Trend: Duševné zdravie sa zhoršuje

Podľa piateho vydania AXA Mental Health Report sa duševné zdravie na celom svete naďalej zhoršuje (Ipsos prieskum, 17 000 ľudí zo 16 krajín v Európe, Spojených štátoch a Ázii). Až 76 % respondentov uvádza, že ich duševné zdravie ovplyvňuje viacero faktorov, priemerne päť: finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 %), neistota ohľadom budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 %), neustále vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 %), sociálno-politické nepokoje (42 %) a osamelosť a sociálna izolácia (40 %). Pretrváva rodová nerovnosť: iba 23 % žien sa považuje za spokojných v porovnaní (muži 27 %).

Nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych technológií pravdepodobne negatívne ovplyvňuje duševné zdravie mladých dospelých (18 – 24 rokov). Viac ako jeden z dvoch mladých ľudí (52 %) uvádza, že nadmerné používanie týchto médií má negatívny vplyv na ich duševné zdravie, v porovnaní s 36 % celkovej populácie. Zároveň, hoci mladí ľudia tvrdia, že sociálne médiá môžu byť náhradou za fyzické interakcie (52 %), sú pre nich aj spôsobom, ako si budovať nové vzťahy (51 %). Okrem toho sú dôležitým zdrojom informácií pre takmer jedného z dvoch mladých ľudí (47 %).

Kľúčové zistenia:

• 32 % populácie v súčasnosti trpí duševnými poruchami (stabilné od roku 2023)
• 44 % mladých dospelých v súčasnosti uvádza, že má problémy s duševným zdravím
• 52 % mladých dospelých tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych médií a digitálnych zariadení negatívne ovplyvňuje ich duševné zdravie
• 52 % respondentov chce, aby ich firma zaviedla podporu duševného zdravia

Úzkosť dosiahla rekordnú úroveň: 23 % populácie pravdepodobne trpí úzkosťou (2023 - 20 %, 2022 - 17%). Celkovo je potenciálne postihnutá štvrtina svetovej populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (v porovnaní s 23 % v roku 2023). Mladšie generácie a ženy sú viac ohrozené. Stav duševného zdravia mladších generácií vo veku 18 až 24 rokov, ktoré už boli v roku 2023 v centre pozornosti, sa nezlepšuje. Viac ako 2 z 5 mladých ľudí (42 %) sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu a podobný podiel (44 %) uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím. Rovnako znepokojujúci je stav duševného zdravia 25–34-ročných, ktorý sa v tomto roku zhoršuje: 37 % uvádza, že sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu, čo predstavuje výrazný nárast o 8 bodov v porovnaní s rokom 2023 a 42 % uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím, čo predstavuje nárast o 4 percentuálne body za jeden rok.

Ženy (55 %) a mladší ľudia (61 %) opäť častejšie uvádzajú aj stres v práci. Zamestnanci postihnutí stresom v práci uvádzajú v priemere 3 dopady: najprv poruchy spánku (38 %) a fyzické príznaky (32 %), ale aj zmeny nálad a zvýšenú podráždenosť (30 %). Podiel práceneschopnosti z dôvodu problémov s duševným zdravím sa zvyšuje. 27 % zamestnancov uvádza, že boli aspoň raz za posledných 12 mesiacov na práceneschopnosti z dôvodu problémov súvisiacich s ich duševným zdravím (2024 : + 4%).

Podnikanie: Pre ženy komplikované

Podnikanie láka stále viac žien aj na Slovensku, ale prekážky ako nedostatok financií, nízke sebavedomie a obmedzená dostupnosť podpory im stále bráni v rozbehnutí vlastného biznisu. Nový prieskum zverejnený pri príležitosti Medzinárodného dňa žien odhaľuje kľúčové výzvy na podporu podnikania žien.

Ženy na Slovensku chcú podnikať, ale brzdia ich zásadné bariéry. Až 41 percent žien na Slovensku zvažovalo podnikanie, ale približne každá štvrtá (28 percent) zatiaľ nezačala. Najčastejšími prekážkami sú nedostatok finančných prostriedkov (57 percent), chýbajúce vybavenie (31 percent) a nízke sebavedomie (16 percent). Mladá generácia je na tom ešte horšie – takmer polovica žien z generácie Z si myslí, že podnikanie pre nich nie je dosiahnuteľné.

Ženy najčastejšie zvažujú podnikanie kvôli túžbe lepšej rovnováhy medzi pracovným a osobným životom, flexibilnom pracovnom čase a nezávislosti od zamestnávateľa – nechcú pracovať pre nikoho iného. Medzi prekážky patrí však tiež nedostatok skúseností a podpory. Podľa prieskumu Mastercard (agentúra Opinium, on-line december 2024 a január 2025, 41 krajín vrátane Slovenskej republiky, kde sa ho zúčastnilo 1 000 respondentov a 70 podnikateliek) by ženy na Slovensku uvítali lepší prístup k financiám– štvrtina (27 percent) by ocenila dostupnejšie granty a pôžičky. Ďalším kľúčovým faktorom by bolo školenie v oblasti tvorby podnikateľského plánu, podpora pri práci s digitálnymi nástrojmi, pridelený mentor a väčšia podpora zo strany vlády.

On-line: Boj proti nenávisti

Do európskeho aktu o digitálnych službách pribudol revidovaný Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom on-line+. Vychádza z pôvodného kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016 a už ho podpísali Dailymotion, Facebook, Instagram, Jeuxvideo.com, LinkedIn, ako aj spotrebiteľské služby hosťované spoločnosťou Microsoft, Snapchat, Rakuten Viber, TikTok, Twitch, X a YouTube. Zámerom je posilniť spôsob, akým on-line platformy nakladajú s obsahom, ktorý sa v právnych predpisoch Európskej únie aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských krajín vymedzuje za nezákonný nenávistný prejav.

On-line platformy určené podľa aktu o digitálnych službách môžu dodržiavať kódex správania+, aby preukázali, že dodržiavajú povinnosť vyplývajúcu z aktu o digitálnych službách zmierniť riziko šírenia nezákonného obsahu v rámci svojich služieb. Dodržiavanie záväzkov kódexu správania+ bude súčasťou každoročného nezávislého auditu, ktorému tieto platformy podliehajú podľa aktu o digitálnych službách a ktorý prispieva k posilneniu transparentnosti a zodpovednosti platforiem.

Konkrétne sa signatári kódexu správania+ zaväzujú okrem iného:

• Umožniť sieti „monitorujúcich reportérov“, ktorí sú neziskovými alebo verejnými subjektmi s odbornými znalosťami o nezákonných nenávistných prejavoch, pravidelne monitorovať, ako signatári skúmajú oznámenia o nenávistných prejavoch: Monitorujúci nahlasovatelia môžu zahŕňať subjekty označené ako „dôveryhodní nahlasovatelia“ podľa aktu o digitálnych službách.

• Vynaložiť maximálne úsilie na preskúmanie aspoň dvoch tretín oznámení o nenávistných prejavoch prijatých od monitorovacích oznamovateľov do 24 hodín.

• Zaviazať sa k jasne vymedzeným a konkrétnym záväzkom v oblasti transparentnosti, pokiaľ ide o opatrenia na zníženie výskytu nenávistných prejavov v ich službách, a to aj prostredníctvom nástrojov automatického odhaľovania.

• Zapojiť sa do štruktúrovanej spolupráce viacerých zainteresovaných strán s odborníkmi a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré môžu upozorňovať na trendy a vývoj nenávistných prejavov, ktoré pozorujú, čo pomôže zabrániť tomu, aby sa vlny nenávistných prejavov stali vírusovými.

• V spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti zvýšiť informovanosť používateľov o nezákonných nenávistných prejavoch a postupoch označovania nezákonného obsahu na internete.

Komisia a Európsky výbor pre digitálne služby v rámci svojich príslušných posúdení kódexu správania+ nabádajú signatárske platformy, aby pri vykonávaní kódexu správania+ zohľadnili niekoľko odporúčaní vrátane:

• Poskytovanie informácií v rámci podávania správ o výsledku prijatých opatrení, ako aj dodatočných údajov týkajúcich sa nenávistných prejavov na ich platformách. Môže to zahŕňať napríklad úlohu odporúčacích systémov a organický a algoritmický dosah nezákonného obsahu pred jeho odstránením.

• Prezentácia údajov na úrovni krajín rozčlenených podľa vnútornej klasifikácie nenávistných prejavov (ako je rasa, etnický pôvod, náboženstvo, rodová identita alebo sexuálna orientácia) a zabezpečenie primeraných opatrení nadväzujúcich na vstupy získané zo spolupráce viacerých zainteresovaných strán.

EU: Nové pravidlá vyváženého zastúpenia žien a mužov

V Európskej únii tvoria ženy 34 % členov predstavenstiev, dozorných alebo správnych rád najväčších kótovaných spoločností. Podľa indexu rodovej rovnosti z roku 2024, ktorý zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), dosiahlo posilnenie postavenia žien pri hospodárskom rozhodovaní 57,6 bodu zo 100, čo je o 2,9 bodu viac ako v roku 2023. Koncom roka 2024 sa začala uplatňovať smernica o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi, ktorej cieľom je vo všetkých členských štátoch EÚ zlepšiť rovnováhu zastúpenia mužov a žien vo vrcholových orgánoch kótovaných spoločností. V smernici sa pre veľké kótované spoločnosti v EÚ stanovuje cieľ, aby 40 % nevýkonných riadiacich pracovníkov a 33 % všetkých riadiacich pracovníkov bolo zo slabšie zastúpeného pohlavia. Lehota na transpozíciu členskými štátmi uplynula 28. decembra 2024 a spoločnosti musia stanovené ciele dosiahnuť do 30. júna 2026.

Podľa indexu rodovej rovnosti z roku 2024, ktorý zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), dosiahlo posilnenie postavenia žien pri hospodárskom rozhodovaní 57,6 bodu zo 100, čo je o 2,9 bodu viac ako v roku 2023. Od roku 2010 sa toto zastúpenie vo väčšine členských štátov EÚ zlepšilo, no sú medzi nimi veľké rozdiely a v niektorých pokrok stagnuje. Napríklad v krajinách so záväznými rodovými kvótami tvorili v roku 2024 ženy 39,6 % členov vrcholových orgánov najväčších kótovaných spoločností, zatiaľ čo v krajinách s miernymi opatreniami to bolo 33,8 % a v krajinách, ktoré neprijali žiadne opatrenia, len 17 %.

Dnes už členské štáty musia mať pravidlá smernice transponované do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ide o najmä o:

• konkrétne záväzné opatrenia pri výberových konaniach na členov predstavenstva s transparentnými a rodovo neutrálnymi kritériami,

• pravidlo uprednostnenia kandidáta nedostatočne zastúpeného pohlavia, ak sú kandidáti oboch pohlaví rovnako kvalifikovaní,

• odtajnenie kvalifikačných kritérií, ak o to požiada neúspešný uchádzač,

• individuálne záväzky kótovaných spoločností dosiahnuť rodovú rovnováhu medzi výkonnými riadiacimi pracovníkmi,

• podávanie správ o zložení vrcholových orgánov a prípadných prekážkach splnenia cieľa smernice, ako aj o náležitých protiopatreniach,

• účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre spoločnosti, ktoré si neplnia povinnosti spojené s transparentnosťou výberových konaní a podávaním správ. Súčasťou sankcií, určovaných členskými štátmi, môžu byť pokuty a vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenie vymenovania sporných riadiacich pracovníkov.

• V smernici sa od členských štátov zároveň vyžaduje, aby uverejnili zoznam spoločností, ktoré dosiahli ciele rodovej rovnováhy, a aby menovali aspoň jeden orgán, ktorý bude propagovať, analyzovať, monitorovať a podporovať rodovú rovnováhu vo vrcholových orgánoch.

Aktuálne: Vedúce postavenie

Viaceré výskumy už dokázali, že rodovo vyvážené pracovné kolektívy produkujú kreatívnejšie a kvalitnejšie nápady a riešenia, čím firmám pomáhajú byť nielen finančne úspešnejšími. Na Slovensku pôsobí podľa aktuálneho Datacruit Diversity reportu na vedúcich pozíciách 75 percent mužov a len 25 percent žien. Datacruit v rámci analýzy dát z LinkedInu zahrnul 146 000 zamestnancov pôsobiacich na vedúcich pozíciách v Slovenskej republike. Ženy nedominujú na vedúcej pozícii v žiadnej zo sledovaných oblastí. Najmenšie vedúce zastúpenie majú s 9 percentami v strojárstve a v IT oblasti, kde je na vedúcej pozícii len 11 percent žien. Naopak, o čosi vyšší podiel žien vo vedúcom postavení je v HR sfére s 27 percentami a v oblasti právnych služieb s 22 percentami.

V marketingu a reklame zastávajú muži 82 percent vedúcich pozícií, pričom ženy tvoria podiel 18 percent. V bankovníctve, účtovníctve a financiách ide o pomer 80 a 20 percent, opätovne v prospech mužov. Dve oblasti – logistika a trh s nehnuteľnosťami – dosiahli identický percentuálny výsledok. Tu je na vedúcej pozícii 83 percent mužov a 17 percent žien. Medzi ženami zastávajúcimi vedúce pozície pôsobí takmer 37 percent na tejto pozícii dlhšie ako 5 rokov a viac ako 55 percent na nich pôsobí viac ako 10 a viac rokov. Muži na vedúcich pozíciách sa taktiež vyznačujú bohatou skúsenosťou, a to v 58 percentách prípadov s 10 a viac rokmi praxe. Ženy aj muži na vedúcich pozíciách sú väčšinou absolventmi odborov ekonomika a obchodná administratíva. U mužov tento profil dopĺňa aj vzdelanie technického charakteru.

Zo vzorky 20 200 pracovníkov v CEO pozícii pôsobí na Slovensku 84 percent mužov a len 16 percent žien. V oboch prípadoch však ide zamestnancov, ktorí majú v danom odbore 10 a viac rokov skúseností. Vzdelanostný profil CEO pozície ukazuje dominanciu odborov zameraných na ekonómiu, riadenie a obchod. Na úrovni C-level pozícií sú ženy jednoznačnými lídrami na vedúcich pozíciách spojených s ľudskými zdrojmi. Tu je vo vedúcej pozícii podľa výsledkov reportu 49 percent žien. „Dôvodom takého vysokého podielu žien vo vedúcich úlohách v HR je fakt, že táto oblasť vyžaduje silné komunikačné zručnosti, empatiu a schopnosť budovať vzťahy – vlastnosti, ktoré sú tradične prisudzované skôr ženám. Historicky bolo HR vnímané skôr ako podporná než strategická funkcia. To odradilo mužov, zatiaľ čo ženy tu mali priestor vyniknúť. Dnes sa však HR posunulo do centra firemného rozhodovania, kde ženy úspešne kombinujú svoje skúsenosti s riadením tímov a podporou firemnej kultúry. Napriek tomu by do budúcnosti malo byť cieľom väčšie zapojenie mužov, pretože diverzita názorov a prístupov je kľúčom k úspešnému riadeniu ľudí,“ dôvodí Martina Chloupková. V ďalších pozíciách (CMO, COO, CFO, CTO) ženy v pomere s mužmi opäť výrazne zaostávajú.

SR: Rodové stereotypy

Rodová nerovnosť je dlhodobým spoločenským a ekonomickým problémom. Fenomén označovaný ako gender pay gap sa vzťahuje na rozdiely v priemerných mzdách žien a mužov za rovnakú alebo porovnateľnú prácu. Na Slovensku, tak ako v iných európskych krajinách, pretrvávajú rodové rozdiely v odmeňovaní aj napriek právnym predpisom, ktoré to zakazujú. Ako vnímajú rodovú nerovnosť samotní Slováci?

V prieskume Slovenskej akadémie vied takmer 50 % Slovákov (z 1369, ktorí odpovedali na otázku) rozhodne súhlasilo a súhlasilo s tvrdením, že ženám je často vyplácaná nižšia mzda za rovnako odvedenú prácu; 33,5 % Slovákov ani súhlasí a ani nesúhlasí s už uvedeným tvrdením. Nesúhlasí a rozhodne nesúhlasí s daným tvrdením 13,4 % Slovákov. Z opýtaných 16,8 % (z 1380, ktorí odpovedali na otázku) vyjadrilo názor, že sa ženy veľmi často alebo až vždy snažia získať moc tým, že prevezmú kontrolu nad mužmi; 49,4 % Slovákov si myslí, že sa o to snažia niekedy, 24,4 % odpovedalo, že sa snažia zriedkavo a 5,1 % Slovákov odpovedalo, že ženy sa nikdy nesnažia získať moc tým, že prevezmú kontrolu nad mužmi. A vyše 70 % Slovákov (z 1415, ktorí odpovedali na otázku) rozhodne súhlasí alebo súhlasí s tvrdením, že ženy by mali byť ochraňované mužmi. Ani súhlasí a ani nesúhlasí s tvrdením 23,5 % Slovákov a nesúhlasí a rozhodne nesúhlasí dokopy 5,9 % Slovákov.

Väčšina výsledkov prieskumu tak potvrdzuje, že v slovenskej spoločnosti stále pretrvávajú tradičné rodové stereotypy. Napríklad vysoká miera súhlasu s tým, že ženy by mali byť ochraňované mužmi, môže byť podľa Tatiany Pethö spojená s konzervatívnejšími hodnotami o úlohách mužov a žien. Takmer 50 % respondentov si už uvedomuje rodovú nerovnosť v oblasti platov, čo môže naznačovať, že diskusie o rovnakom odmeňovaní začínajú prenikať do širšieho verejného povedomia.

EU: Prvé pravidlá proti násiliu na ženách

Európska únia bude mať prvé pravidlá týkajúce sa boja proti násiliu na ženách a domácemu násiliu. Cieľom je predchádzať rodovo motivovanému násiliu a chrániť jeho obete, najmä ženy a obete domáceho násilia. Požadujú zavedenie prísnejších zákonov proti kybernetickému násiliu, lepšiu pomoc pre obete aj opatrenia na prevenciu znásilnení. Nové pravidlá nadobudnú účinnosť dvadsať dní po zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú mať tri roky na to, aby sa pripravili na vykonávanie ustanovení. Parlament trvá na tom, aby Európska komisia každých päť rokov podávala správu o tom, či je potrebná ich revízia.

Nové pravidlá zakazujú mrzačenie ženských pohlavných orgánov a nútené manželstvá. Obsahujú aj osobitné usmernenia k trestným činom spáchaným on-line, ako napr. zverejňovanie súkromných údajov alebo nahých obrázkov (tzv. cyber-flashing). Súčasťou novej legislatívy bude aj rozšírený zoznam priťažujúcich okolností pre zločiny, na ktoré sa vzťahujú prísnejšie tresty. Patrí medzi ne aj trestná činnosť voči verejným činiteľom, novinárom alebo obhajcom ľudských práv. V zozname priťažujúcich okolností sa uvádza aj zámer potrestať obete na základe ich rodu, sexuálnej orientácie, farby pleti, vierovyznania, sociálneho pôvodu či politického presvedčenia, ako aj snaha chrániť alebo očistiť svoju „česť“.

V prvom rade bude potrebné obetiam zaistiť pocit bezpečia, okrem iného aj sprístupnením ubytovania. Takisto by mali mať prístup k zdravotnej starostlivosti vrátane služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia. Orgány členských štátov budú mať prísnejšie povinnosti týkajúce sa nahlasovania a zbierania dôkazov. Okrem toho budú musieť lepšie informovať verejnosť o tom, že pohlavný styk bez súhlasu sa považuje za trestný čin.

Deň matiek: Rovnosť v nedohľadne

Prvé oslavy Dňa matiek sa konali už v starovekom Grécku a Ríme, kde sa oslavovali bohyne materstva, napríklad Rhea a Kybele. V stredoveku sa Deň matiek oslavoval v deň Nanebovstúpenia Panny Márie. Prezident Woodrow Wilson vyhlásil v Spojených štátoch v roku 1914 druhú nedeľu v máji za národný Deň matiek a popularita tohto dňa sa rýchlo rozšírila do celého sveta. Čo trápi ženy dnes? Najčastejšie je to duševné zdravie, finančné zabezpečenie a ženské práva.

Polovica žien v prieskumoch Deloitte (Women @ Work: A Global Outlook, Women in the boardroom: A global perspective) zhodnotila úroveň svojho stresu vyššie než pred rokom, a takmer štvrtina cíti vyhorenie. Je za tým aj neschopnosť odpojiť sa od práce – dokáže to iba 37 % žien. Ženy však o duševnom zdraví na pracovisku nehovoria ani ho nezverejňujú ako dôvod, prečo si vzali voľno. Majú strach, že by to poškodilo ich kariérny postup? Kariéru žien výrazne ovplyvňuje záťaž v súvislosti so starostlivosťou o deti, iných členov rodiny a domácnosť. Až 57 % žien, ktoré žijú s partnerom a spoločne majú na starosti inú dospelú osobu, uvádza, že táto zodpovednosť leží z väčšej časti na ich pleciach. Viac ako dve z piatich žien majú na starosti aj upratovanie a ďalšie domáce práce. V dôsledku tohto neúmerného rozdelenia zodpovedností je to pre ženy profesionálne náročnejšie – menej ako tretina (27 %) uvádza, že sa dokáže odpojiť od svojho osobného života a sústrediť sa na svoju kariéru. Jedna pätina žien nechce v práci prejsť na vyššiu pozíciu, pretože je presvedčená o tom, že by dostávali nižšiu mzdu ako muži. Druhá pätina neverí, že vôbec bude mať príležitosť na vedúce miesto postúpiť. Pritom firmy, v ktorých pôsobia rodovo vyvážené tímy, dosahujú lepšie výsledky.

Ženy sa na pracovisku necítia bezpečne – za posledný rok zažilo na pracovisku 31 % respondentiek mikroagresiu, 4 % sexuálne obťažovanie a 8 % iné typy obťažovania. Štvrtina žien uvádza, že sa k nim v práci nevhodne správali alebo mali nepríjemné poznámky osoby, ktoré pôsobia na vyšších pozíciách, a jednu z 10 žien obťažoval niekto z kolegov. Ženy, ktoré sa identifikujú ako súčasť nedostatočne zastúpenej skupiny (ženy so zdravotným postihnutím, LGBT+ ženy, ženy patriace k etnickej menšine), zažívajú neinkluzívne správanie ešte častejšie a zároveň sa viac boja o svoju bezpečnosť. Aj keď došlo k zlepšeniu skúseností žien s hybridným modelom práce, mnohé stále pociťujú vylúčenie zo stretnutí, nedostatok flexibility a predvídateľnosti v práci. Ženy, ktorým zamestnávateľ nedávno nariadil povinný návrat do kancelárie a vyžaduje od nich pobyt na pracovisku na plný úväzok, sa zhodujú v tom, že táto zmena výrazne ovplyvnila ich život – 35 % žien požiadalo o skrátenie pracovného času, 30 % sa muselo presťahovať, 26 % pocítilo zvýšenú úroveň stresu a 20 % tvrdí, že ich produktivita sa znížila. Až 95 % žien sa dokonca domnieva, že žiadosť o flexibilný model práce alebo jeho využívanie by negatívne ovplyvnili ich šance na povýšenie.

Ženy tvoria stále menej než štvrtinu miest v riadiacich orgánoch spoločností (23,3 %). Hoci sa počet žien v týchto funkciách postupne zvyšuje, je nepravdepodobné, že by sa rodová rovnosť oboch pohlaví vo vedení organizácií dosiahla pred rokom 2038. Percento žien, ktoré riadiacim orgánom spoločností predsedajú, je ešte takmer trikrát nižšie (8,4 %), z čoho vyplýva, že pri súčasnom tempe zmien by sa parita v tejto oblasti dosiahla až takmer o 90 rokov. K lepším výsledkom zrejme prispievajú aj vládne opatrenia. Päť z prvých šiestich krajín s najvyšším percentom žien v riadiacich orgánoch spoločností (Francúzsko, Nórsko, Taliansko, Belgicko a Holandsko) má nejakú povinnú legislatívu o kvótach. Opatrenia však zjavne nemajú rovnaký vplyv na funkcie predsedov riadiacich orgánov a CEO/generálneho riaditeľa. Kvóty pre ženy totiž nemá päť zo siedmich krajín s najväčším počtom predsedníčok riadiacich orgánov ani 17 z 20 krajín s najvyšším počtom žien vo funkcii CEO/generálnej riaditeľky.

SR: Ženy zarábajú stále menej

Na Slovensku je aktuálny rozdiel v mzdách medzi ženami a mužmi 18,8 %, čo nás stále radí na posledné priečky v EÚ (25. miesto z celkových 36), kde je priemer 13 %. Ženy tak musia pracovať približne o 2 mesiace dlhšie, aby dosiahli rovnakú ročnú odmenu ako muži. Takmer 1/3 Slovákov si podľa prieskumu agentúry 2muse nerovnosť v odmeňovaní žien a mužov uvedomuje.

Takmer polovica pracujúcej populácie je pritom presvedčená, že by mohla zarábať viac, keby neboli prítomné nejaké formy diskriminácie v ich pracovnom prostredí. Napriek tomu až dve tretiny z nich deklarovali, že ich kariérny postup nebol ovplyvnený žiadnou  formou diskriminácie. S týmto tvrdením sa zhodujú muži aj ženy. Zároveň takmer 1/3 populácie sa niekedy stretla s negatívnymi dôsledkami diskusie o plate s kolegami a kolegyňami. Ženy deklarujú negatívne dôsledky o niečo viac, avšak nejde o štatisticky signifikantný rozdiel. Vyše ¼ pracujúcich deklaruje, že ich zamestnávateľ venuje problematike rovnakého finančného ohodnotenia dostatočnú pozornosť a rovnako vyše ¼ si myslí opak. 

Pri predstave vyjednávania platu prevládajú negatívne emócie. Ženy sa cítia nepríjemnejšie v porovnaní s mužmi, avšak rozdiel nie je štatisticky signifikantný. V porovnaní s rokom 2017 sa Slovenky cítia nepríjemnejšie o takmer o 10 %, pričom naopak muži majú v porovnaní s rokom 2017 relatívne stabilné hodnoty. V porovnaní so ženami takmer dvojnásobok mužov deklaruje, že sa im navýšenie platu získať podarilo. Ženy sa obávajú takmer dvojnásobne viac vyjednávať o svojom plate ako muži, pričom spokojnosť s aktuálnym platom je takmer totožná.

EU: Prostitúcia - znížiť dopyt a chrániť ľudí

Správa o prostitúcii v Európskej únii, jej cezhraničných dôsledkoch a vplyve na rodovú rovnosť a práva žien  zdôrazňuje, že asymetria medzi vnútroštátnymi pravidlami týkajúcimi sa prostitúcie v rámci EÚ vzhľadom na jej cezhraničnú povahu vedie k väčšiemu počtu obetí obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania a vytvára úrodnú operačnú pôdu pre organizovanú trestnú činnosť. Členské štáty by mali posúdiť existujúce právne predpisy, aby sa predišlo akýmkoľvek medzerám, ktoré umožňujú zločincom konať beztrestne, zatiaľčo Európska komisia by mala vypracovať spoločné usmernenia EÚ zaručujúce základné práva osôb vykonávajúcich prostitúciu.

Prostitúcia a obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania existujú, pretože je po nich dopyt. Zníženie dopytu je preto kľúčom na prevenciu a redukciu obchodovania s ľuďmi a musí sa uskutočňovať spôsobom, ktorý nepoškodzuje osoby vykonávajúce prostitúciu. Europoslanci vyzývajú členské štáty, aby prijali naliehavé opatrenia na boj proti on-line reklame, ktorá priamo alebo nepriamo podporuje prostitúciu alebo sa snaží prilákať kupujúcich. Poslanci tiež požadujú podporu a spoluprácu s políciou a inými orgánmi presadzovania práva, sociálnymi a zdravotníckymi službami a mimovládnymi organizáciami s cieľom riešiť problematiku obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania a chrániť ženy v prostitúcii.

Zhoršujúca sa sociálna a hospodárska situácia v dôsledku pandémie COVID-19 a súčasná kríza v oblasti energetiky a životných nákladov zvýšili všetky formy zneužívania a násilia páchaného na ženách vrátane sexuálneho vykorisťovania, pričom mnohé ženy v zraniteľných situáciách upadajú hlbšie ho chudoby a stávajú sa obeťami sociálneho vylúčenia. Poslanci požadujú účinné politiky boja proti chudobe. Chcú zlepšiť sociálnu ochranu, bojovať proti zlyhávaniu vo vzdelávaní na školách, podporovať vzdelávanie a zaviesť inkluzívne politiky, ktoré podporujú posilnenie postavenia žien a ich ekonomickú nezávislosť, spolu s opatreniami, ktoré odsudzujú tých, ktorí ich situáciu zneužívajú. Ľudia v prostitúcii čelia neustálej hrozbe policajného a súdneho prenasledovania, sú marginalizovaní a stigmatizovaní, čo im často znemožňuje domôcť sa spravodlivosti. Poslanci Európskeho parlamentu vyzývajú na úplný prístup ku kvalitným zdravotníckym a sociálnym službám, ako aj k justičnému systému a možnostiam na ukončenie prostitúcie.

Umelá inteligencia: Hrozba pre ženy

Nová štúdia Medzinárodnej organizácie práce (ILO) tvrdí, že väčšina pracovných miest a odvetví je len čiastočne vystavená automatizácii a je pravdepodobnejšie, že bude doplnená, a nie nahradená najnovšou vlnou generatívnej AI, ako napr. chatGPT. Najviac ohrozeniu je administratíva. Potenciálne účinky generatívnej AI sa teda budú u mužov a žien výrazne líšiť, pričom automatizácia potenciálne ovplyvňuje viac ako dvojnásobný podiel zamestnanosti žien. V krajinách s nižšími príjmami sa niektoré úradnícke pracovné miesta nemusia nikdy objaviť.

Celosvetová štúdia dokumentuje výrazné rozdiely v účinkoch na krajiny na rôznych úrovniach rozvoja, ktoré súvisia so súčasnými ekonomickými štruktúrami a existujúcimi technologickými medzerami. Zistilo sa, že 5,5 percenta celkovej zamestnanosti v krajinách s vysokými príjmami je potenciálne vystavených automatizačným účinkom technológie, zatiaľčo v krajinách s nízkymi príjmami sa riziko automatizácie týka len asi 0,4 percenta zamestnanosti. Na druhej strane, potenciál na rozširovanie je medzi krajinami takmer rovnaký, čo naznačuje, že so správnymi politikami by táto nová vlna technologickej transformácie mohla poskytnúť rozvojovým krajinám dôležité výhody.

Sociálno-ekonomické dopady generatívnej AI budú do značnej miery závisieť od toho, ako sa riadi jej šírenie. Je potrebné navrhnúť politiky, ktoré podporujú riadny, spravodlivý a konzultačný prechod. Hlas pracovníkov, odborná príprava zručností a primeraná sociálna ochrana budú kľúčom k zvládnutiu prechodu. V opačnom prípade hrozí, že z novej technológie bude profitovať len niekoľko dobre pripravených krajín a účastníkov trhu. Autori poznamenávajú, že výsledky technologického prechodu nie sú vopred určené. Sú to ľudia, ktorí stoja za rozhodnutím začleniť takéto technológie a sú to ľudia, ktorí musia riadiť proces prechodu.

SR: Násilie na ženách

Násilie na ženách je najčastejším porušovaním ľudských práv na svete. Na Slovensku ho počas svojho dospelého života zažije až 34 % žien a podľa predbežných údajov z najnovšieho prieskumu Eurostatu ich počet porastie. Ide o vážny problém, ktorý v súčasnosti štát adekvátne nerieši, upozorňuje výbor OSN ale aj slovenské ženské organizácie Fenestra a OZ HANA. Až 70 % žien so skúsenosťou s násilím žije pritom v domácnostiach s deťmi, svedkami násilia s negatívnym dopadom na ich psychiku.

Na Slovensku už našťastie máme 28 poradenských centier, 8 bezpečných ženských domov a pribudla tiež nonstop Národná linka pre ženy zažívajúce násilie. Stále však existujú regióny, kde ženy nemajú prístup k takejto pomoci. Nedostatočná je tiež legislatíva definujúca krízové a dlhodobé podporné služby pre ženy zažívajúce násilie vrátane ich detí. Chýba aj udržateľný mechanizmus financovania pre špecifické podporné služby.„Fungovanie a financovanie špecifických podporných služieb je čiastočne upravené vo viacerých zákonoch a ich činnosť podlieha udeleniu často aj 2-3 akreditácii rôznymi ministerstvami. Jedným z dôsledkov je, že financovanie špecifických podporných služieb pre ženy je roztrieštené a nesystémové. Stáva sa tak, že 20 % – 60 % času, ktorý by neziskové organizácie mohli za normálnych okolností venovať podpore a pomoci ženám a ich deťom, musia venovať vypĺňaniu reportov,“ upozorňuje Barbora Holubová. Polícia má usmernenia, metodiky a aj postupy v prípadoch domáceho násilia. Tie však majú odporúčací charakter s nejednotnou aplikáciou v praxi. Pomohlo by zaviesť záväzné postupy a záznamové protokoly k nim ako povinná súčasť spisu. Vytvorenie špecializovaných policajných tímov pre riešenie prípadov násilia na ženách by zrýchlilo a zlepšilo ochranu žien a najmä prevenciu opakovaného a závažného násilia. 

„Na Slovensku chýba legislatívne ustanovenie o detských svedkoch násilia na ženách v partnerských vzťahoch. Zákon o rodine síce stanovuje, že zodpovedné orgány majú pri posudzovaní záujmu dieťaťa zohľadniť aj zásahy do fyzickej a psychickej integrity blízkej osoby dieťaťa, ale v praxi sa tak málokedy deje. Neexistujú ani jasné usmernenia a nástroje na identifikáciu násilného vzťahu a posúdenie rizika násilia pre ženu a jej deti . To vedie k nedostatočnému zohľadňovaniu najlepšieho záujmu dieťaťa pri posudzovaní týchto prípadov,“ komentuje Lýdia Bdžoch Koňaková. Súdy často smerujú k dosiahnutiu dohody a spolupráce medzi rodičmi bez zreteľa na existenciu partnerského násilia. Ženy a ich deti sú nútené k stretávaniu sa s násilníkom, orgány ich tlačia do dohody a zmiereniu s násilnou osobou a v prípade, že s tým ženy z obáv o svoje bezpečie a bezpečie detí nesúhlasia, sú označené za nespolupracujúce. Nedostatočné vyhodnocovanie rizika ďalšieho násilia vedie k zhoršovaniu situácie a posilňovaniu kontroly násilného muža nad životom ženy a detí. Riešením by bolo zaviesť pojem „detský svedok násilia na ženách v partnerských vzťahoch“ do relevantných právnych predpisov. Rovnako dôležité je definovať záväzné postupy na zohľadnenie práv a potrieb detských svedkov násilia na ženách v partnerských vzťahoch, aby sa zabezpečila účinná ochrana týchto detí.

 

EU: Zákaz utajovania platov

Zásada rovnakej odmeny pre mužov a ženy je ustanovená v článku 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Rozdiely v odmeňovaní žien a mužov však napriek tomu pretrvávajú v celej EÚ. Za posledných desať rokov sa znížili len minimálne, a to na súčasných približne 13 %. Odchýlky medzi jednotlivými členskými štátmi sú pritom výrazné. Podľa nových právnych predpisov budú musieť spoločnosti v EÚ zverejňovať informácie, ktoré zamestnancom uľahčia porovnanie platov a odhalenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov. 

Európsky parlament  prijal nové pravidlá vyžadujúce, aby sa štruktúry odmeňovania zakladali na rodovo neutrálnych kritériách a zahŕňali rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie pracovných miest. Oznámenia o voľných pracovných miestach a názvy pracovných miest budú musieť byť rodovo neutrálne a postupy prijímania zamestnancov vedené nediskriminačným spôsobom. Ak zo správ o odmeňovaní vyplynie rozdiel v odmeňovaní žien a mužov vo výške aspoň 5 %, zamestnávatelia budú musieť v spolupráci so zástupcami svojich pracovníkov vykonať spoločné posúdenie odmeňovania. Členské štáty budú musieť zaviesť odrádzajúce sankcie, napríklad pokuty, pre zamestnávateľov, ktorí uvedené pravidlá porušujú. Pracovník, ktorý utrpel škodu v dôsledku takéhoto porušenia, bude mať právo požadovať náhradu škody. Po prvýkrát sa do rozsahu pôsobnosti nových pravidiel zahrnula prierezová diskriminácia a práva nebinárnych osôb.

Podľa týchto pravidiel majú pracovníci a zástupcovia pracovníkov právo na jasné a kompletné informácie o individuálnej a priemernej výške mzdy, rozčlenené podľa pohlavia. Utajovanie platov bude zakázané. Zmluvné podmienky nesmú zamestnancom brániť zverejniť výšku svojho platu alebo požadovať informácie o plate zamestnancov patriacich do rovnakej alebo inej kategórie pracovníkov. Dôkazné bremeno v mzdových otázkach prechádza zo zamestnanca na zamestnávateľa. Ak sa pracovník obráti na súd, pretože sa domnieva, že jeho zamestnávateľ porušil zásadu rovnakej odmeny za rovnakú prácu, vnútroštátne právo by malo zamestnávateľovi uložiť povinnosť preukázať, že nedošlo k diskriminácii. 

Dohodu bude musieť formálne schváliť aj Rada (ministrov) EÚ, predtým ako bude podpísaná a zverejnená v Úradnom vestníku EÚ. Nové pravidlá vstúpia do platnosti dvadsať dní po ich zverejnení.

MDŽ: Ženy na Slovensku zarábajú takmer o pätinu menej

Ženy na Slovensku zarábajú podľa analýzy Wood & Company v priemere takmer o pätinu menej než muži. Najväčšie rozdiely sú vo finančníctve a IT, naopak minimálne sú v oblasti dodávky vody a administratívnych službách. Priemerná mzda ženy na Slovensku bola podľa údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR za rok 2021 o 17,8 % nižšia ako u muža. Tento rozdiel sa v priebehu desiatich rokov o niečo znížil, ešte v roku 2011 zarábali ženy o 24,2 % menej ako muži.

„Jedným z dôvodov je kratšia pracovná doba a s ňou súvisiaca nižšia suma na výplatnej páske, ktorá sa týka viac žien ako mužov. Na podobne veľké platové nerovnosti ale upozorňuje aj Eurostat, ktorý porovnáva priemerné zárobky za hodinu. Podľa týchto dát je rozdiel medzi mzdami mužov a žien takmer sedemnásť percent, čo je v rámci EÚ piaty najvýraznejší rozdiel," uviedla Eva Sadovská. Najvýraznejší rozdiel medzi platmi, vyše 22 %, je vo veku 35 až 44 rokov. Ženy totiž v určitom veku opúšťajú trh práce v súvislosti s materskou či rodičovskou dovolenkou, a to na niekoľko rokov. K prehlbovaniu platových rozdielov začína dochádzať práve po ich návrate do pracovného života a tieto výraznejšie rozdiely pretrvávajú ešte niekoľko rokov.

Ženy pracujú tiež často v slabšie platených odvetviach či povolaniach a aj vedúce pozície sú obsadzované viac mužmi. Pri pohľade na jednotlivé odvetvia sú najvýraznejšie rozdiely vo finančných a poisťovacích službách, kde bola priemerná mzda ženy v roku 2021 o 34,7 % nižšia ako u muža. V oblasti informácií a komunikácie bol tento rozdiel 28,6 %. Naopak, takmer žiadny platový rozdiel nebol evidovaný v oblasti dodávky vody a kanalizácie. Aj v administratívnych službách zarábali ženy menej ako muži iba o 1,2 %.
Ženy sú viac ako muži ohrozené aj nezamestnanosťou. Kým evidovaná miera nezamestnanosti u žien dosiahla v závere minulého roka 7,04 %, v prípade mužov to bolo 4,94 %, ukázali štatistiky Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Vyššia miera nezamestnanosti u ženskej populácie je podľa analytičky dlhodobý jav, pričom pandémia alebo akákoľvek iná kríza tento fakt ešte zvýrazňuje. Aj podnikanie je viac doménou mužov. Podľa najaktuálnejších údajov Eurostatu bolo v roku 2021 na Slovensku 102.800 samostatne zárobkovo činných žien a ich počet sa oproti predchádzajúcim rokom znížil. V rovnakom roku predstavoval počet SZČO z radov mužov 277.300, čo bolo najviac za posledných desať rokov.

MDŽ: Slabé platy žien

Rozdiel v odmeňovaní žien a mužov v Európskej únii bol v roku 2020 stále na úrovni 13 % a za posledné desaťročie sa zmenil len minimálne. Znamená to, že ženy zarábajú v priemere o 13 % menej na hodinu ako muži. Energetická chudoba je tak závažným problémom v mnohých častiach Európy najmä v tomto období, kedy domácnosti čelia rastúcim nákladom za energie. Z údajov nadácie Eurofound z roku 2022 vyplýva, že slobodné matky a slobodné ženy sú viac vystavené ťažkostiam s platením účtov za energie než slobodní muži. Často je to spôsobené nižšími priemernými príjmami a vyšším výskytom slabo platenej práce, práce na čiastočný úväzok alebo neistej a nestálej práce.

Kríza životných nákladov má negatívny vplyv na ekonomické a sociálne začlenenie, zdravie a základné práva žien. Ženám bez príjmu alebo s nízkym príjmom tiež sťažuje útek pred zneužívaním a domácim násilím zo strany partnera, na ktorého sú finančne viazané. Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť (FEMM) sa 1. marca 2023 stretol s poslancami z členských krajín pri príležitosti Medzinárodného dňa žien a diskutoval o rodových aspektoch energetickej chudoby. Toto podujatie bolo príležitosťou na výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov pri riešení energetickej krízy a jej sociálnych a ekonomických dôsledkov na ženy.

Európsky parlament pracuje tiež na zriadení Sociálneho klimatického fondu s cieľom zabezpečiť, aby mali všetci Európania, najmä tí v zraniteľnej situácii, prístup k cenovo dostupnej energii. Z fondu by sa mali financovať konkrétne opatrenia na riešenie energetickej chudoby a chudoby v oblasti mobility, a to v krátkodobom aj dlhodobom horizonte.

EU: Násilie na ženách

Každá tretia žena v Európskej únii zažila fyzické a / alebo sexuálne násilie. Európska únia by mala podľa europoslancov ratifikovať Dohovor o predchádzaní a boji proti násiliu páchanému na ženách v súlade so stanoviskom Súdneho dvora z roku 2021.

Istanbulský dohovor zostáva medzinárodným štandardom a kľúčovým nástrojom na odstránenie rodovo motivovaného násilia vrátane domáceho násilia. Poslanci Európskeho parlamentu dôrazne odsudzujú pokusy niektorých členských štátov zrušiť opatrenia, ktoré už boli prijaté pri uplatňovaní Istanbulského dohovoru, a vyzývajú ich, aby ho v plnej miere vykonávali. Ide napríklad o Poľsko, kde sa vláda snaží odstúpiť od dohovoru a zaviedla de facto zákaz umelého prerušenia tehotenstva. Tiež si všímajú situáciu na Slovensku, kde Národná rada odmietla v roku 2020 dohovor ratifikovať a požiadala prezidenta o stiahnutie podpisu. Poslanci požadujú, aby vnútroštátne orgány bojovali proti dezinformáciám o dohovore.

Šesť rokov po tom, ako Európska únia dohovor podpísala, ho ešte neratifikovala z dôvodu odmietnutia niekoľkých členských štátov. V stanovisku Súdneho dvora EÚ zo 6. októbra 2021 sa však uvádza, že Európska únia môže ratifikovať Istanbulský dohovor bez súhlasu všetkých členských štátov. Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru neoslobodzuje členské štáty od toho, aby ho ratifikovali sami, hovoria europoslanci, ktorí naliehajú na zvyšných šesť krajín – Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko – aby dohovor bezodkladne ratifikovali. Trestné súdnictvo by malo byť pritom len jednou časťou komplexnej reakcie na rodovo motivované násilie. Reakcia EÚ by mala zahŕňať aj prevenciu, ochranu a stíhanie. Členské štáty by mali zabezpečiť odbornú prípravu, postupy a usmernenia zohľadňujúce rodové hľadisko, ako aj špecializovanú podporu a ochranné opatrenia s prístupom zameraným na obete pre všetkých zapojených odborníkov vrátane orgánov presadzovania práva, súdnictva a prokurátorov.

EU: Prvý akčný plán pre mládež

Nový akčný plán pre mládež je výsledkom konzultácií s vyše 220 zainteresovanými stranami, najmä s organizáciami pôsobiacimi v oblasti práv detí a mládeže. Reaguje na legitímnu požiadavku mladých ľudí, aby boli štruktúrovanejšie zapájaní do procesov tvorby politiky a rozhodovacích procesov v Európskej únii. Vychádza zo stratégie EÚ v oblasti práv dieťaťa, z akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ako aj z Európskeho piliera sociálnych práv. V neposlednom rade sa ním vykonáva akčný plán EÚ pre rodovú rovnosť (GAP) III, keďže sa v ňom kladie dôraz na posilnenie postavenia dievčat a mladých žien.

Akčný plán pre mládež spočíva na troch pilieroch činnosti, ktoré pomôžu formovať partnerstvo EÚ s mladými ľuďmi v partnerských krajinách: 

• Partnerstvo s cieľom zapájať: posilnenie hlasu mladých ľudí pri tvorbe politiky a rozhodovaní.  Mladí požadujú komplexný prístup, ktorým sa zabezpečí zmysluplná, inkluzívna a efektívna účasť mládeže, a aj si ho zaslúžia. EÚ je odhodlaná posilniť hlas a líderstvo mladých ľudí na celom svete, najmä mladých žien a dievčat a mládežníckych aktivistov a organizácií, a to na všetkých úrovniach riadenia, od domácej politiky až po multilaterálne fóra, ako aj v rámci procesov EÚ. 
• Partnerstvo s cieľom posilňovať postavenie: bojovať proti nerovnostiam a poskytovať mladým ľuďom zručnosti a nástroje, ktoré potrebujú na to, aby mohli prosperovať. Postavenie mladých ľudí posilňujeme vtedy, keď venujeme pozornosť ich názorom a riešime nerovnosti, ktoré majú vplyv na ich životy. EÚ bude naďalej podporovať transformáciu vzdelávania na celom svete, v neposlednom rade aj prostredníctvom investícií v rámci iniciatívy Global Gateway, a to s cieľom zlepšovať prístup mladých ľudí k ekonomickým príležitostiam, posilňovať schopnosť mladých ľudí prispievať k udržateľnému rozvoju a stimulovať zelenú a digitálnu transformáciu na celom svete a podporovať zdravie, duševnú a fyzickú pohodu mladých ľudí a ich prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam. Zároveň bude aj naďalej venovať osobitnú pozornosť deťom a mladým ľuďom žijúcim v konfliktných situáciách. 
• Partnerstvo s cieľom prepájať: podpora príležitostí pre mladých ľudí na nadväzovanie kontaktov a výmenu názorov s ich rovesníkmi na celom svete. Cieľom EÚ je podporovať mobilitu mladých ľudí, výmeny a vytváranie sietí ako základný aspekt medziľudského rozmeru stratégie Global Gateway. Účelom je zabezpečiť rozmanitosť a inkluzívnosť a zároveň venovať osobitnú pozornosť sociálnym a ekonomickým prekážkam, digitálnej priepasti a rizikám súvisiacim s dezinformáciami.
  

Akčný plán pre mládež v rámci vonkajšej činnosti EÚ posilní prebiehajúce iniciatívy a v jeho kontexte sa spustia nové kľúčové iniciatívy zamerané na mladých ľudí na celom svete vrátane týchto iniciatív: 

1. Iniciatíva Mládež a ženy v demokracii, na ktorú bolo vyčlenených 40 miliónov EUR, umocní hlas a vedúce postavenie mladých ľudí, aktivistov z radov mládeže a mládežníckych organizácií na celom svete posilnením ich práv, postavenia a účasti na verejných a politických záležitostiach. V rámci tejto iniciatívy sa podporia miestne organizácie a mladí aktivisti v oblasti inštitucionálneho dohľadu, boja proti korupcii, pozorovania volieb občanmi, presadzovania demokratických reforiem, občianskeho vzdelávania, presadzovania práva voliť, slobody združovania a zhromažďovania a ľudských práv.
2. Fond na posilnenie postavenia mládeže je novou pilotnou iniciatívou s rozpočtom 10 miliónov EUR, z ktorej sa bude poskytovať priama finančná podpora iniciatívam realizovaným pod vedením mladých ľudí v partnerských krajinách a zameraným na plnenie cieľov udržateľného rozvoja na miestnej úrovni, najmä v oblasti životného prostredia a zmeny klímy a začlenenia zraniteľných a marginalizovaných mladých ľudí.
3. Africko-európska akadémia mládeže poskytne finančnú podporu vo výške 50 miliónov EUR na formálne a neformálne vzdelávacie príležitosti a výmeny pre mladých ľudí, ktorí chcú zlepšiť svoje vodcovské schopnosti a vytvoriť siete tvorcov zmien v Afrike. 

 

EU: Základné práva

Najnovšie hodnotenie stavu základných práv v Európskej únii v rokoch 2020 – 2021, ktoré vypracoval Európsky parlament, konštatuje viaceré slabiny a žiada členské štáty o obranu európskych hodnôt. Poslanci identifikovali problematické oblasti a navrhli spôsoby účinnejšej ochrany slobody, rovnosti a právneho štátu.

Poslanci Európskeho parlamentu sú znepokojení vplyvom opatrení súvisiacich s ochorením COVID-19 na demokraciu a základné slobody vrátane práv osôb aktívnych v právnom systéme, v presadzovaní práva a väzňov. Vyjadrujú tiež poľutovanie nad pretrvávajúcim porušovaním zásad právneho štátu v niektorých štátoch EÚ a opätovne uvádzajú, že právny štát, demokracia a základné práva sú neoddeliteľne prepojené. S cieľom chrániť tieto hodnoty EÚ a spravodlivé a zákonné rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ parlament vyzýva Európsku komisiu, aby využila mechanizmus podmienenosti rozpočtu EÚ. Poslanci odsúdili Poľsko a Maďarsko za to, že nedodržiavajú rozsudky Európskeho súdneho dvora, a v reakcii na to žiadajú inštitúcie EÚ o konkrétne kroky. Parlament opätovne zdôrazňuje význam ochrany novinárov pred pokusmi o využívanie právneho systému na ich umlčanie (tzv. strategické žaloby proti verejnej účasti) a pred zastrašovaním, útokmi a násilím. Poslanci sú znepokojení rastúcim počtom štátnych orgánov, ktoré používajú špionážny softvér ako je Pegasus v rozpore s hodnotami EÚ.

Poslanci opätovne odsúdili rodovo motivované násilie a žiadajú Bulharsko, Česko, Maďarsko, Lotyšsko, Litvu a Slovensko, ako aj samotnú EÚ, aby ratifikovali Istanbulský dohovor. Vyjadrili tiež obavy z protirodových a antifeministických hnutí, ktoré systematicky napádajú práva žien a LGBTIQ+ osôb, a odsúdili ich odmietavý postoj k právam žien (vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia). V tomto kontexte zdôraznili najmä vývoj v Poľsku, na Slovensku, v Chorvátsku a v Litve. Vítajú súbor rozhodnutí týkajúci sa prípadov nesplnenia povinnosti z júla 2021 proti Maďarsku a Poľsku, teda právne kroky komisie voči členským štátom, ktoré nesplnili svoje povinnosti podľa práva EÚ. Bolo to vôbec po prvýkrát, kedy komisia spustila tento mechanizmus s cieľom chrániť práva LGBTIQ komunity. Parlament tiež požaduje dôsledné vykonávanie Rámcového rozhodnutia EÚ o boji proti rasizmu a xenofóbii a víta návrh komisie zaradiť trestné činy z nenávisti/nenávistné prejavy do zoznamu trestných činov EÚ. Podľa poslancov je potrebné, aby členské štáty riešili aj pretrvávajúci štrukturálny rasizmus (vrátane policajného násilia voči Rómom). Zároveň požadujú zlepšenie v oblasti trestného súdnictva, vzdelávania, bývania a zamestnanosti. Parlament dôrazne odsudzuje odopieranie vstupu a násilie voči migrantom na hraniciach a kriminalizáciu humanitárnych pracovníkov a aktivistov. Aby agentúra Frontex nebola spoluúčastná na týchto aktivitách, poslanci žiadajú pozastavenie jej činnosti v členských štátoch, v ktorých k nim dochádza.

EU: Stratégia v oblasti starostlivosti

Európska stratégia v oblasti starostlivosti má zabezpečiť kvalitné, cenovo dostupné a prístupné služby starostlivosti v celej Európskej únii a zlepšiť situáciu prijímateľov starostlivosti, ako aj ľudí, ktorí sa o nich profesionálne alebo neformálne starajú. Túto stratégiu dopĺňajú dve odporúčania pre členské štáty. Jedno sa týka revízie barcelonských cieľov v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve a druhé prístupu k cenovo dostupnej vysokokvalitnej dlhodobej starostlivosti. Ženy stále nesú hlavné bremeno opatrovateľských povinností: 90 % formálnej pracovnej sily v oblasti starostlivosti tvoria ženy a 7,7 milióna žien je z dôvodu opatrovateľských povinností mimo zamestnania.

Európska komisia navrhuje konkrétne opatrenia na podporu členských štátov, aby tieto zlepšovali prístup k vysokokvalitným a cenovo dostupným službám starostlivosti, ako aj pracovné podmienky opatrovateľov a rovnováhu medzi ich pracovným a súkromným životom.

Vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve: Komisia navrhuje, aby členské štáty v zaujme zvýšenia účasti žien na trhu práce zrevidovali ciele z roku 2002 v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, tiež označované ako „barcelonské ciele“. Podľa súčasných cieľov majú členské štáty poskytovať starostlivosť o deti pre 33 % detí vo veku do 3 rokov a pre 90 % detí vo veku od 3 rokov do veku povinnej školskej dochádzky. Komisia navrhuje stanoviť nové ambiciózne, avšak realistické ciele, aby do roku 2030 bolo do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve zapojených aspoň:

• 50 % detí mladších ako 3 roky a

• 96 % detí vo veku od 3 rokov do veku začatia povinnej školskej dochádzky na prvom stupni základného vzdelávania, ako už bolo dohodnuté v rámci európskeho vzdelávacieho priestoru.

Komisia okrem iného tiež odporúča členským štátom, aby:

• zabezpečili, aby služby starostlivosti o deti boli cenovo dostupné, prístupné a vysokokvalitné a aby boli dostupné v mestských, ako aj vo vidieckych alebo znevýhodnených oblastiach,

• zaviedli právny nárok na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve, ktorý v ideálnom prípade bez časového odstupu priamo nadväzuje na ukončenie platenej rodinnej dovolenky, zaviedli cielené opatrenia, ktorými sa umožní a zvýši účasť detí zo znevýhodneného prostredia, so zdravotným postihnutím alebo s osobitnými potrebami na vzdelávaní a starostlivosti, s cieľom odstrániť rozdiely medzi týmito a ostatnými deťmi,

• preskúmali počet hodín, ktoré deti strávia v zariadeniach starostlivosti o deti (tzv. časová intenzita), a zabezpečili, aby bola starostlivosť o deti k dispozícii počas obdobia, ktoré rodičom umožní zmysluplne sa zapojiť do platenej práce, ako aj

• podporovali rovnomerné rozdelenie starostlivosti o deti medzi rodičmi prostredníctvom boja proti rodovým stereotypom a aby podporovali úpravu pracovného času, ktorá by zohľadňovala potreby rodiny.

Dlhodobá starostlivosť: Komisia odporúča, aby členské štáty vypracovali národné akčné plány na zlepšenie cenovej dostupnosti, prístupnosti a kvality starostlivosti v EÚ pre všetkých, napríklad tak, že:

• zabezpečia včasnú, komplexnú a cenovo dostupnú dlhodobú starostlivosť, ktorá ľuďom, ktorí túto dlhodobú starostlivosť potrebujú, umožní dôstojnú životnú úroveň,

• zvýšia ponuku a rozmanitosť profesionálnych služieb dlhodobej starostlivosti (domáca starostlivosť, komunitná starostlivosť a rezidenčná starostlivosť), odstránia územné rozdiely v prístupe k dlhodobej starostlivosti, zavedú dostupné digitálne riešenia v rámci poskytovania služieb starostlivosti a zabezpečia, aby služby a zariadenia dlhodobej starostlivosti boli prístupné pre osoby so zdravotným postihnutím,

• zaistia, aby boli pre poskytovateľov dlhodobej starostlivosti stanovené kritériá a normy, ktorými sa zabezpečí vysoká kvalita,

• podporia neformálnych opatrovateľov, ktorými sú často ženy a príbuzní prijímateľov starostlivosti, a poskytnú im odbornú prípravu, poradenstvo, psychologickú i finančnú podporu a

• mobilizujú primerané a udržateľné financovanie dlhodobej starostlivosti, pričom využijú aj finančné prostriedky EÚ.

Spravodlivé pracovné podmienky a odborná príprava pre opatrovateľský personál: S cieľom zlepšiť pracovné podmienky a prilákať viac pracovníkov – najmä mužov – do sektora starostlivosti sa členským štátom odporúča, aby:

• podporovali kolektívne vyjednávanie a sociálny dialóg s cieľom zlepšiť mzdy a pracovné podmienky,

• zabezpečili najvyššie normy bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

• navrhli ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu pre pracovníkov v oblasti starostlivosti,

• bojovali proti rodovým stereotypom v oblasti starostlivosti a začali komunikačné kampane,

• ratifikovali a vykonávali dohovor MOP č. 189 o pracovníkoch v domácnosti.

Európska komisia:

• preskúma vytvorenie nového sektorového sociálneho dialógu v oblasti sociálnych služieb na úrovni EÚ,

• podporí vytvorenie partnerstva v oblasti zručností v rámci Paktu o zručnostiach pre sektor dlhodobej starostlivosti,

• bude financovať projekty a výskum s cieľom posúdiť sociálnu a hospodársku hodnotu práce a pracovných podmienok v sektore starostlivosti,

• preskúma uplatňovanie noriem EÚ upravujúcich pracovné podmienky,

• zmapuje súčasné podmienky prijímania pracovníkov dlhodobej starostlivosti z krajín mimo EÚ a ich práva a preskúma uskutočniteľnosť vytvorenia systémov na úrovni EÚ s cieľom prilákať pracovníkov v oblasti starostlivosti a

• podporí príležitosti, ktoré majú pracovníci v oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve v rámci programov Erasmus+.

EU: Nové predpisy

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen vo svojom treťom prejave o stave únie načrtne 14. septembra 2022 v Štrasburgu hlavné priority a výzvy na nasledujúcich 12 mesiacov. Poslanci Európskeho parlamentu zároveň zhodnotia jej prácu za uplynulý rok a na jeseň pripravujú tiež nové právne predpisy, okrem iného v oblasti energetickej bezpečnosti, rodovej rovnosti a umelej inteligencie.

Rovnosť medzi ženami a mužmi na pracovisku: Očakáva sa, že parlament odsúhlasí návrh zákona na zvýšenie parity v správnych radách veľkých spoločností. Takzvaná smernica "Ženy v správnych radách" zavedie transparentné postupy prijímania zamestnancov v spoločnostiach tak, aby najmenej 40 % nevýkonných riadiacich funkcií alebo 33 % všetkých riadiacich funkcií bolo obsadených nedostatočne zastúpeným pohlavím. Poslanci začnú rokovať s Radou aj o smernici o transparentnosti odmeňovania, ktorá by zaviazala niektoré spoločnosti zverejňovať platy mužov a žien na rovnakej pozícii a v rovnakej funkcii, čo by uľahčilo porovnávanie platov a odhalenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov.

Minimálne mzdy: Prvé právne predpisy EÚ o primeraných minimálnych mzdách má parlament prijať už v septembri. Vyžaduje sa v nich, aby krajiny EÚ zabezpečili, že ich národná zákonná minimálna mzda umožní dôstojnú životnú úroveň. Poslanci EP očakávajú, že pravidlá povedú k rastu reálnych miezd a pomôžu znížiť chudobu pracujúcich a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.

Energetika: Energetická bezpečnosť sa stala kľúčovým problémom po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá viedla k prudkému nárastu cien ropy a plynu v Európe a vo svete. Očakáva sa, že parlament bude hlasovať o opatreniach na zníženie závislosti EÚ od ruských fosílnych palív a zvýšenie výroby ekologickej energie vrátane nových pravidiel pre obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť.

Kryptomeny: Poslanci Európskeho parlamentu budú hlasovať o právnom rámci pre kryptomeny v EÚ. Pravidlá, na ktorých sa parlament a Rada dohodli v júni, zahŕňajú opatrenia proti manipulácii s trhom a proti praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu a iným trestným činnostiam. Ich cieľom je tiež lepšie informovať spotrebiteľov o rizikách, nákladoch a poplatkoch súvisiacich s kryptoaktívami vrátane kryptomien a nefinancovateľných tokenov (NFT).

Spoločná nabíjačka: Parlament má schváliť pravidlá, ktorými sa zavádza jednotná nabíjačka pre elektronické zariadenia, akými sú mobilné telefóny, tablety a slúchadlá. Do jesene 2024 sa USB typu C stane jednotnou nabíjačkou v EÚ bez ohľadu na výrobcu. Táto zmena zníži množstvo elektronického odpadu a uľahčí život spotrebiteľom.

Umelá inteligencia: Parlament bude hlasovať aj o nových pravidlách používania umelej inteligencie. Takzvaný zákon o umelej inteligencii by mal uvoľniť potenciál umelej inteligencie v oblastiach ako zdravie, životné prostredie a klimatické zmeny. Poslanci chcú, aby EÚ prevzala vedúcu úlohu v tejto oblasti a stanovila jasné normy, ktoré odrážajú hodnoty EÚ a zabezpečujú ochranu základných práv.

Pracovníci platforiem: Poslanci EP pokročia v práci na smernici, ktorá má zlepšiť práva pracovníkov digitálnych platforiem, akými sú Uber a Deliveroo. Cieľom navrhovaných pravidiel je zabezpečiť, aby sa týmto pracovníkom udelil zamestnanecký status zodpovedajúci ich pracovným podmienkam. Odhaduje sa, že deväť z desiatich platforiem v EÚ v súčasnosti klasifikuje ľudí pracujúcich prostredníctvom nich ako samostatne zárobkovo činné osoby. Z 28 miliónov ľudí pracujúcich prostredníctvom platforiem môže byť v súčasnosti nesprávne klasifikovaných 5,5 milióna. V dôsledku toho sú niektorým ľuďom pracujúcim prostredníctvom digitálnych pracovných platforiem upierané pracovné a sociálne práva, ktoré by vyplývali zo statusu zamestnanca.