On-line: Kúpanie v kvalitnej vode

Pred nami je ďalší horúci víkend, ktorí mnohí strávia pri vode. Aktuálne informácie o stave sledovaných prírodných a umelých kúpalísk na Slovensku nájdete aj tento rok na webovej stránke Úradu verejného zdravotníctva SR. Tento týždeň bola vyhovujúca kvalitu vody na 14 prírodných kúpaliskách. Povolenie na prevádzku malo 207 umelých kúpalísk a 587 bazénov. 

Medzi vyhovujúce prírodné kúpaliská patria Zlaté piesky, Kuchajda, Slnečné jazerá (Bratislavský kraj), rekreačná oblasť Kunovská priehrada Sobotište (Trnavský kraj), Liptovská Mara – Liptovský Trnovec (Žilinský kraj), plážové kúpalisko – jazero v Banskej Bystrici, Ružiná pri obci Divín, Teplý Vrch – Pláž Drieňok, Teplý Vrch – Pláž Ormet (Banskobystrický kraj), Delňa, Veľká Domaša – Tišava (Prešovský kraj) a Zemplínska Šírava - Medvedia hora, Zemplínska Šírava – Hôrka a Vinianske jazero (Košický kraj). 

Naopak zákaz kúpania z dôvodu prekročených medzných hodnôt chlorofylu a cyanobaktérií a nízkej priehľadnosti vody pre verejnosť naďalej pretrváva na Zelenej vode – Kurinci. Nevyhovujúca kvalita vody je v lokalitách Ružín – prítoky, Vodná nádrž Duchonka a Lipovina – Bátovce. Výsledky laboratórnych analýz preukázali nevyhovujúcu kvalitu vody na kúpanie zo zdravotných dôvodov aj na Ružíne a na Štrkovisku Čaňa. Znížená priehľadnosť bola podľa hygienikov zaznamenaná na Šintavských baniach a zvýšená farba na vodnej ploche Tona v Šuranoch. Znížená priehľadnosť a zvýšená farba bola na Lipovine – Bátovce, voda na kúpanie v ostatných zdravotne významných ukazovateľoch však je vyhovujúca.

Prekročenie mikrobiologických ukazovateľov kvality vody na kúpanie bolo preukázané v B5 detskom bazéne na Termálnom kúpalisku (TK) Vincov les Sládkovičovo, vonkajšom bazéne v Rekreačnom zariadení Pstružné v Revúcej, v dojazdovom bazéne tobogánu na Letnom kúpalisku (LK) Topoľčany, vo vonkajšom bazéne v ThermalParku Nitrava v Poľnom Kesove. Prekročenie biologického ukazovateľa kvality vody na kúpanie bolo zistené na základe ostatných odberov v detskom bazéne na Biokúpalisku Borovica v Lozorne. Bol tiež vydaný zákaz prevádzky pre nevyhovujúcu mikrobiologickú kvalitu vody na kúpanie v detskom bazéne na Kúpalisku Bretka.

EU: Inovačné projekty v oblasti bezpečnosti, digitalizácie, životného prostredia aj inklúzie

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERDF) rozhodol o financovaní 20 mestských projektov s celkovou hodnotou 82 miliónov EUR. Tieto projekty predložili mestá v rámci 4. ročníka výzvy na predkladanie návrhov na mestské inovačné aktivity, realizované v regióne Hauts-de-France.

Napríklad Piraeus (Grécko), Tampere (Fínsko) a Turín (Taliansko) získali granty na projekty, ktoré budú chrániť a znižovať zraniteľnosť verejných priestranstiev v súlade s akčným plánom na rok 2017 v rámci Bezpečnostnej únie. Financovanie EÚ bude tiež podporovať inovatívne riešenia v oblasti digitálnej transformácie, zodpovedného využívania miest v mestách a v boji proti chudobe v ďalších 17 mestách.

Víťazné projekty zahŕňajú štyri kategórie:
Mestská bezpečnosť: Pireus (Grécko), Tampere (Fínsko), Turín (Taliansko)
Príklad: Pireus zriadi miestnu radu na prevenciu kriminality aj jednotné miesto vstupu pre obete trestných činov.

Digitálny prechod: Gavà (Španielsko), Heerlen (Holandsko), Lisabon (Portugalsko), Ravenna (Taliansko), Rennes (Francúzsko), Växjö (Švédsko), Viedeň (Rakúsko)
Príklad: V Lisabone spoločnosť VoxPop uľahčí spätnú väzbu od používateľov s cieľom zlepšiť systém mobility mesta.

Trvalo udržateľné využívanie pôdy, riešenia založené na prírode: Baia Mare (Rumunsko), Breda (Holandsko), Latina (Taliansko), Prato (Taliansko), Plymouth (Spojené kráľovstvo)
Príklad: Ambíciou projektu GreenQuays je renovácia 7.500 m2 mestskej oblasti v Brede a zdieľanie ich inovatívnej technológie regenerácie ekosystémov s ostatnými mestami v Európe.

Mestská chudoba: Bergamo (Taliansko), Getafe (Španielsko), Miláno (Taliansko), Seraing (Belgicko), Landshut (Nemecko)
Príklad: V Landshute bude projekt Domov a starostlivosť poskytovať osobitné zdravie a starostlivosť o deti rodinám s jedným rodičom.

Piata a posledná výzva na predkladanie žiadostí v rámci mestských inovačných akcií bude vyhlásená v septembri 2019. Bude to posledná príležitosť pre mestá v rámci súčasného rozpočtu EÚ na obdobie rokov 2014-2020 získať financie na inovačné akcie v oblasti kultúry a kultúrneho dedičstva, obehového hospodárstvo, kvality ovzdušia a demografických zmien. Víťazné mestá budú vyhlásené v druhom štvrťroku 2020.

Inteligentné zariadenia: V moderných automobiloch

Existujú dva spôsoby, ako si automobiloví nadšenci zaobstarajú vozidlo plne prepojené s internetom. Buď k nim s touto výbavou prichádza priamo z výrobnej linky, alebo mu technologický „tuning“ doprajú samotní vodiči množstvom doplnkových inteligentných zariadení. Kým obe z možností poskytujú väčší zážitok z jazdy či cestovania, na druhej strane však inteligentné zariadenia poskytujú úplne nový priestor na ich zneužitie.

Potvrdil to aj nedávny prieskum spoločnosti Kaspersky. Zakaždým, keď sa nejaká technológia medzi používateľmi udomácni, rastie aj bezpečnostné riziko s ňou spojené. Z tohto dôvodu sa experti rozhodli zistiť, či tieto správy o bezpečnosti zariadení internetu vecí mali nejaký vplyv na výrobcov inteligentných zariadení určených pre automobilový priemysel. Výskumníci analyzovali niekoľko náhodne vybraných zariadení, vrátane automobilovej diagnostickej jednotky pre OBD s bluetooth, merača tlaku v pneumatikách, monitorovacieho systému teploty, inteligentného alarmu, GPS zariadenia a palubnej kamery ovládanej cez mobilnú aplikáciu.

Ich zistenia boli pozitívnym prekvapením: zatiaľ čo odvetvie IoT (tzv. internet vecí) sa častokrát považuje za zraniteľný segment, doplnková tzv. smart výbava automobilov sa v testoch ukázala ako bezpečná až na pár menších zraniteľností. Odhalené riziká sa týkali najmä systému na ovládanie dynamiky riadenia, zariadenia s možnosťou ovládať signál z monitorovacieho systému v pneumatikách, a to najviac znepokojujúce – riziko pri zariadení umožňujúcom otvoriť dvere na aute pomocou alarmu. Všetky spomínané prvky sa však iba ťažko implementujú, prípadne zlodejovi neposkytnú žiaden okamžitý či priamy výsledok.

Aby boli inteligentné zariadenia v aute ešte bezpečnejšími
1. Keď sa rozhodujete o tom, ktorú časť vášho vozidla chcete spraviť inteligentnejšou, v prvom rade zvážte možné bezpečnostné riziká. Radšej si dvakrát rozmyslite, či má vaše nové zariadenie niečo dočinenia s telemetriou auta či prístupom k jeho “kritickým funkciám”.

2. Pred kúpou zariadenia si trochu posurfujte internetovými stránkami a skúste si vyhľadať rôzne novinky či informácie o jeho zraniteľných miestach. Je pravdepodobné, že zariadenie, ktoré ste si zadovážili, už bolo preverené bezpečnostnými technikmi a prípadné nedostatky boli odstránené alebo aspoň zaplátané.

3. Kúpiť si najnovšie zariadenie na trhu nemusí byť vždy ten najlepší nápad. Môžu sa v nich nachádzať štandardné bugy alebo nedostatky, ktoré zatiaľ vývojármi a technikmi neboli objavené. Ideálne je zadovážiť si také zariadenie, ktoré už prešlo niekoľkými aktualizáciami softvéru.

4. Vždy premýšľajte nad mobilným rozmerom svojho zariadenia, obzvlášť, ak pracuje pod operačným systémom Android. Aplikácie sú veľmi nápomocné a uľahčujú život, ale keď je raz smartfón zasiahnutý malvérom, mnoho vecí nemusí dopadnúť najlepšie.

Novinka: Prvý automat na lieky

Prvé zariadenie prevádzkované automatizovaným výdajným systémom v lekárni na Slovensku sa v rámci pilotného projektu nachádza v Bratislave. Do konca roka by mali pribudnúť ďalšie štyri takéto automaty aj mimo hlavného mesta.

Cieľom je poskytnúť pacientom pridanú hodnotu vo forme dostupnosti produktov bez časovej obmedzenosti. Napríklad v čase, kedy sú lekárne mimo otváracích hodín. Výdajný lekárenský automat tak bude verejnosti dostupný nonstop a má plniť doplnkovú úlohu pri poskytovaní služieb pacientom. Doplnkovému charakteru lekárenského automatu je prispôsobená tiež skladba produktov. Aktuálne je sortiment rozdelený do šiestich regálov, v ktorých sa nachádza vyše 60 položiek z viacerých kategórií, väčšinou bežne dostupných aj v lekárni.

Prvý z pätice automatov je od začiatku augusta 2019 zabudovaný do priečelia lekárne v podchode na Trnavskom mýte v Bratislave. Ďalšie dva prístroje by potom mali pribudnúť rovnako v hlavnom meste a ostatné dva by sa do konca tohto roka mali nachádzať v Košiciach.

EU: Až 80 % Slovákov sa cíti byť Európanmi

Slovensko patrí ku krajinám, ktorých obyvatelia dôverujú  Európskej únii (EÚ) menej, než je celoeurópsky priemer, hoci sa za európskych občanov považuje až 80 %. Vyplýva z nového prieskumu Eurobarometra, ktorého výsledky sú podľa Európskej komisie (EK) najlepšie od prieskumu z júna 2014. 

Dôvera občanov k EÚ dosiahla najvyššiu úroveň za päť rokov a zostáva nad úrovňou dôvery k národným vládam alebo parlamentom. Platí to aj pre Slovensko, kde 44 % Slovákov dôveruje EÚ (priemer v EÚ bol 46 %), a 46 % projektu EÚ nedôveruje. Ide však o vyššiu mieru dôvery ako v prípade národných inštitúcií: slovenskému parlamentu dôveruje len 27 % opýtaných (64 % mu nedôveruje) a vládu vníma pozitívne 29 % respondentov (negatívny pohľad má 65 %). Vo všetkých 28 členských krajinách vyše polovica respondentov cíti, že sú skutočne občanmi EÚ. V EÚ ako celku sa s týmto pocitom stotožňuje 73 % ľudí. Na Slovensku sa však európskymi občanmi cíti byť až 80 % Slovákov, pričom 77 % opýtaných by sa rado dozvedelo viac o svojich právach občanov EÚ a 63 % tvrdí, že tieto práva pozná.

Väčšina obyvateľov EÚ vníma ako hlavné hrozby súčasnosti migráciu a klimatickú zmenu, Slováci sa tiež boja migrácie (35 %), potom terorizmu (20 %) a trápi ich aj stav verejných financií (18 %). Prevažne pozitívny názor majú na súčasný stav národnej ekonomiky (49 % ju považuje za dobrú, 46 % za zlú). Finančnú situáciu vo vlastnej domácnosti vnímajú z veľkej časti stabilne (60 % svoju finančnú situáciu hodnotí ako dobrú, 34 % ako zlú). Pohľad občanov Slovenska na budúcnosť slovenského hospodárstva sa od minulého roka zmenil k lepšiemu. Štvrtina ľudí si myslí, že sa v nasledujúcich 12 mesiacoch zlepší a 55 %, že zostane stabilná. Na otázku, kde vidia momentálne najväčšie problémy krajiny, Slováci odpovedali, že ide najmä o zvyšovanie cien a životných nákladov (37 %), situáciu v zdravotníctve a sociálnom zabezpečení (36 %) a hospodársku situáciu (17 %).

V priemere 81 % Európanov podporuje voľný pohyb občanov EÚ, teda možnosť žiť, pracovať, študovať a podnikať kdekoľvek v EÚ, na Slovensku tieto slobody uznáva 82 % respondentov. Celkom sa 77 % Slovákov vyjadrilo v prospech spoločnej obrannej a bezpečnostnej politiky EÚ a jednotnej meny euro. Za najpozitívnejší prínos EÚ považujú Slováci voľný pohyb a spoločnú menu (41 %) a potom mier v Európe (40 %).

Trend: Digitálne zdravotníctvo

Starnutie a nárast počtu obyvateľstva, väčší výskyt chronických chorôb a rozvoj drahých inovatívnych digitálnych technológií spôsobuje zvýšený dopyt po zdravotnej starostlivosti spojený s rastom výdavkov.

Globálna štúdia spoločnosti Deloitte Prognózy v zdravotnej starostlivosti: Formovanie budúcnosti (2019 Global Health Care Outlook: Shaping the future) predpokladá, že výdavky na zdravotnú starostlivosť budú v rokoch 2018 až 2022 celosvetovo stúpať s ročnou mierou vo výške 5,4 %. Ide o značný nárast oproti 2,9 % z rokov 2013 až 2017. Aby sa systémy zdravotnej starostlivosti prispôsobili tejto zmene, musia prejsť inováciami a prijať nové obchodné modely, modely poskytovania starostlivosti a modely riadenia rizika. To môže potenciálne znížiť náklady, zlepšiť kvalitu, ako aj prístupnosť a cenovú dostupnosť.

Zmena systému prinesie nové potreby a požiadavky spotrebiteľov, ktorí budú mať od zdravotnej starostlivosti vysoké očakávania. Dôležitým krokom bude využitie digitálnych technológií (napríklad nositeľné monitorovacie a fitnes zariadenia), ktoré pomôžu jednotlivcom robiť informované rozhodnutia ohľadom svojho zdravia a zlepšia tak ich angažovanosť.

Starnúca pracovná sila, rastúci dopyt po službách zdravotnej starostlivosti a skracovanie ordinačných hodín všeobecných lekárov spôsobujú nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v rozvinutých krajinách aj rozvojových ekonomikách. Na problémy súvisiace s talentom sa tiež dajú využiť možnosti podporované technológiami. Vyriešiť deficit zamestnancov dokážu v krátkej dobe, čím sa vytvoria základy udržateľnej budúcnosti.

NKÚ: Slovensko zrejme nesplní európske záväzky v oblasti zmeny klímy a energetiky

Členské krajiny Európskej únie (EÚ) si stanovili záväzky, ktoré majú prispieť k zníženiu skleníkových plynov, zvýšeniu podielu obnoviteľných zdrojov energie na jej celkovej spotrebe, ale tiež k zvýšeniu energetickej efektívnosti. Základné národné ciele Slovenska vychádzajú z klimatickej a energetickej politiky EÚ s termínom splnenia do roku 2020. Národný kontrolný úrad (NKÚ) preveril, aké kroky realizujú zodpovedné ministerstvá v jednotlivých oblastiach a upozorňuje na riziko nesplnenia záväzného slovenského cieľa - dosiahnutie 14% podielu energie z obnoviteľných zdrojov na celkovej národnej spotrebe. Rezervy vidia kontrolóri tiež v podpore elektromobility či pri výrobe pokročilých biopalív, kde tiež hrozí nesplnenie záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ.

Európsky akčný plán pre energetiku obsahuje slovenský záväzok zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe o 20%. Kým v roku 2005 bol na Slovensku tento podiel na úrovni 6,7%, tak v roku 2020 by to už malo byť 14%. V ostatných dvoch rokoch bol zaznamenaný pokles podielu obnoviteľných zdrojov energie na celkovej energetickej spotrebe, čo indikuje riziko nesplnenia slovenského záväzku. NKÚ pri tejto téme upozorňuje tiež na vysoké výkupné ceny, ktoré sú garantované na obdobie 15 rokov a premietajú sa do ceny elektriny pre každého konečného spotrebiteľa. V roku 2010 bola výkupná cena elektriny z obnoviteľných zdrojov takmer 431 eur/MWh, postupne klesala až sa v roku 2018 dostala na úroveň 85 eur/MWh. Pozitívne je možné hodnotiť národný projekt Zelená domácnosť, prostredníctvom ktorého bolo podporených 3 675 fotovoltických panelov na rodinných a bytových domoch. Projekt bol podporený nielen zo štátnymi prostriedkami, ale aj zdrojmi EÚ vo výške 45 mil. eur.

Jedným z nástrojov podporujúcich zníženie skleníkových plynov je podpora trhu s alternatívnymi palivami. Slovensko najvýraznejšie zaostáva pri využívaní vodíka ako alternatívneho paliva. V ostatných rokoch nebola vybudovaná žiadna verejne prístupná vodíková stanica a nebola poskytnutá ani takto smerovaná žiadna štátna podpora. Systém podpory alternatívnych palív podľa kontrolného úradu nemotivuje prípadných aktérov a vážnym ukazovateľom je skutočnosť, že štát neposkytol žiadnu cielenú podporu pre predaj vozidiel s pohonom CNG (stlačený zemný plyn), LNG (skvapalnený zemný plyn) či LPG (skvapalnený ropný plyn). Daňové úľavy, zavedenie zníženej sadzby spotrebnej dane z motorových vozidiel a zníženie registračného poplatku za prihlásenie vozidla do evidencie boli stimulom, ktorý len mierne podporilo nákup vozidiel s alternatívnym pohonom, ale nepremietol sa do zvýšenia spotreby alternatívnych palív. V roku 2015 bola 50% sadzba dane z motorových vozidiel uplatnená v 2 463 prípadoch, v roku 2018 to vzrástlo na 5638, podiel vozidiel s alternatívnym pohonom na celkovom počte áut však zostáva zanedbateľný, t. j. 0,75%. NKÚ pozitívne hodnotí poskytovanie štátnych dotácii pre miestnu a krajskú samosprávu, ktoré sú viazané na nákup a využívanie elektromobilov. Podporné vládne nástroje sa prejavili v náraste počtu vozidiel s elektrickým pohonom, pričom v roku 2015 bolo registrovaných len 188 áut na elektrický pohon, v roku 2017 to už bolo 2 178 vozidiel.

Klimaticko-energetická politika patrí v Slovenských podmienkach do pôsobnosti viacerých ministerstiev. Rezort hospodárstva zodpovedá za energetiku a energetickú účinnosť, garantuje preklápanie európskej legislatívy do národných právnych predpisov a pri príprave kľúčových stratégii, koncepcií primárne spolupracuje s ministerstvom životného prostredia či rezortom dopravy. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje vládu na existujúce rezervy pri aktívnej koordinácii dotknutých ministerstiev zo strany jedného, zodpovedného rezortu. Poukazuje tiež na skutočnosť, že v ostatných štyroch rokoch nebola vykonaná žiadna cielená kontrola, tematický vládny audit, ktorý by bol zameraný na plnenie cieľov a opatrení prijatých v oblasti zmeny klímy a energetiky.

Produktivita práce: Rastie s vekom

Nie tridsiatnici, ale štyridsiatnici (a z našich skúseností aj päťdesiatnici) prinášajú maximum pracovnej produktivity. Vďaka tomuto faktu sa napríklad podarilo rásť ekonomike USA v rokoch 1980 až 2000. Podľa analytikov spoločnosti Euler Hermes aj Európa vrátane Slovenska dokazuje, že produktivita s vekom neklesá, ale naopak stúpa.

Žijeme v období masívnych technologických zmien, takže by sa mohlo zdať, že globálna ekonomika je vo svojom najviac digitálnom a efektívnom období a že súčasná pracovná sila je najproduktívnejšia. Napriek tomu ale tempo rastu produktivity práce v Európe v posledných desaťročiach naznačuje opak. Štúdia Euler Hermes odhalila, že z dlhodobého porovnania existuje jasný rozdiel medzi východom a západom, kde krajiny strednej a východnej Európy vrátane Slovenska evidujú výraznejší rast produktivity. Dôvodom je, že po páde komunizmu postupne došlo k integrácií týchto trhov do európskych štruktúr a pozitívny technologický šok. „Aj keď sa berie do úvahy len posledných desať rokov, väčšina krajín strednej a východnej Európy sa stále môže pochváliť vyšším rastom produktivity v porovnaní so západnými krajinami, hoci rozdiely sa už zmenšili“, uviedol Peter Mucina.

Odborníci z Euler Hermes zdôrazňujú, že jedným často prehliadaným faktorom ovplyvňujúcim produktivitu práce býva veková štruktúra pracovnej sily, a práve tá hrá dôležitú rolu. „Existuje štatisticky významná a pozitívna korelácia medzi podielom pracovníkov vo veku 40 až 49 rokov a produktivitou práce. Pre Európu ako celok platí, že vyšší podiel tridsiatnikov a štyridsiatnikov zvyšuje rast produktivity, ak izolujeme efekt starnutia“, dopĺňa Peter Mucina. Demografický vývoj v 27 sledovaných európskych krajinách je príliš rozdielny, aby umožnil jednu predikciu rastu produktivity v celej Európe. Neexistuje žiadna krajina, ktorá by bola len na pozitívnej strane, ale niektoré odhady trendu sú vidieť Demografickými „víťazmi“ sú severnejšie krajiny, ale aj Nemecko, kde sa bude podiel 30-49 ročných ľudí v nasledujúcej dekáde zvyšovať. Podobný trend má nastať v Dánsku, Belgicku, Holandsku a Spojenom kráľovstve. Štúdia Euler Hermes na druhej strane ukazuje, že nárast produktivity v strednej a východnej Európe sa môže skončiť aj vďaka poklesu počtu pracovníkov vo veku 30-49 rokov kvôli ich prebiehajúcej migrácii na západ, pričom to pocítia hlavne Česká republika a Maďarsko. Slovensko by malo byť zasiahnuté menej, ale tiež sa v nasledujúcej dekáde prejaví pokles pracovníkov vo veku 30-49 rokov.

Aktuálne: Google umožní inštalvať do Androidu aj iné vyhľadávače

Google chce umožniť konkurentom zaplatiť za to, aby si používatelia pri nastavovaní zariadenia s operačným systémom Android mohli vybrať ich vyhľadávač. Ide o riešenie ako reakciu na výčitky Európskej komisie (EK) pre nečestnú súťaž. Spoločnosti bola udelená pokuta 4,34 miliardy eur pre predinštalovaný vyhľadávač Google bez akejkoľvek alternatívy pre zákazníka.

Od začiatku budúceho roka budú mať používatelia v Európe možnosť zvoliť si medzi Google a tromi ďalšími vyhľadávačmi. O tom, ktorí traja to budú, rozhodne aukcia s uzatvorenými ponukami. Zoznam štyroch vyhľadávačov bude vytvorený podľa princípu náhody. Aukcie sa budú konať raz ročne v každej členskej krajine. Spoločnosti majú v ponuke uviesť cenu, ktorú sú ochotné zaplatiť vždy vtedy, keď sa používateľ rozhodne pre ich službu. Mesačne dostanú od Google faktúru, ktorú však uhradia až vtedy, keď si používatelia zvolia ich službu. Aukcia je podľa Google čestná a objektívna metóda na určenie toho, ktoré vyhľadávače sa zobrazia na displeji. Poskytovatelia vyhľadávacích služieb môžu sami rozhodnúť, akú hodnotu pre nich má miesto v zozname, ktorý sa však bude zobrazovať iba v zariadeniach s predinštalovaným vyhľadávačom Google. 

Európska komisia je spokojná s tým, že Google prisľúbil konkurencii možnosť predinštalovať svoje služby do mobilných telefónov. Predtým to totiž nebolo vôbec možné. EK zároveň zdôraznila, že bude pozorne sledovať spôsob realizácie tohto riešenia, ako aj reakcie ostatných trhových hráčov na celý proces.

Výzva: Podpora na slnečné kolektory

V 17. kole projektu podpory malých obnoviteľných zdrojov energie (OZE), ktoré bude otvorené v utorok 6. augusta, budú môcť domácnosti z mimobratislavských regiónov žiadať o poukážky na inštalácie slnečných kolektorov v celkovej sume 700.000 eur. Vydaných by mohlo byť 423 poukážok. 

V predchádzajúcom 16. kole projektu Zelená domácnostiam II vydala Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) celkom 196 poukážok na inštaláciu kotlov na biomasu. Hodnota vydaných poukážok v 16. kole, ktoré bolo otvorené 23. júla, je 292.230 eur. Záujem domácností v tomto kole nepresiahol vyčlenenú sumu vo výške 400.000 eur. 

Do konca roka 2019 plánuje SIEA vyhlásiť ešte osem kôl v celkovej hodnote 5,5 milióna eur. Aktuálne je vydaných viac ako 4.600 platných poukážok v hodnote viac ako 8,9 milióna eur.
Národný projekt Zelená domácnostiam II je financovaný prostredníctvom operačného programu Kvalita životného prostredia. Cieľom projektu je do roku 2023 zvýšiť využívanie OZE v domácnostiach. SIEA plánuje podporiť inštalácie s celkovým výkonom 140 megawattov (MW).

Trend: Digitálne meny

Väčšina obyvateľov Slovenska (85,7 %) považuje za najdôveryhodnejšiu menu euro. Prekvapivé je však zistenie, že Slováci vnímajú kryptomenu bitcoin dôveryhodnejšie ako americký dolár. Podľa prieskumu Reputácie mien 2019 až 12,1 % Slovákov vlastní alebo v minulosti vlastnilo kryptomeny. Slováci sa v otázke kryptomien považujú za pomerne vzdelaných – až tretina si myslí, že vie, ako bitcoin funguje a registruje aj iné kryptomeny.

„Dôvera Slovákov v euro je dlhodobo vysoká a pravidelne rastie. Znamená to, že s eurom sa Slováci pomerne rýchlo zžili a dnes oceňujú jej výhody napríklad pri cestovaní či nákupoch v zahraničí“, uvádza k výsledkom analytik Patrik Mackových. Slováci vidia v digitálnych platidlách investičný potenciál. Nákup kryptomien zvažuje 14 % oslovených, čo takmer zodpovedá podielu populácie, ktorá už dnes bitcoin alebo inú kryptomenu vlastní. 

Prieskum mapoval aj záujem respondentov o novú digitálnu menu s názvom libra, ktorú predstavil Facebook. 34 % z nich zaujímajú informácie o vlastnej mene tejto sociálnej siete, čo naznačuje, že oslovení sledujú aktuálnu situáciu na trhu s kryptomenami. „Je zaujímavé vidieť, že kryptomeny zaujímajú pomerne vysoké percento Slovákov. Dôvera v alternatívne meny pravdepodobne vychádza z faktu, že nie sú centrálne regulované. Svoju rolu však hrá aj príležitosť na nákup a predaj s možnosťou dosiahnuť zaujímavý zisk“, dopĺňa Patrik Mackových.

Prieskum bol realizovaný na Slovensku v júli 2019 metódou online dopytovania na reprezentatívnej vzorke populácie SR vo veku 18-65 rokov. Celkovo sa ho zúčastnilo 315 respondentov z online panela Ipsos. Prieskum sa realizoval pre brokera TopForex.

Výzva: Rozvoj energetických služieb

Na rozvoj energetických služieb na regionálnej a miestnej úrovni je vyčlenených 5 miliónov eur.  Podľa Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry (SIEA) môžu verejnoprávne inštitúcie, napríklad verejné vysoké školy, subjekty územnej samosprávy a nimi zriadené rozpočtové a príspevkové organizácie, neziskové organizácie verejného sektora získať podporu na vypracovanie energetických auditov, ktoré im pomôžu identifikovať opatrenia vhodné na financovanie prostredníctvom garantovaných energetických služieb (GES).

Výzvu zameranú na rozvoj energetických služieb, ktoré umožňujú financovať energeticky efektívne opatrenia z úspor nákladov na energiu, vyhlásila SIEA 2. augusta 2019. Z Operačného programu Kvalita životného prostredia je na tento účel vo výzve týkajúcej sa budov v regiónoch mimo Bratislavského samosprávneho kraja vyčlenených 5 miliónov eur. Minimálna výška žiadaného príspevku na projekt je 5.000 eur, maximálna 200.000 eur. Nenávratný finančný príspevok môže pokryť maximálne 95 % oprávnených výdavkov na projekt. Výzva je vyhlásená ako otvorená, do vyčerpania alokácie. Termín prvého hodnotiaceho kola je 31. október 2019, nasledujúce kolá budú uzatvorené v trojmesačných intervaloch.

Podporované sú dva druhy aktivít, a to spracovanie energetických auditov a príprava projektov garantovaných energetických služieb. Všetky žiadosti musia obsahovať prvú z oprávnených aktivít, ktorou je spracovanie účelového energetického auditu. V nich majú audítori navrhnúť úsporné opatrenia a zároveň identifikovať, či sú vhodné na financovanie prostredníctvom GES tak, aby boli splnené požiadavky Eurostatu a projekt GES sa nezapočítaval do verejného dlhu. Praktické odporúčania na posúdenie, či sú splnené požiadavky Eurostatu, budú zverejnené na podstránke národného projektu Odborne o energii v časti určenej pre energetických audítorov. Ak audítor identifikuje opatrenia vhodné na využitie GES, je možné realizovať aj druhú oprávnenú aktivitu, ktorou je príprava projektu GES. V rámci druhej aktivity budú preplatené náklady na prípravu podkladov pre obstaranie energetických úspor a vykonanie jedného verejného obstarávania. Výsledkom v tomto prípade má byť uzavretie zmluvy, respektíve zmlúv o energetickej efektívnosti pre verejný sektor. Ak má žiadateľ okrem podpory na prvú aktivitu záujem aj o podporu druhej aktivity, prikladá už k žiadosti hotový energetický audit, ktorý odporúčal využitie GES, náklady na jeho zhotovenie budú po kladnom vyjadrení z kontroly verejného obstarávania spätne preplatené. O podporu druhej aktivity nie je možné žiadať samostatne.

 

Na obstaranie auditov sú stanovené maximálne limity nákladov pre každý auditovaný objekt samostatne. Pri budovách je rozhodujúca celková podlahová plocha každej z nich, ktorá je stanovená ako vonkajšie rozmery budovy krát počet podlaží. V budovách do 1.000 m2 je to napríklad maximálne 2.500 eur, pri ploche do 5.000 m2 už 6.600 eur. Pri auditoch viacerých objektov sa limity sčítavajú. Limity na obstaranie druhej aktivity zameranej na prípravy projektu sú stanovené podľa súčtu podlahových plôch všetkých objektov. Napríklad ak je celková podlahová plocha všetkých auditovaných objektov od viac ako 5.000 do 10.000 m2 vrátane, maximálny príspevok je 10.700 eur. Pri verejnom osvetlení sa limity odvíjajú od výšky nákladov za energiu za kalendárny rok pred podaním žiadosti.

Trend: Komfortný relax

Letné dovolenky sú zvyčajne časom pohody: vylihovanie na pláži v štýlových plavkách, popíjanie chladených drinkov a užívanie si voľna. Dáta od Heureky ukazujú, že Slováci aj pri svojich nákupoch myslia na to, aby ich letá boli čo najviac pohodové a štýlové.

Žiadna plážová idylka sa nezaobíde bez komfortného ležadla. V porovnaní s minulým letom ich Slováci nakúpili až trikrát viac. Podobne sú na tom aj slnečníky, od minulého roku ich popularita tiež vzrástla trojnásobne. Za ich rastúcou obľúbenosťou sa zrejme ukrývajú čoraz horúcejšie letá. Tie sú s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedné aj za nárast predaja už aj tak populárnych prenosných chladničiek. Slováci ich toto leto kupujú až dvakrát viac ako v minulosti.

Aj pohodlie vo vode je pre Slovákov rovnako dôležité. Potvrdzuje to rast predaja nafukovačiek a nafukovacích kolies - nakupujeme ich až dvojnásobne viac ako minulé leto. Po dizajnovej stránke sú najobľúbenejšie práve kolesá s pestrými farbami či tie, ktoré vyzerajú ako sladké šišky alebo jednorožce. Na pláži sa treba aj nejako zabaviť. Kartové hry sa stabilne tešia veľkej obľube. Naopak, v porovnaní s minulým rokom jemne klesla popularita čítačiek kníh. Za tento pokles môže byť zodpovedný návrat k tlačeným knihám alebo aj rastúca popularita čítania kníh z mobilu. Slováci nezabúdajú ani na svoje deti. V porovnaní s minulým rokom stúpol predaj formičiek do piesku a iných plážových hračiek až dvojnásobne. To môže byť dobrým znamením, že deti sa ešte stále hrajú rady aj inak ako len s mobilom.

Malvér: Bankové trojany

V prvej polovici tohto roka čelilo malvéru zameranému na odcudzenie financií, kryptomeny či internetové finančné služby až 430.000 používateľov, čo je o 7 % viac v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Takmer tretinu (30,9 %) dotknutých osôb predstavovali firemní používatelia – čo znamená až dvojnásobný nárast oproti dotknutému počtu používateľov v prvej polovici roka 2018 (15,3 %).

Cieľom finančného malvéru (bankový trójsky kôň) je odcudzenie financií a finančných údajov, prípadne aj poskytnutie prístupu k aktívam alebo zariadeniam používateľov či finančných organizácií. Údaje spoločnosti Kaspersky o nových vzorkách týchto hrozieb dokazujú, že táto hrozba je stále aktuálna a mimoriadne nebezpečná najmä v korporátnom prostredí. Väčšina korporátnych sietí sa totiž zvyčajne spolieha na pripojené zariadenia a ak je kompromitované čo len jedno z nich, potom môže byť v ohrození celá sieť. Obvyklé formy malvérových útokov zahŕňajú spamové emaily a phishingové webové stránky. Práve druhá menovaná forma sa zvyčajne javí ako legitímna webová stránka, no v skutočnosti sú takéto stránky vytvorené podvodníkmi v snahe ukradnúť overovacie údaje, údaje o bankových kartách alebo iné typy citlivých informácií. V prvej polovici roku 2019 objavili analytici spoločnosti vyše 339.000 phishingových útokov z webových stránok maskovaných ako stránky veľkých bánk.

Experti zostavili zoznam najobľúbenejších rodín bankových trojanov, ktoré boli použité pri útokoch na korporátnych používateľov. Štyri z desiatich (40 %) finančných hrozieb zameraných na korporátnych používateľov pochádzali z bankového trojana známeho ako RTM – jedného z najnebezpečnejších typov bankového malvéru pre podniky v roku 2018. Po ňom nasleduje bankový trojan Emotet s 15 %. Táto hrozba môže byť obzvlášť škodlivá, akonáhle prekročí hranice korporátnej siete. Sama sa totiž dokáže distribuovať prostredníctvom zraniteľností v zariadeniach bez aktuálnych bezpečnostných záplat a následne stiahnuť ďalšie hrozby do zariadenia obete. Bankový trojan Trickster uzatvára trojicu najčastejšie identifikovaných malvérov s 12 % z odhalených hrozieb.

Pre súkromných používateľov bola situácia celkom iná. V tejto kategórii vedie malvér známy ako Zbot (26 %), ktorý kradne oprávnenia s možnosťou vzdialenej kontroly zo strany útočníkov. Až po ňom nasledujú RTM a Emotet (uvedené vyššie). Je zaujímavé, že v roku 2018 bol RTM takmer úplne zameraný na organizácie, zatiaľ čo údaje z prvej polovice roka 2019 ukazujú, že tento malvér teraz dosahuje významný podiel aj medzi bežnými používateľmi. „V druhej polovici roka 2019 očakávame, že počet napadnutých používateľov bude ďalej rásť. Obvykle vidíme nárast škodlivej aktivity po prázdninách, keďže počas voľna ľudia používajú svoje zariadenia menej ako zvyčajne, a preto je aj menej pravdepodobné, že sa stanú obeťami útočníkov. Vyzývame všetkých, aby boli mimoriadne opatrní a ostražití pri všetkých bankových a finančných operáciách, ktoré vykonávajú online“, hovorí Oleg Kupreev.