piatok 30. júna 2023

SR: Násilie na ženách

Násilie na ženách je najčastejším porušovaním ľudských práv na svete. Na Slovensku ho počas svojho dospelého života zažije až 34 % žien a podľa predbežných údajov z najnovšieho prieskumu Eurostatu ich počet porastie. Ide o vážny problém, ktorý v súčasnosti štát adekvátne nerieši, upozorňuje výbor OSN ale aj slovenské ženské organizácie Fenestra a OZ HANA. Až 70 % žien so skúsenosťou s násilím žije pritom v domácnostiach s deťmi, svedkami násilia s negatívnym dopadom na ich psychiku.

Na Slovensku už našťastie máme 28 poradenských centier, 8 bezpečných ženských domov a pribudla tiež nonstop Národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Stále však existujú regióny, kde ženy nemajú prístup k takejto pomoci. Nedostatočná je tiež legislatíva definujúca krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie vrátane ich detí. Chýba aj udržateľný mechanizmus financovania pre špecifické podporné služby.„Fungovanie a financovanie špecifických podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj 2-3 akreditácii rôznymi ministerstvami. Jedným z dôsledkov je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je roztrieštené a nesystémové. Stáva sa tak, že 20 % – 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli za normálnych okolností venovať podpore a pomoci ženám a ich deťom, musia venovať vypĺňaniu reportov,“ upozorňuje Barbora Holubová. Polícia má usmernenia, metodiky a aj postupy v prípadoch domáceho násilia. Tie však majú odporúčací charakter s nejednotnou aplikáciou v praxi. Pomohlo by zaviesť záväzné postupy a záznamové protokoly k nim ako povinná súčasť spisu. Vytvorenie špecializovaných policajných tímov pre riešenie prípadov násilia na ženách by zrýchlilo a zlepšilo ochranu žien a najmä prevenciu opakovaného a závažného násilia. 

„Na Slovensku chýba legislatívne ustanovenie o detských svedkoch násilia na ženách v partnerských vzťahoch. Zákon o rodine síce stanovuje, že zodpovedné orgány majú pri posudzovaní záujmu dieťaťa zohľadniť aj zásahy do fyzickej a psychickej integrity blízkej osoby dieťaťa, ale v praxi sa tak málokedy deje. Neexistujú ani jasné usmernenia a nástroje na identifikáciu násilného vzťahu a posúdenie rizika násilia pre ženu a jej deti . To vedie k nedostatočnému zohľadňovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa pri posudzovaní týchto prípadov,“ komentuje Lýdia Bdžoch Koňaková. Súdy často smerujú k dosiahnutiu dohody a spolupráce medzi rodičmi bez zreteľa na existenciu partnerského násilia. Ženy a ich deti sú nútené k stretávaniu sa s násilníkom, orgány ich tlačia do dohody a zmiereniu s násilnou osobou a v prípade, že s tým ženy z obáv o svoje bezpečie a bezpečie detí nesúhlasia, sú označené za nespolupracujúce. Nedostatočné vyhodnocovanie rizika ďalšieho násilia vedie k zhoršovaniu situácie a posilňovaniu kontroly násilného muža nad životom ženy a detí. Riešením by bolo zaviesť pojem „detský svedok násilia na ženách v partnerských vzťahoch“ do relevantných právnych predpisov. Rovnako dôležité je definovať záväzné postupy na zohľadnenie práv a potrieb detských svedkov násilia na ženách v partnerských vzťahoch, aby sa zabezpečila účinná ochrana týchto detí.



 

streda 28. júna 2023

SR: Aké lieky máme najradšej

Slováci si v roku 2022 podľa Národného centra zdravotníckych informácií zakúpili 46,2 mil. balení voľnopredajných liekov za vyše 280 mil. EUR, čo je takmer o 50 mil. Eur viac než v roku 2021. Najčastejšie si kupovali lieky na dýchacie cesty a najviac kupovanými voľnopredajnými liekmi boli Paralen a Muconasal plus. K najviac predpisovaným liekom hradeným z verejného zdravotného poistenia patrili lieky na kardiovaskulárny systém (26,2 mil. balení) a nervový systém (14,1 mil. balení).

V roku 2022 na Slovensku spotreba humánnych liekov rástla. Celková finančná úhrada medziročne stúpla o 4,9 % na sumu 2.064,6 mil. EUR, z čoho zdravotné poisťovne uhradili 1.545,6 mil. EUR a pacienti zaplatili 519 mil. EUR. Spotreba liekov vyjadrená počtom balení medziročne vzrástla o 2,5 % a predstavovala 163,6 mil. balení. Najväčší podiel vydaných balení tvorili lieky plne alebo čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia (57,5 %) a voľnopredajné lieky (28,2 %). Nasledovali lieky vydané na recept, ktoré si však platili pacienti v plnej výške (8,4 %) a lieky vydané pre nemocnice a neštátne ambulancie (5,9 %). 

Spotreba liekov vydaných bez lekárskeho predpisu sa v posledných rokoch kontinuálne zvyšovala, iba v roku 2020 v dôsledku pandemických opatrení klesla. Od roku 2021 spotreba voľnopredajných liekov opäť vzrástla a v roku 2022 dosiahla medziročný nárast o 12,5 % v počte balení a 20 % nárast v úhradách. Občania v lekárňach kúpili 46,2 mil. balení voľnopredajných liekov a zaplatili 280,2 mil. EUR. Najčastejšie kupovanými voľnopredajnými liekmi boli lieky na ochorenia respiračného systému (14,3 mil. balení), tráviacieho traktu a metabolizmu (8,5 mil. balení) a nervového systému (8,2 mil. balení). Najviac zaplatili pacienti za voľnopredajné lieky na respiračný systém (88,5 mil. EUR), tráviaci trakt a metabolizmus (58,8 mil. EUR) a muskuloskeletárny systém (45,0 mil. EUR).

Celková spotreba zdravotníckych pomôcok (vrátane špeciálneho zdravotníckeho materiálu) v roku 2022 predstavovala 211,2 mil. balení, čo je mierny pokles o 0,6 % oproti roku 2021. Celková úhrada v sume 628,0 mil. EUR však predstavuje medziročný nárast o 13,4 %. Úhrada poisťovní tvorila 578,0 mil. EUR a úhrada/doplatok pacientov bol 49,9 mil. EUR Celková spotreba dietetických potravín sa v roku 2022 medziročne zvýšila v počte balení o 4,5 % a v celkovej úhrade o 6,8 %. Občanom bolo celkom vydaných 4,2 mil. balení s úhradou 40,9 mil. EUR, z čoho poisťovne uhradili 35,8 mil. EUR a občania 5,1 mil. EUR.

Bisfenol: Aj vo výrobkoch pre deti

Bisfenoly sú súčasťou plastových výrobkov, textílií a tiež niektorých obalov pre potraviny. Ich stopy sa tak nachádzajú v mnohých živých organizmoch vrátane človeka. Niektoré z nich sú zároveň spájané so závažnými dopadmi na zdravie. Spotrebiteľská organizácia dTest preto spoločne so šiestimi zahraničnými partnermi nechala chemicky analyzovať široké spektrum výrobkov, z ktorých veľká časť bola určená najmenším deťom. Aké boli výsledky?
 
Analyzovaných bolo celkom 179 výrobkov, ktoré sú v domácnostiach s deťmi bežné: podbradníky, prikrývky, detské pančuchové nohavice, ale aj cumlíky, slnečné okuliare, hryzadlá či plechovky a konzervy. Predmetom testovania boli bisfenoly, pretože mnohé z nich sú endokrinnými disruptormi, ktoré vyvolávajú pomerne širokú škálu závažných zdravotných problémov vrátane porúch vývoja plodu, hormonálnych zmien či metabolických dysfunkcií. Niektoré štáty bisfenoly už obmedzili alebo úplne zakázali ich používanie v určitých typoch výrobkov. Na úrovní Európskej únie je množstvo bisfenolov regulované v materiáloch určených na styk s potravinami. Najznámejším a najbežnejším zástupcom tejto skupiny látok je bisfenol A (BPA), ktorý je obmedzený v termopapieri a hračkách určených pre deti do troch rokov. Nesmie sa zároveň používať ani pri výrobe dojčenských fliaš a hrnčekov. Samotná EÚ si uvedomuje, že aktuálne limity pre BPA a ostatné bisfenoly s podobnými účinkami (BPB, BPF a BPAF) nie sú dostačujúce a odporúča plošné obmedzenie týchto látok, kedy by väčšina chemických zmesí a výrobkov neobsahovala viac ako 10 mg/kg bisfenolov, tzn. nie viac ako 0,001 % hmotnosti výrobku. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín pred niekoľkými týždňami navrhol znížiť 20.000-krát hranicu denného bezpečného príjmu bisfenolu A. Laboratórne testy jednoznačne preukázali potrebu zavedenia nových a výrazne prísnejších reštrikcií. 
 
Žiadna zo sledovaných kategórií detských výrobkov predávaných na Slovensku aj v ďalších sledovaných európskych krajinách nebola úplne bez kontaminácie. Relatívne bezproblémové boli snáď len dojčenské fľaše (bez cumlíkov), v ktorých je však výskyt bisfenolu A obmedzený vyhláškou. U dojčenských fľašiek a podbradníkov sa nálezy pohybovali v rádoch stotín mg/kg materiálu. Pomerne pozitívne dopadli tiež detské pančuchy, s výnimkou výrobku Next 3 Pack Unicorn, kde bolo zistených viac ako 3,3 mg/kg vysoko rizikových bisfenolov. Zvyšok sledovaných kategórií už dopadol výrazne horšie. Vysoký obsah bisfenolov majú napríklad vnútorné ochranné nátery nápojových plechoviek (až 70 % nedovolené množstvo). Nevyhovujúce výsledky priniesla aj analýza výrobkov z umelých hmôt – slnečných okuliarov, hryzadiel či cumlíkov na dojčenské fľaše. „Tento test, bohužiaľ, ukázal, že tvrdeniam výrobcov sa nevyplatí bezvýhradne veriť. BPA bol aj vo výrobkoch, kde na balení bolo výslovne uvedené, že sú bez bisfenolov. Rovnako tak ani označenie Öko-Tex alebo použitie organickej bavlny absenciu bisfenolov rozhodne nezaručuje. Je pravda, že bisfenoly z jedného výrobku vaše deti bezprostredne neohrozujú. Problém však predstavuje masívne rozšírenie týchto látok v predmetoch bežnej dennej spotreby a súčet jednotlivých dávok, ktoré sa môžu dostať do organizmu. Ideálne by bolo, ak by sa bisfenoly vôbec nepoužívali, ale k tomu vedie ešte dlhá cesta,“ uzatvára Hana Hoffmannová.

utorok 27. júna 2023

SR: Viac pracovných príležitostí

Slovenské firmy plánujú opäť vytvárať viac pracovných miest. V celosvetovom aj európskom meradle však patrí Slovensko medzi krajiny, kde najviac cítiť zdržanlivosť zamestnávateľov v náborových plánoch. Podľa pravidelného štvrťročného prieskumu ManpowerGroup Slovensko (510 zamestnávateľov), čistý index trhu práce na Slovensku, očistený o sezónne výkyvy, dosahuje úroveň +10%. V porovnaní s predchádzajúcim kvartálom ani medziročne sa nezmenil. Globálne je čistý index trhu práce o 4 percentuálne body nižší ako pred rokom, dosahuje +28%. Štvrťročne ide o nárast indexu o 5 percentuálnych bodov.

Najviac zamestnancov plánujú prijímať veľké firmy. U organizácií, ktoré zamestnávajú nad 250 ľudí, dosahuje čistý index trhu práce +18%. V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom je to nárast o 1 percentuálny bod. Medziročne je to nárast o 5 percentuálnych bodov. Vyhliadky sa mierne zlepšili aj u menších firiem od 10 do 49 zamestnancov, keď čistý index trhu práce dosahuje +10%. Najviac firiem predpokladá nábor nových ľudí v Bratislave s čistým indexom trhu práce +15% a na strednom Slovensku (+12%). Priaznivé vyhliadky má aj východné Slovensko (+11%). Stredné aj východné Slovensko si polepšilo medzikvartálne aj medziročne. Západné Slovensko naopak zaznamenalo pokles indexu trhu práce na +7%. Medzikvartálne je to pokles o 6 percentuálnych bodov a medziročne o 5 percentuálnych bodov. Firmy v oblasti zdravotníctva a farmácie plánujú vytvoriť najviac nových pracovných miest (čistý index trhu práce +37%). V porovnaní s minulým štvrťrokom, kedy bol index záporný (-16%), je to nárast o 43 percentuálnych bodov. Medziročne ide o nárast o 31 percentuálnych bodov. Nových ľudí plánujú vo väčšej miere naberať aj spoločnosti v sektore dopravy, logistiky a automotive (+24%), v ktorom došlo medzikvartálne k nárastu o 13 percentuálnych bodov. Medziročne index trhu práce v tomto sektore narástol o 20 percentuálnych bodov.

Tretina slovenských firiem už v procese náboru používa technológie založené na využívaní umelej inteligencie (AI). Ďalších 18% firiem ich plánuje začať využívať v najbližšom roku a ďalších 14% firiem do troch rokov. Vyše polovica firiem už používa, alebo plánuje začať používať v procese náboru v najbližšom roku konverzačnú umelú inteligenciu (napr. ChatGPT). Podobná je situácia s technológiami založenými na strojovom učení (ML), ktoré už využíva 36% firiem a ďalších 20% firiem ich plánuje používať v priebehu najbližšieho roka. Takmer polovica firiem používa, alebo plánuje používať v najbližšom roku nástroje virtuálnej reality (VR). Polovica firiem odhaduje, že najnovšie technológie budú mať mierne až výrazne pozitívny vplyv na počet zamestnancov, 24% nepredpokladá žiaden vplyv a 18% firiem očakáva mierne až výrazne negatívny vplyv.

pondelok 26. júna 2023

EU: Originál alebo pirátstvo?

Až 80 % Európanov sa domnieva, že za falšovanými výrobkami stoja zločinecké organizácie a že nakupovanie falzifikátov ohrozuje podniky aj pracovné miesta. A 83 % respondentov sa tiež domnieva, že falšovaním sa podporuje neetické správanie a dve tretiny ho považujú za hrozbu pre zdravie a bezpečnosť a tiež pre životné prostredie. Pokiaľ ide o pirátstvo, 82 % Európanov potvrdilo, že sledovanie digitálneho obsahu z nelegálnych zdrojov so sebou prináša riziko škodlivých praktík (podvodov alebo nevhodného obsahu pre maloletých).

Napriek týmto výsledkom štúdie, ktorú uverejnil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO), každý tretí Európan (31 %) stále považuje za prijateľné kúpiť si falšovaný tovar, ak je originálny výrobok príliš drahý, pričom v skupine mladých spotrebiteľov vo veku 15 – 24 rokov si to myslí až polovica opýtaných (50 %). Zároveň  13 % Európanov potvrdilo, že si v uplynulých 12 mesiacoch vedome kúpili falšované výrobky. Tento podiel sa zvyšuje na 26 % vo vekovej skupine od 15 do 24 rokov, čo je dvojnásobok priemeru EÚ, zatiaľ čo v skupine od 55 do 64 rokov klesá na 6 % a nad 65 rokov je menej ako 5 %. Podiel spotrebiteľov, ktorí si vedome kúpili falšované výrobky, sa pohybuje od 24 % v Bulharsku po 8 % vo Fínsku. Okrem Bulharska je vedomé nakupovanie falšovaných výrobkov nad priemerom EÚ v Španielsku (20 %), Írsku (19 %), Luxembursku (19 %) a Rumunsku (18 %). Nižšia cena originálnych výrobkov zostáva najčastejšie uvádzaným dôvodom (43 %) na zastavenie kupovania falšovaných výrobkov. 

Kľúčovým faktorom, ktorý bráni spotrebiteľom v nakupovaní falšovaných výrobkov, sú riziká zlej skúsenosti (výrobky zlej kvality pre 27 % kupujúcich, bezpečnostné riziká pre 25 % kupujúcich a právny postih pre 21 % kupujúcich). Zvyšuje sa aj neistota v súvislosti s autenticitou. Takmer 4 z 10 Európanov (39 %) si položilo otázku, či už kúpili falšovaný výrobok, zatiaľčo to isté uviedla polovica mladých ľudí (52 %). Medzi členskými štátmi takisto prevládajú značné rozdiely: zatiaľ čo približne štvrtina spotrebiteľov v Dánsku a Holandsku (26 %) si nie je istá, či si kúpili originálny výrobok, v Rumunsku je tento údaj 72 %. Európania vyjadrili neistotu aj v súvislosti so zákonnosťou zdrojov, ktoré používajú na sledovanie on-line obsahu, pričom 41 % nevie, či je použitý zdroj legálny alebo nie.

Európania sú vo všeobecnosti proti využívaniu digitálneho obsahu z ilegálnych zdrojov: 80 % respondentov uviedlo, že uprednostňujú využívanie legálnych zdrojov na prístup k on-line obsahu, ak je k dispozícii cenovo dostupná možnosť. V skutočnosti takmer 9 z 10 ľudí pozná aspoň jeden druh legálnej ponuky digitálneho obsahu vo svojej krajine a viac ako 4 z 10 Európanov (43 %) zaplatilo za prístup, stiahnutie alebo streamovanie obsahu chráneného autorským právom z legálneho zdroja v uplynulom roku. Veľká väčšina (65 %) Európanov považuje pirátstvo za prijateľné riešenie, ak obsah nie je dostupný v rámci ich predplatného. Okrem toho 14 % Európanov pripúšťa, že vedome využilo nelegálne zdroje na prístup k digitálnemu obsahu za posledných 12 mesiacov. V prípade mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov tento percentuálny podiel stúpol na jednu osobu z troch (33 %). Nezákonné streamovacie zariadenia alebo aplikácie sa využívajú predovšetkým na sledovanie športových prenosov. Podiel ľudí využívajúcich pirátsky obsah sa v jednotlivých krajinách líši, pričom sa pohybuje od 9 % vo Fínsku a Dánsku po 22 % na Malte. Lepšia cenová dostupnosť a širší výber obsahu z legálnych zdrojov sú najčastejšie uvádzanými dôvodmi na zastavenie využívania nelegálnych zdrojov.