piatok 5. marca 2021

On-line: Informácie o liečbe COVID-19

Ministerstvo zdravotníctvo SR  zareagovalo na pandémiu COVID-19 vytvorením viacerých štandardov pre špecifickú liečbu a dodržiavanie protiepidemických opatrení. Metodické usmernenia sú dostupné aj pre širokú verejnosť priamo na stránke ministerstva health.gov.sk ako aj na webstránke standardnepostupy.sk. Pre poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti, zdravotníkov a študentov bola zriadená webstránka covidvnemocniach.sk.

Lekári nájdu v štandardných postupoch, metodických usmerneniach presný rozsah potrebných vyšetrení a liečby. Rezort vydáva aj odporúčané postupy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorých cieľom je pomôcť poskytovateľom pri správnom poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Prioritne poskytujú oporu v rozhodovaní a taktiež prispievajú k právnej istote. Tieto usmernenia reflektujú na najnovšie poznatky v medicínskej praxi a zabezpečujú prepojenie postupov klinickej liečby vo všetkých formách poskytovania zdravotnej starostlivosti, čím sa zabezpečia rovnaké postupy na celom území Slovenska.

Pokyny pre pacientov a ich príbuzných pri ochorení COVID-19 poskytujú jednoduchý návod, ktorý prispeje k liečbe ochorenia v domácom prostredí. Uvádza sa čím by mala byť vybavená domácnosť, ako používať pulzný oxymeter, tlakomer či teplomer. Zároveň tento dokument popisuje lieky je vhodné užívať a čím podporiť imunitný systém. V neposlednom rade sú v materiáli aj informácie kedy je nutné kontaktovať svojho lekára a kedy záchrannú zdravotnú službu.

Názorný prehľad nájdete aj na našom FB profile: https://www.facebook.com/SvetKomun/



EU: Európsky pilier sociálnych práv

Akčný plán na realizáciu Európskeho piliera sociálnych práv je príležitosťou aktualizovať  súbor sociálnych pravidiel a zároveň úspešne absolvovať transformáciu, ktorú vyžaduje nový spoločenský, technologický a hospodársky vývoj a socio-ekonomické dôsledky pandémie. Európska komisia už v roku 2020 navrhla iniciatívy týkajúce sa napríklad podpory zamestnanosti mladých ľudí a primeranej minimálnej mzdy. 

V akčnom pláne sa stanovujú tri hlavné ciele pre EÚ, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030:
  • Malo by byť zamestnaných najmenej 78 % ľudí vo veku 20 až 64 rokov.
  • Na odbornej príprave by sa malo každoročne zúčastniť najmenej 60 % všetkých dospelých osôb.
  • Počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením by sa mal znížiť aspoň o 15 miliónov.
Jedným z konkrétnych krokov v rámci štvrtej zásady piliera je odporúčanie Európskej komisie týkajúce sa účinnej aktívnej podpory zamestnanosti po kríze spôsobenej ochorením COVID-19 (EASE). Členským štátom EÚ poskytuje konkrétne usmernenia k politickým opatreniam, ktoré môžu byť financované EÚ, aby mohli postupne prejsť od mimoriadnych opatrení prijatých na zachovanie pracovných miest v súčasnej kríze k novým opatreniam potrebným na oživenie hospodárstva sprevádzané tvorbou veľkého počtu pracovných miest. Odporúčanie podporuje vytváranie pracovných miest a zmeny pracovného miesta smerom z upadajúcich do rozvíjajúcich sa odvetví, najmä digitálnych a ekologických. Tieto nové opatrenia by mali obsahovať tri prvky: stimuly na prijímanie zamestnancov a podnikateľská podpora, možnosti zvyšovania úrovne zručností a rekvalifikácie, rozšírená podpora zo strany služieb zamestnanosti. Na pomoc členským štátom pri financovaní ich opatrení EASE sú k dispozícii finančné prostriedky EÚ vrátane Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a Európskeho sociálneho fondu plus.

On-line: Čo sme hľadali cez Google

Uplynulý rok bol jedným z najťažších, ktoré väčšina z nás musela prežiť. Naše fyzické a duševné zdravie sa stáva prioritou a našťastie sú tu technológie, ktoré nám pomáhajú. Špecialisti z OnBuy sa pozreli na produkty, ktoré ľudia vyhľadávali na vyrovnanie sa s drastickými zmenami života 
najčastejšie.

Každý produkt bol analyzovaný pomocou AHREFS, aby sa určil počet globálnych vyhľadávaní Google od marca 2020 (prvý lock-down) do januára 2021 (posledný dátum pre dostupné údaje). Na prvom mieste nájdeme inteligentné prstene s neuveriteľnými 396.000 globálnymi vyhľadávaniami. Tieto zariadenia majú viac funkcií od sledovanie zdravotného stavu až po bezkontaktné platby a sú navrhnuté tak, aby uľahčovali život. Niet divu, že bol o ne najvyšší záujem. Druhým najvyhľadávanejším produktom bol monitor kvality ovzdušia (104.500 vyhľadávaní), za ktorým nasleduje inteligentný teplomer na treťom mieste (približne 72.600 vyhľadávaní). A pretože sú športoviská väčšinou zatvorené, ľudia prešli na zlepšenie fyzičky v domácnostiach a štvrté miesto tak obsadili elektrické svalové stimulátory (50.600 vyhľadávaní). Pretože veľa párov musí karanténu tráviť osobitne, riešením boli pre nich párové vibrátory (38.500 vyhľadávaní). 

Na Google sa hľadali  aj monitory plodnosti, čo z nich urobilo šiesty najvyhľadávanejší produkt (16.500 vyhľadávaní). S cieľom odbúrať stres sa veľa ľudí obrátilo na nákup rozprašovačov hmly (13.200 vyhľadávaní) a terapeutických lámp (9.900 vyhľadávaní), ktoré zaujali siedme a ôsme miesto. Práca v kancelárii sa stala pre veľa ľudí minulosťou, ale pri práci z domu majú ľudia tendenciu pracovať dlhšie. Možno to je dôvod, prečo sa cez Google hľadali masážne pomôcky (9.900) ako prvá pomoc pri problémoch s chrbtom. Možno to nie je také vzrušujúce, ale stále populárne a užitočné: na desiatom mieste sa ocitol  hrnček udržiavajúci teplotu nápoja (4.400 vyhľadávaní).



KPMG: Technologické trendy v roku 2021

Žijeme v období, kedy je fyzický svet neoddeliteľný od digitálnej zložky. Kto nebude dostatočne digitálny, vypadne z obrovskej časti reálneho sveta. Kto nepochopí riziká digitálnej reality, vypadne z nej tiež. Kto nedokáže v súčasnej situácii pracovať na diaľku, je existenčne ohrozený. Zároveň však ten, kto pracuje z domu a nevie sa chrániť pred útokmi, je taktiež existenčne ohrozený... 

Prehľad aktuálnych technologických trendov pripravil Pavol Adamec:   
Pracovať prostredníctvom digitálnych technológií budeme aj naďalej
Rýchle zavedenie on-line nástrojov boli reakciou na lock-down. Kvôli práci z domu budovali organizácie virtuálne priestory, ktoré pomáhajú ľuďom zostať v spojení. S pribúdajúcimi novými funkciami musia byť organizácie pripravené na vývoj takéhoto digitálneho pracoviska v extrémne rýchlom tempe, aby boli schopné poskytnúť najmodernejšiu používateľskú skúsenosť, akú ľudia očakávajú.

Potreba cloudových riešení
Veľká časť našich životov sa presunula on-line. Nápor v práci na diaľku, on-line obchody a nekonečné streamovanie obsahu z pohodlia našich gaučov podnietili väčšiu potrebu cloudových riešení, čo viedlo k dvojcifernému tempu rastu. Tieto riešenia pomáhajú podnikom zvýšiť produktivitu, efektivitu a inovovať.

Cyber security zostane top prioritou
Podvodné emaily a textové správy nám prichádzajú v čoraz väčšom množstve. Nezastavili sa ani počas pandémie. Prieskum CIO Harvey Nash / KPMG 2020 zistil že, 41 % organizácií zaznamenalo v tomto období zvýšený počet incidentov, ide najmä o phishing a útoky škodlivého softvéru, ktoré sa zameriavajú na zamestnancov pracujúcich z domu. Zabezpečenie sietí teda zostáva naďalej najvyššou prioritou pre väčšinu firiem a je spojené so vzdelávaním zamestnancov v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Technológia, ktorá prináša udržateľnosť
Štúdia CEO KPMG 2020 potvrdzuje, že lídri uznávajú témy ESG nielen ako globálnu výzvu alebo regulačný problém, ale aj ako príležitosť na prebudovanie svojej organizácie. Podporujú tak udržateľné hospodárstvo, vytvárajú konkurenčnú výhodu, ovplyvňujú rozhodnutia kupujúcich a priťahujú nové talenty do firiem. Až 71 % respondentov prieskumu tvrdí, že chce pozitívne zmeniť a nezaťažovať životné prostredie, ktoré sa počas pandémie výrazne zlepšilo. Vďaka technológii dnes už vieme predpovedať a analyzovať náš vplyv na životné prostredie a optimalizovať procesy tak, aby sme dosiahli zníženie odpadu aj úsporu energie.

štvrtok 4. marca 2021

Práca: Až tretina zametnancov uvažuje o zmene

Napriek globálnej pandémie koronavírusu uvažuje až 35 % zamestnancov o zmene zamestnania v nasledujúcich 12-tich mesiacoch. Vyplýva to zo správy spoločnosti Kaspersky pod názvom „ Securing the Future of Work “ (Zabezpečiť si pracovnú budúcnosť). Dve najsilnejšie motivácie na zmenu kariéry sú za aktuálnych okolností prirodzené a pochopiteľné: ašpirácia na získanie vyššieho platu (49 %) a udržanie si primeranej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom (41 %).

Napriek neistote na trhu práce majú ľudia stále svoje ambície. Aj keď takmer každý druhý človek by radšej zostal na svojej súčasnej pozícii (48 %), veľa zamestnancov stále cíti potrebu zmeniť svoje pracovné povinnosti tak, aby lepšie zapadli do ich osobného života. Uprostred opatrení ohľadom obmedzenia pohybu ľudí a práce z domu mali respondenti viac času zamyslieť sa nad svojou budúcou kariérou, zvyšovaním kvalifikácie alebo učením sa niečomu novému. Bez ohľadu na to, aký smer si zvolia, ich najväčšou motiváciou smerom k novému zamestnaniu je dosiahnutie lepšieho platu (49 %). Druhým najčastejším dôvodom je lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom, ktorá motivuje 41 % respondentov. Ľudia sa v rámci pandémie prirodzene tešia z toho, že trávia viac času doma s rodinou ako aj nad osobnými záujmami a záľubami. Zamestnanci sa týchto radostí pravdepodobne nebudú chcieť v budúcnosti vzdať.

Tretina ľudí tiež túži po užitočnej a zmysluplnejšej práci (35 %). Je možné, že udalosti roku 2020 umožnili zamestnancom prehodnotiť svoju súčasnú prácu a uvedomiť si hodnotu svojho času ako aj spôsobu, ako ho chcú tráviť. Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako bude vyzerať budúcnosť trhu práce, môžete si zahrať novú dobrodružnú videohru od spoločnosti Kaspersky „ Own Your Future“. Hráčov prevedie povinnosťami vybranej profesie v rámci jedného pracovného dňa a zobrazí návyky a rozhodnutia, ktoré pomôžu zamestnancom vziať svoju budúcnosť do vlastných rúk.

EU: Stratégia v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030

Cieľom Stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030 je zabezpečiť ich plnú účasť na živote spoločnosti na rovnakom základe s ostatnými v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie a Chartou základných práv Európskej únie. Napriek tomu, že v posledných desaťročiach získali lepší prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, zamestnaniu, rekreačným aktivitám a mohli sa väčšmi zapojiť do politického života, stále pretrvávajú viaceré prekážky.

Nová stratégia vychádza z predchádzajúcej európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia na roky 2010 – 2020 a prispieva k vykonávaniu Európskeho piliera sociálnych práv, ku ktorému Európska komisia prijme akčný plán určujúci smerovanie politík zamestnanosti a sociálnych politík v Európe. Zároveň podporuje vykonávanie Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany EÚ a jej členských štátov, a to tak na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni.

V novej desaťročnej stratégii sa stanovujú kľúčové iniciatívy týkajúce sa troch hlavných tém:
  • Práva v EÚ: Osoby so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo presťahovať sa do inej krajiny, alebo sa zúčastňovať na politickom živote ako ostatní občania EÚ. Na základe skúseností z pilotného projektu prebiehajúceho v ôsmich krajinách Európska komisia do konca roka 2023 navrhne preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím. Mal by platiť pre všetky krajiny EÚ a uľahčiť vzájomné uznávanie postavenia osoby so zdravotným postihnutím medzi členskými štátmi, a tým pomôcť zdravotne postihnutým osobám využívať právo na voľný pohyb. Komisia bude takisto úzko spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účasť osôb so zdravotným postihnutím na volebnom procese v roku 2023.
  • Nezávislosť a samostatnosť: Osoby so zdravotným postihnutím majú právo žiť nezávisle a vybrať si, kde a s kým chcú žiť. Na podporu nezávislosti a začlenenia do spoločnosti Európska komisia vypracuje usmernenie a začne uskutočňovať iniciatívu na zlepšenie sociálnych služieb pre osoby so zdravotným postihnutím.
  • Nediskriminácia a rovnaké príležitosti: Cieľom stratégie je chrániť osoby so zdravotným postihnutím pred akoukoľvek formou diskriminácie a násilia. Zároveň má zabezpečiť rovnaký prístup k spravodlivosti, vzdelávaniu, kultúre, športu a cestovnému ruchu, ako aj rovnaké príležitosti v týchto oblastiach. Rovnaký prístup treba zabezpečiť aj vo vzťahu ku všetkým službám zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu.
Ak niekoho fyzické alebo virtuálne prostredie nie je prístupné, nemôže sa zapojiť do spoločnosti rovnako ako ostatní. Vďaka pevnému právnemu rámcu EÚ (napr. Európsky akt o prístupnosti, smernica o prístupnosti webových sídiel, práva cestujúcich) sa prístup zlepšil, aj keď viaceré oblasti stále nie sú upravené pravidlami EÚ a existujú rozdiely v prístupnosti budov, verejných priestranstiev a niektorých druhov dopravy. Európska komisia preto v roku 2022 zriadi európske stredisko zdrojov AccessibleEU s cieľom vybudovať vedomostnú základňu informácií a osvedčených postupov v oblasti prístupnosti naprieč všetkými sektormi.

Krajiny EÚ sú kľúčovými aktérmi pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Európska komisia zriadi platformu pre oblasť zdravotného postihnutia, ktorá bude združovať vnútroštátne orgány zodpovedné za vykonávanie dohovoru, organizácie osôb so zdravotným postihnutím a Komisiu v záujme podpory vykonávania stratégie a posilnenia spolupráce a výmeny pri vykonávaní dohovoru. Táto platforma bude mať komplexné on-line zastúpenie a bude zabezpečovať kontinuitu činností počas celého roka. Osoby so zdravotným postihnutím budú súčasťou dialógu a procesu vykonávania Stratégie v oblasti práv osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030. Komisia začlení otázky zdravotného postihnutia do všetkých politík a hlavných iniciatív EÚ.

Výzva: Granty na boj proti pandémii

Novú grantovú výzvu v celkovej sume 30.000 eur pre projekty, ktorých cieľom je pomôcť efektívne zvládať pandémiu a jej dopady na spoločnosť, vyhlásila Nadácia ESET. Požiadať o grant je možné do 31. marca 2021 na webstránke nadácie.

Cieľom novej grantovej výzvy je podporiť vznik efektívnych nástrojov, aplikácií a inovácií, vedecko-výskumných prieskumov a analýz na boj proti pandémii a tiež pre zníženie jej negatívnych následkov na spoločnosť.

Výzva je otvorená prioritne pre projekty so zameraním:
Tvorba vedecko-výskumných nástrojov pre účinné zvládanie pandémie Covid‑19:
- výskum metód prevencie ochorenia COVID‑19,
- výskum postojov a správania – pre zlepšenie chápania behaviorálnych a sociálno-ekonomických vplyvov epidémie.
Získavanie epidemiologických dát pre zníženie šírenia pandémie COVID‑19:
- dátové analýzy populácie pri šírení nákazy COVID‑19 z hľadiska jej zdravotného stavu, stupňa rizikovosti pri cezhraničnej migrácii, migrácie medzi okresmi a pod.,
- analýzy dezinformácií k pandémii COVID.
Odborné diskusie na tému dopad pandémie

O grant môžu požiadať výskumné pracoviská vysokých škôl, neziskové organizácie a občianske združenia, verejné výskumné organizácie a podnikateľské subjekty, ak ide o nekomerčné projekty. Výzva je otvorená do 31. marca 2021. Formulár s ďalšími informáciami sa nachádza na nadaciaeset.sk.

COVID-19: Nežiadúce účinky vakcín

Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL) ku konci februára t. r. eviduje 1.612 hlásení podozrení na nežiaduce účinky, z ktorých ústav prijal 1.589 hlásení a 23 hlásení bolo zaslaných do európskej databázy. V mesiaci december 2020 boli na Slovensku prijaté prvé 3 hlásenia, v januári 2021 bolo zaslaných 452 a vo februári 2021 išlo o 1.157 hlásení. Z uvedeného počtu bolo 44 hlásení vyhodnotených ako závažné (2,7 %). Na Slovensku bolo k 28.2.2021 podľa údajov NCZI podaných 444.765 dávok vakcín na prevenciu COVID-19, z toho 378.400 vakcíny Comirnaty, 44.054 COVID-19 Vaccine AstraZeneca a 22.152 COVID-19 Vaccine Moderna.

Zo súčasne používaných vakcín na prevenciu ochorenia COVID-19 sa vakcíny Comirnaty (od konzorcia Pfizer a BioNTech) týka 1.007 hlásení, vakcíny COVID-19 Vaccine AstraZeneca 578 hlásení a vakcíny COVID-19 Vaccine Moderna 22 hlásení (u 5 hlásení zatiaľ nebol typ vakcíny špecifikovaný). Počet prijatých hlásení závisí od počtu dostupných vakcín a následne zaočkovaných osôb jednotlivými vakcínami, dĺžky obdobia používania jednotlivých vakcín a subjektivity odosielateľa hlásenia. Niektorí zaočkovaní pristupujú ku vzniknutým reakciám zodpovednejšie a hlásia vyššie percento nežiaducich účinkov na rozdiel od takých, ktorí miernejšie reakcie považujú za bežné a očakávané a nenahlásia ich. Výskyt nežiaducich účinkov takisto súvisí s celkovým zdravotným stavom pacienta, vekom a tým, či ide o podanie prvej alebo druhej dávky. Je preto nesprávne považovať vakcínu s vyšším počtom hlásení za menej bezpečnú.

Pri vakcíne Comirnaty zaevidoval štátny ústav v mesiaci február 555 hlásení. Najčastejšie hlásené nežiaduce reakcie boli lokálne v mieste aplikácie vakcíny (bolestivosť, opuch a začervenanie), regionálne (opuch a bolesť lymfatických uzlín v podpazuší) a celkové reakcie (zvýšenie telesnej teploty, zimnica, bolesť hlavy, svalov, kĺbov, únava a celková slabosť). Celkom 578 hlásení bolo zaevidovaných v súvislosti s očkovaním po COVID-19 Vaccine AstraZeneca. Najčastejšie nežiaduce reakcie boli horúčka, triaška, bolesť hlavy a celého tela, únava, ktoré väčšina odosielateľov popisovala ako príznaky podobné chrípke. Hlásené boli aj gastrointestinálne ťažkosti ako sú nauzea, vracanie a hnačka. V prípade vakcíny COVID-19 Vaccine Moderna bolo zaevidovaných 19 hlásení. Nahlásené nežiaduce reakcie sú rozložené rovnomerne medzi lokálne, regionálne a celkové reakcie. 

Ústav zaevidoval 23 podozrení na závažné nežiaduce účinky, akými sú krátkodobá strata vedomia, paréza tvárového nervu, trombóza a pretrvávajúce zvýšenie tlaku krvi. Vo väčšine prípadov reakcie odzneli spontánne a nevyžadovali si lekárske ošetrenie, niektoré viedli k hospitalizácii a vyžadovali si lekársku intervenciu. V posledných týždňoch venuje ŠÚKL zvýšenú pozornosť hláseniam v súvislosti s očkovaním vakcínou od spoločnosti AstraZeneca, ktorá si vo viacerých prípadoch vyžadovala pokojový režim, prípadne prerušenie pracovnej činnosti. V nadväznosti na danú skutočnosť je vhodné po akomkoľvek očkovaní obmedziť fyzickú aktivitu.

streda 3. marca 2021

Odpad: Rast poplatkov

Slovenské domácnosti zaplatia za zber odpadu vyššie poplatky, ktoré už v niektorých mestách a obciach vzrástli o desiatky percent. Podľa údajov Štatistického úradu SR, z ktorých vychádzala analytička Eva Sadovská, náklady spojené s bývaním ukrajujú z celkových spotrebných výdavkov slovenských domácností približne štvrtinu. V rokoch 2018 až 2020 predstavovali medziročný nárast cien o 2,1 %, 3,9 % a 2,6 %. Naopak pokles cien sa očakáva v prípade plynu, elektriny a tepla. 

Ceny v oblasti bývania zaznamenali v januári 2021 medziročný pokles o – 1,1 % kvôli nižším cenám energií, ktoré poklesli v priemere o 4,7 %. Energie sa pritom na celkových výdavkoch domácností podieľajú takmer desiatimi percentami. Najvýraznejší pokles, v priemere o - 9,7 %, si v úvode roka na svoje konto pripísal zemný plyn. Ceny elektriny boli medziročne nižšie o 4,3 % a teplo dodávané teplárňami zlacnel v priemere o jedno percento.  

V prípade poplatkov za zber zmesového komunálneho odpadu je trend opačný. Podľa údajov Štatistického úradu SR boli v januári 2021 poplatky za zber smetí v priemere medziročne vyššie o 6,1 %. Dôvodom je podľa analytičky najmä skutočnosť, že na Slovensku sa stále vo veľkom skládkuje, a to až na 80 % územia SR. Od roku 2019 však cena za neekologické zneškodnenie odpadu z roka na rok rastie. Odráža vyššie poplatky pre Envirofond a postupy, ktoré by mali viesť k ekologickejšiemu nakladaniu s komunálnym odpadom, napríklad triedenie a spracovanie kuchynského biologického odpadu. Triedený zber kuchynského bioodpadu podľa analytičky pre samosprávy znamená väčšinou ďalšie náklady. Obce a mestá tak zvyšujú poplatkov aj pre samotných občanov.


EU: Safety Gate

Počet opatrení, ktoré prijali príslušné orgány na základe upozornení, podľa správy Európskej komisii o systéme Safety Gate (systém EÚ na rýchlu výmenu informácií o nebezpečnom spotrebnom tovare) z roka na rok rastie. Zatiaľčo v roku 2019 to bolo 4.477 opatrení, v roku 2020 rekordných 5.377. Až 9 % všetkých upozornení vydaných v roku 2020 sa týkalo výrobkov súvisiacich s COVID-19, najmä ochranných rúšok neposkytujúcich dostatočnú ochranu. K ďalším nebezpečným výrobkom v súvislosti s COVID-19 patrili napríklad dezinfekčné prostriedky obsahujúce toxické látky, napr. metanol, ktorý môže spôsobiť slepotu a po požití dokonca až smrť či UV žiariče, ktoré používateľov vystavovali silnému žiarenia spôsobujúcemu podráždenie pokožky.

Hlavné zistenia správy
  • Činnosti v oblasti dohľadu boli zamerané na výrobky súvisiace s ochorením COVID-19, ktoré mali zásadný význam pre všetkých spotrebiteľov. V roku 2020 bolo teda zverejnených 161 upozornení o rúškach, 3 upozornenia týkajúce sa konkrétnych ochranných oblekov, 13 upozornení o dezinfekčných prostriedkoch na ruky a 18 upozornení o UV lampách, ktoré mali fungovať ako sterilizátory. Upozornenia sú do tohto systému zasielané aj v tomto roku.
  • V roku 2020 si orgány z 31 krajín zapojených do siete Safety Gate (členské štáty EÚ plus Nórsko, Island, Lichtenštajnsko a Spojené kráľovstvo) vymenili prostredníctvom tohto systému spolu 2.253 upozornení o opatreniach, ktoré prijali v súvislosti s nebezpečnými výrobkami. V nadväznosti na to bolo prijatých 5.377 opatrení, čo v porovnaní s rokom 2019 predstavuje nárast o viac ako 20 %.
  • K najviac nahlasovanej kategórii výrobkov patrili hračky (27 % všetkých upozornení), po ktorých nasledovali motorové vozidlá (21 %) a elektrické spotrebiče a vybavenie (10 %). Dohľad nad trhom v EÚ sa osobitne zameriava na deti, ktoré sú zraniteľnou skupinou spotrebiteľov. Vo všeobecnosti súviseli najčastejšie nahlasované obavy s rizikom zranenia ako zlomeniny alebo otras mozgu (25 %), nasledovali chemické zložky vo výrobkoch (18 %) a riziko udusenia u detí (12 %).
V porovnaní s minulým rokom sa viac on-line predajcov zaviazalo zlepšiť bezpečnosť výrobkov, ktoré predávajú. K iniciatíve Záväzok k bezpečnosti výrobkov sa naposledy pridali dvaja noví signatári: Joom a Etsy. Zaviazali sa, že budú kontrolovať, či sa výrobky, ktoré figurujú v systéme Safety Gate, nepredávajú na ich webových sídlach a že budú konať rýchlo v prípade, že im budú vnútroštátne orgány signalizovať akékoľvek nebezpečné výrobky, ktoré by sa mali stiahnuť z predaja.


Kyberkriminalita: 77 % Európanov nevie, ako ju nahlásiť

Téma počítačovej kriminality rezonuje dlhodobo u širokej verejnosti. Vlády na celom svete vytvorili riadiace a spravodajské orgány, ktoré sa osobitne zaoberajú počítačovou kriminalitou. Ovplyvnilo to však správanie ľudí? Spoločnosť Reboot Online analyzovala najnovšie údaje z Európskej komisie a zistila, ktorí Európania si najviac neuvedomujú, ako nahlásiť počítačovú kriminalitu alebo akékoľvek iné nezákonné správanie on-line v príslušnej krajine.

Neuvedomenie znamená, že Európania nevedia o existencii webovej stránky, emailovej adresy, on-line formulára / alebo kontaktného čísla v príslušnej krajine na nahlásenie počítačovej kriminality alebo iného nelegálneho správania on-line, ako je napríklad kyberšikana alebo šikana. Reboot Online zistil, že Španielsko a Dánsko sú na prvom mieste, pretože 86 % občanov v každej príslušnej krajine nemá potuchu, ako hlásiť počítačovú kriminalitu. Na druhom mieste je Rumunsko, kde 84 % Rumunov pripustilo že vôbec netuší, na koho alebo čo by sa obrátili, aby nahlásili počítačovú kriminalitu. Francúzsko získalo tretie miesto s 82 % občanmi, ktorí uviedlo, že si neuvedomujú príslušné možnosti na nahlásenie obete alebo svedka počítačovej kriminality. Na štvrtom mieste je Švédsko, kde sa 81% Švédov priznalo k nedostatku primeraného know-how na varovanie príslušných strán pred počítačovou kriminalitou. Obdobne až 80 % občanov žijúcich v Litve, Portugalsku a Poľsku nevie, ako hlásiť počítačovú kriminalitu (piate miesto).

Na opačnom konci sa zdá, že občania na Malte sú najviac pripravení na zvládnutie následkov počítačovej kriminality, iba 46 % občanov nevie, ako ohlásiť počítačovú kriminalitu. Celkovo však v priemere zo všetkých hodnotených krajín 77 % Európanov nevie, ako nahlásiť počítačovú kriminalitu alebo nezákonné správanie on-line. Do výskumu bolo zapojených celkovo 27.607 Európanov.

Trend: Čoraz sofistikovanejšie emailové útoky

Malé a stredné firmy (SMB) sú ohrozené čoraz sofistikovanejšími emailovými útokmi, ktoré využívajú nové spamové a phishingové techniky. Dnes nevyhnutná viacvrstvová ochrana elektronickej pošty, ktorou sa bežne chránia veľké organizácie, je však pre mnoho SMB firiem nedostupná.

Aktuálne metódy, ktoré kybernetickí útočníci využívajú v rámci emailových útokov:
  • K najnovším technikám môžeme napríklad zaradiť zasielanie falošných chybových správ o nedoručení emailu s cieľom primäť používateľa kliknúť na priložený odkaz.
  • Útočníci najnovšie do emailov prikladajú reťazce legitímneho textu na oklamanie obsahových filtrov.
  • Emaily vydierajúce používateľa zverejnením intímneho obsahu, ak nezaplatí na bitcoinový účet.
  • K tradičným, ale stále účinným metódam patrí zneužitie známych firiem či organizácií (Apple, Google, banky, zásielkové služby a pod.).
  • Asi najnebezpečnejšie sú dnes BEC útoky (Business Email Compromise), keď e-mail tváriaci sa od obchodného partnera či nadriadeného požaduje platbu na podvrhnutý účet.
Podľa niektorých zistení má dnes 91 % ľudí problém s rozpoznaním phishingového emailu. Profesionálne podvrhnuté emaily dávajú zabudnúť na spamy písané s očividnými gramatickými chybami a odosielané z podozrivých domén. Situácia je o to komplikovanejšia, že až 47 % prístupov k poštovej schránke prebieha z mobilných zariadení, kde posúdiť legitimitu emailu je ťažšie než na väčšej obrazovke osobného počítača.

„Vzhľadom k stále sa zdokonaľujúcim metódam emailových útokov a vyššej zraniteľnosti používateľov pracujúcich čiastočne či úplne z domu, je viacvrstvová ochrana firemnej elektronickej pošty úplne zásadná – phishingový útok zažila už takmer polovica organizácií. Avšak 54 % majiteľov malých a stredných firiem potvrdzuje, že nemajú dostatočný IT rozpočet a ani veľkosť a silu na vyjednávanie lepších cenových podmienok“, dodal Michal Hebeda. 

utorok 2. marca 2021

Aktuálne: Nové pravidlá na Slovensku

Podľa uznesenia vlády sa na Slovensku od 3. do 19. marca 2021 menia podmienky zákazu vychádzania. Od 20.00 do 1.00 hod. budú zakázané akékoľvek nákupy či využívanie služieb. Od 1.00 do 5.00 hod. ale  zákaz vychádzania neplatí. Bez časového obmedzenia aj bez testu naďalej platí výnimka na cestu do zdravotníckeho zariadenia aj na cestu s cieľom starostlivosti o blízku osobu alebo príbuzného. Povoľuje sa tiež prechádzka so psom či mačkou do vzdialenosti jedného kilometra od bydliska. Obmedzenia neplatia ani pri starostlivosti o hospodárske zvieratá či na cestu za veterinárnou starostlivosťou. Stanovuje sa tiež výnimka na dostavenie sa pred orgán činný v trestnom konaní. Vycestovať možno aj do zahraničia, v tomto prípade však treba negatívny test.

Do zamestnania môžu chodiť iba tí, ktorí ho nemôžu vykonávať z domu. Okrem negatívneho testu je potrebné aj potvrdenie od zamestnávateľa s určením pracovného času a miesta výkonu práce. V čiernych a bordových okresoch platí test sedem, v červených 14 a v ružových 21 dní. Zamestnanci škôl a školských zariadení potrebujú najviac sedemdňový test aj potvrdenie od zamestnávateľa, ich práca je obmedzená od 5.00 do 20.00 hod. Od 5.00 h do 20.00 h možno ísť na nákup nevyhnutných potrieb či preventívnu prehliadku k lekárovi, či už ako pacient alebo sprievod. Presúvať sa dá aj do zariadení sociálnych služieb a sociálnej pomoci. Rodičia môžu ísť v danom čase s dieťaťom do šiestich rokov do jedného kilometra od domu. Výnimka platí v danom čase tiež pre účasť na pohreboch blízkej osoby alebo na krste, a uzavretie manželstva. Výnimka sa vzťahuje aj na cestu na test a očkovanie na ochorenie COVID-19. Umožnená je aj cesta dieťaťa a sprevádzajúcej osoby za rodičom či inou osobou, ktorá má právo na styk s dieťaťom, ale aj cesta rodiča a inej oprávnenej osoby pri striedavej starostlivosti či na stretnutie po dohode rodičov. Umožnená je aj cesta na pojednávanie alebo verejné zasadnutie.

S negatívnym, najviac sedemdňovým testom na ochorenie COVID-19 môžu ísť občania od 5.00 do 20.00 h na výdajné miesta obchodov, na poštu, zberný dvor, do čistiarne odevov, do očnej optiky, predajne tlačovín, banky, poisťovne či knižnice. Test treba aj v servise bicyklov či motorových vozidiel, na STK a emisných kontrolách, v záhradkárstvach, opravovniach obuvi a v servisoch telekomunikačnej techniky, ale aj na hromadných podujatiach povolených Úradom verejného zdravotníctva SR. Potrebný je aj na úradoch pri vybavovaní úkonov, ktoré sa nedajú vykonať na diaľku. Negatívny test je podmienkou aj pri ceste na pracovný pohovor či uzavretie pracovnej zmluvy. Na zdravotnú prechádzku môžu ísť osoby staršie ako 65 rokov, zdravotne ťažko postihnutí, ktorí sa pohybujú pomocou vozíka, a osoby so stredným alebo ťažkým mentálnym postihnutím alebo závažnou poruchou autistického spektra. Nepotrebujú negatívny test, no čas sa obmedzuje od 5.00 do 20.00 hod. Pobyt v prírode a individuálny šport je možný v rámci okresu bez obmedzenia času. V prípade hlavného mesta sa za okres považuje územie celého Bratislavského samosprávneho kraja, Košice sú brané ako jeden okres. V IV. stupni varovania, teda v čiernych okresoch, sa vyžaduje aj negatívny výsledok testu.

Žiaci majú od 5.00 do 20.00 h výnimku na cestu do školy. Jeden rodič alebo zákonný zástupca žijúci v spoločnej domácnosti so žiakom materskej školy, prvého stupňa základnej školy alebo žiakom špeciálnej školy však naďalej potrebuje negatívny test. Otestovať sa musia dať aj starší žiaci a študenti s prezenčnou výučbou. Test potrebuje aj osoba, ktorá žiaka sprevádza do školy. Do školy môžu s negatívnym testom chodiť študenti niektorých ročníkov vysokoškolských medicínskych programov. Pri výnimkách podmienených testom je potrebný negatívny antigénový alebo PCR test na ochorenie COVID-19. Alternatívou je doklad o prekonaní tohto ochorenia nie starší ako tri mesiace. Test nepotrebujú ani ľudia zaočkovaní proti ochoreniu COVID-19 aj druhou dávkou vakcíny, ak od očkovania uplynulo aspoň 14 dní. Výnimku majú aj osoby, ktorým zdravotný stav alebo zdravotná kontraindikácia neumožňuje vykonanie testu na ochorenie COVID-19.

EU: Nové energetické štítky

Nové energetické štítky EÚ majú pomôcť spotrebiteľom znížiť ich účty za energiu a obmedziť uhlíkovú stopu. Spočiatku sa budú vzťahovať na štyri kategórie výrobkov – chladničky a mrazničky, umývačky riadu, práčky a televízne prijímače (a iné externé monitory). Nové štítky pre žiarovky a svietidlá s pevnými zdrojmi svetla sa začnú používať 1. septembra a ďalšie výrobky budú nasledovať v budúcich rokoch.

Najdôležitejšou zmenou je návrat k jednoduchšej stupnici A – G. Táto stupnica je navrhnutá tak, aby len veľmi málo výrobkov bolo spočiatku schopných dosiahnuť triedu A, čím sa ponechá priestor na zahrnutie účinnejších výrobkov v budúcnosti. Energeticky najúčinnejšie výrobky, ktoré sú v súčasnosti na trhu, sa teraz budú zvyčajne označovať štítkami tried „B“, „C“ alebo „D“. Zmenila sa aj grafická úprava nového štítku – sú na ňom jasnejšie a modernejšie ikony. Podobne ako predtým sa na štítkoch so zmenenou stupnicou uvádza viac ako len trieda energetickej účinnosti. Napríklad v prípade práčky v skratke znázorňujú počet litrov vody na cyklus, trvanie cyklu a spotrebu energie nameranú pre štandardizovaný program. Zoskenovaním QR kódu v pravej hornej časti môžu spotrebitelia nájsť ďalšie informácie o modeli výrobku, ako napríklad údaje týkajúce sa rozmerov, špecifických vlastností alebo výsledkov skúšok v závislosti od spotrebiča. Všetky spotrebiče na trhu EÚ sa musia zaregistrovať v novej celoúnijnej databáze – Európskej databáze výrobkov s energetickým označením (EPREL). To v budúcnosti ešte viac uľahčí porovnávanie podobných výrobkov.

Od 1. marca 2021 platia aj nové nariadenia o ekodizajne. Týkajú sa najmä aktualizovaných minimálnych požiadaviek na účinnosť a posilňujú sa nimi práva spotrebiteľov na opravu výrobkov a podporujú obehové hospodárstvo. Výrobcovia alebo dovozcovia budú teraz povinní poskytovať profesionálnym opravárom sortiment základných dielov (motory a uhlíky, čerpadlá, tlmiče nárazov a pružiny, pracie bubny atď.) najmenej počas 7 – 10 rokov od uvedenia posledného kusu modelu na trh EÚ. Výrobcovia musia sprístupniť určité náhradné diely aj pre koncových používateľov (t. j. spotrebiteľov, ktorí nie sú profesionálnymi opravármi, ale sami si chcú opraviť spotrebiče), a to niekoľko rokov po tom, čo sa výrobok stiahne z trhu. Ide napríklad o výrobky, akými sú dvere alebo závesy a tesnenia, ktoré môže vymeniť aj neodborník. Maximálna dodacia lehota pre všetky takéto diely je 15 pracovných dní od objednania.

5G: Najväčší skeptici

5G je jednou z nových špičkových technológií, ktorá má priniesť revolúciu v každodennom živote. Vďaka svojej hlavnej výhode superrýchleho internetu s nízkou latenciou má silný potenciál odomknúť možnosti ďalších pokrokových technológií, akými sú rozšírená realita či internet vecí (IoT). Napriek týmto pozitívnym benefitom existuje stále veľa cynikov nedôverujúcich 5G.

Spoločnosť Prolifics Testing využila on-line analytický nástroj Ahrefs na zistenie, ktoré krajiny na svete sú voči 5G na základe svojich on-line vyhľadávaní vo vzťahu k 5G najskeptickejšie. Testovanie klasifikovalo a zoskupovalo konzistentne sa opakujúce vyhľadávania Google jednotlivcami na témy 5G, napríklad: Je 5G nebezpečné? Je 5G bezpečné? Je 5G škodlivé? Predstavuje 5G zdravotné riziká? 5G spôsobuje / šíri koronavírus (Covid-19)? 

Prvú priečku obsadili Američania, ktorí každý mesiac uskutočnili neuveriteľných 374.700 skeptických on-line vyhľadávaní týkajúcich sa 5G, čo je ekvivalent 1.027 skeptických on-line vyhľadávaní denne! Na druhom mieste je Spojené kráľovstvo, pričom Briti v 93.400 on-line vyhľadávaniach mesačne pochybujú a spochybňujú rôzne aspekty 5G. Na treťom mieste je Austrália v priemere s 32.970 pochybujúcimi on-line dotazmi ohľadne 5G za mesiac. Medzi ďalšie krajiny na svete patria Kanada (22.680) a Poľsko (20.510) s vyše 20.000 on-line vyhľadávaniami okolo 5G každý mesiac (štvrté a piate miesto). Zaujímavé bolo zistenie, že v Afrike uskutočnili Juhoafričania (ôsme miesto) iba 13.780 on-line vyhľadávaní mesačne a Nigérijčania (trináste miesto) dokonca iba 6.850 on-line vyhľadávaní mesačne o negatívnych dôsledkoch technológie 5G. 



Na poslednom 20. mieste je Dánsko, kde bolo mesačne zrealizovaných v priemere najmenej, 1.410 skeptických on-line vyhľadávaní týkajúcich sa nebezpečenstiev 5G.

Koronakríza: Vplyv na naše nákupy

Koronakríza najtvrdšie zasiahla sektor služieb, najmä oblasť cestového ruchu, hotely a penzióny, reštaurácie, kaviarne, zábavné podniky, fitnescentrá a wellness ako aj oblasť umenia a kultúry. Práve v týchto segmentoch sa naša spotreba prepadla najvýraznejšie, nakoľko tieto zariadenia z dôvodu protipandemických opatrení ani navštevovať nemôžeme, alebo ich môžeme využívať len v obmedzenej forme. Potvrdil to aj podľa analytičky Jany Glasovej najväčšií prepad tržieb v tomto segmente. 
 

Existujú ale aj odvetvia, ktorým sa počas krízy darí lepšie ako ostatným. Z hľadiska našej spotreby (teda maloobchodu) sú to hlavne supermarkety a eshopy. Tržby internetových predajcov počas prvej vlny pandémie síce tiež klesli, ale od júla opäť rastú a počas jesenných a zimných mesiacov zaznamenali dokonca výrazne vyššie tržby ako pred rokom. Za celý minulý rok bol tržby eshopov medziročne vyššie v priemere o 2,3 %. Čo sa týka supermarketov, tak ich tržby medziročne rástli počas celého roka 2020 a boli v priemere o 5 % vyššie ako v roku 2019. Z pohľadu jednotlivých mesiacov sa tržby supermarketov najvýraznejšie zvýšili v marci. Súviselo to s tým, že ľudia sa obávali, že potravín bude nedostatok a vytvárali si zásoby, čo viedlo k tomu, že regále v obchodoch naozaj niekedy zívali prázdnotou. Po vypuknutí druhej vlny pandémie sa už ale takáto situácia nezopakovala. 

Aké budú naše nákupné zvyklosti, keď sa život vráti do normálu? Z očkovania budú najviac profitovať podnikatelia, ktorí v súčasnosti najviac trpia protipandemickými opatreniami – cestovné kancelárie, hotely, reštaurácie, kaviarne a kluby, kiná, divadlá a v podstate všetky firmy pôsobiace v oblasti kultúry, umenia a zábavy. Ich služby totiž počas pandémie využívame len veľmi obmedzene alebo vôbec. Očkovanie ale vráti náš život do normálu a je možné, že budeme viac míňať na tovary a služby, ktoré sme si počas pandémie “kúpiť nemohli”. Viacerí z nás budú trpieť deficitom kultúry, umenia, zábavy, cestovania a pod. A preto sa môže stať, že budeme ochotní míňať viac v reštauráciách, kinách, divadlách, častejšie budeme navštevovať rôzne podujatia alebo si doprajeme drahšiu dovolenku. A aby sme si to mohli dovoliť, radšej sa uskromníme v iných oblastiach. Aj takto môžu vyzerať naše nákupy krátko potom, ako sa vrátime k normálnemu životu. Samozrejme z dlhodobého hľadiska sa naša spotreba vráti späť do starých koľají, teda do istého štandardu, na ktorý sme boli zvyknutí. 

Koronakríza ale priniesla aj také zmeny nákupného správania, ktoré zrejme budú trvalé. Zatvorené obchody a nákupné centrá viedli k tomu, že sme naše nákupy presmerovali do on-line sveta. Počas lockdownu ale kupujeme v eschopoch aj to, čo by sme si za normálnych okolností radšej kúpili v kamennej predajni. Preto po odznení pandémie pri niektorých nákupoch opäť vymeníme eshopy za klasické obchody. Koronakríza nás ale posunula bližšie k on-line nakupovaniu a zvykli si naň aj tí, ktorí predtým na stránky eshopov neklikali príliš čato. Preto očakávame, že internetový predaj bude ďalej rozkvitať a to aj dávno potom, ako sa naše životy vrátia do normálu. Náš život je totiž čoraz viac on-line, viac digitálny a pandémia tento proces ešte urýchlila.

pondelok 1. marca 2021

Onkológia: Nový výskum

Slovenskí vedci zistili, že proteíny homologickej rekombinácie (čo je druh núdzovej opravy DNA rozsiahlych poškodení) regulujú zapínanie a vypínanie vyše 500 génov. Doteraz sa predpokladalo, že sa podieľajú len na oprave DNA. U človeka môže tento mechanizmus zohrávať úlohu aj pri onkologických ochoreniach. 

Keď sa poškodí DNA, organizmus zapojí mechanizmy na opravu. Jedným z najvážnejších poškodení DNA sú dvojvláknové zlomy. Dôsledkom chybnej opravy týchto zlomov môže byť vznik rakoviny alebo smrť bunky. Jednou z dvoch hlavných dráh zodpovedných za opravu dvojvláknových zlomov na DNA je homologická rekombinácia. Slovenskí vedci odhalili súhru medzi dráhou homologickej rekombinácie a komplexom HIRA.

„Komplex HIRA sa výraznou mierou podieľa na regulácii zapínania a vypínania viacerých génov. Svojou aktivitou tiež zabraňuje vírusovej DNA ovplyvniť ľudský genóm, čím prispieva k antivírusovej vnútornej imunite“, približuje Tomáš Szemes z Vedeckého parku UK. Podľa výskumu dráha homologickej rekombinácie ovplyvňuje prepis vyše 500 génov. Porovnávacia analýza ukázala, že rovnaký typ génov je regulovaný aj prostredníctvom komplexu HIRA. Zaujímavosťou je, že gény, ktoré sú takýmto mechanizmom regulované, sa nachádzajú v blízkosti tzv. LTR retrotranspozónov. Tie sú mobilnými elementmi v genóme, ktoré majú zrejme spoločný pôvod ako retrovírusy.




EU: Nová stratégia na zmenu klímy

Zmena klímy si už vyberá daň na celom svete vo forme smrteľných vĺn horúčav, ničivého sucha, alebo hynúcich lesov a erodovaného pobrežia v dôsledku stúpajúcej hladiny morí. Európska komisia prijala novú stratégiu adaptácie na zmenu klímy. Návrhy vychádzajú zo stratégie pre adaptáciu na zmenu klímy z roku 2013 s cieľom preniesť pozornosť z chápania problému na vypracúvanie riešení a ich realizáciu.

Hospodárske straty vyplývajúce z čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku zmeny klímy neustále narastajú. Len v EÚ tieto straty v priemere dosahujú už viac ako 12 miliárd eur ročne. Z opatrnejších odhadov vyplýva, že vystavenie súčasného hospodárstva EÚ globálnemu otepleniu o 3 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami by viedlo k ročnej strate najmenej 170 miliárd eur. Zmena klímy ovplyvňuje tiež zdravie a životné podmienky Európanov, ktorí čoraz viac trpia vlnami horúčav; v roku 2019 bola najsmrteľnejšou prírodnou katastrofou vlna horúčav v Európe, ktorá si vyžiadala 2.500 obetí na životoch. Do opatrení pri adaptácii na zmenu klímy sa musia zapojiť všetky časti spoločnosti a všetky úrovne štátnej správy na území EÚ i mimo nej. 

Opatrenia na adaptáciu musia byť založené na spoľahlivých údajoch a nástrojoch na posudzovanie rizika, ktoré budú k dispozícii všetkým: od rodín kupujúcich, stavajúcich a renovujúcich príbytky, cez podniky v pobrežných regiónoch až po poľnohospodárov plánujúcich, aké plodiny budú pestovať. Stratégia na tento účel obsahuje návrhy opatrení, ktoré pomôžu naučiť sa oveľa viac o adaptácii na zmenu klímy, aby sme mohli získavať viac kvalitných údajov o rizikách a stratách súvisiacich so zmenou klímy a sprístupňovať ich všetkým. Európska platforma pre poznatky o adaptácii na zmenu klímy Climate-ADAPT sa rozšíri a vytvorí sa špecializované stredisko monitorovania zdravia, ktorého úlohou bude lepšie stopovať a analyzovať vplyvy zmeny klímy na zdravie a predchádzať im. Komisia bude otázku odolnosti proti zmene klímy naďalej zaraďovať do všetkých relevantných oblastí politiky. Bude podporovať ďalší rozvoj a vykonávanie adaptačných stratégií a plánov, pričom sa zameria na tri prierezové priority: začlenenie adaptácie na zmenu klímy do makrofiškálnej politiky, adaptačné riešenia blízke prírode a miestne adaptačné opatrenia.

Parížska dohoda vytýčila celosvetový cieľ adaptácie. EÚ bude podporovať vnútroštátne koncepcie, koncepcie na nižšej úrovni aj regionálne koncepcie adaptácie a osobitne sa zameria na adaptáciu na zmenu klímy v Afrike a malých ostrovných rozvojových štátoch. Bude spolupracovať s medzinárodnými partnermi aj pri úsilí odstrániť rozdiely v medzinárodnom financovaní opatrení v oblasti zmeny klímy.

Auto: Benzín alebo nafta?

Pandémia ovplyvňuje aj správanie motoristov, ktorí začali viac premýšľať, aký typ auta a najmä aká pohonná jednotka sú pre nich ideálne. Už dlhšie rastie podiel benzínových motorizácií a stúpajú aj predaje áut s hybridnými alebo plne elektrickými motormi. Zaujímavosťou je skok z 0 % na 2,7 % pri benzínových motoroch u dodávok, kde bola nafta vždy prakticky stopercentná. Rast je spôsobený zaradením benzínových motorizácií do pick-upov, ktoré využívajú najmä stále rastúce rozvozové a donáškové služby v mestách.
 
„Nie je to tak dávno, čo boli stredoeurópske krajiny "dieselovým" regiónom. V posledných pár rokoch sa trend obracia a v súčasnosti už benzínové motorizácie vedú predajné štatistiky v Českej republike s podielom 49,4 %, naftové majú 48,2 %, zvyšok pripadá alternatívnym palivám. V Poľsku ide pomer ešte viac v prospech benzínu, tam je podiel už mierne cez 60 %. Iba na Slovensku stále o niečo vedú ešte diesle s 51,6 %, ale svoj náskok pomaly strácajú aj tu", uviedol Petr Vaněček.

Sú kategórie jazdených vozidiel, kde sa trendy od roku 2019 výrazne nezmenili. Sem patria napríklad hatchbacky alebo kombi, kde sa podiel benzínových motorizácií pohybuje na úrovni okolo 77 %, respektíve 33 % u „kombíkov“. Naopak, u stále populárnejšej kategórie športovo úžitkových vozidiel SUV a crossoverov, je nárast zrejmý. Oproti roku 2019 podiel benzínových motorizácií vzrástol o 7,7 percentuálneho bodu - na súčasných 49,9 %. Je to dané tým, že automobilky dnes produkujú oveľa viac modelov tejto kategórie a zároveň sa u veľkej časti zákazníkov znížili vzdialenosti a početnosť jázd, na ktoré auto využívajú, takže sa im úspornejší naftový motor až tak neoplatí. 

Opačný trend, teda príklon k nafte, je vidieť u jazdených sedanov, teda luxusnejších limuzín využívaných najmä stredným a vyšším manažmentom vo firmách. Tu poklesol podiel benzínových motorizácií od roku 2019 zo 44 % na súčasných 36,8 %. „Tu si to vysvetľujeme downsizingom, kedy automobilky postupne vyraďujú z ponuky kultivované viacvalcové benzínové motory, ktoré nahrádzajú práve diesely alebo hybridné pohony. Veľkých sedanov s hybridným ústrojenstvom pribúda a s ním aj ich predaje v rámci trhu ojazdených áut, kde dnes ide už takmer o jedno percento," uzatvára Vaněček.


Aktuálne: Nový zákonník práce

Od 1. marca t. r. vstupuje na Slovensku do platnosti novela zákonníka práce. Zavádza viaceré dôležité zmeny, na ktoré upozornila spoločnosť Accace, napríklad od 1. januára 2022 môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď pri dovŕšení 65 rokov, ak zároveň dosiahne vek určený na nárok na starobný dôchodok. Zamestnanec získava nárok na odstupné podľa odpracovaných rokov u zamestnávateľa.

Ak zamestnanec vykonáva prácu pravidelne vo svojej domácnosti, ide podľa novely o domácku prácu alebo o teleprácu v prípade, že ju vykonáva s využitím informačných technológií, pri ktorých pravidelne dochádza k elektronickému prenosu dát. Takúto formu práce je však uviesť priamo v pracovnej zmluve. Ak zamestnanec vykonáva prácu z domu príležitostne alebo pri mimoriadnych okolnostiach so súhlasom zamestnávateľa, ide o tzv. home office, ktorý nemusí byť ošetrený v pracovnej zmluve.

Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť, či si bude pracovník rozvrhovať pracovný čas sám, alebo sa bude práca vykonávať v pružnom pracovnom čase. V prípade, že si pracovný čas rozvrhuje zamestnanec sám, stratí nárok na niektoré výhody, napríklad náhradu mzdy pri dôležitých osobných prekážkach v práci, mzdu za prácu nadčas, príplatky za sviatok či nočnú prácu, mzdovú kompenzáciu za sťažený výkon práce, ak nie sú dohodnuté inak. K ďalším povinnostiam zamestnávateľa pribudli zabezpečiť a udržiavať technické či programové vybavenia na výkon telepráce, chrániť osobné údaje, ktoré sa spracovávajú pri telepráci a uhrádzať zvýšené výdavky pracovníka spojené s využívaním vlastných zariadení. Povinnosti však pribudnú aj zamestnancom – musia bezodkladne informovať zamestnávateľa o technických problémoch.