štvrtok 14. marca 2024

EU: Digitálna identita

Od pandémie sa poskytovanie verejných a súkromných služieb stalo čoraz digitálnejším. Existujúce riešenia digitálnej peňaženky umožňujú používateľom ukladať a prepájať údaje v jedinom prostredí svojich mobilných telefónoch. Podľa Európskej komisie je to však za cenu straty kontroly nad osobnými údajmi, pričom riešenia sú mimo overenej fyzickej identity, čo sťažuje zmierňovanie podvodov aj hrozieb kybernetickej bezpečnosti.

Podľa nového legislatívneho nariadenia prijatom Európskym parlamentom a už dohodnutého s ministrami Európskej únie nová peňaženka digitálnej identity umožní občanom identifikovať sa a autentifikovať sa on-line bez toho, aby sa museli obrátiť na komerčných poskytovateľov - postupu, ktorý vyvoláva obavy o dôveru, bezpečnosť a súkromie. Peňaženka EÚ sa bude používať na dobrovoľnom základe. Počas rokovaní poslanci zabezpečili ustanovenia na ochranu práv občanov a podporu inkluzívneho digitálneho systému tým, že zabránia diskriminácii ľudí, ktorí sa rozhodnú nepoužívať digitálnu peňaženku. V zákone sa stanovujú bezplatné "kvalifikované elektronické podpisy" na používateľov peňaženiek EÚ, dôveryhodné a s rovnakým právnym postavením ako vlastnoručný podpis, ako aj interakcie medzi peňaženkou a peňaženkou s cieľom zlepšiť plynulosť digitálnych výmen.

Poslanci tiež nariadili vytvorenie peňaženky s otvoreným zdrojovým kódom na podporu transparentnosti, inovácií a zvýšenia bezpečnosti. Stanovujú sa v nich aj prísne pravidlá registrácie zúčastnených spoločností a dohľadu nad nimi s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a vysledovateľnosť. Prostredníctvom takzvaného informačného panela ochrany osobných údajov budú mať používatelia plnú kontrolu nad svojimi údajmi a budú môcť požiadať o vymazanie svojich údajov, ako je stanovené vo všeobecnom nariadení o ochrane údajov (GDPR).

streda 13. marca 2024

Skleróza multiplex: Na celý život

Sclerosis multiplex (SM), známa aj ako roztrúsená skleróza, je chronické autoimunitné zápalové a neurodegeneratívne ochorenie, ktoré poškodzuje centrálny nervový systém (CNS). Najčastejšie sa vyskytuje u mladých ľudí v produktívnom veku, pričom prvá manifestácia príznakov býva už vo veku 20 – 40 rokov. Asi 85 % pacientov sú preto ľudia v produktívnom veku, čo spôsobuje, že ochorenie je závažné aj z pohľadu celospoločenských strát a dopadov. Liečba SM je dlhodobá a celoživotná. Dôležitý je pritom zodpovedný prístup pacienta, ako aj spolupráca s lekárom špecialistom.

Na celom svete trpí týmto ochorením asi 2,8 milióna ľudí. Presné dáta o počte nových prípadov ochorenia v danom roku a výskyte v populácii sklerózy multiplex na Slovensku žiaľ nemáme, chýba totiž centrálny register pacientov. Aktuálny počet pacientov so SM na Slovensku sa odhaduje na približne deväť až desaťtisíc. Vďaka vývoju nových liekov, predovšetkým tzv. chorobu modifikujúcej liečby (DMT, z anglického disease-modifying treatment), sa obraz tohto ochorenia výrazne zmenil. Ak sú včas odhalené príznaky, stanovená diagnóza a ak sa vysokoúčinná liečba začne včas, môže byť ochorenie spoľahlivo pod kontrolou a prispieť tak k dobrej kvalite života pacientov s SM. I keď ide zatiaľ o nevyliečiteľné ochorenie, môžu pacienti vďaka liečbe s touto diagnózou viesť takmer plnohodnotný život. Lekári majú totiž pre nich k dispozícii množstvo liekov, ktoré pomáhajú utlmiť imunitný systém (zastaviť aktivitu ochorenia), tým spomaliť rozvoj ochorenia a tiež znížiť počet relapsov, teda vzplanutí choroby.

SM, známa aj ako „ochorenie mnohých tvárí“, má veľmi rôznorodé príznaky, v závislosti od toho, kde a v ktorej časti nervovej sústavy sa vyskytne zápal a následné poškodenie. Diagnostický proces tohto ochorenia založený predovšetkým na zistení klinického obrazu a anamnézy pacienta (pozn. podrobné a dôkladné zisťovanie údajov o zdravotnom stave) a sérii ďalších vyšetrení. Vyšetrenie magnetickou rezonanciou umožní odhaliť ložiská demyelinizácie v oblastiach mozgu alebo miechy. Pre definitívne potvrdenie diagnózy sú dôležité doplňujúce biochemické laboratórne vyšetrenia krvi a vyšetrenie mozgomiešneho moku. Dôležité je aj vylúčenie iných diagnóz, ktoré sú SM podobné. Nedávno upravené diagnostické kritériá SM prispeli k zrýchleniu diagnostiky ochorenia. Príčina vzniku SM doteraz nie je úplne objasnená. Predpokladá sa však, že je to kombinácia dedičnej predispozície s viacerými vonkajšími faktormi z prostredia. Medzi najčastejšie vplyvy prostredia patrí infekcia vírusmi alebo baktériami, pričom sa spomína najmä EB vírus (vírus Epsteina-Barrovej) patriaci do rodiny herpesvírusov, ktorý je jedným z najrozšírenejších vírusov na svete. Medzi ďalšie rizikové faktory patria geografická šírka, množstvo vitamínu D ako aj skorá imunizácia, t.j. včasné vystavenie infekciám, obezita či fajčenie. Prvé príznaky SM sa môžu objaviť napríklad po infekciách, operáciách, či nadmernom strese alebo hormonálnych zmenách. Konkrétny vyvolávací faktor však nie je známy a prvé príznaky sa môžu objaviť aj bez jednoznačnej vyvolávajúcej príčiny.

utorok 12. marca 2024

EU: Pokuta pre Apple

Európska komisia uložila spoločnosti Apple pokutu vyše 1,8 miliardy EUR za zneužitie dominantného postavenia na trhu distribúcie aplikácií na streamovanie hudby používateľom zariadení iPhone a iPad ("používatelia systému iOS") prostredníctvom svojho obchodu App Store. Spoločnosť Apple podľa komisie uplatňovala obmedzenia vývojárom aplikácií, ktoré im bránili informovať používateľov systému iOS o alternatívnych a lacnejších službách predplatenia hudby dostupných mimo aplikácie ("ustanovenia proti riadeniu"). Podľa antitrustových pravidiel Európskej únie je to nezákonné.

Spoločnosť Apple je v súčasnosti jediným poskytovateľom App Store, v ktorom môžu vývojári distribuovať svoje aplikácie používateľom systému iOS v celom Európskom hospodárskom priestore (ďalej len "EHP"). Spoločnosť tak kontroluje všetky aspekty používania systému iOS a nastavuje zmluvné podmienky, ktoré musia vývojári dodržiavať, aby mohli byť prítomní v obchode App Store a mohli osloviť používateľov systému iOS v EHP. Vyšetrovaním Európskej komisie sa zistilo, že Apple zakazuje vývojárom aplikácií na streamovanie hudby v plnej miere informovať používateľov systému iOS o alternatívnych a lacnejších službách predplatenia hudby dostupných mimo aplikácie a poskytovať akékoľvek pokyny o tom, ako sa prihlásiť na odber takýchto ponúk. Ustanovenia proti riadeniu zakazujú vývojárom aplikácií najmä:
• Informovanie používateľov systému iOS v rámci ich aplikácií o cenách ponúk predplatného dostupných na internete mimo aplikácie.
• Informovanie používateľov systému iOS v rámci ich aplikácií o cenových rozdieloch medzi predplatným v aplikáciách predávaným prostredníctvom mechanizmu nákupu v aplikácii spoločnosti Apple a predplatným dostupným inde.
• Zahrnutie odkazov do ich aplikácií, ktoré používateľov systému iOS presmerujú na webovú lokalitu vývojára aplikácie, na ktorej je možné zakúpiť alternatívne predplatné. Vývojárom aplikácií bolo takisto zabránené kontaktovať svojich vlastných novozískaných používateľov, napríklad emailom, aby ich informovali o alternatívnych cenových možnostiach po vytvorení účtu.

V rozhodnutí sa dospelo k záveru, že ustanovenia spoločnosti Apple proti riadeniu predstavujú nespravodlivé obchodné podmienky, čo je v rozpore s článkom 102 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len "ZFEÚ"). Tieto ustanovenia proti riadeniu nie sú potrebné ani primerané na ochranu obchodných záujmov spoločnosti vo vzťahu k obchodu App Store na inteligentných mobilných zariadeniach spoločnosti a negatívne ovplyvňujú záujmy používateľov systému iOS, ktorí nemôžu prijímať informované a účinné rozhodnutia o tom, kde a ako si kúpiť predplatné streamovania hudby na používanie na svojom zariadení. Správanie spoločnosti, ktoré trvalo takmer desať rokov, mohlo viesť používateľov iOS k tomu, aby platili výrazne vyššie ceny za predplatné streamingu hudby z dôvodu vysokých provízií, ktoré spoločnosť preniesla na spotrebiteľov vo forme vyšších cien predplatného za rovnakú službu v obchode Apple App Store. Okrem toho ustanovenia spoločnosti viedli k nepeňažnej ujme vo forme zhoršenej používateľskej skúsenosti: používatelia systému iOS sa museli buď zapojiť do ťažkopádneho vyhľadávania, kým našli cestu k relevantným ponukám mimo aplikácie, alebo sa nikdy neprihlásili na odber žiadnej služby, pretože sami nenašli tú pravú.

pondelok 11. marca 2024

SR: Mzdy v 4. štvrťroku 2023

Reálne mzdy na Slovensku v 4. štvrťroku 2023 podľa štatistického úradu opäť rástli, ale nedokázali vykryť celoročný prepad. Priemerná mesačná mzda na Slovensku v poslednom štvrťroku aj v priemere za celý rok 2023 rástla pritom najrýchlejšie za posledných 19 rokov. Na sklonku roka sa tak zvýšila o takmer 4 %, ale nedokázala úplne vykryť poklesy prvých troch štvrťrokov. Za celý rok reálna mzda klesla o necelé percento.

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR počas 4. štvrťroka 2023 vzrástla medziročne o 10,6 % na 1 569 eur. V hrubom tak zamestnanci dostávali v priemere o 151 eur viac ako na konci roka 2022. Reálna mzda na Slovensku sa v 4. štvrťroku 2023 medziročne zvýšila o 3,9 %. Sezónne očistená priemerná mzda oproti 3. štvrťroku 2023 vzrástla o 2,6 %. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od 5,8 % v administratívnych službách až po 17,9 % vo vzdelávaní. Inflácii tak dokázali odolať priemerné mzdy vo všetkých odvetviach s výnimkou miezd zamestnancov v administratívnych službách. Reálny rast mzdy o vzše 5 % dosiahli zamestnanci v šiestich odvetviach hospodárstva - napríklad vo vzdelávaní, v činnostiach nehnuteľností či v zdravotníctve. Spomedzi odvetví s najväčším počtom zamestnaných osôb dokázal lepšie čeliť tempu inflácie priemysel, v ktorom sa nominálny rast miezd zdynamizoval na 11,4 % (na 1 661 eur). Reálny rast platov dosiahol 4,7 %, čo bolo viac ako v priemere za celé hospodárstvo SR. Aj v obchode, ktorý zamestnáva druhý najvyšší počet osôb, bol nominálny rast miezd v poslednom štvrťroku pomerne výrazný 9,4 %. Priemerná mzda zamestnancov v obchode tak predstavovala v posledných troch mesiacoch minulého roka 1 454 eur, reálne jej hodnota vzrástla o 2,8 %.

Najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,4 tisíca eur mali v odvetví informácie a komunikácia, v dodávke elektriny, plynu a pary a tiež vo finančných a poisťovacích činnostiach. V deviatich z 19 odvetví ekonomiky bola mzda pod hodnotou priemeru za celé hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali stále zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (887 eur), ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur. Z územného hľadiska bola nadpriemerná nominálna mesačná mzda iba v Bratislavskom kraji (1 897 eur). V ostatných krajoch sa pohybovala od 1 247 eur v Prešovskom kraji do 1 476 eur v Trenčianskom kraji. Vo všetkých krajoch priemerná mzda medziročne vzrástla, najdynamickejšie o 12,1 % v Žilinskom kraji. Po započítaní vplyvu inflácie vzrástla vo všetkých krajoch Slovenska aj reálna mzda. Najviac v Žilinskom kraji (o 5,4 %) a najmenej v Trnavskom kraji (o 2 %).

Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR v roku 2023 dosiahla 1 430 eur. Medziročne sa zvýšila o 9,7 %, tempo jej rastu sa oproti roku 2022 zrýchlilo o 2 percentuálne body. Medziročný rast bol tak najvyšší od roku 2004. Reálne mzdy zostali v poklese, ktorý sa však utlmil na 0,7 %. V predchádzajúcom roku 2022 sa mzdy reálne znehodnotili až o 4,5 %. Reálne mzdy za celý rok 2023 sa najviac znížili pracujúcim v umení, zábave a rekreácii (o 3,6 %). Naopak, najviac medziročne vzrástli reálne mzdy v činnostiach v oblasti nehnuteľností (o 3,2 %). Priemysel, ako najväčší zamestnávateľ, vykázal rast miezd medziročne o 10,1 % na 1 511 eur, reálne však mzdy mierne klesli o 0,4 %. Aj v roku 2023, podobne ako v predošlých rokoch, bola priemerná mzda nad celoslovenským priemerom iba v Bratislavskom kraji (1 751 eur). Vo všetkých ôsmich krajoch priemerný hrubý zárobok medziročne vzrástol. Súčasne mzdu vyššiu ako 1 300 eur na celoročnej úrovni zaznamenali až 4 kraje – Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Košický kraj. Rok predtým to bol len región okolo hlavného mesta. Prešovský kraj však stále zostáva regiónom s najnižšou priemernou mzdou (1 111 eur) v SR. Reálne mzdy klesli v siedmich krajoch, najviac v Košickom (o 2,6 %) a len v Nitrianskom kraji zostala reálna mzda nezmenená.