EU: Pokuty pre Apple a Meta

Apple aj Meta porušili povinnosti vyplývajúce z aktu o digitálnych trhoch. Európska komisia tak uložila spoločnosti Apple pokutu vo výške 500 miliónov EUR a spoločnosti Meta pokutu vo výške 200 miliónov EUR. Komisia môže pokutovať spoločnosti, ktoré nedodržiavajú pravidlá, až do výšky 10 % ich celosvetového ročného obratu. Obe spoločnosti sú povinné splniť rozhodnutia komisie do 60 dní, inak im hrozí pravidelné penále.

Podľa aktu o digitálnych trhoch vývojári, ktorí distribuujú svoje aplikácie prostredníctvom App Store, by mali bezplatne informovať zákazníkov o alternatívnych ponukách. Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Apple si túto povinnosť neplní. Vývojári aplikácií nemôžu v plnej miere využívať výhody alternatívnych distribučných kanálov mimo App Store. Podobne spotrebitelia nemôžu v plnej miere využívať alternatívne a lacnejšie ponuky. Spoločnosť nepreukázala, že tieto obmedzenia sú objektívne nevyhnutné a primerané. Komisia nariadila Apple, aby odstránila technické a obchodné obmedzenia týkajúce sa riadenia a aby sa v budúcnosti zdržala pokračovania v konaní, ktoré nie je v súlade s predpismi. Komisia takisto ukončila vyšetrovanie týkajúce sa povinností spoločnosti v oblasti výberu používateľov, a to vďaka včasnému a proaktívnemu zapojeniu Apple do riešenia dodržiavania predpisov.

Od novembra 2023 spoločnosť Meta zaviedla binárny reklamný model „súhlas alebo platba“. Používatelia Facebooku a Instagramu v Európskej únii si mohli vybrať medzi súhlasom s kombináciou osobných údajov pre personalizovanú reklamu alebo platením mesačného predplatného za službu bez reklám. Tento model nie je v súlade s aktom o digitálnych trhoch, pretože používateľom neposkytuje požadovanú konkrétnu možnosť zvoliť si službu, ktorá využíva menej ich osobných údajov, ale inak je rovnocenná so službou „personalizovaných reklám“. Neumožňoval používateľom ani uplatniť svoje právo na slobodný súhlas s kombináciou osobných údajov. V novembri 2024 zaviedla Meta ďalšiu verziu bezplatného modelu personalizovaných reklám, ktorá ponúka novú možnosť, pri ktorej sa na zobrazovanie reklám údajne používa menej osobných údajov. Komisia v súčasnosti posudzuje túto novú možnosť. Zároveň zistila, že on-line sprostredkovateľská služba spoločnosti Facebook Marketplace by už nemala byť určená podľa aktu o digitálnych trhoch pretože mala v roku 2024 menej než 10 000 komerčných používateľov.

Práca: Zbytočné úlohy a málo AI

Jednou z najdôležitejších pracovných tém pre zástupcov firiem z Česka a zo Slovenska (72 %) je množstvo práce bez pridanej hodnoty. Uvoľňovaniu kapacít najviac bránia interné prekážky, a to najmä firemná kultúra a štruktúra, príliš veľa iných naliehavých potrieb alebo nedostatočné pochopenie témy. Takmer 50 % zahraničných respondentov a necelých 35 % českých a slovenských respondentov tiež považuje za dôležité, že firmy majú čoraz väčšie požiadavky na juniorské pozície, čo mladej generácii komplikuje vstup na pracovný trh. Podľa najnovšieho prieskumu Deloitte v súčasnosti najviac rezonuje otázka, aké zmeny prinesú moderné technológie na čele s umelou inteligenciou (AI).

Podľa odborníkov sa AI bude „poľudšťovať“ a bude konať v mene ľudí. To si bude podľa nich vyžadovať novú filozofiu práce a dohodu medzi zamestnancami a zamestnávateľmi. Firmy tak čaká dôležitá úloha presvedčiť svojich pracovníkov, že AI nie je súperom, ktorý ich nahradí, ale nástrojom, ktorý posilní ich schopnosti. Pre respondentov z Česka a zo Slovenska však táto téma nie je natoľko dôležitá ako pre zvyšok sveta. Takmer 40 % z nich, čo je o 13 % viac ako na globálnej úrovni, uviedlo, že sa pre množstvo iných dôležitých potrieb nemôžu zaoberať stieraním hraníc medzi ľuďmi a technológiami. Len 2 % slovenských a českých firiem merajú prínos a výkonnosť svojich zamestnancov. V porovnaní so zahraničnými podnikmi majú rezervy aj v AI. Iba 6 % respondentov vo svete uviedlo, že dokáže efektívne využívať dáta potvrdzujúce prínos a výkonnosť zamestnancov a zároveň posilňovať ich dôveru. V Česku a na Slovensku odpovedali rovnako len 2 % respondentov. Na otázku, či rozširujú svoje aktivity v oblasti umelej inteligencie a či sa o túto hodnotu delia so zamestnancami (napr. prostredníctvom odmien, príležitostí na duševný rast a pod.), kladne odpovedalo 16 % zástupcov českých a slovenských firiem. V zahraničí však na rovnakú otázku kladne odpovedalo takmer 24 % respondentov.

Firmy stoja pred dilemou, či sa sústrediť na ľudí – na ich rast a kreativitu, alebo na dosahovanie výsledkov, čo však viac pripomína algoritmus ako leadership. Ani to však nie je pre českých a slovenských respondentov až natoľko dôležité. Len pre necelých 40 % Čechov je dôležité organizovať a riadiť zdroje v reakcii na postupne miznúce tradičné hranice medzi funkciami, pracovnými miestami a odvetviami. Vo svete je pritom táto téma dôležitá až pre 62,5 % respondentov. Pre niektoré firmy však aktuálne schopnosti umelej inteligencie stále nie sú dostatočné na to, aby bola vo väčšej miere nasadená v rámci celého podniku. Zvýšenému tlaku transformácie čelia aj manažéri. Mnohé firmy totiž experimentujú s elimináciou stredného manažmentu, aby zvýšili svoju efektivitu a agilitu. Nemusí to však byť vždy ideálne, pretože to často vedie k nejasným rozhodovacím právomociam a ďalším nedorozumeniam. Len 15 % respondentov z Česka a zo Slovenska uviedlo, že ich firma pokročila vo využívaní nových technológií (napríklad AI) na personalizáciu spôsobu motivácie jednotlivých pracovníkov. Hoci ide o zásadnú vec a bežnú prax napríklad v spotrebiteľskom sektore, chýbajú na to zdroje aj kapacity. Pritom takmer 60 % zamestnancov z českých a slovenských firiem považuje za dôležité prispôsobiť prácu ľuďom podľa ich zručností, osobnosti, motivácie, záujmov alebo pracovného štýlu. Riadenie výkonnosti v lokálnych firmách? Podľa Čechov a Slovákov firmy nevedia efektívne posúdiť prínos jednotlivých zamestnancov. Len 15 % z nich totiž považuje súčasné procesy riadenia výkonnosti vo svojej firme za veľmi efektívne pri hodnotení prínosu jednotlivých zamestnancov. Na globálnej úrovni pritom považuje riadenie výkonnosti za efektívne až 25 % ľudí.

Prieskumu Trendy v oblasti ľudského kapitálu v roku 2025 sa zúčastnilo takmer 10 000 lídrov z oblasti biznisu a HR z rôznych priemyselných odvetví a sektorov v 93 krajinách. V Českej republike a na Slovensku sa do prieskumu zapojilo spolu 462 respondentov, z ktorých takmer 67,7 % predstavovali zástupcovia HR oddelení. Svoj názor vyjadrilo 66,9 % manažérov a pracovníkov na vyšších úrovniach riadenia. V rámci Česka a Slovenska sú takmer spolovice zastúpené malé a stredné podniky. Do prieskumu sa zapojili najmä respondenti z oblasti technológií, priemyselných výrobkov, stavebníctva a automobilového priemyslu.

On-line: Čo je to dropshipping?

Objednali ste si tovar z e-shopu, o ktorom ste sa domnievali, že je slovenský a balíček po týždňoch čakania napokon dorazil zo zahraničia - pravdepodobne ste narazili práve na dropshipping. Nejde o zakázanú praktiku, naopak, ide o rozšírený model, ktorý využíva veľká časť podnikateľov. Problematika dropshippingu súvisí tiež s on-line trhoviskami, pretože práve na týchto platformách sa s týmto obchodným modelom stretávajú spotrebitelia najčastejšie bez toho, aby si to uvedomovali. O to dôležitejšie je rozpoznať, kedy na takomto webe nakupujete a vedieť, aké riziká to môže prinášať.

Dropshipping funguje tak, že prevádzkovateľ e-shopu iba ponúka produkty svojho dodávateľa alebo výrobcu. Spotrebiteľ si tovar objedná prostredníctvom e-shopu, ktorý následne odovzdá objednávku dodávateľovi. Ten ju zabalí a odošle priamo zákazníkovi. Komunikácia medzi e-shopom a dodávateľom potom býva úplne automatizovaná. Môžete sa však stretnúť s viacerými nepríjemnosťami. Často chýbajú jasné informácie o tom, kto obchod prevádzkuje a nemusí tak byť jasné, ako a kam tovar vrátiť. „Aj keď e-shop tvrdí, že sídli v Európe, uvedená adresa môže byť len anonymná poštová schránka alebo nemusí vôbec existovať. Navyše prevádzkovatelia týchto e-shopov od spotrebiteľov často požadujú, aby tovar vrátili priamo dodávateľovi, čo môže byť pomerne nákladné,“ upozorňuje Eduarda Hekšová z dTest. V najhorších prípadoch sa môže stať, že obchod po zaplatení objednávky úplne zmizne z internetu. Práve nedostatok kontaktných údajov vám môže pomôcť odhaliť nepoctivého dropshippera, ide o varovný signálo pri akomkoľvek on-line nákupe. Spotrebitelia by mali sledovať aj to, či e-shop neobsahuje zle preložené texty, nápadne vysoké zľavy alebo prehnane pozitívne recenzie. V ideálnom prípade sa o tom, že podnikateľ využíva tento model, dozviete tak, že vás o tom informuje priamo na webe pri vybranom produkte. Na svoj tovar môžete čakať týždne, hoci e-shop sľuboval rýchle doručenie. Niekedy je tovar už u dodávateľa vypredaný, ale objednávku si napriek tomu môžete vytvoriť a hneď ju aj zaplatiť. Navyše vám obchod nemusí vopred oznámiť, že budete musieť doplatiť clo alebo DPH. Častým problémom býva aj nízka kvalita tovaru.

Sieť Európskych spotrebiteľských centier (ECC-Net) navrhuje zavedenie konkrétnych pravidiel pre dropshippingové obchody na úrovni EÚ, pretože súčasná legislatíva pokrýva iba všeobecné pravidlá pre on-line predaj. Apeluje, aby bolo povinné informovať zákazníkov, že objednávka bude odoslaná treťou stranou, najmä pokiaľ ide o krajiny mimo EÚ. Obchody by ďalej mali uvádzať nielen kontaktné údaje predávajúceho, ale aj dodávateľa, adresu odoslania tovaru a všetky náklady spojené s dovozom či odstúpením od zmluvy. Taktiež odporúča, aby bolo možné tovar vždy vrátiť na adresu v rámci EÚ bez neúmerne vysokých nákladov. Ak obchod predáva zákazníkom v EÚ, mal by byť povinný uvádzať jasnú európsku spätnú adresu. Ďalej by mali byť sprísnené podmienky pre platformy typu Shopify či iné platformy, ktoré ponúkajú e-shopové šablóny, aby nebolo možné zverejniť obchod, pokiaľ neobsahuje povinné právne informácie v súlade s legislatívou EÚ.

Novinka: Doklady v mobile

Aplikácie na používanie dokladov v mobile e-IDENTITA a e-doklady boli na Slovensku oficiálne sprístupnené v utorok 15. apríla 2025. Dostupné sú v App Store aj Google Play. Predpokladom na vytvorenie digitálnej verzie dokladov zostáva ich prvotné vydanie vo fyzickej forme. V prvej fáze ich možno využívať pri elektronických službách štátu (slovensko.sk), ako aj pri všetkých ostatných elektronických službách orgánov verejnej moci, ktoré akceptujú mobilné eID. Doklady v mobile začína na svojich hlavných pobočkách v krajských mestách akceptovať tiež Slovenská pošta.

Mobilné eID (e-IDENTITA) je nový spôsob viacfaktorového prihlasovania sa k elektronickým službám bez fyzického dokladu. Po aktivácii je možné sa namiesto dokladu čipom a bezpečnostným osobným kódom (BOK) prihlásiť aj elektronicky podpisovať prostredníctvom mobilného zariadenia alebo počítača, a to pomocou rozpoznania tváre, odtlačkom prsta či klasickým PIN-om. Klasická čítačka už nebude potrebná. Aplikácia eDOKLADY je mobilná aplikácia, ktorá umožňuje vytvorenie digitálneho rovnopisu dokladov na základe vytvorenej mobilnej elektronickej identity. V prvej fáze sú to občiansky preukaz a vodičský preukaz.

Digitálne doklady sú aktuálne použiteľné len na území Slovenskej republiky. Pracuje sa na univerzálnej digitálnej peňaženke v súlade s Európskou digitálnou identitou, ktorú budú môcť občania SR využívať na preukázanie svojej identity alebo na potvrdenie osobných informácií v rámci celej EÚ. Projekt Európska digitálna peňaženka ako jednotná forma overovania totožnosti občana má byť zavedená EÚ do roku 2027. To znamená, že v tomto čase by už elektronické doklady mali akceptovať všetky členské štáty.

EU: Najväčší záujem o hybridy

V 1. štvrťroku 2025 podľa údajov zverejnených Európskou asociáciou výrobcov automobilov (ACEA) medziročne klesol počet registrácií nových áut v Európskej únii o 1,9 % v porovnaní s 1. štvrťrokom 2024. Elektromobily dosiahli v 1. štvrťroku 2025 na trhu podiel 15,2 %, čo predstavuje medziročný nárast oproti 12 % v 1. štvrťroku 2024. Hybridné elektrické vozidlá zabrali 35,5 % trhu a zostali preferovanou voľbou medzi spotrebiteľmi EÚ. Medzitým kombinovaný trhový podiel benzínových a naftových áut klesol na 38,3 % zo 48,3 % v rovnakom období roku 2024.

V prvom štvrťroku 2025 vzrástol predaj nových batériových elektromobilov o 23,9 % na 412 997 kusov, čo predstavuje 15,2 % celkového podielu na trhu EÚ. Tri zo štyroch najväčších trhov v EÚ, ktoré predstavujú 63 % všetkých registrácií batériových elektromobilov, zaznamenali výrazný nárast: Nemecko (+38,9 %), Belgicko (+29,9 %) a Holandsko (+7,9 %) oproti Francúzsku, ktoré zaznamenalo pokles o 6,6 %. Počet nových registrácií hybridných elektromobilov v EÚ vzrástol o 20,7 %, čo je spôsobené výrazným rastom na štyroch najväčších trhoch: Francúzsko (+47,5 %), Španielsko (+36,6 %), Taliansko (+15,3 %) a Nemecko (+10,5 %). V prvom štvrťroku 2025 tak bolo zaregistrovaných 964 108 kusov, čo predstavuje 35,5 % podielu na trhu EÚ. Registrácie plug-in hybridných elektromobilov vzrástli v 1. štvrťroku 2025 o 1,1 % s celkovým počtom 207 048 kusov. Dôvodom bol predovšetkým výrazný nárast objemu na kľúčových trhoch ako Nemecko (+41,8 %) a Španielsko (+30,7 %). Výsledkom je, že plug-in hybridné elektromobily predstavujú 7,6 % celkových registrácií áut v EÚ, čo je nárast zo 7,4 % v 1. štvrťroku 2024. Okrem toho v marci 2025 medziročná variácia vykázala nárast o 17,1 % pre batériové elektrické vozidlá a 23,9 % pre hybridné elektrické autá, zatiaľčo plug-in hybridné elektrické vozidlá zaznamenali rast o 12,4 %.

Do konca prvého štvrťroka 2025 zaznamenali registrácie benzínových áut výrazný pokles o 20,6 %. Najprudší pokles zaznamenalo Francúzsko, kde registrácie prudko klesli o 34,1 %, nasledovalo Nemecko (-26,6 %), Taliansko (-15,8 %) a Španielsko (-9,5 %). S doteraz zaregistrovanými 779 817 novými vozidlami klesol podiel na trhu s benzínom na 28,7 % z 35,5 % v rovnakom období minulého roka. Podobne trh s dieselovými automobilmi klesol o 27,1 %, čo viedlo k 9,5 % podielu na trhu dieselových vozidiel v 1. štvrťroku 2025. Celkovo bol na väčšine trhov EÚ zaznamenaný dvojciferný pokles. Okrem toho medziročná variácia v marci 2025 vykázala pokles o 20,7 % v prípade benzínu a o 25,5 % v prípade nafty.