utorok 20. októbra 2020

Aktuálne: Slovensko sa pripojilo k deklarácii za vybudovanie cloudového úložiska EÚ

Pre digitálnu transformáciu Európskej únie je kľúčové bezpečné zdieľanie a ukladanie obrovských objemov dát. Lenže pri využívaní tzv. cloudových služieb je Európska únia (EÚ) stále do vysokej miery odkázaná na štáty mimo únie, kde sa dnes väčšina veľkokapacitných úložísk nachádza. S tým sa prirodzene môže spájať množstvo problémov a bezpečnostných rizík. Členské štáty EÚ preto prijali deklaráciu, v ktorej sa zaviazali spojiť sily a vybudovať európske cloudové úložisko novej generácie.


Odborníci sa zhodujú, že ďalšiu veľkú vlnu digitálnej transformácie spoločnosti a ekonomiky budú poháňať najmä potreby priemyslu a jeho dáta. Aby EÚ dokázala obstáť v globálnej konkurencii a zároveň zaistila bezpečnosť svojich údajov, potrebuje vybudovať svoj vlastný cloudový systém. „Našou zodpovednosťou je zabezpečiť pre európske podniky vhodné podmienky na rozvoj cloudových kapacít s globálnym dosahom, ktoré uspokoja budúce potreby zdieľania a ukladania priemyselných údajov“, zhodujú sa signatári európskej cloudovej deklarácie, ku ktorej pripojilo aj Slovensko.

Európske veľkokapacitné úložisko budúcnosti má spĺňať najvyššie štandardy pokiaľ ide o ochranu údajov, kybernetickú bezpečnosť, prenos údajov, transparentnosť, otvorenosť, výkon a spoľahlivosť. Dátová stratégia EÚ vyzýva členské štáty a priemysel, aby spolu s EK investovali do európskej cloudovej federácie a spoločných dátových priestorov. Európska komisia plánuje v nadchádzajúcom programovom období 2021-2027 investovať viac ako 2 miliardy eur, pričom z nového Mechanizmu na obnovu a odolnosť sa očakávajú ešte navyše dodatočné zdroje. Celkové financovanie v oblasti cloudu a dát by tak mohlo dosiahnuť až 10 miliárd eur.

pondelok 19. októbra 2020

Radíme: Odklad daňovej povinnosti

Podnikatelia, ktorí majú problém zaplatiť daň z príjmu do konca októbra 2020, môžu požiadať o ďalší odklad. Túto výnimku pripustil minister financií Eduard Heger na piatkovom rokovaní Ekonomického krízového štábu. V Podnikateľskom podcaste od po ZZZ to potvrdil prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Tomáš Malatinský. 

Podnikatelia, ktorí boli v prvej vlne úplne zatvorení, majú približne trojmesačné výpadky tržieb za prvý polrok. Do konca roka ostávajú necelé tri mesiace a pokiaľ by sa scenár zopakoval, mali by títo podnikatelia za celý rok polročný výpadok tržieb. Potom záleží na tom, kto má akú rezervu a čo dokáže ustáť. Isteže sú podnikatelia, ktorí majú na to, aby vydržali aj pol roka bez tržieb, ale mnohí budú vo veľkej miere závislí na tom, či im štát pomôže a či môžu udržať pracovné miesta. Je potešiteľné, že sa zvýšili niektoré limity na pomoc pre SZČO, zvýšili sa limity pre podnikateľov, ktorí majú prekážky v práci, stále ostávajú problematické odvody, ktoré sa nechystá vláda odpúšťať a ďalším vážnym problémom je daňová povinnosť, ktorá bola odložená a do konca októbra je splatná. „Túto tému som otvoril na piatkovom rokovaní ekonomického krízového štábu. Minister financií mi prisľúbil, že ten, kto má problém s platením dane, môže zažiadať o posun a tieto dôvody sa budú akceptovať“, povedal Malatinský s tým, že okolité krajiny pri pomoci podnikateľom omnoho viac využívajú zdroje z EÚ. „Česko, Maďarsko, Litva, Estónsko a iné využili do 14 modelov štátnej pomoci a my sme využili päť. Chýbajú najmä tie na podporu cestovného ruchu, ktorý u nás stráda. Dnes sa tam objavuje, že keď firmy dokážu, že majú medziročný pokles viac ako 40 %, tak im bude kompenzovaný výpadok tržieb od 4 do 10 %. Čiže to je novinka, je chvályhodné, že to vôbec vzniklo. Na druhej strane si myslím, že to bude málo“, upozornil Malatinský.

Pre podnikateľov je problematická aj novela zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, kde je bod, podľa ktorého je právo na náhradu škody a ušlého zisku z dôvodu vykonávania opatrení podľa tohto zákona, ktoré sa týkajú neurčitého počtu osôb, vylúčené. Malatinský vníma toto ustanovenie ako protiústavné: „Oslovili sme nášho partnera, Právnickú fakultu UK a máme ich stanovisko, kde sa podpísalo osem právnikov, ktorí vyučujú na tejto škole, právnické celebrity tejto krajiny. Tak ich názor asi nie je úplne zanedbateľný. Tí nám dali za pravdu a myslia si, že je to minimálne v rozpore s ústavou. Ale keby aj nie, je takéto ustanovenie nevhodné a mal by sa na toto vytvoriť špecializovaný zákon.“ 

EU: Lepšia energetická hospodárnosť budov

Európska komisia uverejnila svoju stratégiu označovanú ako „vlna obnovy“ s cieľom zlepšiť energetickú hospodárnosť budov. Cieľom je v nasledujúcich desiatich rokoch aspoň zdvojnásobiť mieru obnovy a zabezpečiť, aby renovácie viedli k vyššej energetickej hospodárnosti a efektívnosti využívania zdrojov. Zlepší sa tým kvalita života obyvateľov a používateľov daných budov, znížia sa emisie skleníkových plynov v Európe, podporí sa digitalizácia a zlepší sa opätovné používanie a recyklácia materiálov. Do roku 2030 by sa mohlo zrenovovať 35 miliónov budov a v stavebníctve by sa mohlo vytvoriť až 160.000 ďalších zelených pracovných miest.

Budovám možno pripísať približne 40 % spotreby energie v EÚ a 36 % emisií skleníkových plynov, ale každoročne sa v záujme zlepšenia energetickej hospodárnosti renovuje len 1 % z nich. Prijatie účinných opatrení má preto zásadný význam z hľadiska dosiahnutia klimatickej neutrality Európy do roku 2050. Keďže takmer 34 miliónov Európanov si nemôže dovoliť vykúriť domov, verejné politiky na podporu energeticky hospodárnych renovácií sú takisto nástrojom boja proti energetickej chudobe, podporujú zdravie a blahobyt ľudí a pomáhajú ľuďom znižovať účty za energiu. Komisia uverejnila aj odporúčanie pre členské štáty týkajúce sa boja proti energetickej chudobe. V stratégii sa bude klásť dôraz na opatrenia v troch oblastiach: dekarbonizácia vykurovania a chladenia, riešenie energetickej chudoby a budov s najhoršou hospodárnosťou a renovácia verejných budov, ako sú školy, nemocnice či úrady. Komisia navrhuje odstrániť existujúce prekážky v celom reťazci renovácie – od koncepcie projektu až po jeho financovanie a dokončenie – pomocou súboru politických opatrení, nástrojov financovania a nástrojov technickej pomoci.

Stratégia bude zahŕňať tieto hlavné opatrenia:
  • prísnejšie predpisy, normy a informácie o energetickej hospodárnosti budov v záujme lepších stimulov pre obnovu vo verejnom a v súkromnom sektore vrátane postupného zavádzania povinných minimálnych noriem energetickej hospodárnosti pre existujúce budovy, aktualizovaných pravidiel pre osvedčenia o energetickej hospodárnosti a možného rozšírenia požiadaviek na obnovu budov vo verejnom sektore,
  • zabezpečenie dostupného a dobre cieleného financovania, a to aj prostredníctvom hlavných iniciatív „Renovate“ a „Power Up“ v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je súčasťou nástroja NextGenerationEU, zjednodušených pravidiel kombinovania rôznych tokov financovania či viacerých stimulov pre súkromné financovanie,
  • posilnenie kapacity na prípravu a realizáciu renovačných projektov, od technickej pomoci vnútroštátnym a miestnym orgánom až po odbornú prípravu a rozvoj zručností pracovníkov na nových zelených pracovných miestach,
  • rozšírenie trhu s udržateľnými stavebnými výrobkami a službami vrátane integrácie nových materiálov a riešení inšpirovaných prírodou a revidované právne predpisy o uvádzaní stavebných výrobkov na trh a cieľoch opätovného používania a zhodnocovania materiálov,
  • vytvorenie nového európskeho „Bauhausu“ – interdisciplinárneho projektu, ktorý spoločne riadi poradná rada externých odborníkov, ako vedci, architekti, dizajnéri, umelci, projektanti a zástupcovia občianskej spoločnosti. Odteraz až do leta 2021 bude Európska komisia viesť rozsiahly proces spolutvorby, a potom v roku 2022 zriadi sieť piatich zakladajúcich Bauhausov v rôznych krajinách EÚ,
  • rozvoj susedských prístupov pre miestne komunity na integráciu obnoviteľných a digitálnych riešení a vytváranie oblastí s nulovou spotrebou energie, v ktorých sa ľudia stanú výrobcami a spotrebiteľmi v jednej osobe (tzv. prosumers), ktorí predávajú energiu do siete. Súčasťou stratégie je aj iniciatíva za cenovo dostupné bývanie pre 100 okresov.
Pri revízii smernice o obnoviteľných zdrojoch energie naplánovanej na jún 2021 sa zváži posilnenie cieľa v oblasti vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov a zavedenie minimálnej úrovne energie z obnoviteľných zdrojov v budovách. Komisia takisto preskúma, ako by sa rozpočtové zdroje EÚ spolu s príjmami systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) mohli použiť na financovanie vnútroštátnych systémov energetickej hospodárnosti a úspor energie so zameraním na skupiny obyvateľstva s nižšími príjmami. Ďalej sa bude rozvíjať aj rámec pre ekodizajn s cieľom poskytovať účinné produkty určené pre budovy a podporovať ich používanie.

Vlna renovácie nespočíva len v tom, aby sa existujúce budovy stali energeticky hospodárnejšími a klimaticky neutrálnymi. Môže vyvolať rozsiahlu transformáciu miest a zastavaného prostredia vôbec. Mohlo by ísť o príležitosť na začatie perspektívneho procesu zameraného na zosúladenie udržateľnosti s dizajnom. Ako oznámila predsedníčka von der Leyenová, Európska komisia zavedie nový európsky Bauhaus s cieľom podporiť novú európsku estetiku, ktorá kombinuje výkonnosť s invenciou.

Výzva: 2,9 milióna eur na podporu on-line výučby v cezhraničnom regióne

Školy potrebujú v súčasných podmienkach on-line výučby výraznejšiu podporu. Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie preto v rámci programu spolupráce INTERREG V-A SK-CZ vyhlasuje výzvu určenú pre slovensko – český pohraničný región. Zo zdrojov EÚ je na výzvu vyčlenených 2,9 milióna eur.

V rámci programu spolupráce INTERREG V-A SK-CZ bola dňa 15. októbra 2020 vyhlásená výzva na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok, ktorá má prispieť k zmierňovaniu negatívnych dopadov pandémie COVID-19. Vyhlásená výzva má ambíciu podporiť v cezhraničnom regióne Slovensko – Česko moderné vzdelávanie a digitálne zručnosti s dôrazom na dištančné a on-line formy vzdelávania žiakov a študentov základných, stredných škôl a vysokých škôl. Cieľom je tiež podporiť využívanie rôznych interaktívnych nástrojov pre efektívne učenie, taktiež poskytnúť priestor pre vzdelávanie učiteľov a zdieľanie skúseností navzájom.

V rámci žiadostí sú vítané napríklad aktivity:
  • Zvyšovanie digitálnych zručností pedagógov a žiakov s cezhraničným dopadom
  • Zavádzanie interaktívnych nástrojov na zadávanie úloh pre žiakov a nástrojov na efektívne učenie
  • Zdieľanie know-how medzi školami v cezhraničnom území SR a ČR
  • Materiálna vybavenosť pre zabezpečenie on-line výučby
Oprávnenými žiadateľmi sú štát a jeho organizačné zložky, územná samospráva a jej organizačné zložky, organizácie zriaďované štátom, krajom, obcou, mestskou časťou a združením obcí, mimovládne (neštátne) neziskové organizácie, verejné základné, stredné a vysoké školy, súkromné základné a stredné školy, ktorých súhrn príspevkov z verejných zdrojov presahuje 50% celkových príjmov školy, verejné vzdelávacie inštitúcie. Maximálna výška nenávratného finančného príspevku na jeden projekt je 500.000 eur zo zdrojov EÚ. Žiadosti o nenávratný finančný príspevok je možné v rámci tejto výzvy predkladať do 15. januára 2021.

COVID-19: Dáta z odpadových vôd

Analýzy z odpadových vôd v regióne Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) potvrdzujú, že koronavírus sa medzi obyvateľstvom šíri. Na prítokoch do čistiarní odpadových vôd vo Vrakuni aj v Petržalke boli v kontrolných vzorkách identifikované neaktívne časti vírusu SARS-CoV-2. Tie síce podľa aktuálnych poznatkov nemajú schopnosť nakaziť ľudí, ale potvrdzujú fakt, že v spádovom regióne týchto čistiarní odpadových vôd žijú ľudia nakazení novým koronavírusom. 

Odpadové vody z najväčšej čistiarne odpadových vôd vo Vrakuni a z čistiarne odpadových vôd Petržalka boli dlhodobo monitorované na prítomnosť RNA fragmentov vírusu SARS-CoV-2 v mesiacoch apríl až jún a september. Výsledky analýz počas monitoringu za obdobie apríl - jún nepreukázali detegovateľnú prítomnosť vybraných RNA fragmentov vírusu. Ich prítomnosť sa po prvý raz potvrdila v odberoch vzoriek získaných z ČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka dňa 29. 9. 2020. Rovnako boli RNA fragmenty vírusu nájdené v prítoku na ČOV Vrakuňa a ČOV Petržalka dňa 6. 10. 2020. Preto aj v súčasnosti naďalej intenzívne prebieha monitoring odpadových vôd. Údaje pochádzajú z projektu VIR-SCEN, ktorý zastrešuje Oddelenie environmentálneho inžinierstva Fakulty chemickej a potravinárskej technológie STU, ktorá okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti spolupracuje aj s Ústavom molekulárnej biomedicíny Lekárskej fakulty a Katedrou molekulárnej biológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského. Sledovanie koncentrácie fragmentov RNA vírusu v odpadových vodách by mohlo naznačiť, či sa ochorenie COVID-19 medzi populáciou šíri alebo je skôr na ústupe.

BVS aj realizátor tohto projektu zdôrazňujú, že identifikované RNA fragmenty vírusu SARS-CoV-2 prítomné v odpadových vodách nie sú podľa súčasného poznania a stanoviska Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre človeka infekčné. Pitná voda v regióne BVS je z epidemiologického pohľadu maximálne bezpečná. Vodárenské zdroje fungujú v sprísnenom režime a preventívne pridávanie zlúčenín chlóru do verejných vodovodov v plnej miere stačí na jej ochranu. 

piatok 16. októbra 2020

Upozorňujeme: Podvodné inzeráty

Auto je v dnešnej modernej dobe pre väčšinu ľudí nevyhnutnou súčasťou života, no nie každý si môže dovoliť kúpiť nový automobil, ktorý aj tak stráca 30 až 40 percent svojej hodnoty už po odjazde od predajcu. Nie každý záujemca o kúpu ojazdeného automobilu sa na Slovensku obráti na autobazár. Veľa z nich si ako prvú cestu volí inzerciu. Pri kúpe ojazdeného automobilu na ulici alebo z malého autobazáru treba ale byť veľmi ostražitý. 

Na internetových stránkach každoročne pribudne niekoľko desiatok tisíc inzerátov na predaj ojazdených automobilov. Pri takomto množstve sa medzi nimi nájdu aj rôzni podvodníci, ktorí sa snažia prostredníctvom falošného inzerátu na predaj vozidla alebo inzerátu na auto, ktoré nie je technicky alebo právne v poriadku, vylákať od ľudí peniaze. „Profesionálni predajcovia vynakladajú na overovanie vozidiel množstvo prostriedkov. Overenie na možné odcudzenie a preskúmanie pravosti VIN kódu vozidla patria medzi ich základné kontrolné činnosti, ktoré samozrejme na ulici, v strese a bez potrebného vybavenia neurobíte. Pri kúpe cez inzerát sa ľahko môže stať, že si zaobstaráte automobil pochádzajúci z kriminálnej činnosti, keďže medzi predajcami je aj veľa podvodníkov pracujúcich pre medzinárodné gangy zlodejov áut. Políciu ale nemusí zaujímať, že ste o tejto skutočnosti nevedeli a takéto vozidlo okamžite zabaví. Mnohým motoristom auto policajti zabavia až v zahraničí, napríklad pri ceste na dovolenku. Podvedení a nešťastní ľudia potom môžu stráviť aj niekoľko dní v policajnej cele“, hovorí Karolína Topolová. 

Na podvodné inzeráty upozorňuje aj združenie na ochranu vlastníkov automobilov SOVA. „Trend falošných inzerátov ponúkajúcich automobily stále pokračuje. Neustále sa nájdu dôverčiví ľudia, ktorí aj napriek množstvu informácií a varovaní podvodníkom naletia. Títo podvodníci sú schopní zaslať prípadnému záujemcovi aj sken falošných dokladov, tvoria si webové stránky, falošné profily na sociálnych sieťach a to všetko len preto, aby pôsobili dôveryhodne“, približuje predseda združenia SOVA Július Petrus. Veľmi častým typom podvodov je aj predaj vozidiel so stočenými kilometrami alebo napríklad vytopených áut po povodniach z dovozu. Desiatky drobných dovozcov, ktorých import lacných „západných“ áut donedávna ešte slušne živil, sa teraz skôr snažia prežiť. Už nemôžu konkurovať cenou alebo kvalitou a preto sa uchyľujú čím ďalej tým viac k rôznym trikom a podvodom. Snažia sa vylepšiť hodnotu vozidla viacerými nelegálnymi spôsobmi, ako je pretáčanie tachometrov, falšovanie roku výroby v technickom preukaze alebo predaj áut po ťažkých haváriách. „V prípade vozidla zo zahraničia býva zložitejšie overiť si jeho históriu a kupujúci sa potom vystavujú hroziacim problémom, a to v podobe väčších investícií do opráv auta alebo bezpečnostným a zdravotným rizikám v prípade havárie spôsobenej zlým technickým stavom vozidla. V porovnaní s Európou sa na domácom trhu predávajú ojazdené autá za priaznivejších podmienok a v lepšom technickom stave. Navyše je to vidieť na zmene smeru, ktorým teraz autá cez hranice putujú - trend sa obrátil a naopak vzrástol dopyt po slovenských vozidlách v cudzine“, dodáva Karolína Topolová.

EU: Stratégia očkovania voči COVID-19

Kým sa Európa učí žiť s pandémiou, vývoj a rýchle globálne nasadenie bezpečných a účinných očkovacích látok voči COVID-19 zostáva základným kľúčom na riešenie tejto krízy v oblasti verejného zdravia. Komisia presadzuje koordinovaný postup v otázkach očkovacích stratégií pri zavádzaní vakcín. Predstavila kľúčové body, ktoré majú členské štáty zohľadniť vo svojich stratégiách očkovania proti COVID-19 s cieľom pripraviť Európsku úniu a jej občanov na to, že bude k dispozícii bezpečná a účinná očkovacia látka, ako aj na výber prioritných skupín, ktoré by mali byť očkované ako prvé.

V súlade so stratégiou EÚ v oblasti vakcín predstavenou 17. júna sa Európska komisia spolu s členskými štátmi snaží zabezpečiť výrobu vakcín proti ochoreniu COVID-19 uzatváraním dohôd o predbežnom nákupe s ich európskymi výrobcami. Každá očkovacia látka bude musieť byť povolená Európskou agentúrou pre lieky, aby zodpovedala normám na bezpečnosť a účinnosť. Členské štáty by teraz mali začať pripravovať spoločnú očkovaciu stratégiu pre zavádzanie vakcín.

Členské štáty by mali okrem iného zaručiť:
  • schopnosť očkovacích tímov poskytovať vakcíny proti COVID-19 vrátane kvalifikovanej pracovnej sily a zdravotníckeho a ochranného vybavenia,
  • jednoduchý a cenovo dostupný prístup cieľových skupín obyvateľstva k očkovacím látkam,
  • nasadenie očkovacích látok s rôznymi vlastnosťami a požiadavkami na skladovanie a prepravu, najmä pokiaľ ide o ich nepretržité chladenie a chladiarenské prepravné a skladovacie kapacity,
  • jasnú komunikáciu o prínosoch, rizikách a význame vakcín proti COVID-19 na posilnenie dôvery verejnosti.
Všetky členské štáty budú mať v závislosti od počtu obyvateľov prístup k vakcínam proti COVID-19 v rovnakom čase. Celkový počet dávok očkovacej látky bude v úvodných štádiách zavádzania obmedzený skôr, ako bude možné zvýšiť objem výroby. V oznámení sa preto uvádzajú príklady nezoradených prioritných skupín, ktoré by krajiny mali zvážiť po tom, čo budú vakcíny proti COVID-19 k dispozícii, vrátane:
  • zdravotníckych pracovníkov a zamestnancov v zariadeniach dlhodobej starostlivosti,
  • osôb vo veku nad 60 rokov,
  • osôb, ktorých zdravotný stav môže byť zvlášť ohrozený,
  • kritického personálu,
  • osôb, ktoré nemôžu obmedziť sociálne kontakty,
  • výraznejšie znevýhodnených sociálno-ekonomických skupín.
Kým nedorazia povolené vakcíny proti ochoreniu COVID-19 a popri sústavnom zabezpečovaní kontinuity iných základných služieb zdravotnej starostlivosti a služieb a programov v oblasti verejného zdravia, musí EÚ naďalej pokračovať v zmierňovaní prenosu vírusu. To sa dá dosiahnuť ochranou zraniteľných skupín a zabezpečením, aby občania dodržiavali preventívne opatrenia. Dovtedy a s najväčšou pravdepodobnosťou aj počas úvodných fáz očkovania budú opatrenia na zmiernenie rizika šírenia ochorenia v komunite, ako napríklad dodržiavanie odstupov, zatvorenie verejných miest a prispôsobenie pracovného prostredia, naďalej slúžiť ako hlavné nástroje verejného zdravia pri kontrole a zvládaní šírenia ochorenia COVID-19.

Trend: Digitálne platby

Preferovanie modernejších spôsobov platieb na úkor tých tradičných je obzvlášť dôležité v čase pandémie koronavírusu. V snahe vyhnúť sa nebezpečenstvu nákazy sa odporúča vyvarovať sa najmä platbám v hotovosti. Pritom ešte vlani bol tento spôsob z častejšie využívaných, v prieskume skupiny EOS ho  označilo 42 percent respondentov.

Medzi slovenskými firmami využívalo podľa štúdie European Payment Practices 2019 hotovostné platby 34 percent z nich. Spomedzi ostatných tradičných metód u nás najčastejšie fungoval bankový prevod (75 percent) a platba na účet (60 percent). V rámci celej Európy sa prevod prostredníctvom banky používal v 81 percentách prípadov, platba na účet v 69 percentách. Častá bola aj platba vopred – 50 percent. Modernejšie, digitálne platobné metódy mali najvyššie zastúpenie v Európe v podobe on-line prevodov prostredníctvom poskytovateľov tretích strán – 23 percent. Platby cez mobil uviedlo sedem percent respondentov, e-peňaženky štyri a kryptomeny len jedno percento. 

Prechádzať vo väčšej miere na digitálne metódy sa v súvislosti s druhou vlnou pandémie priam žiada. Firmy sa, pokiaľ je to možné, snažia investovať aj do inovácií platobných metód. Ísť s dobou je nutné v každom sektore a ani manažment pohľadávok nie je výnimkou. Firmy si to uvedomujú aj v týchto ťažkých časoch a snažia sa prispôsobiť svoje postupy potrebám zúčastnených strán. Každá tretia spoločnosť venujúca sa manažmentu pohľadávok už ponúka svojim zákazníkom digitálne platobné metódy na vyrovnanie ich dlhov. Reprezentatívna štúdia EOS ukázala, že lepšie sú na tom firmy sídliace v západnej časti Európy (32 percent využíva modernejšie metódy), v porovnaní s tými z východu (26 percent).

On-line: Vianočné nákupy

Posledné týždne roka bývajú pre internetové obchody najsilnejším obdobím. S tým súvisí nárast prepravených balíkov cez siete kuriérskych spoločností. Pandémia koronavírusu a s ňou súvisiace obmedzenia však zmenili nákupné správanie ľudí a objednávky z e-shopov sa zvýšili o desiatky percent. Podľa DPD by si ľudia tento rok nemali nechávať nákupy na poslednú chvíľu. Darčeky na internete bude totiž kupovať oveľa viac ľudí ako zvyčajne.  

Každoročný sezónny nákupný ošiaľ bude pravdepodobne vyzerať inak ako po minulé roky. Bezpečnostné opatrenia z prvej polovice roka a zatvorené obchody spôsobili zmenu nákupného správania ľudí, ktorí svoje nákupy presunuli na internet. Ľudia nemali inú možnosť a internetové obchody objavili aj tí, ktorí s nimi nemali doteraz skúsenosti a viacerí zákazníci ostali internetovým obchodom verní aj naďalej. Aj keď počet objednávok neskôr mierne klesol, nevrátil sa ani zďaleka na pôvodné, predkrízové čísla. 

Vianočná sezóna sa zvyčajne pre internetové obchody a kuriérske spoločnosti začína začiatkom novembra. Počet zásielok kulminuje okolo tzv. Black Friday a už neklesne až do Vianoc. Objem prepraveného tovaru sa zvykne zvýšiť o viac ako 60 %. So zhoršujúcou sa druhou vlnou pandémie však výrazne rastie počet zásielok už dnes. Tento rok sa očakáva nástup predvianočnej sezóny o niekoľko týždňov skôr. Viacerí ľudia nebudú chcieť tráviť čas v nákupných centrách, ale spoľahnú sa na on-line nákupy. DPD preto radí zákazníkom, aby tento rok nenechávali nákupy na poslednú chvíľu. Aj internetové obchody totiž majú svoje kapacity a skladové možnosti, ktoré môžu v tomto čase zvládnuť. Pri objednávke by si mal zákazník overiť, či je tovar na sklade a pripravený na okamžité odoslanie a pri objednávkach zo zahraničia sa odporúča robiť posledné nákupy ešte skôr. 

štvrtok 15. októbra 2020

Aktuálne: Deň pre zdravé prsia

15. október je tradične Medzinárodným dňom pre zdravé prsia (Breast Health Day). Aj tento rok ženám pripomína, že ani počas vážnej epidemiologickej situácie by nemali zabúdať na starostlivosť o seba. Mamografické vyšetrenie je vyšetrením, ktoré dokáže rakovinu prsníka odhaliť v štádiu, kedy je možné ju ešte úspešne liečiť.  

Na Slovensku má nárok na bezplatné skríningové mamografické vyšetrenie každá 50-69 ročná žena. Spolu je to 727.858 žien Slovenska každé dva roky, t.j.363 934 vyšetrení každý rok. Ženám so zvýšeným rizikom rakoviny prsníka sa odporúča absolvovať mamografiu každý rok. Mamografický skríning na Slovensku začal v septembri 2019 a s trojmesačnou prestávkou pre Covid-19 pokračuje ďalej. Zdravotné poisťovne posielajú ženám, ktoré sa nezúčastnili mamografie viac ako 2 roky, pozývacie listy. Rozposlaných bolo 58.000 pozvánok. Na tieto reagovalo a mamografiu absolvovalo zatiaľ len 13 percent pozvaných. 

Preverené skríningové mamografické pracoviská od januára do júla 2020 vykonali 34.842 skríningových mamografií. Mnohé ženy totiž vyhľadali preverené skríningové mamografické pracoviská aj bez pozývacieho listu len so žiadankou od gynekológa či praktického lekára a využili mamografické vyšetrenie so štandardným oznámením výsledku vyšetrenia ihneď, alebo najneskôr do 3 dní. V tejto skupine žien bolo zistených 226 zhubných nádorov prsníka z toho 65 percent vo včasnom štádiu, kedy je ešte onkologické ochorenie bez metastáz a často nie je k vyliečeniu potrebná rozsiahla operácia a často tieto ženy nepotrebujú ani liečbu chemoterapiou! Pokiaľ budú ženy chodiť pravidelne na skríningovú mamografiu a zúčastní sa jej viac ako 70 percent žien, ktoré majú na skríningovú mamografiu nárok, výrazne klesne aj úmrtnosť na onkologické ochorenia prsníka o 30-35 percent, čo znamená, že 300 žien ročne neumrie zbytočne na toto ochorenie.

Celoeurópsky Deň pre zdravé prsia (Breast Health Day) sa koná každoročne v 47 krajinách. Jeho iniciátorom je medzinárodné združenie žien, ktoré prekonali rakovinu prsníka Europa Donna International, ktoré pravidelne informuje ženy všetkých vekových kategórií o potrebe predchádzania onkologickému ochoreniu, ako aj včasného zistenia výskytu rakoviny prsníka skríningom. Tohtoročná kampaň dostala názov Zdravý život pre zdravé prsia (Healthy Lifestyle for Breast Health) a ženám má pripomínať, že zdravý životný štýl, fyzická aktivita, udržiavanie vhodnej telesnej hmotnosti, zdravá strava a absolvovanie skríningovej mamografie napomáhajú ochrane a udržaniu zdravia.



EU: Jednotný pandemický semafor

Výsledkom dohody európskych ministrov z Rady Európskej únie (EÚ) pre všeobecné záležitosti je mapa s farebným kódovaním (semafor) založeným na spoločných kritériách, ktorú bude vypracovávať Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Európska komisia vyzvala všetky členské štáty na poskytovanie potrebných údajov, aby bolo možné systém každý týždeň aktualizovať na základe presných informácií o epidemiologickej situácii v EÚ a jej regiónoch.

Členské štáty EÚ sa dohodli, že nebudú obmedzovať voľný pohyb osôb cestujúcich zo zelených oblastí alebo do nich, národné vlády však budú aj naďalej stanovovať vlastné obmedzenia v podobe karantény alebo povinného testovania pre ľudí prichádzajúcich z oranžových alebo červených zón. Členské štáty môžu naďalej rozhodovať o tom, aké reštriktívne opatrenia (karanténu alebo testy) zavedú, majú však povinnosť včas o tom informovať, najneskôr do 24 hodín pred nadobudnutím účinnosti opatrení, aj ostatných členov EÚ a spresniť platnosť zavedených obmedzení. Dohoda ministrov sa týka aj vzájomného uznávania testov na COVID-19, čo doteraz nie všade platilo a vytvorenia harmonizovaného formulára na vyhľadanie cestujúcich vo všetkých dopravných prostriedkoch. V neposlednom rade dohoda medzi krajinami EÚ zaisťuje voľný pohyb dohodnutých kategórií cestovateľov, čo sa týka aj cezhraničných pracovníkov.

Za zelený bude označený región, v ktorom za uplynulých 14 dní pribudne menej ako 25 nových prípadov nákazy na 100.000 obyvateľov a pozitívne budú menej než štyri percentá obyvateľov. Oranžová farba bude pridelená regiónom, kde sa vyskytne 25 a 150 prípadov na 100.000 obyvateľov a pomer pozitívnych testov nebude vyšší ako štyri percentá. V opačnom prípade začne na semafore svietiť červená. Podľa týchto kritérií by v súčasnosti väčšina regiónov EÚ mala červenú alebo oranžovú farbu. Všetky potrebné informácie o cestovaní v EÚ budú k dispozícii aj na webovej platforme Re-open EU, kde bude uvedený odkaz na mapu ECDC.


SR: Vývoj cien

Spotrebiteľské ceny na Slovensku sa podľa Štatistického úradu SR v septembri t. r. v porovnaní s augustom t. r. v úhrne nezmenili, medziročne boli vyššie o 1,4 %. Septembrový medziročný rast inflácie ovplyvnili najmä vyššie ceny za bývanie a energie (o 2,6 %), ceny rozličných tovarov služieb (o 4,6 %), k celkovému rastu významne prispeli aj vyššie ceny v reštauráciách a hoteloch a v zdravotníctve. Potraviny a nealkoholické nápoje boli medziročne vyššie už len o 0,1 %. 

V porovnaní s augustom 2020 sa inflácia nezmenila. Najvýraznejší nárast cien zaznamenalo vzdelávanie o 1,8 %; alkoholické nápoje a tabak o 0,9 %; odevy a obuv o 0,6 %; zdravotníctvo o 0,5 %, ale tieto rasty vykompenzovali nižšie ceny v doprave o 0,7 %, zníženie cien potravín a nealkoholických nápojov o 0,5 % a tovarov a služieb v odbore rekreácia a kultúra o 0,4 %. Zníženie cien potravín o 0,5 % ovplyvnili nižšie ceny ovocia o 1,6 %; chleba a obilnín o 1,5 %; zeleniny (vrátane zemiakov) o 0,7 %; mlieka, syrov a vajec o 0,5 %; olejov a tukov o 0,3 %. Vzrástli ceny mäsa o 0,4 % vplyvom vyšších cien údenín a hovädzieho mäsa. Znížili sa tiež ceny nealkoholických nápojov o 0,5 % , klesli najmä ceny minerálnych vôd, nealkoholických nápojov a štiav o 1,1 %. Rast cien v odbore alkoholické nápoje a tabak o 0,9 % ovplyvnilo zvýšenie cien alko­ho­lických nápojov o 1,4 % (najviac vzrástli ceny piva o 3 %); aj rast cien tabaku o 0,4 %. Vyššie ceny v odbore odevy a obuv ovplyvnil rast cien obuvi o 1,4 %; odievania o 0,2 %. Ceny v odbore bývanie, voda, elektrina, plyn a ostatné palivá sa medzimesačne zvýšili len mierne o 0,1 %. Na vyššie ceny v rámci odboru zdravotníctvo o 0,5 % vplýval rast cien zdravotníckych výrobkov, zdravotníckych potrieb a zariadení o 0,5 % (najmä far­ma­ceutických výrobkov a ostatných zdra­votníckych výrobkov zhodne o 0,6 %); ambulantných služieb o 0,3 % (služieb zubných lekárov o 0,4 %). Zníženie cien v doprave o 0,7 % spôsobil pokles cien prevádzky prostriedkov osobnej dopravy, z nich najviac ceny leteckej osobnej dopravy a medzimesačne klesli aj ceny palív o 1,1 %. Klesli tiež ceny pri nákupe dopravných prostriedkov o 0,3 %. Pokles cien v odbore rekreácia a kultúra o 0,4 % ovplyvnili predovšetkým nižšie ceny organizovaných dovo­le­nkových zájazdov o 2,9 %. Zvýšili sa najmä ceny rek­reačných služieb a kultúry o 0,4 %. Zvýšenie cien v odbore vzdelávanie o 1,8 % spôsobili vyššie poplatky za jazykové kurzy, jazykové školy, poplatky v základných umeleckých školách, za družiny a školné v materskej škole. Na rast cien v odbore reštaurácie a hotely vplývalo zvýšenie cien stravovacích služieb 0,4 % a to najmä v jedálňach o 0,8 %. Vyššie ceny v odbore rozličné tovary a služby ovplyvnil rast cien poistenia o 1,3 % (poistenia motorových vozidiel o 2 %); sociálnej ochrany o 0,7 % (poplatok v súkromných detských jasliach o 1,7 %); finančných služieb inde neklasifikovaných o 0,3 % (finančné služby poskytované bankami o 0,3 %). 

Pri medziročnom porovnaní cien v septembri 2020 so septembrom 2019 sa zvýšili ceny za bývanie, vrátane vody, elektriny, plynu a ostatných palív o 2,6 %, a to najmä vďaka nárastu cien elektriny (o 8,8 %) a cenám za zber smetí (o 15 %), Vývoj cien v tomto odbore má podstatný vplyv na celkovú infláciu, pretože spotrebitelia minú v priemere takmer štvrtinu výdavkov práve na bývanie a energie. Za potraviny a nealkoholické nápoje, ktoré majú v spotrebnom koši tiež podstatné zastúpenie, platili spotrebitelia viac len o 0,1 %. Osobitne ceny potravín boli v porovnaní so septembrom 2019 vyššie o 0,4 %. Z nich najviac mäso (o 6 %), ryby a morské plody, naopak najviac zlacnela zelenina (o 10,6 %) a ovocie (o 2,1 %). K rastu inflácie prispeli aj vyššie ceny rozličných tovarov a služieb o 4,6 %. Z nich medziročne výraznejšie stúpli napríklad finančné služby (o 5,6 %) a ceny za osobnú starostlivosť (o 4,8 %), ako sú napríklad kadernícke a skrášľovacie služby (o 7,7 %). V odbore reštaurácie a hotely najviac vzrástli ceny v stravovacích službách (o 4,7 %), menej v ubytovacích (2,8 %). V odbore zdravotníctva si spotrebitelia priplatili v septembri o 3, 7 % viac ako minulý rok, a to najmä za ambulantné služby (o 3,8 %), z nich najviac za služby zubných lekárov (o 4,7 %). Celkovo sa zvýšili aj ceny za vzdelávanie o 2,4 %; rekreáciu a kultúru o 2 %; nábytok, bytové zariadenie a bežnú údržbu domácnosti o 1,9 %; alkoholické nápoje a tabak o 1,1 %; odevy a obuv o 0,3 %. Celkovú mieru inflácie na medziročnej úrovni ovplyvnili aj pokles cien v doprave o 6,4 %. 

Index spotrebiteľských cien sa v septembri oproti augustu nezmenil v domácnostiach zamestnancov, v domácnostiach dôchodcov, v nízkopríjmových domácnostiach. V priemere za deväť mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 sa spotrebiteľské ceny v úhrne zvýšili o 2,1 %. V priemere za deväť mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 sa index spotrebiteľských cien zvýšil za domácnosti zamestnancov o 2 %, za domácnosti dôchodcov o 2,3 % a za nízkopríjmové domácnosti o 2,2 %.

Radíme: Domy s nulovou spotrebou energie

Rodinný dom, ktorý získa stavebné povolenie od 1.1.2021, musí byť podľa novej legislatívy budova s takmer nulovou potrebou energie spĺňajúca podmienky na zaradenie do energetickej triedy A0. Potreba primárnej energie nesmie prekročiť 54 kWh/m2 za rok. Je preto potrebné vybrať vhodný zdroj vykurovania: solárne či fotovoltické panely, kotol na biomasu alebo tepelné čerpadlo, dobrá izolácia obvodových stien a strechy aj kvalitné okná. 

Medzi najdôležitejšie parametre pri výbere okien a dverí patrí hodnota súčiniteľa prechodu tepla Uw. Okná s plochou aspoň 1,8 m2 by mali mať Uw = 0,85 W/(m2.K), vchodové dvere Ud ≤ 2,0 W/(m2.K). Otvorové výplne menšej plochy musia byť zhotovené z rovnakých komponentov ako okná spĺňajúce požiadavky normy. Pri zasklení si všímajte aj tzv. solárny faktor (množstvo energie zo slnečného žiarenia prenikajúce do interiéru). Čím je hodnota vyššia, tým sa v zime znižuje potreba energie na vykurovanie. Sklo s vyššou g-hodnotou však môže spôsobiť nežiaduce prehrievanie interiéru v letných mesiacoch, preto je nevyhnutné pamätať na vhodné tienenie. Ak sú medzi rámom a krídlom okna netesnosti, môže dochádzať k neželaným energetickým stratám. 

Pri rodinných domoch s takmer nulovou potrebou energie je však najdôležitejšie vybrať si správny spôsob vykurovania a tiež prípravy teplej vody. Existuje viacero možností, najvhodnejšie sa však ukazuje využitie tepelného čerpadla so zásobníkom teplej vody. V jeho prospech hovorí nízka potreba primárnej energie, ktorú dokáže veľmi efektívne čerpať z alternatívnych prírodných zdrojov tepla – zo zeme, vody alebo vzduchu. Životné prostredie môže totiž poskytnúť až 75 % potrebnej energie zadarmo. Výber vhodného tepelného čerpadla závisí od viacerých faktorov, najmä od celkovej potreby tepla na vykurovanie domu. Do úvahy treba vziať aj priestorové možnosti na inštaláciu, zvážiť, či tepelné čerpadlo budete kombinovať s ďalšími zariadeniami (napr. so solárnymi kolektormi) a či ho chcete využívať aj na chladenie. Vybrať si môžete spomedzi tepelných čerpadiel typu: vzduch/voda, voda/voda alebo zem/voda. Odborníci v nulovom dome odporúčajú skombinovať tepelné čerpadlo s centrálne riadeným vetraním s rekuperáciou. 

Súčasťou zmien malo byť aj sprísnenie požiadaviek na tepelnoizolačné vlastnosti obvodových stien a striech. Tie sa však od nového roka nemenia, záväznými aj naďalej zostávajú doterajšie normové hodnoty. Každý nový rodinný dom však musí byť od 1.1.2021 postavený tak, aby bol zaradený do energetickej triedy A0. Na domy s takmer nulovou potrebou energie môžete získať aj štátnu dotáciu. Treba však splniť niekoľko podmienok. Dom sa musí nachádzať na území SR a mať kolaudačné rozhodnutie vydané najskôr k 1.1.2018. Celková podlahová plocha musí byť najviac 200 m2 a dom sa musí využívať výlučne na bývanie. Navyše nesmiete na stavbu získať žiadnu inú dotáciu. Ďalšia výzva na predkladanie žiadostí o poskytnutie príspevku na dom s nulovou potrebou energie by mala byť vyhlásená v novembri 2020.

streda 14. októbra 2020

On-line: Mapa Bratislavskej župy

Územný plán, stredné školy, kultúrne zariadenia, ale aj cyklotrasy či mapy lesov. To všetko je možné nájsť na novom mapovom portáli Bratislavskej župy. Vznikol na báze župného portálu BratislavskyKraj.sk, ktorý od svojho spustenia na jar tohto roku dosiahol už viac ako tri milióny vzhliadnutí. 

Na novom portáli sú k dispozícií interaktívne výkresy úplného znenia Územného plánu kraja aj Mapa zariadení v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavskej župy. Tieto zariadenia je možné na mape jednoducho vyhľadávať a zistiť aktuálne informácie, napríklad opatrenia na zamedzenie šírenia koronavírusu. enviroHUB BSK okrem poskytovania informácii v oblasti environmentálného vzdelávania a osvety umožňuje pomocou formulára pridávať projekty a udalosti v oblasti environmentálnej výchovy. Ďalej môžu návštevníci nahliadnuť do priestorovej štruktúry lesov na území BSK, ktorá bola spracovaná v dokumente Akčný plán na presadzovanie lesov na území Bratislavského samosprávneho kraja v zmysle Memoranda o spolupráci a spoločnom postupe pri ochrane lesov. 

Obľúbené témy Cyklistika a Cestovný ruch rozprávajú príbehy pomocou máp z dielne Slovenského domu Centrope „Cykloruristika pri Dunaji“ a „Splav Malého Dunaja“. Pomáhajú tak spoznať rozmanitý región a jeho pozoruhodnosti vrátane turistických alebo cyklistických trás. Pod záložkou Zdravie je zverejnená webová mapa, ktorá umožňuje vyhľadať a zobraziť lekárne, výdajne zdravotníckych pomôcok, zariadenia ambulantnej pohotovosti a agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti na území Bratislavského samosprávneho kraja. 

Výhodou nového mapového portálu BSK je jeho intuitívne ovládanie. Je vytvorený na platforme ArcGIS, ktorá umožňuje zdieľanie webových máp, aplikácií, súborov a tiež poskytuje zainteresovaným stranám možnosť prispievať vlastným obsahom k jeho napĺňaniu. Mapový portál na mapy.bratislavskykraj.sk bude neustále inovovaný, aby prinášal novšie a dostupné informácie.

EU: Námietky voči právnym predpisom o potravinových výrobkoch

Poslanci Európskeho parlamentu vzniesli z dôvodu ochrany zdravia európskych spotrebiteľov, najmä detí, dve námietky voči návrhom Európskej komisie o potravinárskych výrobkoch obsahujúcich oxid titaničitý a akrylamid. Komisia nemôže navrhované opatrenia schváliť a je povinná ich zmeniť, alebo stiahnuť. 

Prvá námietka sa týka zmeny a doplnenia právnych predpisov navrhovaných Európskou komisiou, ktoré stanovujú špecifikácie prídavných látok v potravinách, pokiaľ ide o oxid titaničitý (E 171). Parlament vyzýva Európsku komisiu, aby uplatňovala zásadu predbežnej opatrnosti a vypustila látku E171 zo zoznamu EÚ povolených prídavných látok v potravinách, ktoré sa v súčasnosti používajú hlavne na farbenie cukroviniek, pekárenských a cukrárenských výrobkov, ale aj žuvačiek, cukríkov, čokolád a zmrzliny. Keďže tieto výrobky sú u detí veľmi populárne, poslanci EP sa osobitne obávajú ich potenciálneho veľkého vystavenia tejto doplnkovej látke. Zdôrazňujú, že Francúzsko od 1. januára 2020 zakázalo predaj potravinárskych výrobkov obsahujúcich oxid titaničitý a že 85.000 občanov v celej Európe podpísalo petíciu na podporu francúzskeho zákazu. 

Druhá schválená námietka sa týka návrhu Európskej komisie na zmenu a doplnenie pravidiel stanovujúcich najvyššie prípustné množstvá akrylamidu v určitých potravinách pre kojencov a malé deti. Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) už skôr potvrdil, že akrylamid, kontaminujúca látka pri spracovaní, ktorá sa prirodzene vyskytuje pri zahrievaní niektorých potravín, potenciálne zvyšuje riziko vzniku rakoviny u všetkých vekových skupín. V uznesení poslanci požadujú, aby Európska komisia znížila navrhovanú maximálnu hladinu povolenú pre dva potravinové výrobky, ktoré sa často dávajú kojencom a malým deťom, pretože sú najviac exponované na základe ich telesnej hmotnosti. Zdôrazňujú tiež, že sušienky a sušienky, ktoré sa nevyrábajú špeciálne pre kojencov a malé deti, ale často sa im dávajú, alebo ich dokonca uvádzajú na trh, by mali zodpovedať rovnakým prísnejším požiadavkám.

SR: Novela zákona o verejnom zdraví

Vláda SR schválila novelu zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (z.č. 355/2007 Z.z.). Ide o reakciou na okolnosti spôsobené pandémiou ochorenia COVID-19. Rozširuje sa predmet úpravy zákona, a to o úpravu výkonu epidemiologického vyšetrovania. Minister zdravotníctva navrhol, aby bola novela prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní. 

Opatrenia, ktoré doteraz vydával Úrad verejného zdravotníctva SR a regionálne úrady verejného zdravotníctva, budú mať po novom charakter všeobecne záväzných právnych predpisov – to znamená vyhlášok. Novela upravuje aj nové nástroje v boji s pandémiou COVID-19, napr. možnosť orgánov verejného zdravotníctva nariadiť opatrenie, ktorého obsahom bude uloženie povinnosti poskytovateľom služieb alebo zamestnávateľom podmieňovať vstup do prevádzkových priestorov registráciou osobných údajov vstupujúcich osôb. Tento nástroj sa v súčasnosti využíva v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, kde napomáha trasovaniu osôb, ktoré mohli prísť do kontaktu s nakazenou osobou. 

Zároveň sa precizuje ešte užšia spolupráca medzi Národným centrom zdravotníckych informácií a Úradom verejného zdravotníctva, ako aj jeho regionálnymi pobočkami. Pri organizovaní verejných športových podujatí sa ďalej upravuje riešenie konfliktu medzi povinnosťou zakrytia tváre vyplývajúcou z opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR a zákazom mať zakrytú tvár spôsobom sťažujúcim alebo znemožňujúcim identifikáciu účastníka verejného športového podujatia.

Koronakríza: Nižšie platy v pracovných inzerátoch

Koronavírus priniesol na trh práce najskôr zníženie počtu pracovných príležitostí. Analýza portálu Profesia.sk informuje, že hoci množstvo inzerátov je už v súčasnosti pozitívnejšie, pandémia udrela aj na platy. 

Priemerná mzda, ktorú zamestnávatelia uvádzali v pracovných ponukách na Profesia.sk počas tretieho štvrťroka 2020 bola 1.125 eur v hrubom. Oproti druhému kvartálu je to pokles o 6,7 percenta. Táto suma je nielenže nižšia, ako bol priemerný plat v inzerátoch v druhom kvartáli, ale dokonca nedosiahla ani na plat z inzerátov za prvé tri mesiace tohto roka. Nižšie ponúkané mzdy boli v každom kúte Slovenska. Oproti druhému kvartálu klesli platy v pracovných ponukách percentuálne najmenej v Košickom kraji. Priemerná mzda v inzerátoch tu od júla do konca septembra predstavovala 1.108 eur. To je o štyri percentá menej ako v predošlom štvrťroku. Naopak, percentuálne najviac klesla priemerná ponúkaná mzda v Trnavskom kraji. Oproti druhému kvartálu si tu platy v inzerátoch pohoršili o zhruba 8 percent. Pokles platov postihol pracovné inzeráty bez ohľadu na to, aké vzdelanie požadovali firmy od uchádzačov. Krátenie ponúkaných miezd zasiahlo percentuálne najmä ponuky s najnižšími požiadavkami na vzdelanie či inzeráty, ktoré ponúkali pracovné príležitosti uchádzačom s maturitou. 

Spomedzi 39 odvetví klesli medzikvartálne platy až v 34. Medzi sektormi, v ktorých klesol priemerný plat najvýraznejšie, sú prípady, kde v predošlom kvartáli mzdy naopak výrazne rástli. Napríklad mzdy v chemickom priemysle rástli v druhom štvrťroku vôbec najviac zo všetkých sektorov. Vtedy si polepšili až o 27 percent. Finančná odmena sa v druhom štvrťroku zlepšila tiež v inzerátoch manažmentu kvality. Nárast vtedy predstavoval 17 percent. Ani jeden zo sektorov si však výšku ponúkaných platov neudržal. V treťom štvrťroku zaznamenala Profesia.sk v oboch prípadoch mzdový prepad o 12 percent. Výrazný pokles v ponúkaných platoch bol v treťom kvartáli aj v textilnom priemysle, výrobe či v prekladateľstve. Naopak, platy neklesli v informačných technológiách a službách. V oboch prípadoch platí, že ponúkané mzdy v roku 2020 dokonca kontinuálne rástli. Ďalším odvetvím, kde tento rok nebol pokles, je štátna správa a samospráva. 

Analýza odhalila aj tri sektory, v ktorých mzdy v roku 2020 prakticky neustále klesajú. Ide o vrcholový manažment, obchod a telekomunikácie. Platí to najmä pre pozície ako riaditeľ logistiky, vedúci dopravy, prevádzkový manažér, dizajnér komunikačných sietí, pokladník či predák.

utorok 13. októbra 2020

COVID-19: Úzky kontakt s pozitívnym

Ak ste presvedčený, že ste boli v kontakte s pozitívne testovanou osobou na nový koronavírus, mali by ste zostať v izolácii a oznámiť túto skutočnosť zdravotníkom. Podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) tí rozhodnú, či je vaše podozrenie opodstatnené a či sa podrobíte testovaniu
.
  
Platí to aj v prípade, ak vás pozitívny človek neuviedol medzi svojimi kontaktmi. Mali by ste sa obrátiť na svojho lekára a ten preverí, nakoľko rizikový bol váš kontakt a či existuje dôvodné podozrenie, že ste sa mohli nakaziť. Ak áno, lekár vám udelí karanténnu PN a zabezpečí testovanie na COVID-19. Epidemiologicky rizikovým, "úzkym" kontaktom je nielen priamy fyzický kontakt, ale aj osobný kontakt na vzdialenosť do dvoch metrov na čas dlhší ako 15 minút a nechránený priamy kontakt v uzavretom prostredí, takisto dlhší čas ako 15 minút. Rizikové je aj sedenie vedľa pozitívneho prípadu do dvoch sedadiel v lietadle.

Potrebu testovania dokážete zistiť aj prostredníctvom onl-ine formulára na adrese https://www.old.korona.gov.sk/covid-19-patient-form.php. V ňom je nutné vyplniť všetky polia v červenom rámčeku a v časti Vyberte príznaky alebo dôvod vyšetrenia označiť možnosť "bol som v kontakte s pozitívne testovanou osobou". Vtedy sa v dotazníku objavia ďalšie políčka na zadanie údajov o pozitívnom prípade a podrobností o kontakte s ním. Ak zadané dáta potrebu testovania preukážu, posudzovaný dostane SMS správu s časom a miestom odobratia vzorky. Testovanie sa realizuje najskôr v piaty deň od posledného kontaktu s chorým a jeho výsledok sa testovaný dozvie najneskôr do 96 hodín od odberu.

Desaťdňovú karanténu je potrebné dodržať aj v prípade testu s negatívnym výsledkom, pretože klinické príznaky sa môžu vyvinúť až do jej ukončenia! Ak sa v čase izolácie objaví horúčka alebo príznaky respiračnej infekcie, pacient má kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára, ktorý zváži realizáciu opakovaného testu.

Trend: Individuálne cestovanie

Na trhu s ojazdenými vozidlami sa v posledných mesiacoch objavuje nový fenomén. Rapídne sa zväčšuje skupina starších šoférov, ktorí si „na staré kolená“ zaobstarávajú svoj prvý automobil, alebo si ho kupujú po dlhej, často desiatky rokov trvajúcej vodičskej pauze. Deje sa tak predovšetkým vo väčších mestách, kde je vysoká koncentrácia ľudí. Starší motoristi tak často používajú auto ako „mobilné rúško“. Technológie v moderných vozidlách ale mnohým „nováčikom“ v seniorskom veku ovládanie automobilu skôr komplikujú. 

V súčasnosti je citeľne zvýšený záujem o vozidlá a všeobecne väčšia náklonnosť k individuálnemu cestovaniu aj u ľudí, ktorí doteraz fungovali bez auta. Majú síce vodičský preukaz, auto však často dlhú dobu, niekedy aj desiatky rokov, nešoférovali. Prístup k týmto neskúseným šoférom zohľadňujú aj poisťovne. „Poistné sa stanovuje na základe mnohých kritérií a vek je jedným z tých zásadných. Konkrétne u veľmi mladých šoférov hrá každý rok úlohu. Poistné pre staršieho šoféra tak bude veľmi výrazne lacnejšie, oproti 18-ročnému šoférovi aj napriek tomu, že ani jeden bonusy za beznehodovosť nemá“, uviedol Ladislav Bělina. Starších prvovodičov vedie k nákupu auta hlavne súčasná situácia týkajúca sa pandémie koronavírusu a s tým spojených rizík. „Títo ľudia často žili aj niekoľko desiatok rokov bez auta, pretože im stačila verejná doprava. To sa ale momentálne mení a hlavne starší ľudia si viac uvedomujú vyššie zdravotné riziká spojené s hromadným cestovaním s neznámymi ľuďmi. Automobil sa pre nich do značnej miery stáva takým veľkokapacitným mobilným rúškom, v ktorom sa samozrejme omnoho lepšie dýcha“, približuje Petr Vaněček. Starší šoféri sa všeobecne orientujú skôr na také vozidlá, kde je minimum výbavy a čo možno najjednoduchšie ovládanie. Súčasné technológie a veľké displeje skôr odmietajú. Väčšinou si vystačia s klimatizáciou, posilňovačom riadenia a rádiom.

Zabudnúť určite nesmú na poistenie vozidla, a to vrátane havarijného (aj pre lacné vozidlá existujú lacné programy havarijného poistenia) a na asistenčné služby, ako sú oprava alebo odťah pokazeného automobilu, oprava defektu, dovoz paliva pri zabudnutom tankovaní a podobne. Na výšku poistného má vplyv aj výkon alebo objem motora – čím väčší alebo silnejší motor, tým drahšia poistka. A u začiatočníka, ktorý nemá bonusy, to platí dvojnásobne. „Riziko nehôd u týchto šoférov bude samozrejme vyššie. Vzhľadom k veku zase očakávame väčšiu opatrnosť a uvedomenie si svojich nedostatočných skúseností za volantom. Oproti mladším vodičom si títo ľudia často poisťujú vozidlá nie na „efekt“, ale skôr podľa úžitku, čo samozrejme ich rizikovosť tiež znižuje. Havarijné poistenie sa v takomto prípade určite oplatí, ale treba brať do úvahy vek a cenu vozidla“, dodáva L. Bělina. 

Pri výbere vozidla je nutné brať do úvahy niekoľko faktorov. Pre menej skúseného staršieho vodiča je napríklad vhodné vyššie sedenie kvôli lepšiemu rozhľadu a pohodlnejšiemu nastupovaniu a vystupovaniu. V najnižšej cenovej kategórii túto výhodu ponúka napríklad Ford Fusion, Volkswagen Golf Plus alebo Hyundai ix20. Zbytočným rizikom a komplikáciou sú vozidlá od exotických výrobcov. Určite je dobré zistiť si, aké servisy sú v okolí a akým značkám sa venujú. Petr Vaněček dopĺňa: „Pri zánovných vozidlách by to mali byť skôr autorizované servisy, pri starších autách to môžu byť pokojne špecialisti alebo menšie univerzálne dielne. A to nie len v mieste bydliska, ale napríklad aj v okolí chalupy, pokiaľ na nej človek trávi veľa času.“ Väčšina starších šoférov preferuje menšie hatchbacky s benzínovým motorom, ktoré pri väčšine krátkych jazdách netrpia tak ako naftové, sú spravidla spoľahlivejšie a vyššiu spotrebu vyvážia nižšími servisnými nákladmi.

EÚ: Mechanizmus preverovania zahraničných investícií

Jednotný rámec Európskej únie (EÚ) na overovanie priamych zahraničných investícií (PZI) je od 11. októbra 2020 plne funkčný. Za posledných osemnásť mesiacov po prijatí prvého nariadenia EÚ o overovaní investícií dosiahli Európska komisia a členské štáty účinnú koordináciu. Dosiahnutý rámec bude nástrojom udržania strategických záujmov Európy na otvorenom trhu EÚ pre investície.

Nariadenie o skríningu priamych zahraničných investícií prijaté v marci 2019 stanovilo celoeurópsky rámec, v ktorom môžu Európska komisia a členské štáty koordinovať svoje kroky v oblasti zahraničných investícií. Po formálnom nadobudnutí účinnosti nariadenia o skríningu priamych zahraničných investícií v apríli 2019 Európska komisia a členské štáty pracovali na zavedení nevyhnutných prevádzkových požiadaviek na uplatňovanie nariadenia od 11. októbra 2020, konkrétne:
  • oznámenie členských štátov EÚ o ich existujúcich vnútroštátnych mechanizmoch skríningu investícií Európskej komisii,
  • zriadenie formálnych kontaktných miest a zabezpečených kanálov na výmenu informácií a analýz v každom členskom štáte aj v rámci Európskej komisie,
  • vývoj postupov pre členské štáty a Európsku komisiu na rýchlu reakciu pri obaváných priamych zahraničných investíciách a na vydávanie stanovísk, 
  • aktualizácia zoznamu projektov a programov v záujme EÚ, ktorý je uvedený v prílohe k nariadeniu.
Na základe odporúčaní Európskej komisie z marca 2020 sa členské štáty tiež dohodli na neformálnej spolupráci pri skríningu priamych zahraničných investícií, ktoré by  mohli ovplyvňovať jednotný trh EÚ. Niekoľko členských štátov zároveň reformuje svoje mechanizmy skríningu či prijíma nové mechanizmy.

SR: Vývoj zamestnanosti a miezd

Zamestnanosť na Slovensku, s výnimkou informačných a komunikačných činností, klesla podľa údajov Štatistického úradu SR (ŠÚ SR) v auguste t. r.  medziročne vo všetkých odvetviach. Vývoj priemernej mzdy bol pritom priaznivejší, pokles zaznamenali len tri odvetvia.

Zamestnanosť klesla medziročne aj v auguste vo všetkých odvetviach, okrem infor­mač­ných a komu­ni­kač­ných činností. Najväčšie úbytky už piaty mesiac po sebe boli v ubytovaní a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Zamestnanosť sa v auguste medziročne zvýšila len v infor­mač­ných a komu­ni­kač­ných činnostiach o 2,2 %. Najväčší pokles pretrvával v ubytovaní o 18,7 % a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 10,9 %. Znížila sa aj v stavebníctve o 9 %, prie­mysle o 6,7 %, veľkoobchode o 5,1 %, maloobchode o 4,6 %, vy­braných trhových službách o 2,2 %, doprave a skla­do­vaní o 1,9 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 1 %.

Medziročný rast priemernej nominálnej mesačnej mzdy v auguste t.r. síce zaznamenala väčšina odvetví, no zatiaľčo v júli klesla medziročne len v ubytovaní, v auguste k nemu pribudli aj priemysel a doprava. V auguste 2020 oproti augustu 2019 najväčší rast mzdy pocítili v malo­ob­chode o 5,3 % (dosiahla 814 eur) a v čin­nostiach reštaurácií a po­hos­tin­stiev o 5,1 % (553 eur). Zvýšila sa aj vo veľ­ko­obcho­de o 3,8 % (1.057 eur), staveb­níc­tve o 2,4 % (761 eur), in­for­mač­ných a ko­muni­kač­ných činnostiach o 2,4 % (1.941 eur), predaji a op­rave motorových vozidiel o 2 % (1.048 eur), vybraných trhových službách o 1,2 % (1.029 eur). Pokles priemernej nominálnej mesačnej mzdy bol už šiesty mesiac po sebe spomedzi vybraných odvetví najväčší v ubytovaní, v auguste medziročne klesla o 5,4 % (dosiahla 753 eur). Nižšia mzda bola aj v doprave a skla­dovaní o 1,3 % (1.007 eur) a v prie­mysle o 0,3 % (1.121 eur). Rovnako aj priemerná reálna mesačná mzda v auguste 2020 vo väčšine odvetví medziročne rástla, pokles zaznamenali štyri odvetvia. V auguste 2020 oproti augustu 2019 vzrástla v maloobchode o 3,8 %, čin­nos­tiach reštaurácií a po­hos­tin­stiev o 3,6 %, veľkoobchode o 2,4 %, sta­veb­níc­tve a in­for­mač­ných a ko­mu­ni­kač­ných činnostiach zhodne o 1 % a v predaji a oprave motorových vozidiel o 0,6 %. Najviac klesla v uby­tovaní o 6,7 %, znížila sa aj v do­prave a skla­do­vaní o 2,7 %, priemysle o 1,7 % a vo vy­bra­ných trhových službách o 0,2 %. Reálna mesačná mzda vzrástla medziročne len v malo­obchode o 2,6 %, veľ­ko­ob­chode o 1,9 % a v čin­nos­tiach reštaurácií a pohos­tinstiev o 0,9 %. Klesla v uby­to­va­ní o 11,6 %, pre­­daji a oprave motorových vozidiel o 2,9 %, dop­­rave a skla­do­vaní o 2,7 %, prie­mysle o 2,5 %, stavebníctve o 1,4 %, infor­mačných a ko­mu­ni­kačných činnostiach a vo vy­bra­ných trhových službách zhodne o 0,6 %.

V priemere za osem mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach o 4,2 %. Znížila sa v ubytovaní o 10,1 %, čin­nos­tiach reštaurácií a po­hos­tin­stiev o 6,9 %, priemysle o 5,3 %, sta­­veb­níc­tve o 4,9 %, maloobchode o 3,9 %, veľkoobchode o 3,2 %, pre­daji a op­ra­ve motorových vozidiel o 2,2 %, vybraných trhových službách o 1,6 % a v do­p­rave a skla­do­vaní o 0,5 %. Mzda sa zvýšila v maloobchode o 4,9 % ( dosiahla 795 eur), veľko­ob­cho­de o 4,1 % (1 065 eur), činnostiach reštaurácií a pohostin­stiev o 3,1 % (529 eur), in­for­mač­ných a ko­muni­kač­ných činnostiach o 1,6 % (1 994 eur), vybra­ných trhových službách o 1,6 % (1 023 eur) a v stavebníctve o 0,8 % (738 eur). Klesla v ubytovaní o 9,7 % (695 eur), pre­­daji a opra­­ve motorových vozidiel o 0,8 % (1 028 eur), doprave a skla­do­va­ní o 0,6 % (1 005 eur) a v prie­mysle o 0,4 % (1 142 eur).

pondelok 12. októbra 2020

SR: Zálohovanie PET fliaš

Zákon o zálohovaní plastových PET fliaš a nápojových plechoviek by mal na Slovensku platiť od januára 2022. Ministerstvo životného prostredia SR vyhlásilo výzvu na prihlásenie sa do výberu správcu zálohového systému jednorazových obalov na nápoje. Správca zálohového systému by mal byť známy do konca roku 2020.  

Správca zohrá kľúčovú úlohu v celom systéme zálohovanie nápojových PET fliaš a nápojových plechoviek. Rozhodovať bude o technickom a logistickom nastavení systému, spôsobe zberu PET fliaš či rozmiestnení zberových automatov. 

Záujemca musí predložiť organizačný plán zálohového systému, spôsob jeho financovania, plán dosahovania cieľov návratnosti zálohovaných jednorazových nápojových obalov, schémy budúcich zmluvných vzťahov medzi správcom, výrobcom obalov a distribútorom obalov, ale aj napríklad plán vzdelávacích a propagačných aktivít.


EU: Tretia zmluva na vakcínu voči COVID-19

Európska komisia schválila tretiu zmluvu s farmaceutickou spoločnosťou Janssen Pharmaceutica NV, jednou zo spoločností Janssen Pharmaceutical Companies, ktoré zastrešuje Johnson & Johnson, aby zaistila prístup k potenciálnej vakcíne voči ochoreniu COVID-19. 

Spoločnosť Janssen využíva technologickú platformu AdVac®, ktorá bola využitá aj pri vývoji a výrobe nedávno schválenej vakcíny spoločnosti proti ebole, ako aj potenciálnych očkovacích látok proti ochoreniam spôsobeným vírusmi Zika, RSV či HIV. Potenciálna vakcína je už v tretej fáze klinického skúšania. Rozhodnutie Európskej komisie podporiť túto vakcínu sa zakladá na riadnom vedeckom posúdení, použitej technológii, skúsenostiach spoločnosti s vývojom vakcín a jej výrobnej kapacite schopnej zaistiť dodávky pre celú Európsku úniu. 

Po tom, ako sa ukáže, že vakcína je bezpečná a účinná proti ochoreniu COVID-19, zmluva umožní členským štátom nakúpiť očkovacie látky pre 200 miliónov ľudí. Členské štáty budú mať navyše možnosť zakúpiť očkovacie látky pre ďalších 200 miliónov ľudí. Takisto sa budú môcť rozhodnúť vakcínu darovať krajinám s nižším a stredným príjmom, alebo ju distribuovať do ďalších európskych krajín.

Komisia už podpísala zmluvy so spoločnosťami AstraZeneca a Sanofi-GSK a úspešne ukončila prípravné rozhovory so spoločnosťami CureVac, BioNTech-Pfizer a Moderna.

SR: Koronakríza zmenila naše očakávania

Aké sú očakávania Slovákov ohľadom ďalšieho vývoja ekonomiky, nezamestnanosti a cien? Ako hodnotia svoju finančnú situáciu? Očakávajú jej zhoršovanie? Budú schopní sporiť a aké majú plány ohľadom kúpy drahších tovarov či dokonca nového bývania? Analýza Poštovej banky vychádza zo Spotrebiteľského barometra III./2020, ktorý zverejnil Štatistický úrad SR. 

Ešte na začiatku tohto roka očakávalo zhoršovanie ekonomickej situácie len 40 % našich domácností. Teraz je situácia úplne odlišná a pesimistov je oveľa viac. Až 61 % Slovákov totiž predpokladá zhoršovanie ekonomiky v nasledujúcich mesiacoch. A zlepšenie vývoja očakáva len nepatrných 7 % respondentov. Negatívne očakávania sa týkajú aj nášho trhu práce. Rastúcu nezamestnanosť totiž prognózuje až 82 % domácností a len minimálne 4 % si myslia, že by mohla tento rok klesnúť. Zaujímavý je aj pohľad na to, aký vývoj cien Slováci predpovedajú. Pocitová inflácia je takmer vždy vyššia ako tá reálna, to znamená, že ľudia majú zväčša pocit, že ceny rastú rýchlejšie ako je tomu v skutočnosti. Platí to aj v súčasnosti, kedy rast cien spomaľuje a zrejme tomu tak bude aj po zvyšok roka. Napriek tomu až 34 % Slovákov predpokladá, že ceny v obchodoch budú v nadchádzajúcom období rásť rýchlejšie ako doteraz. A rovnaké percento (34 %) si myslí, že zdražovanie bude pokračovať rovnakým tempom ako v súčasnosti. Naopak, pomalší rast cien očakáva len 8 % domácností a 9 % si myslí, že ceny zostanú nezmenené. 

Azda najzaujímavejším je pohľad Slovákov na ich finančnú situáciu v podmienkach koronakrízy. Až 28 % našich domácností očakáva zhoršenie svojej finančnej situácie v nasledujúcich 12 mesiacoch. V porovnaní so začiatkom roka, kedy bol tento podiel len úrovni 17 %, došlo k výraznému zhoršeniu. Ale oproti jarným mesiacom, kedy u nás pandémia vypukla, nastal výrazný posun vpred, keďže v apríli bola pesimisticky naladená až takmer polovica našich domácností (zhoršenie finančnej situácie čakalo 49 % domácností). Naopak, zlepšenie na poli svojich financií v nasledujúcom období očakáva len 9 % našincov a viac než polovica si myslí, že sa ich finančná situácia meniť nebude. 

Slováci sú pomerne sporivý národ. V súčasnom krízovom období sme však opatrní a až 56 % z nás si myslí, že nebudú schopní tvoriť úspory. Optimisticky naladená je len zhruba tretina Slovákov, ktorí si myslia, že budú schopní odkladať si nejaké to euro do rezervy. Podiel sporivých domácností sa ale z dlhodobého hľadiska zvykol držať na úrovni okolo 40 %. Zhoršená ekonomická situácia sa premietla aj do plánov Slovákov investovať väčšie sumy peňazí do nábytku, elektroniky, auta či nového bytu. Až 40 % domácností sa totiž domnieva, že v nasledujúcich mesiacoch budú míňať menej na veľké nákupy (elektronika, spotrebiče, nábytok atď.). Ešte začiatkom roka sa chystalo okresávať svoje veľké nákupy len 30 % domácností. Kúpu auta počas roka zamýšľa len 5 % domácností. Pred krízou sa tento podiel zvykol pohybovať na úrovni 7 až 8 % domácností, čo znamená, že našinci pod vplyvom krízy prehodnotili aj svoje úmysly ohľadom nového auta. Podiel domácností, ktorí si v tomto roku plánujú kúpiť alebo postaviť novú nehnuteľnosť je samozrejme ešte nižší, predstavuje 2 %. Aj tieto rozhodnutia ovplyvnila aktuálna situácia, nakoľko pred krízou sa tento podiel hýbal v rozmedzí 3 až 4 %. Znížil sa aj podiel tých, ktorí v dohľadnej dobe plánujú rekonštruovať svoje bývanie – z 15 % pred krízou na súčasných 12 %. 

Kríza sa podpísala aj pod zhoršenie finančných možností slovenských rodín. Ubudlo totiž tých, ktorí sporia a naopak, pribudlo tých, ktorí žijú od výplaty k výplate. Kým v úvode roka si dokázalo sporiť až 50 % našich domácností, kríza spôsobila ich pokles na 45 % a aktuálne došlo k miernemu rastu na 48 % domácností. Schopnosť domácností vytvárať úspory je dôležitá aj pre celú ekonomiku. Nasporené prostriedky totiž môžu výhodne investovať, uložiť do bánk alebo použiť na kúpu finančne náročnejších tovarov. Podiel ľudí, ktorí žijú od výplaty k výplate, je u nás vo všeobecnosti pomerne vysoký – pred krízou to bolo 33 až 34 % domácností. Po kríze sa ich podiel zvýšil na 36 %. Po vypuknutí pandémie sa zvýšil aj podiel domácností, ktoré žijú na dlh alebo vyberajú svoje úspory na úroveň 16 % respondentov. Pozitívom však je, že aktuálne toto číslo opäť kleslo na svoju predkrízovú hodnotu 14 %. 

Aktuálne: Koronavírus priniesol transformáciu trhu práce

Pandémia ochorenia Covid-19 za niekoľko mesiacov úplne zmenila nastavenia slovenského trhu práce. Ľudia viac pracujú z domu, flexibilnejšie a bolo by žiaduce, aby na tieto zmeny reagoval aj Zákonník práce. 


„Na pracovnom trhu nastáva nový štandard. Veľa zamestnancov i zamestnávateľov preferujú prácu z domu, rovnako aj flexibilný pracovný čas a úväzky. Firmy nechávajú doma zamestnancov cielene, aby sa obmedzili ich kontakty. Okrem toho sa začínajú zameriavať na ľudí s určitými zručnosťami. Vidíme v tom veľkú transformáciu pracovného trhu. Pred pandémiou boli žiadané iné zručnosti ako teraz. Firmy hľadajú dátových analytikov,či špecialistov na kybernetickú bezpečnosť. Dôležité sú aj mäkké zručnosti ako je schopnosť spolupráce v tíme, empatia, komunikačné schopnosti“, zdôraznila prezidentka Asociácie personálnych agentúr na Slovensku (APAS) Zuzana Rumiz tým, že zmeny postupujú veľmi rýchlo a preto by bolo vhodné, keby na ne reagoval aj Zákonník práce.

„Novela Zákonníka práce by bola veľmi vhodná, najmä v súvislosti s reakciou na aktuálny vývoj na trhu práce. Mala by sa týkať predovšetkým úpravy pracovných úväzkov a za dôležité pre zamestnávateľov považujem aj zníženie odvodovej zaťaženosti“, konštatovala Z.Rumiz. Súvisí to aj s tým, že slovenský pracovný trh sa zotavuje veľmi pomaly zo šoku, ktorý spôsobilo vypnutie ekonomiky v druhom štvrťroku 2020 pre zastavenia šírenia pandémie koronavírusu. Situácia na trhu práce je už lepšia ako bola v treťom štvrťroku, ale ani zďaleka to nedosahuje vlaňajšiu úroveň. Napríklad nezamestnanosť sa zvýšila o 2 %. Firmu nie sú naladené príliš optimisticky. Ich očakávania pre posledný štvrťrok 2020 podľa Manpower indexu trhu prácu sú utlmené. Desatina z nich očakáva, že bude v poslednom štvrťroku naberať nových zamestnancov, no 11 % firiem predpokladá prepúšťanie do konca roka. Z regionálneho hľadiska je na tom najlepšie Bratislavský kraj. Bratislava je viac zameraná na zdieľané služby, ktorých je na jej území viacero, veľa technologických a IT firiem. Na ne má pandémia podstatne menší dosah. Rovnako takmer vôbec nie je postihnutý predaj cez internet a s ním spojená logistika. Naopak najhoršia situácia je v súčasnosti v priemyselných odvetviach a v cestovnom ruchu s gastrosektorom.

piatok 9. októbra 2020

5G: Pilotné testovanie v Bratislave

V štyroch častiach Bratislavy odštartovala pilotná komerčná testovacia prevádzka 5G siete s  technológiami od Nokie, Ericssonu, Huawei a ZTE. Ako prví si výhody novej 5G siete môžu užiť  s kompatibilným zariadením Petržalčania, Ružinovčania, Dúbravčania a Karlovešťania. 

Pripojiť sa do mobilnej siete s rýchlosťou vyše 1 Gbps a zažiť skúsenosť z optického fixného pripojenia môžu zákazníci O2. „Pri testovaní v jednotlivých oblastiach modelujeme rôzne podmienky šírenia. V testoch sme na mobilnom telefóne namerali maximálnu hodnotu rýchlosti sťahovania dát 1,223 Gbps a odosielania 90 Mbps. Limitujúcim faktorom nebola sieť, ale mobilný telefón. Agregovaná priepustnosť sektoru bola v tomto prípade 3,959 Gbps a 630 Mbps v smere odosielania dát. V oblasti optimalizovanej na čo najširšie pokrytie bola maximálna rýchlosť pre jeden mobil 1,011Gbps a odosielanie dát 86Mbps pri celkovej priepustnosti sektoru 2,106 Gbps/323 Mbps“, uviedol Juraj Eliáš. Všetky zariadenia, ktoré budú schopné pracovať v 5G sieti O2 musia byť pre túto sieť implementované aj výrobcom, teda nie každý 5G smartfón dokáže plnohodnotne využiť aktuálnu testovaciu prevádzku siete. Hoci O2 umožní pripojiť sa do 5G siete všetkým zákazníkom s vhodným hardvérom, zákazníci si túto možnosť môžu v nastaveniach svojho telefónu vypnúť. V tomto momente si kvalitu 5G siete môžu otestovať zákazníci O2 s deviatimi smartfónmi dostupnými na trhu. Ide o Motorola G5G Plus, Motorola edge plus, ZTE Axon 11 5G, Huawei P40 Pro 5G, Huawei P40 5G, Huawei Mate 30 Pro 5G, Huawei Mate 20X 5G, Xiaomi Mi10 a Xiaomi Mi10 Pro a už v blízkej budúcnosti aj s čoskoro pridanými zariadeniami do ponuky Xiaomi Mi 10T a Xiaomi Mi 10T Pro. V tomto momente si teda môže 5G od O2 vyskúšať len niekoľko stoviek zákazníkov.

V rámci testovania 5G siete v Bratislave O2 tiež preveruje plnenie hygienických noriem jednotlivých technológií meraniami elektromagnetického žiarenia, ktoré sú aj samozrejmou súčasťou sprevádzkovania každého vysielača. O2 tak zrealizovalo rozsiahle meranie jednotlivých antén, pričom potvrdilo, že hodnoty elektromagnetického žiarenia (EMF) 5G siete sú porovnateľné s doterajšími technológiami a sú niekoľkonásobne nižšie ako limity stanovené legislatívou, či už sú to merania priamo pri anténach, v bytoch pod nimi, alebo v priestore s najlepším pokrytím. „Zároveň môžeme meraniami potvrdiť, že obytné priestory priamo pod anténami sú z pohľadu EMF žiarenia najmenej exponovanými“, doplnil Juraj Eliáš.

Moderné 5G siete s ich vlastnosťami približujúcimi sa pevnému pripojeniu nájdu využitie aj na pripojenie domácností tam, kde nie je dostupné pokrytie pomocou káblového pripojenia. Okrem toho umožnia ďalší rozvoj internetu vecí pre lepšiu správu v oblasti smart cities či smart home riešení, ale aj v priemysle, doprave, médiách, či zdravotníctve. 5G siete sú nevyhnutným krokom vo vývoji sieťových riešení a lepšej správe frekvenčného spektra.

EU: Európsky klimatický predpis

Európsky parlament vyzval všetky štáty Európskej únie (EÚ) na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 a zadefinoval ambiciózne ciele znižovania emisií na roky 2030 a 2040. Poslanci schválili mandát Európskeho parlamentu na rokovania sa Radou (ministrov) EÚ o konečnom znení takzvaného európskeho klimatického predpisu. Cieľom je premeniť politický prísľub o dosiahnutí klimatickej neutrality v EÚ do roku 2050 na záväzok. Nová právna úprava má zároveň priniesť právnu istotu a predvídateľnosť na prípravu na prechod ku klimatickej neutralite.

Parlament presadzuje, aby klimatickú neutralitu dosiahli do roku 2050 Európska únia ako celok a zároveň aj všetky jej jednotlivé členské štáty. V ďalšej fáze by mala EÚ docieliť dokonca záporné emisie. Na dosiahnutie tohto cieľa poslanci požadujú vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov. Schválený text vyzýva Európsku komisiu, aby do 31. mája 2023 prostredníctvom riadneho legislatívneho postupu navrhla trajektóriu dosiahnutia uhlíkovej neutrality v EÚ do roku 2050. Pri tvorbe návrhu trajektórie by podľa poslancov mala zohľadniť aj takzvaný emisný rozpočet, teda celkový objem zostávajúcich emisií skleníkových plynov, ktoré ešte EÚ môže do roku 2050 vypustiť, aby bolo možné obmedziť nárast teploty v súlade s Parížskou dohodou. Komisia by mala navrhnutú trajektóriu po každom globálnom hodnotení vykonávania dohody jej zmluvnými stranami opätovne prehodnotiť. Poslanci chcú takisto zriadiť Európsku radu pre zmenu klímy ako nezávislý vedecký orgán, ktorého úlohou bude posudzovať konzistentnosť politiky a monitorovať dosiahnutý pokrok.

Súčasným cieľom EÚ je znížiť emisie do roku 2030 o 40 % v porovnaní s rokom 1990. Komisia však nedávno v upravenom návrhu európskeho klimatického predpisu predložila ambicióznejší cieľ, a to zníženie emisií o minimálne 55 %. Poslanci EP posunuli latku ešte vyššie – navrhujú zníženie emisií do roku 2030 až o 60 %. Zároveň však požadujú zvyšovanie vnútroštátnych cieľov nákladovo efektívnym a spravodlivým spôsobom. Parlament tiež Európsku komisiu vyzval, aby na základe posúdenia dopadov navrhla priebežný cieľ aj na rok 2040. Ten by mal EÚ pomôcť na ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality do roku 2050. Poslanci sa zhodli aj na tom, že EÚ a jej členské štáty by do 31. decembra 2025 mali postupne zrušiť všetky priame a nepriame dotácie na fosílne palivá. Zasadili sa tiež za pokračovanie boja proti energetickej chudobe.




On-line: Cielená reklama so súhlasom

Nie je žiadnym tajomstvom, že naše aktivity na internete sú sledované. Môžu za to súbory cookies a kódy na stránkach či v aplikáciách známe ako advertising ID (AID), ktoré zbierajú dáta o používateľovi a odosielajú ich firmám. Tie získané informácie agregujú a vytvárajú z nich výstupy na pomoc vývojárom a programátorom lepšie cieliť reklamy. Do akej miery sú ale tieto postupy v súlade s platnou legislatívou a ako sa proti nim brániť?

Od roku 2002 reguluje v Európskej únii (EÚ) cookies a podobné skriptové technológie ePrivacy smernica EÚ, ktorá podmieňuje ich marketingové využívanie súhlasom používateľa. Členské štáty však túto legislatívu podľa advokáta a odborníka na ochranu osobných údajov implementujú málo a zle. „Napriek tomu, že regulácia cookies v rámci ePrivacy legislatívy v EÚ existuje už od roku 2002, máme na Slovensku nulovú vymožiteľnosť týchto pravidiel. Osobne považujem za veľmi nešťastné, že ePrivacy nepatrí rovnako ako GDPR pod kompetenciu Úradu na ochranu osobných údajov SR ale pod bývalý telekomunikačný úrad, ktorý sa od nášho vstupu do EÚ k regulácii cookies, mobilným aplikáciám, SDK a marketingovej analytike akosi ešte nestihol vyjadriť“, konštatuje Jakub Berthoty z advokátskej kancelárie Dagital Legal. Formálne teda máme reguláciu cookies aj na Slovensku, podľa expertov však implementovanú nesprávne. Zahraničné dozorné orgány reguláciu cookies začínajú chápať tak, že sa vzťahuje aj na skriptové technológie ako Software Developement kit (SDK). AID sú totiž ukladané aj pomocou technológie SDK aj pomocou technológie cookies. 

Nedostatočnú reguláciu využívajú okrem známych gigantov ako napríklad Google, Facebook či Apple aj samotní vývojári aplikácií. V prípade vývojárov ide ale často o nepochopenie komplexných podmienok spoločností Google či Facebook, ktoré hovoria o tom, kto je v akom postavení pri marketingovej analytike a personalizovanej reklame. „Mnohí vývojári nerozumejú svojmu právnemu postaveniu a tvrdia, že si len objednávajú kampaň a že žiadne dáta nespracúvajú. Myslia si, že keď s dátami priamo nepracujú, nie sú za ne právne zodpovední oni a túto zodpovednosť preberajú agregátori dát. Primárna zodpovednosť za zabezpečenie súladu s ePrivacy legislatívou, a teda získaním súhlasu a informovaním, je však na vývojároch, ktorí sú v tomto postavení prevádzkovateľmi“, upozorňuje Jakub Berthoty.

Ak chce vývojár mobilnej aplikácie dostávať späť od Google, či Facebook štatistiky resp. merať úspešnosť kampaní, musí do kódu aplikácie implementovať SDK, čo je unikátny kód, ktorý umožní odosielanie presne špecifikovaných dát používateľa do analytických nástrojov firiem ako práve spomínaní giganti. Obdobne to platí aj o webstránkach, ktoré ukladajú AID na základe súborov cookies. Dátoví giganti množstvo prijímaných dát agregujú a vývojárom posielajú požadované a veľmi presné štatistiky, ktoré sa zobrazujú agregovane. „Väčšina mobilných aplikácií dnes ale neinformuje dostatočne transparentne o tom, aké dáta aplikácia spracúva a ktorým tretím stranám tieto dáta zasiela. Mnoho aplikácií totiž stále žije v mylnej predstave, že nespracúva žiadne osobné údaje, keďže vývojári za osobné údaje považujú prakticky len meno, priezvisko, bydlisko či rodné číslo a unikátne on-line identifikátory sú pre nich anonymné dáta“, vysvetľuje Jakub Berthoty, advokát kancelárie Dagital Legal a odborník na ochranu osobných údajov. „Nie sú to anonymné dáta, sú to najviac osobné dáta aké existujú. Stačí si len pozrieť, aké SDK a API (Application Programming Interface) majú aplikácie implementované a zistíte skutočný rozsah zbieraných dát. To, že tieto dáta nemusia ísť priamo na server aplikácie neznamená, že vývojár aplikácie nenesie za daný zber dát žiadnu zodpovednosť. Práve naopak, je primárne zodpovedný“, upozorňuje Jakub Berthoty.

Kúsok kontroly do zberu dát z aplikácií sa v júni pokúsila zaviesť spoločnosť Apple, kedy informovala, že súčasťou nového updatu iOS 14 bude aj povinný opt-in súhlas na používanie AID. Drvivá väčšina aplikácií dnes totiž používa AID bez súhlasu používateľa zariadenia. Po novom by však používateľovi museli aplikácie automaticky ponúknuť možnosť, či chce odosielať svoje dáta alebo nie. Je veľký predpoklad, že mnohí používatelia by s odosielaním svojich osobných údajov nesúhlasili, čím by prišlo k signifikantným skresleniam analytických výsledkov. Na prvý pohľad progresívne gesto Applu ale narazilo na ostrú kritiku Facebooku, ktorému by sa výrazne znížili výnosy z kampaní cielených na iOS zariadenia. Facebook dokonca Applu pohrozil, že vypne možnosť cieliť na Apple zariadenia úplne. Ozvali sa ale aj vývojári, ktorí pohrozili, že prestanú pre iOS vyvíjať aplikácie. Pod silným náporom Apple napokon odložil zmenu na začiatok roka 2021, aby mali vývojári dostatok času na adaptáciu. „Napriek možnému skrytému komerčnému motívu, môžeme krok spoločnosti Apple označiť za progresívny a dlho očakávaný. Dôležité bude, aby systémová možnosť iOS spĺňala prísne požiadavky GDPR na platne udelený súhlas. Na vývojároch aplikácii zostane, či budú dostatočne informovať pomocou privacy policy. Súhlas a privacy policy sú prepojené nádoby a preto by sa vývojári aplikácii mali zamýšľať čoraz viac na tým, či sú v tomto smere dostatočne transparentní voči používateľom“, uzatvára Jakub Berthoty.

SR: Zrušenie gastrolístkov

Hoci zrušenie gastrolístkov a ich výmena za nezdaniteľnú hotovosť vyzerá na prvý pohľad lákavo, môže priniesť viacero rizík nielen pre zamestnancov, ale aj pre zamestnávateľov či štát. Asociácia moderných benefitov (AMOBE) upozorňuje napríklad na nárast administratívy, stratu tržieb a zánik pracovných miest v gastrosektore, sťaženú pozíciu pracovníkov pri vyjednávaní vyššej mzdy, zhoršenie stravovacích návykov a v neposlednom rade aj na fakt, že hotovosť bude podliehať exekučným nárokom.

Marcový prieskum agentúry 2muse (zber údajov február 2020 prostredníctvom on-line panela na vzorke 1.002 respondentov pracujúcich na trvalý pracovný pomer, reprezentatívna vzorka na kvótne znaky: pohlavie, vek 18 – 62 rokov, región a firemný sektor) priniesol ďalšie poznatky, ktoré nepriaznivé dopady plánovaného vládneho opatrenia ešte viac zdôrazňujú. Vyplýva z nich, že viac ako 50 % respondentov z Banskobystrického kraja by v prípade výmeny gastrolístkov za peniaze dalo prednosť iným účelom než strave. Rovnako by sa zachovalo 39 % opýtaných z Bratislavského kraja. Alarmujúce sú oba výsledky, pretože napovedajú, že pôvodný zmysel povinného príspevku na stravu by sa prechodom na hotovosť vytratil. Podľa Štefana Petríka, prezidenta asociácie AMOBE ktorá prieskum iniciovala, tieto čísla sa dali očakávať. Podobné tendencie totiž vychádzali aj z predchádzajúcich prieskumov. Časť respondentov sa už v minulosti vyjadrila, že by obmedzili obedy v reštauráciách počas pracovného týždňa. Z toho vyplýva, že ušetrené prostriedky by pravdepodobne dali niekam inam.

Čitateľné sú aj regionálne rozdiely, odvíjajúce sa od ekonomickej situácie obyvateľstva. V slabších oblastiach sa stravníci snažia neminúť viac, než im umožňuje suma gastrolístka, v silnejších zase nemajú problém za dobré jedlo doplatiť. Zatiaľčo napríklad v Banskobystrickom kraji príspevok zamestnávateľa na obed pokryje až 86,4 % jeho ceny, v Bratislavskom a Trnavskom kraji je to iba niečo vyše 78 %. V slabších regiónoch musia mať v rodinách prednosť iné potreby a ak by zamestnanci dostali disponibilnú hotovosť, pravdepodobne by ju častejšie použili na vykrytie splátok, účtov či iných výdavkov.

Väčší zmysel než hotovostný príspevok by podľa asociácie mala elektronizácia. Teda zrušenie straveniek a ich nahradenie gastrokartami, prípadne aplikáciou v mobilných telefónoch. Bezkontaktná platba by eliminovala zdravotné riziká, zneužitie príspevku na iné účely než nákup jedla a potravín, umožnila by kontrolu a mohla by sa stať účinným nástrojom v boji so šedou ekonomikou. Podpora reštauračného sektoru by zostala zachovaná, znížila by sa však byrokracia i administratívne náklady. Pritom by benefit nemohol byť zamestnávateľmi prezentovaný ako kompenzácia zvýšenia mzdy. Aj keď sú papierové stravovacie lístky stále poskytované v najväčšom množstve, elektronické stravné karty sú u zamestnávateľov na vzostupe. Doteraz až 90 percent zamestnávateľov vyhovelo požiadavke svojich zamestnancov pri ich vydávaní.