piatok 10. mája 2024

Deň matiek: Rovnosť v nedohľadne

Prvé oslavy Dňa matiek sa konali už v starovekom Grécku a Ríme, kde sa oslavovali bohyne materstva, napríklad Rhea a Kybele. V stredoveku sa Deň matiek oslavoval v deň Nanebovstúpenia Panny Márie. Prezident Woodrow Wilson vyhlásil v Spojených štátoch v roku 1914 druhú nedeľu v máji za národný Deň matiek a popularita tohto dňa sa rýchlo rozšírila do celého sveta. Čo trápi ženy dnes? Najčastejšie je to duševné zdravie, finančné zabezpečenie a ženské práva.

Polovica žien v prieskumoch Deloitte (Women @ Work: A Global Outlook, Women in the boardroom: A global perspective) zhodnotila úroveň svojho stresu vyššie než pred rokom, a takmer štvrtina cíti vyhorenie. Je za tým aj neschopnosť odpojiť sa od práce – dokáže to iba 37 % žien. Ženy však o duševnom zdraví na pracovisku nehovoria ani ho nezverejňujú ako dôvod, prečo si vzali voľno. Majú strach, že by to poškodilo ich kariérny postup? Kariéru žien výrazne ovplyvňuje záťaž v súvislosti so starostlivosťou o deti, iných členov rodiny a domácnosť. Až 57 % žien, ktoré žijú s partnerom a spoločne majú na starosti inú dospelú osobu, uvádza, že táto zodpovednosť leží z väčšej časti na ich pleciach. Viac ako dve z piatich žien majú na starosti aj upratovanie a ďalšie domáce práce. V dôsledku tohto neúmerného rozdelenia zodpovedností je to pre ženy profesionálne náročnejšie – menej ako tretina (27 %) uvádza, že sa dokáže odpojiť od svojho osobného života a sústrediť sa na svoju kariéru. Jedna pätina žien nechce v práci prejsť na vyššiu pozíciu, pretože je presvedčená o tom, že by dostávali nižšiu mzdu ako muži. Druhá pätina neverí, že vôbec bude mať príležitosť na vedúce miesto postúpiť. Pritom firmy, v ktorých pôsobia rodovo vyvážené tímy, dosahujú lepšie výsledky.

Ženy sa na pracovisku necítia bezpečne – za posledný rok zažilo na pracovisku 31 % respondentiek mikroagresiu, 4 % sexuálne obťažovanie a 8 % iné typy obťažovania. Štvrtina žien uvádza, že sa k nim v práci nevhodne správali alebo mali nepríjemné poznámky osoby, ktoré pôsobia na vyšších pozíciách, a jednu z 10 žien obťažoval niekto z kolegov. Ženy, ktoré sa identifikujú ako súčasť nedostatočne zastúpenej skupiny (ženy so zdravotným postihnutím, LGBT+ ženy, ženy patriace k etnickej menšine), zažívajú neinkluzívne správanie ešte častejšie a zároveň sa viac boja o svoju bezpečnosť. Aj keď došlo k zlepšeniu skúseností žien s hybridným modelom práce, mnohé stále pociťujú vylúčenie zo stretnutí, nedostatok flexibility a predvídateľnosti v práci. Ženy, ktorým zamestnávateľ nedávno nariadil povinný návrat do kancelárie a vyžaduje od nich pobyt na pracovisku na plný úväzok, sa zhodujú v tom, že táto zmena výrazne ovplyvnila ich život – 35 % žien požiadalo o skrátenie pracovného času, 30 % sa muselo presťahovať, 26 % pocítilo zvýšenú úroveň stresu a 20 % tvrdí, že ich produktivita sa znížila. Až 95 % žien sa dokonca domnieva, že žiadosť o flexibilný model práce alebo jeho využívanie by negatívne ovplyvnili ich šance na povýšenie.

Ženy tvoria stále menej než štvrtinu miest v riadiacich orgánoch spoločností (23,3 %). Hoci sa počet žien v týchto funkciách postupne zvyšuje, je nepravdepodobné, že by sa rodová rovnosť oboch pohlaví vo vedení organizácií dosiahla pred rokom 2038. Percento žien, ktoré riadiacim orgánom spoločností predsedajú, je ešte takmer trikrát nižšie (8,4 %), z čoho vyplýva, že pri súčasnom tempe zmien by sa parita v tejto oblasti dosiahla až takmer o 90 rokov. K lepším výsledkom zrejme prispievajú aj vládne opatrenia. Päť z prvých šiestich krajín s najvyšším percentom žien v riadiacich orgánoch spoločností (Francúzsko, Nórsko, Taliansko, Belgicko a Holandsko) má nejakú povinnú legislatívu o kvótach. Opatrenia však zjavne nemajú rovnaký vplyv na funkcie predsedov riadiacich orgánov a CEO/generálneho riaditeľa. Kvóty pre ženy totiž nemá päť zo siedmich krajín s najväčším počtom predsedníčok riadiacich orgánov ani 17 z 20 krajín s najvyšším počtom žien vo funkcii CEO/generálnej riaditeľky.

štvrtok 9. mája 2024

EU: Menej obalov

Európsky parlament schválil nové opatrenia na zvýšenie udržateľnosti obalov a zníženie množstva odpadu z obalov v Európskej únii. Cieľom je zníženie objemu obalov (5 % do roku 2030, 10 % do roku 2035 a 15 % do roku 2040) a predovšetkým zníženie množstva odpadu z plastových obalov. V záujme zníženia objemu nepotrebných obalov je stanovený maximálny pomer prázdneho priestoru na 50 % v prípade skupinových obalov, prepravných obalov a obalov v elektronickom obchode. Výrobcovia a dovozcovia budú tiež musieť zabezpečiť, aby sa minimalizovala hmotnosť a objem obalov.

Niektoré druhy jednorazových plastových obalov budú od 1. januára 2030 zakázané. Ide o obaly na nespracované čerstvé ovocie a zeleninu, obaly na potraviny a nápoje plnené, resp. konzumované v kaviarňach a reštauráciách, obaly na jednotlivé porcie (napríklad na ochucovadlá, omáčky, instantné smotany či cukor), miniatúrne obaly na toaletné výrobky a veľmi ľahké plastové tašky (pod 15 mikrónov). Pravidlá stanovujú konkrétne ciele do roku 2030 týkajúce sa obalov alkoholických a nealkoholických nápojov (okrem mlieka, vína, aromatizovaného vína či liehovín), prepravných a predajných obalov, ako aj skupinových obalov. Členské štáty môžu za určitých podmienok získať z týchto požiadaviek päťročnú výnimku. Koneční distribútori nápojov a potravín na konzumáciu mimo miesta predaja (tzv. take-away) budú musieť spotrebiteľom ponúknuť možnosť priniesť si vlastnú nádobu. Takisto sa musia snažiť dosiahnuť do roku 2030 cieľ ponúknuť 10 % produktov v opätovne použiteľných obaloch.

Podľa nových pravidiel budú musieť byť všetky obaly (okrem ľahkého dreva, korku, textilu, gumy, keramiky, porcelánu a vosku) recyklovateľné podľa prísnych kritérií. Opatrenia zahŕňajú aj ciele, pokiaľ ide o minimálny recyklovaný obsah v prípade plastových obalov, ako aj minimálne ciele recyklácie podľa hmotnosti odpadu z obalov. Do roku 2029 sa bude musieť odpad z 90 % jednorazových plastových a kovových nádob na nápoje (s objemom až tri litre) triediť (a to prostredníctvom systémov zálohovania či iných riešení, ktoré zabezpečia splnenie cieľov zberu). S cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom obalov na zdravie nariadenie obsahuje zákaz používania tzv. večných chemikálií (per- a polyfluórovaných alkylových látok, resp. PFAS) v obaloch prichádzajúcich do styku s potravinami, a to nad určitými prahovými hodnotami.

streda 8. mája 2024

Aktuálne: Údaje verejných registrov

Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) pripravuje úpravu slovenského zákona o katastri nehnuteľností, ktorou chce prístup k informáciám v registri podmieniť registráciou používateľa. Odborník na ochranu osobných údajov v tejto súvislosti upozorňuje na dve roviny prístupu a využívania údajov vo verejných registroch.

Prístup a využívanie akýchkoľvek údajov vo verejných registrov má podľa Jakuba Berthotyho dve roviny. Prvou je legislatíva na ochranu osobných údajov (GDPR), ktorá upravuje plošné zverejňovanie osobných údajov a ich ďalšie spracúvanie. Je tu však aj Public Sector Information smernica a nariadenie Data Governance Act, ktoré naopak vyžadujú, aby určité otvorené údaje boli opätovne dostupné a využiteľné aj na komerčné, vedecké alebo altruistické účely. Postup slovenskej vlády má oporu v rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci WM a Sovim SA proti Luxembourg Business Registers (C 37/20 a C 601/20), kde Súdny dvor EÚ vyhlásil, že nie je nevyhnutné plošne zverejňovať na internete osobné údaje na fungovanie registra. Zároveň však tiež prízvukoval, že musí byť zachovaný individuálny prístup verejnosti a hlavne novinárov k predmetným údajom, a to vrátane osobných údajov.

Povinnú registráciu majú v súčasnosti viaceré členské krajiny, ale tiež musí byť z právnej úpravy zrejmé, na aké účely bude prevádzkovateľ registra oprávnený údaje týkajúce sa registrácie (a dopytovaných informácií cez register) využívať, komu ich bude môcť poskytovať a ako sa vysporiada so žiadosťami o prístup osôb zapísaných v registri. Toto zatiaľ nikde upravené nie je.

utorok 7. mája 2024

SR: Informatické vzdelávanie zaostáva

Informatické vzdelávanie na Slovensku nereflektuje najnovšie trendy a potreby praktického života. Väčšina mladých vo veku 18-26 rokov považuje prínos informatického vzdelávania na základnej a strednej škole pre bežný život za nedostačujúci. Iba desatina mladých hodnotí prínos IT vzdelávania na základnej škole ako dostačujúci. Naopak 46% respondentov tvrdí, že základná škola ich naučila iba základy a zvyšok sa museli doučiť iným spôsobom a ďalších 43% naučila iba veľmi málo, čo by prakticky využili. Podiel tých čo kritizujú strednú školu za to, že ich naučila veľmi málo, je výrazne nižší (22%). No aj v tomto prípade dominuje názor, že stredná škola absolventov naučila iba základy a zvyšok sa museli naučiť iným spôsobom (60%).

Ako ďalej ukázali výsledky prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO, 517 respondentov z prelomu februára a marca 2024) takmer polovici mladých (47%) chýba programovanie, kreatívne zručnosti alebo vysoko aktuálna téma umelej inteligencie a robotiky. Významnou oblasťou je tiež deficit vzdelania v právnej oblasti (39%). Napríklad povedomie o autorských právach, softvérových licenciách, o problematike GDPR, nelegálnych praktikách v prostredí internetu, a pod. Viac ako tretina respondentov tvrdí, že škola ich nedostatočne pripravila na prácu s rôznymi druhmi softvéru nezávislých na platforme a ďalšej približne tretine chýbajú znalosti princípov bezpečnej elektronickej komunikácie, práca s rôznymi druhmi hardvéru či algoritmické a logické myslenie. Do popredia záujmu sa tiež dostáva problematika „digitálneho zdravia“ – teda ako pracovať s technológiami bez negatívnych psychických následkov či problematika závislosti na technológiách. Napokon v rebríčku deficitov v informatickom vzdelávaní sa ocitla aj problematika negatívnych javov na internete. O tom, ako sa vyrovnávať a riešiť problémy s nenávistnými statusmi a komentármi, kyberšikanou, hoaxami, trollovaním, dezinformáciami či konšpiráciami, sa v škole nedozvedela štvrtina opýtaných.

S požiadavkou na digitálne zručnosti pri hľadaní zamestnania, pri nástupe do nového zamestnania, príp. pri rozbiehaní podnikania alebo živnosti, sa stretlo až 68% mladých. Väčšina z týchto uchádzačov (60%) pritom tvrdí, že sa stretla buď s požiadavkou na pokročilé alebo až expertné zručnosti – teda na prácu s profesionálnym aplikáciami a hardvérom alebo na tvorivú činnosť prostredníctvom IT. Naopak iba v 40 percentách prípadov si zamestnávateľ alebo situácia vyžadovala len bežné – používateľské zručnosti, ako práca s kancelárskymi aplikáciami, internetom, emailom, sociálnymi sieťami, internetbankingom, elektronickými službami a pod. Skúsenosť s vyššími nárokmi na digitálne zručnosti pritom uvádza nielen 81 % mladých tvorivých odborných pracovníkov, manažérov a riaditeľov, ale aj 60% administratívnych a výkonných odborných pracovníkov, 58% nezamestnaných či 46% manuálnych pracovníkov alebo pracovníkov v obchode a službách. Takmer 4 z 10 opýtaných si z dôvodu vyšších nárokov zamestnávateľa alebo situácie museli svoje digitálne zručnosti zvýšiť alebo rozšíriť. Najčastejšie priamo na pracovisku zaškolením v rámci každodennej praxe a pracovných úloh (47%). Nemalá časť však musela siahnuť po individuálnej forme. Napríklad 27% zvolilo samoštúdium a ďalších 7% absolvovanie školení, kurzov, tréningov individuálnou formou (súkromne). Iba v 15 percentách prípadov IT vzdelávanie podporoval zamestnávateľ – školeniami, kurzami, tréningami, ktoré pre svojich zamestnancov sám organizoval alebo financoval.

Z hľadiska trhu práce sa ako problém ukazuje aj celkovo nízky motivačný potenciál žiakov základných a študentov stredných škôl pre ďalšie štúdium informatiky alebo príbuzného technického odboru. Približne 3 z 10 mladých priznávajú, že o možnosti študovať informatiku síce uvažovali, ale nakoniec svoje rozhodnutie zmenili. Ešte menej optimisticky vyznieva fakt, že ďalších 55% o tejto možnosti neuvažovalo vôbec. Častým dôvodom je ich nezáujem o informatiku alebo techniku ako takú, ale tiež obavy z prílišnej náročnosti štúdia, slabá vonkajšia motivácia, obavy z neschopnosti zamestnať sa v mieste bydliska, absencia motivácie ísť ďalej študovať na vysokú školu alebo nedostatočné digitálne vedomosti a zručnosti.

pondelok 6. mája 2024

EU: Práca na diaľku a právo na odpojenie

Európska komisia začala prvú fázu konzultácií s európskymi sociálnymi partnermi s cieľom zhromaždiť ich názory na možné smerovanie opatrení Európskej únie na zabezpečenie spravodlivej práce na diaľku ako aj práva na odpojenie.

Celkový podiel ľudí pracujúcich z domu v EÚ sa v posledných rokoch takmer zdvojnásobil, a to z 11,1 % v roku 2019 na 20 % v roku 2022. V tejto súvislosti existujú výrazné rozdiely medzi odvetviami, odvetviami a pracovnými profilmi, a to aj v závislosti od "schopnosti práce na diaľku", t. j. do akej miery je možné vykonávať prácu na diaľku. Pracovníci, ktorí môžu pracovať na diaľku a vykonávajú ju, jasne oceňujú jej výhody, najmä flexibilitu, pričom viac ako 60 % respondentov prieskumu nadácie Eurofound z roku 2022 potvrdilo, že chcú aspoň časť svojho pracovného času pracovať z domu. Práca na diaľku však vyvoláva aj otázky, ako zabezpečiť dodržiavanie práv pracovníkov v digitalizovanejšom pracovnom prostredí. To zahŕňa zabezpečenie primeraných pracovných podmienok a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Najmä používanie digitálnych nástrojov na prácu a možnosť pracovať na diaľku môžu so sebou prinášať riziko neustálej pracovnej kultúry. To viedlo k výzvam rôznych zainteresovaných strán na "právo na odpojenie", aby sa stanovili jasné hranice medzi pracovným a súkromným životom.

Hoci na úrovni EÚ v súčasnosti neexistujú žiadne právne predpisy, ktoré by osobitne upravovali prácu na diaľku alebo právo na odpojenie, existujú právne predpisy EÚ, ktoré sa vzťahujú aj na prácu na diaľku a riešia určité aspekty spojené s právom na odpojenie. V strategickom rámci v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na roky 2021 – 2027 sa stanovujú kľúčové priority a opatrenia na zabezpečenie ochrany bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci. V smernici o pracovnom čase sa stanovujú pravidlá týkajúce sa denného a týždenného odpočinku, ročnej dovolenky a obmedzení týždenného pracovného času. Smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach poskytuje pracovníkom bez predvídateľného rozvrhnutia pracovného času (napr. pracovníci na vyžiadanie alebo pracovníci s nulovým pracovným časom) právo vopred vedieť, kedy a kde sa bude práca vykonávať. Napokon, smernica o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom pomáha rodičom a opatrovateľom zosúladiť pracovný a rodinný život tým, že poskytuje práva týkajúce sa primeranej dovolenky a pružných foriem organizácie prá

ce.