piatok 23. septembra 2022

EU: Napomenutia kvôli legislatíve

Európska komisia oznámila balík právnych opatrení voči 24 členským štátom Európskej únie, ktoré neoznámili zavedenie desiatich smerníc EÚ do svojho vnútroštátneho práva v období medzi 1. júlom a 31. augustom 2022. Patrí k nim aj Slovensko. Všetky dotknuté členské štáty majú dva mesiace na to, aby odpovedali na formálnu výzvu a dokončili splnenie svojich povinností – v opačnom prípade im bude ako ďalší právny krok zaslané odôvodnené stanovisko.

Slovensko nezaviedlo do svojho práva smernicu EÚ z roku 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach. Poskytnúť má rozsiahlejšie a aktualizované pracovné práva a ochranu 182 miliónom pracovníkov v celej únii. Z nových pravidiel budú mať prospech najmä dva až tri milióny pracovníkov v neistých formách zamestnania. Komisia okrem Slovenska zaslala formálnu výzvu aj Belgicku, Cypru, Česku, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, Grécku, Chorvátsku, Írsku, Luxembursku, Maďarsku, Malte, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovinsku a Španielsku.

Druhá výzva pre Slovensko súvisí so smernicou EÚ z roku 2019 zahŕňajúcej ustanovenia o používaní digitálnych nástrojov a procesov v práve obchodných spoločností. Od členských štátov vyžaduje, aby zaviedli on-line postupy na zakladanie určitých typov spoločností a na registráciu cezhraničných pobočiek a on-line predkladanie dokumentov v obchodných registroch. Všeobecným termínom pre členské štáty na transpozíciu tejto smernice bol 1. august 2021. Okrem Slovenska poslala Európska komisia formálne upozornenia aj Belgicku, Bulharsku, Cypru, Dánsku, Holandsku, Luxembursku, Poľsku, Slovinsku a Švédsku.

Tretia výzva pre Slovensko sa týka podpory rovnosti na trhu práce, konkrétne smernice o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom z roku 2019. Tá má za cieľ zabezpečiť rovnosť v účasti na trhu práce podporou rovnakého rozdelenia opatrovateľských povinností medzi rodičov. Zaviedla otcovskú dovolenku, stanovuje minimálne štyri mesiace rodičovskej dovolenky a päť pracovných dní ročne opatrovateľskej dovolenky pre každého pracovníka, ktorý poskytuje osobnú starostlivosť alebo podporu príbuznému alebo osobe žijúcej v spoločnej domácnosti, a dáva pracujúcim rodičom detí vo veku najmenej osem rokov a všetkým opatrovateľom právo požiadať o flexibilné pracovné podmienky. Lehota na transpozíciu tejto smernice bola 2. augusta 2022. Komisia okrem Slovenska právne napomenula aj Belgicko, Cyprus, Česko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Írsko, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko a Španielsko.

Sporiace účty: Väčšia dôvera

Najčastejšou formou sporenia peňazí slovenských domácností je využívanie sporiacich účtov. Túto formu sporenia má takmer 43 % Slovákov opýtaných v rámci prieskumu spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Nasleduje ukladanie peňazí na bežný účet (25 % respondentov) a ukladanie úspor v hotovosti doma (18 %).

V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa výrazne znížil počet slovenských domácností, ktoré majú svoje úspory uložené na bežnom účte v banke: z 53 % na 25 %. Podiel Slovákov, ktorí sa spoliehajú na ukladanie úspor v hotovosti doma, sa nezmenil. V predchádzajúcom aj súčasnom prieskume to bolo 18 % domácností. Takmer každý siedmy respondent (15 %) má aj nejakú formu dôchodkového sporenia. Mierne klesol podiel domácností s peniazmi v investičných fondoch: z 15 % na necelých 12 %. Okrem toho sa znížili investície do nehnuteľností (zo 7 % na 5 % respondentov), pravdepodobne v dôsledku neustáleho rastu cien nehnuteľností. Podiel domácností s investíciami do akcií a dlhopisov sa mierne zvýšil (zo 6 % na 7 %). „Slováci sú tradične veľmi konzervatívni, pokiaľ ide o úspory. Jednoznačne uprednostňujú istotu pred vyššou mierou potenciálneho zisku z investície. Nanešťastie, úspory s nízkou mierou výnosu budú minimálne v najbližšom roku zásadne znehodnotené vysokou infláciou. Spoľahlivou ochranou pred infláciou však nie sú ani akciové a komoditné trhy, ktoré sú v dôsledku súčasnej geopolitickej situácie silne rozkolísané,“ upozorňuje Jaroslava Palendalová.

Medziročne sa podiel Slovákov investujúcich do kryptomien zvýšil len mierne (z 3 % na necelé 4 %) a podiel respondentov investujúcich do drahých kovov klesol (z 3 % na 2 %). Investície do luxusného tovaru alebo umenia uvádza už druhý rok po sebe menej ako 1 % respondentov. Podiel slovenských domácností, ktoré uvádzajú, že nesporia ani neinvestujú žiadne peniaze, klesol z 26 % na súčasných 23 %. „Muži investujú len o niečo častejšie ako ženy a v spôsobe investovania sa od žien výrazne nelíšia. V porovnaní so ženami muži častejšie investujú do investičných fondov, akcií a dlhopisov, kryptomien a drahých kovov. Najmladší ľudia najčastejšie investujú do kryptomien, ľudia vo veku 25 až 34 rokov využívajú investičné fondy a prekvapivo najčastejšie si držia peniaze v hotovosti práve mladšie ročníky. Svoje financie investujú predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním a vyššími príjmami,“ dodáva Jaroslava Palendalová. S rastúcim osobným príjmom alebo príjmom domácnosti sa zvyšuje aj ochota investovať. Najčastejšie svoje peniaze investujú pracovníci v oblasti IT, telekomunikácií, peňažných služieb a poisťovníctva.



Facebook Marketplace: Raj podvodníkov?

Jedným z najpopulárnejších nástrojov na rýchly on-line predaj je Facebook so službou Marketplace. Niet sa čomu čudovať – je zadarmo a používateľom ponúka intuitívne prostredie, ktoré je prepojené priamo so sociálnou sieťou. Možnosť prezerať si profily predajcov či kupujúcich nám, navyše, môže prinášať väčší pocit istoty a bezpečia. Bohužiaľ, často môže ísť len o falošný pocit, za ktorým sa skrývajú čoraz rafinovanejšie podvody a to nielen zo strany predávajúcich, ale i kupujúcich.

Na Marketplace každý mesiac predáva a nakupuje viac než miliarda používateľov, čo vytvára priestor na najrôznejšie podvody. Aj napriek presvedčivosti niektorých podvodníkov sa dajú pozorovať niektoré varovné znaky, ktoré môžu k odhaleniu týchto podvodov pomôcť. Podvodníci môžu podviesť aj predajcov: V poslednom čase pribúdajú prípady, kedy sa podvodníci vydávajú za kupujúcich a usilujú sa získať od nič netušiacich predávajúcich platobné či iné citlivé údaje. Podvodník, skrývajúci sa za kupujúceho, navrhne vykonať platbu cez službu nejakého prepravcu, napr. s názvom „zabezpečená transakcia“. Podobne môže žiadať aj o zaplatenie dodatočného poistenia. Ide pritom len o fiktívnu službu. Podvodník pod zámienkou takejto platby vyzve predávajúceho, aby klikol na zaslaný on-line odkaz. Ten ho presmeruje na internetovú stránku vizuálne dôveryhodne napodobňujúcu stránku prepravnej spoločnosti. Predávajúcemu sa zobrazí formulár na registráciu platobnej karty kvôli prevodu čiastky a tiež vyplnenie adresy. Cieľom podvodníka je jediné – ukradnúť pomocou tohto odkazu bankové či iné citlivé informácie predávajúceho.

Podozrivý odkaz? Neklikať! „Ak vám kupujúci či predávajúci zasiela odkaz na uskutočnenie platby, vždy starostlivo zvážte, či nejde o podozrivé správanie,” upozorňuje Eduarda Hekšová. Napovedať môže napríklad aj jazyk, ktorým kupujúci či predávajúci komunikuje. Často ide o lámanú slovenčinu s množstvom gramatických a štylistických chýb, ktoré poukazujú na strojový preklad. Najlepšou ochranou je podozrivú komunikáciu, v ktorej ste vyzvaní zrealizovať platby cez internetový odkaz, bezodkladne vymazať, prípadne používateľa nahlásiť či zablokovať.

Platba cez kuriérske a prepravné spoločnosti? Najčastejšie sa pri tomto type podvodov objavuje odkaz napodobňujúci stránky známych kuriérskych či prepravných spoločností. Tieto spoločnosti však tretím stranám nikdy neposkytujú službu na sprostredkovanie platby vopred. So svojimi zákazníkmi v zásade nekomunikujú cez on-line platformy ako Facebook alebo Bazos.sk, ale výhradne z ich vlastných internetových domén. Pokiaľ teda natrafíte na URL adresy, napr. vo forme pozmeneného tvaru URL adresy konkrétnej kuriérskej alebo prepravnej spoločnosti, ide o falošnú stránku. „Aj v prípade, že narazíte na možnosť sprostredkovania platby dopravcom, pravidlom je, že príjemca nehradí nič vopred. Platí sa až v okamihu doručenia priamo kuriérovi platobnou kartou či v hotovosti. Dobrý nápad je spoločnosť, ktorá má túto platbu sprostredkovať, telefonicky kontaktovať a overiť tak dôveryhodnosť služby,” radí Eduarda Hekšová.

Preklepnite si facebookový profil! Pred nákupom či predajom na Facebook Marketplace sa odporúča profil predávajúceho či kupujúceho starostlivo skontrolovať. Niektorí podvodníci totiž zakladajú falošné účty, aby ľudí prinútili kúpiť falošné či neexistujúce položky. V okamihu predaja však miznú aj s peniazmi. Jedným z varovných signálov môže byť aj vek facebookového účtu. Ak ide o účet, ktorý má dohľadateľnú históriu len niekoľko týždňov či mesiacov dozadu, buďte obozretní. Pomôcť môže aj vyhľadanie mena kupujúceho či predávajúceho vo vyhľadávači. Užitočná môže byť tiež kontrola fotografií na profile, nakoľko podvodníci často profilové fotografie odcudzia iným osobám. Stačí jednoducho fotografiu z profilu stiahnuť, alebo si urobiť snímku obrazovky a potom vyhľadať fotografiu vo vyhľadávači, ktorý vyhľadáva pomocou obrázkov.

Odhalili ste podvodníka? Ak ste sa stretli s podvodníkom, odporúčame jeho účet nahlásiť Facebooku a následne ho zablokovať. Okrem toho odporúčame upozorniť na podvod aj svojich priateľov a blízkych. „Pokiaľ bol podvodník natoľko presvedčivý, že ste jeho praktiky odhalili až po zaplatení, odporúčame kontaktovať vašu banku, ktorá vám môže pomôcť situáciu vyriešiť v rámci tzv. chargebacku,” uzatvára Eduarda Hekšová, podľa ktorej sa to v on-line svete rafinovanými podvodníkmi len tak hemží a naletieť môže ktokoľvek. Nezostáva teda nič iné, ako byť viac opatrní a nenechať sa nachytať.

štvrtok 22. septembra 2022

EU: 5,2 mld. eur pre vodíkový projekt

Európska komisia schválila druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu (IPCEI) na podporu výskumu a inovácií – prvú priemyselnú inštaláciu a vybudovanie potrebnej infraštruktúry vo vodíkovom hodnotovom reťazci. Projekt IPCEI Hy2Use spoločne oznámilo a pripravilo 13 členských štátov: Belgicko, Dánsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko. Do 35 projektov sa zapojí celkom 29 aktívnych podnikov v jednom alebo viacerých členských štátoch vrátane malých a stredných podnikov (MSP) a startupov.

IPCEI Hy2Use pokrýva rozsiahlu časť vodíkového hodnotového reťazca, keďže bude podporovať i) budovanie vodíkovej infraštruktúry, najmä veľkokapacitných elektrolyzérov a dopravnej infraštruktúry, na výrobu, skladovanie a prepravu vodíka z obnoviteľných zdrojov a nízkeho hlíkového vodíka a ii) vývoj inovačných a udržateľnejších technológií na integráciu vodíka do priemyselných procesov, najmä tých, ktorých je dekarbonizácia vo viacerých odvetviach, ako sú výroba cementu a skla. Očakáva sa, že vďaka projektu IPCEI sa zvýši dodávka obnoviteľného a nízkeho hlíkového vodíka a zníži sa závislosť od dodávok zemného plynu. V blízkej budúcnosti sa očakáva realizácia niektorých projektov s tímom, že v rokoch 2024 – 2026 by malo byť v prevádzke viacerých veľkokapacitných elektrolyzérov v rokoch 2026 – 2027 zavedených viacero inovačných technológií. Dokončenie celého projektu sa plánuje na rok 2036, pričom časové harmonogramy vzájomnej závislosti od funkcií projektu a zúčastnených podnikov.

Do projektu IPCEI „Hy2Use“ sa ako člen Európskeho hospodárskeho priestoru podieľajú aj Nórsko s dvoma individuálnymi projektmi. Za posudzovanie štátnej pomoci notifikovanej Nórskom je zodpovedný dozorný úrad EZVO. IPCEI Hy2Use rozširuje a dopĺňa prvý projekt IPCEI vo vodíkovom hodnotovom reťazci „Hy2Tech“, ktorý bol schválený 15. júla 2022 . Hoci oba spomínané projekty IPCEI sa týkajú vodíkového hodnotového reťazca, Hy2Use sa zameriava na projekty, na ktoré sa Hy2Tech vzťahuje, t. j. na vodíkovú infraštruktúru a priemyselné využitie vodíka (zatiaľ čo projekt Hy2Tech je zameraný na koncových používateľov v sektore mobility).

Trend: Hybridný model

Ak spoločnosť neponúka formu práce na diaľku či hybridný model, s veľkým predpokladom ju čaká odchod kvalifikovaných zamestnancov. Podľa Eurostatu v období medzi rokmi 2019 – 2021 došlo až k 150 % nárastu zamestnancov pracujúcich na home office v rámci Európskej únii. Firmy sa presvedčili, že takýmto spôsobom sa dá veľmi efektívne pracovať, no množstvo z nich má aj naďalej obavy pred touto formou pracovného pomeru. A to aj napriek tomu, že podľa prieskumu OECD hodnotí približne 63 percent manažérov a 74 % pracovníkov prácu na diaľku počas covidu celkovo pozitívne a väčšina z nich by chcela takto pracovať aj naďalej.

Významnými zmenami prešli najmä odvetvia maloobchodu, e-commerce, kreatívnych profesií, IT, podnikových služieb, médií, telemedicíny aj vzdelania. Veľký posun nastal tiež v pozíciách, pri ktorých sa zvýšila flexibilita rôznych rolí v rámci kontaktných miest a asistenčných útvarov, akými sú administratíva, podpora klientov, predaj, financie a účtovníctvo či nábor a HR oblasť. Podľa štúdie KPMG z tohto roka až 89 % spoločností zaviedlo, alebo aspoň zvažuje istý typ práce na diaľku. Môže ísť o rôzne typy pracovných úväzkov zahŕňajúcich home office – či už je to virtuálna pozícia, pri ktorej pracuje zamestnanec v inej krajine, najímanie talentov v inom štáte, napríklad ak firmy nevedia nájsť dostatok kvalifikovaných pracovníkov na mieste svojho pôsobenia, no tiež hybridná práca. „Práve tento typ pracovného úväzku sa stáva v poslednej dobe preferovaným a to najmä z dôvodu udržania si alebo nájdenia špičkových odborníkov z iných krajín, ktorých firmy potrebujú. Aj keď sa im niektoré tradičné spoločnosti stále bránia, výhody tohto modelu sú nielen na strane pracovníkov, no prospech z nej majú tiež zamestnávatelia,“ hovorí Martin Malo. Viacero štúdií potvrdzuje, že práca na diaľku poskytuje zamestnancom lepšiu možnosť zladiť svoj pracovný a súkromný život, vďaka čomu sú celkovo spokojnejší aj produktívnejší. 

Tento typ rovnováhy a pracovnej flexibility sa pretavuje aj do väčšej lojality smerom k zamestnávateľovi, tiež do rozvoja radu mäkkých zručností (soft skills) ako prispôsobivosť, odolnosť, sebamotivácia, komunikácia a spolupráca. Všetky tieto faktory vedia následne pracovníci využiť vo svojej práci a pre prospech zamestnávateľa. Hybridná práca s dochádzaním do zamestnania na 2 či 3 dni počas pracovného týždňa tiež vedie k úspore času a väčšiemu sústredeniu sa na pracovné úlohy bez vyrušovania kolegami. Samozrejme, hybridná práca je pre niektoré odvetvia výhodnejšia, ako pre iné. Najväčšie predpoklady na úspešnú prácu na diaľku či v hybridnej forme majú podľa štúdie spoločnosti McKinsey sektory finančníctva a poisťovníctva (86 %), manažmentu (78 %), IT a telekomunikácií (75 %), veľkoobchodu (52 %) a nehnuteľností (44 %). Za najvýznamnejšie pre zamestnávateľov považuje výskum spoločnosti Yougov pre Barclays tieto výhody:
  • úspora nákladov o 32 percent z hľadiska plochy kancelárií aj prevádzkových nákladov,
  • vyššia pravdepodobnosť udržania si zamestnancov o 34 %,
  • o 46 % vyššia flexibilita pre firmy aj pracovníkov,
  • skrátenie doby dochádzania o 41 %,
  • zvýšenie produktivity o 30 percent.
„Podniky, ktoré prejdú na hybridný model práce, okrem toho získajú väčšiu atraktivitu pri nábore nových kolegov, čo je pri nedostatku kvalifikovaných pracovníkov skutočne výhodné. Naše skúsenosti tiež ukazujú, že zamestnanci skôr siahnu po práci, ktorá im ponúka väčšiu flexibilitu, pretože sú v nej spokojnejší,“ objasňuje M. Malo.


Aktuálne: Zdravotné poisťovne a ich benefity

Porovnávač benefitov zdravotných poisťovní tretí rok po sebe zrealizoval prieskum o spokojnosti slovenských poistencov s ich zdravotnou poisťovňou. Súkromné poisťovne sú spontánne vnímané pozitívnejšie ako štátna, najviac totiž uvažujú o zmene poisťovne poistenci Všeobecnej štátnej zdravotnej poisťovne (VŠZP), a to až 16 % z nich. Pri súkromných poisťovniach je to takmer o 50 % menej (ZP Dôvera 8 %, ZP Union 10 %). Oproti minulému roku tak počet poistencov VŠZP uvažujúcich o zmene stúpol dvojnásobne (8 % v roku 2021).

Najčastejším dôvodom zmeny sú pre poistencov štátnej zdravotnej poisťovne VŠZP atraktívne výhody a benefity v inej poisťovni (48 %). Ďalšími významnými dôvodmi celkovo pre všetkých poistencov je snaha mať celú rodinu poistenú v jednej poisťovni (16 %) a odporúčania priateľov a známych (12 %). O-line dotazník v prieskume pre porovnávač Asisto.sk vyplnilo v septembri 2022 takmer 1.300 respondentov. Priemerne 37 % poistencov deklaruje, že v tomto roku využilo benefity a výhody zdravotných poisťovní. V porovnaní s rokom 2020 (50 %) má využívanie benefitov prekvapivo klesajúcu tendenciu, aj keď sa ich ponuka u všetkých poisťovní rozširuje a vylepšuje. Nadpriemerne využívajú benefity poistenci Dôvery, niektorý z benefitov využil takmer každý druhý z nich. U štátnej VŠZP je to len jedna tretina, podobne ako u poisťovne Union. Zisťoval sa aj názor poistencov na náročnosť podmienok na uplatnenie benefitov. Ako extrémne náročné na uplatnenie ich deklarujú poistenci VŠZP, naopak za jednoduché na uplatnenie ich považujú poistenci Unionu a Dôvery. Medzi najvyužívanejšie u všetkých troch poisťovní patria už tradične zubný benefit, vrátenie doplatku za lieky, dodatočné zľavy na zľavových portáloch, benefity pre deti (baby box, okuliarové rámy pre deti, zubný benefit pre deti) a preventívne prehliadky nad rámec zákona.

Pri zisťovaní spontánneho vnímania jednotlivých zdravotných poisťovní mali respondenti uviesť 2 slová, ktoré ich spontánne napadnú pri názve jednotlivých zdravotných poisťovní. Najviac slov s negatívnou konotáciou sa vyskytlo u štátnej VŠZP (9), v prípade súkromnej poisťovne Dôvera to boli len 2 slová a pri poisťovni Union dokonca len jedno. Naopak pri slovách s pozitívnou konotáciou, ktoré uvádzali poistenci, bola najpozitívnejšie vnímaná Dôvera, Union a následne VŠZP. Štát aktuálne chystá prostredníctvom novely zákona o zdravotných poisťovniach viaceré zmeny, ktoré sa majú dotknúť aj procesu prepoistenia. Podľa aktuálneho návrhu poistenec, ktorý sa rozhodne pre zmenu poisťovne, bude musieť požiadať svoju pôvodnú o akceptačný list a svoj podpis na novej prihláške notársky overiť, čo je spoplatnená služba. Až 40 % respondentov považuje tieto pripravované zmeny za zbytočnú byrokraciu a 25 % za vyťahovanie peňazí od poistencov. Len asi jedna štvrtina respondentov zmeny akceptuje. V podobnom duchu sa vyjadrili aj Asociácia na ochranu práv pacientov SR, či jednotlivé súkromné poisťovne, ktoré tieto kroky považujú za obmedzenie práv pacientov na zmenu zdravotnej poisťovne.

streda 21. septembra 2022

EU: Nový prístup k odhaľovaniu rakoviny

V roku 2020 bola v Európskej únii diagnostikovaná rakovina odhadom u 2,7 milióna ľudí. Počas života aktuálne ochorie na rakovinu každý druhý občan EÚ a len polovica všetkých pacientov prežije. Európska komisia predstavila nový prístup, ktorým chce podporiť členské štáty pri zvyšovaní miery využívania skríningu rakoviny. Je súčasťou systému skríningu rakoviny v EÚ, ktorý sa má predložiť v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine. Cieľom je zvýšiť počet skríningov, ktoré zahrnú viac cieľových skupín a viac typov rakoviny, pričom dôraz sa bude klásť na odhaľovanie rakoviny v počiatočnom štádiu.

Odporúčanie, ktoré vychádza z najnovšieho dostupného vedeckého vývoja a dôkazov, podporí členské štáty s cieľom zabezpečiť, aby bol skríning do roku 2025 ponúknutý 90 % obyvateľov EÚ, ktorí spĺňajú podmienky na skríning rakoviny prsníka, krčka maternice a hrubého čreva a konečníka. V novom odporúčaní sa takisto rozširuje organizovaný populačný skríning rakoviny tak, aby zahŕňal rakovinu pľúc, prostaty a za určitých okolností rakovinu žalúdka. Na zavádzanie nových odporúčaní je k dispozícii finančná podpora. Približne 38,5 milióna eur je vyčlenených v rámci programu EU4Health a 60 miliónov eur v rámci programu Horizont Európa. Okrem toho navrhne Komisia dodatočné financovanie skríningu rakoviny v rámci programu EU4Health v roku 2023. Ďalšia podpora môže byť poskytnutá aj z európskych regionálnych, kohéznych a sociálnych fondov.

S cieľom uľahčiť cielenejší a menej invazívny skríning sa v odporúčaní:
• rozširuje cieľová skupina pre skríning rakoviny prsníka na ženy vo veku od 45 do 74 rokov (v porovnaní so súčasnou vekovou skupinou od 50 do 69 rokov),
• odporúča, aby sa testovanie na ľudský papilomavírus (HPV) vykonávalo u žien vo veku od 30 do 65 rokov každých 5 alebo viac rokov s cieľom zistiť rakovinu krčka maternice, pričom sa zohľadní stav očkovania proti HPV,
• vyzýva na vykonávanie triediacich testov na rakovinu hrubého čreva a konečníka u ľudí vo veku od 50 do 74 rokov prostredníctvom imunochemického testu stolice s cieľom indikovať potenciálne následné endoskopické alebo kolonoskopické vyšetrenie.

Na základe najnovších dôkazov a metód sa v odporúčaní organizovaný skríning rozširuje na ďalšie tri druhy rakoviny:
• testovanie na rakovinu pľúc u ťažkých fajčiarov a bývalých fajčiarov vo od veku od 50 do 75 rokov,
• testovanie mužov vo veku do 70 rokov na rakovinu prostaty na základe vyšetrenia prostatického špecifického antigénu (PSA) a zobrazovacej magnetickej rezonancie (MRI) ako následného vyšetrenia,
• skríning na zistenie prítomnosti baktérie Helicobacter pylori a sledovanie prekanceróznych lézií žalúdka v oblastiach s vysokou incidenciou rakoviny žalúdka a vysokou úmrtnosťou.

V odporúčaní sa osobitná pozornosť venuje rovnakému prístupu ku skríningu, potrebám konkrétnych sociálno-ekonomických skupín, osôb so zdravotným postihnutím a ľudí žijúcich vo vidieckych alebo odľahlých oblastiach, aby sa skríning rakoviny stal realitou v celej EÚ. Rovnako dôležité je zabezpečiť primerané a včasné diagnostické postupy, liečbu, psychologickú podporu a následnú starostlivosť. V odporúčaní sa ďalej zavádza pravidelné a systematické monitorovanie skríningových programov vrátane rozdielov prostredníctvom európskeho informačného systému o rakovine a registra nerovností v oblasti onkologických ochorení. Na podporu jeho vykonávania sa vypracujú usmernenia EÚ o skríningu rakoviny a jej liečbe s finančnou podporou z programu EU4Health v oblasti rakoviny pľúc, prostaty a žalúdka. Existujúce usmernenia EÚ týkajúce sa rakoviny prsníka, hrubého čreva a konečníka a rakoviny krčka maternice sa budú pravidelne aktualizovať.

Trend: Dovolenka navyše

Dovolenkové dni nad rámec zákona sú stále rozšírenejšie aj na Slovensku. Podľa analýzy portálu Platy.sk sa zvýšil podiel zamestnancov, ktorí majú od svojho zamestnávateľa extra dovolenkové dni. Tento benefit je najpopulárnejší v bankách a firmách, ktoré sa zameriavajú na finančníctvo.

Takmer 16 percent, to je aktuálny podiel pracovníkov na Slovensku, ktorým zamestnávateľ poskytuje dovolenkové dni nad rámec zákona. Potvrdzuje to najnovšia analýza portálu Platy.sk. K výraznejšiemu nárastu v rozšírenosti tohto benefitu došlo najmä v posledných dvoch rokoch. Oproti roku 2020 dnes má extra dovolenku o zhruba dve percentá viac Slovákov. Dovolenka navyše je najviac rozšírená v hlavnom meste a okolí. V týchto končinách ju má k dispozícií viac než 22 percent zamestnancov a zamestnankýň. Na druhom mieste je región na druhej strane Slovenska. V Košickom kraji je to zhruba 17 percent. Najnižší podiel ľudí s týmto benefitom možno vidieť v Prešovskom kraji. K dispozícii ho tu má iba 8 percent pracovníkov a pracovníčok.

Kde pracuje najväčšia časť zamestnancov a zamestnankýň, ktorí majú k dispozícii platenú dovolenku navyše? Na vrchole rebríčka sú zamestnávatelia v oblasti bankovníctva a finančníctva. Tento benefit má k dispozícii až 46 percent ľudí, ktorí pracujú pre firmy, čo pôsobia v tejto sfére. Na ďalších miestach skončili firmy podnikajúce v oblasti dodávky elektriny a plynu, poisťovníctva, či štátnej a verejnej sfére. Na úplnom spodku rebríčka skončili reštaurácie, bary a jedálne. Štatistiky v tomto prípade prezrádzajú, že takýto benefit je pri tomto type zamestnávateľov skôr výnimočný. K dispozícii ho má iba 1,55 percenta pracovníkov a pracovníčok. Extra voľno nad rámec zákona nie je ako benefit častý ani vo firmách, ktoré sa zameriavajú na predaj či opravu automobilov a motocyklov či výrobu kovov, textilu alebo papierenských výrobkov.

Upozorňujeme: Krypto a investičné podvody

Podvodníci sa opäť snažia vylákať od Slovákov peniaze, dokonca rovno prístup k ich účtu. Podľa Slovenskej sporiteľne vo veľkom pribúdajú krypto alebo investičné podvody. Začína to reklamou parazitujúcou na domácej alebo svetovej celebrite chváliacou sa zbohatnutím vďaka investovaniu. Ak na ňu kliknete a registrujete sa, podvodníci vás kontaktujú s ponukou na výhodné investovanie. Sám tak dobrovoľne prevediete peniaze na rôzne krypto burzy, prípadne vám podvodník pomáha zrealizovať „obchod“ cez vzdialený prístup.

Peniaze však v skutočnosti neprevádzate na svoj krypto účet na burze, ale na účet podvodníka. Ak si chcete neskôr vybrať svoje financie, nielenže žiadne nedostanete, ale môžete prísť aj o ďalšie úspory. Scenárov je viacero. Buď útočníci žiadajú od klienta ďalšie peniaze na zaplatenie daní či na iné poplatky, alebo ak doteraz nemali možnosť vzdialeného prístupu, vyžiadajú si ho dodatočne, napríklad pod zámienkou prepojenia bankového účtu s burzou a podobne. Pribúdajú tiež telefonáty klientom, ktorých hlasový automat vyzýva na stlačenie čísla jeden, vďaka čomu ich dokáže prepojiť na osobu žiadajúcu od klienta bankové údaje. Na tieto prípady upozorňuje aj Polícia SR. „Vieme o takých, kde osoba na druhej strane linky naviguje klienta na stiahnutie aplikácie Bitpanda, do ktorej si majú podvedení zaregistrovať platobnú kartu. Ak klient potvrdí platbu mobilnou aplikáciou alebo SMS kľúčom, v podstate urobí nákup kryptomien pre podvodníkov,“ upozorňuje Ján Adamovský.

Napriek tomu, že banka robí maximum na ochranu peňazí svojich klientov, v tomto prípade nemá na ne takmer žiadny dosah. „Ak aj platbu odchytíme ako podozrivú a klient ju potvrdí vo všetkých krokoch, musíme mu povoliť jej zrealizovanie. Okrem toho je pre nás takmer nemožné rozoznať, či si klient posiela peniaze na svoj krypto účet alebo bol zmanipulovaný,“ vysvetľuje Ján Adamovský. Nejde pritom o maličkosť, zvyčajne sa takto „investované“ sumy pohybujú v tisícoch až desiatkach tisíc eur. Slovenská sporiteľňa eviduje aj prípady podvodných telefonátov informujúcich o zablokovaní alebo zneužití identity klienta či dokonca spáchaní trestného činu. Podvodné telefonáty sa usilujú vylákať prístup k bankovému účtu či zneužiť osobné údaje, ktoré môžu viesť napríklad až k úverovému podvodu.

utorok 20. septembra 2022

EU: Nové pravidlá kybernetickej bezpečnosti

Návrh nového aktu Európskej komisie o kybernetickej bezpečnosti na ochranu spotrebiteľov a podnikov pred produktmi s nedostatočnými ochrannými prvkami je prvým právnym predpisom tohto druhu na úrovni Európskej únie, ktorým sa zavádzajú povinné požiadavky na kybernetickú bezpečnosť výrobkov s digitálnymi prvkami počas ich celého životného cyklu. Digitálne produkty, akými sú bezkáblové aj káblové výrobky a softvér, by tak mali byť pre spotrebiteľov v EÚ bezpečnejšie. Z sa má tiež zodpovednosť výrobcov, nakoľko budú povinní poskytovať podporu pri zabezpečení a softvérovej aktualizácii na riešenie zraniteľností, a spotrebiteľom tak zaručia dostatok informácií o kybernetickej bezpečnosti produktov, ktoré si kupujú a používajú.

Každých 11 sekúnd zasiahnu niektorú organizáciu na svete ransomvérové útoky. Odhadované celosvetové ročné náklady v dôsledku kyberkriminality dosiahli v roku 2021 5,5 bilióna eur (podľa Cybersecurity Ventures v správe Spoločného výskumného centra 2020: „Kybernetická bezpečnosť – naša digitálna opora, európska perspektíva“). Zabezpečenie vysokej úrovne kybernetickej bezpečnosti a zníženie zraniteľnosti digitálnych produktov, ktorá je jednou z hlavných príčin úspešnosti útokov, sú dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Pretože máme stále viac inteligentných a prepojených produktov, kybernetický incident v jednom produkte môže ovplyvniť celý dodávateľský reťazec, čo môže vážne narušiť hospodárske a sociálne aktivity na celom vnútornom trhu, ohroziť bezpečnosť či dokonca aj životy.

Opatrenia v dnešnom návrhu vychádzajú z nového legislatívneho rámca pre právne predpisy EÚ o výrobkoch a stanovujú:
a) pravidlá uvádzania produktov s digitálnymi prvkami na trh s cieľom zaručiť ich kybernetickú bezpečnosť;
b) základné požiadavky na navrhovanie, vývoj a výrobu produktov s digitálnymi prvkami a povinnosti hospodárskych subjektov v súvislosti s týmito produktmi;
c) základné požiadavky na procesy riešenia zraniteľnosti zavedené výrobcami s cieľom zaručiť kybernetickú bezpečnosť produktov s digitálnymi prvkami počas celého životného cyklu a povinnosti hospodárskych subjektov v súvislosti s týmito procesmi. Výrobcovia budú takisto musieť nahlasovať aktívne využívané zraniteľné miesta a incidenty;
d) pravidlá dohľadu nad trhom a ich presadzovanie.

Zodpovednosť sa má presunúť na výrobcov, ktorí musia zaručiť súlad produktov s digitálnymi prvkami na trhu EÚ s bezpečnostnými požiadavkami. Pravidlá tak majú byť prínosom pre spotrebiteľov a občanov aj pre podniky využívajúce digitálne produkty, pretože sa vďaka nim zvýši transparentnosť bezpečnostných vlastností, podporí dôvera v produkty s digitálnymi prvkami a zaručí lepšia ochrana základných práv ako ochrana súkromia a údajov. Navrhované nariadenie sa bude vzťahovať na všetky produkty, ktoré sú priamo alebo nepriamo pripojené k inému zariadeniu alebo sieti. Existujú určité výnimky pre produkty, u ktorých sú už požiadavky na kybernetickú bezpečnosť stanovené v platných pravidlách EÚ týkajúcich sa napr. zdravotníckych pomôcok, letectva alebo automobilov.

Návrh aktu o kybernetickej bezpečnosti teraz preskúmajú Európsky parlament a Rada. Keď sa prijme, hospodárske subjekty a členské štáty budú mať dva roky, aby sa prispôsobili novým požiadavkám. Výnimkou z tohto pravidla je povinnosť výrobcov nahlasovať aktívne využívané zraniteľné miesta a incidenty, ktorá by sa uplatňovala už jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti, pretože si vyžaduje menej organizačných úprav než ostatné nové povinnosti. Komisia bude akt o kybernetickej bezpečnosti pravidelne revidovať a informovať o jeho uplatňovaní.




e-Podpis: Zdarma pre školy

Slovenské školy môžu získať zdarma licenciu na elektronickú podpisovú aplikáciu. Pomocou nej môžu jednoducho vytvárať kvalifikovaný elektronický podpis a pečať s využitím kvalifikovaných a mandátnych certifikátov, ktoré im boli vydané.

Ročná licencia na desktopovú podpisovú aplikáciu je pripravená zdarma pre všetky školy a školské zariadenia na Slovensku. Zámerom poskytovateľa bolo upriamiť pozornosť na alternatívy v elektronickom podpisovaní, ktorými sú práve desktopové aplikácie. Ich výhodou je, že používatelia si v nich môžu elektronické dokumenty pripraviť a podpísať postupne, a následne elektronicky odoslať. Zároveň si môžu skontrolovať, či vyhotovili elektronický podpis správne.

Myšlienka ukázať školám možnosti desktopového podpisovania vznikla na základe ich dopytovania sa. Častokrát totiž nemali informácie o inom spôsobe elektronického podpisovania ako na štátnych webových portáloch. O licenciu produktu Disig Desktop Signer môžu školy požiadať do konca októbra 2022. Každá škola má nárok na jednu licenciu.

Radíme: Zmena zdravotnej poisťovne

Prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne na Slovensku je možné aj tento rok podať najneskôr do 30. septembra. Poistencom novej zdravotnej poisťovne sa občan stáva od 1. januára 2023. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou opakovane apeluje na poistencov, aby boli obozretní. Pokiaľ uvažujete o prepoistení kvôli lákavým benefitom, dôkladne si preštudujte konkrétne podmienky.

Úrad v uplynulom období prijal viacero podnetov, v ktorých poistenci poukazovali na skutočnosť, že napriek splneniu všetkých zdravotnou poisťovňou stanovených podmienok im benefit nebol vyplatený. Jedným z najčastejších dôvodov je, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nevykázal výkony zdravotnej poisťovni. Častým dôvodom zamietnutia preplatenia benefitu tiež býva nedodržanie stanovených termínov a postupu zo strany poistenca.

V poslednom prepoisťovacom období, teda za minulý rok, úrad eviduje množstvo podnetov týkajúcich sa neoprávneného prepoistenia zo strany poistencov. Osoby, ktoré s nimi prihlášku spísali, poskytli zavádzajúce či nepravdivé informácie, prípadne boli informovaní o spísaní ankety o ponúkaných benefitoch, či prieskume spokojnosti so zdravotnou poisťovňou, nie o podaní prihlášky. Prihlášku podpísali v rýchlosti, bez domyslenia dôsledkov, poistenci poskytli svoje osobné údaje, avšak namietali, že prihlášku nepodpísali, že podpis na prihláške bol sfalšovaný a pod. V záujme ochrany poistencov úrad navrhol legislatívnu zmenu v prepoisťovaní, ktorá by mala zabrániť nekalým praktikám pri nábore poistencov. Pri podávaní prihlášky bude poistenec komunikovať so zamestnancom zdravotnej poisťovne ako garancia, že potenciálnym poistencom nebudú podávané nekvalifikované, zavádzajúce či nepravdivé informácie.

Ak si poistenec nie je vedomý, že prihlášku podal, pravdepodobne ide o podvodne alebo neoprávnene prepoistenú osobu. V prvom kroku by mal kontaktovať zdravotnú poisťovňu, do ktorej bol prepoistený a v prípade, že s vybavením svojej žiadosti nie je spokojný, môže podať podnet na úrad, príp. obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní, ak sa domnieva, že boli zneužité jeho osobné údaje. Poistenec, ktorý podal prihlášku na zmenu zdravotnej poisťovne, je oprávnený vziať späť podanú prihlášku bez uvedenia dôvodu do 30. septembra príslušného kalendárneho roka. Späťvzatie musí byť poistencom podané písomne tej zdravotnej poisťovni, do ktorej sa chcel prepoistiť od nasledujúceho kalendárneho roka.

pondelok 19. septembra 2022

EU: Základné práva

Najnovšie hodnotenie stavu základných práv v Európskej únii v rokoch 2020 – 2021, ktoré vypracoval Európsky parlament, konštatuje viaceré slabiny a žiada členské štáty o obranu európskych hodnôt. Poslanci identifikovali problematické oblasti a navrhli spôsoby účinnejšej ochrany slobody, rovnosti a právneho štátu.

Poslanci Európskeho parlamentu sú znepokojení vplyvom opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 na demokraciu a základné slobody vrátane práv osôb aktívnych v právnom systéme, v presadzovaní práva a väzňov. Vyjadrujú tiež poľutovanie nad pretrvávajúcim porušovaním zásad právneho štátu v niektorých štátoch EÚ a opätovne uvádzajú, že právny štát, demokracia a základné práva sú neoddeliteľne prepojené. S cieľom chrániť tieto hodnoty EÚ a spravodlivé a zákonné rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ parlament vyzýva Európsku komisiu, aby využila mechanizmus podmienenosti rozpočtu EÚ. Poslanci odsúdili Poľsko a Maďarsko za to, že nedodržiavajú rozsudky Európskeho súdneho dvora, a v reakcii na to žiadajú inštitúcie EÚ o konkrétne kroky. Parlament opätovne zdôrazňuje význam ochrany novinárov pred pokusmi o využívanie právneho systému na ich umlčanie (tzv. strategické žaloby proti verejnej účasti) a pred zastrašovaním, útokmi a násilím. Poslanci sú znepokojení rastúcim počtom štátnych orgánov, ktoré používajú špionážny softvér ako je Pegasus v rozpore s hodnotami EÚ.

Poslanci opätovne odsúdili rodovo motivované násilie a žiadajú Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko, ako aj samotnú EÚ, aby ratifikovali Istanbulský dohovor. Vyjadrili tiež obavy z protirodových a antifeministických hnutí, ktoré systematicky napádajú práva žien a LGBTIQ+ osôb, a odsúdili ich odmietavý postoj k právam žien (vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia). V tomto kontexte zdôraznili najmä vývoj v Poľsku, na Slovensku, v Chorvátsku a v Litve. Vítajú súbor rozhodnutí týkajúci sa prípadov nesplnenia povinnosti z júla 2021 proti Maďarsku a Poľsku, teda právne kroky komisie voči členským štátom, ktoré nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Bolo to vôbec po prvýkrát, kedy komisia spustila tento mechanizmus s cieľom chrániť práva LGBTIQ komunity. Parlament tiež požaduje dôsledné vykonávanie Rámcového rozhodnutia EÚ o boji proti rasizmu a xenofóbii a víta návrh komisie zaradiť trestné činy z nenávisti/nenávistné prejavy do zoznamu trestných činov EÚ. Podľa poslancov je potrebné, aby členské štáty riešili aj pretrvávajúci štrukturálny rasizmus (vrátane policajného násilia voči Rómom). Zároveň požadujú zlepšenie v oblasti trestného súdnictva, vzdelávania, bývania a zamestnanosti. Parlament dôrazne odsudzuje odopieranie vstupu a násilie voči migrantom na hraniciach a kriminalizáciu humanitárnych pracovníkov a aktivistov. Aby agentúra Frontex nebola spoluúčastná na týchto aktivitách, poslanci žiadajú pozastavenie jej činnosti v členských štátoch, v ktorých k nim dochádza.

Mobil: Pravidlá v škole

Na základe novej vyhlášky o základnej škole, ktorá nadobudla účinnosť v júli t.r., si pravidlá používania mobilných telefónov v škole od nového školského roka určuje každá škola sama vo svojom školskom poriadku. Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu (MŠVVaŠ) SR nezakazuje ani inak neurčuje obmedzovanie mobilných telefónov počas vyučovania, keďže situácia s ich využívaním v jednotlivých školách je odlišná.

Niektoré školy podľa MŠVVaŠ aktívne využívajú mobilné telefóny žiakov počas vyučovania a vedú žiakov k osobnej disciplinovanosti a zodpovednosti, iní majú ich prísny zákaz cez prestávky, ale cez vyučovacie hodiny s nimi žiaci pracujú alebo opačne. Rovnako ako pri ostatných pravidlách (formy obliekania sa žiakov, používanie edukačných publikácií, nosenie nebezpečných predmetov do školy, počet neospravedlnených hodín na zníženie známky zo správania atď.) si ich školy nastavujú vo svojom školskom poriadku v zmysle školského zákona.

V predchádzajúcej verzii vyhlášky o základnej škole z roku 2018 sa uvádzalo, že počas vyučovania žiak nesmie používať mobilný telefón. Použiť ho môže iba v odôvodnených prípadoch so súhlasom vyučujúceho, triedneho učiteľa alebo riaditeľa, alebo jeho povereného zástupcu. Po novom teraz platí, že pravidlá správania sa žiaka vrátane pravidiel používania mobilných telefónov, obliekania, používania edukačných publikácií a bezpečnosti a ochrany zdravia upravuje školský poriadok.

Upozorňujeme: Podvodné kryptomenové faktúry

Centrálny depozitár cenných papierov SR (CDCP) upozorňuje na faktúry, ktoré sú v jeho mene (s jeho identifikačnými údajmi) vystavené za služby spojené s kryptomenou. Centrálny depozitár cenných papierov nie je vystavovateľom žiadnej takejto faktúry, ide o podvodné konanie.

Na faktúrach poslaných v mene CDCP sú uvedené viaceré nesprávne údaje. Účet, na ktorý majú byť poukázané platby nie je účtom Centrálneho depozitára cenných papierov SR. Faktúry sú vystavené za služby spojené s kryptomenou, tieto služby však CDCP vôbec neposkytuje. Na jednej z faktúr je nesprávne aj logo v hlavičke, nejde o logo CDCP. „Domnievame sa, že neznáma osoba sa zneužitím údajov CDCP pokúša prostredníctvom podvodných faktúr vylákať od ľudí peniaze, pričom suma na faktúrach je pomerne vysoká. Preto chceme upozorniť občanov, aby takúto faktúru neuhrádzali, jej pravosť si môžu overiť priamo u nás na adrese faktura@cdcp.sk,“ doplnila hovorí Dagmar Kopuncová.

Centrálny depozitár cenných papierov SR považuje toto konanie za poškodzovanie dobrého mena spoločnosti. Okrem toho všetko nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin. CDCP preto podal na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave I. trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.