SR: Sporiace účty sú top

Medzi slovenskými sporiteľmi sa opäť posilnila pozícia sporiacich účtov: z minuloročných 44 % poskočil podiel slovenských domácností s úsporami na sporiacich účtoch na súčasných 47 %. Tento spôsob sporenia pritom preferujú podobnou mierou ženy aj muži a jeho podiel rastie s pribúdajúcim vekom (najviac ho využívajú respondenti vo veku 65 rokov a viac). Prieskum vykonaný pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika zistil okrem iného mierny pokles podielu Slovákov bez úspor – z minuloročných 20 % na aktuálnych 18 %.

Medziročne vyrovnaný zostal podiel Slovákov s úsporami na bežných bankových účtoch, ktoré má 28 % respondentov, mierne častejšie ženy (29 %) než muži (27 %), spravidla ide o mladších ľudí vo veku 18 – 24 rokov. Nasleduje sporenie či investície formou investičných fondov, ktoré vzrástli z predchádzajúcich 16 % na súčasných 22 % s vyšším podielom mužov (24 %) než žien (20 %). Každý piaty Slovák (20 %) si necháva úspory doma v hotovosti a tento spôsob sporenia prevláda opäť v najmladšej generácii vo veku od 18 do 24 rokov rovnako ako v minulom roku. Výrazne sa navýšil podiel Slovákov s úsporami na dôchodkových účtoch a v dôchodkovom pripoistení – z predchádzajúcich 10 % na súčasných 15 % – pri takmer rovnakom podiele mužov aj žien.

Akcie a dlhopisy vlastní 12 % Slovákov (oproti minuloročným 8 %), omnoho častejšie muži (16 %) než ženy (9 %). Investície do pozemkov a nehnuteľností so 7 % a 3 % zostali prakticky na rovnakej úrovni, ale investície do cenných kovov mierne vzrástli z minuloročných necelých 4 % na súčasných viac ako 5 %. Mierny rast zaznamenali aj kryptomeny (z 3 % na súčasných 5 %), omnoho častejšie ide o mužov (7 %) než o ženy (2 %) a pozíciu okolo 1 % si drží luxusný tovar a umenie. „Do rizikovejších investícií sa púšťajú skôr muži a všeobecne predovšetkým ľudia vo veku od 25 do 34 rokov. Sporiace účty a dôchodkové pripoistenie jednoznačne preferujú vysokoškoláci. Úspory ani investície nemá takmer tretina Slovákov so vzdelaním bez maturity, ale len každý siedmy stredoškolák s maturitou a iba minimum vysokoškolákov. Aj do investičných fondov a akcií či dlhopisov investujú predovšetkým ľudia s vysokoškolským vzdelaním a všeobecne Slováci s vyššími príjmami,“ dodáva Jaroslava Palendalová.

Investície do akcií a kryptomien preferujú najviac Slováci pracujúci v odbore bankových a poisťovacích služieb, tí tiež najviac zo všetkých povolaní vkladajú svoje peniaze do investičných fondov. V investíciách do nehnuteľností a pozemkov vedú zas zamestnanci pracujúci v odbore IT a telekomunikácií a majú jednoznačnú prevahu aj v ukladaní svojich úspor do sporiacich účtov. V cudzích menách zhodnocujú svoje financie najviac Slováci pracujúci v školstve, vede, výskume a kultúre. V naposledy menovanej skupine respondentov je aj prekvapivý veľký podiel držiteľov kryptomien (vyše 11 %).

EU: Výskum a inovácie

Podľa správy o výkonnosti v oblasti vedy, výskumu a inovácií (SRIP) za rok 2024 došlo v posledných dvoch desaťročiach k zvýšeniu investícií Európskej únie do výskumu a inovácií, čo prispelo ku konkurencieschopnosti EÚ najmä v oblasti ekologických technológií a k celkovej vysokej kvalite výskumu EÚ. V správe SRIP sa analyzuje dynamika výskumu a inovácií a jej hnacie sily. Spája analýzu založenú na ukazovateľoch s hĺbkovým výskumom aktuálnych politických otázok a prihovára sa tak výskumníkom a inovátorom, ako aj tvorcom a analytikom hospodárskych a finančných politík.

V správe sa zdôrazňujú aj tri hlavné výzvy pre výskum a inovácie v EÚ:

1. Nedostatočne využívané ekosystémy výskumu a inovácií: EÚ je najväčším globálnym aktérom vo vedeckom výskume, ale čelí viacerým prekážkam pri využívaní svojho bohatého ekosystému výskumu a inovácií v najlepšom prípade. V dôsledku výrazných rozdielov v úsilí v oblasti výskumu a vývoja v jednotlivých členských štátoch sa cieľ 3 % HDP stále ani zďaleka nedosiahol.

2. Pretrvávajúce rozdiely v oblasti výskumu a inovácií: Činnosti v oblasti výskumu a inovácií majú tendenciu sústreďovať sa na určitých miestach – čo možno posilniť poskytovaním podpory činnostiam a aktérom s najvyššími výsledkami.

3. Technologické rozdiely v porovnaní s inými regiónmi sveta, spôsobené aj zložitosťou zvyšovania investícií súkromného sektora do výskumu a inovácií na úrovni EÚ. Hoci EÚ dosiahla výrazný pokrok v oblasti zelenej transformácie, v digitálnej oblasti ešte stále existuje pokrok.

Niektoré z kľúčových zistení správy EÚ v oblasti vedy, výskumu a inovácií:

• EÚ si zachováva vedúce postavenie v globálnych prihláškach patentov týkajúcich sa obnoviteľných zdrojov energie (29 %) a energetickej účinnosti (24 %).

• Čína len prekračuje EÚ, pokiaľ ide o vedeckú produkciu, a predstavuje 18 % celosvetovej vedeckej produkcie. Pokiaľ ide o celosvetový podiel na 10 % najcitovanejších publikácií, EÚ funguje podobne ako v USA, ale za Čínou. V roku 2021 sa EÚ umiestnila len na piatom mieste, pokiaľ ide o intenzitu výskumu a inovácií (2,3 %), čo je pod úrovňou USA (3,5 %), Japonska (3,3 %), Južnej Kórey (4,9 %) a Číny (2,4 %), čo v roku 2020 po prvýkrát prekročilo úroveň EÚ v oblasti intenzity výskumu a inovácií.

• V porovnaní s USA a Čínou sa EÚ menej špecializuje na kľúčové technológie zvyšujúce produktivitu, najmä v oblasti umelej inteligencie, internetu vecí, technológií blockchainu a kvantových počítačov.

• Trh s rizikovým kapitálom v EÚ je v porovnaní s ostatnými regiónmi sveta obmedzený, čo bráni súkromným investíciám do inovačných spoločností.

Superodpočet 2022: Pokles

Možnosť uplatnenia superodpočtu na výskum a vývoj v roku 2022 na Slovensku využilo 465 subjektov, ktoré spoločne čerpali takmer 217 miliónov eur. Ako vyplýva z analýzy spoločnosti CRIF – Slovak Credit Bureau, s. r. o., pri 21-percentnej sadzbe na dani z príjmov tak tieto spoločnosti ušetrili viac ako 45 miliónov eur. K poklesu počtu subjektov však prišlo po prvý raz v histórii slovenského superodpočtu. Superodpočtu na výskum a vývoj nekonkuroval ani superodpočet na investície, ten zostal v podstate nepovšimnutý. V zverejnených zoznamoch sa objavilo iba 6 subjektov.

V medziročnom porovnaní s rekordným rokom 2021 priniesol rok 2022 takmer 8-percentné zníženie počtu subjektov, ktoré si superodpočet uplatnili (2021: 504 vs. 2022: 465), a 25-percentný pokles objemu superodpočtu (2021: vyše 283 mil. eur vs. 2022: takmer 217 mil. eur). Nižšia je aj dosiahnutá priemerná úroveň superodpočtu (necelých 466 tis. eur, čo je pokles o vyše 17 %), ktorá nedosiahla ani úroveň z roku 2018 s rovnakou sadzbou superodpočtu. O viac ako polovicu sa znížil objem najväčšieho superodpočtu: kým v roku 2021 si historicky najväčší objem superodpočtu uplatnila spoločnosť U. S. Steel Košice v sume prevyšujúcej 65 miliónov eur, v roku 2022 si najväčší superodpočet uplatnil SLOVNAFT, a to vyše 31 miliónov eur. Napriek poklesu sadzby superodpočtu na polovicu až 245 subjektov, čo predstavuje 52,70 percenta z celkového počtu, si však v roku 2022 uplatnilo superodpočet vyšší než 100 000 eur (v roku 2021 si takýto superodpočet uplatnilo 278, resp. 55 percent subjektov). Zníženie sadzby neodradilo ani 81 nových subjektov, ktoré si túto daňovú výhodu uplatnilo po prvý krát v roku 2022 (17,4 percenta z celkového počtu subjektov). Súhrnne si uplatnili 16 217 365,30 eur (len 7,5 percenta z celkového objemu). Najúspešnejším z nich je PCA Slovakia ako prvá automobilka v zoznamoch superodpočtu s hodnotou vyše 5 mil. eur. V predchádzajúcich troch rokoch bolo nováčikov vždy zhruba dvojnásobne viac. Za rok 2022 využilo 36 subjektov tento nástroj v objeme viac ako 1 milión eur. Súhrnne realizovali 345 projektov a uplatnili si superodpočet vo výške 144 749 185,65 eur, čo predstavuje dve tretiny z jeho celkového objemu. V spoločnosti miliónových superodpočtov sa nachádzajú aj dvaja nováčikovia, z nich jeden zaujal popredné miesto aj v rebríčku TOP 10 superodpočtov za rok 2022. Desať najúspešnejších spoločností realizovalo súhrne 124 projektov, vďaka ktorým si uplatnili súhrnný superodpočet 104 782 830,34 eur, čo predstavuje 48,38 percenta z celkového objemu superodpočtu. Kým v roku 2021 na umiestnenie v rebríčku TOP 10 bol nutný superodpočet vyšší než 3,8 milióna eur, v roku 2022 – pri polovičnej sadzbe - na to stačil superodpočet vyšší než 2,6 milióna eur.

V prvej desiatke superodpočtov je 8 zástupcov slovenského priemyslu. Medzi nepriemyselnými spoločnosťami je zaujímavým rychlotest-covid s. r. o. – s objemom superodpočtu takmer 3,5 milióna eur sa umiestnil na 7. priečke. Superodpočet spoločnosti rychlotest-covid už druhý rok dosahuje takmer polovicu úrovne jej tržieb. Ako hlavný predmet činnosti úvádza maloobchod, ale tržby z predaja tovaru v týchto rokoch vykazuje len zanedbateľné. Svoje zisky dosiahla z poskytovania služieb COVID-testovania a z finančných výnosov. Na svojej webstránke informuje, že činnosť COVID-testovania už ukončila, ale „stáva sa súčasťou značky Novuma, čo jej umožní priniesť ešte viac možností testovania v iných oblastiach. Medzi prvé testy bude patriť test na alergiu, cukrovku, sexuálne prenosné ochorenia či CRP test a ďalej pripravuje testy zamerané na hormonálne zdravie alebo stres.“ Len jeden z jej projektov, na ktoré si uplatnila superodpočet v roku 2021, sa týkal COVID-testovania, ostatné sú v oboch rokoch zamerané mimo oblasť zdravotníctva a týkajú sa vývoja softvérových nástrojov, napr. na podporu kryptobúrz a kryptopeňaženiek či utomatizácie komunikácie s burzami. Len štyri subjekty z TOP 10 za rok 2021 sa objavujú v najlepšej desiatke aj v roku 2022. Naopak, v zoznamoch za rok 2022 vôbec nebol ESET, ani nástupca spoločnosti Continental Matador Rubber. Ostatné spoločnosti z TOP 10 za rok 2021 sa v roku 2022 posunuli až do druhej desiatky, najvyššie spoločnosť MTS na 11. priečke, keď ju od TOP 10 umiestnenia delilo len cca 6 300 eur.

Superodpočet ako nástroj daňovej podpory súkromných investícií do výskumu a vývoja môžu podnikateľské subjekty na Slovensku využívať už od roku 2015. V osemročnom období (2015 – 2022) si 908 subjektov uplatnilo 2 395 superodpočtov v celkovom objeme 998 814 244,07 eur, čím na dani z príjmov ušetrili takmer 210 mil. eur. Necelá polovica týchto superodpočtov mala hodnotu nad 100 tis. eur. Rekordný superodpočet v objeme viac ako 65 miliónov eur si v roku 2021 uplatnila spoločnosť U. S. Steel Košice. Najväčší prírastok využívateľov tejto daňovej výhody bol dosiahnutý v roku 2019, na čom má svoj podiel nielen zvýšenie sadzby zo 100 % na 150 %, ale aj postupné znižovanie daňovej neistoty pri jeho využívaní.

EU: Digitálne desaťročie

Komisia uverejnila druhú správu o stave digitálneho desaťročia, v ktorej poskytuje komplexný prehľad o pokroku dosiahnutom v úsilí o naplnenie digitálnych cieľov a zámerov stanovených na rok 2030 v rámci programu Digitálne desaťročie (DDPP). Tento rok je k správe po prvýkrát pripojená analýza vnútroštátnych strategických plánov digitálneho desaťročia členských štátov. Z analýzy vyplýva, že kolektívne úsilie členských štátov nedosiahne úroveň ambícií EÚ. Medzi zistené nedostatky patrí potreba dodatočných investícií na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, najmä v oblasti digitálnych zručností, vysokokvalitnej pripojiteľnosti, využívania umelej inteligencie a analýzy údajov podnikmi, výroby polovodičov a ekosystémov startupov. Komisia preto aktualizovala odporúčania pre jednotlivé krajiny a prierezové odporúčania pre každý členský štát EÚ s cieľom riešiť zistené nedostatky.

Európska únia ani zďaleka nedosiahla ciele v oblasti pripojiteľnosti stanovené v DDPP: Optické siete, ktoré sú rozhodujúce pre zabezpečenie gigabitového pripojenia a umožňujú zavádzanie špičkových technológií, akými sú umelá inteligencia, cloud a internet vecí, majú dosah len na 64 % domácností. Vysokokvalitné siete 5G dnes dosahujú len 50 % územia EÚ a ich výkonnosť je stále nedostatočná na poskytovanie pokročilých služieb 5G. V záujme riešenia týchto výziev by členské štáty a Komisia mali spolupracovať na podpore skutočne funkčného jednotného digitálneho trhu. V roku 2023 bolo využívanie umelej inteligencie, cloudu a/alebo veľkých dát európskymi spoločnosťami výrazne pod cieľovou hodnotou digitálneho desaťročia 75 %. Podľa súčasných trendov bude do roku 2030 využívať cloud len 64 % podnikov, 50 % veľkých dát a len 17 % umelej inteligencie. Na dosiahnutie digitalizácie podnikateľského sektora je mimoriadne dôležité stimulovať využívanie inovačných digitálnych nástrojov zo strany MSP, najmä cloudu a umelej inteligencie, ako aj mobilizovať ďalšie súkromné investície do rýchlo rastúcich startupov. Je to nevyhnutné na zachovanie konkurencieschopnosti Európy, pokiaľ ide o inovácie, efektívnosť a rast založené na údajoch. Ďalšou veľkou výzvou, ktorej čelí digitálna transformácia EÚ, je aj naďalej obmedzené šírenie digitálnych technológií mimo veľkých miest. Na riešenie tejto digitálnej priepasti je nevyhnutné podporovať spoluprácu medzi európskymi aktérmi na cezhraničnej a miestnej úrovni, napríklad prostredníctvom viacnárodných projektov, európskych centier digitálnych inovácií (EDIH) a konzorcií pre európsku digitálnu infraštruktúru ( EDIC). Od minulého roka sa v tejto súvislosti dosiahol rad úspechov, pričom do konca mája 2024 boli zriadené tri centrá EDIC.

Jadrom digitálneho desaťročia a prvej zásady Deklarácie o digitálnych právach a zásadách je to, aby sa ľudia stali stredobodom digitálnej transformácie našich spoločností a hospodárstiev. V súčasnosti sa ciele v oblasti digitálnych zručností stanovené v digitálnom desaťročí ešte zďaleka nedosiahli, pričom len 55,6 % obyvateľstva EÚ má aspoň základné digitálne zručnosti. Podľa súčasného trendu bude počet odborníkov v oblasti IKT v EÚ v roku 2030 približne 12 miliónov, pričom pretrváva rodová nerovnováha. Na dosiahnutie cieľov by členské štáty mali uplatňovať mnohostranný prístup na podporu digitálnych zručností na všetkých úrovniach vzdelávania a motivovať mladých ľudí, najmä dievčatá, aby sa zaujímali o vedné, technologické, inžinierske a matematické (STEM) disciplíny. Členské štáty napredujú smerom k cieľu sprístupniť občanom a podnikom všetky kľúčové verejné služby a elektronické zdravotné záznamy on-line, ako aj poskytnúť im bezpečnú elektronickú identifikáciu (eID). Napriek nerovnomernému využívaniu v členských štátoch je elektronická identifikácia v súčasnosti k dispozícii 93 % obyvateľstva EÚ a očakáva sa, že európska peňaženka digitálnej identity bude stimulovať jej používanie. V scenári nezmeneného prístupu je však dosiahnutie 100 % digitálnych verejných služieb pre občanov a podniky do roku 2030 naďalej náročné.

Členské štáty budú musieť do 2. decembra 2024 preskúmať a upraviť svoje vnútroštátne plány tak, aby boli v súlade s ambíciou politického programu Digitálne desaťročie. Ako sa uvádza v DDPP, Komisia bude monitorovať a posudzovať vykonávanie týchto odporúčaní a v roku 2025 podá správu o pokroku dosiahnutom v nasledujúcej správe o stave digitálneho desaťročia.

Dovolenka: Ako cestovať?

Letná sezóna je v plnom prúde a mnohí z nás plánujú dovolenku. Podľa prieskumu 365.banky plánuje v tomto roku realizovať dovolenku vyše 80 % opýtaných, z toho v zahraničí má záujem stráviť voľné chvíle 38 % ľudí. Ako sa ale rozhodnúť pre najvhodnejší spôsob dopravy? V krátkej analýze si porovnáme ceny a časové nároky cestovania autom, vlakom, autobusom a lietadlom do obľúbených dovolenkových destinácií ako Chorvátsko, Bulharsko, Rumunsko, Grécko, Taliansko, či populárne Turecko.

Jednoznačná odpoveď, ako sa najlepšie prepraviť do svojej cieľovej dovolenkovej destinácie, môže byť pre každého samozrejme iná. Kým pre niekoho je cesta lietadlom jasnou voľbou, iní uprednostňujú pomalšiu-istú cestu „po zemi“, pri ktorej môžu navštíviť aj zaujímavé miesta po ceste – a vlastne samotná cesta, je pre nich už dovolenkou. Pre zážitkové cesty je vhodné zamyslieť sa napr. nad čoraz populárnejším vypožičaním rekreačného karavanu, ktorý pre 4 osoby, na Slovensku vieme získať na týždeň s poistením v priemere približne za 1 400 EUR. Samozrejme, treba pripočítať náklady na pohonné hmoty a kempovanie, avšak takáto cesta vie byť veľmi zaujímavým ozvláštnením nielen pre deti. Väčšina dovolenkárov sa rozhoduje medzi plusmi a mínusmi cesty autom, autobusom, poprípade vlakom a samozrejme letecky. Z pohľadu času, ktorý nám cesta tam a späť zaberie, je za normálnych okolností najvhodnejšie využiť leteckú dopravu. Ako druhý najrýchlejší spôsob je vlastné auto, kde však treba počítať s nutnosťou vysporiadať sa s dopravnými predpismi v zahraničí a mať neustálu koncentráciu. Cesta autobusom a vlakom je znevýhodnená vo väčšine spojov nutnosťou prestupov, ktoré zo sebou naberajú časové oneskorenie a nepohodlnosť, na druhej strane nás privezú častokrát priamo pred hotel. Dnes už známe cestovanie lôžkovými vozňami priamo do najobľúbenejších letovísk, je aj za cenu dlhšieho času pomerne komfortný spôsob, aj keď nie pre každého.

*Ako rýchlo sa vieme dostať zo Slovenska k vybraným destináciám pri mori?

* vyberané boli najrýchlejšie cesty uvedeným spôsobom dopravy, bez ich vzájomnej kombinácie a s minimalizáciou počtu prestupov.

Pri porovnávaní cenovej výhodnosti sme sa pozreli na cestu autom so spaľovacím motorom (benzín/nafta), čistým elektromobilom a ďalej na prepravu autobusom, vlakom, či letecky. Samozrejme, na výpočet nákladov majú vplyv rôzne faktory – konkrétne pri ceste autom záleží samozrejme od typu auta a jeho spotreby, po štýl jazdy, alebo dostupnosť nabíjacích staníc (stredná rýchlosť nabíjania – najdostupnejší typ nabíjania AC), ak vlastníme elektromobil. V porovnávaní sme započítavali aj výhodnosť cien pohonných hmôt v jednotlivých krajinách. Domáce ceny benzínu patria stále medzi najvyššie spomedzi okolitých krajín s výnimkou Rakúska, kde je cena vyššia však už iba o 1 cent. Najviac vieme na benzíne spomedzi okolitých krajín ušetriť v Poľsku, a to až 8 centov. Cena nafty je u nás zväčša nižšia, ako u našich susedov s výnimku ČR, kde na litri ušetríme 5 centov. Ak by sme sa na začiatku leta rozhodli ísť už na dovolenku autom, tak napr. pri ceste do Chorvátska sa nám oplatí natankovať plnú nádrž benzínu stále v Maďarsku za 1,54 €/l a následne ju doplniť priamo v Chorvátsku, kde vieme ušetriť až 11 centov. Ak tankujeme naftu, doplna sa nám oplatí natankovať na domácich čerpacích staniciach a následne až v cieli, kde to máme za približne rovnakú cenu. Ak je našou auto-dovolenkovou destináciou vzdialenejšie Bulharsko, oplatí sa nám smerovať tankovanie až na cieľ, kde vieme ušetriť na benzíne aj 27 centov a na nafte viac ako 20 centov na liter. Pri ceste do Talianska sa nám vyplatí tankovať opäť raz doma, keďže „po ceste“ aj priamo v krajine sú ceny PHM vyššie.

zdroj: údaje Európskej Komisie spracované 365.Bank

Pri ceste autobusom, vlakom, alebo letecky – rozhoduje najmä termín, kedy cestu zrealizujeme, čím vieme ušetriť v priemere približne až 1/5 z cien. Výhodou prepravy autom, sú najmä jednotkové náklady – kým za takmer identickú cenu sa vie odviesť 1 aj 4 osoby, pri preprave naviazanej na cestovné lístky, je každá osoba navyše predražením, ktoré môže byť pri uskromnení po ceste, bonusom počas dovolenky v podobe lepšieho jedla, alebo návštevy atrakcií.

Za akú cenu sa dostaneme k moru zo Slovenska rôznymi druhmi dopravy v lete 2024?

Aké sú naše odporúčania pre voľbu spôsobu cesty na dovolenku? Dôležité je porovnať nie len ceny a časové nároky rôznych možností, ale myslieť hlavne na to, že dovolenku by sme mali stráviť predovšetkým podľa svojich predstáv, aby aj cesta bola zážitok, na ktorý budeme s radosťou spomínať. Z pohľadu praktického prepočtu, si však napriek tomu môžeme zhrnúť stručné odporúčania, aby naša cesta na dovolenku mala aj finančný zmysel. Pokiaľ chceme ísť na dovolenku autom, je najvhodnejšie mať naftový motor, ideálne elektromobil, či hybrid. Cesta do všetkých uvedených destinácií je veľmi dobre zásobená čerpacími stanicami, aj elektro-nabíjačkami. Platí, že pri ceste na juho-východ Európy, sú ceny nižšie, naopak v takom Taliansku si priplatíme za benzín, naftu i elektrinu. Ak je naša destinácia do 700 km od domova, je najvhodnejšie pre 4-člennú rodinu využiť vlastné auto. Ak cestujeme do cieľa so vzdialenosťou 1000 km a viac, sú úspory cesty autom nižšie a radšej by sme zvolili lietadlo. Cesta vlakom a autobusom je vhodná, najmä ak nemáme/nechceme, alebo si netrúfame ísť vlastným dopravným prostriedkom.

Niekoľko tipov na ušetrenie na ceste za oddychom:

• Rezervujte si dopravu vopred, čím skôr, tým za nižšie ceny.
• Využite zľavy a akcie, ktoré ponúkajú dopravcovia a cestovné kancelárie.
• Ak idete cez cestovnú kanceláriu, zvážte možnosť cesty vo vlastnej réžii.
• Cestujte mimo hlavnej sezóny, kedy sú ceny nižšie.
• Využívajte verejnú dopravu a zdieľané jazdy.
• Využite dostupné plánovacie a mapovacie aplikácie pre cesty tankovanie/nabíjanie.