SR: V auguste zbankrotovalo 28 firiem

Vlna letných bankrotov sa na Slovensku v auguste nezastavila. Po júli, kedy skrachovalo 34 podnikateľských subjektov, august atakoval v štatistikách roka 2025 druhú priečku s 28 bankrotmi, najviac z oblasti obchodu a dopravy. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau ide síce o viac ako 17 % medzimesačný pokles, z pohľadu sumy evidovaných dlžôb voči štátu však ide o takmer štvornásobný nárast. Kým zbankrotované firmy v júli dlžili Sociálnej poisťovni, VšZP a daniarom súhrnne 2,81 milióna eur, v auguste záväzky dosiahli viac ako 11 miliónov eur. Reštrukturalizácia bola v auguste povolená jednej firme so sídlom v Trnavskom kraji spoločnosť DOMOSS TECHNIKA, a.s., ktorá prevádzkuje sieť predajní s elektronikou a tovarom pre domácnosť a ponúka aj služby kuchynských a kúpeľňových štúdií. Na daniach dlží 233,2 tisíc eur.

Rekordérom je komárňanská firma so zahraničným pozadím TALZA, s.r.o., ktorá si ako hlavný predmet činnosti uvádzala poradenské služby v oblasti podnikania a riadenia. Poslednú účtovnú závierku zverejnila za rok 2019 a vykázala v nej nulové tržby. Jej dlh len voči Daňovému riaditeľstvu narástol na takmer 5,8 milióna eur. Druhým najväčším dlžníkom je bratislavská Grandie, a.s., ktorá by mala podnikať vo veľkoobchode s obilím, nespracovaným tabakom, semenami a krmivom, avšak za ostatné štyri roky vykázala nulové tržby. Daniarom dlží takmer 1,9 milióna eur. Celkovo zbankrotovalo 24 eseročiek (85,7 %) a 4 akciovky (14,3 %). Osem subjektov si evidovalo 1 zamestnanca, dva v rozmedzí 5 až 9, piati v intervale 10 až 19. Krach postihol aj dve väčšie firmy so 100 až 149 zamestnancami. U 11 subjektov bol počet pracovníkov nezistený. Spomedzi zbankrotovaných firiem mala najväčší obrat a zároveň najvyšší počet zamestnancov Retrack Slovakia s. r. o. z Bratislavského kraja. Zaoberala sa nákladnou železničnou dopravou a na našom trhu patrila k lídrom. Minulý rok dokonca vykázala rekordné tržby takmer 33 miliónov eur, ale nemeckí majitelia sa rozhodli nečakane skončiť. Druhou v poradí je tlačiarenská firma POLYGRAF PRINT spol. s r.o. z Prešovského kraja, ktorá za ostatné roky dosahovala 10-miliónové tržby, ale jej strata sa za rok 2024 prehĺbila na viac ako 1 milióna eur.

Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 9 vyhlásenými konkurzmi. Nasledoval Nitriansky a Košický kraj s 5 konkurzmi, Trnavský so 4 konkurzmi. Žilinský kraj mal dva a ostatné kraje zhodne po jeden konkurz. Najviac zbankrotovaných firiem podnikalo v oblasti veľkoobchodu a maloobchodu (5), doprave a skladovaní (5), administratívnych a podporných službách (4). Podľa dát z registra CRIBIS, august priniesol aj 10 zastavení konkurzných konaní pre nedostatok majetku a až 25 zrušení vyhlásených konkurzov z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo v 31 firmách.

SR: Zamestnanosť v 2. štvrťroku

Zamestnanosť na Slovensku na jar t. r. klesla podľa štatistického úradu prvýkrát po necelých dvoch rokoch, ubudlo pracujúcich vo výrobe aj v službách. Pod celkový medziročný pokles zamestnanosti sa podpísalo najmä odvetvie stavebníctva. Mierny pokles pracovnej sily zaznamenali aj služby, najmä informácie a komunikácia a tiež vzdelávanie so zdravotníctvom. Z regionálneho hľadiska až 5 krajov evidovalo úbytok pracujúcich, najviac Nitriansky kraj.

Počet pracujúcich na Slovensku v druhom štvrťroku 2025 dosiahol takmer 2 milióny 607-tisíc osôb. Zamestnanosť podľa Výberového zisťovania pracovných síl medziročne klesla o 0,4 %, čo bolo o 10,8 tisíca osôb menej. Pokles počtu pracujúcich bol zaznamenaný prvýkrát od 3. štvrťroka 2023. Dáta po sezónnom očistení potvrdili medzikvartálny (oproti 1. štvrťroku) pokles zamestnanosti o 0,3 % na 2 milióny 612-tisíc pracujúcich. Miera zamestnanosti), ktorá vyjadruje podiel pracujúcich z počtu obyvateľov, medziročne nepatrne klesla o desatinu percentuálneho bodu (p. b.) na 78 %.

Pod celkový medziročný pokles zamestnanosti sa podpísali najmä výrobné odvetvia s úbytkom takmer 9-tisíc pracujúcich (o 0,9 %), ale mierny pokles zaznamenali už aj služby o takmer 3-tisíc osôb (o 0,2 %). V službách pôsobila tradične väčšina, až 63 % všetkých pracujúcich, teda vyše 1,6 mil. pracovníkov, zamestnanosť v nich klesla prvýkrát po roku. Vo výrobných odvetviach pracovalo cez 962-tisíc pracujúcich, pokles zamestnanosti pretrvával už štvrtý štvrťrok po sebe. Pokles počtu pracovníkov zaznamenalo celkovo 6 z 18 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší pokles pracujúcich o vyše 13-tisíc osôb (o 5,2 %) zaznamenalo stavebníctvo. Najvýraznejší medziročný úbytok v službách nastal v informáciách a komunikácii o 9,6-tisíca osôb (o 8,6 %). Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150-tisíc pracujúcimi úbytok pracujúcich zaznamenali vzdelávanie a zdravotníctvo so sociálnou pomocou, v súhrne o 15,5 tisíca osôb. Tieto poklesy do istej miery kompenzovali odvetvia doprava a skladovanie s prírastkom 7,6 tisíca osôb a tiež obchod s prírastkom 3,2 tisíca osôb, ktorý s 340-tisícmi pracujúcich zostáva naďalej druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich naďalej klesal v stavebníctve, zatiaľčo v poľnohospodárstve mierne vzrástol (o 4,3 tisíca osôb). Počet pracujúcich v najväčšom zamestnávateľskom odvetví ekonomiky – v priemysle – sa nepatrne zvýšil na 652-tisíc osôb. Pracoval v ňom každý štvrtý pracujúci v krajine.

Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 2. štvrťroku 2025 medziročne nižší v 5 z 8 krajov SR. Najvýraznejší úbytok pracovnej sily nastal v Nitrianskom kraji (o 10,8 tisíca osôb), za ním nasledoval Prešovský kraj (o takmer 7-tisíc osôb). K najväčšiemu prírastku pracujúcich došlo v Žilinskom (o 5-tisíc osôb) a Trnavskom kraji (o 3,8 tisíca osôb). Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský, Trnavský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,5 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už šiesty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, aktuálne jediný pod hranicou 72 %. Za prácou do zahraničia dochádzalo v 2. štvrťroku 2025 takmer 122-tisíc pracujúcich, čo bolo medziročne o 8,5 % viac. Opäť pracovala viac ako polovica v stavebníctve a v priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 31-tisíc osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj, a to až o takmer 59 % (viac ako 6,5 tisíca) pracujúcich. Naopak, za prácou do zahraničia dochádzalo menej osôb z Košického kraja o takmer 40 %.

V súhrne za prvý polrok 2025 dosiahol počet pracujúcich v SR 2,6 milióna osôb, zamestnanosť medziročne klesla o 0,1 %. Táto málo výrazná zmena bola spôsobená na jednej strane poklesom počtu pracujúcich vo výrobných odvetviach o 12-tisíc osôb (o 1,2 %) a na druhej strane prírastkom počtu pracujúcich v službách o 8,2 tisíca osôb (o 0,5 %). Z celkovo 18 sledovaných odvetví ekonomiky sa počet pracujúcich medziročne znížil v 8 z nich. Počty pracujúcich klesli v 3 z 8 krajov Slovenska. Miera zamestnanosti SR za prvý polrok 2025 stúpla o nepatrných 0,1 p. b. na aktuálnych 78 %. Počet osôb pracujúcich v zahraničí sa oproti prvému polroku 2024 zvýšil medziročne o necelých 5 %, teda o 5,7 tisíca osôb, za prácou tak dochádzalo vyše 120-tisíc osôb.

SR: Mzda v 2. štvrťroku

Priemerné hrubé zárobky v 2. štvrťroku na Slovensku medziročne vzrástli podľa štatistického úradu o takmer 9 %, najvýraznejšie za posledných 5 kvartálov. A hoci inflácia opäť stúpla, reálny nárast miezd si udržali všetky sledované odvetvia hospodárstva. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 2. štvrťroku 2025 dosiahla 1 654 eur, čo je o 8,8 % viac ako pred rokom. V hrubom si tak zamestnanci prilepšili v priemere o 134 eur. Tempo medziročného rastu miezd sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku takmer zdvojnásobilo a dostalo sa tak na najvyššiu úroveň za ostatných 5 kvartálov. Rast reálnych miezd sa napriek vyššej inflácii zrýchlil na 4,5 %. Priemerná mzda po sezónnom očistení oproti 1. štvrťroku 2025 vzrástla o 3,4 %.

Medziročný rast priemernej nominálnej mzdy zaznamenalo všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva. V takmer polovici z nich presiahol rast 10 %. Zvýšenie hrubých miezd sa pohybovalo od vyše 4 % v oblasti nehnuteľností až po vyše 16 % nárast zárobkov zamestnancov vo vodohospodárstve (v dodávke vody a odpadoch). Aj po zohľadnení inflácie reálne mzdy vzrástli vo všetkých 19 odvetviach. Najvýraznejšie, o viac ako 8 %, si polepšili pracovníci vo vodohospodárstve, v oblasti vzdelávania, v dodávke elektriny, plynu a pary, či v zdravotníctve. Rast platov zamestnancov školstva, štátnej a verejnej správy bol do značnej miery spôsobený jednorazovou odmenou štátu. Priemysel a obchod, teda odvetvia, ktoré na Slovensku zamestnávajú najviac ľudí, zaznamenali o niečo nižší relatívny rast nominálnych aj reálnych miezd ako v priemere celé hospodárstvo SR. Hrubá mesačná mzda v priemysle sa počas 2. štvrťroka 2025 medziročne zvýšila o 8,3 % na 1 791 eur. Jej reálna hodnota stúpla o 4 %. V obchode, v druhom najväčšom zamestnávateľovi, nominálne mzdy stúpli o 8 % na 1 535 eur. Reálny rast zárobkov pracovníkov v obchode dosiahol 3,7 %. Aktuálne najvyššiu priemernú mesačnú mzdu nad 2,6 tisíca eur mali zamestnanci v odvetví finančných a poisťovacích činností, v dodávke elektriny, plynu, pary, ako aj zamestnanci v informáciách a komunikácii. V 9 z 19 sledovaných odvetví ekonomiky však hrubá mzda zaostávala za celoslovenským priemerom. Najnižšie zárobky mali naďalej zamestnanci v ubytovacích a stravovacích službách (950 eur), ktorí ako jediní neprekročili hranicu tisíc eur.

Z regionálneho hľadiska si nadpriemerné mzdy udržal iba Bratislavský kraj (1 960 eur), v ostatných krajoch sa mzdy pohybovali od 1 299 eur v Prešovskom kraji do 1 629 eur v Košickom kraji. Nominálna mzda bola vo všetkých regiónoch vyššia než v 2. štvrťroku 2024, pričom najvýraznejší nárast, o 13,3 % zaznamenal Košický kraj. Po započítaní vplyvu inflácie vzrástla vo všetkých krajoch Slovenska aj reálna mzda. Najviac v Košickom kraji (o 8,8 %) a najmenej v Bratislavskom kraji (o 2,6 %).

V 1. polroku 2025 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR hodnotu 1 586 eur. Medziročne sa zvýšila o 6,9 %, tempo jej rastu sa oproti rovnakému obdobiu minulého roka spomalilo o 1,2 percentuálneho bodu. Reálna mzda v súhrne za 1. polrok vzrástla medziročne o 2,8 %, po zohľadnení inflácie evidovalo reálny rast miezd 18 odvetví a len v 1 zárobky reálne poklesli - v dodávke energií (elektriny, plynu a pary).

SR: Ceny nehnuteľností na bývanie si udržali dvojciferné medziročné tempo rastu

Realizačné ceny nehnuteľností na jar a na začiatku leta 2025 na Slovensku podľa štatistického úradu vzrástli medzikvartálne v priemere o 2,2 %, medziročné tempo rastu bolo naďalej dvojciferné, aktuálne nad úrovňou 11 %. K výsledku prispelo predovšetkým zvýšenie cien nových nehnuteľností o 2,9 %, existujúcim nehnuteľnostiam vzrástli ceny pomalšie, a to o 2,0 %.

Z hľadiska regionálneho vývoja sa medzikvartálne zvýšenie cien prejavilo vo všetkých 8 krajoch, a to od + 0,1 % v Žilinskom kraji do + 5,1 % v Košickom kraji. Vyššie celkové priemerné tempo rastu nad úrovňou 4 % zaznamenal aj Banskobystrický kraj. V hlavnom meste a v jeho okolí, teda v Bratislavskom kraji, ceny nehnuteľností na bývanie v porovnaní s úvodom roka vzrástli o 2,3 %. Vo väčšine regiónov dynamickejšie rástli ceny nových nehnuteľností než ceny existujúcich domov a bytov, až v 5 z 8 krajov SR, a to v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom, Žilinskom ako aj v Prešovskom kraji. Opačný trend, kedy vyššie tempo rastu zaznamenali staršie, teda existujúce nehnuteľnosti, evidoval Košický, Banskobystrický a Trenčiansky kraj. Najvyšší rast cien existujúcich nehnuteľnosti, o viac ako 5 %, zaznamenal Banskobystrický a Košický kraj.

Ceny nehnuteľností v 2. štvrťroku 2025 na Slovensku medziročne vzrástli o 11,3 %. Výraznejšie medziročné zdražovanie zaznamenali existujúce nehnuteľnosti (+ 11,4 %), pri nových nehnuteľnostiach rástli ceny o niečo pomalšie (+ 10,5 %). Realizačné ceny medziročne vzrástli vo všetkých 8 krajoch, a to od 6,3 % v Trenčianskom kraji do 16 % v Prešovskom kraji. Dvojciferné tempo rastu zaznamenali tiež Bratislavský, Nitriansky, Banskobystrický a Košický kraj. Vo väčšine krajov dynamickejšie medziročne vzrástli ceny existujúcich nehnuteľností, najmä v Prešovskom, Banskobystrickom, Nitrianskom a Košickom kraji, kde boli ceny v 2. štvrťroku vyššie ako pred rokom o 13 % až 17 %. Naopak rýchlejší rast cien nových nehnuteľností ako existujúcich nehnuteľností zaznamenali 3 regióny, Bratislavský, Trenčiansky a Trnavský kraj. Vo všetkých troch to bolo dvojciferné tempo rastu nad úrovňou 10 %. V Bratislavskom a v Prešovskom kraji bol zaznamenaný vysoký, dvojciferný medziročný rast cien tak pri existujúcich ako aj nových nehnuteľnostiach.

V dlhodobom porovnaní sa domy a byty na Slovensku v 2. štvrťroku 2025 predávali za dvojnásobnú cenu, teda o + 105 % drahšie ako v priemere počas roka 2010 (bázická zmena). Nárast cien sa líšil podľa typu nehnuteľnosti, v priebehu 14 rokov ceny nových nehnuteľností vzrástli o viac ako 75 %, ceny existujúcich nehnuteľností o 119 %.

Reality: Najdrahšie byty sú v Luxembursku, najlacnejšie v Turecku

Košice, Banská Bystrica a Bratislava patria k najmenej dostupným európskym mestám, pokiaľ ide o možnosť kúpiť si nový byt. Košičania si musia na byt odložiť vyše 170 výplat, Bratislavčanom stačí 148. Napriek rastúcim cenám sa minulý rok v Bratislave predalo vyše 1 600 nových bytov, čo predstavuje dvojnásobný nárast v porovnaní s rokom 2023. Nadobudnúť vlastné bývanie je najviac dostupné pre obyvateľov talianskeho Turína a dánskeho mesta Odense, pričom na kúpu nového bytu potrebujú menej ako päť hrubých ročných miezd (4,9). Vyplýva to z údajov najnovšieho vydania publikácie Property Index, ktorá poskytuje informácie o európskom trhu s nehnuteľnosťami. Aktuálne 14. vydanie obsahuje súhrnné dáta z 28 krajín vrátane Izraela a Turecka.

Bývať vo vlastnom je stále najnáročnejšie pre Amsterdamčanov. Obyvatelia holandskej metropoly si na nákup bytu musia našetriť až 15,4 hrubých ročných miezd. Dostupnosť sa vypočítava na základe toho, koľko priemerných hrubých ročných miezd potrebujú obyvatelia konkrétneho mesta, aby si mohli kúpiť nový byt s rozlohou 70 m 2 . Na druhom mieste rebríčka v nedostupnosti bývania sa umiestnilo grécke hlavné mesto Atény (15,3). Tretie miesto obsadila Praha (15,0) a na popredných priečkach sa nachádza aj druhé najväčšie české mesto – Brno (14,0). Do sedmičky najmenej dostupných miest na nákup nového bytu sa dostali všetky tri analyzované slovenské mestá – Košice (14,2), Banská Bystrica (12,8) a Bratislava (12,3). Celý rebríček pritom obsahuje takmer 40 rôznych miest z viac ako desiatky európskych krajín vrátane takých miest, ako sú Londýn, Miláno či Kodaň.

V porovnaní cien nových bytov sa na čele rebríčka s najvyššími cenami za meter štvorcový umiestnilo Luxembursko (8 760 €/m 2 ). Na druhom mieste je Izrael (6 131 €/m 2 ) a hranicu 5-tisíc eur za meter štvorcový presiahli aj Spojené kráľovstvo, Rakúsko, Portugalsko a Česká republika. Naopak, najnižšie ceny zaznamenali Turecko (949 €/m 2 ), Bosna a Hercegovina (1 482 €/m 2 ), Albánsko (1 620 €/m 2 ) a Rumunsko (1 676 €/m 2 ). Slovensko sa umiestnilo v strede rebríčka s cenou 3 252 €/m 2 za nový byt, čo predstavuje medziročný nárast o 4,7 %. Najdrahším mestom roka 2024 je Tel Aviv (13 970 €/m 2 ). Hranicu 10-tisíc eur za meter štvorcový však pokorili aj ďalšie tri európske mestá: Luxemburg, Mníchov a Paríž. Na opačnej strane rebríčka sa nachádza Ankara (905 €/m 2 ). Hlavné mesto Turecka je jediné spomedzi všetkých 75 analyzovaných miest, kde meter štvorcový stojí menej ako tisíc eur. S cenami do 1 500 €/m 2 nasledujú Izmir (Turecko), Drač (Albánsko), Patra (Grécko) a Istanbul (Turecko). Slovensko v rebríčku zastupujú tri mestá: Bratislava (3 909 €/m 2 ), Košice (3 400 €/m 2 ) a Banská Bystrica (2 973 €/m 2 ).

Najvyššie priemerné mesačné nájomné za byt dosiahol v minulom roku Luxemburg, pričom ceny sa vyšplhali až na 43,4 €/m 2 . Luxemburská metropola výrazne predbehla aj Paríž a Dublin, v ktorých nájomné prevýšilo hranicu 30 €/m 2 . Najnižšie ceny nájomného, ktoré činilo menej ako 6 €/m 2 , zaplatili obyvatelia miest Drač, Vlora (Albánsko), Ankara (Turecko) a Plovdiv (Bulharsko). Bratislava s cenou 15,4 €/m 2 sa nachádza približne v strednej časti rebríčka. V porovnaní hlavných miest krajín susediacich so Slovenskom je, rovnako ako v predošlom vydaní publikácie, nájomné vyššie v Prahe a vo Varšave, zatiaľčo v Budapešti a vo Viedni je nižšie nájomné.

Trend: Export mimo EÚ

Správanie slovenských exportérov sa postupne mení. Čoraz viac hľadajú odbyt mimo tradičných európskych trhov, aj keď väčšina stále smeruje na západoeurópske trhy. Podľa prieskumu Eximbanky (2024, elektronické dopytovanie, 112 slovenských ekonomických subjektov z rôznych odvetví) rastie záujem najmä o Ukrajinu (19%), subsaharskú Afriku (16%) a západný Balkán (15%). Firmy láka aj Juhovýchodná Ázia a Latinská Amerika, no pri expanzii narážajú na nedostatok kontaktov, finančného zabezpečenia a neznalosť daných teritórií.

Ukrajina (19%) sa radí medzi prioritné trhy, o ktoré prejavujú slovenské spoločnosti najväčší záujem – najmä vďaka rozsiahlym potrebám obnovy, predovšetkým v oblasti energetickej infraštruktúry. Medzi ďalšie preferované regióny patria štáty subsaharskej Afriky ako Keňa a Uganda (16%) a západný Balkán, konkrétne Bosna a Hercegovina či Srbsko (15%). Zvýšený záujem bol zaznamenaný aj o krajiny Južnej a Juhovýchodnej Ázie (13%) a Latinskej Ameriky (9%). Firmy sú čoraz častejšie pripravené vstupovať aj na geograficky či kultúrne vzdialenejšie trhy, ak v nich dokážu rozpoznať reálny obchodný potenciál. Menej atraktívne sú regióny Blízkeho a Stredného východu, vrátane Severnej Afriky (5%) a región Kaukazu a Strednej Ázie (3%).

Najčastejšie uvádzanou prekážkou (24%) je problém s identifikáciou odberateľov a nadviazanie lokálnych kontaktov, ďalej potreba dodatočných finančných zdrojov a zabezpečenia zmluvných vzťahov (22%) a 13% respondentov má nedostatok informácií o možnostiach prieniku na trhy rozvojových krajín a o potrebách týchto krajín. Ďalšou výzvou je nízka informovanosť o dostupných nástrojoch financovania, poistenia a mechanizmoch zdieľania rizík, ako sú záruky a exportné poistenie (12%). Firmy poukazujú aj na vysoké politické, ekonomické a bezpečnostné riziká v rozvojových krajinách.

Až 72% exportérov uvádza, že dokáže vstúpiť na trhy rozvojových krajín bez potreby formovania obchodných partnerstiev. Tento prístup poukazuje na ich dostatočné vnútorné kapacity a skúsenosti, ktoré im umožňujú efektívne pôsobiť aj v náročnom prostredí. Zvyšných 21% považuje spoluprácu za nevyhnutnú a využíva subdodávky, konzorciá, joint venture alebo akvizície. Partnerstvá im pomáhajú lepšie zvládať riziká, získať lokálne znalosti a otvárať prístup na náročné trhy, ktoré sú často charakteristické politickou alebo ekonomickou nestabilitou.

SR: Prvé vreckové a platobná karta

Takmer dve tretiny detí na Slovensku dostávajú vreckové, najčastejšie 40 eur mesačne (62 percent), no je tu aj 6 percent, ktorí si mesačne na vreckovom prilepšia aj o vyše 200 eur. Tri z desiatich detí majú vreckové pravidelne, o niečo viac je ale prípadov, že ho dostanú v prípade potreby. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 2.6 do 5.6 2025, 1000 respondentov) najviac, a to takmer tretina detí začala dostávať vreckové vo veku 11 až 13 rokov. Vlastnú platobnú kartu má 56 percent detí, najčastejšie sa k nej dostali po dovŕšení 16 rokov. Oproti vlaňajšku však tento rok začínajú dostávať vreckové ako aj prvú platobnú kartu vekovo o čosi staršie deti. Medziročne taktiež začalo výrazne viac rodičov hovoriť s deťmi o príjmoch a výdavkoch, čo zrejme súvisí s rastom životných nákladov domácností. Kým v roku 2024 to bolo v prípade 56 percent domácností, v tomto roku je to už 81 percent.

Nielen počas školského roka, ale aj počas prázdnin dáva väčšina rodičov svojim ratolestiam nejaké vreckové. Niektoré ho dostávajú pravidelne mesiac čo mesiac, iné podľa aktuálnej situácie, a to najmä vtedy, keď peniaze na niečo potrebujú. Podľa prieskumu dostáva vreckové v pravidelných intervaloch, najčastejšie raz mesačne, 31 percent detí a nepravidelne, teda podľa potreby – 36 percent. Tretina detí (33 %) však vreckové nedostáva vôbec. Samozrejme, súvisí to aj s vekom detí a taktiež finančnou situáciou rodiny. Najčastejšie začali vreckové dostávať vo veku 11 až 13 rokov (32 percent), ďalšj vo vekovej hranici 14 až 16 rokov (26 percent), ďalších 20 percent dostalo prvé vreckové vo veku 8 až 10 rokov. Rodičia v tomto roku začali dávať vreckové vo všeobecnosti starším deťom ako vlani. Vtedy bolo oveľa viac prípadov, kedy deti dostali prvé vreckové aj dávno pred dovŕšením 10 rokov. A koľko dostávajú deti ako vreckové? Najčastejšie 21 až 40, resp. 11 až 20 eur, (v oboch prípadoch po 23 percent). V poradí ďalšou najpočetnejšou skupinou (16 %) sú deti, ktoré mesačne obdržia od rodičov len do 10 eur. Potom je tu 14 percent takých, čo majú mesačne 41 až 80 eur a zhodne po 6 percent je tých, čo na vreckovom zinkasujú za mesiac viac ako 100 a viac ako 200 eur.

V dnešnej dobe už vreckové dostáva nemálo detí prevodom na účet a nákupy platia mobilným telefónom s uloženou platobnou kartou. Vlastnú platobnú kartu má podľa prieskumu 56 percent detí, čo je v porovnaní s minulým rokom nárast o 18 percent. Aj platobné karty v tomto roku dostávajú deti vo vyššom roku. Zatiaľčo vlani dostalo prvú kartu 27 percent detí vo veku 11 až 13 rokov, teraz je ich len 13 percent. Najväčší rozdiel ale badať u 16-ročných. Minulý rok už v tomto veku malo kartu množstvo detí a po 16-ich rokoch ju dostalo už len 8 percent, teraz je ich dokonca až 42 percent.

SR: Najlepší život

Aj v tomto roku prináša webová aplikácia Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR MuMAP (Municipalities on Map) hodnotenie, ako kvalitne sa žije v 2 924 mestách a obciach na Slovensku. Občania si môžu preveriť, do akej miery ich obec zabezpečuje kvalitné služby a infraštruktúru a porovnať ju s ostatnými obcami aj z pohľadu ohrozenia ľudí dopravnou chudobou, teda obmedzeného prístupu k doprave alebo k pravidelným spojom potrebným na dochádzku do práce, školy či k lekárovi. Popri oblastiach ako bezpečnosť a demografia či životné prostredie pribudli nové ukazovatele – prístup ku kanalizácii a doprava.

Podľa mixu ukazovateľov, kde môžu samosprávy získať maximálne 3 000 bodov, je aktuálnym lídrom bratislavská mestská časť Lamač s 2 543 bodmi. V prvej desiatke sa objavili aj ďalšie mestské časti Bratislavy a Košíc, napríklad Záhorská Bystrica či Košická Nová Ves, ale aj menšie obce ako Štiavnička či Košeca. Z vlaňajšej prvej desiatky sa na špici udržali iba Teplička nad Váhom a Košeca, ostatné obce sa prepadli v poradí nižšie. Prepad zaznamenal aj minuloročný víťaz, obec Gbeľany v Žilinskom kraji. Naopak, v aktuálnom rebríčku dominujú najmä mestské časti Bratislavy, ktoré obsadili takmer polovicu miest v TOP 30. Dôvodom môže byť dobudovanie novej nemocnice v Lamači, ako aj takmer 100-percentná pripojenosť obyvateľov na verejnú kanalizáciu a lepšia dopravná dostupnosť.

Aplikácia v záložke Kvalita života ponúka interaktívnu mapu všetkých slovenských obcí. Tie sú farebne rozlíšené (od červenej po zelenú) podľa toho, ako sa im darí v desiatich oblastiach – demografia, ekonomická aktivita, zdravotná starostlivosť, vzdelávanie, bezpečnosť, životné prostredie, záujem o veci verejné, sociálna starostlivosť, kultúra a najnovšie aj doprava. Občan si môže vo vyhľadávači nájsť svoju obec a získať prehľad o konkrétnych ukazovateľoch, ktoré sa započítavajú do hodnotenia. Každá obec môže dosiahnuť maximálne 3 000 bodov, pričom výsledné skóre ukazuje, do akej miery vytvára kvalitné podmienky pre život. Aplikácia je dostupná bezplatne na webe NKÚ a už päť rokov umožňuje verejnosti kontrolovať hospodárenie obcí a miest. Okrem údajov o príjmoch, výdavkoch či čerpaní eurofondov ponúka aj výsledky kontrol národnej autority pre oblasť externej kontroly, ktoré sa priebežne aktualizujú po ukončení kontrol a prijatí opatrení. Obsahuje údaje o všetkých 2 924 samosprávach a sprístupňuje takmer 38-tisíc kontrolných zistení od roku 2012. Dáta čerpá z viacerých zdrojov, napríklad zo Štatistického úradu SR, z Centra vedecko-technických informácií SR, polície či rezortu životného prostredia. Keďže tieto inštitúcie údaje zverejňujú v rôznom čase, počas roka sa čísla viackrát aktualizujú, adekvátne tomu sa viackrát ročne môže meniť aj poradie v rebríčku samospráv.

Prvá desiatka hodnotenia kvality života k 22. augustu 2025:
1. Bratislava - mestská časť Lamač
2. Štiavnička
3. Košice - mestská časť Košická Nová Ves
4. Bratislava - mestská časť Záhorská Bystrica
5. Teplička nad Váhom
6. Ďurďošík
7. Hrašovík
8. Malá Ida
9. Košeca
10. Bratislava - mestská časť Dúbravka

Trend: Elektronické zdravotníctvo

Aplikácie súvisiace so zdravím používa na Slovensku už 66 % respondentov (do 45 rokov je to 72 % a nad 45 rokov 60 %). Smart hodinky, fitnes náramok alebo prsteň nosí 43 % respondentov (do 45 rokov je to 51 %, nad 45 rokov iba 36 %). Takmer polovica ľudí uvažuje o využívaní telemedicíny, ktorej služby už využilo 18 % respondentov (do 45 rokov je to 24 % a nad 45 rokov iba 13 %). V budúcnosti ich plánuje využiť 42,5 % respondentov. Službám telemedicíny dôveruje 28 % respondentov (do 45 rokov je to 31 % a nad 45 rokov iba 25 %). Potvrdili to výsledky výskumu, ktorý na vzorke 3 070 respondentov nad 18 rokov zrealizoval porovnávač benefitov zdravotných poisťovní Asisto.sk.

Pre 50 % ľudí zvyšuje dôveryhodnosť telemedicíny zdravotná poisťovňa. V ponuke benefitov nad rámec zdravotného poistenia sa u zdravotných poisťovní Dôvera a VšZP objavujú nové benefity spojené s on-line diagnostikou a konzultáciami s lekármi. Na základe výsledkov výskumu sa predpokladá, že počet poistencov využívajúcich tento typ benefitov sa bude zvyšovať, samozrejme, aj s rozširovaním ponuky zdravotných poisťovní v tomto smere. Ľudia vo všeobecnosti zatiaľ téme telemedicíny nerozumejú a práve zdravotné poisťovne môžu zvyšovať jej dôveryhodnosť. Umelá inteligencia (AI) v zdravotníctve je relatívne nová téma. Ale až 52 % respondentov je presvedčených, že bude prínosom (do 45 rokov je to viac ako 60 %), 15 % respondentov nemá žiadne obavy z využívania AI v zdravotníctve a 48 % má len mierne obavy. Na druhej strane 22 % má veľké obavy z využívania AI v zdravotníctve. Poistenci ZP Dôvera majú najlepší vzťah k moderným metódam v zdravotníctve, majú najviac skúseností a najväčšiu dôveru k telemedicíne. Po nich nasledujú poistenci ZP Union a poslední sú poistenci Všeobecnej zdravotnej poisťovne.

Poistenci ZP Dôvera tiež najviac používajú smart hodinky alebo fitnes náramky. Mobilné aplikácie zdravotných poisťovní sú veľmi využívané. V prípade Všeobecnej zdravotnej poisťovne a ZP Union využíva mobilnú aplikáciu približne rovnako takmer 60%. Mobilnú aplikáciu ZP Dôvera využilo v poslednom období 67 % jej poistencov, pritom v roku 2024 to bolo 40 % respondentov. Trend je teda jednoznačne stúpajúci. Poistenci ZP Dôvera sú aj najspokojnejší (77 % z nich) s mobilnou aplikáciou svojej poisťovne. Najmenej spokojní sú poistenci VšZP (63 % z nich).

Výzva: Internet do škôl

Kvalitný internet potrebujú všetky školy. Nová výzva má pomôcť dostať sa k rýchlemu internetu znevýhodneným žiakom na Slovensku. Vďaka poukazom na internet vo výške 480 eur si budú môcť zabezpečiť pripojenie na obdobie 24 mesiacov. Na projekt je vyčlenených vyše 23,7 milióna eur zo zdrojov Európskej únie – väčšina z nich pôjde do menej rozvinutých regiónov, časť aj do Bratislavského kraja.

Cieľom výzvy je zabezpečiť oprávneným žiakom základných a stredných škôl širokopásmové internetové pripojenie na pevnom mieste s minimálnou garantovanou najnižšou prenosovou rýchlosťou 30 Mb/s v čase špičky, zariadenie na šírenie signálu (modem/router) a úhradu inštalačných alebo aktivačných poplatkov. Podpora bude poskytovaná formou poukazov vo výške maximálne 480 eur na jedného žiaka, čo zodpovedá 20 eurám mesačne na obdobie maximálne 24 mesiacov. Oprávnenými prijímateľmi podpory sú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami podľa školského zákona a žiaci v hmotnej núdzi. Poukaz môže byť vydaný len na jedného oprávneného užívateľa v spoločnej domácnosti. Celkovo bude podporených viac ako 48 000 žiakov základných a stredných škôl. Sekundárnym cieľom projektu je rozvoj digitálnych zručností, zabezpečenie rovnakého prístupu k digitálnym službám a digitálnemu obsahu, možnosť prípravy na vyššie stupne vzdelávania a v neposlednom rade aj podpora rozvoja talentu. Zároveň sa podporí aj budovanie a rozvoj VHCN – sietí s veľmi vysokou kapacitou.

Projekt je možné uplatniť na celom území Slovenska. V menej rozvinutých regiónoch 85 % pokryjú európske peniaze a 15 % ide zo štátneho rozpočtu, v Bratislavskom kraji je príspevok EÚ 40 % a zo štátneho rozpočtu 60 %. Predpokladaný začiatok realizácie a možnosť registrácie pre žiakov a študentov do systému je posledný kvartál roku 2025. Pri overovaní budú spolupracovať viaceré ministerstvá, ktoré majú k dispozícii potrebné údaje. Tí, ktorým nárok vznikne, dostanú voucher prostredníctvom sms správy a budú ho môcť využiť u niektorého zo zmluvných operátorov. Asociácia mobilných operátorov Slovenska upozorňuje, že v obciach a regiónoch bez pevného pripojenia nebude možné poukazy uplatniť. Práve preto opätovne zdôrazňuje potrebu zjednodušiť administratívne procesy pri budovaní digitálnej infraštruktúry, rovnako aj efektívnejšie využívať európske zdroje na rozširovanie dostupnosti vysokorýchlostného internetu pre všetkých obyvateľov

Inflácia: V júli 4,4 %

Spotrebiteľské ceny na Slovensku podľa štatistického úradu medzimesačne vzrástli opäť pri potravinách, najmä za mlieko, syry, vajcia a mäso. Dovolenkové obdobie prinieslo drahšie nealko aj alko nápoje, ale tiež zájazdy. Celkovú medziročnú infláciu negatívne ovplyvňovali rastúce ceny potravín a nápojov, ako aj stravovacích a ubytovacích služieb. Pri júlovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 4,4 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 3,6 % a čistá inflácia hodnotu 3,2 %. Medzimesačne dosiahla jadrová inflácia aj čistá inflácia zhodne hodnotu 0,4 %. Spolu za sedem mesiacov roku 2025 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 4 %.

Ceny pre spotrebiteľov na Slovensku v júli t. r. medzimesačne vzrástli v priemere o 0,3 %. Inflácia, teda medziročný rast cien, dosiahla hodnotu rastu 4,4 %, najvyššiu za jeden a pol roka (od decembra 2023). Ceny vzrástli od 0,1 % za nábytok so zariadením domácnosti ako aj za zdravie až do 1,2 % za alkoholické nápoje s tabakom. Ceny pošty a spojov a za vzdelávanie ostali nezmenené. Pokles cien zaznamenali odevy s obuvou o 0,6 % a doprava o 0,3 %. Vývoj medzimesačnej inflácie najviac ovplyvnil rast cien potravín a nealko nápojov v priemere o 0,5 %, potraviny boli drahšie o 0,3 % a nealko nápoje o 1,7 %. Najvýznamnejší bol nárast cien za mlieko, syry a vajcia (+1,4 %) a mäso (+0,6 %). Pozitívny vplyv malo medzimesačné zlacnenie olejov a tukov o 0,4 % a sezónne zlacnenie zeleniny o 2,8 %. Naďalej pokračoval rast cien nealko nápojov, aktuálne o 1,7 %. Spotrebitelia si priplatili aj za kávu, čaj a kakao. Vplyv na rast medzimesačnej inflácie mali tiež vyššie ceny za alkoholické nápoje a tabak, aktuálne o 1,2 %. Zdraželi destiláty, pivo aj víno. Dovolenkové obdobie prinieslo zdražovanie služieb za rekreáciu a kultúru, najviac za zájazdy (+6,5 %). Zvýšenie cien evidovalo aj poistenie v súvislosti s dopravou či zdravím (v priemere +3,4 %). Ceny za bývanie a energie boli vyššie o 0,2 %, rástli najmä ceny skutočného nájomného (+1,7 %), naopak poklesli ceny imputovaného nájomného (-0,2 %).

V júli boli spotrebiteľské ceny na Slovensku medziročne vyššie o 4,4 %. Ceny v medziročnom porovnaní vzrástli od 1,5 % v doprave po 10 % za vzdelávanie. Vplyv na medziročný vývoj inflácie malo zdraženie potravín s nealko nápojmi, dosiahlo najvyššiu úroveň v tomto roku, 4,4 %. Ceny potravín (+3,1 %) sa zvýšili od 0,7 % za chlieb s obilninami po 14,6 % za oleje s tukmi. Výrazne zdynamizovanie rastu nad úroveň 10 % zaznamenali ceny mlieka so syrmi a vajcami a tiež ovocie. Naopak, lacnejšie bolo mäso (-1,6 %) a zelenina (-3,7 %). Vyšší rast cien naďalej evidovali nealkoholické nápoje, a to o 19,2 %, drahšie boli minerálne vody s nealko nápojmi a šťavami (+18,3 %), ako aj káva s čajom a kakaom, ktoré v júli zaznamenali svoje historické maximum (+20,5 %). Vyššie ceny si udržujú reštaurácie a hotely, aktuálna o 9,5 %. Dovolenková sezóna tiež priniesla medziročné zdraženie poistenia či sociálnych služieb (+6,3 %) Vyššie ceny dosiahli aj za alkoholické nápoje a tabak, v júli o 6,7 %. Rast cien vína dosiahol svoje historické maximum, v júli tohto roka bolo drahšie až o 16 %. Spotrebitelia si však priplatili aj za destiláty, pivo a tabak. Bývanie s energiami zaznamenalo medziročný nárast o 2,7 % a za nábytok so zariadením a údržbou domácnosti boli medziročne vyššie ceny v priemere o 3,2 %.

SR: Zamestnanosť a mzda v júni 2025

Rast miezd v júni 2025 bol podľa štatistického úradu rýchlejší ako inflácia takmer vo všetkých odvetviach, v priemysle nominálny rast prekročil 12 %. Nominálne mzdy medziročne vzrástli vo všetkých sledovaných odvetviach, reálny rast sa prejavil v 9 z nich. Zamestnanosť bola medziročne vyššia v piatich odvetviach, ktoré patria do vnútorného obchodu.

Priemerná nominálna mesačná mzda v júni 2025 sa na Slovensku medziročne zvýšila vo všetkých sledovaných odvetviach. Rast miezd sa pohyboval od 2,7 % vo vybraných trhových službách do 12,4 % v priemysle. Až polovica odvetví evidovala nominálny nárast platov o vyše 7 %. Dvojciferný nárast zaznamenal len priemysel, v tomto odvetví išlo o najvyššie tempo rastu miezd od marca 2024. Reálny medziročný rast (očistený o vplyv inflácie) miezd zaznamenalo 9 z 10 odvetví. Najdynamickejší bol v priemysle o 7,8 %, reálny rast nad 3 % dosiahli aj platy v predaji vrátane opráv motorových vozidiel, v stavebníctve ako aj v reštauráciách s pohostinstvami. Naopak, reálny pokles pretrval len vo vybraných trhových službách, a to o 1,5 %.

Zamestnanosť v júni 2025 bola medziročne vyššia v 5 z 10 sledovaných odvetví. Najviac sa zvýšila v ubytovaní o 3,1 %, tiež v reštauráciách spolu s pohostinstvami o 1,1 % a veľmi mierny nárast do 0,6 % evidovali aj veľkoobchod, maloobchod ako aj predaj vozidiel vrátane ich opráv. Medziročný pokles počtu zamestnaných osôb v 5 odvetviach sa pohyboval v intervale od 0,2 % v stavebníctve do 2,3 % v doprave spolu so skladovaním.

V súhrne za šesť mesiacov roka 2025 mzdy na Slovensku medziročne vzrástli nominálne vo všetkých sledovaných odvetviach, reálne v 9 z nich. Reálny rast zohľadňujúci aj inflačné vplyvy sa pohyboval v rozpätí od 0,1 % vo veľkoobchode do 4,3 % v ubytovaní a rovnako aj v reštauráciách spolu s pohostinstvami. Naopak, mzdy oproti vlaňajšku reálne klesli o 1,4 % vo vybraných trhových službách. Zamestnanosť v súhrne za prvý polrok 2025 medziročne vzrástla v 4 z 10 odvetví. Vývoj počtu zamestnaných osôb sa pohyboval od poklesu o 2,4 % v doprave vrátane skladovania až po rast o 2,4 % v ubytovaní.

SR: Najväčšia aukcia mobilných frekvencií

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (úrad) ukončil v stredu 9. 7. 2025 najväčšiu elektronickú aukciu mobilných frekvencií v histórii Slovenska. Aukcia zabezpečila pridelenie až dvoch tretín frekvenčných spektier potrebných pre mobilných operátorov, čo je kľúčové pre budúci rozvoj mobilných sietí na Slovensku a posilnenie digitálnej infraštruktúry. Operátori môžu rozšíriť pokrytie, zvýšiť rýchlosť mobilného internetu a zabezpečiť stabilnejšie pripojenie a celkovo lepšiu používateľskú skúsenosť s mobilnými službami na celom Slovensku.

V aukcii boli prideľované frekvencie z pásiem: 800 MHz, 900 MHz, 1500 MHz, 2100 MHz, 2600 MHz FDD a 2600 MHz TDD. Všetky ponúkané frekvencie boli predané a súťaž štyroch operátorov priniesla rekordný výnos 506 073 499,99 EUR, pričom očakávanie bolo na úrovni zhruba o 140 mil. EUR nižšie. Celkový výnos elektronickej aukcie poukazuje na vysokú hodnotu pridelených frekvencií pre operátorov. Úspešným účastníkom budú frekvencie pridelené na obdobie od 1. 1. 2029 do 31. 12. 2048. Výnimkou je frekvenčné pásmo 1500 MHz, ktoré je operátorom k dispozícii okamžite a frekvenčné pásmo 2100 MHz, ktoré bude sprístupnené od 8. 9. 2026. Operátori budú za pridelené frekvenčné pásma platiť postupne od tohto roku až do roku 2028.

Úrad zahájil tiež verejnú diskusiu k možnosti pridelenia frekvencií z frekvenčného pásma 24,25 – 27,5 GHz (ďalej len „frekvenčné pásmo 26 GHz“). Cieľom tejto verejnej diskusie prostredníctvom oficiálnej webovej stránky úradu je získať aktuálne informácie a zistiť súčasný záujem o používanie frekvencií z frekvenčného pásma 26 GHz na trhu elektronických komunikácií, z ktorých môže úrad čerpať pri príprave následného výberového konania na pridelenie týchto frekvencií.

e-Auto: Slovenskému trhu dominujú Škoda a Tesla

Medzi osobnými elektromobilmi, ktoré sa predali a registrovali na Slovensku, dominovala v prvej polovici roka 2025 „domáca“ novinka Škoda Elroq, ďalej modely Tesla Model Y a Škoda Enyaq. V rebríčku najpredávanejších elektromobilov bez rozdielu veku a pôvodu (individuálny dovoz nových alebo jazdených vozidiel) je na čele Tesla Model 3. Slovenský trh sa elektrifikuje aj cez dostupné jazdené vozidlá, ale tiež vďaka prístupu niektorých automobiliek, ktoré cielene uvádzajú modely s dostupnejšími cenovkami. Predpovedá sa tak nárast predaja v súvislosti so vstupom značky BYD na slovenský trh, ktorý však pozorne sledujú aj ďalší silní hráči.

Na všetkých hlavných trhoch vidíme rastúcu popularita domácich značiek. V Európe dominoval predajom podľa analýzy PwC Renault 5 a v prvej desiatke je až 6 modelov koncernu Volkswagen (vrátane dvojnásobného zastúpenia značky Škoda), 2 modely Stellantis a po jednom BMW a Tesla. Slovensko má zastúpenie v tomto rebríčku vďaka Citroenu ë-C3, ktorý sa vyrába v Trnave. S takmer 16 tisíc predanými kusmi obsadil šiestu priečku, tesne pred podobne úspešnou Škodou Enyaq.

V Číne sa naopak do prvej desiatky nedostal jediný európsky model a iba dve americké Tesly, ktoré sú však rovnako vyrábané v Číne. Prepad predajov európskych značiek na tomto trhu teda pokračuje. V USA ostáva lídrom Tesla Model Y, za ním Model 3 a Chevrolet Equinox, pričom v prvej desiatke sú aj dva modely Ford a ďalší Chevrolet. Tieto dáta potvrdzujú trend, že elektromobilita sa čoraz viac stáva doménou domácich výrobcov, ktorí sa tešia aj podpore štátnych politík.

SR: Zbankrotovalo aj trojročné dieťa

V júli t. r. na Slovensku zbankrotovalo 844 dlžníkov. Medzi dlžníkmi bolo 20 manželských párov, neobvykle veľa ľudí bez domova a až 8 obyvateľov z jednej obce. Do štatistík pribudol nový rekord. Historicky prvý raz zbankrotoval najmladší dlžník, iba trojročný chlapček z okresu Bánovce nad Bebravou z Trenčianskeho kraja. Ako ukazujú dáta CRIF – Slovak Credit Bureau, z celkového množstva osobných bankrotov bolo 92 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov (773) a zvyšok na majetok podnikateľov (71). Formu konkurzu si zvolilo 831 občanov, čo je viac ako 98 % z celkového počtu dlžníkov. Zvyšných 13 ľudí sa rozhodlo pre splátkový kalendár.

Vyše 63 % zastúpenie mali muži, bolo ich 533. Žien zbankrotovalo 311. Len 9 žien a 7 mužov malo vysokoškolské vzdelanie. Dlhodobo najviac dlžníkov je v produktívnom veku. V siedmom mesiaci tohto roka ich bolo najviac vo veku 30 – 39 rokov. Platí to u oboch pohlaví - muži prekonali hranicu 31 % a ženy 28 %. Na opačnej strane vekovej krivky, 70 – 79 rokov, sa v bankrote ocitlo 7 žien a 5 mužov. Medzi dlžníkmi bolo až 20 manželských párov, z toho jeden pár sedemdesiatnikov a dva páry šesťdesiatnikov. Seniori sa stanú dlžníkmi buď vlastným pričinením, napríklad neuváženým nákupom tovarov na splátky, rozdávaním peňazí a následne ich požičiavaním, alebo pre ochotu pomôcť svojim príbuzným, ktorým ručia za dlh svojim majetkom a tieto osoby dlh nesplácajú. Seniori sa tak ocitajú v dlhovej pasci a riešenie vidia v osobnom bankrote. V júli taktiež pribudol rekord, zbankrotoval len trojročný chlapec. Ide o špecifickú vekovú kategóriu, kedy si platobnú neschopnosť nemohlo spôsobiť neplnoleté dieťa, nespôsobilé na právne úkony. Do nadobudnutia plnoletosti dieťa dlh „získa“ v dedičskom konaní, kedy sa jeho zákonný zástupca nevzdal dedičstva, ktorým bol dlh.

Neobvykle vysoký počet tvorili aj ľudia bez domova, bolo ich 119, čo je 14,3 % podiel z celkového počtu vyhlásených konkurzov. Štyria z nich mali registrovaný trvalý pobyt na neslávne známej bratislavskej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A. Medzi dlžníkmi bez domova bolo až 16 šesťdesiatnikov a traja päťdesiatnici. Značná koncentrácia dlžníkov bola aj v obci Hlinné v okrese Vranov nad Topľou, až osem. Medzi zbankrotovanými dlžníkmi bolo aj 22 ľudí s rodinnými väzbami. Najviac, až 171 dlžníkov, pochádzalo z Prešovského kraja, nasledoval Košický kraj so 131 a Nitriansky kraj so 126 občanmi. Najmenej dlžníkov, len 67, malo trvalý pobyt zhodne v dvoch krajoch – Žilinskom a Bratislavskom. Rozdiel medzi štatisticky najhorším a dvomi najlepšími krajmi bol 104 osôb.

V júli 2025 zároveň súdy zrušili 789 konkurzov, ktoré boli vyhlásené v predchádzajúcich obdobiach. Ide o doposiaľ najväčší počet od začiatku roku 2025. Z nich bolo 729 zrušených pre nedostatok majetku a 60 po splnení konečného rozvrhu výťažku. Zároveň boli pre nepoctivý zámer v júli zrušené štyri oddlženia. Do Registra diskvalifikácií pribudli z toho istého dôvodu šiesti dlžníci a ďalší dvaja boli z registra po uplynutí trestu vymazaní.

Aktuálne: Investície najmä z úspor a výplat

Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Nejakú väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 percent ľudí, zatiaľčo vlani ich bolo v takomto období 40 percent. Ak na to majú, v prípade väčších výdavkov najčastejšie spomínajú rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú sa chystá 14 percent opýtaných, 10 percent chce investovať do vybavenia domácnosti, minulý rok ich bolo ale raz toľko. Klesla aj deklarovaná kúpyschopnosť ľudí v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, kúpy auta či drahšej elektroniky. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1000 respondentov, od 2.6 do 5.6 2025) nadpolovičná väčšina opýtaných chce takéto väčšie položky zaplatiť z úspor, tretina z bežnej výplaty a 11 percent siahne po pôžičke.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu oproti roku 2024 vníma ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52%). Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií. Na otázku, či v tomto roku plánujú ešte nejakú väčšiu investíciu, odpovedala viac ako polovica respondentov (56 %), že nie. Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percent, keďže vlani ich bolo 40 percent. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami. Medziročná ochota či schopnosť ľudí investovať do väčších projektov celkovo klesla. Vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 percent opýtaných, teraz je to len 10 percent. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles zo 17 na 14 percent, kúpy nehnuteľnosti z 5 na 3 percentá. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky ako mobil či notebook klesla z 13 na 8 percent a automobilu z 12 na 6 percent.

Ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať? Najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti, kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %) a samotnú pôžičku spomenulo 11 percent respondentov. Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20 do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obe 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (obe 6 %), lízing na auto či hypotéka (obe 5 %).

SR: Nehnuteľnosti opäť drahšie

Ceny nehnuteľností na Slovensku dosiahli v tomto roku podľa Národnej banky Slovenska nové maximá. Regióny cenovo dobiehali Bratislavu, ktorá vystrelila na začiatku roka, najvyšší rast bol v Prešovskom a Nitrianskom kraji. Zdražovanie sa týkalo predovšetkým apríla, v ďalších mesiacoch sa už priemerná cena menila v menšej miere. Prírastok hypoték sa v priebehu druhého štvrťroka postupne približuje k vývoju cien nehnuteľností.

V porovnaní s predchádzajúcim štvrťrokom ponukové ceny nehnuteľností vzrástli v druhom štvrťroku 2025 o 2,9 %. Oproti rovnakému obdobiu v minulom roku sú o 12,8 % vyššie. V prepočte na eurá ide o nárast na 77 EUR/m2. Výrazne vzrástli najmä v Prešove, Žiline, Nitre aj Banskej Bystrici. Ceny sa tak už nachádzajú na úrovni o 2,4 % vyššej ako bolo maximum z roka 2022, spred obdobia zvyšovania úrokových sadzieb. Priemerná cena bytov narástla o 72 EUR/m2, čím sa dostala na úroveň o 4,4 % vyššiu ako v treťom štvrťroku 2022 (3113 EUR/m2 ). Ich rast pritom v polovici roka mierne spomalil na 2,4 % (13,2 % medziročne). Ceny 4-izbových bytov zostali na hodnotách z predchádzajúceho štvrťroka, všetky ostatné typy bytov zdraželi, najviac 5-izbové. Priemerná cena domov vzrástla o 67 EUR/m2 a dosiahla novú najvyššiu hodnotu 2 098 EUR/m2 (o 3,8 % vyššiu ako predošlý vrchol z roka 2022). Jej medzištvrťočný rast sa zrýchlil na 3,3 % (8,6 % medziročne).

Ceny nehnuteľností rástli v druhom štvrťroku vo všetkých krajoch. Na začiatku roka 2025 zasiahlo zdražovanie nehnuteľností najmä Bratislavu a Košice. V druhom štvrťroku už ceny v Bratislavskom kraji vzrástli len mierne (1,8 %), zatiaľčo ostatné regióny ho dobiehali. Najvýraznejší cenový rast registrujeme v Prešovskom (9,7 %) a Nitrianskom kraji (8,2 %). O viac ako 5 % však vzrástli ceny aj v Banskobystrickom, Žilinskom a už tretí štvrťrok za sebou aj v Košickom kraji. K výraznému rastu cien v Prešovskom kraji dopomohlo predovšetkým zdražovanie bytov aj domov v okresoch Poprad a Prešov, ako aj rast cien domov v okrese Kežmarok. V Nitrianskom kraji potiahol priemernú cenu nahor rast cien bytov v okrese Nitra a rodinné domy v Nových Zámkoch.

SR: Letná vlna bankrotov

Júl 2025 priniesol v porovnaní s júnom t. r. výrazný vzostup počtu vyhlásených konkurzov podnikateľských subjektov. Podľa analýz CRIF – Slovak Credit Bureau ide s celkovým počtom 34 konkurzov o takmer 42 % medzimesačný nárast oproti júnovým 24 prípadom. V medziročnom porovnaní s júlom 2024 ide až o 112,5 % nárast, vtedy ich počet dosiahol 16. Skrachovalo 27 eseročiek (79,4%), 4 akciovky (11,8%), dve jednoduché spoločnosti na akcie (j.s.a.) a jedno družstvo. Zbankrotované firmy zaťali vysoké sekery nedoplatkov. Sociálnej poisťovni dlžia súhrnne 959 tisíc eur, VšZP 319 tisíc eur a daniarom viac ako 1,53 milióna eur. Štátu tak vznikla finančná škoda 2,81 milióna eur.

Najväčší podiel na nej majú 2 spoločnosti, ktorým bola povolená reštrukturalizácia. Bratislavský výkupca a spracovateľ iného ako nebezpečného odpadu PALKOV s.r.o., ktorý v roku 2024 dosiahol tržby 2,3 milióna eur, spomenutým štátnym inštitúciám dlhuje takmer 875 tisíc eur. Druhým najväčším dlžníkom je spoločnosť Kameňolomy a štrkopieskovne, v skratke KAS, a.s. Štátu dlžia takmer 755 tisíc eur. Pokračuje potápanie impéria veľkopodnikateľa Ladislava Kuľku, po Bardejovskej mliekarni súd v júli vyhlásil konkurz na jeho ďalšiu firmu - Bardejovská mliekareň I., s.r.o. V utorok 8. júla svitla nádej aj tisíckam drobných veriteľov ARCY, po piatich rokoch rôznych právnych kľučiek a prieťahov sa konečne začalo konkurzné konanie voči Arca Capital Slovakia, a.s. Júlovou zaujímavosťou je aj Hotel Flóra Dudince s bazénovým komplexom a saunovým svetom, ktorý ukončil svoju prevádzku ešte v roku 2022 a je na predaj. Najväčšie verejné znepokojenie vyvolal bankrot spracovateľa hliníka zo Slovenskej Ľupče Confal, a.s. Fabrika s vyše 25-ročnou históriou zamestnávala spomedzi firiem v konkurze najviac ľudí a dosiahla aj najvyššie tržby, za minulý rok to bolo takmer 27 miliónov eur.

Medzi zbankrotovanými subjektmi jeden nemal žiadneho zamestnanca, dvanásť malo evidovaných od 1 do 9 zamestnancov, dvaja si uvádzali interval 10 až 49 zamestnancov. Pri 19 firmách bol počet zamestnancov nezistený, z pohľadu celku tvorili takmer 56 %, čo je neobvykle vysoké číslo. Z geografického hľadiska dominoval Bratislavský kraj s 13 konkurzmi, nasledovaný Nitrianskym krajom so 7 konkurzmi. Zhodne po 3 konkurzy boli vyhlásené v Žilinskom, Trnavskom, Prešovskom a Košickom kraji. Banskobystrický kraj mal 2 konkurzy, v Trenčianskom kraji nebol vyhlásený žiaden bankrot. Najviac konkurzov, po osem, bolo vyhlásených v priemyselnej výrobe a odvetviach veľkoobchodu a maloobchodu; oprave motorových vozidiel a motocyklov, treťou najzasiahnutejšou oblasťou bolo stavebníctvo so 4 konkurzmi. Júl priniesol podľa registra CRIBIS aj 3 zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku, ďalších 23 bolo zrušených z rovnakého dôvodu. Konkurzné konanie začalo 36 dlžníkom. Reštrukturalizácia bola povolená celkovo trom firmám, dve sú z Nitrianskeho a jedna z Košického kraja, pričom najviac zamestnancov má JAREK TOPTRANS, s.r.o., ktorý ponúka dopravné a logistické služby a minulý rok dosiahol tržby viac ako 10 miliónov eur. Reštrukturalizačné konanie začalo v známej firme DOMOSS TECHNIKA, a.s., ktorá podniká v špecializovaných maloobchodných predajniach s elektrickými zariadeniami pre domácnosť a ponúkala aj kuchynské a kúpeľňové štúdiá.

SR: Nové práva spotrebiteľov

Novela Zákona o ochrane spotrebiteľa prinesie pre spotrebiteľov na Slovensku nové právo na opravu tovaru, sprísňuje pravidlá pre ekologické tvrdenia a posilňuje postavenie spotrebiteľov v rámci zelenej transformácie. Novela reaguje na dve nové európske smernice zamerané na boj proti nekalým obchodným praktikám a podporu opráv.

Výrobcovia budú povinní zabezpečiť opravu vybraných druhov tovaru – napríklad práčok, vysávačov či mobilných telefónov – na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne alebo za cenu, ktorá ho neodradí. Zároveň, ak si spotrebiteľ pri uplatnení zodpovednosti za vady tovaru (reklamácii) vyberie ako nápravu opravu tovaru, doba zodpovednosti obchodníka za vady sa predĺži o 12 mesiacov. Novela zavádza aj európsky formulár pre informácie o oprave, ktorý umožní spotrebiteľovi jednoducho porovnať ponuky opravovní. Po jeho poskytnutí bude opravovňa viazaná podmienkami uvedenými vo formulári minimálne 30 dní. Slovensko zároveň vytvára právny rámec pre budúce napojenie na plánovanú európsku on-line platformu pre opravy, ktorá má byť spustená v roku 2027. Zmeny sa dotknú aj informačných povinností obchodníkov. Tí budú musieť pred uzavretím zmluvy informovať o životnosti výrobku, dostupnosti náhradných dielov a softvérových aktualizáciách. Zavádza sa aj povinnosť viditeľne informovať o zákonnej zodpovednosti obchodníka za vady tovaru, ako aj o spotrebiteľskej záruke na životnosť tovaru – napríklad formou označenia priamo na regáli alebo obale.

Novela výrazne sprísňuje i pravidlá v oblasti tzv. greenwashingu. Obchodníci nebudú môcť označiť výrobok za ekologický či opraviteľný, ak to nebudú vedieť jednoznačne preukázať. Zakázané budú aj praktiky, ktoré spotrebiteľa navádzajú na predčasnú výmenu spotrebného materiálu, ako napríklad tonerov do tlačiarní. Zákon zároveň reaguje na aplikačnú prax a judikatúru Súdneho dvora EÚ. Precizuje sa právna úprava zodpovednosti obchodníka za vady použitých vecí a spresňujú sa aj pravidlá prezentácie zliav spotrebiteľom, pri výpočte zľavy budú obchodníci musieť vychádzať z najnižšej ceny tovaru za posledných 30 dní, čím sa má zabrániť zavádzaniu spotrebiteľov o výške zľavy.

SR: Elektronické prihlášky do škôl

Rodičia v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto mohli prvýkrát podať prihlášky do 13 materských škôl prostredníctvom štátneho systému on-line, bez osobnej návštevy. Systém má byť v roku 2026 dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku.

Pilotné nasadenie portálu Elektronické prihlášky do škôl testoval rezort školstva od 1. mája do 30. júna 2025 v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto so zameraním na overenie vybraných procesov, používateľského komfortu, fungovania prepojení na štátne registre a technických predpokladov systému v praxi. Jedna elektronická prihláška sa mohla podať na viacero škôl bez osobného predkladania listinných dokumentov. Zároveň niektoré údaje v prihláške boli automaticky predvyplnené na základe prepojenia s dátami zo štátnych registrov. Celkovo bolo odoslaných 600 prihlášok s 1 552 žiadosťami na jednotlivé školy, pričom bolo vydaných 1 063 rozhodnutí o prijatí alebo neprijatí. Rodičia ušetrili odhadom 1 542 hodín a vďaka digitalizácii sa znížila chybovosť aj administratívna záťaž riaditeľov škôl. Systém navyše umožnil lepšie plánovanie kapacít škôl a redukciu duplicít pri prijímaní detí. Net Promoter Score dosiahol hodnotu 52, čo znamená, že počet spokojných užívateľov prevyšuje počet nespokojných o vyše polovicu. Rodičia ocenili jednoduchosť, rýchlosť a pohodlnosť tohto riešenia.

Získané poznatky a spätná väzba zlepšia ďalšie fázy dizajnu a vývoja systému. Prinesú rozšírenie funkcionalít, napríklad doručovanie rozhodnutí cez centrálnu nástenku či možnosť určenia poradia škôl podľa preferencie rodiča. Systém pomôže znížiť potrebu odvolaní a efektívnejšie prerozdeliť voľné kapacity na školách. Od roku 2026 má byť dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku. Zmeny sa opierajú aj o pripravovanú novelu školského zákona, ktorá má vstúpiť do platnosti v januári 2026. Tá zavedie centrálnu evidenciu prihlášok, rozhodovací automat, ako aj on-line doručovanie rozhodnutí. Ambíciou je znížiť náklady, zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť lepšie prerozdelenie kapacít škôl.