piatok 17. mája 2019

Výzva: WiFi pre Teba

Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPVII) vyhlásil už 4. kolo výzvy WiFi pre Teba. Záujemcovia môžu predkladať svoje žiadosti do 13. augusta 2019. Cieľom výzvy je vybudovanie WiFi zón na verejných priestranstvách v mestách a obciach.

Počas troch hodnotiacich kôl WiFi pre Teba bolo predložených spolu 381 žiadostí v celkovom objeme viac ako 5 miliónov eur a dosiaľ bolo s úspešnými žiadateľmi zazmluvnených už 95 projektov a ďalšie zmluvy sú v procese prípravy. Mestá a obce môžu získať finančný príspevok v maximálnej výške 15.000 eur na jeden projekt. Podľa pravidiel financovania štrukturálnych fondov sú žiadatelia povinní podieľať sa na spolufinancovaní projektu vlastnými zdrojmi vo výške 5 % z celkových oprávnených výdavkov a vyčleniť dostatočné finančné prostriedky vo svojich rozpočtoch na prevádzku WiFi zón.

Zóny s bezplatným internetom si môžu obce a mestá vybrať podľa uváženia. S obcou Lendak podpísal ÚPVII zmluvu o poskytnutie nenávratného finančného príspevku ako s úplne prvým úspešným žiadateľom. Obec poskytne svojim občanom prístup k internetu na obecnom úrade, námestí, zdravotnom stredisku či autobusovej zastávke. ÚPVII chce starostov a primátorov čo najviac odbremeniť od byrokracie, žiadosti preto môžu podávať elektronicky cez systém ITMS. Keď sa starosta prihlási pomocou svojho eID, systém automaticky predvyplní veľa údajov. Navyše majú žiadatelia pripravený aj vyplnený vzor žiadosti a súťažné podklady pre verejné obstarávanie.

Možnosť využívať bezplatný internet na verejných priestranstvách získalo najnovšie aj 108 slovenských obcí, miest a mestských častí, ktoré sa v apríli zapojili do v poradí druhej výzvy Európskej únie WiFi4EÚ. Rozpočet výzvy WiFi4EÚ je viac ako 50 miliónov eur a uspelo v nej celkovo 3 400 samospráv z celej Európskej únie. Práve touto výzvou sa nechal inšpirovať ÚPVII pri spustení projektu WiFi pre Teba. Medzi slovenské lokality, ktorým sa podarilo získať finančné poukážky v prvej fáze výzvy WiFi4EÚ, patria napríklad Barca, Bytča, Hviezdoslavov, Močenok, Oravský Podzámok, Oščadnica, Párnica, Pezinok či Zohor.

EU: Iniciatíva Save the bees!

Európska komisia zaregistrovala európsku iniciatívu občanov Save the bees! Protection of biodiversity and improvement of habitats for insects in Europe (Zachráňme včely! – Ochrana biodiverzity a skvalitnenie biotopov hmyzu v Európe). Organizátori ju vyzývajú, aby prijala právne predpisy na zachovanie a skvalitnenie biotopov hmyzu ako ukazovateľov nepoškodeného životného prostredia.

Iniciatíva občanov sa zameriava na vytvorenie povinných cieľov: 
- aby sa podpora biodiverzity stala celkovým cieľom spoločnej poľnohospodárskej politiky; 
- aby sa výrazne obmedzilo používanie pesticídov, bez výnimky zakázali škodlivé pesticídy a zreformovali kritériá oprávnenosti; 
- aby sa podporovala štrukturálna diverzita v poľnohospodárskej krajine; 
- aby sa účinne znižoval obsah živín (napr. Natura 2000); 
- aby sa účinne zriaďovali chránené oblasti; aby sa zintenzívnil výskum a monitorovanie a zlepšilo vzdelávanie. 

Podľa zmlúv môže EÚ podnikať právne kroky v oblastiach, akými sú vnútorný trh, poľnohospodárska politika či ochrana verejného zdravia a kvalita životného prostredia. Komisia preto považuje iniciatívu za právne prípustnú a rozhodla sa ju zaregistrovať, ale zatiaľ neanalyzovala jej podstatu. Iniciatíva bude zaregistrovaná 27. mája 2019. Organizátori potom budú mať jeden rok na to, aby zozbierali podpisy na jej podporu. Ak sa v priebehu roka podarí získať jeden milión vyhlásení o podpore iniciatívy pochádzajúcich najmenej zo siedmich rôznych členských štátov, Európska komisia bude povinná zaujať stanovisko a vyhodnotiť či a aké podnikne ďalšie kroky.

Radíme: Život so sklerózou multiplex

Skleróza multiplex (SM) je chronické autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastnú nervovú sústavu. Hovorí sa o nej aj ako o chorobe tisícich tvárí, môže mať veľmi rôznorodé prejavy a jej vývoj sa nedá predvídať, lebo je tiež u každého pacienta iný. Objavuje sa bez varovania a spočiatku môže vyzerať len ako dôsledok „obyčajného“ vyčerpania, prepracovanosti či stresu. 

Neexistuje jednoznačný test, na základe ktorého by bolo možné s istotou potvrdiť diagnózu SM, preto treba pri diagnostike ochorenia starostlivo posúdiť anamnézu, neurologické príznaky, ako aj výsledky zobrazovacích a laboratórnych vyšetrení. Včasná diagnostika a účinná liečba sú pre prognózu pacienta mimoriadne dôležité. Na priebeh liečby má zásadný vplyv aj zmysluplná komunikácia medzi pacientom a lekárom. Kým v minulosti sa v tradičnom ponímaní sklerózy multiplex pacientom fyzická aktivita neodporúčala, nedávne poznatky integrujú fyzické cvičenie do liečby sklerózy multiplex ako esenciálnu súčasť. Odborníci pre pacientov so sklerózou multiplex odporúčajú aeróbne cvičenie – beh, bicykel, joga, pilates, ale aj silové tréningy s nižšou intenzitou.  Nemenej významnou súčasťou komplementárnej liečby je stravovanie, ktoré má byť individualizované. V spolupráci s odborníkmi vznikla šablóna na stravovanie SM pacienta s dôrazom na elimináciu prozápalových diétnych prvkov a zaradenie antioxidantov do stravy. Personalizovaný prístup zároveň umožní zohľadňovať klinický stav pacienta, jeho liečbu, či pridružené ochorenia.

Počas tretieho ročníka kampane Neskrývaj sa, vystúp z radu. Môj život so sklerózou multiplex prichádzajú organizátori aj s edukačnými krátkymi filmami, v ktorých spojili lekárov aj pacientov a ich pohľad na problematiku ochorenia. Svoji podporu vo filmoch vyjadrila pacientom aj ambasádorka projektu Anastasia Kuzminová. Symbolickým vymaľovaním plátených tašiek projekt ďalej podporili: Vladimíra Ledecká, Števo Martinovič, Zuzana Vačková, Gabo Kocák, Kvetka Horváthová, Matej Tóth, Alena Stračiaková, Thomas Puskailer, Erika Barkolová, Jozef Dodo Kuriľák, Lucia Wirthová, Michal Sabo, Karin Haydu, Roman Pomajbo, Karin Majtánová, Juraj Kemka, Adriana Kemka, Dušan Pašek, Natália Olcsváry Hatalová, Matej „Sajfa“ Cifra, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Maroš Molnár, Adriana Pešinová, Boris Bordács, Bibiana Ondrejková a influenceri: lulusbakery – Lucia Gažová, L E N K A, Linda Babušík Adamčíková z blogu Lapkinn, fero_joke a marekkajan.

štvrtok 16. mája 2019

WiFi4EU: Poukážky z druhého kola

Európska komisia oznámila výsledky druhej výzvy na predkladanie návrhov WiFi4EU, ktorá prebiehala od 4. do 5. apríla. Ďalších 3.400 miest získa poukážky v hodnote 15.000 EUR na pokrytie nákladov na inštaláciu hotspotov Wi-Fi na verejných priestranstvách, vrátane radníc, verejných knižníc, múzeí, verejných parkov alebo námestí. 

Celkový rozpočet na túto výzvu bol 51 miliónov EUR.  Na porovnanie, v rámci prvej výzvy vyhlásenej v roku 2018 bolo vybraných 2.800 obcí, ktoré dostanú poukážku WiFi4EU v hodnote 15.000 EUR. Dopyt opäť vo veľkej miere prevýšil počet poukážok, ktoré boli k dispozícii. O poukážku požiadali obce zo všetkých 30 zúčastnených krajín (členské štáty EÚ, Nórsko a Island). Španielsko, Taliansko a Nemecko dosiahli maximálny počet poukážok, ktoré boli k dispozícii jednému členskému štátu. Už v prvých 60 sekundách spustenia registrácie sa prihlásilo takmer 98% dostupných poukážok.

Do konca roku 2020 sa budú organizovať ďalšie dve výzvy, z ktorých jedna bude aj v tomto roku. Neúspešné obce sú tak oprávnené znovu sa uchádzať o poukážky v ďalších pripravovaných výzvach iniciatívy WiFi4EU. Je to súčasť revízie pravidiel EÚ v oblasti telekomunikácií, vrátane nových opatrení na uspokojenie rastúcich potrieb európskych občanov v oblasti internetového pripojenia a na zvýšenie konkurencieschopnosti Európy. 

SR: Dôchodcovia spravidla o peniazoch nerozmýšľajú

Až 10 % ľudí v dôchodkovom veku (viac ako 65 rokov) nijako zvlášť neplánuje, ako vyjdú so svojím mesačným príjmom tvoreným spravidla len starobným dôchodkom. Prieskum, ktorý si nechala vypracovať spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika, zistil, že peniaze na sporenie si ukladá len 7 % dôchodcov, zatiaľčo 25 % si musí celý mesiac zarábať na ďalšie platby. Pritom viac ako dve pätiny oslovených seniorov majú pôžičku alebo úver.

„K hospodáreniu s financiami pristupuje zodpovedne 54 % dôchodcov, ktorí zo svojho dôchodku najprv odložia peniaze na pravidelné platby či poplatky a potom so zvyškom voľne nakladajú", uviedla Jana Žaludová. Plánovanie financií je pritom veľmi dôležité v každom veku, ako napokon ukazuje rastúci počet výplat dôchodkov s exekučnou zrážkou. V roku 2018 sa počet slovenských dôchodcov s exekučnou zrážkou pohyboval okolo 35.000, pričom v roku 2013 to bolo mierne nad 23.000. Viac ako polovicu tvoria seniori so starobným dôchodkom, druhou najpočetnejšou skupinou sú dôchodcovia s invalidným dôchodkom.

Podľa Žaludovej dôchodcovia si so sebou často nesú dlhy zo svojho produktívneho veku. Výnimkou však nie sú ani prípady, keď sa seniori zadlžia kvôli svojim deťom alebo vnúčatám, pre ktorých si priamo požičajú peniaze alebo ručia za ich vlastné nesplatené dlhy. Mnoho klientov spoločnosti sa spoliehalo na dohodu s deťmi, že budú pravidelne splácať svoje záväzky, veľmi často je však realita odlišná.

Trend: Starnutie obyvateľstva

Kombinácia starnúceho obyvateľstva, ústavných stropov na dôchodkový vek a nižšieho potenciálu na rast zamestnanosti ohrozuje dlhodobú stabilitu verejných financií. Podľa aktuálnych prognóz Európskej komisie stúpne podiel ľudí vo veku 65 rokov a viac na počte ľudí vo veku 15-64 rokov z 20 % v roku 2016 na 60 % v roku 2060. To vytvorí finančný tlak na dôchodkový systém, zdravotníctvo aj systém dlhodobej starostlivosti o starších a nevládnych ľudí. 

Na udržateľné verejné financie by potrebovalo Slovensko už aj bez ústavných stropov na dôchodkový vek okamžite prijať opatrenia v objeme 1,09 % HDP, čiže 927 miliónov eur v cenách roku 2017. Po zavedení stropov môže ich potreba stúpnuť na dvojnásobok. „Starnutie obyvateľstva sa týka nás všetkých. Európska populácia starne, celkový počet obyvateľov síce vzrastie z 511 miliónov v roku 2016 na 520 miliónov v roku 2070, ale zmení sa jeho veková štruktúra. Počet obyvateľov vo veku 15-64 rokov výrazne klesne z 333 miliónov v roku 2016 na 292 miliónov v roku 2070“, uviedol Ladislav Miko.

Otázke pripravenosti Slovenska na starnutie obyvateľstva sa venoval spoločný seminár Zastúpenia Európskej komisie v SR a inštitútu INEKO. Väčšina účastníkov považuje za najefektívnejšie riešenie dôsledkov starnutia zvyšovanie produktivity práce. To sa dá dosiahnuť vykonávaním kvalitnej hospodárskej politiky, lepším podnikateľským prostredím a kvalitnejším vzdelávaním. Medzi ďalšími riešeniami uviedli znižovanie miery náhrady pri starobných dôchodkoch, znižovanie iných výdavkov mimo dôchodkov a zvyšovanie zamestnanosti.

streda 15. mája 2019

Oversi: Ďalší rozvoj platformy

Portál Oversi.gov.sk poskytuje od septembra 2018 úradom platformu na získavanie výpisov, ktoré podľa zákona proti byrokracii už nemôžu žiadať od občanov. Doteraz slovenské úrady získali 217.763 výpisov z obchodného registra, listov vlastníctva a registra trestov, a tak ušetrili občanom viac ako 3,3 milióna eur. 

Od septembra 2019 do portálu pribudnú aj potvrdenia o návšteve školy a výpisy z registrov nadácií, občianskych združení, neinvestičných fondov, neziskových organizácií a organizácií s medzinárodným prvkom. V decembri 2019 potom pribudnú aj potvrdenia o nedoplatkoch na sociálnom a zdravotnom poistení a daniach. Charakter práce zamestnancov orgánov verejnej moci sa mení z papierovej na elektronickú a automatizovanú agendu. Realizácia portálu OverSi je však len prvým krokom. Občania majú menej povinností, ale úradníci ich majú o niečo viac. Aj preto koncept predpokladá v ďalšom kroku nasadenie integrácie medzi agendovými systémami a príslušnými registrami. Táto integrácia v konečnom dôsledku odľahčí nielen občanov, ale aj pracovníkov úradov pri spracovávaní rôznych výpisov a potvrdení. Už to nebudú musieť hľadať na portáli, ale informácia sa im automaticky uloží a pripadne aj spracuje v ich agendovom systéme.

V spolupráci s úradom podpredsedu vlády SR sa plánuje praktické overenie konceptu tzv. mojich údajov v praxi. To znamená, pripraviť mobilnú aplikáciu umožňujúcu prístup k všetkým osobným údajom, ktoré sú evidované vo verejných informačných systémoch. Identitu používateľa aplikácie sa má overovať pomocou konceptu mobilného eID. Aplikácia by tak umožnila používateľovi zobraziť potvrdenie o návšteve školy, respektíve zdieľať potvrdenie s treťou stranou, napríklad s dopravným podnikom alebo reklamovať chybné údaje.

EU: Lacnejšie volania

Od 15. mája 2019 začnú pre všetky medzinárodné volania a SMS správy v rámci Európskej únie (EÚ) platiť nové cenové stropy. Spotrebitelia tak budú za minútu hovoru zo svojej krajiny EÚ do inej platiť maximálne 19 centov (+ DPH) a za jednu SMS len 6 centov (+ DPH).

Po zániku roamingových poplatkov v júni 2017 je zavedenie týchto nových cenových stropov pre medzinárodné volania a SMS v rámci EÚ ďalším krokom v rámci celoúnijnej revízie telekomunikačných predpisov, ktorej cieľom je zabezpečiť väčšiu koordináciu elektronických komunikácií a posilniť úlohu Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC). Novými pravidlami pre medzinárodné volania sa odstraňujú značné cenové rozdiely, ktoré doteraz panovali v jednotlivých členských štátoch. Štandardná cena za pevné alebo mobilné volania v rámci EÚ bola v priemere trikrát vyššia než štandardná cena za domáce volania a štandardná cena za SMS správu v rámci EÚ bola viac než dvakrát vyššia ako cena za domácu SMS správu. V niektorých prípadoch môže byť štandardná cena za volanie v rámci únie až desaťkrát vyššia ako štandardná cena za domáce volanie.

Telekomunikační operátori v celej EÚ budú musieť informovať spotrebiteľov o nových cenových stropoch. Pravidlá začnú pre všetkých 28 krajín EÚ platiť od 15. mája, pričom čoskoro začnú byť záväzné aj v Nórsku, na Islande a v Lichtenštajnsku. Cenové stropy platia len pre volania pre osobnú potrebu, t. j. len pre individuálnych zákazníkov. Na firemných zákazníkov sa táto regulácia cien nevzťahuje, keďže viacero operátorov má pre nich špeciálne, mimoriadne atraktívne ponuky.

Podľa prieskumu Eurobarometra o medzinárodných volaniach štyria z desiatich respondentov (42 %) za posledný mesiac kontaktovali niekoho v inom štáte EÚ. 26 % respondentov uviedlo, že na kontaktovanie osoby v inej krajine EÚ použili pevnú linku, mobilný telefón alebo SMS správu.

Radíme: Skontrolujte si znamienka

Slováci si aj v tomto roku môžu pri príležitosti Európskeho dňa melanómu (15. 5.) nechať bezplatne preventívne skontrolovať svoje znamienka. Slovensko sa po 16. raz zapojí do preventívno-osvetového projektu s cieľom osvety o problematike melanómu a možnostiach predchádzania tomuto nebezpečnému ochoreniu. Znamienka sa budú kontrolovať vo väčšine dermatologických ambulancií do 24. mája.

„Koža je najväčší ľudský orgán, ktorý máme každý deň na očiach. Napriek tomu ľudia stále podceňujú prípadné, čo i len drobné, zmeny na ich pokožke. Touto kampaňou chceme nielen informovať verejnosť o rizikách rakoviny kože, ale predovšetkým naučiť ju pravidelne navštevovať kožné ambulancie a absolvovať preventívne vyšetrenia", uviedol prezident Slovenskej dermatovenerologickej spoločnosti Dušan Buchvald. Melanóm je kožný nádor, ktorý vzniká z melanocytu. Podľa odborníkov je zákerný v tom, že je veľmi mnohotvárny. Môže mať rôzne farby – odtiene hnedej, čiernej, ako rastie, môže sa v ňom objaviť červená, biela i modrá. V prípade nálezu znamienka, ktoré mení svoju veľkosť, je priehľadné, viacfarebné či čierne, treba ihneď navštíviť lekára. Varovným znamením je aj to, ak znamienka zmenia farbu, povrch, hrúbku, svrbia, bolia či krvácajú. Problematické sú tiež rany, ktoré sa nezahoja počas troch týždňov. „Len tretina melanómov vzniká z materského znamienka či iných pigmentových névov", vysvetlila onkodermatologička Desana Borecká. Melanóm môže vzniknúť aj na celkom zdravej koži. U mužov sa tento rýchlo metastázujúci nádor vyskytuje najčastejšie na chrbte, u žien na dolných končatinách, čiže na tzv. slnečných terasách ľudského tela. Melanóm sa však môže vyskytnúť aj na tých častiach kože, ktoré nie sú vystavované slnku.

Psychologička  Silvia Schmidtmayerová upozornila, že niektorí ľudia môžu mať z návštevy lekára obavy: „Skríning kože a kožných ochorení môže vyvolať istú mieru psychickej nepohody u človeka. Takisto ale môže takáto návšteva u dermatológa – vnímaná ako pozitívna skúsenosť, zanechať tento pozitívny pocit v človeku. Deň melanómu ponúka otvorenú náruč, doslova víta pacientov, pozýva ich k sebe na vyšetrenie. Toto je dôležitý moment, ktorý pomáha prekonať často prítomný strach alebo pocit, že budem lekára obťažovať svojím problémom."

utorok 14. mája 2019

Zelená domácnostiam II: Presun nevyužitých prostriedkov

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) v projekte podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE) Zelená domácnostiam II navýšila prostriedky v pripravovaných kolách určených pre tepelné čerpadlá a slnečné kolektory. 

„Z prvých kôl zostali nevyužité prostriedky pôvodne vyčlenené najmä na inštalácie kotlov na biomasu a fotovoltických panelov. Presúvame ich na tepelné čerpadlá a slnečné kolektory, pri ktorých záujem výrazne prevyšoval možnosti. Zmeny robíme zatiaľ v termínoch do júla, ak sa medzičasom uvoľnia ďalšie financie, upravíme výšku aj v nasledujúcich kolách", uviedla generálna riaditeľka SIEA Alexandra Velická. Aktuálne je vydaných vyše 2.500 platných poukážok v hodnote 4,6 milióna eur. Do septembra 2019 plánuje SIEA podľa zverejneného harmonogramu vyhlásiť ešte 13 kôl v celkovej hodnote 7,7 milióna eur. Tento rok sú kolá vyhlasované pre každé zariadenie samostatne, aj preto sú vyčlenené čiastky nižšie ako v minulosti. Pri doterajších siedmich kolách bolo pri štyroch zariadeniach k dispozícii po 800.000 eur. Rovnaká suma je pripravená na 14. mája 2019, kedy bude možné požiadať o poukážky na kotly na biomasu (od 15:00 hod.). Na všetky nasledujúce kolá bolo pôvodne v harmonograme plánovaných po 500.000 eur a menej s tým, že hodnoty sa priebežne upravia podľa dopytu a miery využitia už vydaných poukážok.

Po zmenách bude 4. júna 2019 na tepelné čerpadlá k dispozícii milión eur a 9. júla 800.000 eur. V nasledujúcich dvoch kolách určených pre slnečné kolektory, ktoré budú otvorené 21. mája 2019 a 18. júna 2019, sú pôvodné čiastky navýšené na 700.000 eur. V 7. kole projektu, v rámci ktorého mohli domácnosti elektronicky žiadať o príspevky 7. mája 2019 od 15.00 h po necelých 4 minútach od spustenia suma potvrdených žiadostí o podporu prekročila 800.000 eur. Vydaných bolo 265 poukážok. Nasledujúce kolo určené pre tepelné čerpadlá bude vyhlásené skôr, ako uplynie 30-dňová lehota platnosti poukážok. Domácnosti, ktoré teraz vydané poukážky na čerpadlá z rôznych dôvodov nevyužijú a budú sa chcieť uchádzať o nové v najbližšom kole, musia požiadať o predčasné ukončenie ich platnosti.

Národný projekt Zelená domácnostiam II je súčasťou Operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je vďaka európskej a štátnej podpore do roku 2023.

EU: Dočasné opatrenie

Európska komisia v zmysle pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci schválila poskytnutie náhrady za dočasnú dodávku povinného objemu elektrickej energie z miestnych palivových zdrojov do uzlového bodu slovenskej elektrizačnej sústavy v lokalite Bystričany, poskytnutej Slovenskom akciovej spoločnosti Slovenské elektrárne.

V rámci záväzku poskytovať službu vo verejnom záujme zabezpečia Slovenské elektrárne dodávku povinného množstva elektrickej energie zo svojej elektrárne v Novákoch v objeme minimálne 870 gigawatthodín až 1.100 gigawatthodín elektrickej energie z miestnych palivových zdrojov ročne, ktorá bude smerovať do zemepisnej oblasti v okolí uzla národnej elektrizačnej sústavy Bystričany. Dočasný záväzok poskytovať službu vo verejnom záujme sa bude plniť až do zrealizovania investícií slúžiacich na skvalitnenie elektrizačnej sústavy (s cieľom vyriešiť technické otázky súvisiace s problémom bezpečnosti dodávok). Opatrenie sa musí dokončiť najneskôr do konca roku 2023. Slovenská republika poskytne Slovenským elektrárňam náhradu za plnenie tohto záväzku, aby sa vyrovnal rozdiel medzi príjmami podniku z predaja elektrickej energie a z ďalších služieb a jeho výrobnými nákladmi. Túto náhradu získajú Slovenské elektrárne na základe mechanizmu zavedeného národným regulačným úradom.

Komisia posúdila dané opatrenie podľa pravidiel EÚ v oblasti štátnej pomoci, ktoré sa týkajú služieb všeobecného hospodárskeho záujmu. Na základe týchto pravidiel môžu členské štáty za určitých podmienok poskytnúť podnikom, ktoré boli poverené plnením záväzkov poskytovať služby vo verejnom záujme, náhradu za dodatočné náklady spojené s ich poskytovaním. Zistila, že:
* V blízkosti bystričianskeho uzla elektrizačnej sústavy sa nachádza iba elektráreň Nováky a niekoľko veľmi malých vodných elektrární, ktorých výrobné kapacity vo veľkej miere závisia od tokov vody a ročných období. Bez daného záväzku poskytovania služby vo verejnom záujme by pomocou súčasnej výrobnej infraštruktúry nebolo možné zabezpečiť spoľahlivú dodávku elektrickej energie pre zemepisnú oblasť situovanú v okolí uzla elektrizačnej sústavy Bystričany.
* Opatrenie je primerané, keďže v prípade elektrárne Nováky zodpovedá očakávaná miera návratnosti miere návratnosti podobných prevádzok a nevedie k vyplácaniu nadmernej náhrady.
* Je časovo obmedzené a skončí sa po uvedení novej dodávateľskej infraštruktúry do prevádzky, v každom prípade však najneskôr do konca roku 2023.

Komisia preto skonštatovala, že opatrenie zo strany Slovenska je v súlade s pravidlami EÚ v oblasti štátnej pomoci, keďže slúži na podporu zabezpečenia dodávok energie v zemepisnej oblasti nachádzajúcej sa v okolí uzla elektrizačnej sústavy Bystričany, pričom neprimerane nenarúša hospodárska súťaž.

SR: Obdobie záplav

Topiaci sa sneh či dlhotrvajúce jarné dažde plnia korytá riek a v prípade, že sa voda vyleje, môže ohroziť náš domov, majetok aj životy. V minulom roku sme na Slovensku zaznamenali v celoročnom úhrne 674 mm zrážok, čo je mierne podpriemerný úhrn, no záplavám sme sa ani tak nevyhli. V roku 2018 bolo na Slovensku podľa správy SHMÚ zaznamenaných 92 dní s povodňovou aktivitou.

Voda je prírodný živel, na ktorom stojí všetok život na našej planéte. Počas záplav sa ale mení na živel ohrozujúci majetok a v extrémnych prípadoch aj život. Záplavy sa v posledných desaťročiach s pravidelnosťou opakujú aj na Slovensku. „Môže za to zmena klímy, no výrazne sa pod záplavy podpisuje aj masívne odlesňovanie. Les funguje ako prirodzená špongia, ktorá bráni rýchlemu odtoku zrážok vsiaknutých do pôdy. Ak niet lesa, nemá vodu čo zadržiavať,“ hovorí RNDr. Ondrej Tausberik. Stačí, že vytrvalo prší, alebo sa po zime nárazovo roztopí veľké množstvo snehu a niektoré hrádze nevydržia. „Síce neustále pokračuje činnosť zdokonaľovania protipovodňových hrádzí s cieľom pripraviť ich na zvládnutie viac ako 100-ročnej vody na veľkých tokoch vo veľkých mestách, ale v prípade prívalových záplav sa pred vodou v podstate niet kam schovať“, dodáva O. Tausberik.

Rast výskytu extrémnych denných úhrnov atmosférických zrážok, čo vedie k miestnym povodniam v rôznych častiach krajiny, je na Slovensku zaznamenaný za posledných približne 25 rokov. Obdobie 1996 až 2018 patrilo u nás k rokom s rozsiahlymi prívalovými povodňami. Najväčšie povodne za toto obdobie boli v Píle na toku Gidra v roku 2010, keď sa dedinou valila 1000-ročná voda či povodeň na Dunaji v roku 2013, keď sa Komárnom prehnala 100-ročná voda. Niektoré záplavy si dokonca vyžiadali ľudské životy - v roku 1998 zahynulo na rieke Svinka v Jarovniciach 50 ľudí a 1000-ročná voda na toku Handlovka zaplavila v roku 2010 mestá Prievidza, Handlová, Nováky aj viacero okolitých obcí a vyžiadala si 2 obete na životoch.

Ak ste obyvateľom oblastí ohrozených niektorým z prírodných živlov, alebo ste napríklad príslušníkom Hasičského a záchranného zboru SR a pri požiaroch a povodniach nasadzujete svoj život, je vhodné zvážiť životné poistenie. Ak vám totiž voda vezme všetko, je dobré mať „aspoň to životko“. Počas povodne či požiaru sa môžete vy alebo vaši blízki zraniť, môžete byť hospitalizovaní, čo po prírodnej katastrofe ešte zhorší vašu finančnú i psychickú situáciu. Rovnako ak máte rizikové povolanie ako záchranár, hasič či dobrovoľník a každý deň nasadzujete vlastný život za záchranu iného, životné poistenie je skutočne dôležité. Ľudia v týchto a podobných rizikových povolaniach pravidelne riskujú hospitalizáciu či invaliditu z dôvodu úrazu.

pondelok 13. mája 2019

Aktuálne: Ako sa ženy a muži starajú o deti a domáce práce?

V nedeľu 12. mája sme si pripomenuli na celom svete Deň matiek. A sú to práve mamy, ktoré nám nielen v detstve venujú najviac času a starostlivosti. Potvrdzujú to tiež štatistiky Eurostatu, podľa ktorých sa starostlivosti o deti a o domácnosť venujú hlavne ženy. 

Rozdiely medzi ženami a mužmi pri starostlivosti o deti a o domácnosť stále pretrvávajú. Vo všetkých členských štátoch Európskej únie (EÚ) sa o deti a domácnosť starajú viac ženy ako muži. V priemere za celú úniu sa každodenne stará o deti (vo veku do 18 rokov) až 92 % žien, ale „len“ 68 % mužov. Spomedzi členských štátov sú rozdiely medzi nežnejším a silnejším pohlavím najväčšie v Grécku a na Malte. V Grécku sa o deti stará až 95 % žien, ale len 53 % mužov. Podobne je na tom aj Malta (93 % žien vs. 56 % mužov). Naopak, tieto rozdiely sú najmenšie vo Švédsku (96 % žien a 90 % mužov) a v Slovinsku (88 % žien a 82 % mužov). A ako je na tom Slovensko? Naša krajina sa zaradila medzi krajiny s najväčším rozdielom medzi mužmi a ženami v starostlivosti o deti. Dennodenne sa o svoje ratolesti totiž stará až 87 % Sloveniek, ale len 55 % Slovákov. Výraznejšie rozdiely ako u nás sú už len v spomínanom Grécku, na Malte a v Rumunsku. Zaradili sme sa tak aj hlboko pod európsky priemer v starostlivosti o deti.

Pri starostlivosti o domácnosť sú rozdiely medzi pohlaviami ešte výraznejšie. Európsky priemer totiž ukazuje, že až 8 z 10 žien sa každý deň venuje vareniu alebo starostlivosti o domácnosť, ale len zhruba tretina mužov. Najväčšie rozdiely medzi ženami a mužmi boli opäť v Grécku, kde sa denne domácimi prácami zaoberá až 85 % žien a len 16 % mužov. A najmenšie rozdiely sú, rovnako ako v prípade starostlivosti o deti, opäť vo Švédsku (74 % žien vs. 56 % mužov). Za ním nasleduje Lotyšsko s podielom 82 % žien a 57 % mužov. Aj na Slovensku sú rozdiely medzi mužmi a ženami v domácich prácach výrazné – dennodenne sa im venuje 60 % Sloveniek, ale len 16 % Slovákov. Tento rozdiel medzi pohlaviami u nás je takmer identický s európskym priemerom a umiestnili sme sa tak zhruba v polovici európskeho rebríčka. Podobne ako v iných krajinách únie aj u nás platí, že muži sa skôr venujú starostlivosti o deti ako o domácnosť. Pri deťoch je totiž rozdiel medzi ženami a mužmi menší ako v prípade domácich prác či varenia.

EU: Opatrenia na zvýšenie ochrany pracovníkov

Smernica, na znení ktorej sa už poslanci Európskeho parlamentu neformálne dohodli s ministrami členských štátov, zavádza minimálny súbor práv pre osoby v príležitostnom alebo krátkodobom pracovnom pomere, osoby pracujúce na vyžiadanie, mimo pracovného pomeru, za poukážky, pre platformy ako Uber či Bolt, ako aj pre platených stážistov a učňov, pokiaľ pracujú minimálne tri hodiny týždenne a v priemere dvanásť hodín za štyri týždne. Samostatne zárobkovo činné osoby do pôsobnosti smernice nespadajú.

Nová smernica vyžaduje plné informovanie pracovníkov o základných aspektoch ich zamestnania vrátane náplne práce, dátumu nástupu a dĺžky zamestnania, odmeny, štandardného pracovného dňa alebo referenčného počtu hodín v prípade nepredvídateľných pracovných časov, a to od prvého dňa výkonu povolania alebo najneskôr do siedmich dní od momentu nástupu. 

Súčasťou smernice je súbor práv, ktoré sa vzťahujú na nové formy práce:
* Osobám pracujúcim na vyžiadanie by mala byť zabezpečená minimálna úroveň predvídateľnosti, napríklad prostredníctvom vopred stanovených referenčných hodín a dní. Pracovníci by mali mať právo odmietnuť pracovnú úlohu či zadanie mimo týchto vopred určených hodín, a to bez následkov. V prípade neskorého zrušenia pracovnej úlohy by tiež mali mať právo na kompenzáciu.
* Členské štáty by mali prijať opatrenia, ktoré by zabránili zneužívaniu pracovníkov, napríklad obmedziť využívanie a trvanie zmlúv na vyžiadanie alebo podobných pracovných zmlúv.
* Zamestnávatelia by nemali zakazovať, penalizovať alebo brániť pracovníkom zamestnať sa v iných spoločnostiach, pokiaľ budú prácu u nového zamestnávateľa vykonávať mimo pracovnej doby dohodnutej s prvým zamestnávateľom.

Dĺžka skúšobnej doby by mala byť vo všetkých členských štátoch obmedzená na maximálne šesť mesiacov, zároveň by však pri zmluvách na dobu určitú mala byť primeraná predpokladanému trvaniu zmluvy. Obnovenie kontraktu by zároveň nemalo viesť k novej skúšobnej dobe.

Odbornú prípravu, ktorá je nevyhnutná na vykonávanie pracovných úloh, bude pracovníkom poskytovať zamestnávateľ bezplatne a čas strávený na školeniach, ideálne v rámci pracovnej doby, sa bude považovaný za pracovný.

Konečný text smernice bude zaslaný na formálne schválenie Rade (ministrov) EÚ. Členské štáty budú mať následne tri roky na transpozíciu nových pravidiel do svojej vnútroštátnej legislatívy.

5G: Štart v Európe

Prvú komerčnú 5G sieť v Európe, ktorá podporuje bežne dostupné inteligentné telefóny, spustili Ericsson a Swisscom. Pripojenie 5G môžu zatiaľ využívať len zákazníci Swisscom vo Švajčiarsku. 

Obe firmy sú už niekoľko rokov strategickými partnermi a sieť spustili spoločne 17. apríla tohto roku. Komerčná sieť 5G je teraz dostupná v 54 mestách vo Švajčiarsku, napr. aj v Zürichu, Berne, Ženeve alebo Bazileji. Zákazníci Swisscom, ktorí vlastnia smartfóny a routre v oblastiach pokrytia, tak môžu okamžite začať využívať dokonalejšie funkcie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia 5G. Uplatnenie nájdu predovšetkým v oblastiach, ako sú infotainment, hry alebo virtuálna realita. Predpokladá sa, že prechod na 5G otvorí tiež dvere novým možnostiam na poli Internete vecí (IoT) a Industry 4.0.

„Štart 5G sietí v celej Európe sa očakáva na konci prvého polroka 2019, v Českej republike potom pravdepodobne na konci roka 2019, respektíve na začiatku roku 2020. Hlavné obmedzenie je teraz v tom, že aukcia dôležitého frekvenčného spektra začne až na konci roka 2019. preto by prípadné spustenie na konci roka 2019 celkom iste nebolo celoplošné, ale len pomerne územne selektívne v už pridelenom pásme 3,7 GHz", hovorí Jiří Rynt. Spoločnosť Swisscom už skôr uviedla, že chce do konca roka 2019 zaviesť 5G v celom Švajčiarsku s pokrytím dostupným pre 90% populácie.