnohých materiálov a tovarov. Smerom nahor budú infláciu teda tlačiť hlavne vyššie ceny výrobných vstupov a stavebných materiálov, ropy, energií a samozrejme agrokomodít a potravín. Brzdiaco môže na infláciu pôsobiť 3. vlna pandémie. Potraviny budú naďalej výrazne zdražovať a ich rast sa môže na jeseň a v zime hýbať v rozmedzí 4 až 5 %.

Ako sa vyvíjajú svetové ceny potravín? Aké budú ceny potravín u nás? Svetové ceny potravín v auguste po dvoch mesiacoch poklesu opäť medzimesačne vzrástli, oproti júlu sa zvýšili o cca 3 %. A v medziročnom porovnaní sú ceny potravín vo svete v priemere vyššie až o 33 %. Vyplýva to z Indexu cien potravín FAO, ktorý zostavuje Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) a zahŕňa ceny obilnín, olejov, cukru, mliečnych výrobov a mäsa. Smerom nahor boli svetové ceny potravín v auguste ťahané hlavne výrazným zdražovaním cukru a rastlinných olejov. Ceny cukru sa oproti júlu zvýšili až o takmer 10 %, a to kvôli slabej úrode cukrovej trstiny v Brazílii, ktorá je najväčším svetovým exportérom. Rastlinné oleje medzimesačne zdraželi o takmer 7 %, a to hlavne kvôli rekordným cenám palmového oleja. Zvýšili sa ale aj ceny obilnín (o vyše 3 %), kvôli slabšej produkcii. Najvýraznejšie vzrástli ceny jačmeňa a pšenice (zhruba o 9 %), naopak klesli ceny kukurice a ryže. Mierny rast zaznamenali aj ceny mäsa. Smerom nahor mierilo hovädzie aj jahňacie mäso, pod čo sa podpisuje hlavne vysoký dopyt zo strany Číny. Zdraželo aj hydinové mäso, a to tiež kvôli silnejšiemu dopytu z Ázie. K medzimesačnému zlacneniu došlo v auguste jedine v prípade mliečnych výrobkov, aj to len mierne o -0,7 %.

Ak si porovnáme ceny potravín vo svete s cenami z minulého roka zistíme, že potraviny oproti vlaňajšku výrazne zdraželi, a to v priemere až o 33 %. Najvýraznejšie zdraželi rastlinné oleje, ktorých ceny sú medziročne vyššie až o 68 % a cukor, ktorý je drahší o 48 %. Obilniny si oproti minulému roku pripísali 31 %, mäso 22 % a mliečne výrobky takmer 14 %. Pod rastúce ceny potravín vo svete sa podpisuje horšia úroda v dôležitých producentských krajinách, ale aj pandémia, ktorá spôsobila problémy pestovateľom aj výrobcom. Mnohí z nich bojovali s nedostatkom zamestnancov kvôli chorobe či karanténe a narušená bola aj medzinárodná preprava, čo sa pri potravinách nevypláca. Drahšia ropa a náklady na prepravu taktiež tlačia ceny potravín nahor. No a do tretice sú to aj rastúce ceny energií, ktoré taktiež vstupujú do výroby a teda aj do cien potravín. Vzhľadom na vývoj vo svete predpokladáme, že ceny potravín budú rásť aj v našich obchodoch. Na jeseň a v zime sa ich tempo rastu môže pohybovať v rozmedzí 4 až 5 %. 

Upozorňujeme: Nebezpečná kozmetika

Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upozornil na výskyt nebezpečných kozmetických výrobkov v Európskej únii, ktoré boli nahlásené do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolné orgány  v Českej republike, v Írsku a vo Švédsku. Predávať sa môžu aj v iných krajinách či na internete. 

V géle na vlasy bk HAIR STYLING GEL  (výrobná dávka: 12-2021, čiarový kód: 5906608002000) z Poľska je uvedená zmes konzervačných látok Methylchloroisothiazolinone (5-chloro-2-metylo-2H-izotiazol-3-on) a Methylisothiazolinone (2-Metylo-2H-izotiazol-3-on), čo je v rozpore európskou legislatívou. Zmes je povolená len do zmývateľných výrobkov. Výrobok tak môže spôsobiť alergickú reakciu u citlivých osôb.

Vo výrobku na zosvetlenie pokožky Platinum Skin Beautifying Milk Maxi-Ton značky Clear Essence (výrobná dávka: O LOT# 190812 -1, EXP: 08/21 EF141, čiarový kód: 737192001002) z USA ponúkaný cez internetový eBay bol v zozname zložiek uvedený Hydroquinone (2,0%) v rozpore s európskou legislatívou. Hydrochinón je látka, ktorá sa používa do výrobkov na nechtový dizajn. Výrobok môže spôsobiť kožné alergie.

Výrobok na zosvetlenie pokožky Sheesha Beauty Cream značky Sheesha z Pakistanu obsahoval v rozpore s európskou legislatívou ortuť v množstve 12600 mg/kg a clobetasol propionate 0,07%. 

Výrobok na zosvetlenie pokožky Thai Beauty Cream for Night Use značky AQSA Cosmetics (typ výrobku/číslo výrobku: Best before: December 2021, čiarový kód: 9781855682986) z Pakistanu obsahoval tiež v rozpore s európskou legislatívou ortuť v množstve 10900 mg/kg rovnako ako výrobok na zosvetlenie pokožky Shivanya Beauty Cream značky Shivanya (čiarový kód: 6000980911049) z Pakistanu obsahoval ortuť v množstve 9270 mg/kg.  Ortuť sa hromadí v tele a môže spôsobiť poškodenie obličiek, mozgu, nervového systému, môže mať vplyv aj na reprodukciu.

Výrobok na zosvetlenie pokožky Bronz Tone Maxi Tone (čiarový kód: 6182000108765) z Pobrežia Slonoviny obsahuje v rozpore s európskou legislatívou Clobetasol propionate 0,02 (hmot.%). Patrí do skupiny kortikosteroidov, ktorý je viazaný na lekársky predpis. Môže spôsobiť podráždenie pokožky a endokrinné problémy.

Výrobok na zosvetlenie pokožky El Nett Cream (výrobná dávka: 2915, čiarový kód: 6181100420302) z Pobrežia Slonoviny prekročil povolenú koncentráciu kyseliny salicylovej (Salicylic acid 25,0 hmot.%, rovnako výrobok na zosvetlenie pokožky New Light Zaban Cream (výrobná dávka: 356, čiarový kód: 6181100422955) z Pobrežia Slonoviny prekročil koncentráciu kyseliny salicylovej (Salicylic acid 26,1 hmot.%) a aj výrobok na zosvetlenie pokožky La Bamakoise Tamarin Creme (výrobná dávka: 229) z Pobrežia Slonoviny, kde bola prekročená koncentrácia kyseliny salicylovej (Salicylic acid 31,9 hmot.%). 

Novinka: Koronadotácie na Slovensku

Transparency International Slovensko a občianske združenie Alvaria vytvorili aplikáciu na vyhľadávanie prijímateľov koronadotácií na Slovensku zo šiestich rôznych schém, z ktorých bolo zatiaľ vyplatených vyše 2,2 miliardy eur. Dátovými analytikmi boli objemné a vzájomne neprepojené excelovské tabuľky z rôznych schém spracované do používateľsky priateľskejšej formy a prepojené s finančnými dátami firiem z portálu Finstat.

Aplikácia Koronadotácie, vytvorená pomocou analytického nástroja Power BI, umožňuje vyhľadávanie prijímateľov naprieč všetkými šiestimi dotačnými schémami a zobrazuje aj ich súhrnné príjmy. Zobrazovať je možné aj základné štatistické údaje ako priemer a medián dotácií poskytnutých žiadateľom z jednotlivých schém, vytvárať zostavy prijímateľov podľa odvetví a krajov, ale napríklad aj párovať nájomcov a prenajímateľov benefitujúcich zo schémy ministerstva hospodárstva. Prepínať sa medzi jednotlivými podstránkami a v rámci niektorých z nich možno pomocou modrých záložiek navrchu alebo číselnej navigácie v päte stránky. Pridanou hodnotou portálu je aj spomínané prepojenie na databázu Finstat. Záznamy jednotlivých firiem tak neobsahujú len údaje o čepraných koronadotáciach, ale aj o ich ekonomických výsledkoch v čase bezprostredne pred pandémiou (2019) a počas nej. Tieto dáta možno zobraziť napríklad pridržaním kurzora nad grafickým znázornením údajov o firme.

Dôležitým faktom je, že aplikácia nepokrýva všetky štátne programy koronapomoci. Štátna Eximbanka a Slovenská záručná a rozvojová banka napríklad odmietli sprístupniť informácie komu a v akej výške cez ne poskytlo ministerstvo financií pomoc vo forme koronaúverov a bankových záruk. Koronadotácie, ale aj koronanákupy bude Transparency sledovať aj počas pravdepodobnej tretej vlny pandémie. Aktualizovať dáta v aplikácii plánuje aspoň raz mesačne. 

EU: Zdravotná bezpečnosť

Európsky parlament je po hlasovaní pripravený rokovať s členskými štátmi o posilnení rámca Európskej únie na prevenciu a kontrolu chorôb a spoločnom zvládaní cezhraničných zdravotných hrozieb.

Legislatívny návrh na rozšírenie mandátu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) schválil Európsky parlament pomerom hlasov 598 (za): 84 (proti): 13 (zdržalo sa hlasovania). Poslanci v ňom požadujú, aby členské štáty vypracovali národné plány pripravenosti a reakcie a včas poskytovali porovnateľné a kvalitné údaje. Presadzujú tiež rozšírenie mandátu ECDC aj na závažné neprenosné choroby – napríklad kardiovaskulárne choroby, rakovinu, cukrovku či duševné choroby.

Nariadenie o prevencii, pripravenosti a reakcii na možné budúce krízy spôsobené závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia získalo podporu 594 poslancov, 85 zákonodarcov hlasovalo proti a 16 sa hlasovania zdržalo. Podľa poslancov z koronakrízy jasne vyplynulo, že Európska únia musí ešte viac podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi, najmä pohraničnými regiónmi. Text nariadenia prináša opatrenia, ktorých súčasťou by mali byť aj jasnejšie postupy a zvýšená transparentnosť týkajúca sa spoločných zmlúv EÚ v oblasti obstarávania a nákupu zdravotníckych produktov.

QakBot: Opätovný rast

Počet používateľov napadnutých malvérom QakBot (mimoriadne silný bankový trójsky kôň) vzrástol počas prvých siedmich mesiacov tohto roku o 65 % v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka, pričom celosvetovo zasiahol 17.316 používateľov. Tento nárast vzbudil pozornosť expertov spoločnosti Kaspersky, ktorí preskúmali jeho aktualizácie až po najnovšiu verziu tohto trójskeho koňa.

Bankové trójske kone po úspešnom infikovaní počítača umožňujú kyberzločincom ukradnúť peniaze z on-line bankových účtov obete, ako aj jej elektronických peňaženiek – preto sa považujú za jeden z najnebezpečnejších typov malvéru. Malvér QakBot bol identifikovaný už v roku 2007. V posledných rokoch však vývojár QakBotu veľa investoval do jeho rozvoja, čím sa tento trójsky kôň stal jedným z najsilnejších a najnebezpečnejších spomedzi existujúcich druhov tohto typu malvéru. Popri charakteristických funkciách, ktoré sú pre bankové trójske kone úplne štandardné (napríklad zaznamenávanie stlačených klávesov, krádež súborov cookies, hesiel či prihlasovacích údajov) obsahujú najnovšie verzie QakBota funkcie a techniky, ktoré mu umožňujú zistiť, či beží vo virtuálnom prostredí. Takéto prostredie často využívajú bezpečnostné riešenia a anti-malvéroví špecialisti na odhalenie malvéru na základe sledovania jeho správania. Takže ak teraz malvér zistí, že beží vo virtuálnom prostredí, môže zastaviť podozrivé aktivity alebo úplne prestať fungovať. Okrem toho sa QakBot snaží chrániť pred analýzou a odstránením zo strany expertov či automatizovaných nástrojov. Ďalšou novou a neobvyklou funkciou, ktorú si výskumníci spoločnosti Kaspersky všimli v posledných verziách QakBota, je jeho schopnosť kradnúť emaily z napadnutého zariadenia. Tieto emaily sa neskôr využívajú v rôznych kampaniach sociálneho inžinierstva namierených na používateľov v zozname mailových kontaktov obete.

„Je nepravdepodobné, že by QakBot v dohľadnej dobe prestal útočiť. Tento malvér neustále dostáva aktualizácie a útočníci, ktorí za ním stoja, mu neustále pridávajú nové schopnosti a aktualizujú jeho moduly s cieľom maximalizovať príjmy, pričom kradnú aj ďalšie informácie. V minulosti sa QakBot aktívne šíril prostredníctvom botnetu Emotet. Tento botnet bol začiatkom roka odhalený a znefunkčnený, avšak súdiac podľa štatistík pokusov o infekciu, ktoré v porovnaní s minulým rokom narástli, útočníci stojaci za QakBotom našli nový spôsob šírenia tohto škodlivého softvéru“, uviedol Miroslav Kořen.

Ak sa chcete chrániť pred finančnými hrozbami, ako napríklad QakBot, experti spoločnosti Kaspersky odporúčajú:

• Neklikať na odkazy zo spamových správ, ani neotvárať dokumenty, ktoré s nimi prichádzajú.
• Používať online bankovníctvo s viacfaktorovou autentifikáciou.
• Uistite sa, že všetok váš softvér je aktualizovaný – vrátane operačného systému a všetkých
• softvérových aplikácií (útočníci využívajú zraniteľnosti v bežne používaných programoch, aby
• sa dostali do systému).
• Používajte dôveryhodné bezpečnostné riešenie, ktoré vám pomôže skontrolovať bezpečnosť
• navštívenej adresy URL a otvoriť akúkoľvek stránku v chránenom prostredí, aby ste zabránili
• krádeži citlivých údajov (napríklad finančných informácií).

Sirotské dôchodky: Potvrdenie o návšteve školy

Ku koncu júla 2021 Sociálna poisťovňa vyplácala celkovo 17.938 sirotských dôchodkov s priemernou výškou 145 eur. Väčšina študentov, ktorí poberajú sirotský dôchodok a pokračujú v štúdiu na Slovensku, nemá na začiatku školského roka voči Sociálnej poisťovni žiadne oznamovacie povinnosti. Iná situácia je, ak štúdium prerušili, študujú na školách silových rezortov alebo v zahraničí.

Informáciu o tom, že naďalej pokračujú v štúdiu a sú zapísaní do ďalšieho ročníka poskytne Sociálnej poisťovni ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu cez elektronický informačný systém. Výnimkou sú študenti škôl, ktoré neposkytujú údaje ministerstvu školstva (ide napríklad o školy patriace do pôsobnosti rezortov obrany a vnútra) a študenti-siroty, ktorí študujú v zahraničí. V záujme skoršieho vyplatenia dávky však môže ktorýkoľvek študent potvrdenie o štúdiu Sociálnej poisťovni predložiť.

Iná situácia je, ak študent štúdium v lete prerušil. Takýto študent prestáva byť od prerušenia štúdia nezaopatreným dieťaťom, a teda nemá nárok na výplatu sirotského dôchodku. Vyplácanie sirotského dôchodku sa obnoví opäť až po začatí štúdia, po predložení žiadosti o pokračovanie vo výplate sirotského dôchodku spolu s potvrdením o návšteve školy. Za ukončenie štúdia sa pri vysokoškolákoch považuje termín štátnej záverečnej skúšky, pri stredoškolákoch je to posledný deň letných prázdnin v záverečnom roku štúdia. Ukončením štúdia končí nárok na výplatu sirotského dôchodku. Ak študent ukončil bakalárske štúdium a chce pokračovať v magisterskom, termín ukončenia štúdia je aj termín bakalárskej skúšky. Následne po začiatku magisterského štúdia predloží žiadosť o uvoľnenie výplaty sirotského dôchodku a priloží k nej potvrdenie o štúdiu. Sociálna poisťovňa študentovi opäť začne sirotský dôchodok vyplácať a doplatí mu ho aj za obdobie júl a august.

Trend: Masívne útoky

Útok so silou 17,2 miliónov požiadaviek za sekundu (rps), čo je trikrát viac než ktorýkoľvek doteraz známy útok, bol zaznamenaný v tohtoročnom letnom období. Dosiahol 68 % priemernej legitímnej http prevádzky, t.j. 25 miliónov požiadaviek za sekundu, ktorý spoločnosť Cloudflare registrovala vo svojich dátových centrách v druhom štvrťroku.

Útok namierený proti zákazníkovi z finančného sektora bol vedený pomocou veľmi výkonného botnetu. Ten dokázal zasypať infraštruktúru ochraňujúcu systémy zákazníka celkovo 330 miliónmi požiadaviek. Podľa zistení prišiel od viac než 20.000 botov zo 125 krajín po celom svete – najviac ich bolo umiestnených v Indonézii, Indii a Brazílii. Útok bol automaticky detegovaný a odvrátený pomocou autonómneho edge systému na ochranu pred DDoS útokmi.

Masívne útoky, najmä na bankové organizácie, sú vo svete stále častejšie, ale nevyhýbajú sa ani lokálnym finančným inštitúciám. V súvislosti s nedávnymi problémami internetových stránok globálnych spoločností sa ich klienti nemohli prihlásiť do internet bankingu, nefungoval web a ani mobilné bankovníctvo.

EU: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Európska komisia navrhla plán na dosiahnutie digitálnej transformácie spoločnosti a ekonomiky do roku 2030 nazvaný Cesta k digitálnemu desaťročiu. Bude slúžiť pri plnení cieľov na úrovni Európskej únie v oblasti digitálnych zručností, digitálnych infraštruktúr, digitalizácie obchodných modelov a verejných služieb ako riadiaci rámec a bude sa zakladať na ročnom mechanizme spolupráce s členskými štátmi. Jeho cieľom je tiež identifikovať a realizovať digitálne projekty veľkého rozsahu.

Digitalizácia ponúka množstvo nových príležitostí na európskom trhu, kde v roku 2020 zostalo neobsadených vyše 500.000 voľných pracovných miest pre dátových expertov a odborníkov na kybernetickú bezpečnosť. Digitálny pokrok v členských štátoch je v posledných rokoch veľmi nevyrovnaný. Vďaka novej ceste k digitálnemu desaťročiu dôjde k štruktúrovanej spolupráci na spoločnom dosahovaní dohodnutých cieľov s ohľadom na rôzne východiskové pozície medzi členskými štátmi. Komisia konkrétne navrhuje, že sa zapojí do každoročného mechanizmu spolupráce s členskými štátmi, ktorý bude pozostávať:

• zo spoločného transparentného a štruktúrovaného monitorovacieho systému založeného na indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI), ktorý slúži na meranie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov do roku 2030; vrátane kľúčových ukazovateľov výkonnosti;
• z výročnej správy o stave digitálneho desaťročia, v ktorej komisia zhodnotí pokrok a odporučí niektoré opatrenia;
• z viacročných strategických plánov digitálnej dekády pre každý členský štát, v ktorých budú uvedené prijaté alebo plánované politiky a opatrenia na podporu cieľov do roku 2030;
• zo štruktúrovaného ročného rámca ako priestoru na diskusiu a riešenie oblastí nedostatočného pokroku formou odporúčaní a spoločných záväzkov Komisie a členských štátov;
• z mechanizmu na podporu projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny.

V navrhovanom riadiacom rámci sa predpokladá systém monitorovania pokroku založený na prísnejšom indexe digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Komisia by najskôr spolu s členskými štátmi vypracovala plánované trajektórie EÚ pre každý jeden cieľ a členské štáty by následne navrhli národné strategické plány na ich dosiahnutie. Každý rok komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie správu o stave digitálneho desaťročia s cieľom:

• porovnať reálne dosiahnuté výsledky v oblasti digitalizácie s plánovanými trajektóriami;
• vypracovať cielené odporúčania pre členské štáty na dosiahnutie cieľov do roku 2030 s ohľadom na vnútroštátne okolnosti.

Komisia ciele do roku 2026 preskúma, aby zohľadnila technologický, hospodársky a spoločenský vývoj.

Projekty zahŕňajúce viacero krajín sú projekty veľkého rozsahu, ktoré môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov digitálnej transformácie Európy do roku 2030, t. j. projekty, ktoré by žiadny členský štát nezvládol sám. Tieto projekty umožnia členským štátom spojiť sa a združiť zdroje na budovanie digitálnych kapacít v oblastiach nevyhnutných na posilnenie digitálnej suverenity Európy a na podporu jej obnovy. Komisia zostavila prvotný zoznam projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny, v ktorom sú identifikované viaceré investičné oblasti: dátová infraštruktúra, nízkoenergetické procesory, komunikácia 5G, vysokovýkonná výpočtová technika, bezpečná kvantová komunikácia, verejná správa, blockchain, centrá digitálnych inovácií a investície do digitálnych zručností. V rámci projektov zahŕňajúcich viaceré krajiny by sa mali spojiť investície z finančných zdrojov EÚ, vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ale aj z členských štátov. V prípade záujmu môžu do projektov investovať aj iné verejné a súkromné subjekty. Program poskytuje aj novú právnu štruktúru, Konzorcium pre európsku digitálnu infraštruktúru (EDIC).

SR: Vývoj spotrebiteľských cien v auguste 2021

Štatistický úrad SR potvrdil pokračujúci rast cien. V auguste na Slovensku dosiahla medziročná inflácia až 3,8 %, čo je najvyššia hodnota za takmer deväť rokov. Naďalej ju nahor ťahali vyššie ceny za dopravu (palivá), imputované nájomné ovplyvňované cenami stavebných materiálov a stále dynamicky rastúce ceny potravín.

Po mesiacoch na začiatku tohto roka, kedy najvýznamnejšia položka vo výdavkoch slovenských spotrebiteľov – bývanie a energie, tlmili rast cien, v druhej polovici tohto roka ho už podporujú. Výrazne rastúce ceny stavebných materiálov prejavujúce sa v položke imputované nájomné totiž prekryli efekt zlacnenia energií v úvode roka. K tomu sa pridali drahšie palivá s medziročným rastom už štvrtý mesiac nad úrovňou 20 %. Aktuálne v auguste poskočili aj ceny potravín a medziročne boli vyššie o 3,7 % (najviac od júna 2020), a to vplyvom rastu tých zložiek, ktoré narástli medzimesačne, a to najmä ceny chleba a obilnín, mlieka, syrov a vajec ako aj mäsa. Najvýraznejší vplyv na celkový rast v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom mali ceny váhovo menej dôležitých položiek ako nábytok, palivá (pohonné látky) a výrobky osobnej starostlivosti.

V porovnaní s júlom 2021, medzimesačne ceny vzrástli o 0,4 %, tempo rastu sa spomaľovalo a bolo najmiernejšie za posledné štyri mesiace (v júli bol medzimesačný rast cien 0,5 %). Spomedzi 12 odborov spotrebného koša vzrástli ceny v siedmich z nich, v dvoch odboroch ostali ceny nezmenené. Najvýznamnejšie k medzimesačnému rastu cien prispeli rastúce ceny v odbore nábytok, bytové zariadenia a bežná údržba, ktoré rastú pomaly od apríla a aktuálne sa zvýšili o 1,1 %. Vzrástli najmä ceny nábytku, zariadení aj podlahovín o 1,4 %, ako aj ceny za tovary a služby súvisiace s bežnou údržbou domácností (patria sem napr. pracie a čistiace prostriedky, klince, alobal a pod.) o 1,9 %. Významný vplyv malo tiež pokračujúce zvyšovanie cien v odbore doprava (o 1 %), čo naďalej ťahali rastúce ceny pohonných hmôt (palív) o 0,7 % a tiež rastúce ceny v odbore rozličné tovary a služby (0,8 %), kde sa zvýšili ceny pomôcok a výrobkov osobnej starostlivosti (o. i. predmety pre osobnú hygienu) ako aj kadernícke a skrášľovacie služby. V odbore bývanie a energie naďalej pokračoval rast cien v zložke (skupine) - imputované nájomné (zohľadňuje náklady na vlastné bývanie) o 1,6 %, čo je prejavom drahších stavebných materiálov. Tlmiaci účinok na medzimesačnú infláciu mali najmä potraviny a nealkoholické nápoje (pokles o 0,1 %), najmä vývoj cien v zložke nealko nápoje. Tento stav bol súčasne dôsledkom vyšších cien pri chlebe a obilninách, mlieku, syroch a vajciach, ako aj drahšieho mäsa, olejov a tukov, a na druhej strane poklesu cien ovocia a zeleniny. V súhrne to znamenalo, že potraviny ako celok si udržali júlovú úroveň.

Medziročná hodnota inflácie v auguste 2021 stúpla o 3,8 %. Ceny rástli oproti augustu 2020 vo všetkých odboroch, avšak najvýraznejší vplyv na ňu mali hlavne rastúce ceny v odbore bývanie a energie, ktorý predstavuje najvyšší podiel v štruktúre výdavkov slovenských domácností. Rast cien sa zrýchlil na 2,2 %, a to najmä už niekoľko mesiacov pokračujúcim vplyvom rastu cien stavebných materiálov, ktorý sa odráža v imputovanom nájomnom. Voči minulému roku táto položka mala vyššie ceny o 8,6 %. Dynamicky tiež vzrástli aj ceny za údržbu a opravu obydlia o 7,4 %. Druhý najvýznamnejší podiel vo výdavkoch domácností majú ceny potravín a nealkoholických nápojov. Ich rast sa medziročne zdynamizoval na úroveň 3,7 %, medziročne drahšie boli potraviny vo všetkých deviatich sledovaných zložkách (tried) v rámci skupiny potraviny, najvýraznejšie zelenina o 12,9 %, mäso o 2,4 %, chlieb a obilniny o 2,5 % ako aj mlieko, syry a vajcia o 2,3 %. V odbore doprava boli ceny vyššie o 11,1 %, naďalej hlavne vplyvom cien palív a mazadiel (medziročne platili spotrebitelia viac o 22,1 %). Tento rast je podporený aj bázickým efektom, teda nižším porovnávacím základom, keď vplyvom prvej vlny pandémie palivá počas roka 2020 zlacňovali. Šiesty mesiac po sebe ovplyvňuje infláciu v medziročnom porovnaní aj rast cien tabakových výrobkov po úprave daní (o 16,5 %) a v auguste tiež vyššie ceny alkoholických nápojov, hlavne destilátov. V menšej miere k úrovni inflácie prispeli medziročne vyššie ceny nábytku, zariadení aj podlahovín (6,8 %), pokračujúci rast cien za noviny, knihy a kancelárske potreby o 6,6 % aj za dovolenkové zájazdy o 4,9 %.

Index spotrebiteľských cien sa v auguste t. r. oproti júlu zvýšil v domácnostiach zamestnancov, v domácnostiach dôchodcov zhodne o 0,4 %, v nízkopríjmových domácnostiach o 0,3 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 3,8 %, za domácnosti dôchodcov o 3,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 3,6 %. Za osem mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,1 %. Medziročne sa od začiatku roka index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,2 %, za nízkopríjmové domácnosti o 2 %, za domácnosti dôchodcov o 1,9 %.

Výzva: Pomoc pre cestovné kancelárie

Výzvu na podávanie žiadostí o návratnú finančnú pomoc pre cestovné kancelárie na Slovensku zverejnilo Ministerstvo financií SR. Elektronický formulár žiadosti bude dostupný  na webstránke Slovenskej záručnej a rozvojovej banky szrb.sk.

Schéma pomoci, ktorú pripravilo ministerstvo, reaguje na nepriaznivú situáciu, ktorú spôsobila pandémia a následné rušenie dovolenkových zájazdov. Toto opatrenie pomôže nielen cestovným kanceláriám prekonať náročné obdobie, ale pomôže najmä desiatkam tisíc ľudí, ktorí tak dostanú späť svoje peniaze za stornované dovolenky. Na tento účel ministerstvo financií vyčlenilo 65 miliónov eur. Očakávame, že pomoc bude potrebovať približne 82 cestovných kancelárií.

Návratná pomoc pre cestovné kancelárie bude splatná do 4. rokov a jej výška nesmie presiahnuť 25 % celkového obratu za rok 2019. Cestovné kancelárie budú mať zároveň aj zvýhodnenú úrokovú sadzbu počas celého obdobia. Malé a stredné podniky vo výške 0,49 % a veľké podniky 1,01 %. Nárok na poskytnutie pomoci majú tie cestovné kancelárie, ktoré vydali oznámenia o náhradnom zájazde, ak cestujúci neprijal navrhnutú zmenu zmluvy o zájazde alebo tie kancelárie, ktoré vrátili zálohy za zrušené zájazdy takzvanej chránenej skupine klientov. Ide o stornované dovolenky v termíne od 12. marca 2020 do 31. augusta 2021.

SR: Zamestnanosť a mzda v júli 2021

Štatistický úrad SR zverejnil najnovšie údaje o vývoji zamestnanosti a priemernej mesačnej mzde na Slovensku za júl 2021. Zamestnanosť sa v porovnaní s júlom 2020 zvýšila najviac v informačných a komunikačných činnostiach, a to o 6,4 %. Priemerná nominálna mesačná mzda sa v júli t. r. medziročne zvýšila vo všetkých odvetviach, najviac v ubytovaní o 16,6 % (dosiahla 876 eur).

Zamestnanosť na Slovensku sa v júli t. r. zvýšila aj v ďalších odvetviach, rasty však boli len do 1 %: v predaji a oprave motorových vozidiel vzrástla o 0,5 %, vybraných trhových službách o 0,4 % a v priemysle o 0,2 %. Najviac sa znížila v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 4,6 %. Klesla aj vo veľkoobchode o 3,5 %, maloobchode a ubytovaní zhodne o 2,9 %, stavebníctve o 2,2 % a v doprave a skladovaní o 0,6 %. V priemere za sedem mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 2,8 % a vo vybraných trhových službách o 0,5 %. Klesla v ubytovaní o 15,3 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,6 %, stavebníctve o 6,1 %, veľkoobchode o 5,4 %, maloobchode o 3,9 %, priemysle o 3,1 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,5 % a v doprave a skladovaní o 2,4 %.

Dvojciferný rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v júli t. r. zaznamenali na Slovensku aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 11,6 % (1.185 eur), vo veľkoobchode o 11 % (1.215 eur) a vo vybraných trhových službách o 11 % (1.145 eur). Zvýšenie pod 10 % bolo v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,9 % (613 eur), maloobchode o 9,5 % (900 eur), priemysle o 6,8 % (1.244 eur), doprave a skladovaní o 6,8 % (1.111 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 5,2 % (2.068 eur) a v stavebníctve o 5,1 % (822 eur). Oproti júlu 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 12,9 %, zvýšila sa aj v predaji a oprave motorových vozidiel o 8 %, vo veľkoobchode a vo vybraných trhových službách zhodne o 7,5 %, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 6,4 %, maloobchode o 6 %, priemysle a v do­prave a skladovaní zhodne o 3,4 %, informačných a komunikačných činnostiach o 1,8 % a v stavebníctve o 1,7 %. V priemere za sedem mesiacov roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 sa mzda zvýšila vo vybraných trhových službách o 9,9 % (1.123 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 8,7 % (1.115 eur), priemysle o 8,6 % (1.245 eur), veľkoobchode o 8,5 % (1.157 eur), stavebníctve o 8 % (794 eur), činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,4 % (565 eur), ubytovaní o 7,3 % (737 eur), maloobchode o 7,1 % (849 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 6,8 % (2.138 eur) a v doprave a skladovaní o 6,5 % (1.070 eur). Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 7,9 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 6,7 %, priemysle o 6,6 %, veľkoobchode o 6,5 %, stavebníctve o 6 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 5,4 %, ubytovaní o 5,3 %, maloobchode o 5,1 %, informačných a komunikačných činnostiach o 4,8 % a v doprave a skladovaní o 4,5 %.

EU: Nová modrá karta

Počas septembrového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu by mali poslanci schváliť reformu smernice o modrej karte Európskej únie, ktorá umožňuje zamestnávať v EÚ vysokokvalifikovaných ľudí z tretích krajín. Pôvodná smernica pochádza z roku 2009, jej reformu navrhla Európska komisia v roku 2016. V máji 2021 sa na zmene pravidiel predbežne dohodli vyjednávači Parlamentu a Rady. Ide o jedinú zmenu v oblasti legálnej pracovnej migrácie na európskej úrovni za posledné roky.

Počet obyvateľov Európskej únie v produktívnom veku klesne v roku 2070 na 292 miliónov. V roku 2016 ich bolo 333 miliónov. Toto bude to mať značný vplyv na pracovnú silu EÚ. Preto je potrebná reforma systému modrej karty s cieľom uľahčiť zamestnávanie vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ. Revidovaná smernica prináša flexibilnejšie kritériá na vstup a pobyt v EÚ. Znížila sa napríklad minimálna požadovaná výška platu žiadateľa. Jej držitelia budú mať viac práv, napríklad jednoduchšiu mobilitu v rámci EÚ a zrýchlia sa aj postupy prijímania ich rodín. Uchádzačom bude po aktualizácii stačiť predložiť platnú pracovnú zmluvu na najmenej šesť mesiacov namiesto súčasných 12. Minimálny plat pre žiadosť o modrú kartu sa zníži na 1 až 1,6- násobok priemernej hrubej ročnej mzdy.

Držitelia modrej karty sa budú môcť tiež jednoduchšie presúvať z jednej krajiny Európskej únie do druhej jeden rok po práci v krajine, v ktorej sa prvýkrát usadili. Ich rodina ich bude môcť sprevádzať. Aktualizované pravidlá zároveň umožnia utečencom a žiadateľom o azyl, ktorí sú v súčasnosti v EÚ, požiadať o modrú kartu v ostatných členských štátoch a nielen tam, kde im bol udelený azyl, ako je to v súčasnosti. Modrá karta umožňuje vysoko kvalifikovaným pracovníkom z krajín mimo EÚ žiť a pracovať v ktorejkoľvek krajine EÚ s výnimkou Dánska a Írska.

Krajiny EÚ budú však tiež môcť odmietnuť obnoviť žiadosti o modrú kartu v prípade preukázaného ohrozenia verejnej bezpečnosti. Pred vydaním karty budú môcť vziať do úvahy domáci trh práce, napríklad vysokú nezamestnanosť.

Prieskum: Dôverujeme spracovateľom osobných údajov?

Svoje osobné informácie poskytujeme čoraz viac, aby sme mohli využívať rôzne produkty či služby poskytované celým radom odvetví. Jedným z kľúčových segmentov je technologický sektor. MoneyTransfers.com analyzoval najnovšie údaje z portálu YouGov, aby zistil, ktoré krajiny na svete najviac dôverujú technologickým spoločnostiam pri spracovávaní ich osobných údajov.

 

Podľa tohto prieskumu sa na prvom mieste umiestnila India, kde 17 % obyvateľov dôveruje technologickým spoločnostiam v oblasti práce s osobnými údajmi. Na druhom mieste je Indonézia, kde 15 % Indonézanov vníma technologické spoločnosti ako svedomitých spracovateľov ich osobných údajov. Nemecko, Mexiko a Spojené arabské emiráty (SAE) sú na spoločnom treťom mieste, pretože iba 12 % občanov v každej príslušnej krajine verí, že technologické spoločnosti sú kompetentné a správajú sa eticky pri správe osobných údajov. Čína (11%) a Poľsko (11%) patria medzi ďalšie krajiny, kde viac než 10% občanov v danej krajine dôveruje technologickým spoločnostiam pri ich práci s osobnými údajmi (štvrté miesto).

                                                                    

The countries which trust tech companies the most and least with their personal data
Rank	Country	% Trust
1.	India	17%
2.	Indonesia	15%
3.	Germany	12%
3.	Mexico	12%
3.	United Arab Emirates (UAE)	12%
4.	China	11%
4.	Poland	11%
5.	Italy	9%
5.	Denmark	9%
5.	Sweden	9%
5.	Spain	9%
6.	Australia	8%
6.	Hong Kong	8%
7.	United States (US)	7%
8.	United Kingdom (UK)	5%
9.	Singapore	5%

Na opačnej strane, na deviatej pozícii je Francúzsko, pretože francúzski občania sú najskeptickejší - iba 4 % dôverujú technologickým spoločnostiam pri spracovávaní osobných údajov. Tesne nad Francúzskom sa ešte umiestnili Singapur a Spojené kráľovstvo na spoločnom ôsmom mieste, pretože iba 5 % občanov v každej z oboch krajín je presvedčených, že technologické spoločnosti zodpovedne dohliadajú na spôsoby práce s osobnými údajmi.