piatok 30. októbra 2020

COVID-19: Podmienky testovania

Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ) SR na svojich webových stránkach v súvislosti s pripravovaným celoštátnym testovaním na ochorenie COVID-19 na Slovensku aktuálne informuje aj o súvisiacej ochrane osobných údajov.

Uznesenie vlády č. 678 z 22/10/2020 a tiež uznesenie č. 693 z 28/10/2020, ktorým obmedzila slobodu pohybu a pobytu a nariadila v niektorých vybraných prípadoch povinnosť preukazovať sa nešpecifikovanej skupine oprávnených osôb negatívnym výsledkom testu PCR či antigénového testu z plošného testovania, alebo certifikátom vydaným MZ SR z pohľadu ochrany osobných údajov nepovažuje ÚOOÚ SR za dostatočný právny základ na spracúvanie tohto údaja. Avšak vzhľadom na bod C.1 uznesenia vlády č. 693/2020 vníma odporúčanie vlády na spresnenie povinnosti preukazovania sa negatívnym výsledkom alebo certifikátom vyhláškou pozitívne. Považuje za nevyhnutné vydanie vyhlášky, a to s ohľadom na spresnenie povinnosti preukazovania sa negatívnym testom/ certifikátom uloženej uznesením vlády. Musí ustanovovať z pohľadu spracovateľských operácií s osobnými údajmi osoby, ktoré majú preukazovanie požadovať (s ohľadom na zásadu nevyhnutnosti), osoby, ktoré sú ho povinné voči nim plniť, dokedy a na aký účel bude toto preukazovanie vykonávané.

Ak obec alebo mesto plánuje informovať o situácii pred odberným miestom prostredníctvom obecnej kamery/ kamier, musí prijať primerané technické a prípadne aj organizačné opatrenia. Pred samotným živým prenosom, výhradne počas testovania napríklad rozostriť záber tak, že osoby nebudú už naďalej identifikovateľné, pričom bude zaistený účel živého vysielania, a to prehľad o tom, aký je dlhý rad pred odberným miestom a aký je približný čas čakania. Inou možnosťou, ako osoby informovať o dĺžke radu a čase čakania je napríklad v pravidelných intervaloch zverejňovať informáciu o počte ľudí a približnom čase čakania na webovom sídle obce, alebo tiež využiť na tento účel obecný rozhlas.


EU: Minimálna mzda

Európska komisia navrhuje smernicu Európskej únie (EÚ), ktorou chce zabezpečiť, aby boli pracovníci v EÚ chránení primeranou minimálnou mzdou umožňujúcou dôstojný život, a to bez ohľadu na to, kde pracujú. Primeraná minimálna mzda môže pomôcť znížiť aj rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, pretože minimálnu mzdu poberá viac žien než mužov. 

Ak je minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni, má nielen pozitívny sociálny dosah, ale prináša aj širšie hospodárske výhody, pretože znižuje nerovnosť v odmeňovaní, pomáha udržať domáci dopyt a posilňuje motiváciu pracovať. Návrh zároveň pomáha chrániť aj zamestnávateľov, ktorí pracovníkom vyplácajú dôstojné mzdy – tým, že zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž. Súčasná kríza zasiahla najmä odvetvia s vyšším podielom pracovníkov poberajúcich nízke mzdy, ako sú napríklad upratovanie, maloobchod, zdravotná a dlhodobá starostlivosť či rezidenčná starostlivosť. Zabezpečenie dôstojného života pracovníkov a zníženie chudoby pracujúcich je dôležité nielen počas krízy, ale je nevyhnutné aj pre udržateľné a inkluzívne oživenie hospodárstva.

Minimálna mzda existuje vo všetkých členských štátoch EÚ. V 21 krajinách je minimálna mzda stanovená zákonom a v 6 členských štátoch (Dánsko, Taliansko, Cyprus, Rakúsko, Fínsko a Švédsko) sa ochrana, ktorú predstavuje minimálna mzda, zabezpečuje výlučne kolektívnymi zmluvami. Napriek tomu však vo väčšine členských štátov pociťujú pracovníci dosah nedostatočnej primeranosti alebo rozdielov v rozsahu ochrany, ktorú minimálna mzda predstavuje. V tejto súvislosti vytvára navrhovaná smernica podmienky na zlepšenie primeranosti minimálnych miezd, ako aj prístupu pracovníkov k ochrane, ktorú minimálna mzda v EÚ predstavuje. Návrh Európskej komisie plne rešpektuje zásadu subsidiarity: stanovuje sa ním rámec pre minimálne normy, pričom sa rešpektujú a zohľadňujú právomoci členských štátov, nezávislosť sociálnych partnerov i zmluvná sloboda v oblasti miezd. Neukladá členským štátom povinnosť zaviesť zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ani nestanovuje jednotnú úroveň minimálnej mzdy. 

Krajiny s vysokou pôsobnosťou kolektívneho vyjednávania mávajú zvyčajne nižší podiel pracovníkov s nízkymi mzdami, nižšiu mzdovú nerovnosť a vyššie minimálne mzdy. Návrh sa preto zameriava na podporu kolektívneho vyjednávania o mzdách vo všetkých členských štátoch. Krajiny so zákonnou minimálnou mzdou by mali zaviesť podmienky na to, aby bola minimálna mzda stanovená na primeranej úrovni. Súčasťou týchto podmienok sú jasné a stabilné kritériá na stanovenie minimálnej mzdy, orientačné referenčné hodnoty na posudzovanie jej primeranosti a jej pravidelná a včasná aktualizácia. Od týchto členských štátov sa zároveň žiada, aby zabezpečili primerané a odôvodnené využívanie odchýlok a zrážok minimálnej mzdy a účinné zapojenie sociálnych partnerov do zákonného stanovovania a aktualizácie zákonnej minimálnej mzdy.

V návrhu sa okrem toho stanovuje aj lepšie presadzovanie a monitorovanie ochrany, ktorú predstavuje minimálna mzda stanovená v každej krajine. Dodržiavanie a účinné presadzovanie sú nevyhnutné na to, aby mohli mať pracovníci prospech zo skutočného prístupu k ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda, a aby boli podniky chránené pred nekalou hospodárskou súťažou. Navrhovanou smernicou sa pre členské štáty zavádza úloha každoročne nahlasovať Komisii údaje o ochrane, ktorú predstavuje minimálna mzda.

Trend: Osobné údaje na predaj

V digitálnom svete sa údaje ako dátum narodenia, adresa, informácie o zdravotnom stave alebo nákupné správanie stali kľúčovým aktívom – dá sa až povedať, silnou menou. V prípade ich použitia tak ľudia očakávajú primeranú náhradu.

Podľa štúdie v 17 krajinách s názvom „Aká je hodnota údajov?“ skupiny EOS až 61 percent Európanov je za zdieľanie dát; v USA to bolo dokonca 62 percent a v Rusku až 70 percent. Spoločnosti však majú podľa opýtaných zákazníkom ponúknuť protihodnotu za použitie informácií. Ochota zdieľať osobné informácie so spoločnosťami závisí od dôvery v súvislosti so zaobchádzaním s osobnými údajmi, predovšetkým od dodržiavania právnych predpisov, upozornil Peter Hetteš: „Jasná väčšina spotrebiteľov je ochotná predať minimálne jednu osobnú informáciu dôveryhodnej spoločnosti.“ Viac ako polovica opýtaných v rámci štúdie si praje vecné plnenie a zľavy: 82 percent respondentov v Európe, 75 percent v USA a 90 percent v Rusku. Servisné služby pokladá za atraktívne iba jeden z piatich opýtaných. „Ľudia pritom jasne rozlišujú medzi rôznymi typmi informácií: Za obzvlášť citlivé sa považujú bankové údaje – iba osem percent ľudí v Európe, ktorí sa zúčastnili prieskumu, by tieto údaje zdieľalo za peňažnú odmenu“, doplnil na vysvetlenie Peter Hetteš. Spotrebitelia majú podľa neho najmenšie obavy z poskytovania nákupných rozhodnutí alebo odovzdávania informácií o preferenciách týkajúcich sa značiek a produktov. V Európe sa našlo 68 percent respondentov, ktorí by boli ochotní poskytnúť tieto informácie za peňažnú odmenu.

Možnosť rozanalyzovať údaje môže byť užitočná pre potreby manažmentu pohľadávok. Napríklad v prípadoch, ak zákazník nakupoval, no zaostáva s platbami. Aj tu platí, že čím sú dostupné údaje komplexnejšie, tým individuálnejšie sa dá vypracovať splátkový plán v prípade platobnej neschopnosti a tiež tým spoľahlivejšie sa tento plán dodržiava. Spoločnosť EOS vyhodnocuje procesy vymáhania pohľadávok; v mnohých krajinách, kde pôsobí, sú teraz splátkové plány vytvárané na základe inteligentnej analýzy údajov. „Je v záujme všetkých zúčastnených uzavrieť pohľadávku čo najrýchlejšie, aby sa tak ušetrili náklady na oboch stranách. A s tým nám pomáhajú údaje,“ uviedol Peter Hetteš. Čím lepšie možno dodržať platobnú dohodu, tým skôr veriteľ dostane peniaze a spotrebiteľ sa zbaví zadlženia. Prenos údajov môže byť preto v záujme neplatiča, ktorý mešká s úhradami.

Radíme: Čas na prezutie

Teplota vonku klesá a nastáva čas vozoviek pokrytých ľadom, námrazou či snehom. Pre každého zodpovedného vodiča to je jednoznačný pokyn, aby sa začal zaoberať výmenou pneumatík na svojom aute. Riadiť sa dá aj jednoduchým pravidlom, ktoré odporúča vymeniť letné plášte za zimné v prípade, keď sa vonkajšie teploty dlhodobo pohybujú pod hranicou 7 °C. 

Podľa prieskumu agentúry STEM / MARK (pre Continental Barum s.r.o. v SR počas októbra 2019 na vzorke 505 vlastníkoch automobilov, starajúcich sa o výmenu pneumatík na svojom vozidle) vodiči prezúvanie na zimné pneumatiky nepodceňujú a viac než 60 % z nich vymení pneumatiky s dostatočným predstihom a bez ohľadu na počasie. Riskovať na letných pneumatikách v zime by nemali vodiči ani v tomto netypickom roku. Vodiči sa často domnievajú, že zimné pneumatiky potrebujú až keď je vozovka pokrytá ľadom či snehom. Z hľadiska bezpečného cestovania to však nie je pravda. Zimné pneumatiky majú rozdielnu konštrukciu aj zloženie a pri teplotách nižších ako sedem stupňov majú lepšie jazdné vlastnosti ako letné pneumatiky aj na suchej vozovke. Z tohto dôvodu ma teší, že podľa našich prieskumov viac ako 60 % vodičov prezúva s predstihom. Zároveň, ak odkladáte prezutie na zimné pneumatiky, riskujete nepríjemnosti s políciou aj poisťovňou v prípade nehody", upozorňuje Aleš Langer. Ak uvažujete o kúpe nových zimných pneumatík, oplatí sa pri výbere riadiť radami odborníkov a nezávislými testami. 

Z legislatívneho hľadiska na Slovensku platí, že ak sa na vozovke nachádza súvislá snehová vrstva, ľad alebo námraza, vodič motorového vozidla kategórie M1 a N1 môže také vozidlo použiť v cestnej premávke, len ak je na všetkých nápravách vybavené zimnými pneumatikami s hĺbkou dezénu minimálne 3 mm. Napriek tomu je zodpovedné situáciu nepodceňovať a zabezpečiť si prezutie v období, keď sa vonkajšie teploty dlhodobo pohybujú pod 7 °C. Motorista sa tým môže vyhnúť aj dlhým čakacím lehotám v pneuservisoch, ktorých činnosť navyše môže byť kvôli koronavírusovej pandémii obmedzená. Mnoho špecializovaných pneuservisov kvôli tomu začala po novom ponúkať možnosť výberu pneumatík aj objednanie termínov cez webové stránky. Pri prezúvaní na zimné obutie je potrebné myslieť na to, že minimálna hĺbka dezénu zimných pneumatík sú 4 milimetre. 


štvrtok 29. októbra 2020

SR: Slovensko v rodovej rovnosti zaostáva

V rebríčku, ktorý mapuje rozdiely medzi ženami a mužmi v hlavných oblastiach politického rámca Európskej únie (práca, peniaze, vedomosti, čas, moc a zdravie), sa nachádzame na 26. mieste, pričom za posledných 10 rokov sme sa prepadli o sedem miest. V Indexe rodovej rovnosti sme dosiahli skóre 52,4 zo 100 bodov a nachádzame sa tak približne 14 bodov pod priemerom EÚ (Index rodovej rovnosti z r. 2017 spracovaný Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť). 

Jeden z najväčších rodových rozdielov je viditeľný v odmeňovaní oboch pohlaví. Ženy u nás zarábajú o 19,4 % menej než muži. Podľa štúdie Svetového ekonomického fóra a na základe doterajšieho vývoja by nám malo trvať viac ako sto rokov, aby sme dobehli rozdiel v celkovej rodovej rovnosti. Dôvodov platovej nerovnosti je viacero. Je to najmä kariérna prestávka, kedy ženy vypadávajú z pracovného procesu kvôli materskej a rodičovskej dovolenke, čo má vplyv na vývoj ich mzdy a neskôr aj na dôchodok. Ďalej sú to oblasti pôsobenia žien. V službách a pomáhajúcich profesiách je vyššie zastúpenie žien, no zarábajú zhruba o 11 % menej než ich mužskí kolegovia na porovnateľných pozíciách. „Rozdiel v zárobku pohlaví podporuje aj stále nízke zastúpenie žien v manažérskych a výkonných funkciách, čo môžu spôsobovať buď obmedzené kariérne príležitosti, pomyselný kariérny sklenený strop, ale aj motivácia a ochota žien rásť v kariérnom rebríčku“, upresňuje Marcela Krajčová. Pri riešení tohto problému pritom zohrávajú dôležitú úlohu zamestnávatelia, ich postoj k téme platovej rovnosti, ale aj postavenie a vnímanie žien na pracovisku. Zamestnávatelia by mali nielen zakotviť politiku rovnocenného odmeňovania a príležitostí na pracovisku do svojich interných hodnôt, ale aj šíriť osvetu a otvárať tieto témy v rámci mediálneho priestoru. 

Významným faktorom, prečo ženy na Slovensku zarábajú menej, je tiež nízke sebahodnotenie a nižšia ochota vyjednávať o nástupnom plate či v priebehu trvania zamestnania. Možno to pozorovať najmä po návrate žien z materskej či rodičovskej dovolenky alebo u žien samoživiteliek. Kvôli stabilnému príjmu a rodine sú matky na získanie práce oveľa ochotnejšie znížiť svoje platové očakávania, prejsť na nižšiu pozíciu, alebo pracovať na skrátený úväzok. Ich osobné ambície tak idú bokom. K zmene a vytvoreniu rodovej rovnosti by podľa Marcely Krajčovej pomohla podpora pri vypracúvaní interných auditov v oblasti rovnocenného odmeňovania a prístupu v práci. Ďalej je to obsadzovanie žien do výkonných a rozhodovacích pozícií či systematické Leadership Academy programy pre ženy. Potrebná je aj lepšia infraštruktúra v oblasti starostlivosti o deti, ako sú jasle, škôlky a pod. V neposlednom rade je však nevyhnutné aj zvyšovanie sebavedomia žien vracajúcich sa do práce po „rodičovskej prestávke“, ako aj podpora mužov na jej absolvovanie. V tomto ohľade však badať postupný posun. Materská dovolenka už nie je len čisto ženskou výsadou. Za posledné tri roky aj vďaka legislatíve a finančným motiváciám vzrástol počet mužov na rodičovskej dovolenke až 6-násobne, pričom túto možnosť využil každý piaty muž. Podľa prieskumu 365 banky je pritom ochotná zostať doma s dieťaťom takmer polovica chlapov, čo indikuje ďalší priestor na ich zapojenie. Medzi najčastejšie spomínané dôvody, pre ktoré chcú tak spraviť, patrí vyšší príjem ich partnerky a snaha umožniť jej kariérne rásť.

S témou platovej rovnosti však súvisí aj podiel neplatenej práce, ktorá limituje priestor na kariérne uplatnenie žien. V tomto smere sú totiž v prevahe práve ony, pričom ich podiel na domácnosti je až o tretinu vyšší. Rodová rovnosť v práci sa tak začína doma. „Ak partner nespozoruje, že potrebujeme jeho súčinnosť pri domácich prácach alebo pri starostlivosti o dieťa, treba sa ozvať a navzájom komunikovať. To isté platí aj v práci pri platovej otázke. Mnohé ženy si myslia, že ich úsilie bude náležite ohodnotené aj bez toho, aby na seba upozornili. Opak je však pravda“, uzatvára Krajčová.

E-mail: Viacvrstvová ochrana

Práca na diaľku výrazne zvyšuje význam firemnej mailovej komunikácie a adekvátne aj prípadné škody z jej výpadku. Organizácie by preto mali posilniť elektronickú poštu o viacvrstvovú ochranu tak, aby minimalizovali riziká vyplývajúce z mailových útokov na ich poštovú infraštruktúru, poprípade na firemné siete.

E-mail je v oblasti obchodnej komunikácie platforma č. 1 – každý deň je odoslaných 212 miliárd obchodných mailov, pričom 91 % používateľov kontroluje svoju poštovú schránku každý deň. Podľa GFI Software 47 % z nich aktuálne pristupuje k svojej schránke z aplikácie v mobile či tablete, 36 % prostredníctvom webmailu a 17 % z desktopových aplikácií. Cez e-mail sa dnes distribuuje 92 % všetkého malvéru a už 48 % organizácií zažilo phishingové útoky. „Väčšina ľudí si pod emailovým útokom najčastejšie predstaví phishing či spam obsahujúci odkazy vedúce na infikované stránky. Avšak organizáciám dnes hrozí mnoho ďalších typov, ako sú adware, scareware, man-in-the-middle či Denial of Service (DoS). Útoky typu DoS napríklad môžu viesť k zahlteniu poštového servera a znemožneniu obchodnej komunikácie, čo môže mať fatálne následky na obchodnú kontinuitu organizácie“, povedal Jozef Kačala.

Hlavným cieľom útočníkov sú spravidla firemné údaje, mailing listy, zoznamy zákazníkov, citlivé osobné dáta, produktové roadmapy, finančné detaily a všetky informácie, ktoré môžu speňažiť – či už ich predajom či vydieraním. Poštový server môžu zneužiť aj na distribúciu mailových útokov, ktoré vyústia do zablokovania serveru a k ochromeniu mailovej komunikácie. Preto sa odporúča využívať viacvrstvovú mailovu ochranu:
  • SMTP úroveň – už počas transferu je možné pomocou IP a IP DNS blocklistu, greylistingu a ochrany voči directory harvestingu zistiť, či prichádzajúci e-mail predstavuje riziko. Podobne je potrebné kontrolovať odchádzajúce maily, aby poštový server nebol umiestnený na blocklisty.
  • Antivírusové enginy – na odfiltrovanie emailov obsahujúcich vírusy.
  • Content filtering – na odfiltrovanie nežiadúceho obsahu v emaile či jeho prílohe.
  • Antispamové enginy – obsahujúce antiphishing, antispoofing a ďalšie filtre, vrátane pasívnych aj aktívnych filtrov využívajúcich aktuálne on-line databázy.


EU: Vyššia bezpečnosť výrobkov

V schválenom uznesení o bezpečnosti výrobkov na jednotnom trhu sa poslanci Európskeho parlamentu zaoberali otázkou nebezpečných výrobkov - najmä tých, ktoré sa predávajú na on-line trhoch. Patria sem výrobky, ktoré obsahujú nebezpečné chemikálie, obsahujú nebezpečný softvér alebo predstavujú iné bezpečnostné riziká. Hlasovanie za správu v pléne sa predpokladá v novembri t.r. 

Europoslanci požadujú, aby on-line platformy a trhy prijali proaktívne opatrenia na boj proti klamlivým praktikám a požadujú dôkladné presadzovanie pravidiel Európskej únie (EÚ) v oblasti bezpečnosti výrobkov. Zdôrazňujú, že je potrebné zabezpečiť súlad s pravidlami bezpečnosti výrobkov pre výrobky, ktoré sú v obehu v EÚ a sú vyrábané v EÚ alebo mimo nej, čo umožňuje spravodlivú hospodársku súťaž medzi spoločnosťami a zaisťuje spoľahlivé informácie o výrobkoch pre spotrebiteľov. 

Uznesenie sa venuje aj bezpečnosti a ochrane umelej inteligencie (napr. podpore rozvoja účinných kontrol vysoko rizikových výrobkov zabudovaných do umelej inteligencie) a požaduje revíziu súčasných právnych predpisov o bezpečnosti výrobkov, aby sa prispôsobili digitalizácii výrobkov.

COVID-19: Celoplošné testovanie na Slovensku

Prvé kolo celoplošného testovania obyvateľov na prítomnosť ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky sa uskutoční počas víkendu 31. októbra a 1. novembra 2020, pričom odberné miesta budú pracovať od 07.00 do 22.00 hod. (posledné stery do 21.30 hod.). Táto povinnosť platí aj pre cudzincov, ktorí sa počas jeho realizácie nachádzajú na území SR. Inak platí aj pre nich zákaz vychádzania. Absolvovať testovanie sa odporúča ja predstaviteľom zahraničných veľvyslanectiev.

Prvé kolo celoplošného testovania má predbežne zabezpečiť 4.901 odberných tímov na vyše 5.000 odberných miest (nie všetky budú aktívne počas oboch testovacích dní). Ministerstvo obrany SR pripravuje grafický vizuál s odporúčaním, aby sa obyvatelia zúčastňovali na testovaní v stanovených časových slotoch podľa začiatočného písmena priezvisk, aby sa netvorili dlhé rady. Samosprávy si samozrejme toto odporúčanie môžu upraviť podľa svojich potrieb alebo zaužívaných zvyklostí a informovať o tom svojich obyvateľov. Ozbrojené sily SR poskytnú adekvátne množstvo ochranných pomôcok a dezinfekcie do všetkých odberných miest a zabezpečia tiež odvoz a likvidáciu biologického odpadu. 

Občania s negatívnym výsledkom celoplošného testovania na ochorenie COVID-19, ktorí nosia certifikát pri sebe a v prípade vyzvania zo strany oprávnenej osoby sa ním preukážu, sa môžu voľne pohybovať. V prípade pozitívneho výsledku pre nich platí povinnosť domácej karantény. Ak ju nemôže stráviť v domácnosti, sú k dispozícii hotelové zariadenia (informácie na somzodpovedny.sk), ktoré po testovaní poskytnú ubytovanie na komerčnej báze v dostupnej cene.

S testovaním na hraniciach sa aktuálne počíta až po ukončení celoplošného testovania, pričom o finálnom rozhodnutí bude informovať Ministerstvo vnútra SR. Rezort obrany zároveň komunikuje s viacerými veľkými firmami (nad 4.000 zamestnancov), ktoré budú realizovať testovanie vo vlastnej réžii.  Rezort obrany poskytne dozerajúceho profesionálneho vojaka, nesfalšovateľné certifikáty, antigénové testy a postup. Špeciálne odberné miesta budú zriadené aj pre firmy, ktoré sú súčasťou kritickej infraštruktúry štátu. Nemocnice môžu tiež testovať okrem pacientov aj svojich zamestnancov.

Upozornenie: Informačný leták pre domácnosti obsahuje starý termín plošného testovania na ochorenie COVID-19 od piatka do nedele. Testovať sa bude len od soboty do nedele.



streda 28. októbra 2020

Facebook: Pre dve pätiny Slovákov na internete prvý zdroj správ

Sociálne siete už dávno nie sú len miestom prepojenia a kontaktu so známymi, ale nepochybne posilňuje aj ich význam ako zdroj informácií: 41 % opýtaných získava nové informácie v prvom rade na Facebooku. Častejšie k tomuto zdroju inklinujú ženy, respondenti medzi 25 a 44 rokmi a podstatne viacej taktiež respondenti so základným vzdelaním alebo stredným vzdelaním bez maturity oproti ostatným vzdelanostným skupinám.

Obľúbený slovenský spravodajský server alebo aplikáciu navštívi v prípade potreby nových informácií podľa prieskumu agentúry Nielsen Admosphere Slovakia (on-line zber u 500 internetových používateľov zo Slovenského národného panela starších ako 15 rokov) presne tretina opýtaných. Pri tejto možnosti naopak vedú muži a vo veľkej miere taktiež vysokoškolsky vzdelaní, pri ktorých sú spravodajské servery zároveň najčastejším primárnym zdrojom noviniek. Ostatné miesta sú, ako sa zdá, medzi Slovákmi skôr marginálneho významu: treťou najčastejšou spomínanou odpoveďou bola emailová schránka – tú zvolí prvú 11 % ľudí, keď chcú zistiť novinky. Možnosti ako zahraničné spravodajské servery alebo dokonca iné sociálne siete ako Facebook (Twitter, LinkedIn a podobne) patria k viac-menej prehliadaným: za svoj primárny zdroj ich označujú len nižšie jednotky percent opýtaných. Celých 10 % však odpovedalo, že správy na internete nesledujú vôbec. Môžu ich teda čerpať buď z iných - „offline“ - zdrojov, alebo ich proste vôbec nevyhľadávajú. 

Platené spravodajstvo on-line, ktoré už dnes ponúka rad serverov, aktuálne využíva 11 % respondentov, ktorí sú zvyknutí sledovať správy na internete. Medzi vzdelanostnými skupinami tu opäť vedú vysokoškolsky vzdelaní a o niečo častejšie si platia za správy muži než ženy. Ďalších 9 % má skúsenosť s plateným spravodajským obsahom z minulosti (avšak v súčasnosti túto možnosť nevyužívajú) a 9 % síce za žiadny spravodajský servis aktuálne neplatí, ale chceli by to vyskúšať v budúcnosti. Necelé tri štvrtiny respondentov však nevyužívajú platený servis ani teraz a ani to neplánujú v budúcnosti. Najviac jasno majú v tomto rozhodnutí starší respondenti nad 45 rokov – s nižším vekom toto presvedčenie naopak klesá. Najčastejším dôvodom, prečo respondenti neplatia za správy, je ten, že podľa nich existuje dostatok zdrojov ponúkajúcich spravodajský servis zadarmo, a teda im to pripadá zbytočné (tak odpovedalo 60 % respondentov, ktorí spoplatnené spravodajstvo aktuálne nevyužíva). 35 % respondentov s myšlienkou platby za správy na internete jednoducho nesúhlasí a necelá štvrtina na to nemá peniaze. 

Čo však môže byť motivácia na platenie za spravodajstvo? Predovšetkým nezobrazovanie reklamy na stránke. Na tejto motivácií sa zhodlo 41 % respondentov. Z vekových skupín toto oceňujú hlavne najmladší respondenti. Ďalšími silnejšími motiváciami sú rozšírené informácie o témach (36 %) alebo exkluzívnosť obsahu plateného spravodajstva (34 %). Reklama je niečo, čo veľkou časťou internetových používateľov viac či menej v on-line prostredí obťažuje. Podľa výsledkov výskumu si priemerne štvrtina používateľov dokonca on-line reklamu blokuje pomocou nejakého nástroje či rozšírenia: 36 % na notebookoch, 28 % na smartfónoch, 27 % na stolnom počítači a 15 % na tablete. Všeobecne sú v blokovaní reklamy o niečo aktívnejší mladší respondenti do 34 rokov.Na záver bolo respondentom, ktorí aktívne blokujú reklamu na internete, predložených niekoľko výrokov k tejto téme, a oni sa rozhodovali, do akej miery sa s ktorým stotožňujú. Najviac (dokonca v 93 % prípadov) sa opýtaní hlásili k tomu, že reklamu blokujú, pretože im vadí agresívny formát reklamy na webových stránkach ako vyskakovacie okná, samovoľné spúšťanie videa a podobne. Ďalej 84 % opýtaných uviedlo, že reklamu blokujú kvôli urýchleniu prehliadania stránok a ich načítavania a 80 % priznalo, že by reklamu on-line neblokovali, kedy jej bolo všeobecne na webových stránkach menej.

EU: Právo na opravu

Výbor pre vnútorný trh Európskeho parlamentu navrhol sériu opatrení na posilnenie ochrany spotrebiteľa ako aj zvýšenie bezpečnosti a udržateľnosti výrobkov. V schválenom uznesení o udržateľnom jednotnom trhu poslanci vyzývajú Európsku komisiu, aby spotrebiteľom priznala „právo na opravu“ tým, že urobí opravy príťažlivejšími, systematickejšími a nákladovo efektívnejšími. Hlasovanie v pléne za správu sa predpokladá v novembri t.r.

Žiadajú tiež, aby Európska komisia zvážila označovanie výrobkov a služieb podľa ich trvanlivosti (napr. merač spotreby a jasné informácie o odhadovanej životnosti výrobku). To by podporilo trhy s použitým tovarom a podporilo udržateľnejšie výrobné postupy. Na zníženie elektronického odpadu poslanci opäť trvajú na spoločnom systéme nabíjačiek. Pri riešení plánovaného zastarávania by sa malo zvážiť obmedzenie postupov, ktoré zámerne skracujú životnosť produktu. Podľa poslancov musia opravné aktualizácie určitých digitálnych zariadení pokračovať počas celej ich odhadovanej životnosti a nesmú znižovať ich výkonnosť. Napokon podľa Eurobarometra 77% občanov EÚ by radšej opravilo svoje prístroje, ako by ich malo vymeniť a 79% si myslí, že by sa od výrobcov malo vyžadovať, aby uľahčili opravu digitálnych prístrojov alebo výmenu ich jednotlivých častí.

Poslanci tiež presadzujú udržateľnejšie verejné obstarávanie, ako aj zodpovedný marketing a reklamu, ktorá podporuje udržateľné obchodné a spotrebiteľské rozhodnutia. To by malo obsahovať jasné pokyny pre výrobky, ktoré tvrdia, že sú šetrné k životnému prostrediu a mala by im pomôcť ďalšia certifikácia environmentálnej značky. Napríklad ak sa v reklamách uvádzajú ekologické tvrdenia, mali by sa na podporu tvrdenia riadiť spoločnými kritériami. Správa okrem toho navrhuje nové pravidlá nakladania s odpadom vrátane odstránenia právnych prekážok, ktoré bránia opravám, opätovnému predaju a opätovnému použitiu. Z toho bude mať prospech aj trh s druhotnými surovinami.

Zelená domácnostiam II: Nová platnosť poukážok

Slovenská inovačná a energetická agentúra (SIEA) predlžuje platnosť tento rok vydávaných poukážok z projektu Zelená domácnostiam II z troch na päť mesiacov. Zmena sa týka aj poukážok, ktoré budú vydané v najbližších týždňoch. 

Od začiatku roka 2020 SIEA z projektu Zelená domácnostiam II preplatila 4.521 poukážok na inštaláciu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie v hodnote 9,4 milióna eur. Zmena platnosti sa podľa aktualizovaných osobitných podmienok projektu týka 1.609 poukážok, ku ktorým zatiaľ neboli doručené žiadosti o preplatenie aj 364 nových poukážok na fotovoltické panely, ktoré bude SIEA rozposielať domácnostiam v najbližších dňoch. Platnosť päť mesiacov budú mať aj všetky ďalšie poukážky, ktoré SIEA vydá tento rok. Lehota, dokedy majú zhotovitelia poukážky rezervovať v elektronickom systéme, zostáva naďalej 30 dní od vydania poukážky. 

„V projekte pokračujeme, stále prijímame žiadosti o preplatenie doručované poštou a poukážky ku kompletným žiadostiam priebežne preplácame. V prípade, že sú zariadenia už nainštalované, uvítame, ak zhotovitelia pošlú podklady k žiadosti o preplatenie čím skôr, aby sa uvoľnili prostriedky pre vydanie poukážok k ďalším žiadostiam, ktoré čakajú na vybavenie v zásobníkoch“, zdôraznil Peter Blaškovitš. Konzultačné centrá NP Zelená domácnostiam II sú pre verejnosť až do odvolania zatvorené. Naďalej však vybavujú požiadavky klientov telefonicky a elektronicky. 

Celkovo bolo z projektu Zelená domácnostiam II zatiaľ podporených vyše 9.100 zrealizovaných inštalácií zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie. Suma doteraz preplatených poukážok je viac ako 18,4 milióna eur. Na podporu inštalácií je vyčlenených celkom 37 miliónov eur. Národný projekt Zelená domácnostiam II má prispieť predovšetkým k plneniu tých ukazovateľov Operačného programu Kvalita životného prostredia, ktoré sa týkajú zvýšenia inštalovaného výkonu zariadení na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

COVID-19: Finančný dopad

Krízové obdobie prvej vlny pandémie odhalilo viaceré slabé finančné miesta domácností. Negatívny vplyv na domáce rozpočty pocítili podľa prieskumu agentúry FOCUS pre Nadáciu PARTNERS (jún 2020 na vzorke 1.009 ľudí) až dve tretiny domácností na Slovensku.
  1. Slováci sú opatrnejší v nákupoch – tvrdí to 60 % opýtaných, pričom z nich až 9 z 10 menej nakupujú nepotravinové položky. Približne polovica z nich odložila plánované nákupy do domácností, znížila výdavky na potraviny a prehodnotila investície do nákupu či rekonštrukcie bytu či domu. 
  2. Pocítili zníženie príjmu v domácnosti – a to nielen v dôsledku nižšej mzdy, ale aj straty zamestnania či poklesu iných príjmov. Takúto situáciu zažívajú viac ako dve pätiny opýtaných. 
  3. Zvýšili sa výdavky domácnosti, s ktorými nepočítali – tvrdí to tretina Slovákov a ako dôvod označujú fakt, že boli a stále sú rodiny viac doma, alebo ľudia pracujú z domu. Približne 70 % domácností, ktorým sa zvýšili výdavky, ich vynaložilo na zabezpečenia bežného chodu domácnosti a výdavky na ochranu zdravia. Pätina takýchto domácností (do 20 %) uviedla nárast výdavkov súvisiacich s domácou školou, prácou z domu, do športových položiek či na online zábavu. 
  4. Až takmer tretina respondentov deklarovala, že museli siahnuť na finančné produkty v bankách. Väčšina z týchto respondentov (81 %) musela siahnuť na úspory v banke, ktoré mali či už na bežnom, alebo sporiacom účte. Necelá pätina opýtaných (18 %) požiadala o odklad splátky hypotéky, viac ako desatina (14 %) o odklad splátky spotrebného úveru a 8 % o odklad lízingu. 
Finančná rezerva je najdôležitejším a nevyhnutným prvým krokom na zlepšenie rodinnej finančnej situácie. Odkladať by sme si mali 10 % z príjmu a jej správnu výšku tvorí až 6-násobok mesačného príjmu v domácnosti. Až tri štvrtiny Slovákov si tvoria nedostatočnú rezervu, pričom pätina ju nemá vôbec. Väčšina Slovákov, až 82 %, si však počas korony jednoznačne uvedomila, že finančná rezerva domácnosti vo výške polročného platu je nevyhnutná. Podľa prieskumu sa odklad plánovaných nákupov najmenej dotkol práve tých, ktorí majú rezervu vo výške 6- a viacnásobku (30 %), a potom stúpal až na 52 % u tých, ktorí majú rezervu menej ako 2-násobku. Zaujímavé zistenia tiež priniesla kategória odkladu splátok či nových pôžičiek. „Zatiaľčo medzi ľuďmi s dostatočnou finančnou rezervou si splátky odložili len 3 %, medzi ľuďmi bez finančnej rezervy to bolo až 16 %. Nové pôžičky si brali podstatne častejšie ľudia bez finančnej rezervy (20 %), čím pravdepodobne roztočili alebo ďalej roztáčajú finančnú špirálu splácania existujúceho dlhu ďalším dlhom. Medzi ľuďmi s optimálnou finančnou rezervou to bolo len percento“, uvádza Martin Slosiarik. 

„Ideálny stav domácnosti je, ak nemá žiadne spotrebné úvery, pôžičky a rovnako ani nenakupuje na splátky. Ak sa pôžičke či úveru nedá vyhnúť, výška mesačnej splátky nesmie presiahnuť 30 percent príjmov domácnosti“, upozorňuje Andrea Straková. Domácnosť tak dokáže udržať financie na uzde aj v kritických časoch. Dôležitým krokom je tiež začať sa pripravovať na obnovenie splácania tým, že si domácnosť začne odkladať platbu vo výške úverov. Tí, ktorí mali naozaj znížené príjmy a ich situácia sa nezmenila, môžu po skončení „covid odkladu“ požiadať banku o štandardný odklad splátok. Tento odklad však už bude plne evidovaný v úverovom registri, negatívny zápis môže významne skomplikovať žiadosť o úver v budúcnosti. Na bežnú finančnú spotrebu v domácnosti by sme si mali vyčleniť maximálne 40 percent z mesačných príjmov rodiny. Spotreba pritom býva najčastejšou oblasťou, kde zvyknú Slováci v bežnom režime skĺznuť.

utorok 27. októbra 2020

Upozorňujeme: Prístup pre operátorov

V súvislosti s druhou vlnou šírenia ochorenia COVID-19 apeluje Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (RÚ) na majiteľov a správcov nehnuteľností, aby vychádzali v ústrety telekomunikačným operátorom a umožnili im najmä v prípadoch opráv porúch a údržby sietí prístup k ich infraštruktúre. Táto povinnosť prístupu vyplýva priamo zo zákona o elektronických komunikáciách. 

Telekomunikační operátori si musia plniť svoje zákonné povinnosti, pričom v súčasnej situácii zaznamenávajú nárast prevádzky v ich sieťach, lebo zabezpečujú často hlavné alebo jediné spojenie s okolitým svetom v čase, kedy z dôvodu zamedzenia šírenia COVID-19 je potrebné ostať doma. Vyskytli sa prípady, že majitelia a správcovia nechceli vpustiť telekomunikačných operátorov do budovy alebo na pozemok aj napriek tomu, že používajú ochranné prostriedky na zamedzenie šírenia COVID-19. Toto spôsobuje problémy telekomunikačným operátorom, negatívne ovplyvňuje riadne fungovaniu štátu a v konečnom dôsledku spôsobuje problémy všetkým občanom. Hrozí, že v prípade poruchy alebo nízkej kapacity siete sa občania nebudú môcť dostať k dôležitým informáciám, nedovolajú sa pomoci, nebudú môcť komunikovať so svojou rodinou a nebudú môcť pracovať alebo vzdelávať sa z domu.

Úrad pre telekomunikačných operátorov vypracoval Stanovisko RÚ k problematike zabezpečenia plnenia úloh podnikov podľa § 5 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v čase núdzového stavu v súvislosti s COVID-19, ktoré má úlohu uľahčiť komunikáciu a predísť nedorozumeniam operátorov so správcami nehnuteľností pri uplatňovaní ich práva prístupu k infraštruktúre. Zverejnené je na webových stránkach RÚ.

On-line: Výučba jazykov

Slovensko je až na 25. mieste v celosvetovom rebríčku EF English Proficiency Index, ktorý hodnotí znalosť angličtiny v 100 krajinách sveta. Susediace štáty: Česká republika je na 23. mieste, Rakúsko na ôsmom, Poľsko na jedenástom a Maďarsko na pätnástom. Najlepšie je na tom v rebríčku Holandsko, Švédsko a Nórsko, ktoré obsadili prvé tri priečky.

Väčšina Slovákov, ktorí hovoria po anglicky, dosahuje podľa viacerých prieskumov iba nedostatočnú úroveň B1, no zamestnávatelia od nich očakávajú minimálne úroveň B2. Podľa Daniela Bacíka Slováci tiež nedokážu na pracovných pohovoroch odhadnúť svoje vedomosti. Spravidla sú na nižšej úrovni, než akú majú zapísanú v životopise a svoje znalosti umelo nadhodnocujú. Iba v niektorých prípadoch sa stalo, že sa uchádzači podhodnotili. Z prieskumu generačných preferencií personálnej agentúry Grafton však vyplýva aj dobrá správa – až 96% zamestnancov na Slovensku si uvedomuje, že ovládanie cudzích jazykov je jednoznačnou výhodou a sú ochotní sa v nich ďalej vzdelávať. Okrem angličtiny majú Slováci najväčší záujem o nemčinu, španielčinu a ruštinu.

Na druhej strane aj zamestnávatelia majú často zmätok v tom, aké vedomosti by mali od uchádzačov na rôznych úrovniach očakávať. Iná znalosť jazyka sa vyžaduje od recepčnej, iná od ľudí na pozícii asistenta či obchodného riaditeľa. Niekde úplne postačuje aj úroveň B1. Problémy spôsobuje zamestnávateľom aj fakt, že sa významne odlišuje úroveň znalostí cudzích jazykov u absolventov rôznych škôl, pričom deklarujú rovnakú úroveň B2. Jazykovú úroveň zamestnancov si firmy môžu preveriť globálne uznávanými testami, pomocou ktorých môžu výučbu ďalej monitorovať a skvalitňovať. Z dlhodobého hľadiska firmám šetria peniaze, pretože pre správne ohodnotených ľudí možno výučbu nastaviť podľa reálnych znalostí a znížiť tak počet hodín potrebných na dosiahnutie jednej úrovne.

V čase pandémie, kedy je nemožná systematická výučba v klasických „face-to-face“ kurzoch, sú čoraz dôležitejšie on-line formy vzdelávania. Je dôležité vybrať adekvátny nástroj prispôsobený na tento typ štúdia. K dispozícii je napr. aj pokročilá výučba angličtiny pre smartfóny, ktorú riadi umelá inteligencia s možnosťou hodnotenia študujúcich. Zamestnávateľ tak dokáže presne vyhodnotiť, ktorí členovia tímu majú chuť napredovať. Študenti dosahujú jednotlivé úrovne napĺňaním cieľov, pričom umelá inteligencia zbiera a analyzuje všetky dáta o ich štúdiu a individuálne im prispôsobuje učebný obsah. Výučba prebieha cez smartfón a študujúci si svoje zručnosti overia počas on-line stretnutí s lektorom.

EU: Politika poľnohospodárstva

Európsky parlament schválil svoju vyjednávaciu pozíciu k reforme poľnohospodárskej politiky Európskej únie (EÚ) na obdobie po roku 2022. Poslanci sú tak pripravení začať rokovania s Radou (ministrov) EÚ. Vláda každej krajiny EÚ by mala vypracovať vlastný strategický plán, v rámci ktorého zadefinuje, ako chce na svojom území zaistiť dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka. Tieto plány musí schváliť Európska komisia, ktorá bude následne dbať nielen na to, či členské štáty pravidlá EÚ dodržiavajú, ale bude tiež sledovať dosahovanie cieľov z ich strategických plánov. 

Parlament posilnil povinné opatrenia súvisiace s ochranou klímy a životného prostredia, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou poskytovania priamych platieb. Poslanci navyše presadzujú, aby sa aspoň 35% rozpočtu vyhradeného na rozvoj vidieka vyčlenilo na opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy. Minimálne 30% rozpočtu určeného na priame platby by malo ísť na tzv. ekologické režimy, teda opatrenia zamerané na podporu klímy, životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat. Tieto opatrenia by boli dobrovoľné, ich uplatňovaním by si však poľnohospodári mohli zvýšiť príjmy. Parlament trvá na tom, aby sa v každom členskom štáte zriadila poradenská služba pre poľnohospodárske podniky. Žiada tiež, aby sa aspoň 30% z finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na jej fungovanie v jednotlivých štátoch zameralo na podporu úsilia poľnohospodárov v oblasti boja proti klimatickým zmenám, udržateľného využívania prírodných zdrojov a ochrany biodiverzity. Podľa poslancov by zároveň členské štáty mali motivovať poľnohospodárov k tomu, aby 10% svojej pôdy upravili spôsobom, ktorý podporuje biodiverzitu. Malo by ísť napríklad o vysádzanie živých plotov a okrasných stromov či zakladanie rybníkov.

Poslanci odhlasovali progresívne znižovanie ročných priamych platieb od úrovne 60.000 eur a stanovenie stropu na úrovni 100.000 eur. Členské štáty by však poľnohospodárom mohli umožniť, aby si pred znížením odpočítali od celkovej sumy 50% miezd súvisiacich s poľnohospodárskou činnosťou. Aspoň 6% priamych platieb by mali členské štáty použiť na podporu malých a stredných poľnohospodárov. Ak však tento podiel presiahne 12%, pravidlo progresívneho znižovania priamych  platieb pre veľké podniky by sa malo stať v takomto členskom štáte dobrovoľným. Na podporu mladých poľnohospodárov by členské štáty podľa poslancov mohli vyčleniť aspoň 4% svojich rozpočtov vyhradených na priame platby. Ďalšia podpora pre začínajúcich mladých farmárov by sa podľa poslancov mohla poskytnúť z fondu pre rozvoj vidieka, pričom práve investície mladých poľnohospodárov by mali mať prioritu. Dotácie EÚ by mali byť vyhradené len pre tých, ktorí sa poľnohospodárskej činnosti venujú aspoň v určitom minimálnom rozsahu, zdôraznili poslanci. Automaticky vylúčené by mali byť osoby, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby, trvalé športoviská a rekreačné plochy.

Zamietnuté boli všetky návrhy, ktoré by vyhradili názvy produktov súvisiace s mäsom pre výrobky skutočne obsahujúce mäso. Označovanie produktov rastlinného pôvodu pri ich predaji by sa tak meniť nemalo. Zároveň poslanci požadujú väčšiu transparentnosť trhu, intervenčnú stratégiu pre každý poľnohospodársky výrobok a výnimku z pravidiel hospodárskej súťaže pre dohody, ktorých cieľom je uplatňovanie prísnejších noriem v oblasti životného prostredia, zdravia zvierat alebo starostlivosti o zvieratá. Poslanci chcú okrem toho pretransformovať ad hoc krízovú rezervu, ktorá má poľnohospodárom pomáhať v situáciách cenovej alebo trhovej nestability, na trvalý nástroj s riadnym rozpočtom. Parlament chce sprísniť sankcie pre tých, ktorí opakovane neplnia požiadavky EÚ, a to napríklad v oblasti životného prostredia či dobrých životných podmienok zvierat. Pre poľnohospodárov by to malo znamenať sankciu vo výške 10% z ich nárokov na priame platby (namiesto súčasných 5%). Parlament takisto požaduje vytvorenie ad hoc mechanizmu EÚ na podávanie sťažností. Využívať by ho mohli poľnohospodári a príjemcovia podpory na rozvoj vidieka, ktorí sa stali v súvislosti s dotáciami EÚ obeťou nespravodlivého zaobchádzania a vláda ich krajiny nedokázala ich sťažnosť vyriešiť.

G-komponent: Spoločná sťažnosť

Už niekoľko rokov je pálčivým bodom slovenskej elektroenergetiky tzv. G-komponent. Rozhodoval o ňom už aj Ústavný súd SR, ktorý poplatok vyplácaný bez zmlúv označil za protiústavný. Toto rozhodnutie následne v sporoch medzi výrobcami a distribučnými spoločnosťami rešpektovali aj okresné a krajské súdy. Od roku 2019 je však tento poplatok legalizovaný prostredníctvom novely Zákona o energetike. Podľa Slovenskej asociácie fotovoltiky a OZE (SAPI) po takmer 6 rokoch bojov výrobcom došla trpezlivosť a podali vo veci G-komponentu sťažnosť na Európsku komisiu.

SAPI, Slovenské elektrárne (SE) a Veolia Energia Slovensko v spoločnej sťažnosti Európskej komisii upozorňujú na právny nesúlad G-komponentu v slovenskej legislatíve s Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/943 z 5. júna 2019 o vnútornom trhu s elektrinou. Slovenská legislatíva vo veci sieťových poplatkov mala byť pritom v súlade s predmetným nariadením už od začiatku tohto roku, čo sa nestalo. Sťažovatelia upozorňujú aj na neférové zaobchádzanie, znevýhodnenie voči výrobcom z okolitých krajín, ktorí poplatok platiť nemusia, či spomaľovanie rozvoja OZE, čo je v priamom rozpore s klimatickými cieľmi EÚ.

Podaniu sťažnosti predchádzala snaha o riešenie priamo s regulátorom. S Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) prebehlo niekoľko rokovaní, no úrad neprejavil ochotu reguláciu upraviť a harmonizovať s legislatívou EÚ. Vzhľadom na neúspešnosť rokovaní a už takmer ročné omeškanie boli výrobcovia donútení upozorniť na tento stav Európsku komisiu, aby zasiahla voči Slovensku. „Snažili sme sa podaniu predísť všetkými dostupnými spôsobmi. Žiaľ, neboli sme úspešní, keďže predchádzajúce vedenie ÚRSO nebolo ochotné zmeniť pravidlá. Vnímame pozitívne, že nové vedenie úradu avizuje zmeny v nastavení sieťových poplatkov, máme však pochybnosti o konkrétnej podobe novej regulácie. Touto sťažnosťou chceme spoločne upozorniť na pretrvávajúci nelegálny stav a dosiahnuť súlad slovenských právnych predpisov s tými európskymi“, dodal Ján Karaba.

pondelok 26. októbra 2020

SR: 6 miliónov eur pre školy

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR investuje ďalších 6 miliónov eur na nákup digitálnych technológií pre školy z vlastných zdrojov. Schému digitalizácie rezort školstva vypracoval už v lete. Školy dostanú financie v sume od 500 do 4.000 eur na nákup webkamier, konektorov, routerov či novej techniky.

Ministerstvo školstva okrem toho upravuje výdavky v rámci jedného z národných projektov a žiada o ďalšie zdroje na digitalizáciu z programu REACT-EU. Podľa vyjadrenia ministra je digitalizácia jednou z priorít ministerstva a robia všetko pre to, aby na tento účel získali potrebné financie. Aktuálne využijú úspory v rozpočte, ale snažia sa čo najviac využiť aj iné zdroje, ako napr. eurofondy či REACT-EU. Rovnako sa rezort školstva dohodol s operátormi na navýšení hlasových hovorov a dát pre učiteľov. Pre tých, ktorí učia on-line pomocou digitálnych technológií a potrebujú sa pripojiť k internetu cez mobil, alebo komunikujú so žiakmi cez telefón, môžu cez riaditeľa požiadať o navýšenie dát v objeme minimálne 10 GB a neobmedzené volania. Od 22. októbra 2020 na internetovej stránke, kde školy vypĺňajú COVID školský semafor, riaditeľ školy cez svoje EDU ID môže požiadať o aktiváciu hlasových a dátových služieb zadaním mobilných telefónnych čísel svojich učiteľov.

Minister školstva na tlačovej konferencii tiež oznámil, že rezort komunikuje so splnomocnenkyňou pre rómske menšiny, aby mohla byť nadviazaná spolupráca s ich terénnymi pracovníkmi. Tí môžu vypomáhať s vyučovaním pre marginalizované skupiny.

Radíme: Fungovanie firmy počas obmedzení

Ako zabezpečiť fungovanie firiem s minimálnymi dopadmi na výkon? Určite sa zhodneme, že zdravie je prvoradé. Radan Miksa, špecialista na efektívnu firemnú spoluprácu, odporúča robiť viac než len nutné minimum v podobe rozostupov. Účinnú pomoc pritom poskytujú moderné technológie. 

Najdôležitejšie je dodržiavanie bezpečných rozostupov a správne využitie kapacít jednotlivých pracovísk. Vizuálne označenie je základ, účinnejší je ale systém rezervácií, vrátane intelignetných senzorov, ktoré snímajú obsadenosť pracovných miest. Tento systém je možné využiť aj na prehľad o kapacite a využití jednotlivých pracovísk, pretože zamestnanci chodia stále častejšie na svoje pracoviská len pár dní v týždni. Ideálne je teda komplexné riešenie pre monitorovanie a správu pracovísk.

Analýza vnútorných procesov a práce s fyzickými dokumentami by mala smerovať k produktívnejším riešeniam. Napríklad faktúra, ktorá je ihneď na svojom vstupe zdigitalizovaná, môže byť automaticky uložená do účtovného systému bez toho, aby ju niekto ručne vkladal. Okrem samotnej úspory času ide aj o výrazné zníženie chybovosti. Ďalšou výhodou je samotný schvaľovací proces digitálnych dokumentov. Schvaľovanie býva zdĺhavé najmä pri komunikácii medzi pobočkami alebo zamestnancami, ktorí v klasickej kancelárii trávia málo času. Premietnutie týchto procesov do digitálnej formy umožní ich spracovanie výrazne urýchliť, a navyše je možné niektoré kroky vďaka automatizácii procesov riešiť okamžite.

Home Office je dnes samozrejmosťou, pričom je však potrebné vedieť produktívne spolupracovať, chrániť citlivé dáta a zaistiť motiváciu zamestnancov. Produktívnu spoluprácu dnes umožňujú nástroje pre vzdialenú komunikáciu. Či už ide o Skype, Teams alebo iné nástroje základom je spoľahlivé audiovizuálne vybavenie rokovacích miestností, kde sa virtuálne stretávajú ľudia v kancelárii s ľuďmi na Home Office. Samostatnou kapitolou je potom otázka zabezpečenia firemných dát. Ich zdieľanie medzi kanceláriou a prácou z domova je kritickým bodom. Na internete tak možno ľahko nájsť obchodné zmluvy, osobné doklady a iné citlivé dáta. Existuje záplava webových stránok pre bezplatné zdieľanie súborov. Málokto ale rieši, akú úroveň ochrany poskytujú. Pokiaľ chcete mať firemné dáta pod kontrolou, využite riešenia na bezpečnú spoluprácu.

EÚ: Prioritou verejné zdravie

Podľa nového prieskumu Európskeho parlamentu podporuje takmer 8 z 10 oslovených Európanov (77 %) koncept, podľa ktorého by Európska únia (EÚ) mala poskytovať eurofondy členským štátom len ak ich vlády dodržiavajú pravidlá právneho štátu a demokratické princípy. Na Slovensku s tým súhlasí 72 % respondentov. Väčšina Európanov podporuje vyšší európsky rozpočet v záujme prekonania následkov pandémie. Prioritou je verejné zdravie, nasleduje ekonomická obnova a klimatická zmena. 

Väčšina Európanov (54 %) si myslí, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov, aby mohla prekonať dôsledky pandémie. V 20 členských štátoch s týmto tvrdením súhlasí väčšina účastníkov prieskumu a v 14 dokonca absolútna väčšina. Na Slovensku s týmto tvrdením súhlasí 42 % respondentov. Na otázku, do akých oblastí by mali smerovať prostriedky z tohto vyššieho rozpočtu, odpovedala viac ako polovica respondentov v EÚ (54 %), že prioritou by malo byť verejné zdravie, nasledované ekonomickou obnovou a novými príležitosťami pre podniky (42 %), klimatickou zmenou a ochranou životného prostredia (37 %) a zamestnanosťou a sociálnymi vecami (35 %). Na európskej úrovni predbehla oproti poslednému prieskumu (z júna 2020) medzi prioritami oblasť klimatickej zmeny otázku zamestnanosti. Verejné zdravie je na vrchole rebríčka pre obyvateľov 18 krajín. Estónsko, Lotyšsko, Česká republika kladú na prvé miesto ekonomickú obnovu. Obyvatelia Rakúska, Dánska a Nemecka preferujú oblasť klimatickej zmeny. Naopak v Chorvátsku, na Slovensku či vo Fínsku by ľudia najradšej videli použitie financií na zamestnanosť a sociálne veci. 

Znepokojujúca osobná finančná situácia Európanov od začiatku krízy je jasným ukazovateľom, že nevyhnutné rozhodnutia o balíku obnovy a sedemročnom rozpočte EÚ (VFR) je potrebné urobiť čo najskôr. Veľká väčšina občanov sa obáva priamych dopadov pandémie na ich osobnú finančnú situáciu, prípadne už takéto dopady pocítili: 39 % Európanov a 47 % Slovákov tvrdí, že kríza spojená s pandémiou už zasiahla ich osobný príjem, ďalších 27 % Európanov a 27 % Slovákov očakáva tento typ problémov v najbližšej budúcnosti. Len 27 % Európanov (20 % Slovákov) predpokladá, že to na ich situáciu nebude mať vplyv. Až v 20 krajinách väčšina respondentov vyhlásila, že súčasná kríza už ovplyvnila ich osobný príjem. Dve tretiny účastníkov prieskumu v EÚ súhlasia s tvrdením, že Európska únia by mala mať viac kompetencií, aby dokázala čeliť krízam takéhoto druhu. Myslí si to aj 55 % oslovených Slovákov. Len štvrtina Európanov (25 %) s týmto tvrdením nesúhlasí. Tieto výsledky konzistentne nadväzujú na dva predchádzajúce prieskumy, ktoré Európsky parlament robil v apríli a júni 2020.

5G: Spoločné vyhlásenie SR a USA

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok 22. októbra 2020 na stretnutí s ministrom zahraničných vecí USA Mikeom Pompeom vo Washingtone podpísal Spoločné vyhlásenie SR a USA k bezpečnosti sietí piatej generácie (5G). Slovenská republika sa tak pridáva k ďalším európskym krajinám, ktoré už obdobné dvojstranné vyhlásenie k bezpečnosti sietí 5G podpísali.

Slovenská republika si je vedomá technologického rozvoja a budovania moderných informačných technológií a komunikačných sietí vedúcich k ekonomickej prosperite a konkurencieschopnosti. Technológia 5G predstavuje neodlučiteľnú súčasť poskytovania moderných a kriticky dôležitých služieb, čo je však úzko späté s potrebou zaručenia bezpečnosti náležitej infraštruktúry. Budovanie a rozvoj 5G sietí tak nemá len technický a ekonomický charakter, ale aj strategický bezpečnostný rozmer. 

Podpisom spoločného vyhlásenia, ktoré nadväzuje na príslušné ciele a odporúčania EÚ a NATO o pravidlách a požiadavkách budovania bezpečných 5G sietí, Slovenská republika potvrdzuje svoj záväzok k bezpečnému budovaniu komunikačných sietí. Vyhlásenie zároveň podčiarkuje význam spolupráce Slovenskej republiky so strategickým partnerom - Spojenými štátmi americkými - v kľúčovej oblasti spoločného záujmu, bezpečnosti informačných a komunikačných systémov. 

piatok 23. októbra 2020

On-line: Odpíšeme ti

Téma šikanovania v školskom prostredí nie je novinkou. Obeťou šikany sa môže stať každé dieťa bez ohľadu na svoj sociálny status, rovnako ako sa môže stať agresorom. Častokrát nielen dieťa, ale ani dospelý nevie, ako správne zareagovať, čo urobiť. Aj nevinný žart môže mať dlhodobé následky. Preto je veľmi dôležité dbať na prevenciu šikany v každej forme, mimoriadne nebezpečnou je aj v on-line prostredí.

Iba spoločnými silami dokážeme zastaviť šikanu! S týmto mottom sa spojili Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Nadácia Markíza a Linka detskej istoty, n. o. Výsledkom je nový projekt Odpíšeme ti. Pomôcť urobiť dôležitý prvý krok ponúka web odpisemeti.sk a dieťa, ale aj dospelého človeka konajúceho v záujme dieťaťa, nasmeruje na správnu cestu riešenia. Pomoc sa poskytuje prostredníctvom anonymnej Linky detskej istoty – na bezplatnom telefónnom čísle 116111, ktoré je k dispozícii 24 hodín, 7 dní v týždni, ale aj cez chat, ktorý je na webe dostupný vo vybraných hodinách. Návštevníci na stránke nájdu tiež množstvo dôležitých informácií o téme, ako aj zaujímavé videá a články.

Problém šikanovania nedokážu deti a mladí ľudia často riešiť sami - potrebujú pomoc! Prežívanie takejto situácie výrazne ovplyvňuje osobnostný, sociálny a edukatívny vývin detí a mládeže a súčasne negatívne vplýva na ich telesný a zdravotný stav. Neošetrené zážitky predikujú dlhodobé následky, prechádzajúce často do dospelosti, preto každá aktivita v záujme prevencie a eliminácie šikanovania je potrebná a vítaná",  konštatuje Linka detskej istoty, n. o.

EU: Nadčasové pravidlá pre digitálne služby

Poslanci Európskeho parlamentu  schválili dve samostatné legislatívne uznesenia vyzývajúce Európsku komisiu, aby sa pri zostavovaní aktu o digitálnych službách, ktorý má byť predstavený v decembri, zamerala aj na odstraňovanie súčasných nedostatkov v on-line prostredí. Súčasné pravidlá týkajúce sa digitálnych služieb sa od prijatia smernice o elektronickom obchode pred dvadsiatimi rokmi výraznejšie nezmenili. Pripravovaný legislatívny balík by mal Európskej únii (EÚ) umožniť formovať digitálnu ekonomiku nielen doma, ale aj v zahraničí. 

Ustanovenia aktu o digitálnych službách by podľa poslancov mali byť záväzné pre všetkých poskytovateľov digitálnych služieb v tretích krajinách, pokiaľ svoje služby poskytujú aj spotrebiteľom a používateľom v Európskej únii. Používatelia musia mať možnosť informovať on-line sprostredkovateľov o potenciálne nezákonnom obsahu alebo aktivitách v on-line prostredí. To si vyžiada zriadenie záväzného mechanizmu oznamovania a prijímania opatrení, vďaka ktorému by on-line sprostredkovatelia mohli reagovať rýchlo a proti potenciálne nezákonnému obsahu zakročovať transparentnejšie. Používatelia by zas mali mať možnosť požadovať nápravu prostredníctvom vnútroštátneho orgánu na riešenie sporov. 

Parlament žiada, aby sa prísne rozlišovalo medzi nezákonným a škodlivým obsahom. Režim právnej zodpovednosti by sa totiž mal vzťahovať len na nelegálny obsah, ako je definovaný v právnych predpisoch EÚ alebo vo vnútroštátnych právnych predpisoch. Platformy by na kontrolu škodlivého alebo nezákonného obsahu nemali používať filtre nahrávaného obsahu ani žiadnu formu kontroly obsahu ex ante. Definitívne rozhodnutie o tom, či je daný obsah legálny alebo nie, by mal prijať nezávislý súdny orgán, a nie súkromné podniky, tvrdia poslanci. Škodlivý obsah, nenávistné prejavy a dezinformácie by sa mali riešiť prostredníctvom povinnosti zvýšenej transparentnosti a podporou mediálnej a digitálnej gramotnosti občanov v súvislosti so šírením takéhoto obsahu. 

Podľa Parlamentu by sa zásada „čo je nezákonné offline, je nezákonné aj on-line“, ako aj zásady ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti používateľov mali stať hlavnými princípmi budúceho aktu o digitálnych službách. Platformy a on-line sprostredkovateľské služby by mali zlepšiť odhaľovanie a odstraňovanie nepravdivých tvrdení a boj proti nečestným obchodníkom, ktorí napríklad predávajú falošné zdravotnícke vybavenie alebo nebezpečné výrobky on-line, k čomu dochádzalo aj počas pandémie COVID-19. Poslanci okrem toho požadujú zavedenie novej zásady „poznaj svojho zákazníka“, na základe ktorej by boli platformy povinné kontrolovať a zastavovať činnosť podvodných spoločností, ktoré svoje služby využívajú na predaj vlastných nezákonných a nebezpečných výrobkov a obsahu. Parlament tiež presadzuje špecifické pravidlá na predchádzanie zlyhaniam trhu zapríčineným veľkými platformami, a nie iba na ich spätné naprávanie. Cieľom je otvoriť trhy novým subjektom vrátane malých a stredných podnikov a startupov. 

Poslanci tiež presadzujú zvýšenie kontroly používateľov nad on-line obsahom, ktorý sa im zobrazuje, vrátane možnosti úplne odmietnuť spravovanie obsahu. Podporujú tiež zníženie závislosti používateľov od algoritmov. Cielená reklama by podľa nich mala byť regulovaná prísnejšie. Uprednostniť by sa mali jej menej rušivé, kontextualizované formy, ktoré si vystačia s menším množstvom údajov a nie sú závislé na predchádzajúcej interakcii používateľa s obsahom. Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby zvážila aj možnosť postupného obmedzovania cielenej reklamy, ktoré by viedlo k jej úplnému zákazu.
Budúci akt o digitálnych službách by mal tiež stanoviť právo na anonymné využívanie digitálnych služieb vždy, keď je to možné. V neposlednom rade by Európska komisia mala posúdiť možnosti zriadenia európskeho subjektu na monitorovanie dodržiavania nových pravidiel a prípadné udeľovanie pokút. 

Tretie, schválené nelegislatívne uznesenie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa zameriava na oblasť základných práv požaduje, aby odstraňovanie obsahu prebiehalo dôsledne, primerane a nediskriminačným spôsobom a aby tak nedochádzalo k ohrozovaniu slobody prejavu a práva na informácie, ale ani súkromia a ochrany údajov. Zákonodarcovia poukazujú na problematickosť takzvaného mikrocielenia založeného na zraniteľnosti ľudí, kritizujú tiež šírenie nenávistných prejavov a dezinformácií a požadujú sprehľadnenie príjmov on-line platforiem.

e-Government: Ochrana údajov

Ústredný portál verejnej správy slovensko.sk upozorňuje používateľov pri využívaní elektronickej schránky na povinnosť dodržiavať základné pravidlá bezpečnosti a utajenia svojich údajov. 

Pri práci s elektronickou schránkou totiž pracujete s citlivými údajmi, a preto by ste nikdy nemali po prihlásení sa na portál umožniť prístup neoprávneným osobám k otvorenému webovému prehliadaču, cez ktorý ste sa prihlásili. Taktiež neodporúčame prihlasovať sa na zdieľaných počítačoch, pri ktorých nemáte kontrolu nad nainštalovaným softvérom. Po skončení práce v elektronickej schránke alebo na portáli sa odporúča korektne sa odhlásiť a skontrolovať, či odhlásenie prebehlo úspešne a až následne zatvoriť webový prehliadač a vytiahnuť občiansky preukaz z čítačky čipových kariet. 

Zároveň by používatelia mali dbať na to, aby svojím správaním v čo najvyššej možnej miere predchádzali strate, krádeži alebo použitiu občianskeho preukazu inými osobami. Ukladajte si ho preto na bezpečné miesto mimo dosahu iných osôb. Zabezpečte, aby vaše bezpečnostné kódy zostali pred ostatnými utajené a nikomu ich neoznamujte. Pokiaľ potrebujete mať bezpečnostné kódy zapísané, zápis nikdy neuchovávajte spolu s občianskym preukazom. Pri strate, odcudzení alebo podozrení zo zneužitia občianskeho preukazu ihneď informujte políciu a zabezpečte zrušenie uložených certifikátov buď pri osobnej návšteve oddelenia dokladov, alebo prostredníctvom elektronickej služby (v prípade, že ste využili službu modifikácie kontaktných údajov a zadali tzv. diskrétny údaj).

Hodnota ženského eura: V roku 2020 je to 80,6 centa

Deň rovnosti v odmeňovaní žien a mužov tento rok pripadol na 22. októbra 2020. Ak to premeníme na odpracované dni, tak v roku 2020 od 22. októbra pracujú ženy na Slovensku až do konca roka zadarmo. Rozdiel medzi mzdami mužov a žien patrí na Slovensku k najvyšším v krajinách Európskej únie (EÚ). 

Podľa Eurostatu bol rodový mzdový rozdiel v neupravenej forme (ide o priemerné hodinové zárobky) v roku 2018 na Slovensku 19,4 %. Priemer EÚ bol 14,8 %, pričom Slovensko bolo piate v poradí. To znamená, že z jedného eura, ktoré zarobia muži, dostanú ženy 80,6 centov. Nie jedno celé spravodlivé euro za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, ale ženské euro. Ak chceme dosiahnuť férové ohodnotenie práce žien v našej spoločnosti, musíme si všímať faktory ako rodová segregácia na trhu práce, nedostatok flexibility v pracovnom čase, tradičné rodové rozdelenie rolí v starostlivosti o členov rodiny, sklený strop. Férové odmeňovanie žien je pritom na dohľad až v roku 2097 a v Európskej únii až v roku 2104 podľa najnovšieho prieskumu Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) o rozdieloch v príjmoch medzi ženami a mužmi. 

Podľa Štatistického úradu bol rozdiel medzi mzdami žien a mužov na Slovensku v roku 2019 20,2 % (išlo o priemerné hrubé mesačné mzdy). Muži v priemere zarábali mesačne v hrubom 1 399 eur, ženy o 283 eur menej, a to 1 116 eur. Najväčšie rozdiely v platoch medzi ženami a mužmi boli v Trenčianskom, Žilinskom a v Bratislavskom kraji. Výraznejšie rozdiely boli tiež vo vekových skupinách nad 35 rokov. Ženy teda stále majú nižšie zárobky až o štvrtinu, na čom sa zrejme odráža výpadok žien z pracovného procesu počas materskej a rodičovskej dovolenky. Finančnú situáciu žien a mužov ohrozuje aj súčasná pandémia COVID -19. Pandémia pravdepodobne povedie k prehĺbeniu rozdielov v príjmoch medzi ženami a mužmi, keďže to boli práve ženy, ktoré sa počas prvej vlny museli starať o deti a domácnosť, vypadli z pracovného procesu a boli na OČR (ošetrovanie blízkeho člena rodiny). Silvia Porubänová, sociologička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny (IVPR), vysvetľuje: „V období pandémie koronavírusu získava komplexná potreba férového odmeňovania, vrátane ambície rovnosti mužských a ženských miezd, celkom konkrétne kontúry. Ženy v „prefeminizovaných“ profesiách (zdravotníčky, učiteľky, opatrovateľky, predavačky...) a v ďalších nezastupiteľných pozíciách sú doslova „srdcom“ prvej línie a udržiavajú kontinuitu každodenného života nás všetkých. Otázky spravodlivej a dôstojnej mzdy, bez anachronizmu rodového rozdielu, sa tak z roviny verejných politík musia prirodzene presunúť do aplikačnej praxe." 

Inštitút pre výskum práce a rodiny zrealizoval on-line prieskum, na ktorom sa zúčastnilo 408 respondentov a respondentiek, z toho 81,9 % žien a 17,6 % mužov. Zameral sa na zisťovanie zmeny kvality života počas karanténnych opatrení začiatkom leta 2020. Z hľadiska finančnej situácie odhalil, že u 47,8 % respondentiek a respondentov sa v tejto oblasti „určite zhoršila“ alebo „skôr zhoršila“, a to u o čosi viac žien: 48,5 %. Zhoršila sa aj u 44,5 % mužov. Obavy, že sa finančná situácia zhorší v budúcnosti vnímalo viac žien, a to 39,3 % oproti 26,1 % mužov. Celkovo sa znížila mzda u 60 % žien a 58,7 % mužov, ktorí pracovali. O 100 % sa znížila u 11,5% žien a u 7,8% mužov. Ženy typicky zarábajú menej a pracujú na viac prekérnych miestach. S padajúcou ekonomickou aktivitou sú však ženy oveľa viac zraniteľné, čo sa týka prepúšťania z práce a straty živobytia. Príjmy žien v neformálnej ekonomike klesli počas pandémie dramatickým spôsobom. Predpokladá sa, že takto stratili približne 60 % svojho príjmu. Analytik a výskumník IVPR Andrej Kuruc ponúka pomoc pre obete diskriminácie: „Pre nedostatok aktuálnych informácií v tejto oblasti Inštitút pre výskum práce a rodiny spustil poradenský portál pre ľudí, ktorí zažívajú diskrimináciu na základe pohlavia/rodu (napríklad v odmeňovaní), kde im odborníci a odborníčky poradia, ako svoju situáciu riešiť. Na našom portáli môžu získať radu aj inštitúcie. Poradíme im, aké pozitívne opatrenia môžu zaviesť na zníženie rodového mzdového rozdielu. Poradenský portál sa nachádza na stránke: https://www.totojerovnost.eu/ v časti Pomoc.“

štvrtok 22. októbra 2020

Radíme: Ako nezajedať stres

Skúsenosti so „zajedaním“ stresu či emócií, najmä ak sme vo vypätej situácii, má väčšina z nás. Ak ste sa po neobvykle náročnom dni rozveselili porciou zmrzliny alebo kúskom čokolády, zatiaľ čo ste sa ventilovali kamarátke, je to v poriadku. Ak je však emocionálne jedenie prvou a najčastejšou reakciou na negatívne myšlienky či pocity, je na čase to zmeniť.


Emocionálne alebo stresové jedenie je presne to, ako to znie. Niekedy za tým stojí vedomé rozhodnutie, napríklad keď vás vytočí šéf, je vašou reakciou objednať si obľúbenú pizzu. „Deje sa to najmä vtedy, keď siahate po jedle, aby ste unikli všemožným zlým pocitom, ktoré prežívate. Dúfate, že vďaka jedlu sa budete cítiť lepšie. Častejšie však ide iba o bezduchú reakciu na neurčité negatívne emócie, ktoré neviete úplne identifikovať. Možno ani neviete, čo vás trápi, ale ste si celkom istí, že jedlo je tá jediná vec, ktorá vám pomôže“, vysvetľuje Susan Bowermanová, expertka pre vzdelávanie v oblasti výživy.

Emocionálny vs. fyzický hlad – existuje niekoľko jasných znakov, ktoré vám môžu pomôcť rozlíšiť emocionálny hlad od skutočného fyzického hladu:
  • Emocionálny hlad sa zvyčajne objavuje náhle. Stačí len pocítiť stres či napätie a bum! Máte chuť na čipsy. Na druhej strane, fyzický hlad má tendenciu prichádzať postupne. Začínate pociťovať hlad, ale môžete počkať, kým sa najete – tým máte čas urobiť rozumné rozhodnutie, aby ste tento hlad uspokojili zdravým jedlom.
  • Emocionálny hlad zvyčajne spôsobuje túžbu po jedlách sladkých, plných tukov či vysoko kalorických. Nejde len o chuť na čokoládu – najradšej by ste si dali rovno kus čokoládovej torty. Pre porovnanie, keď pociťujete fyzický hlad, ste ochotní zvážiť niekoľko možností, ktoré váš hlad uspokoja, čo znamená, že urobíte aj lepšiu voľbu vo výbere jedla.
  • Akonáhle je váš fyzický hlad uspokojený, plný žalúdok vám dáva signál, že už máte dosť a vtedy aj prestanete jesť. No ak sú motorom emócie, je ľahké ignorovať, čo vám hovorí žalúdok a nakoniec toho zjete oveľa viac, len aby ste sa cítili lepšie.
  • Stresové jedenie vám môže v danú chvíľu zdvihnúť náladu, ale hanba a pocit viny vás vzápätí dobehnú. Keď totiž dojete jedlo, ktoré reálne uspokojuje váš fyzický hlad, zvyčajne sa potom necítite previnilo.
Rady, ako sa vysporiadať so zajedaním stresu
  1. Veďte si potravinový denník. Prehľad o konzumovanom jedle vám môže pomôcť zistiť, čo je spúšťačom vášho stresového jedenia. Kedykoľvek cítite potrebu jesť, poznamenajte si, aký pociťujete hlad na stupnici od 1 do 10 (1 = som taká hladná, až odpadávam; 10 = som totálne prejedená). Takisto si zapíšte, ako sa v danom momente cítite. Čo vyvolalo vašu potrebu jesť? Ste naozaj hladní – alebo pociťujete smútok či úzkosť?
  2. Stojte si za svojimi pocitmi. Už viete, že emócie sú spúšťačom vášho hladu, tak prečo ich nepriznať? Je v poriadku byť občas nahnevaný, vystrašený, osamelý alebo znudený. Síce môže ísť o nepríjemné pocity, no nie sú nebezpečné – a nie vždy je nutné ich nejako naprávať. Nechajte svoje emócie prirodzene odísť bez toho, aby ste ich súdili. Sú také, aké sú.
  3. Pracujte na schopnosti ako sa so svojimi pocitmi vysporiadať. Vždy, keď budete jesť v reakcii na stres, je to len pripomienka, že nezvládate svoje emócie. Keď na vás doľahne stres, skúste si položiť otázku: „Čo najhoršie sa stane, keď nebudem jesť?“ Áno, úroveň stresu môže ešte trochu stúpnuť, ale ten pocit aj pominie. Ak necháte stres jednoducho plynúť, môžete pritom zistiť, že daná situácia nie je pravdepodobne až taká zlá, ako ste si mysleli. Cvičte toleranciu svojich emócii alebo skúste nájsť iný spôsob, ako sa vyrovnať so stresom.
  4. Hľadajte alternatívy k stresovému jedeniu. Skúste raz za čas popremýšľať o svojich pocitoch a o tom, ako vyriešiť vaše problémy. Urobte si zoznam vecí, ktoré môžete robiť namiesto jedenia. Choďte na prechádzku, aby ste si vyčistili hlavu, počúvajte hudbu, meditujte, čítajte, alebo zavolajte kamarátke a porozprávajte sa.
  5. Odučte sa svoje zlé návyky. Emocionálni jedáci neustále živia myšlienku, že najlepším spôsobom, ako liečiť negatívne emócie, je jedlo. Rovnako ako iné zlé návyky, aj emocionálne jedenie sa deje skôr, ako ste mali možnosť o tom premýšľať. Napríklad jeden zlý deň sa môže rovnať piatim hodinám pozerania televízie a kilu zmrzliny. Musíte sa preto „odnaučiť“ od svojich zlozvykov a v prípade zlého dňa vyskúšajte robiť niečo iné.
  6. Čakajte. Emocionálni jedáci sa často obávajú, že ak sa nenajedia v momente ako túžia po jedle, bude sa táto túžba len zhoršovať. Keď však chvíľu počkajú, možno ich prekvapí fakt, že toto nutkanie pominie. Namiesto toho, aby ste sa okamžite podriadili svojej túžbe, povedzte si, že počkáte niekoľko minút. Je celkom pravdepodobné, že vás niečo zaujme alebo sa pustíte do inej aktivity a túžba po jedle tak po chvíli pominie.
  7. Buďte sami k sebe láskaví a úprimní. Svoju rolu určite zohráva aj trpezlivosť, keď chcete zmeniť svoje návyky, najmä ak sa týkajú „zajedania“ stresu. Ak vám však tento zlozvyk prerástol cez hlavu a zdá sa vám, že už nič nezaberá, zvážte individuálne poradenstvo alebo skupinovú terapiu.

On-line: Deň bez dlhov

Už ôsmy ročník podujatia Deň bez dlhov prebehne tohto roku z dôvodu pandémie koronavírusu v modifikovanom formáte. Organizátorom je spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK), ktorá spustila svoj projekt pred dvanástimi rokmi v Poľsku. Postupne sa nápad rozšíril aj do Rumunska, Českej republiky a na Slovensko.

Ľudia, ktorí bojujú so splácaním dlhov, môžu po celý mesiac november využiť bezplatnú telefónnu linku 800 223 322, alebo klásť svoje otázky prostredníctvom webových stránok nasedlhy.sk. Tohtoročnou novinkou je tiež to, že odborní poradcovia záujemcom na vyžiadanie poskytnú zadarmo výpis z Centrálnej evidencie exekúcií, teda informáciu, či je proti nim aktuálne vedená exekúcia. 

Z pravidelných analýz spoločnosti KRUK vyplýva, že priemerná výška dlhu slovenských dlžníkov je 2.600 eur, zatiaľčo v roku 2019 bola priemerná výška dlhu 2.700 eur. Stále platí, že si častejšie a viac požičiavajú muži (58 % dlžníkov s priemerným dlhom takmer 2.900 eur). Najviac dlžníkov opäť pochádza z Košického kraja, kde býva necelých 16 % slovenských dlžníkov s priemerným dlhom 2.400 eur. V priemere najvyššie záväzky majú dlžníci z Bratislavy (3.200 eur), ktorí tvoria 10 % všetkých dlžníkov v SR.

COVID-19:Umelá inteligencia

V boji proti novému koronavírusu sa využíva aj umelá inteligencia, pomocou ktorej sa vedci snažia zabrániť jeho šíreniu a zmierniť tak dopady pandémie na prevádzku mnohých firiem. Jedným z takýchto nástrojov je nový softvér AI4HR. Pomáha detegovať osoby, ktoré vykazujú známky ochorenia, takže je možné predísť zatvoreniu časti či dokonca celej prevádzky. Prostredníctvom analýzy a vyhodnocovania rôznych informačných zdrojov dokáže tiež varovať pred možným nedostatkom zamestnancov a zaistiť tak prevádzkyschopnosť spoločnosti.

Softvér sa skladá z viacerých modulov:
  • Modul zdravotného stavu  - umožňuje nepretržite a v reálnom čase sledovať telesnú teplotu a kondíciu zamestnancov, a to pomocou termografických kamier a ďalších IoT zariadení (tzv. zariadenia Internetu vecí). Zozbierané dáta sa zobrazujú na riadiacom paneli. Zvýšená telesná teplota je prvým príznakom toho, že človek môže byť chorý. Ďalšie indikácie je možné získať zmeraním krvného tlaku, hladiny cukru v krvi alebo fungovaním tráviaceho systému. Získané informácie môžu prostredníctvom varovných signálov okrem iného pomôcť zamestnancom zlepšiť svoje životné a stravovacie návyky.
  • Trasovací modul - v rámci tohto modulu sa zhromažďujú údaje o pohybe zamestnancov a kontaktoch s ostatnými osobami vo firme aj mimo nej. Môže ukázať, s koľkými ľuďmi bol chorý zamestnanec v kontakte, na akom mieste a v akom čase. Mapovanie šírenia choroby výrazne pomáha pri znížení rizika masového šírenia nákazy. Cieľom je teda včasné zistenie potenciálne infikovaných osôb.
  • Modul riadenia pracovného času - obsahuje informácie o odpracovaných hodinách všetkých zamestnancov. Monitoruje počet zmien, ako aj typ zmeny (dennú, popoludňajšiu, nočnú, nadčasy a pod.), ktorú daný zamestnanec odpracoval. Tieto dáta spoločne s ďalšími údajmi, ako napríklad kvalifikácia zamestnanca alebo jeho dostupnosť, uľahčia a zrýchlia operatívne zmeny v prípade ochorenia. Vďaka tomu nebude nutné, aby firma menila výrobný plán alebo zvyšovala náklady v dôsledku prestojov či dokonca uzavretia celého oddelenia.
  • Modul pracovných nákladov - analyzuje výdavky zo strany zamestnávateľa, akými sú náklady na nábor nových pracovníkov, mzdové náklady, náklady na absenciu z dôvodu choroby či prestoja daného oddelenia alebo celej spoločnosti. Program vie pomôcť riadiacim zamestnancom, keďže dokáže vyhľadávať a navrhovať vhodných a dostupných pracovníkov s požadovanou kvalifikáciou ako náhradu za chorých zamestnancov.
  • Modul zdravotníckych dát - prostredníctvom tohto modulu sa zhromažďujú dáta externých zdravotných informácií, napríklad z nemocníc v regióne, rozsah šírenia alebo zasiahnutia infekciou, zotavenie či úmrtnosť. Porovnanie týchto údajov s internými údajmi tak pomôže určiť mieru rizika a včas upozorňovať na potrebné zavedenie ochranných opatrení na pracovisku.
  • Modul pracovného trhu - jeho funkciou je zbierať externé informácie o regióne, kde sa spoločnosť nachádza. Sleduje okrem iného mieru nezamestnanosti, ďalšie štatistiky trhu práce, agentúry dočasnej zamestnanosti atď. Poskytuje tak príležitosť predvídať budúce dopady nedostatku pracovných síl na trh a reagovať tak v dostatočnom predstihu zabezpečením nevyhnutných náhrad.


EU: Regulácia umelej inteligencie

Európsky parlament je jednou z prvých inštitúcií, ktorá predkladá odporúčania týkajúce sa pravidiel v oblasti umelej inteligencie. Budúca legislatíva by mala upravovať otázky spojené s etikou, zodpovednosťou za škodu či právami duševného vlastníctva. Európska komisia by mala príslušný legislatívny návrh predložiť začiatkom budúceho roka.

Schválené legislatívne uznesenie vyzýva Európsku komisiu na predloženie novej právnej úpravy. Tá by mala stanovovať etické zásady a právne záväzky týkajúce sa vývoja, nasadzovania a využívania umelej inteligencie, robotiky a súvisiacich technológií v Európskej únii (EÚ) vrátane softvéru, algoritmov a dát. Budúca legislatíva má byť podľa poslancov založená na niekoľkých hlavných princípoch. Ich súčasťou by mali byť: vývoj umelej inteligencie sústredenej na človeka a vyrobenej človekom, bezpečnosť, transparentnosť a zodpovednosť, ochrana pred zaujatosťou a diskrimináciou, právo na nápravu, sociálna a environmentálna zodpovednosť a rešpektovanie ochrany súkromia a osobných údajov. Rizikové technológie založené na umelej inteligencii, napríklad zariadenia so schopnosťou samoučenia, by mali byť navrhované tak, aby na nich mohol stále dohliadať človek. V prípade použitia funkcie, ktorá by mohla mať za následok závažné porušenie etických zásad a spôsobiť nebezpečenstvo, by sa mala funkcia samoučenia deaktivovať a kontrolu nad zariadením by mal v plnej miere prevziať opäť človek.

Ďalšie schválené legislatívne uznesenie vyzýva na prijatie rámca upravujúceho zodpovednosť, ktorý by bol orientovaný na budúcnosť. Nové pravidlá by mali zaistiť, že zodpovednosť za škody spôsobené vysoko rizikovou umelou inteligenciou budú niesť jej operátori. Jasný právny rámec by podnikom poskytol právnu istotu, čím by stimuloval inovácie. Zároveň by mal chrániť občanov a posilňovať ich dôveru v technológie na báze umelej inteligencie, keďže by odrádzal od potenciálne nebezpečných aktivít. Predmetné pravidlá by sa mali uplatňovať na fyzickú alebo virtuálnu aktivitu, pri ktorej sa využíva umelá inteligencia a ktorá má nepriaznivý vplyv na život a zdravie, poškodzuje fyzickú integritu a majetok alebo spôsobuje výraznú nemateriálnu ujmu, ak sa premietne do preukázateľnej hospodárskej straty. Poslanci sa domnievajú, že hoci rizikové technológie fungujúce na báze umelej inteligencie sú stále zriedkavosťou, ich operátori by mali byť poistení podobne, ako je to pri používaní motorových vozidiel.

V treťom schválenom uznesení sa jasne uvádza, že postavenie EÚ ako globálneho lídra v oblasti umelej inteligencie musí byť spojené s ochranou inovatívnych vývojárov. To si vyžaduje vytvorenie efektívneho systému ochrany práv duševného vlastníctva a ochranu patentového systému EÚ. Uznesenie však zároveň zdôrazňuje, že by tým nemali byť ohrozené záujmy ľudských tvorcov ani etické zásady Európskej únie. Podľa poslancov je dôležité rozlišovať medzi výtvormi človeka, ktoré vznikli za pomoci umelej inteligencie, a výtvormi umelej inteligencie. Zastávajú tiež názor, že umelá inteligencia by nemala mať právnu subjektivitu, čiže práva duševného vlastníctva by sa mali poskytovať iba ľuďom. Prijatý text sa ďalej zaoberá otázkami autorského práva, zberu údajov, obchodného tajomstva, používania algoritmov a techniky deepfake.

streda 21. októbra 2020

Upozorňujeme: Nebezpečné bielenie

Na nové nebezpečné kozmetické výrobky v Európskej únii, ktoré nahlásili do systému RAPEX (rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky) kontrolné orgány v Nemeckej spolkovej republike, Írsku a vo Fínsku upozornil Úrad verejného zdravotníctva SR. Je možné, že sa predávajú aj v iných krajinách.

Whitestrips, pásiky na bielenie zubov značky Crest 3D White zo  Spojených štátov amerických sa predávajú cez internetové stránky Whiteteeth.ie, teethwhiteningproducts.ie. Výrobok s výrobnou dávkou (L) 8219V445 obsahuje nepovolenú koncentráciu peroxidu vodíka (7,80 %) v rozpore s európskou legislatívou. Vysoká koncentrácia peroxidu vodíka môže poškodiť zubnú sklovinu, alebo viesť k vypadávaniu zubov. Chýbajú tiež niektoré povinné údaje (meno a adresa zodpovednej osoby, zoznam zložiek). 

Nepovolenú koncentráciu peroxidu vodíka (35%) v rozpore s európskou legislatívou obsahuje aj Kit Lase Peroxide Flex, výrobok na bielenie zubov značky DMC (výrobná dávka: 13496) z Brazílie. Prepustenie do voľného obehu nebolo povolené.

Olej na zosvetlenie pokožky Lightening Oil značky CARO LIGHT (výrobná dávka L4D97406) z Konžskej republiky obsahuje látku Clobetasol propionate v množstve 0,038/100g v rozpore s európskou legislatívou. Výrobok sa predáva cez internetové stránky marthely-hair.com a exotiiccity.be/de/.