V štúdii z roku 2020 sa zistilo, že 53,3 % preskúmaných tvrdení v Európskej únii bolo vágnych, zavádzajúcich alebo neopodstatnených a 40 % bolo nepodložených. Neexistencia spoločných pravidiel regulujúcich používanie dobrovoľných environmentálnych tvrdení spoločnosťami vedie k environmentálne klamlivej reklame a vytvára nerovnaké podmienky na trhu EÚ na úkor skutočne udržateľných spoločností. Podľa tohto návrhu budú musieť spoločnosti, ktoré sa rozhodnú použiť v súvislosti so svojimi výrobkami alebo službami tzv. tvrdenie týkajúce sa životného prostredia, dodržiavať minimálne normy týkajúce sa toho, ako treba takéto tvrdenie podložiť a prezentovať.
Návrh sa zameriava na výslovné tvrdenia, ako napríklad: „tričko vyrobené z recyklovaných plastových fliaš“, „doručenie s kompenzáciou CO2“, „balenie vyrobené z 30 % recyklovaných plastov“ alebo „opaľovací krém šetrný k oceánom“. Zameriava sa takisto na riešenie problému veľkého počtu značiek, ako aj vytvárania nových verejných a súkromných environmentálnych označení. Vzťahuje sa na všetky dobrovoľné tvrdenia o environmentálnych vplyvoch, aspektoch alebo vlastnostiach výrobku alebo samotného obchodníka. Z jeho rozsahu pôsobnosti sú však vylúčené tvrdenia, na ktoré sa vzťahujú existujúce pravidlá EÚ, ako je environmentálna značka EÚ alebo logo ekologických potravín, pretože spoľahlivosť týchto regulovaných tvrdení už zabezpečujú súčasné právne predpisy. Z rovnakého dôvodu budú z jeho rozsahu vylúčené aj tvrdenia, ktoré budú upravené v pripravovaných regulačných pravidlách EÚ. Aby spoločnosti mohli uvádzať akékoľvek tvrdenia týkajúce sa životného prostredia, na ktoré sa vzťahuje tento návrh, musia byť takéto tvrdenia nezávisle overené a preukázané na základe vedeckých dôkazov. V rámci tejto vedeckej analýzy budú spoločnosti musieť identifikovať vplyvy na životné prostredie, ktoré sú skutočne relevantné pre ich výrobok, ako aj všetky prípadné kompromisy, aby poskytli úplný a presný obraz.
Na základe viacerých pravidiel sa zabezpečí jasné oznamovanie tvrdení. Napríklad tvrdenia alebo značky hodnotiace celkový vplyv výrobku na životné prostredie súhrnným spôsobom, už nebudú povolené, pokiaľ to nie je stanovené v pravidlách EÚ. Ak sa výrobky alebo organizácie porovnávajú s inými výrobkami alebo organizáciami, musia byť tieto porovnania založené na rovnocenných informáciách a údajoch. Návrh sa zaoberá aj environmentálnymi značkami. V súčasnosti existuje aspoň 230 rôznych značiek a existujú dôkazy, že to u spotrebiteľov vyvoláva zmätky a nedôveru. V záujme obmedzenia prílišného šírenia takýchto značiek sa budú nové verejné systémy označovania povoľovať len vtedy, ak boli vyvinuté na úrovni EÚ, a nové súkromné systémy sa budú povoľovať, len ak sú z hľadiska ochrany životného prostredia pokročilejšie než existujúce systémy. Na environmentálne označovanie sa vo všeobecnosti vzťahujú podrobné pravidlá: aj tieto značky musia byť spoľahlivé, transparentné a nezávisle overené a musia sa pravidelne preskúmavať.
