COVID-19: Digitálne preukazy

Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) umožňuje stiahnuť si všetky digitálne COVID preukazy Európskej únie do mobilu, alebo si ich poslať na mailovú adresu. K dispozícii je tiež možnosť stiahnutia do mobilnej aplikácie GreenPass.

Ak máte záujem o stiahnutie si Digitálneho COVID preukazu EÚ do mobilu, na webstránke korona.gov.sk si zvolíte Získať Digitálny COVID preukaz EÚ. Budete presmerovaní na portál NCZI, kde je potrebné prihlásiť sa a zadať: číslo mobilného telefónu, rok narodenia a COVID-19-Pass (deväťmiestny údaj zaslaný SMS alebo mailom). Uvádzať sa musia len rovnaké údaje, ktoré ste už zadávali, napríklad pri objednaní / zrušení PCR alebo antigénového testovania cez korona.gov.sk!

Na portáli NCZI je tiež možné nastaviť si automatické zasielanie Digitálnych COVID preukazov EÚ na e-mail. Preukazy by sa mali zasielať automaticky, akonáhle bude pridelený nový Digitálny COVID preukaz EÚ.  Portál taktiež umožňuje vytvoriť, alebo nastaviť si prístupový kód, ktorý musí obsahovať minimálne osem znakov. Slúži na stiahnutie preukazov do mobilnej aplikácie GreenPass. Ak voľba vytvorenia, respektíve zmena prístupového kódu nie sú dostupné, systém neeviduje kontaktný údaj - mailovú adresu žiadateľa.

Radíme: Neuhradené faktúry

Nezaplatené faktúry sú realitou pre viaceré slovenské spoločnosti. Potvrdzujú to aj štatistické údaje z fakturačných systémov pre firmy a živnostníkov. Odborníčka radí, aby podnikatelia uhrádzali faktúry najneskôr 1 – 2 dni pred termínom splatnosti. Takto budú peniaze na účtoch obchodných partnerov včas.

V prvom polroku 2021 uhradilo podľa spoločnosti Solitea faktúry v termíne splatnosti 37 % slovenských podnikateľov. Do 7 dní po dátume splatnosti uhradilo faktúry takmer 12 % podnikateľov. Do 30 po splatnosti pohľadávky uhradilo 9 % Slovákov. Ak odberatelia nezaplatia do mesiaca od dátumu splatnosti, šanca dodávateľov získať peniaze štandardnou cestou sa veľmi znižuje, iba 4 % faktúr zaplatili odberatelia po tridsiatom dni od splatnosti. V Čechách bola v tomto období platobná disciplína podnikateľov o čosi lepšia. Včas faktúry zaplatilo takmer 52 % českých podnikateľov. V ďalších ukazovateľoch je situácia medzi oboma krajinami skoro zhodná. Do 7 dní po splatnosti uhradilo svoje záväzky 12 % Čechov, do 30 dní po splatnosti to bolo 10 % a po tomto období faktúry uhradili 4 % Čechov. Za dátami nie je ani pandémia koronavírusu, keďže tento trend je viacmenej stály od začiatku roka 2019 (priemerné údaje vychádzajú zo súhrnných dát za obdobie január 2019 až jún 2021), a to v oboch krajinách. Načas zaplatí svoje faktúry priemerne 38 % Slovákov a 50 % Čechov. Za toto obdobie nebolo nikdy uhradených 34 % faktúr vystavených slovenskými podnikateľmi. Odhaduje sa však, že približne tretina až polovica faktúr evidovaných ako nezaplatené je v skutočnosti uhradená. Slovenskí podnikatelia totiž vo fakturačnom systéme nezaznamenajú, že im peniaze prišli, a preto zostávajú tieto faktúry naďalej evidované ako nepreplatené.

Ako postupovať pri neuhradenej faktúre radí Radí Michaela Vetráková, odborná konzultantka:

1. V prvom kroku odporúčam upomienku. V praxi sa prvá upomienka posiela dlžníkovi približne 7 dní po dátume splatnosti. Dlžníka môžeme kontaktovať telefonicky, emailom alebo poštou. Je možné odoslať aj tzv. priateľskú upomienku, a to tesne pred termínom blížiaceho sa dátumu splatnosti. Je zbytočné posielať upomienku 1 – 2 po splatnosti faktúry, pretože dlžník mohol faktúru uhradiť a čaká sa iba na spracovanie platby bankou.

2. Výšku úroku z omeškania môžete stanoviť zmluvne alebo v objednávke. Ak to tak nemáte, výšku úroku stanovíte na základe zákona (Nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z.) a to:

- vo výške základnej sadzby Európskej centrálnej banky (ECB) platnej vždy k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o 8 percent;

- vo výške základnej sadzby ECB platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 9 percent.

3. Ak sa rozhodnete časom vymáhať neuhradenú sumu súdne, nie je žiaden limit, pokiaľ ide o výšku vymáhanej sumy. Vymáhať môžete aj malé čiastky. Platí nepísané pravidlo, že pohľadávky v nižšej sume je možné vymôcť oveľa ľahšie ako dlžné sumy v desiatkach či stovkách tisícoch eur. Vymáhať môžete nielen úroky z omeškania, ale napr. aj zaplatenie zmluvnej pokuty, ak je to stanovené v zmluve alebo paušálnu náhradu.

4. Aby si podnikateľ zachoval dobré meno, dobré obchodné vzťahy i referencie na trhu, odporúčam stanoviť finančnú disciplínu ako jednu z najdôležitejších zásad a hodnôt pri podnikaní. Aby boli vaše úhrady na účtoch obchodných partnerov včas, odporúčam úhradu 1 – 2 pred dátumom splatnosti.

Trend: Pracoviská sa úplne nezaplnia

Väčšina firiem v roku 2021 predpokladá efektívnu kombináciu práce z domu a dochádzania na pracovisko. Na Slovensku sa k tejto forme prikláňa 51 percent a v Českej republike 42 percent zamestnávateľov. 

Až desatina personalistov na Slovensku potvrdila, že v roku 2020 dospeli k rozhodnutiu, že budú znižovať kancelárske kapacity a zavedú sa zdieľané pracovné stoly, pričom zamestnanci budú pracovať prevažne z domu a do práce budú chodiť iba tí, ktorí to v daný deň budú nevyhnutne potrebovať. Spomínaný trend je v Českej republike populárny menej. Túto možnosť označili štyri percentá firiem. Na Slovensku poskytla svojim ľudom príspevok na podporu práce z domu iba malá časť zamestnancov. Išlo o 12 percent. Presne rovnaký podiel vyšiel v prieskume HR Pulse aj v Českej republike. Šesť percent personalistov na Slovensku a sedem percent v Česku však v roku 2020 potvrdilo, že ich firmy plánujú poskytnúť zamestnancom finančné príspevky v roku 2021. Naďalej platí, že drvivá väčšina zamestnávateľov v oboch krajinách financie na zvýšené účty za energie či iné náklady počas home officu svojim ľuďom neposkytuje. Personalisti sa vyjadrili, že svojich ľudí sa snažia podporiť najmä vďaka možnostiam zapožičania stoličiek, monitorov či iného vybavenia z kancelárii.

Až 43 percent firiem na Slovensku a 39 percent v Českej republike potvrdilo, že zamestnanci sú počas dlhodobej práce z domu spokojnejší alebo rovnako spokojní ako v časoch pred Covidom. Zároveň však treba dodať, že nálady zamestnancov sú rôznorodé a nie každému práca z domu vyhovuje. Približne štvrtina firiem u nás potvrdila, že ich pracovníci cítia väčšiu nepohodu, prípadne sú menej spokojní. V Českej republike je nespokojnosť o čosi vyššia. Nepohodu a menšie šťastie u zamestnancov vníma 29 percent personalistov. Personalisti v oboch krajinách sa zhodli na tom, že vnímanie home officu je u zamestnancoch veľmi individuálne. Tvrdia, že 100-percentná práca z domu vyhovuje málokomu a mnohí pracovníci oceňujú skôr kombináciu. Zamestnávatelia však potvrdili, že pracovníkom chýba kontakt s kolegami. Menej prepojenosti medzi pracovným kolektívom potvrdilo 64 percent firiem na Slovensku a až 71 percent zamestnávateľov v Českej republike. Personalisti však vo svojich odpovediach spomínali aj to, že pracovné prepojenie je podľa nich často dostatočné. Problémom je skôr absencia sociálneho spojenia s kolegami, ktoré prispieva ich psychickej pohode.

Nový prieskum HR Pulse, ktorý iniciovala spoločnosť Profesia spolu so svojou českou pobočkou a Open HR Forum sa zameral na vplyv pandémie na trh práce. Do prieskumu sa zapojilo 128 firiem na Slovensku a 228 zamestnávateľov v Českej republike. Dáta sa zberali v októbri a novembri 2020. Najväčšie zastúpenie mali špecialisti z oblasti ľudských zdrojov v IT, obchode či vo výrobe.

Aktuálne: Dopad pandémie na ekonomiku

Slovenská aj česká ekonomika vyšli z prvej vlny pandémie menej poškodené ako väčšina štátov Európskej únie (EÚ), kde priemerný pokles v druhom štvrťroku predstavoval 11,4 %. Vyplýva to z analýzy, ktorú v októbri t. r. realizovalo Centrum ekonomických a trhových analýz (CETA) spolu s medzinárodnou investičnou spoločnosťou Goldenburg Group.

„Miernejší pokles HDP Česka je sčasti zásluhou neadresnej, plošnej podpory ekonomiky, vrátane opatrení v oblasti daní a odvodov. Slovensko takto veľkorysé nebolo. Tomu však bude zodpovedať aj vyšší nárast dlhu v Česku. Relatívne „zbohatnutie“ Česka aj Slovenska voči priemeru EÚ v prvom polroku sa zrejme do konca roka vytratí. Aktuálna druhá vlna totiž ďalej výrazne zhorší HDP, nezamestnanosť aj zadlženie oboch krajín“, komentoval Matěj Homola. V Čechách sa do konca tohto roka očakáva medziročne dvojnásobne vyššia nezamestnanosť (z 1,9 % v roku 2019 na 3,8 %). Slovensko v tomto parametri zatiaľ vyzerá lepšie: miera nezamestnanosti narástla medziročne o pätnásť percent – z 5,7 % v druhom štvrťroku 2019 na 6,6 % v rovnako období tohto roka.

Z porovnania samotných opatrení na podporu ekonomík v prvom polroku možno vyvodzovať, že slovenská vláda bola najmä v daňovej oblasti výrazne menej štedrá ako tá česká. Kým v Českej republike došlo  napríklad k odpusteniu preddavkov zdravotného a sociálneho poistenia, na Slovensku firmy dostali len odklad. V súčasnej dobe ešte nie je možné povedať, ktorá vláda zvolila lepší prístup, to sa vyjasní až so zverejnením finálnych dát za celý rok. „Ekonomickým víťazom pandemickej krízy bude ten, kto udrží vyššiu spotrebu domácností. Kľúčom k úspechu nebudú extra stimuly a dávky, ale to, či vláda presvedčí firmy a domácnosti transparentnými a predvídateľnými opatreniami, že koniec krízy sa blíži. A to bez ohľadu na to, koľko to bude ešte reálne trvať. Ak však ľudia uveria, že prichádzajú natrvalo zlé časy, prestanú míňať a začnú sporiť, tak tie zlé časy z pohľadu vývoja HDP skutočne prídu“, dodal Michal Hejl.