SR: 52 % Slovákov má horšiu finančnú situáciu

Osem z desiatich ľudí na Slovensku má vyššie mesačné výdavky ako v minulom roku, tretina hovorí o výraznom navýšení, najčastejšie ide o sumy od 100 do 200 eur na domácnosť. Viac pritom zarába len necelá štvrtina Slovákov, väčšina je na tom s platom rovnako ako vlani. Aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s rokom 2024 hodnotí ako horšiu 52 percent ľudí. Ako ďalej vyplýva z prieskumu pre spoločnosť Home Credit (od 2.6. do 5.6. 2025, 1000 respondentov, agentúra Ipsos), vyše 40 percent opýtaných muselo obmedziť svoje celkové výdavky. Za zdražovaním vidia nárast cien vo všeobecnosti a potom najmä vyššie ceny potravín.

Tretina Slovákov (33 %) má výrazne vyššie priemerné mesačné výdavky a ďalších 47 percent o niečo vyššie ako vlani. Spolu tak deklaruje nárast výdavkov 80 percent ľudí. Medziročne je na tom približne rovnako 16 percent a nižšie výdavky majú len traja zo sto. „Výrazne vyššie výdavky spomínajú vo väčšej miere najmä ľudia zo štvorčlenných domácností, taktiež obyvatelia hlavného mesta Slovenska a veková hranica od 36 do 53 rokov,“ hodnotí analytik Jaroslav Ondrušek. Dáta prieskumu ukazujú, že priemerné mesačné výdavky domácností stúpli medziročne o 100 až 200 eur u 32 percent opýtaných, ďalších 26 percent hovorí o zvýšení od 50 do 100 eur a 17 percent uvádza 200 až 300 eur. Sumu 300 až 500 eur navyše spomína 6 percent a viac ako 500-eurové mesačné zvýšenie výdavkov deklarujú 4 percentá respondentov. Za vyššími výdavkami domácností je podľa Slovákov celkové zdražovanie skoro všetkého (80 %), z konkrétnych položiek sú to podľa nich drahšie potraviny (79 %), vyššie dane (54 %), nárast cien za služby (52 %) či za energie (50 %).

Kým veľká väčšina ľudí spomína vyššie výdavky, taký rast príjmov tomu nezodpovedá. Približne rovnako ako vlani je na tom s platom približne polovica Slovákov (54 %), no je tu aj 22 percent takých, ktorí zarábajú o niečo viac, výrazne viac majú však len dvaja zo sto. Na druhej strane, o niečo menší príjem má medziročne 15 percent a výrazne menej ďalších 7 percent ľudí. Deklarované vyššie výdavky viedli mnohých Slovákov k tomu, že sa museli uskromniť. O celkovom obmedzení výdavkov hovorí viac ako 40 percent ľudí, v prípade kúpy oblečenia a obuvi to bolo 36 percent a pri nákladoch na cestovanie 34 percent. Nasledovalo šetrenie pri kúpe drahších vecí do domácnosti (33 %) a potom nákup potravín (27 %). Obmedzovať sa nemusela necelá pätina Slovákov.

Svoju aktuálnu finančnú situáciu v porovnaní s minulým rokom vnímajú približne štyria z desiatich ako o niečo horšiu (38 %), výrazne horšia je pre 14 percent. Naopak, o niečo lepšie sa po finančnej stránke má 9 percent a výrazne si polepšili len 2 percentá Slovákov. Ostatní (37 %) hodnotia svoju finančnú situáciu medziročne ako približne rovnakú. Výsledky prieskumu ďalej ukázali, že skoro tridsať percent opýtaných by potrebovalo na vykrytie vyšších výdavkov mesačný príjem domácnosti zvýšiť o 200 až 300 eur. Ďalšej štvrtine by stačilo aj navýšenie rodinného príjmu o 100 až 200 eur. No je tu aj 9 percent takých, ktorým by sa zišlo viac ako 500 eur a ďalších 5 percent má potrebu zvýšenia príjmu aspoň o tisícku.

EU: 2 eurá za balík?

Každý deň prichádza do Európskej únie 12 miliónov malých balíkov z elektronických obchodov. Elektronický obchod poskytuje bezkonkurenčné pohodlie, ale prináša so sebou značné výzvy. Mnohé položky, ktoré skončia v EÚ, nie sú v súlade s bezpečnostnými normami EÚ. Podniky v EÚ trpia nekalou hospodárskou súťažou. Spotrebitelia sa stávajú obeťami manipulatívnych praktík. Daňoví poplatníci EÚ musia znášať stále rastúci počet prípadov nakladania s nerecyklovateľným odpadom. Medzitým colné orgány a orgány dohľadu nad trhom už nie sú schopné držať krok s takýmto obrovským množstvom zásielok.

Európsky parlament prijal návrhy na zvládnutie rastúceho prílevu neštandardného a potenciálne nebezpečného lacného tovaru z internetových obchodov mimo EÚ. Podľa poslancov by tzv. skladovanie mohlo byť jedným z užitočných riešení na kontrolu a zaistenie bezpečnosti balíkov. To by znamenalo presviedčiť obchodníkov z krajín mimo EÚ, aby zriadili sklady v rámci EÚ na spracovanie dodávok pre klientov. Kontrola hromadných zásielok podobného tovaru do týchto skladov so sídlom v EÚ by bola podstatne jednoduchšia ako kontrola jednotlivých balíkov prichádzajúcich do EÚ z tretích krajín. Poslanci tiež podporujú zrušenie súčasného oslobodenia od cla na tovar v hodnote nižšej ako 150 eur v rámci širšej reformy colného kódexu, keďže približne 65 % balíkov vstupujúcich do EÚ je zámerne podhodnotených.

Digitalizácia, a najmä používanie nových nástrojov umelej inteligencie a technológie blockchainu, by mohli zmierniť colné preťaženie a zefektívniť kontroly. Poslanci vyzvali členské štáty EÚ, aby vyčlenili viac peňazí pre colné orgány na zavádzanie týchto nových nástrojov. Vyzývajú EÚ, aby sa zamerala na vykonávanie existujúcich pravidiel, akými sú akt o digitálnych službách, nariadenie o všeobecnej bezpečnosti výrobkov, akt o digitálnych trhoch a trhová stabilizačná rezerva a aby zabezpečila, že platformy budú plniť svoje povinnosti. Členské štáty by mali obmedziť vysokorizikových predajcov v ich kritickej infraštruktúre a systémoch bezpečnosti hraníc, napríklad pri obstarávaní bezpečnostných detekčných zariadení a zariadení na skenovanie nákladu používaných na letiskách a v prístavoch. Správa podporuje návrh Európskej komisie uložiť manipulačný poplatok vo výške 2 eurá za každý balík elektronického obchodu z krajín mimo EÚ. Poslanci chcú, aby komisia overila, či je táto suma primeraná, v súlade s pravidlami WTO a či sa neprenesie na spotrebiteľov v EÚ.

Trend: Duševné zdravie sa zhoršuje

Podľa piateho vydania AXA Mental Health Report sa duševné zdravie na celom svete naďalej zhoršuje (Ipsos prieskum, 17 000 ľudí zo 16 krajín v Európe, Spojených štátoch a Ázii). Až 76 % respondentov uvádza, že ich duševné zdravie ovplyvňuje viacero faktorov, priemerne päť: finančná nestabilita a neistota zamestnania (53 %), neistota ohľadom budúcnosti v rýchlo sa meniacom svete (53 %), neustále vystavovanie sa negatívnym správam v médiách (45 %), sociálno-politické nepokoje (42 %) a osamelosť a sociálna izolácia (40 %). Pretrváva rodová nerovnosť: iba 23 % žien sa považuje za spokojných v porovnaní (muži 27 %).

Nadmerné používanie sociálnych sietí a digitálnych technológií pravdepodobne negatívne ovplyvňuje duševné zdravie mladých dospelých (18 – 24 rokov). Viac ako jeden z dvoch mladých ľudí (52 %) uvádza, že nadmerné používanie týchto médií má negatívny vplyv na ich duševné zdravie, v porovnaní s 36 % celkovej populácie. Zároveň, hoci mladí ľudia tvrdia, že sociálne médiá môžu byť náhradou za fyzické interakcie (52 %), sú pre nich aj spôsobom, ako si budovať nové vzťahy (51 %). Okrem toho sú dôležitým zdrojom informácií pre takmer jedného z dvoch mladých ľudí (47 %).

Kľúčové zistenia:

• 32 % populácie v súčasnosti trpí duševnými poruchami (stabilné od roku 2023)
• 44 % mladých dospelých v súčasnosti uvádza, že má problémy s duševným zdravím
• 52 % mladých dospelých tvrdí, že nadmerné používanie sociálnych médií a digitálnych zariadení negatívne ovplyvňuje ich duševné zdravie
• 52 % respondentov chce, aby ich firma zaviedla podporu duševného zdravia

Úzkosť dosiahla rekordnú úroveň: 23 % populácie pravdepodobne trpí úzkosťou (2023 - 20 %, 2022 - 17%). Celkovo je potenciálne postihnutá štvrtina svetovej populácie závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu (v porovnaní s 23 % v roku 2023). Mladšie generácie a ženy sú viac ohrozené. Stav duševného zdravia mladších generácií vo veku 18 až 24 rokov, ktoré už boli v roku 2023 v centre pozornosti, sa nezlepšuje. Viac ako 2 z 5 mladých ľudí (42 %) sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu a podobný podiel (44 %) uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím. Rovnako znepokojujúci je stav duševného zdravia 25–34-ročných, ktorý sa v tomto roku zhoršuje: 37 % uvádza, že sú postihnutí závažnými príznakmi depresie, úzkosti alebo stresu, čo predstavuje výrazný nárast o 8 bodov v porovnaní s rokom 2023 a 42 % uvádza, že v súčasnosti trpí problémami s duševným zdravím, čo predstavuje nárast o 4 percentuálne body za jeden rok.

Ženy (55 %) a mladší ľudia (61 %) opäť častejšie uvádzajú aj stres v práci. Zamestnanci postihnutí stresom v práci uvádzajú v priemere 3 dopady: najprv poruchy spánku (38 %) a fyzické príznaky (32 %), ale aj zmeny nálad a zvýšenú podráždenosť (30 %). Podiel práceneschopnosti z dôvodu problémov s duševným zdravím sa zvyšuje. 27 % zamestnancov uvádza, že boli aspoň raz za posledných 12 mesiacov na práceneschopnosti z dôvodu problémov súvisiacich s ich duševným zdravím (2024 : + 4%).

Energie: Svetový dopyt

Extrémne výkyvy počasia, suchá, záplavy a požiare sú čoraz hmatateľnejším dôkazom prehlbujúcej sa klimatickej krízy. Napätie na geopolitickej scéne pritom rastie, čo ešte viac komplikuje globálnu energetickú situáciu. Energetická bezpečnosť a cenová dostupnosť zostávajú prioritami, ktoré však často narážajú na naliehavú potrebu klimatických riešení. Potvrdzuje to aj najnovšia správa o stave svetovej energetiky, ktorú pripravila spoločnosť KPMG v spolupráci s Energetickým inštitútom a konzultačnou firmou Kearney.

Statistical Review of World Energy 2025 - kľúčové zistenia:

• Globálne emisie z energetiky vzrástli v roku 2024 o 1 %, čím už štvrtý rok po sebe dosiahli nové rekordné hodnoty. Najväčším producentom emisií je aj naďalej Čína, v Európe však už šiesty rok klesajú.
• Celosvetový dopyt po energiách dosiahol nové maximum. Medziročne stúpol o 2 % na 592 exajoulov.
• Veterná a solárna energia rástli takmer deväťnásobným tempom oproti celkovému dopytu a o vyše 1 % narástla aj spotreba fosílnych palív.
• Dopyt po zemnom plyne celosvetovo stúpol o 2,5 %, ale spotreba ropy v krajinách OECD ostala po poklese o 0,7 % v predchádzajúcom roku nezmenená.

Svet smeruje k čoraz väčšej fragmentácii energetických trhov. Zatiaľčo niektoré regióny sa znovu obracajú k fosílnym palivám, iné naopak urýchľujú prechod k bezuhlíkovým riešeniam a obnoviteľným zdrojom. Dopyt po elektrine vzrástol o 4 %, teda rýchlejšie než celková spotreba energie, čo poukazuje na pokračujúcu elektrifikáciu svetovej energetiky. Najväčší nárast dosiahol v Ázii (5,4 %) a na Blízkom východe (5,3 %). Z pohľadu segmentov v roku 2024 najrýchlejšie rástli veterná a solárna energia, ktoré zaznamenali navýšenie o 16 %. Na dopyte po obnoviteľných zdrojoch energie sa najviac podieľala Čína (až 56 %), pričom aj ten globálne vzrástol o 7 %. Región Ázie a Tichomoria zároveň zodpovedal za 47 % celkovej svetovej spotreby energie. 

Aj keď súčasná realita svetovej energetiky zostáva zložitá a fragmentovaná, dlhodobé investície do obnoviteľných a bezuhlíkových zdrojov energie prinášajú hmatateľné výsledky. Od roku 2010 sa podľa správy vďaka vetru, slnku a vode predišlo spotrebe viac než 1 370 exajoulov fosílnych palív a zabránilo sa vyše 100 gigatonám emisií skleníkových plynov. To zodpovedá takmer dvojnásobku celosvetových ročných emisií. Zároveň sa zvýšila efektívnosť globálneho energetického systému. V roku 2024 sme totiž spotrebovali o 7 % menej primárnej energie na zabezpečenie rovnakej úrovne spotreby ako v predošlom období. Energetická transformácia síce nie je jednoduchá, no už dnes má merateľné prínosy.