SR: Inflácia v apríli 3,7 %

Rast cien na Slovensku v apríli t. r. bol podľa štatistického úradu medzimesačne aj medziročne najpomalší od začiatku roku. Spomalenie inflácie podporili výrazne lacnejšie pohonné hmoty a motorové vozidlá, ale aj farmaceutické výrobky. Pri aprílovej úhrnnej miere medziročnej inflácie 3,7 % dosiahla jadrová inflácia hodnotu 2,9 % a čistá inflácia hodnotu 2,3 %. Medzimesačne jadrová inflácia a čistá inflácia dosiahla zhodne hodnotu 0,1 %.

V porovnaní s marcom 2025 spotrebiteľské ceny na Slovensku v apríli t. r. medzimesačne vzrástli od 0,1 % za vzdelávanie do 0,7 % za odevy a obuv. Naopak ceny klesli za alkoholické nápoje s tabakom o 1,3 %, dopravu o 0,3 %, nábytok a bytové vybavenie tiež o 0,3 %. Najvýraznejší vplyv na medzimesačný rast cien malo zdražovanie bývania a energií o 0,2 % (skutočné nájomné bývanie o 2,2 %, údržby a opravy obydlia o 0,8 % a imputované nájomné o 0,1 %). Pokračoval rast cien reštaurácií a hotelov o 0,6 %, najmä za stravovanie. Ceny potravín a nealko nápojov vzrástli o 0,2 %: nealkoholické nápoje o 1,3 %, mäso o 0,8 %, oleje a tuky o 2,5 %, či ovocie o 0,5 %. Naopak počas veľkonočných zliav klesli ceny mlieka, syrov a vajec o 0,7 %, chleba a obilnín o 0,4 %, cukru a cukroviniek o 0,9 %, ale aj zeleniny o 0,2 %. Alkoholické nápoje klesli o 2,6 %, najviac za posledných 5 rokov: víno o 3,5 %, destiláty o 2,5 % a pivo o 2,1 %. Druhý mesiac výraznejšie rástli ceny odevov a obuvi o 0,7 %. Zdraželi aj služby osobnej starostlivosti (kadernícke služby o 1,3 %) a osobné doplnky v rámci rozličného tovaru a služieb. Ceny  dopravy zaznamenali pokles celkovo o 0,3 %, vplyvom zlacňovania pohonných látok o 1,4 %, aj nákupu motorových vozidiel o 2,6 %. Znížené sa aj ceny tovarov na údržbu domácností, domácich spotrebičov, audio techniky celkovo o 0,3 %.

Inflácia v medziročnom porovnaní dosiahla v apríli najnižšiu hodnotu v tomto roku 3,7 %. Ceny vzrástli od 1,9 % v zdravotníctve po 10,2 % za vzdelávanie. Významný vplyv malo zdražovanie v reštauráciách a hoteloch o 8,9 %, najmä za stravovanie (+9 %) aj ubytovanie (+5 %). Ceny rozličného tovaru a služieb sa zvýšili o 5,9 %, kadernícke a skrášľovacie služby vzrástli o 10,2 %, ale aj poistenie v súvislosti s dopravou o vyše 16 %. Za bývanie s energie sme zaplatili viac o 2,5 % (imputované nájomné o 1,7 %, dvojciferné rasty cien za dodávku vody alebo zber smetí). Ceny potravín a nealko nápojov boli vyššie o 3,6 %: oleje a tuky +16,1 %, mlieko, syry a vajcia +7,6 %, ovocie + 7 % a chlieb s obilninami + 1,6 %. Naopak do 2 % zlacnelo mäso, zelenina a ryby. Naďalej pretrvával vplyv zvýšenia cien nealkoholických nápojov od začiatku roka, aktuálne v apríli o 15,4 %. K spomaleniu inflácie prvýkrát v tomto roku prispeli medziročne nižšie ceny dopravy. K pretrvávajúcim lacnejším pohonným hmotám (-9,3 %) sa pridal pokles cien nákupu motorových vozidiel (-2,1 %). Miernejšie tempo rastu inflácie pod 2 % zaznamenalo aj zdravotníctvo, a to vplyvom zlacnenia farmaceutických výrobkov, prvýkrát po vyše 6 rokoch.

EU: Stop pre ruskú energiu

Európska únia plánuje ukončiť svoju závislosť od ruskej energie zastavením dovozu ruského plynu a ropy aj postupným odstavením ruskej jadrovej energie. Zároveň chce zabezpečiť stabilné dodávky a ceny energie v celej únii. Napriek pokroku, ktorý sa dosiahol v rámci plánu REPowerEU a prostredníctvom sankcií uložených od invázie Ruska na Ukrajinu, EÚ zaznamenala v roku 2024 oživenie dovozu ruského plynu. Opatrenia sú navrhnuté tak, aby zachovali bezpečnosť dodávok energie do EÚ a zároveň obmedzili akýkoľvek vplyv na ceny a trhy.

Predpokladá sa, že od roku 2025 budú globálne dodávky LNG rýchlo rásť, zatiaľčo dopyt po plyne sa zníži. Očakáva sa, že po úplnom vykonaní rámca energetickej transformácie a akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu EÚ nahradí do roku 2030 až 100 miliárd metrov kubických zemného plynu, čo znamená zníženie dopytu o 40 – 50 miliárd m³ do roku 2027. Zároveň sa očakáva, že kapacity zemného plynu sa do roku 2028 zvýšia približne o 200 miliárd m³, čo je päťkrát viac ako súčasný dovoz ruského plynu do EÚ. Pokiaľ ide o plyn, rozhodujúce je, že sa zabráni novým zmluvám s dodávateľmi ruského plynu (potrubie a zemný plyn) a existujúce spotové zmluvy sa do konca roka 2025 ukončia. Toto opatrenie zaručí, že EÚ už do konca tohto roka zníži objem zostávajúceho dovozu plynu z Ruska o tretinu. Komisia ďalej navrhne zastaviť všetok zostávajúci dovoz ruského plynu do konca roka 2027.

Komisia bude spolupracovať s členskými štátmi, aby ukončenie dovozu ruskej energie do EÚ bolo postupné a koordinované. Členské štáty požiada, aby vypracovali plány, akými metódami prispejú do konca tohto roku k postupnému odstráneniu dovozu ruského plynu, jadrovej energie a ropy. Predloží aj nové opatrenia na riešenie tieňovej flotily Ruska, ktorá prepravuje ropu. Pokiaľ ide o jadrovú energiu, návrhy, ktoré sa predložia na budúci mesiac, budú zahŕňať opatrenia týkajúce sa dovozu obohateného uránu z Ruska, ako aj obmedzenia týkajúce sa nových zmlúv o dodávkach uránu, obohateného uránu a iných jadrových materiáloch pochádzajúcich z Ruska, ktoré sa budú uzatvárať spoločne so Zásobovacou agentúrou Euratomu (ESA). Plánuje sa aj európska iniciatíva za zriadenie rádioizotopového centra s cieľom zabezpečiť dodávky rádioizotopov na lekárske účely v EÚ prostredníctvom zvýšenej vlastnej výroby.

Plán REPowerEU bol zavedený v máji 2022. Vďaka doposiaľ prijatým opatreniam sa znížil objem dovozu ruského plynu zo 150 mld. m³ v roku 2021 na 52 mld. m³ v roku 2024, pričom podiel dovozu ruského plynu klesol zo 45 % na 19 %. Všetok dovoz ruského uhlia bol na základe sankcií zakázaný. Dovoz ropy klesol: z 27 % na začiatku roka 2022 na aktuálne 3 %. Pokiaľ ide o jadrovú energiu, členské štáty, ktoré stále používajú ruské reaktory typu VVER, dosiahli pokrok pri nahrádzaní ruského jadrového paliva palivom od iných výrobcov.

SR: V apríli zbankrotovalo najviac Slovákov aj najviac sedemdesiatnikov

Počas štvrtého mesiaca 2025 zbankrotovalo na Slovensku 879 dlžníkov, čo je zatiaľ najvyšší počet v tomto roku. Osobné bankroty stúpajú z mesiaca na mesiac už od januára. V porovnaní s minuloročným aprílom ide tiež o nárast, presne pred rokom bol počet dlžníkov 854, čiže o 3 % menej. V medzimesačnom porovnaní ide o prudší skok, v apríli zbankrotovalo o 17 % viac dlžníkov ako v marci, kedy ich bolo len 752.

Podľa CRIF – Slovak Credit Bureau do štatistickej histórie osobných bankrotov pribudlo nové prvenstvo - zbankrotovala päťčlenná rodina vrátane manželského páru z okresu Brezno. Okrem nej skrachovala aj ďalšia trojčlenná rodina vrátane manželského páru. Celkovo v apríli zbankrotovalo až 16 manželských párov a 22 ľudí s blízkymi príbuzenskými väzbami. Ľudí bez domova bolo 112 a zaujímavé je, že až piati z tejto skupiny mali trvalý pobyt vedený na rovnakej virtuálnej adrese Karpatské námestie 7770/10A v Bratislave. Formu konkurzu si zvolilo 873 dlžníkov. Len 6 sa rozhodlo pre splátkový kalendár, čo je najnižší počet v rámci tohto roka. K ďalším nelichotivým aprílovým prvenstvám sa zaradili sedemdesiatnici. Vo veku 70 – 79 rokov zbankrotovalo 10 mužov a 10 žien, čo je pri oboch pohlaviach najviac v rámci tohto roka.

Najviac dlžníkov bolo v produktívnom veku, rovnako ako v marci, aj v apríli ich bolo najviac vo vekovom intervale 30 – 39 rokov, a to u oboch pohlaví. Stabilným trendom je vyšší podiel dlžníkov mužov, v apríli ich bolo 567 a na celkovom počte osobných bankrotov sa podieľali takmer 64,5 %. Bankrot postihuje najmä ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním. V apríli bol ich podiel viac ako 98 %. Zvyšok tvorilo 12 vysokoškolsky vzdelaných mužov a 4 ženy. „Z celkového množstva 879 bankrotov bolo 90 % vyhlásených na majetok občanov nepodnikateľov a 10 % na majetok podnikateľov. V apríli nebolo pre nepoctivý zámer zrušené ani jedno oddlženie. Jeden dlžník z rovnakého dôvodu pribudol do Registra diskvalifikácií. V apríli súdy zároveň zrušili 522 konkurzov z predchádzajúcich období. Z nich bolo 478 zrušených pre nedostatok majetku a 44 po splnení konečného rozvrhu výťažku,“ komentuje hlavná analytička CRIF Ing. Jana Marková. Z regionálneho hľadiska dominovali v počte osobných bankrotov Prešovský kraj so 154 dlžníkmi, tesne za ním bol Banskobystrický kraj so 152 dlžníkmi. Zaujímavá zhoda nastala za ostatné dva mesiace na opačnom konci teritoriálneho rebríčka. Trnavský a Žilinský kraj mali v apríli zhodne po 76 dlžníkov a v marci zhodne po 62 dlžníkov. Z Bratislavského kraja pochádzalo 127, Košického 118, Nitrianskeho 93 a Trenčianskeho 83 dlžníkov.

Kyberšikana: Na stredných školách

Podľa prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v spolupráci so Slovak Telekom a Accenture (520 respondentov 15 -19 rokov, február 2025) takmer dve tretiny študentov slovenských stredných škôl (63 %) považuje za najčastejší problém súvisiaci s používaním digitálnych technológii na ich škole nenávistné správanie na internete vo forme kyberšikany, najmä očierňovanie – zámerné rozširovanie klebiet o spolužiakoch / kamarátoch a sexting – rozširovanie alebo zdieľanie intímneho obsahu bez súhlasu dotknutej osoby (60 %). Treťou významnou formou sú hádky v diskusiách v on-line prostredí, každý druhý študent (51 %) sa osobne alebo sprostredkovane stretol s rôznymi druhmi urážania, nadávania alebo provokujúcich výrokov v internetových diskusných fórach, četoch a pod.

Pomerne vysokú spoločenskú závažnosť majú aj ďalšie formy kyberšikany. Takmer traja z desiatich opýtaných (28 %) sa na škole stretli s odhaľovaním súkromných informácií predstieraním dôvernej komunikácie a následného zverejnenia intímnych informácií o obeti na internete. Ešte nebezpečnejšími sa ukazujú kybergrooming – zámerné oslovovanie osôb s cieľom nadviazať sexuálny kontakt a kyberstalking – dlhodobé prenasledovanie osoby vo virtuálnom prostredí často spojené s obťažovaním a vyhrážaním sa cez internet. Na škole sa s nimi stretla približne štvrtina študentov. Ako nástroj kyberšikany uvádza až 51 % sociálne siete, čet 43 % a diskusné skupiny/fóra 28 % študentov. Menej zastúpené sú nástroje s technologickým rozmerom ako AI, hekerské útoky alebo technológie na on-line sledovanie. Je totiž jednoduchšie hejtovať v diskusnom fóre, vyhrážať sa cez čet, rozširovať klebety a fámy na sociálnej sieti, ako vytvoriť deepfake video, hacknúť počítač, nabúrať sa do profilu/účtu či niekoho sledovať pomocou geolokačných nástrojov a služieb. No aj na slovenských stredných školách sa už začína udomácňovať celosvetový trend zneužívania umelej inteligencie. AI ako nástroj kyberšikany na škole avizuje celkovo 36 % študentov.

S prosbou o pomoc pri riešení kyberšikany sa na niekoho obrátili dve tretiny obetí (65 %). Naopak zvyšných 35 % tak z rôznych dôvodov neurobilo. Školám, rodičom, zodpovedným inštitúciám, ale aj orgánom činných v trestnom konaní tak uniká nemalá časť prípadov. Pre obete kyberšikany je v prvom kroku kľúčový kontakt s najbližším sociálnym okolím. Takmer polovica obetí (42 %) sa obrátila najmä na rodičov. Vyššiu mieru dôveryhodnosti majú u obetí tiež spolužiaci a kamaráti (25 %) či učitelia, triedni učitelia alebo majstri odborného výcviku (23 %). Problémom sa ale ukazuje pomerne nízka dôvera k tým, ktorí majú inštitucionálnu a odbornú kompetenciu problém riešiť. Napr. na školského psychológa, pedagogického asistenta, výchovného poradcu a pod. sa obrátilo iba 9% a rovnaká časť na riaditeľa školy, či jeho zástupcu. Ešte menej respondentov hľadalo pomoc u ďalších inštitúcií ako napr. odborné poradenské centrum, online poradenstvo, školská inšpekcia, zriaďovateľ školy alebo polícia a prokuratúra. V jednotlivých prípadoch to boli len približne 3 %. Na druhej strane, medzi argumentami 35 % obetí, ktoré o pomoc nepožiadali, dominuje spoliehanie sa na vlastné sily – teda to, že „takéto veci si zvyknú riešiť sami“ (64 %). Medzi ďalšie dôvody patrí napríklad citlivosť celej veci a neochota sa s tým niekomu zdôverovať (16 %), presvedčenie o neschopnosti okolia problém riešiť (5 %), ostych zo zverejnenia pred najbližším okolím (4 %) alebo obavy z reakcie útočníka (4 %).

Podiel obetí kyberšikany je asi 30 %, približne 60 tisíc mladých ľudí. Najčastejšie sa stávajú obeťami očierňovania – zámerného rozširovania klebiet v on-line prostredí (23 % - 46 tis. prípadov v celoslovenskom meradle). Ďalšia pätina sa stala obeťou hádok v diskusiách (18 % - 36 tis. prípadov). Každý desiaty študent deklaruje, že sa bola obeťou sextingu (9 % - 18 tis. prípadov). Takmer 8 % stredoškolákov sa stalo obeťami kybergroomingu (15 tis. prípadov), 7 % odhaľovania a zverejňovania intímnych informácií (14 tis. prípadov) a 6 % elektronického prenasledovania – kyberstalkingu (12 tis. prípadov). Častejšie sú objektom šikany dievčatá než chlapci, najmä pri očierňovaní, kybergroomingu, odhaľovaní a zverejňovaní intímnych informácií, kyberstalkingu či sextingu.

Banky: Najdôležitejšie sú poplatky

Pre Slovákov je výška mesačného poplatku za vedenie bežného účtu hlavným kritériom pre výber aj zmenu banky. Za najdôležitejší faktor pri výbere banky ju považuje viac ako polovica (58 %) klientov bánk. A pre takmer polovicu (47 %) by bol výrazný nárast poplatkov za vedenie bežného účtu dokonca najsilnejším motívom na zmenu súčasnej banky. Dôležitosť výšky poplatku potvrdzuje aj fakt, že takmer tri štvrtiny klientov bank (73 %) vie presne, za aké služby a v akej výške platia poplatky vo svojej banke.

Podľa prieskumu agentúry Focus, ktorý zrealizovala pre mBank (v novembri 2024 medzi on-line populáciou SR vo veku od 18 do 60 rokov, N = 909 respondentov) po výške poplatku za vedenie bežného účtu berú respondenti do úvahy aj ďalšie faktory pre výber banky. S výrazným odstupom nasledujú kritériá ako moderná mobilná aplikácia (29 %), kvalitné internetové bankovníctvo (27 %) a možnosť zriadenia produktov online bez potreby návštevy banky (24 %). Výšku úrokovej miery pri produktoch, ktoré banka poskytuje berie do úvahy rovnako 24 % respondentov. Medzi najmenej dôležité kritériá naopak patrí veľkosť banky, ktorú označilo iba 6 % oslovených. A na odporúčanie svojich priateľov, známych či členov rodiny sa spolieha len 8 % respondentov.

Väčšina klientov bánk deklaruje, že vedia, za aké služby a v akej výške platia poplatky vo svojej banke. Zaujímavosťou je, že najvyšší prehľad (82 %) o výške poplatkov vyslovujú respondenti s najvyšším príjmom od 2 701 eur mesačne. Naopak, najnižší prehľad (68 %) majú tí s najnižším príjmom do 900 eur mesačne. Na Slovensku pritom existuje zákonná povinnosť bánk poskytovať základný bankový produkt pre osoby s nízkym príjmom poskytujúci základné bankové služby bez poplatkov. Aby ste si ho mohli zriadiť, musíte spĺňať tieto podmienky:

• Mesačný príjem nesmie presiahnuť 1,1-násobok minimálnej mzdy. Od 1. januára 2025 je minimálna mzda 816 €, takže váš čistý mesačný príjem nesmie byť vyšší ako 897,60 €.
• Nemôžete mať iný bežný účet v banke, okrem termínovaného vkladu, vkladnej knižky, sporiaceho účtu alebo stavebného sporenia.
• Musíte predložiť čestné vyhlásenie, že spĺňate uvedené podmienky.

Tento účet umožňuje vklady a výbery v eurách, bezhotovostné platby, trvalé príkazy, inkasá a internetové bankovníctvo. Súčasťou je aj medzinárodná debetná karta s bezplatnou obnovou po skončení jej platnosti. Rovnako tieto služby zadarmo aj s bezplatným vedením bežného účtu na Slovensku poskytuje mBank či Fio banka.