piatok 18. júna 2021

EU: Horizont Európa 2021 – 2022

Európska komisia prijala hlavný pracovný program programu Horizont Európa na obdobie 2021 – 2022 s ciemi a tematickými oblasťami, ktoré získajú finančné prostriedky v celkovej výške 14,7 miliardy EUR. Prostredníctvom štipendií, odbornej prípravy a výmen sa podporia európski výskumní pracovníci, vybudujú prepojenejšie a efektívnejšie európske inovačné ekosystémy a vytvoria výskumné infraštruktúry svetovej úrovne. Prvé výzvy na predkladanie návrhov sa otvoria 22. júna na portáli financovania a ponúk. 

Do výskumu a inovácií sa investujú takmer štyri eurá z desiatich, celkovo asi 5,8 miliardy eur s cieľom podporiť Európsku zelenú dohodu a záväzok EÚ stať sa do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete. Z fondov sa podporia projekty, ktoré posúvajú dopredu vedu o zmene klímy a ktoré vyvíjajú riešenia na znižovanie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa meniacej sa klíme. Napríklad činnosti udržateľným a spravodlivým spôsobom urýchlia prechod na čistú energiu a mobilitu, pomôžu prispôsobiť potravinové systémy a podporia obehové hospodárstvo a biohospodárstvo, zachovajú a zintenzívnia využívanie prirodzených záchytov uhlíka v ekosystémoch a podporia adaptáciu na zmenu klímy. 

Hlavným cieľom programu je, aby sa toto desaťročie stalo európskym digitálnym desaťročím a aby sa položili základy pre nové digitálne podniky plánované v budúcnosti, čím sa zabezpečí podstatné zvýšenie investícií v tejto oblasti. Pomôže napríklad maximálne využiť potenciál digitálnych nástrojov a výskumu a inovácií založených na údajoch v oblasti zdravotnej starostlivosti, médií, kultúrneho dedičstva a kreatívnej ekonomiky, energetiky, mobility a výroby potravín, podporí modernizácia priemyselných modelov a posilní vedúce postavenie európskeho priemyslu. V rokoch 2021 – 2022 sa vývoj základných digitálnych technológií podporí sumou vo výške približne 4 miliardy eur.

V neposlednom rade sa v rámci tohto pracovného programu nasmerujú investície v celkovej výške približne 1,9 miliardy eur na pomoc pri náprave bezprostredných hospodárskych a sociálnych škôd spôsobených pandémiou koronavírusu. V súlade s nástrojom NextGenerationEU prispejú tieto finančné prostriedky k budovaniu Európy po pandémii COVID-19, ktorá bude nielen ekologickejšia a digitálnejšia, ale aj odolnejšia voči aktuálnym a budúcim výzvam. Patria sem činnosti, ktorých cieľom je modernizovať zdravotnícke systémy a prispieť k výskumným kapacitám, najmä pokiaľ ide o vývoj očkovacích látok.

V máji 2021 bol predstavený globálny prístup k výskumu a inováciám, európska stratégia pre medzinárodnú spoluprácu v meniacom sa svete. Európska únia sa týmto snaží ponúkať riešenia, uľahčovať globálne reakcie na globálne výzvy a podporovať spoluprácu založenú na multilateralizme, otvorenosti a reciprocite. Pracovný program programu Horizont Európa na roky 2021 – 2022 zahŕňa špecializované akcie na podporu a posilnenie spolupráce prostredníctvom multilaterálnych iniciatív v oblastiach, ako sú biodiverzita a ochrana klímy, pozorovanie životného prostredia, výskum oceánov alebo globálne zdravie. Zahŕňa aj cielené opatrenia s kľúčovými partnermi z krajín mimo EÚ vrátane historicky prvej ambicióznej a komplexnej „africkej iniciatívy“.

Program Horizont Európa je štandardne otvorený svetu. Pridruženie krajín mimo EÚ k programu Horizont Európa rozšíri geografický rozsah celkového programu a ponúkne ďalšie príležitosti pre účasť výskumníkov, vedcov, spoločností, inštitúcií alebo iných zainteresovaných organizácií, a to za rovnakých podmienok ako v členských štátoch. S cieľom chrániť strategické aktíva, záujmy, autonómiu alebo bezpečnosť EÚ a v súlade s článkom 22.5 nariadenia o programe Horizont Európa sa bude v rámci programu obmedzovať účasť len v prípade malého počtu akcií. Takéto obmedzenia budú výnimkou a musia byť odôvodnené na základe dohody s členskými štátmi a pri plnom rešpektovaní záväzkov EÚ vyplývajúcich z dvojstranných dohôd.


Upozorňujeme: Rast emailového spoofingu

Počet útokov využívajúcich emaily s falošnou hlavičkou sa od apríla do mája takmer zdvojnásobil. Emailový spoofing spočíva vo vytváraní emailov s falošnou hlavičkou, ktoré sa snažia tváriť legitímne, aby oklamali používateľov a podnietili ich k aktivite v prospech útočníka. Môže ísť o stiahnutie malvéru, poskytnutie prístupu k systémom alebo dátam, zdieľanie osobných údajov či prevod peňazí. Tento typ falošných emailov často zneužíva hlavičku renomovaných organizácií, čím vystavujú riziku nielen používateľa, ale ohrozujú aj reputáciu tých spoločností, ktorých doména bola na to zneužitá. Navyše, takéto falošné emaily môžu byť súčasťou väčších, viacstupňových útokov, napríklad doxingu zameraného na firmy (t.j. neoprávnená manipulácia s informáciami, resp. zhromažďovanie firemných údajov za účelom ich zverejnenia alebo iného spôsobu ich zneužitia).

Tento typ útokov je na vzostupe. Od apríla do mája 2021 sa celkový počet útokov emailovým spoofingom takmer zdvojnásobil zo 4.440 na 8.204. Tieto typy útokov je možné realizovať rôznymi spôsobmi. Najjednoduchší je spoofing legitímnej domény, čiže jej sfalšovanie. Funguje to tak, že niekto vloží doménu zneužitej organizácie do kolónky odosielateľa „Od“, pričom je veľmi náročné rozlíšiť falošný e-mail od pravého. Avšak, ak spoločnosť implementovala jednu z novších metód autentifikácie, útočníci sa musia uchýliť k využitiu inej metódy. Môže mať formu „spoofingu so zobrazením mena“, keď sa útočníci snažia oklamať jednotlivca zaslaním emailu, ktorý vyzerá, akoby bol odoslaný skutočným zamestnancom spoločnosti. Sofistikovanejšie spoofingové útoky zahŕňajú domény podobné tým reálnym, útočníci v tomto prípade používajú špecifické registrované domény, ktoré vyzerajú veľmi podobne ako domény legitímnych organizácií. Útočníci napr. poslali e-mail, ktorý sa tváril, že je od nemeckej pošty Deutsche Post (deutschepost.de). V správe sa píše, že treba zaplatiť za doručenie balíka. Avšak, ak používateľ klikne na odkaz, nielenže príde o 3 eurá, ale takisto podvodníkom odovzdá aj údaje o svojej karte. Po bližšom preskúmaní si používatelia mohli všimnúť pravopisnú chybu v názve domény – a tým si uvedomiť, že išlo o falošný e-mail. To však nie je možné pri spoofingu využívajúceho znaky Unicode - štandard používaný na kódovanie domén, ale ak názvy domén používajú prvky mimo latinky, tieto prvky sú prevedené z Unicode do iného kódovacieho systému. Výsledkom je, že na úrovni kódu môžu vyzerať dva názvy domén odlišne – povedzme kaspersky.com a kaspersky.com s ypsilonom z cyriliky – ale keď sa z nich odošle e-mail, oba sa budú javiť ako odoslané z „kaspersky.com“ v kolónke odosielateľa „Od“.

„Spoofing sa môže zdať primitívny v porovnaní s niektorými inými technikami, ktoré využívajú kyberzločinci, no môže byť aj veľmi efektívny. Takisto môže ísť len o prvú etapu zložitejšieho útoku na kompromitáciu firemného emailu (BEC) – takéto útoky môžu viesť ku krádeži identity, narušeniu prevádzky firmy, ako aj k značným finančným stratám. Dobrou správou je, že k dispozícii je viacero riešení na ochranu pred takýmito typmi útokov a takisto existujú aj nové autentifikačné štandardy, ktoré dokážu udržať firemný e-mail v bezpečí“, komentuje bezpečnostný expert Roman Dedenok.

Na zníženie rizika, aby sa spoločnosť  nestala obeťou spoofingu, sa odporúča:
  1. V rámci korporátneho emailu nasaďte overovaciu metódu napríklad SPF, DKIM alebo DMARC.
  2. Vzdelávajte svojich zamestnancov. Školenia zamerané na zvýšenie povedomia o kyberbezpečnosti sa venujú aj téme bezpečnosti emailov. Zamestnancov okrem iného naučia, že je dôležité vždy skontrolovať adresu odosielateľa, pokiaľ dostanú e-mail od neznámej osoby a zároveň majú možnosť osvojiť si ďalšie základné pravidlá.
  3. Ak používate cloudovú službu Microsoft 365, nezabudnite ju chrániť. Riešenia zahŕňa aj funkcionalitu na identifikáciu spoofingu pre bezpečnú firemnú komunikáciu.


Trend: Hybridná práca

Polovica (49,6 %) z viac než 9.000 študentov a čerstvých absolventov univerzít prevažne so zameraním na podnikanie a financie z 18 krajín strednej Európy a Francúzska vo veku 18 – 30 rokov, účastníkov  prieskumu pre štúdiu First Steps into the Labour Market (Prvé kroky na trhu práce) pre rok 2021, by uprednostnila pracovné nastavenie, ktoré im umožňuje pracovať z rôznych miest vrátane domova s flexibilným pracovným časom (2018: 42,6 %). Medzi slovenskými respondentmi je to až 56 % opýtaných. Naopak, iba 9,8 % všetkých respondentov uviedlo, že by uprednostnili tradičný model práce v kancelárii s pevným pracovným časom (pokles z 13,7 % v roku 2018).

Tieto odpovede sa nezakladali iba na názoroch a želaniach respondentov. Až 55 % všetkých opýtaných uviedlo, že sú zamestnaní alebo na stáži a až 58 % malo skúsenosť so zamestnaním alebo prácou na plný úväzok. Podľa Ivany Lorencovičovej musia spoločnosti, ktoré chcú prilákať najlepšie mladé talenty, pochopiť, ako vidí svoju budúcnosť nastupujúca generácia. „Vysielajú jasný signál, že preferujú možnosť pracovať flexibilne z hľadiska miesta aj času. Spoločnosti, ktoré sa tomu nedokážu dostatočne rýchlo prispôsobiť, jednoducho nemusia byť zaujímavé pre najtalentovanejších študentov a absolventov. Naopak, tí môžu rýchlo prejsť k zamestnávateľom, ktorí vyhovejú ich potrebám.“

Zuzana Kostiviarová zdôrazňuje, že pre zamestnávateľov je dôležité počúvať a pochopiť potreby a preferencie zamestnancov ohľadom pracovného prostredia a zladiť ich s vlastnou potrebou napĺňať svoje podnikateľské zámery. Pracovné prostredie má totiž významný vplyv na kultúru, zamestnaneckú angažovanosť a v konečnom dôsledku aj na samotnú výkonnosť organizácie: „V súčasnosti sa kladie veľký dôraz na organizáciu kancelárskych priestorov, pričom považujem za veľmi zaujímavé, že iba 4 % respondentov na Slovensku preferujú zdieľané pracovné miesto (pracovné stoly, ktoré nie sú vyčlenené pre konkrétnych zamestnancov). Ukázalo sa tiež, že 35 % uprednostňuje pred inými možnosťami kancelárie pre dve až šesť osôb. Myslím si, že to potvrdzuje moje presvedčenie, že prechádzame od kultúry založenej na organizácii ku kultúre, kde nadobúdajú oveľa väčší význam tímy. Spoločnosti by tiež mali pri investovaní do renovácie kancelárií vziať do úvahy, že pre nové generácie nemusí flexibilita znamenať iba veľké open-space priestory.“

Podľa Moniky Kováčovej je povzbudivé vidieť, že mnohé z individuálnych schopností, ktoré u seba slovenskí respondenti hodnotili vysoko, budú dôležité práve vo flexibilnom alebo virtuálnom pracovnom prostredí: schopnosť pracovať v tíme, schopnosť učiť sa, schopnosť plánovať a dodržiavať termíny, schopnosť riešiť problémy, digitálna gramotnosť a ďalšie. Je tiež zaujímavé, že odolnosť – húževnatosť pri prekonávaní výziev, prekážok a veľkých zmien – zhodnotilo ako svoju schopnosť vysoko až 82 % všetkých opýtaných.

štvrtok 17. júna 2021

Aktuálne: Pokles e-commerce

Sektor e-commerce sa mení závratnou rýchlosťou a to, čo platilo pred mesiacom, dnes už nemusí byť pravdou. Podľa Heureka síce e-commerce na Slovensku v máji t. r. oproti minulému roku klesol až o 22 %, ale aj napriek poklesu išlo o silný mesiac. 

„Nesmieme zabúdať na to, že porovnávame prvý mesiac s plne otvorenými kamennými obchodmi s extrémne silným minulým rokom. Presun zákazníkov z e-shopov do kamenných obchodov sme očakávali. Dokonca už od oznámenia otvorenia kamenných obchodov sme videli, že zákazníci začali s nákupmi vyčkávať a nechávať ich až do offline sveta. Verím ale, že v kamenných obchodoch všetci nezostanú a postupne sa do e-shopov vrátia“, dodal Tomáš Braverman.

Tento rok sa v dôsledku extrémne chladného a nepriaznivého jarného počasia spomalil nástup popularity záhradkárskeho sortimentu. Avšak už v máji spolu s ortuťou v teplomere začal stúpať v e- shopoch aj záujem o záhradný nábytok, náradie, vybavenie na úpravu záhrady alebo grily. Chladná jar sa podpísala aj na nezvyčajnom raste dopytu po prípravkoch do solárií. Ľudia ich začali vyhľadávať ihneď po otvorení, dopĺňali hladiny vitamínu D a už sa pomaly chystali na letnú sezónu. V máji vzrástol záujem o opaľovacie prípravky až o 200 %. V e-shopoch už dlhodobo rastie záujem o elektrické grily a inak tomu nie je ani túto jar. Tento rok sú grily ešte populárnejšie ako v roku 2020. Heureka v porovnaní s rekordným minulým rokom zaznamenala aj tento rok medziročný rast predaja grilov na Slovensku až o 62 %. Medziročne sa grilom darí aj v Česku (+23 %), Chorvátsku (+24 %) a Maďarsku (+5 %), slabšie to je len v Slovinsku (-14 %). 

EU: 20 mld. eur na podporu obnovy Európy

Európska komisia v rámci prvej transakcie NextGenerationEU predajom desaťročného dlhopisu splatného 4. júla 2031 získala 20 mld. eur na financovanie zotavenia Európy z krízy spôsobenej koronavírusom. Ide o historicky najväčšiu emisiu inštitucionálnych dlhopisov v Európe, vôbec najväčšiu inštitucionálnu transakciu s jednou tranžou a najväčšiu sumu, ktorú EÚ získala v rámci jedinej transakcie.

Dlhopis vyvolal veľký záujem investorov, vďaka čomu boli zabezpečené priaznivé cenové podmienky. Nový 10-ročný dlhopis má nulový kupón (0 %) a dosiahol výnos z opätovnej ponuky (re-offer yield) vo výške 0,086 %, čo predstavuje rozpätie –2 bázické body na sadzbu mid-swap a ekvivalent 32,3 bázických bodov nad Bund s nulovým kupónom splatný 02/2031. Konečná kniha objednávok presiahla 142 mld. eur, dopyt po dlhopise teda viac ako sedemnásobne prevýšil ponuku. Spoločnými vedúcimi manažérmi boli spoločnosti BNP Paribas, DZ BANK, HSBC, IMI-Intesa Sanpaolo a Morgan Stanley. Spolumanažérmi boli Danske Bank a Santander.

Komisia očakáva, že do konca roka 2021 umiestni na trhoch dlhopisy vo výške približne 80 mld. eur a túto sumu doplní o výnosy z krátkodobých poukážok EÚ v súlade s plánom financovania uverejneným v júni 2021. Presná suma dlhopisov EÚ ako aj poukážok EÚ bude závisieť od konkrétnych potrieb financovania, ktoré Európska komisia stanoví na jeseň pri revízii svojho pôvodného odhadu. Vďaka týmto operáciám bude môcť postupne v druhom polroku financovať všetky plánované granty a pôžičky členským štátom v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ako aj pokryť potreby politík EÚ, ktoré sú financované z programu NextGenerationEU.

NextGenerationEU je dočasný nástroj obnovy v objeme približne 800 mld. eur v bežných cenách na podporu obnovy Európy po pandémii koronavírusu a na pomoc pri budovaní zelenšej, digitálnejšej a odolnejšej Európy. Na financovanie NextGenerationEU si Európska komisia v období do roku 2026 postupne požičia v mene EÚ na kapitálových trhoch sumu približne 800 mld. eur. Z toho 407,5 mld. eur na granty (v rámci Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti a ďalších rozpočtových programov EÚ); a 386 mld. eur bude alokovaných na úvery. Na získanie tejto sumy si Komisia na finančných trhov požičia prostriedky približne v priemernej výške 150 mld. eur ročne.


SR: Rozdielny dopad koronakrízy

Za vlaňajšok a počas tohto roku, kedy finančnú situáciu ovplyvnila pandémia, podľa najnovšieho prieskumu štyrom z desiatich Slovákov z usporených peňazí ubudlo, štvrtine dokonca výrazne. Na druhej strane zatvorené obchody či obmedzené služby priniesli pätine opýtaných zvýšenie rodinných úspor aj o tisícky eur. 

Podľa prieskumu pre Home Credit (začiatok júna 2021, agentúra STEM/MARK) niektorých postihla koronakríza výrazne, ďalších o niečo menej, no našli sa aj takí, ktorým sa počas nej darilo viac ako pred ňou. Predovšetkým počas vlaňajšku prišli niektorí Slováci pre pandémiu o zamestnanie,  viacerí sa museli na niekoľko mesiacov uskromniť a žiť zo znížených príjmov či z úspor. Prejavilo sa to aj na finančnej kondícii rodín. Polovica slovenských domácností má našetrených menej než jeden ich mesačný príjem. Naopak, viac ako tri mesačné príjmy má k dispozícii približne štvrtina. Ak sa na to pozrieme v konkrétnych sumách, tretina ľudí má k dispozícii maximálne 400 eur. Šiesti z desiatich majú do dvoch tisíc eur. Je tu však aj skupina oveľa bonitnejších – 14 percent opýtaných má našetrených vyše 12 tisíc eur.

Zníženie úspor domácností od začiatku roku 2020 doteraz deklarovalo 42 percent opýtaných, výrazné zníženie až štvrtina. „Približne traja z desiatich Slovákov ostali vo výške našetrených peňazí zhruba na tom istom ako boli predtým, no našlo sa aj päť percent takých, ktorí si počas koronakrízy výrazne pomohli a značne si navýšili svoje úspory“, približuje analytik Jaroslav Ondrušek. Dve tretiny Slovákov prišli o svoje úspory do sumy 800 eur, no boli aj takí, ktorí stratili oveľa viac. Až 16 percent opýtaných uviedlo, že im z úspor ubudlo najmenej 3.200 eur. Na druhej strane medzi tými, ktorí si počas koronakrízy finančne polepšili, dominovali takí, ktorým pribudlo do 400 eur (41 %). „Čo je zaujímavé, dvaja z desiatich ľudí, ktorým sa v sporení darilo, deklarovalo zvýšenie rodinných úspor o viac ako 4 000 eur“, doplnil Jaroslav Ondrušek.

Na čom Slováci ušetrili najviac? Ľudia, ktorí si napriek koronakríze zvýšili svoje úspory, v prieskume najčastejšie uvádzali, že za tým boli predovšetkým zavreté kamenné prevádzky obchodov a nefungujúce, inak nimi často využívané služby, pre obmedzenia spôsobené obavami zo šírenia koronavírusu. Jednoducho nemali kde míňať zarobené peniaze. Okrem vyššie spomenutých dôvodov to boli následne ďalšie faktory, ako zvýšenie mesačného príjmu, dedičstvo, predaj majetku, peniaze zo sporenia a investícií, ale aj zníženie výšky splátok úverov.

Radíme: Ako zostať hydratovaný

V prípade väčšiny dospelých tvorí voda 60 - 70 % telesnej hmotnosti. Voda je životne dôležitá pre správne fungovanie prakticky všetkých buniek, tkanív a orgánov v tele, rovnako je potrebná aj na správne trávenie a dopravenie živín do vašich buniek a pomáha tiež pri regulácii telesnej teploty. Voda tiež pôsobí ako akýsi „tlmič“ pre mozog a miechu a je aj mazivom pre kĺby, orgány a tkanivá. Adekvátny príjem vody môže dokonca pomôcť pri regulácii hmotnosti.

Koľko vody by ste mali denne prijať? Dnes sa odporúča zohľadniť vek, hmotnosť, pohlavie, úroveň fyzickej aktivity aj vonkajšiu klímu, spravidla je to okolo 2 litrov tekutín denne. Približne 70 - 80 % z prijatých tekutín by malo pochádzať z nápojov: najmenej polovica z nich by mala pochádzať z vody, o dosť menej z tekutín ako čaj, káva, mlieko a iné nápoje. Zvyšných 20 - 30 % by malo pochádzať z potravín bohatých na vodu, ako ovocie a zelenina. „Mnoho ľudí si kladie otázku, či sa konzumácia kofeínových nápojov, ako je káva a čaj, ráta do pitného režimu. Dobrou správou je, že mierne množstvo kofeínu vás neochudobňuje o vodu vo vašom tele. Avšak v tomto prípade je dôležité odsledovať si kalórie prijaté v kávových nápojoch, pretože väčšie množstvá smotany a cukru dokážu spraviť veľkú šarapatu“, dodáva Susan Bowermanová.

Ak nie ste dostatočne hydratovaní, vaše telo bije na poplach takými prejavmi ako smäd a sucho v ústach. Medzi príznaky nedostatočného príjmu tekutín patria tmavý moč, zápcha, zápach z úst, únava svalov či bolesti hlavy. Kým sa však váš smädný mechanizmus spustí, je už vaše telo dehydratované, preto je dôležité, aby ste počas dňa svedomite dbali na dostatočný príjem tekutín.

Tipy, ako zvýšiť príjem vody
• Začnite svoj deň veľkým pohárom vody, a to ešte pred svojou rannou kávou alebo čajom – vytvoríte si vďaka tomu zdravý zvyk, ktorý vám vydrží po celý život.
• Preskúmajte svoje pracovné návyky. Ak máte sklon tráviť veľa času za stolom predtým, než sa pustíte do práce, postavte si na stôl džbán s vodou. Bude vám pripomínať, že treba piť a zároveň budete motivovaní usrkávať si z vody počas dňa, vďaka čomu splníte svoj cieľ príjmu tekutín. Ak pracujete v externých podmienkach, uistite sa, že máte pohodlný prístup k vode (alebo ju majte so sebou).
• Nastavte si na smartfóne časovač alebo použite aplikáciu, ktorá vám bude pripomínať, že sa máte napiť.
• Osviežte váš pitný režim. Pridajte do vody citrusy, bylinky, ovocie alebo šťavu, aby ste zlepšili chuť vášho nápoja; vyberajte si radšej bublinkové a nesladené nápoje alebo si dajte čaj s citrónom; zároveň držte džbán s nápojom v chladničke, aby ste ho mali v lete po ruke príjemne studený a osviežujúci.


streda 16. júna 2021

On-line: Influencerov sledujeme zo zvedavosti

Influencerov a známe osobnosti na sociálnych sieťach sledujú internetoví Slováci naprieč generáciami. Najčastejším dôvodom je číra zvedavosť, ďalej vyjadrenia osobnosti na témy, o ktoré sa respondenti zaujímajú. Tretina Slovákov aktívnych na internete si na základe podnetu z profilu sledovaných osobností vyhľadala viac informácií o spomínanej téme, necelá štvrtina vyskúšala alebo zakúpila niektorý influencerom spomínaný výrobok. Rovnaký podiel respondentov si vyhľadalo o propagovanom produkte viac informácií.

Na základe výskumu Nielsen Admosphere Slovakia (on-line zber dát, 500 respondentov starších než 15 rokov z internetovej populácie Slovenského národného panela) až 67 % internetových Slovákov sleduje influencerov alebo známe osobnosti na niektorom zo svojich profilov na sociálnych sieťach: najčastejšie na Facebooku (56 %), YouTube (40 %) a Instagrame (37 %). Zatiaľčo najmladšia opytovaná generácia (15 až 24 rokov) sleduje influencerov predovšetkým na Instagrame a YouTube (s veľkým náskokom oproti ostatným skupinám), staršie vekové skupiny tak robia najviac na Facebooku. Až s veľkým odstupom sa o štvrté miesto delia siete Pinterest a TikTok: zhodne tu 8 % sleduje nejakých influencerov, pričom TikTok je takto využívaný opäť častejšie mladšími respondentami. Na piatom mieste je Twitter – aj ten je ako platforma ku sledovaniu známych osobností podstatne zaujímavejší pre najmladšiu vekovú skupinu. S rastúcim vekom zároveň stúpa počet ľudí, ktorí žiadne vplyvné osobnosti na sociálnych sieťach nesledujú. Z hľadiska vzdelania je najvyššie (42 %) zastúpenie tých, ktorí žiadne známe osobnosti nesledujú (aj keď majú účty na sociálnych sieťach), medzi vysokoškolsky vzdelanými ľuďmi.

Ako dôvod, prečo tieto osobnosti sledujú, respondenti najčastejšie uvádzali zvedavosť (45 %) – čo vo väčšej miere platí pre mužov (51 % vz. 39 % žien), ďalej že sa vyjadrujú k témam, o ktoré sa sami respondenti zaujímajú (41 %), alebo že sa im páčia fotky, ktoré títo influenceri zdieľajú (38 %), 36 % taktiež uviedlo, že sú ich príspevky inšpiratívne – to je vo väčšej miere dôvodom skôr pre ženy (41 % ženy, 30 % muži) a mladšie vekové kategórie. Pokiaľ ide o aktivity, ktoré Slováci pohybujúci sa na internete už niekedy vykonali na základe podnetu z profilu sledovaných osobností, medzi najčastejšie patrí vyhľadávanie informácií o téme spomínanej v príspevku (32 %), ďalších 23 % vyskúšalo alebo si zakúpilo niektorý zo spomínaných produktov a rovnako tak 23 % si o tomto produkte vyhľadalo viac informácií. Ako pri vyskúšaní produktu, tak aj pri vyhľadávaní informácií o výrobkoch platí, že sa k nim častejšie uchyľujú ženy a napokon 28 % opýtaných na základe podnetu od influencera neurobilo nič.

Čo nám na aktivitách influencerov prekáža? Na príspevkoch influencerov Slovákom, ktorí niekoho na sociálnych sieťach sledujú, najviac vadí, keď sú príliš silené a neúprimné (41 %). S týmto sa vo väčšej miere stotožňujú ženy (48 % ženy, 34 % muži). Ruku v ruke s tým idú aj príliš upravované a retušované fotky (34 %), ktoré vadia opäť predovšetkým ženám (40 % ženy, 28 % muži). Respondentom (34 %) sa taktiež nepáči, keď je veľa po sebe nasledujúcich príspevkov sponzorovaných a 32 % prekáža, ak v príspevkoch nie je riadne označená reklama. Najmenší problém majú internetoví Slováci s tým, keď je v príspevku veľa textu a keď influenceri zverejňujú veľký počet príspevkov v krátkom čase (rovnako po 17 %). Pätine respondentov však zatiaľ na profiloch známych osobností nič nevadilo.

V rámci výskumu sa respondentov taktiež pýtali, či zaregistrovali anketu SOWA (Social Awards Slovakia) a či v tejto ankete hlasovali za svoje obľúbené osobnosti: 57 % odpovedalo, že si túto anketu vôbec nevšimlo. 30 % síce anketu zaregistrovalo, ale nehlasovalo, a 8 % hlasovať nestihlo. Z respondentov výskumu v tohtoročnej ankete SOWA hlasovalo 5 %.

Aktuálne: Inflácia prekročila 2 %

Medziročný rast cien tovarov a služieb na Slovensku v máji t. r. výrazne zrýchlil a dosiahol úroveň 2,2 %. Rast cien postupne zosilňuje už od februára t. r. Pod vyššiu medziročnú infláciu sa podpísali hlavne drahšie pohonné látky a tiež zvýšenie spotrebnej dane z tabakových výrobkov. V medzimesačnom porovnaní, teda oproti aprílu, taktiež zaznamenávame zdražovanie, keďže ceny sa zvýšili o 0,8 %. Tento rast ovplyvnili hlave vyššie ceny potravín.

Čo nás vychádza drahšie a čo lacnejšie? Podľa analytičky Jany Glasovej v porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška najrýchlejšie rástli ceny v doprave (až o 10,7 %), a to kvôli zdražovaniu ropy na svetovom trhu. Za benzín zaplatíme aktuálne o 20 až 25 % viac ako pred rokom. Druhý najväčší rast dosiahol v máji alkohol, tabak a tabakové výrobky (o 7,7 %) kvôli zvýšeniu spotrebnej dane z tabaku. Lacnejšie ako v rovnakom období vlaňajška nás v máji vychádzali jedine potraviny (o -0,8 %.) Tie sú medziročne nižšie v dôsledku bázického efektu, keďže v úvode minulého roka potraviny výrazne zdražovali. Bolo to dané aj “vytváraním zásob” zo strany spotrebiteľov po vypuknutí prvej vlny pandémie. Efekt medziročne lacnejších potravín ale bude len dočasný. Na mesačnej báze totiž ceny potravín už istú dobu rastú a v máji oproti aprílu sa zvýšili až o 1,6 %. Najvýraznejšie zdražovalo ovocie a zelenina, vyššie ceny ale zaznamenali aj obilniny a pečivo a tiež mäso. V predchádzajúcich mesiacoch sme menej platili aj za bývanie a energie, ale tieto ceny už v máji t. r. medziročne stagnovali. V mesačnom porovnaní sa dokonca zvýšili, čo bolo dané drahším stavebným materiálom a vyššími cenami za údržbu a opravy. Ceny energií sa nemenili.

Očakáva sa, že aj v nasledujúcich mesiacoch bude inflácia dosahovať podobné medziročné tempo. Smerom nahor ju budú tlačiť hlavne vyššie ceny benzínu a pridá sa aj zdražovanie potravín. Za celý tento rok sa očakáva priemerná inflácia na úrovni 1,7 %. A ako sa budú vyvíjať ceny potravín? Svetové ceny potravín vzrástli v máji 12. mesiac po sebe a dosiahli najrýchlejší rast za posledných takmer 10 rokov. Vyplynulo to z indexu cien potravín podľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Podľa tohto indexu boli v máji ceny obilnín medziročne vyššie až o 37 %, hlavne v dôsledku prudkého zdraženia kukurice. Tohtoročná globálna produkcia obilnín by ale mala byť mierne vyššia ako vlani. Smerom nahor ale na komoditnom trhu mieria aj ceny rastlinných olejov, cukru, mäsa a mlieka. Vzhľadom na vývoj agrokomodít vo svete sa predpokladá, že ceny potravín budú rásť aj v našich obchodoch. Môžeme pritom identifikovať tri hlavné faktory, ktoré budú podporovať rast cien potravín. Tým najdôležitejším sú rastúce ceny agrokomodít na svetovom trhu. Druhým faktorom je drahšia ropa, ktorá zvyšuje prepravné náklady. No a do tretice je to pandémia, ktorá v niektorých krajinách (Brazília, severná Amerika, ale aj Ázia) obmedzila produkciu kvôli protipandemickým opatreniam, karanténe a nedostatku pracovnej sily. Rastúci dopyt z Číny po bravčovom mäse z Európy povedie k tomu, že ceny bravčového pôjdu nahor. Čína totiž vo veľkom nakupuje bravčové mäso z Európy, keďže v Ázii vznikli obavy zo šírenia nových kmeňov moru ošípaných. Zdražovanie sa zrejme prejaví aj pri kuracom mäse a vajíčkach, pod čo sa podpisuje aj vtáčia chrípka. Smerom nahor sú ceny mäsa tlačené aj zvyšujúcimi sa cenami obilnín, keďže tie sa používajú na kŕmenie zvierat. Zvyšovať sa budú aj ceny chleba a pekárenských výrobkov, a to hlavne kvôli drahším obilninám. V druhom polroku bude ceny potravín ovplyvňovať nová úroda, a to nielen tá naša, ale aj svetová. Pokiaľ bude dobrá, bude tlačiť ceny nadol. Naši ovocinári očakávajú, že sa tento rok budeme tešiť hlavne z úrody marhúľ, čerešní a jahôd, ale aj hrachu. Pomohol im hlavne dostatok zrážok počas jarných mesiacov. Výdatné dažde v apríli a máji ale naopak potrápili poľnohospodárov pestujúcich obilniny, ktorým premočená pôda neprospieva. Horšia bude teda možno úroda sóje či kukurice.

EU: 22 miliárd eur pre nové európske partnerstvá

Cieľom 11 nových partnerstiev Európskej  komisie so zástupcami odvetvia priemyslu je podporiť investície do výskumu a inovácií, riešiť hlavné výzvy v oblasti klímy a udržateľnosti a urobiť z Európy prvú klimaticky neutrálnu ekonomiku v súlade s cieľmi Európskej zelenej dohody. Partnerstvá majú zároveň prispievať k Európskemu digitálnemu desaťročiu – ambíciám EÚ v oblasti digitálnych technológií na najbližších desať rokov, ktoré je „dvojičkou“ zelenej a digitálnej transformácie. Na svoju činnosť získajú viac ako 8 miliárd eur z programu Horizont Európa – nového programu EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027. Celkové záväzky, vrátane záväzkov od súkromných partnerov a členských štátov, dosiahnu približne 22 miliárd eur.

Vďaka týmto finančným prostriedkom bude možné presadzovať celoplošné inovačné riešenia napr. zvládnuť emisie z energeticky náročných a ťažko dekarbonizovateľných odvetví, ako sú lodná doprava a výroba ocele, a zároveň vyvíjať a zavádzať vysokovýkonné batérie, udržateľné palivá, nástroje umelej inteligencie, dátové technológie, robotika a iné. Spojením úsilia, úsilia, zdrojov a investícií v rámci partnerstiev prinesie aj rozsiahle dlhodobé pozitívne vplyvy, zvýši európsku konkurencieschopnosť a technologickú suverenitu a vytvorí pracovné miesta a rast.

Ide o týchto jedenásť partnerstiev:
  1. Európske partnerstvo pre európsky cloud pre otvorenú vedu. Jeho cieľom je do roku 2030 zaviesť a skonsolidovať otvorené, dôveryhodné virtuálne prostredie, ktoré umožní 2 miliónom európskych výskumníkov uchovávať, zdieľať a opätovne využívať výskumné údaje naprieč hranicami a vednými disciplínami.
  2. Európske partnerstvo pre umelú inteligenciu, dáta a robotiku. Snahou je ponúknuť Európe čo najviac výhod z umelej inteligencie (AI), dát a robotiky, preto bude toto partnerstvo podporovať inovácie, zavádzanie a využívanie týchto technológií v prospech občanov i podnikov.
  3. Európske partnerstvo pre fotoniku (svetelné technológie). Cieľom je urýchliť fotonické inovácie, zabezpečiť technologickú suverenitu Európy, zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a podporiť prosperitu a tvorbu dlhodobých pracovných miest.
  4. Európske partnerstvo pre ekologickú oceľ – výroba nízkouhlíkovej ocele. Pôjde o podporu EÚ v jej úsilí stať sa lídrom v transformácii oceliarskeho priemyslu na uhlíkovo neutrálny priemysel, ktorá bude katalyzátorom aj pre ďalšie strategické odvetvia.
  5. Európske partnerstvo „Made in Europe“ bude hnacou silou pri dosahovaní vedúceho postavenia Európy v oblasti udržateľnej výroby dodržiavaním zásad obehového hospodárstva (žiadny odpad a iné), digitálnej transformácie a klimaticky neutrálnej výroby.
  6. Európske partnerstvo „Processes4Planet“. Zámerom je urobiť z európskeho spracovateľského odvetvia celosvetový príklad dosahovania cieľa klimatickej neutrality do roku 2050 so silným dôrazom na nízkouhlíkové technológie, obehovosť vrátane centier obehového hospodárstva a konkurencieschopnosti.
  7. Európske partnerstvo pre udržateľné zastavané prostredie zamerané na ľudí („Built4People“). Cieľom sú kvalitné, nízkouhlíkové, energeticky a zdrojovo efektívne zastavané prostredia ako napr. budovy, infraštruktúra a iné, ktoré podporia prechod k udržateľnosti.
  8. Európske partnerstvo v oblasti cestnej dopravy s nulovými emisiami („2Zero“). Jeho cieľom je systematicky urýchliť rozvoj dopravy s nulovými emisiami a podporovať klimaticky neutrálny a ekologický systém cestnej dopravy.
  9. Európske partnerstvo pre kooperatívnu, prepojenú a automatizovanú mobilitu. Zámerom je urýchliť zavádzanie inovačných, kooperatívnych, prepojených a automatizovaných technológií a služieb mobility.
  10. Európske partnerstvo pre batérie: na ceste ku konkurencieschopnému európskemu hodnotovému reťazcu s batériami. Cieľom je podporiť rozvoj špičkového výskumného a inovačného ekosystému v oblasti batérií a podporovať vedúce postavenie európskeho priemyslu v dizajne a výrobe batérií pre ďalšiu generáciu fixných i mobilných aplikácií.
  11. Európske partnerstvo v oblasti vodnej dopravy s nulovými emisiami. Cieľom je urobiť z EÚ lídra v transformácii námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy v snahe odstrániť všetky škodlivé environmentálne emisie (vrátane skleníkových plynov, látok znečisťujúcich vodu a ovzdušie) využitím inovačných technológií a možností prevádzky a túto transformáciu čo najviac urýchliť.

Dovolenka: Obavy cestovať do zahraničia

Tohtoročnú letnú dovolenku plánuje vyše 60 % Slovákov, najčastejšie zrejme na Slovensku. Viacerí dovolenkári si minulé leto COVID doniesli ako nechcený suvenír, aj preto viac ako štvrtina slovenskej populácie (28 %) má aj tento rok výrazné obavy dovolenkovať v zahraničí. Mierne obavy cestovať do zahraničia má 42 % slovenskej populácie. Žiadne obavy vycestovať v lete mimo Slovenska nemá 30 % obyvateľov Slovenska.

Ako ďalej vyplynulo z prieskumu agentúry Go4insight (1.000 respondentov vo veku 15-79 rokov, prelom mája a júna 2021) v porovnaní s minulým rokom sme podstatne väčší optimisti. Minulé leto malo obavy cestovať do zahraničia až päť šestín obyvateľstva. Nie je prekvapením, že cestovania za hranice sa najviac obávajú tí najstarší. Medzi ľuďmi nad 60 rokov je až polovica takých, čo majú veľké obavy a zároveň len pätina tých, ktorí sa neobávajú cestovať do zahraničia vôbec. Čím je človek mladší, tým obavy z cestovania mimo Slovenska klesajú a zároveň rastie skupina tých, čo sa neobávajú vôbec. Zároveň platí, že muži sa letných dovoleniek v zahraničí obávajú výraznej menej ako ženy.

Tesne pred tohtoročnou letnou sezónou (prelom mája a júna 2021) nejakú letnú dovolenku plánovalo až 61 % obyvateľov Slovenska. Tento podiel je vyšší ako v období pred pandémiou a porovnateľný so situáciou minulý rok. Neistota okolo cestovania do niektorých destinácií, nutnosť karantény pri návrate, situácia s COVID pasmi a stále sa meniace pravidlá týkajúce sa cestovania spôsobili, že mnohí ľudia ešte svoju dovolenku zorganizovanú nemajú, hoci na ňu plánujú ísť. Objednanú alebo zaplatenú dovolenku malo začiatkom leta necelých 10 % populácie, teda len šestina tých, ktorí letnú dovolenku tento rok plánujú. Konkrétnejšie plány, ako strávia tohtoročné leto má ďalších 14% Slovákov. Najvyšší podiel je však tých, ktorí na letnú dovolenku plánujú ísť, ale ešte si ju ani nestihli nijak zorganizovať ani hlbšie premyslieť (takmer 40%). Ľudia si tento rok rozhodovanie o svojej dovolenke nechávajú na poslednú chvíľu. V súvislosti s optimistickým vývojom v oblasti cestovania a postupným uvoľňovaním opatrení v posledných dňoch je však možné, že slovenskí dovolenkári sa môžu rozhodnúť vycestovať do zahraničia vo vyššej miere, ako bolo deklarované na prelome mája a júna.

Na Slovensku plánuje stráviť svoju letnú dovolenku 43 % obyvateľov Slovenska. Sú to približne dve tretiny tých, čo nejakú dovolenku cez leto plánujú. Domácu dovolenku tak plánuje násobne viac obyvateľov Slovenska, ako tomu bolo v období pred svetovou pandémiou. Zo zahraničných destinácií sa najviac obyvateľov Slovenska chystá toto leto cestovať do Chorvátska (až 10%). Je to stále výrazne menej, ako tomu bolo pred pandémiou, ale zároveň takmer dva krát toľko ako minulý rok. Nárast v porovnaní s minulým rokom zaznamenajú tento rok aj bližšie prímorské destinácie ako Taliansko, Grécko alebo Bulharsko. Aj v prípade týchto krajín však počty slovenských dovolenkárov budú výrazne nižšie ako v rokoch pred pandémiou. Do susedného Česka sa cez leto chystá pozrieť 6% Slovákov, Česko sa tak pre Slovákov stane druhou najnavštevovanejšou zahraničnou destináciou tohto leta. Do Maďarska má cez leto namierených 2% obyvateľov, mimo Európu len 1% obyvateľov.

 

utorok 15. júna 2021

Dovolenka: Dôvod na pôžičku?

Slováci si na dovolenku spravidla nepožičiavajú – buď ju financujú z úspor či bežných výdavkov, alebo nikam necestujú. Podľa prieskumu pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK) si niekedy na dovolenku požičalo viac než 5 % slovenských domácností. Tri pätiny z týchto pôžičiek tvorili sumy vyššie než 400 eur.

Na dovolenku si požičiavajú skôr muži. Podiel tých, ktorí si berú pôžičku na dovolenku, sa príliš nemení s vekom ani vzdelaním. Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú páry v partnerskom súžití s dvomi deťmi (viac než 9 % takýchto rodín) a to rovno spravidla sumu vyššiu než 400 eur. Veľmi nízky podiel osôb, ktoré si požičiavajú peniaze na letnú dovolenku pozorujeme v našich prieskumoch už niekoľko rokov v rade. Zatiaľčo v roku 2018 by si pôžičku na dovolenku vzali len 3 % z opýtaných domácností, v roku 2019 považovali dovolenku za rozumný dôvod na pôžičku len 2 % mladých ľudí do 30 rokov. Z toho vyplýva, že ak Slováci na dovolenku nemajú nasporené alebo ju nemôžu financovať spolu s bežnými výdavkami, zostanú doma, prípadne zvolia lacnejšiu alternatívu", uviedla Jaroslava Palendalová.

Na dovolenku si požičiavajú častejšie ľudia, ktorí pracujú na zmluvu o dielo či dohodu o vykonaní práce (viac než 8 %) a zamestnanci so zmluvou na dobu neurčitú (viac než 7 %). Zo zamestnancov potom tí, ktorí pracujú v poľnohospodárstve a lesníctve (viac než 11 %) a v priemysle a stavebníctve (necelých 9 %). Pôžičky na účely dovolenky si neberú pracovníci v odbore IT a financií, ani podnikatelia a živnostníci. Menšiu náklonnosť k pôžičkám na dovolenku majú dôchodcovia a študenti. „Ako veľmi problematické vidím naše zistenie, že na dovolenku si často požičiavajú ľudia, ktorí majú ďalšie pôžičky či úvery, pričom niektoré z nich už teraz nedokážu splácať. Každý si samozrejme zaslúži odpočinok na dovolenke, ale obstarať si ju v takejto situácii na dlh je naozaj nerozumné, zvlášť ak hrozí značné riziko, že pôžička na dovolenku sa pridá k ďalším nesplateným dlhom, ktorých kumulácia vedie do dlhovej pasce. Ak sa niekto predsa len ocitne v takejto situácii, základom je vždy komunikácia s veriteľom a realistický pohlaď na vlastné finančné možnosti“, dodala Jaroslava Palendalová.

EU: Prieskum v oblasti internetu vecí

Európska komisia uverejnila predbežné výsledky odvetvového prieskumu hospodárskej súťaže na trhoch internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby v Európskej únii. Predbežná správa potvrdzuje rýchly rast týchto trhov, ale poukazuje aj na potenciálne obavy respondentov v rámci odvetvového prieskumu.

Odvetvový prieskum v oblasti internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, sa začal 16. júla 2020 v rámci digitálnej stratégie Európskej komisie v nadväznosti na jej oznámenie Formovanie digitálnej budúcnosti Európy. Počas prieskumu komisia zhromaždila informácie od viac než 200 spoločností rôznych veľkostí pôsobiacich na trhoch internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, z rôznych častí Európy, Ázie a Spojených štátov amerických. Okrem toho tieto spoločnosti poskytli komisii vyše 1.000 dohôd. 

Hlavné zistenia predbežnej správy
Zistenia predbežnej správy o odvetvovom prieskume v oblasti internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, sa vzťahujú na: 
1. Charakteristiky internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby: V predbežnej správe sa uvádza, že hoci je internet vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, relatívne novou oblasťou, rýchlo rastie a stáva sa čoraz viac súčasťou nášho každodenného života. Okrem toho existuje trend zvyšovania dostupnosti a šírenia hlasových asistentov ako používateľských rozhraní umožňujúcich interakciu s rôznymi inteligentnými zariadeniami a internetom vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské služby.
2. Aspekty hospodárskej súťaže na trhoch internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby: Väčšina respondentov odvetvového prieskumu uvádza náklady na investície do technológií a konkurenčnú situáciu ako hlavné prekážky vstupu alebo expanzie v tomto sektore. Podľa odpovedí sú investičné náklady na technológie mimoriadne vysoké na trhu s hlasovými asistentmi. Pokiaľ ide o konkurenčnú situáciu, veľký počet respondentov uviedol ťažkosti s konkurovaním vertikálne integrovaným spoločnostiam, ktoré si vybudovali svoje vlastné ekosystémy v sektore internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, ako aj mimo neho (napríklad Google, Amazon alebo Apple). Keďže títo hráči poskytujú najbežnejšie operačné systémy inteligentných a mobilných zariadení, ako aj najrozšírenejších hlasových asistentov, práve oni určujú procesy integrácie inteligentných zariadení a služieb do systému internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby.
3. Hlavné oblasti potenciálnych obáv v súvislosti so súčasným fungovaním trhov internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby, ako aj v súvislosti s výhľadom do budúcnosti:
  • Respondenti vyjadrili obavy týkajúce sa určitých praktík v oblasti exkluzivity a viazania v súvislosti s hlasovými asistentmi, ako aj praktík obmedzujúcich možnosť využívať rôznych hlasových asistentov na tom istom inteligentnom zariadení. 
  • V predbežnej správe sa uvádza niekoľko potenciálnych obáv, ktoré respondenti vyjadrili v súvislosti s postavením hlasových asistentov a operačných systémov inteligentných zariadení ako sprostredkovateľov medzi používateľmi na jednej strane a inteligentnými zariadeniami alebo internetom vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské služby, na strane druhej. Toto postavenie im spolu s ich kľúčovou úlohou pri tvorbe a získavaní údajov umožní vykonávať kontrolu nad užívateľskými vzťahmi. V tejto súvislosti respondenti vyjadrili obavy aj v súvislosti s objaviteľnosťou a viditeľnosťou svojich spotrebiteľských služieb v oblasti internetu vecí.
  • Je zrejmé, že poskytovatelia operačných systémov inteligentných zariadení a hlasových asistentov majú rozsiahly prístup k údajom vrátane informácií o interakciách používateľov s inteligentnými zariadeniami a internetom vecí tretích strán, pokiaľ ide o spotrebiteľské služby. Respondenti odvetvového prieskumu sa domnievajú, že tento prístup k veľkým množstvám údajov a ich akumulácia by nielenže poskytli poskytovateľom hlasových asistentov výhody v súvislosti so zlepšením všeobecne použiteľných hlasových asistentov a s ich pozíciou na trhu, ale zároveň by im umožnili ľahšie využiť pákový efekt, pokiaľ ide o susedné trhy.
  • Podľa respondentov vyvoláva prevaha proprietárnej technológie, ktorá niekedy vedie k vytvoreniu „de facto noriem“, spolu s fragmentáciou technológií a nedostatkom spoločných noriem obavy v súvislosti s nedostatočnou interoperabilitou v sektore internetu vecí, pokiaľ ide o spotrebiteľské výrobky a služby. Konkrétne sa uvádza, že niekoľko poskytovateľov hlasových asistentov a operačných systémov jednostranne kontroluje procesy interoperability a integrácie a že sú schopní obmedziť funkcie inteligentných zariadení a internetu vecí tretích strán, pokiaľ ide o spotrebiteľské služby, nie však seba samých.
Predbežná správa o zisteniach odvetvového prieskumu je teraz predmetom verejnej konzultácie, a to do 1. septembra 2021. Komisia plánuje uverejniť záverečnú správu v prvom polroku 2022. Zistenia tohto odvetvového prieskumu môžu tiež prispieť k prebiehajúcej legislatívnej diskusii o návrhu aktu o digitálnych trhoch.

SR: Zamestnanosť a mzda v apríli 2021

Podľa aktuálnych údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) sa zamestnanosť na Slovensku v apríli 2021 medziročne zvýšila len v informačných a komunikačných činnostiach a vo vybraných trhových službách. Rast mzdy bol najvýraznejší v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev, dosiahnutá mzda však v týchto odvetviach bola najnižšia.

Zamestnanosť na Slovensku sa v apríli 2021 v porovnaní s aprílom 2020 podľa ŠÚ SR zvýšila iba v informačných a komunikačných činnostiach o 3,4 % a vo vybraných trhových službách o 2,4 %. Naopak najviac sa znížila v ubytovaní o 19,7 % a pokles nad 10 % bol aj v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev (o 12,2 %). Klesla aj v stavebníctve o 5,1 %, veľkoobchode o 4,7 %, maloobchode o 4,5 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4,3 %, priemysle o 3 % a v doprave a skladovaní o 1,6 %.

Rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v apríli t. r. bol takmer vo všetkých odvetviach dvojciferný, v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev dokonca presiahol 20 %, dosiahnutá mzda však bola v týchto odvetviach najnižšia. Najväčší medziročný nárast priemernej nominálnej mesačnej mesačná mzdy bol v apríli 2021 v ubytovaní o 28,9 % (dosiahla 700 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 21,1 % (557 eur). Nad 10 % sa zvýšila v priemysle, vzrástla o 16,6 % (1.263 eur), doprave a skladovaní o 14,7 % (1.097 eur), veľkoobchode o 13,7 % (1.153 eur), predaji a oprave motorových vozidiel o 12,2 % (1.101 eur), maloobchode o 11,7 % (848 eur), stavebníctve o 10,9 % (801 eur), vybraných trhových službách o 10,7 % (1.106 eur). Najpomalší rast bol v informačných a komunikačných činnostiach o 9,8 %, úroveň dosiahnutej mzdy však bola najvyššia (2.189 eur).

Priemerná reálna mesačná mzda v apríli 2021 oproti aprílu 2020 vzrástla najviac v ubytovaní o 26,9 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 19,2 %. Dvojciferný rast bol aj v priemysle o 14,8 %, doprave a skladovaní o 12,9 %, veľkoobchode o 11,9 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 10,4 %. Zvýšila sa aj v maloobchode o 9,9 %, stavebníctve o 9,2 %, vybraných trhových službách o 9 % a v informačných a komunikačných činnostiach o 8,1 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne vo vybraných trhových službách o 7 %, stavebníctve o 6,3 %, priemysle o 6,1 %, veľkoobchode o 4,8 %, informačných a komunikačných činnostiach o 3,9 %, maloobchode o 3,5 % a v doprave a skladovaní o 3,3 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,4 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 0,6 %. V ubytovaní klesla o 6,6 %.

V priemere za štyri mesiace roku 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2020 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 1,7 %. Klesla v ubytovaní o 21,3 %, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 13,5 %, stavebníctve o 8,2 %, veľkoobchode o 6,4 %, maloobchode o 4,7 %, priemysle o 4,6 %, predaji a oprave motorových vozidiel o 4 %, doprave a skladovaní o 3,4 % a vo vybraných trhových službách o 0,4 %. Mzda sa zvýšila vo vybraných trhových službách o 8,2 % (1.107 eur), stavebníctve o 7,5 % (777 eur), priemysle o 7,3 % (1.211 eur), veľkoobchode o 6 % (1.114 eur), informačných a komunikačných činnostiach o 5 % (2.128 eur), maloobchode o 4,6 % (819 eur), doprave a skladovaní o 4,4 % (1.046 eur), a v predaji a oprave motorových vozidiel o 3,5 % (1.066 eur) a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 1,7 % (538 eur). Znížila sa len v ubytovaní o 5,6 % (676 eur).

Kyberbezpečnosť: Príležitosť na transformáciu

Bezpečnostné tímy čelia nárastu množstva hrozieb zo strany počítačových zločincov, ktorí sa snažia vykonávať cielené útoky voči narýchlo zavádzaným inováciám aj voči zamestnancom pracujúcim na diaľku. Takmer 80 % oslovených firiem zaznamenalo počítačové útoky v súvislosti so zvýšeným počtom zamestnancov pracujúcich z domu, čo odhaľuje zraniteľnosti v tradičných bezpečnostných technológiách a postupoch.

Spoločnosť VMware zverejnila závery štvrtého vydania štúdie Global Security Insights Report na základe celosvetového prieskumu medzi 3.542 manažérmi na pozíciách CIO, CTO a CISO realizovanom v decembri 2020. Štúdia sa zaoberá dopady počítačových útokov a narušenia bezpečnosti v podnikoch a opisuje, ako sa bezpečnostné tímy týmto výzvam prispôsobujú. 

Hlavné zistenia:
· Nedostatočná pozornosť venovaná bezpečnosti napriek nárastu množstva útokov so závažnými dôsledkami: až 81 % respondentov za posledných dvanásť mesiacov zaznamenalo narušenie bezpečnosti, pričom 4 z 5 prípadov (82 %) boli považované za vážne. Napriek tomu bezpečnostné pracovníci pravdepodobnosť vážneho narušenia bezpečnosti podceňujú - iba 56 % tvrdí, že sa obáva vážneho narušenia bezpečnosti v budúcom roku a len dve pätiny respondentov (41 %) aktualizovali bezpečnostnú politiku a prístupy, aby riziká znížili.
· Opätovný vzostup ransomware a práca na diaľku vytvára nepredvídateľný priestor pre útoky: 76% respondentov uviedlo, že množstvo útokov vzrástlo, pričom väčšina považuje za príčinu zamestnancov pracujúcich z domu a 79 % udáva, že útoky sú dômyselnejšie. Najčastejšie zaznamenaným typom útoku v minulom roku boli útoky vedené prostredníctvom cloudu, zatiaľčo najčastejšou príčinou narušenia bezpečnosti boli aplikácie tretích strán (14 %) a ransomware (14 %).
· Stratégie zabezpečenia zamerané na cloud sú teraz univerzálne: 98% respondentov využíva alebo plánuje zaviesť cloudovo orientovanú bezpečnostnú stratégiu. Prechod do cloudu však rozšíril priestor na útoky. Takmer dve tretiny (61 %) respondentov sa zhodli, že na bezpečnosť je v tejto súvislosti treba pozerať odlišným spôsobom, 43 % opýtaných plánuje integrovať zabezpečenia do infraštruktúry a aplikácií a obmedziť tak množstvo samostatných riešení.
· Aplikácie a pracovná záťaž sú najväčšou obavou manažérov informačnej bezpečnosti, považujú sa za najzraniteľnejšie body na ceste dát: 63 % respondentov sa zhoduje, že je potrebné zabezpečiť lepší prehľad o dátach a aplikáciách ako prevenciu útokov. A 60% respondentov tiež uviedlo, že vo vyššom vedení narastajú obavy z uvádzania nových aplikácií na trh kvôli stúpajúcim hrozbám a škodám spôsobeným kybernetickými útokmi.
· Bezpečnostné otázky brzdí zavádzanie umelej inteligencie. Ďalšou métou technologických inovácií môže byť umelá inteligencia, ale viac ako polovica respondentov (56 %) uvádza, že obavy o bezpečnosť im bráni umelú inteligenciu a strojové učenie zavádzať.

Bezpečnostné tímy by mali transformovať svoje kyberbezpečnostné stratégie, aby si udržali náskok pred útočníkmi. Pozornosť sa v nadchádzajúcom roku musí zamerať na zlepšenie prehľadu o všetkých koncových zariadeniach a pracovnej záťaži, reakciu na opätovný vzostup ransomware, poskytovanie bezpečnosti ako distribuovanej služby a zavedenie prístupu inherentnej, primárne cloudovo zameranej bezpečnosti.

pondelok 14. júna 2021

Trend: Drahšie elektrospotrebiče

V minulom roku podľa analýzy Heureka rástli aj ceny bielej a čiernej techniky. Toto zvýšenie spôsobila kombinácia výpadkov tovarov počas pandémie, nedostatku surovín a problémov v medzinárodnej, najmä lodnej, doprave. Rastúci trend cien sa však nedotkol všetkých produktových kategórií. 

Dáta z e-shopov ukazujú, že v priebehu apríla tohto roku bola priemerná cena niektorých veľkých domácich spotrebičov aj o 15 % vyššia ako vlani v rovnakom období - najmä rúry, umývačky a chladničky. Ostatné spotrebiče sa hýbali približne v rovnakých cenách. Rovnako sa v priemere predávali drahšie aj niektoré kategórie malých domácich spotrebičov. Výnimkou potvrdzujúcou pravidlo sú kuchynské roboty, ktorých priemerná cena v slovenských e-shopoch od prvej polovice roku 2020 relatívne stabilne klesala. Na tejto kategórii sa však ukazujú aj rozdiely medzi Slovenskom a Českom. Kým Slováci nakupovali vlani drahšie kuchynské roboty a dnes sa predávajú za nižšiu priemernú cenu, v Česku to bolo opačne.

S príchodom pandémie a lockdownu si zákazníci najmä v prvej vlne nakupovali lacné notebooky, napríklad v apríli 2020 to boli notebooky v priemernej cene 617 eur. So zvýšenými nákupmi však na trhu ubúdali dostupné zariadenia v nižších cenách, preto priemerná cena nakupovaných notebookov vzrástla až na vyše 750 eur. Dôvodom rastu cien notebookov je ale nielen absencia lacnejších notebookov na trhu vo všeobecnosti, ale aj nedostatok čipov, ktoré komplikujú produkciu. Podobne rástli aj ceny televízorov či tabletov. Kým v apríli minulého roku bola priemerná cena televízoru 389 eur, v máji tohto roku Slováci platili za televízory v priemere 489 eur. Priemerná cena tabletov v e-shopoch za uplynulý rok stúpala podobne, až o 20 %. 

V uplynulom roku išli hore aj elektrobicykle – cenou aj popularitou. Za uplynulý rok vzrástol predaj elektrobicyklov na internete o 66 %, len v marci tohto roku to bolo o 150 % viac ako vlani. Aj preto sú relatívne nedostatkovým tovarom, čo ťahá ceny hore. Pravdou tiež je, že Slováci aj Česi začali nakupovať aj kvalitnejšie a drahšie modely. Priemerné ceny sa za posledný rok zvýšili o viac ako 20 %.

Niektoré produtky si udržali svoj stabilný každoročný cenový vzorec: napríklad inteligentné hodinky alebo lego stavebnice, obľúbené najmä na jeseň a pred Vianocami, kedy sa nakupujú v priemere relatívne lacnejšie hodinky a priemerná cena lego stavebníc dosahuje vrchol, len aby na začiatku roka znovu klesla. Priemerná cena inteligentných hodiniek zase pravidelne vyskočí pred letom, kedy si e-shopov kupujeme nové drahšie zariadenia. Podobná situácia bola aj na trhu s výživovými doplnkami, ktoré si držia relatívne stabilnú priemernú cenu po celý rok a vyskočia len počas zimy, kedy nimi ľudia posilňujú imunitu.

SR: Marketingové telefonáty a maily

Ponúkal vám niekto telefonicky alebo mailom tovar alebo služby bez vášho predchádzajúceho súhlasu? Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb registruje narastajúcu závažnosť problému nevyžiadanej komunikácie a preto sa obracia na občanov, aby ho o takýchto marketingových volaniach a mailových správach informovali.

Obsahom telefonátov a mailov sú napríklad ponuky lacnejšieho odberu plynu alebo elektriny, telekomunikačných služieb, zmeny zdravotnej poisťovne alebo predaj iných rôznych tovarov a služieb (vysávačov, ponožiek, paplónov, hrncov a pod). Napísať o vašich konkrétnych skúsenostiach s takýmito ponukami tovarov a služieb môžete na e-mail prieskum@teleoff.gov.sk V správe by ste mali uviesť čo najviac podrobností, najmä telefónne číslo, z ktorého vám volali, kedy, v akej veci, aké tovary alebo služby vám ponúkali. 

Vo viacerých prípadoch sú marketingové volania legálne, lebo ste na takéto volanie vopred udelili súhlas niekedy v minulosti a už si to nepamätáte, resp. ste si to pri odovzdaní súhlasu ani neuvedomili. Občania často dávajú písomný súhlas s volaním alebo zasielaním ponúk emailom na účely priameho marketingu pri uzatváraní zmlúv, počas rôznych marketingových kampaní, napr. počas súťaží, alebo pri získavaní rôznych kariet výhod, akými sú členské či vernostné karty. Pokiaľ vás takéto volania alebo správy obťažujú, váš súhlas môžete kedykoľvek odvolať.

V zákone o elektronických komunikáciách sa uvádza: Na účely priameho marketingu je dovolené volanie alebo používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu, telefaxu, elektronickej pošty vrátane služby krátkych správ účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho predchádzajúcim súhlasom, pričom tento súhlas musí byť preukázateľný. Udelený súhlas možno kedykoľvek odvolať. Povinnosť predchádzajúceho súhlasu sa vzťahuje na účastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami.

EU: Legislatívne porušenia

Slovensko aj ďalšie členské krajiny EÚ obdržali v júni od Európskej komisie (EK) sériu upozornení na neplnenie legislatívy EÚ v oblasti životného prostredia. V pravidelnom súbore rozhodnutí týkajúcich sa prípadov nesplnenia povinnosti EK podniká právne kroky proti členským štátom, ktoré si nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Cieľom je zaistiť správne uplatňovanie práva EÚ v záujme občanov aj podnikov.

Európska komisia vyzvala sedem členských štátov (Belgicko, Fínsko, Grécko, Chorvátsko, Luxembursko, Maltu a Slovensko), aby do svojich právnych predpisov implementovali nové pravidlá EÚ o tokoch odpadov v súlade s aktualizovanou smernicou z roku 2018 o vozidlách po životnosti, použitých batériách a akumulátoroch a o odpade z elektrických a elektronických zariadení. Účelom je prispievať k udržateľnej výrobe a spotrebe predchádzaním vzniku nového odpadu opätovným používaním týchto materiálov, recykláciou a inými formami využitia a zlepšiť ochranu životného prostredia. Po výzve z októbra 2020 sa EK teraz rozhodla zaslať aj odôvodnené stanovisko. Spomínané krajiny majú dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia, inak im hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ.

Komisia tiež žiada Slovensko a 12 ďalších členských štátov, aby vo svojich právnych predpisov implementovali nové pravidlá EÚ o skládkach, čo má byť v súlade so zmenami smernice EÚ z roku 2018 o skládkach odpadov. Smernica zavádza od roku 2030 zníženie skládkovania všetkého odpadu, ktorý je vhodný na recykláciu alebo na energetické zhodnotenie a do roku 2035 má obmedziť podiel komunálneho odpadu na skládkach na desať percent. Po októbrovej výzve v roku 2020 im posiela odôvodnené stanovisko. Ak do dvoch mesiacov naň nezareagujú a neprijmú potrebné opatrenia, môžu byť zažalované na Súdnom dvore EÚ. EK zároveň vyzvala 17 členských štátov EÚ, aby vo svojich právnych predpisoch plne implementovali nové pravidlá EÚ o nakladaní s odpadmi, čo sa týka aj Slovenska. Svoje právne predpisy by mali zosúladiť s pozmenenou smernicou o odpadoch z roku 2018. Tá sprísňuje pravidlá predchádzania vzniku odpadu, stanovuje nové ciele pre recykláciu komunálneho odpadu a špecifikuje, že do roku 2025 musí byť recyklovaných aspoň 55 percent hmotnosti komunálneho odpadu. Na výzvu z októbra 2020 nereagovali a preto postup pokračuje zaslaním odôvodneného stanoviska. Tieto krajiny majú dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia, inak im hrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ.

Komisia tiež vyzvala 18 členských štátov EÚ vrátane Slovenska, aby chránili životné prostredie pred inváznymi nepôvodnými druhmi v súlade s nariadením EÚ z roku 2014, Európskou zelenou dohodou a európskou stratégiou v oblasti biodiverzity do roku 2030. Ani jeden z týchto 18 štátov nevypracoval, nevykonal a neoznámil EK akčný plán, ktorý by riešil najdôležitejšie spôsoby, ako zabrániť šíreniu inváznych druhov. Po výzve EK majú dotknuté krajiny dva mesiace na to, aby na ňu odpovedali a prijali potrebné opatrenia. Invázne nepôvodné druhy sú rastliny a živočíchy zavlečené človekom do oblastí mimo svoj prirodzený areál výskytu, ktoré sa rýchlo šíria a agresívne vytláčajú pôvodné druhy, čo má závažné environmentálne a ekonomické dôsledky.

BEC: podvodníci majú prístup k 50 % napadnutých účtov do 12 hodín

Správa Anatómia napadnutého účtu analyzuje, ako používajú aktéri hrozieb phishingové stránky na získavanie hesiel a na čo ich následne využívajú. Agari Cyber ​​Intelligence (ACID) zavŕšila šesťmesačný prieskum vyše 8.000 phishingových stránok napodobňujúcich prihlasovacie obrazovky účtov Microsoft Account, Microsoft Office 365 a Adobe Document Cloud. Poverený tím prepojil jednotlivé phishingové útoky s konkrétnymi aktérmi a ich postupmi, aby lepšie pochopil životný cyklus napadnutia účtov.

Konkrétne štatistiky odhalené v rozsiahlom prieskume:
  • Počas prvého týždňa mali aktéri hrozieb manuálne prístup k 91 % všetkých účtov.
  • Polovica napadnutých účtov bola prístupná počas prvých 12 hodín.
  • 23 % phishingových stránok použilo techniky automatického overenia účtu.
  • Aktéri hrozieb sa nachádzali v 44 krajinách sveta (47 % v Nigérii).
Akonáhle útočníci získali prístup k napadnutým účtom, usilovali sa identifikovať prístup k finančným, informačným alebo platobným systémom spoločnosti na realizáciu podvodov. Účty sa používali na odosielanie škodlivých emailov aj  na registráciu ďalšieho softvéru, pomocou ktorého by sa mohli spúšťať podvody. V jednom prípade aktér hrozby použil svoj napadnutý účet na nahranie dvoch finančných dokumentov na priradený účet OneDrive - súvahu nájmu a bankové pokyny pre ich bankový účet. Na základe obsahu týchto dokumentov je pravdepodobné, že zamýšľal použiť ich ako súčasť útoku BEC, pravdepodobne takého, ktorý sa vydáva za investíciu do nehnuteľností, pričom sa snaží vylákať aj vyše 200.000 dolárov ako dlžné nájomné. 

V ďalšom príklade sa počítačoví zločinci zamerali na zamestnancov realitných alebo finančných spoločností v USA prostredníctvom emailu, ktorý podľa všetkého pochádzal od spoločnosti poskytujúcej finančné služby so sídlom v USA a ktorá ponúka poistenie pre transakcie s nehnuteľnosťami. Keď adresáti otvorili e-mail, boli vyzvaní, aby si prezreli správu, ktorá ich poslala na webovú stránku napodobňujúcu skutočnú domovskú stránku spoločnosti. Od tejto chvíle boli vyzývaní, aby si prezreli ďalšie dokumenty a zadali informácie o svojom účte. Išlo o cyklus útokov, kedy phishingové útoky vedú k napadnutiu účtov, a to vedie k ďalším phishingovým útokom ohrozujúcim nové účty, atď.

Business e-mail compromise (BEC) je typ kybernetického ohrozenia, ktorý sa stáva jedným z najrozšírenejších mailových útokov. Priebeh je na prvý pohľad veľmi jednoduchý: útočník sa dostane, alebo napodobní legitímny obchodný účet. Potom pomocou tohto účtu vyzve zákazníkov alebo kontakty (účtovné oddelenie, asistentku...) o podvodné platby. Aj keď ich koncept je jednoduchý, dokážu napáchať veľkú škodu.



piatok 11. júna 2021

SR: Priemyselná výroba

V apríli podľa najnovších údajov Štatistického úradu SR priemyselná produkcia na Slovensku medziročne vzrástla až o 69 %. Stále ale nedosiahla predkrízovú úroveň a výroba je slabšia.  K pozitívnemu výsledku priemyslu samozrejme vo veľkej miere dopomohol bázický efekt, keďže vlani v apríli výroba výrazne klesla až o viac než -40 % (vplyvom prvej vlny pandémie).

Počas tohtoročného apríla sa na Slovensku medziročne zvýšila výroba vo všetkých priemyselných odvetviach a vo väčšine z nich dokonca dvojciferným tempom. Smerom nahor náš priemysel ťahali hlavne automobilky, ktorých výroba sa medziročne zvýšila až štvornásobne. Takto výrazný rast bol možný vďaka slabej báze z minulého roka (v apríli 2020 sa výroba automobilov prepadla až o cca -80 %) a tiež vďaka oživovaniu globálneho dopytu po autách. Aktuálne ale už aj na ne dopadla čipová kríza a museli kvôli tomu obmedzovať výrobu. Napriek výraznému rastu výroby v posledných mesiacoch automobilky stále zaostávajú za predkrízovou produkciou o cca 10 % (oproti aprílu 2019). Druhým ťahúňom našej ekonomiky je výroba počítačov a elektroniky, ktorá bola v apríli až o 75 % vyššia ako pred rokom. Výrazný rast produkcie ale dosiahli aj ďalšie priemyselné odvetvia - výroba elektrických zariadení (rast o 90 %), produkcia výrobkov z gumy a plastov (o 63 %), výroba strojov (rast o cca 56 %) a taktiež výroba kovov (o cca 40 %). 

Ako sa bude vyvíjať priemyselná produkcia v ďalších mesiacoch? Analytička Jana Glasová očakáva, že aj v máji dosiahne naša priemyselná produkcia medziročný rast, ale miernejší než v predchádzajúcich mesiacoch. Smerom nahor ju bude opäť ťahať bázický efekt, keďže vlani v týchto mesiacoch dochádzalo k prudkému prepadu výroby. Májová produkcia už ale bude negatívne ovplyvnená odstávkami výroby v našich automobilkách kvôli chýbajúcim čipom. To bude ťahať priemyselnú výrobu nadol zrejme aj v letných mesiacoch. Produkcia v priemysle by potom mohla “nabrať na obrátkach” počas jesene, keď odznejú dopady niektorých chýbajúcich materiálov. Otáznik visí nad vývojom automobilového priemyslu v ďalších mesiacoch. Odvetvie je totiž silno zasiahnuté materiálovou krízou vo svete. Azda najciteľnejším je nedostatok čipov. Niektoré odhady hovoria o tom, že čipová kríza bude pretrvávať celý tento rok a teda negatívne ovplyvňovať výrobu aj v našich závodoch. Ďalším veľkým problémom pre priemysel vrátane automobiliek je nedostatok plastového granulátu, ktorého cena rapídne rastie. Ten sa využíva vo väčšine priemyselných odvetví. A zoznam nedostatkového tovaru sa týmto nekončí. Trh hlási už aj problémy s nedostatkom plechov, kovových dielov, dreva a aj skla. Ceny týchto vstupov teda pomerne výrazne rastú, čo bude tlačiť nahor aj ceny finálnych produktov pre spotrebiteľov. Táto globálna materiálová kríza v priemysle je spôsobná hlavne zabrzdením výroby počas krízy a s pomalším rozbiehaním výroby po pandémii. To spôsobuje dočasné odstávky výroby aj v našich automobilkách, ktoré pre chýbajúce súčiastky nemôžu vyrábať a exportovať.

SR: Wifi pre teba

V rámci projektu Wifi pre teba bolo za uplynulý rok schválených ďalších 110 žiadostí v objeme 1.300.000 eur. Dopytová výzva je jednou z výziev v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra, prioritná os 7, ktorej gestorom je Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR.

Doteraz sa uskutočnilo 6 kôl a prijatých bolo 576 žiadostí o podporu. Wifi pre teba je celkovo už v 496 obciach a mestách, pričom výška nenávratného finančného príspevku predstavuje sumu 6.450.000 eur. Obec alebo mesto mohlo na jeden projekt získať podporu maximálne 15.000 eur, pričom z európskych zdrojov ide 85 % hodnoty projektu, 10 % je zo štátneho rozpočtu a 5 % predstavuje spolufinancovanie zo strany žiadateľa.

Pre projekt bezplatných wi-fi zón sa pripravuje nová schéma. Ministerstvo tiež pripravilo národný broadbandový plán s cieľom zaviesť ultrarýchly širokopásmový internet pre všetkých obyvateľov Slovenska bez ohľadu na miesto, v ktorom žijú. Investície v oblasti digitalizácie v hodnote 580 miliónov eur budú financované v rámci komponentu Digitálne Slovensko v Pláne obnovy.

EU: Vrátenie peňazí za zájazdy zrušené počas pandémie

Európska komisia sa rozhodla postúpiť Súdnemu dvoru nesúlad vnútroštátnych pravidiel Slovenska v rozpore s právom Európske únie (EÚ) v oblasti balíkov cestovných služieb. Slovensko pôvodne ohlásilo, že svoj zákon zmení, vnútroštátne ustanovenia o náhrade za dovolenkové zájazdy zrušené z dôvodu pandémie COVID-19, ktoré boli prijaté v máji 2020, však naďalej platia.

Podľa vnútroštátnych pravidiel SR musia cestujúci, ktorých balík dovolenkových služieb bol z dôvodu pandémie COVID-19 zrušený, akceptovať buď zmenenú zmluvu o balíku cestovných služieb, alebo náhradný balík ponúknutý organizátorom. Ako alternatívu majú cestujúci nárok na refundáciu až po 31. auguste 2021. Tieto pravidlá porušujú právo EÚ, keďže podľa smernice o balíkoch cestovných služieb majú cestujúci nárok na vrátenie peňazí do 14 dní, ak je ich zmluva o balíku cestovných služieb ukončená v dôsledku neodvrátiteľných a mimoriadnych okolností.

Už v júli 2020 začala Európska komisia konať v prípade porušenia povinnosti proti Slovensku (a ďalším deviatim členským štátom) za to, že zaviedlo pravidlá pre dovolenkové balíky, ktoré neboli v súlade so smernicou o balíkoch cestovných služieb. V októbri 2020 pristúpila k ďalšej fáze a zaslala Slovensku odôvodnené stanovisko. V decembri 2020 naň Slovensko odpovedalo a poskytlo návrh legislatívnej zmeny. Zmena mala byť prijatá v marci 2021, s účinnosťou od 1. mája 2021. Slovenské orgány koncom marca 2021 informovali Európsku komisiu, že pozmeňujúci návrh stále nebol prijatý a že sa začne nový legislatívny postup. 

Prvá pomoc: Nové podmienky

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR informovalo o pokračovaní Prvej pomoci v nadväznosti na Covid automat. Po splnení podmienok bude možné žiadať o príspevok až do konca roka 2021, tzn. do nadobudnutia účinnosti zákona o podpore v čase skrátenej práce (tzv. Kurzarbeit). Predpokladané celkové výdavky na realizáciu projektu do konca roka 2021 predstavujú 2.249.652.855,58 eur. K 9.6.2021 bolo vyplatených z projektu Prvá pomoc 1.754.738.875,74 eur na podporu udržania pracovných miest.

Napriek postupnému uvoľňovaniu opatrení a oživovaniu ekonomickej aktivity stále pretrvávajú negatívne ekonomické dopady pandémie na pracovný trh. Od júla 2021 bude Prvá pomoc napojená na Covid automat, tzn. výška poskytovanej pomoci sa bude odvíjať od aktuálnej epidemiologickej situácie.

Podmienky schémy pomoci
Fáza 3: Pri nepriaznivej epidemiologickej situácie, tzn. III. a IV. stupeň varovania podľa celonárodného Covid automatu, sa bude pomoc vyplácať podľa pravidiel projektu Prvá pomoc++ . Zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta, dostanú v tejto fáze príspevok na preplatenie mzdových nákladov na zamestnanca vo výške 100 % celkovej ceny práce. SZČO a zamestnávatelia môžu žiadať o paušálny príspevok až do výšky 870 €. SZČO, ktorým nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia a nie sú dobrovoľne poistení a jednoosobové s.r.o. majú nárok na príspevok vo výške 360 €.

Fáza 2: V prípade zlepšujúcej sa epidemiologickej situácie, tzn. I. a II. stupeň varovania podľa celonárodného Covid automatu, sa bude pomoc vyplácať podľa pravidiel projektu Prvá pomoc+ . Podľa týchto kritérií zamestnávatelia môžu žiadať o finančný príspevok vo výške 80 % celkovej ceny práce zamestnancov. Vo fáze 2 si nebudú môcť zamestnávatelia žiadať o paušálny príspevok z opatrenia 3B. SZČO majú nárok na pomoc do výšky 810 €. V prípade ak im nevznikla povinnosť nemocenského a dôchodkového poistenia a nie sú dobrovoľne poistení môžu žiadať o príspevok vo výške 315 € (platí aj pre jednoosobové s.r.o.).

Fáza 1: Pri priaznivom epidemiologickom vývoji, tzn. ak nie je vyhlásený celonárodný Covid automat na I. až IV. stupni varovania a zároveň je v stupni monitoring najviac 39 okresov, príspevky sa budú vyplácať na základe podmienok z pôvodného projektu Prvá pomoc. Zamestnávatelia v tejto fáze dostanú príspevok na preplatenie mzdových nákladov na zamestnanca vo výške 80 % hrubej mzdy. Rovnako ako v predošlej fáze, ani vo fáze 1 zamestnávatelia nebudú mať nárok na paušálny príspevok z opatrenia 3B. SZČO môžu čerpať finančnú pomoc do výšky 540 € a v prípade ak neboli nemocensky a dôchodkovo poistení, majú nárok na príspevok vo výške 210 € (rovnaká výška aj pre jednoosobové s.r.o.).

Fáza 0: Pomocná schéma sa nebude uplatňovať, ak žiadny z okresov nebude v I. až IV. stupni varovania a zároveň v stupni monitoring bude minimálne 40 okresov.

Covid automat sa aktualizuje na týždennej báze, avšak pre zjednodušenie systému vyplácania príspevkov sa schéma pomoci bude nastavovať na celý kalendárny mesiac. Pre určenie fázy Prvej pomoci bude rozhodujúci prevažujúci počet dní v danom stupni. V prípade rovnakého počtu dní v mesiaci sa použije výhodnejší model prvej pomoci. Medzimesačný prechod medzi jednotlivými fázami je možný najviac o dve fázy.

štvrtok 10. júna 2021

SR: Choroby z povolania

Podľa najnovších údajov Národného centra zdravotníckych informácií v roku 2020 pribudlo na Slovensku menej novozistených prípadov chorôb z povolania než v predchádzajúcich rokoch. Choroby z povolania najčastejšie postihujú ľudí pracujúcich v priemyselnej výrobe.

V Slovenskej republike bolo v roku 2020 hlásených 254 novozistených prípadov chorôb z povolania (136 mužov, 118 žien), čo predstavuje najnižší počet prípadov od roku 2001, kedy bolo nahlásených až 577 chorôb z povolania. V roku 2020 neboli hlásené žiadne ohrozenia chorobou z povolania. Podobne ako v minulých rokoch, aj v roku 2020 bola najčastejšie hlásenou chorobou z povolania choroba končatín z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia (52,4 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania v SR). Ďalšími v poradí boli infekčné, prenosné a parazitárne ochorenia (11,4 %) a choroby z vibrácií (9,4 %).

Postihnutými boli predovšetkým pracujúci medzi 50. – 54. rokom života, nasledovala veková skupina 45 – 49-ročných a 55 – 59-ročných. Chorobami z povolania najčastejšie trpeli ľudia pracujúci v priemyselnej výrobe (62,2 % zo všetkých hlásených chorôb z povolania), zdravotníctve a sociálnej pomoci (10,5 %) a ťažbe a dobývaní (9,8 %).

EU: COVID osvedčenie

Poslanci Európskeho parlamentu zavŕšili proces schvaľovania COVID osvedčení Európskej únie (EÚ). Osvedčenia budú bezplatne vydávať vnútroštátne orgány v papierovej alebo digitálnej forme s QR kódom. Potvrdia zaočkovanie jeho držiteľa proti ochoreniu COVID-19, negatívny výsledok nedávno podstúpeného testu alebo prekonanie ochorenia. V praxi tak pôjde o tri rôzne certifikáty. 

Systém osvedčení EÚ sa formálne zavedie 1. júla 2021 na obdobie 12 mesiacov. Osvedčenie nebude podmienkou využívania práva na voľný pohyb a nebude sa považovať za cestovný doklad. Poslanci počas rokovaní so zástupcami ministrov krajín EÚ o konečnej forme pravidiel týkajúcich sa nových osvedčení presadili dohodu, podľa ktorej členské štáty EÚ nebudú môcť uvaliť na držiteľov osvedčenia ďalšie cestovné obmedzenia, ako karanténa, samoizolácia či testovanie, pokiaľ nebudú nevyhnutné a primerané z dôvodu ochrany verejného zdravia. Pri prijímaní takýchto opatrení bude platiť povinnosť prihliadať na vedecké dôkazy vrátane epidemiologických dát zverejňovaných Európskym centrom pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Komisia a členské štáty by mali byť upozornení najneskôr 48 hodín pred začiatkom uplatňovania takýchto dodatočných obmedzení, verejnosť by sa o nich mala dozvedieť aspoň s 24 hodinovým predstihom.

Členské štáty EÚ by sa mali postarať o to, aby bolo testovanie cenovo prijateľné a široko dostupné. Komisia na žiadosť parlamentu prisľúbila uvoľniť z nástroja núdzovej podpory EÚ sumu vo výške 100 miliónov eur, ktorá umožní členským štátom nakúpiť testy a následne aj vydávať osvedčenia EÚ o ich podstúpení. Všetky krajiny EÚ budú akceptovať osvedčenia o očkovaní vydané v iných členských štátoch pre vakcíny schválené Európskou agentúrou pre lieky (EMA). Členské štáty sa samy rozhodnú, či uznajú aj osvedčenia týkajúce sa vakcín schválených v rámci vnútroštátnych povoľovacích postupov alebo vakcín, ktoré schválila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) na núdzové použitie.

Všetky osobné údaje sa musia spracúvať v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov. Osvedčenia sa budú overovať off-line a nebudú sa uchovávať žiadne osobné údaje.

.

Kryptomeny: Rast minerov

Škodlivé programy určené na odcudzenie kryptomeny z infikovaných zariadení k
ryptominery sú častokrát nainštalované bez vedomia používateľov a následne začnú pomaly odčerpávať rôzne druhy kryptomien. Dokážu odcudziť aj milióny! Zatiaľčo sa tieto programy stali začiatkom roku 2018 obľúbeným nástrojom kyberzločincov, ich popularita v priebehu roku 2020 klesala stabilným tempom. Avšak podľa aktuálnej správy spoločnosti Kaspersky o malvéri došlo v prvom štvrťroku 2021 k zmene. 

Od februára do marca 2021 sa počet jedinečných modifikácií minerov zvýšil viac než štvornásobne, a to z 3.815 na 16.934. Celkovo experti spoločnosti objavili v 1. štvrťroku tohto roku 23.894 nových modifikácií minerov. Zároveň sa stabilným tempom zvyšoval aj počet používateľov, ktorí sa na svojich zariadeniach stretli s minermi – zo 187.746 v januári na 200.045 používateľov v marci 2021. Celkovo sa s minermi v 1. štvrťroku 2021 stretlo 432.171 jedinečných používateľov. „Zatiaľ nevieme predpovedať, či tento trend, ktorý sme zaznamenali v prvom štvrťroku, pretrvá aj do budúcnosti. Zdá sa však, že zvýšenie hodnoty bitcoinu a iných kryptomien vyvolalo vyšší záujem o minery. Ak budú trhy s kryptomenami aj tento rok silné, je pravdepodobné, že sa aj naďalej budeme stretávať s ďalšími prípadmi, kedy používatelia narazia na minerov“, komentuje vývoj Evgeny Lopatin. Kľúčové trendy vyplývajúce zo správy zahŕňajú tiež zníženie počtu používateľov, ktorí sa stretli s bankovými trójskymi koňmi na mobilných zariadeniach aj počítačoch a zvýšenie počtu modifikácií  ransomwarových trójskych koňov – z 3.096 v 4. štvrťroku 2020 na 4.354 v 1. štvrťroku 2021. 

Na zníženie rizika vystavenia sa minerom odborníci odporúčajú:
• Nainštalujte si do svojho počítača silné bezpečnostné riešenie.
• Keďže minery sú často distribuované ako „riskware“ (čo je legitímny softvér, ktorý sa dá zneužiť), nie sú bezpečnostnými riešeniami automaticky blokované. Mali by ste si preto nakonfigurovať nastavenia svojho bezpečnostného riešenia tak, aby blokovali všetky „riskware“ programy.
• Softvér aktualizujte na všetkých zariadeniach, ktoré používate. Ak chcete zabrániť minerom v zneužití slabých miest, použite nástroje, ktoré vedia automaticky detegovať zraniteľnosti a sťahovať a inštalovať záplaty.
• Inštalujte aplikácie z legitímnych zdrojov (napr. z oficiálnych obchodov s aplikáciami).