EU: Proti úniku uhlíka a zmena noriem emisií CO2

Európsky parlament podporuje návrhy na zjednodušenie nástroja Európskej únie (EÚ) proti úniku uhlíka. Navrhované zmeny mechanizmu kompenzácie uhlíka na hraniciach sú súčasťou úsilia o zjednodušenie s cieľom znížiť administratívnu záťaž pre malé a stredné podniky a príležitostných dovozcov. Poslanci tiež odsúhlasili návrh komisie na podporu európskeho automobilového sektora, ktorý pociťuje vplyv rýchlych technologických zmien a rastúcej konkurencie.

Parlament schválil návrh Európskej komisie, ktorý je súčasťou balíka zjednodušujúcich opatrení „Omnibus I“ z 26. februára 2025. Poslanci prijali technické objasňujúce zmeny a podporili novú de minimis hmotnostnú hranicu 50 ton. Tým by sa oslobodila prevažná väčšina (90 %) dovozcov – najmä malé a stredné podniky a jednotlivci – ktorí dovážajú iba malé množstvá tovaru vyžadujúceho kompenzáciu uhlíka. Environmentálne ciele CBAM zostávajú dosiahnuteľné, pretože 99 % celkových emisií CO2 z dovozu železa, ocele, hliníka, cementu a hnojív by zostalo zahrnutých v pravidlách. V prípade dovozu, na ktorý sa vzťahuje mechanizmus kompenzácie uhlíka, zmeny tiež zjednodušujú proces schvaľovania pre deklarantov (strany, ktoré chcú dovážať tovar podliehajúci mechanizmu), výpočet emisií a správu finančnej zodpovednosti CBAM a zároveň posilňujú ustanovenia proti zneužívaniu. Parlament je teraz pripravený začať rokovania s Radou o konečnej forme legislatívy. Mechanizmus EÚ na kompenzáciu uhlíkových emisií na hraniciach je nástrojom EÚ na vyrovnanie ceny uhlíka plateného za produkty EÚ v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) s cenou dovážaného tovaru a na podporu väčších ambícií v oblasti klímy v krajinách mimo EÚ. Začiatkom roka 2026 Európska komisia posúdi, či rozšíri rozsah pôsobnosti mechanizmu CBAM na ďalšie sektory ETS, ktoré sú vystavené riziku úniku uhlíka.

Navrhovaná zmena pre výrobcov automobilov umožňuje splniť si povinnosti na roky 2025, 2026 a 2027 spriemerovaním svojej emisnej výkonnosti za trojročné obdobie, a nie za každý jednotlivý rok. Tento prístup by im umožnil vyrovnať akékoľvek nadmerné ročné emisie pri dosiahnutí lepšieho cieľa v nasledujúcom roku / rokoch. Súčasné pravidlá stanovujú ročné ciele, ktoré pokrývajú päťročné obdobia na zníženie priemerných emisií CO2 z nových osobných automobilov a dodávok v celom vozovom parku EÚ. Od roku 2025 sa na obdobie rokov 2025 – 2029 bude uplatňovať ročný cieľ zníženia emisií CO2 o 15 % v porovnaní s hodnotami z roku 2021. Aby návrh zákona nadobudol účinnosť, vyžaduje si formálne schválenie Radou, ktorá prijala rovnaké znenie 7. mája 2025. Je súčasťou akčného plánu komisie v oblasti priemyslu pre európsky automobilový sektor, ktorý bol oznámený 5. marca 2025 a nadväzoval na strategický dialóg o budúcnosti automobilového priemyslu zo začiatku tohto roka.

Trend: Platby mobilom

Z roka na rok výrazne pribúda ľudí, ktorí platia za svoj nákup smartfónmi. Tento rok už podiel platieb mobilnými zariadeniami tvorí 30 percent z celkového počtu úhrad pri pokladniach. Pred šiestimi rokmi to boli len 2 percentá a pred troma rokmi 12 percent. Ako ďalej vyplýva z údajov spoločnosti Home Credit, v minulom roku Slováci priemerne za jeden nákup mobilom zaplatili 29 eur. V prípade klasickej platobnej karty to bolo o euro menej, teda 28 eur. Počet vydaných virtuálnych platobných kariet sa už doťahuje na tie plastové.

Bezkontaktné úhrady mobilným zariadením sú obľúbené najmä pre ich používateľskú jednoduchosť. Stačí odomknúť smartfón a priložiť ho k platobnému terminálu, vôbec nie je potrebné vyťahovať z peňaženky plastovú platobnú kartu. A zatiaľčo ešte pred pár rokmi boli takéto platby skôr raritou, v dnešnej dobe ide, hlavne medzi mladšími ľuďmi, o úplne bežnú záležitosť. Kým ešte v roku 2019 bol podiel platieb mobilnými peňaženkami len na úrovni 2 percent, o dva roky neskôr vzrástol až štvornásobne na 8 percent. Vlani to už bolo 27 percent a za prvé štyri mesiace tohto roku registruje Home Credit ďalší nárast, a to na 30 percent zo všetkých platieb pri pokladniach. Najviac platieb mobilnými zariadeniami sa uskutočňuje prostredníctvom smartfónov, najčastejšie cez Google Pay (59 %) a potom Apple Pay (40 %). Menej ako 1 percento spolu tvoria platby hodinkami či inteligentnými náramkami v rámci Garmin Pay či Xiaomi Pay. V týchto zariadeniach majú ľudia zriadené virtuálne platobné karty, mobilné peňaženky.

Pomer vydaných platobných kariet

Rok	2019	2020	2021	2022	2023	2024	2025 (január - apríl)
Fyzické karty	100 %	99 %	97 %	92 %	82%	58%	52%
Virtuálne karty	0 %	1 %	3 %	8 %	18%	42%	48%

*údaje spoločnosti Home Credit  

Slováci vlastnia aj klasické plastové debetné či kreditné karty. Nutne využívajú debetné karty napríklad pri výbere hotovosti z bankomatov, ktoré nepodporujú bezkontaktný výber, kreditné zase napríklad pri požičiavaní si auta v zahraničí. Podľa údajov Home Credit za január až apríl tohto roku pomer vydaných virtuálnych a klasických platobných kariet je 48 % vs. 52 %. Ešte pred piatimi rokmi pritom tvorili virtuálne karty len 1 percento, pred dvoma rokmi to bolo 18 percent a vlani už 42 percent. A hoci virtuálne karty idú postupne do popredia, stále ešte majú v počte platobných transakcií navrch fyzické karty. Priemerná hodnota zaplateného nákupu jedným či druhým spôsobom sa pritom veľmi nelíši. V prípade mobilných platieb to vlani bolo priemerne 29 eur, na druhej strane - plastovými kartami 28 eur. Virtuálna karta v mobilnej peňaženke, teda najčastejšie v smartfóne, sa dá využívať rovnako ako plastová, no je ešte bezpečnejšia. „Vďaka zabezpečenej aplikácii totiž nemôže dôjsť k jej fyzickému odcudzeniu a kartu uloženú v mobile nie je možné ani žiadnym spôsobom skopírovať, vďaka potvrdzovaniu transakcií je platenie mimoriadne bezpečné. Nikdy nikomu však nehovorte, ani neposielajte overovací kód (OTP – one time password), ktorý vám bol doručený na váš mobilný telefón. Overovací kód slúži výhradne na registráciu karty do vášho mobilného zariadenia. Je to iný kód ako kód na potvrdenie nákupu. Pozorne preto čítajte obsah SMS správ so zaslaným kódom a vždy sa uistite, že sa týka tej operácie, ktorú práve vykonávate,“ radí ombudsman spoločnosti Miroslav Zborovský.

SR: Mzdy a zamestnanosť v 1. štvrťroku 2025

Štatistický úrad SR zverejnil analýzu miezd a zamestnanosti na Slovensku za obdobie prvých troch mesiacov roku 2025. Mzdy na Slovensku vzrástli o takmer 5 %, zvyšujúca sa inflácia však ich reálny rast spomalila. Zamestnanosť sa na začiatku roka držala na vlaňajšej úrovni, prírastky v službách mierne prevýšili poklesy vo výrobe, kde pokračoval úbytok pracovnej sily a to najmä v stavebníctve. Z regionálneho hľadiska zamestnanosť klesla viditeľnejšie v Nitrianskom kraji.

Priemerné nominálne zárobky na Slovensku na začiatku roka mierne zrýchlili tempo medziročného rastu. Reálny rast miezd počas 1. štvrťroka bol všakv vplyvom inflácie najpomalší od konca roka 2023. Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v slovenskom hospodárstve v 1. štvrťroku 2025 dosiahla 1 518 eur, čo predstavuje medziročný nárast o 4,9 %. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka si zamestnanci v hrubom prilepšili v priemere o 71 eur. Tempo rastu miezd sa oproti predchádzajúcemu štvrťroku mierne zrýchlilo, no rastúca inflácia na začiatku roka spomalila reálny rast platov len na úroveň 1 %. Išlo o najpomalší rast reálnych miezd od posledného štvrťroka 2023. Priemerná mzda po sezónnom očistení oproti 4. štvrťroku 2024 vzrástla o 1,6 %.

Počet pracujúcich na Slovensku v prvom štvrťroku 2025 medziročne prekročil 2 milióny 604-tisíc osôb. Zamestnanosť zostala na úrovni vlaňajšieho úvodu roka, počet pracujúcich sa zvýšil len nepatrne o 0,1 %. Dáta po sezónnom očistení potvrdili rovnaký medzikvartálny (oproti 4. štvrťroku) rast zamestnanosti o nepatrných 0,1 % na vyše 2 milióny 625-tisíc pracujúcich. Miera zamestnanosti sa medziročne zvýšila o 0,3 percentuálneho bodu (p. b.) na 77,9 %. Celkový stav zamestnanosti zostal nezmenený najmä vďaka medziročnému prírastku počtu pracovníkov v službách o 19-tisíc pracujúcich (+1,2 %), ktorý kompenzoval pretrvávajúci aktuálny 15-tisícový pokles vo výrobných odvetviach (-1,6 %). V službách pôsobila väčšina, až 63 % všetkých pracujúcich v krajine, teda 1,6 mil. pracovníkov. Vo výrobných odvetviach pracovalo na 964-tisíc pracujúcich a zamestnanosť v nich klesala už tretí kvartál po sebe. Najvýraznejší prírastok pracujúcich o vyše 20-tisíc osôb (+6,4 %) zaznamenal obchod. S 336-tisíc pracovníkmi bol naďalej druhým najväčším zamestnávateľským odvetvím slovenskej ekonomiky. Z veľkých odvetví služieb s viac ako 150-tisíc pracujúcimi medziročný prírastok evidovala aj doprava a skladovanie o takmer 11-tisíc osôb (+6,6 %). Naopak, pokles zamestnanosti zaznamenalo zdravotníctvo a sociálna pomoc ako aj vzdelávanie, v súhrne v nich ubudlo o viac ako 12-tisíc osôb. Spomedzi troch výrobných odvetví počet pracujúcich klesal v stavebníctve aj poľnohospodárstve, v priemysle zostal nezmenený. V priemysle pracovalo viac ako 644-tisíc osôb, naďalej to bolo najväčšie zamestnávateľské odvetvie v ekonomike. Pracoval v ňom každý štvrtý pracujúci v krajine.

Podľa vekového zloženia absolútny počet pracujúcich sa navýšil najmä v skupine 50 až 54 ročných, kde pribudlo 18-tisíc osôb. Nižšie prírastky boli aj v skupine najstarších pracovníkov (nad 60 rokov) alebo naopak najmladších na trhu práce vo veku 15 až 24 rokov. K zníženiu počtu pracujúcich došlo v skupine mladšieho produktívneho veku od 25 do 34 rokov (- 24-tisíc osôb), prípadne v preddôchodkovom veku 55 až 59 ročných (- 7-tisíc). Z regionálneho hľadiska bol počet pracujúcich počas 1. štvrťroku 2025 medziročne mierne vyšší v 7 z 8 krajov SR. Jediný kraj s úbytkom pracovnej sily bol Nitriansky kraj, a to o 9,3 tisíca osôb. Mieru zamestnanosti nad úrovňou 80 % okrem dominujúceho Bratislavského kraja dosiahli aj Žilinský a Trenčiansky kraj. Najvýraznejšia medziročná zmena nastala v Nitrianskom kraji s poklesom miery zamestnanosti až o 1,8 p. b. na 77,2 %. Najnižšiu mieru zamestnanosti v SR mal už piaty štvrťrok po sebe Prešovský kraj, mierne cez 72 %.

Za prácou do zahraničia dochádzalo v 1. štvrťroku 2025 takmer 120-tisíc pracujúcich. Viac ako polovica pracovala v stavebníctve a v priemysle. Štvrtina z nich pochádzala z Prešovského kraja (vyše 30-tisíc osôb). Najvyšší medziročný nárast počtu osôb dochádzajúcich za prácou za hranice SR mal Nitriansky kraj (o viac ako 7-tisíc pracujúcich).

Trend: Zážitky namiesto suvenírov

Európa si aj naďalej drží pozíciu globálnej jednotky v cestovnom ruchu a láka turistov z celého sveta na špičkovú gastronómiu, rozmanitú prírodu aj široké možnosti relaxácie a starostlivosti o telo. Cestovanie sa mení a spotrebitelia čoraz častejšie míňajú peniaze za wellness, šport, spoznávanie nových kultúr alebo dobrodružstvo v prírode. Vyplýva to z novej Správy o trendoch v cestovnom ruchu 2025, ktorú zverejnil Inštitút pre ekonomiku spoločnosti Mastercard (Mastercard Economics Institute, MEI). Vychádza z agregovaných anonymizovaných dát o platbách a ďalších externých zdrojov. Vďaka tomu dokáže presne pomenovať trendy, ktoré dnes formujú podobu cestovného ruchu.

Priemerná služobná cesta teraz trvá dlhšie ako pred vypuknutím pandémie. V prípade cestujúcich z USA do Európy sa priemerná dĺžka pobytu predĺžila zo 7,4 dňa 3 na 8,1 dňa 4 . Porovnateľný trend platí pre cestujúcich z Veľkej Británie, s výnimkou ciest do Kanady a USA. V ich prípade sa medzi rokmi 2020 a 2025 priemerná dĺžka pobytu skrátila. Inštitút analyzoval aj platby realizované v okruhu ôsmich kilometrov okolo štadióna, na ktorom sa v Londýne odohralo finále Ligy majstrov UEFA, v období 5 dní pred a po zápase. Konanie zápasu, v ktorom Real Madrid porazil Borussiu Dortmund, znamenalo 61-percentný medziročný nárast výdavkov nemeckých spotrebiteľov, pričom celkový nárast útrat bol 14 percent. Medziročný nárast výdavkov španielskych spotrebiteľov dosiahol 148 percent, z čoho je zrejmé, že fanúšikovia víťaza úspech patrične oslávili.

Údaje o rezerváciách leteniek zasa ukazujú, o aké destinácie je v období jún až september najväčší záujem. Pre cestujúcich z Európy sú na prvých miestach Tokio, Palma de Mallorca, Osaka, Hurghada, Peking, Paríž, Larnaka a Londýn. Medzi rokmi 2019 a 2024 zaznamenala najväčší nárast počtu príletov albánska Tirana, predovšetkým vďaka turistom z Talianska. Stala sa tak mestskou destináciou s jedným z najvýraznejších temp rastu obľúbenosti na kontinente. Európski spotrebitelia sa chystajú v roku 2025 míňať predovšetkým za cestovanie, outdoorové aktivity a kulinárske potešenie. Dve tretiny (70 percent) európskych respondentov uviedli, že je pre nich na prvom mieste splnenie si nejakého životného sna. Na účely presnejšieho merania tohto trendu analýzou cezhraničných útrat vytvorila spoločnosť Mastercard Wellness Travel Index (WTI), zoznam lokalít vyhľadávaných pre ponuky wellness a starostlivosti o telo. Stúpajúce hodnotenie Talianska a Poľska v tomto indexe napovedá, že tieto dve krajiny dokážu reagovať na rastúci dopyt v tejto oblasti veľmi dobre.

Meranie mediánu počtu národností zastúpených medzi zákazníkmi reštaurácií jednotlivých miest prináša zaujímavé informácie, ktoré kulinárske destinácie sú medzi turistami najobľúbenejšie. Reštaurácie v Istanbule hostili v roku 2024 stravníkov zo 67 rôznych krajín, čo je najvyššia hodnota zo všetkých 43 sledovaných miest. V prvej desiatke je celkovo šesť európskych destinácií, okrem tureckého Istanbulu ešte Cannes (Francúzsko), Interlaken (Švajčiarsko), Barcelona (Španielsko), Dubrovník (Chorvátsko) a Mykonos (Grécko). Všetky priťahujú návštevníkov z celého sveta na jedinečné kulinárske zážitky. Analýzou obchodu v priestoroch národných parkov inštitút tiež zistil, že cestovanie za dobrodružstvom je obľúbené najmä v severských krajinách. Turisti sem prichádzajú potešiť sa krásou tunajších lesov a fjordov a vychutnať si tak blahodarné účinky pobytu v prírode. V analýze vyčnieva najmä Fínsko, kde útrata v národných parkoch a ich okolí tvorí 7,1 percent celkových výdavkov zahraničných spotrebiteľov. Medzi ďalšie krajiny s nezanedbateľnými výdavkami turistov v národných parkoch patrí Švajčiarsko, Poľsko, Francúzsko a Nórsko.

Prognóza: Počítače a smartfóny v roku 2025

Globálny objem počítačov by mal v roku 2025 podľa International Data Corporation (IDC) dosiahnuť 274 miliónov, čo predstavuje nárast o +4,1 % oproti predchádzajúcemu roku – a to aj napriek výraznému vplyvu americkej colnej politike. Celosvetové dodávky smartfónov v roku 2025 podľa IDC medziročne vzrastú o 0,6 % na 1,24 miliardy kusov. Prognóza bola znížená z 2,3 % rastu z dôvodu vysokej neistoty, kolísania ciel a makroekonomických výziev, akými sú inflácia a nezamestnanosť v mnohých regiónoch, čo vedie k spomaleniu spotrebiteľských výdavkov.

V 1. štvrťroku odbyt počítačov medziročne vzrástol o päť percent na 63,2 milióna kusov. Jednotkou na trhu s osobnými počítačmi v 1. štvrťroku podľa IDC zostalo Lenovo, ktoré zvýšilo odbyt o 11 % na 15,2 milióna prístrojov a jeho trhový podiel vzrástol na 24 %. Druhé miesto obsadila HP s podielom 20 % a tretí bol s 15 % Dell. Po roku 2025 IDC predpovedá mierny pokles v roku 2026, čiastočne v dôsledku stabilizácie objemu po migrácii na Windows 11.

Rast smartfónov zostane počas celého prognózovaného obdobia v nízkych jednociferných číslach, pričom päťročná (2024-2029) ročná miera rastu (CAGR) dosiahne 1,4 % v dôsledku rastúcej penetrácie smartfónov, predlžovania obnovovacích cyklov a kanibalizácie použitých smartfónov. Napriek zvýšenému napätiu medzi USA a Čínou obe krajiny tento rok zvýšia rast o 0,6 %. Čína medziročne vzrastie o 3 % vďaka vládnym dotáciám, ktoré stimulujú dopyt a budú pokračovať v posilňovaní Androidu. Naproti tomu Apple v roku 2025 klesne o 1,9 % v dôsledku pokračujúcej konkurencie Huawei, celkového spomalenia ekonomiky a neoprávnenosti väčšiny jej modelov na vládne dotácie obmedzené na 6 000 juanov. Očakáva sa však tiež , že veľké zľavy počas nákupného festivalu 618 a uvedenie iPhonu 17 na trh s výraznými vylepšeniami hardvéru zvýšia dopyt a obmedzia ďalší pokles.