Eurobarometer: Strach z nákladov na život

Rastúce životné náklady sú najnaliehavejším problémom pre 93% opýtaných v celej Európskej únii a 95% na Slovensku (jesenný prieskum verejnej mienky pre Európsky parlament v dňoch 12. októbra až 7. novembra, 26.431 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ formou osobných rozhovorov, v Česku a v Dánsku doplnený o on-line rozhovory (CAVI). Občania očakávajú ďalšie kroky na zmiernenie negatívnych dôsledkov súčasných kríz.

Rastúce životné náklady vzbudzujú v každom členskom štáte EÚ obavy u viac než siedmich z desiatich opýtaných. Najviac sa dosahu takzvanej krízy životných nákladov obávajú obyvatelia Grécka (100%), Cypru (99%) a Talianska a Portugalska (98%) - na Slovensku vyjadrilo takého obavy 95% respondentov. Nárast cien vrátane cien energií a potravín pociťujú občania zo všetkých sociálno-demografických skupín - bez ohľadu na svoj vek, pohlavie, vzdelanie či sociálno-profesijný status. Ide o najakcentovanejší problém v EÚ aj na Slovensku. Obavy občanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V celej EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavu 82% respondentov, na Slovensku až 84% opýtaných. Podľa prieskumu ide o druhý najpálčivejší problém v celej EÚ, na Slovensku však skončil až na treťom mieste. Viac obyvateľov Slovenska - až 85% respondentov - sa totiž obáva rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín. V celej EÚ vyjadrilo takúto obavu 81% opýtaných. Obyvatelia sa obávajú aj zmeny klímy - v celej EÚ to za problém považuje 81% opýtaných. Na Slovensku však vyjadrilo v tejto súvislosti obavu iba 67% respondentov. Viac ako zmeny klímy sa obyvatelia Slovenska obávajú napríklad rizika nukleárneho incidentu (83% opýtaných v SR, 74% v EÚ), migrácie (73% v SR, 70% v EÚ), ohrozenia spoločných európskych hodnôt ako sloboda a demokracia (69% v SR, 72% v EÚ) či rozširovania infekčných chorôb ako COVID-19 alebo opičie kiahne (69% v SR, 62% v EÚ).

Občania očakávajú, že EÚ bude naďalej prinášať riešenia na zmiernenie kumulovaných vplyvov série kríz, ktoré zasiahli európsky svetadiel. Stabilná podpora EÚ sa zdá byť založená na skúsenosti z minulých rokov, kedy sa únia dokázala zjednotiť a prijať účinné opatrenia. Spokojnosť občanov s krokmi proti rastúcim životným nákladom na úrovni ich členských štátov alebo Európskej únie je aktuálne nízka. Iba tretina respondentov z celej EÚ (33%) je spokojná s opatreniami národných vlád a únie na zmiernenie napríklad rastúcich cien potravín či energií. So slovenskou vládou je v tejto oblasti spokojných 16% a s úniou 24% respondentov zo Slovenska.

Podľa prieskumu dosahy takzvanej mnohostrannej krízy, ktorej únia v súčasnosti čelí, pociťujú občania EÚ čoraz intenzívnejšie. Takmer polovica opýtaných - 46% z celej EÚ a 41% na Slovensku - uviedla, že zaznamenala pokles svojej životnej úrovne, a to aj v dôsledku pandémie Covid-19, ruskej vojny proti Ukrajine či rastúcich životných nákladov. Zníženie životnej úrovne zatiaľ nezaznamenalo no v najbližšom roku očakáva 39% respondentov z celej EÚ a až 50% opýtaných zo Slovenska (najviac z celej EÚ). Zvýšil sa tiež podiel občanov EÚ, ktorí majú väčšinou alebo niekedy ťažkosti platiť účty. Od jesene 2021 išlo o nárast o deväť percentuálnych bodov z 30% na 39% respondentov v celej EÚ. V čase vysokej inflácie občania požadujú, aby sa Európsky parlament prioritne zaoberal bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (37% opýtaných v EÚ, 39% na Slovensku). Z pohľadu respondentov z celej EÚ skončila na druhom mieste v zozname priorít, ktorými by sa mali zaoberať poslanci EP, téma verejného zdravia (34% opýtaných z EÚ aj zo Slovenska) a na treťom mieste opatrenia proti zmene klímy (31% opýtaných z EÚ, 17% zo Slovenska). Medzi respondentmi zo Slovenska však druhé miesto obsadila podpora hospodárstva a vytvárania nových pracovných miest (38% opýtaných v SR, 31% v EÚ), tretie miesto patrí obrane a bezpečnosti EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc Únie (37% opýtaných v SR, 24% v EÚ).

Podpora Európskej únie zo strany občanov v čase kríz - najmä ruskej vojny na Ukrajine - vo všeobecnosti v EÚ ako celku stúpa. Celkovo vníma členstvo v únii ako dobrú vec 62% opýtaných z celej EÚ, čo predstavuje jednu z najvyšších úrovní podpory od roku 2007. Dve tretiny respondentov z celej EÚ (66%) považujú členstvo svojej krajiny v únii za dôležité a 72% opýtaných z celej EÚ je presvedčených, že ich krajina z členstva v únii profituje. Situácia na Slovensku je však odlišná. Napriek tomu, že 70% Slovákov si myslí, že členstvo v EÚ je pre krajinu prínosom, za dobrú vec ho považuje iba 44% respondentov zo Slovenska. Aj keď ide v porovnaní so situáciou z jesene 2021 či z jari 2022 o nárast podpory členstva Slovenska v EÚ o päť respektíve o tri percentuálne body, iba v dvoch členských štátoch je dnes nižší podiel opýtaných, ktorí považujú členstvo svojej krajiny za dobrú vec: v Grécku (43%) a v Rakúsku (42%). Za dôležité považuje členstvo krajiny v EÚ iba 48% Slovákov. Ide o najnižšie percento zo všetkých členských štátov EÚ. Mier ako jeden z kľúčových dôvodov založenia únie sa opäť dostáva do povedomia občanov: 36% respondentov z celej EÚ a 29% zo Slovenska zaradilo medzi hlavné pozitíva členstva v únii práve príspevok EÚ k udržaniu mieru a posilneniu bezpečnosti. V porovnaní s prieskumom z jesene 2021 ide o nárast o šesť percentuálnych bodov pri respondentoch z celej EÚ a o štyri percentuálne body pri opýtaných zo Slovenska. Občania z celej únie sú tiež presvedčení, že členstvo v EÚ zlepšuje spoluprácu medzi ich krajinou a ostatnými krajinami únie (35% respondentov z EÚ, 27% zo SR) a že prispieva k hospodárskemu rastu (30% opýtaných v EÚ, 27% na Slovensku). Pre respondentov zo Slovenska je však najpodstatnejšie, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (43% opýtaných na Slovensku, 23% v EÚ).

Top: Najviac používané heslá

Spoločnosť NordPass uverejnila prehľad najpoužívanejších hesiel v roku 2022, ktorý vznikol na základe analýzy dát v 30 krajinách. A vyzerá to, že ľudia sú nepoučiteľní. Napriek radám, ako si vytvoriť tzv. silné heslo (kombinácia veľkých a malých písmen, číslic a špeciálnych znakov), najpoužívanejšími heslami ostávajú presne tie opačné.

Suverénne prvé miesto zaujalo password (použité 4.929.113 krát). Na druhom mieste bola kombinácia 123456 ( 1,523,537 krát)a na treťom 123456789 (413,056 krát). Ďalšie pozície v Top 10 najpopulárnejších hesiel uplynulého roka obsadili guest, qwerty, 12345678, 111111, 12345, co123456 a 123123. Zaujímavý je tiež fakt, že pri voľbe hesla sa viacerí používatelia inšpirujú aj svetovými udalosťami. Slávnostné odovzdávanie tímových Oscarov inšpirovalo k používaniu hesla „Oscars“ 62.983 krát.

Kompletné výsledky sú zverejnené na webovej stránke spoločnosti, kde je možné prezrieť si štatistiku najpoužívanejších hesiel aj podľa jednotlivých krajín vrátane časového limitu na ich prelomenie  (najčastejšie menej než 1 sekunda). Nezostáva nič iné, len opäť upozorniť na dôležitosť zvoliť si správne heslo či už je určené na prístup k mailovej schránke, do elektronického bankovníctva alebo na sociálne siete.

Upozorňujeme: Úver cez mmckey.com

Národná banka Slovenska upozorňuje na činnosť platformy, ktorá ponúka peer to peer služby na webovom sídle https://www.mmckey.com/ a vyzýva k zvýšenej obozretnosti pri rozhodovaní požiadať o úver týmto spôsobom.

Platforma vykonáva činnosť na vyhľadanie dlžníkov a investorov (peer-to-peer), ktorí uzavrú zmluvu o úvere vo virtuálnej mene bitcoin. Všetky sumy, ktoré sú na webovom sídle platformy uvádzané v eurách, sú len ilustratívne. Uvádzaním cien v eurách môže ísť podľa banky v tomto prípade aj o klamlivú reklamu.

Národná banka Slovenska dlhodobo upozorňuje, aby si klienti pri zmluvách dôkladne zvážili, s ktorým subjektom do zmluvného vzťahu vstúpia a preverovali si oprávnenie jednotlivých subjektov poskytovať finančné služby na webovej stránke: Subjekty finančného trhu. Zároveň odporúča dôkladne zvážiť všetky riziká, ktoré súvisia s investovaním, vrátane investovania do kryptoaktív.

EU: Cesta k digitálnemu desaťročiu

Mechanizmus monitorovania a spolupráce na dosiahnutie spoločných cieľov európskej digitálnej transformácie do roku 2030 nadobudol účinnosť. Európsky parlament, členské štáty a Európska komisia po prvýkrát spoločne stanovili konkrétne ciele a zámery v štyroch kľúčových oblastiach v súlade s Európskym vyhlásením o digitálnych právach a zásadách v digitálnom desaťročí. 

Ciele a zámery digitálneho desaťročia

Odteraz až do roku 2030 budú členské štáty EÚ v spolupráci s Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou formulovať svoje digitálne politiky v záujme dosiahnutia cieľov v týchto štyroch oblastiach:

• zlepšenie základných digitálnych zručností občanov a prehlbovanie tých pokročilých,
• zaistenie širšieho využívania nových technológií (napr. umelá inteligencia, dáta a cloud) v podnikoch EÚ vrátane malých podnikov,
• ďalší rozvoj pripojiteľnosti, výpočtovej techniky a dátovej infraštruktúru EÚ a
• sprístupnenie verejných služieb a správy on-line.

Uvedené body predstavujú ciele politického programu, akými sú zaistenie bezpečných a zabezpečených digitálnych technológií, konkurencieschopného on-line prostredia pre MSP, bezpečných postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti, spravodlivého prístupu k digitálnym príležitostiam pre všetkých, ako aj rozvoj udržateľných inovácií, ktoré efektívne využívajú energiu a zdroje. Cieľmi a zámermi digitálneho desaťročia sa budú riadiť činnosti členských štátov, ktoré Európska komisia posúdi vo výročnej správe o pokroku, t. j. v správe o stave digitálneho desaťročia. Spoluprácu medzi ňou a členskými štátmi v otázkach digitálnej transformácie navyše posúdi nová expertná skupina na vysokej úrovni pre digitálne desaťročie. Okrem toho sa vytvorí nové fórum, ktoré združí rôzne zainteresované strany a poskytne priestor na diskusiu.

Spolupráca a monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov do roku 2030

Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje v nadchádzajúcich mesiacoch kľúčové ukazovatele výkonnosti (KPI), ktoré sa použijú na monitorovanie pokroku pri dosahovaní jednotlivých cieľov v rámci ročného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI). Členské štáty zas do 9 mesiacov od dnešného dňa vypracujú svoje národné strategické plány, v ktorých opíšu politiky, opatrenia a kroky, ktoré plánujú vykonať na vnútroštátnej úrovni na dosiahnutie cieľov a zámerov programu. V júni 2023 komisia uverejní prvú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytne aktuálne informácie o pokroku pri plnení cieľov a zámerov, zhodnotí pokrok a vydá odporúčania. Na dosiahnutie niektorých ambicióznych cieľov a zámerov, napr. 5G, kvantové počítače a prepojené orgány verejnej správy, bude potrebné tiež spojiť investície členských štátov EÚ.

Elektronika: Pozor na hekerov!

Inteligentné hodinky, smartfóny a ďalšie elektronické zariadenia sú obľúbeným vianočným darčekom. S využívaním pripojenia na internet však môžu byť zneužité hekermi. Odborník na kyberbezpečnosť odporúča venovať zvýšenú pozornosť prednastaveným funkciám a nastaveniam, najmä heslám, a obzvlášť pri zariadeniach s integrovanou kamerou myslieť na svoje bezpečie a súkromie v kontexte ako a kde sa finálne ukladajú dáta.

Útoky hekerov dnes neobchádzajú ani bežných ľudí. S rozmachom inteligentných zariadení vzrástli kyberútoky zamerané na takzvané smart zariadenia. Inteligentné hodinky, telefóny, vysávače, televízory či detské pestúnky spracovávajú množstvo dát, ktoré sú pre útočníkov zaujímavé. ,,Smart elektronika prináša množstvo zaujímavých funkcií, ktoré vieme využívať aj vzdialene práve vďaka pripojeniu na internet, čo ale zároveň robí tieto zariadenia zraniteľné. Ak ich dostatočne nezabezpečíme, môžeme sa vystaviť útoku hekerov”, upozorňuje Michal Srnec. Motivácia hekerov môže byť podľa neho rôznorodá, môžu útočiť s cieľom získať dáta, ukradnúť našu on-line identitu, prístupové údaje do internetbankingu či využiť výpočtovú kapacitu našich počítačov napríklad na získanie kryptomien.

Používatelia elektroniky by mali podľa kyberexperta dodržiavať základné pravidlá bezpečného správania sa na internete. ,,V prvom rade odporúčam zmeniť si prednastavené heslá, ktoré sú potenciálnym útočníkom dobre známe. Myslieť treba tiež na svoje súkromie a v aplikáciách skontrolovať, k čomu požadujú prístup, či už ide o lokalizáciu polohy, prístup k mikrofónu, kamere, či do iných aplikácií v prepojenom smartfóne. Povolenia, ktoré nie sú potrebné na chod aplikácie, či služby a funkcionality, ktoré v rámci smart zariadení nepoužívam, odporúčam vypnúť ”, dodáva Michal Srnec.

Veľký pozor vyžadujú kamery a smart zariadenia s integrovanou kamerou. ,,Bezpečnostné kamery, detské smart pestúnky či iné zariadenia s kamerou využívajú často cloud, virtuálne úložisko na serveri mimo nášho domova. Cloud pritom neslúži iba na ukladanie dát, ale využíva sa aj ako prenosový bod, napríklad aby sme sa z mobilu dostali na domácu kameru. To, ako je zabezpečený cloud, nevieme ovplyvniť, preto treba dbať na súkromie a myslieť na to, kam ich umiestnime a čo snímajú. Čo ale vieme ovplyvniť je nastavenie silného hesla. V minulosti sme sa stretli s prípadmi, kedy hekeri využili nedôslednosť ľudí, ktorí si nechali prednastavené heslá na detských pestúnkach. Tsícky záberov detí zverejnili na internete”, uzatvára Michal Srnec. Ak využívate cloud na zálohovanie fotiek, odborník neodporúča, aby sa naň ukladali citlivé fotografie. Tie by v prípade útoku hekerov mohli byť zverejnené, ohroziť vaše súkromie, prípadne sa stať aj nástrojom na vydieranie.