Útoky: Aj na malé a stredné podniky

Hoci mnohé malé a stredné podniky verili, že sú príliš nezaujímavé, aby sa stali terčom kyberzločincov, nové údaje spoločnosti N‑able ukazujú opak. Útočníci čoraz viac uprednostňujú rýchlejšie útoky na sektor malých a stredných podnikov (SMB), ktoré vyžadujú menej úsilia ako komplexné útoky na veľké podniky, a využívajú obmedzené obranné schopnosti na dosiahnutie rýchlejších ziskov. Výročná správa N-able o hrozbách na rok 2025 potvrdila dramatický nárast zistených hrozieb pre SMB, pričom ich počet len v júni 2025 vzrástol na vyše 13,3 milióna. Úspešnosť útokov na SMB je niekoľkonásobne vyššia ako úspešnosť útokov na veľké spoločnosti.

Hlavné zistenia:

• Kyberzločinci sa zameriavajú na ľahšie ciele, konkrétne malé a stredné podniky: Priemerná úspešnosť narušenia bezpečnosti vo všetkých organizáciách bola 44 %, vo veľkých podnikoch len 39 %, ale v malých a stredných podnikoch stúpla na 88 %.

• Umelá inteligencia posilňuje sociálne inžinierstvo: Útočníci využívajú generatívnu umelú inteligenciu na vytváranie presvedčivých phishingových správ, ktoré sú nerozoznateľné od štýlu skutočných ľudí. Incidenty sociálneho inžinierstva predstavovali 22 % všetkých potvrdených incidentov v malých a stredných podnikoch.

• Ransomvér je významnou hrozbou: V prvej polovici roku 2025 zaznamenal tím N-able takmer 1,9 milióna prípadov útokov ransomvér – z celkového počtu 3,3 milióna zistených malvérov.

• E-mail zostáva preferovaným nástrojom na získavanie prihlasovacích údajov: Zamestnanci v spoločnostiach s menej ako 250 zamestnancami dostávajú jeden škodlivý e-mail na každých 323 správ.

• Akonáhle je mailový účet kompromitovaný, rýchlo nasledujú BEC maily: FBI zaznamenala v roku 2024 celosvetové straty vo výške 2,77 miliardy dolárov v dôsledku podvodných mailov (BEC), pričom mnoho prípadov pochádzalo z menších spoločností, ktoré nevykonávali kontroly platieb.

Úspech v boji proti kybernetickým hrozbám spočíva v ochrane pozostávajúcej z viacerých vrstiev zabezpečenia, ako správa záplat, spoľahlivé zálohovanie, nepretržité monitorovanie, ochrana koncových bodov a implementácia jasných pravidiel – v reaktívnom aj proaktívnom režime.

AI: Len 1 z 10 firiem pripravená na hrozby

Kybernetická bezpečnosť sa stáva jedným z najzásadnejších strategických rizík súčasnosti. Najnovšia správa State of Cybersecurity Resilience 2025 od Accenture (prieskum medzi 2 286 bezpečnostnými a technologickými lídrami z 24 odvetví v 17 krajinách) odhaľuje, že len 10 % organizácií je pripravených čeliť hrozbám, ktoré urýchľuje nástup umelej inteligencie (AI). Napriek rýchlemu tempu inovácií väčšina firiem nedokáže držať krok s novými hrozbami – nielen technologicky, ale ani strategicky.

Podľa prieskumu až 90 % spoločností nemá dostatočnú úroveň kybernetickej bezpečnosti na zvládnutie moderných hrozieb. Len 34 % organizácií má dostatočne vyspelú stratégiu kybernetickej bezpečnosti a iba 13 % disponuje spôsobilosťami na efektívnu obranu voči útokom využívajúcim umelú inteligenciu. Viac ako tretina firiem si uvedomuje, že vývoj umelej inteligencie napreduje rýchlejšie, než stíhajú zlepšovať svoju kybernetickú bezpečnosť. Firmy dnes masívne investujú do umelej inteligencie, ale zanedbávajú jej bezpečnosť. Rozsiahla a zároveň nesprávne realizovaná implementácia zvyšuje ich zraniteľnosť. Firmy, ktoré plánujú aktívne využívať umelú inteligenciu, by mali zároveň systematicky budovať bezpečnostné spôsobilosti, a to od strategického plánovania až po technickú realizáciu.

Správa poukazuje na výrazné rozdiely v úrovni pripravenosti medzi firmami, ktoré majú vyspelú bezpečnostnú stratégiu a technické spôsobilosti a tými, ktorým tieto spôsobilosti chýbajú. Podniky s vysokou úrovňou pripravenosti majú až o 69 % nižšiu pravdepodobnosť, že sa stanú terčom útoku s podporou AI a zároveň dosahujú až 1,6-násobne vyšší výnos z investícií do umelej inteligencie. Získavajú tiež väčšiu dôveru zákazníkov a dokážu rýchlejšie a bezpečnejšie inovovať. Rastúci počet útokov, vrátane sofistikovaných AI malvérov či deepfake podvodov, ukazuje, že tradičné bezpečnostné modely prestávajú byť účinné. Až 83 % manažérov označilo nedostatok pracovnej sily v oblasti kybernetickej bezpečnosti za kritickú prekážku, čo ešte viac znižuje schopnosť firiem reagovať. Správa zároveň formuluje štyri kľúčové odporúčania pre firmy, ktoré chcú zvýšiť svoju odolnosť:

• Stanoviť bezpečnosť umelej inteligencie ako prioritu na úrovni vrcholového manažmentu, zaviesť jasný model riadenia a zosúladiť bezpečnostné opatrenia s obchodnými cieľmi a regulačnými požiadavkami.
• Zaviesť technické opatrenia, ktoré od začiatku počítajú s bezpečnosťou, napríklad princípy Zero Trust, riadenie identít a prístupov či zabezpečené cloudové prostredia pre využitie umelej inteligencie.
• Posilniť bezpečnosť celého dodávateľského reťazca, mať pripravený plán reakcie na incidenty a aktívne využívať monitoring a analýzy kybernetických hrozieb na ochranu AI riešení.
• Automatizovať reakcie na hrozby pomocou umelej inteligencie, nasadiť bezpečnostných agentov využívajúcich AI a zvyšovať celkovú efektivitu bezpečnostných tímov.

Dáta pritom ukazujú, že už mierne zvýšenie investícií do kybernetickej bezpečnosti na úrovni desať percent môže firmám pomôcť zrýchliť odhaľovanie a riešenie kybernetických útokov.

Aktuálne: Investície najmä z úspor a výplat

Vyššie mesačné výdavky Slovákov v porovnaní s minulým rokom vplývajú aj na financovanie vecí mimo bežnej spotreby. Nejakú väčšiu investíciu ešte v tomto roku neplánuje 56 percent ľudí, zatiaľčo vlani ich bolo v takomto období 40 percent. Ak na to majú, v prípade väčších výdavkov najčastejšie spomínajú rekonštrukciu nehnuteľnosti, na ktorú sa chystá 14 percent opýtaných, 10 percent chce investovať do vybavenia domácnosti, minulý rok ich bolo ale raz toľko. Klesla aj deklarovaná kúpyschopnosť ľudí v prípade nadobudnutia nehnuteľnosti, kúpy auta či drahšej elektroniky. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre Home Credit (1000 respondentov, od 2.6 do 5.6 2025) nadpolovičná väčšina opýtaných chce takéto väčšie položky zaplatiť z úspor, tretina z bežnej výplaty a 11 percent siahne po pôžičke.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu oproti roku 2024 vníma ako horšiu viac ako polovica Slovákov (52%). Mnohí uvádzajú, že museli celkovo obmedziť všetky svoje výdavky, čo sa prejavuje aj v prípade väčších investícií. Na otázku, či v tomto roku plánujú ešte nejakú väčšiu investíciu, odpovedala viac ako polovica respondentov (56 %), že nie. Počet ľudí, ktorí neplánujú väčšiu investíciu, medziročne stúpol o 16 percent, keďže vlani ich bolo 40 percent. Vo väčšej miere sa to prejavuje vo vekovej kategórii od 54 do 65 rokov a taktiež v prípade tých, ktorí žijú v domácnosti sami. Medziročná ochota či schopnosť ľudí investovať do väčších projektov celkovo klesla. Vlani plánovalo investovať do vybavenia domácnosti v podobe drahších spotrebičov či nábytku 22 percent opýtaných, teraz je to len 10 percent. V prípade rekonštrukcie nehnuteľnosti ide taktiež o pokles zo 17 na 14 percent, kúpy nehnuteľnosti z 5 na 3 percentá. Deklarovaná kúpyschopnosť elektroniky ako mobil či notebook klesla z 13 na 8 percent a automobilu z 12 na 6 percent.

Ako by chceli ľudia na Slovensku prípadné väčšie investície financovať? Najčastejšie spomínajú úspory (53 %), nasledujú mesačné výplaty členov domácnosti, kombinácia pôžičky, úspor a výplaty (22 %) a samotnú pôžičku spomenulo 11 percent respondentov. Zo svojich úspor hodlajú vo vyššej miere financovať väčšie investície najmä ľudia žijúci v západnej časti Slovenska, taktiež obyvatelia miest, a to s počtom od 20 do 100-tisíc a tiež vysokoškolsky vzdelaní ľudia. Mnohí Slováci už tento rok majú osobnú skúsenosť s nejakou formou novej pôžičky z banky či nebankovej spoločnosti. Najčastejšie išlo o spotrebiteľský úver (9 %), potom to bol nákup tovaru na splátky a kreditná karta (obe 8 %). Nasledovali krátkodobá a neúčelová pôžička (obe 6 %), lízing na auto či hypotéka (obe 5 %).

SR: Elektronické prihlášky do škôl

Rodičia v bratislavskej mestskej časti Nové Mesto mohli prvýkrát podať prihlášky do 13 materských škôl prostredníctvom štátneho systému on-line, bez osobnej návštevy. Systém má byť v roku 2026 dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku.

Pilotné nasadenie portálu Elektronické prihlášky do škôl testoval rezort školstva od 1. mája do 30. júna 2025 v mestskej časti Bratislava – Nové Mesto so zameraním na overenie vybraných procesov, používateľského komfortu, fungovania prepojení na štátne registre a technických predpokladov systému v praxi. Jedna elektronická prihláška sa mohla podať na viacero škôl bez osobného predkladania listinných dokumentov. Zároveň niektoré údaje v prihláške boli automaticky predvyplnené na základe prepojenia s dátami zo štátnych registrov. Celkovo bolo odoslaných 600 prihlášok s 1 552 žiadosťami na jednotlivé školy, pričom bolo vydaných 1 063 rozhodnutí o prijatí alebo neprijatí. Rodičia ušetrili odhadom 1 542 hodín a vďaka digitalizácii sa znížila chybovosť aj administratívna záťaž riaditeľov škôl. Systém navyše umožnil lepšie plánovanie kapacít škôl a redukciu duplicít pri prijímaní detí. Net Promoter Score dosiahol hodnotu 52, čo znamená, že počet spokojných užívateľov prevyšuje počet nespokojných o vyše polovicu. Rodičia ocenili jednoduchosť, rýchlosť a pohodlnosť tohto riešenia.

Získané poznatky a spätná väzba zlepšia ďalšie fázy dizajnu a vývoja systému. Prinesú rozšírenie funkcionalít, napríklad doručovanie rozhodnutí cez centrálnu nástenku či možnosť určenia poradia škôl podľa preferencie rodiča. Systém pomôže znížiť potrebu odvolaní a efektívnejšie prerozdeliť voľné kapacity na školách. Od roku 2026 má byť dostupný pre všetky materské, základné a stredné školy na Slovensku. Zmeny sa opierajú aj o pripravovanú novelu školského zákona, ktorá má vstúpiť do platnosti v januári 2026. Tá zavedie centrálnu evidenciu prihlášok, rozhodovací automat, ako aj on-line doručovanie rozhodnutí. Ambíciou je znížiť náklady, zvýšiť transparentnosť a zabezpečiť lepšie prerozdelenie kapacít škôl.

Trend: Menej práce pre IT

Aj IT sektor sa vplyvom technológií mení. V dôsledku pandémie naposledy vzrástol dopyt po pracovníkoch a pracovníčkach na pozície v IT sektore, takže v roku 2022 bolo na portáli Profesia zverejnených takmer 46-tisíc inzerátov, vlani však už iba necelých 25-tisíc. Pri porovnaní počtu ponúk za 1. polrok eviduje tento rok portál v porovnaní s rokom 2022 pokles o 57 percent, porovnanie s 1. polrokom 2023 ukazuje 37-percentný zostup.

Firmy mnohé procesy automatizujú a využívajú aj umelú inteligenciu, čo má vplyv najmä na juniorné pozície. Podiel ponúk z IT, ktoré firmy označili ako vhodné pre absolventov, značne klesol. Zatiaľčo v roku 2019 ich bolo 20 percent, v roku 2022 16 percent a tento rok len 12 percent. Veľké nadnárodné spoločnosti, nielen z IT sektora, ale napríklad aj centrá zdieľaných služieb, majú navyše tendenciu presúvať niektoré pozície do krajín, kde im to vychádza ekonomicky výhodnejšie. V Košickom kraji sa počet IT ponúk za 1. polrok znížil medzi rokmi 2023 a 2025 o 46 percent, v Bratislavskom kraji o 32 percent.

Za prvý polrok bolo na portáli Profesia zverejnených 11 655 inzerátov z IT sektora. Najväčší dopyt je po programátoroch, IT konzultantoch a IT analytikoch, no aj pri týchto pozíciách počty ponúk značne klesajú. Analýza pri porovnaní dát za 1. polrok roka 2023 a 2025 odhalila len jednu pozíciu, na ktorú stúpol počet ponúk. Za prvých 6 mesiacov tohto roka hľadali zamestnávatelia o 5 percent Python programátorov viac ako pred dvoma rokmi. Takmer rovnaký počet ponúk zverejnili na pozície backend programátor a DevOps Engineer. Všetky 3 profesie vyžadujú nadpriemerné technické zručnosti. V prípade Python programátorov síce náročnosť záleží od zamerania, no DevOps je považovaná za jednu z najnáročnejších v rámci IT infraštruktúry. Z hľadiska pozícií s nižšou kvalifikačnou náročnosťou klesol dopyt napríklad po špecialistoch zákazníckej IT podpory o 37 percent, pri IT testeroch o 42 percent, najviac sa zmenšil záujem o webmasterov, počet ponúk za 1. polrok klesol pri porovnaní tohto roka a roka 2023 až o 68 percent. Pokles sa netýka len menej kvalifikovaných pozícií. Výrazne ubudlo aj ponúk na špecializované roly ako C# programátor, ABAP programátor a Oracle programátor – ide o dôsledok technologického vývoja, prechodu na cloud a moderné riešenia.

Superodpočet 2023: 254 miliónov eur pre 541 subjektov

Nový zoznam superodpočtov na výskum a vývoj zverejnený 15. júna tohto roku zverejnil superodpočty uplatnené v daňových priznaniach podaných v prvom kvartáli roka 2025, medzi nimi aj za firmy, ktorých hospodársky rok začína v druhej polovici kalendárneho roka, prípadne subjekty, ktoré ešte podávali dodatočné a opravné daňové priznania týkajúce sa zdaňovacieho obdobia začínajúceho v roku 2023. Podľa skompletizovaných výsledkov si superodpočet za rok 2023 na Slovensku uplatnilo 541 subjektov, čo je v doterajšej histórii najviac. Spoločne čerpali takmer 254 miliónov eur, čím ušetrili na daniach z príjmov viac ako 53,3 miliónov eur.

Podľa analýzy CRIF – Slovak Credit Bureau rástol počet aj objem superodpočtu medziročne zhodne o 15 %. Rekord bol však dosiahnutý len v prípade počtu subjektov, ktoré si v daňovom priznaní uplatnili túto daňovú úľavu. „Finálne výsledky potvrdili náš predpoklad z analýzy priebežných výsledkov, že rekord v objeme čerpaného superodpočtu a daňovej úspory z roku 2021 prekonaný nebude, lebo bol dosiahnutý pri dvojnásobnej sadzbe. V porovnaní s rokom 2022 však pozorujeme obnovenie rastového trendu vo všetkých základných parametroch, zvýšila sa aj priemerná hodnota superodpočtu na takmer 470 tisíc eur, aj podiel viac ako stotisícových superodpočtov z 53 na 55 %,“ konštatuje analytička Jana Šnircová. K obnoveniu rastúcich kriviek vývoja parametrov superodpočtu v roku 2023 výrazne prispeli aj subjekty, na ktoré sa čakalo a boli zverejnené až v tomto júnovom zozname. Bolo ich síce len 10 v celkovej hodnote necelých 26,5 mil. eur, ale znamenajú viac ako 10 % celkového objemu uplatneného superodpočtu za rok 2023. Dva z nich, patriace do skupiny Siemens, dokonca zamiešali poradím v rebríčku TOP 10: Siemens Healthcare sa s uplatneným superodpočtom vyše 19 miliónov eur zaradil na druhú priečku a Siemens obsadil ôsmu priečku so superodpočtom necelých 4,4 miliónov eur. Ďalší miliónový superodpočet mala spoločnosť Adient Slovakia, ale jej necelých 1,7 milióna eur nestačilo na umiestnenie v TOP 10. Na to bolo v tomto roku potrebných viac ako 4 milióny eur, čo okrem spomínaných subjektov dosiahli ešte spoločnosti ESET, MTS, dvaja zástupcovia skupiny Continental, Saneca Pharmaceuticals, Yanfeng International Automotive Technology Slovakia a najlepšiu desiatku uzatvára GlobalLogic Slovakia. A rovnako aj SLOVNAFT, ktorý si s takmer 26 miliónmi eur aj po doplnení subjektov z najnovšieho zoznamu udržal prvenstvo. Pre porovnanie, najmenší superodpočet bol len 156 eur.

Aj v tomto ročníku sú superodpočty v TOP 10 najmä zo sekcie priemyselnej výroby, traja zástupcovia patria do IT sekcie. Spoločne si prvá desiatka subjektov uplatnila viac ako 41 % celkového superodpočtu roka 2023, päť najväčších superodpočtov bolo vyšších ako 10 miliónov eur. Miliónových superodpočtov bolo v zozname 44, pričom aj v tejto skupine prevažujú zástupcovia sekcie priemyselnej výroby (viac ako 60 %) a ich podiel na uplatnených miliónových superodpočtoch je ešte o niečo vyšší – 63,5 %. Zhruba 18 % uplatnených miliónových superodpočtov si uviedli v daňovom priznaní subjekty IT sekcie. Až dve tretiny týchto veľkých superodpočtov a 73 % ich objemu patrí subjektom zahraničných vlastníkov. Zaujímavosťou je, že štvrtinu miliónových superodpočtov si uplatnili nefinančné subjekty zostavujúce IFRS účtovnú závierku a ich podiel na objeme je 45 %. Úspešnosť subjektov so zahraničným kapitálom v uplatňovaní si vyšších objemov nákladov na výskum a vývoj sa potvrdzuje aj v celom zozname superodpočtov. Podobná je tiež štruktúra z hľadiska predmetu činnosti: prvenstvo patrí v oboch parametroch priemyselnej výrobe, ale v objeme uplatneného superodpočtu poklesli z dvojtretinového podielu na necelých 58 %. V ňom si naopak výrazne polepšili subjekty IT sekcie, keď sa ich podiel zvýšil o 10 percentuálnych bodov a dosiahol tak rovnakú 27 % výšku na počte subjektov aj na čerpanom superodpočte.

Zmenili sa však pomery u nováčikov: v početnosti si medziročne polepšili priemyselné podniky – ich podiel vzrástol z 22 % na 34 % a získali tak prevahu nad nováčikmi z IT sekcie. Výrazný pokles zastúpenia zaznamenali nové subjekty z oblasti odborných, vedeckých a technických činností (z vyše štvrtiny na 16 %). Najúspešnejšou bola divízia 20 – Výroba chemikálií a chemických produktov, jej jediný nový zástupca - Evonik Fermas zo Slovenskej Ľupče zostal aj po poslednom zozname na čele rebríčka nováčikov so superodpočtom 3,3 miliónov eur. Na podobnú výšku superodpočtu sa v divízii 62 – Počítačové programovanie, poradenstvo a súvisiace služby poskladalo až 23 nováčikov. Do celkového objemu uplatneného superodpočtu priniesli nováčikovia sumu vyše 22 miliónov eur, polovicu z toho nováčikovia z priemyselnej výroby a 30 % nováčikovia IT sekcie.  Superodpočet nie je iba o veľkých firmách. Subjekty s obratom do 2 miliónov eur zostali najpočetnejšou obratovou skupinou aj za rok 2023. Počet ich reprezentantov sa medziročne zvýšil z 205 na 207, ale ich zastúpenie kleslo z necelých 44 % na 38 %. Podiel na objeme superodpočtu majú prirodzene nízky – menej ako 10 % s miernym medziročným poklesom. Viac ako polovica uplatneného superodpočtu naďalej patrí najväčšej obratovej kategórii.

„Je potešujúce, že podpora výskumu a vývoja formou superodpočtu zaznamenala oživenie. Medzi superodpočtami roka 2023 je 44 miliónových, do TOP 10 sa dostali len tie, ktoré presiahli 4 milióny eur, čo sú rekordy v rámci histórie superodpočtu. Pripisujeme to lepším ekonomickým výsledkom podnikateľských subjektov, ktoré im umožnili uplatniť si aj superodpočty prenesené z predchádzajúcich rokov. Na pozitívnej medziročnej zmene sa podieľalo tiež 100 nováčikov – o 19 viac ako v predchádzajúcom roku. Naopak, objem uplatneného superodpočtu tento rok neovplyvnili „giganti“ z hutníctva, ktoré prežívalo ťažké časy – U. S. Steel Košice ani Železiarňam Podbrezová daňová strata na to nedala šancu,“ komentuje výsledky roka 2023 analytička Jana Šnircová.

Trend: Vírusy v cookies

Najnovší Threat Insights Report potvrdil, že útočníci stále viac zneužívajú „klikaciu únavu“ používateľov – najmä v zhone a pod časovým tlakom, aktuálne napríklad pri hľadaní výhodných ponúk na dovolenku. Od zavedenia predpisov na ochranu súkromia ako GDPR sú cookies okná natoľko bežné, že ich väčšina používateľov odklikne takmer bez premýšľania. Útočníci nepotrebujú žiadne sofistikované triky – stačí dobre načasovaná výzva a automatická reakcia používateľa.

Vyšetrovanie podozrivých domén nadväzuje na predchádzajúcu kampaň s CAPTCHA tématikou, kedy boli odhalené falošné weby na rezerváciu ubytovania. Napodobňujú napríklad značku Booking.com, avšak s rozmazaným obsahom a podvodným cookies bannerom, ktorý má používateľa prinútiť kliknúť na tlačidlo „Prijať“ – čo spustí sťahovanie škodlivého JavaScriptu. Po otvorení tohto súboru sa na počítači nainštaluje XWorm, teda prístupový trojan (RAT), ktorý útočníkom umožňuje prevziať kontrolu nad zariadením, vrátane prístupu k súborom, webkamere a mikrofónu. Navyše, dáva im možnosť nasadzovať ďalší malvér, alebo vypínať bezpečnostné nástroje. Kampaň bola prvýkrát odhalená v 1. štvrťroku 2025, kedy vrcholilo obdobie rezervácií letných dovoleniek – teda v čase, keď sú používatelia obzvlášť náchylní na cestovateľské ponuky. Aktívna však zostáva aj naďalej a stále sú priebežne registrované a využívané ďalšie domény pre šírenie podobných falošných webov.

Na základe dát z miliónov koncových zariadení so zabezpečením HP Wolf Security výskumníci zistili:

• Skryté podvodné súbory: Útočníci využívali súbory Windows Library na ukrytie malvéru v bežne vyzerajúcich priečinkoch, napríklad „Dokumenty“ alebo „Stiahnuté“. V Prieskumníkovi Windows sa obetiam zobrazilo pop-up okno so vzdialenou zložkou WebDAV a zástupcom vo formáte PDF, ktorého otvorenie spustilo malvér.
• Pasca v PowerPointe: Škodlivý súbor PowerPoint otvorený v režime celej obrazovky napodobňoval bežné otvorenie zložky. Kliknutie používateľa na „zatvorenie“ spustilo stiahnutie archívu obsahujúceho VBScript a spustiteľný súbor, ktorý stiahol malvér hostovaný na GitHube.
• Nárast využívania MSI inštalátorov: Inštalátory MSI sú teraz medzi najčastejšími typmi súborov na šírenie malvéru, hlavne vďaka kampaniam ChromeLoader. Často sú distribuované cez falošné stránky so softvérom a škodlivé reklamy a využívajú platné digitálne certifikáty na overovanie pravosti kódu, aby vyzerali dôveryhodne a obišli bezpečnostné varovania Windows.

Požívatelia si postupne zvykajú ignorovať pop-up okná a žiadosti o oprávnenie, čo útočníkom uľahčuje prienik. Často nejde o sofistikované útoky, ale o bežné situácie, ktoré používateľa zaskočia. Čím častejšie sa stretávajú s týmito rizikovými interakciami, tým pravdepodobnejšie sa stanú obeťou útoku. Obmedzenie rizikových situácií, napríklad klikanie na nedôveryhodný obsah, pomáha znižovať celkovú zraniteľnosť bez predvídania možných útokov.

Prognóza: Počítače a smartfóny v roku 2025

Globálny objem počítačov by mal v roku 2025 podľa International Data Corporation (IDC) dosiahnuť 274 miliónov, čo predstavuje nárast o +4,1 % oproti predchádzajúcemu roku – a to aj napriek výraznému vplyvu americkej colnej politike. Celosvetové dodávky smartfónov v roku 2025 podľa IDC medziročne vzrastú o 0,6 % na 1,24 miliardy kusov. Prognóza bola znížená z 2,3 % rastu z dôvodu vysokej neistoty, kolísania ciel a makroekonomických výziev, akými sú inflácia a nezamestnanosť v mnohých regiónoch, čo vedie k spomaleniu spotrebiteľských výdavkov.

V 1. štvrťroku odbyt počítačov medziročne vzrástol o päť percent na 63,2 milióna kusov. Jednotkou na trhu s osobnými počítačmi v 1. štvrťroku podľa IDC zostalo Lenovo, ktoré zvýšilo odbyt o 11 % na 15,2 milióna prístrojov a jeho trhový podiel vzrástol na 24 %. Druhé miesto obsadila HP s podielom 20 % a tretí bol s 15 % Dell. Po roku 2025 IDC predpovedá mierny pokles v roku 2026, čiastočne v dôsledku stabilizácie objemu po migrácii na Windows 11.

Rast smartfónov zostane počas celého prognózovaného obdobia v nízkych jednociferných číslach, pričom päťročná (2024-2029) ročná miera rastu (CAGR) dosiahne 1,4 % v dôsledku rastúcej penetrácie smartfónov, predlžovania obnovovacích cyklov a kanibalizácie použitých smartfónov. Napriek zvýšenému napätiu medzi USA a Čínou obe krajiny tento rok zvýšia rast o 0,6 %. Čína medziročne vzrastie o 3 % vďaka vládnym dotáciám, ktoré stimulujú dopyt a budú pokračovať v posilňovaní Androidu. Naproti tomu Apple v roku 2025 klesne o 1,9 % v dôsledku pokračujúcej konkurencie Huawei, celkového spomalenia ekonomiky a neoprávnenosti väčšiny jej modelov na vládne dotácie obmedzené na 6 000 juanov. Očakáva sa však tiež , že veľké zľavy počas nákupného festivalu 618 a uvedenie iPhonu 17 na trh s výraznými vylepšeniami hardvéru zvýšia dopyt a obmedzia ďalší pokles.

EU: Kontinent umelej inteligencie

Európska komisia spolu s akčným plánom pre kontinent umelej inteligencie otvorila do 4. júna 2025 aj dve verejné konzultácie. Prvá je určená záujemcom na vyjadrenie názorov na akt o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie, druhá o stratégii využívania umelej inteligencie má pomôcť určiť priority, výzvy a relevantnosť navrhovaných riešení aj politických koncepcií vrátane dodatočných opatrení pri zavádzaní umelej inteligencie. Tretia verejná konzultácia o stratégii pre dátovú úniu je naplánovaná na máj.

Akčný plán pre kontinent umelej inteligencie má posilniť inovačnú schopnosť Európskej únie v oblasti umelej inteligencie opatreniami a politikami okolo piatich kľúčových pilierov:

1. Vybudovanie rozsiahlej dátovej a výpočtovej infraštruktúry pre umelú inteligenciu

Komisia posilní európsku infraštruktúru umelej inteligencie a superpočítačov sieťou tovární umelej inteligencie. Aktuálne sa 13 z nich buduje pri európskych superpočítačoch. Budú podporovať startupy, sektor aj výskumníkov EÚ v oblasti umelej inteligencie pri vývoji modelov a aplikácií. Ako už EÚ oznámila v kompase konkurencieschopnosti, pomôže tiež zriadiť gigatovárne umelej inteligencie. Ide o veľké zariadenia približne so 100 000 špičkovými čipmi umelej inteligencie – čo je štvornásobok počtu čipov v súčasných továrňach umelej inteligencie. Nevyhnutným predpokladom sú verejné i súkromné investície – zverejnená tak bola výzva na vyjadrenie záujmu pre konzorciá. Ďalšie stimuly pre súkromné investície do gigatovární poskytne iniciatíva InvestAI, ktorá zmobilizuje investície vo výške 20 miliárd eur až na päť gigatovární umelej inteligencie na rôznych miestach únie. Komisia v úsilí podnietiť investície súkromného sektora do cloudovej kapacity a dátových centier predloží aj návrh aktu o rozvoji cloudových služieb a umelej inteligencie. Cieľom je v nastávajúcich piatich až siedmich rokoch aspoň strojnásobiť kapacitu dátových centier v EÚ. Prioritou pritom budú vysoko udržateľné dátové centrá.

2. Zlepšenie prístupu k veľkému množstvu vysokokvalitných dát

Dôležitým prvkom akčného plánu je vytvorenie dátových laboratórií, kde sa budú zhromažďovať a spravovať rozsiahle objemy vysokokvalitých dát z rôznych zdrojov v továrňach umelej inteligencie. V roku 2025 sa zavedie komplexná stratégia pre dátovú úniu, aby sa podaril vytvoriť skutočný vnútorný trh s dátami, na základe ktorých bude možné rozšíriť riešenia umelej inteligencie.

3. Vývoj algoritmov a podpora zavádzania umelej inteligencie v strategických sektoroch EÚ

Napriek potenciálu umelej inteligencie ju v EÚ zaviedlo len 13,5 % podnikov. Komisia v nasledujúcich mesiacoch s víziou vyvíjať riešenia umelej inteligencie prispôsobené jednotlivým účelom, rozvinúť ich priemyselné použitie a podporiť ich úplné zavedenie v strategických súkromných a verejných sektoroch EÚ zavedie stratégiu využívania umelej inteligencie. Dôležitú úlohu má zohrávať európska infraštruktúra inovácie umelej inteligencie, a predovšetkým továrne umelej inteligencie a európske centrá digitálnych inovácií.

4 Posilnenie zručností a talentov v oblasti umelej inteligencie

Komisia uľahčí medzinárodný nábor zručných odborníkov a výskumníkov z oblasti AI. Poslúžia na to napr. iniciatíva okruhu talentov, akcie Marie Curie-Skłodowskej (konkrétne „MSCA Choose Europe“ – Akcia Marie Curie-Skłodowskej Vyberte si Európu), ako aj štipendijné programy plánovanej Akadémie zručností v oblasti umelej inteligencie. Pomôžu otvoriť cesty legálnej migrácie pre pracovníkov so špičkovými zručnosťami v sektore umelej inteligencie z krajín mimo EÚ a takisto pritiahnuť najlepších európskych výskumníkov a expertov na umelú inteligenciu späť do Európy. Okrem toho komisia zostaví programy vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti umelej inteligencie a generatívnej umelej inteligencie v kľúčových sektoroch. Ich účelom bude pripraviť novú generáciu odborníkov na umelú inteligenciu a podporiť zvyšovanie úrovne zručností a rekvalifikáciu pracovníkov.

5 Zjednodušenie regulácie

Komisia zriadi asistenčné pracovisko pre akt o umelej inteligencii, ktorého úlohou bude pomáhať podnikom akt dodržiavať. Bude slúžiť ako ústredné kontaktné miesto a informačná a usmerňovacia centrála v otázkach k aktu o umelej inteligencii.

Súvislosti

1. augusta 2024 nadobudol účinnosť akt o umelej inteligencii a 4. februára 2025 boli uverejnené usmernenia k zakázaným praktikám v oblasti umelej inteligencie. 24. januára 2024 Komisia zaviedla balík opatrení na podporu európskych startupov a malých a stredných podnikov pri vývoji dôveryhodnej umelej inteligencie. 9. júla 2024 nadobudlo účinnosť zmenené nariadenie o spoločnom podniku pre európsku vysokovýkonnú výpočtovú techniku a umožnilo zriadenie tovární umelej inteligencie. 10. decembra 2024 bolo vybraných sedem konzorcií na zriadenie tovární umelej inteligencie, 12. marca 2025 nasledovalo šesť ďalších konzorcií. 11. februára 2025 bola oznámená iniciatíva InvestAI, ktorá má zmobilizovať investície do umelej inteligencie v celej Európe vo výške 200 miliárd eur.

Eurobarometer: Podpora vedy a techniky

Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra o vedomostiach európskych občanov a ich postojoch k vede a technike si viac ako 8 z 10 občanov (83 %) myslí, že celkový vplyv vedy a techniky je pozitívny. Dve tretiny respondentov (67 %) rovnako súhlasia s tým, že veda a technika uľahčujú náš život, sú zdravšie a pohodlnejšie. Respondenti si tiež s najväčšou pravdepodobnosťou myslia, že energia z obnoviteľných zdrojov (87 %), informačné a komunikačné technológie (79 %) a vakcíny a boj proti infekčným chorobám (77 %) budú mať v nasledujúcich 20 rokoch pozitívny vplyv na náš spôsob života.

Väčšina Európanov sa pritom chce dozvedieť viac o vedeckom vývoji (58 %). Nedostatok času (40 %), nezáujem (37 %) a nedostatok vedomostí v oblasti vedy a techniky (36 %) však zostávajú významnými prekážkami v súvislosti so zapojením verejnosti do vedy a techniky. V prieskume sa skúmali aj širšie otázky týkajúce sa dôvery a rovnosti vo vede. Až 77 % respondentov súhlasí s tým, že veda a technológia by mali pri vývoji nových riešení a produktov zohľadňovať potreby všetkých skupín ľudí, zatiaľčo ďalších 72 % si myslí, že vláda by mala prevziať zodpovednosť za zabezpečenie toho, aby nové technológie boli prínosom pre všetkých. Väčšina občanov zároveň vyjadruje určité obavy v súvislosti s potenciálom vedeckých aplikácií ohrozovať ľudské práva (58 % súhlasí s vyhlásením) a takmer dve tretiny (64 %) sa tiež domnievajú, že veda a technológia by mohli pomôcť zlepšiť životné prostredie a bojovať proti zmene klímy, ale že väčšinou pomáhajú spoločnostiam zarábať peniaze.

Pokiaľ ide o výmenu vedeckých výsledkov a spoluprácu s verejnosťou, osem z desiatich (80 %) súhlasí s tvrdením, že výsledky výskumu financovaného z verejných zdrojov by sa mali sprístupniť on-line bezplatne, zatiaľ čo viac ako šesť z desiatich (63 %) súhlasí s tým, že „zapojenie nevedcov do výskumu a technologického rozvoja zabezpečuje, aby veda a technológia zodpovedali potrebám, hodnotám a očakávaniam spoločnosti“. Tohtoročný prieskum sa zameral na využívanie umelej inteligencie na vedecký výskum a odhalil v tejto súvislosti zmiešané názory občanov. O niečo viac ako tretina respondentov (38 %) tvrdí, že dôveruje vedeckému výskumu a objavom vytvoreným pomocou umelej inteligencie, zatiaľ čo štvrtina (25 %) nedôveruje tomuto typu výskumu. Polovica občanov EÚ (50 %) však súhlasí s tým, že umelá inteligencia využívaná vo vede podporuje vedecké objavy, ktoré povedú k riešeniam hlavných výziev, ako sú zmena klímy a závažné choroby.

S cieľom nadviazať na záujem občanov a zvýšiť informovanosť verejnosti o podpore Európskej únie pre vedu, výskum a inovácie sa má v prvom polroku 2025 spustiť komunikačná kampaň EÚ. Kampaň predstaví výskumné a inovačné projekty podporované EÚ a ich úlohu pri zlepšovaní života ľudí.

Malvér: Priamo v obrázkoch

Najnovšia správa Threat Insights Report popisuje, ako kyberzločinci využívajú predpripravené sady umožňujúce aj tým menej skúseným z nich vytvoriť malvér (malware-by-numbers) a generatívnu umelú inteligenciu (GenAI) na zefektívnenie svojich útokov. Tieto nástroje zjednodušujú a zrýchľujú tvorbu útočných komponentov, takže kyberzločinci sa môžu sústrediť na experimentovanie so spôsobmi ako obísť detekciu, oklamať obete a infikovať ich zariadenia.

Správa analyzuje skutočné kybernetické útoky. Na základe údajov z miliónov koncových zariadení vybavených systémom HP Wolf Security experti na hrozby spoločnosti HP identifikovali nasledujúce kampane:

• Súbory malware-by-numbers: experti na hrozby zaznamenali rozsiahle kampane šíriace malvé VIP Keylogger a 0bj3ctivityStealer, ktoré využívajú rovnaké techniky a loadery. To naznačuje, že na doručenie rôzneho obsahu používajú rovnaké sady malvéru. V oboch kampaniach ukryli útočníci rovnaký škodlivý kód do obrázkov na webových stránkach na hosťovanie súborov, ako napríklad archive.org, a na inštaláciu škodlivého obsahu použili rovnaký loader. Obrázky z dobre známych webových stránok sa javia mnohým systémom detekcie ako neškodné – obchádzajú sieťové zabezpečenie ako sú webové proxy servery, ktoré sa spoliehajú na reputáciu webových stránok.

• GenAI pomáha vytvárať škodlivé dokumenty HTML: výskumníci tiež identifikovali kampaň s trójskym koňom XWorm (RAT) začatou metódou HTML smugglingu, pri ktorom je do dokumentu vložený škodlivý kód umožňujúci stiahnutie a spustenie malwaru. Podobne ako v kampani AsyncRAT analyzovanej v predchádzajúcom štvrťroku, mal loader znaky naznačujúce, že bol vytvorený pomocou GenAI – napríklad obsahoval popis po jednotlivých riadkoch a špecifický dizajn HTML stránky.

• Podvádzať sa nevypláca: útočníci zneužívajú cheaty a modifikačné repozitáre v hrách na GitHube tým, že do nich vkladajú spustiteľné súbory obsahujúce malware Lumma Stealer. Tento infostealer vykráda heslá obetí, kryptopeňaženky a zhromažďuje informácie z prehliadačov. Požívatelia často deaktivujú bezpečnostné nástroje, aby mohli sťahovať a používať cheaty, čím sa vystavujú väčšiemu riziku infekcie, pokiaľ nepoužívajú technológie izolácie.

Správa vychádza z dát za 3. štvrťrok roku 2024 a popisuje, ako rôznorodé spôsoby útokov kyberzločinci používajú:

• Najmenej 11 % e-mailových hrozieb identifikovaných nástrojom HP Sure Click obišlo jeden alebo viac skenerov emailových brán.

• Najobľúbenejším typom malvéru boli spustiteľné súbory (40 %), nasledované archívnymi súbormi (34 %).

• Pozoruhodný nárast bol zaznamenaný u súborov .lzh, ktoré tvorili 11 % analyzovaných archívnych súborov – väčšina škodlivých archívnych súborov .lzh bola zameraná na japonsky hovoriacich používateľov.

EU: Akčný plán pre zdravotníctvo

Digitalizácia zdravotníctva umožňuje poskytovať lepšie služby vďaka inováciám, akými sú elektronické zdravotné záznamy, telemedicína či diagnostika s podporou umelej inteligencie. Kybernetické útoky však môžu spomaliť lekárske postupy, zablokovať centrálne príjmy a narušiť životne dôležité služby. V roku 2023 nahlásili členské štáty Európskej únie 309 významných kybernetických incidentov v odvetví zdravotnej starostlivosti, čo je viac než v ktoromkoľvek inom kritickom odvetví. Cieľom nového akčného plánu EÚ je tak posilniť kybernetickú bezpečnosť nemocníc a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.

Okrem iného plán navrhuje, aby agentúra EÚ pre kybernetickú bezpečnosť ENISA zriadila celoeurópske centrum na podporu kybernetickej bezpečnosti pre nemocnice a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Jeho úlohou bude poskytovať im špecializované usmernenia, nástroje, služby a školenia. Iniciatíva sa opiera o širší rámec EÚ na posilnenie kybernetickej bezpečnosti v celej kritickej infraštruktúre a predstavuje prvú odvetvovo zameranú iniciatívu na zavedenie celej škály opatrení EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Akčný plán sa v zásade zameriava na štyri priority:

• Posilnenie prevencie. Plán jednak pomôže vybudovať kapacity odvetvia zdravotnej starostlivosti určené na zabraňovanie kybernetickým incidentom vďaka opatreniam posilnenej pripravenosti, ako usmernenia k vykonávaniu kritických postupov v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Ďalej môžu členské štáty zaviesť aj kybernetickobezpečnostné poukazy a poskytovať tak finančnú pomoc mikronemocniciam, malým a stredným nemocniciam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti. EÚ napokon vytvorí aj vzdelávacie zdroje v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre zdravotníckych pracovníkov.

• Lepšie odhaľovanie a identifikácia hrozieb. Centrum na podporu kybernetickej bezpečnosti pre nemocnice a poskytovateľov zdravotnej starostlivosti do roku 2026 vybuduje celoeurópsku službu včasného varovania, ktorá bude vydávať varovania o potenciálnych kybernetických hrozbách v takmer reálnom čase.

• Reakcia na kybernetické útoky v snahe minimalizovať vplyv. V pláne sa navrhuje služba rýchlej reakcie v zdravotníctve v rámci rezervy EÚ na účely kybernetickej bezpečnosti. Rezerva sa zriadila aktom o kybernetickej solidarite a slúži dôveryhodným súkromným poskytovateľom služieb na zabezpečovanie reakcií na incidenty. Ako súčasť plánu sa môžu uskutočňovať vnútroštátne kybernetickobezpečnostné cvičenia a možno vypracovať príručky pre organizácie v oblasti zdravotnej starostlivosti, ako reagovať na konkrétne kybernetickobezpečnostné hrozby vrátane ransomvéru. Od členských štátov sa očakáva, že budú žiadať od subjektov oznamovanie platieb výkupného, aby im mohli poskytnúť potrebnú podporu a umožniť následné opatrenia zo strany orgánov presadzovania práva.

• Kybernetické odstrašovanie: ochrana európskych systémov zdravotnej starostlivosti odrádzaním aktérov kybernetických hrozieb od toho, aby ich napadli. Zahŕňa využívanie súboru nástrojov kybernetickej diplomacie, spoločnej diplomatickej reakcie EÚ na škodlivé kybernetické činnosti.

Čoskoro má prebehnúť aj verejná konzultácia o tomto pláne, ktorá bude otvorená pre všetkých občanov a zainteresované strany. Akčný plán je začiatkom procesu zlepšenia kybernetickej bezpečnosti v zdravotnej starostlivosti. V rokoch 2025 a 2026 sa budú postupne zavádzať osobitné opatrenia. Výsledky konzultácie budú podkladom pre ďalšie odporúčania do konca roka.

AI Act: Zmeny pre personalistiku

Nové nariadenie o umelej inteligencii, známe ako AI Act, prináša zásadné zmeny, ktoré významne ovplyvnia aj oblasť ľudských zdrojov a pracovného práva. Pre zamestnávateľov a personálne agentúry, ktoré využívajú AI pri nábore, hodnotení uchádzačov či cielení pracovných ponúk, vzniká nevyhnutnosť prispôsobiť svoje postupy a technológie, aby boli v súlade s novými legislatívnymi požiadavkami.

Európska únia plánuje zaviesť nové nariadenie o umelej inteligencii (AI Act) už v tomto roku. Nariadenie má za cieľ stanoviť jasné pravidlá a povinnosti pre používanie umelej inteligencie, pričom sa zameriava najmä na ochranu práv jednotlivcov a transparentnosť. Pre personálne agentúry, ktoré denne pracujú s náborom fyzických osôb, zverejňovaním cielených pracovných ponúk a hodnotením uchádzačov, to prinesie významné zmeny.

Výzvy a príležitosti podľa Maxin´s Group

Transparentnosť algoritmov: Ak spoločnosť používa AI na hodnotenie životopisov, predikciu vhodnosti uchádzačov alebo cielenie pracovných ponúk, bude potrebné: • Poskytnúť informácie o tom, ako fungujú tieto algoritmy.

• Preukázať, že systém neobsahuje diskriminačné prvky (napríklad na základe veku, pohlavia alebo etnického pôvodu).

• Informovať uchádzačov, ak ich hodnotenie prebehlo prostredníctvom AI.

Zodpovednosť za údaje: AI Act kladie dôraz na ochranu osobných údajov a súlad s nariadením GDPR. Pre personálnu agentúru to znamená:

• Vyhodnotiť, aké údaje zhromažďuje, ako ich spracúva a či sú používané iba na účel, na ktorý bol získaný súhlas.

• Zaviesť pravidelné audity AI systémov, aby ste zaručili ich súlad s legislatívou.

• Poskytnúť kandidátom možnosť namietať voči automatizovaným rozhodnutiam.

Prehodnotenie cielených ponúk: Cielené zverejňovanie pracovných ponúk na základe údajov o uchádzačoch môže byť pod drobnohľadom, najmä ak sa využívajú technológie, ktoré sledujú správanie on-line, alebo využívajú citlivé osobné údaje. Čo to znamená pre spoločnosti, pre ktoré je nábor core business?

• Zabezpečiť, že ponuky sú zverejňované férovým a inkluzívnym spôsobom.

• Predísť tomu, aby algoritmy nevedome diskriminovali určité skupiny kandidátov.

Nástroje na hodnotenie uchádzačov: Od roku 2025 budú nástroje na hodnotenie schopností alebo osobnostných čŕt klasifikované ako „systémy s vysokým rizikom“ a podliehať prísnej regulácii. Budúci zamestnávatelia budú musieť:

• Zabezpečiť certifikáciu používaných systémov podľa nových noriem.

• Zaručiť, že výsledky sú objektívne, spravodlivé a uchádzač má možnosť ich spochybniť.

Povinné vzdelávanie zamestnancov: Súlad s novým nariadením bude vyžadovať aj dôkladné vzdelávanie personálu v rámci spoločností. Všetci zamestnanci budú musieť rozumieť:

• Právam uchádzačov v kontexte AI.

• Ako správne používať AI nástroje v súlade s legislatívou.

• Aké postupy dodržiavať, aby sa predišlo pokutám.

AI: Vysoká miera autonómie

Podľa najnovšej správy Accenture Technology Vision sa umelá inteligencia (AI) šíri tempom, ktoré je rýchlejšie než pri akejkoľvek predchádzajúcej technológii. Až 69 % vrcholových manažérov verí, že AI zvyšuje tlak na inovácie v dizajne, vývoji a prevádzke technologických systémov. Čoraz častejšie tak bude AI slúžiť ako partner pri vývoji technológií, nástroj na posilnenie identity značky, pohon pre robotov vo fyzickom svete a prostriedok na vytváranie nového druhu spolupráce medzi ľuďmi a technológiami, ktorá umožní dosiahnuť lepšie výsledky.

Bez dôvery ľudí však nemôže umelá inteligencia naplno rozvinúť očakávaný pozitívny potenciál. Digitálne systémy a modely umelej inteligencie musia byť preto nielen zodpovedne využívané, ale zároveň aj presné, predvídateľné, konzistentné a jednoducho sledovateľné. Väčšina respondentov (77 %) verí, že dôvera je základným pilierom, bez ktorého nie je možné naplno využiť potenciál umelej inteligencie. Až 81 % opýtaných súhlasí, že stratégia budovania dôvery musí napredovať paralelne s technologickou stratégiou.

Kľúčové zistenia správy Technology Vision 2025

• Keď základné modely prekonali bariéru prirodzeného jazyka, spustili proces, ktorý zásadne ovplyvnil vývoj softvéru a technologických ekosystémov. Generatívna AI už teraz podporuje vývojárov pri prechode na úlohy systémových inžinierov a urýchľuje procesy demokratizácie kódovania a digitalizácie. Generatívna AI a pokrok v AI agentoch umožňujú vznik personalizovaných systémov, ktoré nahrádzajú tradičnú statickú architektúru aplikácií flexibilnými riešeniami založenými na konkrétnych cieľoch a spolupracujúcich agentoch.

• Firmy intenzívne pracujú na tom, aby sa AI stala novým kontaktným bodom pre zákazníkov. Avšak 80 % opýtaných v prieskume Accenture vyjadruje obavy, že jazykové modely a chatboty môžu oslabiť unikátnu identitu značiek. Na druhej strane, 77 % z nich verí, že tento problém je možné riešiť aktívnym vytváraním personalizovaných AI zážitkov a integráciou jedinečných prvkov značky, akými sú kultúra či hodnoty, do ich digitálneho jadra.

• V nasledujúcom desaťročí sa očakáva rozšírenie univerzálnych robotov, ktorí prinesú viac autonómie poháňanej umelou inteligenciou do reálneho sveta. Títo roboti budú schopní sa rýchlo prispôsobovať a učiť nové úlohy. Až 80 % odborníkov verí, že roboti, ktorí spolupracujú s ľuďmi a učia sa z ich interakcie, môžu posilniť vzájomnú dôveru.

• Ľudia a AI spolu vytvárajú dynamický proces učenia. AI sa zlepšuje vďaka používaniu, čo zvyšuje jej atraktivitu. Na rozdiel od tradičnej automatizácie, ktorá mala jednorazový efekt, sa moderná AI dokáže priebežne zdokonaľovať a prinášať stále väčšiu hodnotu pre jednotlivcov a celé organizácie. Až 80 % respondentov prieskumu považuje za prioritné vytvoriť pozitívnu spoluprácu medzi AI a zamestnancami, a to najmä prostredníctvom jasnej komunikácie a zapojenia ľudí do procesu. Ľudia, ktorí sú oboznámení s generatívnou AI, majú na túto technológiu až päťkrát pozitívnejší pohľad.

EU: Kľúčové investície

Európsky priemysel zvýšil v minulom roku svoje investície do výskumu a vývoja (R& D) o 9,8 %, čím prekonal rast podnikových investícií do výskumu a vývoja v USA (+ 5,9 %) a Číne (+ 9,6 %) po prvýkrát od roku 2013. V roku 2023 bola Európska únia na druhom mieste na svete v oblasti súkromných investícií do výskumu a vývoja (18,7 %) za USA (42,3 %), ale pred Čínou (17,1 %), Japonskom (8,3 %) a krajinami vo zvyšku sveta (13,6 %). Napriek spomaleniu globálneho rastu R&D (+7,8 % v porovnaní s +12,6 % v roku 2022) investovalo prvých 2000 spoločností do R&D v roku 2023 rekordných 1257,7 miliardy EUR. Prvých 50 spoločností, medzi nimi 11 spoločností z EÚ, prispelo 40,1 % investícií, čo poukazuje na silnú koncentráciu výskumu a vývoja v najväčších subjektoch.

EÚ vedie investície do výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, ktoré spolu s IKT a zdravím poháňajú globálny rast v oblasti výskumu a vývoja. V poslednom desaťročí štyri sektory – softvér, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel – predstavovali viac ako tri štvrtiny celosvetových investícií do výskumu a vývoja. Softvérový sektor IKT rástol najrýchlejšie na svete s 10-ročnou kumulovanou ročnou mierou rastu 13,3 %, za ním nasledovali zdravotníctvo (7 %), hardvér IKT (6,9 %) a automobilový priemysel (6,3 %). Investície do výskumu a vývoja v oblasti IKT a zdravia sa v súčasnosti spomaľujú z prudkého nárastu po pandémii COVID-19.

V automobilovom odvetví, ktoré je baštou EÚ, predstavovali spoločnosti so sídlom v EÚ 45,4 % celosvetových investícií do výskumu a vývoja v tomto odvetví v roku 2023 a investovali viac ako dvojnásobok v porovnaní so svojimi americkými a japonskými partnermi a viac ako trojnásobok v porovnaní s čínskymi konkurentmi. Na druhej strane investície do výskumu a vývoja softvérových spoločností EÚ v oblasti IKT zostali v celosvetovom meradle okrajové, zatiaľčo firmy so sídlom v USA predstavujú 70 % celosvetového výskumu a vývoja v tomto odvetví a Čína založila významné spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Spoločnosti z USA takisto predstavujú 43,3 % celkového výskumu a vývoja v odvetví hardvéru IKT, kde veľkí aktéri z Kórejskej republiky a Taiwanu získavajú globálny význam vo výrobe polovodičov.

Zdravotníctvo má zároveň najväčší počet spoločností v roku 2000 so 437 spoločnosťami vrátane menších biotechnologických spoločností. Medzi nimi je 238 spoločností so sídlom v USA, ktoré majú vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja v oblasti zdravia (52 % celkového počtu na svete), zatiaľčo počet čínskych spoločností v sektore zdravotníctva sa za 10 rokov zvýšil z 13 na 63, čím sa zatvorili v EÚ (64 firiem v roku 2023). Globálne investície do odvetvia energetiky zaznamenali v roku 2023 nárast o 21 % na 23,8 miliardy EUR, čím prekonali odvetvie letectva a obrany a tesne pod úrovňou chemického odvetvia.

V 19 členských štátoch investovalo 800 najväčších spoločností so sídlom v EÚ v roku 2023 do výskumu a vývoja 247,7 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 8,7 %. Na čele zoznamu EÚ 800 je automobilový priemysel, ktorý predstavuje 34,2 % podnikových investícií do výskumu a vývoja v EÚ, za ktorým nasleduje sektor zdravotníctva (19,3 %), hardvér IKT (14 %) a softvér IKT (7,8 %). Niektoré spoločnosti z EÚ v odvetví polovodičov, automobilových súčiastok a biotechnológií/farmaceutických výrobkov zaznamenali mimoriadny nárast investícií do výskumu a vývoja, ktoré za posledné desaťročie vzrástli dvakrát až päťdesiatkrát. Takéto zvýšenie investícií naznačuje pokračujúcu diverzifikáciu a značný potenciál rastu v týchto oblastiach.

Medzi najväčšími spoločnosťami z EÚ 800 je 99 malých a stredných podnikov (MSP) s menej ako 250 zamestnancami. Väčšina z nich (74) je v sektore zdravotníctva a sídli vo Švédsku, Francúzsku, Dánsku a Nemecku. Francúzske MSP majú vedúce postavenie v oblasti investícií do výskumu a vývoja (34 % z celkového objemu), za nimi nasleduje Švédsko (21,3 %) a Holandsko (16,6 %). Tieto MSP investovali v roku 2023 do výskumu a vývoja 2,4 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,7 %. V roku 2023 mali len štyria z 2 000 najväčších podnikových investorov v oblasti výskumu a vývoja na svete ústredie v jednom z rozširujúcich sa členských štátov EÚ-15 (po jednom v Portugalsku, Maďarsku, Slovinsku a na Malte). Viac ako polovica zo 14000 dcérskych spoločností spoločností v krajinách EÚ, ktorých sa týka rozširovanie účasti, je v Česku (34,1 %) a Poľsku (16,6 %), čo poukazuje na význam týchto špičkových inovátorov so sídlom v iných krajinách EÚ pre niektoré z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

HP Wolf Security: Nedostatočné zabezpečenie koncových zariadení

Zlé alebo nedôsledné zabezpečenie hardvéru a firmvéru počítačov, notebookov a tlačiarní oslabuje kybernetickú bezpečnosť firiem na dlhé roky. Správa HP Wolf Security vychádza z globálnej štúdie, ktorej sa zúčastnilo vyše 800 profesionálov zodpovedných za IT a bezpečnosť (ITSDM) a viac ako 6 000 zamestnancov pracujúcich aj na diaľku (WFA). Podľa 81 % ITSDM je nevyhnutné zamerať sa na bezpečnosť hardvéru a firmvéru, aby sa predišlo možnosti zneužitia zraniteľných zariadení. Napriek tomu až 68 % respondentov priznáva, že investície do tejto oblasti sú pri plánovaní celkových nákladov na vlastníctvo zariadenia (TCO) často zanedbávané. Táto nedbalosť si následne vyžiada nákladné riešenie vzniknutých bezpečnostných problémov.

Kľúčové zistenia z jednotlivých fáz životného cyklu zariadenia:

1. Výber dodávateľa –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ 34 % respondentov priznalo, že ich dodávateľ počítačov, notebookov alebo tlačiarní v posledných piatich rokoch neprešiel auditom kybernetickej bezpečnosti. 18 % uviedlo, že v dôsledku závažného zlyhania s dodávateľom ukončilo zmluvu. 60 % odborníkov na IT a bezpečnosť poukazuje na to, že zanedbanie problematiky kyberbezpečnosti pri nákupe zariadenia je pre firmu rizikové.

2. Zapojenie a konfigurácia –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ viac ako polovica (53 %) ITSDM hovorí, že používajú zdieľané heslá systému BIOS alebo ich nemajú dostatočne silné. Okrem toho 53 % z nich priznáva, že počas celej doby, kedy zariadenie využívajú, menia heslá do BIOSu len zriedka.

3. Priebežná správa –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ cez 60 % ITSDM nevykonáva aktualizácie firmvéru notebookov alebo tlačiarní okamžite, akonáhle ich výrobca dá k dispozícii a ďalších 57 % priznáva, že u nich aktualizácie firmvéru vyvolávajú FOMU (strach z vykonania aktualizácií). Napriek tomu 80 % ľudí zodpovedných vo firmách za bezpečnosť verí, že s rozvojom umelej inteligencie bude rýchlejší aj vývoj útokov, čo zvyšuje význam rýchlych aktualizácií.

4. Monitorovanie a náprava –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ straty a krádeže zariadení stoja organizácie každoročne odhadom 8,6 miliardy dolárov. Každý piaty zamestnanec pracujúci na diaľku (WFA) počítač stratil alebo mu bol odcudzený. Následne trvalo v priemere 25 hodín, kým o tom informoval svoje IT oddelenie.

5. Druhý život a vyraďovanie z prevádzky –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ takmer polovica (47 %) ITSDM uvádza, že obavy o bezpečnosť dát sú hlavnou prekážkou opätovného použitia, predaja alebo recyklácie počítačov či notebookov. U tlačiarní je to prekážka pre 39 % respondentov.

Výsledky prieskumu tiež ukazujú potrebu zapájať expertov na IT a bezpečnosť do procesu zadávania zákaziek – a to už pri stanovovaní požiadaviek na nakupované zariadenia, ale aj pri overovaní deklarovaného zabezpečenia kupovaných produktov:

• 52 % ITSDM uvádza, že nákupné tímy len zriedka spolupracujú s oddelením IT a kyberbezpečnosti, keď si overujú tvrdenia dodávateľov.

• 45 % ITSDM priznáva, že musia veriť tvrdeniam dodávateľov o zabezpečení hardvéru a firmvéru, pretože nemajú prostriedky na ich overenie.

• 48 % ITSDM dokonca tvrdí, že nákupné tímy často pôsobia ako „bezbranné obete“, pretože veria všetkému, čo dodávatelia uvádzajú.

IT profesionáli majú tiež obavy z obmedzených možností ako inštalovať a konfigurovať zariadenia až na úroveň hardvéru a firmvéru:

• 78 % ITSDM chce, aby bezkontaktný onboarding prostredníctvom cloudu zahŕňal konfiguráciu zabezpečenia hardvéru a firmvéru, čo by zvýšilo úroveň zabezpečenia.

• 57 % ITSDM cíti frustráciu z toho, že nemôžu pripájať a konfigurovať zariadenia prostredníctvom cloudu.

• Takmer polovica (48 %) WFA sa sťažovala, že proces inštalácie a konfigurácie po doručení počítača narúšal ich prácu.

Až 71 % odborníkov na IT a bezpečnosť tvrdí, že nárast práce na diaľku sťažuje zabezpečenie, odráža sa na produktivite pracovníkov a umožňuje ich rizikové správanie:

• Každý štvrtý zamestnanec sa radšej zmieri so zle fungujúcim notebookom, než aby požiadal IT oddelenie o jeho opravu alebo výmenu, pretože si nemôže dovoliť prestoje v práci

• 49 % zamestnancov, ktorí si niekedy nechali svoj notebook opravovať uviedlo, že zásah trval dlhšie ako 2,5 dňa. Mnohí preto museli používať na prácu svoj osobný notebook, čím sa stiera hranica medzi osobným a pracovným využitím

• 12 % zamestnancov si nechalo opraviť pracovné zariadenie neautorizovaným poskytovateľom, čo mohlo ohroziť bezpečnosť systému a sťažiť IT oddelenie kontrolu nad stavom zariadenia

Monitorovanie a náprava hrozieb pre hardvér a firmvér sú kľúčové pre ochranu citlivých dát a kritických systémov. Napriek tomu 79 % odborníkov zodpovedných za IT bezpečnosť priznáva, že ich znalosti zabezpečenia hardvéru a firmvéru zaostávajú za povedomím o softvérovej bezpečnosti. Navyše im chýbajú pokročilé nástroje na získavanie prehľadu a kontroly nad zabezpečením zariadenia:

• 63 % ITSDM tvrdí, že sa stretávajú s mnohými slepými miestami v zraniteľnosti a so zlými konfiguráciami zariadenia.

• 57 % nedokáže analyzovať vplyv skorších bezpečnostných udalostí na hardvér a firmvér a určiť tak ohrozené zariadenia.

• 60 % respondentov tvrdí, že detekcia a zmiernenie hardvérových alebo firmvérových útokov je nemožné, a za jedinú možnú cestu považujú nápravu až po prieniku.

Obavy o bezpečnosť systémov tiež bránia firmám v opakovanom použití, recyklácii a ďalšom predaji vyradených zariadení:

• 59 % ITSDM tvrdí, že je príliš ťažké dať takýmto zariadeniam druhý život, preto ich často ničia z obáv o bezpečnosť dát.

• 69 % respondentov tvrdí, že majú na sklade značné množstvo zariadení, ktoré by mohli byť znovu využité alebo darované, ak by ich dokázali bezpečne vymazať.

• 60 % ITSDM priznáva, že ich neschopnosť recyklovať a znovu používať dokonale použiteľné notebooky vedie k nárastu množstva elektronického odpadu.

Ďalšou komplikáciou je, že mnoho zamestnancov si starú pracovnú techniku ponecháva. Tým znemožňujú jej ďalšie využitie, ale vzniká tiež riziko scudzenia dát, pretože tieto „osirelé“ zariadenia stále môžu obsahovať firemné informácie:

• 70% WFA má doma alebo vo svojej kancelárii aspoň jeden starý pracovný počítač alebo notebook

• 12 % WFA opustilo zamestnanie bez toho, aby svoje zariadenie hneď vrátili a takmer polovica z nich tvrdí, že tak neurobili nikdy.

Viac ako dve tretiny (69 %) organizácií tvrdia, že ich prístup k správe zabezpečenia hardvéru a firmvéru zariadení rieši iba malú časť ich životného cyklu. Odporúčania HP Wolf Security pre správu zabezpečenia platformy v celom životnom cykle zahŕňajú:

• Výber dodávateľa: zaistite spoluprácu nákupného oddelenia s IT a bezpečnostnými tímami pri stanovovaní požiadaviek na zabezpečenie a odolnosť nových zariadení, overovanie tvrdení dodávateľov a overovanie štandardov bezpečnosti u dodávateľov.

• Onboarding a konfigurácia: hľadajte riešenia, ktoré umožňujú bezpečné bezkontaktné nasadenie zariadenia a pripojenie používateľov, zaistite bezpečnú správu firmvéru bez spoliehania sa na slabú autentizáciu.

• Priebežná správa: nájdite nástroje, ktoré IT oddeleniu pomôžu vzdialene monitorovať a upravovať konfiguráciu zariadenia a rýchlo nasadiť aktualizácie firmvéru, aby sa znížil priestor pre útoky.

• Monitoring a náprava: zaistite, aby IT a bezpečnostné tímy mohli vzdialene nájsť, zablokovať a vymazať dáta zo zariadenia – dokonca aj z tých, ktoré sú vypnuté – tým sa zníži riziko spojené so stratenými alebo odcudzenými zariadeniami. Zvýšte odolnosť sledovaním protokolov o audite zariadenia, aby ste identifikovali bezpečnostné riziká ako odhaľovanie neoprávnených zmien hardvéru či firmvéru a príznakov zneužitia.

• Druhý život a vyradenie z prevádzky: uprednostňujte zariadenia, ktoré umožňujú dôkladné vymazanie citlivých dát, aby mohli byť bezpečne vyradené. Pred opätovným použitím zariadenia skontrolujte ich históriu používania, aby ste zaistili transparentnosť správy a integritu hardvéru aj firmvéru.

Aktuálne: Nedostatočná kyberbezpečnosť

Inteligentné zariadenia na Slovensku používajú najmä domácnosti so študentmi. Respondenti v prieskume agentúry AKO pre Kompetenčné a certifikačné centrum kybernetickej bezpečnosti potvrdili najmä využívanie mobilov s prístupom k internetu (91,5%), pričom v domácnostiach narástol tiež počet inteligentných televízorov (61,7%). Vzrástol aj počet hodín trávených používaním mobilného telefónu – na viac než 6 hodín denne. Medzi najčastejšie zdieľané zariadenia s ostatnými členmi rodiny patrí pracovný notebook: až 28% opýtaných zdieľa s rodinou pracovný prenosný počítač a takmer 32% respondentov zdieľa pracovné tablety. Súkromný mobilný telefón však naopak nezdieľa až 84,9% opýtaných.

Polovica opýtaných uviedla, že majú len základné digitálne zručnosti (kopírovanie, mazanie súborov, posielanie mailov). Tie však môžu priamo súvisieť aj so správaním v zamestnaní, kde pokiaľ zamestnávateľ pri práci s dátami vyžaduje náročnejšie úkony, môže sa stretnúť s ich neporozumením a vytvára sa tak potencionálny priestor pre útočníka. Iba 8,5 % opýtaných totiž pozná metódy šifrovania informácií, ochrany dát a ich zabezpečeného prenosu. Odborníci zároveň upozorňujú, že ľudia majú pri otázkach tohto typu tendenciu svoje schopnosti nadhodnocovať. Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva nárast obavy z umelej inteligencie. Medziročne totiž narástol percentuálny podiel ľudí, ktorí sa AI obávajú z 39,4% na 50,5%.

Najčastejšie uvádzaným poznaným výrazom je SPAM – stretlo sa s ním vyše 90 % opýtaných. Za ním nasleduje CLOUD, ktorý poznajú dve tretiny opýtaných. Viac ako tretina však uvádza, že nikdy nepočula termín malvér, autentifikácia a phishing. Takmer dve tretiny opýtaných uviedlo, že používajú aspoň základné opatrenia na zlepšenie kyberbezpečnosti – antivírus (67,2 %), zabezpečenie zariadení heslom (70 %), aktualizácie zariadení a aplikácií (60,8 %). Svoje dáta zálohuje viac ako tretina respondentov. Oproti minulému roku sa zvýšilo percento ľudí používajúcich heslá a rovnako sa zvýšil počet ľudí, ktorí svoje dáta zálohujú. Najmladší (do 33 rokov) používajú nadpriemerne silnejšie opatrenia, t.j. uplatňujú vyššiu úroveň „kybernetickej hygieny“ ako skôr narodení. Mladšie generácie majú vo všeobecnosti prirodzenejšie digitálne zručnosti a prejavujú vyššie povedomie o IKT a kybernetickej bezpečnosti. Až dve tretiny rodičov deti v digitálnom svete vôbec nekontroluje. Z 30,7 % opýtaných, ktorí deti kontrolujú, uviedlo len 39,3 % využívanie monitorovacieho režimu (tzn. kontrola navštevovaného obsahu) a 25,9 % reštriktívny režim (tzn. obmedzenie času a aktivít dieťaťa), pričom kombinovaný režim uviedlo 33,9 %. Pri porovnaní s totožným prieskumom verejnej mienky z roku 2023 ide o pokles kontroly detí zo strany rodičov.

Najmenej overujeme informácie z novín a časopisov (62,9 %), tlačových agentúr (62,4%) a televízneho spravodajstva (62,3 %). Kritickejšie pristupujú opýtaní k zdieľaným informáciám na sociálnych sieťach. Odpoveď „overujem vždy“ však uviedlo len 16,1%. Len pätina ľudí si overuje generický obsah na sociálnych sieťach. Polovica opýtaných ľudí považuje zdieľaný obsah na sociálnych sieťach automaticky za pravdivý.

SR: Ohlásenie o odpade

Od 1. januára 2025 sa Ohlásenia o vzniku odpadu a nakladania s ním budú na Slovensku podávať výlučne elektronicky priamo do informačného systému odpadového hospodárstva Ministerstva životného prostredia SR (ISOH). Rozsah vykazovaných údajov sa nemení, údaje sa vykazujú v zmysle vyhlášky č. 366/2015 Z. z. Zavedením formy elektronického výkazu sa prechádza na ekologické bezpapierové vykazovanie, pričom starý a dlhodobo technicky ani vecne nepodporovaný informačný systém RISO bude ukončený. Do ISOH sa musí zaregistrovať každý výrobca vyhradeného výrobku, a to ešte pred jeho uvedením na trh.

Ohlásenie je možné podávať dvomi spôsobmi – manuálnym vyplnením formulára na portáli ISOH alebo čiastočne automatizovane, vložením elektronického XML súboru s údajmi s predpísanou štruktúrou. Klientom je umožnené podávať opravné výkazy bez obmedzenia počtu opráv. Každé podávané ohlásenie je nutné podpísať elektronicky. Ohlásenia sa budú môcť podávať len v období prvých dvoch mesiacov roka: od 1. januára 2025 do 28. februára 2025. Po tomto termíne budú príslušné elektronické služby zablokované, podanie už nebude možné.

Séria krátkych návodov s cieľom stručne popísať postupy pri podávaní týchto ohlásení je zverejnená na webovej stránke ISOH. Prvým krokom pre vstup do informačného systému, resp. na portál ISOH je elektronické overenie totožnosti osoby podávajúcej ohlásenie prostredníctvom internetovej stránky Slovensko.sk. Na prihlásenie a identifikáciu osoby je potrebné vlastniť občiansky preukaz s elektronickým čipom. Následne sa zo stránky cez voľbu „Podanie ohlásenia o vzniku odpadu a nakladania s ním“ prekliknete na portál ISOH s možnosťou podávania ohlásení. Manuálny spôsob je určený najmä pre drobných producentov odpadov, ktorí pre svoju podnikateľskú činnosť nevyužívajú informačné systémy na evidenciu vlastných odpadov. Čiastočne automatizovaný spôsob podávania výkazov je určený pre osoby, ktoré pre svoju podnikateľskú činnosť majú zriadené informačné systémy, z ktorých dokážu vygenerovať elektronické súbory s predpísanou štruktúrou dát a takéto súbory dokážu cez portál priamo vkladať do ISOH. Podrobnejšie návody majú byť zverejnené koncom novembra t. r.

GDPR: Dôležité šifrovanie

V ére digitalizácie a narastajúceho množstva osobných údajov uložených v elektronických systémoch sa šifrovanie dát stáva nevyhnutným nástrojom pre firmy, ktoré chcú zaistiť súlad s nariadením GDPR. Ochrana súkromia a bezpečnosť osobných údajov sú dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým, najmä vzhľadom na rastúci počet kybernetických útokov a únikov citlivých dát. Podľa GDPR nariadení sú firmy zodpovedné za ochranu osobných údajov, ktoré zhromažďujú a spracovávajú. Je nevyhnutné, aby boli tieto osobné údaje bezpečne uchovávané a spracované, čo zahŕňa aj ich ochranu pred neoprávneným prístupom. Šifrovanie osobných údajov je jednou z najúčinnejších metód, ako zabezpečiť ich dôvernosť a minimalizovať riziká v prípade bezpečnostných incidentov.

Je však stále dosť firiem, ktoré dôležitosť šifrovania podceňujú. Poľský dozorný orgán zistil, že polovica malých a stredných podnikov odovzdáva osobné údaje zamestnancov účtovníckym firmám, pričom až 23 % z nich priznáva, že citlivé údaje zamestnancov odovzdávajú bez zabezpečenia. Len 31 % respondentov posiela šifrované emaily s chránenou prílohou. „Zistenie poľského regulátora je zarážajúce, no nie nečakané. Dovolím si povedať, že na Slovensku by situácia tiež nebola lepšia, pretože mnohé firmy si stále neuvedomujú, čo všetko sú osobné údaje a ani dôležitosť ich ochrany. Jedinou záchranou pre slovenské firmy je skutočnosť, že vďaka nízko nastaveným pokutám sa GDPR u nás oplatí viac porušovať ako dodržiavať,“ približuje Jakub Berthoty.

Šifrovanie správ pritom poskytuje ochranu pred kybernetickými útokmi a minimalizuje škody v prípade úniku dát. Ak sú totiž osobné údaje šifrované, firma môže byť čiastočne alebo úplne oslobodená od povinnosti nahlásiť porušenie ochrany údajov orgánom a dotknutým osobám a dozorné orgány na túto skutočnosť prihliadajú aj pri šetrení daných incidentov.

EU: Sme pripravení na núdzové situácie?

V nedávnom osobitnom prieskume Eurobarometra sa obyvateľov 27 členských štátov Európskej únie pýtali, ako vnímajú vystavenie rizikám katastrof a tiež úroveň vedomostí a zdroje, ktoré využívajú na získanie informácií o rizikách katastrof. Prieskum sa ďalej zaujímal, ako dobre sú pripravení na katastrofy a ako veľmi dôverujú pohotovostným službám a úradom. Takmer štyria z desiatich ľudí pritom potvrdili, že nemajú čas ani finančné zdroje na prípravu na katastrofy alebo núdzové situácie!

Obyvatelia EÚ sa podľa výsledkov prieskumu cítia najviac vystavení extrémnym poveternostným javom, akými sú búrky, suchá a vlny horúčav. Respondenti sa cítia najviac vystavení lesným požiarom v Portugalsku a na Cypre a záplavám v Bulharsku. Reakcie boli výrazne odlišné vo Švédsku, Dánsku a Česku, kde sú kybernetické hrozby na prvom mieste. V Nemecku je politické alebo geopolitické napätie, v Estónsku narušenia kritickej infraštruktúry a vo Fínsku núdzové situácie v oblasti ľudského zdravia na vrchole zoznamu vnímanej osobnej expozície.

Na úrovni EÚ takmer dve tretiny respondentov uviedli, že potrebujú viac informácií na prípravu na katastrofy a núdzové situácie. Okrem toho viac ako tretina občanov uviedla, že majú ťažkosti pri hľadaní relevantných informácií od verejných orgánov a záchranných služieb. Občania EÚ tiež potvrdili, že dôverujú záchranným službám pri riešení katastrofických situácií a poskytovaní informácií a varovaní. Zároveň hovoria, že lepšia príprava zvýši ich individuálnu odolnosť.

Pokiaľ ide o úlohu komunít, ľudia sa pri zvládaní katastrofy vo veľkej miere spoliehajú na rodinných príslušníkov a priateľov, dokonca viac ako na pohotovostné služby, mimovládne organizácie a miestne úrady alebo vládne agentúry. Takmer dve tretiny občanov EÚ uvádzajú, že sa nikdy nezapojili do dobrovoľníckej práce na podporu organizácií reagujúcich na núdzové situácie alebo komunitných iniciatív na zvýšenie odolnosti voči katastrofám, zatiaľčo len 7 % z nich je v súčasnosti zapojených do rovnakého druhu práce.