Trend: Rast konkurzov a reštrukturalizácií

V prvom štvrťroku 2021 bolo na Slovensku vyhlásených celkom 58 konkurzov na majetok dlžníkov – z toho bolo 57 podnikateľských subjektov a 1 politická strana. Povolených bolo 7 reštrukturalizácií. Vyplýva to z údajov spoločnosť CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK).

V porovnaní s predchádzajúcim, štvrtým štvrťrokom minulého roku počet konkurzov narástol o 16 % (z 50 na 58) a počet reštrukturalizácií sa zvýšil až o 250 % (z 2 na 7). V medziročnom porovnaní s prvým štvrťrokom 2020 sa počet konkurzov zvýšil o 18,37 % (zo 49 na 58) a počet reštrukturalizácií klesol o 30 % (z 10 na 7). „Kým počet reštrukturalizácií sa dlhodobo pohybuje v štandardných počtoch, nárast vyhlásených konkurzov v prvom štvrťroku 2021 najviac ovplyvnil marec, keď počet konkurzov vyskočil na 25. Zvýšenie počtu konkurzov sme očakávali, nakoľko skončili opatrenia štátu, ktoré ochraňovali podnikateľské subjekty, ktoré sa dostali do finančných problémov z dôvodu pandemickej situácie pred veriteľmi. Konkurzy sa najviac dotýkajú firiem z veľko- a maloobchodu“,  uvádza analytička Ing. Jana Marková.

V priebehu posledných 12 mesiacov bolo vyhlásených 176 konkurzov, čo je o 27,57 % menej než v predchádzajúcom období s 243 konkurzmi. V období od apríla 2020 do marca 2021 bolo povolených 19 reštrukturalizácií podnikateľských subjektov, čo je v porovnaní s predchádzajúcim obdobím s 23 povolenými reštrukturalizáciami o 17,39 % menej. Od roku 2006 do konca marca 2021 bolo na Slovensku vyhlásených 4.346 konkurzov a bolo povolených 865 reštrukturalizácií právnických osôb - dlžníkov. V marci 2021 bolo vyhlásených 25 konkurzov na majetok právnických osôb, z toho na 1 politickú stranu. V porovnaní s v predchádzajúcim mesiacom (15 konkurzov) je to o 66,67 % viac a v medziročnom porovnaní s marcom 2020 s 18 konkurzmi to predstavuje nárast o 38,89 %. V minulom mesiaci bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 9 konkurzných konaní a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 13 konkurzov. Zároveň bolo začatých 28 nových konkurzných konaní.

V treťom mesiaci tohto roka bola povolená len jedna reštrukturalizácia priemyselného podniku v Banskobystrickom kraji, čo je až o tri štvrtiny menej, než vo februári 2021 so 4 povolenými reštrukturalizáciami. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka počet reštrukturalizácií v marci 2021 klesol o dve tretiny, keď v marci 2020 boli povolené tri reštrukturalizácie. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov bolo v marci 2021 až 24 konkurzov (96 percenta) vyhlásených na majetok právnických osôb podnikateľov, z toho bolo 22 spoločností s ručením obmedzeným a 2 akciové spoločnosti. Do konkurzu sa dostala aj politická strana Vlasť neúspešného prezidentského kandidáta Štefana Harabina – jej podiel na počte vyhlásených konkurzov v marci 2021 predstavuje 4 percentá.

Až 48 percent dlžníkov, ktorí sa v marci dostali do konkurzu, sú právnické osoby bez zamestnancov. Druhú najväčšiu skupinu s 36-percentným podielom predstavujú spoločnosti, ktoré zamestnávali od 10 do 99 pracovníkov. Najväčšími zamestnávateľmi, na ktorých bol v minulom mesiaci vyhlásený konkurz, boli spoločnosti SHARKAM V.I.P. CATERING, s. r. o., z Bratislavy a zamestnanie sprostredkujúca agentúra KŠX s.r.o. z Bardejova. V obidvoch spoločnostiach pracovalo od 26 do 49 zamestnancov. V marci 2021 bolo najviac konkurzov vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava  motorových vozidiel a motocyklov (6), v priemyselnej výrobe (5) a v ubytovacích a stravovacích službách (3). Najviac konkurzov súdy v marci 2021 vyhlásili v Bratislavskom kraji – 8. Najmenej, iba jeden konkurz bol vyhlásený na spoločnosť so sídlom v Trnavskom kraji. Spoločnosť, ktorej bola v marci povolená reštrukturalizácia, pôsobí v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov a sídli v Banskobystrickom kraji.

V analýze spoločnosti sú zahrnutí podnikatelia – právnické a fyzické osoby, ako aj právnické osoby - nepodnikatelia, ktorým bola povolená reštrukturalizácia alebo na majetok ktorých bol vyhlásený konkurz alebo malý konkurz, vrátane tých dlžníkov, ktorým bola najskôr povolená reštrukturalizácia, neskôr však bolo reštrukturalizačné konanie zastavené a na ich majetok bol vyhlásený konkurz. Do analýzy neboli zahrnutí podnikatelia - fyzické osoby, ktorí svoj úpadok riešia oddlžením, t. j. spôsobom osobného bankrotu, čo im bolo od 1. marca 2017 umožnené novelou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

EU: Digitálna platforma o budúcnosti

Výkonná rada Konferencie o budúcnosti Európy schválila vytvorenie viacjazyčnej digitálnej platformy, ktorá umožní občanom z celej Európskej únie zapojiť sa do diskusií o budúcnosti EÚ. Úvodné podujatie konferencie je predbežne naplánované na 9. mája, Deň Európy.

Vďaka novej viacjazyčnej digitálnej platforme budú mať občania zo všetkých kútov Európskej únie od 19. apríla t. r. možnosť vyjadriť svoj názor na akúkoľvek tému, ktorú považujú za dôležitú pre budúcnosť EÚ. Občania tak budú môcť po prvýkrát na úrovni EÚ predložiť svoje nápady, komentovať návrhy iných občanov, ale aj vytvoriť či zúčastniť sa na spoločnom podujatí. Platforma by mala slúžiť ako centrálny digitálny priestor konferencie, miesto, v ktorom sa budú zhromažďovať a vymieňať všetky príspevky, a to aj z lokálnych podujatí, európskych panelových diskusií občanov a plenárnych zasadnutí konferencie.

Kľúčové myšlienky sa budú zhromažďovať a analyzovať prostredníctvom osobitného mechanizmu spätnej väzby tak, aby mohli byť prediskutované v rámci európskych panelových diskusií občanov a plenárnych zasadnutí konferencie. Platforma tiež bude informovať o štruktúre a činnosti konferencie, ako aj o zdrojoch pre organizátorov podujatí, ktorých súčasťou bude aj katalóg kľúčových podujatí umožňujúci propagáciu konkrétnej iniciatívy na lokálnej, regionálnej, štátnej či európskej úrovni. Občanom zas umožní ľahké vyhľadávanie zaujímavých akcií prostredníctvom mapy všetkých podujatí.

Spolu múdrejší: Pol milióna eur na doučovanie

Na prvú fázu projektu Spolu múdrejší je vyčlenených pol milióna eur na doučovanie. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR chce takto podporiť desaťtisíce žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Doučovať sa budú v predmetoch ako matematika, slovenčina, cudzie jazyky, fyzika, chémia či informatika. Celkovo bude v rámci projektu možné odučiť až 435 tisíc žiakohodín.

Projekt Spolu múdrejší je určený na podporu škôl, ktoré budú prostredníctvom kvalitného a dostupného doučovania svojich žiakov, ohrozených školským neúspechom, alebo žiakom, ktorí potrebujú pomoc s učivom, vytvárať podmienky na zlepšovanie ich vedomostí a zručností v poobedňajších hodinách v stanovenom rozsahu. Prihlásilo sa 474 škôl z celého Slovenska, pričom najväčší záujem o účasť eviduje rezort školstva z Košického a z Prešovského kraja, naopak najmenej škôl sa do projektu zapojilo v Trnavskom a Bratislavskom kraji. Ministerstvo školstva našlo vo vlastných zdrojoch finančnú podporu pre 130 škôl či už zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo pre školy, v ktorých je vysoký počet žiakov v hmotnej núdzi. Školy na Slovensku majú ambíciu zrealizovať najmenej 435.000 žiakohodín doučovania.

Približne 3.000 kmeňových, bývalých aj budúcich učiteľov plánuje počas nasledujúcich mesiacov pomáhať zmierňovať dôsledky pandémie doučovaním žiakov. Na projekt Spolu múdrejší v mesiacoch apríl až jún 2021 bude nadväzovať projekt Letné školy 2021, ku ktorému ministerstvo školstva plánuje zverejniť samostatnú výzvu. Prebiehajú tiež aktívne rokovania s partnermi o navýšení objemu financií na doučovanie.

On-line: Výučba a jej problémy

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) je najväčším problémom v dištančnom vzdelávaní detí na 2. stupni základných škôl chýbajúci kolektív. Chýbajúci osobný kontakt so spolužiakmi, kamarátmi, rovesníkmi či osamelosť dieťaťa, označilo za veľký alebo skôr veľký problém až 78 % rodičov. On-line prieskum (vzorka 601 rodičov) ďalej ukázal, že vážnym problémom sú tiež mimoškolské aktivity detí. Zrušené záujmové krúžky, športové aktivity, súťaže a pod. považujú za naliehavý problém tri štvrtiny rodičov. Približne rovnaký podiel z nich (75 %) považuje za veľký alebo skôr veľký problém „vysedávanie“ detí pred počítačom, smartfónom či tabletom.

S deficitmi v socializácií detí úzko súvisí aj problém s chýbajúcim osobným kontaktom s učiteľmi. Jeho naliehavosť si uvedomujú viac ako dve tretiny rodičov (69 %). Takmer rovnaká časť z nich (68 %) považuje za problém aj stratu návykov a zmenu denného režimu dieťaťa - denný návyk chodiť do školy, pravidelnosť vstávania a denných rituálov, plnenie bežných denných povinností a podobne. Pomerne vážnym dôsledkom dištančného vzdelávania sa ukazuje nízka motivácia učiť sa či lenivosť detí. Nechuť k učeniu, odkladanie učenia na neskôr, alebo to, že dieťa vníma túto situáciu ako prázdniny, označilo za veľký alebo skôr veľký problém šesť z desiatich rodičov. „Za vnímaním naliehavosti problémov dištančného vzdelávania rodičmi možno vidieť dva faktory. Prvý z nich je faktor socializácie, ktorý je sýtený takými problémami ako chýbajúci kolektív, absencia mimoškolských aktivít, chýbajúci kontakt s učiteľom a prílišné vysedávanie detí pred počítačom. Druhým je faktor vzdelávania. Ten je naopak sýtený problémami, ktoré súvisia s vnútorným prežívaním vyučovacieho procesu ako je nervozita, nesústredenosť, podráždenosť, problémy s učivom, nízka motivácia učiť sa, lenivosť, únava a prílišná vyťaženosť. Napriek faktu, že ide o vnímanie problémov optikou rodičov a nie samotných detí, možno ich považovať za vážne konzekvencie dištančného vzdelávania“, uvádza analytik Marián Velšic.

Medzi problémy, ktoré sú väčšinou rodičov považované za naliehavé, patria tiež nedostatky vo výučbe cez internet (58 %). Sú to napr. povrchnosť vyučovania, nedostatočne vysvetlenie učiva, krátke hodiny, málo hodín, neprehľadný spôsob zadávania úloh, časový stres, nesystémový prístup a chaos v rozvrhu hodín, neskúsenosť učiteľov s informačnými technológiami, zlá komunikácia a prístup učiteľov a pod. No rodičia si uvedomujú aj zdravotné riziká spojené s dištančným vzdelávaním. Viac ako polovica (57 %) poukazuje na nedostatok pohybu a rôzne zdravotné problémy ich detí. „Prieskum nám zároveň ukazuje, že deti majú nedostatočné zručnosti pre využívanie technológií a bežných komunikačno-kolaboračných nástrojov - len 23 % rodičov nemuselo deťom pomáhať s technickou podporou. To, že tri štvrtiny detí napriek absolvovaniu hodín informatiky nezvládajú základné činnosti pri práci s počítačom, vrátane pripojenia sa na videohovor alebo riešenia jednoduchých problémov typu inštalácia web kamery, považujem za vážne. Aktuálna situácia tak zvýraznila potrebu systematického budovania praktických digitálnych zručností mladej generácie. Tie sú nevyhnutné nielen pre jej budúce uplatnenie, ale aj každodenné praktické fungovanie. Dnes im tieto zručnosti žiaľ chýbajú – a práve to sa snažíme zmeniť v rámci nášho programu digitálneho vzdelávania ENTER”, hovorí Tatiana Švrčková. Na druhej strane, o čosi nižšiu naliehavosť majú problémy priamo súvisiace s učením: nervozita, nesústredenosť, podráždenosť (46 %); problémy s učivom ako nepochopenie učiva, nepochopenie zadaných úloh, neschopnosť samostatne riešiť úlohy, a pod. (44 %); únava či prílišná vyťaženosť, vyplývajúca z množstva úloh, projektov, nedostatku času na oddych, zábavu a pod. (40 %). Naopak, výrazne prevažuje názor (celkovo 72 %), že v dištančnom vzdelávaní nie je zásadný problém zhoršenie výsledkov, resp. známok.

Na strane rodičov je zasa najväčším problémom väčšia záťaž spôsobená potrebou asistencie pri vyučovaní, úlohách, technických problémoch, koordináciou so zamestnaním či výpadkami v zamestnaní. Uvádza ju šesť z desiatich opýtaných. Pre takmer polovicu rodičov je veľkým alebo skôr veľkým problémom zabezpečenie technického vybavenia pre dieťa alebo riešenie problémov s fungovaním techniky (s nízkou rýchlosťou internetu, vypadávaním signálu, s inštaláciou a fungovaním programov na komunikáciu a výučbu). „Rodinám by určite prospelo, keby dostali cielenú podporu od svojej školy – napríklad by vopred mali informácie, ako bude dištančná výuka prebiehať, dostali by manuál s návodmi a požiadavkami na technické parametre používaných zariadení pre digitálne nástroje, ktoré škola v rámci jednotlivých predmetov plánuje využívať a podobne. V spolupráci viacerých firemných a neziskových partnerov sme spustili v minulom roku Program koordinátorov digitálnych kompetencií s ambíciou, aby na školách bol k dispozícii učiteľ, ktorý bude nositeľom know-how a bude podporovať ostatných kolegov v oblasti digitálnych kompetencií a využívania informačných technológií vo vzdelávacom procese. Práve existencia koordinátora na škole, ktorý by metodicky zastrešoval aj realizáciu dištančnej výuky, by mohla pomôcť minimalizovať problémy dištančného vzdelávania a záťaž rodičov v technickej oblasti”, konštatuje Alena Kanabová.

Z ďalších výsledkov:

• Pätina rodičov (21 %) sa venuje dohľadu nad dištančným vzdelávaním svojho dieťaťa prakticky celý deň, alebo priebežne počas dňa. Ďalších 42 % rodičov má na to vyhradenú časť dňa, napr. keď má dieťa vyučovanie, robí si úlohy, učí sa alebo pripravuje si projekty do školy. Naopak, tretina rodičov (32 %) sa o dištančné vzdelanie stará iba v nevyhnutnom prípade – keď dieťa potrebuje pomoc, a 5 % rodičov priznalo, že svoje dieťa nekontroluje vôbec, lebo sa učí a rieši problémy samostatne.
• Pedagogická podpora rodičov sa najväčšmi sústreďuje pomoc deťom s výkladom učiva (96 %) a pomoc pri riešení úloh a projektov (95 %). O niečo menej rodičov deti skúša z preberaného učiva (78 %). No táto forma podpory je z hľadiska intenzity častejšia – vždy alebo takmer vždy ju aplikuje 30 % rodičov.
• Celkovo až 77 % rodičov tvrdí, že v priebehu dištančného vzdelávania boli nútení poskytovať svojmu dieťaťu nejakú formu technickej pomoci – vyriešiť pripojenie na internet, inštalovať rôzne zariadenia (webkamery, reproduktory, tlačiarne, atď.), inštalovať a nastavovať aplikácie, riešiť technické problémy s počítačom, internetom, a pod. Iba necelá štvrtina (23 %) rodičov výraznejšie technické problémy riešiť nemusela.
• Pomerne pozitívne je zistenie, že takúto technickú pomoc zvládlo až 79 % rodičov samostatne, príp. s manželom/manželkou, príp. s partnerom/partnerkou. Pätina rodičov však musela siahnuť po pomoci niekoho iného. Najväčšia časť z nich (13 %) požiadala o pomoc niekoho z rodiny, známych alebo odborníkov na počítače. Ďalších 7 % požiadalo o pomoc niekoho zo školy (učiteľa/ku, triedneho učiteľa/-ku, riaditeľa/-ku). Iba 1 % rodičov požiadalo o pomoc rodičov z triedy/školy kde chodí ich dieťa.
• Viac ako polovica rodičov (56 %) musela kúpiť alebo zabezpečiť dieťaťu aj technické vybavenie pre dištančné vzdelávanie – počítač, webkameru, skener, slúchadlá, reproduktory, tlačiareň, wifi router, internetové pripojenie, príp. zvýšiť rýchlosť internetu. Pätina z nich musela kúpiť takmer všetko, a ďalšia vyše tretina musela kúpiť alebo inak zabezpečiť aspoň niektorú z uvedených vecí. Najčastejšie ide o nízko vzdelaných rodičov, manuálne pracujúcich, nezamestnaných a invalidných rodičov, rozvedených, a najmä rodičov zo zle majetkovo a príjmovo zabezpečených domácností. Z regionálneho pohľadu je situácia horšia na východe Slovenska.

Farba: Vplyv aj na predaj automobilov

Hoci rastie podiel metalických lakov a mierne pribúdajú aj extravagantné farby ako zelené alebo oranžové metalízy, väčšina vozidiel je stále v konzervatívnom farebnom spektre. Až 21 % predaných jazdených áut v sieti AAA AUTO bolo v mnohých odtieňoch šedej, 18 % v bielej a 16 % v čiernej (podľa analýzy 90.000 predaných vozidiel na slovenskom trhu za uplynulých 5 rokov).

„Farba vozidla nie je pre väčšinu zákazníkov zásadným faktorom pri výbere vozidla. Zväčša si tak radšej vyberú technicky kvalitné vozidlo bez ohľadu na to, akú má farbu. Farba je dôležitá maximálne pre 10 % motoristov. Pre mnohých to možno bude znieť prekvapivo, ale farbu vozidla riešia častejšie muži ako ženy“, uviedla Karolína Topolová. Aj preto patrí medzi najpredávanejšie farby vozidiel už niekoľko rokov strieborno-sivá (21 %). Na druhom mieste sa posledné dva roky objavuje biela (18 %), ktorá odsunula na tretie miesto čiernu (16 %). Tento trend je potom ďaleko zrejmejší u lacnejších vozidiel, kde vodiči, až na pár výnimiek, riešia len stav vozidla. Maximálne majú dva alebo tri odtiene, ktoré určite nechcú. Pri drahších alebo zánovných autách potom zákazníci častejšie trvajú aj na farbe, ktorú preferujú.

Malá časť zákazníkov, ktorá požaduje extravagantné farby, má obvykle celkom konkrétnu predstavu, z ktorej nechcú ustúpiť. Naopak, napríklad červená bez metalízy je špecifická tým, že ju len málo akceptujú muži a je viac obľúbená u ženského zákazníckeho publika. Ovplyvňuje to aj obdobie predaja vozidla. Rýchlo sa predáva sivá bez metalízy a čierna. Základná modrá sa predáva o 5 dní dlhšie, a to aj napriek tomu, že sú takéto vozidlá lacnejšie. Asi o 10 dní dlhšie sa potom predáva spektrum najčastejších farieb - šedá metalíza, modrá metalíza a biela. Z bežných farieb sa najdlhšie predáva červená bez metalízy, a to o 14 dní dlhšie ako šedá alebo čierna. Všeobecne možno konštatovať, že dlhší čas si svojho majiteľa hľadajú vozidlá, ktoré sú v tzv. základných farbách, alebo naopak vo farbách extravagantných, akými sú zlaté alebo ružové celo-polepy. Zle sa predáva naopak oranžová bez metalízy alebo žltá. S bielou je to niekedy hop a niekedy trop. Na obyčajných autách je to nevýhoda, na luxusných je naopak vyhľadávaná. Veľmi obľúbený odtieň je napríklad aj žltá kurkuma metalíza od Volkswagenu alebo modrá race od Škodovky.

EU: 123 miliónov EUR na boj proti variantom koronavírusu

Európska komisia vyčlenila 123 miliónov EUR z programu Horizont Európa (nový program EÚ pre výskum a inovácie) na výskum variantov koronavírusu. Komisia zároveň vyhlásila nové výzvy, ktoré dopĺňajú predchádzajúce opatrenia zamerané na vývoj liečebných postupov a vakcín prostredníctvom organizovania a vykonávania klinických skúšok s cieľom pokročiť vo vývoji sľubných liečebných prípravkov a vakcín proti vírusu SARS-CoV-2/COVID-19. 

Nové výzvy budú podporovať rozvoj rozsiahlych kohort a sietí v súvislosti s ochorením COVID-19 za hranicami Európy, vytvárať väzby s európskymi iniciatívami, ako aj posilňovať infraštruktúry potrebné na zdieľanie údajov, odborných poznatkov, výskumných zdrojov a odborných služieb medzi výskumnými pracovníkmi a organizáciami. Očakáva sa, že financované projekty:

• budú vytvárať nové a/alebo rozvíjať existujúce rozsiahle, multicentrické a regionálne alebo mnohonárodné kohorty, a to aj za hranicami Európy, prostredníctvom ktorých by sa mali rýchlo získavať nové poznatky o víruse SARS-CoV-2 a jeho nových variantoch,
• budú ďalej rozvíjať sľubné liečebné prípravky alebo vakcíny proti vírusu SARS-CoV-2/COVID-19, v prípade ktorých už bol dokončený predklinický vývoj v klinických štúdiách,
• budú podporovať výskumné infraštruktúry s cieľom urýchliť zdieľanie údajov a poskytovať rýchlu podporu výskumu a odborné znalosti, aby bolo možné bojovať proti variantom a pripraviť sa na budúce epidémie.

Úspešné konzorciá by mali spolupracovať s inými príslušnými iniciatívami a projektmi na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom maximalizovať synergie a komplementaritu a zabrániť zdvojeniu výskumného úsilia.

Núdzové výzvy sa budú zaoberať krátkodobými až strednodobými hrozbami, ako aj prípravou na budúcnosť. Prispejú k vytvoreniu Úradu EÚ pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia (HERA), ktorý EÚ umožní predvídať budúce pandémie a lepšie ich riešiť. Návrhy v rámci týchto výziev možno predkladať od 13. apríla do 6. mája 2021. V súlade so zásadami globálnej reakcie na koronavírus musia byť nové riešenia dostupné a cenovo prijateľné pre všetkých.

Falšovanie: Najčastejšie tonerové kazety

Tím HP pre boj proti falšovaniu a podvodom (ACF) vlani pri zásahoch v regióne EMEA (Európa, Blízky východ a Afrika), v Ázii, Tichomorí a v Amerike skonfiškoval viac ako 4,5 milióna falšovaných výrobkov, dielov a komponentov pre tlač, okrem iného aj veľké množstvo atramentových a tonerových kaziet. Tovar bol zhabaný v období od novembra 2019 do októbra 2020, teda v roku, kedy bol boj proti falšovanému spotrebnému materiálu pre tlač po celom svete z dôvodu pandémie Covidu-19 mimoriadne náročný.

V období opatrení, nedostatku pracovných síl a meniacich sa priorít pri colných kontrolách zločinecké siete pozmenili svoju stratégiu a snažili sa zneužiť meniace sa prostredie vo svoj prospech. Vzhľadom na to, že spotrebitelia aj podniky prešli k nakupovaniu cez internet, intenzívne bol zneužívaný elektronický obchod. Tím HP ACF sa preto musel rýchlo prispôsobiť a nájsť nové metódy, ako svojich zákazníkov pred týmito nelegálnymi internetovými obchodníkmi chrániť. Vďaka tomu bolo z on-line trhovísk stiahnutých 224.000 ponúk falšovaných kaziet. V priebehu roka 2020 tím vykonal vyše 1.700 kontrol zakúpeného tovaru u zákazníka (CDI) a auditov pre ochranu partnerov (CPPA). Pokračovalo aj preškoľovanie a vzdelávanie partnerov v oblasti boja proti falšovaniu prostredníctvom on-line podujatí, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 6.700 zainteresovaných strán, partnerov a zákazníkov z celého sveta.

Glenn Jones, riaditeľ globálneho programu spoločnosti HP na boj proti falšovaniu a podvodom: „V dnešnej dobe zastávajú technológie pri odhaľovaní falšovateľov a boji proti nim dôležitejšiu úlohu než kedykoľvek predtým. Spoločnosť HP pokračuje v hľadaní nových, inovatívnych spôsobov, ako chrániť svojich zákazníkov, a priebežne investuje do nástrojov na monitorovanie online prostredia, využíva na odhaľovanie falšovaných tovarov big data a zdokonaľuje technológie pre dohľadateľnosť pôvodu výrobkov.“

Výsledky tímu pre boj proti falšovaniu a podvodom si v regióne EMEA v roku 2020:

• Zhabanie jedného milióna kusov falšovaného spotrebného materiálu a stiahnutie viac ako 135.000 podvodných on-line ponúk v rámci celého regiónu.
• Zamedzenie potenciálneho predaja 54 000 kusov falšovaných tonerov a atramentových kaziet v Nigérii - v roku 2020 v regióne EMEA išlo o najväčší objem zhabaného tovaru.
• Vydanie viac ako 500 metodických sád, ktoré zamestnancom spoločnosti HP, partnerom aj zákazníkom pomôžu v boji proti falšovanému a podvodnému tovaru.
• Ďalší rozvoj technológií pre dohľadanie pôvodu tovarov, ktoré napomáhajú v boji proti nezákonnému predaju tlačového spotrebného materiálu. Najčastejšie falšovanou položkou aj naďalej zostávajú tonerové kazety, na ktoré vo finančnom roku 2020 pripadlo viac ako 75 % hodnoty zhabaného tovaru.

Falšovanie je zločin. Nelegálne napodobeniny môžu používateľom spôsobiť rad nepríjemností, ktoré môžu mať za následok problémy s funkčnosťou i spoľahlivosťou. Ak sa tlačiareň pokazí kvôli použitiu falšovaného atramentu alebo tonera, môže to zneplatniť záruku poskytovanú výrobcom.

Trend: Rast cien bytov

Po miernom koncoročnom útlme došlo na Slovensku opäť k rastu cien bytov. Podľa realitného portálu Nehnuteľnosti.sk sa v prvom kvartáli 2021 najvyššie nárasty výnimočne netýkajú hlavného mesta, ale skôr regiónov: cena dvojizbových bytov v centre Košíc vzrástla o 14 %, trojizbové zdraželi o vyše 20 %. 

Na jeseň minulého roka sa dynamický rast cien bytov spomalil, prvý štvrťrok 2021 však ukázal, že záujem o nové bývanie na Slovensku ešte zďaleka nie je uspokojený. Dopyt po 2-izbových bytoch opäť vytlačil za tri mesiace ich ceny v Žiline (o 4,1 %), Bratislave I (4,4 %), Trenčíne (4,8 %) i Banskej Bystrici (5 %), ale hlavne vo všetkých mestských častiach Košíc. Menšie byty vo východnej metropole zdraželi od Silvestra v priemere o 10,5 % a medziročne o 19 %, najväčšie extrémy však môžeme vidieť v centre Košíc. Za 2-izbový byt tam dnes záujemca zaplatí priemerne 128 tisíc eur, čo je o 14,3 % viac ako pred štvrťrokom a o 25,5 % viac ako pred rokom. „Situácia na realitnom trhu v Košiciach svedčí o akútnom nedostatku bytov vo všetkých segmentoch. Cena trojizbových bytov sa v centre Košíc za prvý kvartál zvýšila tiež, o 20,6 %, a mierne tam vzrástli aj nájmy, napriek tomu, že na celom Slovensku už niekoľko mesiacov klesajú“, dodáva analytik Michal Pružinský.

Segment 3-izbových bytov bol v prvom kvartáli tohto roka celkovo ustálený. Okrem častí Košice I, Žiliny, bratislavského Ružinova a Nového Mesta ich ceny rástli len minimálne, v Prešove a časti Košice III dokonca klesli. Nebol o ne taký záujem ako o štartovacie bývanie pre mladé páry či investičné menšie byty, čo potvrdzujú aj medziročný rozdiel ceny 3-izbových bytov, ktorý je rádovo nižší ako pri 2-izbových. V centre Bratislavy, ktoré nie je typickou lokalitou pre rodinné bývanie, väčšie byty za posledný rok dokonca zlacneli o 2,5 %. M. Pružinský dodal, že zmeny vo vývoji cien 3-izbových bytov väčšinou súvisia s vývojom nových developmentov v hlavnom meste. Nachádzajú sa v okrajových častiach Bratislavy a realitný trh ovplyvňuje začiatok a ukončenie ich predajných kampaní.

e-Shopping: Pomocou umelej inteligencie

Umelá inteligencia (Artificial Intelligence, AI) bude podľa Glami.sk jednou z kľúčových hnacích síl inovácií v módnom e-commerce pre rok 2021. Jej zavedením môžu e-shopy nielen zefektívniť samotný nákupný proces, spríjemniť ho zákazníkom a vyhnúť sa reklamáciám či vráteniu tovaru, ale taktiež šetriť náklady na prevádzku e-shopu. 

Podľa predpovedí Gartner dosiahne väčšina organizácií, ktoré používajú vo svojich e-commerce platformách AI, do roku 2023 zvýšenie spokojnosti zákazníkov aspoň o 25 %. To bude sprevádzať aj nárast výnosov a zníženie nákladov. Podľa nedávneho prieskumu rovnakej spoločnosti sa takmer polovica investícií do umelej inteligencie pandémia nedotkla a 30 % organizácií svoje investície plánuje naopak zvýšiť. Glami na základe prieskumu medzi módnymi retailermi identifikovalo oblasti s najväčším potenciálom pre využitie AI.

VYHĽADÁVANIE POMOCOU OBRÁZKOV A HYPER PERSONALIZÁCE

Vyhľadávanie podľa obrázkov je momentálne zákazníkovi k dispozícii v pomerne širokej škále e-shopov s módou. Používateľ môže na vyhľadávanie produktov použiť snímku obrazovky alebo fotografiu a technológia mu nájde podobné kúsky. Táto funkcia je užitočná nielen pre zákazníka, ale aj pre samotný e-shop, ktorému sa tak zlepší väčšina dôležitých metrík ako konverzný pomer alebo miera okamžitého odchodu. Glami v prípade vyhľadávaných produktov touto technológiou zdvojnásobilo mieru konverzie. Cieľom hyper personalizácie je potom uľahčenie vyhľadávania podľa toho, čo sa zákazníkovi naozaj páči, a to na základe jeho predchádzajúcej aktivity. Z pohľadu e-shopu táto funkcia napomáha k vyššej miere konverzií a priemernej hodnote objednávky.

ZNIŽOVANIE REKLAMÁCIÍ A VRÁTENÍ TOVARU

Zlá veľkosť a zle sediaci kúsok sú stále hlavné dôvody, prečo zákazníci tovar vymieňajú, alebo vrátia. Umelá inteligencia môže pomôcť aj v tomto smere. Počnúc výberom navrhovanej veľkosti na základe predchádzajúcich nákupov cez algoritmus, ktorý vyberie ideálnu veľkosť na základe zadaných parametrov, až po virtuálnu kabínku, v ktorej si zákazník tovar vyskúša on-line.

VIRTUÁLNA ZÁKAZNÍCKA PODPORA

Podľa firmy IBM chatboti môžu firmám pomôcť ušetriť až 30 % nákladov na zákaznícku podporu. Hoci sú Chatboti a hlasoví asistenti stále intuitívnejšie, v ich implementácii je nutná istá miera rovnováhy. Chatbotov môže e-shop využiť na riešenie jednoduchých otázok, zhromažďovanie počiatočných dát a prepojenie so zákazníkom 24 hodín denne, 7 dní v týždni. Na vyriešenie zložitejšieho problému je stále potrebný ľudský faktor zákazníckej podpory.

AI DIZAJNÉR A OPTIMALIZOVANÁ VÝROBA

AI systémy sa používajú na výrobu nových dizajnov, zachytenie chýb v materiáloch a zaisťujú perfektnú zhodu farieb konečného produktu oproti pôvodnému návrhu.

ZÁSOBY A PREDIKCIE TRENDOV

AI sa využíva na predpovedanie predajov, trendov a očakávaných zmien v požiadavkách na produkty prostredníctvom monitorovania sociálnych médií a ďalších zdrojov dát.

                 

EU: Stop zneužívaniu technológií

Európska únia (EÚ) pripravuje nové pravidlá pre vývoz takzvaných položiek s dvojakým využitím, aby neboli v tretích krajinách zneužívané na porušovanie ľudských práv. Patria sem napríklad aj drony. 

Položky s dvojakým využitím sú produkty alebo technológie vyvinuté na civilné účely, no ak sa dostanú do tých nesprávnych rúk, môžu byť zneužité na porušovanie ľudských práv alebo dokonca na teroristické útoky. Ide napríklad o drony alebo rozličné chemikálie. Tieto veci a služby môžu skvalitniť životy ľudí, no autoritárske režimy ich môžu zneužívať na kontrolovanie obyvateľstva a teroristické skupiny na plánovanie úrokov.

Prečo potrebujeme pravidlá? EÚ chce zabrániť tomuto zneužívaniu, preto chce nové pravidlá pre vývoz týchto položiek, aby nemohli byť predané osobám alebo organizáciám, ktoré ich zneužijú. V súčasnosti sa už pracuje na aktualizácii existujúcich pravidiel s cieľom zohľadniť najnovší technologický vývoj vrátane nových nástrojov kybernetického sledovania a posilniť ochranu ľudských práv. Rada aj Európsky parlament sa na nových pravidlách už predbežne dohodli, no obe inštitúcie ich musia ešte formálne odobriť, aby mohli vstúpiť do platnosti.

Aktuálne: Nové cezhraničné elektrické vedenia

Slovenskú republiku a Maďarsko spojili nové cezhraničné elektrické vedenia 400 kV. Prevádzkovatelia prenosových sústav oboch krajín – slovenský SEPS a maďarský MAVIR – začali s komerčnou prevádzkou nových cezhraničných slovensko-maďarských vedení 400 kV v lokalitách Gabčíkovo (SR) – Gönyű (MR) – Veľký Ďur (SR) a Rimavská Sobota (SR) – Sajóivánka (MR). Zámerom je zvýšiť energetickú bezpečnosť v strednej Európe, stabilitu prenosových sústav a zlepšiť podmienky výmeny elektriny na medzinárodnom trhu s elektrinou.

Nové cezhraničné prepojenia slovensko-maďarského prenosového profilu, ktoré boli 5. apríla 2021 uvedené do komerčnej prevádzky, prispievajú k plneniu cieľov Európskej únie v oblasti energetiky a klímy a priorít Energetickej únie. Oba bilaterálne projekty cezhraničných prepojení zaradila Európska komisia na zoznam projektov spoločného záujmu (Projects of Common Interest/PCI) a boli spolufinancované z európskeho nástroja Connecting Europe Facility. Európska komisia priebežne monitorovala prípravu ich realizácie.

V prepojenej európskej elektrizačnej sústave v dôsledku spájania trhov s elektrinou, ako aj v dôsledku pripájania nových obnoviteľných zdrojov energie či decentralizovanej výroby elektriny rastie výmena elektriny medzi vzájomne prepojenými európskymi prenosovými sústavami a nové cezhraničné vedenia výrazne zmenšia doterajšie riziko výskytu kritických záťažových stavov na spoločnom prenosovom profile Slovenska a Maďarska. Ich sprevádzkovanie sa podarilo po viac ako dvadsiatich rokoch hľadania a plánovania riešení na odstránenie tohto úzkeho miesta v rámci prepojených európskych prenosových sústav v stredoeurópskom regióne. Je to preto významný míľnik nielen pre Slovensko a Maďarsko, ale pre celú Európu.

Facebook: Masový únik dát

Najnovší únik osobných dát približne 500 miliónov používateľov Facebooku upriamil opäť pozornosť na ochranu osobných údajov v on-line priestore a zároveň zdôraznil potenciálnu možnosť ich odcudzenia. Čo na to bezpečnostní experti?

Ochrana údajov zostáva citlivou témou pre ľudí aj pre organizácie, a je to práve ona, ktorá podľa prieskumu spoločnosti Kaspersky v skutočnosti predstavuje najväčší problém v oblasti IT bezpečnosti pre viac ako polovicu organizácií na celom svete (59 %). V minulom roku takmer každá druhá organizácia (46 %) zaznamenala narušenie údajov v dôsledku rôznych kyberbezpečnostných incidentov. Pre používateľov to znamená, že musia byť veľmi ostražití. Aj keď sme zvyknutí zanechávať o sebe na internete rôzne informácie, stále musíme mať kontrolu nad tým, čo skutočne zverejniť chceme a čo nie. Preto je dôležité chápať, ako sa dajú naše údaje v nesprávnych rukách zneužiť – napríklad na phishing, sociálneho inžinierstvo alebo na prevzatie / krádež účtu. „Pokiaľ sa teda niečo také stane, je dôležité byť pripravený a na svojich zariadeniach používať na to určenú ochranu“, upozorňuje Alexander Mojsejev.

Nebolo by prekvapením, keby útočníci použili takto získané údaje pri cielených phishingových útokoch, čiže v situácii, keď útočníci odosielajú škodlivé emaily, ktoré zrejme pochádzajú od dôveryhodného odosielateľa, napríklad z mailovej adresy vášho priateľa na Facebooku. Útočníci by takisto mohli tieto informácie použiť na odcudzenie identity osoby, ktorej údaje boli podvodne získané. Aby ste zostali v bezpečí pred podvodníkmi, ktorí môžu tieto údaje zneužívať, buďte obzvlášť opatrní, keď dostanete emaily, ktoré sa zdajú byť čudné – aj keď sa zdá, že pochádzajú od dôveryhodného zdroja. Nikdy neklikajte na žiadne odkazy alebo prílohy v tele mailov a vždy kontrolujte, či neobsahujú zvláštne gramatické alebo pravopisné chyby (znak toho, že e-mail nepochádza od osoby, za ktorú sa vydáva). „Ak chcete chrániť svoje osobné informácie v on-line priestore, najlepšie urobíte, ak obmedzíte typy informácií, ktoré zdieľate na platformách sociálnych médií. Bezplatné nástroje na kontrolu súkromia vám môžu pomôcť nakonfigurovať nastavenia ochrany osobných údajov účtov na sociálnych sieťach tak, aby poskytovali primeranú úroveň zabezpečenia“, dopĺňa Dmitrij Galov.

On-line: Stop kybergrooming

Projekt stalosato.sk neziskovej organizácie IPčko vznikol ako reakcia na dokumentárny film V síti s cieľom poukázať na nebezpečný kybergrooming a sexuálne zneužívanie detí na internete a zároveň obetiam týchto činov pomôcť vyrovnať sa s takýmito negatívnymi zážitkami.

„Na linkách pomoci kontaktovalo odborníkov cez internet 670 mladých ľudí s prosbou o pomoc. Samovražedný pokus z dôvodu kybergroomingu sme v roku 2020 nezaznamenali, a teda vďaka projektu sme obete sexuálneho násilia cez internet zachytili skôr, ako by siahali po hraničných riešeniach, ktoré znamenajú riziko smrti. Týmto projektom chceme zabezpečiť̌ dostupnú́ pomoc pre obete kybergroomingu, destigmatizovať jeho obete, rozšíriť aktivity v on-line priestore so zameraním na tento fenomén a najmä šíriť myšlienku, že pomoc existuje“, hovorí psychológ Marek Madro.

V tejto práci bude IPčko pokračovať vďaka Férovej nadácii O2 aj tento rok cez projekt Stop kybergrooming, ktorý bude ďalej šíriť myšlienku, že táto téma nie je tabu a nemá byť pre mladých ľudí stigmou vyhľadať pomoc rodičov, učiteľov, či kvalifikovaných psychológov. Na mladých bude cieliť predovšetkým cez on-line formáty, napríklad cez známych influencerov na sociálnych sieťach, ktorí sú práve pre túto generáciu mienkotvorní.

EU: Ekologické poľnohospodárstvo

Akčný plán rozvoja ekologickej poľnohospodárskej výroby má podporiť výrobu a spotrebu produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, aby podiel poľnohospodárskej pôdy v Európskej únii obhospodarovanej ekologickým spôsobom do roku 2030 predstavoval 25 %. Takisto je zameraný na výrazné zvýšenie objemu ekologickej akvakultúry.

Akčný plán je v súlade s Európskou zelenou dohodou, so stratégiou „z farmy na stôl“ a stratégiou biodiverzity. Obsahuje 23 opatrení zhrnutých do troch osí: podpora spotreby, zvýšenie výroby a ďalšie zlepšenie udržateľnosti sektora.  Medzi ne patrí: informovanie a komunikovanie o ekologickej poľnohospodárskej výrobe, podpora spotreby produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby, stimulovanie širšieho využívania ekologických potravín vo verejných jedálňach prostredníctvom verejného obstarávania, ako aj zintenzívnenie distribúcie týchto produktov v školskom programe EÚ. Opatrenia sú zamerané aj na prevenciu potravinových podvodov, zvýšenie dôvery spotrebiteľov a zlepšenie vysledovateľnosti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby. Súvisiace opatrenia budú zamerané na zlepšenie životných podmienok zvierat, zabezpečenie dostupnosti ekologických osív, zmiernenie uhlíkovej stopy sektora a minimalizáciu používania plastov, vody a energie. Komisia ďalej plánuje zvýšiť podiel výskumu a inovácie a vyčleniť minimálne 30 % rozpočtu na opatrenia výskumu a inovácie v poľnohospodárstve, lesnom hospodárstve a vidieckych oblastiach v prospech tém, ktoré sa týkajú konkrétne ekologického sektora alebo sú preň relevantné.

Hlavným nástrojom na podporu prechodu na ekologické poľnohospodárstvo ostane spoločná poľnohospodárska politika. V súčasnosti na podporu ekologického poľnohospodárstva plynie približne 1,8 % prostriedkov SPP (7,5 miliardy EUR). Budúca SPP na obdobie 2023 – 2027 bude zahŕňať ekologické režimy s rozpočtom 38 – 58 miliárd EUR, v závislosti od výsledku rokovaní o SPP. Ďalšími kľúčovými nástrojmi sú organizovanie informačných podujatí a vytváranie sietí na šírenie najlepších postupov, certifikácia skupín poľnohospodárov a nie jednotlivcov, výskum a inovácia, využívanie technológie blockchain a iných technológií na zlepšenie vysledovateľnosti, zvýšenie transparentnosti trhu, posilnenie spracúvania na miestnej a malej úrovni, podpora organizácie potravinového reťazca a zlepšenie výživy zvierat. Komisia bude každoročne organizovať „deň EÚ ekologických potravín“. Zavedie aj ocenenia v reťazci ekologických potravín ako uznanie excelentnosti vo všetkých jeho fázach. Bude podporovať vývoj ekologických sietí cestovného ruchu prostredníctvom „eko-obvodov“ ako oblastí, kde poľnohospodári, občania, poskytovatelia služieb cestovného ruchu, združenia a subjekty verejného sektora spolupracujú v snahe o udržateľné riadenie miestnych zdrojov na základe ekologických zásad a postupov.

Európska komisia vyzýva členské štáty, aby zostavili národné akčné plány ekologickej výroby v snahe zvýšiť svoj národný podiel ekologického poľnohospodárstva. Existujú významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o podiel poľnohospodárskej pôdy, ktorá sa aktuálne obhospodaruje ekologickým spôsobom. Ide o rozsah od 0,5 % do 25 %. Národné akčné plány ekologickej výroby doplnia národné strategické plány SPP a budú obsahovať opatrenia presahujúce rámec poľnohospodárstva a možností v rámci SPP. V súčasnosti sa obhospodaruje ekologicky približne 8,5 % poľnohospodárskej plochy EÚ. Z trendov možno usúdiť, že pri súčasnej miere rastu tento podiel do roku 2030 narastie na 15 – 18 %. Predstavený akčný plán ponúka súbor nástrojov na vyvinutie dodatočného úsilia, aby sa dosiahol podiel 25 %. 

Novinka: WIN-WIN TRACK

Úrad priemyselného vlastníctva SR (ÚPV) rieši ročne stovky sporov svojich klientov. Majú možnosť sa proti rozhodnutiu odvolať, ale to môže viesť k zdĺhavým a právne náročným sporom. Ponúka preto od apríla t. r. asistenciu pri dohode strán sporu a skrátenie konania pred úradom z 1 až 5 rokov na niekoľko týždňov. 

Aj zložité spory majú jednoduché riešenie - dohodnúť sa a ukončiť spor tzv. WIN-WIN TRACKOM. Dohoda zabezpečí právnu istotu, zníži stres, ale hlavne náklady plynúce zo zdĺhavých konaní, či už vedených pred úradom, alebo pred súdmi.

Výhody WIN-WIN TRACKU:

• dohoda účastníkov – je rýchle riešenie, ktoré zohľadňuje záujmy oboch strán sporu,
• právna istota pre prihlasovateľa aj namietateľa,
• prihlasovateľovi po zúžení zoznamu tovarov a služieb o kolízne tovary a služby bude označenie zapísané ako ochranná známka, resp. dosiahne dohodu s namietateľom o koexistencii na trhu,
• namietateľ si potvrdí rozsah ochrany plynúci zo starších práv,
• konanie o námietkach sa zastaví – ukončenie konania do 1 až 2 mesiacov od žiadosti, ktorá je výsledkom dohody účastníkov.

Ak namietateľ a prihlasovateľ nevyužijú ponuku WIN-WIN TRACKU a nedohodnú sa, úrad o podaných námietkach rozhoduje v správnom konaní podľa zvyčajných postupov a lehôt. Je zrejmé, že záujmy prihlasovateľa a namietateľa v konaní o námietkach sú protichodné, napriek tomu sa vždy môžu pokúsiť uzavrieť dohodu, ktorá rešpektuje záujmy obidvoch, a tak sa vyhnúť zložitému a časovo náročnému konaniu o námietkach pred úradom a prípadne aj správnym súdom, ktorého výsledok by predstavoval úspech len pre jedného z nich.

e-Government: Slovensko v mobile

Národný projekt Slovensko v mobile sprístupnilo Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Slovenskej republiky (MIRRI) na verejné pripomienkovanie. Pripomienky v štruktúrovanej forme prostredníctvom elektronického formulára zverejneného na webe MIRRI môžete posielať do 19. 4. 2021 do 15:00 hod.

Zámerom je sprístupnenie elektronických služieb štátu použitím mobilného prístupu a natívnej mobilnej aplikácie v registrovaných zariadeniach. Služby budú dostupné občanom, fyzickým aj právnickým osobám. Cieľom je v súlade s odporúčaniami Európskej únie rozšíriť možnosti autentifikácie používateľov pri používaní služieb e-Governmentu a využiť na autorizáciu vo vybraných prípadoch mobilné zariadenie. 

 

Aplikácia bude slúžiť ako inteligentná schránka správ aj úložisko potrebných dokumentov. Postupne bude ponúkať služby vybraných životných situácií vyžadujúcich interaktívnu komunikáciu so štátom, pri ktorej sa validujú alebo dopĺňajú chýbajúce údaje. Zároveň bude aj nástrojom umožňujúcim štátu budovať a používať proaktívne služby.

Ransomvér: Výkupné platia najmä 35 - 44 roční

Viac ako polovica obetí ransomvéru (56 %) zaplatila v minulom roku výkupné za obnovenie prístupu k svojim dátam. Avšak 17 % z nich to nevrátilo späť aj ich ukradnuté dáta!

Percento obetí, ktoré v minulom roku zaplatilo výkupné za obnovenie prístupu k svojim údajom, bolo podľa globálneho prieskumu Kaspersky najvyššie vo vekovej skupine 35-44 rokov, kde platbu pripustili dve tretiny (65 %) ľudí. Vo vekovej skupine 16-24 rokov išlo o 52 % a u osôb starších ako 55 rokov to bolo iba 11 %. Bez ohľadu na to, či obete výkupné zaplatili alebo nie, iba 29 % obetí dokázalo po útoku obnoviť všetky svoje šifrované alebo blokované súbory. Polovica obetí stratila aspoň nejaké z nich, 32 % stratilo značné množstvo a 18 % stratilo malý počet súborov. Zatiaľčo 13 % používateľov, ktorí boli napadnutí ransomvérom, stratilo takmer všetky svoje údaje.

Približne 4 z 10 opýtaných v prieskume (39 %) tvrdilo, že za posledných 12 mesiacov mali povedomie o ransomvéri. Je dôležité, aby toto číslo stúpalo, pretože práca na diaľku sa stáva čoraz rozšírenejšou. Aby sme spotrebiteľom pomohli lepšie sa chrániť proti ransomvéru, je nevyhnutné, aby pochopili, na čo si majú dávať pozor a čo robiť, ak na ransomvér narazia.

Spoločnosť Kaspersky odporúča:

• Ak je napadnuté zariadenie zaheslované a uzamknuté, výkupné nevyplácajte. Zaplatenie výkupného iba povzbudzuje zločincov, aby v tejto aktivite pokračovali. Namiesto toho kontaktujte lokálne orgány činné v trestnom konaní a útok nahláste.
• Pokúste sa zistiť názov trójskeho koňa daného ransomvéru. Tieto informácie môžu pomôcť expertom v oblasti kybernetickej bezpečnosti dešifrovať hrozbu a zachovať prístup k vašim súborom.
• Navštívte stránku noransom.kaspersky.com, kde nájdete najnovšie dešifrovacie kľúče, nástroje na odstránenie ransomvéru a informácie o ochrane pred ransomvérom.
• Neklikajte na odkazy v spamových emailoch alebo na neznámych webových stránkach a neotvárajte prílohy emailov od odosielateľov, ktorým nedôverujete.
• Nikdy nevkladajte USB alebo iné úložné zariadenia do počítača, ak neviete, odkiaľ pochádzajú.
• Chráňte svoj počítač pred ransomvérom pomocou komplexného riešenia internetovej bezpečnosti.
• Zálohujte svoje zariadenia, aby vaše dáta zostali v bezpečí, ak dôjde k útoku ransomvérom.

EU: Erasmus+ 2021 – 2027

Z nového, prepracovaného programu Erasmus+ na obdobie 2021 – 2027, ktorý disponuje rozpočtom vo výške 26,2 miliardy eur (oproti 14,7 mld. eur v období 2014 – 2020) doplneným sumou 2,2 miliardy eur z vonkajších nástrojov EÚ, sa budú financovať projekty vzdelávacej mobility a cezhraničnej spolupráce. Každý verejný alebo súkromný subjekt v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu môže požiadať o financovanie cez národné agentúry programu Erasmus+ so sídlom vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách, ktoré sú pridružené k tomuto programu. 

Program Erasmus+ poskytuje príležitosti na študijné pobyty v zahraničí, stáže, učňovskú prípravu a výmeny zamestnancov vo všetkých oblastiach vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a športu. Je určený žiakom, vysokoškolským študentom a študentom odborného vzdelávania a prípravy, vzdelávajúcim sa dospelým, mládežníckym výmenám, pracovníkom s mládežou a športovým trénerom. Okrem mobility, ktorá predstavuje 70 % rozpočtu, nový program Erasmus+ investuje aj do projektov cezhraničnej spolupráce. Môže prebiehať medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania (napr. iniciatíva „Európske univerzity“), školami, inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov (napr. učiteľské akadémie Erasmus+), centrami vzdelávania dospelých, mládežníckymi a športovými organizáciami, poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy (napr. centrá excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave) a ďalšími aktérmi v oblasti vzdelávania.

Hlavné prvky programu Erasmus+ na roky 2021 – 2027

• Inkluzívny Erasmus+: viac príležitostí dostanú ľudia s obmedzenými príležitosťami vrátane ľudí s rozmanitým kultúrnym, sociálnym a hospodárskym zázemím, ako aj ľudia žijúci vo vidieckych a odľahlých oblastiach. Novinky zahŕňajú individuálne a triedne výmeny pre žiakov a mobilitu pre vzdelávajúcich sa dospelých. Vďaka malým partnerstvám a využívaniu zjednodušených grantov bude pre menšie organizácie, ako školy, mládežnícke združenia a športové kluby, jednoduchšie podať žiadosť. Program bude mať zároveň aj medzinárodnejší charakter vzhľadom na spoluprácu s tretími krajinami a bude vychádzať z úspešných výmenných projektov a projektov spolupráce predchádzajúceho programu, ktoré sa teraz rozšíria aj o sektory športu a odborného vzdelávania a prípravy.
• Digitálny Erasmus+: pandémia zdôraznila potrebu urýchliť digitálnu transformáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy. Program Erasmus+ podporí rozvoj digitálnych zručností v súlade s akčným plánom digitálneho vzdelávania. Poskytne kvalitnú digitálnu odbornú prípravu a výmeny prostredníctvom platforiem, akými sú eTwinning, School Education Gateway a Európsky portál pre mládež, a podporí stáže v digitálnom sektore. Nové digitálne formáty, kombinované intenzívne programy, umožnia striedať krátkodobú fyzickú mobilitu s dištančným vzdelávaním a on-line tímovou prácou. Zavedením európskej študentskej karty sa vykonávanie programu ešte viac zdigitalizuje a zjednoduší.
• Zelený Erasmus+: v súlade s Európskou zelenou dohodou program ponúkne finančné stimuly účastníkom, ktorí využívajú udržateľné druhy dopravy. Zároveň sa v rámci programu bude investovať do projektov, ktoré podporujú informovanosť o environmentálnych otázkach a ktoré uľahčujú výmeny v súvislosti s problematikou zmierňovania klimatickej krízy.
• Erasmus+ pre mladých ľudí: iniciatíva DiscoverEU sa teraz stáva neoddeliteľnou súčasťou programu Erasmus+ a poskytuje 18-ročným možnosť získať železničný preukaz, s ktorým môžu cestovať po Európe, spoznávať iné kultúry a stretávať sa s ďalšími Európanmi. V rámci programu Erasmus+ sa budú podporovať aj príležitosti na výmenu a spoluprácu, a to formou nových aktivít zameraných na účasť mladých ľudí s cieľom pomáhať im zapájať sa do demokratického života, zvyšovať povedomie o spoločných európskych hodnotách a základných právach a spájať mladých ľudí a subjekty s rozhodovacou právomocou na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni.

Videohovor: Zmena v digitalbankingu

Vybaviť finančné záležitosti bez fyzickej návštevy pobočky banky? Možnosť komunikácie na diaľku zostane obľúbenou aj po skončení pandémie a veľká časť klientov plánuje jej výhody využívať nastálo. Podľa prieskumu VÚB banky by viac než 65 % klientov chcelo aj naďalej komunikovať so svojou bankou prostredníctvom videohovoru. Len 22 % preferuje osobné stretnutie v pobočke. 

Drvivá väčšina opýtaných (až 72 %) sa k videohovoru pripojila prostredníctvom počítača či notebooku, mobilný telefón využilo necelých 25 % klientov. Tablet na komunikáciu s bankou využívajú necelé 3 % zákazníkov. S videohovormi máme za posledný rok už bohaté skúsenosti, pretože len 10 % klientov uviedlo, že ich videohovor s bankou bol vôbec prvým videohovorom v živote. Takmer 74 % opýtaných uviedlo, že za posledný polrok absolvovali viac ako 10 videohovorov.

V minulosti si klienti bánk nechávali návštevu pobočiek na sobotné dopoludnie, resp. víkendy počas nákupov v obchodných centrách. Prieskum VÚB banky ukazuje, že táto možnosť je momentálne úplne v úzadí a víkendové termíny na videohovor s bankárom si nevybral nikto. Komunikácia s bankou na diaľku tak mení roky zaužívané návyky. Víkendy a čas po práci chceme viac tráviť so svojimi najbližšími alebo v prírode. Na on-line komunikáciu s bankou využívame prestávky v práci alebo čas medzi dvoma pracovnými stretnutiami. Takmer 49 % opýtaných preferuje videostretnutie s poradcom v pracovné dni medzi 12. a 17. hodinou. Dopoludňajšie časy na vybavovanie finančných záležitostí uprednostňuje necelých 23 % opýtaných.

Novinka: Pomoc pre tehotné

Od 1. apríla 2021 začne Sociálna poisťovňa poskytovať tehotným ženám po splnení zákonných podmienok novú dávku na zvýšené výdavky v období tehotenstva. Finančnú pomoc môžu získať tehotné ženy, ktoré sú v čase nároku nemocensky poistené: zamestnankyne, živnostníčky či iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO), dobrovoľne poistené osoby, resp. tehotné ženy, ktorým vznikne nárok na dávku po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote. 

Na rozdiel od iných dávok nemocenského poistenia ju môžu ženy poberať aj popri práci, teda v období, kedy majú príjem, alebo poberajú iné dávky (napríklad materské, nemocenské, či rodičovský príspevok). K podmienkam priznania nároku patrí tiež dosiahnutie najmenej 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokoch. Do tohto obdobia sa môže zarátať aj obdobie prerušeného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo poberania rodičovského príspevku. Pri SZČO a dobrovoľne poistených osobách nesmie navyše nedoplatok na poistnom presiahnuť 5 eur. Nová dávka sa netýka tehotných študentiek, pre tie je určené tzv. tehotenské štipendium, o ktoré treba požiadať príslušnú školu.

Nárok na novú dávku vznikne tehotným ženám od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu, teda od 13. týždňa tehotenstva a budú ju poberať až do skončenia tehotenstva (pôrodom, umelým prerušením tehotenstva alebo spontánnym potratom). Výška dávky bude závisieť od dosiahnutých vymeriavacích základov (hrubých príjmov), z ktorých žena odvádzala poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, čo je spravidla predchádzajúci kalendárny rok. Výška dávky predstavuje 15 % denného vymeriavacieho základu. Stanovená je aj jej najnižšia a najvyššia možná hranica. V roku 2021 môže budúca mamička dostávať tehotenské v rozpätí od 215,50 eura do 333,90 eura mesačne.

Nárok si uplatníte prostredníctvom Žiadosti o tehotenské, ktorú vystaví a očakávaný deň pôrodu v nej potvrdí gynekológ na preventívnej prehliadke na začiatku II. trimestra po dosiahnutí 13. týždňa tehotenstva. Tlačivo sa doručí príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne. Elektronický formulár bude k dispozícii na webstránke poisťovne od 1. apríla t. r. Doručiť sa môže elektronicky, poštou alebo osobne. Po ukončení tehotenstva je potrebné pobočke zaslať Potvrdenie o skončení tehotenstva. Rovnako ho vystaví lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bolo tehotenstvo ukončené alebo gynekológ, ktorý sa o ukončení tehotenstva dozvedel. Gynekológ na tlačive potvrdí dátum ukončenia tehotenstva. Podrobné informácie o novej dávke sú zverejnené na webovej stránke Sociálnej poisťovne v časti Tehotenské.

NBS: Aký moderný je slovenský finančný trh?

Moderné technológie prinášajú nové možnosti aj pre oblasť finančných produktov a služieb. Pokiaľ chcú finančné inštitúcie udržať krok s rýchlo sa meniacou dobou, nemôžu ich ignorovať. Na Slovensku doteraz chýbal ucelený pohľad na využívanie inovácii na finančnom trhu.

Zmenila to Národná banka Slovenska, ktorá koncom roka 2020 uskutočnila dotazníkový prieskum o využívaní inovácií spoločnosťami, ktoré dohliada. Do prieskumu sa zapojilo 53 subjektov zo všetkých hlavných sektorov finančného trhu.

• Vytlačiť
• Poslať známemoderné technológie umožňujú poskytovať finančné produkty a služby novými spôsobmi, ktorú sú efektívnejšie a priateľskejšie ku klientom. Pokiaľ chcú finančné inštitúcie udržať krok s rýchlo sa meniacou dobou, neostáva im nič iné, iba inovovať. Niektoré z nich sú k finančným inováciám otvorené viac, iné menej, rovnako aj niektoré sektory finančného trhu sú „inovatívnejšie", iné sú naopak konzervatívnejšie. Doteraz však na Slovensku chýbal ucelený pohľad na využívanie inovácii na finančnom trhu. Toto sa rozhodla zmeniť Národná banka Slovenska, keď koncom roka 2020 uskutočnila dotazníkový prieskum o tom, ako využívajú inovácie spoločnosti, ktoré dohliada NBS. Do prieskumu sa zapojilo 53 subjektov zo všetkých hlavných sektorov finančného trhu.

Hlavné zistenia:

• 57 % respondentov využíva cloud.
• 40% respondentov umožňuje klientom využívať finančné služby bez fyzickej návštevy obchodného miesta.
• 32 % respondentov ponúka klientom možnosť využívať mobilnú aplikáciu.
• 17 % respondentov sa venuje analýze veľkých dát (Big Data).
• 10 % respondentov využíva dáta o klientoch zo sociálnych sietí.
• 6 % respondentov využíva umelú inteligenciu (AI).
• 4% respondentov ponúkajú svojím klientom služby súvisiace s kryptoaktívami.
• 0 % respondentov využíva blockchain a smart kontrakty.
• Najinovatívnejšie sú subjekty zo sektora bankovníctva a platobných služieb.

NBS plánuje tento prieskum každoročne opakovať, aby zaznamenala vývoj v oblasti inovácií na slovenskom finančnom trhu. Hlavné zistenia z prieskumu bude prezentovať na pripravovanom seminári o inováciách. Výsledky prieskumu sú podrobnejšie popísané v Prehľade inovácií v dohliadaných subjektoch finančného trhu v SR na svojom webe.

EU: Bezpečnosť potravín

V Európskej únii začalo platiť nariadenie o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika na úrovni EÚ v potravinovom reťazci. Návrh na zavedenie tohto nariadenia bol prijatý v roku 2019 v nadväznosti na európsku iniciatívu občanov. Aktuálne sa pripravuje všeobecný plán na zabezpečenie jednotného oznamovania rizika počas celého procesu analýzy rizík.

Nariadením sa posilní spoľahlivosť, objektívnosť a nezávislosť štúdií predložených Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a členské štáty získajú väčšiu úlohu v riadení EFSA. Všetky predložené vedecké štúdie a údaje sa budú aktívne zverejňovať už v ranom štádiu procesu hodnotenia rizika na úrovni EÚ, a to vo vyhradenej sekcii webového sídla úradu EFSA (s výnimkou prípadov, keď to nie je možné z riadne opodstatnených dôvodov zachovania dôvernosti). Okrem toho a s cieľom zistiť, či sú k dispozícii iné relevantné vedecké údaje alebo štúdie, sa úrad EFSA pred vypracovaním svojho vedeckého výstupu poradí s verejnosťou, ako aj so všetkými ostatnými zapojenými partnermi.

Kvalitu, spoľahlivosť a nezávislosť štúdií, ktoré predkladá priemysel, zabezpečí celý rad opatrení. Ak boli zadané štúdie na podporu budúcej žiadosti o autorizáciu alebo oznámenia v celej EÚ, dotknutí prevádzkovatelia podnikov a laboratóriá musia tieto štúdie oznámiť EFSA vo fáze pred predložením žiadosti. Týmto opatrením sa má zaručiť, aby podniky, ktoré žiadajú o autorizáciu, predložili všetky relevantné informácie a nezatajovali štúdie s nepriaznivými výsledkami.

V nasledujúcich štyroch rokoch Európska komisia uskutoční aj vyšetrovacie misie v laboratóriách, počas ktorých bude posudzovať, či laboratóriá uplatňujú príslušné normy pre testy a štúdie predkladané úradu EFSA v rámci postupu podávania žiadostí. Tieto misie umožnia identifikovať a v prípade potreby napraviť akýkoľvek nesúlad alebo nedostatky. Úrad EFSA pomáha svojim partnerom lepšie pochopiť nové opatrenia a pripraviť sa na ne. Vypracoval celý rad podporných materiálov, akými sú animované inštruktážne videá a často kladené otázky, a usporiadal aj viacero školení.

Členské štáty budú zohrávať významnejšiu úlohu pri zlepšovaní riadenia a vedeckej spolupráce úradu EFSA a pri zabezpečovaní jeho dlhodobej prevádzkovej udržateľnosti. Do riadenia úradu sa zapoja zástupcovia všetkých členských štátov, Európskej komisie, Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti a záujmových skupín potravinového reťazca. Od 1. júla 2022 budú navyše zastúpené v jeho správnej rade. Okrem toho sa v právnych predpisoch stanovuje aktívnejšie zapojenie členských štátov do podpory vedeckej kapacity úradu EFSA tým, že sa do jeho činnosti zapoja špičkoví nezávislí odborníci.

Pandémia: Vplyv aj na sporenie

Väčšina sporiacich Slovákov nemusela v dôsledku pandémie znižovať sumu, ktorú si sporia na bývanie. Naopak, viac ako desať percent mladých ľudí si začalo na tento účel dokonca odkladať vyššiu sumu. Vyplýva to z prieskumu, ktorý zrealizovala pre Prvú stavebnú sporiteľňu prieskumná agentúra Median (508 respondentov vo veku 18 - 55 rokov, 26. február - 5. marec 2021).

Čoraz viac ľudí považuje za dobrý nápad mať odložené bokom peniaze na nevyhnutné výdavky aspoň na niekoľko mesiacov dopredu. Pred pandémiou si finančnú rezervu vytváralo iba o niečo viac ako polovica respondentov (53 %). Príchod pandémie však mnohých prinútil prehodnotiť postoj k svojim úsporám. „Takmer štvrtina respondentov (23 %) deklaruje, že si začali šetriť pravidelne a vytvárať si tak rezervu, v drvivej väčšine 6 mesačnú“, uviedla analytička  Monika Martinková. Väčšina, až 61 percent, si napriek pandémií dokáže na svoje budúce bývanie alebo rekonštrukciu toho aktuálneho sporiť rovnakú čiastku ako pred jej vypuknutím. Jozef Plško dodáva: „Najmä medzi mladšími ľuďmi sú aj takí, čo si v posledných mesiacoch uvedomili potrebu pravidelného sporenia na vlastné bývanie a začali si odkladať viac. Až viac ako desatina mladých ľudí vo veku od 18 do 25 rokov si začala na bývanie odkladať vyššiu sumu v porovnaní s obdobím pred pandémiou.“

Podľa prieskumu si väčšina (60 percent) na bývanie mesačne sporí sumu do 100 €. Každý štvrtý respondent odkladá na bývanie čiastku od 100 do 250 eur a 14 percent ľudí dokonca ešte vyššiu sumu. Zaujímavosťou je, že podľa prieskumu si muži sporia vyššie sumy vo výrazne väčšej miere ako ženy. Čiastku nad 250 eur si odkladá 22 percent mužov a iba necelých 6 percent žien. Ľudia sa tiež viac zamýšľali nad vlastnými výdavkami a úsporami. Z prieskumu veľmi jasne vyplynulo, že úplne všetci respondenti sú odhodlaní pokračovať v sporení aj po tom, ako dôsledky pandémie odznejú. Až 83 percent z nich si je tým istých a ďalších 17 percent to považuje za pravdepodobné.

Trend: Hybridný spôsob práce

Tohtoročný prieskum Work Trend Index predstavuje sedem trendov v hybridnom spôsobe práce. Lídri v biznise by mali odolať tendencii vidieť hybridnú prácu ako tradičný spôsob práce. Prechod na hybridný spôsob práce si bude vyžadovať prehodnotenie doterajších spôsobov.

Výsledky prieskumu Microsoft ukazujú, že minulý rok zásadne zmenil spôsob práce:

• Naše pracovné vzťahy sa obmedzili, ale hybridná práca ich oživí.
• Čas strávený na stretnutiach sa globálne viac ako zdvojnásobil. Vo februári tohto roku bolo doručených o 40 miliárd emailov viac v porovnaní s minulými rokmi.
• Práca sa stala ľudskejšou. Takmer 40 % respondentov tvrdí, že sa cítia pohodlnejšie a viac sa osobne vložili do práce. Každý šiesty si tento roku spolu s kolegom aj poplakal.

Sme na prahu zásadnej zmeny práce a pracoviska:

• 73 percent opýtaných chce, aby ďalej mali flexibilné možnosti práce na diaľku.
• Zverejňovanie pracovných ponúk týkajúcich sa práce na diaľku na LinkedIn sa počas pandémie zvýšilo viac ako päťnásobne.
• Viac ako 40 % globálnej pracovnej sily zvažuje tento rok odchod od zamestnávateľa a 46 % sa plánuje teraz presťahovať, keďže môžu pracovať na diaľku.

Stručne povedané, sprístupnenie flexibilnej práce bude mať vplyv na to, kto zostáva, kto odchádza a kto sa pripojí k firme či organizácii. S cieľom pomôcť organizáciám s prechodom na flexibilný štýl práce prináša Work Trend Index 2021 dôležité poznatky zo štúdie realizovanej medzi viac ako 30.000 ľuďmi v 31 krajinách a analýzy množstvo dát dostupných z platforiem Microsoft 365 a LinkedIn. Zahŕňa tiež pohľady a perspektívy odborníkov, ktorí desaťročia študovali spôsoby spolupráce, sociálny kapitál a dizajn pracovísk.

Správa predstavuje sedem trendov hybridného spôsobu práce:

1. Flexibilný spôsob práce tu zostane.
2. Manažéri, lídri a vedúci pracovníci nie sú v kontakte so zamestnancami a je potrebné, aby si to uvedomili.
3. Vysoká produktivita maskuje vyčerpanú pracovnú silu.
4. Generácia Z je ohrozená a bude potrebovať sa znovu nabiť energiou.
5. Zmenšujúce sa vzájomné pracovné vzťahy a kontakty ohrozujú inovácie.
6. Autenticita podnieti produktivitu a pocit pohody zamestnancov ( tzv. well-being).
7. Talent je všade vo svete hybridnej práce.

Work Trend Index tiež identifikuje päť stratégií pre manažérov a lídrov, ktoré sú potrebné na začatie potrebných zmien:

1. Vytvorte plán, ktorý umožní ľuďom dosiahnuť extrémnu flexibilitu.
2. Investujte do priestorov a technológií na preklenutie fyzického a digitálneho sveta.
3. Bojujte proti digitálnemu vyčerpaniu zhora.
4. Uprednostnite obnovu sociálneho kapitálu a kultúry.
5. Prehodnoťte skúsenosti vašich zamestnancov, aby ste rozvinuli ich talent.

Radíme: Neodkladajte výmenu pneumatík

Jazda na zimných pneumatikách je bezpečnejšia, ale len počas zimy. Keď sa už teplota pohybuje nad 7°C, strácajú zimné pneumatiky význam. Napriek tomu, že na prvý pohľad sa tvarom ani vzhľadom príliš nelíšia, zimné a letné pneumatiky sú takmer celkom rozdielne výrobky.

Zatiaľčo zimné pneumatiky zabezpečujú dobrý záber na snehovej pokrývke a dostatočnú priľnavosť na zľadovatenej vozovke, letné pneumatiky majú celkom inú úlohu, napr. pri skutočne hustom daždi musia dokázať odvádzať do strán enormné množstvo vody, až desiatky litrov za sekundu. Konštrukcia letných pneumatík zodpovedá tomu, že sa v lete jazdí spravidla rýchlejšie a často na mokrej vozovke, niekedy aj vo veľmi hustom daždi. Zimné pneumatiky, ktoré majú mäkšiu zmes a celkom iný dezén behúňa, sú v lete výrazne menej bezpečné. Popri tom zvyšujú aj spotrebu a obmedzujú ovládateľnosť vozidla. Výrobcovia pneumatík odporúčajú prezuť, už keď sa priemerná denná teplota zvýši nad hranicu 7 °C aj z toho dôvodu, že dezén zimnej pneumatiky sa pri vyšších teplotách rýchlejšie opotrebováva. „Mäkšia zmes a veľké množstvo drážok majú pri vyššej teplote za následok väčšiu hlučnosť, vyšší počet záberových hrán sa zase negatívne prejavuje na hodnote spotreby. Vozidlo sa pri daždi horšie ovláda a jazda je v každom počasí výrazne menej pohodlná. Predovšetkým sa však zimné pneumatiky pri vyšších teplotách prehrievajú, čo má za následok predĺženie brzdnej dráhy. Zimné pneumatiky sú preto v lete nepohodlné a nehospodárne, ale najmä menej bezpečné“, vysvetľuje Jozef Petrík.

Letné pneumatiky najnovšej generácie stále lepšie slúžia svojmu účelu a na mokrej vozovke ponúkajú ešte kratšiu brzdnú dráhu, a teda aj vyšší stupeň bezpečnosti. To je dôležité najmä z hľadiska ťažších výkonných moderných vozidiel, hlavne stále obľúbenejších modelov SUV, pre ktoré už aj výrobcovia vyvíjajú špeciálne pneumatiky optimalizované pre väčšie a ťažšie športovo úžitkové modely. Preto sa dôrazne odporúča, aby sa ani pri epidémii prezutie vozidla pokiaľ možno neodkladalo. 

EU: Otvorenie programu EU4Health

EU4Health prispeje 5,1 mld. eur na zvýšenie odolnosti systémov zdravotnej starostlivosti a podporu inovácií v sektore zdravotníctva. Má prispieť k obnove po pandémii COVID-19 zlepšením zdravia obyvateľstva EÚ, podporou boja s cezhraničnými zdravotnými hrozbami a zlepšením pripravenosti a schopnosti EÚ účinne reagovať na ďalšie možné zdravotné krízy v rámci budúcej silnej Európskej zdravotnej únie.

Ambiciózny program financovania na roky 2021 – 2027 má zaručovať vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia v Európskej únii v súlade s prístupom „jedno zdravie“. Program, ktorý Európska komisia navrhla 28. mája 2020, je reakciou EÚ na ochorenie COVID-19, ktoré výrazne ovplyvnilo životy lekárov, zdravotníckych pracovníkov, pacientov, ako aj fungovanie systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. Ide o doposiaľ najväčší program EÚ v oblasti zdravia čo do objemu financií a bude finančne pomáhať krajinám EÚ, zdravotníckym organizáciám aj mimovládnym organizáciám. Program bude realizovať nová Výkonná agentúra pre zdravie a digitalizáciu, ktorá svoju činnosť začne 1. apríla t. r.

Cieľom programu EU4Health je:

• zlepšiť a podporiť zdravie v únii,
• chrániť obyvateľov EÚ pred závažnými cezhraničnými ohrozeniami zdravia,
• zlepšiť dostupnosť, prístupnosť a cenovú dostupnosť liekov, zdravotníckych pomôcok a produktov dôležitých v krízovej situácii,
• posilniť systémy zdravotnej starostlivosti, zvýšiť ich odolnosť a zefektívniť využívanie zdrojov.

Trend: Kombinované sieťové útoky

Spoločnosti a organizácie sú stále viac ohrozované kombinovanými útokmi, ktoré využívajú okrem iného aj rastúci počet zistených zraniteľností. Podľa štatistík uvedených v The National Vulnerability Database (NVD) sa v roku 2020 objavilo 18.352 zraniteľností, čo znamená 6-percentný nárast oproti roku 2019. Počet zraniteľností pritom nepretržite rastie od roku 2017.

Hlavne malé a stredné spoločnosti (SMB) zanedbávajú dostatočnú ochranu hneď na viacerých miestach infraštruktúry a kybernetickí útočníci využívajú túto situáciu na kombinované útoky. V rámci primárnej fázy napr. používateľ klikne na webový odkaz v zaslanom emaile a z rizikovej stránky dôjde k doručeniu exploitu, odhaleniu zraniteľností a vírusovému napadnutiu. V sekundárnej fáze potom dôjde s využitím zistenej zraniteľnosti (napr. prehliadača) a metód sociálneho inžinierstva k stiahnutiu ďalšieho malvéru do systému. Viac pokusov znamená vyššiu pravdepodobnosť úspešného útoku.

Zvyšujúca sa početnosť kombinovaných útokov je dôsledkom radu rizikových faktorov, napríklad:

• SMB organizácie sa domnievajú, že sú pre útočníkov príliš malé a nedôležité, aby sa stali terčom útoku – naopak, kyberútočníci idú tam, kde tušia najmenší odpor;
• Firmy podceňujú fakt, že viac bezpečnostných vrstiev výrazne znižuje riziko napadnutia systémov;
• Nie všetky zistené softvérové zraniteľnosti sú známe aj konkrétnym IT administrátorom;
• Pomalý prístup k záplatovaniu vedie k tomu, že v niektorých organizáciách uplynie až 102 dní od vytvorenia záplaty k jej inštalácii;
• 57 % prípadov kompromitácie dát sa udialo v priamom dôsledku neaktualizovaného softvéru.

„Viacvrstvová ochrana firemnej siete je dnes úplným základom bezpečnostnej stratégie – jedinou otázkou je, koľko vrstiev je potrebných. Ak vezmeme zmienený príklad kombinovaného útoku, k týmto vrstvám dnes rozhodne patrí skenovanie zraniteľností a automatizovaný patch manažment, ochrana sieťového perimetra (firewall), VPN siete, filtrovanie webových stránok, mailový antispam a antivírusová ochrana koncových bodov," dodal Jozef Kačala.

Aktuálne: Najobľúbenejšie technologické značky

Náš život sa točí okolo technológií viac ako kedykoľvek predtým. Pomocou on-line analytických nástrojov Ahrefs a Google Trends zrealizovali odborníci RebootOnline.com štúdiu zameranú na najobľúbenejšie technologické značky v Európe a na to, ako sa ich popularita zmenila počas pandémie za posledný rok. 

Ročné objemy vyhľadávania boli zdokumentované pre každú z 20 najcennejších technologických značiek a vydelené počtom rokov od ich založenia, aby sa vytvoril štandardizovaný ročný objem vyhľadávania pre každú značku. Najpopulárnejšou technologickou značkou v Európe so štandardizovaným priemerom 21.869.008 ročných vyhľadávaní je Facebook. Sociálne médium založené v roku 2004 je najobľúbenejšie v Írsku (91.359.320 vyhľadávaní mesačne), Veľkej Británii (81.463.400 vyhľadávaní mesačne) a Taliansku (79.643.310 vyhľadávaní mesačne). Druhou najpopulárnejšou technologickou značkou v Európe je Google so štandardizovaným priemerom 16.405.202 vyhľadávaní ročne. Spoločnosť založená v roku 1998 najpopulárnejšia vo Veľkej Británii (88.934.770 vyhľadávaní za mesiac), v Nemecku (85.110.050 vyhľadávaní za mesiac) a vo Francúzsku (83.654.820 vyhľadávaní za mesiac). Nsleduje Instagram (2010) na treťom mieste so štandardizovaným priemerom 11.532.553 ročných vyhľadávaní. Tento gigant v oblasti sociálnych médií je najpopulárnejší v Taliansku (24.967.690 vyhľadávaní mesačne), vo Veľkej Británii (23.212.240 vyhľadávaní mesačne) a Nemecku (22.054.690 vyhľadávaní mesačne). K najvýznamnejším značkám v Európe patria tiež Xiaomi a Huawei, dve čínske technologické značky (na štvrtom a ôsmom mieste).  Spoločnosť Xiaomi, založená v roku 2010, dosahuje štandardizovaný priemer 2.896.934 vyhľadávaní ročne, čo je o 155 % viac ako Apple (1.137.912 štandardizovaných ročných vyhľadávaní) a o 345 % viac ako Microsoft (651.013 štandardizovaných ročných vyhľadávaní). Na opačnom konci na 20. mieste je Baidu, založený v roku 2000 s počtom 354.666 vyhľadávaní za rok.

Odborníci RebootOnline.com porovnali priemery Google Trends pre každú technologickú značku v období od marca 2019 do roku 2020 a od marca 2020 do roku 2021, aby stanovili percentuálny nárast a poskytli prehľad o zmenách v popularite. Napriek tomu, že Apple je siedmou najpopulárnejšou technologickou značkou v Európe, zaznamenala najprudší nárast popularity vďaka Covid-19 s obrovským nárastom Google Trends o 76,3 % za posledný rok. Druhá technologická značka, ktorá si získala najväčšiu popularitu, je Huawei, ktorá od začiatku pandémie zaznamenala 71,4 % nárast Google Trends. Na treťom mieste je Xiaomi s 20 % nárastom Google Trends za posledný rok. Priečky na štvrtom, piatom, šiestom a siedmom mieste obsadili Baidu (17,1 %), Dell (8,5 %), Instagram (8,2 %) a Intel (5,1%). Na opačnom konci máme Google, ktorý zdanlivo najviac klesol v popularite so šokujúcim poklesom priemeru Google Trends od začiatku pandémie o 30,8 %. Ďalšie prekvapivé poklesy možno pozorovať u spoločností Microsoft (-15,3%) a Facebook (-1,1%), ktoré patria medzi hlavné technologické značky.

Covid-19: Úmrtia na Slovensku

Na Slovensku v roku 2020 podľahlo ochoreniu Covid-19 podľa Štatistického úradu SR celkovo 4.004 ľudí. Koronavírus sa tak stal treťou najčastejšou príčinou úmrtí v krajine. Jeho podiel na všetkých úmrtiach dosiahol takmer 6,8 %.

Počet zomretých na koronavírus sa prudko medzimesačne zvyšoval od októbra, kedy mu podľahlo 488 ľudí, v novembri už 1.251 a v decembri dokonca 2.163. Posledný mesiac roka má tak viac ako polovičný podiel na všetkých Covid-19 úmrtiach v SR (54 %) za rok. V porovnaní s ostatnými príčinami boli úmrtia spôsobené novým vírusom do konca septembra zanedbateľné, v októbri však dosiahli 9 %, v novembri už takmer 21 % a v decembri 29 % zo všetkých úmrtí v SR. Z hľadiska vekovej štruktúry väčšina obetí Covidu-19 patrila do seniorskej vekovej kategórie (nad 65 rokov), tvorili 85 % z počtu zomretých na Covid-19.

Práve koronavírus sa pričinil o to, že počet zomretých v minulom roku v SR dosiahol vyše 59-tisíc osôb, čo je nárast o 10 % v porovnaní s priemerom za predchádzajúcich päť rokov. Nadúmrtnosť tak predstavovala vlani 5.565 osôb oproti predošlým piatim rokom. Hrubá miera úmrtnosti vlani na Slovensku dosiahla hodnotu 10,82 promile. Teda na 100-tisíc obyvateľov zomrelo počas roka 1.082 ľudí, pričom predchádzajúci päťročný priemer je zhruba o sto osôb nižší (984). Vlaňajšia hrubá miera úmrtnosti je najvyššia za posledných 70 rokov. Súčasne platí, že Covid-19 z tohto celku spôsobil 73 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. Situácia sa však odlišovala podľa regiónov. Najvyššiu mieru úmrtnosti mal Trenčiansky kraj s hodnotou 96 zomretých na Covid-19 na 100-tisíc obyvateľov a Nitriansky kraj s hodnotou 91 zomretých na 100-tisíc obyvateľov. Nasledoval Prešovský kraj, s hodnotou 86 zomretých na 100-tisíc obyvateľov. Naopak najmenej nová infekcia zasiahla do úmrtnosti v Bratislavskom regióne, kde to bolo 48 zomretých na 100 tisíc obyvateľov.

Z analýzy počtu úmrtí všetkých príčin, ktoré sa klasifikujú podľa 22 skupín ochorení Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKCH), mierne narástli tiež úmrtia, kde boli príčinou ochorenia obehového systému a v menšej miere nádory. Tieto dve diagnózy sú dlhodobo na prvých dvoch priečkach príčin úmrtí v našej krajine, sú príčinou pre približne 70 % zomretých. Z celkového počtu vyše 59- tisíc zomretých ľudí skonalo vlani v nemocnici vyše 31-tisíc (53 %) a doma 17-tisíc osôb (29 %). V zariadeniach pre dlhodobo chorých to bolo približne 1,5 tisíca ľudí (3 %). Iná situácia bola pri úmrtiach na infekciu Covid-19, na ktorú zomrelo v nemocničných zariadeniach 87 % osôb a v domácich podmienkach 5 % ľudí.