štvrtok 8. februára 2024

EU: Horizont 2020

Program Európskej únie pre výskum a inováciu, ktorý prebiehal od roku 2014 do roku 2020 s rozpočtom takmer 80 miliárd EUR, bol prínosom pre Európanov ďaleko nad rámec toho, čo by sa mohlo dosiahnuť na vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni. Umožnenie rýchlej reakcie na vypuknutie nákazy COVID-19, epidémie eboly a Zika a rozhodujúci príspevok k vede o klíme sú len niekoľkými príkladmi. Každé euro v nákladoch spojených s programom v konečnom dôsledku prinesie občanom EÚ do roku 2040 prínos vo výške päť eur. Toto sú niektoré z kľúčových záverov hodnotenia ex post programu Horizont 2020.

Z programu Horizont 2020 sa počas siedmich rokov financovalo vyše 35 000 projektov, pričom výzvy prilákali viac než milión individuálnych žiadostí zo 177 krajín. Program zohrával kľúčovú úlohu v boji proti zmene klímy a 64,4 % jeho rozpočtu investovalo do trvalo udržateľného rozvoja. Horizont 2020 je spolu so svojím predchodcom 7. RP druhým najväčším poskytovateľom klimatológie na svete. V rámci programu sa financovali konkrétne riešenia v rôznych oblastiach, akými sú nová doprava poháňaná vodíkom, mRNA vakcíny, fotonika a mikroelektronika a nanoelektronika. Výsledkom je aj takmer 4 000 patentov a ochranných známok. Podnietil tiež pozoruhodný dodatočný rast zamestnanosti o 20 % a 30 % zvýšenie obratu a celkových aktív zúčastnených podnikov v porovnaní s tými, ktoré napriek vysokokvalitným žiadostiam neboli úspešné. Odhaduje sa, že z dlhodobého hľadiska program prispeje k HDP EÚ priemerným ročným nárastom o 15,9 miliardy EUR v celkovej výške 429 miliárd EUR v období rokov 2014 – 2040.

Vedci financovaní z programu Horizont 2020 prispeli k vyše 276 000 partnersky preskúmaným publikáciám. Z programu sa podporilo aj 33 nositeľov Nobelovej ceny. Zohrával kľúčovú úlohu tiež pri diverzifikácii a zlepšovaní zručností a znalostí výskumných pracovníkov. Podporil mobilitu takmer 50 000 výskumných pracovníkov medzi odvetviami a krajinami. Okrem toho program umožnil EÚ rozvíjať a modernizovať rozsiahlu výskumnú infraštruktúru na európskej aj celosvetovej úrovni: vyše 24 000 výskumných pracovníkov a organizácií získalo prístup k týmto infraštruktúram, čím sa rozšírili príležitosti na spoluprácu a vedecký pokrok. V hodnotení sa určili aj oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie:
• širšia účasť,
• ďalšie zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže,
• posilnenie šírenia, využívania a šírenia výsledkov,
• podpora účasti žien a
• posilnenie synergií s inými iniciatívami na úrovni EÚ, vnútroštátnej a regionálnej úrovni.