SR: Desiatky nových cyklotrás 
Prvé nenávratné finančné prostriedky z fondov Európskej únie získalo 28 projektov zameraných na rozvoj cyklistickej infraštruktúry. S ich realizáciou sa začne už tento rok.

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka spustilo cez Integrovaný regionálny operačný program (IROP) v decembri 2016 výzvu na zvyšovanie atraktivity a prepravnej kapacity nemotorovej dopravy (predovšetkým cyklistickej dopravy). Výzva s alokáciou 81,8 mil. eur je zameraná na obnovu a rekonštrukciu už existujúcich a budovanie nových cyklistických komunikácií. Do prvého hodnotiaceho kola výzvy, ktoré bolo uzavreté v marci, bolo doručených 35 projektov v celkovom objeme 15,7 mil. eur. Ministerstvo schválilo 28 projektov v celkovom objeme 12,7 mil. eur zo zdrojov EÚ. Celková dĺžka nových cyklotrás bude 86,9 km.

Do druhého hodnotiaceho kola výzvy, uzavretého 21. augusta 2017, bolo doručených 21 projektov v celkovom objeme 8,6 mil. eur a V súčasnosti sa vykonáva ich administratívna kontrola a vyhodnotené budú v priebehu septembra t.r.. Jednotlivé hodnotiace kolá výzvy prebiehajú v trojmesačnom cykle až do vyčerpania alokácie na jednotlivé regióny. V rámci výzvy na cyklotrasy sú oprávnení predkladať projekty obce, samosprávne kraje, mimovládne organizácie a subjekty poskytujúce pravidelnú verejnú osobnú dopravu.

Podpis zmlúv na získanie nenávratných finančných príspevkov na cyklodopravu z prvého kola je naplánovaný na september. Viaceré samosprávy už spustili verejné obstarávania, prvé projekty tak začnú realizáciu už tento rok. V prvej polovici budúceho roka by pritom mohla byť zrealizovaná už väčšina schválených projektov.    

Dubaj: Najväčšia OLED obrazovka 
V Dubaji je odhalená najväčšia OLED obrazovka a zároveň najväčšia videostena s vysokým rozlíšením na svete.  

Videostena obrích rozmerov, ktorá sa nachádza v nákupnom centre Dubai Mall vedľa budovy Burdž Chalífa, bola zhotovená z 820 zobrazovacích panelov LG typu Open Frame OLED. Na projekte sa podieľala aj spoločnosť Emaar Entertainment, ktorá prevádzkuje dubajské akvárium. Umiestnenie priamo pri akváriu je harmonické - zakrivený tvar displeja sa dopĺňa s vlnením tečúcej vody. OLED panely možno nakombinovať do konvexných aj konkávnych tvarov, a to tak na šírku, ako aj na výšku, takže dobre zapadnú do akéhokoľvek priestoru.

O technológii OLED sa často hovorí ako o displeji novej generácie, pretože displej sám vyžaruje vlastné svetlo a eliminuje tak potrebu objemného a neefektívneho podsvietenia. To umožňuje dosiahnuť jedinečný obraz s najtmavšími čiernymi odtieňmi, skutočnými farbami a širším uhlom pozorovania.   

Online: Ombudsman pre poistné zmluvy
Poistná zmluva patrí medzi zložitejšie kontrakty. Úlohou ombudsmana je pomôcť spotrebiteľovi ju pochopiť ako aj pomôcť urovnať vzniknuté nedorozumenie či prípadný spor. K dispozícii je už aj samostatná internetová stránka.  

Útvar ombudsmana pre alternatívne riešenie sporov z poistných zmlúv medzi klientmi (spotrebiteľmi) a poisťovňou (členom Slovenskej asociácie poisťovní) zriadil webovú stránku poistovaciombudsman.sk. Prináša jednak základné informácie o fungovaní útvaru, ale aj pre klienta dôležité podrobnosti o podmienkach začatia konania pred ombudsmanom spolu s náležitosťami žiadosti.

Ombudsman bude riešiť spotrebiteľské spory z poistných zmlúv medzi klientmi a poisťovňou. Spotrebiteľ (fyzická osoba nepodnikateľ) má právo obrátiť sa na ombudsmana s návrhom na začatie alternatívneho riešenia sporu v prípade, ak členská poisťovňa SLASPO odpovedala na jeho sťažnosť/žiadosť o nápravu zamietavo, alebo neodpovedala vôbec. Cieľom konania pred ombudsmanom je dosiahnutie zmierlivého vyriešenia sporu medzi stranami sporu. Podrobnosti konania pred ombudsmanom upravuje zákon o ARSS a Pravidlá útvaru ombudsmana SLASPO pri alternatívnom riešení sporov.

Činnosť poisťovacieho ombudsmana nenahrádza rozhodovaciu činnosť súdov. Spotrebiteľ má možnosť ukončiť účasť na alternatívnom riešení sporu v ktoromkoľvek jeho štádiu a uplatniť si svoje právo na súde.    

GfK: Smartfóny boli najlákavejšie pre Brazílčanov
Rast dopytu viedli v 2Q 2017 rozvíjajúce sa ázijské trhy s medziročným nárastom o 13%, po nich nasledovali krajiny strednej a východnej Európy s 11% rastu a za nimi Latinská Amerika s 10%. 

Dopyt po smartfónoch v Latinskej Amerike vzrástol v Q2 2017 medziročne o 10% na 27 mil. kusov. Toto oživenie je spôsobené prevažne dopytom po smartfónoch v Brazílii. Napriek neistej politickej a ekonomickej situácii sa dopyt po smartfónoch v druhom štrťroku zvýšil medziročne o 15%. GfK si zachováva svoj optimistický výhľad pre Latinskú Ameriku a odhaduje nárast dopytu po smartfónoch približne o 7%. Trh v 2Q 2017 medziročne stúpol aj v Severnej Amerike o 6% na 47,4 mil. kusov po tom, keď v predchádzajúcom štvrťroku dopyt klesal. GfK odhaduje pre rok 2017 dopyt na úrovni asi 203 mil. kusov,  čo by znamenalo  medziročný nárast o 2%.

Slabá makroekonomická situácia prirodzene ovplyvňuje trh na Strednom východe a v Afrike. Celkový dopyt po smartfónoch tu činil 42,2 mil. kusov, čo predstavuje medziročný nárast iba o 1%. Spomalenie rastu je z veľkej časti spôsobené zlou makroekonomickou situáciou v regióne a značným nasýtením trhov Stredného východu týmito prístrojmi. Najmä v Egypte panuje vysoká inflácia. V 2Q tu dopyt medziročne klesol o 4%, pričom GfK odhaduje pre rok 2017 pokles o 10%. Ide však o veľký a rozmanitý región a GfK očakáva, že celkový dopyt po smartfónoch v roku 2017 medziročne narastie o 5%. Rast zaistia predovšetkým tie krajiny subsaharskej a južnej Afriky, kde je penetrácia smartfónov stále ešte relatívne malá.

Podľa GfK Point of Sales z apríla a mája a z júnových odhadov vychádzajúcich z týždenných dát do 24. júna 2017.    

Upozorňujeme: Generálny pardon BVS 
Do 31. augusta 2017 je možné bez sankcií zlegalizovať svoje pripojenie na verejnú kanalizáciu. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) si nebude uplatňovať náhradu škody ani zmluvnú pokutu. 

Generálny pardon sa týka tých, ktorí odvádzajú odpadové vody a vody z povrchového odtoku (zrážkové vody) do verejnej kanalizácie v správe BVS a majú s BVS uzatvorenú platnú a účinnú zmluvu na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu (platia vodné) bez zavedenej služby „odvádzanie a čistenie odpadových vôd“ (stočné) a/alebo „odvádzanie a čistenie vôd z povrchového odtoku“ (zrážky), prípadne odvádzajú odpadové vody do verejnej kanalizácie z iných/vlastných zdrojov.

Postup pri uplatnení generálneho pardonu:
• producent doručí osobne, resp. zašle poštou na adresu BVS (Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Prešovská 48, 826 46 Bratislava 29), v termíne od 20. júna do 31. augusta 2017, vyplnené a podpísané tlačivo „Podklady pre uzatvorenie zmluvy o odvádzaní odpadových vôd verejnou kanalizáciou v rámci generálneho pardonu“, ktoré sa nachádza v sekcii Formuláre na stiahnutie;
• na základe doručeného, správne vyplneného tlačiva, zašle BVS producentovi na podpis novú Zmluvu o dodávke pitnej vody a odvádzaní odpadových vôd.

Generálny pardon sa neuplatní, ak bude vyplnené tlačivo doručené BVS po 31. auguste 2017; producent nedoručí BVS podpísanú zmluvu, resp. ju doručí po 31. októbri 2017; u producenta odpadových vôd je potvrdený neoprávnený odber pitnej vody z verejného vodovodu; BVS u producenta už identifikovala neoprávnené vypúšťanie odpadových vôd; medzi producentom a BVS už existuje súdny spor.

V prípade preukázania neoprávneného vypúšťania odpadových vôd do verejnej kanalizácie po skončení generálneho pardonu si BVS bude od neoprávnených producentov uplatňovať náhradu škody a aj zmluvnú pokutu – v prípade fyzickej osoby (nepodnikateľa) vo výške 300 EUR a v prípade ostatných producentov vo výške 3.000 EUR.

GfK: O smartfóny je záujem najmä v strednej a východnej Európe
Rast dopytu viedli v 2Q 2017 rozvíjajúce sa ázijské trhy s medziročným nárastom o 13%, po nich nasledovali krajiny strednej a východnej Európy s 11% rastu. 

V západnej Európe dopyt po smartfónoch klesá už tretí štvrťrok za sebou. V 2Q 2017 dosiahol 28,7 mil. kusov, v medziročnom porovnaní je teda o 3% nižší. Pokles je spôsobený vysokou nasýtenosťou najväčších trhov: Nemecka, Veľkej Británie a Francúzska. V týchto krajinách sa dopyt znížil o -4, -5 a -7%. GfK však očakáva, že v 4Q budú uvedené na trh významné novinky, ktoré by mali celoročný pokles zmierniť na -0,4%.

Pokračuje však oživenie trhu v regióne stredná a východná Európa, kde v 2Q 2017 dopyt po smartfónoch dosiahol 18,7 mil. kusov, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 11%. S tým, ako sa v Rusku a na Ukrajine stabilizuje politická situácia a obnovuje sa dôvera spotrebiteľov, v oboch krajinách bol zaznamenaný značný medziročný nárast. V Rusku dopyt v 2Q stúpol medziročne o 11% a na Ukrajine o 22%. GfK upravila odhad týkajúci sa dopytu po smartfónoch v roku 2017 na 85,2 mil. kusov, čo zodpovedá medziročnému rastu o 9%.

Podľa GfK Point of Sales z apríla a mája a z júnových odhadov vychádzajúcich z týždenných dát do 24. júna 2017.

Reality: Medziročne najviac zdraželi 1- a 2-izbové byty 
Oproti 1. kvartálu sa ale cenový rast bytov v 2. štvrťroku spomalil a 1-izbové a 5 a viac izbové byty dokonca zlacneli. Meter štvorcový bytu (1.590 eur) však zostáva drahší než meter štvorcový domu (1.139 eur).  

V prepočte na meter štvorcový sú domy najlacnejšie a 1 – izbové byty (1.749 eur) sú najdrahšie. S pribúdajúcim izbami cena za m2 klesá a najlacnejšie vychádzajú 4-izbové byty, v prípade ktorých za meter štvorcový zaplatíme „len“ 1.482 eur. Pri luxusnejších, 5 a viac izbových bytoch, to však už neplatí a cena za m2 začína opäť rásť. Pri takýchto veľkometrážnych bytoch zaplatíme za m2 až 1.636 eur. Ceny „jednoizbákov“ sa pritom znížili o -19 eur za meter štvorcový, teda o -1,1%, a ceny veľkometrážnych bytov klesli ešte výraznejšie, a to o -27 eur za m2 (o -1,6%). V porovnaní „z kvartálu na kvartál“ najviac zdraželi domy (o 3,4%) a 3-izbové byty (o 2%).

Zvyčajne ešte dôležitejšia ako veľkosť bytu je jeho geografická poloha. Je to často to najdôležitejšie kritérium, podľa ktorého si vyberáme svoj vysnívaný byt či dom. Najdrahšie nehnuteľnosti sú samozrejme v Bratislave a jej okolí, kde sa cena nachádza až na úrovni 1.904 eur za m2, teda je 2 – násobne až 3 – násobne vyššia ako v ostatných našich regiónoch. Najlacnejšie nehnuteľnosti nájdeme v nitrianskom regióne, a to len 668 eur za m2. Nasleduje Trenčiansky, Banskobystrický a Prešovský kraj, pričom posledné dva menované sú zároveň aj regiónmi s najvyššou mierou nezamestnanosti.

Medziročne sa počas druhého štvrťroka najvýraznejšie zvýšili ceny nehnuteľností v trenčianskom, nitrianskom a prešovskom regióne. V Trenčianskom kraji medziročne zdraželi nehnuteľnosti až o takmer 16%, teda o 102 eur za meter štvorcový. O 15%, teda o 87 eur za m2, sa zvýšili ceny bytov a domov v nitrianskom regióne a o desatinu v Prešovskom kraji. V okolí nášho hlavného mesta síce byty a domy zdraželi miernejšie, o necelých 7%. Vzhľadom na vysoké ceny nehnuteľností to ale predstavuje až 119 eur za m2. Pri porovnaní z kvartálu na kvartál najvýraznejšie zdraželi byty a domy v banskobystrickom (o 8,3%) a trenčianskom regióne (o 5,5%) a najpomalšie rástli v okolí hlavného mesta.     

GfK: Smartfón chcú takmer všetci
Celosvetový dopyt po smartfónoch dosiahol v druhom kvartáli t.r. 347 miliónov kusov, čo predstavuje medziročný nárast o 4%. Rast dopytu viedli rozvíjajúce sa ázijské trhy s medziročným nárastom o 13%. Hodnota trhu sa medziročne zvýšila vďaka stúpajúcej priemernej cene (ASP = average sales price) o 9%. 

V Číne sa dopyt po smartfónoch v druhom štvrťroku ustálil na úrovni 110,1 mil. kusov  bez toho, že by vykázal nejakú medziročnú zmenu. Toto zmiernenie rastu dopytu po smartfónoch bolo spôsobené predovšetkým nasýtenosťou trhu. Avšak, ako vidíme v iných regiónoch, nové produkty predávané za vyššie ceny hodnotu trhu zvyšujú. GfK odhaduje, že v Číne v roku 2017 dosiahne dopyt po smartfónoch úroveň 461 mil. kusov, a to je medziročný nárast o 2%. Predpokladá sa, že rast vyjadrený peňažne (USD) bude oveľa vyšší, a síce medziročne o 11%.  V 2Q 2017 dosiahol celkový dopyt po smartfónoch vo vyspelých ázijských krajinách 16,1 mil. kusov, čo predstavuje medziročný pokles o 3%. Pokles dopytu v Južnej Kórei, ktorá v minulom roku zaznamenala obrovský nárast, vyrovnáva zvýšený dopyt tak v Japonsku (medziročné zvýšenie o 12%) aj v Austrálii (medziročne o 9% viac). GfK očakáva, že v druhej polovici roka 2017 sa dopyt mierne zvýši a na konci roka bude nižší o 1% na úrovni 73,1 mil. kusov.

V roku 2017 sa očakáva najsilnejší regionálny rast v rozvíjajúcich sa ázijských krajinách. Dopyt po smartfónoch dosiahol v tomto regióne 56,7 mil. kusov, čo predstavuje medziročný nárast o 13%. O takýto rast sa zaslúžili hlavne Bangladéš a Malajzia. V Bangladéši dopyt po smartfónoch vzrástol medziročne o 40%. Po ekonomickom prepade v roku 2015 stále trvá ekonomické oživenie v Malajzii a dopyt po telefónoch tu v 2Q 2017 stúpol medziročne o 31%. V Indii bol dopyt po tomto druhu zariadenia aj v 2Q 2017 stály a vzrástol medziročne o 14%. GfK očakáva, že nedávno ohlásené zavedenie dane za tovary a služby (GST = goods and services tax) nebude mať v tejto krajine vplyv na dopyt po smartfónoch.  Celkový dopyt po smartfónoch v regióne dosiahne v roku 2017 celkovo 234 miliónov kusov, čo je medziročný nárast o 11%. To predstavuje najväčší ročný nárast naprieč všetkými regiónmi.

Podľa GfK Point of Sales z apríla a mája a z júnových odhadov vychádzajúcich z týždenných dát do 24. júna 2017. 

Reality: Meter štvorcový je o 90 eur drahší ako vlani 
V druhom štvrťroku t.r. sa meter štvorcový nehnuteľnosti predával v priemere za 1.369 eur a medziročný rast cien dosiahol 7,0%. Oproti prvému štvrťroku t.r. sa teda medziročný rast cien nehnuteľností mierne spomalil. Napriek tomu ale ide o druhý najrýchlejší rast od roku 2008.  
Pod spomalenie rastu cien nehnuteľností v 2. kvartáli sa podpísal hlavne pomalší rast cien bytov. Naopak, ceny domov sa zvýšili výraznejším tempom ako v predchádzajúcom štvrťroku. Nehnuteľnosti u nás zdraželi nielen medziročne, ale aj v porovnaní s prvým kvartálom si pripísali rast o 2,8%. V druhom štvrťroku sme za meter štvorcový nehnuteľnosti medziročne priplácali až 90 eur. Najciteľnejšie rozdiely sú v prípade bytov. Ak ste totiž kupovali byt v apríli až júni tohto roka, tak za meter štvorcový ste zaplatili až o 137 eur viac ako vlani. Pri kúpe domu nebol nárast až taký výrazný, keďže za meter štvorcový sme museli zaplatiť „len“ o 37 eur viac ako v rovnakom období vlaňajška. Oproti prvému tohtoročnému kvartálu sa v 2. štvrťroku priemerná cena za meter štvorcový nehnuteľnosti zvýšila o 37 eur. Rovnaký rast, o 37 eur, dosiahli aj ceny za jeden m2 plochy domu. Rast cien bytov bol miernejší a za m2 sme v 2. kvartáli museli zaplatiť o 17 eur viac ako v prvom štvrťroku.

Napriek citeľnému rastu cien sú nehnuteľnosti stále približne o -12% lacnejšie v porovnaní s ich historickým maximom z polovice roka 2008. Aj tu ale veľa závisí od typu nehnuteľnosti. Zatiaľ čo ceny domov sú nižšie oproti predkrízovým úrovniam o takmer -12%, tak bytom chýbajú do dosiahnutia cenového maxima len zhruba -2%. Za rekordnými úrovňami z roku 2008 najviac zaostávajú 1-izbové byty, a to o takmer -7%. Dvojizbákom chýba do dosiahnutia historického vrcholu necelé percento. Viacizbové byty ale už svoje maximá z roku 2008 prekonali – trojizbáky o percento, 4-izbové byty o 3,5% a 5 a viac izbové byty sú aktuálne drahšie až o 14%.

Ceny bytov a domov sú aktuálne nižšie ako ich predkrízové maximá vo všetkých našich regiónoch. Najvýraznejšie, až o pätinu, zaostávajú ceny v Prešovskom kraji a následne v Košickom kraji (o -16,5%). Naopak, predkrízové úrovne najviac dohnali nehnuteľnosti v Bratislave a okolí, ktoré sú aktuálne lacnejšie len o necelých -6%. 

e-Schránka: V júli využilo elektronické služby 1,5 milióna občanov  
Úrady zaslali poča uplynulého mesiaca podnikateľom do elektronických schránok takmer 400.000 rozhodnutí. Do schránok sa prihlásili zástupcovia vyše 100.000 firiem.

Počas júla 2017 sa do elektronických schránok prihlásilo celkom 893.719 používateľov a po prvýkrát 41.796 z nich. Najviac ľudí navštívilo svoju e-schránku v utorok 4. júla, kedy systém zaznamenal 9645 unikátnych prihlásení. Minimálne raz sa prihlásilo k 31. júlu 2017 do schránky 103.808 fyzických osôb a 109.458 právnických osôb.

V júli bolo cez portál slovensko.sk zaslaných celkovo 145.417 podaní, z toho 124.459 podaní uskutočnili právnické osoby, 2930 fyzické osoby a 18.028 orgány verejnej moci. Do 261.573 aktivovaných elektronických schránok právnických osôb prišlo v tomto mesiaci celkom 389.953 úradných rozhodnutí, do schránok fyzických osôb 2396 rozhodnutí a orgány verejnej moci si medzi sebou zaslali 58.384 rozhodnutí. Sumárny počet správ, ktoré boli zaslané cez slovensko.sk, ku koncu júla predstavuje 27.510.900. 

Najviac sa na slovensko.sk prihlasujú občania z Bratislavského kraja, tvoria až 44 %. Celkový počet prístupov na portál v mesiaci júl bol 1.518.618. Nárast zaznamenalo aj Kontaktné centrum ústredného portálu slovensko.sk, ktoré počas júla vybavilo 9255 žiadostí. V porovnaní s júlom 2016 ide o viac ako 400% nárast, v júli 2016 vybavili operátori 1733 žiadostí občanov.