SR: Takmer tretine Slovákov klesol príjem

Pokles osobného mesačného príjmu v porovnaní so začiatkom minulého roka deklarovala v novembri minulého roka takmer tretina (31 %) opýtaných Slovákov vo veku 18 až 60 rokov (on-line prieskum agentúry Focus pre mBank, november 2022, N = 920 respondentov). Konkrétne 7% respondentov prišlo o celý alebo takmer celý príjem, 9 % o jeho väčšinu a 15% uviedlo, že prišlo o menšiu časť svojho osobného mesačného príjmu. Naopak, približne polovici (52%) Slovákov sa príjem nezmenil a necelá pätina (17 %) dosiahla počas minulého roka dokonca vyšší príjem.  

 

Osobný mesačný príjem počas minulého roka poklesol najmä ľuďom, ktorí pochádzajú z nízkopríjmových domácností. O svoj celý príjem alebo jeho časť prišlo 37 % respondentov z domácností s čistým mesačným príjmom do 800 EUR a 47 % opýtaných s čistým príjmom v domácnosti od 801 do 1.100 EUR. „Aktuálny kríza najťažšie dopadá práve na tie domácnosti, ktoré mali už pred krízou hlbšie do vrecka. Častokrát ide o ľudí, ktorí majú nižšie vzdelanie a pracujú v menej kvalifikovaných profesiách, s čím súvisí aj ich nižší osobný príjem. Tieto domácnosti sa tak často dostávajú do kolotoča finančných problémov, z ktorého sa len ťažko dokážu bez pomoci dostať,“ konštatuje Martin Slosiarik. Dobrou správou je, že v porovnaní s predchádzajúcimi prieskumami má znižovanie osobného mesačného príjmu klesajúcu tendenciu. V roku 2020 uvádzalo pokles príjmu, vtedy v súvislosti s koronakrízou, 40 % respondentov a v roku 2021 klesol príjem 32 % opýtaných. Naopak, zvyšovanie osobného mesačného príjmu postupne narastá (zo 7 % v roku 2020 na 11 % v roku 2021).

Viac ako dve tretiny (69 %) Slovákov vo veku 18 až 60 rokov v súčasnosti disponujú finančnou rezervou. Štvrtina (25 %) opýtaných má vytvorenú rezervu približne vo výške jedného mesačného platu a pätina (19 %) má odložené financie vo výške dvoch až troch mesačných platov. Peniaze pre prípad núdze na úrovni štyroch až šiestich výplat má usporené necelá desatina (9 %) a 16 % opýtaných má odložených viac ako šesť mesačných platov. Naopak finančnú rezervu nemá takmer tretina (31 %) respondentov. V prípade náhleho výpadku príjmu alebo iných nečakaných výdavkov sa môžu dostať do nepríjemnej situácie najmä Slováci s nižším vzdelaním. Peniaze pre prípad núdze nemá odložené 59 % opýtaných s ukončeným základným vzdelaním a 47 % so stredoškolským vzdelaním bez maturity. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa mierne zvýšil podiel tých, ktorí majú vytvorenú finančnú rezervu a to o 6 percentuálnych bodov (zo 63 % v roku 2021 na 69 % v roku 2022), čím sa dostal na úroveň z roku 2020. „Pozitívnou správou je, že percentuálny podiel Slovákov, ktorí v súčasnosti disponujú usporenými finančnými prostriedkami, sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne zvýšil. Vytváranie rezervy pre prípad núdze je veľmi dôležité a to nielen v aktuálnom období. Našim klientom preto pripomíname, aby mysleli aj na nepredvídateľné okolnosti a priebežne si, napríklad aj s využitím nášho produktu mSporenie, odkladali drobné sumy počas celého roka,“ hovorí Robert Chrištof.

Takmer dve tretiny (60 %) Slovákov zmenili počas uplynulého roka svoje finančné správanie – najčastejšie tak, že obmedzili svoje výdavky. Viac ako tretina (35 %) opýtaných uviedla, že v porovnaní so začiatkom roka začala míňať menej peňazí. Ďalších 18 % si začalo pravidelne sporiť a 12 % muselo siahnuť do svojich úspor. Investovať vo fondoch začalo 8 % respondentov, 4 % si zrušili nejaký typ poistenia a 3 % si uzatvorilo nové životné či neživotné poistenie. O odklad splátok svoju banku požiadalo 1 % Slovákov. Naopak žiadnu zmenu vo svojom finančnom správaní deklaruje 40 % opýtaných. Zaujímavosťou je, že najvyššie percento (51 %) tých, ktorí svoje finančné správanie žiadnym spôsobom nezmenili, pochádza práve z domácností s najnižším čistým mesačným príjmom – do 800 EUR. V porovnaní s výsledkami prieskumu v roku 2021 nastali vo finančnom správaní Slovákov mierne posuny. Znížil sa napríklad celkový podiel tých, ktorí svoje finančné správanie nezmenili (z 50 % v roku 2021 na 40 % v roku 2022). Zároveň narástol podiel respondentov, ktorí uvádzajú, že si pravidelne sporia (z 13 % v roku 2021 na 18 % v roku 2022).