piatok 31. januára 2025

Výzvy: Zelené projekty

Environmentálny fond zverejnil špecifikácie na rok 2025 pre samosprávy na Slovensku uchádzajúce sa o dotáciu na zelené projekty. Najvýraznejšia pomoc pôjde do budovania kanalizácií, vodovodov, rozvoja odpadového a obehového hospodárstva a zvyšovanie energetickej účinnosti verejných budov. Oprávnení žiadatelia majú pri podávaní žiadostí predkladať menší počet povinných príloh, než tomu bolo v minulosti. Zároveň sa zautomatizovali hodnotiace kritéria, vďaka čomu má byť vyhodnocovanie žiadostí o podporu z Envirofondu rýchlejšie.

Na výstavbu či rekonštrukciu čistiarní odpadových vôd, vodovodov a kanalizácií budú môcť samosprávy získať podporu vo výške 3 milióny eur pre projekt jednej obce a 6 miliónov eur pre projekt združenia obcí.

V rámci zvyšovania energetickej účinnosti existujúcich verejných budov môžu oprávnení žiadatelia využiť 500 tisíc eur na zateplenie obvodových stien a plášťa budovy, zateplenie alebo výmenu strechy, výmenu otvorových výplní alebo zateplenie najnižšieho a najvyššieho podlažia. Okrem hlavných aktivít budú môcť realizovať aj vedľajšie aktivity, akými sú opatrenia na zachovanie a vytvorenie miest hniezdenia alebo úkrytu chráneného živočícha, modernizáciu zdroja tepla a pridružených rozvodov tepla či teplej vody, realizácia fotovoltických zariadení, výmena svietidiel, realizáciu zelenej a modrej infraštruktúry v okolí budovy.

V oblasti rozvoja odpadového a obehového hospodárstva podporí Environmentálny fond nákup traktorov a malotraktorov. Na kúpu traktora bude môcť mesto alebo obec získať 70 tisíc eur. Nákup malotraktorov bude podporený sumou 15 tisíc eur.

štvrtok 30. januára 2025

On-line: Boj proti nenávisti

Do európskeho aktu o digitálnych službách pribudol revidovaný Kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom on-line+. Vychádza z pôvodného kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom na internete z roku 2016 a už ho podpísali Dailymotion, Facebook, Instagram, Jeuxvideo.com, LinkedIn, ako aj spotrebiteľské služby hosťované spoločnosťou Microsoft, Snapchat, Rakuten Viber, TikTok, Twitch, X a YouTube. Zámerom je posilniť spôsob, akým on-line platformy nakladajú s obsahom, ktorý sa v právnych predpisoch Európskej únie aj vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských krajín vymedzuje za nezákonný nenávistný prejav.

On-line platformy určené podľa aktu o digitálnych službách môžu dodržiavať kódex správania+, aby preukázali, že dodržiavajú povinnosť vyplývajúcu z aktu o digitálnych službách zmierniť riziko šírenia nezákonného obsahu v rámci svojich služieb. Dodržiavanie záväzkov kódexu správania+ bude súčasťou každoročného nezávislého auditu, ktorému tieto platformy podliehajú podľa aktu o digitálnych službách a ktorý prispieva k posilneniu transparentnosti a zodpovednosti platforiem.

Konkrétne sa signatári kódexu správania+ zaväzujú okrem iného:
• Umožniť sieti „monitorujúcich reportérov“, ktorí sú neziskovými alebo verejnými subjektmi s odbornými znalosťami o nezákonných nenávistných prejavoch, pravidelne monitorovať, ako signatári skúmajú oznámenia o nenávistných prejavoch: Monitorujúci nahlasovatelia môžu zahŕňať subjekty označené ako „dôveryhodní nahlasovatelia“ podľa aktu o digitálnych službách.
• Vynaložiť maximálne úsilie na preskúmanie aspoň dvoch tretín oznámení o nenávistných prejavoch prijatých od monitorovacích oznamovateľov do 24 hodín.
• Zaviazať sa k jasne vymedzeným a konkrétnym záväzkom v oblasti transparentnosti, pokiaľ ide o opatrenia na zníženie výskytu nenávistných prejavov v ich službách, a to aj prostredníctvom nástrojov automatického odhaľovania.
• Zapojiť sa do štruktúrovanej spolupráce viacerých zainteresovaných strán s odborníkmi a organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré môžu upozorňovať na trendy a vývoj nenávistných prejavov, ktoré pozorujú, čo pomôže zabrániť tomu, aby sa vlny nenávistných prejavov stali vírusovými.
• V spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti zvýšiť informovanosť používateľov o nezákonných nenávistných prejavoch a postupoch označovania nezákonného obsahu na internete.

Komisia a Európsky výbor pre digitálne služby v rámci svojich príslušných posúdení kódexu správania+ nabádajú signatárske platformy, aby pri vykonávaní kódexu správania+ zohľadnili niekoľko odporúčaní vrátane:
• Poskytovanie informácií v rámci podávania správ o výsledku prijatých opatrení, ako aj dodatočných údajov týkajúcich sa nenávistných prejavov na ich platformách. Môže to zahŕňať napríklad úlohu odporúčacích systémov a organický a algoritmický dosah nezákonného obsahu pred jeho odstránením.
• Prezentácia údajov na úrovni krajín rozčlenených podľa vnútornej klasifikácie nenávistných prejavov (ako je rasa, etnický pôvod, náboženstvo, rodová identita alebo sexuálna orientácia) a zabezpečenie primeraných opatrení nadväzujúcich na vstupy získané zo spolupráce viacerých zainteresovaných strán.

streda 29. januára 2025

Trend: Zaplať alebo súhlas

Na on-line platformách, ktoré spracovávajú osobné dáta svojich používateľov na účely personalizovanej reklamy, sa udomácňuje koncept „pay or consent“, teda „zaplať alebo súhlas“. Spotrebiteľské organizácie, na čele s Európskou spotrebiteľskou organizáciou (BEUC), tento prístup kritizujú. Aký je dôvod?

Model „zaplať alebo súhlas“ zaviedla spoločnosť Meta pre používateľov svojich sociálnych sietí v novembri 2023. Používatelia sa tak odvtedy mohli stretnúť s voľbou: buď súhlasiť so spracovaním svojich osobných údajov na účely personalizovanej reklamy, alebo si zaplatiť za možnosť využívať siete bez cielených reklám. Tento prístup si vyslúžil veľkú kritiku zo strany spotrebiteľských organizácií a ďalších subjektov, ktoré poukázali na to, že takýto model odporuje hneď niekoľkým právnym predpisom Európskej únie.

• Október 2023: Meta oznámila, že v EÚ bude uplatňovať politiku „zaplať alebo súhlas“.
• November 2023: BEUC a 19 jej členských organizácií vrátane dTestu podávajú orgánom na ochranu spotrebiteľa sťažnosti z dôvodu použitia nekalých obchodných praktík zo strany spoločnosti Meta.
• Február 2024: BEUC a 8 jej členských organizácií vrátane dTestu podávajú sťažnosti orgánom na ochranu osobných údajov, pričom argumentujú, že spoločnosť Meta získala súhlas svojich používateľov pravdepodobne v rozpore s právnymi predpismi.
• Júl 2024: Európska komisia usudzuje, že model „zaplať alebo súhlas“ je v rozpore s Aktom o digitálnych trhoch (DMA). Dozorné orgány na ochranu spotrebiteľa nariaďujú spoločnosti Meta vykonať zmeny v modeli „zaplať alebo súhlas“ a zabezpečiť súlad s predpismi na ochranu spotrebiteľa.
• November 2024: Meta predstavuje nový upravený model „zaplať alebo súhlas“.
• Január 2025: BEUC požaduje, aby príslušné orgány prijali rýchle a účinné opatrenia proti spoločnosti Meta.

Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že uplatňovaný koncept neprináša používateľom žiadne príkoria – naopak im dáva možnosť voľby, opak je pravdou. Jedným z hlavných problémov z pohľadu spotrebiteľského práva je, že používateľ je postavený pred voľbu, keď buď zaplatí a vyhne sa personalizovaným (nie však všetkým) reklamám, alebo bude ďalej „zadarmo“ využívať služby platformy výmenou za celé spektrum osobných údajov. Lenže osobné dáta majú svoju hodnotu a obzvlášť tie, ktoré sú sofistikovane spracovávané na účely profilovania používateľov a následne obratne speňažené. Služba by preto v danom kontexte nemala byť označovaná ako „zadarmo“. Meta v súvislosti s upraveným modelom používa formuláciu „use free of charge with ads“ namiesto pôvodného „use for free with ads“. Ide však len o kozmetickú zmenu, ktorá môže v rôznych jazykových mutáciách stále naznačovať to, že sa Meta dopúšťa nekalých obchodných praktík z dôvodu uvádzania zavádzajúcich informácií. Ani v ďalších vytýkaných aspektoch pritom nový model neprináša zlepšenie. Upravený model najprv ponúka voľbu medzi platenou službou, ktorá nepoužíva používateľské informácie (nie je použitý termín osobné údaje) a službou, za ktorú nie sú účtované peniaze, ale zozbierané dáta sú využité na reklamné účely. Ak zvolí používateľ druhú voľbu, čaká ho ešte výber medzi personalizovanou reklamou, alebo menej personalizovanou reklamou, keď je surfovanie v takzvanom feede prerušované reklamnými blokmi. Zvolený koncept potom vedie k tomu, že Meta od používateľov stále nezískava plne slobodný a informovaný súhlas so spracovaním osobných údajov. Navyše v rozpore s nariadením o digitálnych trhoch dochádza k zhoršovaniu kvality služieb pre používateľov, ktorí neudelia súhlas s využitím svojich osobných údajov. „Európski spotrebitelia by sa nemali nechať oklamať kozmetickými zmenami, ktoré Meta aplikuje na svoju politiku ‚zaplať alebo súhlas‘. Podľa nášho názoru technologický gigant nerieši zásadný problém, že používatelia Facebooku a Instagramu nie sú postavení pred spravodlivú voľbu. Meta sa len slabo snaží argumentovať, že koná v súlade s právom EÚ, zatiaľ čo naďalej tlačí používateľov k svojmu systému behaviorálnej reklamy. Je dôležité, aby orgány na ochranu spotrebiteľov a osobných údajov spolu s Európskou komisiou rýchlo preverili najnovšiu politiku spoločnosti Meta a v prípade potreby prijali okamžité a účinné opatrenia na ochranu spotrebiteľov,“ apeluje Agustín Reyna, generálny riaditeľ Európskej spotrebiteľskej organizácie (BEUC).

utorok 28. januára 2025

Aktuálne: Platy nám nestačia

Štyria z desiatich Slovákov plánujú požiadať v tomto roku o zvýšenie svojho platu. Podľa prieskumu pre Home Credit (1 005 respondentov prostredníctvom aplikácie Instant Research, 11. - 15. 11. 2024) najviac, takmer 40 percentám by stačilo aj skromné navýšenie mesačnej mzdy o 5 až 10 percent. Na druhej strane štyria zo sto opýtaných si budú pýtať viac ako 50 percent navyše. Z tých, čo o vyššiu mzdu nepožiadajú, je najviac ľudí, ktorí to považujú za príliš náročné na dosiahnutie, ďalších zase odrádza očakávaná negatívna reakcia nadriadených. Pritom 60 % Slovákov plánuje v roku 2025 väčšiu finančnú investíciu, najčastejšie nákladnejšie výdavky do domácnosti, rekonštrukciu nehnuteľnosti, kúpu drahšej elektroniky či auta.

Presne 38 percent Slovákov zvažuje v tomto roku zažiadať o zvýšenie svojej mesačnej mzdy, z nich 18 percent to urobí určite a 20 percent zrejme áno. Na otázku, či plánujú požiadať o zvýšenie platu v roku 2025, odpovedalo ďalších 20 percent opýtaných, že asi nie a 19 percent určite nie. Zvyšok sa nevedel vyjadriť. Najčastejšie hodlajú o zvýšenie platu požiadať ľudia s mesačným platom nad 1 500 eur a taktiež vo veku od 27 do 35 rokov. Na druhej strane, z tých čo o navýšenie platu nezažiadajú, sú to častejšie starší ľudia vo veku nad 54 rokov a tiež Slováci s čistým príjmom pod 800 eur. Slováci sú v tomto ohľade pomerne skromní, čo potvrdzuje aj to, že najčastejšie (39 percent) plánujú požiadať o zvýšenie platu len o 5 až 10 percent. Ďalších 28 percent opýtaných dúfa v navýšenie o 11 až 15 percent a 16 percent ľudí zase v rozmedzí od 16 do 20 percent. Nájdu sa však aj oveľa ambicióznejší, konkrétne 4 percentá respondentov, ktorí budú žiadať viac ako 50-percentný nárast mzdy. Na druhej strane sú tu tí, čo nepožiadajú o zvýšenie platu vôbec. Najčastejšie uvádzajú (31 %), že je to podľa nich ťažké dosiahnuť a tak im to nedáva zmysel. Rovnaký počet opýtaných (31 %) počíta s automatickým navýšením mzdy. Každý piaty Slovák (21 %) sa obáva negatívnej reakcie nadriadených, 9 percentám zvýšili plat nedávno a len 7 percent uvádza ako dôvod, prečo nezažiadajú o zvýšenie platu fakt, že sú s ním spokojní.

Či už si Slováci platovo polepšia alebo nie, väčšina (60 %) v roku 2025 plánuje aspoň nejakú väčšiu investíciu. Naopak, zvyšných 40 percent opýtaných nehodlá kupovať nič drahšie. Z chystaných väčších výdavkov ľudia najčastejšie (22 %) spomínajú investíciu do vybavenia domácnosti ako je nábytok, chladnička, televízor či práčka. Nasleduje rekonštrukcia domu či bytu (17 %) a nákup drahšej elektroniky (13 %). Ďalších 12 percent plánuje kúpu auta a pre 11 percent bude väčšou investíciou drahšia dovolenka v cudzine. Rekonštrukciu bytu alebo domu plánujú častejšie ľudia z východného Slovenska, nákup auta zase opýtaní vo veku 18 až 26 rokov a nákup drahšieho vybavenia do domácnosti spomínajú najčastejšie ľudia vo veku 27 až 35 rokov a vysokoškolsky vzdelaní. Drahšia zahraničná dovolenka je zase najčastejšie v plánoch domácností s mesačným príjmom nad 3-tisíc eur a taktiež ľudí s vysokoškolským titulom. Väčšie investície hodlajú ľudia financovať predovšetkým z vlastných úspor a taktiež v kombinácii úspor a úveru. Zatiaľčo v prípade kúpy nehnuteľnosti počíta s nejakou formou úveru až 77 percent respondentov a auta 46 percent, tak u drahšej dovolenky sú to len 4 percentá.

pondelok 27. januára 2025

SR: Verejná nabíjacia infraštruktúra pre elektrické vozidlá

Ku koncu roka 2024 bolo na Slovensku 2 424 nabíjacích bodov v 967 lokalitách, čo predstavuje medziročný nárast o 34, resp. 31 percent. Celkový inštalovaný výkon presiahol 125 MW, čo je o 52 % viac ako na konci roku 2023. Zaujímavé sú aj zmeny v zozname operátorov verejných nabíjačiek – k etablovaným hráčom ako ZSE Drive, GreenWay či ejoin pribudli nové mená ako napríklad OMV. Operátori však bijú na poplach: legislatívna zmena, ktorú priniesla vyhláška Úradu pre reguláciu sieťových odvetví od tohto roka, môže spraviť prevádzku nabíjačiek takou nevýhodnou, že ich začnú hromadne vypínať.

Nabíjacie body pribúdali v priebehu roka 2024 uspokojivým tempom, a to napriek legislatívnym a technickým výzvam, ktoré prinieslo nariadenie AFIR. Prevádzkovateľom uložilo povinnosť prispôsobiť svoje stanice novým štandardom, vrátane inštalácie platobných terminálov na vysokovýkonných nabíjačkách. Na Slovensku momentálne pripadá na jeden verejný nabíjací bod iba 6 elektromobilov. Na porovnanie v Nórsku, ktoré je napriek studenému podnebiu a zložitej topografii európskym lídrom v oblasti elektromobility, pripadá na jeden nabíjací bod až 25 vozidiel. Tento rozdiel ilustruje obrovský priestor pre rast počtu elektromobilov na slovenských cestách. Členovia SEVA však upozorňujú na novelu vyhlášky ÚRSO č. 154/2019 Z. z., ktorá zásadne mení podmienky na výpočet taríf za rezervovanú kapacitu.

Problém je využitie (utilizácia) nabíjacej stanice – teda percentuálny podiel času, počas ktorého je aktívne využívaná na nabíjanie, vzhľadom na celkovú dostupnosť jej kapacity. V západnej Európe je utilizácia násobne vyššia ako u nás, pričom ešte aj v susednom Poľsku je využitie dvojnásobné. S týmto faktom sa doteraz počítalo aj vo vyhláške, ktorá upravuje podmienky pripojenia nabíjačiek. Nabíjacie stanice mali na mesačný fixný poplatok za rezervovanú kapacitu výrazné zľavy, ktoré boli kompenzované vyššou variabilnou časťou poplatku. Nové znenie vyhlášky platné od tohto roka však tieto zľavy prakticky rušia. Prevádzkovatelia budú musieť platiť plnú cenu za rezervovanú kapacitu, ak nedosiahnu využitie kapacity aspoň 30 %, čo bude na Slovensku ešte niekoľko rokov absolútne nereálne. To môže mať ďalekosiahle dôsledky. Prevádzkovatelia môžu stratiť motiváciu budovať nové nabíjacie stanice, čo by spomalilo rozvoj infraštruktúry v čase, kedy Slovensko naopak potrebuje rozširovať svoju sieť pre naplnenie cieľov Plánu obnovy a odolnosti. Zvlášť negatívne sa to dotkne vysokovýkonných nabíjačiek, vrátane ultrarýchlych nabíjacích hubov na diaľniciach, ktorých výstavbu do polovice budúceho roka pripravuje Ministerstvo hospodárstva SR. SEVA preto navrhuje preskúmanie dopadov tejto vyhlášky a odporúča ÚRSO prehodnotiť tarify tak, aby odrážali potreby rozvíjajúceho sa trhu s elektromobilitou.