piatok 8. marca 2024

SR: Ceny nehnuteľností v 4. kvartáli 2023

Nehnuteľnosti na Slovensku boli na konci roka podľa štatistického úradu medziročne lacnejšie najmä zásluhou nižších cien nových domov a bytov. V porovnaní s letom síce zdraželi, medziročne však boli stále lacnejšie najmä vplyvom znižovania cien nových bytov a domov. Rozkolísaný vývoj cien zaznamenali regióny SR najmä pri starších nehnuteľnostiach.

Realizačné ceny nehnuteľností určených na bývanie na Slovensku v poslednom štvrťroku 2023 medzikvartálne stúpli o 2,1 % (nové ako aj existujúce nehnuteľností). Ceny existujúcich nehnuteľnosti zdynamizovali rast z predošlého štvrťroku, novým nehnuteľnostiam vzrástli prvýkrát od konca roka 2022. V medziročnom porovnaní na celoslovenskej úrovni kupujúci platili za domy a byty stále o 1,1 % nižšie sumy ako v rovnakom období roka 2022. Zlacňovanie však v porovnaní s letom výrazne pribrzdilo. Existujúce nehnuteľnosti sa v priemere predávali za rovnaké ceny ako pred rokom, nové nehnuteľnosti už tretí štvrťrok v rade za ceny približne o 4 % lacnejšie ako pred rokom. V dlhodobom porovnaní (s priemerom roka 2010 - bázický index) boli aktuálne ceny nehnuteľností vyššie o 83,2 %.

Z regionálneho hľadiska ceny nehnuteľností medzikvartálne vzrástli najvýraznejšie o 3,9% v Bratislavskom kraji a lacnejšie sa predávali len v Nitrianskom kraji. Pri existujúcich nehnuteľnostiach ceny medzikvartálne stúpli najdynamickejšie v Banskobystrickom kraji (takmer o 7 %). Mierne zlacňovanie z predošlého obdobia pretrvalo v Prešovskom a Trenčianskom kraji. Nové nehnuteľnosti v porovnaní s letom zdraželi najvýraznejšie v Bratislavskom kraji (o 6 %). Pokles cien nových domov a bytov sa prejavil v Banskobystrickom, Trnavskom a najviac o 7,5 % percent v Nitrianskom kraji. Naďalej však boli ceny nehnuteľností vo väčšine regiónov nižšie ako pred rokom, výnimkou boli len Nitriansky a Trnavský kraj. Zásadnejšie medziročné poklesy sa odzrkadlili najmä pri nových nehnuteľnostiach, až v piatich krajoch to bolo o viac ako 5 %. Najvýraznejší pokles nových domov a bytov o 9 % bol v Banskobystrickom kraji. Výrazne lacnejšie ako pred rokom sa predávali novostavby aj v Trenčianskom, Žilinskom, Nitrianskom a Bratislavskom kraji. Aj napriek tomu, že na celoslovenskej úrovni ceny starších nehnuteľností medziročne zostali nezmenené, vývoj v jednotlivých krajoch bol pomerne rozmanitý. Poklesy cien existujúcich domov a bytov v 5 krajoch však totálne prekryli rýchlejšie rasty vo zvyšných 3 krajoch. Lacnejšie (do 4 %) sa predávali tieto nehnuteľnosti najmä v Trnavskom a Banskobystrickom kraji, mierne lacnejšie aj v Bratislavskom kraji. Úplne opačný trend rastu cien starších domov a bytov nastal predovšetkým v Nitrianskom kraji, kde ceny medziročne vyskočili ceny o 7,2 % a v Trnavskom kraji rástli o 4,8 %. Nepatrný rast zaevidoval aj Žilinský región.

štvrtok 7. marca 2024

EU: Enviromentálne trestné činy

Európsky parlament schválil nové pravidlá týkajúce sa trestných činov proti životnému prostrediu a súvisiacich sankcií. Environmentálna kriminalita je štvrtou najrozšírenejšou trestnou činnosťou na svete a popri obchodovaní s drogami, zbraňami a ľuďmi je jedným z hlavných zdrojov príjmov organizovaného zločinu. V decembri 2021 Európska komisia predložila návrh na posilnenie ochrany životného prostredia v EÚ prostredníctvom trestného práva, a to s cieľom riešiť rastúci objem trestnej činnosti v oblasti životného prostredia. Nová smernica nadobudne účinnosť dvadsiaty deň po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Členské štáty budú mať potom dva roky na jej transpozíciu do svojho vnútroštátneho práva.

Aktualizovaný zoznam trestných činov proti životnému prostrediu obsahuje aj nezákonný obchod s drevom, nadmerné čerpanie vodných zdrojov, závažné porušovania legislatívy EÚ o chemických látkach a znečisťovania spôsobeného loďami. Nové pravidlá zahŕňajú aj tzv. kvalifikované trestné činy, akými sú rozsiahle lesné požiare a závažné znečistenie ovzdušia, vody alebo pôdy, ktoré vedú k zničeniu ekosystému, a preto sú porovnateľné s ekocídou. Environmentálne trestné činy by sa mali trestať odňatím slobody, ktorého dĺžka bude závisieť od toho, aké dlhodobé, závažné a nenapraviteľné sú spôsobené škody. Za kvalifikované trestné činy bude možné uložiť trest vo výške osem rokov. Ak páchatelia spôsobia smrť osoby, trest bude predstavovať až desať rokov odňatia slobody, pričom ostatné trestné činy sa budú trestať odňatím slobody na maximálne päť rokov. Okrem toho budú páchatelia povinní obnoviť zničené prostredie do pôvodného stavu a nahradiť škody. Môžu im byť tiež uložené pokuty. V prípade spoločností budú pokuty dosahovať 3 alebo 5 % ich ročného celosvetového obratu, resp. 24 alebo 40 miliónov eur v závislosti od povahy trestného činu. Členské štáty sa budú môcť rozhodnúť, či budú stíhať trestné činy, ku ktorým došlo mimo ich územia.

Europarlament trval na tom, aby sa oznamovateľom trestných činov proti životnému prostrediu poskytla podpora a pomoc v trestnom konaní. Okrem toho budú musieť členské štáty zorganizovať špeciálne školenia pre vyšetrovateľov, sudcov a prokurátorov, pripraviť národné stratégie boja proti environmentálnej kriminalite a usporiadať kampane na zvýšenie povedomia. Vlády krajín EÚ budú zbierať údaje o trestných činoch proti životnému prostrediu, aby tak prispeli k lepšiemu riešeniu tohto problému a pomohli Európskej komisii zoznam pravidelne aktualizovať.

streda 6. marca 2024

Technológie: V Európe zastarané?

Takmer polovica (42 %) európskych zamestnancov si myslí, že ich zamestnávateľ zaostáva v zavádzané najnovších technológií, ako je napríklad vybavenie pracoviska alebo nástroje na automatizáciu procesov. Nový prieskum Ricoh Europe odhalil, že existuje výrazný rozdiel medzi očakávaniami zamestnancov v oblasti technológií na pracovisku a tým, čo v súčasnosti poskytujú zamestnávatelia. Viac ako polovica (69 %) zamestnancov je presvedčená, že by pre svoju spoločnosť priniesli väčšiu hodnotu, keby mali k dispozícii správne nástroje a technológie.

Z prieskumu, ktorý uskutočnila spoločnosť Opinium (po 1 000 kancelárskych pracovníkov na každom z týchto trhov: Spojené kráľovstvo a Írsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Holandsko) vyplynulo, že takmer polovica európskych zamestnancov (42 %) si myslí, že ich zamestnávateľ zaostáva v zavádzaní technológií, ktoré by boli pre nich prínosom na pracovisku. Každý tretí (33 %) uvádza, že ich nastavenie práce na diaľku znižuje ich produktivitu a viac ako polovicu (59 %) zaťažuje vysoká administratívna záťaž. Navyše, len 64 % európskych zamestnancov si myslí, že ich zamestnávatelia im poskytujú technológie potrebné na to, aby mohli dobre vykonávať svoju prácu, čo poukazuje na významnú nevyužitú príležitosť.

Firmy by sa mali zamerať na automatizáciu procesov a nástroje na zlepšenie spolupráce a zefektívnenie opakujúcich sa pracovných postupov a úloh, čo zabezpečí, že zamestnanci budú môcť vykonávať svoju prácu čo najlepšie. Implementácia najnovších technológií umožní zamestnancom menej sa venovať administratíve a viac činnostiam s pridanou hodnotou. Bez riešenia týchto nezrovnalostí v roku 2024 hrozí, že zamestnávatelia stratia zamestnancov, ktorí si môžu hľadať iné zamestnanie, kde budú ich potreby lepšie uspokojené. Takmer každý tretí zamestnanec (28 %) uviedol pracovné podmienky a svoje skúsenosti so zamestnancami ako dôvod, prečo by si hľadal iné zamestnanie, zatiaľ čo necelá štvrtina (24 %) zamestnancov uviedla kvalitu technologického softvéru a technologických zariadení ako hlavný faktor, ktorý by ich viedol k hľadaniu alternatívneho zamestnania. Výhody správneho nastavenia tejto problematiky presahujú rámec možností prilákať a udržať si talenty.

utorok 5. marca 2024

EU: Vodičské čakajú zmeny

Vodičské preukazy v mobile a sebahodnotenie spôsobilosti viesť motorové vozidlo sú niektoré zo zmien pravidiel Európskej únie. Keďže každý rok vyhasne na cestách EÚ viac ako 20 000 životov, Európsky parlament podporil reformu pravidiel EÚ týkajúcich sa vodičských preukazov s cieľom zabezpečiť, aby prispievali k bezpečnosti cestnej premávky a zelenej a digitálnej transformácii. Ďalšie kroky v kontexte tohto návrhu prijme nový parlament, ktorý bude zvolený 6. - 9. júna 2024.

Vodiči by mali byť lepšie pripravení na skutočné situácie a zároveň si uvedomovať riziká, najmä pokiaľ ide zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ktorými sú chodci, deti, cyklisti či používatelia elektronických kolobežiek. Preto jazda v snehu a klzkých podmienkach, bezpečné používanie telefónu počas jazdy, mŕtve uhly, asistenčné systémy vodiča a bezpečné otváranie dverí vozidla by mali byť súčasťou skúšok vodiča na získanie preukazu. Neskúsení vodiči by mali prejsť skúšobnou dobou v trvaní najmenej dvoch rokov, počas ktorej by podliehali určitým obmedzeniam, akými sú prísnejšie [nulové AM 285] alkoholové limity počas jazdy a prísnejšie sankcie za nebezpečnú jazdu. S cieľom zmierniť nedostatok profesionálnych vodičov sa poslanci tiež dohodli, že 18-ročným osobám umožnia získať vodičský preukaz na vedenie nákladného vozidla alebo autobusu s najviac 16 cestujúcimi za predpokladu, že sú držiteľmi osvedčenia o odbornej spôsobilosti. Okrem toho 17-roční by mali mať nárok aj na vodičský preukaz pre osobné automobily alebo nákladné vozidlá, ak ich sprevádza skúsený vodič.

Na podporu jednotného trhu EÚ sa poslanci zasadzujú za zavedenie digitálneho vodičského preukazu, ktorý by bol dostupný na mobilnom telefóne a ktorý by bol úplne rovnocenný s fyzickým vodičským preukazom. Podľa poslancov by mali byť vodičské preukazy platné najmenej 15 rokov pre motocykle a osobné automobily a päť rokov pre nákladné vozidlá a autobusy. Nepodporili skracovanie platnosti vodičských preukazov pre starších ľudí, ako to navrhla Európska komisia, s cieľom zabrániť diskriminácii a zabezpečiť ich právo na voľný pohyb a účasť na hospodárskom a spoločenskom živote. Poslanci súhlasia s tým, aby vodiči posudzovali vlastnú spôsobilosť viesť motorové vozidlo pri vydávaní a obnovovaní vodičského preukazu, pričom umožňujú krajinám EÚ rozhodnúť, či by sa sebahodnotenie malo nahradiť lekárskym vyšetrením zahŕňajúcim kontrolu zraku a kardiovaskulárneho systému vodiča. Poslanci však chcú, aby vlády EÚ vynaložili väčšie úsilie na zvyšovanie povedomia verejnosti o mentálnych a fyzických signáloch, ktoré môžu robiť osobu rizikovou pri vedení vozidla.

pondelok 4. marca 2024

Telemarketing: Sťažnosti v celej Európe

Aj keď národné legislatívy a dozorné orgány prikladajú telemarketingu rôznu mieru dôležitosti, nevyžiadané marketingové hovory sú predmetom sťažností prakticky v celej Európe. Najnovšie udelil pokuty za nelegálne marketingové hovory britský dozorný orgán Information Commissioner’s Office (ICO) spoločnostiam Poxell Ltd a Skean Homes Ltd. Udelením pokút v celkovej výške až 250 000 libier reagoval na 413 spotrebiteľských sťažností.

Telemarketing je témou aj na Slovensku. Úrad pre reguláciu obdržal podľa Správy o ochrane osobných údajov advokátskej kancelárie Dagital Legal v priebehu roka 2023 viac než 800 podnetov, pričom konania začal v 103 prípadoch. Napriek rastúcemu počtu sťažností verejnosti sú na Slovensku pokuty za porušenie pravidiel telemarketingu stále relatívne nízke, keďže ich priemerná výška predstavuje 580 eur. Najvyššia pokuta dosiahla výšku iba tisíc eur, čo rozhodne nie je dostatočne odradzujúce. Na bežné marketingové volania už nie je na Slovensku nutný súhlas podľa GDPR. Ten je potrebný len na automatické, vopred nahrané marketingové hovory, ktoré prakticky nikto nepoužíva. „Legislatíva, ktorá vstúpila do platnosti vo februári 2022 dala telemarketingu bez súhlasu zelenú. Prešli sme z opt-in režimu do opt-out. Vyvažovať to má tzv. Robinsonov zoznam a predvoľba marketingových volaní, ale aj z týchto pravidiel existujú výnimky, ktoré podľa nás nemajú oporu v GDPR. Nevieme, prečo sú napríklad živnostníci diskriminovaní a nemajú rovnakú ochranu ako fyzické osoby. Dlhodobo upozorňujeme na to, že to čo dovoľuje § 116 zákona o elektronických komunikáciách pri telemarketingu, nemusí dovoľovať GDPR a európska legislatíva,“ zdôrazňuje Jakub Berthoty.

Keďže legislatíva dáva telemarketingovým spoločnostiam pomerne dosť voľnosti, je na spotrebiteľoch, aby sa chránili sami. Jedným zo spôsobom je registrácia do tzv. „Robinsonovho zoznamu“, kde sa môžu zapísať fyzické aj právnické osoby, ktoré si neželajú byť kontaktované za účelom priameho marketingu. Radikálnejšou možnosťou je podanie sťažnosti na telekomunikačný úrad, ktorý bude následne rozhodovať o začatí konania. Ani rozhodnutia telekomunikačného úradu však nemusia pomôcť, keďže daný Úrad rieši len to, či je telemarketing súladný s, beztak problematickým, § 116 zákona o elektronických komunikáciách. Z toho dôvodu by sa mali ľudia obracať prednostne na Úrad na ochranu osobných údajov. „Úrad na ochranu osobných údajov síce nemôže riešiť súlad so zákonom o elektronických komunikáciách, ale to ani nechceme. Chceme, aby sa pri telemarketingu riešil súlad so základnými zásadami s GDPR, pretože stále ide o spracúvanie osobných údajov. V tejto rovine som presvedčený o tom, že mnohé telemarketingové kampane narazia na preukázanie oprávneného záujmu, najmä ak ide o typický cold-calling na nezákazníkov. Tam oprávnený záujem na kontaktovaní jednoducho nepreukážu. Zverejnili sme preto na našej webstránke vzor podania na Úrad na ochranu osobných údajov, ktorý môže každý použiť, prispôsobiť a podať na tento Úrad,“ uzatvára Jakub Berthoty.