Upozorňujeme: Phishing na dovolenke

Výskumný tím Check Point Software Technologies upozorňuje, že pred sezónou pravidelne rastie počet nových domén súvisiacich s dovolenkou. Každá 83 zaregistrovaná doména súvisí so škodlivými alebo podozrivými webstránkami, ktoré lákajú na dovolenky, cestovanie alebo prázdniny. Phishingový útok najčastejšie prebieha prostredníctvom emailu, ale môžu to byť aj SMS správy, sociálne siete alebo iný elektronický kanál. Kyberzločinci v emailoch často napodobňujú personálnych riaditeľov, alebo sa vydávajú za letecké spoločnosti a cestovné kancelárie.

Hekeri v emailoch vystupujú napríklad ako personálni riaditelia a odosielajú falošné oznámenie o dovolenkách na rok 2023. Správa obsahuje informácie o dovolenkách, víkendoch či zatvorení kancelárií počas štátnych sviatkov. Súčasťou správy je link na škodlivý odkaz, ktorý napodobňuje legitímne prihlasovacie stránky. Cieľom kyberzločincov je krádež prihlasovacích údajov. Ďalším dovolenkových podvodom sú emaily napodobňujúce letecké spoločnosti. Odoslaná správa láka na náhradu škody za meškanie letu. Hekeri sa snažia obeť prinútiť, aby klikla na škodlivý odkaz na uplatnenie nároku. Link smeruje na falošnú stránku, ktorá napodobňuje skutočnú webovú stránku spoločnosti a cieľom je získať údaje platobnej karty.

Niektoré phishingové emaily je možné ľahko rozpoznať, keďže majú zlú gramatiku a nezmyselný obsah. Kyberzločinci sú však stále rafinovanejšie a používajú profesionálne marketingové techniky na testovanie a zlepšovanie účinnosti mailov. Navyše nástroje umelej inteligencie umožňujú útočníkom vytvárať dokonalé kódy a emaily v lokálnych jazykoch, ktoré môžu oklamať aj najopatrnejších používateľov.

Ako sa chrániť pred kybernetickými zločincami:

• Bezplatné a nezabezpečené Wi-Fi siete môžu byť aj vážnou bezpečnostnou hrozbou. Na letiskách alebo v kaviarňach často hekeri čakajú, kým sa niekto prihlási do verejnej siete Wi-Fi a oni preniknú do jeho počítača.
• Ak niekto sedí vedľa vás v lietadle, alebo čaká v rade za vami, môže sa vám pozerať cez plece, keď zadávate platobné údaje alebo sa prihlasujete do sociálnych sietí.
• Dvakrát si skontrolujte stránky, na ktorých si rezervujete cestu. Ku kybernetickému útoku môže dôjsť ešte pred začiatkom vašej cesty, preto je veľmi dôležité kontrolovať webové stránky, ktoré navštevujete.
• Preklepy a gramatické chyby môžu byť varovným signálom. Dávajte si pozor na akékoľvek pravopisné alebo gramatické chyby, ako aj na autoritatívny tón v správach, ktoré vás tlačia k rýchlemu rozhodnutiu.
• Nikdy nezdieľajte svoje prihlasovacie údaje. Väčšina ľudí používa rovnaké používateľské mená a heslá pre rôzne účty.
• Vypnite automatické pripojenie Wi-Fi/Bluetooth. V predvolenom nastavení sa váš smartfón môže automaticky pripojiť k dostupnej sieti Wi-Fi alebo zariadeniu Bluetooth, čo hekeri môžu využiť na získanie prístupu k vášmu zariadeniu.
• Počas dovolenky môžete potrebovať prístup k dôležitým službám s dôvernými alebo finančnými informáciami. Pre istotu používajte viacfaktorové overovanie, aby ste zaistili, že k týmto službám nebude mať prístup nikto iný.
• Stiahnite si najnovšie bezpečnostné záplaty na hardvér aj aplikácie. Len tak zvýšite ochranu pred najnovšími hrozbami.
• Pred cestou je dobré zistiť, aké najnovšie triky kyberzločinci používajú, aby ste sa im mohli vyhnúť. O cenné údaje a peniaze môžete prísť aj cez falošné SMS správy a telefonické hovory.
• Ak si potrebujete vybrať peniaze, vyhľadajte oficiálny bankomat, najlepšie v monitorovanej hale dôveryhodnej banky.

Radíme: Doklad o očkovaní COVID-19

Od začiatku júla t. r. je možné elektronicky požiadať Národné centrum zdravotníckych informácií o vydanie Certifikátu o vykonanej vakcinácii proti COVID-19. Predtým  sa vydával ako doklad preukazujúci absolvovanie očkovania Digitálny COVID preukaz EÚ na základe nariadenia Európskej komisie, ktorého platnosť skončila 30.6.2023.

Samotný proces žiadosti a vydávania sa nemení. Doklad však už nebude generovaný automaticky, ale iba na požiadanie. O certifikát sa žiada elektronicky cez stránku https://korona.gov.sk/ v časti preukazy – získať COVID preukaz. Doklad je v slovenskom a anglickom jazyku. Nevydáva sa už potvrdenie o prekonaní či testovaní na COVID-19.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pripravuje prevzatie vydávania certifikátov o absolvovaní očkovania proti COVID-19. Digitálna forma preukazu by v budúcnosti mohla byť rozšírená aj o ďalšie typy očkovania (napr. očkovania pred cestou do zahraničia – brušný týfus, japonská encefalitída, žltá zimnica, cholera). Slovenská republika chce výhľadovo poskytovať svojim občanom túto službu WHO certifikátov uľahčujúci voľný pohyb.

Odporúčania pred cestou do zahraničia

• Zistiť si podmienky vstupu do cieľovej krajiny a štátoch, cez ktoré budete prechádzať. Informácie sú zverejnené na stránke rezortu zahraničných vecí (https://www.mzv.sk/staty/covid-19-opatrenia-vo-svete.).
• Ďalšie podmienky cestovania si overiť u cestovnej kancelárie, prípadne prepravcu.
• Ak máte k dispozícii digitálny COVID preukaz EÚ (stiahnutý do konca júna 2023), vytlačiť si ho, a mať k dispozícii aj PDF formát.
• V prípade potreby si môžete stiahnuť národný certifikát (Certifikát o vykonanej vakcinácii proti COVID-19) v slovenskom a anglickom jazyku prostredníctvom stránky www.korona.gov.sk alebo priamo prostredníctvom webstránky NCZI.

Aktuálne: Svetový deň workoholikov

Závislosť na práci, výkone či dosahovaní úspechu dokáže človeka ovládať celé desaťročia, dokonca celý život. Problémom je udržať si zdravú hranicu v práci a včas prestať. Často je to sprevádzané ignorovaním signálov tela ako je hlad či smäd. Najzávažnejším následkom môže byť celkový fyzický aj psychický kolaps. Medzinárodné dáta ukazujú vyššiu mieru výskytu workoholizmu u žien, a to z dôvodu ich perfekcionizmu a emocionálnej angažovanosti. Dnešný Svetový deň workoholikov chce upriamiť pozornosť najmä  na prevenciu.

„Workoholizmus nie je samostatná diagnóza, skôr ide o symptóm mnohých iných diagnóz ako je obsesívne kompulzívna porucha (OCD), úzkostné poruchy či poruchy sebahodnoty a sebaidentity, dokonca môže ísť o symptóm nevyriešenej traumy a iných problémov,“ vysvetľuje psychologička Lenka Uherová. Pre ilustráciu, vlani VšZP evidovala 4.314 poistencov s diagnózou OCD a lekári minulý rok predpísali lieky na úzkostné poruchy spolu 101 535 poistencom VšZP. „Človek môže takto fungovať roky aj desaťročia, dokonca celý život. Pomaly celkovo zužuje svoj život iba na prácu a prichádza o hlboké vzťahy, stráca chuť tešiť sa z maličkostí, stráca schopnosť oddychovať a telo sa skrátka neregeneruje tak, ako to má biologicky nastavené. Workoholizmus býva často spojený s depresiou, úzkosťami, poruchami príjmu potravy, nespavosťou, búšením srdca,“ vymenúva psychologička. Prvé známky závislosti na práci sa tak dajú badať už po pár dňoch, kedy ignorujeme svoje psycho-fyziologické potreby.

Trend workoholizmu sa však postupne zlepšuje. Prispievajú k tomu absolventi škôl, ktorí už na pohovoroch hľadajú balans medzi prácou a voľným časom. Aj spoločnosti  zlepšujú podmienky práce a výkonové staršie generácie sa inšpirujú, že trvalo udržateľná miera práce nie je na 100 % svojich psychických aj fyzických síl, ale s rešpektovaním svojich schopností a možností. Ako prevencia pred workoholizmom funguje hľadanie a investovanie do bohatšieho a rôznorodejšieho zdroja sebahodnoty.  Nájsť rovnováhu medzi súkromným a pracovným životom pomôže najmä ženám – matkám aj psychologické poradenstvo od VšZP. Službu bezplatného predpôrodné a popôrodného poradenstva, ktoré je rozšírené o pomoc psychológov, môžu bezplatne využiť poistenky VšZP on-line alebo telefonicky. Konzultácie vykonávajú skúsení psychológovia a psychiatri. Svoj termín a čas stretnutia s odborníkom si záujemkyňa rezervuje prostredníctvom stránky https://www.vszp.sk/mama/. Pri výbere termínu je tiež možné zvoliť si aj tému, o ktorej sa poistenka chce porozprávať. Klientka môže využiť dve bezplatné konzultácie s psychológom.

Trend: Cloudové služby

Podľa dát Eurostatu z mája tohto roka cloudové riešenia na Slovensku využíva 36 percent firiem, pričom európsky priemer je vyše 40 percent. Využívanie cloudu sa postupne stáva trendom, pričom aj Európska komisia apeluje na to, aby cloudové služby do konca desaťročia využívali až tri štvrtiny firiem.

Až 62 percent slovenských používateľov informačných a komunikačných technológií nevyužíva v spoločnosti, v ktorej pracujú, žiadne cloudové služby. Vyplýva to z prieskumu verejnej mienky, ktorý pre spoločnosť Seyfor realizovala výskumná agentúra MNFORCE (500 zamestnancov, ktorí v práci využívajú informačné a digitálne technológie, apríl 2023). Medzi respondentmi označilo 52 percent za najväčší benefit cloudu možnosť prístupu odkiaľkoľvek a kedykoľvek. Ďalej oceňujú automatické zálohovanie dát (41 percent), možnosť prístupu z iného zariadenia (40 percent), možnosť lepšej spolupráce a zdieľania informácií s kolegami (35 percent). Až na piatom mieste (32 percent) vnímajú používatelia ako výhodu úsporu času vďaka rýchlemu prístupu. S vývojom technológií už neplatí, že by cloudové služby boli pre zamestnávateľov nedosiahnuteľné.

Relatívne málo respondentov považuje používanie cloudových služieb za nebezpečné, konkrétne 17 percent. Najväčším rizikom je pre 67 percent opýtaných krádež dát. Bezpečnosť dát v cloude je však dnes na výrazne vyššej úrovni ako bezpečnosť uloženia dát na vlastnom či zdieľanom disku. Navyše ho ošetruje aj európska legislatíva. Podľa typu cloudovej služby je vždy určitá zodpovednosť za zabezpečenie aj na spoločnosti. Minimálne na úrovni účtov a identít, koncových zariadení a v cloude spracovávaných dát. Neoddeliteľnou súčasťou využívania cloudových služieb je dnes aj viacfaktorová autentifikácia. Odborníci sa tiež zhodujú, že je nutné pamätať aj na priebežné vzdelávanie zamestnancov.

Aktuálne: Slováci, dovolenka a úvery

Napriek vysokým cenám energií a celkovej inflácii majú Slováci o letné dovolenky obrovský záujem a väčšina termínov letných dovoleniek v zahraničí je už vypredaná. Okrem tradičného Chorvátska si slovenskí turisti obľúbili najmä Taliansko, Grécko, Turecko a Egypt. Slováci v porovnaní s Čechmi utrácajú na dovolenke viac a uprednostňujú štvorhviezdičkové a päťhviezdičkové hotely priamo na pláži so stravovaním all inclusive. Tohtoročné tržby cestovných kancelárií pravdepodobne prekonajú historicky najsilnejšie sezóny v rokoch 2019 a 2022.

Než by si ale Slováci požičali na letnú dovolenku, radšej zvolia lacnejší variant, alebo nikam necestujú. Tento rok si na letnú dovolenku požičia len 8 % Slovákov, čo je oproti predchádzajúcemu prieskumu iba mierny nárast: v roku 2021 si na dovolenku požičalo 6 % Slovákov. Dve tretiny týchto pôžičiek však predstavujú sumy nad 400 EUR. Tohtoročný prieskum spoločnosti KRUK Česká a Slovenská republika potvrdil pri pôžičke na dovolenku veľmi podobné výsledky ako v minulých rokoch. Na dovolenku si požičiavajú skôr muži ako ženy, v prípade súm nad 400 eur dokonca takmer dvakrát častejšie. Najčastejšie si na dovolenku požičiavajú ľudia vo veku 25 až 34 rokov: ide približne o 13 % respondentov. Pôžičky na dovolenku sú o niečo častejšie aj u ľudí s nižším vzdelaním a v domácnostiach s čistým mesačným príjmom do 600 eur, pričom spravidla ide o sumy nad 400 eur. „Vzdať sa drahej dovolenky, ak sa nedá financovať z úspor, je určite správne rozhodnutie, ku ktorému dospeje drvivá väčšina slovenských rodín. Slováci sa z dôvodu dovolenky spravidla nezadlžia a podľa našich opakovaných prieskumov je takýto prístup dlhodobý bez ohľadu na to, v akej časti hospodárskeho cyklu sa slovenská ekonomika nachádza,“ konštatuje Jaroslava Palendalová.

Nezamestnaní Slováci, ktorí sa rozhodnú pre pôžičku na dovolenku, si spravidla berú úvery nad 400 eur. V porovnaní s predchádzajúcim prieskumom sa výrazne zvýšil podiel zamestnancov v zdravotníctve (zo 4 % v roku 2021 na 18 % v tohtoročnom prieskume), ktorí sú ochotní zadlžiť sa pre dovolenku, najčastejšie sumami nad 400 eur. Nasledujú pracovníci v sektore IT a telekomunikácií a v priemyselnej výrobe a stavebníctve. Naopak zamestnanci v odbore peňažných a poisťovacích služieb, ako aj príslušníci armády a bezpečnostných zložiek si pôžičky na dovolenku vôbec neberú. „Je alarmujúce, že tí, ktorí už majú nejaké záväzky po splatnosti a ľudia bez práce si veľmi často požičiavajú na dovolenku. Môže to totiž znamenať, že si požičiavajú za veľmi nevýhodných podmienok od nebankových subjektov, keďže na štandardný úver nedosiahnu,“ dodáva  Jaroslava Palendalová.