SR: Blíži sa daň z finančných transakcií

Finančná správa upozorňuje na nový slovenský zákon, ktorý tento rok zavádza daň z finančných transakcií. Významné zmeny sa dotknú fyzických osôb - podnikateľov, právnických osôb a zahraničných subjektov podnikajúcich na území Slovenskej republiky s účinnosťou od 1.4. 2025.

Za finančnú transakciu sa považujú platobné služby poskytované v súlade so zákonom č. 492/2009 Z. z. o platobných službách. Všetky finančné transakcie budú musieť byť realizované prostredníctvom tzv. transakčného účtu, ktorý predstavuje platobný účet určený na účely podnikania. Daňové subjekty, ktoré takýto účet nemajú, sú povinné zriadiť si ho do 31. marca 2025: fyzické osoby – podnikatelia, právnické osoby a organizačné zložky zahraničných subjektov podnikajúcich na Slovensku. Platiteľom dane je poskytovateľ platobných služieb so sídlom v SR, ako aj zahraničné subjekty bez organizačnej zložky v tuzemsku. Ak si daňovník na Slovensku nezriadi transakčný účet, stane sa aj platiteľom dane a daň si bude musieť každý mesiac vypočítať a odviesť. Zdaňovať sa budú finančné transakcie ako odpísanie finančných prostriedkov z transakčného účtu, použitie platobnej karty alebo preúčtovanie nákladov spojených s podnikateľskou činnosťou. Zákon však vymedzuje aj výnimky a táto daň sa nebude vzťahovať napríklad na finančné transakcie medzi vlastnými účtami daňovníka u jedného poskytovateľa – banky, alebo úhrady daní a odvodov na účet Štátnej pokladnice.

Daň sa bude platiť zo sumy finančných prostriedkov odpísaných z účtu alebo preúčtované náklady. Sadzby daní sa líšia podľa typu transakcie. Pri debetných transakciách bude daň vo výške 0,4% zo sumy transakcie, maximálne však 40 eur. Pri výbere hotovosti bude daň vo výške 0,8% z vybratej hotovosti bez horného limitu. Za použitie platobnej karty zaplatí daňovník paušálny poplatok vo výške 2 eurá za rok. Sadzba pre preúčtovanie nákladov je vo výške 0,4 % bez maximálneho limitu. Zdaňovacie obdobie bude každý kalendárny mesiac. Toto neplatí pre daň za použitie platobnej karty, kde je zdaňovacím obdobím kalendárny rok. Platitelia dane musia daň vypočítať, vybrať ju od daňovníka a odviesť ju správcovi dane do konca nasledujúceho mesiaca. Prvé zdaňovacie obdobie začína v apríli 2025.

EU: Nové pravidlá vyváženého zastúpenia žien a mužov

V Európskej únii tvoria ženy 34 % členov predstavenstiev, dozorných alebo správnych rád najväčších kótovaných spoločností. Podľa indexu rodovej rovnosti z roku 2024, ktorý zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), dosiahlo posilnenie postavenia žien pri hospodárskom rozhodovaní 57,6 bodu zo 100, čo je o 2,9 bodu viac ako v roku 2023. Koncom roka 2024 sa začala uplatňovať smernica o zlepšení rodovej vyváženosti medzi riadiacimi pracovníkmi, ktorej cieľom je vo všetkých členských štátoch EÚ zlepšiť rovnováhu zastúpenia mužov a žien vo vrcholových orgánoch kótovaných spoločností. V smernici sa pre veľké kótované spoločnosti v EÚ stanovuje cieľ, aby 40 % nevýkonných riadiacich pracovníkov a 33 % všetkých riadiacich pracovníkov bolo zo slabšie zastúpeného pohlavia. Lehota na transpozíciu členskými štátmi uplynula 28. decembra 2024 a spoločnosti musia stanovené ciele dosiahnuť do 30. júna 2026.

Podľa indexu rodovej rovnosti z roku 2024, ktorý zostavuje Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), dosiahlo posilnenie postavenia žien pri hospodárskom rozhodovaní 57,6 bodu zo 100, čo je o 2,9 bodu viac ako v roku 2023. Od roku 2010 sa toto zastúpenie vo väčšine členských štátov EÚ zlepšilo, no sú medzi nimi veľké rozdiely a v niektorých pokrok stagnuje. Napríklad v krajinách so záväznými rodovými kvótami tvorili v roku 2024 ženy 39,6 % členov vrcholových orgánov najväčších kótovaných spoločností, zatiaľ čo v krajinách s miernymi opatreniami to bolo 33,8 % a v krajinách, ktoré neprijali žiadne opatrenia, len 17 %.

Dnes už členské štáty musia mať pravidlá smernice transponované do svojich vnútroštátnych právnych predpisov. Ide o najmä o:

• konkrétne záväzné opatrenia pri výberových konaniach na členov predstavenstva s transparentnými a rodovo neutrálnymi kritériami,

• pravidlo uprednostnenia kandidáta nedostatočne zastúpeného pohlavia, ak sú kandidáti oboch pohlaví rovnako kvalifikovaní,

• odtajnenie kvalifikačných kritérií, ak o to požiada neúspešný uchádzač,

• individuálne záväzky kótovaných spoločností dosiahnuť rodovú rovnováhu medzi výkonnými riadiacimi pracovníkmi,

• podávanie správ o zložení vrcholových orgánov a prípadných prekážkach splnenia cieľa smernice, ako aj o náležitých protiopatreniach,

• účinné, primerané a odrádzajúce sankcie pre spoločnosti, ktoré si neplnia povinnosti spojené s transparentnosťou výberových konaní a podávaním správ. Súčasťou sankcií, určovaných členskými štátmi, môžu byť pokuty a vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenie vymenovania sporných riadiacich pracovníkov.

• V smernici sa od členských štátov zároveň vyžaduje, aby uverejnili zoznam spoločností, ktoré dosiahli ciele rodovej rovnováhy, a aby menovali aspoň jeden orgán, ktorý bude propagovať, analyzovať, monitorovať a podporovať rodovú rovnováhu vo vrcholových orgánoch.

Upozorňujeme: SMS o pokutách

Slovensko zaplavili nové podvodné SMS správy, ktoré pod falošnou hlavičkou polície vymáhajú údajne nezaplatené pokuty. Obsahujú odkaz na webstránku, ktorá sa snaží napodobniť vzhľad oficiálneho webu Ministerstva vnútra SR. Súčasťou správ býva tiež falošné číslo spisu, vymyslený dôvod pokuty, napríklad nesprávne parkovanie alebo prekročenie rýchlosti, a výzva na okamžitú úhradu prostredníctvom on-line platobnej brány. Po zadaní údajov z platobnej karty prichádzajú obete o peniaze z účtu.

Polícia nikdy nezasiela výzvy na úhradu pokút prostredníctvom SMS správ. Ak ste dostali pokutu, informácia o nej vám príde poštou do vlastných rúk. Aj v tomto prípade platí, aby ste si dôkladne všímali adresy webstránok, na ktoré falošné správy odkazujú. Oficiálna stránka Ministerstva vnútra SR je www.minv.sk. Falošné stránky zvyčajne obsahujú drobné úpravy v názve domény, ktoré môžu byť na prvý pohľad nenápadné, napríklad "minvsk.info". Nikdy však nezadávajte údaje z platobnej karty na neznámych alebo podozrivých stránkach.

V prípade, že ste dostali podozrivú správu, polícia radí okamžite ju vymazať a na odkazy neklikať. Ak sa už niekto stal obeťou podvodu, mal by čo najskôr kontaktovať políciu na čísle 158, alebo sa dostaviť na najbližší policajný útvar. Aj v prípade pochybnosti o pravosti akejkoľvek komunikácie môžete rovnako kontaktovať políciu.

EU: Kľúčové investície

Európsky priemysel zvýšil v minulom roku svoje investície do výskumu a vývoja (R& D) o 9,8 %, čím prekonal rast podnikových investícií do výskumu a vývoja v USA (+ 5,9 %) a Číne (+ 9,6 %) po prvýkrát od roku 2013. V roku 2023 bola Európska únia na druhom mieste na svete v oblasti súkromných investícií do výskumu a vývoja (18,7 %) za USA (42,3 %), ale pred Čínou (17,1 %), Japonskom (8,3 %) a krajinami vo zvyšku sveta (13,6 %). Napriek spomaleniu globálneho rastu R&D (+7,8 % v porovnaní s +12,6 % v roku 2022) investovalo prvých 2000 spoločností do R&D v roku 2023 rekordných 1257,7 miliardy EUR. Prvých 50 spoločností, medzi nimi 11 spoločností z EÚ, prispelo 40,1 % investícií, čo poukazuje na silnú koncentráciu výskumu a vývoja v najväčších subjektoch.

EÚ vedie investície do výskumu a vývoja v automobilovom priemysle, ktoré spolu s IKT a zdravím poháňajú globálny rast v oblasti výskumu a vývoja. V poslednom desaťročí štyri sektory – softvér, hardvér IKT, zdravotníctvo a automobilový priemysel – predstavovali viac ako tri štvrtiny celosvetových investícií do výskumu a vývoja. Softvérový sektor IKT rástol najrýchlejšie na svete s 10-ročnou kumulovanou ročnou mierou rastu 13,3 %, za ním nasledovali zdravotníctvo (7 %), hardvér IKT (6,9 %) a automobilový priemysel (6,3 %). Investície do výskumu a vývoja v oblasti IKT a zdravia sa v súčasnosti spomaľujú z prudkého nárastu po pandémii COVID-19.

V automobilovom odvetví, ktoré je baštou EÚ, predstavovali spoločnosti so sídlom v EÚ 45,4 % celosvetových investícií do výskumu a vývoja v tomto odvetví v roku 2023 a investovali viac ako dvojnásobok v porovnaní so svojimi americkými a japonskými partnermi a viac ako trojnásobok v porovnaní s čínskymi konkurentmi. Na druhej strane investície do výskumu a vývoja softvérových spoločností EÚ v oblasti IKT zostali v celosvetovom meradle okrajové, zatiaľčo firmy so sídlom v USA predstavujú 70 % celosvetového výskumu a vývoja v tomto odvetví a Čína založila významné spoločnosti investujúce do výskumu a vývoja. Spoločnosti z USA takisto predstavujú 43,3 % celkového výskumu a vývoja v odvetví hardvéru IKT, kde veľkí aktéri z Kórejskej republiky a Taiwanu získavajú globálny význam vo výrobe polovodičov.

Zdravotníctvo má zároveň najväčší počet spoločností v roku 2000 so 437 spoločnosťami vrátane menších biotechnologických spoločností. Medzi nimi je 238 spoločností so sídlom v USA, ktoré majú vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja v oblasti zdravia (52 % celkového počtu na svete), zatiaľčo počet čínskych spoločností v sektore zdravotníctva sa za 10 rokov zvýšil z 13 na 63, čím sa zatvorili v EÚ (64 firiem v roku 2023). Globálne investície do odvetvia energetiky zaznamenali v roku 2023 nárast o 21 % na 23,8 miliardy EUR, čím prekonali odvetvie letectva a obrany a tesne pod úrovňou chemického odvetvia.

V 19 členských štátoch investovalo 800 najväčších spoločností so sídlom v EÚ v roku 2023 do výskumu a vývoja 247,7 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 8,7 %. Na čele zoznamu EÚ 800 je automobilový priemysel, ktorý predstavuje 34,2 % podnikových investícií do výskumu a vývoja v EÚ, za ktorým nasleduje sektor zdravotníctva (19,3 %), hardvér IKT (14 %) a softvér IKT (7,8 %). Niektoré spoločnosti z EÚ v odvetví polovodičov, automobilových súčiastok a biotechnológií/farmaceutických výrobkov zaznamenali mimoriadny nárast investícií do výskumu a vývoja, ktoré za posledné desaťročie vzrástli dvakrát až päťdesiatkrát. Takéto zvýšenie investícií naznačuje pokračujúcu diverzifikáciu a značný potenciál rastu v týchto oblastiach.

Medzi najväčšími spoločnosťami z EÚ 800 je 99 malých a stredných podnikov (MSP) s menej ako 250 zamestnancami. Väčšina z nich (74) je v sektore zdravotníctva a sídli vo Švédsku, Francúzsku, Dánsku a Nemecku. Francúzske MSP majú vedúce postavenie v oblasti investícií do výskumu a vývoja (34 % z celkového objemu), za nimi nasleduje Švédsko (21,3 %) a Holandsko (16,6 %). Tieto MSP investovali v roku 2023 do výskumu a vývoja 2,4 miliardy EUR, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje nárast o 3,7 %. V roku 2023 mali len štyria z 2 000 najväčších podnikových investorov v oblasti výskumu a vývoja na svete ústredie v jednom z rozširujúcich sa členských štátov EÚ-15 (po jednom v Portugalsku, Maďarsku, Slovinsku a na Malte). Viac ako polovica zo 14000 dcérskych spoločností spoločností v krajinách EÚ, ktorých sa týka rozširovanie účasti, je v Česku (34,1 %) a Poľsku (16,6 %), čo poukazuje na význam týchto špičkových inovátorov so sídlom v iných krajinách EÚ pre niektoré z krajín, ktorých sa týka rozširovanie účasti.

e-Goverment: Digitálne občianske a vodičské

Od januára t. r. sa na Slovensku zavádzajú a testujú digitálne verzie občianskych a vodičských preukazov. Používanie digitálnych dokladov bude pre občanov dobrovoľné. Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie dokladu bude jeho prvotné vydanie vo fyzickej forme. Občanovi bude teda naďalej vydaný občiansky preukaz alebo vodičský preukaz ako klasická plastová kartička a elektronická verzia bude jeho doplnkom. Digitálny doklad bude rovnopisom, inak povedané doslovným odpisom fyzického dokladu. To znamená, že ak napríklad dôjde k zadržaniu vodičského preukazu, nebude možné používať ani jeho elektronickú verziu.

Zavádzanie elektronických preukazov je úzko prepojené s európskou legislatívou a cieľmi Európskej únie v oblasti digitálnej identity. V prvej fáze zavádzania digitálnych dokladov ich bude možné predkladať len polícii pri plnení jej úloh okrem hraničnej kontroly, týka sa to teda najmä poriadkovej, dopravnej a železničnej polície. S rozšírením funkcionalít a dostupnosti pre ďalšie subjekty sa ráta v ďalších fázach. 

Schválené zmeny vytvárajú legislatívne predpoklady na generovanie digitálnych dokladov v mobilných zariadeniach a ich overovanie kontrolnými orgánmi. Na vytvorenie digitálneho dokladu sa použije aplikácia Doklady v mobile v správe Ministerstva vnútra SR, ktorá zabezpečí okrem iného i jeho potrebnú verifikáciu. Do budúcnosti sa pripravuje aj scenár, kedy k verifikácii dokladu bude môcť dôjsť aj v prípade nedostupnosti či nemožnosti použiť internetové pripojenie (offline scenár)