piatok 19. novembra 2021

Násilie: Stereotypné názory

Viac ako polovica opýtaných Slovákov a Sloveniek tvrdí, že vo svojom blízkom okolí pozná človeka, ktorý má skúsenosti s násilím v partnerských vzťahoch. S problémom násilia sa stretáva výrazne viac žien ako mužov, rovnako tak ľudia mladší ako 55 rokov. Stereotypné myslenie sa medzi slovenskou populáciou nevyhýba ani téme násilia páchaného na ženách. Spochybňovanie viny násilného partnera alebo ospravedlňovanie jeho správania je na Slovensku pomerne časté a môže byť jednou z prekážok, ktoré bránia žene zažívajúcej násilie odísť z násilného vzťahu.

Podľa on-line prieskumu násilia páchaného na ženách (agentúra Kantar Hoffmann, N = 1500 (18-65 rokov) 77 % opýtaných vníma násilie v partnerských vzťahoch ako problém veľkej časti spoločnosti, ktorému by sa malo venovať viac pozornosti. Takmer polovica (48 %) opýtaných si myslí, že za násilie v partnerských vzťahoch sú zvyčajne zodpovedné aspoň čiastočne aj obete partnerského násilia. Tento názor zastávajú viac muži ako ženy ( 59 vs. 37 %), pričom 35 % ľudí na Slovensku prikláňa k názoru, že ak žena neodíde z násilného partnerského vzťahu, je spoluzodpovedná za situáciu, v ktorej sa nachádza. Viac ako polovica (55 %) slovenskej populácie sa stotožňuje s názorom, že ak sa žena nestará o domácnosť, môže to vyprovokovať násilie voči nej. Jedna štvrtina (25 %) respondentov sa dokonca čiastočne stavia na stranu násilníka a súhlasí s vyjadrením, že je pochopiteľné, že muži sú niekedy násilní, pretože sú zodpovední za všetky finančné záležitosti rodiny. „Zľahčovanie, ospravedlňovanie násilia a prenášanie zodpovednosti a viny na ženy zažívajúce násilie, sú stratégie, ktoré sú súčasťou násilného správania. Tieto stratégie používajú muži, ktorí sa správajú násilne, aj smerom k ľuďom v blízkom okolí ženy a k inštitúciám. Cieľom je dosiahnuť, aby ľudia žene neverili a aby nemala prístup k podpore. Tieto stereotypy zvyšujú toleranciu k násiliu na ženách v spoločnosti, pretože hovoria o tom, že za istých okolností má muž právo správať sa násilne k svojej partnerke. Prispievajú k tomu, že nevyvodzujeme zodpovednosť voči mužom, ktorí sa správajú násilne a sú prekážkou v ochrane žien a ich deti. Za násilie je vždy zodpovedný ten, kto sa ho dopúšťa“, popisuje Dušana Karlovská z mimovládnej organizácie Fenestra.

Až 76 % opýtaných si myslí, že ani deti nie sú pred násilím dostatočne chránené. Ženy považujú nedostatočnú ochranu detí pred násilím za výrazne závažnejšiu ako muži. Drvivá väčšina obyvateľov (90 %) Slovenska sa stotožňuje s názorom, že ženy zažívajúce násilie neopúšťajú násilný vzťah, pretože sa boja o svoje deti. Vyhrážanie ublížením alebo únosom detí zo strany násilného partnera je jednou z prekážok, prečo ženy v násilnom vzťahu zostávajú. Viac ako dve tretiny (71 %) respondentov súhlasia s tým, že keď sa niekto dopúšťa násilia voči partnerovi alebo partnerke, nemôže by dobrým rodičom. Slovenská populácia citlivo vníma, že ak matka zažíva násilie zo strany partnera, deti sú rovnako traumatizované ako ona. Odchod ženy zažívajúcej násilie komplikujú často aj samotné predsudky spoločnosti. Prieskum ukázal, že 58 % respondentov si myslí, že ženy od násilníka neodídu, pretože svojho partnera stále milujú. Takmer dve tretiny (61) % opýtaných si zároveň myslí, že neopúšťajú vzťah aj kvôli tomu, že sa obávajú, čo by odchod mohol spôsobiť násilníkovi. Z prieskumu tiež vyplynulo, že 67 % respondentov sa prikláňa k názoru, že ženy zažívajúce násilie si možno neuvedomujú, že sa k nim partner správa násilne. Napriek tomu si viac ako tretina (35 %) opýtaných myslí, že ak žena zažívajúca násilie neodíde z násilnej domácnosti, je za násilie spoluzodpovedná. 

Aj skrz zmienené stereotypy slovenská verejnosť vníma, že prekážok brániacich v odchode z násilného vzťahu je veľa. Takmer tri štvrtiny (72 %) respondentov sa obáva, že ženy zažívajúce násilie len ťažko na Slovensku nájdu pomoc, ďalších 53 % opýtaných pripúšťa, že odchodom ženy z násilného vzťahu násilie neskončí. „Výskum a prax dlhodobo potvrdzujú, že ukončenie násilného vzťahu alebo odchod od partnera nemusí mať za následok okamžité ukončenie násilia, ale môže znamenať aj jeho eskaláciu – napríklad prostredníctvom prenasledovania, vyhrážania sa, útokov a pokusov o vraždu. Rozhodovanie ženy a ukončenie násilného vzťahu ovplyvňuje veľké množstvo faktorov. Veľký význam má napríklad vplyv sociálnych faktorov súvisiacich so sociálnou podporou a kontrolou, dostupnosťou služieb a informácií alebo reakcia okolia a inštitúcií“, vysvetľuje Daša Malíková z poradenského centra ALEJ a poukazuje tým na zložitú situáciu žien. V tejto situácii je dôležité, aby sa žena a jej deti mohli spoľahnúť na dostatočnú podporu nielen okolia, ale aj inštitúcií. „V slovenskej legislatíve máme rôzne ochranné opatrenia, ktoré majú ženám a ich deťom v tejto situácii poskytnúť ochranu pred násilím. Je dôležité, aby sme ich nemali len v paragrafoch, ale aby ich inštitúcie dôsledne uplatňovali aj v praxi“, dodáva Vanda Durbáková, advokátka spolupracujúca s Fenestrou.

EU: Nové ekologické pravidlá

Európska komisia navrhuje nové pravidlá na obmedzenie odlesňovania riadeného EÚ aj nové pravidlá na uľahčenie prepravy odpadu v rámci EÚ s cieľom podporiť obehové hospodárstvo a riešiť problémy týkajúce sa vývozu nezákonného odpadu a odpadu do tretích krajín. Predstavuje tiež novú stratégiu pre pôdu, aby sa všetky európske pôdy do roku 2050 obnovili, aby boli odolné a primerane chránené.

Len od roku 1990 do roku 2020 svet prišiel o 420 miliónov hektárov lesa, čo je oblasť väčšia ako Európska únia. Navrhované nové pravidlá by zaručili, že výrobky, ktoré občania EÚ kupujú, používajú a konzumujú na trhu EÚ, neprispievajú ku globálnemu odlesňovaniu a degradácii lesov. Hlavnou hnacou silou týchto procesov je poľnohospodárska expanzia spojená s komoditami sója, hovädzie mäso, palmový olej, drevo, kakao a káva a niektoré z nich odvodené produkty. Nariadením sa stanovujú povinné pravidlá povinnej starostlivosti pre spoločnosti, ktoré chcú umiestniť tieto komodity na trh EÚ s cieľom zabezpečiť, aby na trh EÚ boli povolené len výrobky bez odlesňovania. Komisia použije systém benchmarkingu na hodnotenie krajín a ich úrovne rizika odlesňovania a degradácie lesov spôsobenej komoditami v rozsahu pôsobnosti nariadenia. Komisia zintenzívni dialóg s ďalšími veľkými spotrebiteľskými krajinami a multilaterálne sa zapojí do spoločného úsilia. Očakáva sa, že nové pravidlá podporia spotrebu produktov „bez odlesňovania“ a znížia vplyv EÚ na globálne odlesňovanie a degradáciu lesov, čím sa znížia emisie skleníkových plynov a strata biodiverzity. Napokon, boj proti odlesňovaniu a degradácii lesov bude mať pozitívny vplyv na miestne komunity vrátane najzraniteľnejších ľudí, ako sú domorodé obyvateľstvo, ktoré sa vo veľkej miere spolieha na lesné ekosystémy.

Komisia ďalej navrhuje prísnejšie pravidlá pre vývoz odpadu, efektívnejší systém obehu odpadu ako zdroja a rozhodné opatrenia proti obchodovaniu s odpadom. Vývoz odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi OECD, bude obmedzený a povolený len vtedy, ak budú tretie krajiny ochotné prijať určitý odpad a budú schopné s ním nakladať udržateľným spôsobom. Preprava odpadu do krajín OECD bude monitorovaná a môže byť pozastavená, ak spôsobí vážne environmentálne problémy v krajine určenia. Podľa návrhu by všetky spoločnosti EÚ, ktoré vyvážajú odpad mimo EÚ, mali zabezpečiť, aby zariadenia prijímajúce ich odpad podliehali nezávislému auditu, ktorý preukazuje, že s týmto odpadom nakladajú environmentálne vhodným spôsobom. V rámci EÚ navrhuje značne zjednodušiť zavedené postupy, čím sa uľahčí opätovný vstup odpadu do obehového hospodárstva bez zníženia potrebnej úrovne kontroly. Pomáha to znižovať závislosť EÚ od primárnych surovín a podporuje inovácie a dekarbonizáciu priemyslu EÚ s cieľom splniť klimatické ciele EÚ. Nové pravidlá prinášajú aj prepravu odpadu do digitálnej éry zavedením elektronickej výmeny dokumentácie. Nariadenie o preprave odpadu ďalej posilňuje opatrenia proti obchodovaniu s odpadom, jednej z najzávažnejších foriem environmentálnej trestnej činnosti, keďže nezákonná preprava potenciálne predstavuje až 30 % prepravy odpadu v hodnote 9,5 miliardy EUR ročne. Zlepšenie efektívnosti a účinnosti režimu presadzovania práva zahŕňa zriadenie skupiny EÚ na presadzovanie prepravy odpadu, splnomocnenie Európskeho úradu pre boj proti podvodom OLAF na podporu nadnárodných vyšetrovaní členských štátov EÚ v oblasti obchodovania s odpadom a poskytnutie prísnejších pravidiel týkajúcich sa administratívnych sankcií.

Napokon nova stratégia EÚ pre pôdu je dôležitý výsledok Európskej zelenej dohody a stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2030 na riešenie krízy v oblasti klímy a biodiverzity. Zdravá pôda je základom pre 95 % potravín, ktoré jeme, je hostiteľom viac než 25 % biodiverzity na svete a je najväčším pozemským zdrojom uhlíka na planéte. Napriek tomu 70 % pôdy v EÚ nie je v dobrom stave. Stratégia stanovuje rámec s konkrétnymi opatreniami na ochranu, obnovu a trvalo udržateľné využívanie pôdy a navrhuje súbor dobrovoľných a právne záväzných opatrení. Cieľom je zvýšiť pôdny uhlík v poľnohospodárskej pôde, bojovať proti dezertifikácii, obnoviť degradovanú pôdu a pôdu a zabezpečiť, aby do roku 2050 boli všetky pôdne ekosystémy v dobrom stave. Stratégia vyzýva na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany pôdy, aká existuje pre vodu, morské prostredie a vzduch v EÚ. Uskutoční sa to prostredníctvom návrhu nového zákona o zdraví pôdy do roku 2023 po posúdení vplyvu a rozsiahlych konzultáciách so zainteresovanými stranami a členskými štátmi. Stratégia tiež mobilizuje potrebnú spoločenskú angažovanosť a finančné zdroje, zdieľané poznatky a podporuje udržateľné postupy hospodárenia s pôdou a monitorovanie, čím podporuje ambíciu EÚ v oblasti globálnej činnosti v oblasti pôdy.

Auto: Príprava na zimu

Blíži sa zima, motoristi by preto nemali ignorovať prípravu a zimnú výbavu svojho auta, aby mohli aj v nehostinných podmienkach cestovať bezpečne. Základom sú vhodné zimné pneumatiky s dostatočnou hĺbkou dezénu – minimum je 4 mm. Správne pneumatiky majú podstatne lepší záber pri rozjazde na snehu a ľade, lepšie držia na klzkom povrchu a výrazne skracujú brzdnú dráhu.

V zimnom období je všeobecne výhoda na strane áut s benzínovým motorom, pretože benzín na rozdiel od nafty netuhne, benzínové autá sa v porovnaní s dieselovými oveľa rýchlejšie zahrejú a teda skôr kúria. Ak si zaobstaráte auto s naftovým motorom, počítajte s tým, že nafta je na mrazy veľmi citlivá a s teplotami pod -10 °C sa začínajú problémy. Preto sa odporúča do nafty pridávať zimné aditívum alebo tankovať na tých čerpacích staniciach, kde predávajú naftu uspôsobenú na zimnú prevádzku. Dôležitá je tiež výmena kvapalín v ostrekovačoch a chladiči za nemrznúcu, ošetrenie tesnenia aj karosérie vozidla a pravidelná kontrola dobitia akumulátora. Nemrznúca zmes do ostrekovačov by mala byť aspoň na -10 °C. Chladiaca sústava by potom mala byť naplnená zmesou na – 25 °C. Gumové tesnenia dverí a okien je vhodné pred zimou ošetriť špeciálnym prípravkom proti primŕzaniu, čo obzvlášť ráno ušetrí veľa času a nervov, ak parkujete celú noc vonku. Odborníci z AAA AUTO odporúčajú nosiť pri sebe rozmrazovač, pretože môžu zamrznúť mechanické zámky, prípadne sa cez noc môže vybiť batéria a potom nepomôže ani diaľkové ovládanie centrálneho zámku.

Toto sú len základy prípravy vozidla na zimu. Je dobré si nechať skontrolovať aj stav akumulátora, brzdy, olej, podvozok, sklá, osvetlenie a povinnú zimnú výbavu či ošetriť karosériu. Nutnou výbavou automobilu na zimu sú predovšetkým štartovacie káble, snehové reťaze, škrabka na sneh, lopatka a tiež deka na zahriatie. „Osobne odporúčam kúpiť si na dlhšiu cestu aj zásobu jedla a pitia, pretože uviaznutie v kolóne na niekoľko hodín nemusí byť pri kalamitnej situácii žiadnou výnimkou. V zime sa oplatí udržiavať dostatočnú hladinu paliva v nádrži alebo so sebou v kufri voziť kanister s palivom na doliatie. Stojace auto s naštartovaným motorom spotrebuje odhadom 2 litre paliva za hodinu“, uzatvára Petr Vaněček.

Ferrari, Huawei a Uniqlo: Nevieme písať

S rôznymi značkami sa stretávame každý deň. A okrem loga je jedným z kľúčových rozlíšujúcich aspektov ich názov. Niektoré názvy značiek sú rozpoznateľnejšie a píšu sa ľahšie, iné naopak ťažšie. Tím z money.co.uk využil on-line analytický nástroj Ahrefs na porovnanie a nájdenie najčastejšie nespráve písané názvy značiek pri vyhľadávaní na internete.

Populárny juhokórejský výrobca automobilov Hyundai s priemerne 605.000 nesprávne zadanými on-line vyhľadávaniami za mesiac obsadil prvé miesto. Bežné variácie boli Hundai (581.000 vyhľadávaní) či Hiundai (24.000 vyhľadávaní). Na druhom mieste skončil Lamborghini s priemerným počtom 365.000 nepresných on-line vyhľadávaní mesačne. Zvyčajne bol nesprávne označený za Lamborgini (351.000 vyhľadávaní za mesiac) alebo Lambogini (14.000 vyhľadávaní za mesiac). Ferrari zaujalo tretiu pozíciu s počtom 123.000 nesprávne zadaných vyhľadávaní na internete za mesiac ako Ferari. Francúzsky výrobca koňaku Hennessy (Henessy, Hennesy, Henesy – spolu 95.100) a holandský výrobca piva Heineken (Heinken – 90.000 ) sú na štvrtom a piatom mieste. Zaujímavé je, že Uniqlo na deviatom mieste je najviac nesprávne napísaný predajca oblečenia na zozname. Spoločnosť pochádzajúca z Japonska je každý mesiac chybne vyhľadaná on-line v priemere 58. 600-krát ako Uniclo (55.000 vyhľadávaní), Unilo (2.100 vyhľadávaní) či Uniql (1.500 vyhľadávaní). 


Na opačnom konci rebríčka je Porsche na 20. mieste. Nemecký výrobca vysokovýkonných automobilov bol nesprávne vyhľadávaný on-line v priemere 19.500-krát za mesiac, pričom najväčšou alternatívou sú výrazy Porsh (10.000 vyhľadávaní) alebo Porsch (9.500 vyhľadávaní). Celkovo sedem z 20 najčastejšie chabne zadávaných značiek pri vyhľadávaní na internete pochádza z automobilového priemyslu.

Salman Haqqi radí: Značka môže byť jedným zo základných pilierov, ktoré budú určovať popularitu a úspech podnikania, preto musia začínajúci podnikatelia starostlivo zvážiť výber značky pre svoje nové podnikanie. Existuje niekoľko zásad, na ktoré musia pri tom na pamätať:
  • Jedinečnosť – charakteristická značka, vďaka ktorej firma vynikne oproti konkurencii.
  • Ľahkosť – názov značky, ktorý nie je príliš ťažké vysloviť alebo vyhláskovať. Vo veku e-commerce je to obzvlášť dôležité, v ideálnom prípade môžu ľudia ľahko nájsť značku na Googli a nájsť ju on-line.
  • Due diligence – značka, ktorá môže byť chránená ochrannou známkou a pre ktorú môžete získať webovú doménu.
  • Vizuálne povedomie – názov značky, ktorý možno jasne prezentovať prostredníctvom farieb, ikon a log.
  • Dlhovekosť – môže názov značky rásť v korelácii s podnikaním a udržať si relevantnosť, keď podnik expanduje do nových produktov, služieb, trhov a území?

štvrtok 18. novembra 2021

Trend: Digitálny marketing

Digitálna komunikácia, on-line predaj a sociálne siete sú považované za ideálne oblasti pracovného uplatnenia mladých ľudí. Facebook v súčasnosti využíva 3,6 miliardy ľudí, Instagram 1,4 miliardy a WhatsApp má 2 miliardy používateľov, najnovšia alternatíva – TikTok má už jednu miliardu. Slováci podľa najnovších prieskumov trávia denne okolo 3 hodiny na sociálnych sieťach a svoj żivot si bez nich nedokážu predstaviť.

„Digitálny marketing je neodmysliteľnou súčasťou dnešnej modernej doby a je spojený s používaním informačných technológii, akými sú internet, smartfón, tablet a ďalšie mobilné zariadenia. Je samozrejmé, že nielen nadnárodné firmy, ale aj lokálne slovenské, sa snažia práve na nich osloviť svojich potenciálnych zákazníkov a predať im svoje produkty a služby. Preto hľadajú pracovníkov, ktorí im s tým pomôžu“, vysvetľuje riaditeľ Graftonu. Podľa štatistiky Eurostat (2020) používalo v Európskej únii v roku 2019 vo svojej marketingovej komunikácii sociálne siete až 48 % z celkového počtu spoločností. Digitálny marketing má teda veľký potenciál rozvoja a svoje uplatnenie v ňom nájdu práve mladí ľudia. Ako dodáva špecialista personálnej agentúry: „Mladí ľudia majú vyššiu digitálnu gramotnosť aj technologické zručnosti, aby zastali pozície týkajúce sa digitálneho marketingu, ktorý nielen na Slovensku neuveriteľne rastie. Vedia sa rýchlo zorientovať v nových funcionalitách aplikácií, navyše im je bližšia aj komunikácia s cieľovou skupinou.“

Pre tých, ktorí sa chcú venovať tejto oblasti, má Grafton aj ďalšiu pozitívnu správu – z ich mzdového prieskumu vyplynulo, že social media marketing manažér mesačne zarobí 1.500 až 2.400 eur a digital marketingový manažér od 1.700 až do 3.200 eur mesačne (Mzdový prieskum 2021, Grafton Slovakia).

EU: 139 miliónov eur pre mladých

Nová výzva Európskej komisie umožňuje v rámci Európskeho zboru solidarity na rok 2022 po prvý raz zapojiť sa aj do operácií humanitárnej pomoci a rozvíjať solidaritu medzi organizáciami a dobrovoľníkmi nielen v krajinách Európskej únie. Nová zložka medzinárodných projektov sa nazýva Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc.

V rámci výzvy sa sprístupňuje takmer 139 miliónov eur, ktoré majú počas Európskeho roka mládeže 2022 prispieť k vytvoreniu ďalších možností pre mladých ľudí. Financovať sa bude dobrovoľníctvo, projekty v oblasti solidarity pod vedením mladých ľudí, tímy v prioritných oblastiach so zameraním na podporu zdravého životného štýlu a zachovanie kultúrneho dedičstva, ako aj Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc. Celkový rozpočet programu Európskeho zboru solidarity na obdobie rokov 2021 – 2027 predstavuje 1 miliardu eur. Za toto sedemročné obdobie umožní tento program EÚ minimálne 270.000 mladým ľuďom zapojiť sa do činností v oblasti solidarity. Činnosti v oblasti solidarity zamerané na spoločenské výzvy sú určené pre mládež vo veku 18 až 30 rokov a do činností medzinárodnej humanitárnej pomoci sa môžu zapojiť mladí ľudia vo veku 18 až 35 rokov.

Európsky zbor solidarity podporuje politické priority EÚ a zapája organizácie a mladých ľudí do projektov v týchto oblastiach. Náplňou programu je:
  • podporovať inkluzívnosť a rozmanitosť s cieľom poskytnúť všetkým mladým ľuďom rovnaký prístup k príležitostiam Európskeho zboru solidarity,
  • podporovať projekty a činnosti zamerané na ochranu, zachovanie a zlepšenie prírodných biotopov a životného prostredia, zvyšovať informovanosť o environmentálnej udržateľnosti a umožniť zmeny v správaní,
  • prispievať k digitálnej transformácii podporou projektov a činností zameraných na posilnenie digitálnych zručností, rozvoj digitálnej gramotnosti i chápania rizík a príležitostí, ktoré prinášajú digitálne technológie,
  • zapájať mladých ľudí a posilňovať ich postavenie, aby boli v spoločnosti aktívni a stali sa skutočnými tvorcami zmien.
Mladí ľudia, ktorí majú záujem zapojiť sa do činností Európskeho zboru solidarity, sa musia zaregistrovať na portáli Európskeho zboru solidarity, kde môžu vyhľadávať organizácie realizujúce jednotlivé projekty. Skupiny mladých ľudí zaregistrované na portáli Európskeho zboru solidarity môžu takisto požiadať o financovanie projektov v oblasti solidarity, ktoré riadia. O financovanie činností v rámci Európskeho zboru solidarity môže požiadať akýkoľvek verejný alebo súkromný subjekt. Takéto organizácie musia získať značku kvality preukazujúcu, že dokážu vykonávať vysokokvalitné činnosti v oblasti solidarity v súlade so zásadami, s cieľmi a požiadavkami programu. Žiadosť môžu podať prostredníctvom národných agentúr Európskeho zboru solidarity, ktoré sídlia vo všetkých členských štátoch EÚ a tretích krajinách pridružených k programu, alebo v prípade centralizovaných akcií prostredníctvom Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (EACEA). Výzva na predkladanie návrhov súvisiacich s projektmi v oblasti dobrovoľníctva a solidarity je otvorená do 23. februára, pokiaľ ide o projekty, ktoré sa budú realizovať v tom istom roku, a do 4. októbra v prípade projektov prebiehajúcich v nasledujúcom roku.

Muži a ženy: Ako dosiahnuť spravodlivosť?

Ženy stále zarábajú v priemere až o štvrtinu menej než muži. Problém nerovných pracovných a platových podmienok medzi pohlaviami dlhodobo pretrváva aj na Slovensku. V roku 2020 bol rozdiel medzi platom žien a mužov až 25 %. Priemerný plat mužov totiž dosiahol úroveň 1.696 Eur, zatiaľčo u žien to bolo len 1.285 eur v hrubom. Ešte horšou správou je, že tento stav sa oproti roku 2019 nezlepšil. Najväčšie rozdiely pritom nájdeme v oblastiach manažmentu a HR či pri vedúcich pozíciách. Pri nich dokonca nájdeme až dvakrát viac mužov ako žien.

„Na Slovensku dlhodobo pozorujeme, že v sektoroch, kde dominujú ženy, sú platy v priemere nižšie. Treba tiež zdôrazniť, že zdravotníctvo a sociálna práca, školstvo ale aj ďalšie odvetvia, kde sledujeme dominanciu žien, často nie sú v zahraničí ohodnotené rovnako podpriemerne. Tieto sektory majú v mnohých krajinách Európy lepšie spoločenské a mzdové zaradenie, ako je tomu u nás na Slovensku“, vraví Nikoleta Richterová. Dôvodov je samozrejme viacero, no najčastejšie sa spomína vplyv rodových zvykov, nutnosť odchodu na materskú dovolenku, no aj nižšia iniciatíva či motivácia. Ženy si často už na pohovoroch pýtajú menej peňazí. Zároveň sa stretávajú s tým, že majú na trhu práce aj vďaka historickým označovaniam menej sebavedomia. Stále tiež pretrvávajú zvyklosti, pri ktorých je za živiteľa rodiny považovaný otec a matka sa má starať o domácnosť a deti. Cieľom štátnych aj súkromných inštitúcií by pritom mala byť rovnoprávnosť v platovom ohodnotení či čo najviac vyrovnaný pomer medzi mužmi a ženami na rovnakých pozíciách. 

Prieskum 3M v 17 krajinách po celom svete tiež potvrdil pretrvávajú problémy s rovnosťou aj v oblasti STEM, teda vedy, techniky, inžinierstva a matematiky. Až 88 % opýtaných uviedlo, že ženy ale aj menšiny čelia v tomto smere veľkým prekážkam a že je nevyhnutné zvýšiť rozmanitosť na pozíciách. Podľa odborníkov by však záujem o zamestnancov nemal končiť pri platoch. Poukazujú aj na potrebu pracovné aj osobnostného rozvoja. To sa dá dosiahnuť prostredníctvom rôznych tréningov a kurzov, prepájaním pracovných tímov či rôznymi motivačnými programami. Napríklad môže zamestnávateľ zamestnancovi ponúknuť možnosť využívať určitú časť svojej pracovnej doby na vymýšľanie a budovanie vlastných projektov a nápadov. Keďže majú zamestnanci rôzne zázemie, prichádzajú do spoločností s rôznymi skúsenosťami, kompetenciami či vlastnosťami. Práve táto rozmanitosť pomáha firmám rásť a neustále inovovať. Zároveň im pomáha reagovať na potreby zákazníkov, dodávateľov a partnerov.

The Mandalorian a Money Heist: Najrizikovejšie seriály

Od začiatku januára 2020 do konca júna 2021 zachytili produkty spoločnosti Kaspersky vyše 93.000 pokusov o infikovanie, ktoré boli maskované ako päť hlavných streamovacích platforiem: Netflix, Disney+, Apple TV+, Amazon Prime Video a Hulu. Vďaka svojej popularite boli na šírenie škodlivých aktivít najčastejšie zneužívané seriály The Mandalorian a Money Heist.

Hrozby v oblasti streamovania v rokoch 2020 a 2021 analyzovala správa spoločnosti Kaspersky nazvaná Streamovacie vojny pokračujú – čo s kybernetickými hrozbami?
Obsah on-demand a streamovacie služby zaznamenali v posledných rokoch rapídny rast, ktorý ešte urýchlila pandémia. Kyberzločinci videli svoju príležitosť v zneužití záujmu používateľov sledovať svoje obľúbené programy na streamovacích platformách, pričom na web prenikli známe podvodné schémy. Celkovo bolo od 1. januára 2020 do 30. júna 2021 odhalených 93.095 pokusov o infekciu 18.938 jedinečných používateľov 8.650 rôznymi súbormi.

Netflix nie je len vedúcou platformou v počte predplatiteľov, ale aj najobľúbenejšou streamovacou službou, ktorú kyberzločinci najviac zneužívajú ako lákadlo. V skutočnosti sa až 89,93 % zasiahnutých používateľov stretlo s malvérom alebo nechceným softvérom pri vyhľadávaní služby Netflix a súvisiaceho obsahu. Podľa spoločnosti Kaspersky sa takmer 60 % pokusov o infekciu uskutočnilo s využitím iba dvoch seriálov ako lákadla. Seriály The Mandalorian (28,72 %) a Money Heist (28,41 %), dva najväčšie svetové hity posledných rokov, boli aktívne zneužívané kyberzločincami, ktorí ich prostredníctvom šírili svoje škodlivé aktivity. Medzi ďalšie seriály z prvej päťky pravidelne zneužívané ako lákadlo pri phishingových útokoch patrili Rick and Morty (9,69 %), Peaky Blinders (9,25 %) a Westworld (7,17 %).

Aby ste sa pri používaní streamovacích služieb nestali obeťami škodlivých programov a podvodov:
• Pred zadaním akýchkoľvek osobných údajov na akejkoľvek webovej stránke najskôr skontrolujte jej autenticitu. Na sledovanie alebo sťahovanie filmov používajte len oficiálne, dôveryhodné webové stránky. Radšej viackrát prekontrolujte formáty URL adries, ako aj pravopis názvov spoločností.
• Používajte spoľahlivú službu VPN, aby ste získali prístup k regionálnemu obsahu rôznych streamovacích platforiem.
• Používajte spoľahlivé bezpečnostné riešenie, ktoré identifikuje škodlivé prílohy a blokuje phishingové stránky.
• Vyhýbajte sa linkom, ktoré sľubujú skorší prístup k obsahu. Ak máte pochybnosti o autenticite obsahu, overte si to u svojho poskytovateľa streamovanej zábavy.
• Dávajte si pozor na všetky ponuky, ktoré sa zdajú byť príliš dobré na to, aby boli pravdivé, ako napríklad „ročné predplatné zadarmo“ a pod.
• Ak je to možné, pristupujte k streamovacím platformám len prostredníctvom vlastného predplatného cez oficiálnu webovú stránku alebo aplikáciu stiahnutú z oficiálnych obchodov s aplikáciami.

streda 17. novembra 2021

Trend: Viac pracovných miest

Zamestnávatelia na Slovensku uverejnili na inzertnom pracovnom portáli Profesia v októbri t. r. 28.523 ponúk, čo je zhruba o 40 viac než v septembri t. r. Hoci vlani bolo v tomto období na Slovensku menej nakazených COVID-19, firmy sa púšťajú do väčšieho počtu náborov nových ľudí. Je to o 11-tisíc ponúk viac ako v rovnakom období vlani.

Október 2021 tak priniesol zatiaľ najviac ponúk za 24 rokov fungovania portálu. Pre tento mesiac bol doteraz rekordný počet inzerátov z roka 2017, kedy bolo uverejnených 23.902 pracovných inzerátov. Najväčšie medziročné nárasty zaznamenalo odvetvie Cestovný ruch, gastro a hotelierstvo. Oproti roku 2020 stúpol počet inzerátov takmer štvornásobne, pričom najväčší medziročný nárast bol najmä pri pozíciách ako čašník/čka, barman/ka a kuchár/ka. za prvých 10 dní v novembri bolo uverejnených ďalších 292 nových pracovných ponúk. Udržanie tejto situácie aj v nasledujúcom období môžu zabezpečiť nové pravidlá, podľa ktorých by už mohli byť prevádzky otvorené pre zaočkovaných aj v čiernych okresoch. Počet ponúk rástol výrazne aj v oblasti personalistiky, zákazníckej podpory, marketingu a umení a kultúre. Vo všetkých prípadoch stúpol počet ponúk zhruba dvojnásobne. Jediným sektorom, kde nastal medziročný pokles, je textilný, kožiarsky a odevný priemysel. Zamestnávatelia uverejnili v tomto októbri 79 ponúk. To je o 15 menej ako minulý rok. Výraznú medziročnú zmenu nebolo cítiť ani v oblasti poisťovníctva. Uchádzači mali z tohto sektora na výber len o tri ponuky viac ako vlani.

Pri ponukách práce sa čoraz častejšie objavujú požiadavky na vysokoškolské vzdelanie. V októbri t. r. bola univerzita podmienkou v 18,2 %. Naopak, oproti minulému roku klesol podiel ponúk s požiadavkou na stredoškolské vzdelanie bez maturity. Kým vlani sa vyžadoval tento stupeň vzdelania v takmer 42 %, dnes ide o 39,7 %. Pozorovanie týchto štatistík je dôležité aj z hľadiska nastupujúcej automatizácie vyžadujúcej nové, sofistikovanejšie a špecializovanejšie pracovné miesta. Profesia dlhodobo poukazuje na to, že Slovensko potrebuje posilniť oblasť celoživotného vzdelávania a kvalitnej rekvalifikácie, ktorá by pripravila uchádzačov na prichádzajúce zmeny. Vzhľadom na to, že pandémia nástup automatizácie urýchľuje, je potrebné začať s novelizáciou systému čo najrýchlejšie.

Prvých 10 novembrových dní nasvedčuje, že vysoký počet pracovných príležitostí bude nasledovať aj v najbližšom období – uverejnených bolo už takmer 9.700 ponúk. Tí, ktorí hľadajú novú prácu, majú aktuálne k dispozícii najviac príležitostí v obchode, vo výrobe, v IT, doprave, špedícií a logistika a v oblasti administratívy.

EU: Rozpočet na rok 2022

Európsky parlament a Rada Európskej únie dospeli na návrh Európskej komisie k neformálnej politickej dohode o rozpočte Európskej únie na rok 2022, druhej v rámci viacročného finančného rámca EÚ na roky 2021-2027. Dohoda sa týka záväzkov vo výške 169,5 miliardy EUR a platieb vo výške 170,6 miliardy EUR.

Po prijatí by rozpočet EÚ umožnil zmobilizovať značné finančné prostriedky na pokračovanie reakcie EÚ na pandémiu koronavírusu a jej dôsledky; naštartovať udržateľnú obnovu a chrániť a vytvárať pracovné miesta. Spustilo by to ďalšie investície do ekologickejšej, digitálnejšej a odolnejšej Európy a zároveň by chránilo tých najzraniteľnejších vo svojom susedstve a na celom svete:
  • 49,7 miliardy EUR v záväzkoch na podporu obnovy zvýšením investícií do hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;
  • 53,1 miliardy EUR na spoločnú poľnohospodársku politiku a 971,9 milióna EUR na Európsky fond pre námorníctvo, rybné hospodárstvo a akvakultúru pre európskych poľnohospodárov a rybárov, ale aj na posilnenie odolnosti agropotravinárskeho sektora a sektora rybného hospodárstva a na poskytnutie potrebného priestoru pre krízový manažment;
  • 12,2 miliardy EUR pre Horizont Európa na podporu výskumu EÚ v oblastiach ako zdravie, digitalizácia, priemysel, vesmír, klíma, energetika a mobilita; a 613,5 milióna EUR na program jednotného trhu na podporu konkurencieschopnosti a MSP vrátane odvetvia cestovného ruchu;
  • 839,7 milióna EUR na program EU4Health na podporu únie zdravia EÚ a na poskytovanie komplexnej reakcie na zdravotné potreby európskych občanov;
  • 1,2 miliardy EUR v rámci Fondu spravodlivého prechodu na zabezpečenie prechodu na klimatickú neutralitu a 755,5 milióna EUR v rámci programu LIFE na podporu opatrení v oblasti životného prostredia a klímy;
  • 2,8 miliardy EUR na Nástroj na prepájanie Európy na modernú, vysokovýkonnú dopravnú infraštruktúru na uľahčenie cezhraničných spojení;
  • 3,4 miliardy EUR pre Erasmus+ na investície do mladých ľudí, ako aj 406 miliónov EUR pre kultúrne a kreatívne sektory prostredníctvom programu Kreatívna Európa;
  • 1,1 miliardy EUR pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu a 809,3 milióna EUR pre Fond pre integrované riadenie hraníc na zintenzívnenie spolupráce v oblasti riadenia vonkajších hraníc vrátane 25 miliónov EUR na ochranu hraníc s Bieloruskom, ako aj na migračnú a azylovú politiku , ktorá zahŕňa aj dodatočné financovanie prísľubov presídľovania;
  • 227,1 milióna EUR pre Fond pre vnútornú bezpečnosť a 945,7 milióna EUR pre Európsky obranný fond na podporu európskej strategickej autonómie a bezpečnosti;
  • 15,2 miliardy eur na podporu našich susedov a medzinárodného rozvoja a spolupráce. Dohoda zahŕňa cielené navýšenie pre Nástroj susedstva, rozvoja a medzinárodnej spolupráce (NDICI) – Globálna Európa (190 miliónov EUR), so zameraním na Afganistan a Sýriu, ako aj pre program humanitárnej pomoci (211 miliónov EUR) na riešenie krízových situácií glóbus.

Aktuálne: Svetový deň predčasne narodených detí

Každé 11. dieťa na Slovensku príde na svet predčasne, ročne je to vyše 5.000 detí a len za posledných 15 rokov vzrástol ich počet o vyše 30%. Predčasný pôrod je vážny problém, ktorý prináša neistotu a strach. Radosť z narodenia bábätka sa mení na boj o jeho život, ktorý nemusí vždy skončiť úspešne. Predčasne narodené deti často vážia menej než kilogram a ich prognózy do budúcnosti bývajú nejasné.

Na Slovensku je už tradíciou, že november je nielen mesiacom významných historických udalostí, ale jeho stred patrí úplne najmenším a najkrehkejším – predčasne narodeným deťom. Už tradične sa pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí zahalí Slovensko do purpurovej farby a najväčšie dominanty sa rozsvietia farbou predčasniatok. Tento rok to bolo v predvečer najväčšieho sviatku predčasniatok, 16. novembra 2021, čím symbolicky odštartuje nasvecovanie významných stavieb. Slovensko sa tak postupne spojí so svetovými dominantami ako Big Ben v Londýne, Eiffelovou vežou v Paríži či Opera House v Sydney. Podporu tejto výzve tento rok vyjadrilo 11 slovenských miest nasvietením 18 najväčších dominánt purpurovou farbou. Prvýkrát v histórii sa pridáva aj Prezidentský palác.

Počas novembra nebudú purpurové iba slovenské dominanty, ale do farby predčasniatok sa zahalia všetci, ktorí sa zapoja do tohtoročnej výzvy #NaseSrdciaSuPurpurove. Vlani tak urobilo takmer 100 rodín a podporu výzve vyjadrilo takmer 40.000 ľudí. Cieľom je vyjadriť spolupatričnosť s ostatnými, ktorých sa predčasný pôrod priamo alebo nepriamo týka. Rodiny predčasniatok, ich priatelia, podporovatelia, ale aj samotné detičky narodené predčasne sa aj tento rok oblečú do odevov purpurových odtieňov a prostredníctvom sociálnych sietí z tohto vznikne krásna pomyselná reťaz, ktorá bude počas celého mesiaca spájať a dodávať silu a radosť zo zázraku života, akým predčasne narodené deti sú. Táto výzva zároveň dočasne vypĺňa priestor pôvodných dlhoročných sprievodných aktivít naprieč celým Slovenskom, ako Slávnostný koncert v Prešove, Stretnutie rodín predčasniatok v Košiciach a pod.

Nikto nedokáže podporiť druhého tak, ako ten, kto si rovnakou cestou prešiel. Tento rok smeruje do nemocníc 850 ks balíčkov pre rodičov, ktoré majú svojich bojovníkov a bojovníčky na neonatologických oddeleniach po celom Slovensku. Balíčky s darčekmi obsahujú aj osobné odkazy od rodičov predčasne narodených detí, ktorí si touto náročnou cestou začiatkov so svojimi deťmi prešli pred časom. Okrem vrúcnych a povzbudivých slov obsahuje kartička aj meno ich dieťatka, týždeň narodenia a váhu, ktorá v mnohých prípadoch nedosahuje ani 800 či 1.000g. Dnes sú z týchto detí životaschopné, šikovné, život a rodičov milujúce malé osobnosti, ktoré dokazujú, že zázraky sa na tomto svete dejú.

Upozorňujeme: Na zosvetlenie pokožky

Do európskeho systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) pribudlo nové upozornenie na nebezpečný kozmetický výrobok z Francúzska. Predávať sa však môže aj v iných krajinách.

Vo výrobku na zosvetlenie pokožky Glycérine éclaircissante aux extraits naturels de plantes – sans hydroquine značky NUTRICLAIR (250 ml, výrobná dávka: 1121, čiarový kód: 5425024360018, krajina pôvodu: Belgicko), výrobca: COSMEBEL Av Bempt 16 1190 BRUXELLES, Belgium je v zozname zložiek uvedená látka hydroxyisohexyl 3-cyclohexene carboxaldehyde, čo je v rozpore s európskou legislatívou. Tento kožný senzibilizátor môže vyvolať alergické reakcie alebo kontaktnú dermatitídu.

utorok 16. novembra 2021

On-line: Finančná správa prechádza na ÚPVS

Od 1. januára 2022 bude Finančná správa s daňovými subjektami komunikovať naplno obojsmerne elektronicky. Rozhodnutia a úradné dokumenty bude tak zasielať do oficiálnych elektronických schránok zriadených na Ústrednom portáli verejnej správy (ÚPVS) slovensko.sk.

Po novom tak už od 1.1. 2022 nebude komunikácia zo strany finančnej správy uprebiehať cez portál finančnej správy, ale dokumenty budú doručované do elektronických schránok zriadených na ÚPVS v súlade so zákonom o e-Governmente. Daňovníci si budú môcť nastaviť zasielanie notifikácií o novej správe v schránke ÚPVS, a to buď zasielaním oznámenia na e-mail alebo prostredníctvom SMS správy. V prípade že daňový subjekt (občan, podnikateľ) nemá schránku na ÚPVS aktivovanú na elektronické doručovanie, úradné dokumenty mu budú doručené cez službu Centrálne úradné doručovanie. V rámci tejto služby sa vyhotovujú a doručujú listinné rovnopisy elektronických úradných dokumentov prostredníctvom Slovenskej pošty.

Obojsmerná komunikácia pre daňovú oblasť nadväzuje na už existujúcu obojsmernú elektronickú komunikáciu medzi colnými úradmi a ich klientmi v oblasti správy spotrebných daní. Cieľom finančnej správy je zefektívniť a zrýchliť vzájomnú komunikáciu. Daňovníci získajú lepší prehľad o svojich povinnostiach a z pohodlia domova si budú môcť pozrieť, čo budú potrebovať, keďže im odpadne povinnosť prevziať si úradný dokument na pošte, resp. prostredníctvom poštového doručovateľa.

EU: Digitalizácia naďalej rozdielna

Európska komisia uverejnila výsledky indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) za rok 2021. Sleduje pokrok pri digitálnej konkurencieschopnosti členských štátov Európskej únie v oblasti ľudského kapitálu, širokopásmovej pripojiteľnosti, integrácie digitálnych technológií v podnikoch a digitálnych verejných služieb. Vplyv ochorenia COVID-19 na využívanie a poskytovanie digitálnych služieb a výsledky odvtedy zavedených politík však nie sú v týchto údajoch zachytené a budú viditeľnejšie v roku 2022.

Všetky členské štáty EÚ sa zlepšili, ale celkový obraz digitalizácie v jednotlivých členských štátoch je rôznorodý. Napriek určitej konvergencii medzi štátmi na čele rebríčka EÚ a štátmi, ktoré majú najnižšie skóre DESI, sú stále priepastné rozdiely. Všetky členské štáty však budú musieť napriek zlepšeniam vyvinúť spoločné úsilie, aby splnili ciele stanovené do roku 2030 v digitálnom desaťročí Európy. Správa o DESI 2021 bola upravená tak, aby odrážala hlavné politické iniciatívy vrátane oznámenia Digitálny kompas 2030: digitálne desaťročie na európsky spôsob, v ktorom EÚ vytýčila svoje ambície v digitálnej oblasti, svoju víziu digitálnej transformácie a konkrétne ciele do roku 2030 pre štyri hlavné body: zručnosti, infraštruktúru, digitálnu transformáciu podnikov a verejné služby.

Hlavné zistenia DESI 2021
Pokiaľ ide o digitálne zručnosti, 56 % respondentov v EÚ má aspoň základné zručnosti. Z údajov vyplýva mierny nárast počtu zamestnaných odborníkov v oblasti info-komunikačných technológií (IKT): V roku 2020 mala EÚ 8,4 milióna špecialistov na IKT v porovnaní so 7,8 milióna v predchádzajúcom roku. Vzhľadom na to, že 55 % podnikov uviedlo v roku 2020, že sa pri náboroch špecialistov na IKT stretávajú s ťažkosťami, tento nedostatok zamestnancov s pokročilými digitálnymi zručnosťami je tiež faktorom, ktorý prispieva k pomalšej digitálnej transformácii podnikov v mnohých členských štátoch. Z údajov vyplýva jasná potreba rozšíriť ponuku a možnosti odbornej prípravy, aby sa dosiahli ciele digitálneho desaťročia v oblasti zručností (80 % obyvateľstva má dosiahnuť základné digitálne zručnosti a v oblasti IKT má byť k dispozícii 20 miliónov špecialistov). V nadchádzajúcich rokoch sa však očakávajú výrazné zlepšenia, keďže 17 % investícií do digitálnych technológií v plánoch obnovy a odolnosti doteraz prijatých Radou je určených na digitálne zručnosti (približne 20 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur).

Komisia uverejnila aj hodnotiacu tabuľku týkajúcu sa zastúpenia žien v digitálnej oblasti, ktorá potvrdzuje pretrvávajúce výrazné rodové rozdiely, pokiaľ ide o odborné digitálne zručnosti. Len 19 % odborníkov na IKT a asi tretinu absolventov vedeckých, technologických, inžinierskych a matematických odborov tvoria ženy.

Z údajov o pripojení vyplýva zlepšenie pri „sieťach s veľmi vysokou kapacitou“ (VHCN), najmä v tom, že tieto siete sú dostupné pre 59 % domácností v EÚ, v porovnaní s 50 % pred rokom. Stále však zaostávame za všeobecným pokrytím gigabitovými sieťami (cieľ digitálneho desaťročia do roku 2030). Pokrytie na vidieku sieťami VHCN sa zvýšilo z 22 % v roku 2019 na 28 % v roku 2020. 25 členských štátov pridelilo určitú časť spektra na 5G v porovnaní so 16 členskými štátmi pred rokom. Sieť 5G sa komerčne spustila v 13 členských štátoch, a to najmä v mestských oblastiach. Okrem toho komisia uverejnila štúdie o cenách pevného a mobilného širokopásmového pripojenia v Európe v roku 2020, širokopásmovom pripojení v období do júna 2020 a o vnútroštátnych plánoch v oblasti širokopásmového pripojenia. Treba poznamenať, že 11 % digitálnych investícií v plánoch obnovy a odolnosti, ktoré prijala Rada (približne 13 miliárd EUR z celkovej sumy 117 miliárd eur), je určených na pripojenie.

Pokiaľ ide o integráciu digitálnych technológií, došlo k veľkému nárastu využívania cloudových technológií (zo 16 % spoločností v roku 2018 na 26 % v roku 2020). Veľké podniky sú naďalej na čele rebríčka pri využívaní digitálnych technológií: napríklad oveľa častejšie než MSP využívajú elektronické zdieľanie informácií prostredníctvom plánovania podnikových zdrojov (ERP) a cloudového softvéru (80 % a 35 % v prípade ERP a 48 % oproti 25 % v prípade cloudu). Len zlomok podnikov využíva pokročilé digitálne technológie (14 % veľké dáta, 25 % umelú inteligenciu a 26 % cloud). Z týchto údajov vyplýva, že súčasný stav zavádzania digitálnych technológií je ďaleko od cieľov digitálneho desaťročia. Ambíciou EÚ na rok 2030 je, aby 90 % MSP malo aspoň základnú úroveň digitálnej intenzity v porovnaní s východiskovou úrovňou 60 % v roku 2020 a aby aspoň 75 % podnikov pokročilé digitálne technológie využívalo do roku 2030. V súčasnosti len zlomok spoločností využíva veľké dáta, a to dokonca aj vo viacerých krajinách s najlepšími výsledkami, v porovnaní s cieľom 75 %. Dôležité je, že približne 15 % digitálnych investícií v plánoch obnovy a odolnosti prijatých Radou (takmer 18 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur), je určených na digitálne kapacity a digitálny výskum a vývoj.

Správu o DESI dopĺňa ďalšia štúdia. Ide o prieskum prínosu IKT k opatreniam podnikov EÚ zameraných na environmentálnu udržateľnosť, z ktorej vyplýva, že 66 % skúmaných podnikov podľa vlastného vyjadrenia používa riešenia IKT na zmierňovanie svojej environmentálnej stopy.

Výrazné zlepšenie služieb elektronickej verejnej správy sa zatiaľ v údajoch o digitálnych verejných službách neprejavil. Počas prvého roka pandémie niekoľko členských štátov vytvorilo alebo posilnilo digitálne platformy s cieľom poskytovať viac služieb v on-line priestore. V rámci plánov obnovy a odolnosti, ktoré prijala Rada, je 37 % investícií do digitálnych technológií (približne 43 miliárd eur z celkovej sumy 117 miliárd eur) určených na digitálne verejné služby, takže v nadchádzajúcich rokoch sa očakáva výrazné zlepšenie. Komisia uverejnila aj porovnávaciu správu EÚ o elektronickej verejnej správe z roku 2021, pri ktorej sa robí prieskum, ako občania v 36 európskych krajinách využívajú digitálne služby, ktoré poskytujú vlády.

Novinka: Dokonalejšie nepriestrelné výrobky

Nepriestrelné vesty a prilby sa vyrábajú z viacerých vrstiev vlákien, ktoré zabraňujú prenikaniu guľky do tela. Ciele však môžu po zásahu trpieť traumou tupých síl, napríklad silnými otlačkami alebo horším poškodením kritických orgánov. 

Vedci z Ústavu materiálového výskumu SAV v Košiciach preto hľadali optimálne zloženie nanokompozitov, ktoré by nárazy projektilov tlmili efektívnejšie a zároveň by sa nezvyšovala ich hmotnosť. Vyvinuli nový, ľahký nanokompozitný keramický materiál, ktorý pri zachovaní rovnakej hrúbky dosahuje zvýšenú odolnosť voči nárazom. Po úspešných testoch v akreditovanom skúšobnom laboratóriu vytvorili prototyp ľahšej ochrannej vesty, nový materiál však môže nájsť využitie aj pri výrobe pancierových vozidiel alebo v stavebníctve. Keramika v ochranných vestách nie je novinkou. V porovnaní s tradičnými materiálmi z kovu má vysokú tvrdosť a účinnosť balistickej hmotnosti a používa sa na balistickú ochranu pred vysoko kinetickými energetickými strelami a črepinami.

Vlastnosti novovyvinutých materiálov vedci otestovali v akreditovanom skúšobnom laboratóriu spoločnosti Konštrukta Defence, ktorá bola hlavným riešiteľom projektu. Výrobný proces ako aj zloženie nového materiálu plánujú patentovať a budú hľadať možnosti jeho efektívnej výroby vo väčšom množstve.

Radíme: Bezpečné vianočné nákupy

Ľudia v snahe obdarovať čo najviac blízkych a dopriať rodine čo najštedrejšie sviatky s množstvom dobrôt, nápojov či bohatej výzdoby musia často hlboko načrieť do rodinnej kasy. Pred tým, ako sa pustia do nakupovania, by si mali zodpovedať niekoľko dôležitých otázok.
  1. Aké darčeky a komu ich kúpiť? Treba si dobre zvážiť svoju finančnú situáciu a rozmyslieť si, či budete nakupovať darčeky len pre najbližších členov rodiny alebo aj pre blízkych priateľov či vybraných kolegov. Taktiež to, či im je nutné kupovať luxusnejší tovar za stovky eur, alebo im postačia aj drobnosti, ktoré však dokážu urobiť radosť.
  2. Kde nakupovať? Aj vplyvom koronavírusu sa v uplynulom období veľká časť nákupov presunula z kamenných obchodov do on-line priestoru, kde je nakupovanie jednoduchšie a rýchlejšie. Na internete sa dá kúpiť prakticky čokoľvek a pokiaľ si niekto vyslovene nepotrebuje každý darček naživo poriadne prezrieť a ohmatať v tradičnom obchode, na webe sa dá jeho cena porovnať vo viacerých obchodoch a kúpou toho najlacnejšieho môžete ušetriť aj desiatky percent z hodnoty nákupu.
  3. Odkiaľ na to vziať peniaze? Aj v tomto prípade sa odporúča dobre zhodnotiť to, v akej finančnej kondícii sa vaša rodina práve nachádza a aké máte vyhliadky na najbližšie mesiace. To platí hlavne pre tých, ktorým na predvianočné nakupovanie nebude stačiť bežná mesačná výplata alebo nemajú na túto príležitosť odložené peniaze bokom. Nakupovať sa dá aj výhodne na splátky či dohodnúť sa s blízkymi a počkať si až na povianočné výpredaje.
„Základné pravidlo je, aby sa ľudia na Vianoce nezadlžovali. Ak ale bude obdarovaný človek vysnívaný darček používať dlhšiu dobu, ako bude splatený, je to samozrejme možné. V súčasnosti existuje aj niekoľko úverových produktov, ktoré ponúkajú nulové splátky. Kreditná karta, ak sa dobre používa a načas sa splácajú minuté peniaze, je často výhodnejšia a prináša aj množstvo ďalších výhod a zliav. Ďalšou obľúbenou službou je buy now pay later, ktorá, ako už názov napovedá, umožňuje zaplatiť za zakúpený tovar neskôr. Ak človek využíva niektorý z úverových produktov, mal by si však vopred spočítať, či rozdiel medzi jeho mesačným príjmom a výdavkami pokryje výšku splátky“, radí Miroslav Zborovský.

Nakupovanie on-line má množstvo výhod, pozor však na bezpečnosť. Nespornou výhodou nakupovania cez internet je to, že akýkoľvek kúpený tovar môžete bez udania dôvodu jednoducho vrátiť alebo vymeniť. Internetové obchody poskytujú aj rôzne spôsoby platby: od dobierky, cez bankový prevod, až po platbu kartou alebo nákup na splátky. Ľudia by však mali byť pri nakupovaní on-line opatrní minimálne tak, ako keď nakupujú v kamenných obchodoch a chránia si tu fyzicky údaje z platobnej kary. „Pri nákupoch na webe by ste nemali zadávať čísla kreditných kariet a PIN kódy do webových odkazov, alebo ich posielať emailom. Potvrdzovanie všetkých platieb v mobilnej aplikácii pomocou biometrických údajov je bezpečnejšie a jednoduchšie. Mali by ste si skontrolovať, či nakupujete v overenom e-shope, t. j. na stránke, ktorá je zabezpečená zámkom. Nikdy si neukladajte údaje o kreditnej karte v internetovom obchode na účely budúcich nákupov a vždy radšej kartu vyplňte znova. Dôležité je tiež pravidelne aktualizovať operačné systémy a antivírusové programy v počítači a mobilných telefónoch a pravidelne kontrolovať prehľady transakcií na karte“, dopĺňa Miroslav Zborovský.

Ak sa rozhodnete pre pôžičku, pri výbere jej poskytovateľa by ste mali brať do úvahy tieto faktory:
  • Požadujte otvorené a konkrétne informácie o všetkých nákladoch (nielen o úrokoch a poplatkoch, ale aj o iných výdavkoch, vrátane pokút a poplatkov súvisiacich s prípadným nesplácaním).
  • Jednoduché dojednanie a zrozumiteľná zmluva, v ktorej nie sú žiadne nezodpovedané otázky.
  • Sledujte celkové náklady na úver (tzv. RPMN), overte si, koľko celkovo zaplatíte.
  • Opýtajte sa, či budete splácať istinu od prvej splátky.

pondelok 15. novembra 2021

Novinka: Portál OpenData

Finančná spáva sprístupnila portál otvorených dát. Občania, novinári, či laická verejnosť tak nájdu prehľadne na jednom mieste všetky údaje, ktoré má k dispozícii - 144 datasetov na strojové spracovanie a iné použitie zadarmo.

Portál je dostupný na adrese https://opendata.financnasprava.sk. Na vytvorenie portálovej časti bolo vynaložených 33.915 eura vrátane DPH. Cieľom bolo vybudovať špecializovaný portál na prezentáciu otvorených dát finančnej správy, ktorý bude dostupný odbornej aj laickej verejnosti prostredníctvom internetu. Celkovo OpenData portál obsahuje až 144 datasetov v štruktúrovanej forme, ktorá umožňuje ich hromadné strojové spracovanie. Dáta sú rozdelené do 8 tematických kategórií: Výber daní a cla, Výkon správy daní, Výkon správy cla, Nedoplatky, Vymáhanie a exekúcie, Daňová kontrola, Poskytovanie informácií, Byť zdravý je výhra. Z prehľadných grafov sa ľudia budú môcť dozvedieť, ako sa darí finančnej správe vyberať dane a clo, získajú jednoduchý prehľad o nedoplatkoch či exekúciách, ale aj o daňových kontrolách. 

Na domovskej stránke sa nachádzajú prehľadné odkazy na jednotlivé témy. Údaje z portálu sú k dispozícii pre kohokoľvek zadarmo a používatelia si ich vedia stiahnuť vo viacerých formátoch- PDF,CSV, XLS. Finančná správa v najbližších mesiacoch plánuje zverejniť ďalšie datasety, cieľom je tiež dopĺňať historické dáta a rozvíjať API rozhranie portálu, ktoré bude poskytovať dáta z informačných zoznamov portálu finančnej správy.

DDoS: Pandémia, vládne organizácie, hry aj kyberbezpečnosť

Celkový počet DDoS útokov vzrástol v treťom kvartáli medziročne o takmer 24 %, zatiaľčo celkový počet pokročilých DDoS útokov, ktoré sú často cielené, stúpol v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 31 %. Medzi najvýraznejšie ciele útokov patrili nástroje na boj proti pandémii, vládne organizácie, vývojári hier a známe publikácie o kybernetickej bezpečnosti.

Cieľom DDoS útokov je zahltiť sieťový server vysokým počtom požiadaviek, pričom pod ich náporom dôjde k jeho zlyhaniu a používatelia tak k danej službe nemajú v tom čase prístup. DDoS útoky môžu byť krátke – môže ísť len o niekoľko minút, ale aj dlhé – kedy môže ísť aj o niekoľko dní. Takzvané „smart“ DDoS útoky (typ pokročilých DDoS útokov) idú ešte o krok ďalej. Sú sofistikovanejšie a často cielené, pričom pri ich nasadení už nemusí ísť len o narušenie služieb, môžu tiež spôsobiť zneprístupnenie určitých zdrojov alebo aj krádež peňazí. Oba typy útokov boli v 3. štvrťroku 2021 na vzostupe. Okrem toho, že v prípade oboch typov útokov došlo k ich medziročnému nárastu, rast zaznamenali aj v porovnaní s 2. štvrťrokom 2021, pričom najväčší podiel napadnutých zdrojov (40,8 %) sa nachádzal v USA, nasledoval Hongkong a pevninská Čína. V auguste spoločnosť Kaspersky zaznamenala rekordný počet DDoS útokov za jeden deň v počte 8.825. Pri niektorých z najväčších DDoS útokov, ktoré si zaslúžia pozornosť za posledný štvrťrok, bol využitý nový, výkonný botnet s názvom Mēris, ktorý je schopný odoslať obrovské množstvo požiadaviek za sekundu. Tento botnet bol zaznamenaný aj pri útokoch na dva najznámejšie portály o kybernetickej bezpečnosti – Krebs on Security a InfoSecurity Magazine.

Medzi ďalšie významné trendy v oblasti DDoS útokov v 3. štvrťroku patrila séria politicky motivovaných útokov v Európe a Ázii, ako aj útoky proti vývojárom hier. Okrem toho útočníci cielili na zdroje zamerané na boj proti pandémii vo viacerých krajinách a došlo tiež k sérii ransomvérových útokov proti poskytovateľom telekomunikačných služieb v Kanade, USA a Spojenom kráľovstve. Útočníci sa prezentovali ako členovia neslávne známej ransomvérovej skupiny REvil a vypínali servery spoločností, aby ich prinútili zaplatiť výkupné. Experti spoločnosti Kaspersky boli tiež svedkami veľmi neobvyklého DDoS útoku na štátnej univerzite, ktorý trval niekoľko dní. Útočníkom išlo o on-line účty uchádzačov o štúdium na štátnej univerzite a zvolili si vektor útoku, ktorý úplne odrezal prístup k zdrojom. Útok pokračoval aj po začatí filtrovania, čo je veľmi zriedkavé. „V posledných rokoch sme boli svedkami toho, že skupiny útočiace na kryptomeny a skupiny útočiace prostredníctvom DDoS súperia o zdroje, pretože mnohé z botnetov používaných pri DDoS útokoch je možné použiť aj na ťažbu kryptomien. Zatiaľčo sme v poslednom období boli svedkami poklesu počtu DDoS útokov, keď kryptomeny získavali na hodnote, teraz sme svedkami prerozdelenia zdrojov. Po DDoS zdrojoch je dopyt, pričom sú tieto útoky ziskové. Očakávame, že ich počet bude v 4. štvrťroku naďalej rásť, a to aj pre skúsenosti z minulých rokov, kedy býval koncom roka počet DDoS útokov obzvlášť vysoký“, komentuje Miroslav Kořen.

V záujme ochrany pred DDoS útokmi:
• Prevádzku webových služieb zverte do rúk odborníkom, ktorí vedia, ako reagovať na DDoS útoky.
• Overte dohody a opätovne si potvrďte kontaktné údaje tretích strán vrátane tých uzatvorených s poskytovateľmi internetových služieb. Tímom tak zabezpečíte rýchly prístup k týmto dohodám v prípade útoku.
• Implementujte profesionálne riešenia na zabezpečenie svojej organizácie pred DDoS útokmi.
• Je dôležité poznať vaše dátové toky. Dobrou voľbou je použitie nástrojov na sledovanie sietí a aplikácií, ktoré dokážu identifikovať trendy a vývoj v rámci dátových tokov. Pochopením typických vzorov a charakteristík prenosu dát v spoločnosti viete vytvoriť východiskovú líniu pre ľahšiu identifikáciu neobvyklých aktivít charakteristických pre DDoS útok.
• Majte pripravený aj plán B (reštriktívnu obrannú pozíciu). Snažte sa o vytvorenie takej pozície, v ktorej ste schopní rýchlo obnoviť kriticky dôležité služby, ak už DDoS útoku čelíte.

EU: Problematický odpad

Európska komisia podniká právne kroky proti Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku, Grécku a Slovensku, pretože nespĺňajú právne predpisy Európskej únie o odpade: rámcovú smernicu o odpade a smernicu o skládkach odpadov. Nalieha, aby zabezpečili primerané spracovanie odpadu. V prípade Rumunska takisto rozhodla o podaní nového návrhu na Súdny dvor Európskej únie v ďalšej veci z dôvodu nedodržania smernice o skládkach odpadov.

Rumunsko, Bulharsko, Chorvátsko, Grécko a Slovensko neuplatňujú smernicu o skládkach odpadov správne, a preto nie je zaručené, že ich občania a podniky môžu naplno využívať všetky jej ustanovenia. Dôsledkom môže byť:
· vyššie riziko pre zdravie občanov, predovšetkým v súvislosti s astmou, vrodenými anomáliami a nízkou pôrodnou hmotnosťou dojčiat,
· viac znečistené životné prostredie, predovšetkým povrchová voda, podzemná voda, pôda a ovzdušie. Ako príklad poslúži organický odpad, ktorý tvorí veľkú časť komunálneho odpadu a pri jeho rozkladaní vznikajú škodlivé plyny (CO2 a metán),
· okrem toho skládkovanie recyklovateľného odpadu znamená, že európske hospodárstvo zbytočne stráca potrebné materiály.
V prípadoch, kedy skládkovaniu nemožno zabrániť, sú členské štáty povinné prijať opatrenia, ktorými zabezpečia, aby sa na skládky dostával len primerane spracovaný odpad. Súdny dvor Európskej únie vo svojom rozsudku z 15. októbra 2014 navyše rozhodol, že odpad pred skládkovaním nemožno spracúvať ľubovoľným spôsobom, ale najvhodnejším, aby sa v čo najväčšej miere zabránilo negatívnym vplyvom na životné prostredie a ľudské zdravie. Štúdie a vyšetrovania, ktoré otvorila komisia, odhalili, že viaceré skládky odpadov v týchto piatich členských štátoch vykazujú nedostatky z hľadiska tejto požiadavky.

Komisia Bulharsku, Grécku, Chorvátsku, Rumunsku a Slovensku zaslala formálnu výzvu, aby správne uplatňovali smernicu o skládkach a smernicu o odpade. V Bulharsku štúdie odhalili nedostatky vo všetkých navštívených lokalitách. Na 52 skládkach neprebieha spracovanie odpadu spôsobom, ktorý by zahŕňal výber primeraných tokov odpadu. V Chorvátsku sa zistili nedostatky vo všetkých lokalitách, ako aj skutočnosť, že komunálny odpad sa skládkuje bez toho, aby prešiel spracovaním. V Grécku sa zistil nedostatok primeraných zariadení na spracovanie odpadov, ako aj nedostatočné triedenie odpadu. V Rumunsku štúdie odhalili nedostatky vo všetkých lokalitách, ako aj skutočnosť, že väčšina odpadu sa na skládky dostáva bez akéhokoľvek spracovania. Aj na Slovensku sa nedostatky zistili vo všetkých navštívených lokalitách. Na 111 slovenských skládkach sa odpad ukladá bez náležitého spracovania, pretože neexistuje dostatok zariadení na roztriedenie rozličných typov odpadu.

 

Inflácia: Rekordná úroveň

Štatistický úrad SR zhodnotil vývoji spotrebiteľských cien v októbri 2021. Ceny na Slovensku opäť dynamicky rástli, inflácia dosiahla 5,1 %, čo je najvyššia hodnota za posledných trinásť rokov!

Hodnotu inflácie medziročne najvýraznejšie ovplyvnil rast cien potravín o 4,3 %: viac platíme za zeleninu o 10,3 %, mlieko a syry o 4 %, ovocie o 5,5 %, mäso o 2,7 %, chlieb a obilniny o 3,6 %, ako aj oleje a tuky o 11,9 %. Druhý najvýznamnejší vplyv na rast cien mala doprava. Ceny palív v októbri dosiahli nový tohtoročný rekord v dynamike medziročného rastu na úrovni 28,4 %. Vyššie boli ceny aj za náhradné diely a príslušenstvo pre osobnú dopravu, ako aj za údržbu a opravy. Rast cien v odbore bývanie a energie, ktorý tvorí najvyšší podiel vo výdavkoch slovenských domácností, dosiahol 3,5 %. Vývoj bol podporený jednak pretrvávajúcim rastom cien stavebných materiálov v imputovanom nájomnom (medziročný nárast o 11,3 %) aj v dvoch ďalších zložkách - v údržbe a oprave obydlia (o 9,4 %), aj v ostatných službách týkajúcich sa obydlia, kam patria o. i. aj služby spojené s údržbou komínov (o 3,9 %). Vytratil sa tak tlmiaci efekt zníženia cien energií zo začiatku roka. Pod medziročný rast inflácie sa podpísali aj vyššie ceny v odbore reštaurácie a hotely, konkrétne ceny v závodných jedálňach o 33 %. Infláciu v medziročnom porovnaní takisto už ôsmy mesiac po sebe navyšoval rast cien tabakových výrobkov po úprave daní (v októbri o 15,4 %) a vyššie ceny alkoholických nápojov, hlavne destilátov a vína. V menšej miere prispeli vyššie ceny za nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácností, pokračujúci rast cien za noviny, knihy a kancelárske potreby, audiovizuálnu a fotografickú techniku, ako aj za kadernícke služby či vyššie poplatky v predprimárnom a primárnom vzdelávaní.

Medzimesačne, v porovnaní so septembrom 2021 ceny vzrástli o 0,6 %, tempo rastu sa zmiernilo (v septembri medzimesačný rast o 0,8 %). Najvýznamnejšie k rastu cien prispievali vyššie ceny za bývanie a energie. Pokračoval rast cien v imputovanom nájomnom (náklady na vlastné bývanie), znova o 1,6 % vplyvom drahších stavebných materiálov. Výraznejšie vzrástli aj ceny za údržbu a opravu obydlia o 2,5 %. Vyššie ceny v doprave naďalej ovplyvňovali najmä medzimesačne dynamicky rastúce ceny pohonných hmôt o 4,6 %, ako aj zvýšenie cien náhradných dielov pre automobily o 1,2 %. Výraznejšie sa tiež zvýšili ceny v odbore obuv o 1,2 % a odevy o 1,1 %. Ceny potravín vzrástli o 0,2 %, nealkoholické nápoje po septembrovom raste klesli o 1,8 %. Rast cien potravín ovplyvnili vyššie ceny chleba a obilnín o 1,1 %, mlieka, syrov a vajec o 0,7 %, najviac vzrástli ceny olejov a tukov o 4,6 %, s ohľadom na ich váhu to však malo nižší vplyv na výslednú hodnotu inflácie zložky potraviny. Naopak, zlacnelo ovocie o 5,7 %, mäso o 0,3 % a zelenina o 0,1 %. Zvýšenie zaznamenali aj ceny v odbore rekreácia a kultúra hlavne vplyvom vyšších cien za noviny, knihy a kancelárske potreby o 1,3 %, v rámci odboru rozličné tovary a služby rástli ceny za tovary a služby na osobnú starostlivosť, najmä kadernícke služby (o 1,1 %).

Index spotrebiteľských cien sa v októbri oproti septembru zvýšil v domácnostiach zamestnancov, nízkopríjmových domácnostiach aj v domácnostiach dôchodcov zhodne o 0,6 %. Medziročne sa zvýšil za domácnosti zamestnancov o 5,2 %, za domácnosti dôchodcov a za nízkopríjmové domácnosti zhodne o 4,9 %. V súhrne za desať mesiacov roka 2021 v porovnaní s rovnakým obdobím roka 2020 sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 2,6 %: medziročne sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 2,5 %, za domácnosti dôchodcov o 2,4 %.