Digitálne práva sa týkajú ochrany jednotlivcov v onl-ine prostredí a zabezpečenia spravodlivého prístupu k digitálnym technológiám. Termín „digitálne práva“ spotrebiteľov pravdepodobne najskôr nezaujme, ale aby mohli svoje práva vymáhať, mali by ich poznať. A ako s tým súvisia digitálne služby?
Európska únia prijala Európske vyhlásenie o digitálnych právach a zásadách, ktoré usmerňuje digitálnu transformáciu v súlade s hodnotami EÚ. Toto vyhlásenie zdôrazňuje:
- Ochranu práv on-line aj off-line – digitálne technológie by mali chrániť práva ľudí a podporovať demokraciu.
- Solidaritu a začlenenie – každý by mal mať prístup k internetu, digitálnym zručnostiam a spravodlivým pracovným podmienkam.
- Slobodu voľby – ochranu pred nezákonným a škodlivým obsahom a férové on-line prostredie.
- Bezpečnosť a ochranu – digitálne prostredie by malo byť bezpečné pre všetkých používateľov.
- Udržateľnosť – digitálne zariadenia by mali podporovať ekologickú transformáciu.
Okrem toho sa digitálne práva týkajú aj ochrany spotrebiteľov v on-line prostredí, vrátane ochrany osobných údajov a férových obchodných praktík. Na úrovni Európskej únie vznikajú jednotné predpisy (formou nariadenia) a harmonizácia (najmä formou smerníc) určujúce cieľ, ktorý majú štáty vlastnou úpravou dosiahnuť, pričom ponechávajú určitú voľnosť v konkrétnych spôsoboch. Medzi základné únijné zásady patrí ochrana ľudí a podpora demokracie zabezpečením zodpovedného a bezpečného správania všetkých aktérov. Môže sa z nej vychádzať aj v rámci ochrany pred nezákonným a škodlivým obsahom, pretože zodpovednosť má v tomto prípade nielen osoba, ktorá takýto obsah vytvorila, ale za určitých okolností napríklad aj prevádzkovateľ sociálnej siete a vo výnimočných prípadoch aj osoby, ktoré obsah ďalej zdieľajú. Ďalšou dôležitou zásadou je zásada solidarity a začleňovania, čo zahŕňa prístup k internetu, k digitálnym verejným službám a spravodlivým podmienkam. Opomenúť nemožno ani možnosť kontroly nad vlastnými údajmi.
Sloboda voľby je ďalšou dôležitou zásadou. Odráža úsilie, aby mal prospech zo spravodlivého on-line prostredia každý. To možno dosiahnuť najmä nastavením mechanizmov, ktoré umožnia robiť na internete vlastné informované rozhodnutia. Opäť je tu spojenie s ochranou pred škodlivým a nezákonným obsahom, ktorý by slobodné rozhodnutie mohol ovplyvniť. Spotrebitelia by mali mať možnosť prístupu ku všetkým informáciám, ktoré s rozhodnutím súvisia, a to napríklad pomocou komunikácie novými a vyvíjajúcimi sa technológiami, teda aj umelej inteligencie. Táto zásada teda zahŕňa aj možnosť rozhodnutia, čo a akým spôsobom budeme využívať, či sa pripojíme ku konkrétnej sociálnej sieti, alebo či nakúpime v konkrétnom e-shope.
Nezanedbateľnou súčasťou digitálnych práv je kontrola nad vlastnými údajmi. To zahŕňa pre bežných spotrebiteľov predovšetkým dve časti – právo poznať údaje, ktoré sú zhromažďované, a právo na úpravu a výmaz týchto údajov. Toto právo možno uplatniť nielen voči súkromným prevádzkovateľom on-line platforiem, ale aj voči štátu. V rámci štátneho aparátu, samozrejme, výmaz nebude vo veľkom množstve prípadov možný, avšak občan môže uplatniť napríklad právo na poskytnutie informácie o zmene údajov vedených o svojej osobe v registroch alebo informačných systémoch bezodkladne po ich
zmene do dátovej schránky. Zjednodušene to znamená, že zmenu uvidí nielen úradník, ktorý ju zadáva, ale aj občan, ktorého sa táto zmena týka. Tento proces by mal viesť k nižšej chybovosti, pretože umožňuje skontrolovať si údaje opätovne v pokoji a zároveň by mal podporiť možnosť odovzdávania dát v rámci štátnej správy, čo by malo viesť aj k urýchleniu procesov. Ideálnym výsledkom by tak mohlo byť heslo „obiehajú dáta, nie občan“, ktoré má vystihovať zmysel zákona o práve na digitálne služby.