Upozorňujeme: Energetickí šmejdi

Úrad pre reguláciu sieťových odvetví zaznamenal prípady, kedy sa niektorí podomoví predajcovia elektriny a plynu pokúšajú zneužiť meno úradu. Svojim potenciálnym zákazníkom napríklad tvrdia, že úrad im poskytol zoznam zákazníkov s nevýhodnou zmluvou na dodávku elektriny a plynu a oni sa teraz na nich obracajú na základe tohto zoznamu s lepšou ponukou. 

Niektorí podomoví predajcovia ďalej tvrdia, že úrad zabraňuje zákazníkom v prechode k tomu najvýhodnejšiemu dodávateľovi (čo je samozrejme ten ich, ktorého práve ponúkajú). Úrad sa voči takýmto praktikám ostro ohradzuje a varuje občanov, aby sa nedali takýmito "energetickými šmejdami" nachytať.

Úrad zdôrazňuje, že v žiadnom prípade:

• nehodnotí, či odberateľ má alebo nemá výhodnú sadzbu alebo cenu za komodity
• nespolupracuje a neodporúča v spolupráci s dodávateľmi zmenu dodávateľa z dôvodu lepšej ceny
• neposkytuje žiadne údaje a kontakty o odberateľoch a ich zmluvách žiadnemu z dodávateľov, ani nimi nedisponuje.

Ak sa niektorý podomový predajca bude snažiť takúto informáciu použiť v súvislosti s prestupom k inému dodávateľovi z dôvodu lepšej ceny, ide o tzv. nekalé praktiky! V takom prípade informujte svojho dodávateľa energií a obráťte na úrad (na adresu: spotrebitel@urso.gov.sk), prípadne vyhľadajte pomoc spotrebiteľského združenia vo vašom kraji. Nič nepodpisujte! Viac informácií ako sa nedať nachytať pri podomovom predaji, nájdete tiež na webových stránkach úradu urso.gov.sk/sites/default/files/dokumenty/Prirucka-pre-spotrebitela-2020.pdf

EU: Práva detí

Európska komisia prijala prvú komplexnú stratégiu Európskej únie v oblasti práv dieťaťa, ako aj návrh odporúčania Rady, ktorým sa stanovuje európska záruka pre deti, na podporu rovnakých príležitostí pre deti ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením.

Stratégia EÚ: šesť tematických oblastí a navrhované opatrenia

• Deti ako aktéri zmeny demokratického života: Komisia navrhuje celý rad opatrení – od vypracovania právnych textov zohľadňujúcich potreby detí až po konzultácie s deťmi v kontexte Konferencie o budúcnosti Európy a vykonávania klimatického paktu a zelenej dohody. Členské štáty by tiež mali umožniť účasť detí na občianskom a demokratickom živote.
• Právo detí na plné využitie svojho potenciálu bez ohľadu na sociálne zázemie: Komisia sa snaží zaviesť európsku záruku pre deti s cieľom bojovať proti ich chudobe a sociálnemu vylúčeniu. Komisia sa napríklad bude zaoberať duševným zdravím detí a bude podporovať zdravú a udržateľnú výživu v európskych školách. Komisia sa bude usilovať o lepšie celoeurópske normy v oblasti predškolského vzdelávania a starostlivosti a budovať inkluzívne a kvalitné vzdelávanie.
• Právo detí na život bez násilia: Komisia navrhne právne predpisy na boj proti rodovo motivovanému a domácemu násiliu a predloží odporúčania na predchádzanie škodlivým praktikám páchaným na ženách a dievčatách. Členské štáty sa vyzývajú, aby budovali integrované systémy ochrany detí a zlepšili ich fungovanie, ako aj posilnili reakciu na násilie v školách a prijali vnútroštátne právne predpisy na ukončenie telesných trestov vo všetkých prostrediach.
• Právo detí na súdnictvo zohľadňujúce potreby detí v postavení obete, svedka, podozrivého, obvineného zo spáchania trestného činu alebo účastníka akéhokoľvek súdneho konania: Komisia bude napríklad prispievať k špecializovanej odbornej justičnej príprave a spolupracovať s Radou Európy na vykonávaní usmernení o súdnictve zohľadňujúcom potreby detí z roku 2010. Členské štáty sa vyzývajú, aby podporovali napríklad odbornú prípravu a vyvinuli spoľahlivé alternatívy k súdnej činnosti, ako sú alternatívy k zaisteniu alebo mediácii v občianskoprávnych veciach.
• Právo detí bezpečne sa pohybovať v digitálnom prostredí a využívať jeho príležitosti: Komisia aktualizuje Európsku stratégiu vytvárania lepšieho internetu pre deti. Cieľom navrhovaného aktu o digitálnych službách je poskytnúť deťom bezpečné využívanie on-line priestoru. Komisia vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali pravidlá ochrany detí uvedené v revidovanej smernici o audiovizuálnych mediálnych službách a podporovali u detí rozvoj základných digitálnych zručností. Komisia takisto naliehavo vyzýva spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT, aby sa zaoberali škodlivým správaním na internete a odstraňovali nezákonný obsah.
• Práva detí na celom svete: Práva detí sú univerzálne a EÚ posilňuje svoj záväzok chrániť, presadzovať a napĺňať tieto práva na celosvetovej a multilaterálnej úrovni. To sa dosiahne napríklad pridelením 10 % finančných prostriedkov na humanitárnu pomoc na vzdelávanie v núdzových a dlhotrvajúcich krízových situáciách. Komisia do roku 2022 pripraví akčný plán pre mládež s cieľom podporiť účasť mládeže a detí na celom svete a posilniť kapacity na ochranu detí v rámci delegácií EÚ. Komisia takisto zachováva politiku nulovej tolerancie detskej práce.

V roku 2019 žilo takmer 18 miliónov detí v EÚ (22,2 % detskej populácie) v domácnostiach ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením. To vedie k medzigeneračnému kolobehu znevýhodnenia s hlbokým a dlhodobým vplyvom na deti. Cieľom európskej záruky pre deti je prelomiť tento kolobeh a podporiť rovnosť príležitostí zabezpečením prístupu k súboru kľúčových služieb pre deti v núdzi (do 18 rokov, ktoré sú ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením).V rámci európskej záruky pre deti sa členským štátom odporúča, aby deťom v núdzi zabezpečili bezplatný a účinný prístup k:

• predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti – napríklad aby sa vyhli segregovaným triedam;
• vzdelávaniu a školským aktivitám, ako je napríklad primerané vybavenie na dištančné vzdelávanie a školské výlety;
• aspoň jedno zdravé jedlo každý školský deň a
• zdravotnej starostlivosti , ako je napríklad uľahčenie prístupu k lekárskym vyšetreniam a zdravotným skríningovým programom.

Komisia takisto odporúča, aby členské štáty poskytli týmto deťom účinný prístup k zdravej výžive a primeranému bývaniu: deti by napríklad mali dostávať zdravú stravu aj mimo školy a deti bez domova a ich rodiny by mali mať prístup k primeranému ubytovaniu.

Pri identifikácii detí v núdzi a navrhovaní vnútroštátnych opatrení by členské štáty mali zohľadniť osobitné potreby detí zo znevýhodneného prostredia, ako sú deti bez domova, so zdravotným postihnutím, žijúce v neistých rodinných situáciách, s migrantským pôvodom, z menšinovej rasovej alebo etnickej skupiny alebo deti v náhradnej starostlivosti. Finančné prostriedky EÚ na podporu týchto opatrení sú k dispozícii v rámci Európskeho sociálneho fondu plus (EFS+), z ktorého sa financujú projekty na podporu sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a investovania do ľudí, ako aj z Európskeho fondu regionálneho rozvoja, Fondu InvestEU a Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Auto: Starostlivosť po zime

Tohtoročná zima priniesla na viaceré miesta dostatok snehu. Väčšina vozidiel jazdila hlavne v mestách, kde technické služby nešetrili soľou, pre autá zimný nepriateľ číslo jeden. Mrazy zase mohli negatívne ovplyvniť kapacitu autobatérií. S príchodom jari tak nastáva čas na dôkladnú očistu vozidla ale tiež kontrolu funkčnosti všetkých jeho súčastí.

Posypová soľ sa dostáva aj na miesta, ktoré by majiteľovi vozidla ani len nenapadli. Ak napríklad nastúpite do vymrznutého auta s topánkami od snehu a soli a zapnete kúrenie, sneh so soľou sa rozpustí a dostane sa až na kovové konštrukcie pod kobercami, kde môže spôsobiť koróziu. Ešte viac pochopiteľne trpí podvozok. Preto je dôležité po zime všetky miesta, kam sa soľ mohla dostať, čo najskôr očistiť a vymyť. Rovnako tak v zimných mesiacoch trpí aj brzdová sústava a výfukový systém. Častá návšteva umývačky by tak mala byť v zime štandardom. Rozhodne je lepšie využívať ručné vysokotlakové umývačky, kde nehrozí poškodenie laku kefami.

Nemilo dokáže po zime prekvapiť aj akumulátor, ktorému teploty pod bodom mrazu rozhodne nesvedčia. Stav akumulátora, bohužiaľ, pohľadom nespoznáte. Ak nevlastníte záťažový merač, budete si musieť stav autobatérie overiť v servise. Záťažový merač odhalí, či je batériu po zime potrebné len dobiť alebo rovno vymeniť. Pozornosť by ste mali venovať aj stieračom, ktoré sa v priebehu zimy musia potýkať s nadmerným opotrebením stieracích líšt pri odstraňovaní väčšieho množstva hrubších nečistôt alebo aj ľadu a snehu. 

Koncom marca prichádza aj čas na výmenu pneumatík zo zimných na letné. Všeobecne platí, že výmenu je vhodné naplánovať na dobu, kedy sa teplota stabilne drží nad 10 °C. Dobre udržiavané a pravidelne servisované vozidlo totiž svojmu majiteľovi nielen dobre slúži, ale zároveň si aj dlhšie udrží svoju hodnotu.

Videohovor: Najlepšie farby pozadia

Dokáže zvolené pozadie ovplyvniť naše šance na úspech pri virtuálnom videohovore? Prieskum medzi 3.489 novoprijatými zamestnancami ( SavoyStewart.co.uk, od 1. 3. 2021 do 15. 3. 2021) zisťoval, aké farby a objekty sa objavili na pozadí ich on-line pracovných pohovoroch. A zdá sa, že určité kombinácie naozaj zvyšujú vyhliadky na úspech.

Svetlé šedé (ako Polished Pebble alebo Grey Owl) ovplyvňujú hovory na diaľku pozitívne zrejme najviac. Celkovo 84 % nových zamestnancov používalo túto farbu pri videohovoroch, či už išlo o virtuálne pozadie alebo maľovanú stenu. Zdá sa, že aj neutrálne farby prinášajú pozitívne výsledky, pretože na druhom mieste je biela – 79 % nových zamestnancov malo práve biele pozadie pri videopohovoroch. Žlté tóny (ako Hawthorne Yellow a Babouche) si pripisujú tretie miesto so 74 %. Ale nie všetky teplé farby sú dobrou voľbou: červená má najmenší pozitívny vplyv, iba 18 % uchádzačov o zamestnanie sa po jej použití zamestnala.

Dennis Relojo-Howell radí, čo treba zohľadniť pri videohovore:

1) Zvážte psychologické účinky farieb pozadia: Farby - a im zodpovedajúce tóny - sú často spojené s postojmi a emóciami človeka. Preto je dôležité vziať do úvahy psychologické účinky, ktoré môžu mať farby počas on-line rozhovoru, kde sa môžu stratiť mnohé nuansy osobných rozhovorov. Ak sa napr. uchádzate o miesto právneho poradcu, najlepšie je použiť neutrálne tóny.

2) Ak môžete, zvoľte neutrálne farby: Počas on-line pracovných pohovorov je najlepšie byť neutrálny - najmä pokiaľ ide o pozadie. Výsledky ukázali, že ľudí priťahuje neutrálne pozadie (všeobecne je to biela farba); je nielen najbezpečnejšie, ale môže osvetliť aj vašu tvár. Svetlošedé tóny pôsobia veľmi upokojujúco a pôsobia profesionálne.

3) Pri výbere teplých farieb buďte opatrní: Teplé farby (napríklad červená, oranžová a žltá) môžu vyvolať celý rad emócií od pohodlia a tepla až po nepriateľstvo a hnev.

4) Je tiež potrebné vziať do úvahy štýl a prvky pozadia: Výskum ukázal, že farba ovláda naše postoje a emócie enormným spôsobom. A samozrejme to nie je len farba, ale aj štýly pozadia. Osobne by som odporučil minimalistický prístup s cieľom sprostredkovať profesionálnejšiu, ale prístupnejšiu atmosféru; s umelým svetlom iba na zvýraznenie žiaru v tvári.

5) Pozor aj na prípadné objekty v pozadí! Nezabúdajte ani na objekty za vami, pretože či už to prijmeme alebo nie, anketári môžu rýchlo predpokladať objekty za nami.

6) Buďte sami sebou! Veľa ľudí sa môže počas videohovorov cítiť doma v rozpakoch, pretože máme idealizované predstavy, že všetko on-line by malo byť upravené. Je tu tiež pokušenie, aby sme sa predstavili tak, ako nám to diktujú sociálne média a youtuberi.

Dlhy: Najviac v Bratislave

Priemerný dlh slovenských dlžníkov sa mierne znížil. Zatiaľčo v roku 2019 išlo v priemere o 2.700 eur, v minulom roku sa stredná výška záväzku slovenských dlžníkov znížila na 2.500 eur. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch majú dlhy skôr muži (58 % dlžníkov), ktorí majú tiež mierne vyššie záväzky (v priemere skoro 2.800 eur). Viac než polovica dlžníkov svoje záväzky ešte ani nezačala splácať.

Pokles výšky záväzkov slovenských dlžníkov potvrdila analýza spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Najviac Slovákov s dlhmi pochádza z Košického a Nitrianskeho kraja, ide o 16 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2.300 eur, resp. 2.400 eur v Nitrianskom kraji. Nasleduje Banskobystrický kraj s 15 % dlžníkov a priemerným dlhom 2.400 eur. Z Bratislavského kraja pochádza síce len necelých 10 % dlžníkov, ale ich priemerný dlh je zároveň najvyšší – bezmála 3.100 eur. Len o niečo menej, takmer 2.800 eur, dlžia obyvatelia Trenčianskeho kraja, z ktorého pochádza necelých 9 % dlžníkov. Najmenej dlžníkov má Žilinský kraj (viac než 8 %) s priemerným dlhom 2.300 eur.

„Napriek ťažkostiam, do ktorých sa veľa rodín v minulom roku dostalo pod vplyvom koronavírusovej pandémie, vidíme pozitívny trend pozvoľného znižovania zadlženosti. Koncom marca minulého roka sa začal u ľudí prejavovať veľký strach nielen o vlastné zdravie a zdravie ich blízkych, ale aj zo straty zamestnania a ľudia začali viac šetriť v obavách z toho, či budú schopní platiť najnutnejšie výdavky, napríklad na jedlo či lieky. Viac zvažovali, či budú mať prostriedky na pokrytie záväzkov zo spotrebiteľských úverov. V tomto kontexte je pozitívne zistenie, že podľa analýzy je relatívne nízky podiel dlžníkov v najmladšej i najstaršej vekovej kategórii“, uviedla Jaroslava Palendalová. Slováci majú finančné záväzky predovšetkým v produktívnom veku. Takmer 29 % slovenských dlžníkov je vo veku 35 až 44 rokov a ich priemerný dlh predstavuje necelých 2.700 eur. Veková kategória 45 – 54 rokov reprezentuje takmer 28 % dlžníkov s priemerným dlhom viac než 2 600 eur. Len necelé 1 % dlžníkov, s priemerným dlhom 1.200 eur, spadá do vekovej kategórie 18 až 24 rokov. Takmer 13 % dlžníkov je vo veku viac než 65 rokov a priemerne dlžia takmer 1.700 eur. 

EU: Otvorený európsky výskum

Otvorený prístup sa dnes vzťahuje na 91 % všetkých publikácií a 95 % všetkých recenzovaných publikácií financovaných z programu Horizont 2020. Ambíciou je, aby sa otvorený prístup vzťahoval na všetky vedecké publikácie pochádzajúce z výskumu financovaného Európskou komisiou. Pomôcť má platforma Otvorený európsky výskum (Open Research Europe) uverejňujúcej sprístupnené vedecké dokumenty s výsledkami výskumu financovaného z programu Horizont Európa, ktorý je program EÚ pre výskum a inováciu na roky 2021 – 2027, a z programu Horizont 2020, ktorý bol jeho predchodcom.

Platforma poskytne každému, či už ide o vedcov alebo občanov, bezplatný prístup k najnovším vedeckým objavom. Je priamou reakciou na hlavné ťažkosti, ktoré sa často spájajú so zverejňovaním vedeckých výsledkov, vrátane oneskorení a prekážok brániacich opakovanému využitiu výsledkov a vysokých nákladov. Platforma je pre príjemcov programu Horizont Európa a programu Horizont 2020 nepovinnou službou, pomocou ktorej môžu bez akýchkoľvek nákladov splniť požiadavky na financovanie súvisiace s okamžitým otvoreným prístupom. Predložilo sa už približne 40 vedeckých dokumentov z veľmi rozmanitých oblastí výskumu, ktoré si vedecká komunita môže na platforme prečítať a preskúmať ich.

Európska komisia vo svojom oznámení Nový EVP pre výskum a inovácie zavádza Otvorený európsky výskum ako platformu s otvoreným prístupom na uverejňovanie výsledkov výskumu financovaného z programov Horizont 2020 a Horizont Európa vo všetkých tematických oblastiach vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, ako aj spoločenských vied, umenia a humanitných vied. Príjemcom programu Horizont 2020 a programu Horizont Európa uľahčí dodržiavanie príslušných podmienok ich financovania súvisiacich s otvoreným prístupom: okamžitý otvorený prístup, ktorý sa vyžaduje v programe Horizont Európa, a automatické ukladanie údajov vo všeobecnom úložisku (na porovnanie v prípade programu Horizont 2020 sa predpokladalo uloženie na 6 až 12 mesiacov). Výskumným pracovníkom ponúkne miesto na rýchle zdieľanie svojich výsledkov a poznatkov a uľahčí otvorené a konštruktívne diskusie o výskume. Obsahuje širokú škálu parametrov na meranie vedeckého a sociálneho vplyvu článkov a poskytuje informácie o ich používaní a opakovanom využití.

Trend: Útoky na protokoly vzdialenej pracovnej plochy

Útoky na protokoly vzdialenej pracovnej plochy za posledný rok rapídne vzrástli, na Slovensku dokonca päťnásobne. V polovici marca minulého roka Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) oficiálne vyhlásila, že svet čelí pandémii. Následne na to krajiny začali prijímať opatrenia na zastavenie, resp. spomalenie šírenia vírusu. Populárnym opatrením na boj proti pandémii bola zmena miesta výkonu práce, a to z kancelárií do našich obývačiek a spální. Avšak pre nedostatok času na túto transformáciu veľa spoločností nemalo čas prijať príslušné bezpečnostné opatrenia, čím sa stali zraniteľnejšími voči viacerým novým bezpečnostným rizikám. 

Jedným z najbežnejších útokov boli útoky proti protokolom, ktoré využívali zamestnanci na vzdialený prístup ku korporátnym zdrojom. RDP je pravdepodobne najobľúbenejším protokolom vzdialenej pracovnej plochy a používa sa na prístup k Windowsu alebo k firemným serverom. Po prechode na prácu z domu útoky na tento protokol prudko vzrástli. Pri útokoch hrubou silou (tzv. brute-force útoky) útočníci testujú rôzne používateľské mená a heslá, kým nenájdu tú správnu kombináciu, čím ku korporátnym zdrojom získajú prístup. Aj keď celkový počet brute-force útokov za posledný rok raz klesal, potom zas stúpal, v porovnaní s úrovňou spred pandémie naďalej rástol. Podľa údajov z telemetrie spoločnosti Kaspersky od marca 2020, kedy došlo k prepuknutiu pandémie na celom svete, celkový počet útokov hrubou silou proti RDP vyskočil z 93,1 milióna vo februári 2020 na 277,4 milióna v marci 2021, čo predstavovalo nárast o 197 percent. Od apríla 2020 počet týchto útokov neklesol mesačne ani raz pod 300 miliónov a v novembri dosiahol ich počet celosvetové maximum – 409 miliónov útokov.

Na Slovensku bola situácia veľmi podobná. Počet brute-force útokov kopíroval globálny vývoj, pričom v jednotlivých mesiacoch za posledný rok zaznamenal aj zopár väčších výkyvov. Cez prvý milión sa ich počet prehupol v máji, pričom za posledných 7 mesiacov dokonca 3-krát prekročil hranicu 2 miliónov útokov. V medziročnom porovnaní februárových mesiacov došlo k nárastu týchto útokov až o 400 %. Vo februári 2021, takmer rok od začiatku pandémie, došlo k 377,5 miliónu brute-force útokov, čo je značný rozdiel oproti 93,1 milióna útokov zo začiatku roka 2020.

„Práca na diaľku ani zďaleka nekončí. Aj keď spoločnosti už začínajú uvažovať o opätovnom otvorení svojich kancelárií, mnohé z nich uviedli, že do svojho pracovného modelu zahrnú aj prácu na diaľku, resp. že budú využívať hybridný formát. Takže je pravdepodobné, že k útokom hrubou silou na protokoly vzdialenej pracovnej plochy bude dochádzať aj naďalej. Rok 2020 jasne ukázal, že spoločnosti musia aktualizovať svoju bezpečnostnú infraštruktúru a vhodným miestom, kde začať, je poskytnutie silnejšej ochrany k ich RDP prístupu“, komentuje Miroslav Kořen.

Na ochranu pred brute-force útokmi odborníci spoločnosti Kaspersky odporúčajú:

• Umožniť prístup k protokolu vzdialenej pracovnej plochy (RDP) prostredníctvom korporátnej VPN siete.

• Pri vzdialenom pripojení zahrnúť overenie na úrovni siete (Network Level Authentication –NLA).

• Ak je to možné, zaviesť viacfaktorovú autentifikáciu.

• Použiť korporátne bezpečnostné riešenie vybavené ochranou pred sieťovými hrozbami.

Upozorňujeme: Úvery od FEB Bank

Národná banka Slovenska na svojom webe upozorňuje, že spoločnosti FEB Bank (https://feb-bank.com/index.html) nevydala povolenie na vykonávanie činností banky na Slovensku. Túto spoločnosť neeviduje ani ako poskytovateľa bankových služieb na základe jednotného európskeho povolenia.

FEB Bank ponúka úver, pri ktorom musí klient vopred zaplatiť poplatok za jeho poskytnutie, čo je podvod. Preto Národná banka Slovenska neodporúča reagovať na ponuku úveru od FEB Bank. Poškodeným klientom sa odporúča obrátiť sa na orgány činné v trestnom konaní a podať trestné oznámenie.

Klienti na finančnom trhu by mali dôkladne zvážiť, s ktorou spoločnosťou vstúpia do zmluvného vzťahu. Oprávnenie na podnikanie jednotlivých subjektov je možné overiť na internetovej stránke NBS.

EU: Prvé hodnotenie SURE

Európska komisia uverejnila svoje prvé predbežné posúdenie vplyvu nástroja SURE vo výške 100 miliárd eur určeného na ochranu pracovných miest a príjmov postihnutých pandémiou COVID-19. podľa správy pomohol zabezpečiť, aby bol nárast nezamestnanosti v prijímajúcich členských štátoch počas krízy výrazne nižší ako počas celosvetovej finančnej krízy, a to aj napriek tomu, že zaznamenali výraznejšie zníženie HDP.

Nástroj SURE je základným prvkom komplexnej stratégie EÚ v oblasti ochrany občanov a zmierňovania výrazne negatívnych sociálno-ekonomických dôsledkov pandémie ochorenia COVID-19. Poskytuje finančnú podporu vo forme úverov, ktoré poskytuje EÚ za výhodných podmienok členským štátom na financovanie vnútroštátnych režimov skráteného pracovného času a iných podobných opatrení, ktoré sú zamerané na zachovanie zamestnanosti a podporu príjmov, najmä pre samostatne zárobkovo činné osoby, ako aj určité opatrenia súvisiace so zdravím. Komisia doteraz navrhla celkovú finančnú podporu vo výške 90,6 miliardy eur pre 19 členských štátov. V rámci nástroja SURE je stále možné sprístupniť finančnú pomoc vo výške viac ako 9 miliárd eur a členské štáty môžu stále predkladať žiadosti o podporu. Komisia je pripravená posúdiť dodatočné žiadosti členských štátov v reakcii na opätovný výskyt infekcií COVID-19 a nové obmedzenia.

Hlavné zistenia

• V správe sa uvádza, že v roku 2020 bolo vďaka nástroju podporených 25 až 30 miliónov ľudí. To predstavuje približne štvrtinu celkového počtu zamestnaných osôb v 18 prijímajúcich členských štátoch.
• Takisto sa v nej odhaduje, že nástroj SURE využilo 1,5 až 2,5 milióna firiem postihnutých pandémiou COVID-19, čo im umožnilo neprepúšťať svojich zamestnancov.
• Vďaka vysokému úverovému ratingu EÚ členské štáty ušetrili použitím nástroja SURE približne 5,8 miliardy eur na úrokových platbách v porovnaní s tým, ak by samy vydali štátny dlh. Budúce úhrady pravdepodobne prinesú ďalšie úspory.
• Zo spätnej väzby od príjemcov vyplýva, že podpora z nástroja SURE zohrala dôležitú úlohu pri vytváraní ich režimov skráteného pracovného času a pri zvyšovaní ich pokrytia a objemu.

Správa sa vzťahuje aj na operácie prijímania a poskytovania pôžičiek na financovanie, podľa ktorej dopyt po nástroji zo strany členských štátov bol silný, pričom viac ako 90 % celkového finančného krytia vo výške 100 miliárd eur, ktoré je k dispozícii v rámci nástroja SURE, už bolo pridelených. Podobne výrazný bol aj záujem investorov o dlhopisy vydané v rámci nástroja SURE. Do dátumu uzávierky správy získala Európska komisia 53,5 miliardy eur v prvých štyroch emisiách, pri ktorých dopyt presahoval ponuku v priemere viac ako desaťnásobne. Všetky financie boli získané ako sociálne dlhopisy, čo dáva investorom dôveru v to, že ich peniaze smerujú na opatrenia so skutočným sociálnym cieľom, ktoré v čase krízy udržujú príjmy rodín. Schopnosť EÚ získavať peniaze pre nástroj SURE bola podporená zárukou vo výške 25 miliárd eur od všetkých členských štátov, čo je silný signál európskej solidarity.

Bezpečnosť: České dráhy napadli hekeri, útok hrozí aj Slovensku

V uplynulých dňoch české štátne inštitúcie čelili masívnym hekerským útokom. Kyberútočníci napadli počítačové systémy Správy železníc ČR, kde podľa dostupných informácií prevádzku na tratiach ani bezpečnosť neohrozili. V tejto chvíli však nie je jasné, či sa im podarilo dostať k určitým citlivým údajom. So stupňujúcimi sa útokmi na nemocnice, vládne inštitúcie, elektrárne či nedávne napadnutie Microsoft Exchange serverov po celom svete vidieť zvyšujúce sa riziko nebezpečenstva aj v iných sektoroch hospodárstva. 

Odborníci na kyberbezpečnosť z Aliter Technologies upozorňujú, že toto riziko môže hroziť aj Slovensku. Potenciálne dôsledky kybernetických útokov na železnice môžu byť vážne, a to od prerušenia prevádzky vlakov, poruchy napájania, poškodenia dobrého mena či straty osobných údajov zákazníkov. Ešte horším scenárom však môže byť úspešný útok na komunikačný systém riadenia vlakov. Ten by mohol spôsobiť nehodu a ohroziť životy pasažierov. Vladimír Palečka upozornil, že takéto riziko hrozí v budúcnosti aj Slovensku: „V rámci digitalizácie vlakovej dopravy v Európskej únii, vrátane Slovenska, sa napríklad implementuje jednotný systém riadenia vlakov v rámci celej únie. Počítače tu navzájom komunikujú, preto aj v tomto smere vzniká riziko, hoci aj v prípade napadnutia systému iba v jednom členskom štáte. Takýto systém totiž dáva zelenú vlakom na dôležitých uzloch, určuje rýchlosť vlakov, riadi signalizáciu, monitoruje údržbu, zabezpečuje ochranu videa cestujúcich či riadi rôzne informačné systémy.” 

Hekerských útokov na železničnú infraštruktúru pritom bolo v minulosti už viacero. V roku 2008 sa 14-ročnému mladíkovi podarilo heknúť systémy v poľskom meste Lodž a spôsobiť vykoľajenie električiek so zraneniami cestujúcich. V roku 2016 sa všeobecne uvádzalo, že železničná infraštruktúra Spojeného kráľovstva čelila v predchádzajúcom roku najmenej štyrom veľkým kyberútokom. V roku 2017 sa široko medializovaný útok skupiny Wannacry dotkol mnohých organizácií na celom svete. Nemecká Deutsche Bahn utrpela zlyhania systému a na stanici sa objavovali správy o ransomvéri na informačných obrazovkách.

„Vysoko sofistikované útoky si pravedpodobne budú vyžadovať podporu štátu. Hekerské skupiny majú rovnaký cieľ – ukradnúť informácie, aby získali finančný alebo strategický prínos. Motivácia skupín zamerať sa na železničné komunikačné siete sa môže pohybovať od čírej demonštrácie sily až k politicky motivovanému činu”, vysvetľuje V. Palečka. Nie sú to však iba „externí“ páchátelia, ktorí stoja za takýmito útokmi. Až 70 % bezpečnostných incidentov prichádza zvnútra organizácií a stoja za nimi zväčša nahnevaní zamestnanci, ktorí použijú svoje prístupové práva, aby zamestnávateľovi narobili škody.

Cookies: Zákonné používanie

Stránky na internete aj aplikácie v elektronických zariadeniach o nás zbierajú údaje, ktoré následne využívajú na marketingové účely. Európska únia a členské štáty sa týmito, často neoprávnenými zásahmi do súkromia zaoberajú už roky, no v mnohých krajinách, vrátane Slovenska, stále absentuje reálny enforcement pravidiel, ktoré v Európskej únii existujú minimálne od roku 2002 a u nás od roku 2011. Prvé zmeny v podobe pokút by mal priniesť nový Zákon o elektronických komunikáciách, no oveľa dôležitejšie bude finálne znenie ePrivacy nariadenia, ktorým sa už zaoberá Európsky parlament.

Medzirezortné pripomienkové konanie (MPK) k novému Zákonu o elektronických komunikáciách prinieslo 801 pripomienok, z toho 460 zásadných a len 2 sa týkali právnej úpravy tzv. cookies. Skriptové technológie (cookies) aktuálne reguluje čl. 5 ods. 3 ePrivacy smernice a § 55 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách, ktoré podmieňujú ich marketingové využívanie súhlasom používateľa. Na rozdiel od väčšiny členských štátov EÚ má Slovenská republika túto právnu úpravu síce implementovanú, no nešťastne a bez reálneho enforcementu. V platnom Zákone o elektronických komunikáciách napríklad chýba zmienka o pokutách za porušenie cookies regulácie a Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb SR k problematike cookies od roku 2011 nevyvinul prakticky žiadne aktivity. „Obávam sa, že pri regulácii cookies nový zákon v praxi veľké zmeny neprinesie. V časti venovanej cookies a podobným technológiám je prakticky totožný s pôvodným zákonom, vypadol iba súhlas cez webový prehliadač, ktorý bol od začiatku aj tak otázny. Väčšina prehliadačov je totiž prednastavená na akceptovanie akýchkoľvek cookies“, hodnotí Jakub Berthoty. Problém však doteraz podľa neho nebol ani tak so znením zákona, ako s nulovým enforcementom cookies pravidiel. Zmeniť by to mal nový zákon, ktorý výslovne zavádza sankcie za porušenie pravidiel cookies, ktoré v zákone doteraz absentovali. „Prekvapila ma však ich výška, ktorá by sa mala pohybovať až do 10 % z obratu právnických osôb. Čl. 15 ePrivacy smernice a rovnako aj návrhy ePrivacy nariadenia počítajú s rovnakými sankciami ako podľa GDPR, t.j. do 20 miliónov eur alebo 4 % z obratu podľa toho, čo je vyššie. S týmto režimom je v rozpore aj výnimka pre fyzické osoby, ktorým sa navrhujú pokuty do 20.000 eur. Pri takto významných zásahoch do súkromia je jedno, či ich robí fyzická alebo právnická osoba a takéto znenie bude skôr predstavovať motiváciu na obchádzanie zákona. Na druhej strane hovoríme o pokutách, ktoré na Slovensku ešte nikdy neboli udelené. Kým sa tieto pravidlá reálne neaplikujú, je to asi aj jedno“, konštatuje advokát Jakub Berthoty.

Vyzerá to tak, že nový Zákon o elektronických komunikáciách výrazne nezmení aktuálny stav v oblasti cookies a priameho marketingu a reálne zmeny regulačného rámca pravidiel cookies prinesie až ePrivacy nariadenie. Je možné, že s príchodom nového ePrivacy nariadenia bude potrebná novela tohto zákona, čo už môže byť čoskoro. ePrivacy nariadenie bude dopĺňať nariadenie GDPR, no kým GDPR sa vzťahuje na pravidlá spracúvania osobných údajov, ePrivacy bude špecifikovať, kedy a na čo je potrebný súhlas koncového používateľa. Regulácia cookies sa rozšíri aj o zachytávanie dát vysielaných koncovým zariadením (napr. Bluetooth beacons, infrared žiarenia, wifi tracking). Ďalší podstatný rozdiel oproti GDPR je v tom, že ePrivacy chráni rovnako právnické aj fyzické osoby, kým GDPR iba fyzické. Konečná podoba ePrivacy nariadenia by mala byť schválená Európskym parlamentom do júna 2021, pričom s účinnosťou sa počíta už od 1. augusta 2022. Či sa termíny stihnúť podarí je však nateraz otázne.

GDPR aj ePrivacy sa s veľkou pravdepodobnosťou budú vzťahovať súčasne na každého, kto používa Google Analytics, nástroje Facebooku, prevádzkuje aplikáciu alebo webstránku. Podnikateľov sa však ePrivacy nariadenie dotkne ďaleko viac ako GDPR. Advokát Berthoty je presvedčený, že verejnosť si stále neuvedomuje dopady cookies regulácie na každodenný podnikateľský život. Kto dnes nepoužíva webstránku, mobilnú aplikáciu, Google Analytics alebo nástroje sociálnych sietí pre svoj business? Poznáte vôbec niekoho, kto nespadne pod ePrivacy? „Zdá sa, že schválenie nového ePrivacy nariadenia je už len otázkou času, a preto odporúčam začať s analýzou používaných technológií pri weboch aj aplikáciách už teraz. Je dôležité vedieť, na ktoré technológie je potrebný platný GDPR súhlas používateľa a zároveň sa zamerať aj na prenosy údajov do USA. Firmám a podnikateľom s kolegami odporúčame skontrolovať a doplniť ich Privacy Policy aj o cookies a zverejňovať ju všade – od webového sídla, cez sociálne siete, až po odkaz na Privacy Policy v podpise emailu. Základ je, aby bola ľahko dostupná, čo poslúži ako dobrý argument a dôkaz pri prípadnej kontrole“, radí Jakub Berthoty.

Zálohovanie: 4 rozhodujúce faktory

Slovenská republika sa pripravuje na zálohovanie jednorazových plastových a kovových obalov. Aby celý proces prebiehal bez problémov, potrebujú obchodníci kvalitný a spoľahlivý zálohový systém. Odborníci vysvetľujú, ako má vyzerať.

Európska únia prijala v roku 2019 Smernicu o plastoch na jedno použitie. Podľa nej musia členské štáty do roku 2029 recyklovať až 90 % všetkých plastových fliaš. Na Slovensku sa dnes darí zhromaždiť len približne 60 % použitých jednorazových obalov. Preto podľa prijatého zákona začneme na Slovensku už 1. januára 2022 zálohovať PET fľaše a plechovky. Obchodníkov pôsobiacich na slovenskom trhu teraz čaká rozhodovanie o výbere systému zálohovania. Poznatky, ktoré vychádzajú zo skúseností krajín, kde zálohovanie už prebieha, im môžu pomôcť pripraviť sa na tento dôležitý krok. Spoločnosť TOMRA vypracovala analýzu, v ktorej pomenovala základné kroky vedúce k zavedeniu a efektívnemu fungovaniu systému zálohovania jednorazových obalov. Aby sme dosiahli najvyššiu mieru efektivity zberu, je podľa nej podstatné dodržiavať štyri princípy:

• Výkon: Na dosiahnutie žiaducich výsledkov je potrebné skombinovať dostatočné množstvo vyzbieraných obalov so zmysluplnou výškou zálohy.
• Pohodlie: Systém musí byť praktický, ľahko dostupný a férový pre spotrebiteľov aj pre obchody, ktoré budú obaly zbierať.
• Zodpovednosť výrobcov: Zálohový systém financujú výrobcovia. Investície sa im vrátia vďaka nevyzdvihnutým zálohám, komoditným výnosom a eko-modulovaným poplatkom rozšírenej
• zodpovednosti výrobcov.
• Integrita systému: Dôveru v systém buduje transparentný manažment, dátové zúčtovacie strediská a spoľahlivé výkupné technológie.

Vedci odhadujú, že momentálne je len v oceánoch až 150 miliónov ton plastu a toto číslo sa do roku 2040 strojnásobí. Zálohovanie jednorazových obalov a ich následná recyklácia je dôležitým krokom vpred. Efektívne fungujúci systém zálohovania zachytáva až 90 % všetkých jednorazových obalov. Práve toto číslo je aj podľa nariadení Európskej únie stav, ktorý by sme mali dosiahnuť aj na Slovensku. Pre úspech celého procesu je však podstatné napĺňať všetky spomenuté kľúčové faktory. Takýto postup je osvedčenou metódou, ktorá pomáha znižovať znečistenie životného prostredia a posúva vpred obehové hospodárstvo krajiny.

Systém zálohovania obalov zvýši cenu nápojov o malý záložný poplatok. Pri vrátení prázdnej PET fľaše alebo plechovky na recykláciu dostane zákazník zálohu naspäť. Minimálna výška zálohy pritom musí zohľadňovať potreby trhu a motiváciu spotrebiteľov. Z analýzy spoločnosti TOMRA sa však napríklad ukazuje, aký je dopad výšky zálohy na objem vrátených obalov. Napríklad v americkom štáte Michigan, ktorý používa zálohu vo výške 10 centov za jednu vrátenú plastovú fľašu, ľudia zálohujú až 90 % obalov. Naopak, v Connecticute, kde je záloha len 5 centov, klesla návratnosť obalov do roku 2018 až na úroveň 50 %. 

EU: Európska rada pre inováciu

Cieľom Európskej rady pre inováciu (EIC) s rozpočtom vo výške 10 miliárd EUR (v bežných cenách) na roky 2021 – 2027 je rozvíjať a rozširovať prelomové inovácie. Vychádza z úspešného pilotného projektu v rámci programu Horizont 2020, pričom spojí výskum nových technológií s programom Akcelerátor a špecializovaným kapitálovým fondom Európskej rady pre inováciu na pomoc pre startupy a malé a stredné podniky (MSP). Fondu EIC budú pridelené približne 3 miliardy EUR z rozpočtu EIC.

Hlavné novinky

• Európska rada pre inováciu (EIC) má viacero prvkov, ktoré jej umožňujú jedinečným spôsobom podporovať priekopnícke podniky a projekty.
• Z nástroja EIC Akcelerátor sa podporujú MSP, najmä startupy a spin-off podniky, aby rozvíjali a rozširovali prelomové inovácie. EIC Akcelerátor využíva nový systém na podávanie žiadostí, ktorý je ústretový voči inováciám a na základe ktorého môžu startupy a MSP kedykoľvek požiadať o financovanie prostredníctvom zjednodušeného postupu.
• Tím programových manažérov EIC bude zodpovedný za rozvíjanie vízií pre technologické a inovačné prelomové objavy (ako je bunková a génová terapia, zelený vodík a nástroje na liečbu ochorení mozgu), správu portfólií projektov EIC a združovanie zainteresovaných strán s cieľom pretaviť tieto vízie do praxe.
• Nový systém financovania EIC Transformácia pomôže premeniť výsledky výskumu (z nástroja EIC Prieskumník a Európskej rady pre výskum) na inovácie (spin-off podniky, obchodné partnerstvá atď.).
• Zavádzajú sa nové opatrenia na podporu žien inovátoriek, medzi ktoré patrí program pre ženy na vedúcich pozíciách. V partnerstve so sieťou Enterprise Europe Network sa budú talentované ženy inovátorky, ako aj inovatívne MSP z menej známych regiónov podnecovať k tomu, aby si podávali žiadosti o financovanie, čo pomôže prekonať rozdiely v oblasti inovácií.

Možnosti financovania v roku 2021

• Financovanie z nástroja EIC Akcelerátor vo výške 1 miliardy EUR sa poskytne startupom a MSP na vývoj a rozširovanie inovácií s veľkým vplyvom, ktoré majú potenciál vytvárať nové trhy alebo prevratným spôsobom meniť existujúce trhy. Ide o jedinečné kombinované financovanie s využitím vlastného kapitálu (alebo kvázi kapitálu, ako sú konvertibilné úvery) vo výške od 0,5 milióna EUR do 15 miliónov EUR. Poskytuje sa z fondu EIC vo forme grantov, a to až do výšky 2,5 milióna EUR. Z uvedeného finančného krytia vo výške 1 miliardy EUR je 495 miliónov EUR vyčlenených na prelomové inovácie súvisiace s Európskou zelenou dohodou a strategickými digitálnymi a zdravotníckymi technológiami.
• Z nástroja EIC Prieskumník pre multidisciplinárne výskumné tímy s finančným krytím 300 miliónov EUR sa financuje realizácia vizionárskeho výskumu, ktorý má potenciál viesť k prelomovým technologickým objavom. Výskumné tímy môžu požiadať o granty až do výšky 4 milióny EUR. Väčšina finančných prostriedkov sa prideľuje prostredníctvom otvorených výziev bez vopred stanovených tematických priorít, ale 132 miliónov EUR je vyčlenených na riešenie piatich výziev nástroja EIC Prieskumník: uvedomelá umelá inteligencia, nástroje na meranie aktivity mozgu, bunková a génová terapia, zelený vodík a inžinierske živé materiály.
• Z nástroja EIC Transformácia s finančným krytím 100 miliónov EUR sa financuje premena výsledkov výskumu na inovačné príležitosti. Prvá výzva v rámci nástroja EIC Transformácia sa zameria na výsledky, ktoré sa dosiahli v rámci pilotných projektov nástroja EIC Prieskumník a projektov Európskej rady pre výskum zameraných na overenie koncepcie, s cieľom zdokonaliť technológie a zabezpečiť obchodné využitie pre konkrétne aplikácie.

Všetky projekty Európskej rady pre inováciu majú prístup k službám podnikateľskej akcelerácie, ktoré zahŕňajú služby koučov a mentorov, prístup k odborným poznatkom, príležitosti na partnerstvá s podnikmi, investormi a inými subjektmi a celý rad ďalších služieb a podujatí.

Aktuálne: Zmeny práce

Nový prieskum PwC (32.500 pracovníkov v 19 krajinách) potvrdil, že ľudia nemajú rovnaké príležitosti kariéry ani zvyšovania kvalifikácie: 60 % respondentov sa pritom obáva, že automatizácia ohrozuje veľa pracovných miest, 48 % si myslí, že tradičné zamestnania už v budúcnosti nebudú a 39 % považuje za pravdepodobné, že ich náplň práce bude do piatich rokov nepotrebná.

Podľa 40 % pracovníkov sa počas lockdownu ich digitálne zručnosti zlepšili, budú sa naďalej vzdelávať a rozvíjať ich. Až 77 % je pripravených naučiť sa nové zručnosti, alebo úplne sa preškoliť a 74 % považuje školenie za záležitosť osobnej zodpovednosti. A 80 % si je istých, že sa dokážu prispôsobiť novým technológiám, ktoré prichádzajú, pričom veľká väčšina respondentov v Indii (69 %) a v Južnej Afrike (66 %) uviedla, že sú si veľmi istí. Okrem toho až 49 % respondentov sa chce zamerať na rozvoj svojich podnikateľských schopností a má záujem založiť si vlastnú firmu.

V prieskume 50 % zamestnancov uviedlo, že v práci čelili diskriminácii, v dôsledku ktorej prišli o kariérny postup alebo odborné vzdelávanie. Ďalej 13 % uviedlo, že prišli o príležitosti pre etnický pôvod a 14 % zažilo diskrimináciu na základe pohlavia, pričom u žien je dvakrát vyššia pravdepodobnosť nahlásenia diskriminácie ako u mužov. Okrem toho 13 % uvádza diskrimináciu na základe socioekonomickej triedy, pričom u pracovníkov s vyšším vzdelaním je pravdepodobnejšie, že sa ozvú, ak budú mať pocit, že sú obeťou predsudkov. U mladých ľudí je pravdepodobnosť nahlásenia diskriminácie na základe veku rovnaká ako u starších ľudí. Navyše sa v prieskume zistilo, že existujú rozdiely v prístupe k príležitostiam na zvyšovanie kvalifikácie. Zatiaľčo 46 % ľudí s postgraduálnym vzdelaním tvrdí, že zamestnávateľ im dáva veľa príležitostí na zdokonalenie ich digitálnych zručností, iba 28 % ľudí s vysokoškolskou kvalifikáciou hovorí to isté. V odvetviach ako maloobchod alebo doprava, ktoré sú najviac ohrozené veľkými zmenami biznis modelov, to tvrdí len 25 %, respektíve 20 % pracovníkov, zatiaľ čo v bankovníctve až 42 %.

Tri štvrtiny pracovníkov na celom svete (75 %) uviedli, že chcú pracovať pre organizáciu, ktorá pozitívne prispieva k fungovaniu spoločnosti. Tento pocit bol obzvlášť silný v Číne (87 %), Indii (90 %) a v Južnej Afrike (90 %). Ekonomická neistota však obmedzuje ochotu ľudí zasvätiť svoj profesionálny život práci, ktorá bude pozitívnym prínosom pre spoločnosť, pričom najviac sa to dotýka mladších ľudí. Celkovo 54 % opýtaných uviedlo, že ak by sa museli rozhodnúť, vybrali by si prácu, ktorá im umožňuje využiť každú príležitosť na dosiahnutie čo najväčšieho príjmu, pred prácou, ktorá pomáha ľuďom alebo robí svet lepším (46 %). Pracovníci vo veku od 18 do 34 rokov majú väčšiu pravdepodobnosť ako iné generácie, že vo svojej práci uprednostnia príjem (57 %) pred prácou prospešnou pre spoločnosť (43 %).

Trend: Slováci si kupujú drahšie autá

Priemerná cena jazdeného vozidla, ktoré si Slováci zobrali na úver, narástla za uplynulé desaťročie takmer dvojnásobne. Zatiaľčo v roku 2011 to bolo necelých 6 a pol tisíc eur, vlani už vyše 12 a pol tisíc. Medziročný cenový nárast viac ako 660 eur sa nezastavil ani v roku 2020, ktorý už bol výrazne poznačený koronakrízou. 

Slováci si v porovnaní s Čechmi kupujú drahšie autá, a to o takmer 1.000 eur a taktiež o 5 rokov mladší než ich západní susedia. Priemerný vek vozidla sa dlhodobo pohybuje nad hranicou 6 rokov, tri štvrtiny kupujúcich pritom tvoria muži. Vyplýva to z údajov spoločnosti Home Credit. Výrazný posun za uplynulé desaťročie nastal aj pri akontáciách. Kým pred desiatimi rokmi tvorila akontácia pri kúpe auta na úver v priemere asi tretinu jeho nadobúdacej ceny (31 %) vlani to už nebola ani pätina (19 %). Na druhej strane priemerný vek kupovaného vozidla sa za posledné desaťročie výrazne nezmenil a v súčasnosti sa pohybuje na úrovni 6,5 roka. Stále oveľa častejšie kupujú autá muži, pričom ženy tvoria len štvrtinu kupujúcich.

Je bežné, že Slováci aj Česi si pomáhajú s financovaním nákupu auta pôžičkou. Zatiaľčo Čech si týmto spôsobom zaobstará auto v priemere vo veku 40 rokov, Slovák si ho dopraje už v 35 rokoch. V oboch krajinách ale platí, že ľudia tu nakupujú dvakrát drahšie auto ako pred 10 rokmi. Slováci tiež preferujú aj iné značky áut. V roku 2020 sa medzi najobľúbenejšie autá kúpené na úver zaradili ku Škode, Volkswagenu a Fordu taktiež BMW a Audi. Tomu zodpovedá aj vyššia priemerná obstarávacia cena automobilov na Slovensku v porovnaní s Českou republikou. Kým v SR bola vlani 12.545 eur, v ČR 304.070 Kč (v prepočte 11.628 eur). Na porovnanie, v Česku sú po najpredávanejších modeloch značiek Škoda a Volkswagen, ďalšie v poradí Ford, Hyundai a Kia.

Kúpa auta na úver je spravidla investíciou na niekoľko rokov, preto je potrebné ju dobre zvážiť. Tak, ako to platí pri všetkých ostatných úveroch, aj tu je nutné sa zamyslieť, koľko budete mesačne splácať a počítať s nejakou finančnou rezervou. Nie vždy je však najnižšia splátka tým najlepším variantom. „Berte do úvahy, na koľko mesiacov si pôžičku beriete, nízka splátka možno vyzerá lákavo, reálne však zhodnoťte svoje možnosti, a ak je to možné, radšej si zvoľte variant kratšieho obdobia splácania, ale vyššie mesačné splátky, v celkovom dôsledku vás úver vyjde lacnejšie", radí Miroslav Zborovský, ombudsman klientov Home Credit.

Respirátory: FFP2, KN95, N95 aj RFU 02.075

Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) spresnil definíciu respirátorov, ktoré sú v súčasnosti povinné vo všetkých interiéroch okrem vlastnej domácnosti. Popri FFP2 je možné používať aj respirátory s označením KN95 alebo N95, ak spĺňajú podmienku posúdenia podľa európskych požiadaviek. 

Respirátory KN95 alebo N95 boli pôvodne určené ázijskému trhu a mali by byť vyskúšané podľa čínskej normy GB/T 32610-2016. Úrad pre normalizáciu, meteorológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR na svojom webe informuje, že všetky osobné ochranné prostriedky uvedené na trh Európskej únie alebo slovenský trh musia byť posúdené podľa požiadaviek platných v Európskej únii a v Slovenskej republike. 

Aktuálne môžeme využívať aj iný respirátor triedy ochrany FFP2, pre ktorý vydal ÚNMS SR tzv. výnimku. Medzi respirátory, na ktoré sa vzťahuje výnimka, patria podľa ÚVZ SR napr. aj respirátory s označením RFU 02.075. Tieto respirátory prešli podľa ÚNMS posúdením notifikovanej osoby, čiže je predpoklad, že spĺňajú požiadavky kladené na respirátory ako osobné ochranné prostriedky podľa nariadenia (EÚ) 2016/425, avšak posúdenie nebolo vykonané v plnom rozsahu podľa technickej normy EN 149: 2001 + A1: 2009, ale len čiastočne podľa RFU 02.075.

EU: Digital Day 2021

Na tohtoročnom štvrtom ročníku Digitálneho dňa prijali zúčastnené členské štáty Európskej únie konkrétne záväzky v troch kľúčových oblastiach – pripojiteľnosť, startupy a čisté digitálne technológie.

Pripojiteľnosť: Európa využije svoje dátové brány na posilnenie globálnych sietí pripojiteľnosti

27 európskych krajín podpísalo vyhlásenie o európskych dátových bránach ako kľúčovom prvku digitálneho desaťročia EÚ, v ktorom sa zaviazali posilniť pripojiteľnosť medzi Európou a jej partnermi v Afrike, Ázii, európskom susedstve a Latinskej Amerike. Dôraz sa bude klásť na pozemné a podmorské káble, satelity a sieťové spojenia v záujme intenzívnejšej a zabezpečenej výmeny údajov. EÚ už má prísne normy ochrany údajov a kvalitné interné prepojenia. Vďaka zlepšeniu svojich globálnych spojovacích sietí sa môže stať bezpečným a agilným svetovým dátovým centrom.

Startupy: Startupy a scaleupy budú môcť využiť osvedčené postupy

25 európskych krajín podpísalo vyhlásenie o norme „EU Startup Nations“ s cieľom zabezpečiť, aby všetky európske začínajúce a rozširujúce sa podniky mohli využiť osvedčené postupy úspešných startupových ekosystémov. Na tento účel Európska komisia spolu s členskými štátmi a zainteresovanými stranami z odvetvia identifikovala viacero osvedčených postupov, ktoré prispievajú k vhodnému prostrediu pre rast. Patrí medzi ne spracovanie žiadostí o víza pre talenty z tretích krajín, fiškálny prístup k opciám na akcie a navyšovanie a diverzifikácia súkromného kapitálu. Cieľom je, aby sa tieto postupy stali všeobecným pravidlom a ústredným prvkom prechodu EÚ na udržateľné, digitálne a odolné hospodárstvo.

Zelená digitálna transformácia: mobilizácia investícií do čistých digitálnych technológií

26 európskych krajín podpísalo vyhlásenie o zelenej a digitálnej transformácii EÚ s cieľom urýchliť nasadenie zelených digitálnych technológií v prospech životného prostredia. Členské štáty budú spolupracovať na urýchlení zavádzania a vývoja pokročilých digitálnych technológií, ako sú 5G a 6G, optické vlákna, vysokovýkonná výpočtová technika či internet vecí, ktoré sú kľúčom ku klimatickej neutralite a podpore zelenej a digitálnej transformácie v prioritných sektoroch ako energetika, doprava, výroba, poľnohospodárstvo, potravinárstvo a stavebníctvo. Medzi ďalšie sféry činnosti patrí podpora zeleného cloudu, umelej inteligencie a technológií blockchainu, ako aj udržateľného hardvéru, zeleného verejného obstarávania, ale aj podpora startupov a MSP pôsobiacich v oblasti zelených technológií.

Okrem toho sa do „Európskej zelenej digitálnej koalície“ zapojilo 26 výkonných riaditeľov z odvetvia IKT, ktorí sa v mene svojich spoločností zaviazali výrazne znížiť ich uhlíkovú stopu do roku 2030 a dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2040. Medzi riešenia patria investície do vývoja energeticky a materiálovo efektívnejších digitálnych technológií, spolupráca s príslušnými mimovládnymi a odbornými organizáciami na meraní a monitorovaní čistého environmentálneho vplyvu zelených digitálnych riešení a mnohé ďalšie. Napokon sa zaväzujú k spolupráci s ďalšími lídrami odvetvia na tvorbe usmernení pre zavádzanie zelených digitálnych riešení, s cieľom urýchliť dosahovanie udržateľnosti sektorov ako energetika, doprava, stavebníctvo a poľnohospodárstvo.

Aktuálne: Google Street View

S jarou prichádzajú na slovenské cesty opäť autá Google Street View. Počas nasledujúcich mesiacov zavítajú do viacerých miest po celom Slovensku. Hlavným cieľom bude aktualizácia snímok miest, cestnej infraštruktúry, diaľnic a rýchlostných komunikácií na internete.

​Vďaka službe Google Street View majú používatelia príležitosť navštíviť väčšinu slovenských miest, viaceré hrady a zámky, nechýba ani prírodné dedičstvo, vrátane národných parkov. Google si uvedomuje, že infraštruktúra sa v mestách, ale aj medzi mestami, mení a neustále vyvíja, preto je potrebné snímky pravidelne aktualizovať. Nové snímanie tak napomáha tomu, aby sa používatelia dokázali v rôznych destináciách ešte lepšie zorientovať. 

Služba Street View umožňuje zobrazovanie 360-stupňových snímok ulíc, ale aj prírodných a kultúrnych pamiatok. Táto populárna funkcia v Mapách Google je momentálne dostupná vo vyše 88 krajinách sveta, vrátane Antarktídy a Arktídy, v klasických počítačoch aj v mobilných zariadeniach a takisto aj v službe Google Earth. Na Slovensku je Street View dostupné od roku 2012.

Novinka: Covid automat

Skúšobnú verziu digitálneho Covid automatu si môžete vyskúšať z internetovej adresy automat.gov.sk. Zámerom je poskytnúť rýchly prehľad o tom, aké aktivity a za akých podmienok môžu ľudia vykonávať v jednotlivých okresoch Slovenska.

Používatelia smartfónov môžu Covid automat používať ako štandardnú aplikáciu vo svojom mobilnom telefóne. Stačí, ak si do prehliadača zadajú adresu, nemusia nič inštalovať.

Tvorcom digitálneho Covid automatu je štátna spoločnosť Slovensko IT, ktorá má zabezpečovať aj aktualizáciu údajov. Používanie digitálneho automatu bude ministerstvo informatizácie v najbližších dňoch analyzovať. Ak nájde u občanov pozitívnu odozvu, rozhodne sa o rozširovaní a príprave jazykových mutácií.

Upozorňujeme: Porno vydieranie

Nová vlna podvodných emailov z rôznych adries chce vymámiť peniaze aj od Slovákov sledujúcich on-line pornografické videá. Útočník pomerne dobrou slovenčinou tvrdí, že hekol zariadenie obete, vďaka čomu si ju nahral pri sledovaní pornografického obsahu. Na videu má zachytené nielen správanie pred webkamerou, ale aj sledovaný on-line obsah. Tvrdí tiež, že si stiahol všetky údaje, fotografie, históriu prehľadávania a má prístup k sociálnym sieťam obete aj histórii jej chatov.

Za utajenie nevhodného materiálu útočník žiada 1.450 eur v Bitcoinoch, ale objavili sa rôzne vyššie aj nižšie sumy Obeť má na zaplatenie 48 hodín od otvorenia emailu, inak kyberzločinec rozpošle inkriminované video všetkým kontaktom, ktoré sa mu podarilo z infikovaného zariadenia ukradnúť. Útočník tiež obeť vystríha, aby nekontaktovala políciu či svojich známych, čím sa snaží zvýšiť pravdepodobnosť zaplatenia výkupného. Na konci správy dokonca ponúka rady, ako lepšie chrániť svoje zariadenia. Spoločnosť ESET upozorňuje, že ide o podvod a pokus o vydieranie. Podobné mailové podvody, scamy sa objavujú už roky a schéma, ktorá väčšinou žiada od obete len peňažné výkupné, sa označuje sextortion. O sextortion ide aj v prípadoch, kedy má útočník reálne fotografie obete, získané napríklad z intímnej konverzácie s nastrčenou volavkou. Obzvlášť nebezpečným je, ak je obeťou dieťa.

V niektorých zahraničných verziách tohto scamu útočník tvrdí, že pozná heslo obete a ako dôkaz ho napíše do správy. Podobné údaje pritom mohol získať z niektorého veľkého úniku dát, pri ktorých sa v posledných rokoch na internet dostali miliardy skutočných prístupových údajov. Ak používateľ naozaj dané heslo niekedy používal, môže ho jeho vpísanie do správy vystrašiť a dohnať k unáhlenej platbe. Faktorom, ktorý útočníkom pomohol vytvoriť efektívny scam je aj samotná téma pornografie. Mnohí používatelia totiž stránky s takýmto obsahom navštevujú a predstava, že by sa o ich správaní dozvedela rodina, známi, kolegovia či biznis partneri je pre nich mimoriadne nepríjemná. „Na scam v prvom rade neodpovedajte, nesťahujte si jeho prílohy, neklikajte na vložené linky a útočníkom určite neposielajte peniaze. V prípade, že útočník uvádza vaše skutočné heslo, odporúčam zmeniť si ho a aktivovať si na danej službe dvojfaktorovú autentifikáciu. Vo viacerých prípadoch totiž prihlasovacie údaje útočníci naozaj otestujú a heknutý účet používajú prinajmenšom na ďalšie šírenie svojich správ. Svoje zariadenie si tiež preskenujte spoľahlivým bezpečnostným softvérom, aby ste sa vyhli infekcii a ďalším problémom, napríklad zneužitiu zabudovanej webkamery. To sa dá napríklad obyčajným prelepením jej objektívu“, radí Ondrej Kubovič.