SR: V minulom roku 9 701 bankrotov

V decembri 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 1 027 osobných bankrotov, čo v medziročnom porovnaní, kedy v decembri 2022 zbankrotovalo 881 dlžníkov, predstavuje nárast o 16,57 percenta. V celom roku 2023 zbankrotovalo 9 701 obyvateľov Slovenska. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) počet osobných bankrotov v minulom roku bol v porovnaní s rokom 2022 s 9 674 osobnými bankrotmi iba o 0,28 percenta vyšší. Historicky najviac občanov Slovenska zbankrotovalo v roku 2019, v ktorom bolo vyhlásených až 16 167 osobných bankrotov.

Z celkového počtu 9 701 osobných bankrotov, ktoré súdy vyhlásili v roku 2023, si oddlženie formou konkurzu zvolilo 9 596 dlžníkov (99,36 %), pre oddlženie formou splátkového kalendára sa rozhodlo iba 105 dlžníkov (0,64 %). V roku 2023 bolo 8 839 (91,11 %) osobných bankrotov vyhlásených na majetok nepodnikajúcich fyzických osôb a 862 (8,89 %) zbankrotovaných dlžníkov predstavovali podnikajúce fyzické osoby. Zároveň v roku 2023 súdy vydali 9 545 rozhodnutí o zrušení konkurzu, z čoho až 8 648 (90,60 percenta) tvorili rozhodnutia o zrušení konkurzu pre nedostatok majetku, keď dlžníci nezaplatili svojim veriteľom ani euro z dlhov. Iba 897 (9,40 percenta) dlžníkov disponovalo majetkom, z ktorého bolo možné uhradiť aspoň časť z dlhov.

Z celkového počtu osobných bankrotov vyhlásených v roku 2023 ich pripadalo na mužov 6 015 a na ženy 3 686. Inštitút osobného bankrotu stále viac využívajú muži, aj v medziročnom porovnaní sa ich podiel na celkovom počte osobných bankrotov zvýšil o 1,59 percentuálneho bodu (62 percent v roku 2023 vs. 60,41 percenta v roku 2022). Pomer žien v roku 2023 medziročne o 1,59 percentuálneho bodu klesol (38 percent v roku 2032 vs. 39,59 percenta v roku 2022). Medzi mužmi, ktorí zbankrotovali v roku 2023, malo 2,71 percenta dlžníkov vysokoškolské vzdelanie (v roku 2022 ich bolo 2,93 percenta). Medzi zbankrotovanými ženami malo vysokoškolské vzdelanie 2,93 percenta dlžníčok (v roku 2022 ich bolo 2,87 percenta).

Aj vlani boli najväčšou skupinou dlžníkov s osobnými bankrotmi medzi mužmi tridsiatnici s podielom 29,84 percenta (v roku 2022 s podielom 29,47 percenta), medzi ženami štyridsiatničky s podielom 27,81 percenta (v roku 2022 s podielom 29,14 percenta). Zbankrotovali aj šestnásti osemdesiatnici (13 žien a 3 muži). V minulom roku bolo najviac osobných bankrotov vyhlásených v Prešovskom kraji – 1 716. Najmenej ich bolo v Žilinskom kraji – 765. V medziročnom porovnaní počet osobných bankrotov klesol až v piatich krajoch, najviac v Nitrianskom – o 9 percent. V troch krajoch vzrástol: v Bratislavskom o 2,89 percenta, v Košickom o 8,52 percenta a najvýraznejšie v Prešovskom kraji – až o 13,57 percenta.

EU: Virtuálny svet a generatívna umelá inteligencia

Dve výzvy na vyjadrenie príspevkov k hospodárskej súťaži vo virtuálnych svetoch a generatívnej umelej inteligencii uverejnila Európska komisia. Viacerým veľkým digitálnym aktérom tiež zaslala žiadosti o informácie. Odpovede je potrebné predložiť do 11. marca 2024.

Všetky zainteresované strany sú vyzvané, aby sa podelili o svoje skúsenosti a poskytli spätnú väzbu o úrovni hospodárskej súťaže v kontexte virtuálnych svetov a generatívnej umelej inteligencie a o svojich poznatkoch o tom, ako môže právo hospodárskej súťaže pomôcť zabezpečiť, aby tieto nové trhy zostali konkurencieschopné. Európska komisia dôkladne preskúma všetky podnety prijaté prostredníctvom výziev na predkladanie žiadostí o príspevky. Po tomto preskúmaní môže v druhom štvrťroku 2024 zorganizovať seminár s cieľom spojiť všetky rôzne perspektívy vyplývajúce z príspevkov a pokračovať v tejto úvahe.

Európska komisia okrem toho skúma niektoré dohody, ktoré boli uzavreté medzi veľkými účastníkmi digitálneho trhu a vývojármi a poskytovateľmi generatívnej umelej inteligencie z hľadiska vplyvu týchto partnerstiev na dynamiku trhu. Kontroluje tiež, či by investície Microsoftu do OpenAI mohli byť preskúmateľné podľa nariadenia EÚ o fúziách. Generatívne systémy umelej inteligencie a virtuálne svety sú prelomové technológie s veľkým potenciálom. Okrem presadzovania pravidiel hospodárskej súťaže je EÚ už aktívna pri riešení výziev, ktoré tieto nové technológie prinášajú: v júli 2023 bolo uverejnené oznámenie o webe 4.0 a virtuálnych svetoch, v decembri 2023 Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu o návrhu aktu o umelej inteligencii predložený Európskou komisiou.

Investície rizikového kapitálu do umelej inteligencie v EÚ sa v roku 7 odhadujú na viac ako 2,2023 miliardy EUR. Veľkosť trhu virtuálnych svetov v Európe dosiahla v roku 2023 viac ako 11 miliárd EUR. Obe technológie majú v nasledujúcich rokoch exponenciálne rásť a pravdepodobne budú mať veľký vplyv na to, ako podniky súťažia. Účinné presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ je nevyhnutné na zachovanie hospodárskej súťaže na jednotnom trhu EÚ.

SR: Inflácia v roku 2023

Spotrebiteľské ceny na Slovensku v roku 2023 medziročne rástli ešte stále dvojciferným tempom a inflácia dosiahla štvrtú najvyššiu hodnotu za 30 rokov od vzniku SR. V porovnaní s rekordnou úrovňou inflácie v roku 2022 rast spotrebiteľských cien spomalil. Potraviny s nealkoholickými nápojmi počas roka 2023 zdraželi v priemere o vyše 17 %, bývanie s energiami o viac ako 9 %. Výrazne tlmiaci účinok na celkovú infláciu malo zlacnenie pohonných hmôt, v priemere o takmer 7 %. Priemerná ročná inflácia za rok 2023 vzrástla medziročne o 10,5 %. Zatiaľčo v prvých mesiacoch rast cien osciloval okolo úrovne 15 %, počas roka postupne klesal až na decembrových necelých 6 %.

Najdynamickejšie spomalenie sa prejavilo v odbore doprava, kde ceny počas roka 2023 v priemere vzrástli len o 1,2 % (v roku 2022 to bol rast 15,7 %). Významný vplyv na infláciu mali stále rastúce ceny potravín a nealkoholických nápojov a bývania s energiami. Tieto dve položky tvoria takmer polovicu percent výdavkov slovenských domácností. V potravinách sa ceny zvýšili v priemere o 17,5 %. Spomalenie zdražovania sa prejavilo najvýraznejšie pri olejoch a tukoch, ktorých ceny vzrástli vlani o 5 %, kým v roku 2022 to bolo až o vyše 40 %. Medziročné zmiernenie tempa rastu cien sa prejavilo aj pri mäse, mlieku, syroch a vajciach, ako aj pri chlebe s obilninami. Rast cien týchto skupín potravín však bol stále pomerne vysoký, v priemere od 17 % do 19 %. Naopak, spotrebiteľské ceny niektorých vybraných potravín počas roka 2023 rástli rýchlejšie ako v roku 2022, v priemere o 15 % až 24 %. Priemerné ceny bývania a energií vzrástli počas roka 2023 o 9,3 % najmä zvýšením regulovaných cien elektriny, plynu a tepla pre domácnosti na začiatku roka. Najvýraznejšie zmierňovanie nastalo pri imputovanom nájomnom (zohľadňuje aj cenový rast stavebných materiálov), ktorého ceny rástli už len o 5,9 % (v roku 2022 to bolo nad 18 %). Spomalenie rastu cien zaznamenali aj energie, ich rast za rok 2023 bol 11,4 %, čo bola o tretinu nižšia hodnota ako v roku 2022. Pomerne vysoké čísla rastu cien v priemere za rok 2023 zaznamenali pevné palivá, ktoré zdraželi o štvrtinu, a tiež tepelná energia, ktorej cena vzrástla o viac ako 17 %. Naopak, zdynamizovanie rastu cien oproti roku 2022 sa prejavilo napríklad pri cenách odvozu smetí alebo aj pri vodnom a stočnom. Tretí najvýznamnejší vplyv na vývoj miery inflácie v roku 2023 mali ceny v odbore doprava, kam patria aj pohonné látky. Tie v priemere za rok zlacneli o 6,9 %, pričom v roku 2022 evidovali nárast cien o 26 %. Naopak, vzrástli napríklad ceny autobusovej a mierne aj železničnej osobnej dopravy.

Rýchlejšie ako inflácia rástli ceny vo vzdelávaní, najmä poplatky za školné a školský klub detí v materských a základných školách, počas roka 2023 vzrástli v priemere o takmer 29 %. Ide síce o položku s malou váhou vo výdavkoch domácností, ale jej tempo rastu bolo trikrát vyššie ako v roku 2022. Počas roka 2023 dvojciferne vzrástli ceny alkoholu, najmä piva a destilátov, služby zubárov či osobnej starostlivosti, napr. kadernícke služby alebo poistenia v súvislosti s dopravou, poštových služieb, či potreby pre domáce zvieratá. O viac ako 10 % vzrástli aj stravovacie a ubytovacie služby.

V priemere za celý rok 2023 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 10,5 %, za nízkopríjmové domácnosti o 11,1 % a za domácnosti dôchodcov o 10,8 %. Pri ročnej priemernej medziročnej inflácii 10,5 % dosiahla jadrová inflácia za rok 2023 hodnotu 11,5 % a čistá inflácia hodnotu 9,5 %.

EU: Nové pravidlá boja proti podvodom

Nové pravidlá transparentnosti od 1. januára t. r. majú členským štátom EÚ pomôcť zakročiť proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH). Daňové správy členských štátov EÚ majú k dispozícii informácie o platbách, ktoré im umožnia ľahšie odhaľovať podvody v oblasti DPH. Osobitná pozornosť sa pritom venuje elektronickému obchodu, v ktorom sa obzvlášť často nedodržiavajú predpisy a vyskytujú podvody v oblasti DPH. To zase na druhej strane spôsobuje výpadky daňových príjmov, z ktorých sa financujú tie najdôležitejšie verejné služby.

Niektorí on-line predávajúci bez fyzickej prítomnosti v členskom štáte EÚ predávajú tovar a služby spotrebiteľom v EÚ bez registrácie ako platitelia DPH v EÚ. Prípadne pri predaji cez internet deklarujú nižšiu než skutočnú hodnotu ich tovaru a služieb. Členské štáty preto potrebujú účinnejšie nástroje na odhaľovanie tohto nezákonného správania a zakročenie proti nemu. Nový systém využíva kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú poskytovatelia platobných služieb (napr. banky, inštitúcie elektronických peňazí, platobné inštitúcie a poštové žírové služby), ktorí spoločne uľahčujú viac než 90 % on-line nákupov v EÚ. Od 1. januára sú povinní monitorovať príjemcov cezhraničných platieb a od 1. apríla daňovým správam členských štátov EÚ zasielať informácie o tých z nich, ktorí prijímajú viac ako 25 cezhraničných platieb za štvrťrok.

Tieto informácie sa budú sústreďovať v novej európskej databáze vyvinutej Európskou komisiou, a to v centrálnom elektronickom systéme informácií o platbách (CESOP), kde sa budú uchovávať, zhromažďovať a overovať porovnaním s inými údajmi. Všetky informácie v databáze CESOP sa potom sprístupnia členským štátom cez Eurofisc, sieť špecialistov EÚ na boj proti podvodom v oblasti DPH, ktorá funguje od roku 2010. Členským štátom to výrazne uľahčí analýzu údajov a identifikáciu online predajcov, ktorí si neplnia povinnosti v oblasti DPH, a to vrátane podnikov, ktoré sa nenachádzajú v EÚ. Styční úradníci Eurofiscu sú takisto oprávnení prijímať vhodné opatrenia na vnútroštátnej úrovni, ako je vybavovanie žiadostí o informácie, audity alebo zrušenie registrácie identifikačných čísel pre DPH. Podobné ustanovenia sú už v platnosti v niektorých členských štátoch a druhých krajinách, kde sú preukázateľne účinné v boji proti podvodom v odvetví elektronického obchodu.

SR: Počet konkurzov rastie

Na Slovensku bolo v roku 2023 vyhlásených 332 konkurzov na majetok podnikateľských aj nepodnikateľských subjektov a povolených 21 reštrukturalizácií. Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o. (ďalej CRIF SK) počet vyhlásených konkurzov v minulom roku oproti roku 2022 s 278 vyhlásenými konkurzmi vzrástol o 19,42 percenta. Počet reštrukturalizácií medziročne klesol z 26 v roku 2022 o 19,23 percenta. od roku 2006 do konca decembra 2023 bolo na Slovensku vyhlásených 5.168 konkurzov a povolených 929 reštrukturalizácií podnikateľských a nepodnikateľských subjektov.

V minulom roku bolo zároveň pre nedostatok majetku zastavených 120 konkurzných konaní (121 v roku 2022) a z rovnakého dôvodu bolo zrušených 208 konkurzov (178 v roku 2022). V roku 2023 bolo začatých celkom 369 konkurzných konaní (318 v roku 2022). „Ako v predvlani, tak aj v minulom roku sa v konkurze najviac ocitali spoločnosti zo sekcie veľko- a maloobchodu. Viac ako polovica reštrukturalizácií bola povolená priemyselným podnikom,” uviedla Ing. Jana Marková. Z hľadiska právnych foriem dlžníkov bolo v roku 2023 na majetok právnických osôb podnikateľov vyhlásených 326 konkurzov (98,19 percenta). Z celkového počtu vyhlásených konkurzov na majetok podnikateľských subjektov bolo 288 spoločností s ručením obmedzeným (88,34 percenta), 20 verejných obchodných spoločností (6,13 percenta), 15 akciových spoločností (4,60 percenta), jedna jednoduchá spoločnosť na akcie (03,31 percenta) a rovnaký počet družstiev a európskych spoločností. Tri konkurzy (0,90 percenta z celkového počtu) boli vyhlásené na majetok právnických osôb nepodnikateľov: dva na združenie a jeden na neziskovú organizáciu. Zároveň boli vyhlásené konkurzy na majetok troch fyzických osôb – podnikateľov (0,90 percenta z celkového počtu). Z celkového počtu povolených reštrukturalizácií v roku 2023 až 18 (85,71 percenta) pripadalo na „eseročky“ a 3 (14,29 percenta) na akciové spoločnosti.

Až 59,27 percenta (195) z celkového počtu vyhlásených konkurzov v minulom roku predstavovali podnikateľské subjekty bez zamestnancov, druhou najpočetnejšou skupinou (67, čo predstavuje 20,36 percenta) boli zamestnávatelia s jedným až deviatimi pracovníkmi. Najväčšou skupinou podnikateľských subjektov s povolenou reštrukturalizáciou v roku 2023 bolo 13 spoločností (61,90 percenta) s 10 až 99 pracovníkmi. Najväčším zamestnávateľom, na majetok ktorého bol v roku 2023 vyhlásený konkurz, bola spoločnosť STUDIO MODERNA s.r.o. Obchodná spoločnosť, ktorá sa venovala zásielkovému alebo internetovému predaju, sídliaca v Bratislavskom kraji, zamestnávala od 200 do 249 pracovníkov. Dosahovala aj najväčší obrat - od 30 do 50 miliónov eur. Spomedzi spoločností s povolenou reštrukturalizáciou boli najväčšími zamestnávateľmi priemyselné spoločnosti Geba Cables and Wires Slovakia s.r.o., z Bratislavského kraja, vyrábajúca ostatné elektronické a elektrické drôty a káble, a výrobca hliníka Confal a.s. z Banskobystrického kraja. Zamestnávali od 150 do 199, resp. od 50 do 99 pracovníkov.

Až štvrtina konkurzov bola v roku 2023 vyhlásených v sekcii veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov – 85 resp. 25,60 percenta z celkového počtu konkurzov (61 resp. 21,94 percenta v roku 2022), v priemyselnej výrobe – 56 resp. 16,88 percenta (37 resp. 13,31 percenta v roku 2022) a v stavebníctve – 42, resp. 12,65 percenta (38 resp. 13,67 percenta v roku 2022). V týchto troch sekciách bola spolu vyhlásená viac ako polovica (55,12 percenta) zo všetkých konkurzov vyhlásených v roku 2023. Zároveň boli povolené reštrukturalizácie spoločnostiam pôsobiacim iba v štyroch sekciách, pričom viac ako polovica – 11 resp. 52,38 percenta v priemyselnej výrobe, 5 resp. 23,81 percenta v stavebníctve a 4 resp. 19,05 percenta v sekcii doprava a skladovanie.

Rovnako ako v roku 2022, tak aj v minulom roku najviac konkurzov súdy vyhlásili v Bratislavskom kraji –87 v roku 2022 (s podielom 31,29 percenta) a 91 v roku 2023 (s podielom 27,41 percenta). S výrazne nižšími počtami v roku 2023 nasledovali Košický a Banskobystrický kraj so 40 konkurzmi (12,05 percenta). Najviac reštrukturalizácií povolených spoločnostiam so sídlom v Nitrianskom kraji – 9 (s podielom 42,86 percenta), pričom v roku 2022 v tomto kraji nebola povolená ani jedna reštrukturalizácia. Nasledoval Košický kraj – 7 (33,33 percenta) a Žilinský kraj – 5 (23,81 percenta).