pondelok 30. januára 2023

EU: Slovensko na Súdnom dvore

Európska komisia žaluje Slovensko na Súdnom dvore Európskej únie z dôvodu nezrealizovanej sanácie ako aj uzavretia skládok, ktoré nespĺňajú požiadavky smernice EÚ (1999/31/ES) na bezpečné a kontrolované skládky odpadov. Zároveň žiada o uloženie finančných sankcií v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ za netransponovanie smernice EÚ o energii z obnoviteľných zdrojov (2018/2001) do národnej legislatívy.

Členské štáty EÚ boli povinné uzavrieť staré skládky do 16. júla 2009, pokiaľ príslušný orgán neprijal rozhodnutie povoľujúce ďalšiu prevádzku skládky na základe primeraného plánu úpravy vysvetľujúceho, ako sa majú požiadavky smernice splniť. Pred uzavretím musia skládky prejsť rekonštrukciou, aby sa zabezpečilo, že nebudú mať žiadne významné nepriaznivé účinky. Za definitívne uzavreté ich možno považovať až po tom, čo príslušný orgán vykonal záverečnú kontrolu na mieste, posúdil všetky dokumenty predložené prevádzkovateľom a schválil uzavretie a rekultiváciu. Z dôvodu nesúladu so smernicou zaslala Európska komisia Slovensku už v apríli 2017 formálnu výzvu, po ktorej nasledovalo odôvodnené stanovisko v marci 2019. Odvtedy Slovensko uzavrelo niekoľko nevyhovujúcich skládok a upravilo a opätovne povolilo počet skládok. Pri 21 slovenských skládkach je však stále potrebné konať. Týmto starým skládkam odpadov chýba primeraný plán vysvetľujúci, ako majú byť splnené požiadavky smernice, a príslušné orgány nevydali definitívne rozhodnutie o povolení ďalšej prevádzky. V súčasnosti je 21 skládok mimo prevádzky, no neboli zrekonštruované a definitívne uzavreté, ako to vyžaduje smernica. Stále teda pravdepodobne predstavujú nebezpečenstvo pre životné prostredie a ľudské zdravie. Slovenské orgány sa preto v plnej miere nezaoberali sťažnosťami vznesenými komisiou, ktorá sa domnieva, že úsilie slovenských orgánov bolo doteraz neuspokojivé a nedostatočné, a preto sa obrátilo na Súdny dvor Európskej únie.

Od členských štátov EÚ sa ďalej požadovalo, aby transponovali smernicu 2018/2001 do 30. júna 2021. Bulharsko a Slovensko však doteraz neoznámili žiadne transpozičné opatrenie. V júli 2021 zaslala Európska komisia obom členským štátom formálnu výzvu. Keďže v decembri 2021 nedostala žiadne oznámenie o transpozičných opatreniach, vydala odôvodnené stanovisko, v ktorom ich vyzvala, aby oznámili všetky svoje transpozičné opatrenia týkajúce sa smernice. K dnešnému dňu sú Bulharsko a Slovensko jediné dva členské štáty, ktoré neoznámili žiadne transpozičné opatrenie. Komisia sa preto aj v tomto prípade obrátila na Súdny dvor Európskej únie.














piatok 27. januára 2023

EU: Diagnostické zobrazovanie v onkológii

V Bruseli formálne odštartovala európska iniciatíva zameraná na diagnostické zobrazovanie v onkológii. V súlade s Európskou dátovou stratégiou a európskym priestorom pre zdravotné údaje je jednou z hlavných iniciatív európskeho plánu na boj proti rakovine. Spojiť má inovácie v oblasti digitálnych technológií s ochranou údajov garantovanou v Európe v snahe vytvoriť dôveryhodný a bezpečný rámec, v ktorom budú mať výskumníci, inovátori a lekári prístup k cenným údajom. Cieľom je, aby mohli čo najlepšie využívať inovačné riešenia liečby rakoviny a starostlivosti o onkologických pacientov založené na údajoch. Prvým projektom zameraným na diagnostické zobrazovanie v onkológii je EUCAIM a druhým zariadenie na testovanie a experimentovanie v oblasti umelej inteligencie pre zdravie (ZTE – zdravie).


Práca v rámci iniciatívy, ktorá je hlavnou akciou európskeho plánu na boj proti rakovine, sa zameria na vytvorenie digitálnej infraštruktúry, v ktorej sa spoja zdroje s databázami údajov z diagnostického zobrazovania v onkológii z celej EÚ. Zároveň sa zabezpečí dodržiavanie vysokých etických štandardov, dôvera, bezpečnosť a ochrana osobných údajov. Okrem toho infraštruktúra prepojí iniciatívy EÚ, vnútroštátne iniciatívy, siete nemocníc, ako aj výskumné archívy údajov zo zobrazovania a iných relevantných zdravotných údajov. Podľa očakávaní by sa do decembra 2023 mala dokončiť koncepcia celoeurópskej digitálnej infraštruktúry a budú zavedené mechanizmy na spoluprácu. Poskytovatelia údajov sa potom budú môcť pripojiť na túto novú európsku združenú platformu. Jej prvá verzia má byť spustená do konca roka 2024 a konečnú verziu očakávame do konca roka 2025. Úplné fungovanie digitálnej infraštruktúry je plánované na rok 2026.

Technologické inovácie spojené s ochranou údajov môže vytvoriť dôveryhodný rámec pre výskumníkov, inovátorov, lekárov aj pacientov. Výskumníkom zaručí efektívny prístup k väčšiemu množstvu vysokokvalitných údajov, ktoré im umožnia rakovinu skúmať a rozšíriť chápanie tohto ochorenia. Inovátorom vytvorí možnosti vyvíjať a testovať riešenia starostlivosti o onkologických pacientov založené na údajoch. Uľahčenie vývoja riešení založených na údajoch lekárom umožní presnejšie a rýchlejšie klinické rozhodovanie, diagnostiku, liečbu a prediktívnu medicínu v prospech onkologických pacientov. Takisto podporí dátový altruizmus u občanov, ktorí prejavia ochotu alebo dajú súhlas na sprístupnenie svojich údajov na obohatenie súborov zdravotných údajov. Cezhraničná, interoperabilná a bezpečná infraštruktúra s ochranou súkromia urýchli inováciu v lekárskom výskume. Napríklad bude možné vyškoliť nové technológie využívajúce umelú inteligenciu na rozsiahlom súbore údajov, ktorý je štandardizovaný a v úplnom súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR). Urýchli sa tak vývoj inovačných nástrojov, ktoré budú môcť zabezpečiť rýchlejšiu diagnózu rakoviny a zlepšenú personalizovanú starostlivosť.



štvrtok 26. januára 2023

Telemarketing: Zacielené na seniorov

Pravidlá pre marketingové volania sa sprísňujú, no aj napriek tomu sa telemarketéri stále snažia získať klientov a predať im  za každú cenu vopred nevyžiadaný tovar či služby. Pod tlakom podvodníkov zostávajú najmä seniori. Telemarketingoví operátori bývajú neodbytní a je ľahké ich nátlaku podľahnúť. Seniori si tak nevedomky môžu cez telefón nakúpiť produkty či služby, o ktoré pôvodne vôbec nemali záujem. Nekalé praktiky telemarketérov rozobral s psychologičkou dTest.
 
Praktiky podvodnýc predjcov  sú pritom čím ďalej, tým viac prepracované. „Ohrozenou skupinou sú najmä seniori. Často sa radi porozprávajú s volajúcim, aj keď ho nepoznajú,“ dodáva Eduarda Hekšová. Hovor sa väčšinou začne niekoľkými otázkami, ktoré nemajú obchodný charakter a volajúci sa ich prostredníctvom snaží len nadviazať kontakt a získať dôveru. Po získaní dôvery následne volanému ponúknu kúpu výrobku alebo služby. Podvodný telemarketér môže spotrebiteľa zahltiť veľkým množstvom informácií, môže na neho vyvíjať nátlak a naliehať. Ojedinelá však nie je ani opačná taktika. Operátor hovoru môže byť, naopak, veľmi milý a spotrebiteľ tak získa pocit, že je úplne výnimočný zákazník. Je potrebné dať si pozor aj na ponuku zaslania darčeka zadarmo, ktorý vo výsledku vôbec zadarmo byť nemusí.

Na spotrebiteľskú poradňu dTestu sa obracajú seniori, ktorí sa stali obeťami práve takýchto hovorov s pracovníkmi telemarketingovej spoločnosti. Na základe poskytnutých nahrávok psychologička Romana Mazalová priblížila, aké metódy operátori používajú. „Sú to spoľahlivé postupy, na ktoré sú predajcovia školení,“ upozorňuje Romana Mazalová a v niekoľkých bodoch vysvetľuje najčastejšie používané praktiky:

  • „Pracovník linky oslovuje volaného menom, čo zvyšuje dôveryhodnosť, že ide o niekoho, koho príjemca hovoru pozná a má mu preto venovať pozornosť.“
  • „Predajca často v celom rozhovore neustále opakuje ÁNO. Dáva tým najavo, že všetko je v poriadku, nič sa nedeje, netreba byť obozretný a volaný získa dojem, že nehovorí s podvodníkom, ale s firmou, s ktorou je spokojný. Čím viackrát odpovieme ÁNO aj na banálnu otázku, tým zložitejšie je potom povedať záverečné NIE.“
  •  „Počas celého rozhovoru nepadne ani zmienka o predaji. Skutočný dôvod telefonátu sa zatajuje. Cieľom je vzbudiť v seniorovi dojem, že nejde o predaj, ale o poďakovanie.“
  •  „Predajca neodpovedá na konkrétne otázky, koľko tovar stojí. Predajca môže zahmlievať alebo sumu rozpočítať na menšie čiastky. Za celý čas obvykle ani raz nepadne súhrnná cena za produkt, radšej povie 3 x 20 EUR. Keď predajca vycíti nezáujem, na oko sumu ešte zníži rozpočítaním napr. na 5 EUR mesačne, aby čiastka pôsobila ešte nižšie.“
  • „Volajúci hrá na city. Reflektuje súčasnú dobu, súcití, že pre seniorov je doba, nielen kvôli zvyšujúcim sa cenám energií, ťažká. Predajca môže tiež predstierať, že ponúka záchrannú ruku v podobe darčekov zadarmo alebo špeciálnej ponuky „iba pre vás“ v domnelej „fantastickej“ zľave.“
  • „Typickou ukážkou manipulácie je, že predajca sa nespýta, či má vôbec dotyčný o produkt záujem, dáva iba možnosť výberu v zmysle: Čo z toho si vyberiete? Čo vás zaujalo? Predajca nedáva priestor zamyslieť sa, či to chcem, ale prinúti ma premýšľať nad tým, čo si z ponuky vyberiem.“
  •  „Využívanie techniky tzv. falošnej úprimnosti – predajca tvrdí, že presne ten istý produkt používa on sám.“
  •  „Potvrdenie správnej voľby. Keď si zákazník jeden z produktov vyberie, predajca ho hneď uistí, že urobil dobre, že je to jedna z najobľúbenejších kúr a podobne. Zákazníka tak upokojí, aby nepochyboval o správnosti svojej voľby. Tým nabúra tzv. rozhodovaciu paralýzu (strach, že si pri výbere z variantov zvolím zle). Predajca často rovno pridáva aj ďalšie potvrdenie dôveryhodnosti, napr. že firma je slovenská (vzbudzuje dojem spoľahlivosti, vierohodnosti).“
  • „Keď zákazník nesúhlasí s cenou, operátor môže použiť techniku cenovej kotvy – napr. v lekárni to stojí 120 EUR. V porovnaní s takouto vyššou čiastkou sa snaží, aby sa zákazník zameral na to, koľko ušetrí (namiesto toho, koľko za produkt reálne zaplatí).“
  •  „Po prípadnom odmietnutí skúšajú predajcovia techniku darček zadarmo. Slovo „zadarmo“ v sebe nesie pocit, že nič neriskujem. V záplave ďalších slov sa ale zákazník môže stratiť. Predajca napríklad spomenie, že bude nutné zaplatiť poštovné a balné, ale nehovorí koľko.“

Bez ohľadu na dôvod, kvôli ktorému volajúci spotrebiteľovi telefonuje, spotrebiteľ by mal byť vždy pozorný a obozretný. V prípade, že spotrebiteľ nadobudne presvedčenie, že ho volajúci podobnými praktikami obťažoval, môže sa obrátiť na Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, prípadne môže podať podnet na prešetrenie Slovenskej obchodnej inšpekcii. Ak spotrebiteľ z hovoru zistí, že volajúci spracováva jeho osobné údaje neoprávnene, je možné kontaktovať Úrad na ochranu osobných údajov. Stále však platí, že najúčinnejšou zbraňou proti telemarketérom je naučiť sa hovoriť nie či nevyžiadané hovory rýchlo ukončiť.

streda 25. januára 2023

EU: Recyklujeme necelú tretinu plastov

Svetová produkcia plastov narástla za posledné desaťročia exponenciálnym tempom - zatiaľčo v roku 1950 sa vyrobilo 1,5 milióna tona plastov, v roku 2018 ich bolo vyprodukovaných až 359 miliónov ton. S tým samozrejme vzrástlo aj množstvo plastového odpadu. V prvej polovici roka 2020 sa výroba plastov kvôli koronavírusu prudko znížila, no v druhej polovici roka sa obnovila. Európska únia už prijala viacero opatrení na redukovanie plastového odpadu, čo sa však stane s odpadom, ktorý napriek všetkému úsiliu aj tak vyprodukujeme?


Najčastejším spôsobom llikvidovania plastového odpadu je spaľovanie, pri ktorom sa premieňa na energiu, za ním nasleduje recyklácia. Okolo 25 % plastového odpadu končí na skládkach. Polovica plastového odpadu určeného na recykláciu sa vyváža do tretích krajín. Chýbajú nám totiž kapacity, technológie alebo financie na jeho spracovanie. Vývoz odpadu z EÚ do krajín mimo EÚ v roku 2020 dosiahol 32,7 milióna ton. Väčšinu odpadu tvorí šrot zo železných a neželezných kovov, ako aj papier, plasty, textil a sklo a smeruje najmä do Turecka, Indie a Egypta. Najviac odpadu sa kedysi vyvážalo do Číny, no tá nedávno uvalila zákaz na dovoz plastového odpadu. To môže viesť k tomu, že v Európe budeme plasty viac spaľovať a vyvážať na smetiská. 
 
Európska únia sa snaží nájsť nové, ekologickejšie spôsoby nakladania s plastovými odpadmi. Nezrecyklovaný plastový odpad nielen znečisťuje životné prostredie, ale prináša straty aj pre hospodárstvo. Odhaduje sa, že až 95% hodnoty plastového odpadu sa po prvom krátkom cykle používania stráca.Výskumy odhadujú, že výroba a spaľovanie plastov uvoľnili v roku 2019 na celom svete do ovzdušia 850 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Do roku 2050 by sa toto číslo mohlo vyšplhať až na 2,8 miliardy ton. Ak sa tomu chceme vyhnúť, tak bude potrebné plasty lepšie recyklovať. Hlavným problémom zostáva kvalita a cena recyklovaných plastov v porovnaní s novo vyrobenými materiálmi. Spracovatelia plastov vyžadujú veľké množstvá recyklovaného materiálu, ktorý je vyrobený podľa prísne kontrolovaných požiadaviek. A to všetko na bezkonkurenčné ceny. Situáciu komplikuje aj to, že plastov je mnoho druhov. Ich recyklovanie je potom oveľa náročnejšie, drahšie a výsledný produkt nemá takú kvalitu, aká by sa očakávala. Dopyt po recyklovaných plastoch síce rastie, no v roku 2018 predstavoval len 6% celkového dopytu po plastoch v Európe.

Európska zelená dohoda požaduje, aby sa do roku 2030 recyklovalo aspoň 55 % plastov. Toto číslo sa nám podarí dosiahnuť, ak budú plastové výrobky navrhované tak, aby sa uľahčila ich recyklácia. Poslanci zastávajú názor, že potrebujeme aj opatrenia na stimuláciu dopytu po recyklovaných plastoch, napríklad: 
  • štandardy kvality pre sekundárne plasty,
  • certifikáty na zvýšenie dôvery zo strany spracovateľov a spotrebiteľov,
  • pravidlá na minimálny obsah recyklovaného materiálu v niektorých výrobkoch a
  • stimuly pre členské štáty, aby znížili DPH na recyklované produkty.
Európsky parlament okrem toho podporil aj iné opatrenia na redukciu plastového odpadu, napríklad obmedzenie používania ľahkých plastových tašiek a vreciek v roku 2015. Poslanci taktiež vyzvali Európsku komisiu, aby pripravila opatrenia proti mikroplastom.

 

 



utorok 24. januára 2023

EU: Podpora talentov

Členské štáty Európskej únie čelia prudkému poklesu počtu obyvateľov v produktívnom veku. Ich počet sa v rokoch 2015 až 2020 znížil o 3,5 milióna a očakáva sa, že do roku 2050 z tohto počtu ubudne ďalších 35 miliónov ľudí. Riešenia má priniesť nový „Mechanizmus podpory talentov“ v EÚ.

Aktuálne je 82 regiónov v 16 členských štátoch (ktoré tvoria takmer 30 % obyvateľstva EÚ) výrazne zasiahnutých poklesom počtu obyvateľov v produktívnom veku, nízkym podielom absolventov univerzít a inštitúcií vyššieho vzdelávania, prípadne negatívna mobilitou svojich obyvateľov vo veku 15 – 39 rokov. Tieto regióny čelia osobitným štrukturálnym výzvam, akými sú neefektívnosť na trhu práce, v systémoch vzdelávania, odbornej prípravy a vzdelávania dospelých, nízka výkonnosť v oblastiach inovácií, verejnej správy či rozvoja podnikania, ako aj slabý prístup k službám. Riešením týchto výziev by regióny mohli prilákať viac kvalifikovaných pracovníkov. Niektoré z týchto regiónov už uviazli v „pasci rozvoja talentov“, kým iné sa do nej môžu dostať v blízkej budúcnosti. Ak táto situácia zostane bez odozvy, ohrozí dlhodobú prosperitu EÚ.

Z týchto dôvodov Európska komisia vytvorí Mechanizmus podpory talentov založený na ôsmich pilieroch:
  1. V roku 2023 sa spustí nový pilotný projekt, ktorý má pomôcť regiónom vystaveným „pasci rozvoja talentov“ s vypracovaním, konsolidáciou, rozvojom a realizáciou na mieru šitých a komplexných stratégií, ako aj s identifikáciou vhodných projektov týkajúcich sa odbornej prípravy, prilákania a udržania kvalifikovaných pracovníkov a identifikáciu príslušných projektov. Z projektu sa podporia pilotné regióny vybrané na základe verejnej výzvy;
  2. V roku 2023 bude spustená nová iniciatíva s názvom „Inteligentná adaptácia regiónov na demografický prechod“ s cieľom pomôcť regiónom s vyšším podielom odlivu mladých ľudí prispôsobiť sa demografickému prechodu a investovať do rozvoja talentov využitím na mieru šitých politík orientovaných na miestne potreby. Aj v tomto prípade sa regióny, ktoré budú príjemcami pomoci, vyberú na základe verejnej výzvy;
  3. Nástroj technickej podpory bude na požiadanie v rámci výzvy na rok 2023 podporovať členské štáty v reformách na celoštátnej a regionálnej úrovni potrebných na riešenie úbytku obyvateľov v produktívnom veku, nedostatku zručností a schopnosti reagovať na potreby miestneho trhu;
  4. Programy politiky súdržnosti, ako aj medziregionálne inovačné investície budú stimulovať inovácie a príležitosti pre vysokokvalifikované pracovné miesta, a tým prispejú k zlepšeniu možností udržať si talenty v týchto regiónoch a prilákať nové;
  5. Nová výzva na inovačné opatrenia v rámci „Európskej mestskej iniciatívy“ na otestovanie riešení orientovaných na miestne potreby a riadených mestami s úbytkom obyvateľstva, ktoré sa zameriavajú na výzvy súvisiace s rozvojom, udržaním alebo prilákaním kvalifikovaných pracovníkov;
  6. Iniciatívy EÚ, ktoré podporujú rozvoj talentov, budú propagované na osobitných webových stránkach. Zainteresované regióny tak získajú ľahší prístup k informáciám o politikách EÚ v oblastiach, ako sú výskum a inovácie, odborná príprava, vzdelávanie a mobilita mládeže;
  7. Výmena skúseností a šírenie osvedčených postupov: regióny budú môcť vytvárať tematické a regionálne pracovné skupiny na riešenie konkrétnych profesijných alebo územných výziev;
  8. Rozvoj analytických poznatkov potrebných na podporu a uľahčenie politík regionálneho rozvoja a migrácie založených na dôkazoch.
Fungovanie mechanizmu je vysvetlené v Oznámení o využívaní talentov v regiónoch Európy. Ide o prvú kľúčovú iniciatívu v roku 2023, ktorá má podporiť Európsky rok zručností navrhnutý komisiou v snahe priniesť nový impulz do procesu rekvalifikácie a zvyšovania úrovne zručností. V oznámení sú uvedené na mieru šité a viacrozmerné riešenia orientované na miestne potreby vrátane využívania existujúcich fondov a iniciatív EÚ na podporu regiónov, ktoré sú najviac zasiahnuté prebiehajúcim demografickým prechodom a jeho vedľajšími účinkami, ako aj na predchádzanie vzniku nových a rastúcich územných rozdielov v EÚ.

pondelok 23. januára 2023

Dark web: Záujem v roku 2022

Viacerí z nás si okamžite spájajú záujem o stránky označené ako dark web s kriminálnym správaním: od získania falošných pasov až po ukradnuté údaje sa neustále šíria fámy o tom, čo je skutočne možné získať prostredníctvom tejto oblasti internetu. Hoci veľká väčšina ľudí by ani nikdy nemala v úmysle takéto stránky reálne navštíviť, pre niektorých ide o viac než len kuriozita; je to niečo, čo chcú zažiť na vlastnej koži. Aktuálne sa uvádza, že 2,5 milióna používateľov má prístup k stránkam dark webu každý deň. V ktorej krajine je o nej najväčší záujem? 

Spoločnosť Reboot na základe štatistík zo SEO aktualizovala svoj rebríček krajín, kde sa obyvatelia v roku 2022  zaujímali vo vyhľadávaniach cez Google o stránky dark webu najviac. Porovnali sa údaje celkového objemu vyhľadávaní s počtom používateľov internetu v každej krajine a vznikol tzv. Dark Web Index so štatistikou, koľko ľudí zo 100.000 používateľov internetu takéto stránky vyhľadávalo. 

Prvenstvo získalo Grécko so skóre 97,1/100. V minulom roku tu uskutočnilo celkovo 202.920 on-line vyhľadávaní, pričom 2.561 bolo práve na tému dark web. Druhé v poradí je Chorvátsko so skóre 94,1/100. Zločiny súvisiace s dark webom v Chorvátsku za posledné roky vzrástli o 31 % a v roku 2022 sa uskutočnilo celkovo 58.440 vyhľadávaní on-line, pričom 2.079 používateľov internetu v Chorvátsku si v roku 2022 vyhľadávalo dark webstránky. Albánsko je na treťom mieste s 1.818 používateľmi internetu, ktorí vyhľadávali dark webstránky,  čo jej vynieslo skóre 91,2/100. V roku 2022 tu bolo zaznamenaných celkovo 38.280 vyhľadávaní dopytov súvisiacich s dark webom. Slovensko sa umiestnilo v prvej desiatke krajín s najväčším záujmom o dark web stránky z hľadiska zrealizovaných vyhľadávaní na túto tému cez Google  v roku 2022. Patrí mu siedme miesto s počtom 1.541 vyhľadávaní zameraných na dark webstránky medzi 100.000 používateľmi, čím sme dosiahli skóre 79.4/100. Ďalšie miesta v top 10 krajín s najväčším záujmom o dark webstránky v minulom roku obsadili: Česko (4. miesto), Maďarsko (5. miesto), Holandsko (6. miesto), Írsko (8. miesto), Rumunsko (9. miesto) a Portugalsko (10. miesto).

piatok 20. januára 2023

Digitalizácia: Vplyv na konkurencieschopnosť

Slováci by uvítali viac digitalizácie v komunikácii s úradmi aj pri poskytovaní lekárskej starostlivosti. Ako ďalej ukázal prieskum pre spoločnosť Seyfor (agentúra MNFORCE, 1.000 respondentov v Českej republike od 18 do 60 rokov, 1.000 respondentov v Slovenskej republike od 18 do 60 rokov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie, 8. - 15. 11. 2022), zlepšenie digitálnych služieb očakáva 32 % opýtaných v administratíve spojenej s podnikaním a prácou. Digitalizácia bude mať podľa IT odborníka v budúcich rokoch zásadný vplyv na konkurencieschopnosť na trhu. Internet vecí môže byť zase kľúčový aj v prekonávaní aktuálnej energetickej krízy.

Dnešná spoločnosť kladie veľký dôraz na efektivitu, čo urýchľuje vývoj IT technológií, najmä v oblasti BI (business inteligencie) a AI (umelé inteligencie). Martin Cígler hovorí: „V tomto roku, rovnako ako v tých nasledujúcich, predpokladám ďalší výrazný posun smerom ku cloudu, masívny rozvoj umelej inteligencie, a to i v aplikáciách, pre ktoré bola AI doteraz príliš drahá. Rozvoj cloudu bude tiež rozvojom business intelligence, data miningu, praktického využívania internetu vecí (Internet of Things).“ Práve pokroky v oblasti umelej inteligencie, strojového učenia a softvéru prinášajú množstvo nových služieb a produktov. Na pracovisko bude mať najväčší vplyv rozvoj internetu vecí a umelej inteligencie, ktorá môže firmám uľahčiť spracovať dáta, ktoré dnes majú k dispozícii, ale zatiaľ s nimi často nevedia efektívne pracovať. Bude zaujímavé sledovať, kam nás rýchlejšie a presnejšie rozhodovanie na základe dát bude posúvať. Vďaka poznatkom umelej inteligencie môžu podniky identifikovať nové trhy a produkty, optimalizovať ceny, zlepšiť presnosť predikcií podnikateľských zámerov a mnoho ďalšieho.

M. Cígler dodáva, že zostáva otázkou, ako Slovensko v budúcich rokoch využije potenciál digitalizácie v prospech ekonomického rastu, lepšej efektivity či optimalizácie nákladov. A to ako v súkromnom, tak i verejnom sektore. Podľa najnovšieho rebríčka Globálneho indexu inovácii (Global Innovation Index) je Slovensko na 46. mieste zo 132 hodnotených krajín a na 29 mieste spomedzi 39 ekonomík Európy. Zaostáva aj za ostatnými krajinami V4, pričom od roku 2020 si Slovenská republika pozíciu v rámci rebríčka zhoršuje. Podľa uvedeného prieskumu by Slováci uvítali viac digitalizácie najmä v komunikácii s úradmi (67 %), pri poskytovaní lekárskej starostlivosti (38 %) či v administratíve spojenej s podnikaním a prácou (32 %).

Internet vecí bude zohrávať čoraz väčšiu rolu aj s pokračujúcou energetickou krízou, pretože umožňuje vznik nových inteligentných budov. K dispozícii tak snáď čoskoro budeme mať (nielen) najmodernejšie kancelárske priestory, ktoré budú užívateľsky komfortné, ale budú najmä prevádzkovo efektívne a nákladovo úsporné. „Čo sa týka oboch posledných veľkých vplyvov na ekonomiku, teda pandémie covidu-19 a vojny na Ukrajine, tak tie sa zatiaľ v sektore IT nijako negatívne neprejavujú a nemyslím si, že by tomu v budúcnosti malo byť inak. Informačné technológie sú už dnes v podstate všade okolo nás. Ich použitie je celosvetové a všetko naznačuje tomu, že globalizácia bude pokračovať a s ňou aj ich vývoj,“ komentuje M. Cígler. Aj tak sa ale dá očakávať problém s nedostatkom kvalifikovaných odborníkov na trhu. Podľa Svetového ekonomického fóra nahradia do roku 2025 stroje celosvetovo 80 miliónov pracovných miest, ale konkrétne v IT priemysle vznikne približne 100 miliónov nových pracovných miest. Veľkou témou tak bude rekvalifikácia pracovníkov, získavanie nových zručností i celoživotné (seba)vzdelávanie, pretože bez neho nemožno v takom dynamickom odbore ako IT držať krok.

 

štvrtok 19. januára 2023

EU: Ochrana hráčov on-line hier

Európske odvetvie videohier rýchlo rastie, podľa dostupných údajov za rok 2021 sa veľkosť tohto trhu odhaduje na 23,3 miliardy eur. Poslanci Európskeho parlamentu na januárovom plenárnom zasadnutí rokovali aj o správe, ktorá vyzýva na harmonizáciu európskych pravidiel s cieľom dosiahnuť lepšiu ochranu používateľov on-line videohier.

Riešenie problematických nákupných praktík
Počítačové hry môžu hráčov nabádať k nákupu tzv. "loot boxov", balíčkov virtuálnych predmetov, ktoré hráčom pomáhajú napredovať v hre. Keďže ľudia míňajú skutočné peniaze, mohlo by to mať negatívne psychologické a finančné dôsledky v dôsledku nechcených nekontrolovaných nákupov. Parlament vyzýva Európsku komisiu, aby analyzovala spôsob predaja týchto balíčkov, a tiež aby prijala potrebné kroky na zavedenie spoločného európskeho prístupu na zabezpečenie ochrany spotrebiteľov v tejto oblasti. Poslanci tiež varujú pred praktikami tzv. "gold farmingu", kedy používatelia získavajú hernú menu a neskôr ju predávajú za reálne peniaze. Rovnako sa môžu predmety získané v hrách, ako aj celé používateľské účty vymieňať, predávať alebo vsádzať na skutočné meny, čo je v rozpore s podmienkami uplatňovanými producentmi videohier. Tieto praktiky môžu byť spojené s praním špinavých peňazí, nútenou prácou a vykorisťovaním detí v rozvojových krajinách, a preto europarlament vyzýva štátne orgány krajín, aby ich zastavili.

Jednoduchšie zrušenie predplatného
Poslanci zdôrazňujú, že zrušenie predplatného online videohier musí byť rovnako jednoduché ako ich predplatenie, a uviedli, že automatické obnovovanie by mohlo byť problematické, ak by pokračovalo v rozpore so zámerom spotrebiteľa. Politiky vrátenia a refundácie musia byť v súlade so spotrebiteľským právom EÚ, keďže spotrebitelia musia mať rovnaké právo vrátiť a požiadať o vrátenie peňazí pri online nákupe ako pri osobnom nákupe.

Ochrana detí
Parlament chce zabezpečiť, aby boli deti lepšie chránené pred možnými škodami spôsobenými on-line videohrami a cielenou reklamou. Vyzýva na vytvorenie lepších nástrojov rodičovskej kontroly v súlade so systémom celoeurópskych informácií o hrách (PEGI), ktoré by rodičom umožnili väčšiu kontrolu nad hernými návykmi ich detí a lepšie monitorovanie času a peňazí, ktoré ich deti trávia hraním videohier. Vzhľadom na možný negatívny vplyv videohier na duševné zdravie europoslanci požadujú, aby sa tvorcovia hier vyhli manipulatívnemu dizajnu hier, ktorý môže viesť k závislosti od hier, izolácii a kybernetickému obťažovaniu.

Bezpečnosť zraniteľných skupín
Na zabezpečenie lepšej ochrany zraniteľných skupín by mali mať spotrebitelia ľahko dostupné všetky potrebné informácie o hre. To by im pomohlo urobiť informované rozhodnutie o prípadnom nákupe. Dizajn on-line videohier by mal byť inkluzívnejší a prístupnejší.

Dodržiavanie pravidiel ochrany údajov
On-line videohry by mali ešte lepšie chrániť údaje používateľov v súlade s požiadavkami všeobecného nariadenia o ochrane údajov.

Mnohí ľudia využívajú on-line videohry nielen ako voľnočasovú aktivitu, ale aj ako mentálne cvičenie. Hry sú tiež užitočným nástrojom vo vzdelávaní. Od komisie sa žiada, aby predložila európsku stratégiu pre videohry, ktorá by podporila viac ako 90.000 priamych pracovných miest v Európe. Keďže toto odvetvie sa rýchlo rozvíja, je potrebné zohľadniť hospodársky, sociálny, vzdelávací, kultúrny a inovačný aspekt on-line videohier. Na posilnenie povedomia o tomto odvetví chce parlament zriadiť výročnú cenu EÚ za on-line videohry. Poslanciocenili  výskumný projekt EU Kids Online, ktorého cieľom je zhromaždiť údaje z celej Európy o skúsenostiach detí s on-line videohrami. Poslanci žiadajú, aby EÚ finančne podporila tento a ďalšie podobné projekty.

streda 18. januára 2023

EU: Preprava odpadu

Europoslanci požadujú prísnejšie pravidlá Európskej únie na ochranu životného prostredia a ľudského zdravia. Aj s odpadom prepravovaným mimo EÚ sa musí nakladať environmentálne vhodným spôsobom, pričom chcú zakázať vývoz plastového odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi OECD. Vývoz odpadu z EÚ do krajín mimo EÚ v roku 2020 dosiahol 32,7 milióna ton.

Revidované právne predpisy by mali účinnejšie chrániť životné prostredie a ľudské zdravie a zároveň plne využívať príležitosti, ktoré ponúka odpad na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti obehového hospodárstva a hospodárstva s nulovým znečistením. V prijatom texte poslanci podporujú výslovný zákaz prepravy všetkých odpadov určených na zneškodnenie v rámci EÚ, okrem povolených a opodstatnených prípadov. Vývoz nebezpečného odpadu z EÚ do krajín, ktoré nie sú členmi OECD, bude takisto zakázaný.

Vývoz odpadu na zhodnotenie, ktorý nie je nebezpečný, by bol povolený len tým krajinám, ktoré nie sú členmi OECD, ktoré vyslovia svoj súhlas a preukážu svoju schopnosť spracovať tento odpad udržateľným spôsobom. Poslanci chcú tieť zakázať vývoz plastového odpadu do krajín, ktoré nie sú členmi OECD, a postupne ukončiť jeho vývoz do krajín OECD do štyroch rokov.

Europarlament vyzýva na vytvorenie mechanizmu EÚ zameraného na riziká, ktorý by usmerňoval krajiny EÚ vykonávajúce inšpekcie s cieľom predchádzať nezákonnej preprave odpadu a odhaľovať ju.


utorok 17. januára 2023

Aktuálne: Facebook, Instagram, Twitter, Pinterest

Sociálne siete ako súčasť našich životov poskytujú rýchly spôsob, ako sa spojiť s priateľmi, rodinou, kolegami či obchodnými partnermi. Ich využitie tak zahŕňa od zdieľania dovolenkových fotografií až po podporu našej kariéry. Môžu však tiež negatívne ovplyvniť naše duševné zdravie, a preto viacerí nasledujú celebrity ako Tom Holland či Ariana Grande a rozhodli sa dať si pauzu od svojich účtov na sociálnych sieťach, alebo sa ich dokonca úplne vzdať.

Obyvatelia ktorých krajín s najväčšou pravdepodobnosťou opustia využívanie sociálnych sietí? Ice Headshop využil on-line analytický nástroj SEMrush na analýzu najbežnejších hľadaných výrazov v súvislosti so znížením používania sociálnych dietí. Krajinou, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou obmedzia sociálne siete, je Island so 73 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. Vyhľadávania výrazov súvisiacich s ukončením sociálnych sietí boli o 43 % vyššie ako v nasledujúcej krajine. Až 91 % Islanďanov používa najmä Facebook, Instagram a Pinterest.

Na druhom mieste je Chorvátsko s 51 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. Najvyšší vyhľadávaný výraz bol „ako prestať rolovať“, pričom mnohí Chorváti majú evidentne problémy s organizovaním svojho času na platformách. Najvyšší podiel používateľov tu má opäť Facebook, no využíva sa aj Instagram s 15,45 % podielom na trhu. Na treťom mieste je Írsko s 24 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. Facebook je najvýznamnejšou platformou s neuveriteľným 90,39% podielom na trhu v krajine, avšak Twitter je druhou najpopulárnejšou platformou pre Írov, pričom Instagram je na treťom mieste. Na štvrtom a piatom mieste bolo Estónsko a Belgicko s 21 a 14 vyhľadávaniami na 100.000 používateľov internetu. V Belgicku predstavujú používatelia sociálnych sietí 81,7 % z celkovej populácie, zatiaľčo v Estónsku používatelia tvoria iba 79,3 % z celkovej populácie.

pondelok 16. januára 2023

Výzva: Kybernetická bezpečnosť

Program Digitálna Európa ponúka finančné prostriedky na tréningové centrá, budovanie stredísk bezpečnostných operácií, vzdelávanie a aj projekty v súvislosti s bezpečnostnou legislatívou. Malé a stredne veľké podniky môžu podávať projekty inovatívnych riešení kybernetickej bezpečnosti so spolufinancovaním od jedného až do päť miliónov eur. Najväčší objem európskych financií je určený na budovanie stredísk bezpečnostných operácií (SOC), o ktoré sa môže uchádzať verejný aj súkromný sektor.

Úspešné projekty by mali posilniť kybernetickú bezpečnosť infraštruktúry 5G sietí, či podporiť rozvoj a služby tréningových centier. Mimoriadne aktuálne sú výzvy, ktoré reflektujú povinnosti organizácií v súvislosti so smernicou EU pre sieťovú a informačnú bezpečnosť NIS. Prevádzkovatelia základných služieb, národné či sektorové jednotky na riešenie kybernetických incidentov (CSIRT) a poskytovatelia digitálnych služieb tu môžu získať až miliónové granty na podporu implementácie smernice.

Výzvy v šiestich oblastiach sú otvorené do 15. februára 2023 a projekty sa vyznačujú transparentnou a rýchlou administráciou a implementáciou. „Výzvy z programu Digitálna Európa nie sú zaťažené byrokraciou, ako to je obvyklé z eurofondov, vyhodnocujú sa veľmi operatívne v Bruseli a komunikácia je v on-line rozhraní,“ vysvetľuje Ivan Makatura. Granty v objeme 154 miliónov eur sú určené na posilnenie kybernetickej bezpečnosti únie a organizácie z členských krajín sa o ne môžu uchádzať samostatne alebo v konzorciách. Výška podpory projektov zo strany EÚ je zväčša 50 percent, pre malé a stredné podniky až 75 percent rozpočtu.

Počínajúc rokom 2021 je povinnosťou členských štátov EÚ zriadiť národné koordinačné centrum ako súčasť európskej siete pod kuratelou Európskeho centra priemyselných, technologických a výskumných kompetencií. V Slovenskej republike má podľa zákona štatút národného koordinačného centra Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti. Medzi jeho úlohy patrí aj identifikácia a riešenie profesionálnych výziev v jednotlivých odvetviach a podpora komunity kybernetickej bezpečnosti.

piatok 13. januára 2023

Eurobarometer: Strach z nákladov na život

Rastúce životné náklady sú najnaliehavejším problémom pre 93% opýtaných v celej Európskej únii a 95% na Slovensku (jesenný prieskum verejnej mienky pre Európsky parlament v dňoch 12. októbra až 7. novembra, 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ formou osobných rozhovorov, v Česku a v Dánsku doplnený o on-line rozhovory (CAVI). Občania očakávajú ďalšie kroky na zmiernenie negatívnych dôsledkov súčasných kríz.

Rastúce životné náklady vzbudzujú v každom členskom štáte EÚ obavy u viac než siedmich z desiatich opýtaných. Najviac sa dosahu takzvanej krízy životných nákladov obávajú obyvatelia Grécka (100%), Cypru (99%) a Talianska a Portugalska (98%) - na Slovensku vyjadrilo takého obavy 95% respondentov. Nárast cien vrátane cien energií a potravín pociťujú občania zo všetkých sociálno-demografických skupín - bez ohľadu na svoj vek, pohlavie, vzdelanie či sociálno-profesijný status. Ide o najakcentovanejší problém v EÚ aj na Slovensku. Obavy občanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V celej EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavu 82% respondentov, na Slovensku až 84% opýtaných. Podľa prieskumu ide o druhý najpálčivejší problém v celej EÚ, na Slovensku však skončil až na treťom mieste. Viac obyvateľov Slovenska - až 85% respondentov - sa totiž obáva rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín. V celej EÚ vyjadrilo takúto obavu 81% opýtaných. Obyvatelia sa obávajú aj zmeny klímy - v celej EÚ to za problém považuje 81% opýtaných. Na Slovensku však vyjadrilo v tejto súvislosti obavu iba 67% respondentov. Viac ako zmeny klímy sa obyvatelia Slovenska obávajú napríklad rizika nukleárneho incidentu (83% opýtaných v SR, 74% v EÚ), migrácie (73% v SR, 70% v EÚ), ohrozenia spoločných európskych hodnôt ako sloboda a demokracia (69% v SR, 72% v EÚ) či rozširovania infekčných chorôb ako COVID-19 alebo opičie kiahne (69% v SR, 62% v EÚ).

Občania očakávajú, že EÚ bude naďalej prinášať riešenia na zmiernenie kumulovaných vplyvov série kríz, ktoré zasiahli európsky svetadiel. Stabilná podpora EÚ sa zdá byť založená na skúsenosti z minulých rokov, kedy sa únia dokázala zjednotiť a prijať účinné opatrenia. Spokojnosť občanov s krokmi proti rastúcim životným nákladom na úrovni ich členských štátov alebo Európskej únie je aktuálne nízka. Iba tretina respondentov z celej EÚ (33%) je spokojná s opatreniami národných vlád a únie na zmiernenie napríklad rastúcich cien potravín či energií. So slovenskou vládou je v tejto oblasti spokojných 16% a s úniou 24% respondentov zo Slovenska.

Podľa prieskumu dosahy takzvanej mnohostrannej krízy, ktorej únia v súčasnosti čelí, pociťujú občania EÚ čoraz intenzívnejšie. Takmer polovica opýtaných - 46% z celej EÚ a 41% na Slovensku - uviedla, že zaznamenala pokles svojej životnej úrovne, a to aj v dôsledku pandémie Covid-19, ruskej vojny proti Ukrajine či rastúcich životných nákladov. Zníženie životnej úrovne zatiaľ nezaznamenalo no v najbližšom roku očakáva 39% respondentov z celej EÚ a až 50% opýtaných zo Slovenska (najviac z celej EÚ). Zvýšil sa tiež podiel občanov EÚ, ktorí majú väčšinou alebo niekedy ťažkosti platiť účty. Od jesene 2021 išlo o nárast o deväť percentuálnych bodov z 30% na 39% respondentov v celej EÚ. V čase vysokej inflácie občania požadujú, aby sa Európsky parlament prioritne zaoberal bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (37% opýtaných v EÚ, 39% na Slovensku). Z pohľadu respondentov z celej EÚ skončila na druhom mieste v zozname priorít, ktorými by sa mali zaoberať poslanci EP, téma verejného zdravia (34% opýtaných z EÚ aj zo Slovenska) a na treťom mieste opatrenia proti zmene klímy (31% opýtaných z EÚ, 17% zo Slovenska). Medzi respondentmi zo Slovenska však druhé miesto obsadila podpora hospodárstva a vytvárania nových pracovných miest (38% opýtaných v SR, 31% v EÚ), tretie miesto patrí obrane a bezpečnosti EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc Únie (37% opýtaných v SR, 24% v EÚ).

Podpora Európskej únie zo strany občanov v čase kríz - najmä ruskej vojny na Ukrajine - vo všeobecnosti v EÚ ako celku stúpa. Celkovo vníma členstvo v únii ako dobrú vec 62% opýtaných z celej EÚ, čo predstavuje jednu z najvyšších úrovní podpory od roku 2007. Dve tretiny respondentov z celej EÚ (66%) považujú členstvo svojej krajiny v únii za dôležité a 72% opýtaných z celej EÚ je presvedčených, že ich krajina z členstva v únii profituje. Situácia na Slovensku je však odlišná. Napriek tomu, že 70% Slovákov si myslí, že členstvo v EÚ je pre krajinu prínosom, za dobrú vec ho považuje iba 44% respondentov zo Slovenska. Aj keď ide v porovnaní so situáciou z jesene 2021 či z jari 2022 o nárast podpory členstva Slovenska v EÚ o päť respektíve o tri percentuálne body, iba v dvoch členských štátoch je dnes nižší podiel opýtaných, ktorí považujú členstvo svojej krajiny za dobrú vec: v Grécku (43%) a v Rakúsku (42%). Za dôležité považuje členstvo krajiny v EÚ iba 48% Slovákov. Ide o najnižšie percento zo všetkých členských štátov EÚ. Mier ako jeden z kľúčových dôvodov založenia únie sa opäť dostáva do povedomia občanov: 36% respondentov z celej EÚ a 29% zo Slovenska zaradilo medzi hlavné pozitíva členstva v únii práve príspevok EÚ k udržaniu mieru a posilneniu bezpečnosti. V porovnaní s prieskumom z jesene 2021 ide o nárast o šesť percentuálnych bodov pri respondentoch z celej EÚ a o štyri percentuálne body pri opýtaných zo Slovenska. Občania z celej únie sú tiež presvedčení, že členstvo v EÚ zlepšuje spoluprácu medzi ich krajinou a ostatnými krajinami únie (35% respondentov z EÚ, 27% zo SR) a že prispieva k hospodárskemu rastu (30% opýtaných v EÚ, 27% na Slovensku). Pre respondentov zo Slovenska je však najpodstatnejšie, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (43% opýtaných na Slovensku, 23% v EÚ).

štvrtok 12. januára 2023

Top: Najviac používané heslá

Spoločnosť NordPass uverejnila prehľad najpoužívanejších hesiel v roku 2022, ktorý vznikol na základe analýzy dát v 30 krajinách. A vyzerá to, že ľudia sú nepoučiteľní. Napriek radám, ako si vytvoriť tzv. silné heslo (kombinácia veľkých a malých písmen, číslic a špeciálnych znakov), najpoužívanejšími heslami ostávajú presne tie opačné.

Suverénne prvé miesto zaujalo password (použité 4.929.113 krát). Na druhom mieste bola kombinácia 123456 ( 1,523,537 krát)a na treťom 123456789 (413,056 krát). Ďalšie pozície v Top 10 najpopulárnejších hesiel uplynulého roka obsadili guest, qwerty, 12345678, 111111, 12345, co123456 a 123123. Zaujímavý je tiež fakt, že pri voľbe hesla sa viacerí používatelia inšpirujú aj svetovými udalosťami. Slávnostné odovzdávanie tímových Oscarov inšpirovalo k používaniu hesla „Oscars“ 62.983 krát.

Kompletné výsledky sú zverejnené na webovej stránke spoločnosti, kde je možné prezrieť si štatistiku najpoužívanejších hesiel aj podľa jednotlivých krajín vrátane časového limitu na ich prelomenie  (najčastejšie menej než 1 sekunda). Nezostáva nič iné, len opäť upozorniť na dôležitosť zvoliť si správne heslo či už je určené na prístup k mailovej schránke, do elektronického bankovníctva alebo na sociálne siete.

streda 11. januára 2023

Upozorňujeme: Úver cez mmckey.com

Národná banka Slovenska upozorňuje na činnosť platformy, ktorá ponúka peer to peer služby na webovom sídle https://www.mmckey.com/ a vyzýva k zvýšenej obozretnosti pri rozhodovaní požiadať o úver týmto spôsobom.

Platforma vykonáva činnosť na vyhľadanie dlžníkov a investorov (peer-to-peer), ktorí uzavrú zmluvu o úvere vo virtuálnej mene bitcoin. Všetky sumy, ktoré sú na webovom sídle platformy uvádzané v eurách, sú len ilustratívne. Uvádzaním cien v eurách môže ísť podľa banky v tomto prípade aj o klamlivú reklamu.

Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňuje, aby si klienti pri zmluvách dôkladne zvážili, s ktorým subjektom do zmluvného vzťahu vstúpia a preverovali si oprávnenie jednotlivých subjektov poskytovať finančné služby na webovej stránke: Subjekty finančného trhu. Zároveň odporúča dôkladne zvážiť všetky riziká, ktoré súvisia s investovaním, vrátane investovania do kryptoaktív.

utorok 10. januára 2023

EU: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Mechanizmus monitorovania a spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov európskej digitálnej transformácie do roku 2030 nadobudol účinnosť. Európsky parlament, členské štáty a Európska komisia po prvýkrát spoločne stanovili konkrétne ciele a zámery v štyroch kľúčových oblastiach v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. 

Ciele a zámery digitálneho desaťročia
Odteraz až do roku 2030 budú členské štáty EÚ v spolupráci s Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou formulovať svoje digitálne politiky v záujme dosiahnutia cieľov v týchto štyroch oblastiach:
  • zlepšenie základných digitálnych zručností občanov a prehlbovanie tých pokročilých,
  • zaistenie širšieho využívania nových technológií (napr. umelá inteligencia, dáta a cloud) v podnikoch EÚ vrátane malých podnikov,
  • ďalší rozvoj pripojiteľnosti, výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúru EÚ a
  • sprístupnenie verejných služieb a správy on-line.
Uvedené body predstavujú ciele politického programu, akými sú zaistenie bezpečných a zabezpečených digitálnych technológií, konkurencieschopného on-line prostredia pre MSP, bezpečných postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spravodlivého prístupu k digitálnym príležitostiam pre všetkých, ako aj rozvoj udržateľných inovácií, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje. Cieľmi a zámermi digitálneho desaťročia sa budú riadiť činnosti členských štátov, ktoré Európska komisia posúdi vo výročnej správe o pokroku, t. j. v správe o stave digitálneho desaťročia. Spoluprácu medzi ňou a členskými štátmi v otázkach digitálnej transformácie navyše posúdi nová expertná skupina na vysokej úrovni pre digitálne desaťročie. Okrem toho sa vytvorí nové fórum, ktoré združí rôzne zainteresované strany a poskytne priestor na diskusiu.

Spolupráca a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2030
Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje v nadchádzajúcich mesiacoch kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov v rámci ročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Členské štáty zas do 9 mesiacov od dnešného dňa vypracujú svoje národné strategické plány, v ktorých opíšu politiky, opatrenia a kroky, ktoré plánujú vykonať na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie cieľov a zámerov programu. V júni 2023 komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytne aktuálne informácie o pokroku pri plnení cieľov a zámerov, zhodnotí pokrok a vydá odporúčania. Na dosiahnutie niektorých ambicióznych cieľov a zámerov, napr. 5G, kvantové počítače a prepojené orgány verejnej správy, bude potrebné tiež spojiť investície členských štátov EÚ.

pondelok 9. januára 2023

Elektronika: Pozor na hekerov!

Inteligentné hodinky, smartfóny a ďalšie elektronické zariadenia sú obľúbeným vianočným darčekom. S využívaním pripojenia na internet však môžu byť zneužité hekermi. Odborník na kyberbezpečnosť odporúča venovať zvýšenú pozornosť prednastaveným funkciám a nastaveniam, najmä heslám, a obzvlášť pri zariadeniach s integrovanou kamerou myslieť na svoje bezpečie a súkromie v kontexte ako a kde sa finálne ukladajú dáta.

Útoky hekerov dnes neobchádzajú ani bežných ľudí. S rozmachom inteligentných zariadení vzrástli kyberútoky zamerané na takzvané smart zariadenia. Inteligentné hodinky, telefóny, vysávače, televízory či detské pestúnky spracovávajú množstvo dát, ktoré sú pre útočníkov zaujímavé. ,,Smart elektronika prináša množstvo zaujímavých funkcií, ktoré vieme využívať aj vzdialene práve vďaka pripojeniu na internet, čo ale zároveň robí tieto zariadenia zraniteľné. Ak ich dostatočne nezabezpečíme, môžeme sa vystaviť útoku hekerov”, upozorňuje Michal Srnec. Motivácia hekerov môže byť podľa neho rôznorodá, môžu útočiť s cieľom získať dáta, ukradnúť našu on-line identitu, prístupové údaje do internetbankingu či využiť výpočtovú kapacitu našich počítačov napríklad na získanie kryptomien.

Používatelia elektroniky by mali podľa kyberexperta dodržiavať základné pravidlá bezpečného správania sa na internete. ,,V prvom rade odporúčam zmeniť si prednastavené heslá, ktoré sú potenciálnym útočníkom dobre známe. Myslieť treba tiež na svoje súkromie a v aplikáciách skontrolovať, k čomu požadujú prístup, či už ide o lokalizáciu polohy, prístup k mikrofónu, kamere, či do iných aplikácií v prepojenom smartfóne. Povolenia, ktoré nie sú potrebné na chod aplikácie, či služby a funkcionality, ktoré v rámci smart zariadení nepoužívam, odporúčam vypnúť ”, dodáva Michal Srnec.

Veľký pozor vyžadujú kamery a smart zariadenia s integrovanou kamerou. ,,Bezpečnostné kamery, detské smart pestúnky či iné zariadenia s kamerou využívajú často cloud, virtuálne úložisko na serveri mimo nášho domova. Cloud pritom neslúži iba na ukladanie dát, ale využíva sa aj ako prenosový bod, napríklad aby sme sa z mobilu dostali na domácu kameru. To, ako je zabezpečený cloud, nevieme ovplyvniť, preto treba dbať na súkromie a myslieť na to, kam ich umiestnime a čo snímajú. Čo ale vieme ovplyvniť je nastavenie silného hesla. V minulosti sme sa stretli s prípadmi, kedy hekeri využili nedôslednosť ľudí, ktorí si nechali prednastavené heslá na detských pestúnkach. Tsícky záberov detí zverejnili na internete”, uzatvára Michal Srnec. Ak využívate cloud na zálohovanie fotiek, odborník neodporúča, aby sa naň ukladali citlivé fotografie. Tie by v prípade útoku hekerov mohli byť zverejnené, ohroziť vaše súkromie, prípadne sa stať aj nástrojom na vydieranie.

piatok 6. januára 2023

NIS2: Nové povinnosti na ochranu proti kybernetickým útokom

Firmy aj verejné inštitúcie by sa mali začať pripravovať na splnenie nových legislatívnych požiadaviek v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Európsky parlament a Rada EÚ definitívne schválili novú legislatívu NIS2, aktualizovaný právny rámec, ktorý vychádza z prvej verzie nariadenia o sieťovej a informačnej bezpečnosti Európskej únie z roku 2016. Členské štáty únie sú teraz povinné transponovať direktívy do národných legislatív.

NIS2 sprísňuje povinnosti dotknutých organizácií z oblastí takzvanej kritickej infraštruktúry a iných významných sektorov a zjednocuje pravidlá ochrany kybernetického priestoru členských štátov Európskej únie. K prvkom kritickej infraštruktúry patria napríklad banky, energetické firmy, zdravotníctvo či verejná správa a k dôležitým sektorom napríklad podniky z potravinárstva, chemického a elektrotechnického priemyslu, výrobcovia medicínskych prístrojov, ale aj automobilky. Nová smernica sa bude týkať širšieho okruhu organizácií, takže z nej vyplynú povinnosti aj firmám a verejným organizáciám, na ktoré sa doterajšia legislatíva nevzťahovala. „Súčasný zákon o kybernetickej bezpečnosti sa dotýka subjektov z vybraných sektorov, ktoré sú na základe určitých kritérií zaradené medzi prevádzkovateľov základných služieb alebo poskytovateľov digitálnych služieb. Nový právny rámec rozširuje okruh dotknutých sektorov aj rozsah povinností,“ vysvetľuje konzultant Roman Čupka.

Nová európska direktíva sprísňuje napríklad pravidlá riadenia rizík, ochrany pred útokmi uskutočňovanými cez dodávateľské reťazce (tzv. supply-chain útoky), na hlásenie incidentov a na zdieľanie informácií a zverejňovanie zraniteľností. Vytvára tiež rámec na vznik európskej databázy zraniteľností. „Na splnenie legislatívnych požiadaviek budú musieť mnohé organizácie investovať do viacerých nových technológií a služieb, napríklad do systémov pre nepretržité sledovanie sieťovej prevádzky a pre rýchle, automatizované nahlasovanie a riešenie incidentov,“ upozorňuje R. Čupka. Na druhej strane nová smernica stále nezavádza povinnosť dotknutých subjektov informovať o závažných kybernetických incidentoch verejne, ale iba príslušnú organizáciu zodpovednú v danom sektore za riadenie kybernetickej bezpečnosti, ktorou je na Slovensku Národný bezpečnostný úrad, poprípade vybrané Ústredné orgány verejnej správy.

„Transparentnejšie informovanie firiem a verejných organizácií o kybernetických bezpečnostných incidentoch smerom na verejnosť by pomohlo zvýšiť povedomie o rizikách a motivovať k väčšiemu záujmu o túto tému. Naviac verím, že by im to pomáhalo aj reputačne v prípade, že je nastavená správna komunikácia z a do vnútra organizácie,“ dodáva R. Čipka. Podľa tohtoročného prieskumu Slovak Business Agency pripraveného v spolupráci s NBÚ medzi strednými a malými podnikmi, sa na Slovensku kybernetickou bezpečnosťou zaoberá len približne tretina malých firiem, pričom pri stredne veľkých podnikoch je to zhruba polovica.

štvrtok 5. januára 2023

Trend: Kryptomaty na kryptomeny

Kryptomeny zostávajú naďalej populárne, o čom svedčí narastajúci počet kryptomatov. Podobne ako bankomaty umožňujú tieto zariadenia okamžitý nákup kryptomien za hotovosť rovnako ako výber peňažných prostriedkov pri predaji digitálnych mien, a to často aj anonymne. Aktuálnu štatistiku inštalovaných kryptoautomatov zverejňuje on-line CoinATMRadar.

Podľa údajov na coinatmradar.com celkový počet kryptomatov čoskoro dosiahne 40.000 (momentálne viac než 38.600). Svetovým lídrom v počte umiestnených kryptomatov sú Spojené štáty americké s takmer 34.000 zariadeniami a Kanada s vyše 2.600 kryptomatmi. Tretie miesto obsadilo Španielsko s 266 inštalovanými zariadeniami. Vyše 200 kryptomatov je k dispozícii aj v Austrálii (4. miesto) a Poľsku (5. miesto).

Prvou krajinou v Európe, ktorá nainštalovala bitcoinový bankomat, bolo v roku 2014 Slovensko. To sa v rebríčku CoinATMRadar aktuálne umiestnilo na 16. mieste, pričom je tu inštalovaných 59 kryptomatov. Zariadenia sú dostupné v 17 mestách, najviac v Bratislave (23), Košiciach (5) a v Trenčíne (4). Cestujúci môžu využiť kryptomat aj na bratislavskom letisku.

streda 4. januára 2023

Radíme: Dobrá webová stránka

Webová stránka spoločnosti je dnes už často prvým kontaktným miestom pre zákazníkov, preto je dôležité mať dôveryhodnú a funkčnú stránku. Podľa výskumu Missouri University of Science and Technology si návštevníci webových stránok vytvárajú prvé dojmy z webu v priebehu milisekúnd, zvyčajne na základe rozloženia, farieb, jednoduchosti navigácie a veľkosti písma.

Aké funkcie webových stránok nás najviac odrádzajú od nákupu? Odborníci Bespoke Software Development Company oslovili 2.267 ľudí v Spojenom kráľovstve vo veku 18 až 70 rokov s otázkou, aké sú hlavné dôvody, prečo nenakupujú on-line. Zistili, že webová stránka, ktorá nás s najväčšou pravdepodobnosťou odradí od nákupu, je tá  ktorá pôsobí neisto alebo nedôveryhodne, pričom 80 percent respondentov prieskumu to považuje za najdôležitejší faktor. Ďalších 87 percent uviedlo, že by ich to tiež odradilo, pretože by to mohlo byť nebezpečné, dokonca by mohlo ísť o podvod. Ak sa váš web javí ako nedôveryhodný, budete mať problém presvedčiť zákazníkov, aby u vás nakúpili. Existuje viacero vecí, ktoré môžete urobiť, aby ste si u svojich zákazníkov vybudovali dôveru, napríklad udržiavanie aktuálneho obsahu a zabezpečenie profesionálneho dizajnu vašej webovej lokality.

Na druhom mieste sú slabé recenzie, pričom 75 percent účastníkov tento faktor odradí od nákupu z webovej stránky. Ďalších 74 percent by sa zaujímalo o kvalitu produktu, ktorý kupujú. Podľa výskumu 93 percent spotrebiteľov tvrdí, že on-line recenzie ovplyvňujú ich nákupné rozhodnutia, takže negatívne recenzie o vašej firme nepochybne ovplyvnia správanie kupujúcich a vzbudia obavy o predávané produkty. Príliš veľa vyskakovacích okien na stránke a komplikovaný proces registrácie vedú k tretiemu miestu so 68 percentami hlasov. Neustála nutnosť zatvárať kontextové okná na stránke môže dráždiť spotrebiteľa a zdĺhavý proces registrácie ľudí odradí, pretože spotrebitelia chcú veci robiť rýchlo. Problémy s platobnými metódami sú na štvrtom mieste, pričom 67 percent respondentov uviedlo, že by sa kvôli tomu vyhli nákupu z webovej stránky, a pomalé načítavanie je na piatom mieste, pričom 63 percent uviedlo, že by sa vyhli nákupu z webovej stránky, ak by sa s tým stretli.

utorok 3. januára 2023

Trend: Digitálni nomádi

S istotou môžeme tvrdiť, že v najbližších rokoch budeme pracovať aj na diaľku, pretože veľa spoločností už nielen umožňuje, ale dokonca povzbudzuje zamestnancov pracovať z domu. Digitálni nomádi využívajú tento trend a odchádzajú pracovať na vysnívané dovolenkové miesta, pričom spájajú prácu s cestovaním. Je to však všade bezpečné?Odborníci z Reboot analyzovali viaceré štatistiky o kybernetickej bezpečnosti, ktoré zahŕňali: prevzaté zdieľané súbory, phishingové stránky, stránky hosťujúce malvér aj počítače infikované botnetom Gamarue.

Fínsko je tým správnym miestom, ak hľadáte najlepšiu krajinu na prácu bez toho, aby ste sa museli obávať odcudzenia vašich údajov či údajov vašej spoločnosti. So skóre kybernetického nebezpečenstva iba 12,6 má krajina menej než 300 phishingových stránok a iba 11 napadnutých počítačov na 100.000 používateľov internetu. Americký Honduras je na druhom mieste s nízkym skóre kybernetického nebezpečenstva 15,2 zo 100. Aj keď sa môžeme pochváliť nízkymi štatistikami šírenia škodlivého softvéru a phishingových stránok (všetky pod 150), počet napadnutých počítačov zostáva relatívne vysoký – 413 na 100.000 používateľov internetu. Prvé tri najbezpečnejšie krajiny uzatvára Guatemala so skóre kybernetického nebezpečenstva 16,4. Počas oddychu v tomto tropickom raji nebudete musieť prepadať panike, že narazíte na phishingové stránky, pretože ich je len 20 na 100.000 adries URL. Prvou juhoamerickou krajinou a druhou európskou krajinou v top 10 sú Paraguaj a Rakúsko. Aj keď tieto miesta majú veľmi odlišné krajiny, ktoré si môžete počas svojej práce vychutnať, získali podobné skóre kybernetického nebezpečenstva (19 a 19,8). Ázijské krajiny Japonsko (21,8) a Južná Kórea (19,8) tiež patria medzi lokality so skóre pod 25 pre celkové kybernetické nebezpečenstvo, čo ukazuje svoje prísne bezpečnostné opatrenia pre digitálnych nomádov.

Na opačnej strane Indonézia a Cyprus zdieľajú neželanú česť, najnižšie skóre kybernetickej bezpečnosti na svete: 82,8 zo 100. Je to prekvapenie, pretože Indonézia sa už etablovala ako obľúbená destinácia pre vzdialených pracovníkov – najmä po tom, čo Bali plánuje päťročné vízum digitálneho nomáda. Aj Cyprus, ktorý znepokojujúco hostí spolu vyše 3.000 phishingových a malvérových stránok a 400 napadnutých počítačov (na 100.000), tiež ponúka pracovné víza pre pracujúcich na diaľku.Treťou krajinou, kde sa s najväčšou pravdepodobnosťou stretnete s kybernetickými útokmi, je Malajzia, ktorá má znepokojujúci počet 1.557 napadnutých počítačov, 740 phishingových stránok a 900 stránok s hostingom škodlivého softvéru. Tieto kombinované čísla viedli k skóre kybernetického nebezpečenstva 79,9 zo 100.

Vietnam, Bulharsko, Singapur a Nepál sa umiestnili na štvrtom, piatom, šiestom a siedmom mieste. Tieto úžasné miesta nemusia byť tými najlepšími miestami na prácu kvôli vysokému počtu malvérových a phishingových stránok (spolu viac než 8.000), ako aj vysokej pravdepodobnosti nebezpečenstva pri zdieľaní súborov. Od adrenalínových lyžiarskych svahov v pohorí Atlas až po prímorské útočisko Djerba je ľahké pochopiť, prečo je severná Afrika príťažlívym hotspotom pre tých, ktorí ju chcú objavovať. Ak tu však chcete pracovať, možno budete musieť prijať ďalšie opatrenia. Maroko (skóre kybernetického nebezpečenstva 73) a Tunisko (72,7 zo 100) sú na ôsmom a deviatom mieste. So skóre kybernetického nebezpečenstva 71,9 zo 100 sa Rumunsko zaradilo medzi 10 najmenej kyberneticky bezpečných krajín.

pondelok 2. januára 2023

Aktuálne: 5 IT trendov pre rok 2023

Na prahu nového roka sa naše myšlienky prirodzene obracajú k tomu, čo všetko nám rok 2023 prinesie. Svet technológií sa neustále mení a technologické pokroky ovplyvňujú tiež spôsob našej práce. Poďme sa teda pozrieť na niekoľko zaujímavostí trendov.

Metaverzia, budúcnosť internetu
Ide o jeden z najnovších technologických výdobytkov, ktorý vraj v tomto roku vzrastie. Obvykle sa vysvetľuje ako „pohlcujúci digitálny svet", ale v skutočnosti nikto vlastne nevie, o čo ide. Každý má pre tieto pojmy svoje vlastné definície a svet čaká na rok 2023, aby si ujasnil, čo to vlastne metaverzia je! Podľa Marka Zuckerberga bude metaverzia pokročilou verziou virtuálnej a rozšírenej reality. Na druhú stranu tvorcovia Decentralandu naznačujú, že metaverzia bude obklopovať koncept blockchainu a decentralizácie. Všetky tieto definície by síce mohli byť pravdivé, ale čo presne to je, bude vysvetlené až po jeho úplnom odhalení. „Možno sa tiež dočkáme ďalšieho vývoja autonómnych avatarov s umelou inteligenciou, ktorí nás budú zastupovať v metaverze, aj keď nebudeme prihlásený do digitálneho sveta,“ hovorí Jana Večerková, riaditeľka projektu Coding Bootcamp.

Počuli ste už o ambientnej výpočtovej technike?
Jedným z technologických trendov je ambientná výpočtová technika. Jej koncept je známy už niekoľko desaťročí: myšlienka spočíva v tom, že nemusíme nosiť techniku ​​so sebou, pretože umelá inteligencia je zabudovaná do sveta okolo nás, od inteligentných reproduktorov až po inteligentné domy. Ambientná výpočtová technika je navrhnutá tak, aby zmizla v prostredí okolo nás – možno preto je to trend, ktorý zostal pre mnohých doteraz neviditeľný.

Umelá inteligencia všade okolo nás
Umelá inteligencia (z anglickej skratky AI) hrá v technológiách veľkú úlohu už dlhšie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Algoritmy používané pri on-line nakupovaní, navigácii pri cestovaní a zábave sa opierajú o technológiu AI. Ale tým to nekončí. AI sa bude aj naďalej začleňovať do štruktúry nášho technologického sveta a bude stále dostupnejšia a prispôsobivejšia. V roku 2023 sa navyše očakáva, že sa umelá inteligencia stane vo väčšine organizácií skutočností.

Blockchain
Hoci väčšina ľudí si technológiu blockchain vybaví v súvislosti s kryptomenami, ako napr. Bitcoin, blockchain ponúka zabezpečenie, ktoré je užitočné aj v iných smeroch. Najjednoduchšie je možné blockchain popísať ako dáta, ktoré môžete iba pridávať, nie odoberať alebo meniť. Odtiaľ pochádza termín „reťazec“, pretože vytvárate reťazec dát. V súčasnej dobe sa blockchain používa predovšetkým vo finančnom sektore, ale v priebehu roku 2023 sa predpokladá, že sa táto bezpečná technológia rozšíri aj do zdravotníctva, štátnej správy alebo vzdelávania. „Schopnosť decentralizovať dôveru a bezpečnosť mimo konkrétnej organizácie spôsobom, ktorý nemožno narušiť, bude hnacím motorom inovácií v oblasti bezpečnosti a výmeny dát,“ dodáva Večerková. Či už ide o ukladanie a prenos osobných údajov – napríklad zdravotných záznamov, alebo o vytváranie dlhodobého overovania špičkových produktov, aplikácií pre blockchain bude nekonečne veľa.

Udržateľnejšie technológie
V roku 2023 sa konečne dočkáme posunu smerom k udržateľnejším technológiám. Mnohí (ak nie väčšina) z nás sú už závislí na smartfónoch, tabletoch a počítačoch – ale odkiaľ pochádzajú komponenty na výrobu našich obľúbených prístrojov? Ľudia budú viac premýšľať nielen napr. o tom, odkiaľ počítačové čipy a ako ich míňame. Využívame aj cloudové služby, akými sú Netflix a Spotify, ktoré stále bežia v obrovských dátových centrách spotrebúvajúcich obrovské množstvo energie. V budúcom roku sa predpokladá, že spotrebitelia budú oveľa viac požadovať, aby výrobky a služby, do ktorých investujú, boli energeticky účinné a podporované udržateľnejšími technológiami.

Technologický pokrok nemožno nikdy zastaviť, ale môžete sa naň pripraviť a prispôsobiť sa mu tak, aby bol prínosom. Žijeme v období digitalizácie, svet sa presúva do on-line a každá z týchto zmien ovplyvňuje aj fyzický svet. Nechajme sa prekvapiť, čo nám prinesie rok 2023 a kam až nás technológie dokážu posunúť.