piatok 19. júna 2020

Aktuálne: 5G na Slovensku

Elektronická aukcia frekvenčných pásiem pre 5G siete na Slovenskú sa oproti plánovanému termínu posúva zatiaľ bez akýchkoľvek ďalších informácií.

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) rozhodol o posunutí oznámeného plánovaného termínu konania elektronickej aukcie, ktorá bola naplánovaná na 22.6.2020 pre frekvenčné pásmo 1800 MHz a v nadväznosti na to aj pre frekvenčné pásma 700 a 900 MHz. 

Podľa informácií na webe regulačného úradu výberové konanie pokračuje a o novom termíne konania elektronickej aukcie bude včas informovať. S odvolaním na ustanovenie § 33 ods. 7 zákona o elektronických komunikáciách však žiadne bližšie informácie nie sú k dispozícii.

EU: Udržateľné hospodárstvo

Európsky parlament schválil nové pravidlá, na základe ktorých bude možné označiť hospodársku činnosť za environmentálne udržateľnú. 

Nariadenie o udržateľných investíciách prináša šesť cieľov v oblasti ochrany životného prostredia, pričom hospodársku činnosť umožňuje označiť ako environmentálne udržateľnú iba v prípade, ak prispieva aspoň k jednému z nich a zároveň výrazne neohrozuje dosahovanie žiadneho z ďalších piatich cieľov. Medzi šesticu cieľov patrí: · zmierňovanie zmien klímy, · adaptácia na zmenu klímy, · udržateľné využívanie a ochrana vodných a morských zdrojov, · prechod na obehové hospodárstvo - vrátane predchádzania vzniku odpadu a zvýšenia miery využívania druhotných surovín, · prevencia a kontrola znečisťovania, · ochrana a obnova biodiverzity a ekosystémov. 

Zadefinovanie jasných „zelených‟ kritérií pre investorov je nevyhnutným predpokladom na získavanie ďalších verejných a súkromných prostriedkov na projekty zamerané na dosiahnutie uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050 tak, ako to predpokladá Európsky ekologický dohovor. Nová legislatíva by tiež mala pomôcť predchádzať takzvanej klamlivej ekologickosti. Európska komisia odhaduje, že Európska únia bude každoročne potrebovať dodatočné investície v objeme približne 260 miliárd eur, aby bola do roku 2030 schopná dosiahnuť svoje aktuálne klimatické a energetické ciele. Parlament vo svojom uznesení z 15. mája požadoval, aby sa v rámci plánu obnovy Únie po pandémii COVID-19 uprednostňovali investície súvisiace s Európskym ekologickým dohovorom. 

Aktivity, ktoré sú nezlučiteľné s cieľom klimatickej neutrality, zároveň sú však považované za nevyhnutné pri prechode na klimaticky neutrálne hospodárstvo, budú označené ako transformačné alebo podporné činnosti. Úroveň emisií skleníkových plynov pri týchto činnostiach však musí zodpovedať najlepšiemu výkonu v danom odvetví. Tuhé fosílne palivá ako čierne a hnedé uhlie sú z tohto rámca vyňaté. Zemný plyn a jadrová energia by však mohli byť označené ako transformačné alebo podporné činnosti v súlade so zásadou „výrazne nenarušiť“, na základe ktorej nesmú spôsobovať žiadne významné škody. 

Nové nariadenie musí byť pred vstupom do platnosti zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Európska komisia bude pravidelne aktualizovať technické kritériá kontroly transformačných a podporných činností. Do 31. decembra 2021 by ich mala posúdiť a zadefinovať kritériá na identifikáciu činností, ktoré majú výrazne negatívny vplyv na environmentálnu udržateľnosť.

SR: Odklad poistného aj za jún 2020

Zamestnávatelia a samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) majú predĺženú lehotu na zaplatenie poistného za jún 2020 až do 31. decembra 2020. Vyplýva to z nariadenia vlády o splatnosti poistného na sociálne poistenie v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením COVID-19 zo 17. júna 2020.

Odklad splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2020 do 31. decembra 2020 platí iba pre zamestnávateľov v časti poistného za zamestnávateľa a pre povinne poistené SZČO, ak ich čistý obrat alebo príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti v uvedenom mesiaci poklesol o 40 % a viac. Lehota splatnosti poistného na sociálne poistenie za jún 2020 sa za zamestnancov nemení.

Pri odklade splatnosti za mesiac jún 2020 dáva Sociálna poisťovňa do pozornosti zamestnávateľom a povinne poisteným SZČO, aby na účely určenia predĺženej lehoty splatnosti poistného na sociálne poistenie za mesiac jún 2020 Sociálnej poisťovni predložili čestné vyhlásenie. Formulár čestného vyhlásenia Sociálna poisťovňa v týchto dňoch pripravuje a o jeho zverejnení na webovej stránke bude včas informovať. Pokles obratu, resp. príjmu z podnikania oznámi odvádzateľ Sociálnej poisťovni práve prostredníctvom elektronického formuláru. Zaslanie jeho elektronickej verzie zabezpečí rýchlu spätnú väzbu o zapracovaní predĺženej splatnosti poistného. Ak nemá prístup k internetu, bude môcť Sociálnej poisťovni doručiť jeho listinnú podobu.

štvrtok 18. júna 2020

Novinka: Projekt SRI

Na vývojové zmeny na slovenskom trhu práce, najmä potreby jednotlivých odvetví hospodárstva ovplyvnené inováciami, digitalizáciou, novými technológiami a tiež globálnymi výzvami, akou nepochybne je aj pandémia koronavírusu, reaguje projekt Sektorovo riadenými inováciami k efektívnemu trhu práce v Slovenskej republike, v skratke SRI.

Jednou z hlavných úloh projektu je vypracovať sektorové stratégie rozvoja ľudských zdrojov v horizonte do roku 2030, pričom na ich finalizácii sa už pracuje. Stratégia za sektor energetiky ponúka strategický zámer a akčný plán, ktorý vyplynul zo vzájomnej spolupráce sociálnych partnerov z radov zamestnávateľov, vzdelávacích inštitúcií, ale aj orgánov územnej samosprávy či orgánov štátnej správy.

Medzi hlavné odporúčania patria propagácia a „pozitívna diskriminácia“ technického vzdelávania, zadefinovanie nových vzdelávacích štandardov z oblasti energetiky so zameraním na využívanie nových inteligentných technológií. Kráčať tempom zelenej vlny a v rámci vzdelávania sa venovať obnoviteľným zdrojom, ale aj ďalším technológiám, ako napríklad power to gas, výroba biometánu, zachytávanie a skladovanie CO2 a podobne. Dôležité je pripraviť odborníkov, ktorí budú schopní v podmienkach SR bilancovať, projektovať, realizovať a efektívne prevádzkovať tieto technológie (zariadenia).

Apeluje sa najmä na zvýšenie spolupráce zamestnávateľov so školami, pretože firmy a zamestnávatelia napredujú technologicky oveľa rýchlejšie ako školy. Podieľanie sa odborníkov z oblasti elektroenergetiky na pedagogickom procese je nevyhnutné. „Pokiaľ chceme mať pracujúcu silu, ktorá je schopná prispôsobiť sa rýchlym zmenám v dnešnej dynamickej dobe, musíme zmeniť spôsob, akým ju pripravujeme“, dodal Ing. Patrik Uhrík.

EU: Stratégia v oblasti vakcín

Európska komisia (EK) predstavila európsku stratégiu na urýchlenie vývoja, výroby a nasadenia vakcín proti ochoreniu COVID-19. Účinná a bezpečná vakcína proti koronavírusu je najlepším spôsobom, ako natrvalo ukončiť túto pandémiu. Kľúčovým faktorom je pritom čas. V stratégii, ktorá sa opiera o mandát od ministrov zdravotníctva členských štátov, sa navrhuje spoločný prístup na úrovni Európskej únie (EÚ). 

Vývoj vakcíny je zložitý a zdĺhavý proces. Stratégiou EK podporí úsilie urýchliť vývoj bezpečných a účinných vakcín tak, aby boli k dispozícii o 12 až 18 mesiacov, prípadne skôr. Ak chceme tento zložitý zámer naplniť, musíme uskutočňovať klinické skúšania a súbežne s tým investovať do výrobnej kapacity, aby sme dokázali vyrobiť milióny či dokonca miliardy dávok účinnej vakcíny. Komisia je pripravená v plnej miere podporiť úsilie tých, ktorí vakcíny vyvíjajú. Európska únia nebude v bezpečí, kým prístup k vakcíne nezíska celý svet. Preto je na zodpovednosti a v záujme EÚ a jej členských štátov sprístupniť vakcínu na globálnej úrovni. Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Holandsko vytvorili inkluzívnu alianciu pre vakcíny a podnikli tak významný krok k spolupráci medzi členskými štátmi. Vďaka stratégii EÚ v oblasti vakcín sa pri ďalšom úsilí uplatní spoločný postup. 

Stratégia má tieto ciele: 
  • zabezpečiť kvalitné, bezpečné a účinné vakcíny, 
  • umožniť členským štátom a ich obyvateľom urýchlený prístup k vakcínam a súčasne zaujímať popredné miesto v globálnom úsilí o solidaritu, 
  • čo najskôr zaručiť spravodlivý prístup k vakcíne za prijateľné ceny. 

Stratégia EÚ sa opiera o dva piliere: 
  1. Zabezpečenie výroby vakcín v EÚ a dostatočných zásob pre členské štáty prostredníctvom záväzkov predbežného nákupu pre výrobcov vakcín s využitím nástroja núdzovej podpory. Okrem týchto záväzkov sa môžu sprístupniť aj ďalšie finančné prostriedky a iné formy podpory. 
  2. Prispôsobenie regulačného rámca EÚ súčasnej naliehavej situácii a využitie existujúcej regulačnej flexibility na urýchlenie vývoja, povolenia a sprístupnenia vakcín pri súčasnom dodržiavaní platných noriem týkajúcich sa kvality, bezpečnosti a účinnosti vakcín. 

Pri rozhodovaní o financovaní konkrétnych vakcín sa zohľadnia aj tieto kritériá: spoľahlivý vedecký prístup a použitá technológia, rýchle dosiahnutie výsledkov vo veľkom meradle, náklady, rozloženie rizika, záväzky, pokrytie rôznych technológií, včasná interakcia s regulačnými orgánmi EÚ, globálna solidarita a schopnosť zaistiť dodávky prostredníctvom rozvoja výrobnej kapacity v rámci EÚ. Vždy však hrozí riziko, že vakcíny, ktoré EK podporí, neprejdú klinickým skúšaním. Táto stratégia sa teda podobá na poistku, pretože prenáša časť rizika z pliec priemyslu na subjekty verejného sektora, a ak bude vývoj vakcíny úspešný, ako protihodnotu zabezpečí členským štátom spravodlivý prístup k cenovo dostupnej vakcíne. 

Komisia s členskými štátmi a Európskou agentúrou pre lieky v plnej miere využijú existujúcu flexibilitu regulačného rámca EÚ, aby urýchlili povolenie a sprístupnenie účinných vakcín proti COVID-19. To zahŕňa zrýchlený postup pri povoľovaní, flexibilitu v súvislosti s označovaním a balením a návrh na udelenie dočasných výnimiek z určitých ustanovení právnych predpisov v oblasti GMO, aby sa urýchlilo klinické skúšanie vakcín a liekov proti COVID-19 obsahujúcich geneticky modifikované organizmy. Spoločnosti, ktoré začali klinické skúšanie perspektívnej vakcíny alebo ho začnú čoskoro, môžu kontaktovať Komisiu prostredníctvom adresy EC-VACCINES@ec.europa.eu.

Kyberchondria: Moderná forma hypochondrie

Za hypochondra sa považuje človek, ktorý vyše šesť mesiacov pociťuje príznaky choroby, hoci mu neboli diagnostikované. Denne vyhľadáva 1 až 3 hodiny diagnózu k svojim symptómom. Internet pritom môže potvrdiť správnosť jeho pocitu a dokonca ho ešte aj zhoršiť. Napríklad podľa štúdie Microsoftu až 25 % hľadaní pojmu bolesť hlavy viedla na internete k výsledkom odkazujúcim na mozgový nádor. 

Podobne ako pri hypochondrii, teda prehnanom záujme, až chorobnej úzkosti o svoje zdravie, kyberchonder: 
- Interpretuje relatívne nevinné príznaky/bežné funkcie tela bez lekárskeho vyšetrenia ako možné závažné ochorenie. 
- Má stavy úzkosti súvisiace so zdravotným stavom, preto opätovne vyhľadáva možné diagnózy na internete. 
- Nepretržite rozmýšľa o vlastnom zdraví. 
- Často navštevuje lekára aj s jasnou predstavou liečby a liekov. 
- Praktizuje tzv. Doktor-hopping – častú zmenu lekárov, ak nepotvrdia „samodiagnózu“ na základe informácií z internetu. 

Podľa Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP) kyberchondria následne môže ovplyvniť aj spotrebu liekov. Postihnutý človek sa pokúša „pomôcť si“ sám a siaha po voľnopredajných liekoch. Vďaka slovíčku „voľnopredajné“ neznejú nebezpečne. Stále však obsahujú účinné látky a v interakcii s inými liekmi, prípadne pri ich nadmernom užívaní, môžu vyvolať aj nežiaduce účinky. 

Ako teda pomôcť niekomu, kto prepadol kyberchondrii? Vyhľadávanie informácií o zdraví a chorobách je dnes pomerne bežné, Google uvádza až 1 z 20 vyhľadávaní. Preto je nevyhnutné, aby človek trpiaci kyberchondriou so svojimi symptómami išiel v prvom rade za svojím lekárom. A ak si hľadá ďalšie informácie, je dôležité, aby ich hľadal na správnych internetových stránkach. Podpora od blízkych a priateľov môže pacientovi, trpiacemu kyberchondriou, len pomôcť. Informácie vyhľadávame všetci, a nezriedka súvisia aj s naším zdravotným stavom. Samotný Google priznáva, že jedno percento jeho vyhľadávaní súvisí priamo so symptómami. Sám uviedol novinku, mobilnú aplikáciu, ktorá k symptómom priradí možné diagnózy, spolupracoval na nej pritom aj s tímom odborníkov z Harvard Medical School, Mayo Clinik a ďalšími inštitúciami. Podobné aplikácie v zahraničí už existujú. Musia sa však používať uvážlivo. Nikdy nenahradia návštevu u lekára, ktorý svojmu pacientovi najlepšie určí diagnózu a v prípade potreby stanoví liečbu.

streda 17. júna 2020

Phishing: Až 4 % používateľov klikne na nebezpečný odkaz

Koronavírusová kríza naliehavo pripomenula potrebu uceleného riešenia ochrany firemnej elektronickej pošty. Podľa SolarWinds MSP dnes 94 % malvérov preniká do podnikov prostredníctvom nakazených emailov. Jediným kliknutím sú potom vystavené bezprostrednému riziku nákazy nielen počítač ale celá firemná sieť. 

K významnému nárastu phishingových aktivít došlo práve v čase koronavírusovej krízy, kedy hekeri zamerali phishingové kampane na informácie o chorobe COVID-19 a jej liečenia. Odhaduje sa, že až 85 % organizácií zažilo útoky postavené na phishingu alebo sociálnom inžinierstve. Kybernetické útoky mieria aj na malé a stredné spoločnosti (SMB) – skúsenosť s nimi má 66 % SMB firiem – ktoré sú navyše ohrozenejšie v dôsledku obmedzených rozpočtov na IT. V roku 2019 spôsobili e-mailové útoky stratu 1,7 miliardy dolárov medzi organizáciami na celom svete. „Phishingové emaily sú extrémne nebezpečné hlavne v prípade šírenia ransomvéru. Infikované emailové prílohy napríklad prispeli v roku 2018 k 500-percentnému nárastu útokov prostredníctvom ransomvéru typu Troldesh, ktorý šifruje súbory a celé počítače s požiadavkou výkupného“, dodal Štěpán Bínek. 

Firmám sa odporúča chrániť svoju emailovú infraštruktúru s využitím troch kľúčových prvkov: 
  1. Viacvrstvová IT bezpečnosť s ohľadom na všetky vektory možných útokov. 
  2. Školenia používateľov na získanie povedomia o rizikách prichádzajúcej pošty. 
  3. Doplnenie emailovej infraštruktúry o službu silnej ochrany emailovej prevádzky s antivírusovým, antispamovým a antiphishingovým filtrovaním.

Trend: Medicínske dáta sú na čiernom trhu žiadané viac ako bankové


Národné centrum kybernetickej bezpečnosti SK-CERT vydalo už takmer desiatku varovaní pre domáce súkromné aj verejné spoločnosti o silnej hrozbe kybernetických útokov. Nemocnice nie sú žiadnou výnimkou a útočníci sa zameriavajú na všetky oblasti ich chodu. Najvyššia cena na čiernom trhu sa platí práve za medicínske dáta pacientov. 

Kybernetický útok môže fungovanie firiem úplne ochromiť. Počas pandémie útočníci falšovali stránky, ktoré mali pôvodne sprostredkovať štatistiky šírenia koronavírusu, pričom sa zamerali hlavne na najväčších poskytovateľov v oblasti digitálnej komunikácie. Pri kybernetických útokoch ide pritom o globálny trend, ktorý sa nevyhne žiadnej krajine. „Najčastejším typom útoku sú aj po rokoch ešte stále phising maily. Ich kvalita sa líši od úplne triviálnych až po tie veľmi komplexné. Súkromné spoločnosti spolu so štátnou správou by sa mali pripraviť, že so zväčšujúcou sa mierou automatizácie a digitalizácie sa počet útokov bude len a len stupňovať“, hodnotí Ján Ščamba. 



Útoky sa nevyhýbajú ani nemocniciam, pričom sa útočníci nesnažia dostať len do počítačov, ale majú snahu preniknúť aj do medicínskych prístrojov a k dátam o pacientoch. „Na čo konkrétne sa zameriavajú, závisí od motivácie útočníka. Medicínske dáta pacientov sú na čiernom trhu žiadané viac ako dáta z bankového sektora či zo všeobecných služieb“, vysvetľuje Ščamba. Ich bezpečnosť pritom závisí od rôznych faktorov. Aj keď je prioritou výrobcov dodať bezpečné riešenia, prevádzkové podmienky, kde najčastejšie dochádza k zlyhaniu, ovplyvniť nevedia. Práve preto sú dôležité tímy, ktoré sú špecializované práve na túto oblasť.


Výzva: Podpora výskumu a vývoja COVID-19

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV) zverejnila na svojom webe novú výzvu na podporu projektov výskumu a vývoja so zameraním na zvládnutie pandémie nového koronavírusu a jej dôsledkov. 

Základným programovým cieľom výzvy na na obdobie rokov 2020 – 2021 je podpora výskumu a vývoja zameraných na ochorenie COVID-19, respektíve s ním súvisiacich a s tým spojená prípadná podpora zariadení na testovanie produktov týkajúcich sa tejto nákazy. Má teda ísť o výskum a vývoj zameraný na relevantné lieky (vrátane vakcín) a liečbu, ich medziprodukty, účinné farmaceutické zložky a suroviny, zdravotnícke pomôcky, nemocničné a zdravotnícke vybavenie (vrátane pľúcnych ventilátorov a ochranných odevov a vybavenia, ako aj diagnostických nástrojov) a potrebné suroviny, dezinfekčné prostriedky, ich medziprodukty a chemické suroviny potrebné na ich výrobu a nástroje na zber a spracovanie údajov. 

Program APVV podporí výskum a vývoj so zameraním na zvládnutie pandémie nového koronavírusu a jej dôsledkov na obdobie rokov 2020 - 2021 sumou osem miliónov eur. Na jeden projekt bude maximálne pridelená suma 400.000 eur. Dátum ukončenia výzvy je 15. júla.

utorok 16. júna 2020

Radíme: Odvody po ukončení núdzového stavu

Núdzový stav pre šírenie pandémie koronavírusu COVID-19 ukončila vláda SR od 14. júna 2020, 00:00 hod. Mimoriadna situácia však naďalej trvá. Ako to ovplyvňuje odvody do Sociálnej poisťovne?

Skončenie núdzového stavu neznamená skončenie mimoriadnej situácie, ktorú vláda vyhlásila od 12. marca 2020. Kým nebude ukončená mimoriadna situácia, stále platí, že živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) môžu daňové priznanie za rok 2019 podať až do konca mesiaca nasledujúceho po tom, ako vláda ukončí trvanie mimoriadnej situácie. Sociálna poisťovňa teda až po odovzdaní daňových priznaní za rok 2019 bude môcť určiť, či a v akej výške budú povinní platiť poistné v ďalšom období. Do tohto času povinne poistené SZČO naďalej platia poistné na sociálne poistenie tak ako doteraz.

Viac informácií o posudzovaní povinnosti odvádzať poistné SZČO je možné nájsť na internetovej stránke Sociálnej poisťovne Ako budú SZČO platiť odvody od júla 2020.

EU: Novinka Re-open EU

Nová platforma Re-open EU slúži ako kľúčový referenčný bod pre všetkých cestujúcich v EÚ, pretože zhromažďuje aktuálne informácie od Európskej komisie a členských štátov na jednom mieste. Dostupná bude prostredníctvom aplikácie alebo na internete a bude k dispozícii v 24 úradných jazykoch EÚ. 

Používatelia si tu budú môcť prehliadať aktuálne informácie a rady týkajúce sa jednotlivých krajín EÚ prostredníctvom interaktívnej mapy. Nájdu tu aj informácie o systémoch rekreačných poukazov, vďaka ktorým budú môcť vyjadriť podporu svojim obľúbeným hotelom alebo reštauráciám tým, že si kúpia poukaz na pobyt alebo jedlo po ich znovuotvorení. Pomôžu tým európskemu odvetviu stravovacích a ubytovacích služieb po zrušení obmedzení a otvorení hraníc. Vďaka rekreačným poukazom preklenú podniky problémy s finančnou hotovosťou tým, že presunú poskytnutie služieb na neskôr. Suma, ktorú zaplatí zákazník, ide priamo poskytovateľovi služieb. Vytvorením tejto stránky chce Európska komisia prispieť k lepšiemu prepojeniu zúčastnených podnikov s potenciálnymi zákazníkmi, a to najmä pri cestách do zahraničia.

Európska digitálna kultúrna platforma Europeana otvára sekciu Discovering Europe – prehliadku umeleckých diel a fotografií niektorých z najikonickejších miest Európy. Okrem toho sa na portáli Europeana Pro vytvorí špecializované rozhranie pre cestovný ruch, kde nájdu odborníci v oblasti kultúrneho dedičstva informácie o iniciatívach na podporu cestovného ruchu v celej EÚ.

Upozorňujeme: Nové podvody

Na Slovensku pribudli nové podvodné aktivity. Upozornili na ne Slovenská živnostenská komora (SŽK) a Finančná správa.

Podľa SŽK sú cieľom podvodov najmä živnostníci, malí a strední podnikatelia, ktorých cez poštové poukážky vyzývajú na úhradu vysokého zápisného do rôznych registrov. Ide o ponuky súkromných firiem ako Slovenská komora firiem a živnostníkov, Register obchodu a živností či Slovenský register firiem a živností a podobne. Zápis do takého registra nie je povinný, navyše tieto súkromné dobrovoľné registre ťažko, alebo vôbec nemožno nájsť na internete. Každý podnikateľ na Slovensku je pritom povinne zapísaný v obchodnom registri SR (právnické osoby) alebo v živnostenskom registri SR (fyzické a právnické osoby). Na právne úkony sú použiteľné iba výpisy z týchto 2 registrov! 

Ďalší podvodníci sa skrývajú za poplatky spojené s colným konaním. Obetiam zašlú informáciu, že im majú doručiť peňažnú zásielku, ktorú zadržiavajú colníci v niektorom členskom štáte EÚ (letisko vo Viedni, Paríži, slovenské hranice a podobne). Žiadajú zloženie väčšej sumy peňazí od 3.000 po 45.000 eur ako zábezpeku na rôzne colné poplatky ako daň, clo a podobne. Následne v krátkom čase (1 až 2 dni) urgujú zaplatenie požadovanej sumy, inak prídu o zásielku peňazí vo výške 200.000 až 500.000 amerických dolárov. Žiaľ, na finančnú správu sa obete obrátia až keď už poslali cez rôzne platobné portály (nie banky) peniaze a "balík" s finančnou hotovosťou im nebol doručený. V tomto prípade už neexistuje iné riešenie, ako obrátiť sa na políciu a podať trestné oznámenie. Finančná správa vyzýva, aby ste na takéto emaily nereagovali, peniaze v žiadnom prípade neposielali a obrátili sa na políciu. Rovnako upozorňuje, že pri preclievaní zásielok komunikuje s osobu, ktorá tovar predložila colnému orgánu výhradne elektronickou komunikáciou a nie emailom či inou komunikáciou z vymyslených adries. Dovozné platby sa neplatia žiadnej inej osobe, iba colnému orgánu okrem prípadov, kedy príjemca zásielky splnomocní na zastupovanie v colnom konaní inú osobu, napr. prepravcu. V takomto prípade zaplatí dovozné platby tejto osobe pri fyzickom prevzatí zásielky.

pondelok 15. júna 2020

EU: Index digitálnej ekonomiky a spoločnosti 2020

Z tohtoročného Indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (DESI) vyplýva, že vo všetkých členských štátoch a vo všetkých kľúčových oblastiach došlo k pokroku. Členské štáty EÚ by mali zintenzívniť svoje úsilie o zlepšenie pokrytia sietí s veľmi vysokou kapacitou, prideliť spektrá 5G, aby umožnili komerčné spustenie služieb 5G, zlepšiť digitálne zručnosti občanov a ďalej digitalizovať podniky aj verejný sektor.

Lídrami v celkovej digitálnej výkonnosti v EÚ sú Fínsko, Švédsko, Dánsko a Holandsko. Hneď za nimi nasleduje Malta, Írsko a Estónsko. Podľa medzinárodného indexu digitálnej ekonomiky a spoločnosti (I-DESI) krajiny EÚ, ktoré dosahujú najlepšie výsledky, sú zároveň aj svetovými lídrami. Najväčšie hospodárstva EÚ nie sú digitálnymi priekopníkmi, čo naznačuje, že digitálna transformácia sa musí urýchliť, ak má EÚ úspešne naplniť ciele dvojakej transformácie, pred ktorou stojíme – tej digitálnej a tej zelenej. Za posledných 5 rokov dosiahlo najvýznamnejší pokrok Írsko, po ňom Holandsko, Malta a Španielsko. Tieto krajiny zároveň podľa meraní DESI dosahujú výsledky vysoko nad priemerom EÚ.

Hlavné zistenia v 5 digitálnych oblastiach (pripojiteľnosť, digitálne zručnosti, používanie internetu jednotlivcami, integrácia digitálnych technológií podnikmi a digitálne verejné služby)
  1. Pripojiteľnosť sa zlepšuje, ale treba sa snažiť viac, ak chceme riešiť rýchlo rastúce potreby. Členské štáty pracujú na transpozícii nových pravidiel EÚ prijatých v roku 2018 do vnútroštátnych právnych predpisov s cieľom podporiť investície do sietí s veľmi vysokou kapacitou – tak pevných, ako aj mobilných. V roku 2019 malo k dispozícii pevné širokopásmové pripojenie 78 % domácností oproti 70 % pred 5 rokmi a siete 4G pokrývajú takmer celú európsku populáciu. Ale len 17 členských štátov už pridelilo spektrum v rámci priekopníckych pásiem 5G (o 5 krajín viac ako v minulom roku). V pripravenosti na 5G sú najpokročilejšie Fínsko, Nemecko, Maďarsko a Taliansko. Pevné širokopásmové siete s veľmi vysokou kapacitou má k dispozícii 44 % domácností v EÚ.
  2. Je potrebný väčší pokrok v oblasti digitálnych zručností: kríza spôsobená koronavírusom ukázala, že primerané digitálne zručnosti sú pre občanov nevyhnutným predpokladom prístupu k informáciám a službám. Veľká časť obyvateľstva EÚ, až 42 %, stále nemá ani základné digitálne zručnosti. V roku 2018 pracovalo v EÚ približne 9,1 milióna odborníkov na IKT, čo bolo o 1,6 milióna viac než pred 4 rokmi. Až 64 % veľkých podnikov a 56 % MSP, ktoré v roku 2018 prijali odborníkov na IKT, uviedlo, že tieto voľné pracovné miesta bolo ťažké obsadiť.
  3. Hoci počas pandémie sme zaznamenali prudký nárast využívania internetu, tento trend sa objavil už pred krízou: až 85 % ľudí používa internet aspoň raz za týždeň (nárast zo 75 % v roku 2014). Najviac vzrástlo využívanie videohovorov, a to zo 49 % používateľov internetu v roku 2018 na 60 % v roku 2019. Aj používanie internetbankingu a online nakupovanie je obľúbenejšie než v minulosti (66 %, resp. 71 % používateľov internetu).
  4. Podniky sú čoraz digitalizovanejšie, pričom z tohto pohľadu vedú veľké podniky. 38,5 % veľkých podnikov sa už spolieha na moderné cloudové služby a 32,7 % uviedlo, že využívajú analýzu veľkých dát. Veľká väčšina MSP však tieto digitálne technológie nevyužíva. Cloudové služby používa len 17 % z nich a analýzu veľkých dát len 12 %. Pokiaľ ide o elektronický obchod, v roku 2019 len 17,5 % MSP predávalo výrobky alebo služby online, čo je veľmi mierny nárast o 1,4 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2016. Naopak, v roku 2019 využívalo online predaj 39 % veľkých podnikov.
  5. S cieľom podporiť elektronický obchod sa EÚ dohodla na viacerých opatreniach od odstránenia neodôvodnených cezhraničných prekážok cez uľahčenie lacnejšieho cezhraničného dodávania balíkov a ochranu práv on-line zákazníkov až po podporu cezhraničného prístupu k on-line obsahu. Od decembra 2018 si spotrebitelia a podniky môžu vyberať spomedzi tých najvýhodnejších ponúk na internete v celej EÚ bez toho, aby boli diskriminovaní na základe štátnej príslušnosti alebo miesta pobytu. Napokon možno spomenúť, že pozorujeme stúpajúci trend využívania digitálnych verejných služieb v oblasti elektronickej verejnej správy a elektronického zdravotníctva, čo umožňuje väčšiu efektívnosť a úspory pre vlády a podniky, lepšiu transparentnosť a väčšiu účasť občanov na politickom živote. 67 % používateľov internetu, ktorí predložili formuláre svojej verejnej správe v roku 2019, dnes využíva online kanály, čo je nárast z 57 % v roku 2014. Využívanie služieb založených na IKT je teda zjavne pohodlnejšie než papierová komunikácia. Najlepšie výsledky v tejto oblasti dosahujú Estónsko, Španielsko, Dánsko, Fínsko a Lotyšsko.
Keďže pandémia významne ovplyvňuje každý z piatich rozmerov sledovaných indexom DESI, zistenia za rok 2020 by sa mali vnímať v spojení s mnohými opatreniami, ktoré prijala Európska komisia a členské štáty na zvládnutie krízy a na podporu obnovy. Členské štáty prijali opatrenia na minimalizáciu šírenia nákazy a na podporu systémov zdravotnej starostlivosti, napríklad zavedením aplikácií a platforiem na uľahčenie telemedicíny a koordinácie zdravotníckych zdrojov. Aj komisia prijala opatrenia, ako napríklad vydanie odporúčania o spoločnom súbore nástrojov únie na využívanie technológií a údajov na boj proti pandémii a prekonanie krízy, najmä pokiaľ ide o mobilné aplikácie a využívanie anonymizovaných údajov v aplikáciách na sledovanie kontaktov. Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) začal na žiadosť Komisie monitorovať internetovú prevádzku, aby zabránil preťaženiu siete.

V kontexte plánu obnovy pre Európu, ktorý bol prijatý 27. mája 2020, DESI poskytne analýzu zameranú na jednotlivé krajiny, aby členské štáty mohli nadviazať na digitálne odporúčania európskeho semestra a stanoviť si priority, pokiaľ ide o reformné a investičné potreby. Tým sa im uľahčí prístup k Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti v hodnote 560 miliárd EUR. Tento nástroj poskytne členským štátom finančné prostriedky na zvýšenie odolnosti ich hospodárstiev a zabezpečenie toho, aby investície a reformy podporovali zelenú a digitálnu transformáciu.

Upozorňujeme: Falošný šéf

Obdobie koronakrízy sa stalo živnou pôdou pre rôzne formy kyber kriminality. Podvodníci dokážu využiť situáciu, kedy množstvo ľudí pracuje z domu, fyzicky oddelení od svojich šéfov a ostatných členov tímu. Ľahšie dochádza k tomu, že „falošný šéf“ žiada vykonať takú či onakú finančnú transakciu. Podvodníkom nahráva aj pocit neistoty, strach či slabá informovanosť mnohých zamestnancov. 

Viaceré firmy si počas koronakrízy uvedomili, že práca z domu vie byť naozaj efektívna a snažia sa občasný home-office pretaviť do firemnej kultúry aj po postupnom uvoľnení opatrení. Peter Mucina dodáva: „Mnoho zamestnancov okrem toho využíva neformálne komunikačné kanály (napríklad aplikáciu WhatsApp), ktoré umožňujú aj posielanie hlasových správ. Už sme boli svedkami prvých pokusov o podvod, pri ktorých boli falošné emaily sprevádzané aj hlasovými správami s cieľom zvýšiť ich dôveryhodnosť. Imitujúci hlas bol niekedy trochu skreslený, ale inak sa podobal skutočnému šéfovi.“ Okrem fyzickej vzdialenosti nahráva podvodníkom aj pocit neistoty a s tým súvisiaca potreba nových informácií. Napr. v Nemecku boli zaznamenané prípady webových stránok, ktoré ukazujú mapu šírenia koronavírusu v reálnom čase. Zamestanci, pripojení k firemnej sieti na diaľku, si kliknutím na túto mapu nevedomky na pozadí stiahli aj škodlivý softvér. Zvyšuje sa aj počet podvodných emailov – tzv. phishingu, ktoré tvrdia, že obsahujú video pokyny na ochranu pred koronavírusom a informácie s aktuálnym vývojom v súvislosti s hrozbou nákazy. Podvodníci zneužívajú aj Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) vo forme falšovaných informácií a vyhlásení v dôsledku pandémie. 

Keď už sú raz podvodníci vo firemnej sieti, sledujú komunikáciu zamestnancov s cieľom identifikovať kľúčové osoby, napríklad vo finančných oddeleniach. Taktiež analyzujú spôsob oslovenia (ty / Vy), formálny či neformálny tón a iné zvyklosti v snahe čo najviac sa priblížiť skutočnej komunikácii, ktorej autentickosť potom zneužijú v oblasti sociálneho inžinierstva. Jedným z najefektívnejších spôsobov, ako sa vyhnúť možným škodám, je mať otvorenú firemnú kultúru. Medzi obeťami podvodov s falošnými nadriadenými sa oveľa častejšie nachádzajú najmä hierarchicky organizované spoločnosti alebo spoločnosti spravované vlastníkmi. Okrem firemnej kultúry je dôležitejšie než kedykoľvek predtým najmä povedomie zamestnancov o súčasnej situácii. Zamestnanci si musia byť vedomí nových hrozieb vo forme stále častejších phishingových útokov a nevyžiadaných správ. Je dôležité, aby celé spoločnosti bez výnimiek dodržiavali všetky požiadavky, pokyny a pravidlá, aj keď to môže byť v niektorých prípadoch práce z domu zložitejšie. Zásada štyroch očí sa musí uplatňovať aj pri práci na diaľku. „Pri vyšších finančných transakciách môže byť teraz dokonca užitočné zaviesť zásadu šiestich očí, pretože fyzické podpisovanie dokumentov je momentálne značne sťažené. Okrem toho by si mali spoločnosti pred schválením vyšších transakcií zaviesť princíp spätného overenia a nastaviť si tak ďalšiu úroveň bezpečnosti. Hlavnú úlohu ale aj naďalej musí plniť ostražitosť a inštinkt“, odporúča P. Murcina. 

10 tipov, ako sa môžu spoločnosti chrániť pred „falošným šéfom“: 
  1. Budovať väčšiu vnímavosť zamestnancov. Najmä finančné oddelenia by mali byť prostredníctvom špeciálnych školení informované o podobných podvodoch. Spoločnosti by mali povzbudiť všetkých zamestnancov, aby okamžite nahlásili podozrivý obsah. 
  2. Otvorená komunikácia: Tímy by sa napriek fyzickej vzdialenosti mali snažiť udržiavať úzky kontakt (napr. prostredníctvom virtuálnych stretnutí, tímových rozhovorov atď.). Výmena najdôležitejších telefónnych čísel (obchodných aj súkromných) či konzultácie s kolegami a nadriadenými tiež pomáhajú predchádzať pokusom o podvod. 
  3. Vždy zadajte webové adresy ručne. Neklikajte na žiadne odkazy ani prílohy a neodpovedajte na nechcené správy. Kontrolujte prípony sťahovaných súborov, dokumentov a videí – nemali by byť vytvorené vo formáte EXE alebo LNK. 
  4. Obmedzte prístupové práva osôb, ktoré sa pripájajú k podnikovej sieti. Pokiaľ to je možné, pri práci z domova by sa na komerčné účely nemali používať žiadne verejné alebo súkromné ​​počítače, pretože s nimi možno manipulovať. Ak by bolo nevyhnutné využiť súkromný počítač zamestnanca, malo by sa tak urobiť až po predchádzajúcej konzultácii s firemným IT a nadriadenými. 
  5. Nastavte si bezpečné a rozdielne heslá pre rôzne služby a vždy nainštalujte najnovšie aktualizácie pre operačné systémy a aplikácie, aby ste čo najviac odstránili zraniteľné miesta. Aplikácie vždy sťahujte iba z dôveryhodných zdrojov (napr. Google Play, App Store) alebo zo zdrojov poskytovaných vašou vlastnou spoločnosťou. 
  6. Buďte zvlášť opatrní pri emailoch od neznámych odosielateľov s prílohami alebo odkazmi. Nasledujúce domény / adresy k téme koronavírusu už boli identifikované ako nebezpečné: coronavirusstatus[.]space, coronavirus-map[.]com, canalcero[.]digital. coronavirus[.]zone, coronavirus-realtime[.]com, coronavirus[.]app, coronavirusaware[.]xyz, coronavirusaware[.]xyz, 
  7. Dávajte si pozor na preklepy a úpravy v emailových adresách, z ktorých vám prišla faktúra alebo žiadosť na akúkoľvek finančnú transakciu. Napríklad emailová adresa s koncovkou @eulerhermes.com je správna, ale @eulerhernnes.com je falošná. 
  8. Softvér na hlasovú imitáciu: Zamestnanci by nikdy nemali prijímať pokyny na zmenu bankových údajov telefonicky, interne ani externe, vždy by mali trvať na písomných pokynoch a preposielať ich svojim nadriadeným kvôli overeniu. 
  9. Zamestnanci by mali všeobecne nedôverovať každej hlasovej správe a najmä tým z verejných aplikácií, ani keby to znelo ako hlas vášho generálneho riaditeľa. Vždy by si mali pokyny spätne preveriť so svojim nadriadeným. 
  10. Menej je viac: Podvodníci často využívajú informácie zo sociálnych sietí, zamestnanci by mali byť pri zverejňovaní osobných informácií na internete opatrní.

Trend: Rast objemu prenesených dát

Zvýšená miera práce a výučby z domu v dôsledku pandémie COVID-19 podnietila dopyt po telekomunikačných technológiách. Sektor info – komunikačných technológií sa výrazne zmenil. Podľa štúdie Huawei Technológie proti pandémii: Štatistiky a prax v oblasti telekomunikačných sietí v priebehu pandémie (od prepuknutia pandémie do apríla 2020) narástol objem dátového prenosu aj v celej Európe, v Taliansku napríklad až o 70 %. 

Rovnako rástol aj počet nových používateľov platforiem umožňujúcich prácu na diaľku. V Číne napríklad počas pandémie vzrástol počet nových používateľov platforiem umožňujúcich prácu na diaľku z 300-tisíc na 4 milióny. Nemecký operátor Vodafone zaznamenal navýšenie dátového prenosu vo svojich sieťach o 50 %, taliansky Telecom Italia uvádza zvýšenie prenosu v pevnej sieti až na úrovni 70 %. Najrušnejšie bývali večerné hodiny medzi ôsmou a desiatou. On-line kurzy a videokonferencie spôsobili, že sa vyťaženosť sietí posunula zvýšila v časovom úseku bežnej pracovnej doby, z ktorej sa neskôr používateľ plynule presúva do priestoru on-line zábavy. Sieť je tak na maximum vyťažená po celý deň – od deviatej hodiny rannej až do desiatej hodiny večernej. S uzatvorením škôl a vzdelávacích inštitúcií stúpol aj priemerný počet aktívnych používateľov on-line výučbových programov a aplikácií – od prepuknutia pandémie sa zvýšil až 8-násobne. Simultánny presun dát pre viac používateľov naraz však vyťažuje kapacitu siete na maximum, čo môže spôsobiť výpadky, zhoršenie kvality prenosu obsahu či jeho oneskorenie. Priemerné hodnoty ukazujú celkovo 60 sekúnd výpadku pripadajúcich na jednu výučbovú hodinu. 

Koronavírus donútil zamyslieť sa nad nedostatočnou kapacitou ich súčasnej IKT infraštruktúry. Združenie európskych regulačných orgánov v oblasti IKT (BEREC) umožnilo operátorom, napriek pôvodnému zákazu z dôvodov neutrality siete, zavádzať opatrenie za účelom kontroly dátového prenosu. S návrhmi kontrolných opatrení k riešeniu krízy prišli aj niektoré členské štáty. Nemecká vláda napríklad umožnila operátorom uprednostňovať kvalitu videokonferencií pred OTT službami alebo dátovými tokmi videí. Taliansko zase prijalo núdzové opatrenie nariaďujúce operátorom skvalitniť siete za účelom pomoci v čase koronakrízy. Potom čo Španielsko zaznamenalo nárast používania sietí o 40 %, pristúpila španielska vláda k informačnej kampani, ktorá odporúča používateľom využívanie internetových služieb mimo pracovnej špičky. K „digitálnej zodpovednosti“ vyzvalo občanov aj Francúzsko. „Súčasná doba ukazuje, že je nevyhnutné rozšíriť kapacitu cloudových platforiem a adaptovať firemné infraštruktúry na zvyšujúci sa dopyt po práci z domu a video hovoroch. S tým úzko súvisí aj vylepšenie pripojení pre domácnosti a mobilné zariadenia, aby bol zabezpečený stabilný dátový prenos aj v čase väčšieho vyťaženia“, hovorí Tomáš Kolder. Pomocnú ruku podávajú aj operátori. Vodafone Group napríklad zabezpečil vysokú kvalitu sieťových služieb a postaral sa o špeciálne siete pre kľúčové vládne funkcie. Juhoafrický operátor MTN zase poskytol bezplatné sieťové služby univerzitám a znížil poplatky za mobilné transakcie.